Všetky príspevky Tomáš Hromník

Buď sám sebou

Pomerne často počúvam frázu “Buď sám sebou”. Aj teraz nedávno som počul od kamošky “Som sama sebou” a keď som sa jej spýtal “No a kto vlastne si?”, nevedela odpovedať. Ľudia si myslia, že sú sami sebou, ale častokrát ani len netušia kto vlastne sú.

Kto som?

Aby sme mohli byť sami sebou, musíme najskôr vedieť kto vlastne sme. Som duša? Som telo? Som myseľ? Som ego? Som všetko dohromady? Kto vlastne som?

Ako si človek oblieka nové šaty a odkladá staré, tak aj duša prijíma nové hmotné telá a odkladá staré a neužitočné. [BG 2.22]

V Bhagavad-gíte nás Krišna učí aká je naša skutočná pôvodná identita – duša. Duša dostáva v hmotnom svete rôzne telá na základe svojich túžob. Môže dostať telo človeka, rastliny, zvieraťa,…

Úryvok z knihy “Dokonalost jógy“:

Úspěšný jogín ve skutečnosti dosáhne Božího království, kde je duchovní rozmanitost. Jóga je jen způsob, jak se povýšit do tohoto sídla. Ve skutečnosti tam všichni patříme, ale kvůli své zapomnětlivosti jsme se dostali do hmotného světa. Stejně jako člověka, který se zbláznil, zavřou do blázince, tak i my, když jsme zapomněli na svou duchovní identitu, jsme se zbláznili a poklesli do hmotného světa. Hmotný svět je tedy takovým blázincem a snadno zjistíme, že mnoho věcí se zde neděje v souladu se zdravým rozumem. Naším cílem je dostat se z něho pryč a vrátit se do Božího království. V Bhagavad-gítě Kršna toto místo popisuje a také nás poučuje o našem postavení a o svém postavení – o tom, kdo jsme my a kdo je Bůh. Všechny potřebné informace najdeme v Bhagavad-gítě a rozumný člověk těchto informací využije.

Ak teoreticky pochopíme kto vlastne sme – duša, ešte to moc neznamená. Musíme začať jednať ako duša, aby sme lepšie pochopili svoju pôvodnú identitu. Na to slúži oddaná služba – Bhakti jóga, o ktorej píšem v článku “Bhakti jóga“. Ak začneme vykonávať činnosti, ktoré sú pre dušu prirodzené – oddanú službu Najvyššiemu, automaticky sa očistíme od mylného poňatia života v hmotnom svete – od falošného ega, že sme toto telo, že sme páni, ovládatelia atď.

Úryvok z knihy “Učení Šrí Kapily“:

Bhagaván, Nejvyšší Osobnost Božství, je útočištĕm všech (śaraṇaṁ śaraṇyam). Každý hledá nĕjakou ochranu, protože jsme všichni svou přirozeností služebníci. Všichni jsme služebníci Boha, a proto je pro nás přirozené hledat u Nĕj ochranu. Nĕkteří jsou zamĕstnáni u nĕjakého bohatého človĕka a slouží mu, jiní hledají ochranu u vlády, ale konečným útočištĕm je Kršna, Nejvyšší Osobnost Božství.

Mnohí ľudia žijú v mylnom poňatí života: “Som Slovák”, “Som Ind”, “Som kresťan”, Som hinduista”, “Som moslim”,… som tamto, hento, toto,… tieto všetky mylné označenia vychádzajú z falošného ega (falošnej identity) – zo stotožňovania sa s telom. Telo je dočasné, duša je večná. Túžime po večnosti, nechceme zomrieť a nechceme prísť o všetko, čo máme radi, chceme si užívať a túžime po poznaní. Odkiaľ vychádzajú tieto túžby? Večnosť, blaženosť a poznanie sú prirodzené atribúty duše. Dočasnosť, nevedomosť a utrpenie sú atribúty hmotného tela a hmotného sveta. Logicky z toho vyplýva, že sme v hmotnom svete len na návšteve a že sme v skutočnosti všetci večné duše, ktoré sú vo svojom prirodzenom stave plné blaženosti a poznania. Problém je, že naše vedomie sa stykom s hmotou znečistillo. Začali sme sa mylne stotožňovať s telom, mysľou, inteligenciou a falošným egom. Pokiaľ jednáme v tejto mylnej predstave života, musíme zakúšať jednu reakciu za druhou za svoje minulé činy – karmu – či už príjemné, alebo nepríjemné. No pokiaľ si uvedomíme, že sme duša, večný služobník Boha a začneme podľa toho jednať, oslobodíme sa od všetkej nazbieranej karmy a vo svojej prirodzenej služobníka už ďalej nevytvárame karmu.

Bhagavad-gíta 9.27-28:

VERŠ 27: Nech konáš čokoľvek, nech ješ čokoľvek, nech obetuješ alebo daruješ čokoľvek a nech vykonávaš akékoľvek pokánia, ó, syn Kuntī, vždy to konaj ako obeť Mne.

VERŠ 28: Takto budeš oslobodený z pút činov, nech už sú ich plody dobré či zlé. S touto yogou odriekania a s mysľou upretou na Mňa sa oslobodíš a prídeš ku Mne.

Ako individuálne duše sme súčasťou celku – Boha. Pokiaľ jednáme nezávisle na Bohu, buď si užívame, alebo trpíme následkami svojich minulých činov. Ale ak prijmeme svoju prirodzenú pozíciu služobníka Boha a prestaneme jednať nezávisle, začneme slúžiť celku a náš život sa prirodzene dostane do harmónie. Pokiaľ si ruka myslí, že je nezávislá od tela a snaží sa užívať si potravu nezávisle od celku (tela), nebude to pre telo dobré. Takisto pre dušu nie je dobré pokiaľ si chce užívať nezávisle od celku a pokiaľ to robí, zákonite trpí v hmotnom svete trojakým druhom utrpenia – utrpením od vlastnej mysle, utrpením od iných živých bytostí a utrpením od prírody – teplo, chlad, dážď, sneh, prírodné katastrofy,…

Ak chceme byť naozaj šťastní a šíriť toto šťastie medzi ostatných, musíme si uvedomiť kto vlastne sme… byť sám sebou znamená v skutočnosti byť služobníkom Boha a nič iné. Samozrejme každý je individuálny a každý má iné schopnosti – niekto rád maľuje, niekto má rád hudbu, iný zase rád píše, varí,… každú činnosť (pokiaľ nie je hriešna) môžeme zamesťnať v službe Bohu a neužívať si len zmyslový pôžitok, ktorý nás aj tak ako dušu nikdy plne neuspokojí a zaplieta nás v hmotnom svete. Keď sa naučíme vykonávať oddanú službu, prirodzene stratíme chuť k zmyslovému ukájaniu, pretože pocítime duchovnú blaženosť, ktorá je oveľa vyšší pôžitok ako uspokojovanie zmyslov. Tento stav vedomia môžeme dosiahnuť, keď sa naše vedomie oddanou službou dostatočne očistí od hmotného znečistenia.

Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí. [BG 2.59]

Pre toho, kto je takto pohrúžený vo vedomí Kṛṣṇu, prestane jestvovať trojnásobné utrpenie hmotného života a v tomto šťastnom stave sa jeho inteligencia čoskoro ustáli. [BG 2.65]

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [BG 5.24]

Keď začneme praktikovať vo svojom živote Bhakti jógu, naše vedomie sa postupne očistí a zduchovnie. S duchovným vedomím nás už nebude lákať jednať nezávisle od Boha, pretože stratíme chuť k takému jednaniu.

16. kapitola Bhagavad-gíty hovorí:

VERŠ 23: No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.

VERŠ 24: Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.

Pokiaľ sa ľudia neriadia príkazmi Boha, ako je napríklad kresťanské desatoro, v ľudskej spoločnosti to vytvára chaos a utrpenie. Koniec koncov to môžeme vidieť v súčasnej spoločnosti. Málokto sa riadi príkazmi Boha a tak to aj v spoločnosti dnes vyzerá. Takmer každý si myslí, že je pánom, ovládateľom a koná nezávisle na Bohu, vykorisťuje ostatných pre svoj zmyslový pôžitok a tak vytvára utrpenie. Ľudia vytvárajú továrne, ničia prírodu, nehľadia na druhých a to len preto, lebo príliš spyšneli a prestali poslúchať Boha. Dnešná spoločnosť je len obrazom toho, čo sa deje, keď ľudia konajú nezávisle od Boha – o celku.

