Mesačné archívy: december 2018

Mrhanie časom

Nikto nevie koľko času mu ešte na tejto planéte zostáva, kedy ju bude musieť opustiť… a aj tak skoro všetci žijú tak akoby nemali nikdy zomrieť – užívajú si nehľadiac na to, že čas im uteká pomedzi prsty a čoskoro tento čas vyprší… a príde nečakaný AHA moment – SMRŤ. Potom príde možno uvedomenie – čo ja som to celý život stváral? Naháňal som sa za dočasnými vecami, ktoré si teraz so sebou nemôžem zobrať. Načo to všetko bolo dobré? Všetko to materiálne bohatstvo, vzťahy, prestíž, fyzickú kondíciu,… to všetko musím teraz opustiť.

FB_IMG_1545458923095

Osvietenie, ktoré prináša Šrímad-Bhágavatam, súčasná spoločnosť zúfalo potrebuje. Takmer všetci sa ženú za dočasným pôžitkom a keď tento pôžitok pominie, hľadajú zase ďalšie rozptýlenie. A tak stále dokola kým nenastane čas odchodu z tejto planéty, alebo kým si neuvedomia ako dosiahnuť skutočné, trvalé šťastie mimo hmotnej sféry.

Kapilovy popisy nepříznivých plodonosných činností

Šrímad-Bhágavatam 3.30:

Sloka 1: Nejvyšší Pán, Osobnost Božství, řekl: Stejně jako shluk mraků nezná mocné působení větru, tak i člověk pohroužený do hmotného vědomí nezná mocnou sílu časového faktoru, který ho unáší.

Sloka 2: Vše, co materialista vytvoří těžkou a namáhavou prací pro své takzvané štěstí, to Nejvyšší Osobnost jako časový faktor zničí, a proto podmíněná duše naříká.

Sloka 3: Svedený materialista neví, že samotné jeho tělo je dočasné a stejně tak i lákadla v podobě domova, půdy a bohatství, která se s tímto tělem pojí. Z pouhé nevědomosti si myslí, že vše je trvalé.

Sloka 4: Živá bytost nachází ve svém životním druhu, ať je jakýkoliv, zvláštní uspokojení a nikdy se jí nepříčí žít v takových podmínkách.

Sloka 5: Podmíněná živá bytost je se svým životním druhem spokojená. Jelikož je oklamána zahalujícím vlivem iluzorní energie, nechce opustit své tělo ani v pekle, protože nachází potěšení v pekelném požitku.

Sloka 6: Tato spokojenost s vlastní životní úrovní je výsledkem hluboce zakořeněné připoutanosti k tělu, manželce, domovu, dětem, zvířatům, bohatství a přátelům. Ve spojení s těmito věcmi se podmíněná duše považuje za velice dokonalou.

Sloka 7: Přestože tento hlupák neustále hoří úzkostí, s nadějí, která se nikdy nesplní, bez přestání provádí všemožné hříšné činnosti, aby zaopatřil svoji takzvanou rodinu a společnost.

Piaty spev, štrnásta kapitola Šrímad-Bhágavatamu popisuje “Hmotný svet ako veľký les pôžitku“.

Načo žijeme?

Načo žijeme, keď o pár rokov musíme zomrieť? Aký to má celé zmysel? To sú veľmi podstatné otázky, ktoré by mali trápiť každého, ale bohužiaľ veľa ľudí netrápia a trápi ich ako si naplnia kapsy peniazmi, žalúdok jedlom a zmysly zmyslovým pôžitkom.

Úryvok z knihy "Cesta domov"
Úryvok z knihy “Cesta domov”

Sebarealizácia

Ľudský život je určený na sebarealizáciu. Je to výnimočná príležitosť pýtať sa otázky typu: “Kto som?”, “Prečo trpím?”, “Prečo musím zomrieť?”, “Prečo?…” Túto možnosť zvieratá nemajú a tak ľudia, ktorí sa tieto otázky nepýtajú sú ako zvieratá. Hĺbavejší ľudia sú zvedaví, pýtajú sa a nachádzajú odpovede. Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam dávajú odpovede na všetky otázky týkajúce sa našej existencie.

Každý jeden okamih nevyužitý na sebarealizáciu je mrhanie časom. Vnímam to aj na svojom živote, ale aj na živote ostatných – toľká strata času pre získanie akéhosi rozptýlenia a trošku zmyslového pôžitku, ktorý chvíľu trvá a potom zase pominie. A tak stále dokola, deň za dňom, život za životom sa tu zaplietame mysliac si akí sme šťastní. To je tá najväčšia ilúzia, v ktorej žijeme. Potom príde SMRŤ a z tejto ilúzie nás dostane. Ale to už bude neskoro… Je vhodné čím skôr sa vydať cestou sebarealizácie, dozvedieť sa odpovede na podstatné otázky a robiť činnosti, ktoré majú povznesujúci a oslobodzujúci účinok na vedomie.

Napríklad každodenné opakovanie očisťujúcej Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

O účinku mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Naozaj mrháme časom pokiaľ nevyužijeme ľudskú formu života na sebarealizáciu a budeme sa venovať len zvieracím činnostiam ako jedenie, spanie, obraňovanie sa, párenie sa a zmyslový pôžitok. O čo sme lepší ako zvieratá? Tým, že dokážeme svojimi vynálezmi ničiť prírodu a samých seba? To je teda inteligencia… bohužiaľ ľudia svoju inteligenciu využívajú na hlúposti a skutočne dôležité činnosti ako je sebarealizácia ich nezaujímajú. Šrímad-bhágavatam popisuje čo bude s takými ľuďmi po smrti…. a nie je to nič pekné.

Záver

Ak chceme ľudskú formu života využiť plnohodnotne, venujme sa sebarealizácií. Napríklad Bhakti-jóge, o ktorej píšem v článku “Bhakti jóga“. Bhakti jóga nie sú žiadne fyzické cviky ako si mnohí predstavia pod slovíčkom “Jóga”. Rozkliknite článok a uvidíte čo sa pod tým názvom skrýva.

Mne Bhakti jóga veľmi pomohla a pomáha uvedomovať si dôležitosť sebarealizácie a viem, že môže pomôcť aj ostatným, tak sa s mojimi skúsenosťami chcem podeliť, aby ľudia nemuseli žiť a zomrieť ako zvieratká nevediac nič o sebarealizácií. Čím viac ľudí bude kráčať cestou sebarealizácie, tým krajší život môžu mať a spoločnosť môže prosperovať. Každý chce mier, lásku, šťastie a nikto nechce smrť, ale málokto vie čo s tým. Zvieratká to nevedia, ale ľudia sa to môžu dozvedieť, keď budú chcieť. Článok “Žijeme bez toho, aby sme vedeli prečo žijeme” môže poslúžiť ako vodítko.

Ak kráčate, alebo ak sa rozhodnete kráčať cestou sebarealizácie, prajem veľa šťastia a úspechov! Stačí si každý deň vyhradiť čas pre duchovné činnosti ako čítanie duchovnej literatúry, či meditácia a človeku to dá oveľa, oveľa viac ako pozeranie televízie, čítanie svetskej literatúry, svetské rozhovory a míňanie ťažko zarobených peňazí na uspokojenie zmyslov.

O prirodzenosti duše

Mal som s kamarátom zaujímavú diskusiu, o ktorú sa chcem podeliť:

– Ja chcem byť pánom svojho života.

– Len duša zmätená ilúziou si myslí, že je pán, ale pán je len jeden… Všetci, ktorí sa hrajú na pánov, ovládateľov, musia znášať následky svojich činov. Služba nevytvára následky…

– Nie je služba len pokrmom? Pre niekoho? Kto sa nažerie ako prasa?

– Je to potrava pre dušu. Postavenie pána je potrava pre ego. Postavenie služobníka kŕmi dušu, lásku, pokoru, súcit…

– Černosi spred sto dvesto rokov by ti vedeli povedať ako sa kŕmila ich duša keď boli SLUŽOBNÍKMI. Ten výraz mi smrdí. Radšej budem mať Boha za priateľa.

