Aj som súdil, aj som bol súdený. Keď som súdil, neuvedomoval som si, čo tým spôsobujem. Až keď som bol neustále atakovaný sudcami a ich súdmi, až vtedy som si uvedomil čo vlastne súdením spôsobujeme.
Nepríjemný pocit
V prvom rade súdená bytosť pociťuje dosť nepríjemný pocit keď ju niekto súdi. O to horšie sa cíti, keď ju súdia viacerí a často. Je to veľmi, veľmi nepríjemné. V súdenej bytosti to môže vyvolať pocit viny, úzkosť, odpor voči svojim sudcom, alebo dokonca psychickú ujmu.
Oddeľovanie
Keď súdime, odháňame tým od seba ľudí, ktorých súdime. Samozrejme, že nás nebudú mať radi. Namiesto toho, aby sme sa zbližovali, sa odďaľujeme. A ešte si myslíme, že je to v poriadku, veď tá osoba je taká… ale akí sme my? To už nevidíme.
Prečo súdime?
Súdenie je prejavom neschopnosti pochopiť. Keby sme si vyskúšali kráčať v šľapajách tých, ktorých súdime, mohli by sme pochopiť čím si prešli a prečo sú takí, akí sú. Čím väčšie pochopenie, tým menšia potreba súdiť.
Kde nie je pochopenie, tam je odsudzovanie.
Čo s tým?
Moja skúsenosť je taká, že aby som prestal súdiť, musel som byť najskôr intenzívne súdený, aby som si uvedomil aké to vlastne je. Inak by som zrejme mal potrebu súdiť naďalej a neuvedomoval by som si, čo tým spôsobujem a nesnažil by som sa ľudí pochopiť.
Pochopenie
Máme na výber. Buď budeme ľudí súdiť, alebo sa ich budeme snažiť pochopiť. Každý nesie v sebe nejaké programy, nejaké vzorce správania, ktoré boli do neho zasadené, či už výchovou, alebo životnými skúsenosťami. Je dobré pochopiť, že daný človek jedná tak, ako jedná, pretože inak jednať nevie. Jeho vzorce správania ho k tomu nútia.
Aj keď sa niekto správa ako beštia, je to zrejme preto, lebo sa k nemu správali ako beštie a osvojil si toto správanie. Nevie konať inak a nevie byť iný, lebo vo svojom okolí nemal iný vzor.
Vcítením sa do druhých môžeme svoje správanie k nim zmeniť a čo je zaujímavé, oni môžu zmeniť svoje správanie k nám!
Nedávno som napísal kamarátke, ktorú som nechápal a odsudzoval som ju:
– Ja som sa ťa naučil prijať takú, aká si a je to oveľa lepšie ako odsudzovanie.
– A preto som ťa začala mať rada… lebo vôbec som ťa rada nemala.
Stačí pochopiť čo súdením spôsobujeme, uvedomiť si prečo vlastne súdime, čo tým dosiahneme. Dosiahneme tým akurát ublíženie tým, ktorých súdime. A to chceme? Chceme súdiť a ubližovať, alebo sa snažiť pochopiť a naučiť sa prijať ľudí takých, akí sú? Naozaj keď pochopíme, keď si vyskúšame kráčať v ich šľapajách (vcítime sa), už nebudeme mať potrebu súdiť, lebo budeme vedieť ako sa cítia a prečo jednajú tak, ako jednajú.