Mesačné archívy: máj 2017

Ovládol ma démon chtíču

Nedávno ma ovládol zlý démon menom Chtíč zvaný tiež Rávana. Rávana je kráľ démonov – zosobnený chtíč. Rávana v príbehu Rámajána uniesol Rámovu ženu Sítu, ktorá bola mimochodom veľmi príťažlivá, a chcel si s ňou užívať. Človek pod vplyvom chtíču urobí čokoľvek len preto, aby si mohol užívať zmyslový pôžitok. Zaprie aj vlastnú rodinu, ukradne, alebo zabije bez ohľadu na následky. Tak konajú ľudia pod vplyvom chtíču. Je to nezávideniahodná situácia, v ktorej sa v súčasnosti nachádza veľmi veľa ľudí.

Chtíč mi zastrel inteligenciu

Nedávno som sa v takej nezávideniahodnej situácii ocitol. Našťastie len na pár dní. Ale nestihol som nič zlé vyparatiť. Démonovi chtíču sa podarilo ma ovládnuť len na úrovni mysle. Keď sa vo mne vzbudil neodolateľný chtíč, myseľ som mal zapratanú hroznými hriešnymi myšlienkami. Zrazu som mal pocit krivdy a potrebu ohovárať a zdiskreditovať ľudí, ktorí ma od mojich plánov odhovárali. V skutočnosti mi chceli pomôcť, ale ja som to pod vplyvom chtíču ako pomoc nevnímal, ich rady sa mi vôbec nepozdávali a začínal som byť na nich nahnevaný, pretože mi chceli zabrániť v zmyslovom pôžitku. Takisto bežní ľudia pod vplyvom chtíču sú nahnevaní, keď im niekto bráni v zmyslovom pôžitku. Keď mi niekto povie: Nerob toto, nie je to pre teba dobré. Ale ja to silou mocou chcem vykonať, potom som nahnevaný na tých, ktorí ma od toho odhovárajú a snažia sa mi v tom zabrániť. Ľudí, ktorí ma odhovárajú, začínam vidieť v zlom svetle a snažím sa ich zdiskreditovať a zosmiešniť ich slová, aby som ospravedlnil svoj chtíč. Tak koná človek, keď je posadnutý chtíčom. Stáva sa to žiaľ veľmi často. Vidím to na každom kroku. Ľudia sú úplne posadnutí chtíčom.

Našťastie som sa po pár dňoch vďaka správnej spoločnosti a Hare Krišna mahá-mantry očistil a chtíč tak zoslabol a vrátila sa mi inteligencia, pomocou ktorej som mohol správne vyhodnotiť situáciu a prestať haniť ľudí, ktorí za nič nemôžu. Ak by ma démon chtíču neovládol len na úrovni mysle, ale aj na úrovni konania, narobil by som veľkú spúšť a problémy ľuďom, ktorí sú v tom nevinne. Som veľmi rád, že chtíč pominul tak rýchlo. Som veľmi rád, že som mal možnosť zažiť túto zaujímavú skúsenosť s chtíčom a uvedomiť si to na vlastnej koži. Zase som o niečo múdrejší.

Chtíč nemá rád obmedzovanie

Uvedomil som si prečo sú mnohí ľudia nepriateľskí voči učeniu Hare Krišna. Pretože učenie Hare Krišna je až príliš čisté a nedovoľuje toľko zmyslového pôžitku, na ktorý sú ľudia zvyknutí. Zavrhuje nemanželský sex, intoxikáciu, hazard a jedenie mäsa. A to nie len tak pre srandu králikov, ale má to svoj zmysel. Keď človek prestane jesť mäso, hazardovať, intoxikovať a mať nezáväzný sex, tak až vtedy môže pochopiť význam týchto štyroch regulácií. Dovtedy je jeho inteligencia znečistená chtíčom a hnevá sa keď mu niekto jeho zmyslový pôžitok odopiera. Keď sa ľudia dozvedia, že by si mali odoprieť sex, kávu, alkohol, cigarety, mäso a hazard, samozrejme, že sa zdráhajú a nedokážu sa toho vzdať, pretože si chcú takzvane užívať. Ale keď získajú vyššiu chuť, keď ochutnajú vynikajúce vegetariánske jedlo, dokážu sa jednoducho vzdať mäsa. Keď začnú spievať

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

automaticky sa očistia od chtíču po alkohole, cigaretách, sexe, hazarde, mäse a inom zmyslovom pôžitku, ktorý vedie len k degradácii ľudstva.

Chtíč je veľmi silný a veľmi zlý nepriateľ človeka. Keď človeka ovládne chtíč, nedokáže mu len tak hocikto vzdorovať. Len pár veľmi silných osôb dokáže ovládnuť chtíč a odoprieť si po čom ich zmysly túžia. Keď podporujeme svoj chtíč, znečisťujeme tým svoju inteligenciu a následne nedokážeme rozlišovať čo je priaznivé a čo nie. Ľudia pod vplyvom chtíču si obhajujú fajčenie cigariet, neobmedzený sex, branie drog, hazard a iné ohavnosti, ktoré spoločnosť iba degradujú.

Zatočiť s chtíčom

Najsilnejšia zbraň proti chtíču je spoločnosť oddaných Krišnu a zvuk Hare Krišna mahá-mantry. Ráma dokázal poraziť celú armádu démonov a aj najmocnejšieho z démonov, zosobnený chtíč – Rávanu.

Ráma je zosobnená cnosť a blaženosť. Je to najčistejšia osoba, s ktorou sa môžeme združovať pomocou Hare Krišna mahá-mantry. Keď budeme vyhľadávať útočisko u Rámu, veľmi ľahko porazíme démona chtíču. Krišna, Ráma a Hare Krišna mahá-mantra sa od seba nelíšia. Keď počúvame Hare Krišna mahá-mantru, je to akoby boli Krišna a Ráma osobne prítomní. Keď pravidelne udržiavame styk s čistou osobnosťou, keď pravidelne počúvame a spievame Hare Krišna mahá-mantru, aj my sa očistíme. Zrazu nám prestane chutiť mäso, cigarety, alkohol, hazard a dokonca aj sex. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Mnohí ľudia s tým majú osobnú skúsenosť.

Výhoda je, že nie je nutné vzdávať sa týchto činností nasilu. Keď človek bude spievať

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

postupne ho prestanú lákať tieto činnosti a prestane ich robiť.

Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslovom pôžitku zostáva. Keď však okúsi vyššiu chuť, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí. [BG 2.59]

Kým je človek pod vplyvom chtíču, nedokáže sa ovládať. Chtíč ho núti robiť určité veci tak, či tak. Aj keď sú tie činnosti proti zdravému rozumu, aj tak ich robý. Ktorý človek so zdravým rozumom by fajčil cigarety, keď vie, že mu škodia? No ľudia aj tak pod vplyvom chtíču fajčia, pijú alkohol, hazardujú, jedia mäso a majú neobmedzený sex a neuvedomujú si aké to má následky. Dokonca ani nedokážu pochopiť prečo by sa týchto činností mali vzdať, takú majú znečistenú inteligenciu. Namiesto toho, aby sa to snažili pochopiť, tak len protestujú a obhajujú si tieto činnosti. A ľudí, ktorí sa snažia žiť čistým životom, iba zosmiešňujú a ohovárajú. Taká je démonská mentalita.

Bg 16.4 — Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy.

Bg 16.21 — Tri brány vedú do pekiel — žiadostivosť, hnev a chamtivosť. Nech sa preto každý rozumný človek odvráti od týchto brán, pretože vedú k poklesnutiu duše.

Vedomie Krišnu a lepší svet

Rozvíjanie vedomia Krišnu prospieva ako jednotlivcom, tak celej spoločnosti. Viete si predstaviť spoločnosť bez bitúnkov, tovární na cigarety, alkoholu a iných zbytočností, ktoré ľuďom aj tak iba škodia? Viete si predstaviť svet bez strachu, hnevu, nenávisti, pýchy, egoizmu? Osoby, ktoré sa očistili, si to vedia predstaviť, pretože tak žijú. Stačí tak málo, stačí naozaj len počúvať a spievať

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a svet bude krajší. Oveľa krajší. Milióny ľudí majú osobnú skúsenosť s očistným účinkom Hare Krišna mahá-mantry. Milióny ľudí sa zbavili chtíču po mäse, alkohole, drogách, sexe a hazarde a dokážu tak rozlišovať čo je priaznivé a čo nie. Dokážu tak pomáhať ďalším a ďalším zbavovať sa svojich závislostí a zlých vlastností. Každý, kto chce, sa môže očistiť a žiť čistejší, šťastnejší a láskyplnejší život. No ten, kto nechce, bude naďalej žiť pod vplyvom chtíču, ktorý vyvoláva iba hnev, strach, pýchu, nenávisť a egoizmus. Tieto nepekné vlastnosti spôsobujú v spoločnosti iba problémy. Nebolo by lepšie a rozumnejšie sa ich zbaviť? Recept je jednoduchý – stači naozaj len počúvať a spievať

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a budete prekvapení čo to s vašim životom spraví.

Prajem veľa šťastia v pokorení chtíču.

Jednoduchší život

Od rána do večera zarábať peniaze, aby sme ich mohli míňať na naše túžby a náklady – ubytovanie, stravu, cestovanie atď. Niektorí ľudia cestujú do práce a z práce niekoľko hodín. Niektorí ľudia trávia v práci viac ako 8 hodín denne. Niektorí ľudia len hromadia, hromadia a hromadia a tak si komplikujú život.

Veľké náklady

Kedysi som býval na Slovensku a pracoval v Česku. Na oboch miestach som platil nájom, pretože som občas chodil aj na Slovensko. Keď som zarábal, nemal som problém platiť dva nájmy. Ale keď som začal pracovať na svojich neziskových projektoch a peniaze sa míňali, uvedomil som si aká hlúposť je platiť dva nájmy. Navyše som platil zdravotné a životné poistenie, čo bolo spolu okolo 90€ mesačne. Na alkohol a stravu som míňal 170€ mesačne. Precestoval som 40€ mesačne. Celkové náklady na živobitie som mal okolo 500€ mesačne. Až keď som prestal zarábať, uvedomil som si aké veľké náklady mám.

Znižovanie nákladov

Začal som znižovať náklady tým, že som sa presťahoval a platil už len jeden nájom. Cestovať do Brna som teda už tiež nemusel. Zrušil som životné poistenie aj živnosť a nahlásil som sa na úrad práce. Vďaka každodennej meditácii mi postupne prestal chutiť aj alkohol a prestal som ho piť. Tak sa mi podarilo znížiť náklady o 300€. Z nákladov 500€ mesačne sa stalo okolo 200€ mesačne na stravu, internet, ubytovanie a občasné cestovanie.

