Mesačné archívy: máj 2017

Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna

Pôvodne som nechcel písať tento článok, ale ľudia majú tendenciu vytvárať si domnienky a tieto domnienky ešte aj šíriť ako pravdu. Preto sa posnažím dať na pravú mieru dôvody prečo už nežijem ako mních v chráme Hare Krišna, aby si ľudia nemuseli vytvárať domnienky.

Ako som išiel žiť do chrámu

Od augusta 2016 do mája 2017 (takmer 10 mesiacov) som žil ako mních na farme Hare Krišna zvanej Nová Ekačakra kúsok od Prešova v Abranovciach. Mal som veľmi silnú túžbu žiť jednoduchší a prirodzenejší život spojený s duchovným rastom a neriešiť zápletky ako zarábanie peňazí, platenie nájmu, daní, ženu, rodinu atď. Uvažoval som nad viacerými možnosťami, ale život na farme Hare Krišna mi prišiel ako najlepšia možnosť. Keď som navyše v máji 2016 navštívil Novú Ekačakru prvýkrát, zatúžil som žiť na podobnom mieste. A tak som v auguste 2016 prišiel na troj mesačný kurz Bhakta program a po jeho ukončení som sa rozhodol na Novej Ekačakre zostať.

vedsky sposob stolovania

Život v chráme Hare Krišna

Život v chráme sa mi spočiatku páčil a bol som motivovaný. Mal som pocit, že toto je cesta, ktorou mám kráčať.

Život mnícha v celibáte v chráme Hare Krišna je veľmi jednoduchý – ráno medzi 3:00 a 4:00 vstane, urobí rannú hygienu, o 4:30 ide na prvý ranný program, od 5:00 do 7:15 medituje Hare Krišna mahá-mantrou, 7:15 je druhý ranný program s prednáškou zo Šrímad Bhágavatam, 8:30 sú raňajky a o 9:00 začína denná služba, ktorú má každý inú. Tí, čo sú v chráme krátko, zvyčajne robia len jednoduché práce ako upratovanie, prácu na záhrade, krájanie zeleniny a podobne. Tí, čo už sú v chráme dlhšie, chodia na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a starajú sa o chod chrámu – zadávajú úlohy mladším mníchom, kontrolujú ich a vedú ich. O 14:00 je obed a po obede sa ešte dorába služba, ktorá sa nestihla, alebo je voľný čas. Zvyčajne je čo robiť do 16 – 17:00, niekedy aj dlhšie. O 19:00 – 20:10 je večerný program s prednáškou z Bhagavad-gíty a do 21:00 sa už mnísi ukladajú na odpočinok, pretože o 6 – 7 hodín vstávajú. Tento režim má mních každý deň. Aj cez víkendy. Nazýva sa to sádhana. Takáto sádhana má človeka usmerniť a umiestniť v kvalite dobra. Keď to človek nasleduje s nadšením úprimne a dôsledne, tak to funguje. Ale keď človek začne mať pochybnosti a flákať to, namiesto umiestnenia v kvalite dobra prichádzajú iné kvality a frustrácia. Tu sa dostávam k dôležitosti spoločnosti, v ktorej trávime čas.

kirtan

Spoločnosť

Keď má človek spoločnosť, v ktorej jednotlivci berú celý proces úprimne a chcú sa posúvať ďalej, je to ten lepší prípad. Mne sa ale žiaľ stalo, že som sa dostal do spoločnosti, v ktorej som nevidel úprimnosť, ani snahu a z toho potom vyplývala stagnácia a nespokojnosť. Samozrejme, boli aj výnimky, ale veľmi málo. V takejto spoločnosti je veľmi ťažké robiť nejaký pokrok. Človek sa veľmi ľahko nakazí ľahostajnosťou a z nej následne nemôže vyplývať spokojnosť. Čo sa stalo aj mne. Netrávil som dostatok času v spoločnosti, v ktorej by som sa mohol posunúť ďalej. Trávil som skôr čas s ľuďmi, ktorí celý proces brali hala-bala a potom to aj tak vyzeralo. Nakazili tým aj mňa a moje počiatočné nadšenie opadlo. Nevravím, že na Novej Ekačakre nie sú úprinní a inšpirujúci oddaní, ale počas môjho pobytu v chráme ich bolo málo. Navyše som v ich spoločnosti netrávil takmer žiadny čas, pretože som mal inú službu ako oni. Keď som potreboval pomôcť a poradiť, vždy som sa od nich dočkal dobrej odpovedi.

Keby som trávil viac času so staršími oddanými, moje vedomie by možno teraz vyzeralo inak. Ale keďže som trávil viac času s mladšími a ešte neustálenými ľuďmi, ovplyvnilo ma to do veľkej miery. S kým si, taký si. Ja som si žiaľ nemohol vybrať s kým budem tráviť čas. Musel som robiť to, čo robili na začiatku všetci ostatní. Tak je nastavený celý tento proces. Nemôžeme preskakovať úrovne.

Mám dobrú radu pre starších oddaných: Venujte dostatok času mladším oddaným, venujte im čo najčastejšie svoju spoločnosť a uvidíte aký pokrok urobia. Keď im však nebudete venovať dostatok času, oni si časom pod vplyvom spoločnosti mladších oddaných vytvoria určitý postoj, ktorý bude neskôr veľmi ťažké zmeniť.

Mne definitívne chýbala intenzívnejšia spoločnosť starších oddaných a bol som až príliš ovplyvnený spoločnosťou mladších. Starší oddaní boli neustále zamestnaní službou a nemali toľko času na mladších oddaných. A to je veľká škoda.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

ISKCON corporation

ISKCON – Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu funguje ako korporácia. Každý jeden návrh a každá jedna zmena musí prejsť schválením starších oddaných (autorít). Kým sa niečo udeje, trvá to veľmi dlho. Najskôr prebehne niekoľko porád, medzitým sa na danú vec zabudne a prinajlepšom sa k nej neskôr dostanú a doriešia ju. Prinajhoršom sa v dohľadnom čase nedorieši. Nikdy som nechcel pracovať v korporácii, pretože som vedel, že moje slovo tam bude mať veľmi malú, alebo žiadnu váhu a kým sa dostane k riešeniu mojich podnetov, ubehne niekoľko mesiacov a nemusí sa to ani doriešiť. V korporácii má vždy hlavné slovo nadriadený a jeho podriadení ho musia na slovo poslúchať.