Našťastie je tu viacero spoločností, ktoré sa snažia žiť v súlade s Bohom a jednou z nich je ISKCON – Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu. V tejto spoločnosti pôsobím aj ja a vidím ako priaznivo ovplyvňuje život ľudí. Ľudia sa vďaka oddanej službe očisťujú od túžby po zmyslovom pôžitku a rozvíjajú náklonnosť k Bohu, ktorá spôsobuje to, že charakter človeka sa mení stále k lepšiemu. Aj z ľudí, ktorí zabudli na Boha, sa stávajú oddaní Krišnu.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]

Jedine ak obnovíme svoje pôvodné duchovné vedomie – vedomie Krišnu a začneme Mu láskyplne slúžiť, môže náš život prekvitať šťastím, mierom a láskou. Pokiaľ však budeme jednať nezávisle od Boha podľa vlastných egoistických rozmarov, budeme vytvárať len chaos a utrpenie. Pokiaľ sa neočistíme od mylného poňatia života – že ja som pán, ovládateľ a všetko je tu pre môj zmyslový pôžitok, nemôžeme žiť šťastne a v mieri. To nie je možné. Jediná cesta k mieru je pokorné postavenie služobníka Boha. Tak to je.

Amen 🙏

Zaužívané predstavy o duchovnom živote

Keď sa povie duchovný život, väčšina ľudí si predstaví jogína meditujúceho v jaskyni osamote. Je to druh duchovného života, ale nie jediný. Duchovný život môže človek viesť viacerými spôsobmi, nie len ako jogín v jaskyni.

Ja som si tiež kedysi myslel, že duchovný život je možné praktikovať len v chráme ako mních, alebo v jaskyni ako jogín. No túto predstavu mi obohatil Šríla Prabhupáda, ktorý vysvetľuje, že aj rodinný život je možné spojiť s duchovným rozvojom.

Hare-Krishna-family

Sú určité povinnosti muža a ženy na zaobstaranie rodiny. Tieto povinnosti by nemali brať príliš veľa času na úkor duchovných činností. Vždy je dobré nájsť si každý deň čas na duchovné činnosti ako napríklad čítanie duchovnej literatúry, modlitbu, alebo aspoň občasné navštívenie chrámu. V rodinnom živote je možno ťažšie robiť duchovný pokrok a je menej času na duchovné činnosti, ale ak chce človek robiť duchovný pokrok a zároveň túži mať rodinu, mal by si nájsť vždy čas na vykonávanie duchovných činností, pokiaľ možno spolu s rodinou. Vyhradiť si čas napríklad ráno, alebo večer na spoločné duchovné programy.

Pokiaľ človek pravidelne nevykonáva duchovné činnosti, jeho vedomie sa veľmi rýchlo materiálne znečistí a stane sa z neho materialista. Mám s tým osobnú skúsenosť a nie je to nič príjemné… Je preto veľmi dôležité venovať čo najviac času duchovným činnostiam a povzniesť tak svoje vedomie na duchovnú úroveň, na ktorej je šťastie a pokoj, ktoré všetci tak urputne a márne hľadajú materialistickými činnosťami.

V tomto veku je odporúčaný spôsob sebarealizácie spievanie svätých mien Boha a je to spôsob, ktorý môže vykonávať každý a kedykoľvek. Nie sú na to určené nijak zvláštne pravidlá. Kedykoľvek má človek čas, môže spievať:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

a očistí sa tak postupne od vplyvu hmotnej prírody a spočinie na transcendentálnej (duchovnej) úrovni. Samozrejme je to proces, ktorý chvíľu trvá, ale keď človek vytrvá na tejto ceste, bude mať z toho nesmierny prospech.

Prospech získaný vykonávaním duchovných činností sa nedá porovnávať s takzvaným prospechom získaného hmotnými činnosťami. Výsledky hmotných činností sú dočasné – chvíľu trvajú a následne pominú. Hmotné šťastie strieda sklamanie a nešťastie a navyše živú bytosť zaplieta do spletitých zákonov karmy – následkov za svoje činnosti. A naopak výsledky duchovných činností sa nikdy nestratia a prinášajú živej bytosti stále väčšie a väčšie šťastie… čím je živá bytosť na vyššej duchovnej úrovni, tým väčšie zažíva šťastie a menej ju rozrušuje nešťastie pochádzajúce z hmotnej prírody.

Pre bežných ľudí, ktorí sú zaneprázdnení materialistickými činnosťami, je ťažké pochopiť dôležitosť duchovných činností. Mnohí si myslia, že je to strata času a radšej svoj čas venujú materialistickým činnostiam, kde vidia rýchlejší výsledok. No takýto spôsob života znamená premárnenie ľudského života, ktorý je určený na sebarealizáciu. Človek sa odlišuje od zvierat práve v možnosti duchovného rozvoja. Pokiaľ túto možnosť nevyužije, žije v podstate zvieracím životom – aj zvieratá jedia, spia, pária sa, obraňujú sa a majú zmyslový pôžitok.

Ľudská podoba je teda určená na duchovný rozvoj. Ako sme si vysvetlili, duchovný život je možné viesť aj popri rodinnom živote a nemusíme odchádzať do jaskyne, či do chrámu. Je možné zariadiť si život tak, aby sme sa mohli každý deň venovať duchovným činnostiam spolu s rodinou. Čítať knihy, počúvať prednášky, spievať mahá-mantru, modliť sa… postupným rozvojom duchovného poznania sa môžeme naučiť ako môžeme každú jednu činnosť zduchovnieť – učí o tom Bhakti jóga – jóga oddanosti. Môžeme vykonávať činnosti, ktoré navonok vyzerajú materiálne, ale svojim vedomím ich dokážeme premeniť na duchovné. A tak môže byť celý náš život zduchovnený. V tom je krása Bhakti jógy. Vďaka Bhakti jóge môže byť človek neustále šťastný, či už rúbe drevo, varí, upratuje, cestuje, káže, stará sa o rodinu,… každá jedna činnosť môže byť duchovná, pokiaľ je vedomie človeka duchovné.

Bhakti jógu sa môžeme naučiť od oddaných Krišnu. Na Slovensku majú chrám v Abranovciach (12km od Prešova) a pri Bratislave v Čiernej Vode. Presné adresy sú na stránke: www.iskcon.sk/kontakt/ Sú tam tiež adresy vegetariánskych reštaurácií Góvinda, kde je skvelé posvätené indické vege jedlo.

Pokiaľ sa chceme naučiť zduchovnieť svoj život, je veľmi dobré vyhľadať spoločnosť ľudí, ktorí taký život vedú a učiť sa od nich. Je veľa spoločenstiev a veľa techník, ktoré sa o to snažia a každý si môže vybrať, čo mu vyhovuje. Mne skrížila cestu Bhakti jóga, ktorá mi veľmi vyhovuje, pretože naozaj všetko, čo robím, môžem robiť ako duchovnú činnosť a to je na tom to najlepšie 🙏

Duchovný život tak vôbec nemusí vyzerať ako život nejakého askéta, ktorý sa rozhodol ísť žiť do ústrania a meditovať. Bhakti jóga spája duchovný a materiálny život, učí nás zamestnať svoje činnosti v službe Bohu a nekonať pre svoj sebecký zmyslový pôžitok, ktorý nás zaplieta v hmotnom svete. Štvrtá kapitola Bhagavad-gíty vysvetľuje:

VERŠ 19:
Človek, ktorého všetko úsilie je zbavené túžby po zmyslovom pôžitku, vlastní dokonalé poznanie. Učení vravia, že jeho plodonosnú činnosť spálil oheň dokonalého poznania.
VERŠ 20:
Taký človek nie je pripútaný k plodom svojich činov, je trvale spokojný, nezávislý a nekoná s myšlienkou na odmenu, aj keď vykonáva mnoho činností.
VERŠ 21:
Taký rozumný človek koná s dokonale ovládnutou mysľou a inteligenciou, vzdáva sa každého vlastníckeho pocitu k svojmu majetku a pracuje len pre najnutnejšie životné potreby. Vďaka takému počínaniu neupadá do hriechov a ich následkov.
VERŠ 22:
Uspokojí sa so všetkým, čo príde samo od seba, je zbavený dualít, nikomu nezávidí a je rovnako pokojný pri úspechu i nezdare. Preto nie je nikdy pútaný, aj keď koná činy.

