Mesačné archívy: september 2018

Žabe matematiku nevysvetlíš

Kedysi som sa snažil ľuďom jednoduchou logikou vysvetliť čo som sa za poslednú dobu naučil, ale mnohí neboli schopní to pochopiť a prijať. Myslel som si, že je to predsa jasné a logické. Pokročilému matematikovi sa tiež zdá matematika jasná a logická, ale pre laikov je to španielská dedina. Trvalo mi asi 2 až 3 roky kým som pochopil, že im to ani nevysvetlím… Okrem seba som videl ďalších iných, ktorí sa ostatným snažia niečo vysvetľovať, ale márne. Jednoducho na to nemajú dostatok vedomostí… musia sa naučiť a pochopiť najskôr základy a až potom môžu chápať pokročilejšie témy. Nie, že by som bol nejaký pokročilý, ale zaujímam sa o pokročilejšie témy, o ktoré mnohí iní nejavia záujem a tak im ani nemôžu rozumieť.

Veď kto sa dnes zaujíma o témy ako karma, reinkarnácia, duša, jóga, meditácia, čakry, aury atď… menšina. Väčšina ľudí ani len nejaví záujem o tieto témy, nie aby im ešte vedeli porozumieť bez akéhokoľvek predošlého vzdelania a skúseností v tejto oblasti. Preto je pochopiteľné, že tomu nedokážu hneď porozumieť. Potrebujú najskôr niečo zažiť, niečo vyskúšať v týchto oblastiach a až potom môžu začať chápať viac a viac ako tomu bolo aj u mňa.

Screen-Shot-2014-12-16-at-1.42.59-PM

Zo začiatku som vôbec nechápal čo sú čakry, duša, meditácia, ako funguje reinkarnácia a podobne. Pretože som s tým nemal absolútne žiadnu skúsenosť a moje teoretické poznatky boli len minimálne. Postupom času som sa však začal o tieto témy zaujímať viac a viac a začal som skúmať viac do hĺbky aj prakticky – meditáciou a bhakti jógou. Až keď som začal robiť niečo prakticky, začal som chápať teóriu a začalo mi to dávať väčší zmysel. Mnohí ľudia sa snažia pochopiť teóriu bez praxe, ale snažia sa márne. Môžu si myslieť akí sú múdri, ale keď im chýba prax, chýba im obrovská časť poznania.

Mnohí moji kamaráti sa snažia ľuďom bez praxe vysvetliť určité veci a potom sa čudujú, že ich nechápu. Ja sa už nečudujem. Veď som tomu tiež nerozumel kým som nezačal niečo robiť prakticky.

Keď sa chceme naučiť matematiku, musíme začať rátať príklady. Keď sa chceme naučiť správne cvičiť, musíme začať cvičiť. Keď sa chceme naučiť správne meditovať, musíme jednoducho začať meditovať. Načo sú nám tisíce strán teórie, keď v praxi nevieme takmer nič… Bez praxe môžeme len tušiť o čom to celé je.

Len toľko som chcel vysvetliť, že žabe jednoducho matematiku nevysvetlíš… môžeš sa snažiť akokoľvek, no nepochopí to. Je to strata času, tvoja aj jej. Keď čítam na internete diskusie, kde sa ľudia s rôznym stupňom vedomia poúčajú o svojej pravde, vnímam to ako stratu času. Ryba ti bude hovoriť, že vo vode je najlepšie a suchozemská korytnačka zase, že na súši je lepšie. Rovnako fungujú rôzne úrovne vedomia. Každý vníma život iným spôsobom, podľa toho na akej úrovni vedomia sa nachádza. A keď toto pochopíme, nebudeme sa snažiť rybe vysvetľovať, že na súši jej bude lepšie a nebudeme žabe vysvetľovať matematiku, lebo budeme chápať, že je to strata času pre oboch. Ak niekto vysvetľuje žabe matematiku, kto je hlupák – žaba, alebo ten, čo jej vysvetľuje matematiku?

