Všetky príspevky Tomáš Hromník

Nezabiješ!

Východné učenia ako Hare Krišna, Buddhizmus, Taoizmus a iné učia o ahimse – nenásilí. Takisto v Biblii môžeme nájsť prikázanie „Nezabiješ!“ Spýtal som sa jedného kresťanského kňaza čo znamená prikázanie nezabiješ. Jeho odpoveď ma zaskočila. Povedal: „Prikázanie nezabiješ znamená úctu k životu. Nemali by sme zbytočne zabíjať. Ale kurence sú tu na to, aby sme ich jedli.

Kresťania a zabíjanie

Aj keď je v Biblii medzi prikázaniami jasne napísané: „Nezabiješ!“, mnohí kresťania aj tak zabíjajú zvieratá, alebo podporujú ich zabíjanie tým, že kupujú mäso a jedia ho. Hrôzostrašné bitúnky existujú len preto, lebo ľudia majú chuť na zdochliny. Mäso, ktoré kupujú v obchodoch, nie je nič iné, ako mŕtvola. Keď si človek plne uvedomí čo je vlastne mäso, prirodzene ho nebude chcieť pchať do úst, nie to ešte do žalúdka. Keď však ľudia žijú v nevedomosti a neuvedomujú si čo je mäso a čo znamená prikázanie „Nezabiješ!“, napáchajú veľa škôd na nevinných zvieratách.

cruel vegans

Nezabiješ…

Nie len jedením mäsa je porušované prikázanie nezabiješ. Mnohí ľudia zabíjajú mravce, komáre, chrobáky a iný hmyz, ba dokonca mačky, alebo psy. Len tak z rozmaru. Pretože sú silnejší a môžu zabiť, tak zabíjajú. Keď som prestal jesť mäso, pol roka nato som pocítil bezpodmienečnú lásku ku všetkým a všetkému. Zrazu som nedokázal zabiť ani komára, ani mravca, ani nič živé. Moje vnímanie sa zrazu rozšírilo a začal som vnímať, že každý si zaslúži žiť. Či je to chrobák, krava, prasa, pes, alebo iná živá bytosť.

Keď som videl ako jedna teta zabila dva mravce len preto, lebo behali po stole, inšpirovalo ma to napísať tento článok. Museli tie mravce zomrieť? Musia ľudia zneužívať svoju nadradenosť na zabíjanie úbohých tvorov?

Rastliny sú tiež živé

Aj rastliny sú živé a nemali by sme zbytočne vyrubovať stromy, či trhať rastliny. Ľudia majú na výber, či sa budú živiť len rastlinami, alebo aj zvieratami. Mnohí ľudia neveria, že rastlinná strava poskytuje dostatok živín pre plnohodnotné fungovanie ľudského tela. No mnohí (dlhoroční) vegetariáni, vegáni a fruitariáni dokazujú, že je možné plnohodnotne fungovať na rastlinnej strave.

prasadam

Človek mäso k životu vôbec nepotrebuje. Ale rastliny – zeleninu, obilniny a ovocie potrebuje, pokiaľ nevie žiť zo vzduchu. Veď aj ľudia, ktorí majú radi mäso, si k nemu dávajú zeleninovú prílohu. Prečo? Pretože telo zeleninu potrebuje. Skúste jesť len mäso. Za prvé vám asi samotné mäso nebude chutiť. A za druhé si tým môžete spôsobiť zdravotné problémy.

Zneužívanie inteligencie

Človek je všežravec a môže jesť mäso aj niektoré rastliny. No človek má tiež inteligenciu, ktorú zneužíva pre svoj zmyslový pôžitok. Ľudia chcú jesť mäso a tak vytvárajú hrozné bitúnky, kde v miliónoch krutým spôsobom zabíjajú zvieratá. Zaujímavé je, že zabíjanie kráv, prasiat, zajacov a sliepok mnohým ľuďom nevadí. Už si zvykli mať na tanieri ich mäso. Ale keď vidia, že napríklad v Číne jedia psy, to ich už rozhorčuje, pretože psy považujú za domácich miláčikov a nie za potravu.

maso

Prečo nejeme napríklad ľudí? Prečo nejeme psy a mačky? Pretože k nim niečo cítime. Kanibalizmus a jedenie psov, či mačiek považujeme za niečo hrozné, ale jedenie kráv, prasiat, zajacov a sliepok nám príde normálne. V Číne príde ľuďom normálne jesť psy. Niektorým ľuďom príde normálne zabíjať mravce, pavúky, komáre a iný hmyz. No normálne to nie je. Za normálne to ľudia považujú len preto, aby ospravedlnili svoje zabíjanie.

resized_724aa-56e120150618t084304z_662745780_gf10000131514_rtrmadp_3_chinaoddly

Normálne je riadiť sa heslom: „Ži a nechaj žiť“. Pretože nikto nechce byť zabitý. Prečo by som mal niekoho zabiť, keď sám nechcem byť zabitý? Ďalšie pekné heslo znie: „Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe“. Keby sa ľudia riadili týmto heslom, na Zemi by bol raj. Nikto by nikoho zbytočne nezabíjal, neklamal, neosočoval.

Zabíjanie zo zvyku

Keď som videl ako teta zabila nevinné mravce na stole, spýtal som sa jej: „Prečo si to urobila?“. Odpoveď znela:

  • Pretože mravcov je veľa.
  • Aj ľudí je veľa, sedem miliárd, aj ich môžeme zabíjať.
  • To nie.
  • Prečo nie?
  • To je iné.
  • V čom je to iné?
  • No je to iné…

Ľudia niekedy zabíjajú len tak zo zvyku, pretože to tak robili vždy a videli to aj vo svojom okolí. Preto si myslia, že zabíjať nevinné tvory je normálne. No keby sa vedeli vcítiť do toho malého mravca, ktorého chcú zabiť, vedeli by, že on nechce byť zabitý. A nezabili by ho. K čomu tým prospejeme, keď zabijeme nevinného tvora?

Môže sa nám zdať, že život zvieraťa je menejcenný ako život človeka. No je to len zdanie, ktoré klame. V skutočnosti žiadna živá bytosť nechce byť zabitá a chce žiť čo najdlhšie. Toto by sme si mali uvedomiť a nezabíjať zbytočne len preto, lebo môžeme. Aké by nám bolo, keby prišiel nejaký obor a začal nás zabíjať? Asi nie moc príjemné. Považovať život zvieraťa za menejcenný a ospravedlňovať si tak zabíjanie zvierat, je veľký alibizmus založený na nesprávnom pochopení hodnoty života.

Kto skutočne chápe hodnotu života a zmysel prikzania „Nezabiješ!“, nebude zbytočne zabíjať nevinné živé bytosti. Ak chceme pochopiť čo je vlastne mäso, ktoré je v mrazákoch v obchodoch, stačí len keď sa dozvieme ako fungujú bitúnky a budeme natoľko zhrození, že už nám mäso nebude chutiť. Žiaľ niektorí ľudia zatvárajú pred tým oči a naďalej si v sladkej nevedomosti vychutnávajú mäso z mŕtvol.

Ako súvisí jedenie mäsa s chaosom v ľudskej spoločnosti?

„Kým budú ľudia zabíjať zvieratá, budú masakrovať aj jeden druhého“, to povedal kedysi dávno Pythagoras. Mnohí duchovní učitelia tiež tvrdia, že vojny a násilie v ľudskej spoločnosti existujú preto, lebo ľudia zabíjajú a jedia zvieratá. Spočiatku som nevedel pochopiť akú to má súvislosť, ale neskôr som pochopil, že keď ľudia nemajú súcit so zvieratami, často v nich nie je súcit ani s ľuďmi. Strava navyše vplýva na vedomie človeka. Keď človek do seba pchá mäso plné steroidov, hormónov strachu a stresu, odrazí sa to na jeho vedomí a zdraví. Môžete si o tom prečítať v článku „Vplyv stravy na vedomie“. Mnohí ľudia, ktorí prestali jesť mäso, pocítili na svojom vedomí výraznú zmenu:

  1. Keď som prestala jesť mäso, cítila som sa fyzicky lepšie. Jedlo ma už tak neunavovalo a bola som oveľa kľudnejšia.. Po cca dvoch týždňoch nejedenia mäsa mi začalo mäso smrdieť a začala som k nemu mať prirodzený odpor. Keď som si ako test dala asi po polroku kúsok mäsa, cítila som po ňom takú až agresívnu energiu. Moc sa mi to nepáčilo, nemala som chuť to opakovať. Niekedy v priebehu sa u mňa rozvinul obrovský súcit so zvieratami. Dovtedy som mäso nejedla len pre lepší fyzický pocit a zdravie.

