Mesačné archívy: jún 2017

Dôveruj Vyššej moci

Pred pár rokmi som bol ateista a čítal som článok o tom, že Boh sa stará o všetky živé bytosti, dá všetkým čo potrebujú a veriaci majú v Neho plnú dôveru. Nechápal som to, ale zaujalo ma to. Zatúžil som po tom, aby som to pochopil. Ako ateista som vôbec nemal dôveru v Boha a staral som sa hlavne o to, ako ako zarobím čo najviac peňazí, aby som prežil a zabezpečil si čo najvyšší životný štandard. V roku 2015 som sa začal aktívne zaujímať o duchovnú sféru života a v priebehu dvoch rokov som získal veľkú dôveru v Boha, respektíve vo Vyššiu moc. Pochopil som, že Boh riadi všetko a ja nemôžem veľa vecí vo svojom živote aj tak ovplyvniť. Do veľkej miery som odovzdal svoj život do rúk Vyššej moci a prestal som lipnúť na svojich malicherných predstavách o živote. To ma spravilo šťastným a vyrovnaným.

Nespokojnosť

Nespokojnosť pramení z našich nenaplnených predstáv a túžob. Ak po niečom veľmi túžime a nemáme to, sme nespokojní. Kedysi som mal veľa nenaplnených túžob a bol som neustále nespokojný. Keď som prestal lipnúť na svojich túžbach, uľavilo sa mi a dostavila sa spokojnosť. Pocítil som vďačnosť za všetko, čo mám. Pomohla mi v tom kniha „Raz aj v pekle vyjde slnko“.

Nedôvera

Keď ľudia nedôverujú Vyššej moci (Bohu, Anjelom,…), neostáva im nič iné, len spoliehať sa na svoje vlastné sily. Lenže naše schopnosti sú veľmi obmedzené. Nemôžeme nijak zaručiť, že sa nám v živote bude dariť. Že budeme mať stálu prácu a dostatok peňazí na prežitie. Z tejto neistoty pramení strach z prežitia. V tomto strachu žije veľa ľudí, hlavne ateistov. Žiť v strachu nie je nič príjemné.

Dôvera

Keď som pochopil, že v mojich silách toho veľa nie je, pocítil som veľkú pokoru. Naučil som sa dôverovať Vyššej moci a prijal som všetko také, aké je. Jednoducho som pochopil, že všetko je ako má byť a prestal som plávať proti prúdu života, ako to robia mnohí ľudia, ktorí žijú v strachu.

Keď získame dôveru v Život, strach už nad nami nebude mať moc a zaplaví nás Láska a vďačnosť. Tento stav bytia je veľmi žiadaný. Je to oveľa príjemnejšie, ako žiť v strachu a nedôvere.

Na to, aby sme začali dôverovať Vyššej moci, musíme pozorovať vo svojom živote Jej zásahy a hlavne nepripisovať ich sebe. Ak si myslíme, že sme ovládatelia, sme na omyle, pretože v skutočnosti toho moc v našom živote nemôžeme ovplyvniť. Koľkokrát sme boli chorí bez toho, aby sme to chceli? Akú máme istotu, že keď cestujeme, nebudeme účastníkmi dopravnej nehody? Keď sa nad týmito a ďalšími vecami zamyslíme, zistíme že nemáme vôbec žiadnu istotu, že všetko bude podľa našich predstáv. V takomto prípade nám neostáva nič iné, len spoľahnúť sa na Vyššiu moc a prijať s pokorou všetko, čo sa v našom živote deje.

Spočiatku je ťažké naučiť sa spoliehať na Vyššiu moc, hlavne keď ľudia žijú v domnení, že sú ovládatelia a lipnú na svojich predstavách o živote. Človek sa vyznačuje tým, že dokáže rozvíjať svoje vedomie a meniť tak svoj charakter. Keď je človek na hrubej materiálnej úrovni vedomia, nemá ani poňatia o Vyšších duchovných silách a tak sa spolieha len sám na seba, prípadne na iných ľudí. Život s takýmto druhom vedomia je veľmi náročný, pretože je v ňom veľa strachu a neistoty. V ľudských silách toho naozaj moc nie je. Ľudia nedokážu ovplyvniť počasie, dopravné nehody, choroby, starnutie, smrť atď. Keď človek popracuje na pozdvihnutí svojho vedomia z materiálnej úrovne na duchovnú, začne sa prirodzene obracať na Vyššie sily, pretože si začne uvedomovať svoju bezmocnosť v určitých oblastiach života. O pozdvihnutí vedomia si môžete prečítať v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Dôveru v Boha mi posilnila kniha „Cesta domov“ a tiež osobná skúsenosť.

Motlidby a prosby

Vyslišané motlitby a prosby posilňujú našu dôveru v Boha a Vyššie sily. Vo svojom živote som zažil niekoľko takých vyslišaných prosieb a motlitieb. Niektoré veci jednoducho nie sú v našich silách a vtedy nám pomôže jedine motlidba a prosba. Niekedy sa zdá, že naše motlidby nie sú vyslišané, pretože ich naplnenie trvá dlhší čas, inokedy sú naše motlidby naplnené takmer okamžite a niekedy vôbec. Všetko má svoj čas a dôvod a našou úlohou je dôverovať tomuto božskému plánovaniu.

Všetko je ako má byť

Keď pochopíme, že v našich silách toho naozaj moc nie je, začneme s pokorou prijímať všetko také, aké je. Ak chceme byť šťastní, nič iné nám totiž neostáva. Márne budeme bojovať, lipnúť na svojich predstavách a mať v sebe odpor. Márne sa budeme spoliehať len na vlastné sily. Skôr, alebo neskôr sa dostaneme do situácie, kedy nám naše vlastné sily nebudú stačiť a bez dôvery vo Vyššiu moc, budeme zažívať bezmocnosť a strach. To nie je nič príjemné. Viete si predstaviť aký strach a bezmocnosť zažívajú ateisti v okamihu smrti? Alebo aký strach a bezmocnosť zažívajú ľudia zlomok sekundy pred dopravnou nehodou? Ľudia v bezmocnosti sa prirodzene obracajú na Vyššie sily – Boha, Anjelov a iné bytosti. Tí vnímavejší si môžu všimnúť zásah Vyšších síl vo svojom živote. Tí menej vnímaví označia udalosti, ktorým nerozumejú za zázraky, za náhodu, alebo za šťastie.

Keď očistíme svoje vedomie, staneme sa vnímavejšími a budeme môcť vidieť pôsobenie Vyššej sily v našom živote. S očisteným vedomím automaticky prichádza hlbšie pochopenie života a dôvera v Život a Vyššie sily. Kým nemáme očistené vedomie, môžeme donekonečna špekulovať nad zmyslom života, existenciou Boha a Vyšších síl, no aj tak k ničomu zmysluplnému nedospejeme.

Ak chcete pochopiť život, získať vnútorný pokoj, šťastie a dôveru, snažte sa očistiť vedomie niektorým zo spôsobov, ktoré nájdete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Veľa šťastia!

Zvláštne veci, ktoré ľudia prijali za normálne

Súčasná spoločnosť sa považuje za civilizovanú, ale mne to tak nepríde. Príde mi, že ľudia sú príliš zaslepení technologickým a hospodárskym pokrokom a zabudli na ľudskosť.

Ničenie prírody

Kým ľudia žili v súlade s prírodou, nemali také problémy so záplavami, zemetraseniami, hurikánmi a inými prírodnými katastrofami. Ľudia svojimi úžasnými vynálezmi a svojim počínaním narušujú prirodzené fungovanie prírody a potom sa čudujú, že prírodné katastrofy sa objavujú častejšie. Niektorí ľudia to už dokazujú a poukazujú na to, no aj tak ich ešte mnohí ľudia neberú vážne a naďalej tieto problémy ignorujú a ničia, alebo v nevedomosti podporujú ničenie prírody.

Našťastie je tu aspoň pár ľudí, ktorým ničenie prírody nepríde ako normálne a snažia sa s tým niečo robiť.