Keď som niečo potreboval, väčšinou to prechádzalo cez viacero osôb. A kým sa odozva dostala späť ku mne, niekedy prebehlo aj niekoľko dní, či týždňov. Riešenie niektorých vecí bolo príliš zdĺhavé a ja som sa čudoval prečo je to tak komplikované a či sa to nedá urobiť jednoduchšie – priamočiarejšie. No je to v podstate nemožné v spoločnosti, kde je všetko postavené na autoritatívnej báze a nikto nemôže bez zvolenia autority konať ako chce. Ak si urobí po svojom bez zvolenia autority, je to zvyčajne problém. Rebeli nemajú v ISKCONe miesto.

Viac voľnosti

Potreboval som viac voľnosti. Urob toto, urob tamto, toto nerob, toto rob takto… neustále som dostával z každej strany nejaké pokyny a usmernenia a už toho začínalo byť na mňa moc. Nezvládal som toľké obmedzenia a chcel som si robiť veci po svojom. Aj toto ma donútilo odísť z chrámu. V chráme platia určité pravidlá a od chrámového oddaného sa vyžaduje určité správanie a disciplína. Ako na vojne. Keď človek nemá potrebné správanie a disciplínu, je lepšie, keď z chrámu odíde a nebude spôsobovať zbytočný rozruch.

Sociálny život

Keď som prišiel do chrámu, žil som tam s ďalšími siedmimi ľuďmi. Ale časom niektorí poodchádzali a v máji 2016 sme na Novej Ekačakre žili už iba štyria mnísi a jedna mníška. Z toho traja odišli na celý týždeň distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a ja som ostal v chráme takmer sám. Začala mi chýbať spoločnosť a hlbšie vzťahy. Cez veľké sviatky sa síce zišlo viacero oddaných a chvíľu bola v chráme pekná pestrá spoločnosť, ale bolo to naozaj iba na malý okamih, na pár dní v roku.

IMG_20160528_070146

Nemal som v podstate s kým rozvíjať hlbšie priateľstvo. Jedine s Krišnom, ale to sa mi moc samému nedarilo.

Keď som chodil distribuovať knihy na ulicu, stretával som zaujímavých ľudí, ale nestihol som s nimi vytvoriť hlbší vzťah. Boli to len pár minutové záležitosti a väčšinu ľudí som už viackrát nestretol.

Začal mi chýbať sociálny život a to bol ďalší podnet na odchod z chrámu.

Iná túžba

Na začiatku, keď som prišiel žiť do chrámu, mal som vo svojich túžbach jasno – chcel som šíriť vedomie Krišnu čo najviac. Neskôr som aj mal tú česť chodiť na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a stretávať zaujímavých ľudí. Hlavne kvoli tomu som šiel do chrámu, pretože sám som sa nedokázal dokopať ísť na ulicu ponúkať knihy. Je to naozaj vznešená služba, ktorá je navyše Šrílovi Prabhupádovi najdrahšia. Šríla Prabhupáda vždy hovoril: „Keď budete mať peniaze, tlačte a distribuujte tieto knihy“. Ako som tak distribuoval knihy Šrílu Prabhupádu, stretával som zaujímavých ľudí. Až jedného dňa som stretol veľmi pozitívnu osobu, ktorá si neskôr získala moje srdce a moja túžba bola zrazu byť hlavne s ňou. To je hlavný dôvod, prečo som odišiel z chrámu. Mohol som sa snažiť akokoľvek prehovárať, aby som ešte ostal v chráme, no túžba byť s ňou bola oveľa silnejšia. Život v chráme ma už nenapĺňal a pocítil som túžbu žiť rodinným životom. Starší oddaní mi samozrejme radili, aby som čo najdlhšie ostal v chráme, ale nedalo sa. Vydržal som v chráme ešte necelé 2 mesiace a musel som odísť, pretože už som v chráme nebol spokojný a všetko som robil viacmenej z povinnosti. Telo bolo v chráme, ale myseľ bola neustále s ňou.

Nie som oddaný

Toto priznanie možno viacerých zaskočí, ale posledné mesiace v chráme som si uvedomil, že nie som oddaný. Nemám vlastnosti oddaného a nie som až taký pokročilý, ako som si myslel na začiatku, keď som prišiel do chrámu. Zistil som kde sa nachádzam a od toho bodu chcem pokračovať v duchovnom živote. Nechcem sa hrať na niekoho, kým nie som. Nechcem byť pokrytec. Chcem byť v prvom rade sám sebou a nie nasilu dodržiavať všetky tie pravidlá a usmernenia, ktoré celý balík vedomia Krišnu obsahuje. Nezvládam celý balík. Zvládam len časť z neho a dúfam, že postupom času budem zvládať viac a viac. Vedomie Krišnu je nádherné. Pokiaľ toto učenie človek nasleduje úprimne a berie si to, na čo má, postupne robí pokrok. Zbavuje sa zlých vlastností a získava dobré vlastnosti, prestáva mu chutiť alkohol, káva a iné povzbudivé, či omamné látky, mäso, sex, prestávajú ho baviť činnosti pre zmyslový pôžitok a stále viac a viac sa zamestnáva v oddanej službe, z ktorej pramení skutočné, trvalé šťastie. Pokiaľ si človek zoberie viac, ako unesie, je veľká šanca, že bude zažívať viac strastí ako radostí. To bol aj môj prípad posledných pár týždňov v chráme, keď som si uvedomil, že ja vlastne nie som oddaný, tak čo tu vlastne robím?

meditation-small

Dosť dôvodov

Na odchod z chrámu sa mi nakopilo viacero dôvodov a keď sa dali dohromady, nebola iná možnosť, ako odísť. Nebol to len jeden malicherný dôvod.

Už si nemusíte vytvárať domnienky

Dúfam, že som tieto dôvody dostatočne jasne objasnil a ľudia si tak nebudú musieť vytvárať zbytočné domnienky, ktoré majú od reality zvyčajne veľmi ďaleko. Vytváranie domnienok a ich šírenie sa mi protiví najviac na svete.

Pokrok vo vedomí Krišnu

Majte sa krásne a snažte sa praktikovať vedomie Krišnu, nech ste kdekoľvek. Zoberte si toľko, koľko unesiete. Ak zvládate len prijímať prasádam, prijímajte prasádam. Ak môžete občas navštíviť chrám, navštívte ho. Ak môžete chrám navštevovať častejšie, robte to. Ak môžete ísť žiť do chrámu, choďte. Spievajte Hare Krišna mahá-mantru čo najčastejšie a čo najintenzívnejšie. Čítajte knihy Šrílu Prabhupádu.

Budete prekvapení aká pozitívna zmena nastane vo vašich životoch.

Veľa šťastia!

Hare Krišna!