Som veľmi rád, že som po takmer troch rokoch dospel k tomuto pochopeniu a dokážem do určitej miery rozlíšiť komu čo môžem povedať a nestrácam už drahocenný čas vysvetľovaním žabám matematiku. Keď sa bude chcieť niekto niečo dozvedieť, sám sa bude pýtať. Ale nemali by sme dávať nevyžiadané rady a vysvetľovať niečo, čo aj tak nie sú schopní pochopiť.

Pretože sa zaoberám témami, o ktoré mnohí ľudia nemajú záujem a nemajú o nich ani páru, mnohí si myslia, že sa nad nich povyšujem, že viem viac. Nie, nechcem sa povyšovať. Len holým faktom zostáva, že viem viac o určitých témach ako ostatní, pretože sa im aktívne venujem na rozdiel od nich. A to nevnímam ako povyšovanie sa, aj keď sa to ostatným tak môže zdať. Mnohí ľudia ani len neotvorili Bhagavad-gítu a budú špekulovať čo v nej je, že je to nanič a podobne. Mnohí ľudia v skutočnosti ani len netušia čo je Hare Krišna a budú hovoriť, že je to sekta a podobne. Taká je bohužiaľ úroveň ich inteligencie a je mi z toho občas smutno, že ľudia sú takí… ale chápem, veď som bol taký aj ja… zfrustrovaný a nešťastný a všetko som kritizoval aj keď som o tom nevedel takmer nič. A nedal som si vysvetliť od iných… myslel som si, že viem dostatočne na to, aby som sa k určitým témam mohol vyjadrovať a nemusel ma nikto poúčať. Bol som ako žaba, ktorej sa nedala vysvetliť matematika…

Pravý duchovný učiteľ

Falošných guruov (duchovných učiteľov) je v tejto dobe ako húb po daždi. Každú chvíľu vyrastie nový falošný guru. Natrafiť na pravého duchovného učiteľa je medzi toľkými falošnými guruami vzácnosť a treba byť preto obozretný a vstrebávať informácie s rozumom.

Nasledovanie falošného gurua môže stáť človeka pomerne veľa. Znásilňovanie, alebo sexuálne obťažovanie falošnými guruami nie je nič výnimočné. Deje sa to pomerne často.

V nedávnej histórii môžeme nájsť veľa príkladov falošných guruov, ktorí svojich následovníkov zviedli na pochybné chodníčky takzvaného duchovného života.

Ako rozoznať pravého gurua?

Rozoznať pravého a falošného gurua nie je pre laikov jednoduché. Jednoduchí ľudia sa dajú jednoducho zviesť falošným guruom. Musíme byť veľmi obozretní, aby sme nepodľahli falošnému guruovi, pretože falošní guruovia majú veľmi lákavé sľuby. Zrejme preto im mnohí ľudia naletia. Ľudia hľadajú čo najrýchlejší spôsob ako sa oslobodiť od svojich starostí a tak natrafia na falošných guruov, ktorí to ponúkajú. Kde je dopyt, tam je ponuka.

