Archívy kategórie: Hare Krišna

Najlepšia charita

Vo svete existujú rôzne charitatívne organizácie, ktoré sa snažia pomáhať ľuďom. No väčšina z nich sa zameriava na hmotnú pomoc a rieši len dôsledky. Pomáhajú chudobným, chorým, sirotám, postihnutým prírodnými katastrofami atď. No z duchovného hľadiska sú to všetko len následky za minulé činy. Aby sme niekomu reálne pomohli, nestačí riešiť len dôsledky, ale treba vyriešiť príčinu – prečo sa to deje. Ako príklad môže poslúžiť prasknutý vodovod. Márne budeme dávať pod prasknutý vodovod kýbel… voda bude stále tiecť, musíme vodovod opraviť. A takisto ak chceme reálne niekomu pomôcť, musíme pracovať na odstránení príčin utrpenia.

Kedysi som chcel robiť dobrovoľníka v nejakej charite, ale neskôr mi došlo, že toto nie je reálna pomoc. Reálnu pomoc poskytuje organizácia menom ISKCON, ktorú založil Šríla Prabhupáda. Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu (ISKCON) sa zaoberá oddanou službou Krišnovi, ktorá je riešením príčin problémov a ich dôsledkov. Všetko, čo sa nám v živote deje, sú následky za naše minulé činnosti – karma (akcia -> reakcia). Karma je súhrn našich plodonosných činností, teda činností, ktoré sme robili pre vlastný zisk. Ak niekto pre vlastný zisk niekoho okradol, ako reakciu dostane to, že bude neskôr okradnutý, aby vedel aké to je. Zákon akcie a reakcie je prírodný zákon, ktorý platí pre každého a každému sa dostávajú výsledky podľa jeho minulého konania.

Karma nemusí byť len zlá, ale aj dobrá. Karma sa delí na:

  1. Zbožné výsledky zo zbožných činov
  2. Hriešne výsledky z hriešnych činov

Zbožné výsledky prichádzajú v podobe krásneho tela, hmotného blahobytu a pomerne dobrého života.

Hriešne výsledky prichádzajú v podobe chorôb, chudoby, prírodných katastrof, úrazov atď.

Šrímad Bhágavatam však učí, že aj takzvaná dobrá karma je zlá, pretože nás zaplieta v hmotnom svete a sme nútení opäť prijímať hmotné telo, aby sme mohli čerpať výsledky svojich minulých činov. Aj keď tie výsledky sú príjemné, stále sú hmotného charakteru a jedného dňa sa vyčerpajú… a navyše v súčasnosti svojim plodonosným jednaním človek vytvára ďalšiu karmu a je tak nútený zožať ďalšie výsledky… a tak sa motá v hmotnom svete život za životom a podľa svojich minulých činností si buď užíva, alebo trpí…

Mnohí ľudia neveria na reinkarnáciu, ani na karmu, ani na život po smrti. To však neznamená, že to tak nie je. Keď neverím, že ma oheň nepopáli, neznamená to, že to tak je. Prírodné zákony existujú nezávisle od toho, či tomu niekto verí, alebo nie. A karma je jeden z prírodných zákonov. Nezávisle na tom, či človek verí, alebo neverí, karma a reinkarnácia na neho pôsobí. O karme a reinkarnácii mali poznatky už staroveké civilizácie, nie je to nič nové.

