Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna

Pôvodne som nechcel písať tento článok, ale ľudia majú tendenciu vytvárať si domnienky a tieto domnienky ešte aj šíriť ako pravdu. Preto sa posnažím dať na pravú mieru dôvody prečo už nežijem ako mních v chráme Hare Krišna, aby si ľudia nemuseli vytvárať domnienky.

Ako som išiel žiť do chrámu

Od augusta 2016 do mája 2017 (takmer 10 mesiacov) som žil ako mních na farme Hare Krišna zvanej Nová Ekačakra kúsok od Prešova v Abranovciach. Mal som veľmi silnú túžbu žiť jednoduchší a prirodzenejší život spojený s duchovným rastom a neriešiť zápletky ako zarábanie peňazí, platenie nájmu, daní, ženu, rodinu atď. Uvažoval som nad viacerými možnosťami, ale život na farme Hare Krišna mi prišiel ako najlepšia možnosť. Keď som navyše v máji 2016 navštívil Novú Ekačakru prvýkrát, zatúžil som žiť na podobnom mieste. A tak som v auguste 2016 prišiel na troj mesačný kurz Bhakta program a po jeho ukončení som sa rozhodol na Novej Ekačakre zostať.

vedsky sposob stolovania

Život v chráme Hare Krišna

Život v chráme sa mi spočiatku páčil a bol som motivovaný. Mal som pocit, že toto je cesta, ktorou mám kráčať.

Život mnícha v celibáte v chráme Hare Krišna je veľmi jednoduchý – ráno medzi 3:00 a 4:00 vstane, urobí rannú hygienu, o 4:30 ide na prvý ranný program, od 5:00 do 7:15 medituje Hare Krišna mahá-mantrou, 7:15 je druhý ranný program s prednáškou zo Šrímad Bhágavatam, 8:30 sú raňajky a o 9:00 začína denná služba, ktorú má každý inú. Tí, čo sú v chráme krátko, zvyčajne robia len jednoduché práce ako upratovanie, prácu na záhrade, krájanie zeleniny a podobne. Tí, čo už sú v chráme dlhšie, chodia na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a starajú sa o chod chrámu – zadávajú úlohy mladším mníchom, kontrolujú ich a vedú ich. O 14:00 je obed a po obede sa ešte dorába služba, ktorá sa nestihla, alebo je voľný čas. Zvyčajne je čo robiť do 16 – 17:00, niekedy aj dlhšie. O 19:00 – 20:10 je večerný program s prednáškou z Bhagavad-gíty a do 21:00 sa už mnísi ukladajú na odpočinok, pretože o 6 – 7 hodín vstávajú. Tento režim má mních každý deň. Aj cez víkendy. Nazýva sa to sádhana. Takáto sádhana má človeka usmerniť a umiestniť v kvalite dobra. Keď to človek nasleduje s nadšením úprimne a dôsledne, tak to funguje. Ale keď človek začne mať pochybnosti a flákať to, namiesto umiestnenia v kvalite dobra prichádzajú iné kvality a frustrácia. Tu sa dostávam k dôležitosti spoločnosti, v ktorej trávime čas.

kirtan

Spoločnosť

Keď má človek spoločnosť, v ktorej jednotlivci berú celý proces úprimne a chcú sa posúvať ďalej, je to ten lepší prípad. Mne sa ale žiaľ stalo, že som sa dostal do spoločnosti, v ktorej som nevidel úprimnosť, ani snahu a z toho potom vyplývala stagnácia a nespokojnosť. Samozrejme, boli aj výnimky, ale veľmi málo. V takejto spoločnosti je veľmi ťažké robiť nejaký pokrok. Človek sa veľmi ľahko nakazí ľahostajnosťou a z nej následne nemôže vyplývať spokojnosť. Čo sa stalo aj mne. Netrávil som dostatok času v spoločnosti, v ktorej by som sa mohol posunúť ďalej. Trávil som skôr čas s ľuďmi, ktorí celý proces brali hala-bala a potom to aj tak vyzeralo. Nakazili tým aj mňa a moje počiatočné nadšenie opadlo. Nevravím, že na Novej Ekačakre nie sú úprinní a inšpirujúci oddaní, ale počas môjho pobytu v chráme ich bolo málo. Navyše som v ich spoločnosti netrávil takmer žiadny čas, pretože som mal inú službu ako oni. Keď som potreboval pomôcť a poradiť, vždy som sa od nich dočkal dobrej odpovedi.

Keby som trávil viac času so staršími oddanými, moje vedomie by možno teraz vyzeralo inak. Ale keďže som trávil viac času s mladšími a ešte neustálenými ľuďmi, ovplyvnilo ma to do veľkej miery. S kým si, taký si. Ja som si žiaľ nemohol vybrať s kým budem tráviť čas. Musel som robiť to, čo robili na začiatku všetci ostatní. Tak je nastavený celý tento proces. Nemôžeme preskakovať úrovne.