  1. Najčastejšia črta falošných guruov je, že hovoria ľuďom presne to, čo chcú počuť a tak ich uchlácholia sladkými slovami a ľudia im s radosťou naletia. Pravý guru nehovorí ľuďom čo chcú počuť, ale hovorí ako sa veci majú či sa to ľuďom páči, alebo nie.
  2. Falošný guru pýta za svoje učenie peniaze, zvyčajne nie málo. Pravý guru dáva svoje poznanie všetkým zdarma, alebo za dobrovoľný príspevok.
  3. Falošný guru nemá autoritu, nemá vedenie, neriadi sa inými duchovnými učiteľmi, riadi sa svojou mysľou a to, čo mu myseľ hovorí, to káže. Inými slovami si vymýšľa. Pravý duchovný učiteľ má duchovného učiteľa a učí len to, čo sa od neho naučil. Nevymýšľa si vlastné interpretácie a nešpekuluje.
  4. Falošného gurua často môžeme pristihnúť, že jeho slová a činy sa rozchádzajú. Vodu káže, víno pije. Nemusí sa jednať len o človeka, ktorý sa vydáva za gurua, ale aj bežní ľudia majú tendenciu kázať druhým niečo, čo sa mi nerobia. Slová pravého duchovného učiteľa sa nelíšia od jeho činov. Čo hovorí, tak aj žije.
  5. Falošný guru môže tvdiť, že je Boh, alebo o sebe vyhlasuje, že má rôzne mystické schopnosti, ktoré môže dať svojim žiakom. Je to obyčajný prejav pýchy. Pravý duchovný učiteľ sa nikdy nebude ničím pýšiť a vyhlasovať o sebe aký je úžasný a jedinečný a pretŕčať sa v pozlátenom oblečení. Pravý duchovný učiteľ je pokorný služobník Boha a žije jednoduchý skromný život.
  6. Pravý duchovný učiteľ ti dá nie len teoretické poznanie, ale bude od teba vyžadovať aj prax, aby si mohol pochopiť teóriu v praxi. Falošný guru ťa bude vodiť za nos sladkými slovami a bude chcieť, aby si mu bezvýhradne veril a nasledoval ho. Pravý duchovný učiteľ nechce, aby ho žiaci nasledovali slepo, ale aby zrealizovali teoretické poznanie v praxi.

Našlo by sa ešte zopár rozdielov medzi falošným a pravým guruom, ale tieto by mali stačiť k ich rozoznaniu. Dajte si pozor na falošných guruov a prajem vám, aby ste našli pravého gurua, ktorý vám prinesie skutočne hodnotné poznanie, ktoré vás v živote posunie míľovými krokmi vpred, nie vzad.

Potrebujem duchovného učiteľa?

Niektorí ľudia si myslia, že nepotrebujú gurua, že všetko pochopia sami. Takým ľuďom stačí dať len príklad zo školy keď sa učili písať, čítať, počítať… či by sa to všetko naučili bez učiteľa. Pyšný človek nie je schopný prijať vedenie a prijať, že toho veľa o živote nevie. Myslí si, že všetko sa naučí a všetko zvládne sám. Na prijatie pravého duchovného učiteľa si človek najskôr musí uvedomiť, že veľa toho nevie a chce sa dozvedieť viac. Žiak musí byť úprimný a pokorný a nemyslieť si, že vie viac ako učiteľ.

Kedysi som ani ja nebol ochotný prijať vedenie duchovného učiteľa a myslel som si, že ja viem predsa všetko najlepšie. Taký som bol pyšný… Ale ako tak praktikujem duchovný život, viac a viac si uvedomujem potrebu prijatia vedenia pravého duchovného učiteľa. Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa objaví. Mne do cesty prišiel Šríla Prabhupáda, ktorého duchovná čistota mnohých uchvátila. Šríla Prabhupáda splňuje všetky predpoklady pravého duchovného učiteľa.

Aj keď už nie je fyzicky medzi nami, jeho odkaz žije v podobe jeho kníh a jeho nasledovníkov – oddaných Krišnu. Keby som nestretol oddaných Krišnu, môj život by vyzeral úplne inak ako vyzerá dnes. Ale o tom zas inokedy…

Prajem každému, aby raz našiel svojho duchovného učiteľa, ktorý nebude falošný.

Hare Krišna!

Dávaj pozor komu a čomu veríš

Stretol som sa s ľuďmi, ktorí majú tendenciu veriť kadečomu a kadekomu. Aj ja sa pri tom ešte občas prichytím, ale snažím sa mať na pamäti: “Dôveruj, ale preveruj“.

Komu (ne)veriť?

Keď niekto niečo rozpráva, ako môžem rozoznať či hovorí pravdu, alebo nie? Ak napríklad automechanik rozpráva o medicíne, môže to znieť logicky a pravdivo, ale má naozaj pravdu? Čo tak overiť si jeho slová u nejakého lekára, alebo radšej viacerých lekárov, nech mám istotu, že je to naozaj tak? A čo ak ani lekári nemajú pravdu? Čo ak je pravda niekde úplne inde? To je kritické myslenie, ktoré mnohým ľuďom chýba. Ľudia majú tendenciu uveriť prvým informáciam, ktoré počujú a tie považujú za pravdivé. A ešte si aj myslia akí sú múdri a tieto informácie ďalej šíria ako pravdivé…, ach.