Dosiahnuť takúto úroveň si vyžaduje pomerne veľa praxe. Postupným pokrokom v duchovnom živote môžeme dosiahnuť úroveň, kedy už nebudeme konať pre svoj zmyslový pôžitok, ale dokážeme slúžiť Bohu a Jeho oddaným. Čistá oddaná služba sa považuje za dokonalosť života a túto dokonalosť je možné dosiahnuť Bhakti jógou. Bhakti jóga je úžasná v tom, že nemusíme zanechať činnosti a umelo si odriekať. Môžeme sa zamestnať rôznorodými činnosťami, ktoré vedú k očisteniu vedomia a tak môžeme robiť prirodzenou cestou duchovný pokrok. Pre živú bytosť je prirodzené neustále niečo robiť. Najlepšie je naučiť sa robiť činnosti v duchu oddanej služby a zakúšať tak stále väčšie a väčšie duchovné šťastie. A to sa môžeme naučiť práve v spoločnosti oddaných, ktorí sa tomu venujú. Vyhľadať spoločnosť oddaných a zotrvávať v nej, je preto základný predpoklad rozvinutia oddanosti.

Čím viac ľudí sa vydá cestou duchovného rozvoja, tým môže byť svet krajší… Viem to z vlastnej skúsenosti ako sa mi zmenil život…

Hare Krišna 🙏

Ilúzia mysle

Myseľ je nástroj, ktorý drží človeka v ilúzii. Vytvára kadejaké myšlienky a predstavy, ktoré majú priniesť radosť a naplnenie – keď budem mať toto auto, budem šťastný,… keď budem mať túto ženu, budem šťastný… keď budem mať toto, hento, tamto,… budem šťastný…

Každý s tým má skúsenosť. Myseľ vytvára predstavu pôžitku, ale realita býva iná. S realitou sa spája nie len pôžitok, ale aj kopec starostí. Myseľ si vymyslí, že chce ženu, deti, auto, dom,… ale čo všetko to obnáša, to už neberie do úvahy. A človek pobláznený touto ilúziou, ktorá mu sľubuje akési šťastie, ide za tým ako somár za mrkvou na palici…

donkey-following-carrot-tied-back-260nw-282473300

Keby si bol čolvek plne vedomý čo všetko obnáša honba za jeho pôžitkom a že tento pôžitok je vo svojej podstate iluzorný, nemá dlhšie trvanie… tak by si veľmi dobre rozmyslel, či sa bude za tým hnať, alebo nie. Bohužiaľ myseľ vytvára idealistické obrazy pôžitku a keď jej človek verí, padá do pasce a zaplieta sa…

Príčinou nášho utrpenia sú naše materialistické túžby. Duša zapletená v hmote sa snaží užívať si hmotný pôžitok nevediac, že toto nie je jej prirodzené prostredie. Ryba na suchu sa môže snažiť si užívať, jazdiť na nablízkanom drahom aute, nosiť zlaté šperky, mať krásnu partnerku/partnera, deti,… ale nič z toho ju neuspokojí, lebo jej bude chýbať jej prirodzené prostredie – voda. A takisto sa môže snažiť užívať si duša v hmotnom svete, ale neprinesie jej to skutočnú radosť, po ktorej neustále túži, pretože sa nachádza vo svojom neprirodzenom prostredí, kde je všetko dočasné.

Pokiaľ sa duša stotožňuje s telom, bude si myslieť, že ju uspokojí naplnenie potrieb tela. Ale to je práve tá ilúzia, do ktorej živá bytosť (duša) spadla. Naplnenie potrieb tela nikdy neuspokojí dušu. Je to ako keď sa šofér stará o auto, ale na svoje potreby zabúda – potrebuje jesť, piť, spať,… rovnako duša má svoje potreby a keď ich nenapĺňa, trpí.

Duša potrebuje duchovnú potravu, vtedy môže byť šťastná. Jednoduchým spievaním a počúvaním mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

sa môže duša prebudiť z ilúzie stotožňovania sa s telom a byť skutočne šťastná.

Myseľ vie byť veľmi zradná a keď jej človek verí, má zarobené na nemalé problémy. Spadne veľmi rýchlo do ilúzie, z ktorej sa už len tak nevymotá. Jediné, čo mu môže reálne pomôcť, je duchovná potrava, vďaka ktorej sa prestane stotožňovať s telom a začne napĺňať skutočné potreby duše. A tak môže byť neustále šťastný.

Bhakti jóga” je cesta, ktorá učí ako môžeme napĺňať potreby duše v bežnom živote. Nie je nutné ísť meditovať na odľahlé miesto. Je možné kŕmiť dušu každý deň a robiť tak duchovný pokrok. Stačí len začať a výsledky na seba nenechajú dlho čakať. Môžeme sa tak prirodzenou cestou vymaniť z ilúzie, ktorá nám v živote spôsobuje problémy.

Hľadanie dokonalosti v nedokonalosti

Ľudia častokrát hľadajú akési naplnenie svojich predstáv a túžob v nedokonalosti – v materiálnom svete, v materiálnych vzťahoch, v partnerovi… no vždy nachádzajú v konečnom dôsledku len sklamanie.

Hmotné bohatstvo a vzťahy v hmotnom svete nedokážu dušu plne uspokojiť. Možno len na chvíľku, ale potom zase hľadá naplnenie všakovakými spôsobmi na rôznych miestach a stále nenachádza… pretože hľadá dokonalosť v nedokonalosti – v hmotnom svete.

Častokrát vidím aké majú ľudia očakávania od svojich partnerov, alebo od iných ľudí a častokrát tieto očakávania nie sú naplnené a prichádza sklamanie. Pretože nikto v tomto svete nie je dokonalý a nemôže dokonale spĺňať atribúty dokonalosti, ktorú každý prirodzene hľadá, pretože to prináša skutočné naplnenie. Keď sú naše predstavy a túžby dokonale naplnené, môžeme byť dokonale šťastní. Problém je ten, že v hmotnom svete s materialistickým vedomím to nie je možné.

Aby sme našli dokonalosť a naplnenie, je nutné povzniesť sa na duchovnú úroveň.

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [Bhagavad Gíta 5.24]

Všetka tá snaha duše nájsť naplnenie v nedokonalosti, v hmotnom svete, ktorý je dočasný, plný nevedomosti a utrpenia, je márna. Žiadny človek nebude nikdy spĺňať naše požiadavky na 100%. Aj napriek tomu sa mnohí ľudia o to snažia a nachádzajú len chvíľkové šťastie a následné sklamanie. Snažia sa nájsť naplnenie vo vzťahoch s dušami, ktoré podliehajú štyrom nedokoknalostiam:

  1. Majú sklon podvádzať
  2. Podliehajú ilúzii
  3. Nevyhnutne sa dopúšťajú chýb
  4. Majú nedokonalé zmysly

Dokonalosť

Dokonalosť môžeme nájsť jedine v dokonalosti – v Bohu. Absolútna Osoba má všetky atribúty dokonalosti, po ktorých všetky duše túžia. Vzťah s Absolútnou Osobou plne uspokojuje dušu na rozdiel od vzťahov s inými dušami, ktoré podliehajú štyrom nedokonalostiam.

Z toho vyplýva, že ak chce byť duša skutočne šťastná, musí rozvíjať svoj vzťah s dokonalou osobou – s Bohom, ktorý ju nikdy nesklame. Boh vie čo je pre každého najlepšie a odovzdať sa Bohu je preto to najlepšie, čo môže duša spraviť.

Pokiaľ bude duša hľadať naplnenie svojich túžob v nedokolnalosti, nebude dokonale šťastná a bude neustále zakúšať sklamanie znova a znova kým si neuvedomí svoj vzťah s Bohom a nebude hľadať útočisku o Neho. Mnohí ľudia hľadajú útočisko v rodine, priateľoch a iných ľuďoch, ale tí im nedokážu poskytnúť dokonalé útočisko. To dokáže iba Boh.

