Mesačné archívy: február 2019

Stratení v špekuláciách

Ak človek nemá vedenie autority, skúseného učiteľa, ktorý sa naozaj vo svojom odbore vyzná, je odkázaný na svoje špekulácie. Čokoľvek, čo nepochádza z autorizovaného zdroja poznania, je špekulácia. Ľudia špekulujú jeden cez druhého a myslia si akí sú múdri. Jeden hovorí to, druhý to, tretí zase niečo iné… a nezhodnú sa pokiaľ považujú svoje špekulácie za pravdivé. Môžeme vidieť, že sa to v dnešnej spoločnosti v hojnej miere deje. Takmer nikto neprijíma autoritatívny zdroj poznania, ale skoro každý si fičí na svojich špekuláciach a tak potom aj dnešná spoločnosť vyzerá – katastrofálne.

Jedno ego prebíja druhé a ľudia sa neustále o niečom hádajú a nedokážu sa zhodnúť. To je príznak doby hádky a pokrytectva – Kali yugy. Väčšina ľudí uprednosťňuje pod veľkým vplyvom ega svoj názor pred názorom druhých neuvedomujúc si, že sú to viacmenej len ničím nepodložené špekulácie. Píšem o tom v článku “Na názore nezáleží“.

Pravda

Pravda je nezávislá na názoroch a špekuláciach. Milión ľudí môže špekulovať a mať svoj názor, ale nemusí poznať pravdu.

Ako môžem zistiť, či je niečo pravda, alebo nie? Jednoducho si to musím overiť, zistiť na vlastnej koži. Inak mi ostáva len veriť, alebo neveriť. Ak nemám skúsenosť s ohňom a niekto mi povie, že páli, môžem mu veriť, alebo neveriť. Ale ak získam s ohňom skúsenosť, budem už vedieť čo je vlastne oheň, nemusím len veriť.

Mnohé náboženstvá zneužívajú tendenciu ľudí veriť niečomu a tak sú mnohí ľudia fanatickí veriaci, ktorí nedokážu triezvo rozlišovať realitu od fantázie. Jednoducho slepo veria a svoju vieru považujú za pravdu. Väčšinou za jedinú pravdu. A tak vzniká nebezpečný fanatizmus, vďaka ktorému môžu vzniknúť konflikty. Len preto, lebo ľudia nepoznajú pravdu a žijú v akýchsi predstavách o pravde. Píšem o tom v článkoch “Veriť nestačí” a “Slepá viera“.

Jednoducho ak sa chcem dopátrať pravdy, môžem špekulovať tisíce rokov a nemusím sa dopátrať. Môžem veriť, neveriť, ale aj tak stále nebudem vedieť, ktorá bije. Jediný spoľahlivý spôsob je obrátiť sa na kvalifikované osoby, ktoré vidia veci také, aké sú a učiť sa od nich pravde. Píšem o tomv  článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“. Pravý duchovný učiteľ vždy vedie žiaka k praktickej realizácii a nenúti ho len slepo veriť. To je veľmi dôležitý bod pre spoznanie pravdy!

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]

Takých osôb v dnešnom svete nie je veľa. Sú veľmi vzácne, pretože väčšina ľudí uprednostňuje svoje špekulácie pred pravdou a sú z toho len viac a viac zmätení a pobláznení. Ale hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa objaví.

parampara

Keď pochopíme a prijmeme tento základný, veľmi jednoduchý princíp získavania skutočného poznania, môžeme sa veľmi rýchlo priblížiť k spoznaniu pravdy a vzdať sa svojich obmedzených špekulácií.

Posadnutie démonmi, duchmi a inými astrálnymi bytosťami

Bol som svedkom posadnutia človeka temnými bytosťami a nebolo to nič príjemné a pekné. Posadnutá osoba môže navonok pôsobiť veľmi príjemne, ale vo vnútri sa ukrýva temnota… temnota, ktorá pochádza z jej minulých činností a túžob, častokrát z minulých životov.

Donedávna som si myslel, že démoni a iné temné bytosti sú oddelené, nezávislé entity, ktoré škodia druhým. No bolo mi vysvetlené, že démonov tvoríme my svojimi túžbami, myšlienkami a činmi. Démoni sú náš výtvor a len nám poskytujú to, po čom túžime. S radosťou spolupracujú… Niektorí ľudia majú veľmi temné túžby a tak vytvoria veľmi temných a silných démonov, ktorých sa potom nedokážu zbaviť aj niekoľko životov a robia im problémy.

