Archívy kategórie: duchovno

Zapredaný život ilúzii

Snažiť sa dosiahnuť šťastie naplnením svojich materiálnych túžob znamená zapredať svoj život ilúzii. Táto snaha dosiahnuť šťastie skončí nakoniec sklamaním. Dušu nikdy nemôže plne uspokojiť hmotný pôžitok. Z princípu to nie je možné. No ľudia žijúci v ilúzii sa stotožňujú s hmotným telom, mysľou a zmyslami a ženú sa za zmyslovým pôžitkom hlava-nehlava mysliac si, že takto budú šťastní. Nebudú. Nie je to možné.

Chvíľkové šťastie

Je možné dosiahnuť chvíľkové šťastie keď naplníme svoje túžby a zmyslový pôžitok, ale toto šťastie je veľmi prchavé. Preto sa musíme hnať za ďalším naplnením túžob a za ďalším zmyslovým pôžitkom. A tak dokola, kým si neuvedomíme, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Navyše táto cesta za prchavým šťastím obnáša neblahé následky. Po šťastí prichádza nechcené nešťastie.

still-not-happy-materialism

Myslíme si, že budeme šťastní keď budeme mať toto, hento, tamto a keď to dosiahneme, sme možno chvíľu šťastní ale toto šťastie čoskoro vyprchá ako bublinky z minerálky. To nie je skutočné šťastie. To je ilúzia, za ktorou sa ženú mnohí ľudia nevediac, kde je skutočné šťastie.

Skutočné šťastie

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. – Bhagavad-gíta 5.24

Sutočné šťastie sa nachádza na duchovnej úrovni, vo vlastnom JA, v duši, ktorá je prirodzene blažená vo svojom čistom stave. Problém je, že vedomie duše je pokryté hmotným znečistením a preto ju láka hmotný pôžitok, o ktorom si myslí, že ju spraví šťastnou. To je tá ilúzia, za ktorou sa mnohí ženú a zakúšajú chvíľkové šťastie za cenu následného utrpenia.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. – Bhagavad-gíta 18.38

Stále nás bude lákať chvíľkové šťastie kým neočistíme svoje vedomie. Na očistenie vedomia slúži napríklad Bhakti jóga, o ktorem píšem v článku “Bhakti yoga“. O ostatných spôsoboch pre očistenie vedomia píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Čím viac je vedomie očistené, tým viac zažívame šťastie vo svojom vnútri a tým menej nás láka hmotný pôžitok. Čím väčšie šťastie v sebe cítime, tým menej nás láka honba za šťastím mimo seba.

Ak chceme zväčšiť vnútorné šťastie, honba za materiálnym šťastím nám nepomôže. Práve naopak. Dosiahnutie materiálneho šťastia vytvára pocit prázdnoty.

To práve preto, lebo dušu nemôže uspokojiť žiadne množstvo hmotného pôžitku. Každý, kto sa snaží o materiálne šťastie zakúša stále väčšiu a väčšiu prázdnotu. To však môže byť v konečnom dôsledku dobré, pretože ho to donúti hľadať pravé šťastie mimo materiálnu úroveň.

meditation-small

Čo bolo radosťou, bude strasťou

Hmotný pôžitok? Čo bolo našou radosťou, stane sa našou strasťou. Chceme si užívať, ale trpíme. Prečo? Jednoduchá odpoveď – Zabudli sme na Boha a sami chceme byť Bohom – nezávislí páni, ovládatelia a požívatelia. Ale to nie je možné. Sme malé čiastočky Boha a časť sa nikdy nemôže stať celkom, iba ak sa od celku oddelí. No nový celok je neúplný, maličký, slabý a nedokonalý. Ako keď prst oddelíme od tela, načo je to dobré? Rovnako keď sa duše oddelia od Boha, načo je to dobré? Keď si chce prst užívať nezávisle na tele, je to smiešne. Rovnako smešne je, keď si chcú čiastočky Boha užívať nezávisle od Boha a hrať sa na Pánov. V skutočnosti je Pán iba jeden. Keď chcú byť páni viacerí, musia byť zahalení ilúziou. Ilúziou hmotného sveta, kde sa duše, ktoré závidia Bohu, môžu hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov. Môžu si užívať koľko chcú. Ale na vlastnú zodpovednosť. Problém je, že takzvané užívanie si v hmotnom svete je založené na vykorisťovaní. Aby sme získali hmotný pôžitok, musíme niekoho, alebo niečo vykoristiť, bezohľadne využiť vo svoj prospech. A tak ľudia zabíjajú zvieratá vo veľkom, aby si pochutnali na ich mäse. Ničia prírodu. Využívajú jeden druhého pre sexuálny pôžitok. Na začiatku je tento pôžitok ako nektár, ale neskôr sa mení na jed a vykorisťovači trpia následkami svojich bezbožných činností. Takzvaná láska sa mení na nevraživosť a div, že sa bývalí milenci nepozabíjajú navzájom. Choroby spôsobené nadmerným jedením mäsa tiež nie sú moc príjemné. A to, čo čaká ľudstvo za vykorisťovanie prírody, je otázne… zemetrasenia, záplavy, výchrice, horká, shuchá a iné pohromy.

Vidíme, že za hmotný pôžitok sa nám dostáva len utrpenie. Jednaním v nevedomosti nikdy nedosiahneme šťastie. Považovaním sa za pánov, ovládateľov a požívateľov a jednaním podľa toho dosiahneme v konečnom dôsledku len utrpenie. Aby sme získali skutočné šťastie, musíme získať poznanie ako na to. Toto poznanie nám dáva Krišna v Bhagavad-gíte. Bhagavad-gíta, taká, aká je, ktorú preložil zo sanskritu do Angličtiny veľký svätec Šríla Prabhupáda, nám dáva návod ako žiť a ako nežiť aby sme boli šťastní. Dáva nám hlboké poznanie o vlastnom ja – o duši, o Bohu, o našom vzťahu s Bohom a o činnostiach, ktoré sú pre nás ako dušu prospešné a o činnostiach, ktoré prinášajú bolesť a utrpenie. Kto jedná na základe poznania z Bhagavad-gíty, má dvere ku šťastiu dokorán otvorené. Je šťastnejší a šťastnejší a stále menej ho láka hmotný zmyslový pôžitok. Z mnohých ľudí, ktorí nasledujú učenie Bhagavad-gíty, sa stali veľkí svätci.

“Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí.” – Bhagavad-gíta 2.59

Výnimočnosť Bhagavad-gíty je, že poznanie v nej obsiahnuté platí dodnes, aj keď Bhagavad-gíta bola vyslovená a spísaná pred 5000 rokmi. Je to preto, lebo Bhagavad-gíta obsahuje poznanie, ktoré sa nemení. Duša je večná, Boh je večný a náš vzťah s Ním je takisto večný. Bhagavad-gíta vysvetľuje Sanátana Dharmu – večné náboženstvo duše. Človek môže počas života prejsť viacerými náboženstvami. Z kresťana sa môže stať moslim, z moslima kresťan, alebo žid, alebo dokonca ateista. Ale náboženstvo duše nemožno zmeniť. Tak, ako vlastnosť cukru (dharma) je sladkosť, dharma soli je slanosť, tak je dharma duše večný služobník Boha. A túto dharmu nemožno zmeniť na rozdiel od náboženského vierovyznania. Preto Krišna v Bhagavad-gíte hovorí:

sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ

Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.” – Bhagavad-gíta 18.66

To znamená prijať skutočnú dharmu, skutočnú vlastnosť duše služobníka Boha. Iba tak môže byť duša šťastná. Pokiaľ si duša o sebe myslí, že je pánom, ovládateľom a požívateľom a snaží sa vykorisťovať hmotnú prírodu pre svoj prospech, dočasný pôžitok, takýmto jednaním vytvára následné utrpenie. Nemožno dosiahnuť šťastie vykorisťovaním hmotnej prírody. Aj keď sa o to mnohí vo svojej nevedomosti neustále snažia, dosahujú nešťastie a neúspech. Je to márna snaha. Snaha materialistov o šťastie je zmarená vyššou mocou. Rodenie sa, starnutie, choroby a smrť sú nám vnútené. Aj keď sa moderná veda snaží zmierniť choroby a zastaviť starnutie a smrť, vynárajú sa stále nové choroby a večnosť takýmto spôsobom nedosiahnu, pretože povaha hmoty je, že hmota degraduje – vzniká, mení sa a zaniká.

Bhagavad-gíta nás učí o našej skutočnej identite – že sme večná duša, ktorá nemôže byť nijak zničená:

“Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.” – BG 2.20

“Dušu nikdy nemožno žiadnou zbraňou rozťať na kúsky, spáliť ohňom, premočiť vodou či vysušiť vetrom.” – BG 2.23

“Individuálna duša je nezničiteľná, nerozpustná a nemožno ju ani spáliť, ani vysušiť. Je trvalá, všadeprítomná, nemenná, nehybná a večne rovnaká.” – BG 2.24

Poznanie o duši sa nám spočiatku môže zdať príliš teoretické. A teoretické ostane, kým nezačneme jednať ako duša. Kým nezačneme uplatňovať v praxi poznatky z Bhagavad-gíty, bude to pre nás stále teória a otázka viery. Avšak každý, kto získa skúsenosť vďaka uplatneným poznatkom v praxi, získa poznanie a už nemusí len veriť, alebo neveriť. Bhagavad-gíta taká, aká je ponúka vedecký proces sebarealizácie, vďaka ktorému môže každý získať skúsenosť a zistiť ako sa veci majú. Nemusí len slepo veriť. A to je úžasné.

Tisíce a milióny ľudí praktizujúcich poznanie z Bhagavad-gíty majú osobnú skúsenosť s touto vedou sebarealizácie. A čo vy? Chcete mať skúsenosť, alebo vám stačí len veriť, alebo neveriť?