Zrazu som z 1000€ dokázal vyžiť 5 mesiacov, nie len 2. Po znížení nákladov som pocítil úžasný pocit oslobodenia. Keď mám menšie náklady, môžem menej zarábať a viac sa venovať svojim neziskovým projektom.

Robiť niekomu otroka za peniaze ma prestávalo baviť. Nevidel som v tom žiadny zmysel. Chcel som sa naplno venovať veciam, ktoré mi zmysel dávajú, ale tie sú neziskové. Čo tak znížiť náklady ešte viac?

Žiadne náklady

Dlhé roky som býval sám a samota ma už omrzela. Túžil som žiť v komunite. Tak som bol pozrieť eko komunitu v Zaježovej, ktorá je síce pekná, ale nevyhovovala mi niekoľko kilometrová vzdialenosť medzi susedmi. Chcel som žiť v komunite, kde sú susedia bližšie k sebe. Narazil som aj na komunitu 12 kmeňov, ktorá je usadená blízko Prahy na farme Uchované semínko. Tú sa mi nepodarilo navštíviť. Namiesto toho som navštívil komunitu Hare Krišna (Nová Ekačakra) na východnom Slovensku v Abranovciach (12 km od Prešova) a už pri prvej návšteve sa mi tam zapáčilo a hovoril som si, že raz budem bývať na podobnom mieste. Vtedy som ešte netušil, že o 3 mesiace tam budem naozaj bývať.

IMG_20160530_060949

V auguste 2016 som prišiel na Novú Ekačakru na trojmesačný kurz Bhakta program, kde som získal teoretické aj praktické znalosti o védskej kultúre a hlbšie pochopenie vedomia Krišnu. Tak sa mi to zapáčilo, že som sa po troch mesiacoch rozhodol zostať na Novej Ekačakre.

V komunite Hare Krišna nemám žiadne náklady. Mám zabezpečené všetko, čo potrebujem – ubytovanie, vynikajúcu stravu, oblečenie, hygienické potreby, dopravu…

Robím všetko, čo je zrovna treba – upratujem, rúbem drevo, kúrim, pripravujem zeleninu, pracujem na záhrade, rozdávam knihy na ulici, hrám na hudobné nástroje, spievam, píšem a prekladám články, chodím na rôzne festivaly… Každý deň je pestrý. Každý deň je treba robiť niečo iné.

Cítim sa oveľa slobodnejší a šťastnejší ako keď som musel neustále rozmýšľať ako zarobím peniaze, aby som mohol zaplatiť nájom, stravu a iné výdavky.

Jednoduchší život

Učenie Hare Krišna má filozofiu „Jednoduché žitie, hlboké myslenie“. Jednoduché žitie znamená nehnať sa za peniazmi a nehromadiť nepotrebný majetok. Čím jednoduchšie človek žije, tým je šťastnejší. Človeku naozaj stačí ku šťastiu málo. Niekto je šťastný v skromnom domčeku so skromnou stravou a skromným majetkom a iný nie je šťastný ani keď má na účte milióny. Čím to je? Kedysi som si myslel, že ma materiálne bohatstvo spraví šťastným. Vravel som si: „Budem šťastný keď budem mať dom, auto, peknú ženu a deti“. Žil som v ilúzii. Dnes viem, že materiálne bohatstvo prináša len akési krátkodobé a prchavé šťastie. Skutočné, trvalé šťastie sa skrýva v srdci. Len ten, kto má očistené srdce a je zbavený chtíču, hnevu, nenávisti, pýchy a ovládol falošné ego, ten dokáže pociťovať trvalé šťastie, ktoré nie je závislé na vonkajších okolnostiach.

Krišna v Bhagavad-gíte hovorí: „Človek, ktorý sa zbavil všetkých túžob po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega – iba ten dosiahne skutočný mier.“ [BG 2.61]

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“ [BG 5.24]

meditation-small

Hlboké myslenie

Hlboké myslenie znamená využiť potenciál ľudského života naplno. To znamená pýtať sa kto sme, prečo sme tu a odkiaľ sme prišli. Každý človek chce prirodzene vedieť ako vznikol svet a život v ňom. Rôzne náboženstvá a učenia dávajú rôzne odpovede. Učenie Hare Krišna nie je len teoretické, ale aj praktické a každý si tak môže overiť teóriu na vlastnej koži. A každý si môže uvedomiť, že jednoduché žitie a hlboké myslenie prináša oveľa väčšie šťastie ako komplikované žitie v súčasnej modernej spoločnosti.

IMG_20160528_070146 13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o 13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Na to, aby sme pochopili, musíme zažiť

Ľudia sa snažia získať poznanie najmä čítaním kníh, článkov, pozeraním videí, prípadne načúvaním slov od ostatných, ale už málokto si vyskúša nadobudnuté poznatky v praxi. Veľmi veľa ľudí má len teoretické poznanie, ktoré je síce pekné, ale samo o sebe nestačí k hlbšiemu pochopeniu témy. O láske môžeme čítať tisíce strán, pozerať tisíce filmov, ale budeme skutočne vedieť čo je láska kým ju nepocítime?

Osobná skúsenosť a pochopenie

Všade a neustále zdôrazňujem dôležitosť osobnej skúsenosti. Bez osobnej skúsenosti nie sme schopní veci hlbšie pochopiť a získať tak lepšie poznanie. Vari by som vedel čo znamená, že oheň páli, keby som nepocítil jeho teplo? Mal by som len určitú predstavu, ale nevedel by som poriadne čo to znamená.

Nemať osobnú skúsenosť znamená mať len vieru. A veriť môžeme čomukoľvek. Ľudia veria rôznym teóriam bez toho, aby si to overili, bez toho aby mali osobnú skúsenosť a zistili či je to tak, alebo onak. Ľudia, ktorí len veria, sú náchylní na manipuláciu. Na základe viery sú schopní urobiť čokoľvek. A to môže byť nebezpečné.

Keď získavame teoretické poznatky, na začiatku je vždy viera. Buď verím, alebo neverím informáciam, ktoré sa ku mne dostávajú. Ale ako to naozaj je? Je to pravda, alebo nie? Keď len verím, alebo neverím, tak v skutočnosti neviem ako to naozaj je. A veriť môžem naozaj čomukoľvek, akejkoľvek hlúposti. Mali by sme sa usilovať o overenie svojej viery. Je to naozaj tak, ako mi tvrdia? Alebo je to inak. Poďme to zistiť v praxi.

Prax

Keď som bol dieťa, rodičia mi povedali, že platnička na sporáku páli, lebo sa na nej práve dovarilo. Ja som nevedel čo to znamená a neveril som tomu, čo mi hovorili. Tak som si vyskúšal položiť prst na platničku a popálil som sa. Potom som pochopil čo mi hovorili. A nie len pochopil, ale aj pocítil čo znamená „páli“. Samotná moja viera (to, že som neveril) nemala s realitou nič spoločné. Do reality ma dostala až osobná skúsenosť. Už chápete prečo je osobná skúsenosť veľmi dôležitá? Prečo ju neustále zdôrazňujem?

Neverte slepo nejakým knihám, videám, či ľuďom. Snažte sa overiť nadobudnuté informácie v praxi. Tak získate skutočne hlboké poznanie a zistíte čo je skutočnosť a čo je výmysel. Bez osobnej skúsenosti nemôžete naozaj vedieť ako to je.

Preto vás prosím ľudia, ak nechcete byť manipulovaní na základe viery (verím/neverím), snažte sa získať osobnú skúsenosť. Snažte sa zistiť či teória, ktorú ste získali, je platná aj v praxi. Keď si to overíte, budete oveľa, oveľa múdrejší. Mnohí ľudia sa robia múdrymi a prezentujú teóriu, ktorú sa niekde naučili, no sami ju nemajú vyskúšanú v praxi a tak len na základe svojej viery šíria tieto teoretické poznatky. Takéto šírenie poznatkov je veľmi zavádzajúce.

Samozrejme, s veľa poznatkami, nemôžeme mať len tak osobnú skúsenosť. Vtedy je dobré priznať si, že neviem ako to naozaj je. Nevidel som, nepočul, nepocítil, nezažil som, preto nemôžem vedieť. Napríklad si zatiaľ nemôžeme len tak vyletieť do vesmíru a pozrieť si, či je Zem guľatá, alebo nie. Ostáva nám len veriť, alebo neveriť obrázkom, videám a tým, ktorí tvrdia, že zem je guľatá. Keď Galileo tvrdil, že Zem je guľatá, skoro nikto mu neveril. Až keď začali Zem lepšie skúmať, naozaj zistili, že má elipsoidný tvar.

Skúmanie – osobná skúsenosť nám prináša lepšie pochopenie. Preto skúmajte, študujte a pokiaľ možno overujte si nadobudnuté poznatky osobnou skúsenosťou. Tak sa nestanete náchylným na manipuláciu na základe viery. Nestanete sa ovečkou.

V dnešnej spoločnosti môžeme vidieť všade samé ovce. Ľudia veria médiám, politikom, vede, náboženstvám a rôznym ďalším zdrojom teoretických poznatkov, no vôbec netušia aká je realita, pretože s ňou nemajú skúsenosť.

Osobná skúsenosť nestačí

Výhrady skeptikov voči osobnej skúsenosti sú tie, že osobná skúsenosť je príliš subjektívna. Áno, je. Preto osobná skúsenosť samotná nestačí k získaniu poznania, ale je toho dôležitou súčasťou. Môžeme mať napríklad zlú skúsenosť s určitou etnickou skupinou, ale znamená to, že celá etnická skupina je taká? Musíme sa naučiť pozrieť na veci s nadhľadom a nespoliehať sa výhradne na našu osobnú skúsenosť, ktorá môže byť naozaj veľmi subjektívna a tým pádom skreslená.

Získanie poznania osobnou skúsenosťou je oveľa náročnejšie ako získanie len teoretického poznania, ktoré je dostupné prakticky hneď. No ak vyvinieme trochu úsilia a získame osobnú skúsenosť, doposiaľ nazbierané teoretické informácie nadobudnú inú hĺbku. Získame iné, hlbšie pochopenie veci. Preto je osobná skúsenosť naozaj veľmi, veľmi, veľmi, veľmi dôležitá.