Viem, že pre mnohých je “Boh” niečo veľmi abstraktné a nepredstaviteľné a je preto veľmi ťažké mať s Ním osobný vzťah. No procesom oddanej služby je možné, že aj ateista sa stane oddaným a rozvinie vzťah s Bohom. O oddanej službe a o Bohu sa môžeme dozvedieť od tých, ktorí už s tým majú skúsenosť. Ktorí žijú v duchu oddanosti Bohu a nachádzajú tak skutočné naplnenie, ktoré hľadali všade možne, ale nenachádzali.

Ja som sa o oddanosti Bohu naučil v chrámoch Hare Krišna, ktoré sú vďaka milosti Šrílu Prabhupádu po celom svete. Na Slovensku v Abranovciach, 12km od Prešova – www.ekacakra.sk a v Bratislave na Čiernej vode – Goloka ISKCON Bratislava.

Všetci hľadajú naplnenie a dokonalosť. No málokto vie, kde ich nájsť. Mnohí hľadajú v nedokonalosti a tak nutne prežívajú sklamanie stále dokola. Koho to už prestane baviť, začne hľadať viac do hĺbky a nájde… lebo tomu, kto klope, bude otvorené. Kto hľadá, nájde… no pri tom hľadaní možno niekoľkokrát vojde do slepej uličky a možno sa aj niekoľkokrát stratí…. no s úprimnosťou nakoniec dojde do cieľa a nájde.

Naše súčasné činnosti určujú našu budúcnosť

Naša budúcnosť závisí na tom, čo robíme v prítomnosti. Možno na prvý pohľad úplne jasné, ale často konáme podvedome bez toho, aby sme si plne uvedomovali čo robíme a aké to bude mať následky. Začínal by niekto fajčiť, keby vedel, že si vytvorí závislosť a bude dávať nemalé množstvo peňazí za ničenie svojho zdravia? Je toľko činností, ktoré ľudia robia a prinášajú im viac škody ako úžitku, no aj tak ich robia, lebo majú veľké nutkanie. Toto nutkanie vzniklo len preto, lebo začali dané činnosti robiť a vytvorila sa z nich závislosť.

Niekto môže piť alkohol príležitnostne a myslieť si, že sa nestane závislým. O pár rokov sa môže ocitnúť na protialkoholickom liečení. Už len pravidelná konzumácia alkoholu raz, dvakrát do týždňa sa považuje za počiatočné štádium alkoholizmu a môže prerásť do väčšej závislosti. Mnohí ľudia si to neuvedomujú a veselo pokračujú v konzumácii alkoholu ďalej. Takisto je to s inými návykovými látkami ako je kofeín, nikotín a tiež činnosťami, ktoré spôsobujú vyplavovanie hormónov šťastia – endorfíny a serotonín.

Z hľadiska materiálneho a duchovného existujú dva druhy činností:

  1. Činnosti, ktoré nás zaplietajú, v konečnom dôsledku sú škodlivé a spôsobujú závislosť.
  2. Činnosti, ktoré nás pozdvihujú a oslobodzujú.

Do prvej kategórie spadajú všetky činnosti hmotného charakteru – hazard, intoxikácia, sex, (profesionálny) šport atď. Tieto činnosti sa nesú v duchu telesného konceptu života a ľudia ich robia viacmenej pre uspokojenie tela.

Do druhej kategórie spadajú duchovné činnosti, ktoré pozdvihujú ducha a sú v živote človeka veľmi žiadané. Vďaka týmto činnostiam sa človek dokáže oslobodiť od túžby po činnostiach prvej kategórie. Do tejto kategórie patrí:

  1. Modlitba
  2. Meditácia
  3. Čítanie duchovnej literatúry
  4. Počúvanie prednášok o duchovnom živote
  5. Navštevovanie svätých miest a združovanie sa so svätcami
  6. Údržba chrámov a podpora kazateľských činností

Ak budeme vykonávať viac činností patriace do prvej kategórie, spadajúcej do materialistického spôsobu života, budeme viac a viac pripútaní k hmotnej úrovni bytia, čo nám ako duchovnej bytosti nikdy neprinesie úplné uspokojenie, ale naopak mnoho trápení.

Ak budeme vykonávať viac činností patriace do duchovnej sféry života, postupne sa oslobodíme od túžby vykonávať činností spadajúce do materialistického spôsobu života a môžeme zažívať stále väčšie a väčšie duchovné šťastie, ktoré je pre nás prirodzené.

Ryba môže byť šťastná iba vo vode, nie na suchu. Takisto my ako duchovné bytosti môžeme byť skutočne šťastní len vykonávaním duchovných činností, nie materiálnych. Mnoho ľudí sa ženie za materialistickým šťastím, ktoré je ako fatamorgána – je iluzorné – chvíľu trvá a po nejakom čase pominie a strieda ho utrpenie. Každý s tým už určite má skúsenosť – ten istý objekt nášho šťastia sa po čase mení na príčinu nášho utrpenia. Najlepšie to ilustrujú partnerské vzťahy, v ktorých je zo začiatku veľká vášeň a veľká blaženosť. No po čase táto vášeň vyprchá a stiredajú ju konflikty a nemalé vzťahové problémy.

Pokiaľ sa teda nezamestnáme činnosťami, ktoré povznášajú naše vedomie a očisťujú ho od hmotného poňatia života, nedosiahneme skutočné šťastie. Je nevyhnutné začať robiť aspoň jednu duchovnú činnosť a postupne začleniť do svojho života ďalšie a ďalšie duchovné činnosti a tak nás prestanú lákať hmotné činnosti úplne. Najjednoduchšou duchovnou praxou, ktorú poznám, je Bhakti jóga. Píšem o nej v článku “Bhakti yoga“.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o kirtan vedsky sposob stolovania

Ego(izmus) v náboženstve

Pomerne často narážam na ľudí, ktorí tvrdia, že len ich náboženstvo a ich Boh je jediný správny a ostatné náboženstvá a bohovia sú dielom diabla. Toto (ne)pochopenie vychádza z ega a zo strachu. Ego obmedzuje človeka, aby si myslel, že len on má pravdu a jeho cesta je tá jediná správna. Bez snahy pochopiť ostatné náboženstvá a ostatných náboženských vyznávačov ich niektorí ľudia odsudzujú. V knihe “Cesta domov” od Radhanath swamiho som čítal jeden pekný úryvok, v ktorom sa mierumilovne rozpráva Moslim s hinduistom:

ekumenizmus

“Pes vždy spozná svojho pána. Môže mať na sebe róbu, oblek a kravatu, či stáť len nahý, pes stojho pána spozná. Ak nedokážeme rozoznať Boha, nášho milovaného pána, keď prichádza v oblečení iného náboženstva, sme menej než ten pes.”

Mnohí ľudia sa správajú ako psy a štekajú na seba – “Ježiš je jediná cesta!“, “Len Allah…“, “Len Jehova…“, “Len Šiva…“, “Len Višnu…“, “Len Krišna…“,….

Rôzne náboženstvá

Existujú rôzne náboženstvá v rôznych kútoch sveta prispôsobené pre rôzne kultúry. V Indii je prispôsobené náboženstvo pre ich podnebie a kultúru. Na blízkom východe je prispôsobené náboženstvo ich kultúre a podnebiu, v Afrike, Európe, Ázii a v Amerike takisto…

Tvrdiť, že len moje náboženstvo je jediné pravé a ostatné sú falošné, je egoizmus najhrubšieho zrna – len ja mám pravdu, všetci ostatní ste mimo. Takéto pochopenie nevedie k láske a spájaniu, ale k nenávisti a rozdeľovaniu. Aj keď sa ľudia, ktorí to tvrdia, môžu javiť ako láskyplní a vyrovnaní.

Kto úprimne spoznáva Boha a študuje rôzne náboženstvá, spoznáva rôznych náboženských vyznávačov, môže zistiť, že Boh má v tých najväčších náboženstvách sveta rovnaké rysy. Môže sa líšiť meno a podoba, ale vlastnosti má viacmenej rovnaké. Ako by to mohol byť iný Boh?

