Archívy kategórie: duchovno

Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna

Pôvodne som nechcel písať tento článok, ale ľudia majú tendenciu vytvárať si domnienky a tieto domnienky ešte aj šíriť ako pravdu. Preto sa posnažím dať na pravú mieru dôvody prečo už nežijem ako mních v chráme Hare Krišna, aby si ľudia nemuseli vytvárať domnienky.

Ako som išiel žiť do chrámu

Od augusta 2016 do mája 2017 (takmer 10 mesiacov) som žil ako mních na farme Hare Krišna zvanej Nová Ekačakra kúsok od Prešova v Abranovciach. Mal som veľmi silnú túžbu žiť jednoduchší a prirodzenejší život spojený s duchovným rastom a neriešiť zápletky ako zarábanie peňazí, platenie nájmu, daní, ženu, rodinu atď. Uvažoval som nad viacerými možnosťami, ale život na farme Hare Krišna mi prišiel ako najlepšia možnosť. Keď som navyše v máji 2016 navštívil Novú Ekačakru prvýkrát, zatúžil som žiť na podobnom mieste. A tak som v auguste 2016 prišiel na troj mesačný kurz Bhakta program a po jeho ukončení som sa rozhodol na Novej Ekačakre zostať.

vedsky sposob stolovania

Život v chráme Hare Krišna

Život v chráme sa mi spočiatku páčil a bol som motivovaný. Mal som pocit, že toto je cesta, ktorou mám kráčať.

Život mnícha v celibáte v chráme Hare Krišna je veľmi jednoduchý – ráno medzi 3:00 a 4:00 vstane, urobí rannú hygienu, o 4:30 ide na prvý ranný program, od 5:00 do 7:15 medituje Hare Krišna mahá-mantrou, 7:15 je druhý ranný program s prednáškou zo Šrímad Bhágavatam, 8:30 sú raňajky a o 9:00 začína denná služba, ktorú má každý inú. Tí, čo sú v chráme krátko, zvyčajne robia len jednoduché práce ako upratovanie, prácu na záhrade, krájanie zeleniny a podobne. Tí, čo už sú v chráme dlhšie, chodia na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a starajú sa o chod chrámu – zadávajú úlohy mladším mníchom, kontrolujú ich a vedú ich. O 14:00 je obed a po obede sa ešte dorába služba, ktorá sa nestihla, alebo je voľný čas. Zvyčajne je čo robiť do 16 – 17:00, niekedy aj dlhšie. O 19:00 – 20:10 je večerný program s prednáškou z Bhagavad-gíty a do 21:00 sa už mnísi ukladajú na odpočinok, pretože o 6 – 7 hodín vstávajú. Tento režim má mních každý deň. Aj cez víkendy. Nazýva sa to sádhana. Takáto sádhana má človeka usmerniť a umiestniť v kvalite dobra. Keď to človek nasleduje s nadšením úprimne a dôsledne, tak to funguje. Ale keď človek začne mať pochybnosti a flákať to, namiesto umiestnenia v kvalite dobra prichádzajú iné kvality a frustrácia. Tu sa dostávam k dôležitosti spoločnosti, v ktorej trávime čas.

kirtan

Spoločnosť

Keď má človek spoločnosť, v ktorej jednotlivci berú celý proces úprimne a chcú sa posúvať ďalej, je to ten lepší prípad. Mne sa ale žiaľ stalo, že som sa dostal do spoločnosti, v ktorej som nevidel úprimnosť, ani snahu a z toho potom vyplývala stagnácia a nespokojnosť. Samozrejme, boli aj výnimky, ale veľmi málo. V takejto spoločnosti je veľmi ťažké robiť nejaký pokrok. Človek sa veľmi ľahko nakazí ľahostajnosťou a z nej následne nemôže vyplývať spokojnosť. Čo sa stalo aj mne. Netrávil som dostatok času v spoločnosti, v ktorej by som sa mohol posunúť ďalej. Trávil som skôr čas s ľuďmi, ktorí celý proces brali hala-bala a potom to aj tak vyzeralo. Nakazili tým aj mňa a moje počiatočné nadšenie opadlo. Nevravím, že na Novej Ekačakre nie sú úprinní a inšpirujúci oddaní, ale počas môjho pobytu v chráme ich bolo málo. Navyše som v ich spoločnosti netrávil takmer žiadny čas, pretože som mal inú službu ako oni. Keď som potreboval pomôcť a poradiť, vždy som sa od nich dočkal dobrej odpovedi.

Keby som trávil viac času so staršími oddanými, moje vedomie by možno teraz vyzeralo inak. Ale keďže som trávil viac času s mladšími a ešte neustálenými ľuďmi, ovplyvnilo ma to do veľkej miery. S kým si, taký si. Ja som si žiaľ nemohol vybrať s kým budem tráviť čas. Musel som robiť to, čo robili na začiatku všetci ostatní. Tak je nastavený celý tento proces. Nemôžeme preskakovať úrovne.

Mám dobrú radu pre starších oddaných: Venujte dostatok času mladším oddaným, venujte im čo najčastejšie svoju spoločnosť a uvidíte aký pokrok urobia. Keď im však nebudete venovať dostatok času, oni si časom pod vplyvom spoločnosti mladších oddaných vytvoria určitý postoj, ktorý bude neskôr veľmi ťažké zmeniť.

Mne definitívne chýbala intenzívnejšia spoločnosť starších oddaných a bol som až príliš ovplyvnený spoločnosťou mladších. Starší oddaní boli neustále zamestnaní službou a nemali toľko času na mladších oddaných. A to je veľká škoda.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

ISKCON corporation

ISKCON – Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu funguje ako korporácia. Každý jeden návrh a každá jedna zmena musí prejsť schválením starších oddaných (autorít). Kým sa niečo udeje, trvá to veľmi dlho. Najskôr prebehne niekoľko porád, medzitým sa na danú vec zabudne a prinajlepšom sa k nej neskôr dostanú a doriešia ju. Prinajhoršom sa v dohľadnom čase nedorieši. Nikdy som nechcel pracovať v korporácii, pretože som vedel, že moje slovo tam bude mať veľmi malú, alebo žiadnu váhu a kým sa dostane k riešeniu mojich podnetov, ubehne niekoľko mesiacov a nemusí sa to ani doriešiť. V korporácii má vždy hlavné slovo nadriadený a jeho podriadení ho musia na slovo poslúchať.

Keď som niečo potreboval, väčšinou to prechádzalo cez viacero osôb. A kým sa odozva dostala späť ku mne, niekedy prebehlo aj niekoľko dní, či týždňov. Riešenie niektorých vecí bolo príliš zdĺhavé a ja som sa čudoval prečo je to tak komplikované a či sa to nedá urobiť jednoduchšie – priamočiarejšie. No je to v podstate nemožné v spoločnosti, kde je všetko postavené na autoritatívnej báze a nikto nemôže bez zvolenia autority konať ako chce. Ak si urobí po svojom bez zvolenia autority, je to zvyčajne problém. Rebeli nemajú v ISKCONe miesto.

Viac voľnosti

Potreboval som viac voľnosti. Urob toto, urob tamto, toto nerob, toto rob takto… neustále som dostával z každej strany nejaké pokyny a usmernenia a už toho začínalo byť na mňa moc. Nezvládal som toľké obmedzenia a chcel som si robiť veci po svojom. Aj toto ma donútilo odísť z chrámu. V chráme platia určité pravidlá a od chrámového oddaného sa vyžaduje určité správanie a disciplína. Ako na vojne. Keď človek nemá potrebné správanie a disciplínu, je lepšie, keď z chrámu odíde a nebude spôsobovať zbytočný rozruch.

Sociálny život

Keď som prišiel do chrámu, žil som tam s ďalšími siedmimi ľuďmi. Ale časom niektorí poodchádzali a v máji 2016 sme na Novej Ekačakre žili už iba štyria mnísi a jedna mníška. Z toho traja odišli na celý týždeň distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a ja som ostal v chráme takmer sám. Začala mi chýbať spoločnosť a hlbšie vzťahy. Cez veľké sviatky sa síce zišlo viacero oddaných a chvíľu bola v chráme pekná pestrá spoločnosť, ale bolo to naozaj iba na malý okamih, na pár dní v roku.

IMG_20160528_070146

Nemal som v podstate s kým rozvíjať hlbšie priateľstvo. Jedine s Krišnom, ale to sa mi moc samému nedarilo.

Keď som chodil distribuovať knihy na ulicu, stretával som zaujímavých ľudí, ale nestihol som s nimi vytvoriť hlbší vzťah. Boli to len pár minutové záležitosti a väčšinu ľudí som už viackrát nestretol.

Začal mi chýbať sociálny život a to bol ďalší podnet na odchod z chrámu.

Iná túžba

Na začiatku, keď som prišiel žiť do chrámu, mal som vo svojich túžbach jasno – chcel som šíriť vedomie Krišnu čo najviac. Neskôr som aj mal tú česť chodiť na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a stretávať zaujímavých ľudí. Hlavne kvoli tomu som šiel do chrámu, pretože sám som sa nedokázal dokopať ísť na ulicu ponúkať knihy. Je to naozaj vznešená služba, ktorá je navyše Šrílovi Prabhupádovi najdrahšia. Šríla Prabhupáda vždy hovoril: „Keď budete mať peniaze, tlačte a distribuujte tieto knihy“. Ako som tak distribuoval knihy Šrílu Prabhupádu, stretával som zaujímavých ľudí. Až jedného dňa som stretol veľmi pozitívnu osobu, ktorá si neskôr získala moje srdce a moja túžba bola zrazu byť hlavne s ňou. To je hlavný dôvod, prečo som odišiel z chrámu. Mohol som sa snažiť akokoľvek prehovárať, aby som ešte ostal v chráme, no túžba byť s ňou bola oveľa silnejšia. Život v chráme ma už nenapĺňal a pocítil som túžbu žiť rodinným životom. Starší oddaní mi samozrejme radili, aby som čo najdlhšie ostal v chráme, ale nedalo sa. Vydržal som v chráme ešte necelé 2 mesiace a musel som odísť, pretože už som v chráme nebol spokojný a všetko som robil viacmenej z povinnosti. Telo bolo v chráme, ale myseľ bola neustále s ňou.

Nie som oddaný

Toto priznanie možno viacerých zaskočí, ale posledné mesiace v chráme som si uvedomil, že nie som oddaný. Nemám vlastnosti oddaného a nie som až taký pokročilý, ako som si myslel na začiatku, keď som prišiel do chrámu. Zistil som kde sa nachádzam a od toho bodu chcem pokračovať v duchovnom živote. Nechcem sa hrať na niekoho, kým nie som. Nechcem byť pokrytec. Chcem byť v prvom rade sám sebou a nie nasilu dodržiavať všetky tie pravidlá a usmernenia, ktoré celý balík vedomia Krišnu obsahuje. Nezvládam celý balík. Zvládam len časť z neho a dúfam, že postupom času budem zvládať viac a viac. Vedomie Krišnu je nádherné. Pokiaľ toto učenie človek nasleduje úprimne a berie si to, na čo má, postupne robí pokrok. Zbavuje sa zlých vlastností a získava dobré vlastnosti, prestáva mu chutiť alkohol, káva a iné povzbudivé, či omamné látky, mäso, sex, prestávajú ho baviť činnosti pre zmyslový pôžitok a stále viac a viac sa zamestnáva v oddanej službe, z ktorej pramení skutočné, trvalé šťastie. Pokiaľ si človek zoberie viac, ako unesie, je veľká šanca, že bude zažívať viac strastí ako radostí. To bol aj môj prípad posledných pár týždňov v chráme, keď som si uvedomil, že ja vlastne nie som oddaný, tak čo tu vlastne robím?

meditation-small

Dosť dôvodov

Na odchod z chrámu sa mi nakopilo viacero dôvodov a keď sa dali dohromady, nebola iná možnosť, ako odísť. Nebol to len jeden malicherný dôvod.