Neuspokojte sa iba s vierou. Radšej si priznajte, že neviete ako to je, keď svoju teóriu neviete doložiť poznaním z praxe. Neprezentujte teoretické poznanie ako fakty.

“Kto veľa hovorí, zriedka uskutočňuje svoje slová. Múdry človek sa vždy bojí, aby jeho slová nepredstihovali jeho skutky” – Konfucius

Nepchaj hlavu do osieho hniezda

Viackrát za poslednú dobu sa mi stalo, že som bol svedkom ako si ľudia vymýšľajú, hrajú sa na múdrych, vytvárajú si domnienky namiesto toho, aby sa snažili dozvedieť viac a navyše tieto domnienky šíria medzi ostatných a tak ich zavádzajú. Alebo som bol svedkom ako hania iných ľudí. Nedalo mi to a tak som sa im snažil slušne vysvetliť čo vlastne robia a že sa to dá robiť aj inak. V kútiku duše som dúfal, že v nich moje slová zanechajú stopu a vstúpia si do svedomia. Márne. Slová som sa snažil vyberať naozaj čo najcitlivejšie tak, aby to neranilo ich ego. No aj tak sa stalo to, že ich ego sa nafúklo a začali na mňa útočiť, aj keď ja som to myslel dobre a na nikoho som neútočil. Snažil som sa pomôcť.

Nevyžiadaná pomoc

Pochopil som, že aj keď je náš zámer akokoľvek dobrý a chceme pomôcť niekomu, kto si našu pomoc nevyžiadal, na oplátku od neho dostaneme spŕšku nepekných slov. Stalo sa mi to už viackrát a stále som sa nepoučil. Stále som dúfal, že nejako pomôžem tým ľuďom vstúpiť si do svedomia. Namiesto toho, aby si vstúpili do svedomia, zobrali moje slová ako krivdu a začali ísť silou mocou proti mne. Ten pocit, keď máte s niekym dobrý zámer a on vám za to bude nadávať, možno to poznáte. Nebol to veru príjemný pocit. Cítil som sa ako keby som strčil hlavu do osieho hniezda.

Pochopil som, že kým si ľudia nevyžiadajú odomňa radu, nebudem im ju dávať, pretože ju aj tak s najväčšou pravdepodobnosťou nepríjmu a ako bonus sa obrátia proti mne. Veľa ľudí nevie prijať nevyžiadanú radu.

Potreboval som sa niekoľkokrát popáliť, aby som to pochopil. Túžba pomôcť bola silnejšia ako pochopenie, že nevyžiadaná rada vo väčšine prípadov spôsobi viac škody ako úžitku. Ľudí nevyžiadané rady iba otravujú a znechucujú. Hlavne keď sa to týka ich samotných. Ani mne nie je príjemné, keď ma niekto poučuje bez toho, aby som ho o to požiadal. A keď nám niečo nie je príjemné, máme tendenciu sa brániť. Ako sa hovorí – najlepšia obrana je útok. Ľudia sa začnú obraňovať tak, že začnú útočiť hlava-nehlava a zanechajú po sebe spúšť. Len preto, že im niekto spôsobil malú nepríjemnosť.

Veľké ego

physician-ego

Keď niekomu pichnete do ega, jeho ego sa mnohonásobne zväčší a obráti sa proti vám. Aj keď si myslíte, že volíte správne slová, ktoré by mohli zasiahnuť srdce, častokrát neprejdu až do srdca, ale zastaví ich (veľké) ego. A vtedy nastáva problém. Ak niekomu zasiahneme ego, začne sa správať voči nám protivne. Môžeme sa mu snažiť vysvetľovať čokoľvek a akokoľvek, aj tak nás kvoli svojmu egoistickému postoju nebude počúvať a vôbec si nezoberie naše slová k srdcu. Ešte nás aj bude haniť. To všetko kvoli veľkému egu.

Niektorí ľudia nemajú radi, keď hovorím o egu. Ale mali by sme pochopiť ako ego funguje ak sa chceme naučiť plávať životom. Aby sme sa v živote netopili a nezažívali veľké nepríjemnosti. Veľmi veľa nepríjemností v živote ľudí, vytvára práve ego. Ak pochopíme ako funguje ego, budeme mať v živote zrazu oveľa menej problémov. Nielenže budeme mať zrazu menej konfliktov s ostatnými, ale aj menej konfliktov sami so sebou.

Ego totiž znamená identita – že sa stotožňujeme s nejakou identitou. Ak nám niekto túto identitu naruší, vyvoláva to nepríjemný pocit a máme tendenciu brániť svoju identitu. Táto identita ale často nekorešponduje s realitou. Máme tendenciu sa preceňovať a idealizovať svoju identitu. Myslíme si akí sme úžasní, dokonalí, krásni a čo ja viem čo ešte. A keď nám niekto povie, že nie sme úžasní, krásni, dokonalí, tak nám to vadí (pokiaľ sa stotožňujeme s egom). Zrazu je nám to nepríjemné. Naopak, keď nám niekto polichotí, cítime sa príjemne. Ego má za úlohu vytvárať v človeku pocit, že je dokonalý a že nemá žiadne chyby. Preto sa nazýva aj falošné ego. Privádza človeka do ilúzie. Nikto nie je bezchybný a dokonalý. Ten, kto tvrdí, alebo si myslí, že je dokonalý a bezchybný, je na egu, na svojej falošnej identite. Myslí si: ó akým som krásny, múdry, milostivý a úžasný. To sú myšlienky pochádzajúce z ega.

Ovládni ego

Ak sa naučíme pracovať s egom a dokážeme ho ovládať, náš život bude zrazu akýsi pokojnejší, šťastnejší a láskyplnejší. Ak necháme, aby nás ego ovládalo, budeme naďalej zažívať veľa nepríjemných konfliktov. Konflikt môže vzniknúť len tam, kde sa stretnú dve, alebo viaceré egá.

Keď ovládneme ego, dokážeme prijať rady ostatných bez toho, aby sme ich pociťovali ako krivdu. Dokážeme si priznať svoje chyby a pracovať na ich odstránení. Dokážeme prijať potupu, nadávky a hanlivé správanie ostatných voči nám. Pýcha vojde do úzadia a staneme sa pokornými.

Ego sa môžeme načiť ovládnuť tak, že začneme žiť vedome. Začneme si uvedomovať každú jednu myšlienku a emóciu. Začneme pozorovať aké emócie v nás vyvolávajú jednotlivé situácie a začneme pracovať s negatívnymi emóciami. Ak vo mne nejaká situácia vyvolá napríklad hnev, začnem sa pýtať: „Prečo sa hnevám? Mám dôvod sa hnevať? Odkiaľ tento hnev pramení?“ A keď nájdem príčinu, ktorá vyvolala danú emóciu, môžem pracovať na odstránení príčiny, aby som už túto emóciu neprežíval. Väčšinou to vyžaduje opakované prežívanie situácie, kým sa nám podarí uvedomiť si aké emócie prežívame, čo ich vyvolalo a čo s tým môžeme robiť. Keď ostránime príčinu, zrazu už danú emóciu nebudeme prežívať. Je to úžasné. Takto sa môžeme postupne očistiť od všetkých, alebo aspoň väčšiny negatívnych emócií a náš život bude oveľa pozitívnejší.

Nepchaj hlavu tam, kde netreba

Nedávajme rady tam, kde nie sú vyžiadané. Môže sa to zvrhnúť proti nám. Môžeme mať akokoľvek dobrý úmysel, ale keď zabrdneme do ega ostatných, pustia sa do nás ako osy a dopichajú nás svojim egoistickým správaním. A to nie je vôbec príjemné. Treba dávať rady iba tam, kde sú vyžiadané. Dávať nevyžiadanú radu je ako hrach na stenu hádzať. Je veľmi malá pravdepodobnosť, že naša rada padne na úrodnú pôdu. Ba čo horšie, hrach sa odrazí od steny, premení sa na dýky, ktoré nás dobodajú. Tak to vyzerá, keď sa snažíme pomôcť niekomu, kto o našu pomoc nestojí.

Priznať si chybu nie je hanba

Pohyboval som sa v spoločnosti, kde byť protivným zo srandy je bežné. Jednoducho si uťahovať z ostatných len tak zo srandy. Skúsil som to aplikovať aj pri svojej milujúcej žene. Ale už po týždni som tvrdo narazil.

Poučenie

Žili sme spolu ešte len jeden týždeň a ja som za ten týždeň stihol nevedomky uraziť svoju ženu niekoľkokrát. Nebolo to zámerné, ale ona to očividne nechápala ako srandu a brala to príliš osobne. Nevedel som, že jej to vadí. Linus Torvald hovorí, že ak sa niekto nechá uraziť, mal by byť urážaný. Tohto hesla som sa donedávna držal aj ja. Jednoducho ak som niekoho, či už chtiac, alebo nechtiac urazil, hovoril som si, že je to jeho problém. No až keď mojej žene po týždni somnou v jednej situácii došla trpezlivosť, vychrstla na mňa všetky výčitky, ktoré v sebe za ten týždeň vypestovala a udržiavala a vo mne to zanechalo hlbokú stopu. Až mi z jej slov bolo do plaču.

Fakt som do nej zabrdol len občas, ale ona to brala až príliš osobne. Keď mi po týždni dala najavo, čo všetko som za ten týždeň vykonal a čo všetko sa jej na mne nepáči, mal som dosť. Moje ego to nezvládlo a zachvátil ma smútok. Smútok z toho, akým spôsobom mi to povedala a neskôr aj smútok z toho, ako som sa k nej správal. Moje správanie rozhodne nebolo láskyplné. Povedal som si, že sa skúsim napraviť.

Rovnaké vzorce správania

Uvedomil som si, že rovnako sa správa aj môj otec k mame. Neustále do nej dobiedza, kritizuje ju a hovorí čo všetko robí zle. Na ženu to nepôsobí príliš láskyplne. Práve naopak. Keď muž žene neustále len niečo vyčíta, žena sa k nemu za to určite nebude správať láskyplne. A nie je to iba o vzťahu muža a ženy, ale o vzťahoch celkovo.