Bitúnky

Ľudská vynaliezavosť a nenásytnosť nemá hraníc. Kedysi ľudia chovali zvieratá v pomerne ľudských podmienkach a keď prišiel ich čas, bola zabíjačka. Kedysi ľudia nejedli mäso každý deň ako je tomu teraz. Mäso mali možno raz do týždňa na nedeľný obed. Dnes sa však pre mäso chovajú a zabíjajú miliardy zvierat nehumánnym spôsobom. Keby ľudia poznali celý proces ako sa mäso dostáva na ich tanier, asi by mnohým nechutilo. Tak ako prestalo chutiť aj mne, keď som sa dozvedel čo je vlastne mäso a ako fungujú veľkochovy a bitúnky. Mnohí ľudia pred tým zatvárajú oči a jednoducho nechcú vedieť čo sa deje vo veľkochovoch a v bitúnkoch. Nechcú radšej vedieť čo jedia, pretože tušia, že to nie je pekné. No aj tak si naďalej vychutnávajú mŕtvoly z bitúnkov ako najväčšiu pochúťku. Je mi z toho na grcanie.

Našťastie si stále viac ľudí uvedomuje ako funguje mäsový priemysel, aké sú zdravodné dopady nadmerného jedenia mäsa a podľa svojich možností obmedzili jedenie mäsa, alebo ho úplne vynechali z jedálnička.

Priemysel

Keď vidíte obrovské dymiace komíny, čo to vo vás vyvoláva? Je to niečo normálne a prirodzené v súlade s prírodou?

Autá

Auto je fajn vynález. Až do momentu kým každá rodina nemá aspoň 2 autá a cesty nie sú upchaté a ovzdušie zamorené smogom.

Kedysi ľudia chodili pešo, alebo na koňoch a na vozoch ťahaných koňmi a nemali problém. Veľké vzdialenosti prekonávali viac dní, ale aspoň neznečisťovali prostredie a neboli upchaté cesty. Ľudia kedysi necestovali tak, ako dnes. Nepotrebovali to. Ani dnes by to nepotrebovali, keby žili prirodzenejšie.

Život v meste

Život v meste nie je pre človeka prirodzený. Mestá pôsobia na ľudí príliš rušivo. Ako sa môže človek cítiť dobre v betónovej džungli, keď jeho prirodzenosť je žiť v spojení s prírodou? Každý sa cíti dobre v prírode. Mnohí ľudia chodia aspoň cez víkendy do prírody načerpať to, čo im chýba – kľud. Ľudia v mestách nemajú kľud. Mnohí sú každý deň pod tlakom a žijú v neustálom strese. Z toho vznikajú akurát choroby.

Mnohí ľudia sa v súčasnej dobe vracajú späť do prírody. Uvedomujú si neprirodzenosť miest a chcú žiť v čo najprirodzenejšom prostredí. Človek sa cíti úplne inak, keď ráno vstane, výjde na záhradu, alebo do lesa a počuje zvuky prírody ako keď ráno vstane, otvorí okno, počuje veľký ruch a vidí len ako sa ľudia neustále niekam ponáhľajú.

chalupa-horehronie-helpa-19

Ľudí vyhnal do miest industrializmus. V mestách vznikli veľké fabriky, ktoré ľudí nalákali na peniaze a možnosť mať sa lepšie. Lenže ľudia už teraz zisťujú, že to bola pasca a vracajú sa späť k prirodzenému spôsobu života na farmách, kde majú v podstate všetko, čo potrebujú k životu.

Individualizmus

Rodiny a komunity žili v minulosti viac pohromade a navzájom si pomáhali. Dnes je akýsi zláštny trend individualizmu, ktorý spôsobil to, že ľudia už nežijú pohromade v početných niekoľkogeneračných rodinách, ale za rodinu sa považuje otec, matka a deti. Ak jeden z rodičov, alebo obaja stratia prácu a nemajú úspory, je to veľký problém. Alebo ak sa človeku stane úraz a je odkázaný žiť z invalidného dôchodku, má čo robiť, aby dokázal prežiť. V súčasnej spoločnosti môžeme vidieť bezdomovcov a veľkú biedu. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že ľudia nemajú od koho dostať pomocnú ruku, pretože takmer každý hľadí len na seba a svoje potreby. Môžeme na vlastné oči vidieť kam to dotiahol tento trend individualizmu. Často už ani rodinní členovia si nedokážu pomáhať navzájom, pretože každý ťahá za seba a často si nemôže dovoliť živiť pár ľudí navyše.

Rozbiť spoločnosť na najslabšie články bol možno zámer. Ľudia sa tak stávajú bezbrannejšími a závislejšími na systéme. Našťastie sa niektorí ľudia spamätávajú a budujú komunity, v ktorých je spoločné fungovanie a vzájomná pomoc na bežnom poriadku.

Je toho oveľa viac, čo je zvláštne na tejto spoločnosti. No body obsiahnuté v tomto článku by mali stačiť, aby sa ľudia mohli aspoň trochu zamyslieť, či spoločnosť ide správnym smerom.

Zovšednenie

Zovšednenie pozná každý. Kúpime si, alebo dostaneme nejakú novú vec, chvíľu sa z nej tešíme a potom akosi zovšednie a vytratí sa k nej vzťah, aký sme k nej mali na začiatku. To isté platí pre ľudí a vzťahy s nimi. Spoznáme nového človeka a zdá sa nám úžasný. Ako ho tak spoznávame, zisťujeme, že má aj nejaké nedostatky a po určitom čase ho už nevnímame ako na začiatku. A potom náš vzťah k nemu akosi ochladne, zovšednie. Obzvlášť vtedy, keď sme s daným človekom každý deň, máme tendenciu považovať to sa samozrejmosť a prestávame si to vážiť.

Čo s tým?

V takej situácii pomáha odlúčenie na nejakú dobu. Keď zažijeme odlúčenie, zistíme či nám na danom človeku ešte záleží, alebo nie. Často stačí pocítiť odlúčenie len na úrovni mysle. Stačí, keď si predstavíme, že by sme danú vec, alebo človeka stratili a podľa toho, čo pocítime, uvidíme ako nám na danej veci, alebo človeku záleží. Túto techniku môžeme využívať zakaždým, keď pocítime zovšednenie. Keď zistíme, že nám ešte záleží na človeku, alebo veci, zmení sa aj náš postoj. Zrazu si budeme vážiť prítomnosť tej veci, alebo človeka v našom živote a budeme sa k nim správať inak – krajšie. Keď nefunguje odlúčenie na úrovni mysle, treba skúsiť fyzické odlúčenie na pár hodín, dní, týždňov, alebo dlhšie. Treba vyskúšať ako sa cítime bez toho, čo považujeme za samozrejmosť.

Táto jednoduchá technika môže pomôcť veľa ľuďom napraviť ich vzťahy. Mnohé vzťahy ľudia považujú za samozrejmosť, ale neuvedomujú si ich vzácnosť. To, že je daný človek, v našom živote, nie je samozrejmosť. Môže kedykoľvek zmiznúť z nášho života.

Keď zažijeme zovšednenie vecí a ľudí, odlúčenie od nich nám môže pomôcť uvedomiť si ich dôležitosť v našom živote.

Keď som žil týždeň v dome, kde nemajú záchod, ale len latrínu vonku, už po pár dňoch som si uvedomil aká vymoženosť je splachovací záchod v dome. Chodiť na záchod von, keď mrzne, nie je žiadna sranda. Aj keď by sa dalo na to zvyknúť.

Zovšednenie nie je chyba

Zovšednenie nie je chyba jednotlivca. Je to prírodný zákon. Mnohí ľudia zažívajú zovšednenie, či chcú, alebo nechcú. Jednoducho už nevnímajú ako vzácnosť to, čo si kedysi vážili. Až keď zažijú odlúčenie, uvedomia si dôležitosť určitých vecí a ľudí vo svojom živote.