Pozor na dogmatické zmýšľanie

Dogma je výslovné tvrdenie, o ktorom se v danej oblasti alebo v určitom společenstve nepochybuje. V kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách sa tak označujú články viery, ktoré církev uznáva ako zjavenú pravdu. Dôkazy, analýzy ani tradície nemajú žiaden vplyv na platnosť dogmy, lebo dogma nie je vecou logiky, ale vecou viery. Čiže človek, ktorý prijal nejakú dogmu, neprijíma nič, čo je v rozpore s touto dogmou ako pravdu. Jediná pravda je jeho dogma. Inými slovami povedané – slepá viera.

Dogma a náboženstvá

Náboženstvá poskytujú informácie. Záleží už na ľuďoch akým spôsobom k týmto informáciam pristupujú – či sa snažia dané informácie chápať a zrealizovať v živote (uviesť do praxe), alebo ich len slepo nasledovať a prezentovať bez toho, aby to poriadne chápali a žili. Ja sa snažím vždy podávať informácie len o tom, s čím mám skúsenosť. No keď som sa dostal do dogmatického zmýšľania, zrazu som prijímal za pravdu aj to, s čím som skúsenosť nemal a veselo som to prezentoval ako fakty. Také kázanie sa míňa účinku. Pokiaľ budeme prezentovať niečo, čomu len slepo veríme a nemáme to zrealizované, niektorí ľudia to vycítia a nebudú nás brať vážne. Ak však získame realizácie, budeme vedieť ako to naozaj je a budeme to vedieť ľuďom podať lepšie. Nebudeme musieť opakovať slová, ktorým len slepo veríme. Zrazu budeme vedieť a naše slová budú znieť presvedčivejšie.

Vždy by sme sa mali snažiť vedieť a nie len slepo nasledovať. Mali by sme sa vyvarovať dogme. Ak niečo nevieme, radšej si to priznajme a neprezentujme svoju vieru ako ultimátnu pravdu. Veriť nestačí, mali by sme sa snažiť niečo vedieť.

Pozor na dogmu

Treba si uvedomiť, že dogma nemusí mať s realitou nič spoločné. Ľudia, ktorí prijímajú určitú dogmu, nie sú schopní prijať realitu takú, aká je. Ich pohľad je skreslený dogmou a stávajú sa uzavretými voči poznatkom, ktoré nie sú v súlade s dogmou. Dogmatickí ľudia sa nachádzajú vo veľmi žalostnej situácii. Uväznili svoju myseľ a kvoli svojej zaslepenosti dogmou nedokážu vidieť realitu takú, aká je. Zaryto prezentujú svoje dogmatické názory a spochybňujú, alebo zosmiešňujú iné názory, iný pohľad na svet. Dogmatici majú úžasné teoretické poznanie, ale chýba im prax, aby toto poznanie lepšie pochopili. Najsmutnejšie na tom je, že sa nedokážu pozrieť na svet aj iným pohľadom ako svojim obmedzeným dogmatickým a všetko, čo ide mimo ich dogmu, považujú jednoducho za hlúposti. Takých ľudí je žiaľ vemi veľa. Aj ja som bol jedným z nich. Spadol som do dogmatického zmýšľania bez toho, aby som si to uvedomoval. Myslel som si, že je všetko v poriaku a že som našiel patent na Absolútnu pravdu a tento patent som veselo prezentoval. Neskôr som si uvedomil, že to bola iba slepá viera. Kvoli dogmatickému zmýšľaniu som nevidel realitu takú, aká je a videl som všetko iba v spojení s dogmou. Všetko, čo sa od dogmy líšilo, bol pre mňa nezmysel. Celé zle.

S ľuďmi, ktorí majú dogmatické myslenie, nie je rozumná reč. Stále budú slepo opakovať naučené slová ako papagáji a nebudú sa snažiť pochopiť nič, čo na prvý pohľad nesúvisí s ich dogmou. Je veľmi žalostné, že človek sa môže dostať do takéhoto obmedzeného stavu.

Teraz som si uvedomil, že som si tým musel prejsť aby som sa poučil a možno pomohol ostatným dostať sa z dogmatického zmýšľania. Aj keď dogmatickí ľudia si nedajú svoju dogmu len tak zobrať. Môžete im dávať akékoľvek rozumné argumenty, čokoľvek im vysvetľovať, aj tak si budú mleť svoje. Slepcovi môžete ukazovať svetlo, ale neuvidí ho. Bohužiaľ. Slepci sú všetci, ktorí slepo nasledujú nejakú dogmu.

Ako som sa dostal do dogmy

Do dogmy som sa dostal tak, že som sa začal združovať s vybranou skupinou ľudí a s nikým iným. Tak to celé začína. Keď sa budeme dlhšie zdržiavať len v určitej spoločnosti, ktorá sa riadi určitou dogmou, zrazu, ani nevieme ako a budeme mať dogmatické zmýšľanie aj my. Človek si v daný moment ani neuvedomí, čo sa deje a postupne sa nakazí dogmatickým zmýšľaním. Potom začne prezentovať svoju dogmu ostatným a každý, kto s ním nesúhlasí, je hlupák a obmedzenec. Svoju dogmu si nedá vyvrátiť za nič na svete a snaží sa ju obhajovať za každú cenu. Nedokáže vidieť realitu takú, aká je. Začne mať veľmi obmedzený pohľad na svet. Dogma človeka veľmi obmedzuje.

Ako som sa dostal z dogmy

Do dogmy sa môžeme dostať vďaka dogmatickej spoločnosti a podobne sa z nej môžeme dostať vďaka spoločnosti otvorených ľudí. Taká spoločnosť nám môže otvoriť oči a tak budeme môcť vidieť v akej dogme sme žili a v akej žijú ostatní. Pokiaľ sa pohybujeme hlavne v dogmatickej spoločnosti, len veľmi ťažko si uvedomíme, že žijeme v dogme. Musíme sa posnažiť otvoriť myseľ a naučiť sa prijať aj informácie a skúsenosti mimo dogmy. Zvyčajne človek precitne vtedy, keď zažije niečo, čo v dogme nie je. Potom sa začne čudovať: „Tak ako to teda naozaj je? Dogma mi tvrdí to a ja mám inú skúsenosť.“

Dogma je veľmi obmedzujúca. Dogmatická myseľ je uzavretá myseľ, ktorá neprijíma žiadne iné informácie, ktoré nesúhlasia s dogmou. Toto chcete? Naozaj chcete žiť takýto obmedzený život? Nie je jednoduchšie priznať si: „Áno, žijem v dogme. Naozaj neviem, či to, čo mi prezentujú ako Absolútnu pravdu, je naozaj tak. Čo s tým?“

Cesta srdca

Každý cíti čo je pre neho príjemné a čo nepríjemné. Vždy som cítil, že som slobodný a slobodu si cením zo všetkého najviac. Pokiaľ sa človek necíti slobodne, nemôže byť šťastný. Pokiaľ sa človek necíti slobodný, niečo nie je v jeho živote v poriadku. V neslobodnom stave človek zažíva utrpenie, hnev, frustráciu a samé ďalšie negatívne pocity. Potom si to kompenzuje rebelstvom, pitím alkoholu, drogami, neobmedzeným sexom, hazardom a inými zvrátenosťami.

