Archívy kategórie: duchovno

Náboženstvo za to nemôže

Mnohí ľudia majú odpor voči náboženstvu kvôli ľuďom, ktorí náboženstvu nerobia dobré meno a využívajú ho pre svoje sebecké účely. Náboženstvo samo o sebe za to nemôže. Je to len nástroj, ktorý môže byť použitý rôznymi spôsobmi. Rovnako ako nôž – môžeme ním odkrojiť chlieb, ale aj niekoho zabiť. Aj náboženstvo niekto využíva na dobré účely a niekto na nedobré. Ale nie je rozumné všetku vinu zvaľovať na náboženstvo – na nástroj. Nôž nemôže za to, že ho niekto využil na zabíjanie. Takisto náboženstvo nemôže za to, že ho niekto využíva na zlé veci.

Fanatizmus

Hlavný problém nie je náboženstvo, ale fanatizmus. Fanatizmus sa prejavuje v rôznych oblastiach, nie len v náboženstve a nespôsobuje nič dobré. Náboženstvo si získalo zlé meno práve kvôli náboženským fanatikom. Kvôli fanatikom mnohí ľudia považujú náboženstvo za niečo nedobré a držia si od neho odstup. V skutočnosti by si mali držať odstup od fanatizmu, nie od náboženstva.

Náuka o Bohu

Náboženstvo je náuka o Bohu. Čo môže byť zlé na tom, keď sa človek niečo nové naučí? Nič. Zlé môže byť to, akým spôsobom tieto vedomosti využíva, resp. zneužíva. Ale na vine nie sú vedomosti, ale človek, ktorý ich zneužíva.

Slepá viera

Náboženstvo často sprevádza slepá viera. To znamená, že človek verí veciam, o ktorých nevie či sú pravdivé. Iba im verí ako pravdivým. O slepej viere píšem v článku “Slepá viera“.

Bx8QFvPCIAAEXIE

Náboženstvo však nemusí byť spojené so slepou vierou, ale s triezvym rozumom a logikou. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách krásne logicky vysvetľuje princípy náboženstva a dokazuje, že sa nemusí jednať o slepú vieru. Napríklad kniha “Dhama – cesta transcendence” pekne popisuje náuku o Bohu. V Bhagavad-gíte a Šrímad Bhágavatam sú tiež pekne popísané princípy náboženstva.

Prosím, neviňte náboženstvo kvôli jeho fanatickým vyznávačom, ktorí mu nerobia dobré meno. Nalejte si čistej vody a zistite čo skutočné náboženstvo vlastne je a dajte mu šancu.

Ďakujem.

Prečo materialisti zavrhujú duchovné poznanie

Často sa stretávam s nepochopením a odporom keď prezentujem duchovné poznanie obsiahnuté vo védskej literatúre a v mojom osobnom živote. Ľudia si myslia, že sú to len výmysly, fantázia a viera. Toto nepochopenie a odpor vychádza z nevedomosti. Ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s duchovnou sférou života, jej ani nemôžu rozumieť. Človek, ktorý nemá skúsenosť s ohňom, nemôže vedieť čo to znamená, že oheň páli. Až keď sa priblíži k ohňu a pocíti jeho teplo, pochopí.

Kedysi sa Galileovi posmievali a zavrhovali ho za to, že priniesol tvrdenie, ktoré bolo proti tomu, čo bolo v spoločnosti bežne uznávané. Takisto dnes je v spoločnosti bežne uznávaný materializmus a materialistická veda. Duchovná sféra života je pre mnohých, dovolím si tvrdiť, že väčšinu veľkou neznámou. A preto duchovnému životu nemôžu rozumieť a z nevedomosti ho niektorí zavrhujú mysliac si, že sú to výmysly. To je nevedomosť. Zavrhovať niečo, o čom neviem absolútne nič, je dokonca prejav hlúposti. A nie malej. Ako môžem tvrdiť, že je niečo hlúposť keď o tom neviem absolútne nič?! A predsa to niektorí tvrdia a ukazujú akí sú hlúpi a obmedzení.

Duchovno je tak skutočné ako nos medzi očami. Dokonca skutočnejšie, pretože čo je hmotné pominie, čo je duchovné, je večné. Veľa ľudí zažilo mimotelové zážitky a popisujú ako pozorovali svoje telo z diaľky. Je veľa prípadov klinickej smrti kedy pacienti popisujú mimotelový zážitok a dokázali presne popísať čo sa dialo v dobe ich klinickej smrti, alebo popisujú ako putovali do svetla a vrátili sa odtiaľ. Ďalší si pamätajú minulé životy, do ktorých sa dá tiež vstúpiť pomocou regresnej terapie. Astrálne cestovanie, čakry, kundalini, liečenie energiou…to všetko sú pre materialisticky založených ľudí výmysly, pretože s tým nemajú skúsenosť a teda nemajú ani žiadne pochopenie. Akonáhle s tým človek získa skúsenosť, zrazu bude vedieť, že to nie sú výmysly, ale realita.

chakras

V dnešnej spoločnosti sú ľudia vedení k tomu, aby verili len vedeckým poznatkom a neverili tomu, čo veda ešte nepreskúmala. Lenže viete koľko toho veda ešte nepreskúmala? Veeeeeeeeeeeľmi veľa. Čo vie toľko vyzdvihovaná moderná veda o duši, Bohu a celkovo o duchovnej sfére života? Takmer nič, pretože sa zameriava viacmenej na skúmanie hmoty a tam je jej kameň úrazu. Veriť len vedeckým poznatkom znamená obmedzovať svoje poznatky len na materiálnu časť života. Ale život je oveľa viac ako len hmota!

Hmota bez vedomia je len tupá, mŕtva hmota. Akonáhle do nej vstúpi vedomie, hmota ožíva. Hmota potrebuje na prejav života energiu. A odkiaľ táto energia pochádza? To vám vedci nepovedia, lebo nevedia! Povedia vám to však mudrci (svätci), ktorí majú s duchovným životom roky praxe a múdre knihy, ktoré sa zaoberajú duchovnou sférou života ako teoreticky, tak aj prakticky.

books

Cesta za poznáním“, “Cesta sebarealizácie”, “Učení Šrí Kapily“, “Život pochádza zo života”, “Učení královny Kuntí“, “Bhagavad-gíta, taká aká je“, “Šrímad Bhágavatam“,… to sú jedny z mnohých kníh, ktoré prinášajú veľmi hlboký pohľad na život.

Môžete sa dozvedieť veľa teoretických poznatkov a keď ich uvediete do praxe, môžete zistiť či sú pravdivé, alebo nie.

Jedna z najpoužívanejších duchovných praktík je meditácia. Píšem o nej v článku “Čo mi dala meditácia“. Väčšina ľudí v dnešnom svete nepraktikuje meditáciu a tak prakticky nepozná jej účinok. Ale ten, kto meditáciu začne praktikovať pravidelne, môže zistiť o sebe a o živote celkom dosť. Mnohí ľudia považujú meditáciu za stratu času, pretože nechápu jej význam. Ja som bol taký istý. Až keď som zo zvedavosti vyskúšal pravidelne meditovať, zistil som načo je to dobré a meditácia sa stala dôležitou súčasťou každého dňa (Potrava pre dušu).

V duchovnom živote je veľmi dôležité spojiť teóriu s praxou. Často sa stáva, že ľudia niečo zažijú a sú z toho zmätení, pretože im chýba teoretické poznanie. To sa stalo aj mne. Ale keď som o tom začal študovať, zrazu som pochopil čo sa to deje. A študoval som viac a viac, až som mal toľko teoretických znalostí, že som nevedel rozoznať ktoré sú pravdivé a ktoré nie. Aj na to si treba dávať pozor – neprijímať informácie nekriticky, lebo človek sa môže veľmi rýchlo zamotať v polopravdách a výmysloch a odchýliť sa od pravdy.

Ako rozoznať výmysel od pravdy? Jednoducho. Ak niekto niečo tvrdí, treba si to overiť, aby sme zistili, či náhodou netára. Inak nám ostáva len veriť, alebo neveriť. No nie všetko sa dá hneď overiť, však? Čo potom? Potom nám ostáva len viera. Ak nám cestovateľ rozpráva čo všetko videl a zažil na cestách, nemôžeme vedieť či to skutočne zažil, alebo nie. Ale na základe našej dôvery v neho mu buď veríme, alebo nie. A takisto to funguje aj v duchovnej sfére. Duchovne pokročilé osoby nám môžu rozprávať čo všetko je možné dosiahnúť duchovnou praxou, ale kým s tým nemáme skúsenosť, ostáva nám len veriť, alebo neveriť. Na začiatku je teda vždy viera. No túto vieru by sme si mali pokiaľ možno overiť, aby sme nemuseli len veriť. Čo nám hovoria duchovní majstri, treba aj uviesť do praxe, aby sme získali skúsenosti a overili si tak ich slová.

Mnohí ľudia vnímajú duchovno len ako slepú vieru, ale nemusí to tak byť. Duchovno môže byť veľmi praktické a logické. Práve takýmto praktickým a logickým spôsobom prezentuje duchovno Šríla Prabhupáda, čo ma ako logika veľmi zaujalo.