  2. Mäso som začala vynechávať postupne, s najväčšou pravdepodobnosťou mi to ,, spôsobila” jóga, ktorá si sama vyregulovala moje chute. Táto dokonalá symbióza – jóga + nejesť mäso dodáva tak veľkú energiu, že prakticky nepoznám únavu. Trávenie poslúcha a človek je bdelý. Mizne hmla, veci a deje sú jasnejšie, vidím do toho 😊, napriek tomu to nedokážem ľuďom vysvetliť. Okolitý svet si už so mnou nerobí to, čo chce, nie som už unášaná chaosom, viem, čo chcem. A dokážem povedať ,, nie “!.

Očista vedomia

Keď očistíme svoje vedomie pomocou meditácie, jógy, čítaním duchovných textov, alebo vynechaním mäsa z jedálnička, budeme sa prirodzene držať prikázania „Nezabiješ!“. Nebudeme chcieť zabíjať len preto, že môžeme. Budeme si uvedomovať, že každá živá bytosť má nárok na život. Nebudeme zbytočne brať nikomu život. Ani mravcovi, komárovi, či rastlinám.

Keď ľudia prestanú jesť mäso, prestanú sa zabíjať navzájom. Lenže keď si ľudia budú egoisticky obhajovať jedenie mäsa, nič sa nezmení a vojny a konflikty tu budú aj naďalej. Vegetarián nedokáže ublížiť žiadnej živej bytosti, nie to ešte človeku. Zato tí, čo jedia mäso, sa bezohľadne správajú k zvieratám a často aj k ľuďom.

Zamyslite sa nad tým a možno skúsite aspoň na pár dní vynechať mäso z jedálnička. Vegetariánske jedlá sú veľmi pestré, len ich zvyčajne ľudia jediaci mäso nepoznajú a čudujú sa, čo vôbec tí vegetariáni jedia.

108-preparations

Existujú stovky vynikajúcich jedál bez mäsa, len ich stačí spoznať. Môžete si o tom prečítať v článku „Príručka pre začínajúcich vegetariánov“.

Nedostatok sebalásky

Nedostatok sebalásky nie je nič príjemné. Keď má človek nedostatok sebalásky, vyžaduje silou mocou pozornosť a lásku od druhých. Keď túto lásku nedostáva, stavia sa do roly ublíženého a trpí. Následne si vyžaduje pozornosť v roli smutného trpiteľa. Možno ste si všimli také správanie niektorých ľudí aj vo vašom okolí. Čo s tým?

Láska je v nás

Podľa zákona príťažlivosti dostávame len to, čo sami vyžarujeme. Ak nemáme sebalásku a neprijímame sa takí, akí sme, ako môžeme chcieť od ostatných, aby nás prijímali takých, akí sme a aby nás milovali? Ak chceme milovať a byť milovaní, musíme sa naučiť milovať najskôr samých seba. Pre niekoho to môže znieť ako egocentrizmus, ale tak to je – musíme milovať najskôr samých seba. Nemôžeme dávať lásku, kým ju sami v sebe nemáme. Sám Ježiš učil: „Milu blížneho svojho ako seba samého!“. Aký má človek vzťah sám so sebou, taký má vzťah s ostatnými. Ak toto pochopíme a narazíme na nejaký problém s nejakým človekom, budeme hľadať v prvom rade chybu vo svojom vnútri.

Ak mi napríklad vadí, že môja žena pokukuje po iných mužoch, trpím pravdepodobne nedostatkom sebalásky. Ak mi partner nedáva dostatok pozornosti a tú pozornosť dáva iným, môže to byť prejav nedostatku mojej sebalásky. Keď má človek sebalásku, tak chápe, že láska je slobodná a nie je preto dôvod, aby milujúcemu človeku vadilo, keď sa jeho partner pozrie na niekoho pekného. Keď však človek trpí nedostatkom sebalásky, vadí mu, keď jeho partner pokukuje po iných a bojí sa, že ho opustí.

Láska je slobodná

Láska je slobodná a nemožno ju zväzovať ľudským poňatím vzťahov. Pomerne dosť ľudí trpí nedostatkom sebalásky a tak v nich vzkvitá žiarlivosť, pretože nechápu, že láska je slobodná. Chcú si partnera udržať aj za cenu obmedzenia jeho slobody, aby sa cítili milovaní. Ale to už nie je láska. Ak nie je vo vzťahu sloboda, nie je tam ani láska, ale strach. Strach zo straty partnera a z menejcennosti. Tento stav nie je vôbec príjemný, ale našťastie sa dá zmeniť. Keď človek popracuje na sebaprijatí a sebaláske, prestane mať strach zo straty partnera. Len keď má človek pocit, že nie je dosť dobrý pre svojho partnera, môže mať strach, že ho partner opustí kvoli inej osobe. Tento strach je v mnohých ľuďoch hlboko zakorenený.

Strach je opak lásky. Kde je láska, tam nemôže byť strach a kde je strach, tam nemôže byť láska.

Nedostatok sebalásky sa okrem žiarlivosti prejavuje aj tým, že osoba fajčí, pije alkohol, alebo inak škodí svojmu telu, alebo mysli. Ten, kto sa miluje, nebude si škodiť. To je logické.

Keď pocítime sebalásku a pochopíme, že láska je slobodná, všetky obavy z toho, že nás partner opustí, jednoducho zmiznú. Každý sa môže slobodne rozhodnúť s kým chce tráviť čas. Ak chce muž tráviť čas s inou ženou ako so svojou, tak jednoducho bude. To isté platí pre ženy. Niektorí ľudia sa rozhodnú podviesť svojich partnerov, alebo ich opustiť kvôli vidine lepšieho partnera.

Jedna žena si raz všimla, že jej muž pokukáva po iných ženách, začala mu to vyčítať a spýtala sa ho: „Prečo si vlastne somnou?“ On chvíľu uvažoval a odpovedal: „Pretože chcem byť s tebou. Mohol by som byť kdekoľvek inde a s kýmkoľvek iným, ale ja chcem byť s tebou.

Sebaprijatie

Základom pre sebalásku je sebaprijatie. To znamená prijať sa takého, aký som – so všetkými pozitívami, aj negatívami. Mnohé ženy majú zvyčajne problém prijať svoje telesné rysy – malé prsia, malý zadok, veľký zadok, veľké brucho, obezitu a podobne. Dokonca aj niektorí muži majú problém so sebaprijatím.

Mne v sebaprijatí a v sebaláske pomohla meditácia. Keď človek vstúpi do seba, uvidí to, čo navonok nie je vidieť. Môže pozorovať svoju myseľ a pracovať s ňou. V meditatívnom stave môže zapracovať na sebaprijatí a sebaláske a rôznych ďalších veciach. O meditácii sa dočítate v článku „Čo mi dala meditácia“. Tiež odporúčam článok „Spôsoby pre očistenie vedomia“. Keď očistíme svoje vedomie od materiálneho znečistenia, automaticky sa dostaví vnútorný pokoj, sebaláska, pokora, milostivosť a ďalšie žiadané vlastnosti.

Doprajte si každý deň aspoň pár minút na meditáciu a budete milo prekvapení, ako sa váš život mení.

Prajem veľa šťastia!

Každý má svoj názor a to môže byť problém

V súčasnej spoločnosti je populárna myšlienka, že mať svoj názor je dobré. Ba dokonca žiadané. Rôzni ľudia majú rôzne názory na tú istú vec. Kedy vznikajú konflikty? Keď majú rôzni ľudia rôzne názory a silou mocou si za svojim názorom stoja a nechcú pochopiť názor ostatných.

Názor verzus realita

Mať svoj názor je síce pekné, ale treba si uvedomiť, že náš názor nemusí mať s realitou nič spoločné. Ľudia často považujú svoj názor za Najvyššiu pravdu. Naše názory, náš pohľad na realitu vzniká z našich skúseností a z informácií, ktoré sme prijali ako pravdivé. Lenže naše skúsenosti a naše informácie sú obmedzené. Rôzni ľudia prijímajú rôzne informácie ako pravdivé a potom sa často hádajú s tými, ktorí tvrdia niečo iné. Kde je pravda?

