Mesačné archívy: júl 2016

Dva dni v raji – na sekierskych lúkach

V dňoch 24.-26.6.2016 sa konala Letná slávnosť na sekierskych lúkach. Sekier je laz, ktorý je súčasťou eko komunity Zaježová. Prišiel som tam v piatok podvečer a keď som sa tak rozhliadol, jedna z prvých myšlienok bola: “Som v raji“.

som v raji

Skvelá spoločnosť

Ľudia, ktorí boli na Sekieri, boli trochu iní ľudia akých môžete poznať zo svojho okolia. Iní tým, že som v nich nevidel ani kúsok negativity. Všetci boli nádherne pozitívne naladení. Neviem presne koľko ľudí prišlo na Sekier, ale môj odhad je niečo medzi 150 – 200 ľudí. Možno viac. Všetci títo ľudia mali jedno spoločné: mier a lásku v srdci. Nikto nemal s nikým problém. To dalo možnosť vzniku neskutočne pokojnej atmosféry, ktorá vládla počas celého víkendu. Cítil som sa veľmi príjemne. Boli sme ako jedna veľká rodina.

Pokojná atmosféra

Pokojná atmosféra, ktorá na sekierskych lúkach vládla, by sa dala krájať. Často sa mi do mysle vrývala myšlienka: “Keby sme tak mohli poslať kúsok tejto atmosféry ľuďom do mesta“.

Krásne prostredie

Sekierske lúky sú celkom rozsiahle. Zmestilo by sa tam pár tisíc ľudí.

Prostredie Sekiera je veľmi kľudné. Najrušivejší vplyv sú lietadlá na oblohe. Vždy sa zo Sekiera nerád vraciam do mesta. Ak raz navštívite Sekier, alebo iné podobné miesto, pochopíte prečo.

Workshopy a prednášky

Počas víkendu prebiehalo množstvo zaujímavých workshopov a prednášok. Jóga, OM chanting (čenting), tantra, divoké jedlé rastliny, sen o sebestačnosti po roku, prírodné staviteľstvo a veľa ďalších.

IMG_20160624_201636

Jóga

Každé ráno bola hodinová jógová rozcvička. Mohol sa zapojiť každý, kto chce. V sobotu ráno som si zacvičil jógu a príjemne naladený som potom šiel na OM chanting. Pôvodne som chcel ísť na workshop o divokých jedlých rastlinách, ale nestíhal som to a ťahalo ma to na OM chanting. Povedal som si, že divoké jedlé rastliny si doprajem v nedeľu.

OM chanting

Doma som už praktikoval OM chanting a chcel som to zažiť v skupine. Zo začiatku keď všetci vydali zvuk OM naraz to bolo veľmi silné. No potom sa to akosi rozhádzalo a každý si ómoval ako sa mu chcelo a stratilo to na sile. Zážitok z OM chantingu veľmi záleží od skupiny ľudí, ktorí sa účastnia. Kamarát bol na inom OM chantingu a hovoril, že to bolo silnejšie ako ten, na ktorom som sa zúčastnil aj ja.

Tantra

Na tantra workshop som išiel čisto zo zvedavosti. Nevedel som čo si mám pod slovíčkom “tantra” predstaviť a tak som usúdil, že najlepšie to bude zistiť osobnou skúsenosťou. A bol to veru najzaujímavejší workshop na akom som bol. V tantre sa pracuje s vedomým dotykom. Možno vám niečo hovorí tantrický sex, ale tento workshop nebol o sexe. Bol o vedení a nasledovaní a vedomej práci s energiou – mužskou a ženskou. V rôznych cvičeniach sme si mohli vyskúšať aké je to viesť a byť vedený. Tiež sme si mohli všimnúť rozdiel medzi ženským a mužským vedením a nasledovaním. Bolo to veľmi zaujímavé. Ženy sú oveľa citlivejšie a vnímavejšie ako muži. Pretože muži majú väčšinou menej ženskej energie. Na tomto workshope to bolo veľmi cítiť. Robili sme tiež cvičenia na prehĺbenie dôvery a trénovanie intuície. Intuitívne sme sa pred jednotlivými cvičeniami rozdeľovali do skupín a bolo to super. Posledné cvičenie bolo najpríjemnejšie a bola to masáž s vedomým dotykom. Rozdelili sme sa do trojíc a vždy jeden prijímal a dvaja dávali masáž. Po desiatich minútach sme sa striedali. Ja som si zaslúžil trojicu s dvoma ženami. Presne tak, ako som chcel, hehe. Bola to super skúsenosť.