Keď som začal čítať knihy Šrílu Prabhupádu, veľa veciam som nerozumel, pretože som s nimi nemal žiadnu skúsenosť. No keď som vďaka oddaným Krišnu začal praktikovať to, čo sa v tých knihách odporúča, začal som postupne zisťovať a chápať viac a viac a zažívať to, čo je popísané v teórii. A preto viem, že Šríla Prabhupáda si nevymýšľa. Vďaka overeným teoretickým poznatkom som získal dôveru v proces oddanej služby (Bhakti jógy), ktorú Šríla Prabhupáda a mnohí ďalší svätci prezentujú a odporúčajú ako najvhodnejší proces sebarealizácie pre tento vek hádok a pokrytectva – Kali yugu.

Kedysi som bol ateista, totálne protináboženský a antiduchovný. Duchovno som považoval za fantáziu, pretože som s ním nemal vôbec žiadnu skúsenosť. Až keď som zažil určité duchovné veci, začal som zisťovať viac a začal som chápať, že tento svet a život v ňom nie je len hmota. Mnohí ma kvôli mojej zmene považujú za fanatika a blázna, pretože nemajú skúsenosť s tým, čo ja a nerozumejú tomu. A ani neporozumejú kým nezískajú skúsenosť. Často týmto ľuďom vysvetľujem, že je potrebná skúsenosť, aby začali lepšie chápať určité veci, ale nedokážu spraviť potrebný krok ku praxi. Bohužiaľ. Nie každý chce. Namiesto toho sa oháňajú tým, že veda to nedokázala a veria len vede. No človek, ktorý začne praktikovať duchovný život a pocíti výsledky na vlastnej koži, veľmi rýchlo pochopí obmedzenosť modernej vedy a materialistického zmýšľania.

overenie

Prajem všetkým čo najväčší pokrok v duchovnom živote, aj materialistom :) Aby už nemuseli byť materialisti.

Žijeme vo sne

Každý vie aké to je snívať. V sne si myslíme, že trpíme, alebo si užívame, ale toto utrpenie a pôžitok nie sú skutočné. Myslíme si, že v sne máme nejaké vzťahy, alebo majetok ale keď sa zobudíme, zrazu to nemáme. Rovnako ako sen, funguje aj tento hmotný svet. Prebudenie zo sna v tomto svete prezentuje smrť, ktorá nás pripraví o všetko, o čom sme si mysleli, že je skutočné.

Šrímad Bhágavatam 4.12.15 uvádza:

Śrīla Dhruva Mahārāja si uvědomil, že tento vesmírný projev mate živou bytost stejně jako sen nebo přelud, neboť je stvořením iluzorní, vnější energie Nejvyššího Pána.

Význam:

V hlubokém lese se nám někdy zdá, že vidíme velké paláce a krásná města. Této iluzi se říká gandharva-nagara. Také ve snech si představujeme mnoho neskutečných věcí. Seberealizovaná duše, oddaný Pána, si uvědomuje, že tento hmotný vesmírný projev není ničím jiným než dočasnou, iluzorní představou, která se zdá být opravdová. Vesmír je jako přelud nebo stín. Za tímto stínovým výtvorem je však skutečnost, realita duchovního světa. Oddaného zajímá duchovního svět, a ne jeho stín. Oddaný, který realizoval nejvyšší pravdu, nemá zájem o její dočasný stín. To potvrzuje Bhagavad-gītā: paraṁ dṛṣṭvā nivartate.

Šrímad Bhágavatam 4.29.2b:

Vše, co se děje v čase, který sestává z minulosti, současnosti a budoucnosti, je pouhý sen. To je skrytý význam veškeré védské literatury.

Význam:

Celá hmotná existence je ve skutečnosti pouze sen. Nemá tedy smysl mluvit o minulosti, současnosti a budoucnosti. Lidé, které přitahuje karma-kāṇḍa-vicāra, “práce pro budoucí štěstí prostřednictvím plodonosných činností”, rovněž sní. Minulé a současné štěstí jsou také pouhé sny. Skutečná realita je Kṛṣṇa a služba Kṛṣṇovi, která nás může zachránit ze spárů māyi, neboť Pán říká v Bhagavad-gītě (7.14): mām eva ye prapadyante māyām etāṁ taranti te — “Ti, kdo se Mi odevzdají, mohou snadno překonat Moji iluzorní energii.”

Védske písma sa nám snažia vysvetliť podstatu života. Pod vplyvom ilúzie si myslíme, že všetko, o čo sa usilujeme, je reálne, ale bohužiaľ nie je. Všetko budeme v okamihu smrti nútení opustiť a nezostane nám nič hmotné – žiadni príbuzní, partner, majetok, prestíž,… Jediné, čo si so sebou berieme, je naše vedomie, na základe ktorého získame buď ďalšie dočasné hmotné telo, alebo večné duchovné. Záleží od našich túžob a činností.

Prečo tomu tak je, vysvetľuje Šrímad Bhágavatam 2.9.1:

Proč Pán ovlivňuje živou bytost k takovému vědomí a zapomnění? Odpovědí je, že Pán si jasně přeje, aby každá živá bytost měla své čisté vědomí Jeho nedílné části, a byla tak zaměstnána v Jeho láskyplné službě, což je pro ni přirozené; jelikož je však živá bytost zároveň částečně nezávislá, může odmítnout sloužit Pánovi a snažit se být stejně nezávislá jako je On. Všechny neoddané živé bytosti touží po tom, aby byly stejně mocné jako je Pán, i když pro to nemají předpoklady. Živé bytosti jsou vůlí Pána ovlivněny iluzí, protože chtějí být stejné jako On. Je to jako když se člověk chce stát králem, přestože k tomu nemá potřebné kvalifikace — když se živá bytost chce stát Samotným Pánem, je jí umožněno snít o tom, že se z ní stal král. Jako první tedy přichází hříšná touha živé bytosti stát se Pánem a vůlí Pána potom živá bytost zapomene na svůj skutečný život a sní o zemi utopie, kde může napodobovat Pána. Dítě pláče a chce, aby mu matka přinesla měsíc, ale matka mu dá zrcátko, a uspokojí plačící a vyrušující dítě odrazem měsíce. Stejně tak je plačícímu dítěti Pána přenechán odraz skutečného světa neboli hmotný svět, kterému může vládnout jako karmī a pak se ho zklamaně vzdát s touhou splynout s Pánem. Obě tato stádia jsou pouze iluzorními sny. Není třeba zkoumat, kdy živá bytost začala takto toužit. Skutečností však je, že jakmile po tom zatoužila, dostala se na nařízení Pána pod vládu ātma-māyi. Proto živá bytost v hmotných podmínkách sní o tom, že toto je “moje” a toto jsem “já”. Podmíněná duše ve svém snu považuje své hmotné tělo za své “já” nebo se mylně domnívá, že je Pánem a že vše ve spojení s tímto hmotným tělem je “moje”. Mylná představa o tom, co je “já” a “moje”, která živou bytost doprovází život za životem, je tedy pouhý sen a pokračuje tak dlouho, dokud si živá bytost nezačne být čistě vědomá skutečnosti, že je podřízenou nedílnou částí Pána.

Ak nechceme už viac snívať a užívať si, alebo trpieť v sne – v dočasnom hmotnom svete, musíme očistiť svoje hmotne znečistené vedomie a dosiahnuť tak čistý stav vedomia, v ktorom nás už iluzorný pôžitok nebude priťahovať. Popisuje to Šrímad Bhágavatam 11.11.2:

Tak jako sen je jen výtvorem inteligence a nemá žádnou podstatu, hmotný nářek, klam, štĕstí, neštĕstí a přijetí hmotného tĕla pod vlivem māyi jsou výtvory Mé klamné energie. Jinak řečeno, hmotná existence není sama o sobĕ realitou.

Význam:

Slovo deha-āpattiḥ vyjadřuje, že živá bytost se mylnĕ ztotožňuje s vnĕjším hmotným tĕlem, a tak se stĕhuje z jednoho tĕla do druhého. Āpatti také označuje velké utrpení či neštĕstí. Kvůli tomuto mylnému ztotožňování pod vlivem klamu zažívá živá bytost zde popsané tĕžkosti. Māyā znamená mylnou představu, že nĕco může existovat bez Pána Kṛṣṇy nebo pro jiný účel, než je potĕšení Nejvyššího Pána. I když se podmínĕné živé bytosti snaží tĕšit z hmotného smyslového požitku, výsledky jsou vždy bolestivé, a tyto nepříjemné zážitky vedou podmínĕnou duši k tomu, aby se znovu obrátila k Nejvyšší Osobnosti Božství. Konečným zámĕrem hmotného stvoření je tedy přivést živou bytost zpátky k láskyplné oddané službĕ Pánu. Proto lze i utrpení v hmotném svĕtĕ vidĕt jako transcendentální milost Osobnosti Božství. Podmínĕná duše si ale představuje, že hmotné vĕci jsou určené pro její požitek, a pak trpce naříká, když tyto vĕci ztratí. V tomto verši je uveden příklad snu, ve kterém hmotná inteligence vytváří mnoho iluzorních objektů. Podobnĕ vytváří naše znečištĕné hmotné vĕdomí iluzorní dojmy hmotného smyslového požitku, ale existence tĕchto přeludů postrádajících vĕdomí Kṛṣṇy není skutečná. Když se živá bytost podvolí znečištĕnému hmotnému vĕdomí, je soužená nesčetnĕ mnoha problémy. Jejím jediným řešením je vidĕt Pána Kṛṣṇu ve všem a vše vidĕt v Nĕm. Tak pochopí, že Pán Kṛṣṇa je nejvyšším příjemcem požitku, vlastníkem všeho a dobrodincem všech živých bytostí.

krishna-syamasundara

Keď dokážeme znovu obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Krišnom, s pôvodnou živou bytosťou, z ktorej všetko pramení, už viac nebudeme musieť snívať a prebudíme sa do reality, v ktorej je večnosť, blaženosť a poznanie. Toto prebudenie môžeme dosiahnuť jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry, ktorá v sebe obsahuje všetky ostatné mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Hare je energia Boha, Krišna a Ráma sú mená Boha. V tomto veku Kali – hádky a pokrytectva védy odporúčajú ako sebarealizáciu spievanie svätých mien Boha. Pomocou mahá-mantry sa priamo združujeme s Krišnom/Rámom a tak očisťujeme svoje vedomie od hmotného znečistenia – hmotných túžob. Hmotné túžby sú príčinou nášho snenia v hmotnom svete. Každý chce byť šťastný, ale málokto vie ako na to. V hmotnom svete šťastie trvá vždy len chvíľu a potom nasleduje nešťastie.