Už si nemusíte vytvárať domnienky

Dúfam, že som tieto dôvody dostatočne jasne objasnil a ľudia si tak nebudú musieť vytvárať zbytočné domnienky, ktoré majú od reality zvyčajne veľmi ďaleko. Vytváranie domnienok a ich šírenie sa mi protiví najviac na svete.

Pokrok vo vedomí Krišnu

Majte sa krásne a snažte sa praktikovať vedomie Krišnu, nech ste kdekoľvek. Zoberte si toľko, koľko unesiete. Ak zvládate len prijímať prasádam, prijímajte prasádam. Ak môžete občas navštíviť chrám, navštívte ho. Ak môžete chrám navštevovať častejšie, robte to. Ak môžete ísť žiť do chrámu, choďte. Spievajte Hare Krišna mahá-mantru čo najčastejšie a čo najintenzívnejšie. Čítajte knihy Šrílu Prabhupádu.

Budete prekvapení aká pozitívna zmena nastane vo vašich životoch.

Veľa šťastia!

Hare Krišna!

Pozor na dogmatické zmýšľanie

Dogma je výslovné tvrdenie, o ktorom se v danej oblasti alebo v určitom společenstve nepochybuje. V kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách sa tak označujú články viery, ktoré církev uznáva ako zjavenú pravdu. Dôkazy, analýzy ani tradície nemajú žiaden vplyv na platnosť dogmy, lebo dogma nie je vecou logiky, ale vecou viery. Čiže človek, ktorý prijal nejakú dogmu, neprijíma nič, čo je v rozpore s touto dogmou ako pravdu. Jediná pravda je jeho dogma. Inými slovami povedané – slepá viera.

Dogma a náboženstvá

Náboženstvá poskytujú informácie. Záleží už na ľuďoch akým spôsobom k týmto informáciam pristupujú – či sa snažia dané informácie chápať a zrealizovať v živote (uviesť do praxe), alebo ich len slepo nasledovať a prezentovať bez toho, aby to poriadne chápali a žili. Ja sa snažím vždy podávať informácie len o tom, s čím mám skúsenosť. No keď som sa dostal do dogmatického zmýšľania, zrazu som prijímal za pravdu aj to, s čím som skúsenosť nemal a veselo som to prezentoval ako fakty. Také kázanie sa míňa účinku. Pokiaľ budeme prezentovať niečo, čomu len slepo veríme a nemáme to zrealizované, niektorí ľudia to vycítia a nebudú nás brať vážne. Ak však získame realizácie, budeme vedieť ako to naozaj je a budeme to vedieť ľuďom podať lepšie. Nebudeme musieť opakovať slová, ktorým len slepo veríme. Zrazu budeme vedieť a naše slová budú znieť presvedčivejšie.

Vždy by sme sa mali snažiť vedieť a nie len slepo nasledovať. Mali by sme sa vyvarovať dogme. Ak niečo nevieme, radšej si to priznajme a neprezentujme svoju vieru ako ultimátnu pravdu. Veriť nestačí, mali by sme sa snažiť niečo vedieť.

Pozor na dogmu

Treba si uvedomiť, že dogma nemusí mať s realitou nič spoločné. Ľudia, ktorí prijímajú určitú dogmu, nie sú schopní prijať realitu takú, aká je. Ich pohľad je skreslený dogmou a stávajú sa uzavretými voči poznatkom, ktoré nie sú v súlade s dogmou. Dogmatickí ľudia sa nachádzajú vo veľmi žalostnej situácii. Uväznili svoju myseľ a kvoli svojej zaslepenosti dogmou nedokážu vidieť realitu takú, aká je. Zaryto prezentujú svoje dogmatické názory a spochybňujú, alebo zosmiešňujú iné názory, iný pohľad na svet. Dogmatici majú úžasné teoretické poznanie, ale chýba im prax, aby toto poznanie lepšie pochopili. Najsmutnejšie na tom je, že sa nedokážu pozrieť na svet aj iným pohľadom ako svojim obmedzeným dogmatickým a všetko, čo ide mimo ich dogmu, považujú jednoducho za hlúposti. Takých ľudí je žiaľ vemi veľa. Aj ja som bol jedným z nich. Spadol som do dogmatického zmýšľania bez toho, aby som si to uvedomoval. Myslel som si, že je všetko v poriaku a že som našiel patent na Absolútnu pravdu a tento patent som veselo prezentoval. Neskôr som si uvedomil, že to bola iba slepá viera. Kvoli dogmatickému zmýšľaniu som nevidel realitu takú, aká je a videl som všetko iba v spojení s dogmou. Všetko, čo sa od dogmy líšilo, bol pre mňa nezmysel. Celé zle.

S ľuďmi, ktorí majú dogmatické myslenie, nie je rozumná reč. Stále budú slepo opakovať naučené slová ako papagáji a nebudú sa snažiť pochopiť nič, čo na prvý pohľad nesúvisí s ich dogmou. Je veľmi žalostné, že človek sa môže dostať do takéhoto obmedzeného stavu.

Teraz som si uvedomil, že som si tým musel prejsť aby som sa poučil a možno pomohol ostatným dostať sa z dogmatického zmýšľania. Aj keď dogmatickí ľudia si nedajú svoju dogmu len tak zobrať. Môžete im dávať akékoľvek rozumné argumenty, čokoľvek im vysvetľovať, aj tak si budú mleť svoje. Slepcovi môžete ukazovať svetlo, ale neuvidí ho. Bohužiaľ. Slepci sú všetci, ktorí slepo nasledujú nejakú dogmu.

Ako som sa dostal do dogmy

Do dogmy som sa dostal tak, že som sa začal združovať s vybranou skupinou ľudí a s nikým iným. Tak to celé začína. Keď sa budeme dlhšie zdržiavať len v určitej spoločnosti, ktorá sa riadi určitou dogmou, zrazu, ani nevieme ako a budeme mať dogmatické zmýšľanie aj my. Človek si v daný moment ani neuvedomí, čo sa deje a postupne sa nakazí dogmatickým zmýšľaním. Potom začne prezentovať svoju dogmu ostatným a každý, kto s ním nesúhlasí, je hlupák a obmedzenec. Svoju dogmu si nedá vyvrátiť za nič na svete a snaží sa ju obhajovať za každú cenu. Nedokáže vidieť realitu takú, aká je. Začne mať veľmi obmedzený pohľad na svet. Dogma človeka veľmi obmedzuje.

Ako som sa dostal z dogmy

Do dogmy sa môžeme dostať vďaka dogmatickej spoločnosti a podobne sa z nej môžeme dostať vďaka spoločnosti otvorených ľudí. Taká spoločnosť nám môže otvoriť oči a tak budeme môcť vidieť v akej dogme sme žili a v akej žijú ostatní. Pokiaľ sa pohybujeme hlavne v dogmatickej spoločnosti, len veľmi ťažko si uvedomíme, že žijeme v dogme. Musíme sa posnažiť otvoriť myseľ a naučiť sa prijať aj informácie a skúsenosti mimo dogmy. Zvyčajne človek precitne vtedy, keď zažije niečo, čo v dogme nie je. Potom sa začne čudovať: „Tak ako to teda naozaj je? Dogma mi tvrdí to a ja mám inú skúsenosť.“

Dogma je veľmi obmedzujúca. Dogmatická myseľ je uzavretá myseľ, ktorá neprijíma žiadne iné informácie, ktoré nesúhlasia s dogmou. Toto chcete? Naozaj chcete žiť takýto obmedzený život? Nie je jednoduchšie priznať si: „Áno, žijem v dogme. Naozaj neviem, či to, čo mi prezentujú ako Absolútnu pravdu, je naozaj tak. Čo s tým?“

Cesta srdca

Každý cíti čo je pre neho príjemné a čo nepríjemné. Vždy som cítil, že som slobodný a slobodu si cením zo všetkého najviac. Pokiaľ sa človek necíti slobodne, nemôže byť šťastný. Pokiaľ sa človek necíti slobodný, niečo nie je v jeho živote v poriadku. V neslobodnom stave človek zažíva utrpenie, hnev, frustráciu a samé ďalšie negatívne pocity. Potom si to kompenzuje rebelstvom, pitím alkoholu, drogami, neobmedzeným sexom, hazardom a inými zvrátenosťami.

Cesta srdca je hlavne o cítení. Načo sú nám poznatky o láske, keď sme lásku ešte neprecítili? Načo sú nám poznatky o vesmíre, keď sme vo vesmíre ešte neboli? Akonáhle získame osobnú skúsenosť, precitneme a precítime. Akonáhle pocítime lásku, zrazu nám bude jasné o čom všetky tie knihy o láske hovorili. Akonáhle sa dostaneme do vesmíru, budeme cítiť tú veľkoleposť na vlastnej koži.

Cítenie je v živote veľmi dôležité. Pokiaľ ľudia uprednostňujú dogmatické poznanie pred cítením, ich srdce stvrdne a nebudú schopní život precítiť. Stanú sa z nich bezcitní roboti, ktorí len opakujú naučené vety. Toto nie je správna cesta. Správna cesta je cesta srdca. Vďaka tejto ceste dokážeme všetko precítiť a vďaka tomu hlbšie pochopiť. Načo nám je teoretické poznanie, keď ho nemáme overené v praxi? Načo je nám poznanie o láske, keď lásku nedokážeme precítiť?

Cesta srdca je cesta cítenia a hlbšieho pochopenia. Bez precítenia nie sme schopní veci hlbšie pochopiť. Pokúste sa zbaviť všetkých dogmatických konceptov, ktoré boli do vás vštepené a budete prekvapení ako zrazu dokážete cítiť. Potom vám bude všetko jasné. Keď budete schopní cítiť, bude vám zrazu jasné čo, kedy, ako a s kým máte robiť. Jednoducho to cítite. Ak však budete nasledovať nejakú dogmu a nebudete cítiť spokojnosť, idete zlým smerom. Ak ide človek proti svojmu srdcu, proti svojmu cíteniu, nemôže byť šťastný a to ho donúti vydať sa skôr, či neskôr inou cestou. Možno neskôr objaví cestu srdca.

Cesta srdca však neznamená slepo nasledovať cítenie. Treba do cítenia zapojiť aj inteligenciu. Pokiaľ budú cítenie a inteligencia v harmónii, aj náš život bude v harmónii. Akonáhle sa oddáme iba cíteniu, alebo iba inteligencii, v našom živote to vytvorí disharmóniu a nebudeme spokojní.

Moje slová sa dogmatickým ľuďom budú javiť ako ďalšia dogma, alebo hlúposti, no vedzte, že moje slová sú výsledkom môjho precitnutia z dogmatického myslenia.

Dôsledok dogmy vs. dôsledok cítenia

Dogmatické myslenie spôsobilo v minulosti veľa utrpenia – križiacke výpravy, upaľovanie čarodejníc, ukameňovanie atď. Netýka sa to len kresťanstva, ale aj ostatných dogmatických učení. Pokiaľ človek dáva prednosť dogme pred cítením, nemôže to dopadnúť inak. Ak však zmeníme náš postoj a na poprednú priečku dáme cítenie, dogmatické zmýšľanie zrazu zmizne a ľudia budú opäť ľuďmi. Budú sa navzájom milovať a navzájom si pomáhať. Svet bude môcť byť v harmónii. To je dôsledok cítenia.