Vyskúšajte odlúčenie

Vyskúšajte odlúčenie od bežného prostredia aspoň na pár hodín, prípadne dní. Vyberte sa do lesa na prechádzku osamote na pár hodín a budete prekvapení, čo všetko si začnete vážiť. Čím dlhšiu dobu budete zažívať odlúčenie, tým viac si toho začnete vážiť. Prečítajte si knihu „Univerzita samoty“, kde autor strávil 40 dní na samotke v Iránskom väzení. Budete prekvapení, aká je terapia samotou účinná. Môžete vyskúšať aj týždenný pobyt v tme, kde je odlúčenie od všetkého veľmi silné. Pobyt v tme na Slovensku ponúka napríklad centrum v Zaježovej. Keď vyjdete po týždni v tme na svetlo, začnete si vážiť všetko – každý kúsok zeme, stebla trávy, slnko, zvieratá, ľudí,… všetko.

Problém dnešnej doby je, že ľudia nie sú vďační za to, čo majú a chcú mať stále niečo lepšie, pretože si myslia, že to ich spraví šťastných. Keď ale zažijú odlúčenie od toho, čo majú, je veľká šanca, že si to začnú vážiť.

Prajem každému, aby pravidelne pociťoval pocit odlúčenia a následne pocit vďačnosti. Pocit vďačnosti je oveľa, oveľa krajší ako pocit zovšednenia.

Majte sa krásne a buďte vďační!

V zvláštnej, neveselej spoločnosti

Ako tak trávim viac času na ulici medzi ľuďmi, zisťujem, že žijem v zvláštnej spoločnosti neveselých ľudí. Môžem sa na nich usmievať koľko chcem, no úsmev mi neopätujú. Žijú v akejsi ilúzii utrpenia. Alebo ja žijem v ilúzii šťastia?

Ilúzia utrpenia

Zistil som, že ľudia si vytvárajú utrpenie sami v hlave (pokiaľ sa nejedná o fyzické utrpenie). Čo človek, to problém. Málokedy narazím na človeka, ktorý sa vie usmiať len tak, pretože môže. Väčšinou natrafím doslova na kyslé xichty. Alebo si možno tie kyslé xichty všímam viac, pretože sú naozaj do očí bijúce. Je mi ľúto keď ľudia žijú taký život, v ktorom sa ani nedokážu usmiať. Je to veľmi smutné.

Ľudia si myslia aký majú ťažký život. V skutočnosti nemajú ťažký život, len ho tak svojim vedomím vnímajú. Problémy existujú často len v našej hlave. Niekto potrebuje k spokojnosti aspoň tisíc Euro. Niekomu stačí k spokojnosti sto Euro. A taký bezdomovec plače od radosti keď má desať Euro. Vnímanie šťastia je subjektívne. Človeku stačí ku šťastiu málo. Napríklad mne stačí ku šťastiu strecha nad hlavou, dobré jedlo a dobrá spoločnosť. Ak mám uspokojené základné potreby, ako je spánok, jedlo a príjemné prostredie, som šťastný. Zistil som, že:

Čím som skromnejší, tým som bohatší.

A tiež som zistil, že všetko utrpenie na úrovni mysle, si ľudia vytvárajú v hlave. Píšem o tom v článku „Ak ti niečo vadí, je to tvoj problém“.

Túžby

Ľudia majú príliš veľa neuspokojených túžob a to vytvára ich nespokojnosť. Viem to podľa seba, pretože kedysi som mal veľké túžby a keď som ich chcel mať naplnené tu a teraz, to ma robilo nešťastným. Svoje veľké túžby som okresal na menšie túžby a pomaly sa ich snažím napĺňať. Netrvám na tom, aby som ich mal naplnené hneď, pretože viem, že je to takmer nemožné a robilo by ma to nešťastným.

Túžby sú potrebné a ich naplnenie je fajn. No lipnutie na túžbach je to, čo robí ľudí nešťastnými. Okresajte svoje túžby, nelipnite na nich a môžete byť šťastní. To je prvý krok ku šťastiu. Ďalší krok ku šťastiu je začať robiť prácu, ktorá vás baví a napĺňa.

Spoločnosť lenivcov

Viem, že veľa ľudí žije doslova z ruky do huby, od výplaty k výplate a nemajú ani cent nazvyš. Možno aj preto sa nedokážu usmievať. No tiež viem, že tak žiť nemusia. To, že tak žijú, je ich voľba. Veľa ľudí nerobí nič preto, aby získali lepšiu prácu. Nemajú potrebnú kvalifikáciu a tak nemôžu získať lepšiu prácu.

Často narážam na ľudí, ktorí hľadajú výhovorky namiesto spôsobov. Ja hľadám spôsoby a aj ich nachádzam. Žijem svoj sen a som šťastný. Chcem, aby bolo viac ľudí šťastných. Chcem, aby sa ľudia dokázali usmievať. Nebaví ma pozerať na kyslé xichty na ulici. Aj preto píšem články a rozdávam na ulici úsmevy. Chcem, aby sa ľudia nad sebou aspoň trošku zamysleli a začali so sebou niečo robiť, aby mohli žiť šťastný život. Spoliehať sa na to, že náš život bude lepší aj keď nič pre to neurobíme, je čisté šialenstvo. Je to ako keby ste sa spoliehali, že vám narastú svaly bez toho, aby ste začali pravidelne cvičiť. Bez práce jednoducho nie sú koláče.

Lepší svet

Lepší svet dosiahneme vtedy, keď bude viac ľudí šťastných. Na to, aby sme mohli zapáliť šťastie v ostatných, musíme najskôr zapáliť šťastie v sebe. Nemôžeme ľuďom dať niečo, čo nemáme. Ak nie ste šťastní tu a teraz, mali by ste popracovať na tom, aby ste šťastní boli. Z vlastnej skúsenosti viem, že je možné byť šťastný z mála a dokonca aj bezdôvodne.

“Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.” [BG 5.24]

Každý človek má možno inú cestu ku šťastiu. V článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“ s vami zdieľam moju cestu ku šťastiu, aby ste získali inšpiráciu.

meditation-small

Keď bude viac ľudí šťastných a budú svoje šťastie šíriť medzi ostatných, spoločne môžu dosiahnuť šťastnejšiu spoločnosť.

Nezabiješ!

Východné učenia ako Hare Krišna, Buddhizmus, Taoizmus a iné učia o ahimse – nenásilí. Takisto v Biblii môžeme nájsť prikázanie „Nezabiješ!“ Spýtal som sa jedného kresťanského kňaza čo znamená prikázanie nezabiješ. Jeho odpoveď ma zaskočila. Povedal: „Prikázanie nezabiješ znamená úctu k životu. Nemali by sme zbytočne zabíjať. Ale kurence sú tu na to, aby sme ich jedli.

Kresťania a zabíjanie

Aj keď je v Biblii medzi prikázaniami jasne napísané: „Nezabiješ!“, mnohí kresťania aj tak zabíjajú zvieratá, alebo podporujú ich zabíjanie tým, že kupujú mäso a jedia ho. Hrôzostrašné bitúnky existujú len preto, lebo ľudia majú chuť na zdochliny. Mäso, ktoré kupujú v obchodoch, nie je nič iné, ako mŕtvola. Keď si človek plne uvedomí čo je vlastne mäso, prirodzene ho nebude chcieť pchať do úst, nie to ešte do žalúdka. Keď však ľudia žijú v nevedomosti a neuvedomujú si čo je mäso a čo znamená prikázanie „Nezabiješ!“, napáchajú veľa škôd na nevinných zvieratách.

cruel vegans

Nezabiješ…

Nie len jedením mäsa je porušované prikázanie nezabiješ. Mnohí ľudia zabíjajú mravce, komáre, chrobáky a iný hmyz, ba dokonca mačky, alebo psy. Len tak z rozmaru. Pretože sú silnejší a môžu zabiť, tak zabíjajú. Keď som prestal jesť mäso, pol roka nato som pocítil bezpodmienečnú lásku ku všetkým a všetkému. Zrazu som nedokázal zabiť ani komára, ani mravca, ani nič živé. Moje vnímanie sa zrazu rozšírilo a začal som vnímať, že každý si zaslúži žiť. Či je to chrobák, krava, prasa, pes, alebo iná živá bytosť.

Keď som videl ako jedna teta zabila dva mravce len preto, lebo behali po stole, inšpirovalo ma to napísať tento článok. Museli tie mravce zomrieť? Musia ľudia zneužívať svoju nadradenosť na zabíjanie úbohých tvorov?