Cesta srdca je hlavne o cítení. Načo sú nám poznatky o láske, keď sme lásku ešte neprecítili? Načo sú nám poznatky o vesmíre, keď sme vo vesmíre ešte neboli? Akonáhle získame osobnú skúsenosť, precitneme a precítime. Akonáhle pocítime lásku, zrazu nám bude jasné o čom všetky tie knihy o láske hovorili. Akonáhle sa dostaneme do vesmíru, budeme cítiť tú veľkoleposť na vlastnej koži.

Cítenie je v živote veľmi dôležité. Pokiaľ ľudia uprednostňujú dogmatické poznanie pred cítením, ich srdce stvrdne a nebudú schopní život precítiť. Stanú sa z nich bezcitní roboti, ktorí len opakujú naučené vety. Toto nie je správna cesta. Správna cesta je cesta srdca. Vďaka tejto ceste dokážeme všetko precítiť a vďaka tomu hlbšie pochopiť. Načo nám je teoretické poznanie, keď ho nemáme overené v praxi? Načo je nám poznanie o láske, keď lásku nedokážeme precítiť?

Cesta srdca je cesta cítenia a hlbšieho pochopenia. Bez precítenia nie sme schopní veci hlbšie pochopiť. Pokúste sa zbaviť všetkých dogmatických konceptov, ktoré boli do vás vštepené a budete prekvapení ako zrazu dokážete cítiť. Potom vám bude všetko jasné. Keď budete schopní cítiť, bude vám zrazu jasné čo, kedy, ako a s kým máte robiť. Jednoducho to cítite. Ak však budete nasledovať nejakú dogmu a nebudete cítiť spokojnosť, idete zlým smerom. Ak ide človek proti svojmu srdcu, proti svojmu cíteniu, nemôže byť šťastný a to ho donúti vydať sa skôr, či neskôr inou cestou. Možno neskôr objaví cestu srdca.

Cesta srdca však neznamená slepo nasledovať cítenie. Treba do cítenia zapojiť aj inteligenciu. Pokiaľ budú cítenie a inteligencia v harmónii, aj náš život bude v harmónii. Akonáhle sa oddáme iba cíteniu, alebo iba inteligencii, v našom živote to vytvorí disharmóniu a nebudeme spokojní.

Moje slová sa dogmatickým ľuďom budú javiť ako ďalšia dogma, alebo hlúposti, no vedzte, že moje slová sú výsledkom môjho precitnutia z dogmatického myslenia.

Dôsledok dogmy vs. dôsledok cítenia

Dogmatické myslenie spôsobilo v minulosti veľa utrpenia – križiacke výpravy, upaľovanie čarodejníc, ukameňovanie atď. Netýka sa to len kresťanstva, ale aj ostatných dogmatických učení. Pokiaľ človek dáva prednosť dogme pred cítením, nemôže to dopadnúť inak. Ak však zmeníme náš postoj a na poprednú priečku dáme cítenie, dogmatické zmýšľanie zrazu zmizne a ľudia budú opäť ľuďmi. Budú sa navzájom milovať a navzájom si pomáhať. Svet bude môcť byť v harmónii. To je dôsledok cítenia.

Slepé nasledovanie dogmy nikomu neprospieva. Práve naopak. Spôsobuje to ako pre jednotlivcov, tak pre celú spoločnosť veľa problémov.

Môžete si všimnúť veľký rozdiel medzi správaním dogmatických ľudí a správaním cítiacich ľudí. A môžete sami usúdiť čo je pre spoločnosť lepšie. Nechám to na Vás.

Prosba a inšpirácia

Prosím všetkých cítiacich ľudkov, aby pokračovali vo svojej ceste a šírili potrebu cítenia ďalej. Aby rozmrazili srdcia bezcitným dogmatickým ľuďom, aby aj oni mohli precítiť nádheru cítenia. Ja som precitol vďaka nádhernej cítiacej osobe a viem, že tak môžu precitnúť aj ostatní. Stačí ísť len vlastným príkladom a tak inšpirujete ostatných ľudí k prehodnoteniu svojho života a k následnej zmene.

Keď človek nie je šťastný a vidí niekoho šťastného, v hlave sa mu začnú vynárať otázky: „Prečo je on šťastný a ja nie? Má niečo, čo ja nemám? Čo to je?“ No a keď zistí aký poklad ten šťastný človek vlastne má, keď spozná nádheru cítenia, potom precitne aj on.

Je to tak jednoduché. Netreba sa snažiť nikoho meniť. Stačí ísť vlastným príkladom a pozorovať ako sa ostatní inšpirujú a menia.

Prajem veľa šťastia na Vašej/Našej ceste.

PS: Tento článok neberte ako hanobenie nejakého učenia. To určite nebol môj zámer. Všetky učenia majú niečo do seba. Len je smutné, keď k nim ľudia pristupujú dogmatickým spôsobom.

Úvaha o reinkarnácii

Keď ľudia počujú o reinkarnácii, ich zvyčajná reakcia je: „Tomu neverím“. Ja hovorím, že nejde o to veriť, alebo neveriť, ide o to pochopiť čo je vlastne reinkarnácia a ako funguje. A zamyslieť sa či to aspoň trošku dáva zmysel.

Minulé životy

Existujú ľudia, ktorí si pamätajú minulé životy. Najznámejší je príbeh o chlapcovi, ktorý si pamätal, že ho v minulom živote zavraždili a zakopali. Pamätal si ako ho zabili a kde ho zakopali. Keď polícia kopala na tom mieste, vykopala mŕtvolu.

O reinkarnácii učia mnohé učenia a mnohí ľudia si pamätajú minulé životy, no aj tak tomu moderná veda a materialistickí ľudia nevenujú veľa pozornosti a reinkarnáciu považujú za blud.