Vo významoch Bhagavad-gíty, taká aká je môžeme často nájsť odkazovanie sa na dôležitosť spievania Hare Krišna mahá-mantry:

BG 4.39,
BG 6.11-12,
BG 7.24,
BG 8.7,
BG 8.8,
BG 8.11,
BG 8.14,
BG 9.20,
BG 12.6-7,
BG 16.1-3,…

Proto se celý tento vesmír, který je svou povahou neskutečný jako sen, přesto jeví jako skutečný, a tak zahaluje vĕdomí živé bytosti a doléhá na ni opakovaným utrpením. Tento vesmír se jeví jako skutečný z toho důvodu, že je projevený energií klamu pocházející z Tebe, jehož neomezené transcendentální podoby jsou plné vĕčného štĕstí a poznání. [SB 10.14.22]

Iba sak sa spojíme so Zdrojom blaženosti, poznania a večnosti, vtedy môžeme tieto atribúty prežívať s Ním. Toto spojenie sa nazáva “Jóga”, konkrétne “Bhakti jóga“. Ak sa od tohto zdroja dištancujeme, musíme zakúšať dočasné radosti a strasti v hmotnom svete mysliac si, že my sme pánmi svojho života. To sa nazýva Máyá – ilúzia. Z tejto ilúzie nás môže dostať práve spievanie Hare Krišna mahá-mantry a spoločnosť oddaných Krišnu. Bez spoločnosti oddaných Krišnu je veľmi ťažké vôbec začať so spievaním Hare Krišna… preto je dôležitá pravidelná návšteva centier Hare Krišna, alebo aspoň čítanie kníh od autorov, ktorí sú oddaní Krišnu.

Pomocou tejto spoločnosti budeme schopní uvedomiť si iluzornosť hmotného pôžitku a začať s oddanou službou Najvyššiemu Pánovi, ktorá nám umožní zažívať blaženosť a poznanie už v tomto živote a večnosť po opustení hmotného tela.

Spievajme Hare Krišna a zobuďme sa konečne zo sna hmotného sveta :)

Sklon milovať

Vybral som pár významov od Šrílu Prabhupádu o našom sklone milovať a ako môžeme tento sklon využiť v prospech všetkých, nie len seba a svojich blízkych.

Základním principem života je všeobecný sklon někoho milovat. Nikdo nemůže žít aniž někoho miluje. Tento sklon mají všechny živé bytosti. Má ho dokonce i zvíře jako je tygr, alespoň v dřímajícím stavu, a jistě ho mají lidské bytosti. Nevíme však, kam nasměrovat naši lásku, aby byli všichni šťastni. V současnosti nás lidská společnost učí milovat svoji zemi nebo rodinu či sebe samotné, ale nedává žádnou informaci o tom, kam nasměrovat náš sklon milovat, aby mohli být šťastni všichni. Tímto cílem a ústředním bodem je Kršna. Nektar oddanosti nás učí, jak probudit svou původní lásku ke Kršnovi a jak se dostat do stavu, kdy můžeme užívat blaženého života.

Dítě v raném věku miluje své rodiče, pak své bratry a sestry, a jak den za dnem vyrůstá, začíná milovat svou rodinu, kolektiv, společnost, vlast, národ nebo dokonce celou lidskou společnost. Sklon někoho milovat však nebude uspokojen ani tehdy, když budeme milovat celou lidskou společnost. Zůstane nenaplněn, dokud nepoznáme, kdo je nejvyšší milovaný. Naše láska může být zcela uspokojena jen tehdy, je-li nasměrována na Kršnu. Tento námět je podstatou Nektaru oddanosti, který nás učí, jak milovat Kršnu v pěti různých transcendentálních náladách. [Nektar oddanosti – Předmluva]

Každá živá bytost má sklon nĕkoho milovat. Můžeme si všimnout, že když nĕkdo nemá, koho by mĕl rád, zamĕří svou lásku na nĕjakého mazlíčka v podobĕ psa nebo kočky. Vĕčný sklon živé bytosti nĕkoho milovat tak neustále hledá své uplatnĕní. Z tohoto verše se můžeme dozvĕdĕt, že Nejvyšší Osobnost Božství můžeme milovat jako přítele, syna, předka nebo našeho příznivce a že v této lásce nebudeme nikdy podvedeni a že nikdy neskončí. Vĕčnĕ se budeme tĕšit s Nejvyšším Pánem v různých aspektech našeho vztahu. [Učení Šrí Kapily, kapitola 16, text 38, Šrímad Bhágavatam 3.25.38]

krishna-syamasundara

Jelikož je Krišna dokonale přitažlivý, měli bychom vědět, že právě k Němu by měly směřovat všechny naše touhy. V Bhagavad-gītě je řečeno, že individuální osoba je vlastníkem či pánem svého těla, ale Krišna, který je Nadduší sídlící v srdcích všech bytostí, je svrchovaným vlastníkem a pánem všech individuálních těl. Soustředíme-li tedy své sklony milovat pouze na Krišnu, automaticky tím ihned dosáhneme všeobjímající lásky, jednoty a klidu. Když zaléváme kořen stromu, automaticky tím dodáme vláhu větvím, výhonkům, listům i květům, a když skrze ústa zásobíme jídlem žaludek, uspokojí to všechny části těla.

Umění zaměřovat pozornost na Nejvyššího a věnovat Jemu svou lásku se nazývá vědomí Krišny. Založili jsme hnutí pro vědomí Krišny, aby mohl každý uspokojit své sklony milovat druhé jednoduše tím, že bude svou lásku směřovat ke Krišnovi. Celý svět si přeje uspokojovat svou vnitřní potřebu milovat druhé, ale všechny vynalezené metody, jako je socialismus, komunismus, altruismus, humanismus, nacionalismus — a cokoliv dalšího, co se ještě dá vymyslet pro mír a blahobyt světa — jsou marné a přinášejí jen zklamání kvůli naší naprosté neznalosti umění milovat Krišnu. Lidé si obvykle myslí, že budou šťastní podporováním morálních zásad a náboženských obřadů. Jiní si možná myslí, že štěstí lze dosáhnout ekonomickým rozvojem, a další, že jim štěstí přinese pouhé uspokojování smyslů. Skutečností však je, že lidé mohou být šťastní jen tehdy, když budou milovat Krišnu. 

Krišna dokáže dokonale opětovat naši lásku v různých vztazích, jež se nazývají rasa. V podstatě existuje dvanáct láskyplných vztahů. Krišnu lze milovat jako nejvyššího neznámého, jako nejvyššího pána, nejlepšího přítele, dokonalé dítě či nejlepšího milence. To je pět základních vztahů. Můžeme také milovat Krišnu nepřímo v sedmi dalších vztazích, které se od pěti základních navenek liší. Může to být jakkoliv, ale důležité je, abychom svůj vnitřní sklon milovat zasvětili Krišnovi — pak bude náš život úspěšný. To není výmysl, ale skutečnost, kterou si můžeme ověřit tím, že to prakticky vyzkoušíme. Můžeme sami pozorovat, jaké účinky má láska ke Krišnovi na náš život. [Krišna, Nejvišší Osobnost Božství – Předmluva]

Chtíč je pouze zvráceným odrazem lásky k Bohu, která je pro každou živou bytost přirozená. Pokud jsou ale všichni od samého začátku učeni o vědomí Kṛṣṇy, tato přirozená láska k Bohu se v chtíč nemůže zvrhnout. Když láska k Bohu klesne na úroveň chtíče, je velice obtížné vrátit se do normálního stavu. Nicméně vědomí Kṛṣṇy je tak mocné, že i ten, kdo ho začne rozvíjet pozdě, se může dodržováním usměrňujících zásad oddané služby dostat na úroveň, kdy bude Boha milovat. Člověk tedy může v kterémkoliv období života — neboli od okamžiku, kdy pochopí, jak je to důležité — začít ovládat smysly vědom si Kṛṣṇy, v oddané službě Pánu, a změnit chtíč v lásku k Bohu, která představuje nejvyšší dokonalost lidského života. [Bhagavad-gíta 3.41]

Kršna má například sklon milovat osobu opačného pohlaví a my máme stejný sklon. Láska má svůj počátek ve vĕčné lásce mezi Rádhou a Kršnou. My také hledáme vĕčnou lásku, ale jelikož jsme podmínĕni zákony hmotné přírody, naše láska má počátek i konec. Když však transcendujeme takové pomíjivé vztahy, budeme se moci účastnit láskyplných výmĕn, které jsou podobné milostným vztahům mezi Kršnou a Rádhárání. Mĕli bychom proto usilovat o návrat zpátky domů, zpátky ke Kršnovi. Kršna je vĕčný, a když se k Nĕmu vrátíme, obdržíme také vĕčné tĕlo. [Učení Královny Kuntí, kapitola 15]

Všichni máme sklon někoho milovat. Ústředním bodem vědomí Krišny je, že cílem naší lásky by měl být Krišna. Když budeme neustále zpívat Hare Krišna mantru a vzpomínat na Krišnovy transcendentální zábavy, můžeme si být plně vědomi Krišny, a tak bude náš život vznešený a úspěšný. [Krišna, Nejvyšší Osobnost Božství, kapitola 35]

Prečo milovať Krišnu?