Určité vzorce správania máme v sebe zakorenené veľmi hlboko v podvedomí a neuvedomujeme si, že tak konáme. Niektoré sme zdedili, niektoré sme si vytvorili počas života. Až keď nám niekto povie, že sa mu naše správanie nepáči, môžeme si uvedomiť čo robíme zle. Spočiatku sa naše ego bráni, že my takí nie sme, ale keď sa pozrieme hlbšie do seba, uvidíme to. Ego sa nás vždy snaží presvedčiť, že sme dokonalí a že s nami je všetko v poriadku. Že za všetko môžu ostatní. Ale keď sa pozrieme úprimne do seba, uvidíme za čo všetko môžeme my. A to zvyčajne nebýva vôbec príjemné.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Riešenie

Ak chceme vyriešiť problémy, ktoré máme s ostatnými, musíme najskôr vstúpiť do seba. Keď prejdeme cez ego, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že s nami je všetko v poriadku, až potom môžeme uvidieť čo všetko s nami v poriadku nie je. Až keď si priznáme svoje chyby, vtedy ich môžeme napraviť. Pokiaľ si svoje chyby nepriznáme a budeme hádzať vinu na ostatných, nič tak nevyriešime. Prvý krok k riešeniu problémov, je priznať si chybu.

Už keď chybu vidíme, mali by sme sa pokúsiť ju napraviť. Ak som sa správal nevhodne, už si budem dávať veľký pozor, aby som sa tak nesprával. Ak sa poučíme z vlastných chýb a nebudeme ich opakovať, náš život bude kvalitnejší. Život nám skôr, či neskôr pripraví ďalšie skúšky, vďaka ktorým sa budeme môcť posunúť ďalej. Kúsok po kúsku môžeme vďaka rôznym situáciam objavovať svoje skryté nedostatky a následne pracovať na ich zmiernení, či odstránení. Spočatku to býva bolestívé, ale keď to prekonáme a zmeníme sa, zmení sa aj náš život. Kvalita nášho života je taká, aká je kvalita nášho vedomia a podvedomia.

Viac si o tom môžete prečítať v článku „Cesta vedomého života“.

Cesta vedomého života

Veľa ľudí v živote tápa a nevedia prečo sa im deje v živote to, čo sa im deje. Nechápu zmysel týchto situácií a potom len trpia. No vedzte, že všetko, čo sa nám deje, má dokonalý zmysel a je to pre naše najvyššie dobro.

Život ako škola

Život funguje ako škola. Pripravuje nám určité skúšky stále dokola, aby sme sa vďaka nim učili a posúvali sa ďalej. Pokiaľ jednu skúšku nezvládneme a nepoučíme sa, príde ďalšia veľmi podobná skúška, aby sme mali ďalšiu možnosť poučiť sa. Ak sa nepoučíme, príde ďalšia skúška atď. Až keď sa poučíme, budeme môcť postúpiť do ďalšieho ročníka a podstúpiť ďalšie skúšky.

Veľa ľudí sa čuduje prečo ich v živote stretajú rôzne nepríjemnosti. Sú to skúšky. Ak sa z nich poučia, už ich podobné skúšky nezaskočia a zvládnu ich ľavou zadnou. Život nám pripravuje také skúšky, aké sme schopní zvládnuť. Spočiatku sa nám tieto skúšky javia ako veľmi ťažké, ale to len preto, lebo na ne niesme pripravení. Keď sa v škole nenaučíme a pôjdeme na skúšku, bude sa nám zdať veľmi ťažká. Keď sa však pripravíme, zvládneme skúšku ľavou zadnou. Takisto je to aj v živote. Keď sa vďaka rôznym situáciam budeme učiť, budeme zvládať viac a viac. Ale ak sa nič nenaučíme, budeme trpieť.

Nevedomosť vytvára utrpenie

Utrpenie prichádza väčšinou z nevedomých činov. Keď nevieme ako sa zdravo stravovať a pcháme do seba rôzny odpad, ktorý nazývame jedlo, telo nám to skôr, alebo neskôr dá pocítiť. Potom sa budeme čudovať: Prečo som chorý? A pán doktor nám povie: nemôžte jesť toto, toto a toto. Jedzte toto a toto. Nám sa to spočiatku nezdá, pretože naše návyky nesúhlasia s radami lekára. Ale keď poslúchneme rady a začneme sa zdravšie stravovať, aj naše zdravie bude lepšie. Až keď získame poznanie o zdravej strave, nebudeme musieť trpieť chorobami, ktoré vytvára nezdravá strava.

Keď sa z nevedomosti stane vedomosť, poznanie, vtedy budeme môcť vidieť následky našich činov. Pokiaľ žijeme v nevedomosti, nevedomky spôsobujeme utrpenie sebe aj iným. Žiaľ veľmi veľa ľudí žije v nevedomosti a neuvedomujú si následky svojich činov. Fajčia, pijú alkohol vo veľkom, nezdravo sa stravujú a konajú rôzne iné nevedomé činy a potom sa čudujú, že trpia. Človek v nevedomosti si navyše myslí, že je všetko v pohode. Myslí si, že keď fajčí, alebo pije, že je to v pohode. Podobá sa to voľnému pádu. Človek si voľný pád užíva až kým nezistí, že sa blíži k zemi a nemá ani padák. Až potom zistí akú blbosť urobil. Človek si častokrát musí nabiť hubu, aby sa poučil a dostal sa z nevedomosti k vedomosti. Nevedomým ľuďom môžeme hovoriť čo chceme a ako chceme, ale oni si budú stále myslieť, že je všetko v pohode. Musia zažiť na vlastnej koži voľný pád bez padáku a nabiť si hubu, aby to pochopili. Ak si niekto nenechá povedať, nechajme ho ísť jeho cestou. Každý má slobodnú voľbu. Ak chce niekto žiť v nevedomosti, môže. Následky nevedomosti ho možno neskôr prebudia.

Vedomý život

Vedomie a podvedomie je zodpovedné za to, ako reagujeme na jednotlivé situácie. Kedysi ma dokázala rozčúliť úplná maličkosť, ale keď som sa naučil pracovať s hnevom na vedomej úrovni, dnes ma už len tak niečo nerozhádže. Môžeme sa naučiť pracovať s emóciami na vedomej úrovni a zastaviť tak nepríjemné emócie už v zárodku. Na to, aby sme to dokázali, musíme sa dostať na vedomú úroveň bytia. Veľa ľudí koná na základe podvedomia a tak si svoje činy, správanie a emócie vôbec neuvedomujú. Jednoducho konajú tak, ako sú naučení. Ak si však začneme uvedomovať čo svojim konaním spôsobujeme, ako sa správame a aké emócie nás ovládajú, môžeme začať na sebe pracovať a skvalitniť tak svoj život a životy našich blízkych. Môžeme sa snažiť zmeniť ostatných, ale pravdepodobne sa nám to nepodarí. Ak chceme vo svojom živote niečo zmeniť, musíme zmeniť najskôr samého seba.

Keď sa dostaneme z nevedomosti do vedomosti, zrazu budeme vidieť a chápať viac. Uvidíme a pochopíme to, čo sme predtým nedokázali vidieť a chápať. Dokážeme sa poučiť z vlastných chýb veľmi rýchlo. Oveľa rýchlejšie ako v nevedomosti.

Vedomý život je oveľa krajší ako život v nevedomosti. Keď si človek uvedomuje, čo svojim konaním spôsobuje, môže sa rozhodnúť, či tak bude konať aj naďalej, alebo zmení svoje konanie. V nevedomosti nemá túto možnosť.

Keď si budeme vedomí každej jednej myšlienky, emócie a činu, ktorý vykonáme, budeme mať väčšiu možnosť ovplyvniť smerovanie nášho života.

Naučiť sa žiť vedome, to chce prax. Každý sa môže dostať z nevedomosti do vedomosti a žiť tak oveľa krajší život. K vedomému žitiu napomáha vegetariánstvo, vegánstvo, časté prechádzky v prírode osamote, meditácie, jóga, čítanie múdrych kníh a článkov, inšpirovanie sa vedomými ľuďmi atď.

Vedomých ľudí pribúda a inšpirujú ďalších a ďalších k zmene z nevedomosti k vedomosti. Vedomý človek sa zaujíma o sebarozvoj, pretože chápe, že to, čo mu po smrti ostane, je len jeho vedomie. Nič hmotné si so sebou po smrti nemôže zobrať. Preto sa neusiluje o veľké hmotné bohatstvo, ale zameriava sa na duchovné bohatstvo, z ktorého pramení skutočné šťastie.

Je toho veľmi veľa, čo sa môžeme v tomto živote naučiť. Ak chceme byť v živote skutočne šťastní, mali by sme sa zamerať na sebarozvoj a naučiť sa žiť vedome. Ak sa rozhodneme ísť cestou sebarozvoja, môžeme vidieť za veľmi krátky čas veľkú zmenu v našom vnímaní sveta, správaní, myšlienkach a emóciach. Môžu to na nás vidieť aj ostatní. A môžu sami usúdiť či sa vydajú touto cestou aj oni, alebo sa budú silou mocou držať starých zabehnutých vzorcov strachu, hnevu, nenávisti, žiarlivosti, pýchy, egoizmu a iných nepekných vlastností a emócií.

Vedomý život prináša úľavu od nepríjemných emócií a nepekných vlastností. Prináša mier v srdci, po ktorom všetci tak túžia. Ako som už spomenul, k vedomému žitiu napomáha vegetariánstvo, vegánstvo, časté prechádzky v prírode osamote, meditácie, jóga, čítanie múdrych kníh a článkov, inšpirovanie sa vedomými ľuďmi atď. Každý si môže vybrať to, čo mu najviac vyhovuje a posúvať sa v živote individuálnym tempom. Hlavné je, aby sme sa v živote niekam posúvali a nestagnovali. Ľudia sa niekedy čudujú, že sa neustále mením a mením pohľad na život. To, čo mi vyhovovalo kedysi, mi už teraz nevyhovuje. Pre ľudí, ktorí sa v živote za roky rokúce nikam nepohli, je to zvláštne. No ľudia, ktorí na sebe pracujú a neustále sa snažia byť lepšou verziou samých seba, vedia, že život prechádza neustálou zmenou – evolúciou. Niektorí ľudia sa za veľmi krátky čas – pár mesiacov, či rokov – posunuli v živote veľmi ďaleko. Už nezažívajú strach ako kedysi, nedávajú pozornosť veciam a udalostiam, ktoré nemôžu zmeniť a zameriavajú svoju pozornosť tam, kde majú možnosť niečo ovplyvniť. Neustále pracujú na zmiernení, ba až odstránení svojich zlých vlastností a návykov. Stávajú sa z nich ľudia, ktorí už so svojim starým JA majú len veľmi málo spoločného. To je následok vedomého žitia.