Mám dobrú radu pre starších oddaných: Venujte dostatok času mladším oddaným, venujte im čo najčastejšie svoju spoločnosť a uvidíte aký pokrok urobia. Keď im však nebudete venovať dostatok času, oni si časom pod vplyvom spoločnosti mladších oddaných vytvoria určitý postoj, ktorý bude neskôr veľmi ťažké zmeniť.

Mne definitívne chýbala intenzívnejšia spoločnosť starších oddaných a bol som až príliš ovplyvnený spoločnosťou mladších. Starší oddaní boli neustále zamestnaní službou a nemali toľko času na mladších oddaných. A to je veľká škoda.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

ISKCON corporation

ISKCON – Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu funguje ako korporácia. Každý jeden návrh a každá jedna zmena musí prejsť schválením starších oddaných (autorít). Kým sa niečo udeje, trvá to veľmi dlho. Najskôr prebehne niekoľko porád, medzitým sa na danú vec zabudne a prinajlepšom sa k nej neskôr dostanú a doriešia ju. Prinajhoršom sa v dohľadnom čase nedorieši. Nikdy som nechcel pracovať v korporácii, pretože som vedel, že moje slovo tam bude mať veľmi malú, alebo žiadnu váhu a kým sa dostane k riešeniu mojich podnetov, ubehne niekoľko mesiacov a nemusí sa to ani doriešiť. V korporácii má vždy hlavné slovo nadriadený a jeho podriadení ho musia na slovo poslúchať.

Keď som niečo potreboval, väčšinou to prechádzalo cez viacero osôb. A kým sa odozva dostala späť ku mne, niekedy prebehlo aj niekoľko dní, či týždňov. Riešenie niektorých vecí bolo príliš zdĺhavé a ja som sa čudoval prečo je to tak komplikované a či sa to nedá urobiť jednoduchšie – priamočiarejšie. No je to v podstate nemožné v spoločnosti, kde je všetko postavené na autoritatívnej báze a nikto nemôže bez zvolenia autority konať ako chce. Ak si urobí po svojom bez zvolenia autority, je to zvyčajne problém. Rebeli nemajú v ISKCONe miesto.

Viac voľnosti

Potreboval som viac voľnosti. Urob toto, urob tamto, toto nerob, toto rob takto… neustále som dostával z každej strany nejaké pokyny a usmernenia a už toho začínalo byť na mňa moc. Nezvládal som toľké obmedzenia a chcel som si robiť veci po svojom. Aj toto ma donútilo odísť z chrámu. V chráme platia určité pravidlá a od chrámového oddaného sa vyžaduje určité správanie a disciplína. Ako na vojne. Keď človek nemá potrebné správanie a disciplínu, je lepšie, keď z chrámu odíde a nebude spôsobovať zbytočný rozruch.

Sociálny život

Keď som prišiel do chrámu, žil som tam s ďalšími siedmimi ľuďmi. Ale časom niektorí poodchádzali a v máji 2016 sme na Novej Ekačakre žili už iba štyria mnísi a jedna mníška. Z toho traja odišli na celý týždeň distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a ja som ostal v chráme takmer sám. Začala mi chýbať spoločnosť a hlbšie vzťahy. Cez veľké sviatky sa síce zišlo viacero oddaných a chvíľu bola v chráme pekná pestrá spoločnosť, ale bolo to naozaj iba na malý okamih, na pár dní v roku.

IMG_20160528_070146

Nemal som v podstate s kým rozvíjať hlbšie priateľstvo. Jedine s Krišnom, ale to sa mi moc samému nedarilo.

Keď som chodil distribuovať knihy na ulicu, stretával som zaujímavých ľudí, ale nestihol som s nimi vytvoriť hlbší vzťah. Boli to len pár minutové záležitosti a väčšinu ľudí som už viackrát nestretol.

Začal mi chýbať sociálny život a to bol ďalší podnet na odchod z chrámu.

