Mesačné archívy: január 2019

Čo je hriech?

Nedávno som uvažoval čo je hriech a prečo sa nazýva hriechom. Aká je jeho definícia a podstata?

Hriech je čin, ktorý má nepriaznivé následky a tieto následky spôsobujú živým bytostiam utrpenie. Hriech je čin, ktorý môže potešiť telo a zmysly, ale má opačný efekt na dušu. Dušu ubíja a spôsobuje jej v konečnom dôsledku nešťastie. Tiež môže byť aj škodlivý pre telo – napríklad intoxikácia.

Védy popisujú 4 piliere bezbožného života:

  1. Jedenie mäsa
  2. Intoxikácia
  3. Hazard
  4. Nemanželský sex

Môžeme vidieť, že mnohí ľudia sa v dnešnej spoločnosti venujú týmto bezbožným činnostiam (hriechom) a môžu si na chvíľu myslieť, že sú šťastní. Ale keď prídu reakcie za ich činy, bude ich to veľmi bolieť, či už na fyzickej, alebo psychickej úrovni.

Také jedenie mäsa celkovo neprospieva telu, ani vedomiu. Strava pôsobí na vedomie a vedomie znečistené mäsom nedokáže chápať duchovné témy. Jedenie mäsa ubližuje aj duši.

Intoxikácia je v spoločnosti všeobecne braná ako zlo. Teda aspoň z lekárskeho a psychologického hľadiska. Takisto hazard.

S nemanželským sexom je to už trochu kontroverzné. Mnohí ľudia si myslia, že mať nemanželský sex je v poriadku. A tak vznikajú nechcené deti a potraty. To asi moc v poriadku nie je. Navyše sexuálna príťažlivosť trvá len chvíľu a keď pominie, partner vyhľadáva iný objekt pre ukojenie svojich chtivých túžob. A tak zase vznikajú zlomené srdcia a pohlavné choroby. Nič príjemné, však?

Môžeme vidieť, že hriešne činnosti spôsobujú nemalé problémy a utrpenie. Preto sa odporúča tieto hriešne činnosti prestať robiť, aby človek toľko netrpel a mohol chápať svoju duchovnú podstatu. Kedykoľvek pociťujeme utrpenie a nešťastie, je to len následok nášho hriešneho konania. Je to príznak, že niečo nerobíme dobre. A môžeme sa sťažovať na svoje okolie, ale hlavný podiel viny nesieme my sami. Je to naša karma, naše reakcie za naše minulé činy. S týmto pochopením môžeme začať jednať tak, aby sme sa očistili od následkov hriešnych činov a mohli zažívať šťastie.

Existujú aj hriechy na jemnohmotnej úrovni ako sú pýcha, urážanie druhých, sebectvo, chtíč, chamtivosť atď.

Všetko toto buď škodí nám, alebo druhým. To sú hriechy.

Úryvok z knihy “Nektar oddanosti” hovorí:

V Bhagavad-gítě Pán říká, že člověk by měl zanechat všeho ostatního a odevzdat se Jemu. Také zde slibuje, že odevzdanou duši ochrání před reakcemi za všechny hříšné činy. Šríla Rúpa Gósvámí říká, že utrpení vyplývající z hříšných činností jsou následkem těchto hříchů a též hříchů spáchaných v našich dřívějších životech. Člověk se obvykle dopouští hříšných činností následkem nevědomosti, ale nevědomost neomlouvá a následků za hříšné činnosti nás nezbavuje. Hříšné činnosti jsou dvojího druhu: zralé a nezralé. Hříšné činnosti, za které v současnosti trpíme, se nazývají zralé a hříšné činnosti, které jsou v nás uschovány a za které jsme ještě netrpěli, se považují za nezralé. Člověk může například spáchat zločin, ale nebýt za něj ještě uvězněn. Jakmile je však vypátrán, okamžitě ho čeká trest. Podobně za některé hříšné činnosti na nás čeká utrpení v budoucnosti a za jiné, které jsou zralé, trpíme v současnosti.

Existuje tedy řetěz hříšných činností a je doprovázejícího utrpení. Podmíněné duše trpí za tyto hříchy život za životem. V současném životě trpí následky hříšných činností ze svého minulého života a mezitím si vytváří další utrpení pro svůj budoucí život. Zralé hříšné činnosti se projeví, když člověk trpí nějakou chronickou nemocí, když trpí nějakým právním postihem, když se narodí v nízké a degradované rodině nebo když je nevzdělaný či velice ošklivý.

V současnosti trpíme za mnoho předešlých hříšných činností, a v budoucnosti můžeme trpět za současné, ale všechny reakce hříšných činů lze okamžitě zastavit, zapojíme-li se do uvědomování si Kršny. Důkazem toho je citát Rúpy Gósvámího z jedenáctého zpěvu, čtrnácté kapitoly, 19. verše Šrímad Bhágavatamu. V tomto verši dává Pán Kršna pokyny Uddhavovi: „Můj drahý Uddhavo, oddaná služba je jako žhnoucí oheň, který může spálit na popel neomezené množství paliva, které do něho přiložíme.“ To znamená, že stejně jako planoucí oheň může spálit na popel jakékoliv množství paliva, tak oddaná služba Pánu může spálit veškeré hříšné činnosti.

——————————

O oddanej službe píšem v článku “Bhakti yoga“. Oddanou službou sa môžeme zbaviť následkov svojich minulých činností a prestať robiť ďalšie hriechy. Živú bytosť núti konať hriešne jej túžba. Aj keď vie, že bude trpieť, aj tak to spraví, pretože jej to prináša akýsi dočasný pôžitok, ktorý jej je prednejší. Ľudia sa opíjajú aj keď vedia, že im na druhý deň bude zle… Oddaná služba nás očisťuje od túžby konať hriešne. Jednoducho stratíme chuť na činnosti, ktoré nám škodia a začneme vykonávať činnosti, ktoré nám prospievajú. To je podstata a účinok oddanej služby. Každý, kto má s oddanou službou skúsenosť, to môže potvrdiť.

Sentimentalisti

Sentimentalita, – poddávanie sa, podliehanie citom, citovým rozpoloženiam a náladám na úkor rozumovej úvahy;

Narážam na pomerne veľa ľudí, ktorí dávajú prednosť svojim citom, názorom a myšlienkam pred realitou. Nazvime ich sentimentalisti. Svoje subjektívne vnímanie sveta považujú viac za realitu ako realitu samotnú. A keď sa snažia toto svoje vnímanie presadiť u druhých, narážajú na nezhody, pretože to často nebýva realita ako taká, ale akási fantázia, sentiment.

Keď niekto prezentuje objektívnu realitu na základe faktov, sentimentalisti majú často voči tomu výhrady, pokiaľ sa im to nepáči. Protestujú a presadzujú si svoje názory aj keď nemajú o danej téme hlbšie znalosti a nevidia realitu ako takú a nemajú tiež žiadne dôkazy. Napríklad pôrod sa zo sentimentálneho hľadiska môže zdať ako krásny, ale v realite je to veľmi bolestivá záležitosť pre ženu aj pre dieťa.

Ak chceme poznať objektívnu realitu, nemôžeme podliehať sentimentu a považovať svoje názory, myšlienky a pocity za pravdivé – mne sa to nepáči, lebo to cítim inak… Naše názory, myšlienky a pocity neurčujú realitu. Realita existuje nezávisle na našich subjektívnych dojmoch a je nanajvýš hlúpe považovať svoju subjektívnu realitu za pravdivejšiu ako objektívnu realitu. No aj napriek tomu toto sentimentalisti robia.