Ekumenizmus

Od odchodu Krista z tejto planéty vzniklo niekoľko odnoží kresťanstva – Evanjelici, Katolíci, Protestanti, Pravoslávni,… Preto vznikol smer zvaný ekumenizmus, ktorý sa snaží tieto smery spájať.

Dôvodom vzniku rôznych smerov je rôzna interpretácia písma. V Biblii je totiž veľa pasáží, ktoré sa dajú pochopiť rôzne a tak ich rôzni ľudia aj rôzne chápu a potom sa kvôli svojmu veľkému egu nedokážu zhodnúť a pochopiť. A nie len v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.

Spájanie a rozdeľovanie

To, čo vytvára rozdiely a rozdeľuje ľudí, je príliš veľké ego. To, čo núti človeka myslieť si, že len on má pravdu a všetko, čo sa od toho líši, je blud, je tiež ego.

Mnohí náboženskí vodcovia veľmi dobre poznajú povahu ľudského ega a presne vedia, na ktorú strunu majú zahrať, aby dostali na svoju stranu svoje ovečky. Mnohí kazatelia hovoria o ostatných náboženstvách nepekne a šíria medzi svoje ovečky strach a dezinformácie o ostatných náboženstvách. Ak tomu tieto ovečky uveria, budú mať automaticky k ostatným náboženstvám odpor a budú sa ich dokonca báť.

Pokiaľ budú ľudia pod silným vplyvom ega, budú vyhľadávať rozdiely namiesto spoločných črtov. Budú si myslieť, že len oni majú recept na pravdu a všetko, čo sa líši od ich názorov a vierovyznania sú bludy a nebudú s tým súhlasiť ani tomu rozumieť. Ego je ako také hrubé sklo, cez ktoré človek nemôže jasne vidieť veci také, aké sú. Ale aj napriek tomu si myslí, že ich vidí. No keď vykročí za hranice svojho ega, uvidí oveľa jasnejšie a oveľa viac… no nie je to také jednoduché.

O egu píšem v článkoch “Spoznaj svoje ego“, “Prejavy ega“, “Život pod nadvládou ega je fascinujúci“, “Argumentačná vojna ega“,…

Aby sme dokázali nakuknúť poza ego, musíme spoznať jeho prejavy, uvedomiť si ich a prestať sa s nimi stotožňovať. Je to dlhodobá práca na sebe, ale postupným cvičením budeme presne vedieť kedy ego vystrkuje rožky a čo s tým môžeme robiť. Buď počúvneme ego a dostaneme sa do konfliktu, alebo ego ovládneme, dáme sa do pokory a budeme sa snažiť o porozumenie.

Ego je silný pán a kto ho nepozná a stotožňuje sa s ním ako s vlastným JA, bude musieť zažívať jeho prejavy a neustále čeliť konfliktom a neporozumeniu. No ten, kto sa s egom prestane stotožňovať, môže dospieť k naozajstnému porozumeniu a to je veľmi žiadané.

Prajem každému, aby spoznal prejavy ega a prestal sa s ním stotožňovať :)

PS: Neustále sme pod vplyvom ega. No svojim uvedomovaním si môžeme zvoliť, či budeme ego počúvať, alebo nie.

Každý musí slúžiť

Povaha duše je služobník. Niektorí ľudia si myslia, že sú páni, že oni neslúžia. Ale slúžia – manželke, manželovi, deťom, psovi, mačke, zamestnávateľovi, štátu, národu… A ak nie im, tak slúžia prinajmenšom svojim piatim zmyslom – oči sa chcú pozerať na pekné predmety, uši chcú počúvať pekné zvuky, ruky chcú ohmatávať niečo príjemné, jazyk chce ochutnávať lahodné jedlá, nos chce ovoniavať krásne vône…

mind-and-senses-out-of-control

Zmysly sú také mocné a búrlivé, ó, Arjuna, že násilne unášajú aj myseľ múdreho človeka, ktorý sa ich snaží ovládnuť. [BG 2.60]

Védske písma popisujú, že ak duša neslúži Bohu, slúži ilúzii (Máji). Má len tieto dve možnosti. Nič medzi. Buď uspokojuje svoje zmysly a zmysly druhých a tak sa zaplieta do spletitých zákonov karmy, alebo uspokojuje zmysly Najvyššieho Pána a raduje sa z transcendentáného šťastia. Pokiaľ duša slúži ilúzii, ženie sa za iluzorným šťastím v podobe zmyslového pôžitku – partnera, detí, majetku, atď. Tento pôžitok je žiaľ len dočasný a strieda ho utrpenie.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Ten istý predmet zmyslového pôžitku sa skôr, či neskôr zmení na príčinu nášho utrpenia. Je to len otázka času. S partnerom môžeme na začiatku zažívať veľkú radosť, ale časom táto radosť vyprchá a nastanú hádky a rozchod, alebo nás rozdelí smrť. Nikto nechce zomrieť, ale zákony prírody ho nútia opustiť tento svet a zanechať všetko, čo sa týka tela. Nesie si so sebou len svoje vedomie, svoje túžby. Ak zomrie s nenaplnenými hmotnými túžbami, dostane ďalšiu príležitosť si ich naplniť a zrodí sa znovu. A tak sa to opakuje dovtedy, kým má hmotné túžby, kým si chce vychutnávať iluzorný pôžitok. Iluzorný preto, lebo je dočasný. Pôžitok v hmotnom svete je ako fatamorgána na púšti. Človek si v mysli predstavuje pôžitok a raduje sa, ale keď zistí aká je realita, trpí.

Takže pokiaľ slúžime ilúzii, nenájdeme skutočné šťastie, iba chvíľkové, dočasné a následne utrpenie.

Oddaná služba

O oddanej službe píšem v článku “Rozdiel medzi oddanou službou a zmyslovým pôžitkom“. Na rozdiel od služby ilúzii, oddaná služba Bohu prináša skutočnú radosť, ktorá sa neustále zväčšuje. Taká je povaha duchovného šťastia na rozdiel od hmotného šťastia, ktoré sa postupne vytráca a strieda ho utrpenie.

Jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

môžeme dosahovať stále väčšie a väčšie duchovné šťastie. O účinku mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Služba Bohu živú bytosť oslobodzuje zo zapletenia v hmotnom svete. Zmyslový pôžitok ju zaplieta. V oddanej službe živá bytosť už nejedná pre potešenie svojich zmyslov, ale pre potešenie Boha a tak sú automaticky uspokojené aj jej zmysly. Je to ako polievanie koreňa rastliny. Rastlina je Boh a duše sú listy. Pokiaľ budeme polievať len listy, rastlina vyschne a listy tiež. Ale ak zalievame koreň, rastlina je vyživovaná a listy automaticky tiež.

Ilúzii sme slúžili už tisíce a milióny životov a kam sme sa dostali? Dosiahli sme nejaké trvalé šťastie a naplnenie? Snažili sme sa napĺňať jednu hmotnú túžbu za druhou mysliac si, že nás to urobí šťastnými, ale stále to neprinieslo také uspokojenie, aké by sme chceli. Stále tam niečo chýba. A to niečo je oddaná služba Bohu, duchovná potrava, ktorá duši prirodzene chýba. Pokiaľ dodáme duši duchovnú potravu, môže byť skutočne šťastná. No pokiaľ jej dávame len materiálnu potravu v podobe napĺňania hmotných túžob, nikdy ju to plne neuspokojí. Ryba na suchu si môže snažiť užívať, ale nemôže byť šťastná, pretože jej chýba jej prirodzené prostredie – voda. Takisto duša napĺňaním hmotných túžob nemôže byť šťastná, pretože jej chýba jej prirodzená činnosť – služba Bohu, zalievanie koreňa rastliny. Pokiaľ nebude slúžiť Bohu, nebude zalievať koreň, tak vyschne, bude prežívať muky.

To je celý princíp života v tomto svete. Buď slúžime ilúzii a zažívame dočasné šťastie a následné utrpenie, alebo slúžime Bohu, ktorý nám následne automaticky plní všetky naše potreby. Naučiť sa slúžiť Bohu môžeme len pomocou tých, ktorí už Bohu slúžia. Môžu nás zamestnať v oddanej službe a my tak môžeme zažiť jej prínos.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Ve společnosti čistých oddaných jsou rozhovory o zábavách a činnostech Nejvyšší Osobnosti Božství velice příjemné a lahodí uchu i srdci. Pěstováním tohoto poznání bude člověk dělat postupné pokroky na cestě osvobození, poté se osvobodí a ustálí ve své náklonnosti. Pak se probudí skutečná oddanost a začne pravá oddaná služba.