– Aj priateľovi slúžiš a urobíš pre neho všetko. Si služobník stále, či chceš, či nechceš, či si to uvedomuješ alebo nie. Prinajmenšom slúžiš zmyslom… Pretože slúžiť je naša prirodzenosť – dharma. Otázkou je len to, komu slúžime, nie či chceme slúžiť. Keď sa na to pozrieš detailnejšie, uvidíš, že každý nejakým spôsobom niekomu slúži, či chce, či nechce.
Dnes som zhodou okolností čítal článok o pokore a pýche: http://www.poznanie.sk/clanky/pycha-pokora.php

Pokora znamená “chcem slúžiť”. Pýcha “nebudem slúžiť”. Černosi boli otroci, nie služobníci. Zo služby druhým pramení nektár, z otroctva nie. Matka Tereza by ti vedela rozprávať… Celý život žila pre druhých a bola šťastná a láskyplná čo sa o tých, ktorí slúžia len sebe nedá povedať. Sebectvo blokuje skutočný nektár zo služby. Egoizmus, chtíč, chamtivosť, ja, ja, ja, moje potreby… Potom to aj tak vo svete vyzerá keď sa väčšina zaujíma hlavne o svoj pôžitok… Aj teraz sú ľudia otroci, lebo musia pracovať proti svojej vôli, mnohí nechcú robiť to, čo robia ale keďže potrebujú nejako prežiť, tak musia otročiť – to znamená robiť čo nechcú. Nie sú slobodní… Sloboda znamená robiť čo chcem kedy chcem.

– Ten hlavný problém, ktorý mám je ten výraz služba. Spája sa mi s niečím negatívnym. Akože Boh je pán, ktorému všetci majú posluhovať. Príde mi to neslobodné. Ale to možno len mojim nesprávnym pochopením.

– Je to len tvojou pýchou. Prečítaj si ten článok o pýche a pokore: http://www.poznanie.sk/clanky/pycha-pokora.php

Dôležitosť (duchovného) učiteľa

Pamätáte si na školské časy? Ako sme sa učili písať, čítať, počítať a ďalšie veci? Ako nám (niektorým) rodičia a učitelia venovali čas a učili nás? Mnohí by doteraz nevedeli písať, čítať a počítať keby sa im učitelia, či rodičia nevenovali a keby sme neprijali ich vedenie. Je prirodzené, že keď sa chceme niečo naučiť, budeme sa učiť od tých, ktorí to vedia. To platí pre všetky odvetvia, dokonca aj pre duchovno, aj keď sa to mnohým nezdá.

Upozornenie: Pod pojmom “duchovný učiteľ” myslím pravého duchovného učiteľa, nie nejakého podvodníka, ktorých je na svete neúrekom. Pravým duchovným učiteľom sa myslí ten, kto prijal vedenie pravého duchovného učiteľa a ten prijal tiež vedenie pravého duchovného učiteľa…. je to systém postupnosti duchovných učiteľov zvaný “parampara”. Nikto si nič nevymýšľa, vždy sa odkazuje len na to, čo sa naučil od svojho duchovného učiteľa a tak je dokonalé duchovné poznanie zachované po celé generácie. Je to pochopiteľné. Ani žiak v škole si nevymýšľa, že Afrika je Amerika a paradajka je paprika… prijíma vedomosti od svojho učiteľa, ktorý prijal vedomosti od svojho učiteľa a tak zostalo poznanie zachované v nezmenenej podobe.

Viac o pravom duchovnom učiteľovi sa dozviete v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Pokora

Na to, aby sme mohli prijať vedenie, nie len duchovného učiteľa, ale kohokoľvek, potrebujeme určitú dávku pokory – to znamená uvedomiť si, že veľa toho ešte nevieme a nevystatovať sa akí sme my múdri a všetko dokážeme sami…. to je pýcha. Keď si uvedomíme koľko toho ešte nevieme, ale chceme sa dozvedieť, prirodzene budeme inklinovať k osobám, ktoré nám toto poznanie môžu dať.

Ochrana pred špekuláciami

Mnohí ľudia radi špekulujú a považujú svoj názor za najlepší, najmúdrejší a najpravdivejší. Keď je takýchto ľudí na svete príliš veľa, vznikajú konflikty a chaos. Takíto ľudia nie sú schopní prijať autoritu, pretože už by si nemohli vymýšľať a robiť po svojom. Akonáhle prijmeme autoritu, znamená to, že sa vzdávame svojich výmyslov a prijímame vedomosti a pokyny od autority. Malé dieťa má za autoritu rodičov a musí ich poslúchať. Síce sa niekedy proti tejto autorite búri, ale nakoniec aj tak prijme autoritu rodičov, ktorí majú (alebo by aspoň mali mať) viac rozvinutú inteligenciu – schopnosť rozlišovať správne od nesprávneho. Takisto aj učiteľ má (zvyčajne) väčšiu inteligenciu a viac vedomostí ako žiak. A ak bude žiak dostatočne usilovný, jedného dňa sa môže stať učiteľom.

Kto prijme učiteľa, prijíma slová učiteľa a nie výmysly svojej mysle. Pretože si uvedomuje, že učiteľ vie o danej téme viac. Je rozumné používať svoju inteligenciu, ale nie je rozumné považovať svoju inteligenciu a svoje výmysly za lepšie a správnejšie ako inteligenciu učiteľa. Je vhodné vždy s učiteľom konfrontovať svoje pochopenie, či pochybnosti, aby nás mohol usmerniť.

Vedenie

Ak si s niečim nevieme rady, alebo sme na pochybách, je dobré obrátiť sa na duchovného učiteľa, aby nám poradil čo s tým. Duchovný učiteľ žije čistým životom a má teda bystrejšiu inteligenciu a dokáže jasne rozlišovať správne od nesprávneho.

Tí, ktorí neprijímajú vedenie duchovného učiteľa a robia si po svojom, môžu narobiť veľa zbytočných chýb, na ktorých sa síce možno poučia, ale následky za svoje chyby si budú musieť zožať. Takto sa dá učiť metódou pokus-omyl, ale prijatím vedenia duchovného učiteľa sa môžeme tejto metóde vyhnúť a ísť cestou pokus-úspech.

Strata individuality

Niektorí ľudia si myslia, že prijatím vedenia duchovného učiteľa žiak stráca svoju individualitu, svoju osobnosť a nezávislosť. Nestráca. Inviditualita ostáva zachovaná, stráca len svoje špekulácie. Prijíma vyššiu inteligenciu a je tak ochránený pred špekuláciami a zbytočnými chybami. Opäť môže poslúžiť príklad zo školy – ak si žiak začne niečo vymýšľať, zrejme v teste neuspeje. Ak však použije vedomosti, ktoré získal od učiteľa, nebude mať s testom problém. To, že prijal vedomosti učiteľa namiesto svojich špekulácií, neznamená, že stratil svoju individualitu, svoju slobodu. Naopak, slobodne prijal vedenie učiteľa pretože pochopil, že špekuláciami sa ďaleko nedostane.

Nebezpečenstvo

Bohužiaľ sú prípady, kedy sa ľudia slepo vrhnú do nasledovania nejakého gurua a sú zaslepení a zmyslov zbavení. Práve tieto prípady mnohých ľudí odrádzajú od nasledovania duchovných učiteľov a používajú to ako výhovorku a odstrašujúci príklad. Šríla Prabhupáda, pravý duchovný učiteľ, vysvetľuje ako postupovať pri výbere duchovného učiteľa:

Písma nariaďujú, že predtým, než prijmeme gurua, skúmame ho starostlivo, aby sme zistili, či sa mu môžeme odovzdať. Nemali by sme zrazu prijať gurua z fanatizmu. To je veľmi nebezpečné.

[Cesta sebarealizácie, kapitola 2]

Sádhu, šástra (písmo), guru

Odkiaľ duchovní učitelia a ich duchovní učitelia čerpajú vedomosti?