Rozdiel medzi oddanou službou a zmyslovým pôžitkom

Pomerne často sa stáva, že ľudia chápu slovíčko “služba” ako otroctvo. No keď sa na službu ako na princíp pozrieme bližšie, uvidíme, že každý slúži. Či chce, či nechce, či vedome, či nevedome.

Ľudia, ktorí si pod vplyvom iluzornej energie Máje myslia, že sú slobodní, vnímajú oddanú službu a oddaných často takto:

– Možno to bude znieť tvrdo, ale vidím v tvojom zmýšľaní mentalitu otroka. Zbavuješ sa všetkých krás, ktoré nám boli zadarmo dané, nazveš ich potupne že “zmyslové pôžitky” výmenou za oddanie sa nejakej ideológii, ktorú si si sám ani nevyvinul, nadiktoval ti ju niekto iný. Jo! Takto ja vidím podstatu celého náboženstva: je to len ideológia nato aby ľudia predali svoje vedomie do otroctva. Vymyslel ju jeden človek a nadiktoval iným.

Toto je bežné nepochopenie oddaných a oddanej služby ľuďmi, ktorí s oddanou službou nemajú žiadnu skúsenosť a za každú cenu chcú byť slobodní, ale aj tak sa im to nedarí. Slúžiť musia, či chcú, či nechcú – domácim miláčikom, partnerovi, deťom, štátu, mamonu a tiež svojim zmyslom, ktoré neustále diktujú čo chcú… Vysvetlenie je nasledujúce:

– Nerozumieš čo je vlastne oddaná služba 🙂
Otroctvo je v skutočnosti otroctvo svojim zmyslom.
Zmysly ti diktujú čo máš robiť, čo máš jesť, čo máš ovoniavať, kam máš ísť….
A hmotné túžby takisto…
Povaha duše je služobník. Buď slúžiš iným ľuďom, zvieratám, svojim zmyslom, alebo Bohu. Nič medzitým. Ľudia slúžia rodine, domácim miláčikom, svojim zmyslom a vo svojej naivite a ilúzii si myslia akí sú slobodní a páni. Nie sú. Slúžia, či už si to uvedomujú, alebo nie.
Oddaná služba je v skutočnosti veľmi vznešená, pretože dušu oslobodzuje od hmotného poňatia života, od zmyslového pôžitku a hmotných túžob a dosahuje šťastie v službe Bohu ❤
Kdežto keď duša slúži zmyslom a neovládnutým zmyslom druhých, nikdy nebude šťastná.
Pretože zmysly nemožno uspokojiť žiadnym množstvom zmyslového pôžitku natrvalo. Zmysly sú nenásytné a chcú stále viac a viac a viac…. preto sa ľudia stávajú závislými na drogách, sexe, hazarde,…. zmysly chcú viac, ale vedú živú bytosť do záhuby. Takto živá bytosť hľadá šťastie nevediac, kde skutočné šťastie je. Blúdi životom… považujúc dočasné šťastie zo zmyslového pôžitku za cieľ svojho života.

Šťastie získané zmyslovým pôžitkom je veľmi prchavé a iluzorné. Trvá len krátku chvíľku a keď pominie, šťastie strieda nešťastie. Každý vedomý človek to môže vo svojom živote pozorovať.

Šríla Prabhupáda na jednej zo svojich prednášok povedal: “Ak nechcete slúžiť Bohu, budete slúžiť psovi.” Ref. – “God” je v angličtine “Boh” a odzadu je “Dog” – pes. A presne to sa deje. Ľudia namiesto Bohu slúžia svojim psom, mačkám a iným domácim miláčikom, deťom, partnerovi a všetkým, ktorí od nich niečo vyžadujú. Jednoducho každá živá bytosť niekomu slúži, pretože je to jej večná povaha (dharma), rovnako ako povaha ohňa, alebo Slnka je teplo a svetlo.

Služba svojim zmyslom, alebo neovládnutým zmyslom druhých nemôže dušu uspokojiť. Zmysly sú prepojené s mysľou a telom, ale duša stojí nad nimi, je akýmsi pozorovateľom. Neovládnuté zmysly sa prirovnávajú k splašeným koňom, myseľ je vozataj, ktorý drží oprate zmyslov a duša sa vezie vo voze. Duša môže kričať na myseľ kam chce ísť, ale keď sú myseľ a zmysly neovládnuté, vedú dušu tam, kde nechce byť. Iba ak sú myseľ a zmysly ovládnuté, duša sa môže dostať tam, kam chce. A na to slúži práve oddaná služba. Môžeme sa snažiť ovládnuť myseľ a zmysly iným spôsobom, ale nemusí to byť tak efektívne, ako oddaná služba, ktorá sa odporúča ľuďom súčasného veku ako proces sebarealizácie.

mind-and-senses-out-of-control

Čo je oddaná služba?

Tretia kapitola knihy “Nektar pokynů” popisuje oddanú službu nasledovne:

śravaṇaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ
smaraṇaṁ pāda-sevanam
arcanaṁ vandanaṁ dāsyaṁ
sakhyam ātma-nivedanam

Existuje devět způsobů oddané služby:

1. naslouchání jménu a slávě Nejvyšší Osobnosti Božství,

2. opěvování Jeho slávy,

3. vzpomínání na Pána,

4. sloužení Pánovým nohám,

5. uctívání Božstva,

6. klanění se Pánu,

7. jednání jako Pánův služebník,

8. přátelení se s Pánem,

9. odevzdání se plně Pánu.

Śravaṇam neboli naslouchání je první krok k získání transcendentálního poznání. Neměli bychom poslouchat neautorizované osoby, ale měli bychom se obrátit na pravou osobu, jak je doporučeno v Bhagavad-gītě (4.34.):

tad viddhi praṇipātena
paripraśnena sevayā
upadekṣyanti te jñānaṁ
jñāninas tattva-darśinaḥ

„Snaž se poznat pravdu tak, že se obrátíš na duchovního učitele. Pokorně se ho dotazuj a služ mu. Osoby, které znají vlastní já, ti mohou předat poznání, jelikož vidí pravdu.“

Muṇḍaka Upaniṣada dále doporučuje – tad-vijñānārthaṁ sa gurum evābhigacchet: „Abychom porozuměli transcendentální vědě, musíme se obrátit na pravého duchovního učitele.“ Způsob pokorného přijetí transcendentálního důvěrného poznání se nezakládá na mentální spekulaci. Śrī Caitanya Mahāprabhu o tom řekl Rūpovi Gosvāmīmu:

brahmāṇḍa bhramite kona bhāgyavān jīva
guru-kṛṣṇa-prasāde pāya bhakti-latā-bīja

„Všechny živé bytosti putují celým tímto vesmírem podle své karmy. Ta, která má velké štěstí, dostane milostí Kṛṣṇy příležitost sdružovat se s pravým duchovním mistrem. Milostí Kṛṣṇy a duchovního mistra tato osoba obdrží semínko rostlinky oddané služby (bhakti-latā).“ (Caitanya-caritāmṛta, Madhya 19.151) Hmotný svět je vězením živých bytostí, které jsou svojí přirozeností ānandamaya, hledající štěstí. Ve skutečnosti se chtějí vysvobodit z vězení tohoto světa podmíněného štěstí, ale neznají proces osvobození, a tak jsou nuceny se převtělovat z jednoho životního druhu do druhého a z jedné planety na druhou. Tímto způsobem putují hmotným vesmírem. Přeje-li někomu štěstí, takže přijde do styku s čistým oddaným a trpělivě mu naslouchá, začne se ubírat cestou oddané služby. Tuto příležitost dostane ten, kdo je upřímný. Mezinárodní společnost pro vědomí Kṛṣṇy dává tuto možnost celému lidstvu. Pokud člověk díky štěstí využije této příležitosti a začne se věnovat oddané službě, okamžitě se mu otevře cesta k osvobození.