Pravdu nemá ten, kto hovorí, že ju má. Pravdu má ten, kto si ju dokáže obhájiť. Horšie sa dokazuje pravda vychádzajúca z osobnej skúsenosti, pretože rôzni ľudia na tú istú situáciu reagujú rôzne podľa úrovne ich vedomia. Napríklad ľudia v našej kultúre smútia za zosnulými. V niektorých kultúrach smrť oslavujú. Tá istá situácia, dva rôzne pohľady. Alebo keď má niekto zlomenú nohu, môže byť z toho smutný, že nemôže chodiť. Iný zas môže byť šťastný, že nemusí chodiť do práce, alebo do školy. Z jedného hľadiska je smrť aj zlomená noha niečo nepríjemné, ale z druhého hľadiska to môže byť vnímané ako pozitívne. Pohľad na realitu je subjektívny. Ilustruje to príklad so žabou v studni:

Žaba žije v studni celý život. Nikdy nebola mimo studne. Príde k nej na návštevu druhá žaba a hovorí jej, že videla Atlantický oceán, ktorý je obrovský. Žaba v studni sa pýta:

  • Čo je Atlantický oceán?
  • Obrovská vodná plocha.
  • Aká je obrovská? Päťkrát väčšia ako táto studňa?
  • Oveľa väčšia.
  • Desaťkrát väčšia?
  • Ešte väčšia.
  • Dvadsaťkrát väčšia?
  • Oveľa, oveľa väčšia…
  • Stokrát väčšia?
  • Oveľa, oveľa väčšia

Žaba v studni sa pokúša porovnať studňu s Atlantickým oceánom. Má skúsenosť iba so studňou a tak všetky jej predstavy vznikajú v porovnaní so studňou. V skutočnosti si nedokáže ani predstaviť aký veľký je Atlantický oceán kým ho neuvidí na vlastné oči, kým s ním nebude mať osobnú skúsenosť.

Takisto my si nedokážeme poriadne predstaviť niečo, s čím nemáme osobnú skúsenosť a čo je mimo rámec našich doteraz získaných vedomostí. Kedysi si ľudia mysleli, že Zem je plochá a nedokázali prijať, že by bola guľatá. Dnes je to zase naopak – veľa ľudí má vedomosti, že Zem je guľatá a nedokážu si predstaviť, že by bola plochá.

Prijať iný názor

Pokiaľ budeme svoj názor považovať za jediný pravdivý, ďaleko sa v živote nepohneme. Musíme sa naučiť prijímať informácie s otvoreným srdcom a používať pritom inteligenciu. Inteligentný človek vie, že toho ešte veľa nevie a nechá si poradiť od skúsenejších. Môže mať na určitú tému nejaký názor, ale dokáže prijať aj názor iných a s čistou mysľou porovnať tieto názory. Ideálne je ak sú názory konfrontované s objektívnou realitou. Lenže nájsť objektívnu realitu býva niekedy veľmi ťažké. Ľudia sa väčšinou pozerajú na realitu cez svoje falošné ego, ktoré realitu veľmi skresľuje.

Falošné ego

Falošné ego vytvára subjektívny pohľad na realitu a tiež pocit, že táto realita je jediná a skutočná. Zvyčajne starší ľudia, hlavne starší páni, majú falošné ego veľkých rozmerov. Považujú svoje životné skúsenosti za všetku múdrosť sveta. Pritom nechápu, že ich skúsenosti sú len zlomok celej reality. Nechápu, že mladí majú teraz inú skúsenosť ako mali oni, keď boli mladí. Nechápu, že existujú ľudia, ktorí majú inú skúsenosť ako oni. Možno lepšiu, možno horšiu. No vždy sa jedná o subjektívny pohľad na realitu. Na základe našich skúseností sa formuje naša osobnosť, naše vlastnosti a naše názory. No treba si uvedomiť, že toto všetko je príliš subjektívne a naše názory a skúsenosti majú zvyčajne s realitou spoločný len malý zlomok.

Oddelenie reality od ilúzie

Aby sme dokázali oddeliť ilúziu od reality, potrebujeme získať čo najviac pohľadov na realitu. Čo najviac názorov na tú istú vec. Rôzne názory sa môžu javiť na prvý pohľad protichodné, ale musíme sa naučiť analyzovať ich a porovnať s názormi ostatných. Tiež by sme sa mali snažiť si ich nejako overiť. Tak si môžeme urobiť ucelenejší obraz o realite. Samotné názory bez overenia ešte nemusia hovoriť nič o realite.

Môžeme si to predstaviť ako obrovskú skalu, na ktorú sa pozerajú viacerí z rôznych strán. Z jednej strany sa môže skala javiť ako oblá, z inej strany má mierne ostré hrany a z ďalšej strany má úplne ostré hrany. Pre človeka, ktorý vidí skalu ako oblú, je ťažké uveriť, že skala môže mať ostré hrany. Pre ľudí, ktorí vidia ostré hrany, je ťažké uveriť, že skala môže byť aj oblá. To sú rôzne pohľady rôznych ľudí na ten istý objekt z rôznych strán. A tak to vyzerá aj v realite. Rôzni ľudia vnímajú tú istú situáciu, ten istý objekt inak. Preto názory ľudí nehovoria nič o skutočnej realite. Skutočná realita je nezávislá na názoroch ľudí. Či si niekto myslí to, či ono, ešte to neznamená, že to je naozaj tak. Myslieť znamená hovno vedieť.

Aj vedci, ktorí by sa mali snažiť vedieť, s obľubou používajú slovíčka ako „Odhadujeme“, „Myslíme si“, „Približne“ a podobne. Keď niekto používa takéto slová, len ukazuje, že v skutočnosti toho moc nevie. Je rozdiel keď niekto povie: „Skala je oblá“, alebo „Myslím si, že skala je oblá“, „Podľa mňa je skala oblá“. Zachytili ste ten rozdiel? „Skala je oblá“ jasne hovorí ako sa veci majú. Vety, kde sú použité slovíčka „Myslím si“ a „Podľa mňa“ strácajú na dôveryhodnosti.

Spoznávanie reality

Ak chceme poznať realitu takú, aká je, mali by sme sa učiť od tých, ktorí ju poznajú. Tí, ktorí sú zbavení falošného ega, vidia realitu takú, aká je. Kým sme pod vplyvom falošného ega, myslíme si, že realita je taká, aká je naša skúsenosť a naše informácie o realite. Vytvárame si mylné predstavy o realite a považujeme ich za pravdu. Považujeme tiež mylné predstavy ostatných za pravdu. Pritom nám uniká skutočné poznanie, skutočná realita.

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.“ [BG 4.34]

Poznanie môžeme získať len od tých, ktorí ho majú.

Ako spoznať sebarealizovanú osobu?

Aby sme mohli spoznať sebarealizovanú osobu, musíme od nej v prvom rade načúvať a uvažovať či to, čo hovorí, dáva zmysel. Potom sa môžeme pokúsiť rady takej osoby uviesť do praxe. Určite by som nenasledoval niekoho slepo. Ak niečomu nerozumiem, spýtam sa a snažím sa to pochopiť.

Ak by som len čítal Bhagavad-gítu a nechodil na prednášky z Bhagavad-gíty, moc by som toho nepochopil. Načúvaním prednáškam z Bhagavad-gíty som pochopil, kam dnešná spoločnosť smeruje a čo s tým môžeme robiť. V prednáškach z Bhagavad-gíty je často spomínaná dnešná spoločnosť a jej smerovanie do záhuby. Načúvaním a uvažovaním som pochopil, že je to naozaj tak. Cez slová Šrílu Prabhupádu som spoznal sebarealizovanú osobu, ktorá vidí realitu takú, aká je. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách vysvetľuje kam sa ženie dnešná spoločnosť a čo môžeme robiť pre zlepšenie situácie. Každý, kto má čo i len štipku inteligencie, uzná slová Šrílu Prabhupádu za veľmi trefné.

Získavanie poznania

Dnes je žiaľ inteligencia mnohých ľudí na bode mrazu a namiesto toho, aby používali inteligenciu a snažili sa učiť od pokročilejších osôb, považujú svoje názory za Najvyššiu pravdu a dokážu sa za ňu celé dni hádať. Falošné ego prekrýva inteligenciu ľudí. Je to veľmi žalostná situácia. Ak však úprimná duša začne načúvať slovám sebarealizovanej osoby, čoskoro jej to dopne a začne aspoň uvažovať nad týmito slovami. Postupne sa inteligencia očistí od falošného ega a bude môcť chápať viac a viac. A neskôr uvidí realitu takú, aká je. Svoj názor už nebude považovať za Absolútnu pravdu. Pochopí, že pravda môže byť aj iná ako nám ju myseľ predkladá. Viac začne načúvať a učiť sa od tých, ktorí majú poznanie. Keď toto poznanie pochopí teoreticky aj prakticky, bude sa ho snažiť posunúť ostatným, aby si aj ostatní mohli uvedomiť životne dôležité veci.