Najzávažnejším posadnutím je posadnutie samotným diablom, Luciferom, Satanom, kedy osoba úplne mení svoje správanie a nemusí si toto posadnutie ani pamätať. No toto posadnutie nebýva našťastie také časté a zvyčajne býva len chvíľkové. Iné druhy posadnutia trvajú oveľa dlhšie kým s nimi človek nezačne niečo seriózne robiť.

Ako sa posadnutie prejavuje?

V článku “Mágia a okultizmus – Zlí Duchovia a exorcizmus” sa píše:

Jedným z prejavov posadnutosti môže byť nenávisť k tomu, čo je sväté, posvätné. Nemáme tu na mysli tých, ktorí neveria v Boha a vysmievajú sa z posvätných veci a sú agresívni; myslime tu na ľudí, čo za normálnych okolností veria v posvätné veci, sú dobrí vo svojom srdci, ale v určitých prípadoch sa prejavujú násilnícky a agresívne, keď sa napríklad modlia s inými, keď vidia kríž, obraz Panny Márie, a svätých, keď príde do kontaktu so svätenou vodou či svätenými olejmi. Myslime tu na tých ktorých osobnosť sa úplne zmení. Ďalšie kritéria, ktoré pobádajú k hlbšiemu skúmaniu, keď človek začne rozprávať jazykom, ktorý nikdy predtým neštudoval, ale pritom ho dokonale chápe; keď človek pozná skutočnosti, ktoré sú mu vzdialené, alebo predmety, ktoré sú mimoriadne zložité a skryté; keď disponuje silou a mocou, ktorá prevyšuje jeho bežné schopnosti. A treba ešte pripomenúť, že ani tieto prípady nie sú dôkazom. Je tu ešte psychiatria, ktorú nemožno vylúčiť z rozhodovania.

Tí ľudia napríklad začínajú vidieť čudné veci, duchov… Začínajú sa okolo nich diať nevysvetliteľné veci, prehovárajú k nim v mysli hlasy… Posadnuté osoby skôr hľadia na to, ako si čo najviac užiť za každú cenu a každého, kto sa im v tom snaží zabrániť čo i len slovami, považujú za nepriateľa. Nedajbože aby im niekto bránil v pôžitku… Ak sa im niekto pokúša zabrániť v pôžitku, veľmi sa na neho hnevajú a hnev môže byť taký silný, že vyústi až do zabitia. Posadnutý človek je jednoducho úplne pobláznený túžbou po pôžitku a chce ho získať za každú cenu. A tak si myslí, že bude šťastný…

Často menia náladu a dokonca aj povahu. Cez deň môžu byť fajn, ale večer sa prejavuje ich spojenie s temnými silami a správajú sa veľmi nezvyčajne.

Ako sa človek vlastne môže dostať pod moc temných síl?

Človek sa neposadne len tak. Vždy je tam príčina. Musí v sebe niečo dlho nosiť, nejakú skrytú urazenosť alebo hnev… a chce sa pomstiť. Temné sily mu to s radosťou umožnia.

Často sa stávajú posadnutými ľudia, ktorí sa zaoberajú, alebo zaoberali (aj v minulých životoch) mágiou, okultizmom, či satanizmom. Zahrávajú sa často nevedomky s temnými silami až ich temné sily ovládnu a posadnú. A potom má človek fakt čo robiť, aby sa z toho dostal.

Sú tiež prípady posadnutia počas meditácie keď človek nemá vytvorenú ochranu a otvára sa tak astrálnym bytostiam.

Ako pomôcť posadnutému?

Pre ľahšie prípady môže stačiť pokropenie svätenou vodou a nosenie posvätných predmetov, ktoré ju ochránia pred útokmi temných síl. Je dobré tiež modliť sa k Najvyššiemu (k Bohu), alebo vyslovovať ochranné mantry. Napríklad Nrsimha mantru (Narasimhadev je inkarnácia Višnua, ktorá zabila najobávanejšieho démona všetkých čias Hiranyakasipua):

Óm ugram víram mahá višnum džvalantam sarvatomukham narasimham bhíšanam bhadram mritior mritium namámjaham

Výslovnosť mantry je taká, ako je napísaná. Táto mantra odstraňuje v živote všetky prekážky a teda aj posadnutie démonom. Pravidelným počúvaním alebo odriekaním tejto mantry sa človek môže zbaviť posadnutia.