Kvůli nevĕdomosti se bohužel zarputile snažíme vyždímat štĕstí a lásku z hmotných vztahů, které nejsou přímo spojené s Kṛṣṇou, a tak je náš život stále naplnĕný zklamáním. Řešení je prosté: odevzdat se Kṛṣṇovi, milovat Kṛṣṇu, milovat Kṛṣṇovy oddané a být vĕčnĕ šťastný. [Šrímad Bhágavatam 10.43.17]

V skratke – Vzťahy v hmotnom svete sú dočasné. Ak hľadáme šťastie a lásku v dočasných prejavoch ako sú zvieratá, či ľudia, naše radosti sa premenia na strasti keď o ne prídeme, alebo keď naše očakávania nie sú naplnené. Nikto nedokáže naplniť na 100% naše očakávania a potreby, okrem Krišnu. V partnerských vzťahoch ľudia zažívajú nemalé problémy a nedorozumenia, pretože ich sklon milovať nie je správne nasmerovaný a často sa jedná o zvrátenú podobu lásky – chtíč. Ak chceme byť skutočne šťastní a zažívať skutočnú lásku, musíme spoznať Krišnu a milovať Ho. Potom môžeme milovať všetko a všetkých nesebeckou, bezpodmienečnou láskou. Môžeme sa to naučiť pomocou Bhakti jógy, o ktorej píšem v článku “Bhakti jóga“.

„Učiteľ, ktoré prikázanie v zákone je najväčšie?“ Ježiš mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. Toto je prvé a najväčšie prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci.“ [MT 22, 36-40]

O prirodzenosti duše

Mal som s kamarátom zaujímavú diskusiu, o ktorú sa chcem podeliť:

– Ja chcem byť pánom svojho života.

– Len duša zmätená ilúziou si myslí, že je pán, ale pán je len jeden… Všetci, ktorí sa hrajú na pánov, ovládateľov, musia znášať následky svojich činov. Služba nevytvára následky…

– Nie je služba len pokrmom? Pre niekoho? Kto sa nažerie ako prasa?

– Je to potrava pre dušu. Postavenie pána je potrava pre ego. Postavenie služobníka kŕmi dušu, lásku, pokoru, súcit…

– Černosi spred sto dvesto rokov by ti vedeli povedať ako sa kŕmila ich duša keď boli SLUŽOBNÍKMI. Ten výraz mi smrdí. Radšej budem mať Boha za priateľa.

– Aj priateľovi slúžiš a urobíš pre neho všetko. Si služobník stále, či chceš, či nechceš, či si to uvedomuješ alebo nie. Prinajmenšom slúžiš zmyslom… Pretože slúžiť je naša prirodzenosť – dharma. Otázkou je len to, komu slúžime, nie či chceme slúžiť. Keď sa na to pozrieš detailnejšie, uvidíš, že každý nejakým spôsobom niekomu slúži, či chce, či nechce.
Dnes som zhodou okolností čítal článok o pokore a pýche: http://www.poznanie.sk/clanky/pycha-pokora.php

Pokora znamená “chcem slúžiť”. Pýcha “nebudem slúžiť”. Černosi boli otroci, nie služobníci. Zo služby druhým pramení nektár, z otroctva nie. Matka Tereza by ti vedela rozprávať… Celý život žila pre druhých a bola šťastná a láskyplná čo sa o tých, ktorí slúžia len sebe nedá povedať. Sebectvo blokuje skutočný nektár zo služby. Egoizmus, chtíč, chamtivosť, ja, ja, ja, moje potreby… Potom to aj tak vo svete vyzerá keď sa väčšina zaujíma hlavne o svoj pôžitok… Aj teraz sú ľudia otroci, lebo musia pracovať proti svojej vôli, mnohí nechcú robiť to, čo robia ale keďže potrebujú nejako prežiť, tak musia otročiť – to znamená robiť čo nechcú. Nie sú slobodní… Sloboda znamená robiť čo chcem kedy chcem.

– Ten hlavný problém, ktorý mám je ten výraz služba. Spája sa mi s niečím negatívnym. Akože Boh je pán, ktorému všetci majú posluhovať. Príde mi to neslobodné. Ale to možno len mojim nesprávnym pochopením.

– Je to len tvojou pýchou. Prečítaj si ten článok o pýche a pokore: http://www.poznanie.sk/clanky/pycha-pokora.php

Dôležitosť (duchovného) učiteľa

Pamätáte si na školské časy? Ako sme sa učili písať, čítať, počítať a ďalšie veci? Ako nám (niektorým) rodičia a učitelia venovali čas a učili nás? Mnohí by doteraz nevedeli písať, čítať a počítať keby sa im učitelia, či rodičia nevenovali a keby sme neprijali ich vedenie. Je prirodzené, že keď sa chceme niečo naučiť, budeme sa učiť od tých, ktorí to vedia. To platí pre všetky odvetvia, dokonca aj pre duchovno, aj keď sa to mnohým nezdá.

Upozornenie: Pod pojmom “duchovný učiteľ” myslím pravého duchovného učiteľa, nie nejakého podvodníka, ktorých je na svete neúrekom. Pravým duchovným učiteľom sa myslí ten, kto prijal vedenie pravého duchovného učiteľa a ten prijal tiež vedenie pravého duchovného učiteľa…. je to systém postupnosti duchovných učiteľov zvaný “parampara”. Nikto si nič nevymýšľa, vždy sa odkazuje len na to, čo sa naučil od svojho duchovného učiteľa a tak je dokonalé duchovné poznanie zachované po celé generácie. Je to pochopiteľné. Ani žiak v škole si nevymýšľa, že Afrika je Amerika a paradajka je paprika… prijíma vedomosti od svojho učiteľa, ktorý prijal vedomosti od svojho učiteľa a tak zostalo poznanie zachované v nezmenenej podobe.

Viac o pravom duchovnom učiteľovi sa dozviete v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Pokora

Na to, aby sme mohli prijať vedenie, nie len duchovného učiteľa, ale kohokoľvek, potrebujeme určitú dávku pokory – to znamená uvedomiť si, že veľa toho ešte nevieme a nevystatovať sa akí sme my múdri a všetko dokážeme sami…. to je pýcha. Keď si uvedomíme koľko toho ešte nevieme, ale chceme sa dozvedieť, prirodzene budeme inklinovať k osobám, ktoré nám toto poznanie môžu dať.

Ochrana pred špekuláciami

Mnohí ľudia radi špekulujú a považujú svoj názor za najlepší, najmúdrejší a najpravdivejší. Keď je takýchto ľudí na svete príliš veľa, vznikajú konflikty a chaos. Takíto ľudia nie sú schopní prijať autoritu, pretože už by si nemohli vymýšľať a robiť po svojom. Akonáhle prijmeme autoritu, znamená to, že sa vzdávame svojich výmyslov a prijímame vedomosti a pokyny od autority. Malé dieťa má za autoritu rodičov a musí ich poslúchať. Síce sa niekedy proti tejto autorite búri, ale nakoniec aj tak prijme autoritu rodičov, ktorí majú (alebo by aspoň mali mať) viac rozvinutú inteligenciu – schopnosť rozlišovať správne od nesprávneho. Takisto aj učiteľ má (zvyčajne) väčšiu inteligenciu a viac vedomostí ako žiak. A ak bude žiak dostatočne usilovný, jedného dňa sa môže stať učiteľom.

Kto prijme učiteľa, prijíma slová učiteľa a nie výmysly svojej mysle. Pretože si uvedomuje, že učiteľ vie o danej téme viac. Je rozumné používať svoju inteligenciu, ale nie je rozumné považovať svoju inteligenciu a svoje výmysly za lepšie a správnejšie ako inteligenciu učiteľa. Je vhodné vždy s učiteľom konfrontovať svoje pochopenie, či pochybnosti, aby nás mohol usmerniť.

Vedenie

Ak si s niečim nevieme rady, alebo sme na pochybách, je dobré obrátiť sa na duchovného učiteľa, aby nám poradil čo s tým. Duchovný učiteľ žije čistým životom a má teda bystrejšiu inteligenciu a dokáže jasne rozlišovať správne od nesprávneho.