Slepé nasledovanie dogmy nikomu neprospieva. Práve naopak. Spôsobuje to ako pre jednotlivcov, tak pre celú spoločnosť veľa problémov.

Môžete si všimnúť veľký rozdiel medzi správaním dogmatických ľudí a správaním cítiacich ľudí. A môžete sami usúdiť čo je pre spoločnosť lepšie. Nechám to na Vás.

Prosba a inšpirácia

Prosím všetkých cítiacich ľudkov, aby pokračovali vo svojej ceste a šírili potrebu cítenia ďalej. Aby rozmrazili srdcia bezcitným dogmatickým ľuďom, aby aj oni mohli precítiť nádheru cítenia. Ja som precitol vďaka nádhernej cítiacej osobe a viem, že tak môžu precitnúť aj ostatní. Stačí ísť len vlastným príkladom a tak inšpirujete ostatných ľudí k prehodnoteniu svojho života a k následnej zmene.

Keď človek nie je šťastný a vidí niekoho šťastného, v hlave sa mu začnú vynárať otázky: „Prečo je on šťastný a ja nie? Má niečo, čo ja nemám? Čo to je?“ No a keď zistí aký poklad ten šťastný človek vlastne má, keď spozná nádheru cítenia, potom precitne aj on.

Je to tak jednoduché. Netreba sa snažiť nikoho meniť. Stačí ísť vlastným príkladom a pozorovať ako sa ostatní inšpirujú a menia.

Prajem veľa šťastia na Vašej/Našej ceste.

PS: Tento článok neberte ako hanobenie nejakého učenia. To určite nebol môj zámer. Všetky učenia majú niečo do seba. Len je smutné, keď k nim ľudia pristupujú dogmatickým spôsobom.

Úvaha o reinkarnácii

Keď ľudia počujú o reinkarnácii, ich zvyčajná reakcia je: „Tomu neverím“. Ja hovorím, že nejde o to veriť, alebo neveriť, ide o to pochopiť čo je vlastne reinkarnácia a ako funguje. A zamyslieť sa či to aspoň trošku dáva zmysel.

Minulé životy

Existujú ľudia, ktorí si pamätajú minulé životy. Najznámejší je príbeh o chlapcovi, ktorý si pamätal, že ho v minulom živote zavraždili a zakopali. Pamätal si ako ho zabili a kde ho zakopali. Keď polícia kopala na tom mieste, vykopala mŕtvolu.

O reinkarnácii učia mnohé učenia a mnohí ľudia si pamätajú minulé životy, no aj tak tomu moderná veda a materialistickí ľudia nevenujú veľa pozornosti a reinkarnáciu považujú za blud.

Prípady ľudí hovoriacich o minulých životoch si môžete prečítať tu: http://www.2012rok.sk/wp/ako-dalej/5414-reinkarnaciadokazy

Déja Vu

Snáď každý už niekedy zažil pocit, že to, čo sa práve deje, sa už udialo. Tento úkaz poznáme pod názvom Déja Vu (déžaví). Niektorí ľudia zažili aj to, že poznali miesto, na ktorom v tomto živote ešte neboli. Vedeli sa v ňom pohybovať ako doma. Poznali ho z minulých životov.

Karmické vzťahy

Ako vysvetlíte to, že ľudia majú občas pocit akoby iných ľudí poznali už celé veky? Stačí len keď človeka vidia prvýkrát, pozrú sa mu do očí a hneď majú pocit, že sa poznajú. Nepoznali sa náhodou v minulých životoch?

Vysvetlenie inklinácii

Každý človek k niečomu inklinuje, má nejaké túžby a záľuby. Odkiaľ tieto inklinácie pramenia? Vypestoval si ich za tento život, alebo sú zdedené? Niektoré deti majú inklinácie, ktoré nemali od koho zdediť. Často sú považované za čiernu ovcu rodiny, pretože majú iné inklinácie ako zbytok rodiny.

Ako vysvetlíte, že dieťa už odmalička inklinuje ku konkrétnej krajine, alebo konkrétnemu zamestnaniu? Niekto sa ide zblázniť za Fínskom, iný za Japonskom, ďalší za Indiou. Prečo, keď býva na Slovensku? Prečo má taký vzťah ku konkrétnym krajinám? Neprežil tam náhodou minulý život?

Prečo má niekto odmalička túžbu spoznať Boha a iný nie? Nehľadal náhodou Boha aj v minulom živote?

Vysvetlenie reinkarnácie

Človek v súčasnom živote pokračuje tam, kde skončil v minulom živote. Má dostupné všetky potrebné informácie, ktoré počas cesty mnohými životmi nazbieral. Preto sú niektorí ľudia v niektorých sférach prirodzene zručnejší ako ostatní.

Ak sa človek v minulom živote venoval histórii, v súčasnom živote prirodzene inklinuje k histórii a má na ňu prirodzený talent. Čomukoľvek sa človek v minulom živote venoval, k tomu prirodzene inklinuje v súčasnom živote. Ak sa niekto venoval duchovnému životu, ale z nejakého dôvodu nedospel k oslobodeniu, pokračuje v tomto živote a je schopný urobiť veľmi rýchlo duchovný pokrok, pretože už má nejaké skúsenosti z minulých životov. Je to logické, nie? Len je tomu možno pre niektorých ťažké uveriť. Ale logiku to má.

Karma

Živá bytosť (duša), dostáva súčasné telo na základe karmy. Karma je súhrn činností, ktoré nesú nejaké plody pre živú bytosť. Môžete si to predstaviť ako keď človek pracuje, ale výplatu, teda plod za svoju prácu nedostáva hneď, ale neskôr. Hovorí sa: „Čo zaseješ, to zožneš“. A chvíľu to trvá, kým plod vyrastie. To je karma. Ak človek zasial lásku, bude žať lásku. Ak človek zasial vraždu, bude žať vraždu. Dáva to zmysel? Karma zaručuje spravodlivosť. Niektorí ľudia nedokážu vstrebať, že toľké utrpenie, ktoré sa v súčasnom svete nachádza, je len následok predošlých činností tých, ktorí toto utrpenie prežívajú. Tí, ktorí sa majú relatívne v pohode, takisto žnú plody svojich minulých činností.

Ak som bol napríklad v minulom živote mäsiar, ktorý väčšinu života zabíjal zvieratá, v súčasnom živote môžem byť zviera, ktoré bude zabité mäsiarom, aby som vedel aké to je. Aby som sa mohol poučiť a už nebyť mäsiarom. Dáva to zmysel? Ľudia, ktorí nejedia mäso, sa vedia vcítiť do utrpenia zvierat keď ich zabíjajú. S veľkou pravdepodobnosťou boli v minulom živote zviera, ktoré bolo pre mäso zabité a tak chápu aké to je, preto to nepodporujú. Iní si neuvedomujú ako zvierata v bitúnkoch trpia a tak ďalej bezohľadne jedia mäso a podporujú zabíjanie zvierat v bitúnkoch. Nemajú skúsenosť s tým, aké je to byť zviera v bitúnku.

Duša získava rôzne telá podľa zásluh (karmy) – ľudské, zvieracie, rastlinné. Ale len v ľudskom tele vytvára karmu, pretože človek na rozdiel od zvieraťa má vo väčšine prípadov na výber čo bude a čo nebude robiť. Karma znamená čin. Konkrétne plodonosný čin. Plodonosné činy vykonávané pre zmyslový pôžitok vytvárajú karmu. Keď sa človek dokáže zriecť plodov svojej práce, nevytvára tak karmu. To sa nazýva karma joga. Ale veľa ľudí robí činy, pretože chcú nejaké plody a tak karmu vytvárajú a budú musieť zožať to, čo sejú. Pamätajte: „Čo zaseješ, to zožneš“.

Nie je ťažké pochopiť karmu a reinkarnáciu. No aj tak s tým má veľa ľudí problém. Nevedia prijať aspoň teoreticky, že by karma a reinkarnácia mohli byť prírodné zákony, ktoré udržiavajú poriadok a spravodlivosť vo vesmíre.

Nevytváranie karmy

Niektorí ľudia chápu, že existuje dobrá karma za dobré činy a zlá karma za zlé činy. Ak má človek dobrú karmu, môže sa narodiť na nebeských planétach, ktoré mnohí nazývajú nebo. A naopak človek, ktorý vytvoril zlú karmu, sa môže narodiť ako biedny človek, zviera, rastlina na Zemi, alebo na niektorej z pekelných planét, ktoré sú známe ako peklo.

Veľa ľudí však nevie, že je možné karmu nevytvárať keď sa zrieknu plodov svojich činností. A keď sa očistíme od karmy, už sa nebudeme musieť znovu rodiť, starnúť, ochorieť a zomrieť. Každý chce žiť večne, byť blažený a plný poznania. To môže dosiahnuť, keď sa očistí od karmy, ktorá živú bytosť viaže v hmotnom svete. Očistené živé bytosti žijú večne v duchovnom svete a sú plné blaženosti a poznania. To je naša prirodzenosť.

Bg 3.9 — Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš.

Karma jóga, alebo aj Bhakti jóga učí ako nekonať pre svoj zmyslový pôžitok, ale využiť svoje schopnosti pre blaho iných. Tak sa môžeme postupne očistiť od karmy a získať večnosť, blaženosť a plné poznanie. Čím má živá bytosť menej karmy, tým je menej pripútaná k hmotnému svetu, dokáže chápať viac a byť blažená vo svojom vnútri. Postupne tak znovuobnovuje svoju pôvodnú duchovnú identitu.

Bg 5.24 – „Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“

Ľudia, ktorí si len užívajú zmyslový pôžitok, sa len viac a viac zaplietajú do spletitých zákonov karmy a podľa svojich činov si buď užívajú plody svojich činností, alebo trpia.

Inteligentný človek by mal nad týmto pouvažovať a zvážiť cestu sebarealizácie, na ktorej sa očistí od nahromadenej karmy a dosiahne to, po čom túžia všetci – večnosť, blaženosť a poznanie.

Najúčinnejší spôsob sebarealizácie v tomto veku je jednoduché počúvanie a spievanie, respektíve opakovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Táto mahá-mantra (veľká mantra) očisťuje vedomie od hmotného znečistenia – od strachu, hnevu, chtíču, chamtivosti, pýchy, bezohľadnosti,… a prebúdza naše pôvodné, duchovné vedomie, ktoré je plné dobrých vlastností – pokora, odriekanie, milostivosť, čistota, pravdovravnosť.

Spievajte Hare Krišna a budte šťastní. Skutočne šťastní.

Spoznaj svoje životné poslanie pomocou životného čísla

Ako som tak študoval o duchovne, narazil som na životné čísla. Zistil som, že moje životné číslo je 9 a kupodivu ma jeho charakteristika dokonale vystihuje:

Múdrosť a vedomie

Deviatka je symbolom múdrosti, pochopenia a účasti. Úlohou deviatky je prinášať svoje nabyté znalosti a poznanie ostatným, načúvať múdrosti svojho srdca, inšpirovať a motivovať ostatných svojim príkladom. Preto by mali dbať na to, aby sa v živote riadili tým, čo hlásajú. Hlavným rysom tohto čísla je určité napojenie na vyššie sféry, veľmi silná intuícia a pochopenie vyššieho zmyslu života a zákonitostí. Deviatky sú ľudia veľmi ohľaduplní, chápajúci a veľmi často berú na svoje ramená zodpovednosť za druhých ľudí. Deviatka obsahuje vlastnosti všetkých predošlých čísel, preto je číslom veľkých možností, schopností. Vyznačuje sa analytickou mysľou, filozofickou povahou a fyzickou kondíciou. Pre deviatku je najdôležitejší život v pravde a na morálnych princípoch. Pre svoje postoje a chápanie sveta býva často druhými nepochopená, ba dokonca zatracovaná.