Rastliny sú tiež živé

Aj rastliny sú živé a nemali by sme zbytočne vyrubovať stromy, či trhať rastliny. Ľudia majú na výber, či sa budú živiť len rastlinami, alebo aj zvieratami. Mnohí ľudia neveria, že rastlinná strava poskytuje dostatok živín pre plnohodnotné fungovanie ľudského tela. No mnohí (dlhoroční) vegetariáni, vegáni a fruitariáni dokazujú, že je možné plnohodnotne fungovať na rastlinnej strave.

prasadam

Človek mäso k životu vôbec nepotrebuje. Ale rastliny – zeleninu, obilniny a ovocie potrebuje, pokiaľ nevie žiť zo vzduchu. Veď aj ľudia, ktorí majú radi mäso, si k nemu dávajú zeleninovú prílohu. Prečo? Pretože telo zeleninu potrebuje. Skúste jesť len mäso. Za prvé vám asi samotné mäso nebude chutiť. A za druhé si tým môžete spôsobiť zdravotné problémy.

Zneužívanie inteligencie

Človek je všežravec a môže jesť mäso aj niektoré rastliny. No človek má tiež inteligenciu, ktorú zneužíva pre svoj zmyslový pôžitok. Ľudia chcú jesť mäso a tak vytvárajú hrozné bitúnky, kde v miliónoch krutým spôsobom zabíjajú zvieratá. Zaujímavé je, že zabíjanie kráv, prasiat, zajacov a sliepok mnohým ľuďom nevadí. Už si zvykli mať na tanieri ich mäso. Ale keď vidia, že napríklad v Číne jedia psy, to ich už rozhorčuje, pretože psy považujú za domácich miláčikov a nie za potravu.

maso

Prečo nejeme napríklad ľudí? Prečo nejeme psy a mačky? Pretože k nim niečo cítime. Kanibalizmus a jedenie psov, či mačiek považujeme za niečo hrozné, ale jedenie kráv, prasiat, zajacov a sliepok nám príde normálne. V Číne príde ľuďom normálne jesť psy. Niektorým ľuďom príde normálne zabíjať mravce, pavúky, komáre a iný hmyz. No normálne to nie je. Za normálne to ľudia považujú len preto, aby ospravedlnili svoje zabíjanie.

resized_724aa-56e120150618t084304z_662745780_gf10000131514_rtrmadp_3_chinaoddly

Normálne je riadiť sa heslom: „Ži a nechaj žiť“. Pretože nikto nechce byť zabitý. Prečo by som mal niekoho zabiť, keď sám nechcem byť zabitý? Ďalšie pekné heslo znie: „Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe“. Keby sa ľudia riadili týmto heslom, na Zemi by bol raj. Nikto by nikoho zbytočne nezabíjal, neklamal, neosočoval.

Zabíjanie zo zvyku

Keď som videl ako teta zabila nevinné mravce na stole, spýtal som sa jej: „Prečo si to urobila?“. Odpoveď znela:

  • Pretože mravcov je veľa.
  • Aj ľudí je veľa, sedem miliárd, aj ich môžeme zabíjať.
  • To nie.
  • Prečo nie?
  • To je iné.
  • V čom je to iné?
  • No je to iné…

Ľudia niekedy zabíjajú len tak zo zvyku, pretože to tak robili vždy a videli to aj vo svojom okolí. Preto si myslia, že zabíjať nevinné tvory je normálne. No keby sa vedeli vcítiť do toho malého mravca, ktorého chcú zabiť, vedeli by, že on nechce byť zabitý. A nezabili by ho. K čomu tým prospejeme, keď zabijeme nevinného tvora?

Môže sa nám zdať, že život zvieraťa je menejcenný ako život človeka. No je to len zdanie, ktoré klame. V skutočnosti žiadna živá bytosť nechce byť zabitá a chce žiť čo najdlhšie. Toto by sme si mali uvedomiť a nezabíjať zbytočne len preto, lebo môžeme. Aké by nám bolo, keby prišiel nejaký obor a začal nás zabíjať? Asi nie moc príjemné. Považovať život zvieraťa za menejcenný a ospravedlňovať si tak zabíjanie zvierat, je veľký alibizmus založený na nesprávnom pochopení hodnoty života.

Kto skutočne chápe hodnotu života a zmysel prikzania „Nezabiješ!“, nebude zbytočne zabíjať nevinné živé bytosti. Ak chceme pochopiť čo je vlastne mäso, ktoré je v mrazákoch v obchodoch, stačí len keď sa dozvieme ako fungujú bitúnky a budeme natoľko zhrození, že už nám mäso nebude chutiť. Žiaľ niektorí ľudia zatvárajú pred tým oči a naďalej si v sladkej nevedomosti vychutnávajú mäso z mŕtvol.

Ako súvisí jedenie mäsa s chaosom v ľudskej spoločnosti?

Kým budú ľudia zabíjať zvieratá, budú masakrovať aj jeden druhého“, to povedal kedysi dávno Pythagoras. Mnohí duchovní učitelia tiež tvrdia, že vojny a násilie v ľudskej spoločnosti existujú preto, lebo ľudia zabíjajú a jedia zvieratá. Spočiatku som nevedel pochopiť akú to má súvislosť, ale neskôr som pochopil, že keď ľudia nemajú súcit so zvieratami, často v nich nie je súcit ani s ľuďmi. Strava navyše vplýva na vedomie človeka. Keď človek do seba pchá mäso plné steroidov, hormónov strachu a stresu, odrazí sa to na jeho vedomí a zdraví. Môžete si o tom prečítať v článku „Vplyv stravy na vedomie“. Mnohí ľudia, ktorí prestali jesť mäso, pocítili na svojom vedomí výraznú zmenu:

  1. Keď som prestala jesť mäso, cítila som sa fyzicky lepšie. Jedlo ma už tak neunavovalo a bola som oveľa kľudnejšia.. Po cca dvoch týždňoch nejedenia mäsa mi začalo mäso smrdieť a začala som k nemu mať prirodzený odpor. Keď som si ako test dala asi po polroku kúsok mäsa, cítila som po ňom takú až agresívnu energiu. Moc sa mi to nepáčilo, nemala som chuť to opakovať. Niekedy v priebehu sa u mňa rozvinul obrovský súcit so zvieratami. Dovtedy som mäso nejedla len pre lepší fyzický pocit a zdravie.

  2. Mäso som začala vynechávať postupne, s najväčšou pravdepodobnosťou mi to ,, spôsobila” jóga, ktorá si sama vyregulovala moje chute. Táto dokonalá symbióza – jóga + nejesť mäso dodáva tak veľkú energiu, že prakticky nepoznám únavu. Trávenie poslúcha a človek je bdelý. Mizne hmla, veci a deje sú jasnejšie, vidím do toho 😊, napriek tomu to nedokážem ľuďom vysvetliť. Okolitý svet si už so mnou nerobí to, čo chce, nie som už unášaná chaosom, viem, čo chcem. A dokážem povedať ,, nie “!.

Očista vedomia

Keď očistíme svoje vedomie pomocou meditácie, jógy, čítaním duchovných textov, alebo vynechaním mäsa z jedálnička, budeme sa prirodzene držať prikázania „Nezabiješ!“. Nebudeme chcieť zabíjať len preto, že môžeme. Budeme si uvedomovať, že každá živá bytosť má nárok na život. Nebudeme zbytočne brať nikomu život. Ani mravcovi, komárovi, či rastlinám.

Keď ľudia prestanú jesť mäso, prestanú sa zabíjať navzájom. Lenže keď si ľudia budú egoisticky obhajovať jedenie mäsa, nič sa nezmení a vojny a konflikty tu budú aj naďalej. Vegetarián nedokáže ublížiť žiadnej živej bytosti, nie to ešte človeku. Zato tí, čo jedia mäso, sa bezohľadne správajú k zvieratám a často aj k ľuďom.

Zamyslite sa nad tým a možno skúsite aspoň na pár dní vynechať mäso z jedálnička. Vegetariánske jedlá sú veľmi pestré, len ich zvyčajne ľudia jediaci mäso nepoznajú a čudujú sa, čo vôbec tí vegetariáni jedia.