Této příležitosti bychom se měli velmi nadšeně chopit a vrátit se domů, zpátky k Bohu. Bez nadšení nemůžeme uspět. Dokonce i v hmotném světě musíme být velmi nadšení, abychom v něčem uspěli. Student, obchodník, umělec nebo kdokoliv jiný, kdo chce uspět ve svém oboru, musí být nadšený. Podobně musíme být velmi nadšení v oddané službě. Nadšení znamená jednat, ale jednat pro koho? Odpověď zní, že bychom měli vždy jednat pro Kṛṣṇu – kṛṣṇārthākhila-ceṣṭā (Bhakti-rasāmṛta-sindhu).

Chceme-li dosáhnout dokonalosti bhakti-yogy, měli bychom ve všech životních obdobích konat oddanou službu pod vedením duchovního učitele.

_______________________________________________

Z toho vyplýva, že aby sme sa naučili vykonávať oddanú službu správnym spôsobom, potrebujeme sa učiť od kvalifikovaného duchovného učiteľa, ktorý je v oddanej službe pokročilý. Nikto si nemôže vymyslieť oddanú službu a špekulovať, že napríklad pitie piva je oddaná služba. Od pravého duchovného učiteľa sa môžeme naučiť čo je a čo nie je oddaná služba a aký je výsledok oddanej služby. Nie len teoreticky, ale hlavne prakticky. Oddaná služba je veľmi praktická a každý môže pocítiť jej účinok na vlastnej koži.

O tom, ako rozoznať pravého duchovného učiteľa od falošného, píšem v článku “Pravý duchovný učiteľ“. Tiež o dôležitosti duchovného učiteľa je článok “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“.

V dnešnej dobe je populárne vymýšľať si vlastný proces sebarealizácie podľa toho, čo ľuďom vyhovuje. Zmätení ľudia vymýšľajú rôzne druhy jógy ako napríklad “beer joga”, “acro joga”, “taká joga”, “hentaká joga”,… ale to sú výmysly, ktoré nikomu reálne nepomôžu. Naopak, môžu ešte uškodiť a živú bytosť ešte viac zapliesť v zmyslovom pôžitku. Nikto si nemôže vymyslieť proces sebarealizácie, ktorý ho očistí od hmotných túžob a dovedie späť k Bohu. Tento proces je pevne stanovený postupnosťou duchovných učiteľov, ktorá začína u samotného Boha. Môže to znieť pre niektorých nepochopiteľne a neuveriteľne, ale keď svoje vedomie očistíme oddanou službou, dokážeme pochopiť viac a viac a pokročiť na ceste k Bohu k dokonalému večnému šťastiu.

Živá bytosť môže byť skutočne šťastná keď začne vykonávať oddanú službu pod vedením pravého duchovného učiteľa. Tento proces nie je na začiatku ľahký (hlavne pre tých, ktorí sú veľmi pripútaní k zmyslovému pôžitku) a vyžaduje si veľké úsilie a ochotu na sebe zamakať, ale výsledok stojí za to.

O oddanej službe učia knihy “Učení Šrí Kapily“, “Šrímad bhágavatam“, “Bhagavad-gíta, taká aká je“, “Nektar oddanosti“, “Śrī Caitanya-caritāmṛta” a ďalšie

Mnohí ľudia, ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s oddanou službou si myslia, že je to akási viera, alebo fanatizmus. Oddaná služba je v skutočnosti veda. Na začiatku je prepoklad – teória. Praxou, experimentom zisťujeme či je teória pravdivá. Každý tak môže dospieť k osobnej skúsenosti a nemusí už len veriť. Bude vedieť ako to naozaj je. A verte, či neverte, oddaná služba funguje tak, ako ju popisujú veľkí svätci. Keď budeš robiť to a to, takýto bude výsledok. Keď to robiť nebudeš, výsledok bude takýto. Všetko si môžeme overiť praxou, len musíme chcieť. Bohužiaľ nie všetci chcú a hľadajú iné cesty ku šťastiu a špekulujú nad oddanou službou bez akéhokoľvek pochopenia a skúsenosti. Keď budú dostatočne sklamaní z neustáleho hľadania, dospejú časom k oddanej službe, ktorá je pre živú bytosť prirodzená ako voda pre rybu.

Oddaná služba je cesta lásky, šťastia, súcitu, pokory a nesmiernej milostivosti pre všetky živé bytosti. Všetkým ukazuje kam v skutočnosti patria a čo majú robiť, aby sa tam dostali. Múdry človek využije túto možnosť a dá tomu šancu :) Menej inteligentní stále hľadajú šťastie a naplnenie v zmyslovom pôžitku, ktorý v konečnom dôsledku vedie vždy k sklamaniu. Je dôležité toto začať pozorovať vo svojom živote a uvedomiť si čo vlastne chcem so svojim životom spraviť. Či ho chcem prežiť zvieracím štýlom života – jedením, spaním, párením sa, obraňovaním sa a zmyslovým pôžitkom. Alebo sa vydám hľadať Absolútnu pravdu na cestu sebarealizácie, na cestu k dokonalému šťastiu.

Ľudský život dáva jedinečnú príležitosť zisťovať o živote viac a je škoda to nevyužiť.

Náboženstvo za to nemôže

Mnohí ľudia majú odpor voči náboženstvu kvôli ľuďom, ktorí náboženstvu nerobia dobré meno a využívajú ho pre svoje sebecké účely. Náboženstvo samo o sebe za to nemôže. Je to len nástroj, ktorý môže byť použitý rôznymi spôsobmi. Rovnako ako nôž – môžeme ním odkrojiť chlieb, ale aj niekoho zabiť. Aj náboženstvo niekto využíva na dobré účely a niekto na nedobré. Ale nie je rozumné všetku vinu zvaľovať na náboženstvo – na nástroj. Nôž nemôže za to, že ho niekto využil na zabíjanie. Takisto náboženstvo nemôže za to, že ho niekto využíva na zlé veci.

Fanatizmus

Hlavný problém nie je náboženstvo, ale fanatizmus. Fanatizmus sa prejavuje v rôznych oblastiach, nie len v náboženstve a nespôsobuje nič dobré. Náboženstvo si získalo zlé meno práve kvôli náboženským fanatikom. Kvôli fanatikom mnohí ľudia považujú náboženstvo za niečo nedobré a držia si od neho odstup. V skutočnosti by si mali držať odstup od fanatizmu, nie od náboženstva.

Náuka o Bohu

Náboženstvo je náuka o Bohu. Čo môže byť zlé na tom, keď sa človek niečo nové naučí? Nič. Zlé môže byť to, akým spôsobom tieto vedomosti využíva, resp. zneužíva. Ale na vine nie sú vedomosti, ale človek, ktorý ich zneužíva.

Slepá viera

Náboženstvo často sprevádza slepá viera. To znamená, že človek verí veciam, o ktorých nevie či sú pravdivé. Iba im verí ako pravdivým. O slepej viere píšem v článku “Slepá viera“.

Bx8QFvPCIAAEXIE

Náboženstvo však nemusí byť spojené so slepou vierou, ale s triezvym rozumom a logikou. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách krásne logicky vysvetľuje princípy náboženstva a dokazuje, že sa nemusí jednať o slepú vieru. Napríklad kniha “Dhama – cesta transcendence” pekne popisuje náuku o Bohu. V Bhagavad-gíte a Šrímad Bhágavatam sú tiež pekne popísané princípy náboženstva.