Ďalšie charakteristiky sú sklony k ilúziam a ideám, náladovosť a netolerancia, obavy a prehnaná starostlivosť a zodpovednosť. Uplatnenie nájde vo všetkých oblastiach vďaka svojmu potenciálu a všestrannému nadaniu, hlavne vo vede, technike, poradenstve a školstve.

Výstižné

Drvivá väčšina popisu ma vystihuje. Nesúznim s náladovosťou a netoleranciou. Keď som si prečítal popis svojho životného čísla, už som vedel, že moje poslanie je byť učiteľom a šíriť poznanie, ktoré som nadobudol. Prekvapila ma však výstižnosť charakteristiky ako to všetko do seba zapadá a súhlasí s mojim cítením.

Výpočet životného čísla

Výpočet životného čísla je jednoduchý. Stačí zrátať cifry vo svojom dátume narodenia, potom pravdepodobne dostanete dvojciferné číslo. Cifry dvojciferných čísel sčítavate dovtedy kým nedostanete jednociferné číslo, alebo čísla 11, či 22. Napríklad:

12.10.2001 => 1 + 2 + 1 + 0 + 2 + 0 + 0 + 1 = 7

Ak dostanete hneď jednociferné číslo, je to vaše životné číslo. Iný príklad:

28.8.1981 => 2 + 8 + 8 + 1 + 9 + 8 + 1 = 37

3 + 7 = 10

1 + 0 = 1

Životné čísla sú od 1 po 9 a dvojciferné čísla 11 a 22 majú špeciálny význam.

Charakteristiky jednotlivých čísel nájdete na stránke: http://www.dadyart.estranky.sk/clanky/cisla-vasho-osudu/

Význam životného čísla

Pomocou životného čísla môžete zistiť svoje smerovanie. No najskôr musíte poriadne spoznať sami seba. Potom vlastne zistíte smerovanie aj bez toho, aby ste si prečítali charakteristiku životného čísla. Spoznať samých seba a kráčať v súlade so životným zámerom je dôležité pre naplnenie životného poslania. Ak sa spoznáte a zistíte svoje smerovanie, váš život bude naplnený spokojnosťou.

Materialistom sa môže zdať, že je absurdné deliť 7 miliard ľudí do 11 chlievikov so životnými číslami. Je to veľmi podobné ako deliť ľudí na znamenia. Na mňa charakteristika životného čísla sedí. Poznám tiež pár ľudí, ktorí sa v popise svojho životného čísla našli. Podľa toho usudzujem, že na tom niečo bude. Ako ste na tom vy? Sedí charakteristika aj na vás? Ak nie, spoznali ste sami seba? Viete čo máte v živote robiť? Čo je vaším životným poslaním?

Kto je Boh a ako Ho môžeme spoznať?

Mnohí ľudia špekulujú nad tým, či vôbec existuje Boh a keď existuje, tak čo, alebo kto to vlastne je? Na toto všetko dáva odpoveď Bhagavad-gíta. Keď budeme čítať Bhagavad-gítu ako obyčajnú knihu, moc si z nej neodnesieme.

IMG_20160722_095718

Pochopenie Bhagavad-gíty

Keď som sa v roku 2014 pokúšal prvýkrát čítať Bhagavad-gítu, vôbec som jej nerozumel. Nemal som potrebnú kvalifikáciu, aby som jej rozumel. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Keď bežný človek číta Bhagavad-gítu, nemá šancu jej porozumieť. Musí najskôr očistiť svoju inteligenciu, aby mohol chápať transcendentálne posolstvo obsiahnuté v Bhagavad-gíte. Očistiť ju môže v spoločnosti oddaných Krišnu a jednoduchým počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry. Až ked som začal navštevovať nedeľné programy v chráme Hare Krišna (v Brne), začalo mi dochádzať čo je vlastne to vedomie Krišnu. Spoločné spievanie Hare Krišna mahá-mantry, prednášky z Bhagavad-gíty, jedenie duchovného jedla (prasádam) a rozhovory s oddanými Krišnu ma doviedli až k meditácii Hare Krišna mahá-mantrou.

Meditácia Hare Krišna mahá-mantrou

Začal som opakovať Hare Krišna mahá-mantru 108x denne (jedno kolo na ruženci). Chcel som vedieť aký to má účinok. Zabralo mi to iba 10 minút. Po mesiaci som pocítil potrebu pridať ďalšie kolo na ruženci. Opakoval som mahá-mantru 216x denne a zabralo mi to zhruba 20 minút. A tak som postupne takmer každý mesiac zvyšoval kolá na ruženci až som po roku opakoval Hare Krišna mahá-mantru 864x denne (8 kôl na ruženci) a výsledok na seba nenechal dlho čakať.

japa-mala

Účinok Hare Krišna mahá-mantry

Védske písma aj oddaní Krišnu tvrdia, že Hare Krišna mahá-mantra očisťuje srdce od všetkých zlých vlastností a prebúdza lásku k Bohu. Už po dvoch mesiacoch každodennej meditácie Hare Krišna mahá-mantrou som cítil na sebe zmenu. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Očistenie vedomia je proces, ktorý trvá určitý čas. Podobne ako keď chodí niekto cvičiť do posilňovne, môže cítiť, že naberá silu, tak aj ten, kto sa zapojí do procesu sebarealizácie počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry pocíti na sebe pozitívnu zmenu. Nektár oddanosti popisuje rôzne stupne vývoja vedomia: https://www.vedabase.com/cs/nod

Viac ako náboženstvo

Filozofia, náboženstvo, jóga, spoznanie Boha, toto všetko je obsiahnuté v učení Hare Krišna. Píšem o tom v článku “Prečo Hare Krišna?

Kto je Boh?

krishna-syamasundara_1

Krišna o sebe v siedmej kapitole Bhagavad-gíty (Poznanie o Absolutnom) tvrdí, že je Najvyšši Pán, ktorý je pôvodom všetkého: https://www.vedabase.com/sk/bg/7

“Tí, ktorí Ma plne poznajú ako Najvyššieho Pána vládnuceho hmotnému stvoreniu, všetkým polobohom a obetiam, Ma môžu poznať a rozumieť, kto som, aj v okamihu smrti.” [Bg 7.30]

Krišna tiež v Bhagavad-gíte 18.55 vysvetľuje, že:

“Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.”

Čo je vlastne oddaná služba, môžete pochopiť v spoločnosti oddaných Krišnu, ktorých môžete stretnúť na ulici spievať Hare Krišna, distribuovať knihy, alebo sladkosti. Môžete ich tiež stretnúť na rôznych festivaloch. Môžete zavítať do ich vegetariánskych reštaurácií Góvinda (Bratislava, Prešov, Košice – www.govinda.sk) alebo rovno do chrámu. Každú nedeľu o 14:00 prebiehajú v chrámoch Hare Krišna programy pre verejnosť. Viac info nájdete na www.iskcon.sk

harinam

O Krišnovi ako o Najvyššej Osobnosti Božstva hovoria mnohí veľkí svätci ako šiesti gosvámi, Haridás Thákur, Nárada Muni, Šukadéva Gosvámi a veľa ďalších. Ich svedectvá sú popísané v Šrímad Bhágavatam. Títo veľkí svätci nemajú len slepú vieru, ale majú osobnú skúsenosť s Krišnom. Vedia, že Krišna je Najvyššia Osobnosť Božstva. A snažia sa učiť ľudí proces (bhakti jógu), vďaka ktorému môžu Krišnu spoznať tiež.

Veriť, alebo vedieť

Môžeme veriť, či neveriť, že Krišna je Najvyššia Osobnosť Božstva, alebo sa Ho môžeme pokúsiť spoznať procesom, ktorý stanovil – jednoduchým počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

V Bhagavad-gíte a v Šrímad Bhágavatam je všetko pekne vysvetlené. Keď poznanie nadobudnuté z týchto písiem uvedieme do praxe, môžeme spoznať Boha osobne. Nebudeme si musieť vytvárať špekulácie čo, alebo kto je Boh. Ak však toto poznanie zavrhneme, moc sa toho o Bohu nedozvieme.

Ak budeme stavať svoje mentálne špekulácie nad slová veľkých svätcov, ďaleko sa v (duchovnom) živote nepohneme. Filozofia Hare Krišna je tak obsiahla, že ju môžeme študovať do konca života a nemusíme ju úplne pochopiť. Môže byť pochopená jedine oddanou službou, ktorej súčasťou je počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry, ktorá naše srdce očistí a budeme môcť chápať viac a viac.

Spievajte Hare Krišna a budete sa čudovať aké pozitívne zmeny nastanú. Využiť tento jednoduchý proces spievania svätých mien sa oplatí. A navyše nič sa za to neplatí! Krišna je tu pre každého zdarma.

Sme ovládaní chtíčom, čo s tým?

Kamarát mi napísal, že jeho priateľka podľahla dočasnému zamilovaniu a zamilovala sa do iného. Tak totiž funguje chtíč. Človek sa do niekoho zamiluje, ale po čase tá zamilovanosť vyprchá a hľadá ten istý stav zamilovanosti s iným objektom pôžitku, s iným partnerom. A tak stále dokola hľadá naplnenie tam, kde nie je.

Dočasnosť pôžitku

Každý v hmotnom svete je ovládaný chtíčom – dočasným zamilovaním. Je to najsilnejšia túžba živej bytosti – či už človeka, alebo zvieraťa. Keď tento chtíč po jednej osobe pominie, automaticky sa prenáša na druhého vhodného kandidáta, prípadne na viacerých. Tak to chodí. Živá bytosť chce byť šťastná a hľadá šťastie skrze tento chtíč. Avšak takto nikdy skutočné šťastie nedosiahne. Musí ovládnuť sexuálny chtíč a nenechať sa ním rozrušovať. Potom môže byť šťastná.
Jednoduchšie ako ovládnuť svoj chtíč, je presmerovať ho tam, kde bude mať naozaj úžitok – presmerovať ho na Boha. Treba sa pýtať “Kto je Boh?”, “Je možné dosiahnuť večnú, bezpodmienečnú lásku? Je možné rozvíjať vzťah s Bohom?”

Presmerovanie chtíču

Učenie Hare Krišna tento chtíč smeruje na Krišnu – Najdokonalejšiu božskú osobu, ktorá je popisovaná v písmach (Krišna, Šrímad Bhágavatam, Bhagavad-gíta, Brahma Samhita, Šrí Išopanišády,…). Krišna má také vlastnosti, ktoré každú živú bytosť prirodzene priťahujú. V Krišnovej spoločnosti je každý prirodzene blažený. V súčasnom veku sa Krišna inkarnuje v podobe Hare Krišna mahá-mantry. To znamená, že Hare Krišna mahá-mantra a Krišna samotný sa od seba nelíšia. Keď počujeme Hare Krišna mahá-mantru, nachádzame sa priamo v Krišnovej spoločnosti. Už len samotná prítomnosť Krišnu očisťuje živú bytosť od chtíču, hnevu, nenávisti, pýchy a všetkých ďalších zlých vlastností a závislostí. Každý kto počúva a spieva
Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare
sa (postupne) očisťuje. Spievanie Hare Krišna mahá-mantry funguje opačne ako hmotný chtíč. Hmotný chtíč je na začiatku ako nektár a na konci ako jed (Bg 18.38) . Spievanie Hare Krišna je na začiatku ako jed, takmer nikoho nebaví počúvať a spievať hodiny a hodiny Hare Krišna mahá-mantru, ale keď sa naše vedomie pomocou transcendentálneho zvuku mahá-mantry očistí, zrazu budeme cítiť nevysvetliteľnú chuť v počúvaní a spievaní Hare Krišna mahá-mantry a budeme chcieť spievať viac a viac. Budeme chcieť byť v spoločnosti Krišnu, pretože z neho pramení skutočná blaženosť. Krišna znamená “všepríťažlivý” – priťahuje všetkých. Počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry rozvíjame svoju prirodzenú náklonnosť ku Krišnovi a zduchovňujeme svoje hmotné zmysly. Hmotnými zmyslami nie sme schopní vnímať Krišnu. Jedine keď sú zduchovnené, môžeme pociťovať transcendentálnu blaženosť.