1. Šástra – písmo

Šástra je sanskritské slovo, ktoré znamená “manuál”, “predpis”, “štúdia”, “súhrn”, alebo tiež “kniha”. Šástry sú knihy, ktoré obsahujú manuál pre život. Zodpovedajú otázky ako: “Kto som?”, “Prečo som sa tu narodil?”, “Prečo musím zomrieť?”, “Prečo trpím?”, “Čo mám robiť, aby som netrpel?”, “Ako môže fungovať spoločnosť v mieri a blahobyte?”,… Je veľmi smutné, že toto sa v modernom vzdelávacom systéme neučí a ľudia tak žijú viacmenej v hlbokej nevedomosti a preto dnešná spoločnosť vyzerá tak, ako vyzerá.

A kto tieto múdre knihy napísal? Rôzni svätci. A kde tí svätci získali toto poznanie? Spýtajte sa keď na nejakého natrafíte :)

Príkladom takýchto písiem sú védske písma – Védy, ktoré obsahujú veľmi širokú škálu poznatkov od technológie cez medicínu a hospodársky rozvoj až po duchovný rozvoj.

2. Sádhu – svätec

Za svätca je zvyčajne považovaný ten, kto sa zriekol svetského života, žije odriekavým životom v ústraní, dodržiava určité náboženské zásady, usmernenia a pravidlá. Takýmto životným štýlom môže dosiahnuť mystické schopnosti a znalosti, o ktorých sa mnohým ani nesnívalo. V meditácii je možné nahliadnuť do sfér, ktoré sú mimo chápania bežného človeka.

3. Guru – duchovný učiteľ

Guru je vlastne Sádhu, ktorý prijíma žiakov prostredníctvom zasvätenia. Nie každý Sádhu prijíma žiakov. Guru je zvyčajne (pokiaľ nie je falošný) veľmi pokročilá osoba v duchovnom živote a tak môže poznanie dávať ďalej svojim žiakom. Je treba si dať pozor na falošných guruov, pretože ich je naozaj ako húb po daždi a nevedomý človek sa môže ľahko chytiť do pasce falošného gurua. Opät pripomínam článok “Pravý duchovný učiteľ” a tiež “Praktiky falošných guruov“.

Sádhu + šástra + guru = nepriestrelné duchovné poznanie. Pokiaľ sa tieto 3 piliere zhodujú v určitých vyjadreniach, sú pravdivé. Smerodatné sú písma a závery sádhuov a guruov by mali byť v súlade s písmami. Tak vieme, že si sádhuovia a guruovia nevymýšľajú a držia sa pôvodného učenia. Pokiaľ človek úprimne nasleduje písma a uplatní ich vo svojom živote, môže si veľmi rýchlo overiť teóriu v praxi. A tak mnohí, ktorí nasledujú písma a žijú podľa nich, zažívajú na vlastnej koži to, čo sa v písmach popisuje. A tak môžu vedieť, že písma nie sú žiadny výmysel.

Záver

Snáď bolo aspoň trochu pochopiteľné prečo je dobré mať duchovného učiteľa. Ešte tu môže byť jedna pochybnosť – Keď sú písma smerodatné, načo je nám potom duchovný učiteľ? No predsa aby nám tie písma poriadne vysvetlil ak niečomu nebudeme rozumieť. Stáva sa, že ľudia študujú písma bez vedenia duchovného učiteľa a nemusia ich chápať správne. Preto je vhodné konfrontovať svoje pochopenie so sádhuom a guruom. Ak si nie sme istí, radšej sa spýtajme skúsenejších. Pokiaľ získame odpoveď, ktorá je zhodná v troch pilieroch – sádhu, šástra a guru, môžeme si byť istí, že je to naozaj tak.

Dôležitá je tiež osobná skúsenosť. Guru je osoba, ktorá má zrealizované písma. Teda to, čo je v písmach, to aj žije a má s tým skúsenosť, preto tomu aj rozumie a vie to zrozumiteľne vysvetliť. Žiak takisto postupne realizuje písma, zakúša výsledky a získava tak hlbšie pochopenie o čom to celé je. Pokiaľ nemá skúsenosť, má len dve možnosti: veriť, alebo neveriť. Pokiaľ je žiak úprimný, má vo svojho učiteľa úplnú dôveru a teda mu verí aj keď vysvetľuje niečo, s čím ešte žiak nemá skúsenosť. Je to ako keď rodič vysvetľuje dieťaťu, že oheň páli. Keď dieťa nemá skúsenosť s ohňom, nevie si predstaviť čo je to oheň a čo to znamená, že páli. Až keď získa skúsenosť, bude naozaj vedieť. Dovtedy mu ostáva len veriť, alebo neveriť. Raz mi babka povedala, aby som sa nedotýkal platničky sporáka, lebo teraz na nej dovarila a páli. Čo myslíte, veril som jej? No neveril a dotkol som sa platničky. Samozrejme, že som sa popálil! Babka bola guru a ja som jej neveril! A tak som zakúsil aké to je neveriť autorite :)

Majte sa pekne a spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Je to mahá-mantra (veľká mantra), ktorá povznáša naše vedomie na duchovnú úroveň. Priniesol nám ju z Indie do Ameriky a odtiaľ do celého sveta môj duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda, ktorý už žiaľ opustil tento svet, ale jeho odkaz žije stále v jeho knihách ako “Bhagavad-gíta, taká aká je“, “Šrímad Bhágavatam“, “Cesta sebarealizácie”, “Cesta za poznaním“, “Na ceste ku Krišnovi“,… a veľa ďalších. A tento odkaz stále šíria jeho žiaci po celom svete.

O mahá-mantre sa môžete viac dozvedieť v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Sri Chaitanya Mahaprabhu leads Sri Hari-nam-sankirtan in Sri Nabadwip Dham
Sri Chaitanya Mahaprabhu leads Sri Hari-nam-sankirtan in Sri Nabadwip Dham

Žijeme bez toho, aby sme vedeli prečo žijeme

Rodíme sa, starneme, rozvíjame vzťahy, vzdelávame sa, nadobúdame majetok, zažívame dočasné radosti a strasti a zomierame bez toho, aby sme vedeli prečo sa toto všetko deje. Akú to má príčinu? Prečo musím zomrieť, keď chcem žiť? Aký to má celé zmysel? To sú otázky, ktoré by nás mali trápiť. To je dôležité. Nie otázky čo si oblečiem, kam pôjdem na večeru, čo si kúpim, koho zbalím a podobne. Tieto otázky a odpovede na ne nás nezachránia pred rodením sa, starnutím, chorobami a smrťou. No aj napriek tomu sa mnohí ľudia zaujímajú len o zmyslový pôžitok a hospodársky, či technologický rozvoj a otázky týkajúce sa príčiny svojej existencie takmer nikoho nezaujímajú, alebo sa uspokoja s teóriou “Big bang”, že všetko to tu vzniklo z veľkého tresku a usporiadalo sa to do dnešnej podoby čírou náhodou.

Nič nie je náhoda

Ak vám niekto bude tvrdiť, že sa niečo deje náhodou, dajte mu facku a povedzte, že to bola náhoda. Vždy existuje príčina a následok. Raz som počul tvrdenie, že keby neexistuje príčina a následok, tak by sa vesmír rozpadol. A dáva to dokonalý zmysel. Všetko to tu drží pokope vďaka príčine a následku. Keď niekto nepozná príčinu, ale vidí následok, to ešte neznamená, že príčina neexistuje. Niekto vidí v obchode rožky a nevidí pekára ale vie, že rožky upiekol pekár. Netvrdí, že rožky vznikli bez príčiny, len tak náhodou. Tak prečo sú niektorí ľudia takí hlúpi a tvrdia, že vznik vesmíru a života v ňom je náhoda? Čo je to za hlúposť?

V rôznych náboženstvách môžeme nájsť rôzne popisy vzniku života. Tieto popisy sa môžu líšiť, ale podstata Stvoriteľa je všade spoločná. Všetko, čo vidíme, je dielo pôvodnej živej bytosti – Boha. Rovnako ako všetko, čo vidíme na obraze, je dielo maliara.