Prosím, neviňte náboženstvo kvôli jeho fanatickým vyznávačom, ktorí mu nerobia dobré meno. Nalejte si čistej vody a zistite čo skutočné náboženstvo vlastne je a dajte mu šancu.

Ďakujem.

Prečo materialisti zavrhujú duchovné poznanie

Často sa stretávam s nepochopením a odporom keď prezentujem duchovné poznanie obsiahnuté vo védskej literatúre a v mojom osobnom živote. Ľudia si myslia, že sú to len výmysly, fantázia a viera. Toto nepochopenie a odpor vychádza z nevedomosti. Ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s duchovnou sférou života, jej ani nemôžu rozumieť. Človek, ktorý nemá skúsenosť s ohňom, nemôže vedieť čo to znamená, že oheň páli. Až keď sa priblíži k ohňu a pocíti jeho teplo, pochopí.

Kedysi sa Galileovi posmievali a zavrhovali ho za to, že priniesol tvrdenie, ktoré bolo proti tomu, čo bolo v spoločnosti bežne uznávané. Takisto dnes je v spoločnosti bežne uznávaný materializmus a materialistická veda. Duchovná sféra života je pre mnohých, dovolím si tvrdiť, že väčšinu veľkou neznámou. A preto duchovnému životu nemôžu rozumieť a z nevedomosti ho niektorí zavrhujú mysliac si, že sú to výmysly. To je nevedomosť. Zavrhovať niečo, o čom neviem absolútne nič, je dokonca prejav hlúposti. A nie malej. Ako môžem tvrdiť, že je niečo hlúposť keď o tom neviem absolútne nič?! A predsa to niektorí tvrdia a ukazujú akí sú hlúpi a obmedzení.

Duchovno je tak skutočné ako nos medzi očami. Dokonca skutočnejšie, pretože čo je hmotné pominie, čo je duchovné, je večné. Veľa ľudí zažilo mimotelové zážitky a popisujú ako pozorovali svoje telo z diaľky. Je veľa prípadov klinickej smrti kedy pacienti popisujú mimotelový zážitok a dokázali presne popísať čo sa dialo v dobe ich klinickej smrti, alebo popisujú ako putovali do svetla a vrátili sa odtiaľ. Ďalší si pamätajú minulé životy, do ktorých sa dá tiež vstúpiť pomocou regresnej terapie. Astrálne cestovanie, čakry, kundalini, liečenie energiou…to všetko sú pre materialisticky založených ľudí výmysly, pretože s tým nemajú skúsenosť a teda nemajú ani žiadne pochopenie. Akonáhle s tým človek získa skúsenosť, zrazu bude vedieť, že to nie sú výmysly, ale realita.

chakras

V dnešnej spoločnosti sú ľudia vedení k tomu, aby verili len vedeckým poznatkom a neverili tomu, čo veda ešte nepreskúmala. Lenže viete koľko toho veda ešte nepreskúmala? Veeeeeeeeeeeľmi veľa. Čo vie toľko vyzdvihovaná moderná veda o duši, Bohu a celkovo o duchovnej sfére života? Takmer nič, pretože sa zameriava viacmenej na skúmanie hmoty a tam je jej kameň úrazu. Veriť len vedeckým poznatkom znamená obmedzovať svoje poznatky len na materiálnu časť života. Ale život je oveľa viac ako len hmota!

Hmota bez vedomia je len tupá, mŕtva hmota. Akonáhle do nej vstúpi vedomie, hmota ožíva. Hmota potrebuje na prejav života energiu. A odkiaľ táto energia pochádza? To vám vedci nepovedia, lebo nevedia! Povedia vám to však mudrci (svätci), ktorí majú s duchovným životom roky praxe a múdre knihy, ktoré sa zaoberajú duchovnou sférou života ako teoreticky, tak aj prakticky.

books

Cesta za poznáním“, “Cesta sebarealizácie”, “Učení Šrí Kapily“, “Život pochádza zo života”, “Učení královny Kuntí“, “Bhagavad-gíta, taká aká je“, “Šrímad Bhágavatam“,… to sú jedny z mnohých kníh, ktoré prinášajú veľmi hlboký pohľad na život.

Môžete sa dozvedieť veľa teoretických poznatkov a keď ich uvediete do praxe, môžete zistiť či sú pravdivé, alebo nie.

Jedna z najpoužívanejších duchovných praktík je meditácia. Píšem o nej v článku “Čo mi dala meditácia“. Väčšina ľudí v dnešnom svete nepraktikuje meditáciu a tak prakticky nepozná jej účinok. Ale ten, kto meditáciu začne praktikovať pravidelne, môže zistiť o sebe a o živote celkom dosť. Mnohí ľudia považujú meditáciu za stratu času, pretože nechápu jej význam. Ja som bol taký istý. Až keď som zo zvedavosti vyskúšal pravidelne meditovať, zistil som načo je to dobré a meditácia sa stala dôležitou súčasťou každého dňa (Potrava pre dušu).

V duchovnom živote je veľmi dôležité spojiť teóriu s praxou. Často sa stáva, že ľudia niečo zažijú a sú z toho zmätení, pretože im chýba teoretické poznanie. To sa stalo aj mne. Ale keď som o tom začal študovať, zrazu som pochopil čo sa to deje. A študoval som viac a viac, až som mal toľko teoretických znalostí, že som nevedel rozoznať ktoré sú pravdivé a ktoré nie. Aj na to si treba dávať pozor – neprijímať informácie nekriticky, lebo človek sa môže veľmi rýchlo zamotať v polopravdách a výmysloch a odchýliť sa od pravdy.

Ako rozoznať výmysel od pravdy? Jednoducho. Ak niekto niečo tvrdí, treba si to overiť, aby sme zistili, či náhodou netára. Inak nám ostáva len veriť, alebo neveriť. No nie všetko sa dá hneď overiť, však? Čo potom? Potom nám ostáva len viera. Ak nám cestovateľ rozpráva čo všetko videl a zažil na cestách, nemôžeme vedieť či to skutočne zažil, alebo nie. Ale na základe našej dôvery v neho mu buď veríme, alebo nie. A takisto to funguje aj v duchovnej sfére. Duchovne pokročilé osoby nám môžu rozprávať čo všetko je možné dosiahnúť duchovnou praxou, ale kým s tým nemáme skúsenosť, ostáva nám len veriť, alebo neveriť. Na začiatku je teda vždy viera. No túto vieru by sme si mali pokiaľ možno overiť, aby sme nemuseli len veriť. Čo nám hovoria duchovní majstri, treba aj uviesť do praxe, aby sme získali skúsenosti a overili si tak ich slová.

Mnohí ľudia vnímajú duchovno len ako slepú vieru, ale nemusí to tak byť. Duchovno môže byť veľmi praktické a logické. Práve takýmto praktickým a logickým spôsobom prezentuje duchovno Šríla Prabhupáda, čo ma ako logika veľmi zaujalo.

Keď som začal čítať knihy Šrílu Prabhupádu, veľa veciam som nerozumel, pretože som s nimi nemal žiadnu skúsenosť. No keď som vďaka oddaným Krišnu začal praktikovať to, čo sa v tých knihách odporúča, začal som postupne zisťovať a chápať viac a viac a zažívať to, čo je popísané v teórii. A preto viem, že Šríla Prabhupáda si nevymýšľa. Vďaka overeným teoretickým poznatkom som získal dôveru v proces oddanej služby (Bhakti jógy), ktorú Šríla Prabhupáda a mnohí ďalší svätci prezentujú a odporúčajú ako najvhodnejší proces sebarealizácie pre tento vek hádok a pokrytectva – Kali yugu.