Tí, ktorí neprijímajú vedenie duchovného učiteľa a robia si po svojom, môžu narobiť veľa zbytočných chýb, na ktorých sa síce možno poučia, ale následky za svoje chyby si budú musieť zožať. Takto sa dá učiť metódou pokus-omyl, ale prijatím vedenia duchovného učiteľa sa môžeme tejto metóde vyhnúť a ísť cestou pokus-úspech.

Strata individuality

Niektorí ľudia si myslia, že prijatím vedenia duchovného učiteľa žiak stráca svoju individualitu, svoju osobnosť a nezávislosť. Nestráca. Inviditualita ostáva zachovaná, stráca len svoje špekulácie. Prijíma vyššiu inteligenciu a je tak ochránený pred špekuláciami a zbytočnými chybami. Opäť môže poslúžiť príklad zo školy – ak si žiak začne niečo vymýšľať, zrejme v teste neuspeje. Ak však použije vedomosti, ktoré získal od učiteľa, nebude mať s testom problém. To, že prijal vedomosti učiteľa namiesto svojich špekulácií, neznamená, že stratil svoju individualitu, svoju slobodu. Naopak, slobodne prijal vedenie učiteľa pretože pochopil, že špekuláciami sa ďaleko nedostane.

Nebezpečenstvo

Bohužiaľ sú prípady, kedy sa ľudia slepo vrhnú do nasledovania nejakého gurua a sú zaslepení a zmyslov zbavení. Práve tieto prípady mnohých ľudí odrádzajú od nasledovania duchovných učiteľov a používajú to ako výhovorku a odstrašujúci príklad. Šríla Prabhupáda, pravý duchovný učiteľ, vysvetľuje ako postupovať pri výbere duchovného učiteľa:

Písma nariaďujú, že predtým, než prijmeme gurua, skúmame ho starostlivo, aby sme zistili, či sa mu môžeme odovzdať. Nemali by sme zrazu prijať gurua z fanatizmu. To je veľmi nebezpečné.

[Cesta sebarealizácie, kapitola 2]

Sádhu, šástra (písmo), guru

Odkiaľ duchovní učitelia a ich duchovní učitelia čerpajú vedomosti?

1. Šástra – písmo

Šástra je sanskritské slovo, ktoré znamená “manuál”, “predpis”, “štúdia”, “súhrn”, alebo tiež “kniha”. Šástry sú knihy, ktoré obsahujú manuál pre život. Zodpovedajú otázky ako: “Kto som?”, “Prečo som sa tu narodil?”, “Prečo musím zomrieť?”, “Prečo trpím?”, “Čo mám robiť, aby som netrpel?”, “Ako môže fungovať spoločnosť v mieri a blahobyte?”,… Je veľmi smutné, že toto sa v modernom vzdelávacom systéme neučí a ľudia tak žijú viacmenej v hlbokej nevedomosti a preto dnešná spoločnosť vyzerá tak, ako vyzerá.

A kto tieto múdre knihy napísal? Rôzni svätci. A kde tí svätci získali toto poznanie? Spýtajte sa keď na nejakého natrafíte :)

Príkladom takýchto písiem sú védske písma – Védy, ktoré obsahujú veľmi širokú škálu poznatkov od technológie cez medicínu a hospodársky rozvoj až po duchovný rozvoj.

2. Sádhu – svätec

Za svätca je zvyčajne považovaný ten, kto sa zriekol svetského života, žije odriekavým životom v ústraní, dodržiava určité náboženské zásady, usmernenia a pravidlá. Takýmto životným štýlom môže dosiahnuť mystické schopnosti a znalosti, o ktorých sa mnohým ani nesnívalo. V meditácii je možné nahliadnuť do sfér, ktoré sú mimo chápania bežného človeka.

3. Guru – duchovný učiteľ

Guru je vlastne Sádhu, ktorý prijíma žiakov prostredníctvom zasvätenia. Nie každý Sádhu prijíma žiakov. Guru je zvyčajne (pokiaľ nie je falošný) veľmi pokročilá osoba v duchovnom živote a tak môže poznanie dávať ďalej svojim žiakom. Je treba si dať pozor na falošných guruov, pretože ich je naozaj ako húb po daždi a nevedomý človek sa môže ľahko chytiť do pasce falošného gurua. Opät pripomínam článok “Pravý duchovný učiteľ” a tiež “Praktiky falošných guruov“.

Sádhu + šástra + guru = nepriestrelné duchovné poznanie. Pokiaľ sa tieto 3 piliere zhodujú v určitých vyjadreniach, sú pravdivé. Smerodatné sú písma a závery sádhuov a guruov by mali byť v súlade s písmami. Tak vieme, že si sádhuovia a guruovia nevymýšľajú a držia sa pôvodného učenia. Pokiaľ človek úprimne nasleduje písma a uplatní ich vo svojom živote, môže si veľmi rýchlo overiť teóriu v praxi. A tak mnohí, ktorí nasledujú písma a žijú podľa nich, zažívajú na vlastnej koži to, čo sa v písmach popisuje. A tak môžu vedieť, že písma nie sú žiadny výmysel.

Záver

Snáď bolo aspoň trochu pochopiteľné prečo je dobré mať duchovného učiteľa. Ešte tu môže byť jedna pochybnosť – Keď sú písma smerodatné, načo je nám potom duchovný učiteľ? No predsa aby nám tie písma poriadne vysvetlil ak niečomu nebudeme rozumieť. Stáva sa, že ľudia študujú písma bez vedenia duchovného učiteľa a nemusia ich chápať správne. Preto je vhodné konfrontovať svoje pochopenie so sádhuom a guruom. Ak si nie sme istí, radšej sa spýtajme skúsenejších. Pokiaľ získame odpoveď, ktorá je zhodná v troch pilieroch – sádhu, šástra a guru, môžeme si byť istí, že je to naozaj tak.

Dôležitá je tiež osobná skúsenosť. Guru je osoba, ktorá má zrealizované písma. Teda to, čo je v písmach, to aj žije a má s tým skúsenosť, preto tomu aj rozumie a vie to zrozumiteľne vysvetliť. Žiak takisto postupne realizuje písma, zakúša výsledky a získava tak hlbšie pochopenie o čom to celé je. Pokiaľ nemá skúsenosť, má len dve možnosti: veriť, alebo neveriť. Pokiaľ je žiak úprimný, má vo svojho učiteľa úplnú dôveru a teda mu verí aj keď vysvetľuje niečo, s čím ešte žiak nemá skúsenosť. Je to ako keď rodič vysvetľuje dieťaťu, že oheň páli. Keď dieťa nemá skúsenosť s ohňom, nevie si predstaviť čo je to oheň a čo to znamená, že páli. Až keď získa skúsenosť, bude naozaj vedieť. Dovtedy mu ostáva len veriť, alebo neveriť. Raz mi babka povedala, aby som sa nedotýkal platničky sporáka, lebo teraz na nej dovarila a páli. Čo myslíte, veril som jej? No neveril a dotkol som sa platničky. Samozrejme, že som sa popálil! Babka bola guru a ja som jej neveril! A tak som zakúsil aké to je neveriť autorite :)

Majte sa pekne a spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Je to mahá-mantra (veľká mantra), ktorá povznáša naše vedomie na duchovnú úroveň. Priniesol nám ju z Indie do Ameriky a odtiaľ do celého sveta môj duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda, ktorý už žiaľ opustil tento svet, ale jeho odkaz žije stále v jeho knihách ako “Bhagavad-gíta, taká aká je“, “Šrímad Bhágavatam“, “Cesta sebarealizácie”, “Cesta za poznaním“, “Na ceste ku Krišnovi“,… a veľa ďalších. A tento odkaz stále šíria jeho žiaci po celom svete.

O mahá-mantre sa môžete viac dozvedieť v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Sri Chaitanya Mahaprabhu leads Sri Hari-nam-sankirtan in Sri Nabadwip Dham
Sri Chaitanya Mahaprabhu leads Sri Hari-nam-sankirtan in Sri Nabadwip Dham

Žijeme bez toho, aby sme vedeli prečo žijeme

Rodíme sa, starneme, rozvíjame vzťahy, vzdelávame sa, nadobúdame majetok, zažívame dočasné radosti a strasti a zomierame bez toho, aby sme vedeli prečo sa toto všetko deje. Akú to má príčinu? Prečo musím zomrieť, keď chcem žiť? Aký to má celé zmysel? To sú otázky, ktoré by nás mali trápiť. To je dôležité. Nie otázky čo si oblečiem, kam pôjdem na večeru, čo si kúpim, koho zbalím a podobne. Tieto otázky a odpovede na ne nás nezachránia pred rodením sa, starnutím, chorobami a smrťou. No aj napriek tomu sa mnohí ľudia zaujímajú len o zmyslový pôžitok a hospodársky, či technologický rozvoj a otázky týkajúce sa príčiny svojej existencie takmer nikoho nezaujímajú, alebo sa uspokoja s teóriou “Big bang”, že všetko to tu vzniklo z veľkého tresku a usporiadalo sa to do dnešnej podoby čírou náhodou.