Ateisti sa pýtajú – a kto teda stvoril Boha? Nikto. To, čo je večné, nemá počiatok, ani koniec. Boh je večná živá bytosť – príčina všetkých príčin (sarva-kāraṇa-kāraṇam). K tomuto záveru dospeli všetky náboženské písma a všetci veľkí svätci. No naši múdri vedci si myslia, že tento vesmír vznikol bez príčiny. V skutočnosti príčinu nepoznajú.

Keď teda zoberieme do úvahy Boha ako príčinu všetkých príčin, otázkou ostáva prečo stvoril svet, v ktorom žijeme? Prečo je tu zrodenie, starnutie, choroby, pôžitok, utrpenie a smrť?

Túžba panovať

Mohli sme žiť večne v duchovnom svete spolu s Bohom, no chceli sme si vyskúšať byť ako Boh – byť ovládateľmi a pánmi (BG 3.37). V duchovnom svete môže byť Boh len jeden a tak pre nás vytvoril hmotný svet ako ihrisko, kde si môžeme skúšať byť panovníkom, tvorcom, ovládateľom. Takmer každý v hmotnom svete sa hrá na ovládateľa – chce, aby bolo všetko pod jeho kontrolou. Ale aj tak tomu tak nie je. Aj tak sa dejú veci proti našej vôli. To preto, lebo nie sme skutočnými kontrolórmi a pánmi. Zažívame nechcené zážitky, aby sme si mohli uvedomiť, že niečo nie je v poriadku. Aby nás to prebudilo z ilúzie, v ktorej sme sa ocitli kvôli svojej túžbe panovať.

“Ó, Bharatovec, hubiteľ nepriateľov, všetky živé bytosti sa rodia do sveta klamu a sú zmätené dualitou, ktorá vzniká z túžby a nenávisti.” [BG 7.27]

Hmotné túžby nás nútia prijímať jedno hmotné telo za druhým, aby sme si mohli tieto túžby napĺňať. Ak sa dokážeme zbaviť všetkých hmotných túžob, už viac sa nebudeme musieť zrodiť v hmotnom svete a zakúšať tak prílivy šťastia a nešťastia. Duchovný svet je večný, plný blaženosti a poznania. Hmotný svet je dočasný, plný utrpenia a nevedomosti.

Tí, ktorí zrovna prežívajú lepšie obdobie života môžu namietať – ale veď tento svet je krásny a ja si užívam. Áno, ale dokedy? Budeš si užívať aj keď vážne ochorieš, alebo smrť ti zoberie tvojich blízkych? Naozaj si to budeš užívať? A čo milióny ľudí, ktorí denno-denne trpia hladom, chorobami, násilím… Je dobré naučiť sa vidieť realitu v širšom spektre ako len zo svojej súčasnej pozície. Tak sa môžeme dostať z temnoty nevedomosti na svetlo poznania. Čo mi pripomína verš z Bhagavad-gíty:

“Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.” [BG. 4.34]

Ak sa chceme niečo rýchlo naučiť, je dobré učiť sa od tých, ktorí už to vedia. Môžeme sa to pokúšať naučiť aj sami, ale buď by nám to trvalo príliš dlho, alebo by sme nemuseli vo svojom úsilí vôbec uspieť. Prijať poznanie od učiteľa je oveľa schodnejšia cesta. Treba si však dať pozor na falošných učiteľov, ktorí nám nedajú pravé poznanie, ale len akúsi náhražku a navyše hrozí, že nás zneužijú. Píšem o tom v článku “Praktiky falošných guruov“. O tom ako rozoznať pravého učiteľa od falošného sa dozviete v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Aby sme dokázali lepšie pochopiť príčinu života v tomto svete, musíme ísť za hranice súčasných vedeckých poznatkov, ktoré skúmajú viacmenej len hmotu. Musíme prijať vedenie pravého duchovného učiteľa ako je napríklad Šríla Prabhupáda.

prabhupada_4

Od sebarealizovaných duší môžeme získať poznanie, ktoré nám otvorí bránu do duchovného sveta. Toto poznanie nie je len teoretické, ale veľmi praktické. Praxou tak môžeme zistiť, či teória neklame.

Od pravých duchovných učiteľov sa môžeme naučiť že:

“Inteligentní ľudia, ktorí sa snažia vyslobodiť zo staroby a smrti, sa prostredníctvom oddanej služby uchyľujú ku Mne. Sú vskutku Brahmanom, lebo vedia všetko o transcendentálnych činoch.” [BG 7.29]

“Človek zapojený v oddanej službe sa zbavuje dobrých i zlých činov už v tomto živote. Preto sa usiluj vykonávať yogu, ktorá je vrcholom umenia všetkých činností.” [BG 2.50]

“Vďaka tejto oddanej službe Bohu sa veľkí svätci alebo oddaní zbavujú výsledkov činov v hmotnom svete. Tak sa vyslobodzujú z kolobehu rodenia a smrti a dosahujú stav mimo všetkých utrpení (návratom k Bohu).” [BG 2.51]

Čo je oddaná služba popisujem v článku “Bhakti yoga“.

Som veľmi vďačný, že som dostal toľkú milosť a narazil na oddaných Krišnu a na pravého duchovného učiteľa – Šrílu Prabhupádu, ktorý podstúpil neľahkú misiu kázania vedomia Krišnu po celom svete, aby nám pomohol vrátiť sa späť domov, späť k Bohu. Je to ohromná milosť a povinnosťou každého, kto túto milosť dostal, je šíriť ju ďalej, aby si aj ostatní mohli uvedomiť prečo vlastne žijú v tomto svete, prečo si chvíľu užívajú a potom zase trpia a nakoniec musia opustiť tento svet.

Je veľmi dôležité, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo prečo vlastne žijú. Ľudský život je určený na sebarealizáciu – na návrat k Bohu. Nežijeme len preto, aby sme jedli, spali, párili sa, obraňovali sa a užívali si ako zvieratká. Ako ľudia sa môžeme pýtať, dostávať odpovede a vyhodnocovať ich. Dôležité je pýtať sa tie správne otázky tých správnych osôb, aby sme mohli získať správne odpovede.

Preto sa pýtajte a nepremárnite svoj život v nevedomosti. Využite túto úžasnú príležitosť už v tomto živote.

Stále väčší zmyslový pôžitok

Keď som po pol roku života v chráme Hare Krišna odišiel žiť do bežnej spoločnosti, zarazila ma jedna vec. Prechádzal som námestím v Trenčíne a videl som všade samé lákadlá pre zmyslový pôžitok – tu také jedlá, tu kávička, zmrzlina, alkohol, rôzne drinky rôznych chutí, taká zábava, hentaká zábava, oblečenie rôzneho druhu…

Prišlo mi to zrazu také cuzie. Ľudia hľadajú naplnenie cez zmyslový pôžitok, ale nachádzajú ho iba na chvíľu a väčšinou za cenu ťažko zarobených peňazí. Ľudia trávia hodiny a dni v práci, aby si mohli za zarobené peniaze vychutnať pár minút zmyslového pôžitku, ktorý im dodá krátkodobý pocit šťastia. Zvláštne. No je to pochopiteľné, pretože ľudia nevedia šťastie získať inak.

Ľudia sa snažia o stále väčší a väčší zmyslový pôžitok aby dosiahli väčší pocit šťastia alebo aspoň rozptýlenia. Stavajú stále väčšie a modernejšie budovy, autá, mestá, nákupné a zábavné centrá,… nevediac, že všetko toto ich možno uspokojí iba na malú chvíľu a potom budú musieť zase vymýšľať čo by ich uspokojilo lepšie a vynakladať pre to nemalé úsilie.

https://www.businessinsider.de/senegal-building-2-billion-futuristic-city-inspired-by-nature-2018-9

Všetka táto snaha má jeden háčik – zmysly nemožno uspokojiť natrvalo. Čím viac dávame zmyslom podnetov pre užívanie si, tým viac sú nenásytné a chcú viac a viac. Milionári chcú byť miliardári, miliardári chcú mať tiež ešte viac…

Materialistické výmysly vedú k nemalým problémom. Píšem o tom v článku “Technologický pokrok bez rozmyslu“. Technologický pokrok sa na prvý pohľad môže zdať ako dobrý nápad. Ale z dlhodobého hľadiska je to pre ľudstvo hrozba. Ľudia ani len netušia čo svojimi výmyslami môžu spôsobiť a často to zistia až neskôr a potom zase vynakladajú nemalé úsilie na vyriešenie problémov, ktoré spôsobili.