Védske písma Šrímad Bhágavatam a Bhagavad-gíta učia ako už nevytvárať karmu a vyslobodiť sa tak z kolobehu rodenia sa a umierania (samsáry). Môžeme ľuďom pomáhať s následkami ich činov, ale oveľa lepšia charita je oboznámiť ich s učením Šrímad Bhágavatam a Bhagavad-gíty. Nasledovaním týchto písiem sa človek môže oslobodiť od karmických následkov, nevytvárať už ďalšiu karmu a vrátiť sa späť do domov, späť k Bohu do duchovného sveta. Pokiaľ človek pochopí toto učenie, už viac nebude musieť trpieť. Preto snažiť sa pochopiť toto učenie a vysvetľovať ho ostatným, je najväčšia charita v celom vesmíre. Pomáhať chorým, chudobným a iným v ťažkých životných situáciach je vznešené, ale pokiaľ nepochopia zákon karmy a reinkarnácie, je to ako dávanie kýbla pod prasknutý vodovod… vodovod bude stále tiecť a stále tu budú chorí, chudobní a inak trpiaci ľudia. Keď však pochopia príčinu svojich ťažkostí, môžu zmeniť celú svoju životnú situáciu k lepšiemu. Myslím, že Ježiš učil, že môžeme nasýtiť hladujúcich, ale oveľa lepšie je keď ich naučíme zaobstarať si potravu. Mnohí ľudia sa ocitajú v ťažkých životných situáciach a trpia… niekto im môže podať pomocnú ruku, ale môžu sa znova ocitnúť ešte vo väčších ťažkostiach, pretože nezmenili svoje konanie… potom nemôžu očakávať iné výsledky.

Ak chceme iné výsledky, musíme zmeniť svoje konanie.  Ak chceme niekomu reálne pomôcť, nestačí mu pomôcť po hmotnej stránke, ale aj po duchovnej. To je skutočná pomoc. Pokiaľ niekto pomáha len po hmotnej stránke a ten človek nezmení svoje konanie, dostane sa do rovnakej situácie a teda pomoc bola zbytočná. Pokiaľ nechceme, aby naša pomoc bola zbytočná, musíme sa zamerať na pomoc po duchovnej stránke. Pokiaľ dokážeme človeka nasmerovať tak, aby bol schopný zmeniť svoje činnosti, ideálne podľa pokynov Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam, to je skutočná pomoc.

Duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda tak pomohol miliónom ľudí po celom svete. Pomocou duchovného poznania skvalitnili svoj život mnohonásobne a pomáhajú skvalitňovať životy ostatným. Takisto Ježiš, Buddha a ďalšie veľké osobnosti išli svojim príkladom a učili ostatných žiť lepší život. Nezakladali veľké charitatívne organizácie, ale len učili princípy duchovného života a tak pomohli miliónom a miliardám. To je skutočná charita.

Prabhupada-and-disciples

Nasledovanie učenia Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam a jeho šírenie je najväčšia a najlepšia charita. Mnohí nasledujú učenie Biblie, Koránu, Tóry, alebo iného svätého písma, čo je veľmi pekné, ale učenie Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam dáva ešte väčší rozhľad a obsiahlejšie poznanie. Vďaka aplikovaniu tohto poznania v praxi môže človek výrazne pokročiť na ceste duchovného rozvoja.

Žijeme vo sne

Každý vie aké to je snívať. V sne si myslíme, že trpíme, alebo si užívame, ale toto utrpenie a pôžitok nie sú skutočné. Myslíme si, že v sne máme nejaké vzťahy, alebo majetok ale keď sa zobudíme, zrazu to nemáme. Rovnako ako sen, funguje aj tento hmotný svet. Prebudenie zo sna v tomto svete prezentuje smrť, ktorá nás pripraví o všetko, o čom sme si mysleli, že je skutočné.

Šrímad Bhágavatam 4.12.15 uvádza:

Śrīla Dhruva Mahārāja si uvědomil, že tento vesmírný projev mate živou bytost stejně jako sen nebo přelud, neboť je stvořením iluzorní, vnější energie Nejvyššího Pána.

Význam:

V hlubokém lese se nám někdy zdá, že vidíme velké paláce a krásná města. Této iluzi se říká gandharva-nagara. Také ve snech si představujeme mnoho neskutečných věcí. Seberealizovaná duše, oddaný Pána, si uvědomuje, že tento hmotný vesmírný projev není ničím jiným než dočasnou, iluzorní představou, která se zdá být opravdová. Vesmír je jako přelud nebo stín. Za tímto stínovým výtvorem je však skutečnost, realita duchovního světa. Oddaného zajímá duchovního svět, a ne jeho stín. Oddaný, který realizoval nejvyšší pravdu, nemá zájem o její dočasný stín. To potvrzuje Bhagavad-gītā: paraṁ dṛṣṭvā nivartate.