Na konci workshopu sme sa všetci naskladali na jednu veľkú ľudskú hromadu. Bolo nás asi 40 tiel pohromade úplne namačkaných na sebe. V tejto hromade sme asi minútu chantovali OM. Jednota ako sa patrí.

Tento trojhodinový workshop mi dal viac ako pravidelná meditácia. Ale je tiež dosť možné, že tento hlboký zážitok z tantry som zažil vďaka pravidelnej meditácii. Všetko spolu súvisí. Všetko je so všetkým prepojené. Je veľký rozdiel keď pracujete len sami so sebou, so svojou energiou a keď pracujete aj s energiou ostatných. Vďaka tantre som získal úplne iný pohľad na sexualitu. A tiež som hlbšie pocítil jednotu a bezpodmienečnú lásku. Celý workshop bol o jednote a bezpodmienečnej láske. Aspoň ja som ho tak vnímal. Cieľom tantry je dosiahnutie jednoty, takže u mňa workshop cieľ splnil. A aj u mnohých ďalších. Pred workshopom som veľa ľudí vôbec nepoznal. Po workshope som s niektorými ľuďmi cítil blízke spojenie, akoby sme sa už poznali veky. Nakoniec sme sa navzájom vyobjímali a všetci odchádzali z workshopu nabití pozitívnou energiou. Všetci sme boli prepojení týmto úžasným zážitkom. Je úžasné ako dokáže 3 hodinový workshop spojiť ľudí.

Sen o sebestačnosti po roku

Prednášajúca Veronika, priezvisko si už nepamätám, sa rozhodla odísť z mesta a splniť si sen o sebestačnosti mimo mesta v prírode. Začiatky boli ťažké, asi ako so všetkým, ale keď sa poučila z chýb, bolo to stále lepšie a lepšie. Momentálne býva v prírode už 2.5 roka s manželom a s deťmi. Nič im nechýba. Majú všetko, čo potrebujú. Dokázali sa v podstate odstrihnúť od systému pokiaľ im to systém dovoľuje.

Veronika je veľmi silná žena. Zažila toho veľa a veľa sa vďaka životným lekciám naučila. Zažila napríklad spontánny potrat vďaka ktorému si naplno uvedomila, že smrť je súčasťou života a netreba proti nej bojovať. Ak má prísť smrť, tak príde a človek s tým nič nespraví. Príroda to má tak zariadené a je lepšie prijať jej zákony ako bojovať proti nim. Tiež rozprávala o dôležitosti riadiť sa intuitívne. Hovorila, že ľudia sú vlastne zvieratá a majú podobné schopnosti, vedia všetko, čo potrebujú k prežitiu, len to moderným spôsobom života zabudli. Veronika rozprávala ako Pavel “Hirax” Baričák v ženskom podaní. Všetko vedela podať a vysvetliť sedliackym rozumom. Všetko o čom hovorila somnou rezonovalo.

Na konci prednášky som sa jej spýtal ako sa dostala tam, kde je. Či ju v živote posunuli knihy, meditácie, alebo niečo iné. Odpovedala, že ju učí sám život. Zisťuje čo ju má daná situácia naučiť a učí sa. Tak dosiahla stav vedomia, ktorý iní dosahujú cez knihy, yogu, či meditácie. Je to úžasné.

Divoké jedlé rastliny

Neverili by ste čo všetko sa dá v prírode jesť. Príroda nám poskytuje obrovské množstvo jedlých, liečivých rastlín. Len si treba dať pozor na tie jedovaté. Veronika hovorila, že len výjde na lúku, nazbiera si zopár bylín a má z toho raňajky, obed, alebo večeru. Takto fungujú aj niektorí Zaježovčania. Ak chce človek žiť sebestačne, mal by sa naučiť o jedlých a jedovatých rastlinách.