Šrímad-Bhágavatam 1.16.9 hovorí:

Líné lidské bytosti s ubohou inteligencí a krátkým životem tráví noc spánkem, a den vykonáváním činností, které jsou k ničemu.

Význam:

Méně inteligentní lidé neznají skutečnou hodnotu lidské životní podoby. Lidská podoba je zvláštním darem, který hmotná příroda uděluje živé bytosti v průběhu přísného vnucování svých bolestivých zákonů. Je příležitostí dosáhnout nejvyššího požehnání života, totiž toho, že se vyprostíme ze zapletení opakovaného zrození a smrti. Inteligentní lidé se o tento důležitý dar dobře starají tím, že se horlivě snaží vyprostit z tohoto zapletení. Ale méně inteligentní osoby jsou líné a nejsou schopné ocenit dar lidského těla a dosáhnout osvobození z hmotného otroctví. Více se zajímají o takzvaný hospodářský rozvoj a celý život velice těžce pracují pouze pro smyslový požitek pomíjivého těla. Smyslový požitek dopřávají zákony přírody i nižším zvířatům a lidské bytosti je rovněž předurčeno jisté množství smyslového požitku podle jejího minulého či současného života. Každý by se však měl rozhodně pokusit pochopit, že smyslový požitek není konečným cílem lidského života. Zde je řečeno, že během dne člověk pracuje “k ničemu”, neboť jeho cílem není nic jiného než smyslový požitek. Jak je práce lidských bytostí k ničemu, můžeme zvláště vidět ve velkých a průmyslových městech. Lidská energie vyrábí tolik věcí, ale všechny jsou určeny pro smyslový požitek a ne pro vyproštění se z hmotného otroctví. A po těžké celodenní práci unavený člověk v noci buď spí nebo se věnuje sexuálnímu životu. To je program materialistického civilizovaného života pro méně inteligentní lidi. Proto jsou zde označeni jako líní, nešťastní a žijící jen krátce.

Cesta k trvalému šťastiu

Každý môže časom a praxou zistiť, že zmyslový pôžitok nie je úplne to pravé orechové čo môže dušu skutočne naplniť. Zmyslový pôžitok práve dušu zaplieta v spletitých zákonoch karmy – následkoch za svoje plodonosné činnosti a nedochádza k trvalému pocitu šťastia.

Cesta k trvalému šťastiu je cesta sebarealizácie. To znamená zrealizovať svoju skutočnú identitu. Som toto telo? Som myseľ? Som duša? Čo je duša? Odpovede môžeme nájsť napríklad v knihách “Cesta sebarealizácie“, “Cesta za poznaním“, “Bhagavad-gíta“, “Šrímad Bhágavatam“…

Keď si uvedomíme kto vlastne sme a čo nám prináša skutočné šťastie a naplnenie, zistíme, že zmyslový pôžitok je oproti tomu len slabý odvar a postupne nás prestane lákať.

Najjednoduchší praktický spôsob sebarealizácie v tomto veku je spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

O tejto mantre píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Každý môže získať osobnú skúsenosť s mahá-mantrou. No nie každý chce :)

Prajem veľa šťastia na ceste sebarealizácie. Táto cesta je to, čo súčasná spoločnosť zúfalo potrebuje. Nie technologický pokrok, nie väčší zmyslový pôžitok.

Každý, kto sa vydá cestou sebarealizácie a vytrvá na nej, sa zbaví túžby po zmyslovom pôžitku keď pocíti vyššiu chuť prameniacu z duchovnej úrovne bytia.

“Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.” [BG 5.24]

“Takýto oslobodený človek sa vo svojom vnútri teší z ustavičnej radosti, lebo ho nepriťahujú hmotné zmyslové pôžitky. Takto sa raduje z bezmedznej blaženosti, pretože je sústredený na Najvyššieho.” [BG 5.21]

 

Na názore nezáleží

Dnes je moderné mať svoj názor takmer na všetko. Mudrlanti mudrujú a jeden cez druhého sa snažia presadiť svoj názor, ktorý je väčšinou príliš subjektívny na to, aby bol pravdivý. Jeden má názor taký, druhý zase iný, tretí úplne iný. Kde je pravda? Nemusí ju mať ani jeden. Názorov môže existovať stovky a tisíce, ale ani jeden nemusí mať s pravdou nič spoločné. Načo sú teda názory dobré? A prečo im ľudia prikladajú takú váhu? Mnohí ľudia považujú svoje názory za pravdivé a sú schopní sa kvôli tomu pohádať s tými, ktorých názor je odlišný.

Čo úroveň vedomia, to iný názor. Ľudia na podobnej úrovni vedomia majú veľmi podobné názory a pohľad na svet. Pretože sa pozerajú viacmenej z rovnakého, alebo veľmi podobného uhlu pohľadu. Tí, ktorí sa pozerajú z iného uhla pohľadu, teda sú na inej úrovni vedomia, nemôžu vidieť to isté a teda tomu ani nemôžu poriadne porozumieť. Treba pochopiť, že ak má niekto iný názor ako my, pozerá sa na to isté z iného uhlu pohľadu a teda vidí niečo iné.

IMG_20160529_101552

Názor nie je pravda

Treba si uvedomiť, že názor je len názor a nie pravda. Pravda je len jedna a okolo nej je vytvorených veľké množstvo názorov a špekulácií. A je smutné, keď ľudia týmto špekuláciam prikladajú veľkú váhu mysliac si, že sú pravdivé.

Pravda nie je závislá na názoroch. Keď mám názor, že oheň nepáli, to ešte neznamená, že naozaj nepáli. Keď mám názor taký, či onaký, to ešte neznamená, že je to naozaj tak. Preto si treba uvedomiť, že na názore veľmi nezáleží a netreba mu dávať príliš veľkú váhu. Je lepšie zamerať sa na skúmanie pravdy.

Je pekné mať názor, ale načo je dobrý, keď je založený na špekulácii? V dnešnej dobe môžeme vidieť toľko špekulácii založených na nedostatočnom poznaní. Takmer všetci špekulujú o všetkom. Vyjadrujú sa k niečomu, o čom nemajú ani páru a potom to aj tak vyzerá. Takéto názory a špekulácie potom vytvárajú chaos a rozbroje v spoločnosti.

Jedni sa bijú, že Zem je plochá, druhí zase, že Zem je predsa elipsoid a ďalším je to našťastie úplne jedno a nijak to pre ich život nie je podstatné.

Samozrejme, je to každého vec nakoľko dáva názorom váhu, ale pre mňa sú ničím nepodložené názory bezvýznamné špekulácie.

Na to, aby sme spoznali bližšie pravdu, je potrebné ju skúmať oveľa hlbšie ako len uspokojiť sa s obyčajným, ničím nepodloženým názorom.

Preto keď počujem vety typu: “Môj názor je…”, “Myslím si…”, “Podľa mňa…”, už viem, že ten človek len špekuluje. Keby vedel ako to naozaj je, odkázal by sa na autoritatívny zdroj poznania. Napríklad na rôzne štúdie, ktoré skúmali danú problematiku viac do hĺbky, alebo na ľudí, ktorí sú všeobecne vo svojom odbore uznávaní ako odborníci.

Neviem ako vám, ale mne na názore nezáleží. Záleží mi viac na tom, ako sa veci v skutočnosti majú, nie na špekuláciach rôznych špekulantov :) A aby sme sa dozvedeli ako sa veci majú, musíme získať poznanie od tých, ktorí ho majú.

Tak je to.