Kedysi som bol ateista, totálne protináboženský a antiduchovný. Duchovno som považoval za fantáziu, pretože som s ním nemal vôbec žiadnu skúsenosť. Až keď som zažil určité duchovné veci, začal som zisťovať viac a začal som chápať, že tento svet a život v ňom nie je len hmota. Mnohí ma kvôli mojej zmene považujú za fanatika a blázna, pretože nemajú skúsenosť s tým, čo ja a nerozumejú tomu. A ani neporozumejú kým nezískajú skúsenosť. Často týmto ľuďom vysvetľujem, že je potrebná skúsenosť, aby začali lepšie chápať určité veci, ale nedokážu spraviť potrebný krok ku praxi. Bohužiaľ. Nie každý chce. Namiesto toho sa oháňajú tým, že veda to nedokázala a veria len vede. No človek, ktorý začne praktikovať duchovný život a pocíti výsledky na vlastnej koži, veľmi rýchlo pochopí obmedzenosť modernej vedy a materialistického zmýšľania.

overenie

Prajem všetkým čo najväčší pokrok v duchovnom živote, aj materialistom :) Aby už nemuseli byť materialisti.

Žijeme vo sne

Každý vie aké to je snívať. V sne si myslíme, že trpíme, alebo si užívame, ale toto utrpenie a pôžitok nie sú skutočné. Myslíme si, že v sne máme nejaké vzťahy, alebo majetok ale keď sa zobudíme, zrazu to nemáme. Rovnako ako sen, funguje aj tento hmotný svet. Prebudenie zo sna v tomto svete prezentuje smrť, ktorá nás pripraví o všetko, o čom sme si mysleli, že je skutočné.

Šrímad Bhágavatam 4.12.15 uvádza:

Śrīla Dhruva Mahārāja si uvědomil, že tento vesmírný projev mate živou bytost stejně jako sen nebo přelud, neboť je stvořením iluzorní, vnější energie Nejvyššího Pána.

Význam:

V hlubokém lese se nám někdy zdá, že vidíme velké paláce a krásná města. Této iluzi se říká gandharva-nagara. Také ve snech si představujeme mnoho neskutečných věcí. Seberealizovaná duše, oddaný Pána, si uvědomuje, že tento hmotný vesmírný projev není ničím jiným než dočasnou, iluzorní představou, která se zdá být opravdová. Vesmír je jako přelud nebo stín. Za tímto stínovým výtvorem je však skutečnost, realita duchovního světa. Oddaného zajímá duchovního svět, a ne jeho stín. Oddaný, který realizoval nejvyšší pravdu, nemá zájem o její dočasný stín. To potvrzuje Bhagavad-gītā: paraṁ dṛṣṭvā nivartate.

Šrímad Bhágavatam 4.29.2b:

Vše, co se děje v čase, který sestává z minulosti, současnosti a budoucnosti, je pouhý sen. To je skrytý význam veškeré védské literatury.

Význam:

Celá hmotná existence je ve skutečnosti pouze sen. Nemá tedy smysl mluvit o minulosti, současnosti a budoucnosti. Lidé, které přitahuje karma-kāṇḍa-vicāra, “práce pro budoucí štěstí prostřednictvím plodonosných činností”, rovněž sní. Minulé a současné štěstí jsou také pouhé sny. Skutečná realita je Kṛṣṇa a služba Kṛṣṇovi, která nás může zachránit ze spárů māyi, neboť Pán říká v Bhagavad-gītě (7.14): mām eva ye prapadyante māyām etāṁ taranti te — “Ti, kdo se Mi odevzdají, mohou snadno překonat Moji iluzorní energii.”

Védske písma sa nám snažia vysvetliť podstatu života. Pod vplyvom ilúzie si myslíme, že všetko, o čo sa usilujeme, je reálne, ale bohužiaľ nie je. Všetko budeme v okamihu smrti nútení opustiť a nezostane nám nič hmotné – žiadni príbuzní, partner, majetok, prestíž,… Jediné, čo si so sebou berieme, je naše vedomie, na základe ktorého získame buď ďalšie dočasné hmotné telo, alebo večné duchovné. Záleží od našich túžob a činností.

Prečo tomu tak je, vysvetľuje Šrímad Bhágavatam 2.9.1:

Proč Pán ovlivňuje živou bytost k takovému vědomí a zapomnění? Odpovědí je, že Pán si jasně přeje, aby každá živá bytost měla své čisté vědomí Jeho nedílné části, a byla tak zaměstnána v Jeho láskyplné službě, což je pro ni přirozené; jelikož je však živá bytost zároveň částečně nezávislá, může odmítnout sloužit Pánovi a snažit se být stejně nezávislá jako je On. Všechny neoddané živé bytosti touží po tom, aby byly stejně mocné jako je Pán, i když pro to nemají předpoklady. Živé bytosti jsou vůlí Pána ovlivněny iluzí, protože chtějí být stejné jako On. Je to jako když se člověk chce stát králem, přestože k tomu nemá potřebné kvalifikace — když se živá bytost chce stát Samotným Pánem, je jí umožněno snít o tom, že se z ní stal král. Jako první tedy přichází hříšná touha živé bytosti stát se Pánem a vůlí Pána potom živá bytost zapomene na svůj skutečný život a sní o zemi utopie, kde může napodobovat Pána. Dítě pláče a chce, aby mu matka přinesla měsíc, ale matka mu dá zrcátko, a uspokojí plačící a vyrušující dítě odrazem měsíce. Stejně tak je plačícímu dítěti Pána přenechán odraz skutečného světa neboli hmotný svět, kterému může vládnout jako karmī a pak se ho zklamaně vzdát s touhou splynout s Pánem. Obě tato stádia jsou pouze iluzorními sny. Není třeba zkoumat, kdy živá bytost začala takto toužit. Skutečností však je, že jakmile po tom zatoužila, dostala se na nařízení Pána pod vládu ātma-māyi. Proto živá bytost v hmotných podmínkách sní o tom, že toto je “moje” a toto jsem “já”. Podmíněná duše ve svém snu považuje své hmotné tělo za své “já” nebo se mylně domnívá, že je Pánem a že vše ve spojení s tímto hmotným tělem je “moje”. Mylná představa o tom, co je “já” a “moje”, která živou bytost doprovází život za životem, je tedy pouhý sen a pokračuje tak dlouho, dokud si živá bytost nezačne být čistě vědomá skutečnosti, že je podřízenou nedílnou částí Pána.

Ak nechceme už viac snívať a užívať si, alebo trpieť v sne – v dočasnom hmotnom svete, musíme očistiť svoje hmotne znečistené vedomie a dosiahnuť tak čistý stav vedomia, v ktorom nás už iluzorný pôžitok nebude priťahovať. Popisuje to Šrímad Bhágavatam 11.11.2:

Tak jako sen je jen výtvorem inteligence a nemá žádnou podstatu, hmotný nářek, klam, štĕstí, neštĕstí a přijetí hmotného tĕla pod vlivem māyi jsou výtvory Mé klamné energie. Jinak řečeno, hmotná existence není sama o sobĕ realitou.