Iná túžba

Na začiatku, keď som prišiel žiť do chrámu, mal som vo svojich túžbach jasno – chcel som šíriť vedomie Krišnu čo najviac. Neskôr som aj mal tú česť chodiť na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a stretávať zaujímavých ľudí. Hlavne kvoli tomu som šiel do chrámu, pretože sám som sa nedokázal dokopať ísť na ulicu ponúkať knihy. Je to naozaj vznešená služba, ktorá je navyše Šrílovi Prabhupádovi najdrahšia. Šríla Prabhupáda vždy hovoril: „Keď budete mať peniaze, tlačte a distribuujte tieto knihy“. Ako som tak distribuoval knihy Šrílu Prabhupádu, stretával som zaujímavých ľudí. Až jedného dňa som stretol veľmi pozitívnu osobu, ktorá si neskôr získala moje srdce a moja túžba bola zrazu byť hlavne s ňou. To je hlavný dôvod, prečo som odišiel z chrámu. Mohol som sa snažiť akokoľvek prehovárať, aby som ešte ostal v chráme, no túžba byť s ňou bola oveľa silnejšia. Život v chráme ma už nenapĺňal a pocítil som túžbu žiť rodinným životom. Starší oddaní mi samozrejme radili, aby som čo najdlhšie ostal v chráme, ale nedalo sa. Vydržal som v chráme ešte necelé 2 mesiace a musel som odísť, pretože už som v chráme nebol spokojný a všetko som robil viacmenej z povinnosti. Telo bolo v chráme, ale myseľ bola neustále s ňou.

Nie som oddaný

Toto priznanie možno viacerých zaskočí, ale posledné mesiace v chráme som si uvedomil, že nie som oddaný. Nemám vlastnosti oddaného a nie som až taký pokročilý, ako som si myslel na začiatku, keď som prišiel do chrámu. Zistil som kde sa nachádzam a od toho bodu chcem pokračovať v duchovnom živote. Nechcem sa hrať na niekoho, kým nie som. Nechcem byť pokrytec. Chcem byť v prvom rade sám sebou a nie nasilu dodržiavať všetky tie pravidlá a usmernenia, ktoré celý balík vedomia Krišnu obsahuje. Nezvládam celý balík. Zvládam len časť z neho a dúfam, že postupom času budem zvládať viac a viac. Vedomie Krišnu je nádherné. Pokiaľ toto učenie človek nasleduje úprimne a berie si to, na čo má, postupne robí pokrok. Zbavuje sa zlých vlastností a získava dobré vlastnosti, prestáva mu chutiť alkohol, káva a iné povzbudivé, či omamné látky, mäso, sex, prestávajú ho baviť činnosti pre zmyslový pôžitok a stále viac a viac sa zamestnáva v oddanej službe, z ktorej pramení skutočné, trvalé šťastie. Pokiaľ si človek zoberie viac, ako unesie, je veľká šanca, že bude zažívať viac strastí ako radostí. To bol aj môj prípad posledných pár týždňov v chráme, keď som si uvedomil, že ja vlastne nie som oddaný, tak čo tu vlastne robím?

meditation-small

Dosť dôvodov

Na odchod z chrámu sa mi nakopilo viacero dôvodov a keď sa dali dohromady, nebola iná možnosť, ako odísť. Nebol to len jeden malicherný dôvod.

Už si nemusíte vytvárať domnienky

Dúfam, že som tieto dôvody dostatočne jasne objasnil a ľudia si tak nebudú musieť vytvárať zbytočné domnienky, ktoré majú od reality zvyčajne veľmi ďaleko. Vytváranie domnienok a ich šírenie sa mi protiví najviac na svete.

Pokrok vo vedomí Krišnu

Majte sa krásne a snažte sa praktikovať vedomie Krišnu, nech ste kdekoľvek. Zoberte si toľko, koľko unesiete. Ak zvládate len prijímať prasádam, prijímajte prasádam. Ak môžete občas navštíviť chrám, navštívte ho. Ak môžete chrám navštevovať častejšie, robte to. Ak môžete ísť žiť do chrámu, choďte. Spievajte Hare Krišna mahá-mantru čo najčastejšie a čo najintenzívnejšie. Čítajte knihy Šrílu Prabhupádu.

Budete prekvapení aká pozitívna zmena nastane vo vašich životoch.

Veľa šťastia!

Hare Krišna!


Upozornenie: Články boli napísané s určitým stupňom vedomia. Keďže sa neustále vyvíjam, staršie články nemusia odzrkadľovať môj súčasný stav vedomia. Nie so všetkými článkami sa v súčasnosti stotožňujem. Avšak sú ponechané pre tých, ktorí sa nachádzajú na rovnakom alebo podobnom stupni vedomia akým boli články písané.
Ak ti článok pomohol, môžeš prejaviť svoju vďaku aj finančným príspevkom:

IBAN: SK3356000000004419953001

Ďakujem za každý jeden príspevok ♥ Nech Vás Láska sprevádza ♥

  • silvester

    držím palec

  • Lea

    I translated your article into english because I really wanted to read about your experience. I am sorry you were not inspired more by older devotees, unfortunately there are only few devotees that can fulfil your wishes regarding association. But Krishna can send you devotees who will inspire you, just continue with the process as much as you can. Just as you have written in your conclusion, chant Hare Krishna and read Srila Prabhupada’s books, everything is there and look for devotees who will inspire you and read about biographies of our previous acaryas. Krishna is in your heart and he will guide you. Good luck :)