Vplyv súčasnej doby a ako ho prekonať

Dvanásty spev Šrímad-Bhágavatamu popisuje príznaky súčasnej doby hádky a pokrytectva – Kali yugy – https://www.vedabase.com/cs/sb/12/2.

SB 12.2.1 — Śukadeva Gosvāmī řekl: „Potom, ó králi, bude den za dnem silným vlivem vĕku Kali ubývat zbožnosti, pravdomluvnosti, čistoty, snášenlivosti, milosrdnosti, délky života, fyzické síly i pamĕti.“

SB 12.2.2 — V Kali-yuze bude bohatství považováno za jediný příznak dobrého zrození, správného chování a dobrých vlastností človĕka. Zákon a justice budou uplatňovány pouze na základĕ síly.

SB 12.2.3 — Muži a ženy spolu budou žít pouze na základĕ povrchní přitažlivosti a úspĕch v podnikání bude záviset na podvádĕní. Ženskost a mužskost budou posuzovány pouze podle pohlavních schopností a jako brāhmaṇa bude znám ten, kdo nosí posvátnou šňůru.

SB 12.2.4 — Duchovní postavení človĕka se bude posuzovat pouze podle vnĕjších znaků a na tomto základĕ budou také lidé mĕnit jeden duchovní stav za druhý. Způsobilost človĕka bude vážnĕ zpochybňována, pokud nebude slušnĕ vydĕlávat. Ten, kdo je velmi zbĕhlý v manipulaci se slovy, bude považován za učence.

SB 12.2.5 — Ten, kdo nebude mít peníze, bude považován za nesvatého a pokrytectví bude přijímáno jako ctnost. Manželství bude stvrzeno pouze ústním souhlasem a človĕk se bude považovat za připraveného jít mezi lidi, když se pouze vykoupe.

SB 12.2.6 — Svaté místo nebude považováno za nic jiného než vzdálenou vodní nádrž a krása bude posuzována podle účesu. Cílem života bude plnit si břicho a smĕlý človĕk bude považován za pravdomluvného. Ten, kdo bude schopen uživit rodinu bude považován za zkušeného a náboženské zásady budou dodržovány pouze kvůli získání vĕhlasu.

SB 12.2.7 — Zemĕ tak bude postupnĕ zamořena zkaženým obyvatelstvem a politickou moc získá ta společenská třída, která se ukáže být nejsilnĕjší.

SB 12.2.8 — Obyvatelé poté, co je jejich hrabiví a nemilosrdní vládci, kteří se budou chovat jako obyčejní zlodĕji, připraví o ženy a majetek, utečou do hor a lesů.

SB 12.2.9 — Lidé sužovaní hladem a nadmĕrnými danĕmi se uchýlí k pojídání listí, kořínků, masa, divokého medu, ovoce, kvĕtů a semen. Budou postiženi suchem a to je zcela zničí.

SB 12.2.10 — Lidé budou krutĕ trpĕt zimou, vĕtrem, horkem, deštĕm a snĕhem. Navíc budou trýznĕni hádkami, hladem, žízní, nemocemi a nesmírnou úzkostí.

SB 12.3.30 — Když převládá podvod, lež, lenost, ospalost, násilí, deprese, nářek, zmatenost, strach a chudoba, jedná se o vĕk Kali, vĕk kvality nevĕdomosti.

SB 12.3.31 — Kvůli špatným vlastnostem vĕku Kali budou lidé krátkozrací, neštastní, nenasytní, chtiví a chudí. Ženy se stanou necudnými a budou bez zábran střídat partnery.

SB 12.3.32 — Mĕsta budou ovládána zlodĕji, Védy budou znečištĕny spekulativními výklady ateistů, političtí vůdci budou prakticky požírat obyvatelstvo a takzvaní knĕží a intelektuálové budou oddáni svým břichům a genitáliím.

SB 12.3.33 — Brahmacārī nebudou dodržovat svoje sliby a budou převážnĕ nečistí. Z hospodářů se stanou žebráci, vānaprasthové budou žít ve vesnicích a sannyāsī budou dychtit po bohatství.

SB 12.3.34 — Ženy budou mnohem menšího vzrůstu, budou příliš jíst, plodit více dĕtí, než o kolik se budou schopny náležitĕ postarat a ztratí veškerou cudnost. Budou se neustále hrubĕ mluvit a budou projevovat sklony krást, podvádĕt a neomezenou drzost.

SB 12.3.35 — Podnikatelé se budou zabývat bezvýznamnými obchody a budou vydĕlávat podvádĕním. Lidé budou považovat jakékoliv odporné zamĕstnání za přijatelné, i když nebude stav nouze.

SB 12.3.36 — Služebníci opustí pána, který přišel o svůj majetek, i když to bude svatá osoba vzorné povahy. Páni budou propouštĕt služebníky, kteří již nemohou pracovat, i když patřili k rodinĕ po nĕkolik pokolení. Opuštĕny či zabity budou krávy, které přestanou dávat mléko.

SB 12.3.37 — Muži Kali-yugy budou bídní a ovládaní ženami. Zavrhnou své otce, bratry, příbuzné a přátele, aby se místo toho sdružovali se sestrami a bratry svých žen. Jejich představa o přátelství tak bude založena výlučnĕ na sexuálních poutech.

SB 12.3.40 — Ve vĕku Kali budou mysli lidí neustále rozrušeny. Lidé budou vyhublí vlivem hladu a daní, můj milý králi, a neustále se budou obávat sucha. Nebudou mít dostatečné oblečení, jídlo ani pití, nebudou schopni řádnĕ odpočívat, vĕnovat se sexu nebo se vykoupat. Nebudou mít ani dostatek ozdob k ozdobení svých tĕl. Lidé Kali-yugy budou ve skutečnosti postupnĕ vypadat jako bytosti posedlé duchy.

SB 12.3.41 — V Kali-yuze se budou lidé nenávidĕt dokonce i kvůli nĕkolika mincím. Vzdají se všech přátelských svazků a budou připraveni zemřít a zabít dokonce i své příbuzné.

SB 12.3.42 — Muži již nebudou chránit své staré rodiče, své dĕti ani své úctyhodné ženy. Budou naprosto pokleslí a budou se starat pouze o uspokojení vlastního břicha a genitálií.

Žijeme v drsnej dobe, ale bude ešte drsnejšia… a ak sa chceme mať lepšie v tejto drsnej dobe, Šrímad-Bhágavatam tiež popisuje ako na to:

SB 12.3.43 — Ó králi, inteligence lidí ve vĕku Kali bude svedena ateismem a témĕř nikdy nebudou předkládat obĕti Nejvyššímu Pánu, Osobnosti Božství, který je nejvyšším duchovním mistrem vesmíru. I když se lotosovým nohám Nejvyššího Pána klaní všechny velké osobnosti ovládající tři svĕty, bezvýznamné a nešťastné lidské bytosti tohoto vĕku tak činit nebudou.

SB 12.3.44 — Umírající vydĕšený človĕk se hroutí na svém lůžku. I když mu selhává hlas a témĕř si není vĕdom toho, co říká, může být zbaven následků svých plodonosných činů a dosáhnout nevyššího cíle, pokud vysloví svaté jméno Nejvyššího Pána. Lidé v Kali-yuze však přesto Nejvyššího Pána uctívat nebudou.

SB 12.3.45 — V Kali-yuze jsou objekty, místa a dokonce i jednotlivé osobnosti znečištĕny. Všemocná Osobnost Božství však může veškeré tyto nečistoty odstranit ze srdce toho, kdo Pána neochvĕjnĕ umístí ve své mysli.

SB 12.3.46 — Znečištĕní nahromadĕné po mnoho tisíc životů odstraní v srdci sídlící Nejvyšší Pán z mysli toho, kdo o Nĕm naslouchá, opĕvuje Ho, medituje o Nĕm, uctívá Ho či Mu pouze prokazuje velkou úctu.

SB 12.3.51 — Můj milý králi, i když je Kali-yuga oceánem chyb, má přesto jednu dobrou vlastnost: pouhým zpíváním Hare Kṛṣṇa mahā-mantry lze dosáhnout osvobození z pout hmoty a odejít do transcendentálního království.