Šrímad Bhágavatam 4.29.2b:

Vše, co se děje v čase, který sestává z minulosti, současnosti a budoucnosti, je pouhý sen. To je skrytý význam veškeré védské literatury.

Význam:

Celá hmotná existence je ve skutečnosti pouze sen. Nemá tedy smysl mluvit o minulosti, současnosti a budoucnosti. Lidé, které přitahuje karma-kāṇḍa-vicāra, “práce pro budoucí štěstí prostřednictvím plodonosných činností”, rovněž sní. Minulé a současné štěstí jsou také pouhé sny. Skutečná realita je Kṛṣṇa a služba Kṛṣṇovi, která nás může zachránit ze spárů māyi, neboť Pán říká v Bhagavad-gītě (7.14): mām eva ye prapadyante māyām etāṁ taranti te — “Ti, kdo se Mi odevzdají, mohou snadno překonat Moji iluzorní energii.”

Védske písma sa nám snažia vysvetliť podstatu života. Pod vplyvom ilúzie si myslíme, že všetko, o čo sa usilujeme, je reálne, ale bohužiaľ nie je. Všetko budeme v okamihu smrti nútení opustiť a nezostane nám nič hmotné – žiadni príbuzní, partner, majetok, prestíž,… Jediné, čo si so sebou berieme, je naše vedomie, na základe ktorého získame buď ďalšie dočasné hmotné telo, alebo večné duchovné. Záleží od našich túžob a činností.

Prečo tomu tak je, vysvetľuje Šrímad Bhágavatam 2.9.1:

Proč Pán ovlivňuje živou bytost k takovému vědomí a zapomnění? Odpovědí je, že Pán si jasně přeje, aby každá živá bytost měla své čisté vědomí Jeho nedílné části, a byla tak zaměstnána v Jeho láskyplné službě, což je pro ni přirozené; jelikož je však živá bytost zároveň částečně nezávislá, může odmítnout sloužit Pánovi a snažit se být stejně nezávislá jako je On. Všechny neoddané živé bytosti touží po tom, aby byly stejně mocné jako je Pán, i když pro to nemají předpoklady. Živé bytosti jsou vůlí Pána ovlivněny iluzí, protože chtějí být stejné jako On. Je to jako když se člověk chce stát králem, přestože k tomu nemá potřebné kvalifikace — když se živá bytost chce stát Samotným Pánem, je jí umožněno snít o tom, že se z ní stal král. Jako první tedy přichází hříšná touha živé bytosti stát se Pánem a vůlí Pána potom živá bytost zapomene na svůj skutečný život a sní o zemi utopie, kde může napodobovat Pána. Dítě pláče a chce, aby mu matka přinesla měsíc, ale matka mu dá zrcátko, a uspokojí plačící a vyrušující dítě odrazem měsíce. Stejně tak je plačícímu dítěti Pána přenechán odraz skutečného světa neboli hmotný svět, kterému může vládnout jako karmī a pak se ho zklamaně vzdát s touhou splynout s Pánem. Obě tato stádia jsou pouze iluzorními sny. Není třeba zkoumat, kdy živá bytost začala takto toužit. Skutečností však je, že jakmile po tom zatoužila, dostala se na nařízení Pána pod vládu ātma-māyi. Proto živá bytost v hmotných podmínkách sní o tom, že toto je “moje” a toto jsem “já”. Podmíněná duše ve svém snu považuje své hmotné tělo za své “já” nebo se mylně domnívá, že je Pánem a že vše ve spojení s tímto hmotným tělem je “moje”. Mylná představa o tom, co je “já” a “moje”, která živou bytost doprovází život za životem, je tedy pouhý sen a pokračuje tak dlouho, dokud si živá bytost nezačne být čistě vědomá skutečnosti, že je podřízenou nedílnou částí Pána.

Ak nechceme už viac snívať a užívať si, alebo trpieť v sne – v dočasnom hmotnom svete, musíme očistiť svoje hmotne znečistené vedomie a dosiahnuť tak čistý stav vedomia, v ktorom nás už iluzorný pôžitok nebude priťahovať. Popisuje to Šrímad Bhágavatam 11.11.2:

Tak jako sen je jen výtvorem inteligence a nemá žádnou podstatu, hmotný nářek, klam, štĕstí, neštĕstí a přijetí hmotného tĕla pod vlivem māyi jsou výtvory Mé klamné energie. Jinak řečeno, hmotná existence není sama o sobĕ realitou.