Očistný účinok mahá-mantry

Keď človek nemá žiadnu skúsenosť s očistným účinkom Hare Krišna mahá-mantry, je tomu ťažké uveriť a porozumieť. Len s očisteným vedomím je možné chápať duchovné témy. Keď tomu nerozumiete, nič si z toho nerobte. Len spievajte Hare Krišna a čoskoro budete chápať viac a viac. Každý, kto má osobnú skúsenosť s očistným účinkom Hare Krišna mahá-mantry to môže potvrdiť.

Chceme lásku, ale máme chtíč

Prirodzenou túžbou živej bytosti je túžba po šťastí a láske. Ale v hmotnom svete je živá bytosť zmätená a ovládaná chtíčom túži po dočasnom pôžitku neuvedomujúc si, že keď tento dočasný pôžitok pominie, príde na rad utrpenie. Ak nechceme viac trpieť, musíme presmerovať svoj chtíč na Najdokonalejšiu osobu, ktorá nás nikdy nesklame a tou je Krišna – Najvyššia Božská Osobnosť.
krishna-syamasundara_1

Dosiahnutie dokonalosti načúvaním Šrímad Bhágavatam

O Krišnovi sa veľa píše v Šrímad Bhágavatam, ktorý obsahuje príbehy ľudí (svätcov), ktorí majú s Krišnom osobnú skúsenosť. Každý, kto pozorne načúva Šrímad Bhágavatam, môže dosiahnuť najdokonalejší stav bytia – lásku k Bohu (Prema Bhakti). Šrímad Bhágavatam je rozsiahle literárne dielo. Je to literárna inkarnácia Krišnu (SB 1.3.40). Obsahuje 18 000 veršov. Veľa veršov v Šrímad Bhágavatam pojednáva o tom, ako môže podmienená živá bytosť obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Bohom a dosiahnuť tak večné postavenie plné poznania a blaženosti. Trefné výklady Šrílu Prabhupádu sú čerešnička na torte.
“Pravidelnou návštevou prednášok z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je všetko nepriaznivé v srdci takmer zničené. Láskyplná služba Osobnosti Božstva, Śrī Kṛṣṇovi, ktorý je ospevovaný transcendentálnými piesňami, sa tak stane nezvrátiteľnou skutočnosťou.” [SB 1.2.18]

Šrímad Bhágavatam môžete čítať online na: www.vedabase.com/cs/sb

Alebo si ho môžete objednať na: http://govindabutik.sk/

Prednášky zo Šrímad Bhágavatam bývajú každé ráno o 7:40 v chrámoch Hare Krišna – http://iskcon.sk/kontakt/

Presmerujte svoj chtíč po zmyslovom pôžitku → na dosiahnutie dokonalosti, spievajte Hare Krišna a buďte šťastní! Naozaj šťastní.

“O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.” [BG 18.37]

Materializmus prezlečený za duchovno

Keď je človek veriaci, to ešte neznamená, že praktikuje duchovný život. Veriaci ľudia sú zvyčajne materialisti, ktorí sa skrývajú za rúško takzvaného duchovna. Obzvlášť kresťania, ktorých na ulici stretávam. Česť výnimkám. Nájdu sa aj pekní kresťania, ktorí skutočne nasledujú Ježišovo učenie, čerpajú inšpiráciu z Biblie, niektorí sa dokonca modlia na ruženci a neodsudzujú tých, ktorí praktikujú duchovný život odlišným spôsobom a snažia sa pochopiť aj iné učenia. To sú praví kresťania, ktorí skutočne nasledujú Ježišovo učenie. Takých kresťanov stretávam zriedkavo. Kresťania, ktorí sa skrývajú za rúško duchovna, zvyčajne tvrdia, že len skrze Ježiša Krista je možné dosiahnuť spasenie. Pritom jedia mäso, opíjajú sa, porušujú desatoro ako na bežiacom páse a modlia sa len vtedy, keď niečo potrebujú. Myslia si, že keď pôjdu na spoveď, tak sú očistení a môžu znova páchať hriešne činnosti. To je materiálne vedomie. Keby ich Ježiš videl, chytal by sa za hlavu čo v jeho mene páchajú.

Materiálne bohatstvo a duchovný život

Človek, ktorý berie duchovný život vážne, sa neženie za materiálnymi statkami a snaží sa neustále očisťovať svoje srdce od chtíču, hnevu, nenávisti, chamtivosti, pýchy, egoizmu, aby dokázal vnímať Boha. Nejaké materiálne zabezpečenie je potrebné, ale keď sa to s ním preháňa, ničí to duchovný život. „Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako bohatý vojde do Božieho kráľovstva.“ – MK 10.25

Nie každý, kto sa vydáva za duchovného, je naozaj duchovný

Raz som stretol jedného staršieho kresťana, ktorý bol v mladosti miništrant a hovoril mi ako si farári aj miništranti potajomky brali peniaze zo zvončeka. Niektorí veriaci sú schopní do zvončeka v kostole vhodiť desiatky Euro s nádejou, že to pôjde na dobrú vec. No keď sú miništranti aj farári chamtiví, veľa peňazí vo zvončeku neostane. Tak to bohužiaľ funguje, keď je srdce ľudí znečistené chamtivosťou.

Ľudia, ktorí berú duchovný život len tak vlažne, aby sa nepovedalo, neurobia veľký pokrok a neočistia svoje srdcia od chtíču, hnevu, nenávisti, chamtivosti, pýchy, egoizmu a ďalších nepekných vlastností. Na druhej strane ľudia, ktorí sa úprimne snažia praktikovať duchovný život a nasledujú učenie ľudí, ktorí majú očistené srdce, môžu urobiť veľký pokrok a stať sa lepšími ľuďmi. Keby všetci kresťania úprimne nasledovali učenie Ježiša, svet by vyzeral inak. Keby sa všetci ľudia chceli úprimne polepšiť, úprimne by nasledovali mahátmov – veľké duše ako bol Ježiš, Buddha, Mahátma Gándhí, Matka Tereza, Šríla Prabhupáda a ďalší. Úprimne by sa od nich učili pokore, milostivosti, súcitu, skromnosti, nenásiliu a iným pekný vlastnostiam, ktoré majú veľké duše.

Bg 16.1-3 — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.

Bg 16.4 — Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy.

Užívanie si

Ľudia si chcú užívať zmyslového pôžitku – mať nezáväzný sex, piť alkohol, jesť mäso, hazardovať so zdravím a životom – jazdiť rýchlo na bicykli, motorke, alebo na aute, skákať z lietadla padákom a ďalšie veci, ktoré síce dokážu vyplaviť na chvíľu endorfíny do mozgu a vyvolať dočasný pocit šťastia, ktorý všetky živé bytosti prirodzene hľadajú a chcú zažívať, ale keď šťastie vyprchá, ľudia sú opäť v krutej realite a opäť vyhľadávajú ako by sa z tejto krutej reality vymanili.

„Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“ [Bg 18.38]

Zmyslový pôžitok je na konci ako jed

Veľké duše vedia, že v zmyslovom pôžitku skutočné šťastie nie je a svoje životy zasvätia službe Bohu a teda aj všetkým živým bytostiam a to im prináša skutočné, trvalé šťastie. Ak robíme štasnými iných, sme prirodzene šťastní aj my. Dôležité je vedieť ako skutočne spraviť iných šťastných. Duša nie je hmotná a preto nemôže nájsť skutočné šťastie v hmote. Duša je večná a preto, keď je pod vplyvom ilúzie dočasnosti, trpí. Keď sa živá bytosť stotožňuje s telom, myslí si, že keď uspokojí telo a jeho zmysly, že bude šťastná. To je práve tá ilúzia. V zmyslovom pôžitku je len krátkodobé šťastie. Trvalé šťastie je možné dosiahnuť, keď sa živá bytosť vymaní z ilúzie a zaujme svoje prirodzené, služobnícke postavenie. Ľudia, ktorí zasvätili svoje životy službe iným, sú skutočne šťastní. Služba je v duchovnom svete najvyšší princíp. Každý chce slúžiť každému. Pre oslobodenú živú bytosť je prirodzené slúžiť. No v hmotnom svete chcú živé bytosti oklamané ilúziou slúžiť len svojim zmyslom a tak vykorisťujú ostatných a spôsobujú utrpenie.

Živá bytosť pochádza z duchovného sveta a môže byť skutočne šťastná jedine vtedy, keď bude nasledovať duchovné princípy. Pokiaľ sa bude stotožňovať s hmotou, nikdy nemôže byť blažená. Ryba môže byť šťastná len vo vode. Ak je na súši, len trpí. Môžeme ju polievať vodou a to jej navodí ilúziu, že je vo vode a bude na chvíľu šťastná. No akonáhle ju prestaneme oblievať, znova bude trpieť. Rovnako ako ryba oblievaná na súši fungujú živé bytosti v hmotnom svete. Chvíľu sú šťastné a keď šťastie pominie, tak trpia. Môžeme to vidieť všade. Začiatky vzťahov, keď sú partneri do seba zamilovaní sú úžasné, priam extatické. No po čase zamilovanosť pominie a prichádza tvrdá realita a následne vzťahové problémy. Na začiatku si človek môže užívať alkoholové opojenie, no o pár hodín, keď vytriezvie, príde utrpenie v podobe opice. Rovnako je to so všetkým zmyslovým pôžitkom. Na začiatku je ako nektár a nakonci ako jed. Bhagavad-gíta taká, aká je hovorí, že šťastia pochádzajúceho zo zmyslového pôžitku by sme sa mali za každú cenu vyvarovať. Svoje zmysly by sme mali zamestnať v službe ostatným, s vedomím, že sú to čiastočky Boha. Len tak budeme skutočne šťastní a vnútorne naplnení. Žiadny materiálny pôžitok nemôže priniesť duchovnej bytosti skutočné, trvalé šťastie.

Bg 18.37 – O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.

Služobnícky postoj

Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme sa venovať sebarealizácii, aby sme sa zbavili zlých vlastností ako pýcha, chamtivosť, hnev, žiadostivosť,… a naučili sa prijať pokornú pozíciu služobníka, ktorá je pre nás prirodzená. Keď sa povie „Služobník“, mnohí ľudia si pod tým pojmom predstavia otroka. Skúšali ste už niekomu slúžiť bez nároku na odmenu? Aký ste z toho mali pocit? Ja veľmi dobrý. Čím viac budeme slúžiť, tým viac nás to bude uspokojovať až nakoniec zistíme, že sme oveľa šťastnejší ako keď myslíme len na seba.

Najúčinnejší spôsob sebarealizácie v tomto veku je bhakti jóga – jóga oddanosti. Byť oddaný znamená nekonať len pre svoj zmyslový pôžitok, ale zamestnať svoje zmysly v službe Bohu a teda všetkým jeho čiastočkám – živým bytostiam. Bhakti jógu učí Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu (ISKCON – www.iskcon.sk).