Kým však ľudia považujú svoj názor za veľmi dôležitý a za pravdivý a odmietajú pokorne a pozorne načúvať slovám sebarealizovaných osôb, moc sa toho nedozvedia a ďaleko sa v živote nedostanú.

Ak chceme získať skutočné poznanie, musíme si uvedomiť, že náš názor je veľmi obmedzený a musíme dať priestor aj myšlienkam, s ktorými momentálne nesúhlasíme. Musíme očistiť svoju inteligenciu od falošného ega načúvaním od sebarealizovaných osôb ako je Šríla Prabhupáda. Keď svoju inteligenciu očistíme a začneme chápať viac, máme dvere k poznaniu otvorené dokorán.

Načúvať neznamená slepo prijímať niekoho myšlienky, či dogmy. Načúvať znamená snažiť sa chápať a zapájať inteligenciu. Mnohí ľudia sa boja, že keď začnú počúvať niekoho iného ako svoju myseľ, budú tým ovplyvnení. Samozrejme budú. Ale ak sa budú držať zdravého rozumu, nenechajú sa ovplyvniť negatívne a pripustia k sebe len to pozitívne a budú sa to snažiť overiť si v praxi. Skôr či neskôr pochopia, že počúvať len svoju myseľ, je príliš obmedzujúce a zradné.

Skúste si tieto slová zobrať k srdcu: Skúste si uvedomiť, že Váš názor neutvára realitu. Pokúste sa načúvať a získať iný pohľad na realitu. Tak sa Vám otvoria dvere k úžasnému poznaniu. Pokiaľ budete považovať svoj názor za jediný pravdivý, dvere k poznaniu ostanú zatvorené.

Prajem Vám veľa šťastia na ceste získavania skutočného poznania.

Len egu môže byť ublížené

Utrpenie, ktoré prežívame na úrovni mysle, vnímame ako utrpenie len kvoli egu. Keď nám niekto povie, že sme spravili niečo zle, alebo že sa mu na nás niečo nepáči, ego v nás vytvára nesúhlas, že to tak nie je, že my za to nemôžeme. Kvoli egu si nedokážeme priznať chybu a svoje slabé stránky. Neprijímame situácie také, aké sú a máme svoju predstavu o tom, ako majú veci vyzerať. Ak sa niečo líši od našej predstavy, sme nespokojní.

Život pod vplyvom ega

Život pod vplyvom ega je veľmi nepríjemný. Človek žije v stave odporu a odpor v človeku vytvára negatívne emócie ako smútok , hnev, žiarlivosť, nenávisť a ďalšie. Ego vytvára pocit, že sa nám niečo nepáči.

Prejav ega

Človek môže byť pod vplyvom ega viac, alebo menej. Záleží do akej miery dokáže s egom pracovať. Veľký vplyv ega sa prejavuje tým, že človek je často smutný, cíti že mu bolo ublížené, uráža sa, neprijíma keď sa mu niekto snaží niečo vysvetliť a podobne. Ego totiž vytvára v človeku pocit, že je bezchybný a za svoje pocity a chyby viní ostatných. Nedokáže sa pozrieť do seba a uvidieť chybu v sebe.

Ovládni ego

Veľa ľudí je pod nadvládou ega. Ale je možné naučiť sa ovládať ego. Akonáhle ovládneme ego, dostaneme sa zo stavu odporu, do stavu prijatia a dokážeme prijímať všetko také, aké je. Už nebudeme bojovať a chcieť nasilu niečo, alebo niekoho zmeniť. Dokážeme si pripustiť, že sme spravili chybu a tiež si pripustíme svoje ďalšie nedostatky. Len keď uvidíme a prijmeme svoje nedostatky, môžeme zapracovať na ich zmiernení, alebo dokonca odstránení. Ak si budeme svoje nedostatky ohajovať a hádzať vinu na ostatných, čo tým dosiahneme? Nie je rozumnejšie naučiť sa pracovať s egom, prijať svoje nedostatky a zmeniť sa?

Ak pocítime nejakú negatívnu emóciu, je to signál, že sme v stave odporu. Niečo sa nám nepáči. Vtedy by sme mali vstúpiť hlbšie do seba a pátrať po príčine. Emócia sa vytvorila v nás a v nás bude aj príčina.

Životné lekcie

Všetko, čo sa nám deje, je pre naše najvyššie dobro, pre naše poučenie. Keď to budeme tak brať, dokážeme svoje vedomie pozdvihnúť na úroveň, kde už nebudeme zažívať utrpenie, ale budeme brať všetky životné situácie ako lekcie. A je len na nás, či sa z nich poučíme a pozdvihneme svoje vedomie, alebo ich budeme vnímať ako krivdu a nikam sa nepohneme.

Šťastný život

Treba si uvedomiť, že to, čo vytvára utrpenie, nie sú situácie, ale naša myseľ pod vplyvom ega. Rôzni ľudia s rôznym vedomím vnímajú tú istú situáciu inak. Vedomie sa prenáša do mysle. Ako človek myslí a vníma, také má vedomie. Aby nám myseľ spôsobovala menej utrpenia, musíme popracovať na očistení svojho vedomia. Keď bude vedomie čistejšie, aj v mysli bude menej nečistôt, ktoré vytvárajú utrpenie. Ako na to sa dozviete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia

Prajem veľa šťastia!

Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme

V škole nás učili, že podľa moderných vedeckých výpočtov je Slnko väčšie ako Mesiac a je ďalej od Zeme. Tiež nás učili, že Zem obieha okolo Slnka a Mesiac obieha okolo Zeme.

Keď som sa na prednáške z Bhagavad-gíty dozvedel, že podľa Šrímad Bhágavatam je Slnko menšie ako Mesiac a je bližšie k Zemi, nejak som to nedokázal prijať. Tak veľmi som veril súčasným vedeckým poznatkom a bol som nimi do značnej miery ovplyvnený. Teraz, o pár rokov neskôr, už nemám problém prijať, že Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme. Moje vedomie už nie je pripútané k moderným vedeckým poznatkom, pretože si uvedomujem nedokonalosť poznania získaného hmotnými zmyslami.

Živá bytosť má 4 nedostatky:

  1. Dopúšťa sa chýb
  2. Má nedokonalé zmysly
  3. Podlieha ilúzii
  4. Má sklon podvádzať

Vedecké poznatky sa neustále menia. Vedci sa domnievajú, že je niečo tak, alebo onak a o pár rokov neskôr zrazu zistia, že je to inak ako si mysleli. To znamená, že veda je vo svojich záveroch omylná a nespoľahlivá. Prečo veriť niekomu, kto sa zákonite dopúšťa chýb, podlieha ilúzii a k poznatkom prichádza na základe svojich nedokonalých zmyslov a domnienok? Kto dá ruku do ohňa za to, že súčasné vedecké poznatky nebudú o pár rokov opäť pozmenené? Ja teda nie.

Veriť / Neveriť / Vedieť

Ja v skutočnosti neviem, či je Mesiac ďalej ako Slnko a či je väčší ako Slnko. Môžem len buď veriť, alebo neveriť či je to tak, alebo onak.

Ľudia sa často dohadujú o veciach, ktoré nemôžu nijako potvrdiť, ani vyvrátiť. Takýmito diskusiami len strácajú drahocenný čas. Mali by sme sa snažiť vedieť. A keď nevieme, radšej si to priznajme. Ľudia si často myslia, že niečo vedia a neskôr zistia, že je to vlastne inak. Ako môžeme získať dokonalé poznanie, keď máme nedokonalé zmysly?

Môžeme buď len veriť, že oheň páli, alebo si to môžeme vyskúšať na vlastnej koži. Vďaka osobnej skúsenosti zistíme ako to naozaj je. Kým len veríme, alebo neveríme, v skutočnosti nič nevieme.

Zaseknutí v konceptoch

Ľudia žili kedysi v domnení, že Zem je plochá a keď prišiel niekto s objavom, že Zem je guľatá, nedokázali tomu uveriť a stále si bezmyšlienkovo obhajovali, že Zem je plochá. Takisto aj dnes si ľudia obhajujú koncepty, ktoré sú v spoločnosti všeobecne prijímané. Čo ak je to inak? Čo ak je Zem plochá a Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme? Čo ak sa Slnko točí okolo Zeme? Zmení sa tým niečo?