Bhagavad-gíta online: https://vedabase.io/sk/library/bg

Pozriete sa bližšie na Bhagavad-gítu taká, aká je? Dajte vedieť v komentároch.

Haré Krišna

Ako som našiel svoju duchovnú cestu

Hovorí sa, že kto hľadá, nájde. Ja som nehľadal a predsa som našiel niečo, o čom sa mi ani nesnívalo. Prišlo to ku mne nečakane ako blesk z jasného neba. Jedného dňa som na ulici stretol mnícha z Hare Krišna, zobral si od neho knihu Šrímad Bhágavatam, ktorej som nakoniec vôbec nerozumel. Asi o mesiac som stretol iného mnícha a zobral si od neho ďalšie knihy s nádejou, že budú aspoň trochu zrozumiteľnejšie – Bhagavad-gítu, knihu Krišna a životopis svätca Šrílu Prabhupádu.

sankirtan-prabhupad-bhavan

Keď som o niekoľko mesiacov stretol ďalšieho mnícha, tentokrát už tretieho, povedal som mu, že mám od nich kníh dosť a nestíham ich čítať. Tak ma aspoň pozval na program pre verejnosť, ktorý robia v chráme každú nedeľu o 14:00.

IMAG0031

O tom ako prebieha program v chráme Hare Krišna som písal článok “Hare Krišna“. Program a spoločnosť oddaných sa mi tak zapáčili, že som začal chodiť na program aspoň raz za mesiac keď som ostával v Brne cez víkend. Načúval som logickej filozofii a argumentom na prednáškach z Bhagavad-gíty a všetko dávalo dokonalý zmysel. Boli spomenuté odpovede na otázky ako: “Kto som?”, “Kto je Boh?”, “Ako môžem byť skutočne šťastný?” a veľa ďalších. Všetko mi to do seba začalo zapadať ako puzzle. Už vtedy som cítil nemalé sympatie so životným štýlom mníchov a bola vo mne túžba aspoň vyskúšať žiť ako mních – bez peňazí, bez starosti o jedlo, strechu nad hlavou, ošatenie a mať čas na duchovné činnosti.

Ako som sa pravidelne združoval s oddanými na nedeľných programoch, začal som viac a viac chápať a preciťovať hĺbku a vážnosť uečnia Hare Krišna a začal som aj zo zvedavosti každý deň recitovať Hare Krišna mahá-mantru na ruženci. Chcel som vedieť aký to má účinok. A už po pár mesiacoch som pocítil na vlastnej koži prvé účinky. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Vďaka vegetariánskej hostine na nedeľnom programe som pochopil, že vegetariánska strava môže byť oveľa pestrejšia a chutnejšia ako mäsitá a že nepotrebujeme zabíjať zvieratá, aby sme sa nasýtili. Navyše vegetariánska a vegánska strava je pre zdravie človeka oveľa prospešnejšia ako mäsitá. A tak som začal objavovať vegetariánsku kuchyňu a prestal podporovať zabíjanie zvierat pre mäso. Pri mojom poslednom mäsitom jedle som si plne uvedomoval čo strkám do úst a nebolo to už ani chutné ani príjemné.

Úryvok z knihy - Cesta domov
Úryvok z knihy – Cesta domov

Život v chráme

Približne o rok nato, čo som začal navštevovať chrám, sa vo mne vyvinula silná túžba vyskúšať si život v chráme. Dozvedel som sa, že o pár mesiacov sa na farme Nová Ekačakra koná trojmesačný vzdelávací kurz o védskej kultúre “Bhakta program” a ja som túto možnosť s radosťou využil. Píšem o tom v článku “Ako sa stal z programátora mních“.

V chráme sa mi tak zapáčilo, že som tam žil 9 mesiacov. Potom som si našiel priateľku a odišiel z chrámu žiť k nej s nádejou, že všetko bude krásne. Nebolo. Oddaní mi aj vraveli, že to nebude také krásne ako si predstavujem, ale ja som im neveril. Potreboval som si to zažiť na vlastnej koži. Po odchode z chrámu (v máji 2017) som prestal som praktikovať vedomie Krišnu, nemal som vôbec spoločnosť oddaných a úplne som zabudol na Krišnu. Nakoniec bol tento vzťah mojou najväčšou životnou skúškou a naučil som sa naozaj veľmi veľa o (nefunkčných) vzťahoch a tiež o sebe. Vzťah trval našťastie len 6 mesiacov a po rozchode som mal čas uvedomiť si veľa vecí o sebe. Bola to skúsenosť, ktorou som si musel prejsť, aby som postúpil na svojej duchovnej ceste. Bez nej by som nebol tým kým som a tam kde som.

Cestovanie

Po rozchode som sa rozhodol vycestovať do Thajska, na Bali a do Indie, aby som prišiel na iné myšlienky. Moje srdce bolo zo vzťahu a z rozchodu totálne dobité a bol som totálne nešťastný. Vďaka cestovaniu som spoznal veľa zaujímavých ľudí a začal sa pomaly dávať dokopy. V Thajsku som navštívil desiatky buddhistických chrámov v mestečku Chiang Mai a bol som z toho úplne unesený.

elfoslav-a-buddha

IMG_20180114_114047

IMG_20180120_124235

Aj keď som zabudol na Krišnu, stále ma duchovno priťahovalo.

Po mesiaci v Thajsku som sa musel presunúť do ďalšej krajiny, pretože mi vypršali víza. Tou krajinou bola Indonézia a v nej malebný ostrov Bali.

IMG_20180218_201436 IMG_20180222_160544IMG_20180217_161236

Na Bali bolo bežné vidieť na každom kroku hinduistické kamenné chrámy a domácich s obetinami pre Brahmu, Šivu, Višnua, alebo Ganéša. Indonézia je prevažne moslimská, ale na Bali je 90% hinduistov. Bali je malinké a tak som za 3 týždne precestoval skoro celý ostrov. Po tomto cestovaní som mal pocit, že blúdim bezcielne. Začal som opäť hľadať niečo hlbšie. Zhodou okolností sa v tom období konala slávnosť “Gaura purnima” – oslava príchodu pána Chaitanyu. A tak som sa jej zúčastnil v jednom zo štyroch ISKCONských chrámov na Bali.

IMG_20180302_180140IMG_20180302_225944 (copy)

Domáci ma prizvali, aby som sa posadil vedľa muzikantov, ktorí viedli kírtan – spievanie svätých mien. Keď som započul Hare Krišna mahá-mantru, zrazu ma premohla hlboká ľútosť. Taká ľútosť ako nikdy v živote. “Krišna, veď ja som na teba ÚPLNE zabudol!“, ozvalo sa mi v myšlienkach. Uvedomil som si, že celý ten čas som žil v úplnom zabudnutí na Krišnu! Mal som čo robiť, aby som udržal slzy na úzde. Lomcovali mnou veľmi silné emócie. V tom okamihu mi bola v srdci vyjavená moja cesta: “Tvoja cesta je bhakti – cesta odanosti.” Cítil som, že keď budem kráčať touto cestou, budem šťastný a ľudia okolo mňa tiež.

Od momentu keď som prvýkrát stretol mnícha z Hare Krišna ubehli 3 roky. Na začiatku som si prešiel fázou nadšenia, ktoré prerástlo až do fanatizmu a neskôr to skončilo úplným zabudnutím na Krišnu, ktoré trvalo takmer rok. Po tomto zabudnutí som si povedal, že už nikdy nechcem zabudnúť na Krišnu, lebo môj život a môj charakter bez Neho bol veľmi zlý. Stal sa zo mňa totálny materialista, pre ktorého boli peniaze a majetok to najdôležitejšie. A tak som Krišnovou milosťou o všetky peniaze a majetok neskôr prišiel, aby som sa znovu mohol odovzdať. Ale to už trošku predbieham.

Po mesiaci na Bali som sa dostal do dlho očakávanej Indie. Keď som priletel na letisko v Chennai, pocítil som, že som doma a bol som veľmi nadšený. Už na letisku som videl sochy Ganéša, Višnua, Krišnu a Šivu a cítil neskutočnú vďačnosť, že tu môžem byť. Cítil som, že India je môj skutočný domov a v Európe som len na dlhej návšteve.

IMG_20180311_023943 IMG_20180311_024202

India dýchala duchovnou atmosférou. Keď som vkročil na územie Indie, hneď mi v hlave hrala Hare Krišna mahá-mantra. Všade kravy, pestrofarebne oblečení ľudia, pre ktorých bolo duchovno súčasťou každodenného života.

IMG_20180311_100508 (copy)

Moja prvá zastávka v Indii bola turistická destinácia pre Indov aj západniarov – Goa. Goa mi dala veľa pekných známostí a zážitkov, ale aj jeden, ktorý bol pre mňa osudný. Po troch týždňoch v Goe som sa chcel posunúť na sväté miesta ako Govardhan Eco Village, Varanasi, Vrindavan a Rishikesh. Lenže ešte som netušil, že moja púť v Indii čoskoro nečakane skončí.

Pár dní pred plánovaným odchodom do Govardhan Eco Village som narazil na skupinku podvodníkov, ktorí sa hrali na dobrých priateľov, získali si moju dôveru a potom ju rafinovaným spôsobom zneužili a ja som sa ocitol takmer úplne bez peňazí späť v Európe. Za svoju hlúposť, chamtivosť a naivitu som prišiel o všetky úspory, ktoré som mal. Dokonca som sa zadĺžil, ale to nie je až také podstatné. Podstatné bolo to, čo som sa mal z toho naučiť. Bola to lekcia, ktorá ma mala naučiť, že nemám príliš hromadiť hmotné bohatstvo a hľadieť ďaleko do budúcnosti, pretože môžem o všetko zlomkom sekundy prísť. A tiež nemám byť naivný a dať si pozor komu dám svoju dôveru. Neveriť cudzím ľuďom, ktorí sa vydávajú za milých “priateľov”. Bol som naivný a za svoju naivitu som tvrdo doplatil, ale táto lekcia ma posunula zase míľovými krokmi vpred.