Je pravdepodobnejšie, že ľudia ktorí sa aktívne venujú napríklad medicíne, budú vedieť o medicíne viac, ako ten, kto sa o medicínu zaoberá len okrajovo. Takisto je to s ďalšími odvetviami. Aj s duchovnom.

Človek, ktorý sa nezaoberá duchovnom, ale vyjadruje sa k nemu, zrejme bude (dosť) mimo. Nemá ani páru o čom to celé je. Človek, ktorý sa zaujíma o duchovno aspoň okrajovo, môže mať načítané tisícky kníh a chápať to svojou obmedzenou inteligenciou, ale kým neuvedie nadobudnuté poznatky do praxe, nemôže poriadne chápať o čom sa v tých knihách píše. Poznám niekoľko ľudí, ktorí majú teoretické poznatky o duchovne, majú načítané knihy, ale neuviedli načítané poznatky do praxe a vyjadrujú sa o duchovne ako o niečom, do čoho sa vyznajú. A ešte k tomu pridávajú vlastné špekulácie. To nie je príliš rozumné a už vôbec nie je rozumné takým ľuďom veriť.

Poznám tiež ľudí, ktorí veria ľuďom, ktorí majú síce teoretické poznatky o duchovne, ale sami duchovný život nepraktizujú. Je riziko, že tieto poznatky bez praxe môžu byť obmedzené, alebo priam zcestné a nesprávne pochopené. Ak sa chcem o duchovne dozvedieť viac, budem počúvať človeka, ktorý síce má niečo načítané, ale nepraktizuje, alebo budem počúvať človeka, ktorý sa venuje duchovnému životu aktívne a vidím na jeho živote výsledky? Aj materialista môže pekne rozprávať o duchovne čo sa naučil z kníh s troškou vlastnej špekulácie ako to už býva. Môže to znieť všetko logicky… Ale keď sa pozriem na jeho život, ako žije, môžem si rozmyslieť, či mu to všetko zhltnem aj s navijakom.

Porovnaj slová a činy

Vodu káže, víno pije.” – to je častý úkaz. Poznám ľudí, ktorí niečo hovoria, ale ich slová nekorešpondujú s ich skutkami. Sám mám s tým občas problém. Ak budeme veriť takýmto ľuďom, budeme podvedení. Ak nechceme byť podvedení, musíme vyhľadať osoby, ktorých slová súladia so skutkami. Ale opäť pristupovať k tomu opatrne s inteligenciou a s kritickým myslením a neveriť slepo. Často sa stáva, že všetko znie krásne logicky a zdá sa to byť pravdivé. Ale opak môže byť pravdou. Preto treba byť neustále na pozore a neustále spochybňovať a ideálne si to overiť v praxi. Akonáhle to budeme mať v praxi overené, alebo vyvrátené, už nás nikto nepresvedčí o opaku. Môže si hovoriť kto chce, čo chce.

Keď počujem rozprávať o duchovne ľudí, ktorí nepraktizujú duchovný život, neverím im ani slovo. Nemajú praktickú skúsenosť a tak nemôžu vedieť o čom to celé je. Navyše keď vidím ako žijú, hovorí to za všetko. Keď však vidím, že niekto praktikuje duchovný život dlhé roky a vidím na jeho živote výsledok, ktorý s tým korešponduje, takú osobu som ochotný nasledovať. Ale nie slepo. Opäť kriticky a overiť si to, čo hovorí. Akonáhle vypneme kritické myslenie, je veľké riziko, že sa staneme obeťami podvodu a slepo nasledujúcou ovečkou. Kritické myslenie je preto veľmi dôležité.