Zmena myslenia

Väčšina ľudí nedokáže prijať ani len teoreticky, že Zem je plochá, alebo že Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme. Ani ja som to nedokázal, pretože som mal obmedzené myslenie. Myslel som si, že niečo viem, ale v skutočnosti som len veril tým, ktorí do mňa tieto informácie zasiali. Moja myseľ fungovala v určitých mantineloch vytvorených výchovou, vzdelaním a spoločnosťou. Ako som však zažíval rôzne zvláštne zážitky a sitácie a študoval o živote a o duchovne viac a viac, tak sa mi tieto mantinely postupne rozširovali až takmer zmizli. Ešte mám do určitej miery obmedzené myslenie, ale nie až tak, ako kedysi. Nemám problém prijať existenciu duchov, astrálneho sveta, lucidných snov, čakier, reinkarnácie a mnohých ďalších vedou nepreskúmaných tém. Rôzni ľudia majú rôzne skúsenosti s duchmi, astrálnym cestovaním, čakrami, pamätajú si minulé životy atď. Ľudia s obmedzeným myslením považujú takýchto ľudí za bláznov a neveria im ani slovo. Ja som bol tiež kedysi zarytý materialista a duchovné témy som považoval za výplod fantázie ľudí. Až kým som určité veci nezažil na vlastnej koži. Osobná skúsenosť ma zmenila. Bez osobnej skúsenosti človek nemôže pochopiť určité veci. Len teoretické poznanie nestačí.

Získavanie informácií

Veľa ľudí verí vedcom, učiteľom, rodičom, starým rodičom, priateľom, ale čo ak všetci žijú v nevedomosti a v ilúzii? Čo ak tie poznatky, ktoré si myslia, že majú, sú len omyly? Rozmýšľali ste nad tým niekedy? Že všetko, čo bolo do vás vštepované, nemusí byť pravda?

V súčasnosti sa snažím k novým informáciam pristupovať otvorene. Keď mi niekto povie, že zažil to, či ono, alebo že Zem je plochá, neodsúdim ho len preto, lebo jeho skúsenosti a pohľad na svet je iný ako môj. Snažím sa získať viac informácií z viacerých zdrojov, pospájať si súvislosti a pochopiť čo ľudí vedie k šíreniu takých informácií.

Zo slepej uličky do slepej uličky

Dnes sa na internete v hojnej miere diskutuje o tom, či je Zem plochá, alebo guľatá. Ľudia, ktorí stratili dôveru vo vedcov, zobrali staroveké koncepty, že Zem je plochá a začali to propagovať. Hlavne na Youtube môžete nájsť zaujímavé videá a diskusie pod nimi, ktoré vedú z jedného extrému, do druhého. Jedna strana zaryto tvrdí, že Zem je guľatá, druhá strana zase zaryto tvrdí, že Zem je plochá a prestreľujú sa rôznymi argumentami bez toho, aby brali do úvahy argumenty protistrany. Obe strany si myslia, že niečo vedia. Pritom len veria vedeckým poznatkom a svojim nedokonalým zmyslom.

Osobnou skúsenosťou k poznaniu

Len ten, kto bol na obežnej dráhe Zeme a obletel ju celú dokola, môže skutočne vedieť, či je Zem guľatá, alebo plochá. Len ten, kto pocítil teplo ohňa, môže skutočne vedieť, že oheň vydáva teplo. Ak človek nemá osobnú skúsenosť, potom má iba vieru – buď verí, alebo neverí, že oheň vydáva teplo. Buď verí, alebo neverí, že je niečo tak, alebo onak. Bez osobnej skúsenosti nevie ako to v skutočnosti je. Kým majú ľudia iba vieru, len ťažko dôjde k porozumeniu a k zhode.

Ľudia sa snažia iným ľuďom dokazovať, že je niečo tak, alebo onak, ale bez osobnej skúsenosti to aj tak nemajú šancu poriadne pochopiť.

Ak chceme, aby ľudia pochopili určité veci, treba im vytvoriť príležitosť pre osobnú skúsenosť. Ak niekto zaryto tvrdí, že Zem je plochá, najúčinnejší spôsob ako mu ukázať realitu, je vyviesť ho jednoducho na obežnú dráhu Zeme, aby si ju mohol obzrieť v celej svojej kráse (ak teda je guľatá, heh). Nie vždy je to praktické a možné a tak mnohí ľudia zaryto tvrdia rôzne nezmysly, ktoré nemajú veľa spoločného s realitou. Na základe falošného ega si myslia, že niečo vedia, pritom sa ich vedomosti skladajú len z teoretických poznatkov, ktoré načerpali od iných. Ak by sa usilovali o osobnú skúsenosť, mali by oveľa lepšie poznatky a nemuseli by tvrdiť rôzne nezmysly.

Otvorená myseľ

Len toľko som chcel, že vlastne Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme. Človek s otvorenou mysľou nemá problém to prijať aspoň teoreticky. Práve skúmaním informácií, ktoré sa nám zdajú na prvý pohľad ako blbosť, sa zbavujeme svojej uzavretosti. Môžeme prísť na to, že to, čo sme doteraz považovali za poznatky, bola v skutočnosti len slepá viera a verili sme niekomu, kto nám tieto poznatky priniesol bez toho, aby sme si to overili. Takýto stav je žiadaný v získavaní ďalších poznatkov. Je lepšie priznať si, že neviem ako to je, ako len slepo veriť a považovať túto vieru za poznanie.

Dúfam, že vás tento článok aspoň trochu posunul k otvorenejšiemu mysleniu.

Zaryté koncepcie

Mám pomerne dosť skúseností s ľuďmi, ktorí majú v sebe zaryté určité koncepcie a všetko, čo je mimo týchto koncepcií, považujú za nezmysel a výmysel. Takí ľudia sú veľmi obmedzení a nedokážu prijať nič, čo je mimo ich koncepcií. Keď sa človek dostane do takejto uzavretosti, je to veľmi smutné, ba až tragické. Taký človek sa len veľmi ťažko v živote posunie ďalej. Kvoli svojej zarytosti nedokáže prijímať skúsenosti a vedomosti tých, ktorí majú iné poznatky a koncepcie.

Otvorenosť

Otvorený človek skúma všetko s otvorenou mysľou a srdcom a nič vopred nezavrhuje kým sa o tom nedozvie viac. Ale uzavretý človek zavrhne okamžite všetko, čo nesúladí s jeho koncepciou. Ako sa potom môže dozvedieť viac? Taký človek stále ostáva zaseknutý v tom istom bode. Ešte horšie je, keď si myslí, že pozná recept na Absolútnu pravdu a všetci ostatní sú mimo. To je tragédia.

Otvorený človek nikoho a nič nesúdi. Snaží sa dozvedieť viac a je otvorený všetkým poznatkom, ktoré následne filtruje pomocou inteligencie. Človek by nemal nič prijímať slepo a ani slepo zavrhovať. Múdry človek by sa mal snažiť vedieť ako sa veci majú. Aj keď sa nám zo začiatku niektoré veci nepozdávajú a zdajú sa nám neuveriteľné a čudné, keď sa o tom dozvieme viac, zrazu môžeme pochopiť ako to naozaj je a nebudeme musieť žiť v domnienkach, ktoré nám myseľ okamžite ponúka, keď nemáme potrebné vedomosti.

Veľa ľudí má skúsenosť s niečim, s čím my nemáme skúsenosť. A pokiaľ niečo nie je v našej skúsenosti, máme tendenciu to súdiť ako výmysel. Napríklad čakry, astrálne cestovanie, duchovný svet, Krišna, Ježiš, bezpodmienečná láska, liečenie dotykom atď. Toto veľa ľudí považuje za výmysel, pretože s tým nemajú žiadnu skúsenosť. Ale hrajú sa na múdrych a tvrdia, že to neexistuje. Ako môžem tvrdiť, že niečo nie je, keď s tým nemám vôbec žiadnu skúsenosť?

Keď si človek zachová otvorenú myseľ, veľmi rýchlo načerpá poznatky ako teoreticky, tak prakticky. Keď je však človek uzavretý voči novým koncepciám a zubami nechtami sa drží svojich starých koncepcií, bude jednoducho stagnovať a nič nové sa nedozvie. Je mi veľmi ľúto ľudí, ktorí sa zasekli v tomto bode a všetko, čo nie je v ich skúsenosti, považujú za výmysel a nesnažia sa dozvedieť viac.