Tak mi dala Matka India rodičovskú lekciu a rozmýšľal som čo budem robiť ďalej. Ocitol som sa opäť na Slovensku a zatiaľ som žil u rodičov, ktorí mi vždy pomohli keď som to potreboval za čo som im nesmierne vďačný. Nechcel som už programovať a zistil som, že ma celkom baví šoférovať. Tak som si hľadal prácu ako šofér. Dva týždne po mojom návrate z Indie sa konala na Novej Ekačakre slávnosť príchodu Nityanandových padukov (sandálov) pri príležitosti zbierky na Védske planetárium v Mayapure.

Od svojho odchodu z chrámu som takmer rok nebol v chráme Hare Krišna okrem tej jednej návštevy na Bali. Tak som si povedal, že prídem pozrieť na slávnosť. Na slávnosti som sa dozvedel, že hľadajú zrovna rozvozcu obedov pre vegetariánsku reštauráciu Góvinda. Chcel som síce jazdiť skôr dlhšie vzdialenosti ako kuriér ale aj toto bola celkom lákavá príležitosť. Nechal som si to prejsť hlavou a nakoniec som túto ponuku prijal a stal sa zo mňa rozvozca obedov a žil som opäť v chráme. U rodičov sa mi už nechcelo byť a tak som znova prijal útočisko v chráme. Tak som sa vlastne dostal tam, kde som bol pred svojim odchodom z chrámu. Krišna ma opäť zavolal k sebe rafinovaným a nečakaným spôsobom.

Späť v chráme

Od roku 2018 žijem opäť chrámovým životom snažiac sa rozvíjať vedomie Krišnu. Niekedy to ide ľahšie, inokedy ťažšie, ale už niet cesty späť. Nevidím zmysel v materialistických činnostiach, ktoré prinášajú chvíľkový pocit šťastia a následné nemalé problémy a utrpenie.

bhakta-program

Keď vidím ľudí ako sa snažia byť šťastní bez hlbšieho duchovného poznania, je mi ich ľúto. Mnohí z nich trpia a mnohí z nich ešte ani len netušia aké utrpenie ich čaká – choroby, starnutie, smrť blízkych a nakoniec vlastná smrť. Všetko, o čo sa celý život snažili, budú musieť zanechať. Prídu o všetko, čo považovali za zmysel života – o rodinu, peniaze, kariéru, aj o možnosť napĺňať si svoje materialistické túžby. Smrť zoberie všetko, o čo sa materialistický človek celý život usiluje. A načo je to dobré? Načo je dobré snažiť sa o niečo, o čo aj tak nakoniec prídem? Veď to je čisté šialenstvo, úplná nevedomosť. A ľudia v tejto nevedomosti žijú a ženú sa za touto fatamorgánou dúfajúc, že tak budú šťastní. Ale nakoniec zakúšajú aj tak nechcené utrpenie. Prečo? Lebo nevedia čo prináša skutočné šťastie a čo im prinesie utrpenie. O tom učí Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam.

Bhagavad-gítu a Šrímad Bhágavatam študujem od roku 2016 a môžem povedať, že jasne zodpovedajú všetky otázky ohľadne zmyslu života. Štúdiom Bhagavad-gíty teoreticky a hlavne prakticky je možné zbaviť sa veškerého utrpenia, očistiť svoje vedomie, pochopiť čo máme a čo nemáme robiť a dosiahnuť skutočné šťastie. Toto šťastie pramení z duchovnej úrovne a tak nezávisí na externých materiálnych okolnostiach. Mnohí ľudia sa usilujú o toto šťastie materialistickými činnosťami, ale takýmto spôsobom ho nemôžu dosiahnuť, pretože výsledkom materialistických činností sú mnohé ťažkosti. Chceme šťastie, ale prichádza nešťastie. Prečo? Len preto, lebo nevieme čo máme a čo nemáme robiť. Bhagavad-gíta nás učí čo máme a čo nemáme robiť, aby sme dosiahli skutočné šťastie.

Ak by niekto chcel Bhagavad-gítu, kľudne mi napíšte: tom.hromnik@gmail.com

Sľubujem Vám, že Bhagavad-gíta vám zmení život. Ak by ste nerozumeli Bhagavad-gíte, môžem poslať jednoduchšie knihy na čítanie ako je Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie, Život pochádza zo života, Návraty – náuka o reinkarnácii.

Tieto knihy je možné nájsť tiež online na: https://vedabase.io/cs/

Len keď pochopíme aký je skutočný zmysel ľudského života, len vtedy ho môžeme naplniť.

O skutočnom zmysle života píšem v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Nie je to tak ťažké pochopiť, no aj tak to mnohí nechápu, pretože majú stále vieru v to, že získajú šťastie materialistickými činnosťami. Túto vieru som mal donedávna aj ja, ale konečne som pochopil, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Prajem každému, aby to pochopil tiež.

Haré Krišna

Náš jediný problém

Čelíme veľa problémom ako sú znečistenie prírody, vojny, chudoba, náboženské konflikty, korupcia vlády, kriminalita,… Všetky tieto problémy pramenia z jedného jediného problému.

Znečistené vedomie

Znečistené prostredie je len ukážkou znečisteného vedomia. Chamtivosť, chtíč, hnev, závisť, nenávisť, vojny, chudoba, kriminalita, náboženské konflikty,… to všetko pramení zo znečisteného vedomia. Znečistené vedomie je jediný problém a zároveň príčina všetkých ostatných problémov. Keď popracujeme na očistení nášho vedomia, všetky ostatné problémy zmiznú.

Človek s čistým vedomím nechce viesť vojny, nechce nikoho vykorisťovať, nechce nikomu ubližovať, chce so všetkými vychádzať dobre, správa sa ku všetkým milo a slúži im.

Naopak človek so znečisteným vedomím je veľmi chtivý, chamtivý, hnevlivý, závistivý, nenávistný, nespráva sa pekne, nikomu nechce slúžiť a chce, aby bolo slúžené jemu.

Čím je vedomie znečistené?

Je to práve chamtivosť, chtíč, hnev, závisť, nenávisť a ďalšie nepekné vlastnosti, ktoré následne vedú k nepokojom v spoločnosti, k znečisteniu prostredia a mnohým ďalším problémom.

Rôzne učenia

Existujú mnohé učenia a náboženstvá, ktoré učia morálnym zásadám a láskyplnému žitiu. Ktoré je to správne? Všetky, ktoré učia o láske, pokore, mieri atď. Samotné tieto učenia ako kresťanstvo, judaizmus, Hare Krišna, Buddhizmus sú veľmi pekné. Ale to, ako ako žijú takzvaní nasledovníci týchto učení už často pekné nie je. Takzvaní nasledovníci vodu kážu a víno pijú. Reči majú plné lásky, ale sami láskyplne nežijú. Nie všetci, ale možno väčšina nežije podľa toho, čo v skutočnosti vyznáva. A to je ďalší problém.

Myslieť si aký som pekný kresťan, buddhista, žid, oddaný Krišnu, moslim, ale sám nemám pred svojim prahom pozametané. Sám nenasledujem to, čo hlásam. Našli by sme mnohých takých.

Nestačí len vyhlasovať, že som kresťan, moslim, hindu, žid,… treba podľa toho jednať! Potom bude všetko v poriadku. Potom môže nastať mier na zemi a očista vedomia.

Pokiaľ neprijmeme proces očisty vedomia, ako môžeme očakávať mier a lásku, ktoré pochádzajú z čistého vedomia?

Takmer každý má znečistené srdce chtíčom, závisťou, chamtivosťou, hnevom, alebo nenávisťou a takto očakáva mier a lásku? To nie je možné.

Najskôr je nutné podstúpiť proces pre očistu vedomia. Potom je možné zakúšať vo svojom živote mier a lásku. Čím viac toto zakúša viac jednotlivcov, tým viac sa aj spoločnosť formuje týmto smerom. Ak však jednotlivci majú znečistené vedomie, aj spoločnosť podľa toho vyzerá. Všade samé krčmy, alkohol, drogy, prostitútky, nevestince, hracie automaty, bitúnky, odpadky… a v takomto prostredí chcú ľudia vytvoriť lásku a mier?

Krajšie vedomie, krajšia spoločnosť

Bohužiaľ dnešná spoločnosť je veľmi degradovaná. Ale je možné to zmeniť. Mnohí si myslia, že zmena musí prísť zhora, od politikov, od vodcov tejto spoločnosti. No zmena nenastane len rôznymi príkazmi a zákazmi. Aj keď je niečo zakázané, aj tak sa to deje pretože ľudia to chcú robiť.

Kľúčom k úspechu je správne vzdelanie a vedenie ľudí. Mnohí ľudia sú tak zfrustrovaní, že už neveria nikomu a ničomu a od nikoho nechcú prijať vedenie a autoritu. Dokonca aj učitelia v škole strácajú svoju autoritu. Čiže vynútenie niečoho skrze autoritu je stále ťažšie a ťažšie. Ľudia si chcú robiť čo chcú ako chcú.

Preto najlepšie ako viesť ľudí je ísť príkladom a inšpirovať ich. Ak budú ľudia inšpirovaní, budú chcieť prirodzene nasledovať a učiť sa od tých, v ktorých vidia svoj vzor.

Ak chceme krajšiu spoločnosť, najskôr musíme popracovať na sebe a na svojom živote, aby sme boli pre druhých inšpiráciou aby aj oni mohli na sebe začať pracovať.