Ja som si samozrejme všetky rastliny nezapamätal a budem musieť navštíviť ďalší workshop. Vrelo odporúčam. Budete prekvapení čo všetko sa dá jesť a aké rôzne chute majú divoké rastliny.

Noví priatelia

Na Sekieri som spoznal úžasných ľudí. Ako som tak prišiel na sekierske lúky a kráčal som po areáli rozhliadajuc sa po známych tvárach, v prírodnom altánku z brezy som našiel prvé známe tváre, tak som ich šiel pozdraviť. Hneď ma ponúkli koláčikom a vynikajúcim domácim špaldovým chlebíkom.

IMG_20160624_200144

brezovy altanok 2

Ako sme tak kecali, tak som zistil, že v altánku sídlia ľudia z komunity Dvanásť kmeňov. Prírodný altánok postavili z brezového dreva, ktoré získali z čistenia jedného pozemku na Sekieri. Zistil som, že komunita Dvanásť kmeňov žije presne taký život aký chcem žiť aj ja. Keď mi Aleš povedal, že fungujú ako včely a ťahajú za jedno lano, pocítil som túžbu navštíviť túto komunitu. Do komunity môže prísť každý, kto zdieľa nadšenie komunitného života. Sídlo majú v Mšeckých Žehroviciach 40km od Prahy. Trvalo žije v komunite okolo 40 ľudí a snažia sa byť sebestační, čo najviac nezávislí od systému. Celkom sa im to darí. Svoje výrobky predávajú v Prahe na trhoch.

IMG_20160627_081828 IMG_20160627_081907 IMG_20160627_081922

Počas víkendu som mal možnosť spoznať pár ľudí z tejto komunity a cítím, že sú to ľudia s čistým srdcom. Navyše som objavil zaujímavú podobnosť životného štýlu Hnutia Hare Krišna a komunity Dvanásť kmeňov a vďaka tomu vznikol článok “Všetky životné cesty vedú k rovnakému cieľu“. Aj Krišňáci, aj ľudia v komunite Dvanásť kmeňov majú podobný denný program a podobné životné hodnoty. Zanechali svoje sebecké chúťky a odovzdali sa Vyššej moci – Bohu. Pracujú so svojim egom, čistia vzťahy a snažia sa byť lepšou verziou samého seba, aby mohli lepšie slúžiť Bohu. O komunite Dvanásť kmeňov si môžete prečítať v článku “Komunita dvanásť kmeňov“. O Hare Krišna píšem v kategórii “Hare Krišna“.

Spoznal som ešte veľa ďalších zaujímavých ľudí. Za zmienku stojí Matej Starkov. Ak ho nepoznáte, vygooglite si jeho meno a uvidíte čo je to za týpka. Poznal som ho z internetu, ale je iné keď človeka spoznáte osobne.

Záver

Povedal by som, že slávnosť na sekierskych lúkach prekonala moje očakávania, ale ja zvyčajne žiadne očakávania nemám. Každopádne to bol veľmi príjemný víkend a odporúčam budúce ročníky každému, kto chce zažiť víkend v raji. Podobná akcia vo väčšom merítku je prírodný festival Drienok. Asi polovica ľudí zo sekierskych slávností chodí aj na Drienok.

Akcie tohoto typu sú skvelé na spoznanie nových podobne zmýšľajúcich ľudí, nadobudnutie nových skúseností a znalostí a tiež na oddych od života v meste.

Všetky životné cesty vedú k rovnakému cieľu

Na svete existuje veľa náboženstiev, veľa jógových systémov, veľa druhov meditácií, veľa kníh o osobnom rozvoji, ezoterike,… veľa ciest k rovnakému cieľu – k sebarealizácii a dosiahnutiu mierumilovného a láskyplného stavu bytia. Čo človek, to cesta k sebarealizácii. Keď počúvam životné príbehy ľudí, ktorí sú na podobnej vlne ako ja, každý jeden príbeh je jedinečný. Každý jeden má inú cestu a obľubuje iný spôsob sebarealizácie. Niekto obľubuje Hare Krišna, iný kresťanstvo, buddhizmus, islám, ezoteriku…

Moja cesta je tá správna!