Význam:

Zde je vysvětlen pokrok ve vědomí Kṛṣṇy a v oddané službě. Nejprve je nutné vyhledat osoby, které si jsou vědomé Kṛṣṇy a věnují se oddané službě. Bez jejich společnosti není možné udělat pokrok. Pouhým studiem a hromaděním teoretického poznání není možné v duchovním životě nijak znatelně pokročit. Člověk musí odejít ze společnosti materialistických lidí a vyhledat společnost oddaných, neboť bez ní nemůže porozumět Pánovým činnostem. Lidé jsou obvykle přesvědčeni, že Absolutní Pravda je neosobní. Jelikož se nestýkají s oddanými, nemohou pochopit, jak může být Absolutní Pravda osoba a jak může jednat jako osoba. Je to velice obtížné téma, a dokud člověk nechápe Absolutní Pravdu jako osobu, není možné mluvit o oddanosti. Služba a oddanost se nemůže vztahovat k něčemu neosobnímu. Služba musí být prokazována osobě. Neoddaní nemohou ocenit vědomí Kṛṣṇy na základě čtení Śrīmad-Bhāgavatamu nebo jiných védských písem popisujících činnosti Pána — myslí si, že tyto činnosti jsou vymyšlené historky, protože se s duchovním životem neseznamují správným způsobem. Člověk může pochopit osobní činnosti Pána pouze ve společnosti oddaných. Bude-li v takové společnosti přemýšlet o transcendentálních činnostech Pána a snažit se je pochopit, otevře se mu cesta k osvobození a bude očištěn. Ten, kdo má pevnou víru v Nejvyšší Osobnost Božství, se ustálí a jeho náklonnost ke společnosti Pána a oddaných bude vzrůstat. Být ve společnosti oddaných znamená být ve společnosti Pána. Oddaný v této společnosti vyvíjí vědomí vhodné pro službu Pánu, a jakmile je na transcendentální úrovni oddané služby, postupně dosáhne dokonalosti. – Šrímad Bhágavatam 3.25.25

Všetci sme Boh

Niektorí ľudia si myslia, že sú Boh, že vlastne všetci sú Boh. Táto filozofia sa nazýva Mayaváda a má niekoľko háčikov. Existuje dokonalejšia filozofia Ačintja-bhédábhéda-tattva, ktorá vysvetľuje pôvod a vlastnosti duše s filozofickou a logickou bezchybnosťou.

Filozofia Ačintja-bhéda-abhéda učí, že z hľadiska kvality, sme s Bohom (Krišnom) totožní, avšak čo sa týka kvantity, tak nepripadá v úvahu aby sme sa Mu rovnali, tzn. že z hľadiska kvantity, veľkosti, sa od Boha líšime. Toto učenie uvádza v súlad smery védantskej filozofie Dvaita a Advaita.

Kvapky oceánu sú kvalitatívne totožné s oceánom, ale kvantitatívne (množstvom) sa líšia. Takisto sa líšia živé bytosti (duše) od Najvyššieho Pána – Boha. Živá bytosť nikdy nebude mať vlastnosti v rovnakej miere ako Najvyšší Pán rovnako ako kvapka oceánu nebude mať všetky vlastnosti v rovnakej miere ako oceán. Napríklad oceán má ohromnú silu a váhu, ale kvapka oceánu má tieto vlastnosti vo veľmi obmedzenej miere. Takisto duša sa kvantitatívne nerovná Bohu.

Ak by sme boli skutočne všetci Bohom, to znamená Najvyšším Pánom, nemuseli by sme zažívať utrpenie v hmotnom svete (choroby, starnutie, umieranie,…), mohli by sme sa mu vyhnúť. Ale vidíme, že to nie je možné, že utrpenie prichádza aj keď si ho neželáme. Už len táto jednoduchá úvaha naznačuje, že nie sme Boh, ale sme podriadení hmotnej prírode, ktorú Boh stvoril, aby sme sa my mohli hrať na bôžikov (pánov, ovládateľov) v tomto svete.

Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam vysvetľujú túto filozofiu do detailu:

Śrī Caitanya Mahāprabhu říká, že ve svém skutečném postavení je živá bytost věčným služebníkem Nejvyšší Osobnosti Božství. Když na to zapomene, je podmíněna hmotnou přírodou, ale když bude sloužit Nejvyššímu Pánu, stane se osvobozeným služebníkem Boha. Být služebníkem je původní, přirozené postavení živé bytosti — buď musí sloužit matoucí energii zvané māyā, nebo Nejvyššímu Pánu. Jestliže slouží Nejvyššímu Pánu, je ve svém přirozeném stavu, ale jestliže dá přednost službě matoucí, vnější energii, bude spoutaná. Pod vlivem iluze pak živá bytost slouží v hmotném světě. Přestože ji poutá chtíč a touhy, myslí si, že je na světě pánem. Tomu se říká iluze. Osvobozená bytost naopak skoncovala s iluzí a dobrovolně se odevzdává Nejvyššímu, aby jednala podle Jeho přání. Poslední iluze, poslední past, do které chce māyā živou bytost chytit, je její návrh: “Ty jsi Bůh.” Živá bytost si pak myslí, že už není podmíněnou duší, ale Bohem. Je tak nerozumná, že ji ani nenapadne, jak by kdy mohla být na pochybách, kdyby byla Bůh. Na to vůbec nemyslí. To je tedy poslední léčka iluze. Osvobodit se od matoucí energie znamená poznat Kṛṣṇu, Nejvyšší Osobnost Božství, a dobrovolně jednat podle Jeho pokynu.

V tomto verši je velmi důležité slovo moha. Poukazuje na to, co je opakem poznání. Skutečné poznání je porozumění, že každá živá bytost je věčně služebníkem Pána. Avšak namísto toho, aby si živá bytost uvědomovala své postavení, myslí si, že není služebník, ale pán hmotného světa, protože chce ovládat hmotnou přírodu. Tuto iluzi je možné překonat milostí Pána nebo čistého oddaného. Jakmile iluze zmizí, živá bytost je ochotná jednat s vědomím Kṛṣṇy.

Mít vědomí Kṛṣṇy znamená jednat podle Kṛṣṇova nařízení. Podmíněná duše, oklamaná vnější energií v podobě hmoty, neví, že Nejvyšší Pán je vládce, který oplývá poznáním a kterému patří vše. Pán může dát svým oddaným vše, co si přeje — je přítelem každého a svému oddanému je zvláště nakloněn. Vládne hmotné přírodě a všem živým bytostem. Je také vládcem nevyčerpatelného času a v plné míře vlastní veškeré druhy bohatství a energie. Nejvyšší Pán, Osobnost Božství, je schopen dát oddanému dokonce i sám sebe. Ten, kdo Ho nezná, je pod vlivem iluze, nestane se oddaným Pána, ale služebníkem māyi. BG 18.73 – význam.