Vydajte sa cestou vedomého života a budete prekvapení čo to s vami a s vašim životom spraví. Cesta vedomého života čaká na každého. Je len otázka času kedy človeka prestane napĺňať život v nevedomosti prinášajúci samé utrpenie, začne sa pýtať na hlbší zmysel svojej existencie a vydá sa cestou vedomého života.

Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna

Pôvodne som nechcel písať tento článok, ale ľudia majú tendenciu vytvárať si domnienky a tieto domnienky ešte aj šíriť ako pravdu. Preto sa posnažím dať na pravú mieru dôvody prečo už nežijem ako mních v chráme Hare Krišna, aby si ľudia nemuseli vytvárať domnienky.

Ako som išiel žiť do chrámu

Od augusta 2016 do mája 2017 (takmer 10 mesiacov) som žil ako mních na farme Hare Krišna zvanej Nová Ekačakra kúsok od Prešova v Abranovciach. Mal som veľmi silnú túžbu žiť jednoduchší a prirodzenejší život spojený s duchovným rastom a neriešiť zápletky ako zarábanie peňazí, platenie nájmu, daní, ženu, rodinu atď. Uvažoval som nad viacerými možnosťami, ale život na farme Hare Krišna mi prišiel ako najlepšia možnosť. Keď som navyše v máji 2016 navštívil Novú Ekačakru prvýkrát, zatúžil som žiť na podobnom mieste. A tak som v auguste 2016 prišiel na troj mesačný kurz Bhakta program a po jeho ukončení som sa rozhodol na Novej Ekačakre zostať.

vedsky sposob stolovania

Život v chráme Hare Krišna

Život v chráme sa mi spočiatku páčil a bol som motivovaný. Mal som pocit, že toto je cesta, ktorou mám kráčať.

Život mnícha v celibáte v chráme Hare Krišna je veľmi jednoduchý – ráno medzi 3:00 a 4:00 vstane, urobí rannú hygienu, o 4:30 ide na prvý ranný program, od 5:00 do 7:15 medituje Hare Krišna mahá-mantrou, 7:15 je druhý ranný program s prednáškou zo Šrímad Bhágavatam, 8:30 sú raňajky a o 9:00 začína denná služba, ktorú má každý inú. Tí, čo sú v chráme krátko, zvyčajne robia len jednoduché práce ako upratovanie, prácu na záhrade, krájanie zeleniny a podobne. Tí, čo už sú v chráme dlhšie, chodia na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a starajú sa o chod chrámu – zadávajú úlohy mladším mníchom, kontrolujú ich a vedú ich. O 14:00 je obed a po obede sa ešte dorába služba, ktorá sa nestihla, alebo je voľný čas. Zvyčajne je čo robiť do 16 – 17:00, niekedy aj dlhšie. O 19:00 – 20:10 je večerný program s prednáškou z Bhagavad-gíty a do 21:00 sa už mnísi ukladajú na odpočinok, pretože o 6 – 7 hodín vstávajú. Tento režim má mních každý deň. Aj cez víkendy. Nazýva sa to sádhana. Takáto sádhana má človeka usmerniť a umiestniť v kvalite dobra. Keď to človek nasleduje s nadšením úprimne a dôsledne, tak to funguje. Ale keď človek začne mať pochybnosti a flákať to, namiesto umiestnenia v kvalite dobra prichádzajú iné kvality a frustrácia. Tu sa dostávam k dôležitosti spoločnosti, v ktorej trávime čas.

kirtan

Spoločnosť

Keď má človek spoločnosť, v ktorej jednotlivci berú celý proces úprimne a chcú sa posúvať ďalej, je to ten lepší prípad. Mne sa ale žiaľ stalo, že som sa dostal do spoločnosti, v ktorej som nevidel úprimnosť, ani snahu a z toho potom vyplývala stagnácia a nespokojnosť. Samozrejme, boli aj výnimky, ale veľmi málo. V takejto spoločnosti je veľmi ťažké robiť nejaký pokrok. Človek sa veľmi ľahko nakazí ľahostajnosťou a z nej následne nemôže vyplývať spokojnosť. Čo sa stalo aj mne. Netrávil som dostatok času v spoločnosti, v ktorej by som sa mohol posunúť ďalej. Trávil som skôr čas s ľuďmi, ktorí celý proces brali hala-bala a potom to aj tak vyzeralo. Nakazili tým aj mňa a moje počiatočné nadšenie opadlo. Nevravím, že na Novej Ekačakre nie sú úprinní a inšpirujúci oddaní, ale počas môjho pobytu v chráme ich bolo málo. Navyše som v ich spoločnosti netrávil takmer žiadny čas, pretože som mal inú službu ako oni. Keď som potreboval pomôcť a poradiť, vždy som sa od nich dočkal dobrej odpovedi.

Keby som trávil viac času so staršími oddanými, moje vedomie by možno teraz vyzeralo inak. Ale keďže som trávil viac času s mladšími a ešte neustálenými ľuďmi, ovplyvnilo ma to do veľkej miery. S kým si, taký si. Ja som si žiaľ nemohol vybrať s kým budem tráviť čas. Musel som robiť to, čo robili na začiatku všetci ostatní. Tak je nastavený celý tento proces. Nemôžeme preskakovať úrovne.

Mám dobrú radu pre starších oddaných: Venujte dostatok času mladším oddaným, venujte im čo najčastejšie svoju spoločnosť a uvidíte aký pokrok urobia. Keď im však nebudete venovať dostatok času, oni si časom pod vplyvom spoločnosti mladších oddaných vytvoria určitý postoj, ktorý bude neskôr veľmi ťažké zmeniť.

Mne definitívne chýbala intenzívnejšia spoločnosť starších oddaných a bol som až príliš ovplyvnený spoločnosťou mladších. Starší oddaní boli neustále zamestnaní službou a nemali toľko času na mladších oddaných. A to je veľká škoda. Toto som si žiaľ uvedomil až krátko pred odchodom z chrámu.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

ISKCON corporation

ISKCON – Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu funguje ako korporácia. Každý jeden návrh a každá jedna zmena musí prejsť schválením starších oddaných (autorít). Kým sa niečo udeje, trvá to veľmi dlho. Najskôr prebehne niekoľko porád, medzitým sa na danú vec zabudne a prinajlepšom sa k nej neskôr dostanú a doriešia ju. Prinajhoršom sa v dohľadnom čase nedorieši. Nikdy som nechcel pracovať v korporácii, pretože som vedel, že moje slovo tam bude mať veľmi malú, alebo žiadnu váhu a kým sa dostane k riešeniu mojich podnetov, ubehne niekoľko mesiacov a nemusí sa to ani doriešiť. V korporácii má vždy hlavné slovo nadriadený a jeho podriadení ho musia na slovo poslúchať.

Keď som niečo potreboval, väčšinou to prechádzalo cez viacero osôb. A kým sa odozva dostala späť ku mne, niekedy prebehlo aj niekoľko dní, či týždňov. Riešenie niektorých vecí bolo príliš zdĺhavé a ja som sa čudoval prečo je to tak komplikované a či sa to nedá urobiť jednoduchšie – priamočiarejšie. No je to v podstate nemožné v spoločnosti, kde je všetko postavené na autoritatívnej báze a nikto nemôže bez zvolenia autority konať ako chce. Ak si urobí po svojom bez zvolenia autority, je to zvyčajne problém. Rebeli nemajú v ISKCONe miesto.

Viac voľnosti

Potreboval som viac voľnosti. Urob toto, urob tamto, toto nerob, toto rob takto… neustále som dostával z každej strany nejaké pokyny a usmernenia a už toho začínalo byť na mňa moc. Nezvládal som toľké obmedzenia a chcel som si robiť veci po svojom. Aj toto ma donútilo odísť z chrámu. V chráme platia určité pravidlá a od chrámového oddaného sa vyžaduje určité správanie a disciplína. Ako na vojne. Keď človek nemá potrebné správanie a disciplínu, je lepšie, keď z chrámu odíde a nebude spôsobovať zbytočný rozruch.

Sociálny život

Keď som prišiel do chrámu, žil som tam s ďalšími siedmimi ľuďmi. Ale časom niektorí poodchádzali a v máji 2016 sme na Novej Ekačakre žili už iba štyria mnísi a jedna mníška. Z toho traja odišli na celý týždeň distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a ja som ostal v chráme takmer sám. Začala mi chýbať spoločnosť a hlbšie vzťahy. Cez veľké sviatky sa síce zišlo viacero oddaných a chvíľu bola v chráme pekná pestrá spoločnosť, ale bolo to naozaj iba na malý okamih, na pár dní v roku.

IMG_20160528_070146

Nemal som v podstate s kým rozvíjať hlbšie priateľstvo. Jedine s Krišnom, ale to sa mi moc samému nedarilo.

Keď som chodil distribuovať knihy na ulicu, stretával som zaujímavých ľudí, ale nestihol som s nimi vytvoriť hlbší vzťah. Boli to len pár minutové záležitosti a väčšinu ľudí som už viackrát nestretol.

Začal mi chýbať sociálny život a to bol ďalší podnet na odchod z chrámu.

Iná túžba

Na začiatku, keď som prišiel žiť do chrámu, mal som vo svojich túžbach jasno – chcel som šíriť vedomie Krišnu čo najviac. Neskôr som aj mal tú česť chodiť na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a stretávať zaujímavých ľudí. Hlavne kvoli tomu som šiel do chrámu, pretože sám som sa nedokázal dokopať ísť na ulicu ponúkať knihy. Je to naozaj vznešená služba, ktorá je navyše Šrílovi Prabhupádovi najdrahšia. Šríla Prabhupáda vždy hovoril: „Keď budete mať peniaze, tlačte a distribuujte tieto knihy“. Ako som tak distribuoval knihy Šrílu Prabhupádu, stretával som zaujímavých ľudí. Až jedného dňa som stretol veľmi pozitívnu osobu, ktorá si neskôr získala moje srdce a moja túžba bola zrazu byť hlavne s ňou. To je hlavný dôvod, prečo som odišiel z chrámu. Mohol som sa snažiť akokoľvek prehovárať, aby som ešte ostal v chráme, no túžba byť s ňou bola oveľa silnejšia. Život v chráme ma už nenapĺňal a pocítil som túžbu žiť rodinným životom. Starší oddaní mi samozrejme radili, aby som čo najdlhšie ostal v chráme, ale nedalo sa. Vydržal som v chráme ešte necelé 2 mesiace a musel som odísť, pretože už som v chráme nebol spokojný a všetko som robil viacmenej z povinnosti. Telo bolo v chráme, ale myseľ bola neustále s ňou.