Ďalšia mantra je Hare Krišna mahá-mantra, ktorá v sebe obsahuje všetky mantry a teda by mala aj pomôcť pri odstránení posadnutia:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Tieto mantry nesú veľmi vysokú vibráciu, ktorá naše vedomie postupne pozdvihuje z nižších úrovní do vyšších. Čím viac opakovaní mantry a čím častejšie, tým rýchlejší je pokrok. Najlepšie je, keď mantru počúva a vyslovuje ten, kto je posadnutý.

Modlitba

Najľahšia forma exorcizmu je úprimná modlitba k Bohu. Úprimná túžba, aby Boh pomohol posadnutej bytosti môže naozaj pomôcť. Či už sa modlí postihnutá osoba, alebo sa modlí niekto za ňu. Niekedy je nutné modliť sa viackrát, inokedy stačí dlhšie a raz a posadnutie pominie. Záleží prípad od prípadu. Sú aj prípady kedy ani modlitba nepomohla.

Čerpal som z článkov:

https://www.cas.sk/clanok/301143/slovensky-exorcista-prehovoril-ako-sa-skutocne-vyhana-diabol/

https://mareksopko.blog.sme.sk/c/144338/Magia-a-okultizmus-Zli-Duchovia-a-exorcizmus.html

Ako nájsť dobrého partnera

Z materialistického hľadiska môže byť veľa spôsobov ako si nájsť dobrého partnera. Musí mať také, či onaké povahové črty. Musí vedieť dobre variť, byť pekný, vtipný, vedieť čo od života chce a podobne… Ale už málokto sa zaoberá skutočnou duchovnou stránkou vzťahu.

Spoločný rast

Z duchovného hľadiska sú vzťahy hlavne o vzájomnom učení sa, o spoločnom duchovnom raste. Pokiaľ berieme vzťah len ako užívanie si a napĺňanie svojich túžob bez toho, aby sme sa nejako posunuli po duchovnej stránke, tak potom aj tieto vzťahy dopadajú – hádkami, nedorozumeniami, rozchodmi, pretože partneri nie sú ochotní spolu rásť a riešiť problémy.

Pokiaľ sa vo vzťahu nepoučíme, dostaneme ďalšiu možnosť s novým partnerom, ktorý bude rovnaký, alebo veľmi podobný ako ten predošlý.

Karmické vzťahy

V poslednej dobe sa dosť skloňuje pojem “karmické vzťahy“. Väčšinou tá karma nie je moc príjemná a ľudia vo vzťahoch zažívajú doslova peklo. To, čo sme v minulých životoch robili druhým, sa nám v karmických vzťahoch vracia. Je aj zopár ľudí, ktorí majú pekné vzťahy, ale to sú skôr výnimky. Väčšina ľudí v dnešnej dobe má dosť nepekné vlastnosti a pokiaľ idú s týmito vlastnosťami do vzťahu, na prvý pohľad krásny vzťah sa zmení na peklo.

Môžeme byť akokoľvek výberaví pri výbere partnera, ale vždy nás spojí karma. To, čo vyžarujeme, to si aj priťahujeme – to je naša karma. Vzájomná príťažlivosť nie je náhoda a nie je to ani naša voľba kto nás priťahuje a koho priťahujeme my. Môžeme si myslieť, že my sme si vybrali tohto partnera, ale v skutočnosti nás spojil osud a máme si čo to spolu doriešiť a poučiť sa.

Zrkadlenie

Každý vzťah funguje na princípe zrkadlenia. Náš partner nám zrkadlí naše vlastnosti, či už do menšej, alebo väčšej miery a my zase zrkadlíme jeho vlastnosti. Čím väčšia miera, tým je to neznesiteľnejšie, pokiaľ sú tie vlastnosti zlé. A my vo svojej nevedomosti zvaľujeme vinu na partnera, že on je taký. Nie, my sme takí! Keď sa dokážeme úprimne hlboko do seba pozrieť, môžeme vidieť, že ako sa správa partner k nám, môžeme za to v skutočnosti my! Je to v nás…

Polepšiť seba

Ak chceme dobrý vzťah, najskôr musíme byť dobrí my. Nijak inak nemôžeme zažívať pekný vzťah. Môžeme si naivne myslieť, že sme dobrí, že sme v pohode, ale to, akí v skutočnosti sme, ukazujú naše vzťahy, nie to, čo si o sebe myslíme, alebo čo si myslia ostatní. Ako dokážeme fungovať s ostatnými, hovorí o nás samotných.