Ak vám niekto bude tvrdiť, že tá jeho cesta je správna, v určitom zmysle má pravdu. Je správna pre neho. Pre iného to môže byť cesta, ktorá nie je príliš lákavá. Všimol som si, že ľudia vyznávajúci rôzne druhy náboženstiev a filozofii majú spoločné hodnoty. Od spoločných hodnôt je už len krôčik k spoločnému cieľu – k mierumilovnému a láskyplnému životu. Ten dosiahneme jedine tak, že dosiahneme mier a lásku v sebe.

Ako na to?

Ako som už spomenul, univerzálny spôsob neexistuje. Každý má svoju cestu v rámci svojich preferencií.  Niekomu vyhovuje to či oné náboženstvo, tá či oná filozofia, ale v konečnom dôsledku vedú, alebo aspoň by mali viesť k rovnakému cieľu. Ak človeku pomáha k sebarealizácii kresťanstvo, budiž. Ak mu pomáha islám, budiž. Ak buddhizmus, Hare Krišna, ezoterika, alebo niečo iné, budiž. V konečnom dôsledku by ľudia idúci rôznymi cestami mali dospieť k spoločným životným hodnotám. Keď počúvam životné príbehy ľudí vyznávajúcich rôzne náboženstvá a filozofie, ich cesty sa líšia. No životné hodnoty a spôsob života majú veľmi podobný. Dospeli k rovnakému bodu.

spolocny ciel

Dosť bolo

Dosť bolo rozdeľovania sa a tvrdohlavého obhajovania, že len to moje náboženstvo, moja životná filozofia je tá správna. Naozaj… stačilo. Ak človek vyznáva rovnaké hodnoty, žije v podstate rovnaký život ako ja, ale vyznáva inú filozofiu, to znamená, že je na zlej ceste? Ale prosím vás. Veď to je hlúposť na entú. Dosť bolo naťahovania sa: “Môj Boh je lepší ako tvoj Boh“, “Existuje len jediný Boh a ten má meno *** (doplňte). Ostatní Bohovia sú falošní, sú dielom diabla“. Takéto správanie je veľmi detinské. Každý človek so zdravým sedliackym rozumom usúdi, že človek vyznávajúci rovnaké hodnoty a dodržiavajúci rovnaké zásady nie je nič viac a nič menej. Ak máme rovnaké hodnoty, naše cesty sa v skutočnosti spojili a môžeme spolu káčať ruka v ruke. Môžeme zahodiť staré dogmy a predsudky voči iným náboženstvám a filozofiám. Môžeme vidieť skutočnú realitu.

Spoločná cesta

Poznám moslimov, kresťanov, oddaných Krišnu, buddhistov, ezoterikov a tiež pár ateistov, ktorí vyznávajú rovnaké, alebo veľmi podobné hodnoty. Už kráčajú spoločnou cestou a možno ani o tom nevedia.

Nedávno som spoznal kresťanskú komunitu Dvanásť kmeňov. Ľudia v tejto komunite žijú sebestačne v súlade s prírodou a ťahajú za jedno lano. Ako mravce, alebo včely pracujú pre spoločný cieľ, majú spoločné financie, spoločné všetko. Každý deň vstávajú o 4 ráno, aby sa postarali o zvieratá, potom majú ranný program, ktorý zahŕňa spievanie, prednášku a diskusiu. Po programe celý deň robia to, čo je zrovna potrebné a večer sa znova stretávajú, aby si mohli zaspievať a porozprávať sa. Prišlo mi to veľmi podobné ako fungujú ľudia v Hnutí Hare Krišna. Vďaka tomu som si uvedomil, že niet jedinej správnej cesty a každý narazí na to, čo mu je srdcu blízke. Každý nájde to, čo hľadal niekde inde. Môžete vysvetľovať buddhistovi filozofiu Hare Krišna, ale pravdepodobne ho to neosloví a bude ďalej pokračovať v buddhizme, pretože mu je bližší.

Každopádne všetky náboženstvá a filozofie vyznávajú veľmi podobné životné hodnoty. Toto si treba uvedomiť a môžeme na tom ďalej stavať.