Spoločnosť môže byť funkčná a šťastná jedine vtedy, keď budú mať všetci služobnícky postoj. Ja pomôžem tebe a ty mne. A spolu budeme pomáhať zase ostatným. Nezištne. Pokiaľ sú ľudia pyšní, egoistický, hnevliví a chamtiví, v spoločnosti nemôže vládnuť príjemná atmosféra.

IMG_20160528_070146

Keď porovnám atmosféru v spoločnosti, ktorá sa ženie len za zmyslovým pôžitkom a spoločnosti, ktorá kráča cestou sebarealizácie a služobnícky postoj je pre ňu prirodzený, vidím priepastný rozdiel. V spoločnosti, ktorá sa zaoberá len zmyslovým pôžitkom vládne strach, hnev, sebectvo, nenávisť, vykorisťovanie, chamtivosť, bezohľadnosť a iné nepekné vlastnosti. Všade, kde sa pozrieme, môžeme vidieť tieto vlastnosti.

U ľudí, ktorí sa zaoberajú sebarealizáciou, môžeme tiež vidieť nepekné vlastnosti, ale v oveľa menšej miere. Sú to len zbytky z minulosti. Ľudia, ktorí sa vážne venujú duchovnému životu, zmierňujú a vykoreňujú svoje zlé vlastnosti a rozvíjajú pekné vlastnosti. Každý, kto sa úprimne venuje duchovnému životu, má s tým osobnú skúsenosť. Podľa toho, či sa nám darí zbavovať sa svojich zlých vlastností, nechcených návykov a rozvíjať dobré vlastnosti, vieme ako robíme pokrok v duchovnom živote.

Zmysel duchovného života

Zmyslom duchovného života nie je jednať pre svoj zmyslový pôžitok. To je zmysel materializmu. Zmyslom duchovného života je obnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom, aby sme sa mohli vrátiť späť do duchovného sveta a tam byť večnými služobníkmi, zažívať večnú blaženosť a mať úplné poznanie. Z časti to môžeme zažívať už v tomto živote, keď budeme úprimne praktikovať duchovný život. Jedna z praktík je Bhakti jóga. Jóga znamená spojenie – v Bhakti jóge to znamená spojenie s Najvyšším Pánom. Vďaka Bhakti jóge môžeme skutočne pochopiť kto je Boh a obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Ním.

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva. [Bg 18.55]

Ak chceme byť skutočne šťastní, mali by sme sa usilovať o sebarealizáciu, o duchovný rozvoj a neoddávať sa zmyslovému pôžitku, ktorý bráni v duchovnom pokroku a teda v dosiahnutí skutočného šťastia.

Odporúčaný spôsob sebarealizácie v tomto veku je počúvanie, spievanie, či recitovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Táto mahá-mantra je základ Bhakti jogy. Očisťuje srdce od chtíču, hnevu, závislostí a všetkých negatívnych vlastností a emócií a obnovuje náš zabudnutý vzťah s Bohom. Keď vyslovujeme mahá-mantru, je to ako keď malé dieťa plače za matkou. My sme malé dieťa a Krišna je  Každý, kto vyskúša každý deň počúvať, spievať, alebo recitovať Hare Krišna mahá-mantru, pocíti už po niekoľkých mesiacoch na sebe zmenu. Môžete tomu veriť, neveriť, alebo si to overiť. Proces Bhakti jogy je vedecký proces. Každý sa môže stať vedcom a overiť si tieto predpoklady pokusom – počúvaním, spievaním, či recitovaním Hare Krišna mahá-mantry. Je to tak jednoduché. Jednoduchšie už to nemôže byť. Spievajte Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare a buďte šťastní.

Duchovný život v praxi

Praktikovať seriózny duchovný život v materiálnom svete je celkom náročné. Ľudia zvyčajne chodia raz za týždeň do chrámu a to je celý ich duchovný život. Kresťania chodia na spovede a myslia si akí sú zbožní, pritom mnohí z nich jedia mäso (porušujú prikázanie „Nezabiješ!“), pijú alkohol, majú nezáväzný sex, hazardujú a nesprávajú sa príliš pekne ku svojim blížnym. A nie len kresťania, ale aj iní materialisti, ktorí sa schovávajú za rúško duchovna.

Duchovný život obsahuje oveľa viac ako len chodenie do chrámov. Každý môže čítať duchovné knihy, modliť sa alebo meditovať každý deň, navštevovať chrámy, kde sa stretne s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a tak môže získať inšpiráciu pre svoj duchovný život. Všetky naše činnosti môžu byť zamerané na duchovný rozvoj. Len sa musíme naučiť ako. A to práve učí Bhakti jóga. Naša práca, varenie, upratovanie, nakupovanie, písanie, maľovanie… toto všetko môžu byť duchovné činnosti ak sú vykonávané so správnym vedomím.

Čo sa týka Bhakti jógy, spočiatku môže stačiť počúvanie, spievanie, či recitovanie Hare Krišna mahá-mantry, no neskôr človek získa väčšiu chuť v rozvíjaní duchovného poznania a bude sa chcieť venovať duchovnému životu naplno. Na to slúžia chrámy, v ktorých sa človek naučí praktikovať duchovný život. Po celom svete sú rôzne chrámy. Pre praktikovanie Bhakti jógy slúžia chrámy Hare Krišna, ktoré nájdete na www.iskcon.sk a www.iskcon.cz

Veľa šťastia na Vašej ceste životom.

Význam ľudského života

Čím sa líši ľudský život od zvieracieho? Ľudia majú so zvieratami veľa spoločného, no predsa sa v niečom líšia – ľudia sa môžu pýtať a dostávať odpovede. Môžeme sa napríklad pýtať aký je zmysel života. Prečo sme vlastne na tomto svete, v tomto vesmíre, aký veľký je vesmír, ako vznikol život,… rôzne náboženstvá a učenia dávajú na tieto otázky rôzne odpovede. Rôzni ľudia majú rôzne vedomie a tak niekomu stačí jednoduchšie vysvetlenie, iní chcú vedieť viac a potrebujú komplexnejšie vysvetlenie.

Veda

Vedci študujú hmotu a snažia sa tiež objaviť odpovede na rôzne otázky o našej existencii. Niektorí ľudia sa uspokoja s doterajšími vedeckými vysvetleniami a iným to nestačí a sa snažia sa ísť ešte hlbšie a dozvedieť sa viac. Veda stále nepozná odpovede na rôzne otázky.

Náboženstvá

Niektorí ľudia sa uchyľujú k náboženstvám a náboženské písma bez akéhokoľvek kritického myslenia považujú za pravdivé. Inak povedané, slepo veria týmto písmam.

Véda

Slovíčko „Véda“ pochádza zo sanskritu a znamená poznanie. Védy sú komplexné písma zo starovekej Indie, ktoré obsahujú všetko potrebné o živote. Sú akýsi manuál na život. Obsahujú liečiteľstvo, vznik vesmíru a života v ňom, spoločenské usporiadanie, etiketu, náboženský život a veľa ďalšieho.

Niektorí ľudia prijímajú poznanie vo Védach za Absolútnu pravdu. Avšak takisto iní ľudia prijímajú ako Absolutnú pravdu Bibliu, Korán, Kabalu, či iné písma. Ako sa má z toho človek vysomáriť?

Jedna možnosť je študovať všetky písma, všetky náboženstvá a učenia, porovnať ich a vybrať si to najlepšie. Toto je celkom náročné. Ľudia si zvyčajne vyberú to, čo im je najbližšie. V akej spoločnosti sa pohybujú, takí sú. Ak sa niekto pohybuje v kresťanskej spoločnosti, je veľká šanca, že bude kresťan a za Absolútnu pravdu bude považovať len Bibliu a nič iné. Takisto je to aj s inými veriacimi ľuďmi. Za Absolútnu pravdu považujú len to svoje bez toho, aby preskúmali iné učenia. Tento pohľad na život je veľmi obmedzený.

Keď som vysvetľoval jednému kresťanovi, že Védy obsahujú oveľa viac poznania ako Biblia, samozrejme namietal. Nemal ani poňatia o védach a tvrdohlavo tvrdil, že v Biblii je všetko. Ja som sa mu snažil vysvetliť, že v Biblii bude márne hľadať ako vznikol vesmír, čo je duša, ako funguje hmotná príroda, správne spoločenské usporiadanie atď.

Veriť, vedieť, pochopiť

Je rozdiel v tom, či človek verí, vie, alebo chápe. Veriť môžem čomukoľvek a komukoľvek, no to ešte nezaručuje, že je to naozaj tak. Mnohí ľudia veria veľa veciam bez toho, aby si to overili. Rôzni ľudia majú rôzne presvedčenia a medzi týmito presvedčeniami sú často rozpory a na základe nich vznikajú v spoločnosti konflikty. Len preto, že jeden človek prijal svoje presvedčenie za Absolútnu pravdu, ktorá sa bije s presvedčením iného človeka, ktorý prijal svoje presvedčenie za Absolútnu pravdu. To je hlúpe a detinské. Inteligentní dospelí ľudia by sa mali snažiť vedieť a chápať.

Všetci vieme, že oheň páli. Ako to vieme? Máme s tým osobnú skúsenosť. Keď sme boli malé deti, rodičia nám hovorili, že oheň páli. My sme im mohli veriť, neveriť, alebo si to overiť. Mne samozrejme nestačilo veriť, či neveriť a musel som sa popáliť, aby som získal poznanie, že oheň naozaj páli. Tak som pochopil, že rodičia neklamali a už som vedel ako to naozaj je.

Takisto by sme sa mali snažiť vedieť načo vôbec žijeme… aký je zmysel ľudského života? Aký je zmysel celého stvorenia? Ako celý vesmír vôbec vznikol a prečo? Jednoduchí ľudia prijímajú jednoduché vysvetlenie. Vraj na začiatku nebolo nič a z toho nič bol zrazu veľký tresk, z ktorého vznikol vesmír, galaxie, planéty a život. Keď sa nad tým človek zamyslí, tak je to totálne psycho a nedáva to žiadny zmysel. Aby to zmysel dávalo, teória vyžaduje prítomnosť Inteligencie.

Mali by sme hľadať vysvetlenia, ktoré zmysel dávajú. Lenže materialistovi nedáva zmysel stvorenie popísané v náboženstvách a nábožensky založeným ľuďom nedáva zmysel veľký tresk. Keď sa na to pozrieme logicky, tak každý výtvor potrebuje stvoriteľa. Obraz tvorí maliar, hudobnú skladbu hudobník atď. Nič sa nedeje len tak pre nič za nič. Všetky deje majú svoj význam. Prší, aby rastliny mohli rásť. Rastliny vytvárajú kyslík, aby zvieratá a ľudia mohli dýchať, Slnko dáva teplo a svetlo atď. Celé toto stvorenie je tak dokonalé, že môžeme vážne spochybňovať takzvané vedecké teórie o vzniku sveta.

Načo žijeme?

Aj ľudský život má určitý význam. Človek je tvor tvorivý, ale aj zvedavý. Chce prirodzene vedieť o tomto stvorení viac. Prirodzene hľadá odpovede na svoje otázky. Môže ich nájsť v rôznych učeniach, ktoré učia ako vznikol život, vesmír a aký je zmysel ľudského života. Alebo ich môže hľadať vo vede, ktorá skúma len hmotnú podstatu sveta a tak jej unikajú hlbšie súvislosti.