Pokiaľ je v nás sebectvo, náš partner nám ho bude zrkadliť. Pokiaľ je v nás hnevlivosť, takisto nám to dá náš partner dosť očividne najavo. Čokoľvek vyžarujeme, to sa nám bude diať v našej realite.

Najzávažnejšie problémy vo vzťahoch spôsobuje sebectvo, ľahostajnosť, chamtivosť, závisť, žiarlivosť, hnevlivosť, pýcha a ďalšie veľmi nepekné vlastnosti, ktoré má veľmi veľa ľudí v sebe v rôznej miere.

Môžeme si nájsť vždy len takého partnera, akí sme my sami. Zákon príťažlivosti nijako neoklameme. Môžeme si vysnívať dokonalého partnera a myslieť si, že si s ním budeme nanajvýš rozumieť a milovať sa, ale pokiaľ nie sme očistení od našich všetkých zlých vlastností, naša predstava dokonalosti nebude naplnená a budeme práve naopak zažívať nemalé problémy. Všetky tieto problémy spôsobujeme my sami tým, akí sme. Môžeme zvaľovať vinu na partnera, ale nič tým nevyriešime. Oveľa rozumnejšie je pozrieť sa hlboko, hlboko do seba a uvidieť tam všetok ten bordel, ktorý nám náš partner iba zrkadlí. Pokiaľ sa budú obaja partneri snažiť tieto nečistoty v sebe čistiť, vzťah môže pekne fungovať. Nebude bezproblémový, ale problémy sa dajú s týmto postojom jednoduchšie riešiť. No pokiaľ to partneri nechápu a zvaľujú na seba vinu, je to veľmi zlé a vzťah to môže zabiť, čo sa veľmi často stáva.

Častokrát sa stáva, že partneri až po rozchode pochopia čo sa vo vzťahu mali naučiť. Lepšie neskôr, ako vôbec. K bývalému partnerovi sa síce už väčšinou nevrátia, pretože ich cesty sa rozdelili a majú sa zase naučiť niečo nové s niekym iným. A takto sa učíme o sebe vzťah za vzťahom, kým nie sme dostatočne očistení a pripravení na vážnejší dlhodobý vzťah.

Ak má niekto dlhodobý vzťah a dokáže v ňom byť šťastný, je to známka jeho duchovnej vyspelosti. Ak niekto strieda jedného partnera za druhým, je to známka jeho duchovnej nezrelosti. A ak má niekto aj dlhodobý vzťah, ale nie je v ňom šťastný, tiež nie je moc duchovne vyzrelý.

Duchovne najvyspelejší je však ten, kto už nerieši svetské vzťahy, ale zaoberá sa už len vzťahom s Bohom. To je však úroveň veľkých svätcov, na ktorých sa väčšina ľudí v dnešnej dobe nehrabe. Svetská láska je totiž len prevráteným obrazom našej pôvodnej lásky k Bohu. Mnoho ľudí si myslí ako miluje, ale v skutočnosti im ide hlavne o naplnenie sexuálnej túžby. Taká je realita. No skutočná, duchovná láska je iná, nie je v nej ani štipka sebectva.

Pozor na ľudí, ktorí nemajú dlhoročných priateľov

Spoznal som pár ľudí, ktorí nemajú žiadnych blízkych dlhoročných priateľov. Neskôr, keď som ich spoznal bližšie, pochopil som prečo.

Títo ľudia majú špeciálnu schopnosť ničiť vzťahy. Preto im žiadny vzťah, ani priateľský dlho nevydrží. Títo ľudia majú tiež špeciálnu povahu, ktorú nezvláda každý a ani oni sami nie. Môžu mať rôzne psychické problémy, ktoré sa následne prejavujú vo vzťahoch.

Na prvý pohľad títo ľudia pôsobia veľmi milo, povedal by som, že oveľa milšie ako väčšina ľudí a preto sú veľmi príťažliví a ľahko nadväzujú vzťahy. No keď s niekym nadviažu bližší vzťah, začnú sa vynárať rôzne problémy. Na tom by ešte nebolo nič nezvyčajné, keby za tie problémy nezačali zvaľovať vinu na druhých a nepriznali si svoj podiel viny. Za všetko môžu druhí. A tak sa z pekných vzťahov stávajú pekelné a jedného dňa zhoria do tla. A tak stále dokola…

Bližšie vzťahy týchto ľudí trvajú zvyčajne len pár mesiacov, nanajvýš pár rokov. Akonáhle sa im niečo nepáči, začnú si myslieť, že tí druhí sú zlí, zvalia na nich všetku vinu a prerušia s nimi kontakt. Je to smutné, ale deje sa to.