Prosba

Prosím ľudkovia, majte aspoň kúsok rozumu. Nesúďte niečo, čo nepoznáte a s čím nemáte skúsenosť. Nie je to rozumné. Ďakujem krásne.

Náš názor neurčuje realitu

Takmer všetci ľudia si myslia, že ich názor je jediný správny a pravdivý. Toto presvedčenie pochádza z falošného ega, ktoré vytvára ilúziu toho, kto vlastne sme a čo je realita. Kým je človek pod nadvládou ega, myslí si: „Ja mám pravdu a všetko, čo sa od môjho pohľadu líši, je blbosť a všetci, čo somnou nesúhlasia, sú hlupáci“. Drvivá väčšina ľudí žije v tejto ilúzii.

Názor vs. realita

Ak si myslím, že môj názor je jediný správny, nemôžem mať všetkých päť pohromade. Žijem v ilúzii. Som na egu. Keď sa dostanem z pod nadvlády ega, zrazu uvidím rozmanitosť názorov na tú istú vec. Zrazu uvidím farebné okuliare ega, kvoli ktorým jeden človek vidí tú istú vec zelenú, pretože má zelené okuliare, ďalší zase ako modrú, pretože má modré okuliare atď. Jedine s bezfarebnými okuliarmi môžeme vidieť realitu takú, aká je. Jedine v stave vedomia bez ega.

Stav bez ega

Stav bez ega znamená nemať odpor k ničomu a k nikomu, dokázať sa pozrieť na názory ostatných bez súdenia a vidieť tak väčší obraz toho, čo je skutočnosť. Ego vytvára odpor a odpor vytvára konflikty. Keď máme v sebe odpor, nedokážeme prijať názory, ktoré sú odlišné od našich. Máme potrebu obhajovať si svoje názory a názory ostatných zmiasť zo stola a zdiskreditovať, pretože sa nám zdajú ako blbosti. Keď sa však dokážeme pozrieť na názory ostatných v stave bez ega, uvidíme širšiu realitu.

Pokiaľ človek nie je na dostatočne vysokej duchovnej úrovni, stav bez ega zažíva len príležitostne. Väčšinu z nás stále ovláda ego a stále nedokážeme prijať (na prvý pohľad) odlišné názory ostatných bez toho, aby sme ich považovali za hlúposti. Pretože máme v sebe odpor. Občas sa ale môžeme odstať do stavu bez ega, zbaviť sa odporu a pochopiť prečo majú ľudia také názory, aké majú.

Rôzne stupne vedomia

Ľudia, ktorí sa nachádzajú na rôznom stupni vedomia, majú rôzny pohľad na svet a rôzne názory. A potom si prirodzene nerozumejú. Keď som bol dieťa, videl som a chápal som svet svojim detským spôsobom, keď som bol tínedžer, pozeral som sa na svet zase trošku inak, keď som bol trošku starší, opäť sa mi zmenil pohľad a mal som iné názory ako keď som bol mladší. Po svojom duchovnom prebudení som zase videl svet inak. Prešiel som rôznymi stupňami vývoja, rôznymi stupňami vedomia. Rôzne zvieratá majú tiež rôzne úrovne vedomia. Pes má iné vedomie ako mačka. Mačka má iné vedomie ako myš atď. Konanie odzrkadľuje aké má živá bytosť vedomie.

Aj keď sú dvaja ľudia rovnako starí, môžu mať rôzne záujmy a rôzne názory. Jeden holduje alkoholu a druhý alkohol nemôže ani cítiť. Pre druhého je šport životná vášeň a ďalší zase v športe nevidí takmer žiadny zmysel. No časom sa všetko môže zmeniť a človek vďaka zmene vedomia zmení svoj životný štýl a životné hodnoty. Sám som to zažil.

Ľudia na rôznych stupňoch vedomia sa zaujímajú o rôzne veci. Niekoho baví šport, iný sa zaujíma o vedu, ďalší o duchovno a ďalšieho zaujíma všetko možné. Ľudia na rôznych stuňoch vedomia majú rôzne názory na tú istú vec. Keď majú ľudia podobné zmýšľanie, nachádzajú sa na podobnom stupni vedomia. Čím je však stupeň vedomia odlišnejší, tým viac si ľudia nerozumejú, pretože vnímajú realitu inak.

Jeden vidí zmysel v náboženstvách a iný náboženstvá zavrhuje. Tak kde je pravda? Sú náboženstvá potrebné, alebo nie? To záleží od uhlu pohľadu. Pre človeka, ktorý náboženstvá zavrhuje, nie je náboženstvo potrebné. Pre človeka, ktorý vidí zmysel v náboženstvách, sú naopak potrebné. Ak začneme absolutizovať, že náboženstvo je potrebné, alebo že náboženstvo je nepotrebné, dostaneme sa do konfliktu s buď s jedným, alebo s druhým typom vedomia. Samozrejme, môžeme argumentovať prečo je náboženstvo potrebné a prečo nie a môžeme dospieť k nejakému záveru. Ak si však človek neoblomne stojí za svojim, že náboženstvo je, alebo nie je potrebné, k žiadnemu záveru nedôjdeme. Väčšinou sa stáva to, že ľudia nie sú schopní vidieť a chápať realitu z iného pohľadu ako zo svojho obmedzeného pohľadu. Potom často dochádza ku konfliktom a nedorozumeniam. Ľudia majú pocit: „Ja mám pravdu, ty nie“. Táto takzvaná pravda existuje len na určitom stupni vedomia. Na inom stupni vedomia človek považuje za pravdivé zase niečo iné. Ľudia neustále dychtivo hľadajú pravdu. Túžia ju neoblomne mať. Kde je skutočná pravda?

Zmena vedomia a vnímania reality

Vedomie a vnímanie sveta sa neustále mení. Pokiaľ sa človek venuje sebarozvoju, postupne rozširuje vedomie a dokáže chápať viac a viac.

Keď som bol na hrubej materiálnej úrovni vedomia, zaujímali ma hlavne ženy, sex, alkohol a to, ako si najviac užívať. Bol som zarytý ateista a egoista plný hnevu, pýchy, strachu, závisti a ďalších nepekných vlastností. Staral som sa iba o seba, o svoje pohodlie a všetci ostatní mi boli prakticky ukradnutí.

Po svojom duchovnom prebudení začiatkom roku 2015 som začal vnímať svet zrazu inak. Začal som vnímať potreby iných a nezameriaval som sa už len na seba. Pocítil som nutkanie pomáhať svetu – všetkým – ľuďom, zvieratám, prírode. Začal som si všímať koľko škody súčasná spoločnosť napáchala a začalo sa ma to dotýkať osobne. Zrazu problémy ostatných boli aj moje problémy. Vzbudil sa vo mne súcit so všetkými. Život sa už netočil iba okolo mňa, ale zrazu sme boli MY. Nie len ja a moja rodina, ale rodina ako celé stvorenie, celý vesmír. O takúto zmenu vedomia som sa vôbec neusiloval. Jednoducho sa to stalo a je zo mňa úplne iný človek ako pred rokom 2015. Vnímam svet úplne inak, správam sa inak a konám inak. Preto viem, že zmeniť sa môže každý. Či už zažije s pontánne duchovné prebudenie, alebo sa bude o zmenu usilovať vlastnými silami. Duchovné prebudenie je aj tak iba počiatočný impulz k zmene. Človek potom aj tak musí vyvinúť nejaké úsilie, aby sa posunul v živote ďalej a stal sa z neho ešte lepší človek.

Až keď svoje vedomie očistíme, potom môžeme zažívať stále čistejší stav bytia – bez strachu, hnevu, nenávisti, žiarlivosti, chamtivosti, pýchy a ďalších nepekných vlastností a emócií.

Keď sa očistíme od falošného ega, začneme prirodzene chápať, že ľudia majú taký, či onaký názor preto, lebo sa nachádzajú na určitom stupni vývoja, na určitom stupni vedomia a nemôžu mať iný názor, pretože ich vnímanie reality je obmedzené ich súčasným stavom vedomia. Aby pochopili určité veci, musia si ich zažiť. Ten, kto napríklad zavrhuje náboženstvá, pretože kvoli svojmu obmedzenému vnímaniu sveta vidí len ich temnú stránku, pochopí skutočný význam náboženstva, keď uvidí aj pozitívnu stránku náboženstva. Jeho vedomie a vnímanie sveta sa rozšíri a už bude vidieť obe stránky. Nie len jednu.