DCIM100MEDIA
Farma Hare Krišna v Abranovciach (http://ekacakra.sk/)

Podmienené živé bytosti

Cesta tohoto hmotného světa je plná hmotného utrpení a podmíněná duše je znepokojována mnoha problémy. Někdy ztrácí a jindy získává. V každém případě je cesta plná nebezpečí. Někdy je podmíněná duše smrtí nebo jinými okolnostmi odloučena od svého otce; poté na něho zapomene a postupně přilne k druhým, například ke svým dětem. Takto je někdy pod vlivem iluze a bojí se. Někdy strachy hlasitě naříká. Někdy je spokojená s tím, jak udržuje svou rodinu, a někdy má radost a sladce si zpívá. Tímto způsobem se zaplétá a zapomíná, že je od nepaměti odloučena od Nejvyšší Osobnosti Božství. Tak putuje po nebezpečné cestě hmotné existence a není na ní vůbec šťastná. Seberealizované osoby jednoduše přijímají útočiště u Nejvyšší Osobnosti Božství, aby se z této nebezpečné hmotné existence vymanily. Nikdo se nedostane ze zajetí hmotné existence, aniž by přijal cestu oddanosti. Závěr je, že nikdo nemůže být v hmotném životě šťastný. Je třeba začít rozvíjet vědomí Kṛṣṇy. – Šrímad Bhágavatam 5.14.38

Každý zdravý člověk po důkladném rozboru materialistického způsobu života pochopí, že v tomto světě neexistuje ani trocha štěstí. Jelikož se však podmíněná duše již od nepaměti nachází na této cestě nebezpečí, aniž by se stýkala se světci, pod vlivem iluze si chce tohoto hmotného světa užívat. Hmotná energie jí někdy dává příležitost pocítit takzvané štěstí, ale zároveň ji neustále trestá. Proto je řečeno: daṇḍya-jane rājā yena nadīte cubāya (Cc. Madhya 20.118). Materialistický život znamená ustavičné neštěstí, ale někdy přijímáme jako štěstí to, co zakoušíme v přestávkách mezi neštěstím. Odsouzený člověk je někdy střídavě potápěn pod vodu a vytahován. To vše je ve skutečnosti součástí trestu, ale když je provinilec nad vodou, cítí se lépe. Taková je situace podmíněné duše. Všechny śāstry proto doporučují sdružovat se s oddanými a světci.

Pouhá chvilka ve společnosti oddaných může přinést podmíněné duši vysvobození z této strastiplné hmotné situace. Hnutí pro vědomí Kṛṣṇy se proto snaží dát každému příležitost stýkat se se svatými lidmi. Všichni členové této Společnosti pro vědomí Kṛṣṇy proto musí být sami dokonalými sādhuy, aby byli nadějí pro pokleslé podmíněné duše. To je nejlepší humanitární činnost. – Šrímad Bhágavatam 5.14.38 význam

Tento vesmír Pán stvořil pro ty živé bytosti, které od Něho odvedla iluzorní myšlenka, že se Mu vyrovnají, když Ho budou napodobovat. Tři kvality hmotné přírody existují proto, aby dále mátly podmíněné duše. Podmíněná živá bytost, zmatena iluzorní energií, se pokládá za část hmotného stvoření, neboť zapomíná na svoji duchovní totožnost, a tak se zaplétá život za životem do hmotných činností. Tento hmotný svět nestvořil Pán pro Sebe, ale pro podmíněné duše, které zneužívají své nepatrné, Bohem darované samostatnosti a chtějí se stát vládci. Na základě této touhy podmíněné duše podléhají opakovanému zrození a smrti. – Šrímad Bhágavatam 3.7.4 význam

Neoprávněná touha živé bytosti vyrovnat se ve všech ohledech Pánovi je hlavní příčinou celého hmotného projevu, neboť Pán jinak nemá žádnou potřebu tento projev vytvářet, a to ani pro Své zábavy. Podmíněná duše pod vlivem vnější energie Pána zdánlivě zažívá v hmotném životě mnoho nešťastných událostí. Pán je vládce vnější energie māyi, zatímco živá bytost je stejnou māyou ovládána v hmotných podmínkách. Marný pokus živé bytosti zaujmout vládnoucí postavení Pána je příčinou jejího hmotného otroctví a pokus podmíněné duše splynout s Pánem je poslední léčkou māyi. – Šrímad Bhágavatam 3.7.16 význam

Hmotné stvoření vzniká pro podmíněnou duši, která si chtěla hrát na pána, aby získala smyslový požitek. Nikdo nezjistí prvopočátek touhy podmíněné duše panovat hmotné přírodě, ale ve védské literatuře neustále nacházíme, že hmotné stvoření je určené pro smyslový požitek podmíněné duše. Jeden pěkný verš říká, že podstatou smyslového požitku podmíněné duše je, že jakmile duše zapomíná na svoji prvořadou povinnost — sloužit Pánu, vytváří atmosféru smyslového požitku, která se nazývá māyā. To je příčina hmotného stvoření. – Šrímad Bhágavatam 3.20.12 význam

Jediným kýženým plodem nabytého bohatství je zbožnost, na základĕ které človĕk může získat filozofické pochopení života, jež nakonec dozraje v přímé vnímání Absolutní Pravdy a tedy osvobození ode všeho utrpení. Materialisté ovšem užívají své bohatství jen pro zlepšování podmínek své rodiny a nevidí, že chatrné hmotné tĕlo brzy zničí nepřemožitelná smrt. – Šrímad Bhágavatam 11.5.12

Pokud si hlupák navykne utrácet všechny své tĕžce vydĕlané peníze na zvýšení prestiže svého hmotného tĕla a rodiny, pak již nevidí smrt, která se nezadržitelnĕ blíží k jeho vlastnímu tĕlu i dočasným tĕlům všech jeho přátel a příbuzných. Mṛtyuḥ sarva-haraś cāham – Nejvyšší Pán přichází jako všemocná smrt, která ničí všechny hmotné vztahy. I v rodinném životĕ by mĕl človĕk používat své bohatství za účelem duchovního pokroku, jak svého, tak členů své rodiny. V hnutí pro vĕdomí Kṛṣṇy je mnoho zbožných hospodářů, kteří vedou jednoduchý, pokojný život a své bohatství používají k pořádání domácích činností rozvíjejících vĕdomí Kṛṣṇy a na podporu odříkavých brahmacārīch a sannyāsīch, kteří aktivnĕ kážou vĕdomí Kṛṣṇy na veřejnosti. Tito hospodáři, včetnĕ tĕch, kteří nemohou zasvĕtit rozvoji vĕdomí Kṛṣṇy sto procent své energie, postupnĕ nabývají velmi solidního pochopení duchovních zásad a nakonec se stávají transcendentalisty pevnĕ upnutými na lotosové nohy Kṛṣṇy. Tak se osvobozují ode všech zdrojů úzkosti podmínĕného života – od zrození, stáří, nemoci a smrti.

Život bez vĕdomí Kṛṣṇy je ve skutečnosti chudobou, ale chudý materialista se svou omezenou inteligencí nechápe, že pravým bohatstvím je rozšířit své vĕdomí až po nejvyšší úroveň vĕdomí Kṛṣṇy, lásku k Bohu. Tito lidé vychovávají své dĕti k tomu, aby byly jako zvířata se zájmem jen o falešnou prestiž a hmotný smyslový požitek. Tito materialističtí hospodáři se bojí, že přílišný zájem o duchovní život může narušit ambice jejich dĕtí k získávání klamné hmotné slávy. Smrt ale zhatí všechny snahy a plány tĕchto duchovnĕ zchudlých materialistů. Pokud se rodinný život a bohatství využívají ve prospĕch rozvoje vĕdomí Kṛṣṇy, človĕk se naučí rozlišovat mezi vĕčným a pomíjivým, mezi duchem a hmotou, mezi blažeností a úzkostí, a tak dosáhne osvobození a překročí úroveň pouhého teoretického poznání, neboť získá nejdokonalejší požehnání, vĕčný život s vĕdomím Kṛṣṇy. Omezené poznání zprostředkované smysly, pratyakṣa-jñāna, je bezcenné bez teoretického duchovního poznání, parokṣa-jñāny, jež díky pečlivému rozvoji postupnĕ dozrává v přímé realizované poznání duše, aparokṣa-jñānu.

Slovo anupraśānti v tomto verši vyjadřuje, že pomocí duchovního poznání (vijñānam) človĕk dosahuje nejvznešenĕjšího stavu vĕčného klidu a blaženosti, o kterém se materialistické podmínĕné duši ani nezdá. – Šrímad Bhágavatam 11.5.12 význam

Milujem svoju ženu, preto ju nechcem zneužívať na sex

Zaujímavý titulok, však? Skoro ako z bulvárneho časopisu. Sex je veľmi citlivá téma, hlavne pre ľudí, ktorí sú k nemu veľmi pripútaní a tých je drvivá väčšina. Takmer nikto na celom svete si nevie predstaviť svoj život bez sexu. Akonáhle je niekomu odopieraný sex čo i len teoreticky, je veľmi rozrušený a búri sa proti tomu, lebo je k sexu veľmi pripútaný a nevie si predstaviť život bez tohto pôžitku. Ľudia, ktorí si uživajú sex neobmedzene, nedokážu pochopiť ako môže niekto žiť v celibáte. No ľudia, ktorí dlhšiu dobu žijú v celibáte, dokážu triezvejšie rozlišovať a chápať čo je vlastne sex a čo spôsobuje.

Sex nie je prejavom lásky

Ľudia kvôli tejto svojej pripútanosti často spájajú sex s láskou, ale pritom nemajú spolu veľa spoločného. Láska nie je závislá na sexuálnom uspokojovaní. Láska existuje aj keď k sexuálnemu uspokojeniu nedochádza. Prečo teda spájať sex s láskou? Akú to má súvislosť? Rodič miluje svoje dieťa, ale nebude s ním mať sex. Naopak má s ním sex keď si chce užívať sebecký pôžitok. Aj to sa deje, rodičia zneužívajú svoje deti na sex kvôli neovládnutej sexuálnej túžbe, ktorá nemá s láskou absolútne nič spoločné.