Takže ak spoznáte niekoho, kto nemá žiadneho dlhoročného priateľa, je to varovný signál, že s danou osobou niečo nie je v poriadku. Môže vám hovoriť, že jej nikto nerozumie, že nemá nikoho blízkeho atď… a môže si vás tým získať a vy sa môžete stať jej blízkym na určitú dobu. No keď sa bližšie spoznáte a prestanete jej vyhovovať, nebude váhať hodiť na vás všetku špinu a vymeniť vás za niekoho iného ako špinavú handru.

Všetko sa nám deje z nejakého dôvodu. Aj to, že stretávame takýchto ľudí. Všetko je to odrazom nášho vedomia. Ak narazíme na takúto osobu, znamená to, že máme vo vedomí aspoň kúsok z nej. Aj my máme podobnú mentalitu, len si ju možno ešte neuvedomujeme. Aj my máme tendenciu zvaľovať všetku vinu na druhých a zameniť ich za niekoho iného, lepšieho. Či už do väčšej, alebo menšej miery. Ak budeme k sebe úprimní a pozrieme sa na seba do zrkadla, môžeme zistiť, že aj my sme takí a môžeme sa napraviť. Pokiaľ si to neuvedomíme, budeme stále stretávať rovnakých ľudí, ktorí nám zrkadlia naše vlastnosti.

Pochopiť princíp zrkadlenia nám môže pomôcť pochopiť samých seba a môže nám pomôcť veľmi rýchlo sa polepšiť.

O zrkadlení píšem v článkoch “Ako využiť zrkadlenie na sebarozvoj” a “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Za všetko, čo sa nám deje, môžeme my

Ľudia majú tendenciu zvaľovať vinu za svoje problémy a nepríjemnosti na druhých – on za to môže, ona za to môže, oni… ale to je nevedomosť. Neuvedomujú si na akom princípe to tu celé funguje – na princípe akcie a reakcie – karmy. Všetko, čo komu spôsobíme, či už dobré, alebo zlé, príjemné, či nepríjemné, sa nám vracia ako bumerang. A v nevedomosti kričíme – oni za to môžu!

V poslednej dobe som si prešiel dosť veľkými nepríjemnosťami a bolesťami. Rozmýšľal som čím som si to zaslúžil. Pred dvoma rokmi sa mi stala tá istá situácia ako pred rokom. Prišiel som k záveru, že sa mi to deje preto, lebo som si to svojim vedomím pritiahol a potreboval som to zažiť, aby som sa niečo naučil. Aké máme vedomie, také situácie zažívame a takých ľudí si priťahujeme. Je to princíp zrkadlenia. Píšem o tom v článku “Projekcia mysle a podvedomia“.

Ak ja niečo vysielam, tak si to aj priťahujem. Vysielam egoizmus, priťahujem si egoistov. Vysielam ľahkovážnosť, priťahujem si ľahkovážnych ľudí… a môžem nadávať koľko chcem na druhých, že sú takí, či onakí… v prvom rade som to ja, ktorý je taký, ktorý si to všetko priťahuje, respektíve sa to zobrazuje ako odraz v zrkadle. Naše vedomie je ako film v projektore a čo máme vo vedomí, to vidíme na plátne v realite. Za všetko, čo sa nám v živote deje, môžeme my. Keď si to neuvedomujeme a zvaľujeme vinu na druhých, tak tým nič nevyriešime a keď sa nepoučíme, kým nezmeníme svoje vedomie, budeme si stále v živote priťahovať to isté dokola.

Vidieť to hlavne v partnerskom živote. Mnohí ľudia si do života priťahujú stále takých istých partnerov, pretože sa nepoučili. Stále im partneri zrkadlia to, čo je v nich. Mne sa to dialo tiež. V prvom vzťahu mi partnerka zrkadlila určité moje vlastnosti, ktoré som musel zmeniť, aby som to už nemusel zažívať. V druhom vzťahu sa vynorili zase ďalšie vlastnosti a postoje, ktoré som musel zmeniť, aby som už bol snáď pripravený na poriadny dlhodobý vzťah. Všetko, čo sa nám deje, je tu pre naše poučenie, pre našu nápravu. A len keď sa zamyslíme prečo sa nám dejú určité veci, môžeme prísť na to, čo sa máme naučiť. Pokiaľ sa nepoučíme, život nám s radosťou uštedrí ďalšiu lekciu znova a znova.