Význam:

Slovo deha-āpattiḥ vyjadřuje, že živá bytost se mylnĕ ztotožňuje s vnĕjším hmotným tĕlem, a tak se stĕhuje z jednoho tĕla do druhého. Āpatti také označuje velké utrpení či neštĕstí. Kvůli tomuto mylnému ztotožňování pod vlivem klamu zažívá živá bytost zde popsané tĕžkosti. Māyā znamená mylnou představu, že nĕco může existovat bez Pána Kṛṣṇy nebo pro jiný účel, než je potĕšení Nejvyššího Pána. I když se podmínĕné živé bytosti snaží tĕšit z hmotného smyslového požitku, výsledky jsou vždy bolestivé, a tyto nepříjemné zážitky vedou podmínĕnou duši k tomu, aby se znovu obrátila k Nejvyšší Osobnosti Božství. Konečným zámĕrem hmotného stvoření je tedy přivést živou bytost zpátky k láskyplné oddané službĕ Pánu. Proto lze i utrpení v hmotném svĕtĕ vidĕt jako transcendentální milost Osobnosti Božství. Podmínĕná duše si ale představuje, že hmotné vĕci jsou určené pro její požitek, a pak trpce naříká, když tyto vĕci ztratí. V tomto verši je uveden příklad snu, ve kterém hmotná inteligence vytváří mnoho iluzorních objektů. Podobnĕ vytváří naše znečištĕné hmotné vĕdomí iluzorní dojmy hmotného smyslového požitku, ale existence tĕchto přeludů postrádajících vĕdomí Kṛṣṇy není skutečná. Když se živá bytost podvolí znečištĕnému hmotnému vĕdomí, je soužená nesčetnĕ mnoha problémy. Jejím jediným řešením je vidĕt Pána Kṛṣṇu ve všem a vše vidĕt v Nĕm. Tak pochopí, že Pán Kṛṣṇa je nejvyšším příjemcem požitku, vlastníkem všeho a dobrodincem všech živých bytostí.

krishna-syamasundara

Keď dokážeme znovu obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Krišnom, s pôvodnou živou bytosťou, z ktorej všetko pramení, už viac nebudeme musieť snívať a prebudíme sa do reality, v ktorej je večnosť, blaženosť a poznanie. Toto prebudenie môžeme dosiahnuť jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry, ktorá v sebe obsahuje všetky ostatné mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Hare je energia Boha, Krišna a Ráma sú mená Boha. V tomto veku Kali – hádky a pokrytectva védy odporúčajú ako sebarealizáciu spievanie svätých mien Boha. Pomocou mahá-mantry sa priamo združujeme s Krišnom/Rámom a tak očisťujeme svoje vedomie od hmotného znečistenia – hmotných túžob. Hmotné túžby sú príčinou nášho snenia v hmotnom svete. Každý chce byť šťastný, ale málokto vie ako na to. V hmotnom svete šťastie trvá vždy len chvíľu a potom nasleduje nešťastie.

Vo významoch Bhagavad-gíty, taká aká je môžeme často nájsť odkazovanie sa na dôležitosť spievania Hare Krišna mahá-mantry:

BG 4.39,
BG 6.11-12,
BG 7.24,
BG 8.7,
BG 8.8,
BG 8.11,
BG 8.14,
BG 9.20,
BG 12.6-7,
BG 16.1-3,…

Proto se celý tento vesmír, který je svou povahou neskutečný jako sen, přesto jeví jako skutečný, a tak zahaluje vĕdomí živé bytosti a doléhá na ni opakovaným utrpením. Tento vesmír se jeví jako skutečný z toho důvodu, že je projevený energií klamu pocházející z Tebe, jehož neomezené transcendentální podoby jsou plné vĕčného štĕstí a poznání. [SB 10.14.22]

Iba sak sa spojíme so Zdrojom blaženosti, poznania a večnosti, vtedy môžeme tieto atribúty prežívať s Ním. Toto spojenie sa nazáva “Jóga”, konkrétne “Bhakti jóga“. Ak sa od tohto zdroja dištancujeme, musíme zakúšať dočasné radosti a strasti v hmotnom svete mysliac si, že my sme pánmi svojho života. To sa nazýva Máyá – ilúzia. Z tejto ilúzie nás môže dostať práve spievanie Hare Krišna mahá-mantry a spoločnosť oddaných Krišnu. Bez spoločnosti oddaných Krišnu je veľmi ťažké vôbec začať so spievaním Hare Krišna… preto je dôležitá pravidelná návšteva centier Hare Krišna, alebo aspoň čítanie kníh od autorov, ktorí sú oddaní Krišnu.

Pomocou tejto spoločnosti budeme schopní uvedomiť si iluzornosť hmotného pôžitku a začať s oddanou službou Najvyššiemu Pánovi, ktorá nám umožní zažívať blaženosť a poznanie už v tomto živote a večnosť po opustení hmotného tela.

Spievajme Hare Krišna a zobuďme sa konečne zo sna hmotného sveta :)

Sklon milovať

Vybral som pár významov od Šrílu Prabhupádu o našom sklone milovať a ako môžeme tento sklon využiť v prospech všetkých, nie len seba a svojich blízkych.

Základním principem života je všeobecný sklon někoho milovat. Nikdo nemůže žít aniž někoho miluje. Tento sklon mají všechny živé bytosti. Má ho dokonce i zvíře jako je tygr, alespoň v dřímajícím stavu, a jistě ho mají lidské bytosti. Nevíme však, kam nasměrovat naši lásku, aby byli všichni šťastni. V současnosti nás lidská společnost učí milovat svoji zemi nebo rodinu či sebe samotné, ale nedává žádnou informaci o tom, kam nasměrovat náš sklon milovat, aby mohli být šťastni všichni. Tímto cílem a ústředním bodem je Kršna. Nektar oddanosti nás učí, jak probudit svou původní lásku ke Kršnovi a jak se dostat do stavu, kdy můžeme užívat blaženého života.

Dítě v raném věku miluje své rodiče, pak své bratry a sestry, a jak den za dnem vyrůstá, začíná milovat svou rodinu, kolektiv, společnost, vlast, národ nebo dokonce celou lidskou společnost. Sklon někoho milovat však nebude uspokojen ani tehdy, když budeme milovat celou lidskou společnost. Zůstane nenaplněn, dokud nepoznáme, kdo je nejvyšší milovaný. Naše láska může být zcela uspokojena jen tehdy, je-li nasměrována na Kršnu. Tento námět je podstatou Nektaru oddanosti, který nás učí, jak milovat Kršnu v pěti různých transcendentálních náladách. [Nektar oddanosti – Předmluva]

Každá živá bytost má sklon nĕkoho milovat. Můžeme si všimnout, že když nĕkdo nemá, koho by mĕl rád, zamĕří svou lásku na nĕjakého mazlíčka v podobĕ psa nebo kočky. Vĕčný sklon živé bytosti nĕkoho milovat tak neustále hledá své uplatnĕní. Z tohoto verše se můžeme dozvĕdĕt, že Nejvyšší Osobnost Božství můžeme milovat jako přítele, syna, předka nebo našeho příznivce a že v této lásce nebudeme nikdy podvedeni a že nikdy neskončí. Vĕčnĕ se budeme tĕšit s Nejvyšším Pánem v různých aspektech našeho vztahu. [Učení Šrí Kapily, kapitola 16, text 38, Šrímad Bhágavatam 3.25.38]

krishna-syamasundara

Jelikož je Krišna dokonale přitažlivý, měli bychom vědět, že právě k Němu by měly směřovat všechny naše touhy. V Bhagavad-gītě je řečeno, že individuální osoba je vlastníkem či pánem svého těla, ale Krišna, který je Nadduší sídlící v srdcích všech bytostí, je svrchovaným vlastníkem a pánem všech individuálních těl. Soustředíme-li tedy své sklony milovat pouze na Krišnu, automaticky tím ihned dosáhneme všeobjímající lásky, jednoty a klidu. Když zaléváme kořen stromu, automaticky tím dodáme vláhu větvím, výhonkům, listům i květům, a když skrze ústa zásobíme jídlem žaludek, uspokojí to všechny části těla.