108-preparations

Existujú stovky vynikajúcich jedál bez mäsa, len ich stačí spoznať. Môžete si o tom prečítať v článku „Príručka pre začínajúcich vegetariánov“.

Nedostatok sebalásky

Nedostatok sebalásky nie je nič príjemné. Keď má človek nedostatok sebalásky, vyžaduje silou mocou pozornosť a lásku od druhých. Keď túto lásku nedostáva, stavia sa do roly ublíženého a trpí. Následne si vyžaduje pozornosť v roli smutného trpiteľa. Možno ste si všimli také správanie niektorých ľudí aj vo vašom okolí. Čo s tým?

Láska je v nás

Podľa zákona príťažlivosti dostávame len to, čo sami vyžarujeme. Ak nemáme sebalásku a neprijímame sa takí, akí sme, ako môžeme chcieť od ostatných, aby nás prijímali takých, akí sme a aby nás milovali? Ak chceme milovať a byť milovaní, musíme sa naučiť milovať najskôr samých seba. Pre niekoho to môže znieť ako egocentrizmus, ale tak to je – musíme milovať najskôr samých seba. Nemôžeme dávať lásku, kým ju sami v sebe nemáme. Sám Ježiš učil: „Milu blížneho svojho ako seba samého!“. Aký má človek vzťah sám so sebou, taký má vzťah s ostatnými. Ak toto pochopíme a narazíme na nejaký problém s nejakým človekom, budeme hľadať v prvom rade chybu vo svojom vnútri.

Ak mi napríklad vadí, že môja žena pokukuje po iných mužoch, trpím pravdepodobne nedostatkom sebalásky. Ak mi partner nedáva dostatok pozornosti a tú pozornosť dáva iným, môže to byť prejav nedostatku mojej sebalásky. Keď má človek sebalásku, tak chápe, že láska je slobodná a nie je preto dôvod, aby milujúcemu človeku vadilo, keď sa jeho partner pozrie na niekoho pekného. Keď však človek trpí nedostatkom sebalásky, vadí mu, keď jeho partner pokukuje po iných a bojí sa, že ho opustí.

Láska je slobodná

Láska je slobodná a nemožno ju zväzovať ľudským poňatím vzťahov. Pomerne dosť ľudí trpí nedostatkom sebalásky a tak v nich vzkvitá žiarlivosť, pretože nechápu, že láska je slobodná. Chcú si partnera udržať aj za cenu obmedzenia jeho slobody, aby sa cítili milovaní. Ale to už nie je láska. Ak nie je vo vzťahu sloboda, nie je tam ani láska, ale strach. Strach zo straty partnera a z menejcennosti. Tento stav nie je vôbec príjemný, ale našťastie sa dá zmeniť. Keď človek popracuje na sebaprijatí a sebaláske, prestane mať strach zo straty partnera. Len keď má človek pocit, že nie je dosť dobrý pre svojho partnera, môže mať strach, že ho partner opustí kvoli inej osobe. Tento strach je v mnohých ľuďoch hlboko zakorenený.

Strach je opak lásky. Kde je láska, tam nemôže byť strach a kde je strach, tam nemôže byť láska.

Nedostatok sebalásky sa okrem žiarlivosti prejavuje aj tým, že osoba fajčí, pije alkohol, alebo inak škodí svojmu telu, alebo mysli. Ten, kto sa miluje, nebude si škodiť. To je logické.

Keď pocítime sebalásku a pochopíme, že láska je slobodná, všetky obavy z toho, že nás partner opustí, jednoducho zmiznú. Každý sa môže slobodne rozhodnúť s kým chce tráviť čas. Ak chce muž tráviť čas s inou ženou ako so svojou, tak jednoducho bude. To isté platí pre ženy. Niektorí ľudia sa rozhodnú podviesť svojich partnerov, alebo ich opustiť kvôli vidine lepšieho partnera.

Jedna žena si raz všimla, že jej muž pokukáva po iných ženách, začala mu to vyčítať a spýtala sa ho: „Prečo si vlastne somnou?“ On chvíľu uvažoval a odpovedal: „Pretože chcem byť s tebou. Mohol by som byť kdekoľvek inde a s kýmkoľvek iným, ale ja chcem byť s tebou.

Sebaprijatie

Základom pre sebalásku je sebaprijatie. To znamená prijať sa takého, aký som – so všetkými pozitívami, aj negatívami. Mnohé ženy majú zvyčajne problém prijať svoje telesné rysy – malé prsia, malý zadok, veľký zadok, veľké brucho, obezitu a podobne. Dokonca aj niektorí muži majú problém so sebaprijatím.

Mne v sebaprijatí a v sebaláske pomohla meditácia. Keď človek vstúpi do seba, uvidí to, čo navonok nie je vidieť. Môže pozorovať svoju myseľ a pracovať s ňou. V meditatívnom stave môže zapracovať na sebaprijatí a sebaláske a rôznych ďalších veciach. O meditácii sa dočítate v článku „Čo mi dala meditácia“. Tiež odporúčam článok „Spôsoby pre očistenie vedomia“. Keď očistíme svoje vedomie od materiálneho znečistenia, automaticky sa dostaví vnútorný pokoj, sebaláska, pokora, milostivosť a ďalšie žiadané vlastnosti.

Doprajte si každý deň aspoň pár minút na meditáciu a budete milo prekvapení, ako sa váš život mení.

Prajem veľa šťastia!

Každý má svoj názor a to môže byť problém

V súčasnej spoločnosti je populárna myšlienka, že mať svoj názor je dobré. Ba dokonca žiadané. Rôzni ľudia majú rôzne názory na tú istú vec. Kedy vznikajú konflikty? Keď majú rôzni ľudia rôzne názory a silou mocou si za svojim názorom stoja a nechcú pochopiť názor ostatných.

Názor verzus realita

Mať svoj názor je síce pekné, ale treba si uvedomiť, že náš názor nemusí mať s realitou nič spoločné. Ľudia často považujú svoj názor za Najvyššiu pravdu. Naše názory, náš pohľad na realitu vzniká z našich skúseností a z informácií, ktoré sme prijali ako pravdivé. Lenže naše skúsenosti a naše informácie sú obmedzené. Rôzni ľudia prijímajú rôzne informácie ako pravdivé a potom sa často hádajú s tými, ktorí tvrdia niečo iné. Kde je pravda?

Pravdu nemá ten, kto hovorí, že ju má. Pravdu má ten, kto si ju dokáže obhájiť. Horšie sa dokazuje pravda vychádzajúca z osobnej skúsenosti, pretože rôzni ľudia na tú istú situáciu reagujú rôzne podľa úrovne ich vedomia. Napríklad ľudia v našej kultúre smútia za zosnulými. V niektorých kultúrach smrť oslavujú. Tá istá situácia, dva rôzne pohľady. Alebo keď má niekto zlomenú nohu, môže byť z toho smutný, že nemôže chodiť. Iný zas môže byť šťastný, že nemusí chodiť do práce, alebo do školy. Z jedného hľadiska je smrť aj zlomená noha niečo nepríjemné, ale z druhého hľadiska to môže byť vnímané ako pozitívne. Pohľad na realitu je subjektívny. Ilustruje to príklad so žabou v studni:

Žaba žije v studni celý život. Nikdy nebola mimo studne. Príde k nej na návštevu druhá žaba a hovorí jej, že videla Atlantický oceán, ktorý je obrovský. Žaba v studni sa pýta:

  • Čo je Atlantický oceán?
  • Obrovská vodná plocha.
  • Aká je obrovská? Päťkrát väčšia ako táto studňa?
  • Oveľa väčšia.
  • Desaťkrát väčšia?
  • Ešte väčšia.
  • Dvadsaťkrát väčšia?
  • Oveľa, oveľa väčšia…
  • Stokrát väčšia?
  • Oveľa, oveľa väčšia

Žaba v studni sa pokúša porovnať studňu s Atlantickým oceánom. Má skúsenosť iba so studňou a tak všetky jej predstavy vznikajú v porovnaní so studňou. V skutočnosti si nedokáže ani predstaviť aký veľký je Atlantický oceán kým ho neuvidí na vlastné oči, kým s ním nebude mať osobnú skúsenosť.