Nič nie je náhoda

Ak vám niekto bude tvrdiť, že sa niečo deje náhodou, dajte mu facku a povedzte, že to bola náhoda. Vždy existuje príčina a následok. Raz som počul tvrdenie, že keby neexistuje príčina a následok, tak by sa vesmír rozpadol. A dáva to dokonalý zmysel. Všetko to tu drží pokope vďaka príčine a následku. Keď niekto nepozná príčinu, ale vidí následok, to ešte neznamená, že príčina neexistuje. Niekto vidí v obchode rožky a nevidí pekára ale vie, že rožky upiekol pekár. Netvrdí, že rožky vznikli bez príčiny, len tak náhodou. Tak prečo sú niektorí ľudia takí hlúpi a tvrdia, že vznik vesmíru a života v ňom je náhoda? Čo je to za hlúposť?

V rôznych náboženstvách môžeme nájsť rôzne popisy vzniku života. Tieto popisy sa môžu líšiť, ale podstata Stvoriteľa je všade spoločná. Všetko, čo vidíme, je dielo pôvodnej živej bytosti – Boha. Rovnako ako všetko, čo vidíme na obraze, je dielo maliara.

Ateisti sa pýtajú – a kto teda stvoril Boha? Nikto. To, čo je večné, nemá počiatok, ani koniec. Boh je večná živá bytosť – príčina všetkých príčin (sarva-kāraṇa-kāraṇam). K tomuto záveru dospeli všetky náboženské písma a všetci veľkí svätci. No naši múdri vedci si myslia, že tento vesmír vznikol bez príčiny. V skutočnosti príčinu nepoznajú.

Keď teda zoberieme do úvahy Boha ako príčinu všetkých príčin, otázkou ostáva prečo stvoril svet, v ktorom žijeme? Prečo je tu zrodenie, starnutie, choroby, pôžitok, utrpenie a smrť?

Túžba panovať

Mohli sme žiť večne v duchovnom svete spolu s Bohom, no chceli sme si vyskúšať byť ako Boh – byť ovládateľmi a pánmi (BG 3.37). V duchovnom svete môže byť Boh len jeden a tak pre nás vytvoril hmotný svet ako ihrisko, kde si môžeme skúšať byť panovníkom, tvorcom, ovládateľom. Takmer každý v hmotnom svete sa hrá na ovládateľa – chce, aby bolo všetko pod jeho kontrolou. Ale aj tak tomu tak nie je. Aj tak sa dejú veci proti našej vôli. To preto, lebo nie sme skutočnými kontrolórmi a pánmi. Zažívame nechcené zážitky, aby sme si mohli uvedomiť, že niečo nie je v poriadku. Aby nás to prebudilo z ilúzie, v ktorej sme sa ocitli kvôli svojej túžbe panovať.

“Ó, Bharatovec, hubiteľ nepriateľov, všetky živé bytosti sa rodia do sveta klamu a sú zmätené dualitou, ktorá vzniká z túžby a nenávisti.” [BG 7.27]

Hmotné túžby nás nútia prijímať jedno hmotné telo za druhým, aby sme si mohli tieto túžby napĺňať. Ak sa dokážeme zbaviť všetkých hmotných túžob, už viac sa nebudeme musieť zrodiť v hmotnom svete a zakúšať tak prílivy šťastia a nešťastia. Duchovný svet je večný, plný blaženosti a poznania. Hmotný svet je dočasný, plný utrpenia a nevedomosti.

Tí, ktorí zrovna prežívajú lepšie obdobie života môžu namietať – ale veď tento svet je krásny a ja si užívam. Áno, ale dokedy? Budeš si užívať aj keď vážne ochorieš, alebo smrť ti zoberie tvojich blízkych? Naozaj si to budeš užívať? A čo milióny ľudí, ktorí denno-denne trpia hladom, chorobami, násilím… Je dobré naučiť sa vidieť realitu v širšom spektre ako len zo svojej súčasnej pozície. Tak sa môžeme dostať z temnoty nevedomosti na svetlo poznania. Čo mi pripomína verš z Bhagavad-gíty:

“Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.” [BG. 4.34]

Ak sa chceme niečo rýchlo naučiť, je dobré učiť sa od tých, ktorí už to vedia. Môžeme sa to pokúšať naučiť aj sami, ale buď by nám to trvalo príliš dlho, alebo by sme nemuseli vo svojom úsilí vôbec uspieť. Prijať poznanie od učiteľa je oveľa schodnejšia cesta. Treba si však dať pozor na falošných učiteľov, ktorí nám nedajú pravé poznanie, ale len akúsi náhražku a navyše hrozí, že nás zneužijú. Píšem o tom v článku “Praktiky falošných guruov“. O tom ako rozoznať pravého učiteľa od falošného sa dozviete v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Aby sme dokázali lepšie pochopiť príčinu života v tomto svete, musíme ísť za hranice súčasných vedeckých poznatkov, ktoré skúmajú viacmenej len hmotu. Musíme prijať vedenie pravého duchovného učiteľa ako je napríklad Šríla Prabhupáda.

prabhupada_4

Od sebarealizovaných duší môžeme získať poznanie, ktoré nám otvorí bránu do duchovného sveta. Toto poznanie nie je len teoretické, ale veľmi praktické. Praxou tak môžeme zistiť, či teória neklame.

Od pravých duchovných učiteľov sa môžeme naučiť že:

“Inteligentní ľudia, ktorí sa snažia vyslobodiť zo staroby a smrti, sa prostredníctvom oddanej služby uchyľujú ku Mne. Sú vskutku Brahmanom, lebo vedia všetko o transcendentálnych činoch.” [BG 7.29]

“Človek zapojený v oddanej službe sa zbavuje dobrých i zlých činov už v tomto živote. Preto sa usiluj vykonávať yogu, ktorá je vrcholom umenia všetkých činností.” [BG 2.50]

“Vďaka tejto oddanej službe Bohu sa veľkí svätci alebo oddaní zbavujú výsledkov činov v hmotnom svete. Tak sa vyslobodzujú z kolobehu rodenia a smrti a dosahujú stav mimo všetkých utrpení (návratom k Bohu).” [BG 2.51]

Čo je oddaná služba popisujem v článku “Bhakti yoga“.

Som veľmi vďačný, že som dostal toľkú milosť a narazil na oddaných Krišnu a na pravého duchovného učiteľa – Šrílu Prabhupádu, ktorý podstúpil neľahkú misiu kázania vedomia Krišnu po celom svete, aby nám pomohol vrátiť sa späť domov, späť k Bohu. Je to ohromná milosť a povinnosťou každého, kto túto milosť dostal, je šíriť ju ďalej, aby si aj ostatní mohli uvedomiť prečo vlastne žijú v tomto svete, prečo si chvíľu užívajú a potom zase trpia a nakoniec musia opustiť tento svet.

Je veľmi dôležité, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo prečo vlastne žijú. Ľudský život je určený na sebarealizáciu – na návrat k Bohu. Nežijeme len preto, aby sme jedli, spali, párili sa, obraňovali sa a užívali si ako zvieratká. Ako ľudia sa môžeme pýtať, dostávať odpovede a vyhodnocovať ich. Dôležité je pýtať sa tie správne otázky tých správnych osôb, aby sme mohli získať správne odpovede.

Preto sa pýtajte a nepremárnite svoj život v nevedomosti. Využite túto úžasnú príležitosť už v tomto živote.

Vplyv súčasnej doby a ako ho prekonať

Dvanásty spev Šrímad-Bhágavatamu popisuje príznaky súčasnej doby hádky a pokrytectva – Kali yugy – https://www.vedabase.com/cs/sb/12/2.

SB 12.2.1 — Śukadeva Gosvāmī řekl: „Potom, ó králi, bude den za dnem silným vlivem vĕku Kali ubývat zbožnosti, pravdomluvnosti, čistoty, snášenlivosti, milosrdnosti, délky života, fyzické síly i pamĕti.“

SB 12.2.2 — V Kali-yuze bude bohatství považováno za jediný příznak dobrého zrození, správného chování a dobrých vlastností človĕka. Zákon a justice budou uplatňovány pouze na základĕ síly.

SB 12.2.3 — Muži a ženy spolu budou žít pouze na základĕ povrchní přitažlivosti a úspĕch v podnikání bude záviset na podvádĕní. Ženskost a mužskost budou posuzovány pouze podle pohlavních schopností a jako brāhmaṇa bude znám ten, kdo nosí posvátnou šňůru.

SB 12.2.4 — Duchovní postavení človĕka se bude posuzovat pouze podle vnĕjších znaků a na tomto základĕ budou také lidé mĕnit jeden duchovní stav za druhý. Způsobilost človĕka bude vážnĕ zpochybňována, pokud nebude slušnĕ vydĕlávat. Ten, kdo je velmi zbĕhlý v manipulaci se slovy, bude považován za učence.

SB 12.2.5 — Ten, kdo nebude mít peníze, bude považován za nesvatého a pokrytectví bude přijímáno jako ctnost. Manželství bude stvrzeno pouze ústním souhlasem a človĕk se bude považovat za připraveného jít mezi lidi, když se pouze vykoupe.

SB 12.2.6 — Svaté místo nebude považováno za nic jiného než vzdálenou vodní nádrž a krása bude posuzována podle účesu. Cílem života bude plnit si břicho a smĕlý človĕk bude považován za pravdomluvného. Ten, kdo bude schopen uživit rodinu bude považován za zkušeného a náboženské zásady budou dodržovány pouze kvůli získání vĕhlasu.