Problém je, že rôzne učenia podávajú rôzne vysvetlenia a potom sú z toho ľudia zmätení. Ľudia často len veria, alebo neveria. Málokedy si nadobudnuté vedomosti overia. Preto sú zmätení a vznikajú medzi nimi nedorozumenia a hádky: „Ježiš je Boh. Verte v Ježiša a budete spasení. Len cez Ježiša Krista dosiahnete spasenie!“, „Allah je najväčší!“, „Krišna je Najvyššia Osobnosť Božstva!“.

Hippiesákov v šesťdesiatych rokoch nenapĺňal materialistický spôsob života. Mnohí hippiesáci pochádzali z bohatých rodín, ale neboli šťastní. A tak hľadali šťastie v drogách a sexe. Tam ho tiež nachádzali len dočasne a ich životy boli stále akési prázdne.

Keď Šríla Prabhupáda prišiel v roku 1965 do USA, už len svojim výzorom zaujal veľa ľudí, hlavne hippiesákov. Ľudia vytušili, že im Šríla Prabhupáda niečo priniesol. Priniesol im poklad v podobe vedomia Krišnu, ktoré mnohých ľudí uchvátilo a začali sa mu venovať naplno. Konečne našli naplnenie, ktoré toľko hľadali.

Vedomie Krišnu

Vedomie Krišnu nie je len akési náboženstvo, ktoré učí ľudí uverte a budete spasení. Kdeže… Vedomie Krišnu je oveľa viac. Je to pôvodné vedomie živej bytosti. Každá živá bytosť pochádza z duchovného sveta, ale kvoli svojej túžbe stať sa ovládateľom sa živé bytosti dostávajú do hmotného sveta, kde majú možnosť vyskúšať si aké je to byť ovládateľom. Mnohé životy sa snažia ovládať hmotnú prírodu a užívať si zmyslový pôžitok. Mnohé životy premárnia a nezistia aký je skutočný zmysel ľudského života. Až po mnohých, mnohých životoch dospeje živá bytosť k záveru, že v tomto svete niet skutočného šťastia a začne hľadať skutočné šťastie a zmysel života.

Ten, kto hľadá, nájde. Našťastie existujú osobnosti, ktoré si nenechávajú svoje poznanie len pre seba a šíria ho medzi ostatných. Šríla Prabhupáda zasvätil väčšinu svojho života šíreniu vedomia Krišnu v angličtine. Vďaka Šrílovi Prabhupádovi sa rozšírilo vedomie Krišnu z Indie do celého sveta behom pár rokov (1965 – 1977) a tak tisíce ľudí po celom svete objavili skutočný zmysel ľudského života a dostali tak šancu žiť kvalitnejší život, ktorý vedie k oslobodeniu.

Sebarealizácia

Ľudský život nie je určený pre uspokojovanie zmyslov. To robia aj zvieratá – jedia, spia, pária sa a obraňujú sa. Ľudský život je určený na sebarealizáciu a obnovenie svojho zabudnutého vzťahu s Bohom. V súčasnom veku hádky a pokrytectva je podľa Véd odporúčaný spôsob sebarealizácie počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Táto mahá-mantra prebúdza naše pôvodné vedomie – vedomie Krišnu. Rozdiel medzi teóriou a praxou je ten, že praxou získame skúsenosť a teda aj hlbšie poznanie. Môžeme veriť, alebo neveriť, že Hare Krišna mahá-mantra očisťuje naše vedomie, alebo si to môžeme jednoduchým experimentom overiť a získať tak poznanie – osobnú skúsenosť, ktorá je lepšia ako viera, či mentálna špekulácia. Môžeme tak získať poznanie či to funguje a čo znamená očisťovanie vedomia. Zo začiatku stačí venovať opakovaniu Hare Krišna mahá-mantry 5 minút denne. Aj ten najzaneprázdnenejší človek na svete si nájde 5 minút denne na recitovanie jednoduchej mahá-mantry.

Mnohí ľudia považujú vedomie Krišnu za akúsi vieru bez toho, aby mali o tom hlbšie poznanie. Vytvárajú si rôzne pochybné domnienky, ktoré nemajú s realitou nič spoločné. Ak chceme niečo naozaj vedieť, musíme mať aj osobnú skúsenosť. Osobná skúsenosť je nad všetky mentálne špekulácie. Každý môže osobnou skúsenosťou pochopiť aký je skutočný zmysel ľudského života a nemusí si vytvárať rôzne filozofické špekulácie, ktoré ľudí len zbytočne popletú.

Šríla Prabhupáda často spomínal Hare Krišna mahá-mantru vo svojich knihách. Ak živá bytosť skúsi tento jednoduchý proces sebarealizácie opakovaním Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare, rozvinie svoje vedomie a bude tak môcť chápať duchovné námety a veľa iného.

Rozvíjanie a znovuobnovenie vedomia Krišnu je zmysel ľudského života a liek na všetky problémy na svete. Za toto tvrdenie sa môžu podpísať tisíce ľudí, ktorým učenie Hare Krišna pomohlo skvalitniť ich život a stať sa lepšími ľuďmi.

Učenie Hare Krišna s nikým nesúperí. Len učí ľudí ako môžu skvalitniť svoj život a nájsť hlbší zmysel života a ľudia vďaka praktikovaniu tohto učenia dosahujú viditeľné výsledky. Každý, kto vyskúšal ísť cestou sebarealizácie spievaním Hare Krišna mahá-mantry môže potvrdiť účinky mahá-mantry. Preto sa nejedná o nejakú slepú vieru, či dogmu. Vedomie Krišnu je liek na všetky problémy ľudstva. Ak by sa všetci ľudia venovali spievaniu Hare Krišna, svet by bol rajom.

Ak chcete zlepšiť svet a naplniť zmysel ľudského života, spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte šťastní.

Znie to jednoducho a je to jednoduché. Naozaj. Stačí to len skúsiť a neskôr vďaka očistenému vedomiu pochopíte viac.

Pozor na fanatizmus (nie len) v náboženstve

Pri distribúcii kníh Šrílu Prabhupádu často stretávam sfanatizovaných kresťanov, ktorí tvrdia, že len cez vieru v Ježiša Krista je možné dosiahnuť spasenie. Všetky ostatné cesty považujú za Satanovo dielo a preto k nim majú odpor a majú z nich strach. Keď títo sfanatizovaní kresťania vidia, alebo počujú slovíčka ako „jóga“, „karma“, „reinkarnácia“, „Krišna“, okamžite sa odvracajú. Niektorí farári v kostoloch do svojich ovečiek zasievajú myšlienky, že iné učenia sú zcestné a nebezpečné. Aby im náhodou ich ovečky neušli niektorou z týchto ciest. Ľudia sfanatizovaní vierou nedokážu triezvo rozmýšľať, nedokážu používať inteligenciu. Slepo prijímajú idey, ktoré do nich zasiali. Takýto stav vedomia je veľmi smutný a je veľmi smutné, že sa do tohto paralyzovaného stavu dostalo veľmi veľa ľudí. Netýka sa to len kresťanov, ale prakticky všetkých ľudí, ktorí čokoľvek prijímajú ako pravdu bez toho, aby si to overili. Nemusíme veriť, alebo neveriť. Radšej si priznajme, že nevieme ako sa veci majú. Každý, kto verí, alebo neverí, v skutočnosti nevie. Ak by vedel, nemusel by veriť alebo neveriť.

Veriť nestačí

Existujú rôzne praktické učenia (Buddhizmus, Hare Krišna, Šamanizmus, Ezoterika…), vďaka ktorým si človek svoju vieru môže overiť, ale slepo veriaci kresťania tieto učenia zavrhujú a považujú ich za zcestné a nebezpečné. Pretože si myslia, že stačí len keď budú veriť v Ježiša a budú spasení. Aká idylka. Keď stretnem fanatického Kresťana, zvyčajne mu poviem, že svoju vieru by sme mali overiť. Niektorí na mňa nechápavo pozerajú a iní o tom začnú uvažovať. Pre mnohých lenivých ľudí je jednoduchšie uveriť hocičomu bez toho, aby sa nad tým zamysleli. Sú ako malé deti, ktoré veria, že Ježiško nosí darčeky. Aj ja som veril na Ježiška. Snáď každý veril na Ježiška. Ale keď verím na Ježiška, znamená to, že Ježiško naozaj existuje a nosí darčeky? Keď verím čomukoľvek, znamená to, že je to tak? Nie. Ľudia slepo veria rôznym výmyslom a považujú tieto hlúposti za pravdu. Akonáhle človek niečomu uverí, vytvorí si o tom idealistický obraz a už nezapája svoju inteligenciu. To je chyba. Nenechajme svoju myseľ a inteligenciu zmraziť slepou vierou. Inteligentný človek by sa mal snažiť overiť si svoju vieru.

Pozor na fanatizmus

Inteligenciu sme dostali, aby sme mohli získavať poznanie, aby sme si mohli svoju vieru overiť. Každý inteligentný človek by sa mal snažiť vedieť, nie len slepo veriť. Pretože ak ľudia len slepo veria, sú veľmi ľahko manipulovateľní. Tendenciu slepo veriť využívajú rôzne sekty, ktoré ľuďom natlačia do hlavy rôzne výmysly a ľudia sú potom z toho zmagorení, strácajú schopnosť triezvo uvažovať.

Ak budeme len slepo prijímať náboženské písma ako Absolútnu pravdu bez toho, aby sme im rozumeli, budeme za fanatikov. Ak budeme čokoľvek slepo prijímať ako Absolútnu pravdu, budeme za fanatikov.

Fanatizmus v akejkoľvek podobe je nebezpečný. Sfanatizovaný človek nedokáže triezvo rozmýšľať. Pozor na to.

V histórii môžeme nájsť veľa príkladov fanatizmu – križiacke výpravy, upaľovanie čarodejníc, fašizmus, nacionalizmus, terorizmus, atď.

Fanatizmus a agresia

Fanatizmus sa zvyčajne prejavuje agresiou a utláčaním ostatných. Kamarátovi raz našiel jeho sfanatizovaný veriaci otec Bhagavad-gítu a mal s otcom konflikt. Len kvoli tomu, že jeho otec fanatik považuje Bibliu za jediné sväté písmo a všetko ostatné je pre neho dielo diabla. Totálne psycho. Sfanatizovaní ľudia stratili inteligenciu a schopnosť triezvo rozmýšľať.

Ako sa vyhnúť slepej viere a fanatizmu

V prvom rade treba mať na pamäti, že naša viera neurčuje realitu. Môžeme veriť hocijakej hlúposti, no to ešte neznamená, že je to tak ako si myslíme. Mnohí ľudia to majú naopak. Niečomu veria, niečo si myslia, nemajú to ani overené, ale považujú to za pravdu. To nie je príliš rozumné. Je to hlúpe. Svoju vieru by sme si mali overiť, aby sme získali poznanie.

Teória + prax = poznanie

Pokiaľ má človek len teóriu bez praxe, má len slepú vieru. Ak si však teóriu overí v praxi, získa poznanie a už nebude len veriť, ale bude vedieť ako to je. Napríklad rodičia môžu hovoriť dieťaťu: „Nedotýkaj sa toho sporáka, lebo páli“. Dieťa im môže veriť, alebo neveriť. Sporák môže páliť, ale aj nemusí. Dieťa je zvyčajne zvedavé a chce vedieť či sporák páli a dokne sa ho – získa osobnú skúsenosť. Potvrdí, alebo vyvráti teóriu, že sporák páli. A tak získa určité poznanie. „Rodičia mi hovorili, že sporák páli. Ja som im neveril, dotkol som sa sporáka a popálil som sa. Už budem vedieť, že sporák krátko po varení páli a nebudem sa ho dotýkať“.