Takisto my si nedokážeme poriadne predstaviť niečo, s čím nemáme osobnú skúsenosť a čo je mimo rámec našich doteraz získaných vedomostí. Kedysi si ľudia mysleli, že Zem je plochá a nedokázali prijať, že by bola guľatá. Dnes je to zase naopak – veľa ľudí má vedomosti, že Zem je guľatá a nedokážu si predstaviť, že by bola plochá.

Prijať iný názor

Pokiaľ budeme svoj názor považovať za jediný pravdivý, ďaleko sa v živote nepohneme. Musíme sa naučiť prijímať informácie s otvoreným srdcom a používať pritom inteligenciu. Inteligentný človek vie, že toho ešte veľa nevie a nechá si poradiť od skúsenejších. Môže mať na určitú tému nejaký názor, ale dokáže prijať aj názor iných a s čistou mysľou porovnať tieto názory. Ideálne je ak sú názory konfrontované s objektívnou realitou. Lenže nájsť objektívnu realitu býva niekedy veľmi ťažké. Ľudia sa väčšinou pozerajú na realitu cez svoje falošné ego, ktoré realitu veľmi skresľuje.

Falošné ego

Falošné ego vytvára subjektívny pohľad na realitu a tiež pocit, že táto realita je jediná a skutočná. Zvyčajne starší ľudia, hlavne starší páni, majú falošné ego veľkých rozmerov. Považujú svoje životné skúsenosti za všetku múdrosť sveta. Pritom nechápu, že ich skúsenosti sú len zlomok celej reality. Nechápu, že mladí majú teraz inú skúsenosť ako mali oni, keď boli mladí. Nechápu, že existujú ľudia, ktorí majú inú skúsenosť ako oni. Možno lepšiu, možno horšiu. No vždy sa jedná o subjektívny pohľad na realitu. Na základe našich skúseností sa formuje naša osobnosť, naše vlastnosti a naše názory. No treba si uvedomiť, že toto všetko je príliš subjektívne a naše názory a skúsenosti majú zvyčajne s realitou spoločný len malý zlomok.

Oddelenie reality od ilúzie

Aby sme dokázali oddeliť ilúziu od reality, potrebujeme získať čo najviac pohľadov na realitu. Čo najviac názorov na tú istú vec. Rôzne názory sa môžu javiť na prvý pohľad protichodné, ale musíme sa naučiť analyzovať ich a porovnať s názormi ostatných. Tiež by sme sa mali snažiť si ich nejako overiť. Tak si môžeme urobiť ucelenejší obraz o realite. Samotné názory bez overenia ešte nemusia hovoriť nič o realite.

Môžeme si to predstaviť ako obrovskú skalu, na ktorú sa pozerajú viacerí z rôznych strán. Z jednej strany sa môže skala javiť ako oblá, z inej strany má mierne ostré hrany a z ďalšej strany má úplne ostré hrany. Pre človeka, ktorý vidí skalu ako oblú, je ťažké uveriť, že skala môže mať ostré hrany. Pre ľudí, ktorí vidia ostré hrany, je ťažké uveriť, že skala môže byť aj oblá. To sú rôzne pohľady rôznych ľudí na ten istý objekt z rôznych strán. A tak to vyzerá aj v realite. Rôzni ľudia vnímajú tú istú situáciu, ten istý objekt inak. Preto názory ľudí nehovoria nič o skutočnej realite. Skutočná realita je nezávislá na názoroch ľudí. Či si niekto myslí to, či ono, ešte to neznamená, že to je naozaj tak. Myslieť znamená hovno vedieť.

Aj vedci, ktorí by sa mali snažiť vedieť, s obľubou používajú slovíčka ako „Odhadujeme“, „Myslíme si“, „Približne“ a podobne. Keď niekto používa takéto slová, len ukazuje, že v skutočnosti toho moc nevie. Je rozdiel keď niekto povie: „Skala je oblá“, alebo „Myslím si, že skala je oblá“, „Podľa mňa je skala oblá“. Zachytili ste ten rozdiel? „Skala je oblá“ jasne hovorí ako sa veci majú. Vety, kde sú použité slovíčka „Myslím si“ a „Podľa mňa“ strácajú na dôveryhodnosti.

Spoznávanie reality

Ak chceme poznať realitu takú, aká je, mali by sme sa učiť od tých, ktorí ju poznajú. Tí, ktorí sú zbavení falošného ega, vidia realitu takú, aká je. Kým sme pod vplyvom falošného ega, myslíme si, že realita je taká, aká je naša skúsenosť a naše informácie o realite. Vytvárame si mylné predstavy o realite a považujeme ich za pravdu. Považujeme tiež mylné predstavy ostatných za pravdu. Pritom nám uniká skutočné poznanie, skutočná realita.

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.“ [BG 4.34]

Poznanie môžeme získať len od tých, ktorí ho majú.

Ako spoznať sebarealizovanú osobu?

Aby sme mohli spoznať sebarealizovanú osobu, musíme od nej v prvom rade načúvať a uvažovať či to, čo hovorí, dáva zmysel. Potom sa môžeme pokúsiť rady takej osoby uviesť do praxe. Určite by som nenasledoval niekoho slepo. Ak niečomu nerozumiem, spýtam sa a snažím sa to pochopiť.

Ak by som len čítal Bhagavad-gítu a nechodil na prednášky z Bhagavad-gíty, moc by som toho nepochopil. Načúvaním prednáškam z Bhagavad-gíty som pochopil, kam dnešná spoločnosť smeruje a čo s tým môžeme robiť. V prednáškach z Bhagavad-gíty je často spomínaná dnešná spoločnosť a jej smerovanie do záhuby. Načúvaním a uvažovaním som pochopil, že je to naozaj tak. Cez slová Šrílu Prabhupádu som spoznal sebarealizovanú osobu, ktorá vidí realitu takú, aká je. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách vysvetľuje kam sa ženie dnešná spoločnosť a čo môžeme robiť pre zlepšenie situácie. Každý, kto má čo i len štipku inteligencie, uzná slová Šrílu Prabhupádu za veľmi trefné.

Získavanie poznania

Dnes je žiaľ inteligencia mnohých ľudí na bode mrazu a namiesto toho, aby používali inteligenciu a snažili sa učiť od pokročilejších osôb, považujú svoje názory za Najvyššiu pravdu a dokážu sa za ňu celé dni hádať. Falošné ego prekrýva inteligenciu ľudí. Je to veľmi žalostná situácia. Ak však úprimná duša začne načúvať slovám sebarealizovanej osoby, čoskoro jej to dopne a začne aspoň uvažovať nad týmito slovami. Postupne sa inteligencia očistí od falošného ega a bude môcť chápať viac a viac. A neskôr uvidí realitu takú, aká je. Svoj názor už nebude považovať za Absolútnu pravdu. Pochopí, že pravda môže byť aj iná ako nám ju myseľ predkladá. Viac začne načúvať a učiť sa od tých, ktorí majú poznanie. Keď toto poznanie pochopí teoreticky aj prakticky, bude sa ho snažiť posunúť ostatným, aby si aj ostatní mohli uvedomiť životne dôležité veci.

Kým však ľudia považujú svoj názor za veľmi dôležitý a za pravdivý a odmietajú pokorne a pozorne načúvať slovám sebarealizovaných osôb, moc sa toho nedozvedia a ďaleko sa v živote nedostanú.

Ak chceme získať skutočné poznanie, musíme si uvedomiť, že náš názor je veľmi obmedzený a musíme dať priestor aj myšlienkam, s ktorými momentálne nesúhlasíme. Musíme očistiť svoju inteligenciu od falošného ega načúvaním od sebarealizovaných osôb ako je Šríla Prabhupáda. Keď svoju inteligenciu očistíme a začneme chápať viac, máme dvere k poznaniu otvorené dokorán.