Umění zaměřovat pozornost na Nejvyššího a věnovat Jemu svou lásku se nazývá vědomí Krišny. Založili jsme hnutí pro vědomí Krišny, aby mohl každý uspokojit své sklony milovat druhé jednoduše tím, že bude svou lásku směřovat ke Krišnovi. Celý svět si přeje uspokojovat svou vnitřní potřebu milovat druhé, ale všechny vynalezené metody, jako je socialismus, komunismus, altruismus, humanismus, nacionalismus — a cokoliv dalšího, co se ještě dá vymyslet pro mír a blahobyt světa — jsou marné a přinášejí jen zklamání kvůli naší naprosté neznalosti umění milovat Krišnu. Lidé si obvykle myslí, že budou šťastní podporováním morálních zásad a náboženských obřadů. Jiní si možná myslí, že štěstí lze dosáhnout ekonomickým rozvojem, a další, že jim štěstí přinese pouhé uspokojování smyslů. Skutečností však je, že lidé mohou být šťastní jen tehdy, když budou milovat Krišnu. 

Krišna dokáže dokonale opětovat naši lásku v různých vztazích, jež se nazývají rasa. V podstatě existuje dvanáct láskyplných vztahů. Krišnu lze milovat jako nejvyššího neznámého, jako nejvyššího pána, nejlepšího přítele, dokonalé dítě či nejlepšího milence. To je pět základních vztahů. Můžeme také milovat Krišnu nepřímo v sedmi dalších vztazích, které se od pěti základních navenek liší. Může to být jakkoliv, ale důležité je, abychom svůj vnitřní sklon milovat zasvětili Krišnovi — pak bude náš život úspěšný. To není výmysl, ale skutečnost, kterou si můžeme ověřit tím, že to prakticky vyzkoušíme. Můžeme sami pozorovat, jaké účinky má láska ke Krišnovi na náš život. [Krišna, Nejvišší Osobnost Božství – Předmluva]

Chtíč je pouze zvráceným odrazem lásky k Bohu, která je pro každou živou bytost přirozená. Pokud jsou ale všichni od samého začátku učeni o vědomí Kṛṣṇy, tato přirozená láska k Bohu se v chtíč nemůže zvrhnout. Když láska k Bohu klesne na úroveň chtíče, je velice obtížné vrátit se do normálního stavu. Nicméně vědomí Kṛṣṇy je tak mocné, že i ten, kdo ho začne rozvíjet pozdě, se může dodržováním usměrňujících zásad oddané služby dostat na úroveň, kdy bude Boha milovat. Člověk tedy může v kterémkoliv období života — neboli od okamžiku, kdy pochopí, jak je to důležité — začít ovládat smysly vědom si Kṛṣṇy, v oddané službě Pánu, a změnit chtíč v lásku k Bohu, která představuje nejvyšší dokonalost lidského života. [Bhagavad-gíta 3.41]

Kršna má například sklon milovat osobu opačného pohlaví a my máme stejný sklon. Láska má svůj počátek ve vĕčné lásce mezi Rádhou a Kršnou. My také hledáme vĕčnou lásku, ale jelikož jsme podmínĕni zákony hmotné přírody, naše láska má počátek i konec. Když však transcendujeme takové pomíjivé vztahy, budeme se moci účastnit láskyplných výmĕn, které jsou podobné milostným vztahům mezi Kršnou a Rádhárání. Mĕli bychom proto usilovat o návrat zpátky domů, zpátky ke Kršnovi. Kršna je vĕčný, a když se k Nĕmu vrátíme, obdržíme také vĕčné tĕlo. [Učení Královny Kuntí, kapitola 15]

Všichni máme sklon někoho milovat. Ústředním bodem vědomí Krišny je, že cílem naší lásky by měl být Krišna. Když budeme neustále zpívat Hare Krišna mantru a vzpomínat na Krišnovy transcendentální zábavy, můžeme si být plně vědomi Krišny, a tak bude náš život vznešený a úspěšný. [Krišna, Nejvyšší Osobnost Božství, kapitola 35]

Prečo milovať Krišnu?

Kvůli nevĕdomosti se bohužel zarputile snažíme vyždímat štĕstí a lásku z hmotných vztahů, které nejsou přímo spojené s Kṛṣṇou, a tak je náš život stále naplnĕný zklamáním. Řešení je prosté: odevzdat se Kṛṣṇovi, milovat Kṛṣṇu, milovat Kṛṣṇovy oddané a být vĕčnĕ šťastný. [Šrímad Bhágavatam 10.43.17]

V skratke – Vzťahy v hmotnom svete sú dočasné. Ak hľadáme šťastie a lásku v dočasných prejavoch ako sú zvieratá, či ľudia, naše radosti sa premenia na strasti keď o ne prídeme, alebo keď naše očakávania nie sú naplnené. Nikto nedokáže naplniť na 100% naše očakávania a potreby, okrem Krišnu. V partnerských vzťahoch ľudia zažívajú nemalé problémy a nedorozumenia, pretože ich sklon milovať nie je správne nasmerovaný a často sa jedná o zvrátenú podobu lásky – chtíč. Ak chceme byť skutočne šťastní a zažívať skutočnú lásku, musíme spoznať Krišnu a milovať Ho. Potom môžeme milovať všetko a všetkých nesebeckou, bezpodmienečnou láskou. Môžeme sa to naučiť pomocou Bhakti jógy, o ktorej píšem v článku “Bhakti jóga“.

„Učiteľ, ktoré prikázanie v zákone je najväčšie?“ Ježiš mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. Toto je prvé a najväčšie prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci.“ [MT 22, 36-40]

Čo ak je to inak, ako bolo do nás vštepené

Mnohí ľudia veria informáciam, ktoré do nich boli vštepované odmalička učiteľmi a príbuznými. Ani im len nenapadne spochybňovať tieto informácie. Ak sa ich aj niekto pokúsi spochybniť, je v ich očiach blázon. Len zopár ľudí s otvorenou mysľou je schopných pripustiť, že nemusí byť všetko pravda, čo nám je/bolo prezentované ako pravda.

Upozornenie: Tento článok obsahuje konšpiračné teórie na zamyslenie. Neberte ich prosím ako pravdu. Neverte ničomu, ani konšpiráciam, ani tomu, čo vám podstrkuje mainstream. Skúste si ponechať otvorenú myseľ a neutvárajte zbytočne unáhlené závery.

História

Históriu píšu víťazi. Ak by ju písali aj porazení, mohli by sme sa dozvedieť oveľa viac a viac pravdy. Ako si dnes môžeme byť 100% istí, že to, čo sa učíme o histórii je pravda?

Historici a vedci doteraz nevedia s určitosťou povedať čo sa dialo pred tisíckami rokov. Často sú to len domnienky založené na nedostatočných informáciach. Každú chvíľu môže prísť niekto s novou domnienkou, ktorá bude prijatá ako lepšia domnienka a tá sa bude učiť na školách a chúdence deti tomu budú veriť ako pravde.

Napríklad náš učili ako boli postavané Egyptské pyramidy, ale nikto nevie s určitosťou povedať ako boli naozaj postavané. Sú okolo toho len samé teórie, domnienky a tie sa učia na školách. Tiež vek pyramíd je otázny. Existujú teórie, že pyramídy sú oveľa staršie ako sa učí na školách.

O chráme Kailash v Indii, ktorý bol vtesaný do skaly vedci hovoria, že ho postavali primitívni ľudia s primitívnymi nástrojmi a trvalo im to stovky rokov… tak znie jedna z teórií.

Môžeme nájsť veľa ďalších podobných prípadov…

Zaujímavosťou je, že popieranie holokaustu je vo viacerých krajinách trestný čin. Vraj preto, lebo spôsobuje poškodeným citovú ujmu. Existujú teórie, že ani z ďaleka nemohlo byť tak veľa obetí holokaustu ako je nám prezentované.

