Nikto nevie koľko času mu ešte na tejto planéte zostáva, kedy ju bude musieť opustiť… a aj tak skoro všetci žijú tak akoby nemali nikdy zomrieť – užívajú si nehľadiac na to, že čas im uteká pomedzi prsty a čoskoro tento čas vyprší… a príde nečakaný AHA moment – SMRŤ. Potom príde možno uvedomenie – čo ja som to celý život stváral? Naháňal som sa za dočasnými vecami, ktoré si teraz so sebou nemôžem zobrať. Načo to všetko bolo dobré? Všetko to materiálne bohatstvo, vzťahy, prestíž, fyzickú kondíciu,… to všetko musím teraz opustiť.

Osvietenie, ktoré prináša Šrímad-Bhágavatam, súčasná spoločnosť zúfalo potrebuje. Takmer všetci sa ženú za dočasným pôžitkom a keď tento pôžitok pominie, hľadajú zase ďalšie rozptýlenie. A tak stále dokola kým nenastane čas odchodu z tejto planéty, alebo kým si neuvedomia ako dosiahnuť skutočné, trvalé šťastie mimo hmotnej sféry.

Kapilovy popisy nepříznivých plodonosných činností

Šrímad-Bhágavatam 3.30:

Sloka 1: Nejvyšší Pán, Osobnost Božství, řekl: Stejně jako shluk mraků nezná mocné působení větru, tak i člověk pohroužený do hmotného vědomí nezná mocnou sílu časového faktoru, který ho unáší.

Sloka 2: Vše, co materialista vytvoří těžkou a namáhavou prací pro své takzvané štěstí, to Nejvyšší Osobnost jako časový faktor zničí, a proto podmíněná duše naříká.

Sloka 3: Svedený materialista neví, že samotné jeho tělo je dočasné a stejně tak i lákadla v podobě domova, půdy a bohatství, která se s tímto tělem pojí. Z pouhé nevědomosti si myslí, že vše je trvalé.

Sloka 4: Živá bytost nachází ve svém životním druhu, ať je jakýkoliv, zvláštní uspokojení a nikdy se jí nepříčí žít v takových podmínkách.

Sloka 5: Podmíněná živá bytost je se svým životním druhem spokojená. Jelikož je oklamána zahalujícím vlivem iluzorní energie, nechce opustit své tělo ani v pekle, protože nachází potěšení v pekelném požitku.

Sloka 6: Tato spokojenost s vlastní životní úrovní je výsledkem hluboce zakořeněné připoutanosti k tělu, manželce, domovu, dětem, zvířatům, bohatství a přátelům. Ve spojení s těmito věcmi se podmíněná duše považuje za velice dokonalou.

Sloka 7: Přestože tento hlupák neustále hoří úzkostí, s nadějí, která se nikdy nesplní, bez přestání provádí všemožné hříšné činnosti, aby zaopatřil svoji takzvanou rodinu a společnost.

Piaty spev, štrnásta kapitola Šrímad-Bhágavatamu popisuje “Hmotný svet ako veľký les pôžitku“.

Načo žijeme?

Načo žijeme, keď o pár rokov musíme zomrieť? Aký to má celé zmysel? To sú veľmi podstatné otázky, ktoré by mali trápiť každého, ale bohužiaľ veľa ľudí netrápia a trápi ich ako si naplnia kapsy peniazmi, žalúdok jedlom a zmysly zmyslovým pôžitkom.

Sebarealizácia

Ľudský život je určený na sebarealizáciu. Je to výnimočná príležitosť pýtať sa otázky typu: “Kto som?”, “Prečo trpím?”, “Prečo musím zomrieť?”, “Prečo?…” Túto možnosť zvieratá nemajú a tak ľudia, ktorí sa tieto otázky nepýtajú sú ako zvieratá. Hĺbavejší ľudia sú zvedaví, pýtajú sa a nachádzajú odpovede. Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam dávajú odpovede na všetky otázky týkajúce sa našej existencie.

Každý jeden okamih nevyužitý na sebarealizáciu je mrhanie časom. Vnímam to aj na svojom živote, ale aj na živote ostatných – toľká strata času pre získanie akéhosi rozptýlenia a trošku zmyslového pôžitku, ktorý chvíľu trvá a potom zase pominie. A tak stále dokola, deň za dňom, život za životom sa tu zaplietame mysliac si akí sme šťastní. To je tá najväčšia ilúzia, v ktorej žijeme. Potom príde SMRŤ a z tejto ilúzie nás dostane. Ale to už bude neskoro… Je vhodné čím skôr sa vydať cestou sebarealizácie, dozvedieť sa odpovede na podstatné otázky a robiť činnosti, ktoré majú povznesujúci a oslobodzujúci účinok na vedomie.

Napríklad každodenné opakovanie očisťujúcej Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

O účinku mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Naozaj mrháme časom pokiaľ nevyužijeme ľudskú formu života na sebarealizáciu a budeme sa venovať len zvieracím činnostiam ako jedenie, spanie, obraňovanie sa, párenie sa a zmyslový pôžitok. O čo sme lepší ako zvieratá? Tým, že dokážeme svojimi vynálezmi ničiť prírodu a samých seba? To je teda inteligencia… bohužiaľ ľudia svoju inteligenciu využívajú na hlúposti a skutočne dôležité činnosti ako je sebarealizácia ich nezaujímajú. Šrímad-bhágavatam popisuje čo bude s takými ľuďmi po smrti…. a nie je to nič pekné.

Záver

Ak chceme ľudskú formu života využiť plnohodnotne, venujme sa sebarealizácií. Napríklad Bhakti-jóge, o ktorej píšem v článku “Bhakti jóga“. Bhakti jóga nie sú žiadne fyzické cviky ako si mnohí predstavia pod slovíčkom “Jóga”. Rozkliknite článok a uvidíte čo sa pod tým názvom skrýva.

Mne Bhakti jóga veľmi pomohla a pomáha uvedomovať si dôležitosť sebarealizácie a viem, že môže pomôcť aj ostatným, tak sa s mojimi skúsenosťami chcem podeliť, aby ľudia nemuseli žiť a zomrieť ako zvieratká nevediac nič o sebarealizácií. Čím viac ľudí bude kráčať cestou sebarealizácie, tým krajší život môžu mať a spoločnosť môže prosperovať. Každý chce mier, lásku, šťastie a nikto nechce smrť, ale málokto vie čo s tým. Zvieratká to nevedia, ale ľudia sa to môžu dozvedieť, keď budú chcieť. Článok “Žijeme bez toho, aby sme vedeli prečo žijeme” môže poslúžiť ako vodítko.

Ak kráčate, alebo ak sa rozhodnete kráčať cestou sebarealizácie, prajem veľa šťastia a úspechov! Stačí si každý deň vyhradiť čas pre duchovné činnosti ako čítanie duchovnej literatúry, či meditácia a človeku to dá oveľa, oveľa viac ako pozeranie televízie, čítanie svetskej literatúry, svetské rozhovory a míňanie ťažko zarobených peňazí na uspokojenie zmyslov.