Existujú ľudia, ktorí majú veľmi obmedzené vnímanie sveta. Vidia len tú, či onú stránku, ale nevidia celok. A keď im niekto celok opíše, často tomu nerozumejú a obhajujú si len to, čo vidia. Kým má človek v sebe odpor, nedokáže pochopiť iných a vidieť realitu ich očami. Keď však dokážeme zmierniť, alebo odstrániť tento odpor, rozšírime svoje vedomie a budeme zrazu vidieť a chápať oveľa, oveľa viac. Dokážeme sa vcítiť do iných a dokážeme vidieť svet ich očami. Potom budeme chápať, že nie sú schopní určité veci pochopiť. Preto vysvetľovať im niečo, čo nie sú schopní pochopiť, je strata času. Deviatak môže prváčikovi vysvetľovať veľkú násobilku, ale čo bude mať z toho ten prváčik, keď ešte ani nevie počítať?

Rozširujte vedomie

S rozšírením vedomím dokážeme vidieť širšiu realitu, chápať viac a podľa toho následne aj konať. V článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“ sa dozviete ako môžete očistiť a rozšíriť svoje vedomie.

Veľa šťastia!

Dôležitosť lásky v živote

Raz som v jednom kníhkupectve narazil na knihu s názvom „100 odpovedí z duchovného sveta“. Prečítal som si obal knihy a to ma donútilo knihu otvoriť a začal som čítať. V kníhkupectve som jej čítaním strávil asi 20 minút kým som sa rozhodol si ju kúpiť. Tá kniha ma pritiahla svojim názvom aj svojim obsahom. Najviac sa mi z knihy páčila nasledujúca otázka a odpoveď, ktorú chcem s vami zdieľať.

Je dôležité, aby sme v tomto živote milovali alebo boli milovaní? Môžete vysvetliť, čo je láska?

Začnem druhou časťou vašej otázky, ak dovolíte. Pýtate sa, či viem vysvetliť, čo je láska. Je to jedna z najťažších vecí, o akú ma kedy požiadali, aby som vyjadril slovami. V najjednoduchšom chápaní je to sila; moc, ktorá je vo všetkých sférach života konštantná. Láska je vo vás aj vo všetkých živých bytostiach. Niektorým je to zjavné, iným nie, ale láska je všade tam, kde je život. Pre túto chvíľu bude lepšie túto jednoduchú odpoveď ďalej nekomplikovať.

Je v živote človeka dôležité, aby miloval alebo bol milovaný? Je to dôležité. A pre vás je mimoriadne dôležité, aby ste vedeli, že najskôr prichádza láska k vám. Sála z vašej matky od chvile vášho narodenia a z vášho otca od chvíle, keď na vás prvýkrát spočinul svojím pohľadom.

Táto neviditeľná moc tvorí spojenie medzi rodičmi a ich potomkom a je prvým produktom neviditeľnej energie, ktorá ich spája v začiatkoch ich vázjomnosti.

Svojou nevinnosťou prebúdza dieťa v rodičoch lásku a súcit, ochranu a potrebu starať sa oň, čím sa ešte viac posilní ich vzájomné puto lásky. Od okamihu svojho príchodu na tento svet by ste mali zažívať to, čo znamená byť milovaný. Po celý zvyšok svojej životnej cesty si budete želať, aby ste to zažívali.

Skúsenosť, ktorú budete mať s láskou, vás podnieti k túžbe lásku opätovať, pretože svojou povahou je láska esencia, ktorá plynie, a je ľahšie rozpoznať ju, keď ju dvaja ľudia v rovnakej chvíli dávajú aj opätujú. To, že človek miluje a je milovaný, je dôležité preto, aby – hoci len na okamih – zakúsil život, v ktorom prevažuje láska.

Predstavte si novorodené dieťa, ktoré prišlo na svet a nie je okamžite milované. Tam, kde chýba láska, prevládne strach. Možno pomocou tejto predstavy pochopíte, prečo sa medzi ľuďmi vyskytujú prípady príšerných činov – to správanie vychádza zo srdca, ktoré napĺňa strach a chýba v ňom láska. Teraz azda chápete, prečo je dôležité, aby človek miloval a bol milovaný.

Vedomý človek

Keď pozorujem súčasný svet a ľudí v ňom, veľa ľudí koná nevedome na základe podvedomia. Málokto si je plne vedomý svojich činov a ich následkov. V podvedomí máme zapísané určité vzorce správania, podľa ktorých konáme. Veľa ľudí robí rôzne nepekné činy a pestujú v sebe negatívne myšlienky a emócie. Keby vedeli čo spôsobujú negatívne myšlienky a emócie, snažili by sa zmeniť svoje myslenie a cítenie. Snažili by sa byť viac vedomými, začali by pracovať na svojich negatívnych stránkach a stali by sa z nich lepší ľudia. V dnešnej spoločnosti žiaľ pozorujem, že len pár jedincov je schopných uvedomiť si čo vlastne konajú, priznať si svoje chyby a následne sa napraviť.

Vedomý vs. nevedomý človek

Vedomý človek si je vedomý každej jednej myšlienky, emócie, činu a jeho následku. Vedomý človek dokáže pracovať s negatívnymy emóciami (strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť,…), pátrať po ich príčine a riešiť ju. Vedomý človek si dokáže uvedomovať ako reaguje na rôzne situácie, poučiť sa z toho a prepísať vzorce správania v podvedomí podľa svojho uvedomenia. Vedomý človek sa stráni konfliktov, pretože v nich nemá chuť. Vedomý človek nemá chuť v ničom negatívnom. Ak už aj na niečo negatívne natrafí, snaží sa s tým pracovať a zobrať si z toho ponaučenie. Vedomý človek môže dospieť do bodu, kedy v jeho mysli nebudú žiadne negatívne myšlienky, či emócie.

Vedomí ľudia sú pre nevedomých čudáci. Nevedomý človek hádže vinu za svoj neúspech okolnostiam a iným ľuďom. Vedomý človek sa snaží pozrieť v prvom rade do seba a hľadá chybu v sebe. Nevedomý človek si nikdy neprizná chybu. Aby si ju priznal, musí si ju najskôr uvedomiť. Nevedomého človeka ovláda ego, ktoré spôsobuje neschopnosť priznať si chyby. Nevedomý človek si neuvedomuje ako koná a neuvedomuje si následky svojho konania. Koná tak, ako to má naprogramované v podvedomí. Vedomý človek sa snaží uvedomovať si čo vlastne robí a zvážiť dôsledky svojho konania. Vedomý človek tak dokáže udávať smerovanie svojho života podľa svojej vedomej vôle. Nevedomý človek si nevyberá svoje správanie a smerovanie života. Za nevedomého človeka koná autopilot v podobe podvedomia.

Cesta Vedomého života

Ako vidíme, naučiť sa žiť vedome sa oplatí. Byť si vedomý svojich myšlienok, emócií, činov a ich následkov, to je veľmi žiadané. Vidieť svoje zlé stránky, snažiť sa ich napraviť a poučiť sa zo svojich chýb je tiež veľmi žiadané. Kým žijeme v nevedomosti, neprijmeme svoje chyby a nepoučíme sa z nich, budeme ich opakovať znovu a znovu. Až keď sa človek poučí, následne môže konať inak a už neopakovať tie isté chyby. Keď sa vydáme cestou Vedomého života, zmeníme kvalitu svojho života a života ostatných na nepoznanie. Dokážeme pracovať s egom, hnevom, strachom, pýchou, chamtivosťou, nenávisťou a inými nepeknými vlastnosťami. Viac sa o Vedomej ceste dočítate v článku „Cesta Vedomého života“.

Vedomý život a lepšia spoločnosť

Prajem všetkým ľuďom, aby sa naučili žiť vedome. Len keď ľudia začnú žiť vedome, v spoločnosti môže zavládnuť mier a harmónia. Keď si ľudia budú uvedomovať základné princípy ľudskosti, následky svojich činností a konať podľa toho, nie je možné, aby spoločnosť vyzerala tak, ako vyzerá dnes. Nie je možné, aby vedomý človek znečisťoval a ničil prírodu. Nie je možné, aby vedomý človek zabíjal len tak z rozmaru, lebo môže. Nie je možné, aby vedomý človek niekomu ubližoval. Vedomý človek má neustále na pamäti zásadu: „Rob iným to, čo chceš, aby oni robili tebe“. Vedomý človek sa neustále pýta: „Chcem, aby to, čo idem urobiť teraz, bolo urobené mne?“ Chcem, aby som bol zabitý? Chcem, aby mi bolo vynadané? Chcem, aby mi bolo ublížené? Chcem, aby na mňa niekto kričal? Chcem, aby bolo somnou zaobchádzané takýmto spôsobom?