Spoločný cieľ

Či už je to kresťan, moslim, oddaný Krišnu, všetci majú spoločný cieľ – vrátiť sa k Bohu. Buddhisti a ateisti sú samostatná kategória, ktorí spoločný cieľ síce nemajú, ale môžu aspoň vyznávať spoločné hodnoty a môžu spolunažívať v relatívnom kľude. A môžu tiež nájsť cestu k Bohu. Cesty sú rôzne, no cieľ je pre všetkých rovnaký.

Spoločný nepriateľ

Veriaci ľudia považujú za zdroj všetkého zla satana alebo démonov. No zdroj všetkého zla je oveľa bližšie ako si ľudia sú schopní pripustiť.

Ľudia majú spoločného nepriateľa a tým je silné ego, ktoré ľudí ovláda a spôsobuje konflikty. Ego je zdrojom všetkých (nie len) medziľudských konfliktov a problémov. Ak sa ma niečo dotkne, v skutočnosti sa to nedotkne mňa, ale môjho ega. Niektorí ľudia sa stotožňujú s falošným egom a keď do nich niekto čo i len trošku zarypne, už je oheň na streche, už je konflikt na svete.

Môžeme hovoriť o existencii Satana a démonov, ale to, že budeme zvaľovať vinu za zlo na nejaké externé entity znamená zbavovať sa zodpovednosti a nepripustiť svoje chyby.

To nie ja, to on!“. To je typická veta ľudí, ktorých ovláda ego. Kým nás ovláda ego, nedokážeme si priznať chybu. Človek pod nadvládou ega si myslí, že je dokonalý a neomylný. Priznať si chybu by znamenalo, že by ego utrpelo porážku. A ego nerado prehráva. Preto sa nás snaží presvedčiť, že chyby nerobíme. Ego je vďačná téma, na ktorú by sa dala napísať celá kniha a píšem o ňom v kategórii: “Ego“.

Ego samo o sebe nie je zlé. Ego je v určitej miere pre človeka potrebné. Problém nastáva vtedy, keď je ego príliš silné a človeka ovláda. Vtedy vznikajú tie najväčšie prúsery. Ľudia, ktorí ovládli svoje ego, sú mierumilovní, pokorní a láskyplní. Naopak ľudia, ktorých ovláda ego, sú konfliktní a pyšní. Ľudia pod nadvládou ega sú jednoducho nepríjemní. A život pod nadvládou ega nie je tiež žiadna výhra.

Je zbabelé vyhovárať sa, že za zlo na Zemi môže Satan, alebo démoni. Môžu za to ľudia ovládaní egom, ktoré je zdrojom chamtivosti, pýchy, hnevu a nenávisti. Ľudia ovládaní egom majú v podstate démonské vlastnosti.

Ovládnutie ega

Jedna z prvých zastávok na ceste k sebarealizácii je naučiť sa ovládať svoje ego. Len tak môže človek postúpiť na ceste k sebarealizácii ďalej. Ak to zvládnete, potom už vás srdce povedie ďalej. Môžete si o tom prečítať v článku “Ego verzus srdce“. Ak si človek uvedomí, že je pod nadvládou ega a dokáže sa z tejto nadvlády dostať, otvorí sa mu nová dimenzia láskyplného a mierumilovného života.

Spôsobov pre ovládnutie ega je tiež veľa a každý má svoju cestu, svoj prirodzený spôsob. Niekomu vyhovuje buddhizmus, inému kresťanstvo, Hare Krišna, islám a niekto si vyšlapáva vlastnú cestu. Základom pre všetky cesty je uvedomenie si, že nás ovláda ego. Bez tohto uvedomenia nie je možné s egom pracovať. Až keď posuniete úroveň bytia z podvedomej na vedomú úroveň, vtedy môžete s egom pracovať a sebarealizovať sa. Dočítate sa o tom v článku “Vedomé žitie“.

Keď sa viac ľudí naučí pracovať s egom, budeme vidieť pozitívny účinok v celej spoločnosti.

Prajem vám veľa šťastia na vašej ceste k ovládnutiu ega a k sebarealizácii, teda k slobodnému, šťastnému, láskyplnému a mierumilovnému stavu bytia.