Žiadostivosť (chtíč)

Sex nie je prejavom lásky, ale žiadostivosti, ktorá je zvráteným obrazom lásky. Kvôli chtíču si chce živá bytosť užívať a vykorisťovať druhých pre svoj pôžitok a vo svojej zmätenosti sa to snaží obhájiť všakovakými spôsobmi a jedným z nich je považovanie sexuálneho spojenia za prejav lásky. A už keď z tohto prejavu lásky náhodou vznikne dieťa, zrazu je to problém a mnohí volia cestu zabitia vlastného dieťaťa už v lone.

V roku 2018 bolo v zdravotníckych zariadeniach na území SR nahlásených spolu 15 274 potratov. 1 350 potratov sa týkalo žien bez trvalého pobytu v SR, z ktorých 98 % tvorili umelé prerušenia tehotenstva (UPT). [Potraty v SR 2018]

V tomto vĕku se zvrhne také instituce manželství. Oddací list je nĕkdy opravdu cynicky označován za „pouhý cár papíru“. Protože chtiví muži a ženy zapomnĕli na duchovní význam manželství a sex mylnĕ považují za náplň rodinného života, pouštĕjí se rovnou do sexuálních vztahů, aniž by si dĕlali starosti s formalitami a zodpovĕdnostmi zákonného svazku. Tito pošetilí lidé tvrdí, že „sex je přirozený“. Pokud je však sex přirozený, potom je stejnĕ přirozené i tĕhotenství a porod. A pro dítĕ je jistĕ přirozené, aby bylo vychováno milujícím otcem a matkou a mít toho samého otce a matku po celý život. Psychologické studie potvrzují, že dítĕ potřebuje péči otce i matky, a proto je přirozené, aby byl sex doprovázen trvalým manželským svazkem. Pokrytci nevázaný sex ospravedlňují jako „přirozený“, ale aby se vyhnuli přirozenému následku sexu – tĕhotenství – používají antikoncepci, která zajisté neroste na stromech. Antikoncepce ve skutečnosti vůbec přirozená není. Ve vĕku Kali tedy pokrytectví a hloupost všude vzkvétají. – Šrímad Bhágavatam 12.2.5

Dôsledok sexuálneho života

Dôsledok nie sú len nechcené deti, ale aj strata úcty voči partnerovi, následné vzájomné znevažovanie, obviňovanie, konflikty a nenávisť. To nie sú prejavy lásky, ale prejavy žiadostivosti. Kresťanský kňaz Marián Kuffa vysvetľuje rozdiel medzi láskou a žiadostivosťou:

Dobre rozlišujte medzi žiadostivosťou a láskou. V dnešných filmoch a v dnešnom svete je to veľmi dopletené. Žiadostivosť a láska je podobné ako vajce, vajcu. Obe sú biele, majú škrupinku, obe sú slepačie. Jedno je smradľavé a jedno je živé. Zješ smradľavé otráviš sa, zješ živé posilní ťa. Taký je rozdiel medzi žiadostivosťou a láskou. Keď to rozprávam chlapcom počas kázni, pýtajú sa ma ako to spoznám, keď je to vnútri. Veľmi jednoducho zbadáš čo je žiadostivosť a čo je láska.

Pozriem na dievča – ak hrabem k sebe, znamená to žiadostivosť. Ak tlačím od seba, prejavujem Láska. Čo by som jej ešte mohol vziať? Pokoj z duše? Dobré meno? Čistotu. Ja som ju okradol. Toto láska nie je, ale žiadostivosť – smradľavé vajce. Čo som jej ešte nedal? Pokoj na duši? Dobré meno? Zachovanie čistoty. To je Láska.

Láska dáva a žiadostivosť berie. Dievčatá neverte tým vaším chlapcom, čo vám všetko narozprávajú, aby vás dostali do postele. Sú to kaleráby. Chlapci mi ale hovoria, že dievčatá chcú počuť: „Ty máš najkrajšie vlasy, ty máš najkrajšiu postavu, ty si naj a naj…“

Dievčatá chcú počúvať mám ťa, milujem ťa a mám ťa rád. Poviem to na príklade. Mám rád cigaretu. Je to pravda že ja mám rád cigaretu? Keby som mal rád cigaretu, tak ju založím do skrine a nedotknem sa jej. Ja mám rád seba a k tomu potrebujem cigaretu. Taká je pravda. Ja cigaretu vyfajčím, špak odhodím a potom poviem mám rád cigaretu. Ty máš rád seba a k tomu potrebuješ cigaretu. Tak je to aj s tvojim dievčaťom.

Hovoríš jej: „Milujem Ťa“. Nabudúce jej šepkaj do uška aspoň pravdu. Povedz jej pravdu: „Milujem sa a potrebujem k tomu teba.“ V manželstve potom dievčatá nariekajú koho si to vzali. Apelujte na svoje deti v rozlišovaní žiadostivosti a lásky.

Všimnite si slová v pesničke od Elánu „chcem sa z teba napiť, šaty odhoď preč“. Začiatok je pekný, ale potom je pieseň sfušovaná. V pesničke sa mieša žiadostivosť a láska. Mladý si potom nevedia vybrať. Dnes sme všetci ovplyvňovaný hudbou a filmami.

Nepoznám dokonalejšiu nádobu na lásku ako je ženské srdce…

Marián Kuffa
Marián Kuffa

Zdroj: http://blog.horehron.sk/zivotny-styl/marian-kuffa-ziadostivost-laska

Celibát

Nie nadarmo tí, ktorí sa vydali duchovnou cestou, držia celibát. Celibát je totiž veľmi prospešný na ceste duchovného pokroku. Čím viac človek robí duchovný pokrok, tým menej ho láka sexuálny pôžitok. Mnohí veľkí svätci sú toho dôkazom. Mnohí svätci sa zriekli sexuálneho života za účelom vyššieho cieľa v živote.

parampara2

A čo je vyššie ako sex?

O tom nás poučujú písma ako Bhagavad-gíta, Šrímad BhágavatamŚrī Caitanya-caritāmṛta a ďalšie.

Poučujú nás okrem iného aj o duchovnom rodinnom živote. Je možné žiť duchovný život s partnerom a deťmi. No ak sa partnerský vzťah zvrhne na sexuálne radovánky, nedá sa hovoriť o duchovnom živote a v takomto vzťahu bude oveľa viac problémov ako vo vzťahu so sexom v súlade s náboženskými zásadami popísanými v Bhagavad-gíte a Šrímad Bhágavatame.

Existuje jedno veľmi spoľahlivé merítko duchovného pokroku: Ak niekto robí duchovný pokrok, výsledkom je stále menej a menej hmotných túžob a veľmi silné hmotné túžby sú stále slabšie, až nakoniec zmiznú. Najsilnejšia hmotná túžba je práve túžba po sexuálnom pôžitku. Preto je tak ťažké sa od tejto túžby očistiť a mnohí kvôli tejto túžbe stroskotali na svojej duchovnej ceste. No sú aj takí, ktorí sa od tejto túžby očistili a sú z nich svätci žijúci v celibáte desaťročia. Takže dá sa to.

Rozvíjaním sexuálnej aktivity sa ešte z nikoho nestal svätec. Naopak rozvíjaním duchovného poznania a aplikovaním tohto poznania do praxe sa stalo už veľa svätcov.

A je na každom z nás, ktorou cestou sa vyberieme. Cesta duchovného života nie je ľahká, ale výsledok tejto cesty je šťastie, vyrovnanosť a večný život. Cesta materiálneho života – uspokojovania zmyslov sa môže zdať byť ľahšia, ale výsledkom je nešťastie, úzkosť, rozrušená myseľ a opakované rodenie sa a umieranie v hrozných podmienkach.

Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby. [BG 2.70]

Kto naozaj miluje, ten nebude druhých zneužívať na sex. Spájanie sexu s láskou je len alibizmus, ktorý má obhájiť našu zvrátenosť. Skutočná láska nemá so sexom nič spoločné. Naozaj nič. Ak by to tak bolo, potom by vlastne všetci sexuálni maniaci boli krásne láskyplné bytosti. Ale vidíme, že to tak nie je.

Túžba mať sex je sebecká túžba. Či sa nám to páči, alebo nie. Láska je nesebecká a preto so sexom nemôže mať nič spoločné.

Chodiace mŕtvoly

Mnohí ľudia sú ako chodiace mŕtvoly. Žiadna mimika na tvári, žiadny úsmev, žiadna radosť. Z tvárí ľudí možno čítať hlavne starosti, frustráciu zo života a nešťastie. Zamračených tvárí je oveľa viac ako usmiatych.

Prečo je to tak?

Ľudia sa nechali zotročiť, nemôžu robiť čo chcú, často musia robiť čo nechcú. Nie sú zotročení len navonok systémom, ale aj zvnútra vlastnou mysľou a túžbami.

Existujú 3 druhy utrpenia:
1. Utrpenie pochádzajúce od iných živých bytostí – ľudia, hmyz, hady, škorpióny…
2. Utrpenie od prírody – prírodné katastrofy, teplo, zima, sucho…
3. Utrpenie pochádzajúce z tela a mysle.

Ľudia neustále čelia niektorému z týchto troch druhov utrpenia. Najčastejšie v tejto dobe je utrpenie od vlastnej mysle. Toľko ľudí trpí psychickými poruchami, úzkosťou, depresiami, traumami a inými nepríjemnosťami. Vidíme, že aj keď ľudí nesužuje utrpenie od iných živých bytostí ani od prírody, sužuje ich vlastná myseľ a preto nie sú šťastní. Ľudia si toto nešťastie kompenzujú alkoholom a inými drogami, sexom a kadejakými inými takzvanými pôžitkami, ktoré im v konečnom dôsledku prinášajú len ďalšie utrpenie.