Načúvať neznamená slepo prijímať niekoho myšlienky, či dogmy. Načúvať znamená snažiť sa chápať a zapájať inteligenciu. Mnohí ľudia sa boja, že keď začnú počúvať niekoho iného ako svoju myseľ, budú tým ovplyvnení. Samozrejme budú. Ale ak sa budú držať zdravého rozumu, nenechajú sa ovplyvniť negatívne a pripustia k sebe len to pozitívne a budú sa to snažiť overiť si v praxi. Skôr či neskôr pochopia, že počúvať len svoju myseľ, je príliš obmedzujúce a zradné.

Skúste si tieto slová zobrať k srdcu: Skúste si uvedomiť, že Váš názor neutvára realitu. Pokúste sa načúvať a získať iný pohľad na realitu. Tak sa Vám otvoria dvere k úžasnému poznaniu. Pokiaľ budete považovať svoj názor za jediný pravdivý, dvere k poznaniu ostanú zatvorené.

Prajem Vám veľa šťastia na ceste získavania skutočného poznania.

Len egu môže byť ublížené

Utrpenie, ktoré prežívame na úrovni mysle, vnímame ako utrpenie len kvoli egu. Keď nám niekto povie, že sme spravili niečo zle, alebo že sa mu na nás niečo nepáči, ego v nás vytvára nesúhlas, že to tak nie je, že my za to nemôžeme. Kvoli egu si nedokážeme priznať chybu a svoje slabé stránky. Neprijímame situácie také, aké sú a máme svoju predstavu o tom, ako majú veci vyzerať. Ak sa niečo líši od našej predstavy, sme nespokojní.

Život pod vplyvom ega

Život pod vplyvom ega je veľmi nepríjemný. Človek žije v stave odporu a odpor v človeku vytvára negatívne emócie ako smútok , hnev, žiarlivosť, nenávisť a ďalšie. Ego vytvára pocit, že sa nám niečo nepáči.

Prejav ega

Človek môže byť pod vplyvom ega viac, alebo menej. Záleží do akej miery dokáže s egom pracovať. Veľký vplyv ega sa prejavuje tým, že človek je často smutný, cíti že mu bolo ublížené, uráža sa, neprijíma keď sa mu niekto snaží niečo vysvetliť a podobne. Ego totiž vytvára v človeku pocit, že je bezchybný a za svoje pocity a chyby viní ostatných. Nedokáže sa pozrieť do seba a uvidieť chybu v sebe.

Ovládni ego

Veľa ľudí je pod nadvládou ega. Ale je možné naučiť sa ovládať ego. Akonáhle ovládneme ego, dostaneme sa zo stavu odporu, do stavu prijatia a dokážeme prijímať všetko také, aké je. Už nebudeme bojovať a chcieť nasilu niečo, alebo niekoho zmeniť. Dokážeme si pripustiť, že sme spravili chybu a tiež si pripustíme svoje ďalšie nedostatky. Len keď uvidíme a prijmeme svoje nedostatky, môžeme zapracovať na ich zmiernení, alebo dokonca odstránení. Ak si budeme svoje nedostatky ohajovať a hádzať vinu na ostatných, čo tým dosiahneme? Nie je rozumnejšie naučiť sa pracovať s egom, prijať svoje nedostatky a zmeniť sa?

Ak pocítime nejakú negatívnu emóciu, je to signál, že sme v stave odporu. Niečo sa nám nepáči. Vtedy by sme mali vstúpiť hlbšie do seba a pátrať po príčine. Emócia sa vytvorila v nás a v nás bude aj príčina.

Životné lekcie

Všetko, čo sa nám deje, je pre naše najvyššie dobro, pre naše poučenie. Keď to budeme tak brať, dokážeme svoje vedomie pozdvihnúť na úroveň, kde už nebudeme zažívať utrpenie, ale budeme brať všetky životné situácie ako lekcie. A je len na nás, či sa z nich poučíme a pozdvihneme svoje vedomie, alebo ich budeme vnímať ako krivdu a nikam sa nepohneme.

Šťastný život

Treba si uvedomiť, že to, čo vytvára utrpenie, nie sú situácie, ale naša myseľ pod vplyvom ega. Rôzni ľudia s rôznym vedomím vnímajú tú istú situáciu inak. Vedomie sa prenáša do mysle. Ako človek myslí a vníma, také má vedomie. Aby nám myseľ spôsobovala menej utrpenia, musíme popracovať na očistení svojho vedomia. Keď bude vedomie čistejšie, aj v mysli bude menej nečistôt, ktoré vytvárajú utrpenie. Ako na to sa dozviete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia

Prajem veľa šťastia!

Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme

V škole nás učili, že podľa moderných vedeckých výpočtov je Slnko väčšie ako Mesiac a je ďalej od Zeme. Tiež nás učili, že Zem obieha okolo Slnka a Mesiac obieha okolo Zeme.

Keď som sa na prednáške z Bhagavad-gíty dozvedel, že podľa Šrímad Bhágavatam je Slnko menšie ako Mesiac a je bližšie k Zemi, nejak som to nedokázal prijať. Tak veľmi som veril súčasným vedeckým poznatkom a bol som nimi do značnej miery ovplyvnený. Teraz, o pár rokov neskôr, už nemám problém prijať, že Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme. Moje vedomie už nie je pripútané k moderným vedeckým poznatkom, pretože si uvedomujem nedokonalosť poznania získaného hmotnými zmyslami.

Živá bytosť má 4 nedostatky:

  1. Dopúšťa sa chýb
  2. Má nedokonalé zmysly
  3. Podlieha ilúzii
  4. Má sklon podvádzať

Vedecké poznatky sa neustále menia. Vedci sa domnievajú, že je niečo tak, alebo onak a o pár rokov neskôr zrazu zistia, že je to inak ako si mysleli. To znamená, že veda je vo svojich záveroch omylná a nespoľahlivá. Prečo veriť niekomu, kto sa zákonite dopúšťa chýb, podlieha ilúzii a k poznatkom prichádza na základe svojich nedokonalých zmyslov a domnienok? Kto dá ruku do ohňa za to, že súčasné vedecké poznatky nebudú o pár rokov opäť pozmenené? Ja teda nie.

Veriť / Neveriť / Vedieť

Ja v skutočnosti neviem, či je Mesiac ďalej ako Slnko a či je väčší ako Slnko. Môžem len buď veriť, alebo neveriť či je to tak, alebo onak.

Ľudia sa často dohadujú o veciach, ktoré nemôžu nijako potvrdiť, ani vyvrátiť. Takýmito diskusiami len strácajú drahocenný čas. Mali by sme sa snažiť vedieť. A keď nevieme, radšej si to priznajme. Ľudia si často myslia, že niečo vedia a neskôr zistia, že je to vlastne inak. Ako môžeme získať dokonalé poznanie, keď máme nedokonalé zmysly?

Môžeme buď len veriť, že oheň páli, alebo si to môžeme vyskúšať na vlastnej koži. Vďaka osobnej skúsenosti zistíme ako to naozaj je. Kým len veríme, alebo neveríme, v skutočnosti nič nevieme.

Zaseknutí v konceptoch

Ľudia žili kedysi v domnení, že Zem je plochá a keď prišiel niekto s objavom, že Zem je guľatá, nedokázali tomu uveriť a stále si bezmyšlienkovo obhajovali, že Zem je plochá. Takisto aj dnes si ľudia obhajujú koncepty, ktoré sú v spoločnosti všeobecne prijímané. Čo ak je to inak? Čo ak je Zem plochá a Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme? Čo ak sa Slnko točí okolo Zeme? Zmení sa tým niečo?

Zmena myslenia

Väčšina ľudí nedokáže prijať ani len teoreticky, že Zem je plochá, alebo že Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme. Ani ja som to nedokázal, pretože som mal obmedzené myslenie. Myslel som si, že niečo viem, ale v skutočnosti som len veril tým, ktorí do mňa tieto informácie zasiali. Moja myseľ fungovala v určitých mantineloch vytvorených výchovou, vzdelaním a spoločnosťou. Ako som však zažíval rôzne zvláštne zážitky a sitácie a študoval o živote a o duchovne viac a viac, tak sa mi tieto mantinely postupne rozširovali až takmer zmizli. Ešte mám do určitej miery obmedzené myslenie, ale nie až tak, ako kedysi. Nemám problém prijať existenciu duchov, astrálneho sveta, lucidných snov, čakier, reinkarnácie a mnohých ďalších vedou nepreskúmaných tém. Rôzni ľudia majú rôzne skúsenosti s duchmi, astrálnym cestovaním, čakrami, pamätajú si minulé životy atď. Ľudia s obmedzeným myslením považujú takýchto ľudí za bláznov a neveria im ani slovo. Ja som bol tiež kedysi zarytý materialista a duchovné témy som považoval za výplod fantázie ľudí. Až kým som určité veci nezažil na vlastnej koži. Osobná skúsenosť ma zmenila. Bez osobnej skúsenosti človek nemôže pochopiť určité veci. Len teoretické poznanie nestačí.