Nie som oddaný

Toto priznanie možno viacerých zaskočí, ale posledné mesiace v chráme som si uvedomil, že nie som oddaný. Nemám vlastnosti oddaného a nie som až taký pokročilý, ako som si myslel na začiatku, keď som prišiel do chrámu. Zistil som kde sa nachádzam a od toho bodu chcem pokračovať v duchovnom živote. Nechcem sa hrať na niekoho, kým nie som. Nechcem byť pokrytec. Chcem byť v prvom rade sám sebou a nie nasilu dodržiavať všetky tie pravidlá a usmernenia, ktoré celý balík vedomia Krišnu obsahuje. Nezvládam celý balík. Zvládam len časť z neho a dúfam, že postupom času budem zvládať viac a viac. Vedomie Krišnu je nádherné. Pokiaľ toto učenie človek nasleduje úprimne a berie si to, na čo má, postupne robí pokrok. Zbavuje sa zlých vlastností a získava dobré vlastnosti, prestáva mu chutiť alkohol, káva a iné povzbudivé, či omamné látky, mäso, sex, prestávajú ho baviť činnosti pre zmyslový pôžitok a stále viac a viac sa zamestnáva v oddanej službe, z ktorej pramení skutočné, trvalé šťastie. Pokiaľ si človek zoberie viac, ako unesie, je veľká šanca, že bude zažívať viac strastí ako radostí. To bol aj môj prípad posledných pár týždňov v chráme, keď som si uvedomil, že ja vlastne nie som oddaný, tak čo tu vlastne robím?

meditation-small

Dosť dôvodov

Na odchod z chrámu sa mi nakopilo viacero dôvodov a keď sa dali dohromady, nebola iná možnosť, ako odísť. Nebol to len jeden malicherný dôvod.

Už si nemusíte vytvárať domnienky

Dúfam, že som tieto dôvody dostatočne jasne objasnil a ľudia si tak nebudú musieť vytvárať zbytočné domnienky, ktoré majú od reality zvyčajne veľmi ďaleko. Vytváranie domnienok a ich šírenie sa mi protiví najviac na svete.

Pokrok vo vedomí Krišnu

Majte sa krásne a snažte sa praktikovať vedomie Krišnu, nech ste kdekoľvek. Zoberte si toľko, koľko unesiete. Ak zvládate len prijímať prasádam, prijímajte prasádam. Ak môžete občas navštíviť chrám, navštívte ho. Ak môžete chrám navštevovať častejšie, robte to. Ak môžete ísť žiť do chrámu, choďte. Spievajte Hare Krišna mahá-mantru čo najčastejšie a čo najintenzívnejšie. Čítajte knihy Šrílu Prabhupádu.

Budete prekvapení aká pozitívna zmena nastane vo vašich životoch.

Veľa šťastia!

Hare Krišna!

Pozor na dogmatické zmýšľanie

Dogma je výslovné tvrdenie, o ktorom se v danej oblasti alebo v určitom společenstve nepochybuje. V kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách sa tak označujú články viery, ktoré církev uznáva ako zjavenú pravdu. Dôkazy, analýzy ani tradície nemajú žiaden vplyv na platnosť dogmy, lebo dogma nie je vecou logiky, ale vecou viery. Čiže človek, ktorý prijal nejakú dogmu, neprijíma nič, čo je v rozpore s touto dogmou ako pravdu. Jediná pravda je jeho dogma. Inými slovami povedané – slepá viera.

Dogma a náboženstvá

Náboženstvá poskytujú informácie. Záleží už na ľuďoch akým spôsobom k týmto informáciam pristupujú – či sa snažia dané informácie chápať a zrealizovať v živote (uviesť do praxe), alebo ich len slepo nasledovať a prezentovať bez toho, aby to poriadne chápali a žili. Ja sa snažím vždy podávať informácie len o tom, s čím mám skúsenosť. No keď som sa dostal do dogmatického zmýšľania, zrazu som prijímal za pravdu aj to, s čím som skúsenosť nemal a veselo som to prezentoval ako fakty. Také kázanie sa míňa účinku. Pokiaľ budeme prezentovať niečo, čomu len slepo veríme a nemáme to zrealizované, niektorí ľudia to vycítia a nebudú nás brať vážne. Ak však získame realizácie, budeme vedieť ako to naozaj je a budeme to vedieť ľuďom podať lepšie. Nebudeme musieť opakovať slová, ktorým len slepo veríme. Zrazu budeme vedieť a naše slová budú znieť presvedčivejšie.

Vždy by sme sa mali snažiť vedieť a nie len slepo nasledovať. Mali by sme sa vyvarovať dogme. Ak niečo nevieme, radšej si to priznajme a neprezentujme svoju vieru ako ultimátnu pravdu. Veriť nestačí, mali by sme sa snažiť niečo vedieť.

Pozor na dogmu

Treba si uvedomiť, že dogma nemusí mať s realitou nič spoločné. Ľudia, ktorí prijímajú určitú dogmu, nie sú schopní prijať realitu takú, aká je. Ich pohľad je skreslený dogmou a stávajú sa uzavretými voči poznatkom, ktoré nie sú v súlade s dogmou. Dogmatickí ľudia sa nachádzajú vo veľmi žalostnej situácii. Uväznili svoju myseľ a kvoli svojej zaslepenosti dogmou nedokážu vidieť realitu takú, aká je. Zaryto prezentujú svoje dogmatické názory a spochybňujú, alebo zosmiešňujú iné názory, iný pohľad na svet. Dogmatici majú úžasné teoretické poznanie, ale chýba im prax, aby toto poznanie lepšie pochopili. Najsmutnejšie na tom je, že sa nedokážu pozrieť na svet aj iným pohľadom ako svojim obmedzeným dogmatickým a všetko, čo ide mimo ich dogmu, považujú jednoducho za hlúposti. Takých ľudí je žiaľ vemi veľa. Aj ja som bol jedným z nich. Spadol som do dogmatického zmýšľania bez toho, aby som si to uvedomoval. Myslel som si, že je všetko v poriaku a že som našiel patent na Absolútnu pravdu a tento patent som veselo prezentoval. Neskôr som si uvedomil, že to bola iba slepá viera. Kvoli dogmatickému zmýšľaniu som nevidel realitu takú, aká je a videl som všetko iba v spojení s dogmou. Všetko, čo sa od dogmy líšilo, bol pre mňa nezmysel. Celé zle.

S ľuďmi, ktorí majú dogmatické myslenie, nie je rozumná reč. Stále budú slepo opakovať naučené slová ako papagáji a nebudú sa snažiť pochopiť nič, čo na prvý pohľad nesúvisí s ich dogmou. Je veľmi žalostné, že človek sa môže dostať do takéhoto obmedzeného stavu.

Teraz som si uvedomil, že som si tým musel prejsť aby som sa poučil a možno pomohol ostatným dostať sa z dogmatického zmýšľania. Aj keď dogmatickí ľudia si nedajú svoju dogmu len tak zobrať. Môžete im dávať akékoľvek rozumné argumenty, čokoľvek im vysvetľovať, aj tak si budú mleť svoje. Slepcovi môžete ukazovať svetlo, ale neuvidí ho. Bohužiaľ. Slepci sú všetci, ktorí slepo nasledujú nejakú dogmu.

Ako som sa dostal do dogmy

Do dogmy som sa dostal tak, že som sa začal združovať s vybranou skupinou ľudí a s nikým iným. Tak to celé začína. Keď sa budeme dlhšie zdržiavať len v určitej spoločnosti, ktorá sa riadi určitou dogmou, zrazu, ani nevieme ako a budeme mať dogmatické zmýšľanie aj my. Človek si v daný moment ani neuvedomí, čo sa deje a postupne sa nakazí dogmatickým zmýšľaním. Potom začne prezentovať svoju dogmu ostatným a každý, kto s ním nesúhlasí, je hlupák a obmedzenec. Svoju dogmu si nedá vyvrátiť za nič na svete a snaží sa ju obhajovať za každú cenu. Nedokáže vidieť realitu takú, aká je. Začne mať veľmi obmedzený pohľad na svet. Dogma človeka veľmi obmedzuje.

Ako som sa dostal z dogmy

Do dogmy sa môžeme dostať vďaka dogmatickej spoločnosti a podobne sa z nej môžeme dostať vďaka spoločnosti otvorených ľudí. Taká spoločnosť nám môže otvoriť oči a tak budeme môcť vidieť v akej dogme sme žili a v akej žijú ostatní. Pokiaľ sa pohybujeme hlavne v dogmatickej spoločnosti, len veľmi ťažko si uvedomíme, že žijeme v dogme. Musíme sa posnažiť otvoriť myseľ a naučiť sa prijať aj informácie a skúsenosti mimo dogmy. Zvyčajne človek precitne vtedy, keď zažije niečo, čo v dogme nie je. Potom sa začne čudovať: „Tak ako to teda naozaj je? Dogma mi tvrdí to a ja mám inú skúsenosť.“

Dogma je veľmi obmedzujúca. Dogmatická myseľ je uzavretá myseľ, ktorá neprijíma žiadne iné informácie, ktoré nesúhlasia s dogmou. Toto chcete? Naozaj chcete žiť takýto obmedzený život? Nie je jednoduchšie priznať si: „Áno, žijem v dogme. Naozaj neviem, či to, čo mi prezentujú ako Absolútnu pravdu, je naozaj tak. Čo s tým?“

Cesta srdca

Každý cíti čo je pre neho príjemné a čo nepríjemné. Vždy som cítil, že som slobodný a slobodu si cením zo všetkého najviac. Pokiaľ sa človek necíti slobodne, nemôže byť šťastný. Pokiaľ sa človek necíti slobodný, niečo nie je v jeho živote v poriadku. V neslobodnom stave človek zažíva utrpenie, hnev, frustráciu a samé ďalšie negatívne pocity. Potom si to kompenzuje rebelstvom, pitím alkoholu, drogami, neobmedzeným sexom, hazardom a inými zvrátenosťami.

Cesta srdca je hlavne o cítení. Načo sú nám poznatky o láske, keď sme lásku ešte neprecítili? Načo sú nám poznatky o vesmíre, keď sme vo vesmíre ešte neboli? Akonáhle získame osobnú skúsenosť, precitneme a precítime. Akonáhle pocítime lásku, zrazu nám bude jasné o čom všetky tie knihy o láske hovorili. Akonáhle sa dostaneme do vesmíru, budeme cítiť tú veľkoleposť na vlastnej koži.