Význam:

Slovo deha-āpattiḥ vyjadřuje, že živá bytost se mylnĕ ztotožňuje s vnĕjším hmotným tĕlem, a tak se stĕhuje z jednoho tĕla do druhého. Āpatti také označuje velké utrpení či neštĕstí. Kvůli tomuto mylnému ztotožňování pod vlivem klamu zažívá živá bytost zde popsané tĕžkosti. Māyā znamená mylnou představu, že nĕco může existovat bez Pána Kṛṣṇy nebo pro jiný účel, než je potĕšení Nejvyššího Pána. I když se podmínĕné živé bytosti snaží tĕšit z hmotného smyslového požitku, výsledky jsou vždy bolestivé, a tyto nepříjemné zážitky vedou podmínĕnou duši k tomu, aby se znovu obrátila k Nejvyšší Osobnosti Božství. Konečným zámĕrem hmotného stvoření je tedy přivést živou bytost zpátky k láskyplné oddané službĕ Pánu. Proto lze i utrpení v hmotném svĕtĕ vidĕt jako transcendentální milost Osobnosti Božství. Podmínĕná duše si ale představuje, že hmotné vĕci jsou určené pro její požitek, a pak trpce naříká, když tyto vĕci ztratí. V tomto verši je uveden příklad snu, ve kterém hmotná inteligence vytváří mnoho iluzorních objektů. Podobnĕ vytváří naše znečištĕné hmotné vĕdomí iluzorní dojmy hmotného smyslového požitku, ale existence tĕchto přeludů postrádajících vĕdomí Kṛṣṇy není skutečná. Když se živá bytost podvolí znečištĕnému hmotnému vĕdomí, je soužená nesčetnĕ mnoha problémy. Jejím jediným řešením je vidĕt Pána Kṛṣṇu ve všem a vše vidĕt v Nĕm. Tak pochopí, že Pán Kṛṣṇa je nejvyšším příjemcem požitku, vlastníkem všeho a dobrodincem všech živých bytostí.

krishna-syamasundara

Keď dokážeme znovu obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Krišnom, s pôvodnou živou bytosťou, z ktorej všetko pramení, už viac nebudeme musieť snívať a prebudíme sa do reality, v ktorej je večnosť, blaženosť a poznanie. Toto prebudenie môžeme dosiahnuť jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry, ktorá v sebe obsahuje všetky ostatné mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Hare je energia Boha, Krišna a Ráma sú mená Boha. V tomto veku Kali – hádky a pokrytectva védy odporúčajú ako sebarealizáciu spievanie svätých mien Boha. Pomocou mahá-mantry sa priamo združujeme s Krišnom/Rámom a tak očisťujeme svoje vedomie od hmotného znečistenia – hmotných túžob. Hmotné túžby sú príčinou nášho snenia v hmotnom svete. Každý chce byť šťastný, ale málokto vie ako na to. V hmotnom svete šťastie trvá vždy len chvíľu a potom nasleduje nešťastie.

Vo významoch Bhagavad-gíty, taká aká je môžeme často nájsť odkazovanie sa na dôležitosť spievania Hare Krišna mahá-mantry:

BG 4.39,
BG 6.11-12,
BG 7.24,
BG 8.7,
BG 8.8,
BG 8.11,
BG 8.14,
BG 9.20,
BG 12.6-7,
BG 16.1-3,…

Proto se celý tento vesmír, který je svou povahou neskutečný jako sen, přesto jeví jako skutečný, a tak zahaluje vĕdomí živé bytosti a doléhá na ni opakovaným utrpením. Tento vesmír se jeví jako skutečný z toho důvodu, že je projevený energií klamu pocházející z Tebe, jehož neomezené transcendentální podoby jsou plné vĕčného štĕstí a poznání. [SB 10.14.22]