Prípady ľudí hovoriacich o minulých životoch si môžete prečítať tu: http://www.2012rok.sk/wp/ako-dalej/5414-reinkarnaciadokazy

Déja Vu

Snáď každý už niekedy zažil pocit, že to, čo sa práve deje, sa už udialo. Tento úkaz poznáme pod názvom Déja Vu (déžaví). Niektorí ľudia zažili aj to, že poznali miesto, na ktorom v tomto živote ešte neboli. Vedeli sa v ňom pohybovať ako doma. Poznali ho z minulých životov.

Karmické vzťahy

Ako vysvetlíte to, že ľudia majú občas pocit akoby iných ľudí poznali už celé veky? Stačí len keď človeka vidia prvýkrát, pozrú sa mu do očí a hneď majú pocit, že sa poznajú. Nepoznali sa náhodou v minulých životoch?

Vysvetlenie inklinácii

Každý človek k niečomu inklinuje, má nejaké túžby a záľuby. Odkiaľ tieto inklinácie pramenia? Vypestoval si ich za tento život, alebo sú zdedené? Niektoré deti majú inklinácie, ktoré nemali od koho zdediť. Často sú považované za čiernu ovcu rodiny, pretože majú iné inklinácie ako zbytok rodiny.

Ako vysvetlíte, že dieťa už odmalička inklinuje ku konkrétnej krajine, alebo konkrétnemu zamestnaniu? Niekto sa ide zblázniť za Fínskom, iný za Japonskom, ďalší za Indiou. Prečo, keď býva na Slovensku? Prečo má taký vzťah ku konkrétnym krajinám? Neprežil tam náhodou minulý život?

Prečo má niekto odmalička túžbu spoznať Boha a iný nie? Nehľadal náhodou Boha aj v minulom živote?

Vysvetlenie reinkarnácie

Človek v súčasnom živote pokračuje tam, kde skončil v minulom živote. Má dostupné všetky potrebné informácie, ktoré počas cesty mnohými životmi nazbieral. Preto sú niektorí ľudia v niektorých sférach prirodzene zručnejší ako ostatní.

Ak sa človek v minulom živote venoval histórii, v súčasnom živote prirodzene inklinuje k histórii a má na ňu prirodzený talent. Čomukoľvek sa človek v minulom živote venoval, k tomu prirodzene inklinuje v súčasnom živote. Ak sa niekto venoval duchovnému životu, ale z nejakého dôvodu nedospel k oslobodeniu, pokračuje v tomto živote a je schopný urobiť veľmi rýchlo duchovný pokrok, pretože už má nejaké skúsenosti z minulých životov. Je to logické, nie? Len je tomu možno pre niektorých ťažké uveriť. Ale logiku to má.

Karma

Živá bytosť (duša), dostáva súčasné telo na základe karmy. Karma je súhrn činností, ktoré nesú nejaké plody pre živú bytosť. Môžete si to predstaviť ako keď človek pracuje, ale výplatu, teda plod za svoju prácu nedostáva hneď, ale neskôr. Hovorí sa: „Čo zaseješ, to zožneš“. A chvíľu to trvá, kým plod vyrastie. To je karma. Ak človek zasial lásku, bude žať lásku. Ak človek zasial vraždu, bude žať vraždu. Dáva to zmysel? Karma zaručuje spravodlivosť. Niektorí ľudia nedokážu vstrebať, že toľké utrpenie, ktoré sa v súčasnom svete nachádza, je len následok predošlých činností tých, ktorí toto utrpenie prežívajú. Tí, ktorí sa majú relatívne v pohode, takisto žnú plody svojich minulých činností.

Ak som bol napríklad v minulom živote mäsiar, ktorý väčšinu života zabíjal zvieratá, v súčasnom živote môžem byť zviera, ktoré bude zabité mäsiarom, aby som vedel aké to je. Aby som sa mohol poučiť a už nebyť mäsiarom. Dáva to zmysel? Ľudia, ktorí nejedia mäso, sa vedia vcítiť do utrpenia zvierat keď ich zabíjajú. S veľkou pravdepodobnosťou boli v minulom živote zviera, ktoré bolo pre mäso zabité a tak chápu aké to je, preto to nepodporujú. Iní si neuvedomujú ako zvierata v bitúnkoch trpia a tak ďalej bezohľadne jedia mäso a podporujú zabíjanie zvierat v bitúnkoch. Nemajú skúsenosť s tým, aké je to byť zviera v bitúnku.

Duša získava rôzne telá podľa zásluh (karmy) – ľudské, zvieracie, rastlinné. Ale len v ľudskom tele vytvára karmu, pretože človek na rozdiel od zvieraťa má vo väčšine prípadov na výber čo bude a čo nebude robiť. Karma znamená čin. Konkrétne plodonosný čin. Plodonosné činy vykonávané pre zmyslový pôžitok vytvárajú karmu. Keď sa človek dokáže zriecť plodov svojej práce, nevytvára tak karmu. To sa nazýva karma joga. Ale veľa ľudí robí činy, pretože chcú nejaké plody a tak karmu vytvárajú a budú musieť zožať to, čo sejú. Pamätajte: „Čo zaseješ, to zožneš“.

Nie je ťažké pochopiť karmu a reinkarnáciu. No aj tak s tým má veľa ľudí problém. Nevedia prijať aspoň teoreticky, že by karma a reinkarnácia mohli byť prírodné zákony, ktoré udržiavajú poriadok a spravodlivosť vo vesmíre.

Nevytváranie karmy

Niektorí ľudia chápu, že existuje dobrá karma za dobré činy a zlá karma za zlé činy. Ak má človek dobrú karmu, môže sa narodiť na nebeských planétach, ktoré mnohí nazývajú nebo. A naopak človek, ktorý vytvoril zlú karmu, sa môže narodiť ako biedny človek, zviera, rastlina na Zemi, alebo na niektorej z pekelných planét, ktoré sú známe ako peklo.

Veľa ľudí však nevie, že je možné karmu nevytvárať keď sa zrieknu plodov svojich činností. A keď sa očistíme od karmy, už sa nebudeme musieť znovu rodiť, starnúť, ochorieť a zomrieť. Každý chce žiť večne, byť blažený a plný poznania. To môže dosiahnuť, keď sa očistí od karmy, ktorá živú bytosť viaže v hmotnom svete. Očistené živé bytosti žijú večne v duchovnom svete a sú plné blaženosti a poznania. To je naša prirodzenosť.

Bg 3.9 — Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš.

Karma jóga, alebo aj Bhakti jóga učí ako nekonať pre svoj zmyslový pôžitok, ale využiť svoje schopnosti pre blaho iných. Tak sa môžeme postupne očistiť od karmy a získať večnosť, blaženosť a plné poznanie. Čím má živá bytosť menej karmy, tým je menej pripútaná k hmotnému svetu, dokáže chápať viac a byť blažená vo svojom vnútri. Postupne tak znovuobnovuje svoju pôvodnú duchovnú identitu.