SB 12.2.7 — Zemĕ tak bude postupnĕ zamořena zkaženým obyvatelstvem a politickou moc získá ta společenská třída, která se ukáže být nejsilnĕjší.

SB 12.2.8 — Obyvatelé poté, co je jejich hrabiví a nemilosrdní vládci, kteří se budou chovat jako obyčejní zlodĕji, připraví o ženy a majetek, utečou do hor a lesů.

SB 12.2.9 — Lidé sužovaní hladem a nadmĕrnými danĕmi se uchýlí k pojídání listí, kořínků, masa, divokého medu, ovoce, kvĕtů a semen. Budou postiženi suchem a to je zcela zničí.

SB 12.2.10 — Lidé budou krutĕ trpĕt zimou, vĕtrem, horkem, deštĕm a snĕhem. Navíc budou trýznĕni hádkami, hladem, žízní, nemocemi a nesmírnou úzkostí.

SB 12.3.30 — Když převládá podvod, lež, lenost, ospalost, násilí, deprese, nářek, zmatenost, strach a chudoba, jedná se o vĕk Kali, vĕk kvality nevĕdomosti.

SB 12.3.31 — Kvůli špatným vlastnostem vĕku Kali budou lidé krátkozrací, neštastní, nenasytní, chtiví a chudí. Ženy se stanou necudnými a budou bez zábran střídat partnery.

SB 12.3.32 — Mĕsta budou ovládána zlodĕji, Védy budou znečištĕny spekulativními výklady ateistů, političtí vůdci budou prakticky požírat obyvatelstvo a takzvaní knĕží a intelektuálové budou oddáni svým břichům a genitáliím.

SB 12.3.33 — Brahmacārī nebudou dodržovat svoje sliby a budou převážnĕ nečistí. Z hospodářů se stanou žebráci, vānaprasthové budou žít ve vesnicích a sannyāsī budou dychtit po bohatství.

SB 12.3.34 — Ženy budou mnohem menšího vzrůstu, budou příliš jíst, plodit více dĕtí, než o kolik se budou schopny náležitĕ postarat a ztratí veškerou cudnost. Budou se neustále hrubĕ mluvit a budou projevovat sklony krást, podvádĕt a neomezenou drzost.

SB 12.3.35 — Podnikatelé se budou zabývat bezvýznamnými obchody a budou vydĕlávat podvádĕním. Lidé budou považovat jakékoliv odporné zamĕstnání za přijatelné, i když nebude stav nouze.

SB 12.3.36 — Služebníci opustí pána, který přišel o svůj majetek, i když to bude svatá osoba vzorné povahy. Páni budou propouštĕt služebníky, kteří již nemohou pracovat, i když patřili k rodinĕ po nĕkolik pokolení. Opuštĕny či zabity budou krávy, které přestanou dávat mléko.

SB 12.3.37 — Muži Kali-yugy budou bídní a ovládaní ženami. Zavrhnou své otce, bratry, příbuzné a přátele, aby se místo toho sdružovali se sestrami a bratry svých žen. Jejich představa o přátelství tak bude založena výlučnĕ na sexuálních poutech.

SB 12.3.40 — Ve vĕku Kali budou mysli lidí neustále rozrušeny. Lidé budou vyhublí vlivem hladu a daní, můj milý králi, a neustále se budou obávat sucha. Nebudou mít dostatečné oblečení, jídlo ani pití, nebudou schopni řádnĕ odpočívat, vĕnovat se sexu nebo se vykoupat. Nebudou mít ani dostatek ozdob k ozdobení svých tĕl. Lidé Kali-yugy budou ve skutečnosti postupnĕ vypadat jako bytosti posedlé duchy.

SB 12.3.41 — V Kali-yuze se budou lidé nenávidĕt dokonce i kvůli nĕkolika mincím. Vzdají se všech přátelských svazků a budou připraveni zemřít a zabít dokonce i své příbuzné.

SB 12.3.42 — Muži již nebudou chránit své staré rodiče, své dĕti ani své úctyhodné ženy. Budou naprosto pokleslí a budou se starat pouze o uspokojení vlastního břicha a genitálií.

Žijeme v drsnej dobe, ale bude ešte drsnejšia… a ak sa chceme mať lepšie v tejto drsnej dobe, Šrímad-Bhágavatam tiež popisuje ako na to:

SB 12.3.43 — Ó králi, inteligence lidí ve vĕku Kali bude svedena ateismem a témĕř nikdy nebudou předkládat obĕti Nejvyššímu Pánu, Osobnosti Božství, který je nejvyšším duchovním mistrem vesmíru. I když se lotosovým nohám Nejvyššího Pána klaní všechny velké osobnosti ovládající tři svĕty, bezvýznamné a nešťastné lidské bytosti tohoto vĕku tak činit nebudou.

SB 12.3.44 — Umírající vydĕšený človĕk se hroutí na svém lůžku. I když mu selhává hlas a témĕř si není vĕdom toho, co říká, může být zbaven následků svých plodonosných činů a dosáhnout nevyššího cíle, pokud vysloví svaté jméno Nejvyššího Pána. Lidé v Kali-yuze však přesto Nejvyššího Pána uctívat nebudou.

SB 12.3.45 — V Kali-yuze jsou objekty, místa a dokonce i jednotlivé osobnosti znečištĕny. Všemocná Osobnost Božství však může veškeré tyto nečistoty odstranit ze srdce toho, kdo Pána neochvĕjnĕ umístí ve své mysli.

SB 12.3.46 — Znečištĕní nahromadĕné po mnoho tisíc životů odstraní v srdci sídlící Nejvyšší Pán z mysli toho, kdo o Nĕm naslouchá, opĕvuje Ho, medituje o Nĕm, uctívá Ho či Mu pouze prokazuje velkou úctu.

SB 12.3.51 — Můj milý králi, i když je Kali-yuga oceánem chyb, má přesto jednu dobrou vlastnost: pouhým zpíváním Hare Kṛṣṇa mahā-mantry lze dosáhnout osvobození z pout hmoty a odejít do transcendentálního království.

SB 12.3.52 — Výsledku, kterého bylo v Satya-yuze možno dosáhnout meditací o Viṣṇuovi, v Tretā-yuze provádĕním obĕtí a ve Dvāpara-yuze sloužením lotosovým nohám Pána, lze v Kali-yuze dosáhnout pouhým zpíváním Hare Kṛṣṇa mahā-mantry.

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Ak niekto pravidelne každý deň spieva Hare Krišna mahá-mantru (ideálne aspoň 16 kôl na ruženci), vek Kali na neho vplýva menej a menej. Ak tak však nerobí, ovplyvňuje ho do veľkej miery nevedomosť, ktorá je význačná pre vek Kali. A pod vplyvom nevedomosti sa deje presne to, čo tu bolo popísané. To nie je vôbec pekné. Prečo teda nevyskúšať pravidelné spievanie Hare Krišna mahá-mantry, dostať sa z vplyvu veku Kali a žiť tak oveľa lepšie? Jednoduchým spievaním jednoduchej mantry je možné dosiahnuť úžasného výsledku. Môžete tomu veriť, alebo neveriť, ale či to je pravda zistíte jedine tak, že budete pravidelne spievať Haré Krišna Haré Krišna Krišna Krišna Haré Haré / Haré Ráma Haré Ráma Ráma Ráma Haré Haré.

Ja som to skúsil a v mojom živote a vedomí nastali ohromné zmeny za pár mesiacov a rokov. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Dôležitosť kŕmenia duše

V dôsledku stotožňovania sa s telom ľudia úplne zabúdajú na potreby duše a čudujú sa, že ich život je čoraz viac naplnený nespokojnosťou a konfliktami. Venujú sa hlavne zarábaniu peňazí, rodine, zábave, svojim koníčkom a sebe ako duši nevenujú vôbec žiadnu pozornosť. Česť výnimkám.

Ľudia v súčasnej dobe viac kŕmia ego ako dušu a potom to v spoločnosti aj tak vyzerá – prevláda závisť, klamstvo, hnev, chamtivosť, nevraživosť a ďalšie nepekné vlastnosti pochádzajúce z príliš veľkého ega. A z toho vyplývajú nemalé konflikty…

Čím väčšie ego, tým väčšia pripútanosť k hmotnému telu a hmotným statkom a tiež väčšie zabudnutie na svoju duchovnú podstatu. Krásne to ilustruje film “Gabriel – anjel pomsty“.

Védska literatúra popisuje stotožnenie sa s telom ako “Falošné ego“. Ego znamená ID – identitu, ale keďže večná duša sa stotožňuje s dočasným telom, nazýva sa táto identita falošnou. Naša pôvodná identita je večná, plná blaženosti, poznania, súcitu a lásky – to sú rysy duše. Naopak s falošným egom sa spájajú samé zlé vlastnosti.

V článku “Dôležitosť zníženia ega na kŕmenie duše” som našiel zaujímavé body o egu:

  • Veľké ego si kladie za cieľ “zhromažďovať” energiu iných, aby mohli vykonávať kontrolu. Preto neváha ponižovať alebo pohŕdať.
  • Veľké ego miluje byť v centre pozornosti a identifikovať so všetkým, čo ho odlišuje od zvyšku: titul, úspech, značka, vlajka …
  • Veľké ego je schopné obliecť si brnenie dobra byť dobre videný, a tak zbierať nasledovníkov jeho osoby.