Medicína

Mnohí ľudia majú až príliš veľkú dôveru v modernú medicínu. Hlavne v chemické lieky, lekárov a tiež očkovanie. Mnohí ľudia stratili spojenie s prírodou a zabudli na prírodnú medicínu a zdravý životný štýl. Chemické lieky môžu byť účinnejšie, ale za cenu vedľajších účinkov. Výtvory človeka nebudú nikdy tak dokonalé, ako výtvory prírody.

Farmaceutický priemysel patrí medzi najväčšie priemysly sveta. Je to dobrý biznis so zdravím. Povinné očkovanie pre milióny ľudí pod rúškom hrozby smrteľnej epidémie… vyhlasovanie prírodnej medicíny za šarlatánstvo… neočkovaných za hrozbu spoločnosti… len naše chemické lieky vám pomôžu. O skutočnej príčine chorôb síce vôbec netušíme, ale vieme potlačiť ich dôsledok! Ak sa choroba náhodou vráti, vieme ju potlačiť silnejšími liekmi!

Zubná pasta má vraj chrániť pred zubným kazom, ale aj napriek tomu, že si ňou ľudia umývajú zuby, majú kazy! A nie málo. Čo ak je to tak, že zubná pasta neochraňuje zuby pred zubným kazom, ale ešte ho aj vytvára? 😮

Našťastie je prístupná alternatívna medicína, ktorá už v poslednej dobe dosť vstupuje do povedomia mnohých ľudí. Táto medicína sa zaoberá aj príčinami chorôb a tie sa snaží s pacientom vyriešiť. Pokiaľ existuje príčina, prejaví sa aj následok. Ak vyriešime príčinu, následok nebude. Tak by mala v správnosti medicína postupovať a nie len medicína, ale všetky odvetvia.

Ropa

Ďalší veľký priemysel je ropný a automobilový. Ropní magnáti by určite neboli radi, keby prišli o zisky z ropy. Ak by v dobe vzniku prvých automobilov existovala technológia, ktorá by autám umožňovala iný ako ropný pohon, určite by sa to ropným magnátom nepáčilo. Existujú teórie, že Nikola Tesla už vymyslel motor na báze voľnej energie a to sa ropným spoločnostiam vôbec nepozdávalo a tak ho skonfiškovali. Sú tiež informácie o požiari v Teslovej laboratórii, ktorý zničil stovky jeho patentov. Nie je tajomstvom, že Tesla chcel voľnú energiu pre všetkých zadarmo. To sa ale biznismenom vôbec nepozdávalo a je dosť možné, že majú prsty v Teslovom neúspechu.

Je naozaj na zamyslenie ako sa za 50 rokov vyvinuli počítače, televízia, telekomunikácia a autá. Počítače veľkosti futbalového ihriska nahradili vreckové počítače v podobe mobilov. Káble nahradila Wi-fi. Staré čiernobiele televízory nahradili plazmové. Ale väčšina áut má stále spaľovacie motory na benzín, naftu a plyn. Až nedávno sa začali vyvíjať motory na elektrický pohon, ktoré sú však pre väčšinu populácie cenovo nedostupné.

computers-then-and-now-vs-energy-then-and-now

Záver

Je toho celkom dosť, čomu mnohí ľudia veria bez akýchkoľvek pochybností a tých, ktorí sa to opovážia spochybňovať, označujú za bláznov. Prijímajú informácie od autorít ako sú vedci ako neomylné a to je základný kameň úrazu. Aj samotní vedci pripúšťajú, že sa môžu mýliť. Ale ľudia z nejakého dôvodu neoblomne veria vedcom a ich potencionálne omylným záverom.

Keď chceš zmanipulovať ľudí, nedovoľ im poznať pravdu. Prezentuj im lož ako pravdu a uisti sa, že jej uveria ako pravde a nebudú ju spochybňovať. Tak im môžeš podsúvať ďalšie lži, ktorým budú veriť ako pravde a ďalej ich manipulovať a dostať ich tam, kam chceš.

„Minulost byla vymazána, vymazání bylo zapomenuto, lež se stala pravdou.“ – George Orwell

Ďalšia konšpiračná teória hovorí o elite, ktorá tvorí zhruba 1% populácie a kontroluje a ovplyvňuje dianie na svete. Masy ľudí sú obeťami tejto hromadnej manipulácie bankárov, politikov a ďalších elitárov, ktorí verejne nie sú známi, ale majú veľký vplyv. Keď chcú, aby si ľudia mysleli, že Zem je plochá, vedia ako to dosiahnúť. Keď chcú, aby si ľudia mysleli, že Zem je elipsoid, vedia ako to dosiahnúť. Nemajú problém manipulovať ľudí a ich sklon mať absolútnu dôveru v autority ako sú napríklad vedci, či lekári.

tvkabala

PS: Sú to len slová na zamyslenie, neberte to príliš vážne :) Neverte všetkému, čo vám prezentujú ako fakty a neverte ani konšpiráciám. Naučte sa spochybňovať aj nos medzi očami. Tak môžete mať neustále otvorenú myseľ a byť ochránení pred potencionálnou falošnou pravdou, ktorú sa vám snažia natlačiť do hlavy. Nerobte unáhlené závery a nepovažujte svoju vieru v autority a svoje domnienky za pravdu. Radšej si priznajte, že neviete ako to naozaj je. Tak je menšia šanca, že sa stanete obeťou niekoho manipulácie.

Existuje Boh?

Polož si otázky: Prečo verím v Boha? Existuje? Skadiaľ mám tu istotu? Je skutočný? Miluje ma? Jednoduché otázky, no na zamyslenie…

Jeden muž prišiel k holičovi, aby sa dal ostrihať a oholiť ako obvykle. Začali sa rozprávať, rozprávali o mnohých rozličných veciach a témach. Zrazu sa zvrtla reč na tému Boh.
Holič hovorí: „Pozrite sa, je neverím, že Boh existuje.“
„Prečo si to myslíte?“ pýta sa zákazník.
H.: „Je to jednoduché, stačí výjsť na ulicu a uvidíte, že Boh neexistuje.
Povedzte mi, keby existoval, bolo by toľko chorých ľudí? Bolo by toľko opustených detí? Ak skutočne existuje Boh, bolo by toľko trápenia a bolesti? Ako môžem milovať Boha, ktorý dopustí toto všetko…“

Zákazník sa na chvíľu zamyslel, ale neodpovedal, pretože sa nechcel začať hádať.
Holič skončil svoju prácu a zákazník odišiel. Len čo vyšiel na ulicu, uvidel muža s dlhými vlasmi, s dlhou bradou, neupraveného a špinavého. Bolo to veľmi dávno, keď mal tento muž naposledy ostrihané vlasy.

Zákazník sa vrátil späť k holičovi a hovorí:
„Viete čo? Holiči neexistujú!“
H.: „Ako to môžete povedať?“ pýta sa holič prekvapene. Ja som holič a som tu. Práve teraz som vás dostrihal, oholil…“
„Nie!“ zvolal zákazník. Holiči neexistujú, pretože keby boli, nebolo by toľko neupravených ľudí s dlhými vlasmi a dlhou bradou, ako ten muž vonku!“
H.: “Jéj, holiči existujú to len ľudia ich nevyhľadávajú. “
Z.: „Presne!!! Je to tak. Boh existuje. Čo sa stalo je len to, že ľudia ho nenasledujú, ani ho nehľadajú. Preto je toľko bolesti a trápenia na svete.“

AMEN 🙏🙏🙏