Keď som išiel žiť do chrámu Hare Krišna, zopár ľudí si myslelo, že som sa stal obeťou manipulácie a slepo veriacim a verím všetkému, čo mi v chráme povedia a to opakujem a nemám vlastný rozum. Naozaj, toto si niektorí ľudia myslia… domnienky sú u niektorých jedincov veľmi silné a prekrývajú realitu. Bohužiaľ. Pritom som len uviedol do praxe teoretické poznatky, ktoré som sa dozvedel od oddaných Krišnu a na vlastnej koži som pocítil výsledok a zistil, že je to naozaj tak, ako sa píše v knihách. Samozrejme ani z ďaleka nemám zrealizované úplne všetko, ale zatiaľ to, čo som pocítil na vlastnej koži, korešponduje s tým, čo sa píše v knihách ako Bhagavad-gíta a Šrímad-bhágavatam. Nevnímam to preto ako slepé nasledovanie a slepú vieru. Keď však niekomu uverím bez toho, aby som si to overil, to je slepé nasledovanie a slepá viera.

Keď ti poviem, že som dosiahol nejaký výsledok a keď budeš robiť to, čo som robil ja, dosiahneš ho tiež, uveríš mi? Keď ti niekto povie, že keď budeš robiť to, či ono a dosiahneš tamto, ale sám ten výsledok nedosiahol, uveríš mu?

meditation-small

Sám si vyberáš komu a čomu veríš a sám sa rozhoduješ či si to aj overíš. Pristupuj k poznatkom opatrne a hlavne s rozumom, kriticky. Tak eliminuješ šancu, že budeš podvedený.

Prajem veľa šťastia,

Hare Krišna!

Činnosti a povahové črty, ktoré zabíjajú vzťah

Posledný vzťah ma naučil, čo všetko zabíja vzťah.

Neschopnosť pochopiť

Nepochopenie býva problém číslo jeden vo vzťahoch. Z nepochopenia vyplývajú všetky ostatné problémy. Keď nevieme partnera pochopiť a vcítiť sa do neho, nie je to pre vzťah príliš priaznivé.

Tvrdohlavosť

Ou, ak si budeme myslieť, že náš názor je jediný správny a znevažovať názor partnera, je to veľký problém. Ak si budeme tvrdohlavo stáť za svojim bez snahy pochopiť ako to vidí náš partner, zabíjame tým náš vzťah.

Panovačnosť

Ak nevieme robiť ústupky a chceme, aby bolo všetko po našom, krásne tým zabíjame náš vzťah.

Domýšľavosť

Je jednoduchšie si niečo domyslieť a myslieť si, že je to pravda ako sa spýtať ako to bolo myslené. Z toho však vyplývajú ďalšie nemalé problémy vo vzťahu. Keď niekto považuje svoje domnienky za pravdivé a nenechá si vysvetliť aká je skutočnosť, s takým človekom je to veľmi ťažké.

Zvaľovanie viny na druhého

Je veľmi jednoduché zvaliť vinu na druhého a svoj podiel si nepriznať. Preto to veľa ľudí aj robí. No už ťažšie je priznať si aj svoju chybu a pozrieť sa v prvom rade na seba aký podiel mám na danom probléme ja.

Keď budeme neustále zvaľovať vinu na partnera, nebude sa cítiť dobre a jeho náklonnosť k nám sa veľmi rýchlo zmení na opačný protipól. Keď sa však naučíme pozrieť sa na seba úprimne a priznať si svoju chybu bez toho, aby sme zvaľovali vinu na partnera, nášmu vzťahu to pomôže. Ideálne je ak sa to naučia obaja partneri.

Nekomunikácia

Ak vo vzťahu viazne komunikácia, nevyriešené problémy sa kopia a kopia, až nás jedného dňa zavalia a spôsobia ohromnú bolesť. Márne si myslíme, že keď zametáme problémy potichu pod koberec, že je to ok. Nie je. Len to skúste a uvidíte.

Nedôvera a žiarlivosť

Žiarlivosť niektorí ľudia považujú za prejav lásky. No je tomu skutočne tak? Dočítate sa o tom v článku “Je žiarlivosť prejavom lásky?