Potrava ega je:

  • Významné spoločenské postavenie – politik, herec, lekár, kňaz…
  • Veľké materiálne bohatstvo – milionári, miliardári.
  • Krásne telo – modelky.
  • Lichôtky.

Pokiaľ je však potrava ega vyvažovaná potravou duše, vplyv ega sa môže zmierniť.

Zníženie vplyvu ega

Aby sme znížili vplyv ega, potrebujeme nasmerovať naše úsilie k získaniu duchovnej potravy. Pokiaľ budeme smerovať našu energiu k získaniu toho, čo posliňuje ego, je viac než pravdepodobné, že sa z nás stanú veľkí egoisti. Byť veľkým egoistom je možno príjemné pre egoistu, ale už vôbec to nie je príjemné pre jeho okolie. Okolie veľkých egoistov trpí, pretože všetko sa musí točiť okolo egoistov a keď tomu tak nie je, egoisti sa veľmi hnevajú a robia rozruch. To naozaj nie je pre nikoho príjemné.

Veľkí egoisti trpia týmto symptómom práve preto, lebo sa im nedostáva správnej duchovnej potravy. Slovíčko “správnej” je zámerne zdôraznené, pretože nie je duchovná potrava ako duchovná potrava. Aj v takzvanej duchovnej sfére sa nájdu veľkí egoisti. Ak sa niekto, kto nie je dostatočne duchovne zrelý (očistený od vplyvu ega), dostane na významný post duchovného predstaviteľa, môže mu ego stúpnuť do hlavy a narobiť tak veľa škandálov. Vplyv ega sa tiež môže prejaviť vo forme fanatizmu. Existuje mnoho fanatikov, ktorí razia len a len to svoje a všetko ostatné považujú za dielo diabla, alebo za podradné.

Kým sa z veľkého egoistu stane aspoň ako tak znesiteľná osoba, trvá to dlhší čas. Je potrebné, aby sa venoval činnostiam, ktoré prinášajú potravu pre dušu. Tieto činnosti sú:

Dobrovoľníctvo

Najväčšia porážka ega je, keď človek začne robiť niečo pre druhých. Egoista totiž vždy všetky činnosti smeruje na uspokojenie hlavne seba a potreby ostatných ho nezaujímajú. Akonáhle začne myslieť na ostatných, ego začne oslabovať.

Charita

Zapojenie sa do charity, či už svojim časom, alebo financiami je tiež spôsob akým zmierniť vplyv ega a dať potravu duši. Treba si však dať pozor, aby zase ego nevystrkovalo rožky a nepovažovalo sa za niečo viac ako ostatní, pretože pomáha druhým.

Meditácia

Počas meditácie máme možnosť ísť viac do svojho vnútra a spoznať tak svoju skutočnú identitu – dušu. V meditatívnom stave si okrem iného môžeme uvedomiť svoje konanie a jeho následky a tak podľa svojho svedomia môžeme zvážiť ako svoje konanie napravíme.

O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

V tomto veku sa tichá meditácia neodporúča, pretože myseľ väčšiny ľudí je príliš rozrušená a neovládnutá. Málokto je schopný meditovať bez toho, aby ho myseľ nevyrušovala. Preto sa odporúča meditácia mantrou, ktorá okrem iného slúži na ovládnutie mysle.

Najvýživnejšia mantra je mahá-mantra:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O tejto mantre sa dozviete viac v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Duchovná literatúra

Ľudia, ktorí si každý deň vyhradia čas na čítanie duchovnej literatúry, majú väčšiu duchovnú silu odolávať vplyvu ega. Osobne poznám ľudí, ktorí každý deň čítajú Bibliu, alebo Bhagavad-gítu, či Šrímad-Bhágavatam a je to cítiť na ich správaní a živote. Najmä literatúra o Bohu a oddanej službe je veľmi účinná potrava pre dušu. Duša si tak postupne môže uvedomiť svoje prirodzené postavenie voči Bohu a prekonať vplyv ega.

Navštevovanie svätých miest

Návšteva svätých miest ako sú Božie chrámy, posvätné kopce, či rieky je vždy priaznivá. Ešte priaznivejšia, keď je možné byť v spoločnosti svätcov a načúvať od nich. Ľudia, ktorí žijú čistým životom, nás môžu osvietiť svojim poznaním a nakŕmiť tak dušu.

Záver

Telo kŕmime každý deň. Ego kŕmime nevedomky. A na dušu častokrát zabúdame. Pokiaľ si vytvoríme zvyk a budeme kŕmiť dušu každý deň, či už meditáciou, čítaním duchovnej literatúry, počúvaním prednášok, alebo pomáhaním druhým, duša čoskoro prerastie ego. A keď duša prerastie ego, z hnevlivého, chamtivého, egoistického človeka sa stane kľudnejší, pokornejší, súcitnejší a ohľaduplnejší človek. A to je v dnešnej spoločnosti veľmi žiadané. Bez potravy pre dušu je v podstate nemožné mať dobrý charakter, pretože vplyv doby na ego je veľmi silný. Zo všetkých strán nás obklopuje potrava pre ego. Jediný spôsob ako zoslabiť ego, je začať poriadne kŕmiť dušu.

Vy ste tí Hare Krišna?

Jeden oddaný raz distribuoval védsku literatúru na ulici a okoloidúci pán sa ho spýtal: “Vy ste tí Hare Krišna?” a oddaný odpovedal: “Nie, my sme Hare Krišna“. Pán nechápavo na neho pozrel a oddaný dovysvetlil: “My nie sme TÍ Hare Krišna, o ktorých si myslíte, že sú Hare Krišna. My sme Hare Krišna. Ľudia si často myslia, že poznajú Hare Krišna, ale v skutočnosti nepoznajú…

Niektorí ľudia si myslia, že keď videli Hare Krišna “z rýchliku”, alebo o ňom čítali, či počuli, tak už poznajú Hare Krišna. Lenže učenie vedomia Krišnu je tak komplexné, tak hlboké, že nie je možné ho spoznať len letmým pohľadom.

Do hĺbky

Aj po rokoch praktikovania tohto učenia je veľmi ťažké úplne pochopiť a zažiť všetky jeho aspekty. Málokomu sa to podarí.

“Z mnohých tisícov ľudí snáď len jeden usiluje o dokonalosť a z tých, ktorí ju dosiahli, Ma možno jediný pozná pravdivo.” [BG 7.3]

“A yogīn, ktorý sa usilovne snaží o ďalší pokrok a ktorý sa po mnohých a mnohých narodeniach zdokonalil, je očistený od všetkej poškvrny a napokon dosiahne najvyšší cieľ.” [BG 6.45]

Bhagavad-gíta učí o oddanosti a dosiahnuť čistú oddanosť je kvôli našemu materiálne znečistenému vedomiu pomerne dlhý proces. Krišna v dvanástej kapitole Bhagavad-gíty popisuje príznaky čistého oddaného:

VERŠ 15:
Ten, kto nikoho neprivádza do ťažkostí, koho nikto nerozruší a kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak i v nešťastí, strachu i strasti, je Mi veľmi drahý.
VERŠ 16:
Môj oddaný je Mi veľmi drahý, pretože nezávisí od bežných udalostí, je čistý, skúsený, zbavený útrap a bolesti a netúži po plodoch svojej práce.
VERŠ 17:
Kto sa neuchyľuje k radosti ani k smútku, kto nenarieka a po ničom netúži a kto sa zrieka dobrého i zlého, taký oddaný je Mi veľmi drahý.
VERŠE 18 – 19:
Veľmi drahý je Mi ten, kto sa chová rovnako k priateľovi i nepriateľovi, koho sa nedotkne pocta ani potupa, páľava či chlad, šťastie či nešťastie, chvála či pohana, kto sa nestýka so zlou spoločnosťou, je vždy mlčanlivý, so všetkým spokojný, kto sa nestará o strechu nad hlavou a je pevný v poznaní o oddanej službe.

Šríla Prabhupáda nám priniesol proces, vďaka ktorému môžeme očistiť svoje vedomie a dosiahnuť tak čistú lásku k Bohu, čistú oddanosť. Tento proces popisujem v článku “Bhakti yoga“.

Ak si niekto myslí, že pozná Hare Krišna ale neskúsil praktikovať Bhakti jógu, tak Hare Krišna nemôže poznať. Je to ako s ochutnaním jedla – kým neochutnáš, nevieš ako chutí. Takisto keď si nezačal praktikovať nejaké učenie, nemôžeš o ňom veľa vedieť. Teoreticky môžeš, ale je riziko, že bez praxe teóriu poriadne nepochopíš. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.

Keď vám bude niekto tvrdiť, že pozná Hare Krišna, spýtajte sa ho, či aspoň navštívil chrám Hare Krišna, či čítal Prabhupádove knihy, či vie ako oddaní Krišnu žijú, čo robia a čo nerobia. Ak odpovie nie/neviem, alebo bude špekulovať, tak nepozná Hare Krišna. Vedomie Krišnu môže skutočne poznať len ten, kto sa ponoril do hĺbky bhakti jógy a pocítil výsledky na vlastnej koži.