Bg 5.24 – „Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“

Ľudia, ktorí si len užívajú zmyslový pôžitok, sa len viac a viac zaplietajú do spletitých zákonov karmy a podľa svojich činov si buď užívajú plody svojich činností, alebo trpia.

Inteligentný človek by mal nad týmto pouvažovať a zvážiť cestu sebarealizácie, na ktorej sa očistí od nahromadenej karmy a dosiahne to, po čom túžia všetci – večnosť, blaženosť a poznanie.

Najúčinnejší spôsob sebarealizácie v tomto veku je jednoduché počúvanie a spievanie, respektíve opakovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Táto mahá-mantra (veľká mantra) očisťuje vedomie od hmotného znečistenia – od strachu, hnevu, chtíču, chamtivosti, pýchy, bezohľadnosti,… a prebúdza naše pôvodné, duchovné vedomie, ktoré je plné dobrých vlastností – pokora, odriekanie, milostivosť, čistota, pravdovravnosť.

Spievajte Hare Krišna a budte šťastní. Skutočne šťastní.

Život s láskou je oveľa krajší ako bez lásky

Žijete s láskou, alebo bez lásky? Nedávno som si uvedomil, že som žil bez lásky. Bol som síce šťastný, ale neuvedomoval som si, že k precíteniu úplnej blaženosti, mi chýba láska. Pohyboval som sa v spoločnosti, kde je láska v tomto svete považovaná za chtíč. Hlavne láska medzi mužom a ženou. Ľudia, ktorí považujú lásku za chtíč, nedokážu skutočne milovať. Bol som jedným z nich. Hrdo som sa bil do pŕs, že mám poznanie a žil som v domnení, že láska v hmotnom svete neexistuje, že všetko je iba chtíč. Nečudo, že s takýmto vedomím som si nevedomky zablokoval prístup k láske, ktorá pramení zo srdca každého z nás. Nie nadarmo sa láska zobrazuje symbolom srdca.

Skúsenosť s bezpodmienečnou láskou

Raz som už skutočnú, bezpodmienečnú lásku zažil. Bol to veľmi silný zážitok, ktorý poriadne nechápem doteraz. Milovať všetko a všetkých – celé stvorenie, to je pre mnohých ľudí zvláštne a nemožné. Stalo sa to vďaka pohľadu do očí najkrajšej ženy na svete. Túto lásku som cítil až do momentu, kým som si k nej nezablokoval prístup považovaním lásky za chtíč.

Precitnutie

Našťastie som si uvedomil aký je rozdiel medzi chtíčom a láskou, keď som opäť lásku pocítil. Stalo sa to, keď som stretol ženu, ktorá je najpozitívnejší človek akého som mal možnosť spoznať. Naše stretnutie bolo, dá sa povedať osudové. Stretli sme sa len tak z nenazdajky na ulici, keď som ľuďom ponúkal knihy Šrílu Prabhupádu. Osud zamiešal karty, aby sme mohli obaja precítiť lásku a oddanosť naplno. Bolo v tom jedno objatie, úsmev a pohľad do očí. Ja som si to kvoli svojej blokáde lásky neuvedomoval, ale ona to našťastie precítila. Dozvedel som sa od nej, že od našeho objatia cíti v sebe bezpodmienečnú lásku. To vo mne prebudilo zvedavosť. Ako je to možné? Potom som si spomenul, že raz na jednom stretnutí Evolúcie vedomia, sme sa tiež všetci vyobjímali a o pár dní nato, mi kamoška písala, že po tom stretnutí stále len plače, je neustále v extázi a miluje všetkých, že nevie čo sa s ňou deje. Pokúšala sa zistiť čo to znamená a nakoniec zistila, že sa jej otvorila srdcová čakra, ktorá otvára brány k bezpodmienečnej láske. Uvedomil som si, že citlivejší a vnímavejší ľudia môžu pocítiť bezpodmienečnú lásku, keď sú v kontakte s niekym, kto túto lásku v sebe má. Je to úžasné.

Rozdiel medzi láskou a chtíčom

Láska dáva, chtíč berie. Milujúci človek má potrebu dávať milovaným všetko, čo potrebujú. Nezištne. Kdežto človek, ktorý zažíva chtíč, sa môže tváriť, že chce niečo dať, ale len za účelom, že chce niečo na oplátku získať. Napríklad muži často zažívajú chtíč, keď vidia krásnu ženu. Nemajú problém krásnu ženu zasypať komplimentami len preto, aby ju dostali do postele. Keď chtíč k jednej žene po čase vyprchá, hľadajú uspokojenie v iných ženách. Takto bohužiaľ funguje veľmi veľa moderných vzťahov. Sú založené na chtíči a preto nemajú dlhú trvanlivosť. Chtíč človeka len zotročuje. Chtíč je možné uspokojiť iba krátkodobo na malý moment. Chtivý človek chce stále uspokojovať svoj chtíč. Nemôže si pomôcť. Môže ho uspokojiť na chvíľu, ale po určitom čase chtíč znova naberie na sile a bude ho musieť uspokojiť znova a znova. Chcem toto, chcem tamto, chcem tamtoho, chcem tamtú… stále niečo. Chtíč je v našom živote veľmi rušivý element a je ťažké ho ovládnuť.

Milujem, miluješ, milujeme

Keď človek skutočne miluje, dáva zo seba svojim milovaným všetko a nečaká za to nič. Chce len dávať. Keď je láska, ktorú dáva, opätovaná, vtedy prichádza extatický pocit, ktorý je najkrajší pocit aký ľudia poznajú. Niet krajšieho pocitu ako keď je naša láska opätovaná, alebo keď lásku opätujeme. Takéto láskyplné výmeny spôsobujú pocit nevýslovnej blaženosti a udržiavajú lásku neustále čerstvú. Chtíč k jednej osobe po čase vyprchá, ale láska nie. Rodičia milujú svoje deti celý život. Aj keď neposlúchajú a robia rôzne hlúposti, stále ich rodičia milujú. Takisto existuje láska medzi dvoma osobami. Zvyčajne medzi mužom a ženou.

Chcem ťa potešiť, lebo ťa mám rád. To je láska. Chcem ťa potešiť, lebo chcem od teba niečo získať, to je chtíč. Medzi láskou a chtíčom je veľmi tenká hranica. To, čo vyzerá ako láska, môže byť v skutočnosti chtíč. Pozor na to. Musíme si neustále uvedomovať: „Chcem potešiť druhého, len tak, lebo ho mám rád, alebo preto, lebo chcem od neho niečo získať? – Jeho náklonnosť, sexuálny pôžitok s ním atď. Skutočne milujúci človek ani len nemyslí na to, že by od svojho milovaného niečo získal. Chce len dávať a tešiť ho.