Představa māyāvādských filozofů, že splynou s Nejvyšším Pánem, je další příznak ztracení se ve falešném egu. Člověk o sobě může falešně tvrdit, že je Nejvyšší Pán, ale ve skutečnosti to není pravda. Je to poslední léčka māyi na živou bytost. Považovat se za rovnocenného Nejvyššímu Pánu nebo přímo za Pána Samotného je další výplod falešného ega.Šrímad Bhágavatam 3.27.15

Naproti tomu když si chce živá bytost užívat tak, že bude napodobovat Nejvyšší Osobnost Božství, její touha se nazývá māyā a přivádí ji do hmotného světa. Živá bytost, která si chce užívat na vlastní pěst a nespolupracuje s Nejvyšším Pánem, se věnuje materialistickému životu. Jakmile svůj požitek spojí s Nejvyšší Osobností Božství, věnuje se duchovnímu životu. Zde můžeme uvést příklad částí těla, které si také nemohou užívat života nezávisle, ale musí spolupracovat s celým tělem a dodávat potravu žaludku. Tak získávají všechny tělesné části ve spolupráci s celým tělem stejný díl požitku. To je acintya-bhedābheda, filozofie současné jednoty a odlišnosti. Živá bytost si nemůže užívat života v opozici k Nejvyššímu Pánu, ale sladit své činnosti s Ním vykonáváním bhakti-yogy.Šrímad Bhágavatam 3.29.35

Zo Šrímad Bhágavatamu môžeme pochopiť, že príčinou hmotnej existencie je túžba byť ako Boh. Pozícia panovníka a ovládateľa nie je pre dušu prirodzená, no keď sa o túto pozíciu usiluje, spôsobuje sebe aj druhým nemalé problémy, vykorisťuje hmotnú prírodu pre svoj pôžitok a uvaľuje tým na seba reakcie za svoje činnosti – karmu. Takýto stav bytia je veľmi žalostný, plný úzkosti a utrpenia. Aj ten, kto si myslí, že je Boh, musí znášať reakcie za svoje minulé činnosti. Ak by bol naozaj Bohom, mohol by sa týmto reakciám vyhnúť, ale to nie je možné, pretože Boh je len jeden a On stanovuje pravidlá pre všetkých. Ak sa naučíme jednať podľa Božích pravidiel, len vtedy môžeme byť skutočne šťastní a dosiahnuť čistý stav vedomia, ktorý je večný, plný blaženosti a poznania. Len keď prijmeme fakt, že sme veční služobníci Boha a nie Boh samotný, môžeme byť skutočne šťastní a vykonávať činnosti, ktoré sú nám ako duši prirodzené – oddanú službu. O oddanej službe píšem v článku “Rozdiel medzi oddanou službou a zmyslovým pôžitkom“.

Ak si niekto myslí, že je Boh, žije v ilúzii. Filozofia  Ačintja-bhéda-abhéda-tattva vyvracia túto ilúziu a potvrdzuje, že Boh je všetkým, ale všetko nie je Bohom. Takisto ako telo sa skladá z hlavy, trupu, rúk a nôh, ale samotné časti tela nie sú celé telo. Samotné časti tela si nemôžu užívať nezávisle od tela, rovnako ako si duša nemôže užívať nezávisle od celku – od Boha. Časti musia spolupracovať s celkom, aby boli všetci spokojní. Ruky dopravujú potravu do úst, ústa do žalúdka, žalúdok potravu strávi a črevá vylúčia zbytky… dokonalá spolupráca vytvára dokonalú harmóniu. Takisto keď živé bytosti budú spolupracovať s celkom – s Bohom, môžu viesť dokonalý harmonický život. Ale ak si chcú užívať nezávisle od celku, nie je možné viesť harmonický život a nastáva disharmónia a nemalé problémy. Koniec koncov, môžeme to vidieť v dnešnej bezbožnej spoločnosti, kde si každý myslí, že je pán, ovládateľ a chce, aby všetko bolo podľa neho, no aj tak sa mu to nedarí a neustále sa stretáva s neúspechom – a to preto, lebo nie je skutočným pánom, ovládateľom. Keď si živá bytosť túto skutočnosť uvedomí a začne jednať vo svojej prirodzenej pozícii služobníka Boha, to je dokonalosť života a môže byť skutočne šťastná. Inak to nie je možné.

Slúžiť je prirodzené. Píšem o tom v článku “Slúžiť je prirodzené“. No ľudia zvyčajne tento sklon nesprávne smerujú a to vytvára ich nešťastie. Pokiaľ tento sklon slúžiť nasmerujeme správne, oslobodíme sa z ilúzie, že sme pánmi a ovládateľmi a môžeme začať jednať na duchovnej úrovni ako duše a byť skutočne šťastní. To je dokonalosť života 🙏

Skutočná spiritualita

Keď sa povie spiritualita, alebo duchovno, ľudia si najčastejšie predstavia nejakého jogína v jaskyni ako medituje… ale spiritualita je oveľa viac ako meditujúci jogín v jaskyni.

Niektorí ľudia považujú za duchovno rôzne energie, alebo energetické centrá – čakry, ezoteriku, ale to ešte nie je úplná podstata duchovného života.

Duchovný život začína v momente keď sa začneme zaujímať o hlbší zmysel života ako len o materialistický život a uspokojovanie zmyslov. Keď si dokážeme uvedomiť, že nie sme telo, ale sme duša. A keď začneme jednať ako duša. Pokiaľ sa stotožňujeme s telom, nedokážeme jednať ako duša. Myslíme si, že šťastie dosiahneme uspokojovaním zmyslov, ale to je obyčajná ilúzia. Také šťastie je veľmi prchavé a prichádza po ňom nešťastie.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Mnohí takzvane duchovne založení ľudia si myslia, že tento život je určený pre pôžitok a napĺňanie svojich túžob. To je ale len jedna strana mince. Druhá strana mince je, že ľudský život je hlavne určený na sebarealizáciu – na zistenie svojej skutočnej identity. Pretože pôžitok a túžby majú aj zvieratá – jesť, spať, obraňovať sa, páriť sa a uspokojovať zmysly môže duša robiť aj vo zvieracej forme života. Ľudská forma je výnimočná tým, že človek sa môže pýtať a dostávať odpovede. A keď sa človek začne pýtať na svoju duchovnú podstatu a jednať ako duša, môže sa vyslobodiť z kolobehu rodenia sa a umierania. Na to je ľudský život určený. V žiadnej inej forme života to nie je možné.

Nikto nechce zomrieť a trpieť, ale aj tak sa to deje. Prirodzenosť duše je večnosť a blaženosť. No v styku s hmotou zažíva utrpenie a strieda jedno telo za druhým na základe svojich hmotných túžob.

Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť. [BG 2.13]

Takže pochopiť, že sme duše a že sa od tela líšime, je základ duchovného života. Pokiaľ budeme len uspokojovať potreby tela, márnime ľudským životom a nie je isté, či ľudské telo dostaneme aj v ďalšom živote. Naše túžby nás môžu dostať do tela zvieraťa, alebo rastliny. Ale ten, kto sa venuje sebarealizácii, spoznáva vlastné JA a Boha, robí postupne pokrok v duchovnom živote a oslobodzuje sa od hmotných túžob a jeho túžby sa menia na duchovné.

Prirodzenosťou duše je služobník. Príčina hmotného podmienenia je, že duša sa mylne považuje za pána, za ovládateľa a chce si užívať nezávisle na Bohu a výsledkom je utrpenie. Môže niekto povedať, že vo svojom živote nikdy netrpel? Sotva. Hmotný svet je plný utrpenia a chvíľkovú úľavu od utrpenia považujeme za šťastie. Chvíľu si užívame a potom zase trpíme… taká je povaha hmotného šťastia. Duchovné šťastie je však pravý opak.

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra. [BG 18.37]

Na začiatku duchovného života človek nemá vôbec chuť v duchovných činnostiach. Musí sa veľmi premáhať, aby vôbec niečo so sebou začal robiť, musí odriekať a to je ako jed. No keď vytrvá, tento jed sa po čase premení na nektár a bude zažívať stále väčšie a väčšie šťastie, ktoré už nepramení z hmotnej, ale z duchovnej úrovne, ktorá je večná, plná blaženosti a poznania (sat-cit-ananda).

Skutočná spiritualita je vrátiť sa do svojho prirodzeného postavenia služobníka. Každý slúži, či už si to uvedomuje, alebo nie, či chce, či nechce. Slúži psovi, manželke, deťom, zamestnávateľovi,… ale s hmotným vedomím človek nechce slúžiť nikomu, len sebe a svojim zmyslom. Ak niekomu slúži, tak len za účelom, aby z toho niečo mal. Nerobí to nezištne. Služba na duchovnej úrovni je nezištná a dobrovoľná.

Oddaná služba

O oddanej službe píšem v článku “Rozdiel medzi oddanou službou a zmyslovým pôžitkom“. Je dobré naučiť sa jednať ako duša v duchu oddanej služby, ktorá nás zbavuje hmotných túžob a oslobodzuje od hmotného poňatia života. Čím väčší pokrok v duchovnom živote robíme, tým menej máme hmotných túžob a tým viac chceme robiť oddanú službu. Najvyššia duchovná úroveň je čistá oddanosť Bohu – to znamená nemať už žiadne hmotné túžby a byť plne odovzdaným služobníkom. To je kvalifikácia pre vstup do duchovného sveta. Pokiaľ máme hmotné túžby, musíme sa znovu narodiť, aby sme ich naplnili.