Iba sak sa spojíme so Zdrojom blaženosti, poznania a večnosti, vtedy môžeme tieto atribúty prežívať s Ním. Toto spojenie sa nazáva “Jóga”, konkrétne “Bhakti jóga“. Ak sa od tohto zdroja dištancujeme, musíme zakúšať dočasné radosti a strasti v hmotnom svete mysliac si, že my sme pánmi svojho života. To sa nazýva Máyá – ilúzia. Z tejto ilúzie nás môže dostať práve spievanie Hare Krišna mahá-mantry a spoločnosť oddaných Krišnu. Bez spoločnosti oddaných Krišnu je veľmi ťažké vôbec začať so spievaním Hare Krišna… preto je dôležitá pravidelná návšteva centier Hare Krišna, alebo aspoň čítanie kníh od autorov, ktorí sú oddaní Krišnu.

Pomocou tejto spoločnosti budeme schopní uvedomiť si iluzornosť hmotného pôžitku a začať s oddanou službou Najvyššiemu Pánovi, ktorá nám umožní zažívať blaženosť a poznanie už v tomto živote a večnosť po opustení hmotného tela.

Spievajme Hare Krišna a zobuďme sa konečne zo sna hmotného sveta :)

Sklon milovať

Vybral som pár významov od Šrílu Prabhupádu o našom sklone milovať a ako môžeme tento sklon využiť v prospech všetkých, nie len seba a svojich blízkych.

Základním principem života je všeobecný sklon někoho milovat. Nikdo nemůže žít aniž někoho miluje. Tento sklon mají všechny živé bytosti. Má ho dokonce i zvíře jako je tygr, alespoň v dřímajícím stavu, a jistě ho mají lidské bytosti. Nevíme však, kam nasměrovat naši lásku, aby byli všichni šťastni. V současnosti nás lidská společnost učí milovat svoji zemi nebo rodinu či sebe samotné, ale nedává žádnou informaci o tom, kam nasměrovat náš sklon milovat, aby mohli být šťastni všichni. Tímto cílem a ústředním bodem je Kršna. Nektar oddanosti nás učí, jak probudit svou původní lásku ke Kršnovi a jak se dostat do stavu, kdy můžeme užívat blaženého života.

Dítě v raném věku miluje své rodiče, pak své bratry a sestry, a jak den za dnem vyrůstá, začíná milovat svou rodinu, kolektiv, společnost, vlast, národ nebo dokonce celou lidskou společnost. Sklon někoho milovat však nebude uspokojen ani tehdy, když budeme milovat celou lidskou společnost. Zůstane nenaplněn, dokud nepoznáme, kdo je nejvyšší milovaný. Naše láska může být zcela uspokojena jen tehdy, je-li nasměrována na Kršnu. Tento námět je podstatou Nektaru oddanosti, který nás učí, jak milovat Kršnu v pěti různých transcendentálních náladách. [Nektar oddanosti – Předmluva]

Každá živá bytost má sklon nĕkoho milovat. Můžeme si všimnout, že když nĕkdo nemá, koho by mĕl rád, zamĕří svou lásku na nĕjakého mazlíčka v podobĕ psa nebo kočky. Vĕčný sklon živé bytosti nĕkoho milovat tak neustále hledá své uplatnĕní. Z tohoto verše se můžeme dozvĕdĕt, že Nejvyšší Osobnost Božství můžeme milovat jako přítele, syna, předka nebo našeho příznivce a že v této lásce nebudeme nikdy podvedeni a že nikdy neskončí. Vĕčnĕ se budeme tĕšit s Nejvyšším Pánem v různých aspektech našeho vztahu. [Učení Šrí Kapily, kapitola 16, text 38, Šrímad Bhágavatam 3.25.38]

krishna-syamasundara

Jelikož je Krišna dokonale přitažlivý, měli bychom vědět, že právě k Němu by měly směřovat všechny naše touhy. V Bhagavad-gītě je řečeno, že individuální osoba je vlastníkem či pánem svého těla, ale Krišna, který je Nadduší sídlící v srdcích všech bytostí, je svrchovaným vlastníkem a pánem všech individuálních těl. Soustředíme-li tedy své sklony milovat pouze na Krišnu, automaticky tím ihned dosáhneme všeobjímající lásky, jednoty a klidu. Když zaléváme kořen stromu, automaticky tím dodáme vláhu větvím, výhonkům, listům i květům, a když skrze ústa zásobíme jídlem žaludek, uspokojí to všechny části těla.