Cítenie je v živote veľmi dôležité. Pokiaľ ľudia uprednostňujú dogmatické poznanie pred cítením, ich srdce stvrdne a nebudú schopní život precítiť. Stanú sa z nich bezcitní roboti, ktorí len opakujú naučené vety. Toto nie je správna cesta. Správna cesta je cesta srdca. Vďaka tejto ceste dokážeme všetko precítiť a vďaka tomu hlbšie pochopiť. Načo nám je teoretické poznanie, keď ho nemáme overené v praxi? Načo je nám poznanie o láske, keď lásku nedokážeme precítiť?

Cesta srdca je cesta cítenia a hlbšieho pochopenia. Bez precítenia nie sme schopní veci hlbšie pochopiť. Pokúste sa zbaviť všetkých dogmatických konceptov, ktoré boli do vás vštepené a budete prekvapení ako zrazu dokážete cítiť. Potom vám bude všetko jasné. Keď budete schopní cítiť, bude vám zrazu jasné čo, kedy, ako a s kým máte robiť. Jednoducho to cítite. Ak však budete nasledovať nejakú dogmu a nebudete cítiť spokojnosť, idete zlým smerom. Ak ide človek proti svojmu srdcu, proti svojmu cíteniu, nemôže byť šťastný a to ho donúti vydať sa skôr, či neskôr inou cestou. Možno neskôr objaví cestu srdca.

Cesta srdca však neznamená slepo nasledovať cítenie. Treba do cítenia zapojiť aj inteligenciu. Pokiaľ budú cítenie a inteligencia v harmónii, aj náš život bude v harmónii. Akonáhle sa oddáme iba cíteniu, alebo iba inteligencii, v našom živote to vytvorí disharmóniu a nebudeme spokojní.

Moje slová sa dogmatickým ľuďom budú javiť ako ďalšia dogma, alebo hlúposti, no vedzte, že moje slová sú výsledkom môjho precitnutia z dogmatického myslenia.

Dôsledok dogmy vs. dôsledok cítenia

Dogmatické myslenie spôsobilo v minulosti veľa utrpenia – križiacke výpravy, upaľovanie čarodejníc, ukameňovanie atď. Netýka sa to len kresťanstva, ale aj ostatných dogmatických učení. Pokiaľ človek dáva prednosť dogme pred cítením, nemôže to dopadnúť inak. Ak však zmeníme náš postoj a na poprednú priečku dáme cítenie, dogmatické zmýšľanie zrazu zmizne a ľudia budú opäť ľuďmi. Budú sa navzájom milovať a navzájom si pomáhať. Svet bude môcť byť v harmónii. To je dôsledok cítenia.

Slepé nasledovanie dogmy nikomu neprospieva. Práve naopak. Spôsobuje to ako pre jednotlivcov, tak pre celú spoločnosť veľa problémov.

Môžete si všimnúť veľký rozdiel medzi správaním dogmatických ľudí a správaním cítiacich ľudí. A môžete sami usúdiť čo je pre spoločnosť lepšie. Nechám to na Vás.

Prosba a inšpirácia

Prosím všetkých cítiacich ľudkov, aby pokračovali vo svojej ceste a šírili potrebu cítenia ďalej. Aby rozmrazili srdcia bezcitným dogmatickým ľuďom, aby aj oni mohli precítiť nádheru cítenia. Ja som precitol vďaka nádhernej cítiacej osobe a viem, že tak môžu precitnúť aj ostatní. Stačí ísť len vlastným príkladom a tak inšpirujete ostatných ľudí k prehodnoteniu svojho života a k následnej zmene.

Keď človek nie je šťastný a vidí niekoho šťastného, v hlave sa mu začnú vynárať otázky: „Prečo je on šťastný a ja nie? Má niečo, čo ja nemám? Čo to je?“ No a keď zistí aký poklad ten šťastný človek vlastne má, keď spozná nádheru cítenia, potom precitne aj on.

Je to tak jednoduché. Netreba sa snažiť nikoho meniť. Stačí ísť vlastným príkladom a pozorovať ako sa ostatní inšpirujú a menia.

Prajem veľa šťastia na Vašej/Našej ceste.

PS: Tento článok neberte ako hanobenie nejakého učenia. To určite nebol môj zámer. Všetky učenia majú niečo do seba. Len je smutné, keď k nim ľudia pristupujú dogmatickým spôsobom.

Úvaha o reinkarnácii

Keď ľudia počujú o reinkarnácii, ich zvyčajná reakcia je: „Tomu neverím“. Ja hovorím, že nejde o to veriť, alebo neveriť, ide o to pochopiť čo je vlastne reinkarnácia a ako funguje. A zamyslieť sa či to aspoň trošku dáva zmysel.

Minulé životy

Existujú ľudia, ktorí si pamätajú minulé životy. Najznámejší je príbeh o chlapcovi, ktorý si pamätal, že ho v minulom živote zavraždili a zakopali. Pamätal si ako ho zabili a kde ho zakopali. Keď polícia kopala na tom mieste, vykopala mŕtvolu.

O reinkarnácii učia mnohé učenia a mnohí ľudia si pamätajú minulé životy, no aj tak tomu moderná veda a materialistickí ľudia nevenujú veľa pozornosti a reinkarnáciu považujú za blud.

Prípady ľudí hovoriacich o minulých životoch si môžete prečítať tu: http://www.2012rok.sk/wp/ako-dalej/5414-reinkarnaciadokazy

Déja Vu

Snáď každý už niekedy zažil pocit, že to, čo sa práve deje, sa už udialo. Tento úkaz poznáme pod názvom Déja Vu (déžaví). Niektorí ľudia zažili aj to, že poznali miesto, na ktorom v tomto živote ešte neboli. Vedeli sa v ňom pohybovať ako doma. Poznali ho z minulých životov.

Karmické vzťahy

Ako vysvetlíte to, že ľudia majú občas pocit akoby iných ľudí poznali už celé veky? Stačí len keď človeka vidia prvýkrát, pozrú sa mu do očí a hneď majú pocit, že sa poznajú. Nepoznali sa náhodou v minulých životoch?

Vysvetlenie inklinácii

Každý človek k niečomu inklinuje, má nejaké túžby a záľuby. Odkiaľ tieto inklinácie pramenia? Vypestoval si ich za tento život, alebo sú zdedené? Niektoré deti majú inklinácie, ktoré nemali od koho zdediť. Často sú považované za čiernu ovcu rodiny, pretože majú iné inklinácie ako zbytok rodiny.

Ako vysvetlíte, že dieťa už odmalička inklinuje ku konkrétnej krajine, alebo konkrétnemu zamestnaniu? Niekto sa ide zblázniť za Fínskom, iný za Japonskom, ďalší za Indiou. Prečo, keď býva na Slovensku? Prečo má taký vzťah ku konkrétnym krajinám? Neprežil tam náhodou minulý život?

Prečo má niekto odmalička túžbu spoznať Boha a iný nie? Nehľadal náhodou Boha aj v minulom živote?

Vysvetlenie reinkarnácie

Človek v súčasnom živote pokračuje tam, kde skončil v minulom živote. Má dostupné všetky potrebné informácie, ktoré počas cesty mnohými životmi nazbieral. Preto sú niektorí ľudia v niektorých sférach prirodzene zručnejší ako ostatní.

Ak sa človek v minulom živote venoval histórii, v súčasnom živote prirodzene inklinuje k histórii a má na ňu prirodzený talent. Čomukoľvek sa človek v minulom živote venoval, k tomu prirodzene inklinuje v súčasnom živote. Ak sa niekto venoval duchovnému životu, ale z nejakého dôvodu nedospel k oslobodeniu, pokračuje v tomto živote a je schopný urobiť veľmi rýchlo duchovný pokrok, pretože už má nejaké skúsenosti z minulých životov. Je to logické, nie? Len je tomu možno pre niektorých ťažké uveriť. Ale logiku to má.

Karma

Živá bytosť (duša), dostáva súčasné telo na základe karmy. Karma je súhrn činností, ktoré nesú nejaké plody pre živú bytosť. Môžete si to predstaviť ako keď človek pracuje, ale výplatu, teda plod za svoju prácu nedostáva hneď, ale neskôr. Hovorí sa: „Čo zaseješ, to zožneš“. A chvíľu to trvá, kým plod vyrastie. To je karma. Ak človek zasial lásku, bude žať lásku. Ak človek zasial vraždu, bude žať vraždu. Dáva to zmysel? Karma zaručuje spravodlivosť. Niektorí ľudia nedokážu vstrebať, že toľké utrpenie, ktoré sa v súčasnom svete nachádza, je len následok predošlých činností tých, ktorí toto utrpenie prežívajú. Tí, ktorí sa majú relatívne v pohode, takisto žnú plody svojich minulých činností.

Ak som bol napríklad v minulom živote mäsiar, ktorý väčšinu života zabíjal zvieratá, v súčasnom živote môžem byť zviera, ktoré bude zabité mäsiarom, aby som vedel aké to je. Aby som sa mohol poučiť a už nebyť mäsiarom. Dáva to zmysel? Ľudia, ktorí nejedia mäso, sa vedia vcítiť do utrpenia zvierat keď ich zabíjajú. S veľkou pravdepodobnosťou boli v minulom živote zviera, ktoré bolo pre mäso zabité a tak chápu aké to je, preto to nepodporujú. Iní si neuvedomujú ako zvierata v bitúnkoch trpia a tak ďalej bezohľadne jedia mäso a podporujú zabíjanie zvierat v bitúnkoch. Nemajú skúsenosť s tým, aké je to byť zviera v bitúnku.

Duša získava rôzne telá podľa zásluh (karmy) – ľudské, zvieracie, rastlinné. Ale len v ľudskom tele vytvára karmu, pretože človek na rozdiel od zvieraťa má vo väčšine prípadov na výber čo bude a čo nebude robiť. Karma znamená čin. Konkrétne plodonosný čin. Plodonosné činy vykonávané pre zmyslový pôžitok vytvárajú karmu. Keď sa človek dokáže zriecť plodov svojej práce, nevytvára tak karmu. To sa nazýva karma joga. Ale veľa ľudí robí činy, pretože chcú nejaké plody a tak karmu vytvárajú a budú musieť zožať to, čo sejú. Pamätajte: „Čo zaseješ, to zožneš“.

Nie je ťažké pochopiť karmu a reinkarnáciu. No aj tak s tým má veľa ľudí problém. Nevedia prijať aspoň teoreticky, že by karma a reinkarnácia mohli byť prírodné zákony, ktoré udržiavajú poriadok a spravodlivosť vo vesmíre.