Získavanie informácií

Veľa ľudí verí vedcom, učiteľom, rodičom, starým rodičom, priateľom, ale čo ak všetci žijú v nevedomosti a v ilúzii? Čo ak tie poznatky, ktoré si myslia, že majú, sú len omyly? Rozmýšľali ste nad tým niekedy? Že všetko, čo bolo do vás vštepované, nemusí byť pravda?

V súčasnosti sa snažím k novým informáciam pristupovať otvorene. Keď mi niekto povie, že zažil to, či ono, alebo že Zem je plochá, neodsúdim ho len preto, lebo jeho skúsenosti a pohľad na svet je iný ako môj. Snažím sa získať viac informácií z viacerých zdrojov, pospájať si súvislosti a pochopiť čo ľudí vedie k šíreniu takých informácií.

Zo slepej uličky do slepej uličky

Dnes sa na internete v hojnej miere diskutuje o tom, či je Zem plochá, alebo guľatá. Ľudia, ktorí stratili dôveru vo vedcov, zobrali staroveké koncepty, že Zem je plochá a začali to propagovať. Hlavne na Youtube môžete nájsť zaujímavé videá a diskusie pod nimi, ktoré vedú z jedného extrému, do druhého. Jedna strana zaryto tvrdí, že Zem je guľatá, druhá strana zase zaryto tvrdí, že Zem je plochá a prestreľujú sa rôznymi argumentami bez toho, aby brali do úvahy argumenty protistrany. Obe strany si myslia, že niečo vedia. Pritom len veria vedeckým poznatkom a svojim nedokonalým zmyslom.

Osobnou skúsenosťou k poznaniu

Len ten, kto bol na obežnej dráhe Zeme a obletel ju celú dokola, môže skutočne vedieť, či je Zem guľatá, alebo plochá. Len ten, kto pocítil teplo ohňa, môže skutočne vedieť, že oheň vydáva teplo. Ak človek nemá osobnú skúsenosť, potom má iba vieru – buď verí, alebo neverí, že oheň vydáva teplo. Buď verí, alebo neverí, že je niečo tak, alebo onak. Bez osobnej skúsenosti nevie ako to v skutočnosti je. Kým majú ľudia iba vieru, len ťažko dôjde k porozumeniu a k zhode.

Ľudia sa snažia iným ľuďom dokazovať, že je niečo tak, alebo onak, ale bez osobnej skúsenosti to aj tak nemajú šancu poriadne pochopiť.

Ak chceme, aby ľudia pochopili určité veci, treba im vytvoriť príležitosť pre osobnú skúsenosť. Ak niekto zaryto tvrdí, že Zem je plochá, najúčinnejší spôsob ako mu ukázať realitu, je vyviesť ho jednoducho na obežnú dráhu Zeme, aby si ju mohol obzrieť v celej svojej kráse (ak teda je guľatá, heh). Nie vždy je to praktické a možné a tak mnohí ľudia zaryto tvrdia rôzne nezmysly, ktoré nemajú veľa spoločného s realitou. Na základe falošného ega si myslia, že niečo vedia, pritom sa ich vedomosti skladajú len z teoretických poznatkov, ktoré načerpali od iných. Ak by sa usilovali o osobnú skúsenosť, mali by oveľa lepšie poznatky a nemuseli by tvrdiť rôzne nezmysly.

Otvorená myseľ

Len toľko som chcel, že vlastne Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme. Človek s otvorenou mysľou nemá problém to prijať aspoň teoreticky. Práve skúmaním informácií, ktoré sa nám zdajú na prvý pohľad ako blbosť, sa zbavujeme svojej uzavretosti. Môžeme prísť na to, že to, čo sme doteraz považovali za poznatky, bola v skutočnosti len slepá viera a verili sme niekomu, kto nám tieto poznatky priniesol bez toho, aby sme si to overili. Takýto stav je žiadaný v získavaní ďalších poznatkov. Je lepšie priznať si, že neviem ako to je, ako len slepo veriť a považovať túto vieru za poznanie.

PS: V tomto článku vôbec nejde o to, či je Mesiac väčší ako Slnko. Ide skôr o to, aby sa ľudia zamysleli nad tým, či to, čo považujú za vedomosti sú skutočne vedomosti, alebo len slepá viera. A tiež, aby ľudia začali myslieť trošku otvorenejšie.

Dúfam, že vás tento článok aspoň trochu posunul k otvorenejšiemu mysleniu.

Zaryté koncepcie

Mám pomerne dosť skúseností s ľuďmi, ktorí majú v sebe zaryté určité koncepcie a všetko, čo je mimo týchto koncepcií, považujú za nezmysel a výmysel. Takí ľudia sú veľmi obmedzení a nedokážu prijať nič, čo je mimo ich koncepcií. Keď sa človek dostane do takejto uzavretosti, je to veľmi smutné, ba až tragické. Taký človek sa len veľmi ťažko v živote posunie ďalej. Kvoli svojej zarytosti nedokáže prijímať skúsenosti a vedomosti tých, ktorí majú iné poznatky a koncepcie.

Otvorenosť

Otvorený človek skúma všetko s otvorenou mysľou a srdcom a nič vopred nezavrhuje kým sa o tom nedozvie viac. Ale uzavretý človek zavrhne okamžite všetko, čo nesúladí s jeho koncepciou. Ako sa potom môže dozvedieť viac? Taký človek stále ostáva zaseknutý v tom istom bode. Ešte horšie je, keď si myslí, že pozná recept na Absolútnu pravdu a všetci ostatní sú mimo. To je tragédia.

Otvorený človek nikoho a nič nesúdi. Snaží sa dozvedieť viac a je otvorený všetkým poznatkom, ktoré následne filtruje pomocou inteligencie. Človek by nemal nič prijímať slepo a ani slepo zavrhovať. Múdry človek by sa mal snažiť vedieť ako sa veci majú. Aj keď sa nám zo začiatku niektoré veci nepozdávajú a zdajú sa nám neuveriteľné a čudné, keď sa o tom dozvieme viac, zrazu môžeme pochopiť ako to naozaj je a nebudeme musieť žiť v domnienkach, ktoré nám myseľ okamžite ponúka, keď nemáme potrebné vedomosti.

Veľa ľudí má skúsenosť s niečim, s čím my nemáme skúsenosť. A pokiaľ niečo nie je v našej skúsenosti, máme tendenciu to súdiť ako výmysel. Napríklad čakry, astrálne cestovanie, duchovný svet, Krišna, Ježiš, bezpodmienečná láska, liečenie dotykom atď. Toto veľa ľudí považuje za výmysel, pretože s tým nemajú žiadnu skúsenosť. Ale hrajú sa na múdrych a tvrdia, že to neexistuje. Ako môžem tvrdiť, že niečo nie je, keď s tým nemám vôbec žiadnu skúsenosť?

Keď si človek zachová otvorenú myseľ, veľmi rýchlo načerpá poznatky ako teoreticky, tak prakticky. Keď je však človek uzavretý voči novým koncepciám a zubami nechtami sa drží svojich starých koncepcií, bude jednoducho stagnovať a nič nové sa nedozvie. Je mi veľmi ľúto ľudí, ktorí sa zasekli v tomto bode a všetko, čo nie je v ich skúsenosti, považujú za výmysel a nesnažia sa dozvedieť viac.

Prosba

Prosím ľudkovia, majte aspoň kúsok rozumu. Nesúďte niečo, čo nepoznáte a s čím nemáte skúsenosť. Nie je to rozumné. Ďakujem krásne.