To je princíp. Teoretická časť by mala byť spojená s praxou. Tak najviac pochopíme a už nebudeme musieť len slepo veriť, ale budeme vedieť.

Prax v Hare Krišna

Šríla Prabhupáda, zakladateľ Medzinárodného hnutia pre vedomie Krišnu (ISKCON) neučil „Uverte a budete spasení“. Učil: „Spievajte Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare, čítajte knihy, ktoré som napísal, jedzte prasádam (vegetariánske jedlo obetované Krišnovi), združujte sa s oddanými Krišnu a vďaka tomuto procesu urobíte duchovný pokrok a pochopíte aký je skutočný zmysel ľudského života a čo je vedomie Krišnu.“

Tento jednoduchý praktický proces učenia Hare Krišna pomohol státisícom ľudí po celom svete objaviť skutočný zmysel ľudského života. Ľudia, ktorí praktikujú vedomie Krišnu, nemajú slepú vieru. Majú osobnú skúsenosť so zmenou vedomia a teda aj zmenou osobnosti. Vidia aké osobnosti sú duchovní učitelia a teda majú zosobnený dôkaz, že tento proces funguje.

Je obrovský rozdiel keď človek niečomu len slepo verí a keď si svoju vieru overí a získa osobnú skúsenosť.

Rola inteligencie v osobnej skúsenosti

Ak budeme svoju inteligenciu udržiavať v strehu, nemali by sme podľahnúť slepej viere. Inteligenciu môžeme použiť k tomu, aby sme mohli zvážiť či nám to, či ono učenie dáva aspoň trochu zmysel a či sa vydáme cestou rozvoja duchovného poznania (cestou sebarealizácie), alebo nie.

Osobnou skúsenosťou môžeme získať oveľa viac ako slepou vierou a fanatizmom. Osobnou skúsenosťou môžeme tiež veľa stratiť. Preto musíme zapojiť svoju inteligenciu a veľmi pozorne zvážiť či sa vydáme tou, či onou cestou.

Môžete vyskúšať spievať:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a získate osobnú skúsenosť s Hare Krišna mahá-mantrou, ktorá je na nezaplatenie. Môžete čítať o účinkoch mahá-mantry a môžete tomu veriť, alebo neveriť. Ale až keď ich pocítite na vlastnej koži, budete naozaj vedieť aké účinky má mahá-mantra.

Používajte inteligenciu

Neverte všetkému čo si prečítate, alebo čo vám niekto povie. Použite inteligenciu. Pokiaľ nebudete používať inteligenciu, veľmi ľahko sa zamotáte do nejakej sekty, ktorá vám vymyje mozog a budete len slepo veriť rôznym hlúpostiam. Radšej si priznajte, že neviete ako to je ako by ste mali veriť, či neveriť. Veriť a neveriť je pre deti. Dospelí by sa mali snažiť vedieť ako sa veci majú.

Veľa šťastia na ceste získavania skutočného poznania.

Ako môže vedomie Krišnu zlepšiť svet

Koncom roku 2016 a začiatkom roku 2017 som strávil 3 dni v chráme Hare Krišna – Simhachalam v Nemecku. Konal sa tam Sankírtanový festival, na ktorý prišli oddaní Krišnu z rôznych kútov Nemecka, zo Slovenska, z Česka, z Chorvátska, zo Škótska a z iných krajín. Už prvý deň som pochopil, že vedomie Krišnu je to, čo môže spojiť svet. Ľudia dnes žijú v ilúzii oddelenosti – som Slovák, som Nemec, som kresťan, som buddhista, som to, som ten, som tamto… tieto označenia žiaľ vytvárajú medzi ľuďmi oddelenosť a následne nedorozumenia a konflikty. V chrámoch Hare Krišna vládne úplne iná atmosféra ako v spoločnosti ľudí, ktorí žijú v ilúzii oddelenosti. Keď som bol svedkom ako všetci spoločne – Nemci, Slováci, Česi a ďalšie národnosti spievajú spoločne Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare, pocítil som zrazu jednotu. Zrazu mi to docvaklo. Docvaklo mi, že vedomie Krišnu spája ľudí. Je jedno či je niekto Slovák, Američan, Rus, kresťan, žid, moslim, ateista,… všetci môžu spievať Hare Krišna a všetci môžu pocítiť jednotu a zbaviť sa tak ilúzie oddelenosti, ktorá v spoločnosti vytvára len problémy.

Zmyslový pôžitok a sebectvo

Ľudia si chcú neustále užívať zmyslový pôžitok (sex, intoxikáciu, hazard,…) a to v nich vytvára sebeckú mentalitu, ktorá spôsobuje v spoločnosti nemalé problémy. Ľudia tak myslia len na seba a nehľadia na ostatných. Najskôr ja, potom ostatní. Potom spoločnosť vyzerá tak ako vyzerá – je plná hnevu, strachu, chamtivosti, nenávisti, neovládnutého chtíču, pýchy a ďalších nepekných vlastností a emócií. Takto však spoločnosť nemusí vyzerať. Záchrana pre spoločnosť je vedomie Krišnu, ktoré je riešením na všetky problémy.

Vedomie Krišnu

Ľudia, ktorí nasledujú učenie Hare Krišna, teda cestu sebarealizácie, pociťujú vo svojom vedomí obrovskú pozitívnu zmenu. Zbavujú sa závislostí (na sexe, na drogách – cigarety, káva, alkohol,…, na mäse, na hazarde) zlých vlastností (sebectvo, pýcha, hnevlivosť, chamtivosť, chtíč, faloš,…) a objavujú sa v nich dobré vlastnosti (pokora, milostivosť, odriekanie, štedrosť, pravdovravnosť…). Kedysi mali tiež sebeckú mentalitu, ale tým, že úprimne, vytrvalo, pravidelne a dlhodobo rozvíjajú vedomie Krišnu, sa táto sebecká mentalita vytráca a vynára sa mentalita služobníka.

Služobnícky vs. egoistický postoj

Postoj služobníka je pre egoistických ľudí neprijateľný a podradný. Egoistický človek si hovorí: „Prečo by som JA mal niekomu slúžiť? Nech slúžia mne.“ A presne tento egoistický postoj vytvára v spoločnosti najväčšie problémy. Každý chce, aby mu slúžili ostatní, ale takmer nikto nechce slúžiť. A to je problém.

V dnešnej dobe je služobnícky postoj nepochopený. Ľudia si služobníka mylne zamieňajú za otroka. Pritom každý je služobník, aj keď si to neuvedomuje. Rodičia slúžia deťom, deti slúžia rodičom, ľudia sa starajú o svojich domácich miláčikov, o iných členov rodiny a teda im tiež slúžia. Môžeme nájsť veľa príkladov kedy ľudia slúžia bez toho, aby si to uvedomovali. Mnohí ľudia sa venujú dobročinným činnostiam, alebo ich aspoň podporujú. Pre živú bytosť je služobnícky postoj prirodzený, ale kvoli vplyvu falošného ega sa tento služobnícky postoj vytráca a strieda ho sebectvo – len JA, JA, JA. Najskôr JA a potom ostatní. To je problém.

Pokiaľ ľudia budú myslieť len na seba, na svete bude veľa utrpenia. Ak chceme, aby bol svet lepší, musíme sa naučiť odstrániť túto sebeckú mentalitu a zaujať služobnícky postoj.

Chudoba by rázom zmizla keby sa medzi chudobných rozdelilo bohatstvo tých najbohatších ľudí a organizácií na svete. Vojny a iné spôsoby vykorisťovania by neexistovali, keby ľudia nepociťovali oddelenosť namiesto jednoty.

Všetko utrpenie na svete existuje kvoli nepriaznivým vlastnostiam. Všetky nepriaznivé vlastnosti vychádzajú z falošného ega, ktoré vytvára pocit oddelenosti. Z tohto pocitu oddelenosti potom vzniká sebecká mentalita „Ja a moje – môj dom, moja rodina, moje auto, moje telo, moje peniaze,…“. Akonáhle človek považuje niečo za svoje a veľmi sa k tomu pripúta, nedokáže sa s tým podeliť. Nedokáže poskytnúť dom, auto, peniaze, alebo čokoľvek iné na dobročinné účely. Aj to je problém. Keď si každý žgrloší len pre seba, prípadne pre svoju rodinu, nie je to pre spoločnosť príliš prospešné. Ak by sa ľudia dokázali podeliť s tým čo majú, svet by vyzeral inak ako vyzerá dnes. Keby sa ľudia zbavili chamtivosti a dokázali by si navzájom slúžiť, svet by bol rajom.

Život v ISKCONe

V Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu (ISKCON) vládne služobnícka nálada. Každý sa učí slúžiť ostatným a tak sa očisťuje od falošného ega a zbavuje sa sebeckej mentality.

vedsky sposob stolovania

Spoločnosť, ktorá funguje na báze pokory a slúženia, funguje úplne inak ako spoločnosť, ktorá funguje na báze falošného ega, pýchy, chamtivosti a pocitu oddelenosti. Je to priepastný rozdiel.

Veľa ľudí, ktorí sa rozhodli začleniť do Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu, boli spočiatku pyšní a egoistickí, chceli aby boli obsluhovaní namiesto toho, aby slúžili, boli pod nadvládou falošného ega a boli plní nepekných vlastností. No vďaka procesu sebarealizácie – Bhakti jóge (jóge oddanosti) sa z nich stali lepší ľudia.

Hare Krišna mahá-mantra

Súčasťou Bhakti jógy je počúvanie, spievanie, alebo opakovanie Hare Krišna mahá-mantry. Ľudia, ktorí vyskúšali počúvať, spievať, alebo len opakovať Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare si overili teóriu, že Hare Krišna mahá-mantra očisťuje vedomie od všetkého zlého a vytvára tak priestor pre všetko pozitívne. Mnohí ľudia sa vďaka Hare Krišna mahá-mantre zbavili zlých vlastností a emócií, závislostí a rozvinuli dobré vlastnosti.

Ak by sa viac ľudí zapojilo do praktikovania Bhakti jógy, svetu by to veľmi pomohlo.

13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o

Vedomie Krišnu a lepší svet

Ľudia potrebujú vedomie Krišnu ako soľ. Len kvoli nedostatku vedomia Krišnu existuje na svete utrpenie. Ľudia, ktorí sú na ceste sebarealizácie a rozvíjajú vedomie Krišnu, prirodzene chápu, že vedomie Krišnu je to, čo svet potrebuje najviac, pretože vedia ako im vedomie Krišnu pomohlo. Ale žiaľ ľudia pohrúžení v materialistickom vedomí vedomie Krišnu často odmietajú, považujú ho len za akúsi ďalšiu vieru a nevenujú mu ďalšiu pozornosť. Mnohí stále netušia čo vlastne vedomie Krišnu je. Preto je veľmi dôležité čo najviac šíriť vedomie Krišnu, aby ľudia aspoň mali možnosť prísť do styku s vedomím Krišnu a uvážiť či sa vydajú cestou sebarealizácie rozvíjaním vedomia Krišnu, alebo nie.

Ťažko je niekomu, kto je pod vplyvom falošného ega vysvetliť, že robí niečo zle a môže to robiť lepšie. Ťažké je ľuďom vysvetliť, že to čo v skutočnosti hľadajú a potrebujú, je vedomie Krišnu. Našťastie sa vždy nájde zopár duší, ktoré pochopili, že v hmotnom svete materiálnymi činnosťami nedosiahnu skutočné šťastie. Také duše sa vydajú cestou sebarealizácie a objavia skutočný poklad, v podobe vedomia Krišnu, ktorý tak dlho hľadali. Spievajte

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte šťastní. Skutočne šťastní.

kirtan