Oddaná služba je pre dušu ako voda pre rybu. Ryba môže byť skutočne šťastná len vo vode, vo svojom prirodzenom prostredí a takisto duša môže byť skutočne šťastná iba keď prijme svoje prirodzené postavenie služobníka. Pokiaľ sa duša hrá na pána, dostáva sa do svojho neprirodzeného postavenia ako ryba na suchu a trpí.

Pokiaľ sa duša hrá na pána, rozvíja zlé vlastnosti:

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]

VÝZNAM: V tomto verši sa popisuje kráľovská cesta do pekla. Démoni radi predstierajú zbožnosť a pokročilosť v duchovnej vede, a to aj napriek tomu, že sa samy neriadia náboženskými zásadami. Sú veľmi domýšľaví a pyšní na svoje vzdelanie a bohatstvo. Chcú byť uctievaní, hoci si to nezaslúžia. Rozčuľujú sa nad zbytočnosťami a hovoria hrubo, nikdy nie slušne. Nevedia, čo sa smie a čo nesmie. Jednajú vždy rozmarne podľa svojich prianí a neuznávajú nijakú autoritu. Tieto démonské vlastnosti získali už v matkinom lone, a časom ich začínajú jednu po druhej prejavovať.

Môžeme vidieť, že v dnešnom svete má veľmi veľa ľudí démonské vlastnosti a podľa toho aj svet vyzerá. Je to veľmi strastiplné miesto pre život.

Naopak keď duša prijme svoje prirodzené postavenie služobníka a očistí svoje hmotne znečistené vedomie, objavia sa u nej len priaznivé, zbožné vlastnosti:

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Môžeme vidieť, že sú to veľmi priaznivé a žiadané vlastnosti. Ak by mali ľudia v dnešnej spoločnosti aspoň časť týchto vlastností, celá spoločnosť by vyzerala úplne inak a ľudia by boli oveľa šťastnejší. Keďže však väčšina ľudí žije v domnení, že sú páni a snažia sa vykorisťovať prírodu a druhých pre svoj zmyslový pôžitok, spôsobujú tým veľké utrpenie sebe, aj ostatným. Materialista nikdy nedosiahne úplné uspokojenie. Vždy mu bude niečo chýbať. A to niečo je duchovné poznanie o svojom vlastnom JA – o duši.

Skutočné duchovno učí čo je duša, kto je Boh, čo je prirodzenosťou duše a aká je jej pozícia voči Bohu. Keď sa človek vydá touto cestou a očistí svoje hmotne znečistené vedomie, môže zažívať stále väčšiu a väčšiu blaženosť, po ktorej každý túži.

Očistiť svoje vedomie môžeme jednoduchým spievaním a počúvaním Hare Krišna mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Kým nezačneme jednať ako duša, nemožno hovoriť o duchovnom živote…

Myseľ guru

Mnohí ľudia odmietajú vedenie skúsenejšej osoby mysliac si, že sami to zvládnu lepšie. Nech sa páči. Potom to aj tak dopadá. Najmä v duchovnom živote sú ľudia bez vedenia skúsenejšej osoby veľmi zmätení a svoje špekulácie mysle považujú za pravdivé. A tak sa nevedomky nechávajú viesť svojou mysľou, ktorá je ich guruom.

Ak ľudia nechcú prijať vedenie duchovného učiteľa, gurua, ich guruom je ich vlastná myseľ. Tento fakt si veľa ľudí neuvedomuje a myslia si akí sú nezávislí. Každý závisí do väčšej, či menšej miery na svojej mysli – na tom, čo mu myseľ diktuje. Myseľ vygeneruje nejakú myšlienku a keď jej človek verí, automaticky ju považuje za pravdivú.

Veriť svojej mysli sa vždy nevypláca. Myseľ často generuje bláznivé myšlienky a keď im človek verí, môže sa z neho stať blázon. A to sa aj deje. Na svete už pobehuje veľa bláznov, ktorí uverili svojej mysli a šíria svoje bláznivé myšlienky medzi ostatných. V článku “Myseľ výmyselník” vysvetľujem aká bláznivá vie byť myseľ.

mysel

Prijať vedenie

Mať za gurua vlastnú myseľ býva nebezpečné. Väčšinou to nedopadá dobre. Len pyšný človek verí svojej mysli a nasleduje ju a ešte si bláznivo myslí aký je slobodný a nezávislý. Pokorný človek sa snaží učiť od skúsenejších, ktorí sú mu vzorom.

parampara2

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]

Schodnejšia cesta ako veriť svojej bláznivej mysli je prijať vedenie od pokročilej osoby, ktorá nás inšpiruje a je nám vzorom. Pri výbere takej osoby musíme byť obzvlášť obozretní, nemôžeme veriť každému. Píšem o tom v článkoch “Pravý duchovný učiteľ” a “Klamári, podvodníci a falošní jogíni“.

Považovať výmysly svojej mysle za pravdivejšie ako slová svätej osoby je nanajvýš nerozumné. Rozumnejšie je snažiť sa pochopiť čo sa nám snaží svätá osoba povedať. Veľkí svätci sú tu preto, aby nám pomohli dostať sa zo spárov svojej bláznivej mysle a ega, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že my máme pravdu. Pravdu môžeme spoznať jedine vďaka pokornému postoju a učeniu sa od osôb, ktoré pravdu poznajú. Svojimi vlastnými špekuláciami úplnú pravdu nemožno spoznať.

Odmalička prijímame autority – rodičov, učiteľov, vychovávateľov, vedcov, zamestnávateľov a dokonca kamarátov, ktorým veríme. No mnohým ľuďom robí problém prijať za autoritu duchovného učiteľa, pretože si myslia, že svojimi špekuláciami sa dostanú ďalej ako s pomocou gurua. Pritom môžeme vidieť priepastný rozdiel ako takíto ľudia žijú a jednajú a ako žijú a jednajú sväté osoby. Ešte som nestretol ani jedného človeka, ktorého guruom je jeho myseľ, ktorý by bol na úrovni svätca. Zato som stretol už veľa svätcov, ktorí prijali vedenie duchovného učiteľa a ich charakter a jednanie ma ohromili.

Prabhupada-and-disciples

Každý si môže slobodne vybrať, či bude jeho guruom myseľ, alebo prijme vedenie od skúsenejších osôb a na svoju bláznivú myseľ už nebude klásť taký dôraz. Keď spoznáme povahu mysle, prestaneme jej veriť a začneme vyhľadávať vedenie ľudí, ktorí ovládli svoju myseľ a zmysly. Tak môžeme robiť pekne a rýchlo duchovný pokrok. Pokiaľ budeme veriť svojej bláznivej mysli, zbláznime sa. O mysli píšem v článku “Myseľ výmyselník“. Nemôžeme si byť istí, že to, čo vygeneruje myseľ, je pravda. Mali by sme si to vždy nejako overiť, aby sme nevytvárali zbytočné špekulácie. Ľudia, ktorí veria svojej mysli, šíria svoje domnienky ako pravdivé a to je úplné bláznovstvo.

Takisto keď prijmeme vedenie skúsenejších osôb, mali by sme si dávať pozor či nás nezavádzajú. Pravý duchovný učiteľ vedie žiaka vždy k overeniu si teórie, aby získal poznanie. To je princíp získavania poznania. Mnohí ľudia len veria buď svojej mysli, alebo tomu, čo im hovoria druhí bez toho, aby si to overili. Ale to nie je príliš rozumné. Ak chceme získať poznanie a dozvedieť sa ako sa veci v skutočnosti majú, musíme si vždy informácie overiť. V dnešnom svete sa nedá veriť takmer nikomu. A už vôbec nie vlastnej mysli!

Človek, ktorý verí svojej bláznivej mysli, sa stane skôr, či neskôr bláznom. Ale človek, ktorý spoznal povahu mysle, jej nebude dávať príliš veľkú váhu a už vôbec jej nebude veriť všetko, čo produkuje. Bude sa snažiť všetko si overiť, aby získal poznanie.