Umění zaměřovat pozornost na Nejvyššího a věnovat Jemu svou lásku se nazývá vědomí Krišny. Založili jsme hnutí pro vědomí Krišny, aby mohl každý uspokojit své sklony milovat druhé jednoduše tím, že bude svou lásku směřovat ke Krišnovi. Celý svět si přeje uspokojovat svou vnitřní potřebu milovat druhé, ale všechny vynalezené metody, jako je socialismus, komunismus, altruismus, humanismus, nacionalismus — a cokoliv dalšího, co se ještě dá vymyslet pro mír a blahobyt světa — jsou marné a přinášejí jen zklamání kvůli naší naprosté neznalosti umění milovat Krišnu. Lidé si obvykle myslí, že budou šťastní podporováním morálních zásad a náboženských obřadů. Jiní si možná myslí, že štěstí lze dosáhnout ekonomickým rozvojem, a další, že jim štěstí přinese pouhé uspokojování smyslů. Skutečností však je, že lidé mohou být šťastní jen tehdy, když budou milovat Krišnu. 

Krišna dokáže dokonale opětovat naši lásku v různých vztazích, jež se nazývají rasa. V podstatě existuje dvanáct láskyplných vztahů. Krišnu lze milovat jako nejvyššího neznámého, jako nejvyššího pána, nejlepšího přítele, dokonalé dítě či nejlepšího milence. To je pět základních vztahů. Můžeme také milovat Krišnu nepřímo v sedmi dalších vztazích, které se od pěti základních navenek liší. Může to být jakkoliv, ale důležité je, abychom svůj vnitřní sklon milovat zasvětili Krišnovi — pak bude náš život úspěšný. To není výmysl, ale skutečnost, kterou si můžeme ověřit tím, že to prakticky vyzkoušíme. Můžeme sami pozorovat, jaké účinky má láska ke Krišnovi na náš život. [Krišna, Nejvišší Osobnost Božství – Předmluva]

Chtíč je pouze zvráceným odrazem lásky k Bohu, která je pro každou živou bytost přirozená. Pokud jsou ale všichni od samého začátku učeni o vědomí Kṛṣṇy, tato přirozená láska k Bohu se v chtíč nemůže zvrhnout. Když láska k Bohu klesne na úroveň chtíče, je velice obtížné vrátit se do normálního stavu. Nicméně vědomí Kṛṣṇy je tak mocné, že i ten, kdo ho začne rozvíjet pozdě, se může dodržováním usměrňujících zásad oddané služby dostat na úroveň, kdy bude Boha milovat. Člověk tedy může v kterémkoliv období života — neboli od okamžiku, kdy pochopí, jak je to důležité — začít ovládat smysly vědom si Kṛṣṇy, v oddané službě Pánu, a změnit chtíč v lásku k Bohu, která představuje nejvyšší dokonalost lidského života. [Bhagavad-gíta 3.41]

Kršna má například sklon milovat osobu opačného pohlaví a my máme stejný sklon. Láska má svůj počátek ve vĕčné lásce mezi Rádhou a Kršnou. My také hledáme vĕčnou lásku, ale jelikož jsme podmínĕni zákony hmotné přírody, naše láska má počátek i konec. Když však transcendujeme takové pomíjivé vztahy, budeme se moci účastnit láskyplných výmĕn, které jsou podobné milostným vztahům mezi Kršnou a Rádhárání. Mĕli bychom proto usilovat o návrat zpátky domů, zpátky ke Kršnovi. Kršna je vĕčný, a když se k Nĕmu vrátíme, obdržíme také vĕčné tĕlo. [Učení Královny Kuntí, kapitola 15]

Všichni máme sklon někoho milovat. Ústředním bodem vědomí Krišny je, že cílem naší lásky by měl být Krišna. Když budeme neustále zpívat Hare Krišna mantru a vzpomínat na Krišnovy transcendentální zábavy, můžeme si být plně vědomi Krišny, a tak bude náš život vznešený a úspěšný. [Krišna, Nejvyšší Osobnost Božství, kapitola 35]

Prečo milovať Krišnu?