Existuje však spôsob ako sa od týchto troch druhov utrpenia oslobodiť. Tento spôsob sa nazýva Bhakti jóga, alebo tiež oddaná služba. Vo svojom znečištenom stave vedomia si myslíme, že budeme šťastní keď si naplníme svoje túžby. No môžeme vidieť, že aj keď nám to možno prinesie šťastie na chvíľu, následne sa toto šťastie pretvorí na nešťastie a zase trpíme. Muž si myslí, že našiel lásku svojho života a žena tiež. Na začiatku sú spolu veľmi šťastní, ale časom pribúdajú problémy a konflikty, ktoré často vyúsťujú do rozchodu. A tak končí “Veľká láska”. Ak má muž stále túžbu po žene, opäť si nájde podobnú super ženu, ba možno ešte lepšiu, ale nakoniec z toho zase bude len sklamanie. Pretože tak vždy končí snaha o napĺňanie našich hmotných túžob. To je zákon prírody. Na začiatku ako nektár, na konci ako jed. No vďaka Bhakti jóge môžeme očistiť náš sklon užívať si v hmotnom svete. Vďaka Bhakti jóge môžeme pochopiť náš vzťah s Bohom a byť skutočne šťastní. Všetky naše problémy vyplývajú z toho, že sme zo svojho života vytesnili Boha, alebo je v našom živote len na kraji. Keď sa pomocou Bhakti jógy naučíme dať Boha do stredu nášho života, náš život bude zrazu taký radostný ako nikdy predtým. Služba Bohu prináša skutočné naplnenie a radosť. Služba svojim zmyslom a neukojiteľným túžbam prináša frustráciu a nešťastie. Môžeme vidieť, že ľudia, ktorí sa snažia dosiahnuť šťastie napĺňaním svojich túžob sú neustále rozrušení. Ale bhakti jogín, ktorý sa vydal duchovnou cestou postupne nachádza šťastie v sebe a v oddanej službe a nemá potrebu sa hnať za iluzorným pôžitkom. Je vždy vyrovnaný.

“Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby.” [BG 2.70]

Rozvojom vedomia Krišnu môžeme zakúšať skutočné šťastie a zbaviť sa tak utrpenia. Už viac nemusíme byť ako chodiace mŕtvoly ale môžeme žiariť šťastím a pomáhať druhým dosiahnuť skutočné šťastie. Prosím, spievajte:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

A buďte šťastní, skutočne šťastní.

Ak chceme byť skutočne šťastní a už viac netrpieť, inej cesty niet. Dočítate sa o tom v článku “Chceme si užívať, ale trpíme. Prečo?” a tiež to môže každý pozorovať na vlastnom živote, že kedykoľvek sa snažíme naplniť svoje túžby, vždy príde skôr, či neskôr nejaké sklamanie. Kto už viac nechce zažívať toto sklamanie, pre neho je tu Bhakti jóga. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Hare Krišna.

Doplnkové čítanie: https://vedabase.io/cs/library/sb/4/29/34/

Odovzdať svoj život Bohu

Naša choroba sú naše hmotné túžby a to, že chceme jednať po svojom a chceme, aby výsledok nášho konania bol podľa nás. Potom to v našom živote tak dopadá, nastávajú rôzne sklamania a katastrofy. Keď si pod vplyvom ilúzie myslíme, že sme páni, ovládatelia a požívatelia a jednáme podľa toho, musíme čeliť nemalým problémom. Keď si myslíme, že je v našich vlastných silách všetky tieto problémy vyriešiť, berieme si na seba príliš veľké bremeno, ktoré nás jedného dňa môže položiť a dokonca zlomiť. Človek, ktorý si myslí, že je pánom svojho života to má v živote veľmi ťažké keď prídu nemalé problémy.

V článku “Nie sme ovládatelia” sa môžeme dozvedieť, že naozaj nie sme ovládatelia, že nič v plnej miere neriadime, ale sme podriadení hmotnej prírode a hmotná príroda je podriadená Bohu.

Najvyšší pán

Keď sa považujeme za pánov, popierame tým zvrchovanosť skutočného Najvyššieho Pána – Boha. V skutočnosti je len jeden jediný pán a to je Boh. Všetci ostatní sú Mu podriadení. Myslieť si, že sme páni je prejav závisti voči Bohu, prejav nevedomosti nášho skutočného postavenia a táto mentalita vedie k nemalým problémom v našom živote.

Keď si o sebe každý myslí, že je pán, spoločnosť podľa toho vyzerá – vojny, hádky, konflikty, vykorisťovanie, hnev, násilie a veľa ďalších nepekných vecí, ktoré súvisia s bezbožnou mentalitou pánov, ovládateľov a požívateľov. Keď chce každý uspokojiť v prvom rade seba, niet sa čomu čudovať, že to tak dopadá. Ak chceme vyriešiť tieto problémy, musíme prijať autoritu Boha. Bez prijatia tejto autority nie je možné nastoliť v spoločnosti mier keď si každý presadzuje svoje.

Články “Mylné poňatie života” a “Chorobný stav duše” sú zaujímavé čítanie na túto tému.

Pokora

Jedine pokora nám môže pomôcť uvedomiť si naše skutočné postavenie. Problém je, že pokora je v dnešnom svete nedostatkový tovar. Takmer všetci sa chcú hrať na pánov a nikto nechce byť pokorný služobník Boha a Jeho čiastočiek – živých bytostí.

Jedine vo svojom prirodzenom služobníckom postavení môžeme byť skutočne šťastní. Pokiaľ sa budeme hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov, musíme zakúšať jedno utrpenei za druhým, pretože to nie je naše prirodzené postavenie. Môžeme sa snažiť koľko chceme, ale nikdy nebudeme páni. Nikdy. Môžeme si to o sebe myslieť, ale je to len obyčajná ilúzia, skutočnosť je iná.

Odovzdanie sa

Keď pochopíme túto jednoduchú skutočnosť, že naozaj nie sme páni a sami bez Boha nezmôžeme NIČ, budeme sa na Neho prirodzene obracať v každej životnej situácii a nebudeme si myslieť, že to dokážeme vyriešiť vlastnými silami. Toto je videnie skutočnej reality.

“Pane, som Tvoj večný služobník, Tvoja malá čiastočka a som na Tebe plne závislý. Ty vieš čo je pre mňa najlepšie, ja si len môžem myslieť, že viem, ale v skutočnosti neviem. Ty si dokonalý Pán a vďaka Tebe môžu byť všetci šťastní. Nešťastie prichádza len keď na Teba zabúdame a snažíme sa byť Tebou – Najvyšším pánom, ovládateľom a požívateľom. Ty nám zo svojej milosti poskytuješ aj túto možnosť hrať sa na pánov, ale za cenu nemalého utrpenia, aby sme mali možnosť uvedomiť si, že Ty si jediný skutočný pán. Pokiaľ sa budeme hrať na pánov, nikdy nebudeme šťastní. Nikdy nebude všetko podľa našich predstáv, pretože nie sme páni. Len keď si uvedomíme svoje skutočné postavenie, môžeme zažiť skutočné naplnenie, pretože Ty vieš čo je pre každého najlepšie. Preto sa Ti odovzdávam Pane. Ja už viac nie som pánom, ale Tvojim služobníkom. Amen”

Keď som žil bezbožný život a počul som takéto modlitby, ktoré ospevujú Najvyššieho Pána, myslel som si, že takto sa modliť je prejav slabosti. Myslel som si, že ja som ten pán, ja sa o všetko postarám, nepotrebujem Boha. Ale rôzne životné situácie ma donútili prijať svoju obmedzenú moc a existenciu Vyššej moci a časom sa naučiť tejto moci odovzdávať.

Náboženstvo je len jedno

Biblia, Korán, Tóra, Bhagavad-Gíta, Šrímad Bhágavatam a ďalšie náboženské písma učia o Bohu ako o Najvyššom Pánovi. Nikto nie je väčší a mocnejší ako On. No kvôli tomu, že živé bytosti Mu závidia Jeho postavenie, chcú byť aj oni pánmi, mocnými, slávnymi, bohatými, krásnymi,… a to je práve choroba duše, že chce byť ako Najvyšší Pán a závidí mu Jeho postavenie.

Mnohí ľudia odmietajú zvrchovanosť Boha, aby si mohli bez zábran užívať v tomto svete. Podľa nich neexistuje žiadny Boh a tak pod vplyvom tejto nevedomosti páchajú rôzne hriešne činnosti a ubližujú tým nie len sebe, ale aj ostatným. Z nevedomosti vzniká veľké utrpenie. Najväčšia nevedomosť je myslieť si, že Boh neexistuje a že ja som pán, ja som Boh. No realita nám ukazuje, že nie sme páni ani z ďaleka. Nikdy nebude všetko úplne podľa našich predstáv. Keď si toto uvedomíme, môžeme zistiť, že Najvyšší Pán je len jeden jediný a je to On, ktorý nám všetko poskytuje.

Keď bezbožný človek počuje o Bohu, už ho krúti: “Čo? Aký Boh? Žiadny Boh neexistuje! Žiadneho Boha k životu nepotrebujem.” To je prejav nevedomosti, závisti a neposlušnosti voči Bohu, prejav toho, že my chceme byť pánmi a nechceme byť v podriadenom postavení, ktoré je naše skutočné prirodzené postavenie, v ktorom môžeme byť šťastní. Keď odovzdáme svoj život Bohu a obraciame sa na Neho v každej životnej situácii, nemusíme sa obávať výsledku. No tí, ktorí sa na Boha neobracajú a myslia si, že všetko dosiahnu vlastnými silami, žijú v neustálej úzkosti či bude všetko tak ako chcú oni. A keď tak nie je, prichádza sklamanie a hnev. Vŕŕŕŕŕŕŕ… No zbožný človek necháva všetko na Boha:

Pane, nech je tak, ako Ty chceš.