Slovíčko „láska“ sa často zneužíva. Často je to chtíč, ktorý je považovaný za lásku. Chtíč je veľmi ľahké vzbudiť, je to hneď. Keď vidím peknú osobu, chcem si s ňou užívať. Oči sa chcú na ňu neustále pozerať a užívať si jej krásu, jazyk ju chce opantať oslnivými slovami, ruky sa jej chcú dotýkať a nos chce cítiť jej vôňu. Jedná sa o uspokojovanie svojich zmyslov. Pri láske sa jedná v prvom rade o uspokojovanie zmyslov toho druhého.

Vybudovať láskyplný vzťah zvyčajne trvá nejaký čas. Keď sa však stretnú dve láskyplné osoby, láskyplný vzťah existuje prakticky okamžite – jeden chce tešiť druhého a slúžiť mu. Nechcú tešiť len svoje zmysly. To je pre lásku prirodzené. Keď je jeden šťastný, automaticky je šťastný aj ten druhý. Keď je jeden nespokojný, druhý sa ho snaží uspokojiť.

Zapamätajte si

Láska dáva. Milujúci človek chce slúžiť svojim milovaným a jediná jeho túžba je, aby boli jeho milovaní šťastní. Potom bude prirodzene šťastný aj on. Láska v tomto svete existuje. Láska je v našich životoch veľmi potrebná. Bez lásky by bol náš život a tento svet veľmi pochmúrny. Bez lásky môžete byť šťastní, ale s láskou budete oveľa viac.

Láska nie je len slovo. Láska je najkrajší cit aký môžeme prežívať.

Prajem vám, aby ste milovali a boli milovaní. Jedine tak bude váš život naplnený blaženosťou.

Len si dajte pozor na chtíč. Neustále majte na pamäti: „Chcem ho/ju len potešiť, alebo ho/ju chcem potešiť a niečo od neho/nej získať?“. Ak chcete svoju lásku iba tešiť, gratulujem, zažívate lásku. Ak však od nej niečo za svoju službu očakávate, rozvíjate chtíč a neskôr, keď vaše predstavy nebudú naplnené, príde hnev a hádky.

Naučte sa milovať. Naučte sa lásku dávať a lásku prijímať. Potom zažijete nádherné pocity doposiaľ nepoznané.

Ako nájsť a udržať láskyplný vzťah

Moderné vzťahy sú častokrát založené hlavne na fyzickej príťažlivosti. Keď vidíme niečo pekné, chceme to mať. Tak to býva aj s partnerom. Ak vidíme nejakú fyzicky peknú osobu, sme k nej automaticky priťahovaní a chceme s ňou rozvinúť vzťah. Spočiatku sa nám javí, že tá osoba je pre nás dokonalá a nemá žiadne chyby. Keď už vzťah rozvíjame, tak zisťujeme, že tá osoba nie je až taká úžasná, ako sme si mysleli, prichádzajú na rad prvé problémy. Vo fáze zamilovanosti tieto nedostatky prehliadame, ale keď zamilovanosť vyprchá, prichádzajú na rad väčšie a väčšie konflikty. Čo s tým? Pokiaľ je vzťah založený hlavne na fyzickej príťažlivosti a hlavným motívom je užívať si pohlavný styk, tak s tým sa toho moc nedá robiť. Taký vzťah skôr, alebo neskôr stroskotá a partneri budú hľadať uspokojenie inde. Zvyčajne si niektorý z partnerov nájde milenca a bude svoje chúťky uspokojovať s ním.

Ako na dlhotrvajúci vzťah

Ak chceme pestovať dlhotrvajúci, láskyplný vzťah, nemôžeme ho stavať na fyzickej príťažlivosti, pretože tá skôr, alebo neskôr vyprchá, prípadne sa objaví niekto príťažlivejší a bude nás priťahovať on. Dlhotrvajúce, celoživotné vzťahy sú založené na iných hodnotách ako je fyzická príťažlivost. Také vzťahy sú založené na duchovných hodnotách a princípoch. Ak chceme dlhotrvajúci vzťah, musíme v prvom rade hľadieť na vlastnosti a rebríček hodnôt nášho partnera. Má vôbec vlastnosti, ktoré mi vyhovujú, alebo má skôr vlasnosti, ktoré mi skôr, alebo neskôr budú prekážať? Máme spoločné hodnoty a víziu čo chceme v živote dosiahnuť? Na základe týchto kritérií by sme si mali vyberať partnera, nie len na základe fyzickej príťažlivosti. Pokiaľ bude mať náš partner až príliš odlišné vlastnosti a životné hodnoty ako sú naše, budeme sa musieť naučiť veľkej tolerancii, inak bude vzťah škrípať a neskôr sa rozpadne. Ak chceme dlhotrvajúci a harmonický vzťah, mali by sme ísť do vzťahu s partnerom, s ktorým máme veľa spoločného.

Výber vhodného partnera môže trvať dlhšiu dobu, ale keď budeme trpezliví, partner snov sa znenazdajky objaví a budeme s ním môcť zažívať doposiaľ nepoznané pocity. Ak sa však necháme unášať hlavne fyzickou príťažlivosťou, len veľmi ťažko dosiahneme dlhotrvajúci vzťah.

Ako sa nenechať uniesť fyzickou krásou

Je celkom náročné nenechať sa uniesť fyzickou krásou a skôr hľadieť na duchovnú stránku ľudí. Na akej duchovnej úrovni sa nachádzame, do takej miery hľadíme na vnútro človeka a nenecháme sa ovplyvňovať vonkajším výzorom. Pokiaľ sa človek nachádza na hmotnej úrovni vedomia, neodolateľne ho priťahujú fyzické schránky opačného pohlavia (ak je samozrejme heterosexuál). Ak sa človek pomocou duchovných praktík (navštevovanie posvätných miest, modlenie sa, meditácia, jóga,…) čo i len trochu povznesie nad hmotnú úroveň, prestane klásť dôraz na fyzickú schránku a bude si všímať hlavne vnútornú stránku človeka.