SB 12.3.52 — Výsledku, kterého bylo v Satya-yuze možno dosáhnout meditací o Viṣṇuovi, v Tretā-yuze provádĕním obĕtí a ve Dvāpara-yuze sloužením lotosovým nohám Pána, lze v Kali-yuze dosáhnout pouhým zpíváním Hare Kṛṣṇa mahā-mantry.

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Ak niekto pravidelne každý deň spieva Hare Krišna mahá-mantru (ideálne aspoň 16 kôl na ruženci), vek Kali na neho vplýva menej a menej. Ak tak však nerobí, ovplyvňuje ho do veľkej miery nevedomosť, ktorá je význačná pre vek Kali. A pod vplyvom nevedomosti sa deje presne to, čo tu bolo popísané. To nie je vôbec pekné. Prečo teda nevyskúšať pravidelné spievanie Hare Krišna mahá-mantry, dostať sa z vplyvu veku Kali a žiť tak oveľa lepšie? Jednoduchým spievaním jednoduchej mantry je možné dosiahnuť úžasného výsledku. Môžete tomu veriť, alebo neveriť, ale či to je pravda zistíte jedine tak, že budete pravidelne spievať Haré Krišna Haré Krišna Krišna Krišna Haré Haré / Haré Ráma Haré Ráma Ráma Ráma Haré Haré.

Ja som to skúsil a v mojom živote a vedomí nastali ohromné zmeny za pár mesiacov a rokov. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Dôležitosť kŕmenia duše

V dôsledku stotožňovania sa s telom ľudia úplne zabúdajú na potreby duše a čudujú sa, že ich život je čoraz viac naplnený nespokojnosťou a konfliktami. Venujú sa hlavne zarábaniu peňazí, rodine, zábave, svojim koníčkom a sebe ako duši nevenujú vôbec žiadnu pozornosť. Česť výnimkám.

Ľudia v súčasnej dobe viac kŕmia ego ako dušu a potom to v spoločnosti aj tak vyzerá – prevláda závisť, klamstvo, hnev, chamtivosť, nevraživosť a ďalšie nepekné vlastnosti pochádzajúce z príliš veľkého ega. A z toho vyplývajú nemalé konflikty…

Čím väčšie ego, tým väčšia pripútanosť k hmotnému telu a hmotným statkom a tiež väčšie zabudnutie na svoju duchovnú podstatu. Krásne to ilustruje film “Gabriel – anjel pomsty“.

Védska literatúra popisuje stotožnenie sa s telom ako “Falošné ego“. Ego znamená ID – identitu, ale keďže večná duša sa stotožňuje s dočasným telom, nazýva sa táto identita falošnou. Naša pôvodná identita je večná, plná blaženosti, poznania, súcitu a lásky – to sú rysy duše. Naopak s falošným egom sa spájajú samé zlé vlastnosti.

V článku “Dôležitosť zníženia ega na kŕmenie duše” som našiel zaujímavé body o egu:

  • Veľké ego si kladie za cieľ “zhromažďovať” energiu iných, aby mohli vykonávať kontrolu. Preto neváha ponižovať alebo pohŕdať.
  • Veľké ego miluje byť v centre pozornosti a identifikovať so všetkým, čo ho odlišuje od zvyšku: titul, úspech, značka, vlajka …
  • Veľké ego je schopné obliecť si brnenie dobra byť dobre videný, a tak zbierať nasledovníkov jeho osoby.

Potrava ega je:

  • Významné spoločenské postavenie – politik, herec, lekár, kňaz…
  • Veľké materiálne bohatstvo – milionári, miliardári.
  • Krásne telo – modelky.
  • Lichôtky.

Pokiaľ je však potrava ega vyvažovaná potravou duše, vplyv ega sa môže zmierniť.

Zníženie vplyvu ega

Aby sme znížili vplyv ega, potrebujeme nasmerovať naše úsilie k získaniu duchovnej potravy. Pokiaľ budeme smerovať našu energiu k získaniu toho, čo posliňuje ego, je viac než pravdepodobné, že sa z nás stanú veľkí egoisti. Byť veľkým egoistom je možno príjemné pre egoistu, ale už vôbec to nie je príjemné pre jeho okolie. Okolie veľkých egoistov trpí, pretože všetko sa musí točiť okolo egoistov a keď tomu tak nie je, egoisti sa veľmi hnevajú a robia rozruch. To naozaj nie je pre nikoho príjemné.

Veľkí egoisti trpia týmto symptómom práve preto, lebo sa im nedostáva správnej duchovnej potravy. Slovíčko “správnej” je zámerne zdôraznené, pretože nie je duchovná potrava ako duchovná potrava. Aj v takzvanej duchovnej sfére sa nájdu veľkí egoisti. Ak sa niekto, kto nie je dostatočne duchovne zrelý (očistený od vplyvu ega), dostane na významný post duchovného predstaviteľa, môže mu ego stúpnuť do hlavy a narobiť tak veľa škandálov. Vplyv ega sa tiež môže prejaviť vo forme fanatizmu. Existuje mnoho fanatikov, ktorí razia len a len to svoje a všetko ostatné považujú za dielo diabla, alebo za podradné.

Kým sa z veľkého egoistu stane aspoň ako tak znesiteľná osoba, trvá to dlhší čas. Je potrebné, aby sa venoval činnostiam, ktoré prinášajú potravu pre dušu. Tieto činnosti sú:

Dobrovoľníctvo

Najväčšia porážka ega je, keď človek začne robiť niečo pre druhých. Egoista totiž vždy všetky činnosti smeruje na uspokojenie hlavne seba a potreby ostatných ho nezaujímajú. Akonáhle začne myslieť na ostatných, ego začne oslabovať.

Charita

Zapojenie sa do charity, či už svojim časom, alebo financiami je tiež spôsob akým zmierniť vplyv ega a dať potravu duši. Treba si však dať pozor, aby zase ego nevystrkovalo rožky a nepovažovalo sa za niečo viac ako ostatní, pretože pomáha druhým.

Meditácia

Počas meditácie máme možnosť ísť viac do svojho vnútra a spoznať tak svoju skutočnú identitu – dušu. V meditatívnom stave si okrem iného môžeme uvedomiť svoje konanie a jeho následky a tak podľa svojho svedomia môžeme zvážiť ako svoje konanie napravíme.

O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

V tomto veku sa tichá meditácia neodporúča, pretože myseľ väčšiny ľudí je príliš rozrušená a neovládnutá. Málokto je schopný meditovať bez toho, aby ho myseľ nevyrušovala. Preto sa odporúča meditácia mantrou, ktorá okrem iného slúži na ovládnutie mysle.

Najvýživnejšia mantra je mahá-mantra:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O tejto mantre sa dozviete viac v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Duchovná literatúra

Ľudia, ktorí si každý deň vyhradia čas na čítanie duchovnej literatúry, majú väčšiu duchovnú silu odolávať vplyvu ega. Osobne poznám ľudí, ktorí každý deň čítajú Bibliu, alebo Bhagavad-gítu, či Šrímad-Bhágavatam a je to cítiť na ich správaní a živote. Najmä literatúra o Bohu a oddanej službe je veľmi účinná potrava pre dušu. Duša si tak postupne môže uvedomiť svoje prirodzené postavenie voči Bohu a prekonať vplyv ega.

Navštevovanie svätých miest

Návšteva svätých miest ako sú Božie chrámy, posvätné kopce, či rieky je vždy priaznivá. Ešte priaznivejšia, keď je možné byť v spoločnosti svätcov a načúvať od nich. Ľudia, ktorí žijú čistým životom, nás môžu osvietiť svojim poznaním a nakŕmiť tak dušu.