Bezbožný človek rozmýšľa takto:

Toto bude takto, toto takto, hento takto. A keď to tak nebude, bude zle!

Zbožný človek si uvedomuje, že nie je v jeho silách, aby bolo všetko podľa jeho predstáv a že jeho predstavy sú nedokonalé. Keď odovzdá všetko Bohu a dá Mu možnosť zasahovať do jeho života, jeho život môže byť dokonalý, pretože Boh je dokonalý a dokonale pozná potreby a túžby každého. No ak sa nedokonalá živá bytosť snaží o dokonalosť svojimi silami, bude zažívať neustále iba sklamanie.

Odovzdať svoj život Bohu je to najlepšie a najrozumnejšie čo môžeme spraviť. Učia o tom všetky náboženské písma, obzvlášť Bhagavad-gíta taká, aká je a Šrímad Bhágavatam:

Každý, kdo popírá tento proces odevzdání se, který doporučuje Bhagavad-gītā i Śrīmad-Bhāgavatam — a vlastně všechna autorizovaná písma — bude donucen se odevzdat zákonům hmotné přírody. Živá bytost ve svém přirozeném postavení není nezávislá. Musí se odevzdat; buď Pánovi nebo hmotné přírodě. Hmotná příroda také není nezávislá na Pánu, jelikož On Samotný prohlašuje o hmotné přírodě, že je mama māyā, “Moje energie”, (Bg. 7.14) a me bhinnā prakṛtir aṣṭadhā, “Má oddělená energie osmi kategorií” (Bg. 7.4). Hmotná příroda je tedy také pod Jeho vládou, jak Pán prohlašuje v Bhagavad-gītě (9.10). Mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sacarācaram: “Pod Mým dohledem se otáčí hmotná příroda, jedna z Mých energií, a vydává vše pohyblivé i nehybné.” A živé bytosti, které jsou vyšší energií nežli je hmota, mají možnost výběru — buď se odevzdat Pánovi nebo se odevzdat hmotné přírodě. Odevzdá-li se živá bytost Pánovi, je šťastná a osvobozená, ale odevzdá-li se hmotné přírodě, pak trpí. Konec všeho utrpení tedy znamená odevzdat se Pánovi, protože samotný proces odevzdání se je bhava-cchidam (osvobozuje od všeho hmotného strádání), svasty-ayanam (přináší veškeré štěstí) a sumaṅgalam (je zdrojem všeho příznivého). – Šrímad Bhágavatam 2.6.36 význam

Odovzdať sa nie je jednoduché

Kvôli našej chorobnej mentalite pánov chceme, aby bolo všetko podľa našich predstáv a keď nie je, sme z toho sklamaní a rozrušení. Existuje proces pre očistenie vedomia od tohto chorobného sklonu – proces Bhakti jógy. O bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“. Bhakti jóga dokáže očistiť naše srdce od chtivých túžob a čím je srdce čistejšie, tým viac sa dokážeme odovzdať Bohu a vzdať sa vlastných skreslených predstáv o živote, čo v konečnom dôsledku prináša obrovskú úľavu od úzkosti a tiež prináša vnútorné šťastie, ktoré nie je závislé na vonkajších okolnostiach.

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [BG 5.24]

Ten, kto sa odovzdáva Bohu a plne Mu dôveruje nezažíva žiadnu úzkosť. Naopak ten, kto s Bohom nemá žiadny vzťah, zákonite trpí úzkosťou a ďalšími nepríjemnými emóciami kvôli tomu, že zažíva veľa nechcených situácií. Nechceme trpieť, ale aj tak trpíme. Prečo? Pretože sa neodovzdávame Bohu. Len preto ľudia trpia, často hlavne na mentálnej úrovni až z toho môžu vzniknúť rôzne psychické choroby.

Kým sa človek neodovzdá Bohu, nie je možné zbaviť sa úzkosti. Život v hmotnom svete neustále prináša nejaké nechcené situácie a keď sme príliš pripútaní k svojim predstavám o živote, trpíme. Keď sa však naučíme vidieť tieto situácie ako Božiu milosť, ako príležitosť na našu nápravu, dokážeme ich zvládať oveľa lepšie.

Niet inej cesty k skutočnému šťastiu a pokoju ako odovzdať sa Najvyššiemu.

Pozor na ezoterické výmysly

Ezoterika vo svojej pôvodnej podobe znamená poznanie, ktoré je určené len zasväteným v danej oblasti. Toto poznanie často slúži na skvalitnenie života, sebapoznanie, sebazdokonaľovanie. Jedná sa o vnútornú prácu na sebe.

Wikipédia hovorí: Ezoterické vedenie je také, ktoré je možné získať len v úzkej skupine „osvietených“, „zasvätených“ alebo mimoriadne vzdelaných ľudí. Exoterické poznanie je oproti tomu všeobecne známe, verejne prístupne a stabilne prijímané v celej spoločnosti.

Od ezo k exo

Z ezoteriky (ezoterických smerov) sa dnes ako vidíme stala takmer exoterika. Až na to, že nie je prijímaná celou spoločnosťou, ale stále len úzkou skupinou ľudí. Ezoterika je však dnes verejná a voľne dostupná všetkým, ktorí o ňu majú záujem. V súčasnej dobe stále získava na popularite a z toho potom ťažia kadejakí podvodníci, ktorí v tom vidia príležitosť zarobiť slušné peniaze. Z ezoterických náuk sa stal biznis, ktorý slušne živí tých, ktorí tieto náuky prezentujú a vyhlasujú o sebe, že majú špeciálne schopnosti (vedia liečiť dotykom, jasnovidecké schopnosti, médiá – dokážu vraj komunikovať s duchovný bytosťami a čerpať informácie z duchovného sveta,….). Za svoje kurzy, prednášky a semináre si pýtajú nemalé sumy peňazí. Deje sa to po celom svete.

Dnes sú veľmi populárne tieto ezoterické témy: Channeling, mimozemšťania, anjeli, aury, čakry, jasnovidectvo, astrálne cestovanie, minerály, mágia, tarot, energia matrixu (kvantovanie), liečenie energiou a kopec ďalších.

Dnes už pomaly každý druhý ezoterik o sebe tvrdí, že vie liečiť dotykom, komunikuje s anjelmi a inými bytosťami, má otvorené tretie oko a jasnovidecké schopnosti a podobne. Aká je realita, to vie len Boh. Niektorí naozaj môžu mať tieto schopnosti a iní si to s veľkou pravdepodobnosťou len namýšľajú aby boli zaujímaví.

Na YouTube môžeme nájsť rôznych ezo ľudí. Jeden o sebe tvrdí, že komunikuje s mimozemšťanom. Ďalšia robí videá o tom, že prináša zaujímavé informácie o zosnulých známych ľuďoch, pričom tvrdí, že sa na nich napája a tak získava informácie. Popritom sa venuje tarotu, astrológii, poradenstvu, za 15 minútové online sedenie pýta 100 dolárov, za 30 minút 150 dolárov, za hodinu 290 dolárov. Ďalší zase má na YouTube svoje prednášky o liečení a uzdravovaní a za svoje liečebné sedenie berie 100€ na hodinu, pričom nemá jedinú reálnu referenciu že by niekoho vyliečil.

Screenshot 2019-09-28 at 18.24.47

Referencia na nemenovaného “liečiteľa” na stránke: https://www.porada.sk/t301104-mate-osobnu-skusenost-s-liecitelom-mudr-mikulasom-stefanom.html:

Vypytal si 100eur za to že pokrúžil na domnou rukami. Povedal, že dôvodom mojej autoimunitnej choroby sú obličky. Napísal kvapky, ktoré trebalo kupiť vo firme Energy, kde dilerkami sú jeho príbuzné…je to šarlatán, a nie lekár! Vo Viedni ordinuje v bytovke v garzonke a nik ho tam nepoznááá zo susedov. A že lekári sa s ním radia? blbosť…chodí po Slovensku organizuje prednášky, ženy za ním hynúúú a tak sa zviditeľňuje. Prednášky sú zadarmo, rozpráva že to je jeho tretí život a podobné blbosti o reinkarnácii, že žil v Tibete…ale podľa učenia tibeťanov, brať peniaze za liečbu je ťažký hriech. Poznám štyroch ľudí, ktorým povedal, že pôvodom ich choroby sú obličky a predpísal kvapky, ako mne….ale inééé tiež z firmy Energy…ešte Vám treba viac?

Skutočné schopnosti, alebo šarlatánstvo?

Keď sa pozrieme na súčasnú ezo/exoteriku a jej predstaviteľov, môžeme vidieť veľmi veľa pochybných ľudí, ktorý by sa dali tiež nazvať šarlatánmi (Šarlatán – človek klamúci svoje okolie predstieraním takých vedomostí a schopnosti, ktoré nemá).

Netvrdím, že všetci sú šarlatáni, niektorí naozaj môžu mať jasnovidecké schopnosti, schopnosť liečiť, napojiť sa na informačný kanál zvaný éter a odtiaľ čerpať informácie z minulosti, súčasnoti a budúcnosti a rôzne ďalšie schopnosti ale treba byť obozretný voči takýmto osobám a skeptický voči informáciam, ktoré šíria, pretože si nemôžeme byť na 100% istí pravdivosťou týchto informácií. Jedno veľmi múdre porekadlo hovorí:

Dôveruj, ale preveruj.

Dôverovať cudziemu človeku bez toho, aby sme si overili informácie, ktoré šíri nie je príliš rozumné. Obzvlášť v tejto dobe, ktorá je plná podvodníkov. Je naozaj toľko takzvaných liečiteľov, jasnovidcov, channellerov, “duchovných učiteľov”, ktorí nemusia byť zrovna takí, ako sa prezentujú.