Nevytváranie karmy

Niektorí ľudia chápu, že existuje dobrá karma za dobré činy a zlá karma za zlé činy. Ak má človek dobrú karmu, môže sa narodiť na nebeských planétach, ktoré mnohí nazývajú nebo. A naopak človek, ktorý vytvoril zlú karmu, sa môže narodiť ako biedny človek, zviera, rastlina na Zemi, alebo na niektorej z pekelných planét, ktoré sú známe ako peklo.

Veľa ľudí však nevie, že je možné karmu nevytvárať keď sa zrieknu plodov svojich činností. A keď sa očistíme od karmy, už sa nebudeme musieť znovu rodiť, starnúť, ochorieť a zomrieť. Každý chce žiť večne, byť blažený a plný poznania. To môže dosiahnuť, keď sa očistí od karmy, ktorá živú bytosť viaže v hmotnom svete. Očistené živé bytosti žijú večne v duchovnom svete a sú plné blaženosti a poznania. To je naša prirodzenosť.

Bg 3.9 — Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš.

Karma jóga, alebo aj Bhakti jóga učí ako nekonať pre svoj zmyslový pôžitok, ale využiť svoje schopnosti pre blaho iných. Tak sa môžeme postupne očistiť od karmy a získať večnosť, blaženosť a plné poznanie. Čím má živá bytosť menej karmy, tým je menej pripútaná k hmotnému svetu, dokáže chápať viac a byť blažená vo svojom vnútri. Postupne tak znovuobnovuje svoju pôvodnú duchovnú identitu.

Bg 5.24 – „Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“

Ľudia, ktorí si len užívajú zmyslový pôžitok, sa len viac a viac zaplietajú do spletitých zákonov karmy a podľa svojich činov si buď užívajú plody svojich činností, alebo trpia.

Inteligentný človek by mal nad týmto pouvažovať a zvážiť cestu sebarealizácie, na ktorej sa očistí od nahromadenej karmy a dosiahne to, po čom túžia všetci – večnosť, blaženosť a poznanie.

Najúčinnejší spôsob sebarealizácie v tomto veku je jednoduché počúvanie a spievanie, respektíve opakovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Táto mahá-mantra (veľká mantra) očisťuje vedomie od hmotného znečistenia – od strachu, hnevu, chtíču, chamtivosti, pýchy, bezohľadnosti,… a prebúdza naše pôvodné, duchovné vedomie, ktoré je plné dobrých vlastností – pokora, odriekanie, milostivosť, čistota, pravdovravnosť.

Spievajte Hare Krišna a budte šťastní. Skutočne šťastní.

Život s láskou je oveľa krajší ako bez lásky

Žijete s láskou, alebo bez lásky? Nedávno som si uvedomil, že som žil bez lásky. Bol som síce šťastný, ale neuvedomoval som si, že k precíteniu úplnej blaženosti, mi chýba láska. Pohyboval som sa v spoločnosti, kde je láska v tomto svete považovaná za chtíč. Hlavne láska medzi mužom a ženou. Ľudia, ktorí považujú lásku za chtíč, nedokážu skutočne milovať. Bol som jedným z nich. Hrdo som sa bil do pŕs, že mám poznanie a žil som v domnení, že láska v hmotnom svete neexistuje, že všetko je iba chtíč. Nečudo, že s takýmto vedomím som si nevedomky zablokoval prístup k láske, ktorá pramení zo srdca každého z nás. Nie nadarmo sa láska zobrazuje symbolom srdca.

Skúsenosť s bezpodmienečnou láskou

Raz som už skutočnú, bezpodmienečnú lásku zažil. Bol to veľmi silný zážitok, ktorý poriadne nechápem doteraz. Milovať všetko a všetkých – celé stvorenie, to je pre mnohých ľudí zvláštne a nemožné. Stalo sa to vďaka pohľadu do očí najkrajšej ženy na svete. Túto lásku som cítil až do momentu, kým som si k nej nezablokoval prístup považovaním lásky za chtíč.

Precitnutie

Našťastie som si uvedomil aký je rozdiel medzi chtíčom a láskou, keď som opäť lásku pocítil. Stalo sa to, keď som stretol ženu, ktorá je najpozitívnejší človek akého som mal možnosť spoznať. Naše stretnutie bolo, dá sa povedať osudové. Stretli sme sa len tak z nenazdajky na ulici, keď som ľuďom ponúkal knihy Šrílu Prabhupádu. Osud zamiešal karty, aby sme mohli obaja precítiť lásku a oddanosť naplno. Bolo v tom jedno objatie, úsmev a pohľad do očí. Ja som si to kvoli svojej blokáde lásky neuvedomoval, ale ona to našťastie precítila. Dozvedel som sa od nej, že od našeho objatia cíti v sebe bezpodmienečnú lásku. To vo mne prebudilo zvedavosť. Ako je to možné? Potom som si spomenul, že raz na jednom stretnutí Evolúcie vedomia, sme sa tiež všetci vyobjímali a o pár dní nato, mi kamoška písala, že po tom stretnutí stále len plače, je neustále v extázi a miluje všetkých, že nevie čo sa s ňou deje. Pokúšala sa zistiť čo to znamená a nakoniec zistila, že sa jej otvorila srdcová čakra, ktorá otvára brány k bezpodmienečnej láske. Uvedomil som si, že citlivejší a vnímavejší ľudia môžu pocítiť bezpodmienečnú lásku, keď sú v kontakte s niekym, kto túto lásku v sebe má. Je to úžasné.

Rozdiel medzi láskou a chtíčom

Láska dáva, chtíč berie. Milujúci človek má potrebu dávať milovaným všetko, čo potrebujú. Nezištne. Kdežto človek, ktorý zažíva chtíč, sa môže tváriť, že chce niečo dať, ale len za účelom, že chce niečo na oplátku získať. Napríklad muži často zažívajú chtíč, keď vidia krásnu ženu. Nemajú problém krásnu ženu zasypať komplimentami len preto, aby ju dostali do postele. Keď chtíč k jednej žene po čase vyprchá, hľadajú uspokojenie v iných ženách. Takto bohužiaľ funguje veľmi veľa moderných vzťahov. Sú založené na chtíči a preto nemajú dlhú trvanlivosť. Chtíč človeka len zotročuje. Chtíč je možné uspokojiť iba krátkodobo na malý moment. Chtivý človek chce stále uspokojovať svoj chtíč. Nemôže si pomôcť. Môže ho uspokojiť na chvíľu, ale po určitom čase chtíč znova naberie na sile a bude ho musieť uspokojiť znova a znova. Chcem toto, chcem tamto, chcem tamtoho, chcem tamtú… stále niečo. Chtíč je v našom živote veľmi rušivý element a je ťažké ho ovládnuť.

Milujem, miluješ, milujeme

Keď človek skutočne miluje, dáva zo seba svojim milovaným všetko a nečaká za to nič. Chce len dávať. Keď je láska, ktorú dáva, opätovaná, vtedy prichádza extatický pocit, ktorý je najkrajší pocit aký ľudia poznajú. Niet krajšieho pocitu ako keď je naša láska opätovaná, alebo keď lásku opätujeme. Takéto láskyplné výmeny spôsobujú pocit nevýslovnej blaženosti a udržiavajú lásku neustále čerstvú. Chtíč k jednej osobe po čase vyprchá, ale láska nie. Rodičia milujú svoje deti celý život. Aj keď neposlúchajú a robia rôzne hlúposti, stále ich rodičia milujú. Takisto existuje láska medzi dvoma osobami. Zvyčajne medzi mužom a ženou.

Chcem ťa potešiť, lebo ťa mám rád. To je láska. Chcem ťa potešiť, lebo chcem od teba niečo získať, to je chtíč. Medzi láskou a chtíčom je veľmi tenká hranica. To, čo vyzerá ako láska, môže byť v skutočnosti chtíč. Pozor na to. Musíme si neustále uvedomovať: „Chcem potešiť druhého, len tak, lebo ho mám rád, alebo preto, lebo chcem od neho niečo získať? – Jeho náklonnosť, sexuálny pôžitok s ním atď. Skutočne milujúci človek ani len nemyslí na to, že by od svojho milovaného niečo získal. Chce len dávať a tešiť ho.

Slovíčko „láska“ sa často zneužíva. Často je to chtíč, ktorý je považovaný za lásku. Chtíč je veľmi ľahké vzbudiť, je to hneď. Keď vidím peknú osobu, chcem si s ňou užívať. Oči sa chcú na ňu neustále pozerať a užívať si jej krásu, jazyk ju chce opantať oslnivými slovami, ruky sa jej chcú dotýkať a nos chce cítiť jej vôňu. Jedná sa o uspokojovanie svojich zmyslov. Pri láske sa jedná v prvom rade o uspokojovanie zmyslov toho druhého.

Vybudovať láskyplný vzťah zvyčajne trvá nejaký čas. Keď sa však stretnú dve láskyplné osoby, láskyplný vzťah existuje prakticky okamžite – jeden chce tešiť druhého a slúžiť mu. Nechcú tešiť len svoje zmysly. To je pre lásku prirodzené. Keď je jeden šťastný, automaticky je šťastný aj ten druhý. Keď je jeden nespokojný, druhý sa ho snaží uspokojiť.

Zapamätajte si

Láska dáva. Milujúci človek chce slúžiť svojim milovaným a jediná jeho túžba je, aby boli jeho milovaní šťastní. Potom bude prirodzene šťastný aj on. Láska v tomto svete existuje. Láska je v našich životoch veľmi potrebná. Bez lásky by bol náš život a tento svet veľmi pochmúrny. Bez lásky môžete byť šťastní, ale s láskou budete oveľa viac.

Láska nie je len slovo. Láska je najkrajší cit aký môžeme prežívať.

Prajem vám, aby ste milovali a boli milovaní. Jedine tak bude váš život naplnený blaženosťou.

Len si dajte pozor na chtíč. Neustále majte na pamäti: „Chcem ho/ju len potešiť, alebo ho/ju chcem potešiť a niečo od neho/nej získať?“. Ak chcete svoju lásku iba tešiť, gratulujem, zažívate lásku. Ak však od nej niečo za svoju službu očakávate, rozvíjate chtíč a neskôr, keď vaše predstavy nebudú naplnené, príde hnev a hádky.

Naučte sa milovať. Naučte sa lásku dávať a lásku prijímať. Potom zažijete nádherné pocity doposiaľ nepoznané.