Reakcie za naše minulé činy

Ak mi niekto ublížil v tomto živote, znamená to, že ja som musel ublížiť jemu v minulom. Nič sa nedeje náhodou. Utrpenie neprežívame len tak, pre nič za nič. Takisto keď zažijeme niečo príjemné, je to preto, lebo si to zaslúžime za svoje minulé činy.

Zákon karmy vie dokonale kedy koho spojiť tak, aby si zažili následky za svoje minulé činy. V poslednej dobe je dosť známy fenomén “Karmické vzťahy”, v ktorých si partneri buď veľmi rozumejú, alebo veľmi ubližujú. Veľa ľudí vo vzťahoch v dnešnej dobe zažíva utrpenie, pretože to utrpenie spôsobovali v minulosti svojmu partnerovi. Teraz sa znova s partnerom stretli, aby si vybavili účty. Tak funguje karma. Ak sa z týchto situácií poučíme, môžeme sa posunúť v evolúcii vedomia na ďalšiu potrebnú lekciu pre náš rast. Ak sa nepoučíme, ak sa nad sebou nezamyslíme a budeme len zvaľovať vinu na partnera, pritiahneme si ďalšieho partnera, s ktorým budeme zažívať to isté a to dovtedy, kým sa nepoučíme.

Musíme sa naučiť prijať zodpovednosť za to, čo sme v minulosti napáchali, aj keď si to nepamätáme. Keď sa nám začnú vracať reakcie z minulosti, môžeme sa rozpamätať prečo sa nám to deje a môžeme zistiť čo nás to má naučiť. Je veľmi žalostné, keď ľudia toto nevedia a len zvaľujú vinu na druhých a nedokážu sa poučiť.

Zo začiatku môže byť veľmi ťažké prijať, že to, čo sa nám deje, si zaslúžime. Môžeme veľmi trpieť a nerozumieť tomu čím sme si to zaslúžili. Ale keď pôjdeme hlboko do seba, môžeme to zistiť.  Mne veľmi pomáha pochopiť, čo je vo mne princíp zrkadlenia, o ktorom píšem v článkoch “Ako využiť zrkadlenie na sebarozvoj” a “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Keď prídeme na to, prečo sa nám to deje a čo sa máme naučiť, vtedy môže prísť úľava od utrpenia a ďalšia potrebná lekcia do života. Život je jedna veľká škola, v ktorej musíme zažívať jednu lekciu za druhou, aby sme pochopili čo robiť a čo nerobiť, ako sa správať, ako sa nesprávať. Najľahšie to pochopíme tak, že ak niekomu niečo spravíme, vráti sa nám to, aby sme vedeli aké to je. To je najúžasnejší spôsob príučky.

Ak pochopíme tento princíp, môžeme sa v živote posúvať míľovými krokmi vpred a už nebudeme musieť zažívať stále to isté dokola. Život nám pripraví vždy také lekcie, ktoré zrovna potrebujeme. Môžu byť veľmi bolestivé, ale táto bolesť je v podstate dar, aby sme sa mohli poučiť a zmeniť. Karma je dar priatelia pre našu nápravu. Lebo sme narobili toľko blbostí a jediný spôsob ako sa môžeme poučiť je tieto blbosti zažiť na vlastnej koži. Pokiaľ to nezažijeme, nemôžeme vedieť aké to je.

Naučme sa s pokorou prijať životné lekcie a snažiť sa pochopiť čo nás majú naučiť. Prestaňme vykrikovať – on za to môže, ona za to môže, oni… toto nikomu nepomôže, ba ešte uškodí. Zvaľovanei viny nikam nevedie. Za svoje utrpenie môže každý sám. A každý sám si musí prežiť následky svojich minulých činov do posledného.

Ježiš povedal: “Nik neodíde z tohto sveta kým nezaplatí do posledného haliera“. To znamená, že každý si musí zažiť všetky následky svojich minulých činností a napraviť sa predtým, než môže z tohto sveta odísť do duchovného, kde niet utrpenie, ktorý je večný, plný blaženosti a poznania.

Ak chceme žiť bez utrpenia, neostáva nám nič iné, len poučiť sa zo svojich vlastných skutkov, ktoré nám neskôr spôsobia druhí. A verte mi, máme čo robiť… motáme sa tu už veľmi dlho a napáchali sme toho celkom dosť. Niet sa čomu čudovať čo teraz zažívame…