Záver

Telo kŕmime každý deň. Ego kŕmime nevedomky. A na dušu častokrát zabúdame. Pokiaľ si vytvoríme zvyk a budeme kŕmiť dušu každý deň, či už meditáciou, čítaním duchovnej literatúry, počúvaním prednášok, alebo pomáhaním druhým, duša čoskoro prerastie ego. A keď duša prerastie ego, z hnevlivého, chamtivého, egoistického človeka sa stane kľudnejší, pokornejší, súcitnejší a ohľaduplnejší človek. A to je v dnešnej spoločnosti veľmi žiadané. Bez potravy pre dušu je v podstate nemožné mať dobrý charakter, pretože vplyv doby na ego je veľmi silný. Zo všetkých strán nás obklopuje potrava pre ego. Jediný spôsob ako zoslabiť ego, je začať poriadne kŕmiť dušu.

Vy ste tí Hare Krišna?

Jeden oddaný raz distribuoval védsku literatúru na ulici a okoloidúci pán sa ho spýtal: “Vy ste tí Hare Krišna?” a oddaný odpovedal: “Nie, my sme Hare Krišna“. Pán nechápavo na neho pozrel a oddaný dovysvetlil: “My nie sme TÍ Hare Krišna, o ktorých si myslíte, že sú Hare Krišna. My sme Hare Krišna. Ľudia si často myslia, že poznajú Hare Krišna, ale v skutočnosti nepoznajú…

Niektorí ľudia si myslia, že keď videli Hare Krišna “z rýchliku”, alebo o ňom čítali, či počuli, tak už poznajú Hare Krišna. Lenže učenie vedomia Krišnu je tak komplexné, tak hlboké, že nie je možné ho spoznať len letmým pohľadom.

Do hĺbky

Aj po rokoch praktikovania tohto učenia je veľmi ťažké úplne pochopiť a zažiť všetky jeho aspekty. Málokomu sa to podarí.

“Z mnohých tisícov ľudí snáď len jeden usiluje o dokonalosť a z tých, ktorí ju dosiahli, Ma možno jediný pozná pravdivo.” [BG 7.3]

“A yogīn, ktorý sa usilovne snaží o ďalší pokrok a ktorý sa po mnohých a mnohých narodeniach zdokonalil, je očistený od všetkej poškvrny a napokon dosiahne najvyšší cieľ.” [BG 6.45]

Bhagavad-gíta učí o oddanosti a dosiahnuť čistú oddanosť je kvôli našemu materiálne znečistenému vedomiu pomerne dlhý proces. Krišna v dvanástej kapitole Bhagavad-gíty popisuje príznaky čistého oddaného:

VERŠ 15:
Ten, kto nikoho neprivádza do ťažkostí, koho nikto nerozruší a kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak i v nešťastí, strachu i strasti, je Mi veľmi drahý.
VERŠ 16:
Môj oddaný je Mi veľmi drahý, pretože nezávisí od bežných udalostí, je čistý, skúsený, zbavený útrap a bolesti a netúži po plodoch svojej práce.
VERŠ 17:
Kto sa neuchyľuje k radosti ani k smútku, kto nenarieka a po ničom netúži a kto sa zrieka dobrého i zlého, taký oddaný je Mi veľmi drahý.
VERŠE 18 – 19:
Veľmi drahý je Mi ten, kto sa chová rovnako k priateľovi i nepriateľovi, koho sa nedotkne pocta ani potupa, páľava či chlad, šťastie či nešťastie, chvála či pohana, kto sa nestýka so zlou spoločnosťou, je vždy mlčanlivý, so všetkým spokojný, kto sa nestará o strechu nad hlavou a je pevný v poznaní o oddanej službe.

Šríla Prabhupáda nám priniesol proces, vďaka ktorému môžeme očistiť svoje vedomie a dosiahnuť tak čistú lásku k Bohu, čistú oddanosť. Tento proces popisujem v článku “Bhakti yoga“.

Ak si niekto myslí, že pozná Hare Krišna ale neskúsil praktikovať Bhakti jógu, tak Hare Krišna nemôže poznať. Je to ako s ochutnaním jedla – kým neochutnáš, nevieš ako chutí. Takisto keď si nezačal praktikovať nejaké učenie, nemôžeš o ňom veľa vedieť. Teoreticky môžeš, ale je riziko, že bez praxe teóriu poriadne nepochopíš. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.

Keď vám bude niekto tvrdiť, že pozná Hare Krišna, spýtajte sa ho, či aspoň navštívil chrám Hare Krišna, či čítal Prabhupádove knihy, či vie ako oddaní Krišnu žijú, čo robia a čo nerobia. Ak odpovie nie/neviem, alebo bude špekulovať, tak nepozná Hare Krišna. Vedomie Krišnu môže skutočne poznať len ten, kto sa ponoril do hĺbky bhakti jógy a pocítil výsledky na vlastnej koži.

Svet bez Krišnu a s Krišnom

Sú dva svety. Jeden bez Krišnu, druhý s Ním. Dnes drvivá väčšina ľudí žije vo svete bez Krišnu. Nevedia kto je Krišna. Aj keď to kedysi vedeli, úplne na Neho zabudli a vystriedali potešenie z Krišnovej spoločnosti za uspokojovanie svojho zmyslovéh pôžitku. Chceli si vyskúšať aké je to byť Bohom – ovládateľom. A keďže v duchovnom svete môže byť Boh len jeden, vytvoril akési ihrisko pre tých, ktorí chcú byť ako On – vytvoril hmotný svet, kde sa môže hrať každý na boha. A práve svet, kde sa takmer každý hrá na boha je svet bez Krišnu. Je to svet, v ktorom žijeme dnes. Môžeme vidieť aké to má následky.

Svet bez Krišnu

Zopár obrázkov ilustruje súčasnú situáciu lepšie ako tisíc slov.

UPOZORNENIE: Nasledujúce obrázky nie sú vhodné pre citlivé povahy a deti. Sú to totiž autentické obrázky súčasnej spoločnosti a obsahujú aj krv a vraždu. Slabším povahám odporúčam tieto obrázky radšej preskočiť.

Vaječný priemysel – Kohúty nie sú potrebné, tak ich krátko po vyliahnutí pomelú zaživa…

Všetko utrpenie a chaos pochádza zo zabudnutia na Boha.

So zabudnutím na Boha prichádzajú všetky možné pohromy – vojny, násilie, vraždy, sebectvo, pýcha, klamstvo,… brat brata je schopný okradnúť, oklamať, či zabiť.

No však ten, kto má s Bohom rozvinutý osobný vzťah, tomu ani len nenapadne vykonať nejaké svinstvo na druhých ani na sebe, pretože jeho charakter má veľmi blízko k božiemu charakteru.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Svet s Krišnom

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o 13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o

Svet s Krišnom je svet plný farieb, lásky,  šťastia, pohostinnosti, oddanosti, nesebectva, pokory, súcitu, skromnosti, čistoty,… svet, v ktorom by chcel každý žiť. Ale nežije, pretože zabudol na Krišnu…

Pokiaľ zabudneme na Boha a sami sa staváme do pozície ovládateľa, vzrastá v nás pýcha,  závisť, chamtivosť, sebectvo, hnevlivosť, ľahostajnosť a ďalšie nepekné vlastnosti. A to vytvára nepekný svet aký sme mohli vidieť vyššie na obrázkoch. Jedine uvedomenie si svojej pozície voči Bohu a svojho vzťahu s Ním môže vytvoriť dokonalý charakter jednotlivca. A keď bude spoločnosť zložená z takýchto jednotlivcov, na Zemi môže byť raj.

Lenže keď vo svete prekvitá bezbožnosť a pokrytectvo, bude tu stále veľké utrpenie a veľa problémov.

Čo s tým?

Riešením je snažiť sa dosiahnuť čo najbližší vzťah s Bohom, čo najlepší charakter a byť príkladom pre ostatných. Tiež je veľmi dôležité šíriť poznanie o Bohu medzi čo najviac ľudí, aby aj oni mohli rozvinúť vzťah s Bohom, stať sa lepšími ľuďmi a pomôcť vytvoriť lepšiu spoločnosť. Preto si veľmi cením všetkých, ktorí šíria poznanie o Bohu a nenechávajú si ho len pre seba.

Hare Krišna 🙏