Osobne poznám pomerne veľa ľudí, ktorí veria kade-komu a kade-čomu. Veria všetkým tým ezoterickým kecom, na ktoré narazia ako by to bola úplná pravda. Ale kto naozaj vie? Kto dá ruku do ohňa za to, že je to naozaj tak? Sám som kedysi veril všetkému čo som si na internete prečítal, čo som videl a počul na YouTube, mal som svojich obľúbených ezoterických a duchovných učiteľov, ktorým som dôveroval a od ktorých som čerpal informácie na rôzne témy. Hltal som každé ich slovo a dávalo mi to celkom zmysel. Až do momentu, keď som vytriezvel z tohto ošialu a uvedomil si, že počkať, počkať. Ako viem, že to, čo hovoria je naozaj pravda? Ako si môžem byť taký istý? No nemôžem, pokiaľ sám nemám s tým skúsenosť, pokiaľ si neoverím to, čo hovoria. To, čo som považoval za vedomosti nie sú vedomosti, ale viera. A to je rozdiel. Mnohí ľudia svoju vieru považujú za realitu, za vedomosť. Ale kto dá ruku do ohňa za to, že je to naozaj tak?

Slová zaobalené tak, že dávajú zmysel, ešte nemusia byť pravdivé. Pozor na to! Neverte všetkému bezhlavo, nekriticky. Dôverujte, ale preverujte! A keď preveríte, vtedy si môžete byť istí, komu môžete a komu by ste nemali dôverovať. Tak môžete byť ochránení pred kadejakými šarlatánmi, ktorých je v dnešnej dobe snáď viac ako tých, ktorí majú skutočné schopnosti.

Toto vám môže pomôcť, aby ste sa nestali obeťou podvodu, aby ste naivne neverili každému, kto hovorí celkom rozumne a logicky. Neverte ani mne! Nikomu neverte v tomto šialenom svete plnom podvodníkov. Snažte sa pokiaľ možno všetky poznatky overiť, tak si môžete byť istí pravdivosťou týchto informácií.

Toľko ľudí rozpráva o mimozemšťanoch, aurách, liečení dotykom, o tom ako čeprajú informácie z éteru a napájajú sa na rôzne entity, s ktorými komunikujú… to všetko môže, ale aj nemusí byť pravda. Pokiaľ si to sami neoveríme, pokiaľ nezískame skúsenosť, nemôžeme si byť istí, či je to naozaj tak.

Takže bacha na to! Neverte všetkému a všetkým. Naučte sa kriticky myslieť a uvedomovať si že vlastne nemôžem vedieť či sú dané informácie pravdivé pokiaľ ich nemám overené, alebo pokiaľ ich nemá overené niekto, komu bezvýhradne dôverujem. Napríklad pár známych boli u liečiteľa, ktorý im pomohol vyriešiť ich zdravotné problémy. Na základe toho môžem vedieť, že ten liečiteľ nejakým spôsobom dokáže ľuďom pomôcť. Ale liečiteľ, ktorý o sebe vyhlasuje, že dokáže liečiť, ale nemá jedinú reálnu pozitívnu referenciu je zrejme podvodník. Schopnosti liečiteľa sa dajú overiť na základe referencií jeho pacientov. Ale čo taký channelling a ľudia, ktorí len kecajú a kecajú? Ako si môžeme overiť pravdivosť ich slov? No veľmi ťažko. Preto neradno takýmto ľuďom veriť. Neradno veriť tým, ktorí vyhlasujú, že komunikujú s rôznymi bytosťami aj keď sa to môže javiť akokoľvek dôveryhodné. Je veľká šanca, že si vymýšľajú a často za tým účelom, aby z ľudí vytiahli peniaze. Bacha na to!

Kali yuga people – ľudia veku Kali

Když převládá podvod, lež, lenost, ospalost, násilí, deprese, nářek, zmatenost, strach a chudoba, jedná se o vĕk Kali, vĕk kvality nevĕdomosti. – SB 12.3.30

Na viacerých miestach Šrímad Bhágavatam môžeme nájsť príznaky veku Kali – veku hádky a pokrytectva. Veľmi zaujímavé sú popisy ľudí žijúcich v tejto dobe:

Věz, ó učený, že v tomto železném věku Kali žijí lidé jen krátkou dobu. Jsou nesnášenliví, leniví, špatně vedení, nešťastní a nade vše jsou stále rozrušení. – SB 1.1.10

Kvůli špatným vlastnostem vĕku Kali budou lidé krátkozrací, neštastní, nenasytní, chtiví a chudí. Ženy se stanou necudnými a budou bez zábran střídat partnery. – SB 12.3.31

Ve vĕku Kali jsou lidé chamtiví, nevychovaní, nemilosrdní a bez dobrého důvodu se hádají. Lidé Kali-yugy jsou nešťastní, posedlí hmotnými touhami a témĕř všichni jsou śūdrové a barbaři. – SB 12.3.25

Kali Yuga

Stačí sa pozrieť na dnešnú spoločnosť a vidieť tam presne tieto príznaky. Nie je to vôbec pekný pohľad. A má to byť ešte horšie. Vplyv Kali yugy je stále silnejší, ale védy našťastie tiež popisujú čo sa s tým dá robiť:

“Můj milý Pane, ti zbožní a svatí lidé, kteří ve vĕku Kali naslouchají o Tvých transcendentálních činnostech a také je opĕvují, snadno překonají temnotu tohoto vĕku.”

Význam:

V Kali-yuze bohužel nemá mnoho lidí zájem o autorizovaná védská písma. Snižují význam transcendentálního procesu naslouchání o slávĕ Osobnosti Božství a jejího opĕvování a radĕji poslouchají neužitečné náladové vibrace z rádia a televize, z novin a časopisů a tak podobnĕ. Místo aby od pravého duchovního mistra naslouchali o Kṛṣṇovi, předkládají donekonečna své vlastní názory na všechno, dokud je síla času neodstraní ze scény. Na základĕ zkoumání dočasných a omezených podob hmotného svĕta docházejí k ukvapenému závĕru, že Absolutní Pravda je beztvará. Tito lidé ve skutečnosti uctívají Kṛṣṇovu matoucí energii māyu, která je povĕřená tím, aby je kopala do vzpurných hlav. Kdyby místo toho naslouchali z pravých zdrojů přímo o Kṛṣṇovi, mohli by snadno vyřešit všechny problémy svého života. V Kali-yuze lidi stále sužuje mnoho psychologických, společenských, ekonomických, historických, politických a existenciálních problémů. Všechny tyto hrozivé problémy však lze odstranit, jakmile si človĕk začne být vĕdom transcendentální reality Osobnosti Božství, Pána, který je vĕčný, oplývá blažeností a poznáním a nachází se nad matoucími projevy hmotné energie. Pán se zjevuje v tomto vesmíru, aby lidé mohli vidĕt Jeho pravé činnosti, naslouchat o nich a oslavovat je. V tomto problematickém vĕku Kali bychom všichni mĕli s veškerou vážností využít této příležitosti. – SB 11.6.24

Na konci Śrīmad-Bhāgavatamu je řečeno, že i přes veškeré zločiny a hříchy osobnosti Kaliho má věk Kali přesto jednu velkou výhodu. Spasení lze dosáhnout pouhým zpíváním svatého jména Pána. Mahārāja Parīkṣit proto organizovaně šířil zpívání Pánova svatého jména, a tak zachránil občany ze spárů Kaliho. Pouze díky této výhodě někdy velcí mudrci věk Kali oslavují. Ve Vedách je také řečeno, že rozmlouváním o činnostech Pána Kṛṣṇy se člověk může zbavit všech nevýhod věku Kali. Na začátku Śrīmad-Bhāgavatamu je rovněž řečeno, že přednášení Śrīmad-Bhāgavatamu okamžitě uvězní Nejvyššího Pána v našem srdci. To jsou některé z velkých výhod věku Kali a Mahārāja Parīkṣit jich všech využil a jako ctihodný vaiṣṇava si o věku Kali nemyslel nic špatného. – SB 1.18.7 význam

Věk Kali je jako nekonečný oceán chyb (doṣa-nidhi), avšak dává jednu příležitost. Kīrtanād eva kṛṣṇasya mukta-saṅgaḥ paraṁ vrajet — prostým zpíváním Hare Kṛṣṇa mantry může živá bytost odstranit znečištění Kali- yugy a ve svém původním duchovním těle se vrátit domů, zpět k Bohu. To je příležitost daná Kali-yugou. – SB 8.5.23 význam

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Ak sa vám nezdá, že práve tu a teraz prebieha Kali yuga takmer v plnom prúde (ešte len sa rozbieha), pozrite sa lepšie. Ľudia, ktorí sa tvária ako dobrí, sú často obyčajní pokrytci. Stačí, že ich len trošku niečo rozruší a v okamihu sa anjelikovia menia na hnevlivé beštie. Stačí malé nedorozumenie a hneď je oheň na streche. Sme v dobe hádky a pokrytectva, v dobe Kali. A každý, kto začne pravidelne spievať:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Značne zníži vplyv veku Kali vo svojom živote.

Prostým zpíváním Hare Kṛṣṇa mantry může živá bytost odstranit znečištění Kali- yugy a ve svém původním duchovním těle se vrátit domů, zpět k Bohu.

To hovoria védske písma a veľkí svätci, ktorí tieto písma nasledujú a aplikujú vo svojom živote. Jednoduché spievanie Hare Krišna mahá-mantry odstraňuje vplyv Kali yugy. O účinkoch mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Môžete tomu veriť, neveriť, alebo si to overiť a vedieť ako to naozaj je.

Haré Krišna.