Udržiavanie vzťahu – láskyplné výmeny

Veľmi dôležité je vzťah udržiavať a nenechať ho vychladnúť. Je to podobné ako s ohňom. Jednoducho musíme prikladať, aby nevyhasol. Prikladanie do vzťahového ohňa je napríklad častá snaha potešiť partnera – obdarovať ho niečim, čo má rád, urobiť kompromis v jeho prospech atď. Netýka sa to len fyzických darov. Láskyplné vzťahy sa zakladajú na harmonickom dávaní a dostávaní. Nie iba na dávaní a nie iba na dostávaní. Oboje musí byť vyvážené, aby vzťah mohol fungovať správne. Ak jeden partner dáva, druhý by mal byť pripravený to prijať. Ten, kto prijíma, by mal zase na oplátku niečo dať, aby partner nemal pocit, že ho iba vykorisťuje a aby sa zachovala rovnováha vzťahu. Takýto vzťah je ideálny a môže fungovať veľmi dlho. Vzájomné dávanie a prijímanie zaisťuje dlhotrvajúci vzťah.

Dôvera

Vo vzťahu musí existovať dôvera. Dôvera môže existovať len tam, kde je láska. Tam, kde je iba chtíč, vzniká namiesto dôvery žiarlivosť. Žiarlivosť nie je príjemná pre nikoho. Chcieť mať svoju lásku iba pre seba nie je láska, je to chtíč. Je veľmi jemný rozdiel medzi chtíčom a láskou. Chtíč zväzuje, láska oslobodzuje. Skutočná láska je slobodná a vďaka nej existuje medzi partnermi absolútna dôvera.

Tolerancia

Ak chceme funkčný vzťah, musíme sa naučiť tolerovať veľa vecí. Často sa stáva, že nám po rokoch začne doslova vadiť správanie a niektoré zlozvyky partnera. Ak to dospeje do bodu, kedy nám to nevýslovne vadí, vo vzťahu zavládne napätie. A to nie je dobré. Je dobré informovať partnera čo nám vadí a požiadať ho o nápravu. Ak sa napraviť nechce, alebo sa nevie napraviť, neostáva nám nič iné, len naučiť sa tolerovať ho.

Kompromisy

Vo funkčnom vzťahu je nutné robiť kompromisy. Jeden chce to, druhý to a čo teraz? Treba nájsť spoločnú cestu, na ktorej budú obaja šťastní. Pokiaľ si jeden bude raziť svoju cestu bez ohľadu na druhého, taký vzťah čoskoro stroskotá.

Otvorenosť

Je dôležité byť otvorený a úprimný k svojmu partnerovi. Ak máme nejaký problém, treba to okamžite konzultovať so svojim partnerom. Ako bolo spomenuté vyššie, k partnerovi musíme mať absolútnu dôveru a zdôveriť sa mu so všetkým. Tak si môžeme navzájom pomáhať. Pokiaľ budeme pred partnerom niečo zatajovať, nebudeme vo vzťahu spokojní.

Vzájomná pomoc

Vo vzťahu musí existovať vzájomná pomoc. Napríklad partneri môžu spolu variť, upratovať, alebo si rovnomerne rozdeliť rôzne služby. Pokiaľ jeden partner robí vo vzťahu viac a druhý menej, vzniká nerovnováha a v jednom parnerovi to môže vzbudiť, že ho jeho partner využíva a v tom druhom zase vzniká využivačná mentalita – šak on sa o všetko postará… Harmonický vzťah by mal fungovať na rovnováhe a obaja partneri by mali priložiť ruku k dielu pokiaľ možno rovnakým dielom.

Spoločné riešenie problémov

Vzájomná pomoc zahŕňa aj pomoc s akýmkoľvek problémom. Či už mentálnym, alebo iným. Akonáhle sa objaví problém, treba ho čo najskôr riešiť pokiaľ možno s partnerom. Pokiaľ budeme dusiť problém v sebe, alebo sa ho budeme snažiť riešiť bez toho, aby o tom partner vedel, nemusí sa nám to podariť. Partnerova pomoc je vždy fajn. Či už fyzická, alebo psychická. Správny partner nám vždy poskytne podporu, ktorú práve pri riešení problému potrebujeme.

Len On/Ona

Ak je vzťah založený na chtíči, skôr, alebo neskôr bude tento chtíč presmerovaný na inú, príťažlivejšiu osobu. Taká je povaha chtíču, vyberá si vždy to lepšie, príťažlivejšie. Často sa stáva, že vzťahy stroskotajú na tom, že sa v partnerovi vzbudí neodolateľný chtíč po inej osobe. Ak je vzťah založený na duchovných hodnotách, môže prísť aj tá najpríťažlivejšia osoba na svete a s nami to nepohne. Pretože duchovné hodnoty sú láska, súcit, porozumenie, empatia a podobne. Keď udržiavame lásku, automaticky sme súcitní, empatickí a máme porozumenie, že partner by nebol nadšený keby sme sa na neho vykašľali kvoli príťažlivejšej osobe.

Duchovný rozvoj

Treba si uvedomiť, že keď má človek problém sám so sebou, automaticky bude mať problém s ostatnými. Bude mu vadiť na ľuďoch a situáciach toľko vecí… a bude sa kvoli tomu trápiť. Keď sa dajú dohromady dvaja partneri, ktorí sa nezaujímajú o duchovný rozvoj, čaká ich vo vzťahu peklo. Dve egá sa budú o seba trieť a jeden konflikt bude striedať druhý. Pokiaľ sa obaja partneri nepozrú do seba, na svoje nedostatky a neposnažia sa ich vyriešiť, budú vo vzťahu vytvárať peklo.

Ak sa však obaja partneri venujú duchovnému rozvoju, pracujú na odstránení svojich zlých vlastností a snažia sa pomáhať aj partnerovi, aby sa tiež duchovne posúval, v takomto vzťahu s veľkou pravdepodobnosťou nevznikne peklo. Duchovne vyspelí ľudia dokážu tolerovať oveľa viac ako ľudia, ktorí sa nevenujú duchovnému rozvoju.

Duchovný rozvoj môže byť meditácia, jóga (nie len fyzické cvičenia), alebo tiež úprimné modlenie sa a navštevovanie rôznych chrámov a posvätných miest. Duchovne naplnený človek žije v oveľa väčšej pohode ako duchovne nenaplnený.

Zhrnutie

Kladenie dôrazu viac na vlastnosti partnera ako na vzhľad, dávanie, prijímanie, dôvera, tolerancia, otvorenosť, vzájomná pomoc, pochopenie, duchovný rozvoj a samozrejme láska, toto všetko musí byť vo vzťahu ak ho chceme udržať dlhodobo.

Prajem Vám, aby ste našli svoju spriaznenú dušu. Potom zistíte čo znamená milovať a byť milovaný. Budete prirodzene vedieť ako udržať tento láskyplný vzťah v harmónii.