Vedomý život a zmena k lepšiemu

Vedomý človek sa snaži byť neustále lepšou verziou samého seba. Vedomý človek sa dokáže okamžite poučiť zo svojich chýb a zmeniť sa zo sekundy, na sekundu, z minúty na minútu, z hodiny na hodinu, alebo zo dňa na deň. Vedomý človek sa nebojí vstúpiť si do svedomia a uvedomiť si čo vlastne vykonal a ako môže zareagovať na podobnú situáciu inak, lepšie. Pre vedomého človeka je zmena vítaná. Vedomý človek sa chce meniť k lepšiemu. Preto je veľmi žiadané, aby bolo na Zemi viac vedomých ľudí a dokázali tak spoločne pretvoriť celú spoločnosť k lepšiemu. Pre mnohých je to utópia, ale vedomý človek si je vedomý, že keď sa dokázal zmeniť on, prečo by sa nedokázali zmeniť ostatní? Mnohí ľudia sa za veľmi krátky čas zmenili na nepoznanie. Už nespoznávajú svoje staré JA.

Mnohí ľudia žili v nevedomosti a konali nevedome, ale už ich nenapĺňal život plný strachu, hnevu, nenávisti, pýchy, chamtivosti a ďalších negatívností. Rozhodli sa zmeniť svoj život k lepšiemu. Nastúpili na cestu Vedomého života a podarilo sa im pretvoriť svoje myslenie a žitie pozitívnejším smerom. Vedomý človek už nezažíva toľko negatívnych emócií ako nevedomý človek, pretože s nimi dokáže pracovať a zmeniť svoje vzorce myslenia, cítenia a konania. Hodnoty a vlastnosti vedomého človeka sú: láska, mier, nenásilie, pokora, milostivosť, pravdovravnosť, umiernenosť, rozvaha, prirodzenosť, empatia, ovládnutie ega a podobne.

Vedomý život v súčasnosti

Poznám desiatky vedomých ľudí a v súčasnosti sú podľa môjho skromného odhadu na Slovensku stovky (možno tisíce) vedomých ľudí a na celom svete sú ich milióny. Čím viac ľudí bude vedomých, tým lepšie. Vedomí ľudia inšpirujú ostatných k zmene svojim vlastným príkladom. Reakcie vedomých ľudí v určitých situáciach prekvapujú nevedomých ľudí. Nevedomí ľudia ich síce spočiatku považujú za čudákov, ba dokonca bláznov, ale keď sa nad tým hlbšie zamyslia, možno zistia, že správanie vedomých ľudí má niečo do seba. Mnohí nevedomí ľudia sa môžu rozhodnúť žiť vedome a skvalitniť tak svoj život.

Ja si len želám, aby bolo vedomých ľudí čoraz viac. Keď porovnám životy vedomých ľudí a životy nevedomých ľudí, vidím priepastný rozdiel. Kým v živote nevedomých ľudí prevláda strach, hnev, nenávisť, sebectvo, pýcha, nespokojnosť, chamtivosť, žiarlivosť, v živote vedomých ľudí prevláda láska, šťastie, milostivosť, pokora, snaha pomáhať, snaha byť lepším, schopnosť priznať si chyby a poučiť sa z nich a podobne. Je na každom človeku, či si vyberie život v nevedomosti, alebo sa inšpiruje a naučí sa žiť vedome.

Prajem každému veľa šťastia na ceste Vedomého života. Žite v láske a mieri, inšpirujte ostatných vlastným príkladom a nezabúdajte, že v jednote je sila. Spoločne dokážeme viac, ako oddelene. Naučme sa spolupracovať a uvidíme ako sa veci pohnú ďalej… Ak máte nejaké zaujímavé nápady, ako inšpirovať ostatných k Vedomému životu, napíšte mi. Kontakt na mňa nájdete na stránke „Kto je Elfoslav“.

Buď pozorovateľ

Ľudia sa snažia byť vykonávateľmi a ovládateľmi a lipnú na výsledkoch svojich činností a na naplnení svojich túžob. Silou mocou chcú mať všetko hneď, alebo aspoň čo najskôr. Kedysi som mal takú mentalitu aj ja, ale zistil som, že lipnutie ma robí nešťastným. Keď ľudia na niečom lipnú a výsledok nie je podľa ich predstáv, sú z toho sklamaní. Naučil som sa nelipnúť na svojich predstavách a začal som prijímať všetko také, aké je. Stal sa zo mňa pozorovateľ.

Život pozorovateľa

Či už sa mi niečo podarí, alebo nepodarí, snažím sa byť odpútaný od výsledku a len sa z toho poučiť. Ak spravím nejakú chybu, zisťujem či som niečo spravil zle a či je v mojich silách to urobiť lepšie. Ľudia, ktorí lipnú na výsledkoch svojej práce, sú veľmi nešťastní, keď sa im niečo nepodarí. Nešťastie je veľmi nepríjemný stav, vďaka ktorému sa môžeme učiť. No málokto si to uvedomuje a využíva túto šancu. Duša je prirodzene blažená. Ale keď sa človek pod vplyvom ega považuje za vykonávateľa a ovládateľa a lipne na výsledkoch svojich činností, zažíva rôzne strasti a radosti.

Keď človek pochopí, že častokrát nemá možnosť ovplyvniť výsledok svojich činností a niektorých situácií, prestane bojovať. Prestane lipnúť na výsledkoch svojich činností a predstavách ako majú dopadnúť rôzne situácie. Začne prijímať všetko také, aké je. Len v tomto stave prijatia je možné nezažívať utrpenie aj keď sa človek dostane do veľmi nepríjemnej situácie. Prijímať všetko také, aké je, to je kľúč k vyrovnanému a šťastnému životu. Dá sa to naučiť.

Odpor

Mnohí ľudia žijú v stave odporu a neprijímajú životné situácie také, aké sú. Chcú, aby bolo všetko podľa nich, ale tak to nefunguje. Keby bolo všetko po našom, život by bol nudný. Zažívame rôzne situácie, ktoré nechceme zažívať. Ale práve tieto situácie nás majú v živote niečo naučiť. A keď sa naučíme, už na tie isté situácie budeme reagovať inak.

Dôležité je naučiť sa prijať všetko také, aké je a nebojovať proti tomu silou mocou. Hlavne proti niečomu, čo nemôžeme svojimi silami nijak zmeniť.

Prijatie

Stav prijatia neznamená rezignovať, alebo ignorovať. Znamená to prijať situáciu a postaviť sa k nej zodpovedne s inteligenciou – ak je v mojich silách niečo zmeniť, pokúsim sa o to. Ak to v mojich silách nie je, nebudem sa tým rozrušovať. To znamená prijatie.

Napríklad nemôžeme ovplyvniť to, že v tomto svete je smrť bežným javom. Nikto aj tak nechce zomrieť a nikto nechce, aby zomreli jeho blízki. Ale to je stav odporu. Nechcieť niečo, čo aj tak nastane, načo je to dobré? Je lepšie zmieriť sa s tým a dostať sa tak do stavu prijatia, z ktorého pramení pokoj. Ľudia, ktorí sú v stave odporu, nesmierne trpia, keď im niekto blízky zomrie. Nechcú prijať smrť. Ľudia, ktorí prijímajú smrť ako súčasť ich života, dokážu prijať aj svoju smrť a smrť svojich blízkych oveľa lepšie ako ľudia v stave odporu. Naozaj, načo je dobré odporovať niečomu, čo aj tak nezmeníme? Nedáva to zmysel. Je oveľa rozumnejšie naučiť sa prijímať veci také, aké sú a dosiahnuť tak vnútorný mier.

Učíme sa celý život a ak chceme prežívať vnútorný mier, musíme sa naučiť prijímať všetko také, aké je. Ak nechceme viac trpieť, musíme sa dostať do stavu prijatia a prijímať aj nepríjemné situácie ako súčasť nášho života a zobrať si z nich ponaučenie. Prišli sme sa na tento svet učiť a tak využime túto možnosť čo najlepšie.

Prajem všetkým, aby sa čo najskôr dostali zo stavu odporu do stavu prijatia a dokázali prežiť vyrovnanosť so všetkým. Taký stav je pre dušu veľmi žiadaný.

Tí, ktorých myseľ zotrváva v rovnováhe a v harmónii, prekonali už zrodenie a smrť. Sú bezchybní ako Brahman, a preto už zotrvávajú v Brahmane.“ [BG 5.19]