Kvůli nevĕdomosti se bohužel zarputile snažíme vyždímat štĕstí a lásku z hmotných vztahů, které nejsou přímo spojené s Kṛṣṇou, a tak je náš život stále naplnĕný zklamáním. Řešení je prosté: odevzdat se Kṛṣṇovi, milovat Kṛṣṇu, milovat Kṛṣṇovy oddané a být vĕčnĕ šťastný. [Šrímad Bhágavatam 10.43.17]

V skratke – Vzťahy v hmotnom svete sú dočasné. Ak hľadáme šťastie a lásku v dočasných prejavoch ako sú zvieratá, či ľudia, naše radosti sa premenia na strasti keď o ne prídeme, alebo keď naše očakávania nie sú naplnené. Nikto nedokáže naplniť na 100% naše očakávania a potreby, okrem Krišnu. V partnerských vzťahoch ľudia zažívajú nemalé problémy a nedorozumenia, pretože ich sklon milovať nie je správne nasmerovaný a často sa jedná o zvrátenú podobu lásky – chtíč. Ak chceme byť skutočne šťastní a zažívať skutočnú lásku, musíme spoznať Krišnu a milovať Ho. Potom môžeme milovať všetko a všetkých nesebeckou, bezpodmienečnou láskou. Môžeme sa to naučiť pomocou Bhakti jógy, o ktorej píšem v článku “Bhakti jóga“.

„Učiteľ, ktoré prikázanie v zákone je najväčšie?“ Ježiš mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. Toto je prvé a najväčšie prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci.“ [MT 22, 36-40]

Vy ste tí Hare Krišna?

Jeden oddaný raz distribuoval védsku literatúru na ulici a okoloidúci pán sa ho spýtal: “Vy ste tí Hare Krišna?” a oddaný odpovedal: “Nie, my sme Hare Krišna“. Pán nechápavo na neho pozrel a oddaný dovysvetlil: “My nie sme TÍ Hare Krišna, o ktorých si myslíte, že sú Hare Krišna. My sme Hare Krišna. Ľudia si často myslia, že poznajú Hare Krišna, ale v skutočnosti nepoznajú…

Niektorí ľudia si myslia, že keď videli Hare Krišna “z rýchliku”, alebo o ňom čítali, či počuli, tak už poznajú Hare Krišna. Lenže učenie vedomia Krišnu je tak komplexné, tak hlboké, že nie je možné ho spoznať len letmým pohľadom.

Do hĺbky

Aj po rokoch praktikovania tohto učenia je veľmi ťažké úplne pochopiť a zažiť všetky jeho aspekty. Málokomu sa to podarí.

“Z mnohých tisícov ľudí snáď len jeden usiluje o dokonalosť a z tých, ktorí ju dosiahli, Ma možno jediný pozná pravdivo.” [BG 7.3]

“A yogīn, ktorý sa usilovne snaží o ďalší pokrok a ktorý sa po mnohých a mnohých narodeniach zdokonalil, je očistený od všetkej poškvrny a napokon dosiahne najvyšší cieľ.” [BG 6.45]

Bhagavad-gíta učí o oddanosti a dosiahnuť čistú oddanosť je kvôli našemu materiálne znečistenému vedomiu pomerne dlhý proces. Krišna v dvanástej kapitole Bhagavad-gíty popisuje príznaky čistého oddaného:

VERŠ 15:
Ten, kto nikoho neprivádza do ťažkostí, koho nikto nerozruší a kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak i v nešťastí, strachu i strasti, je Mi veľmi drahý.
VERŠ 16:
Môj oddaný je Mi veľmi drahý, pretože nezávisí od bežných udalostí, je čistý, skúsený, zbavený útrap a bolesti a netúži po plodoch svojej práce.
VERŠ 17:
Kto sa neuchyľuje k radosti ani k smútku, kto nenarieka a po ničom netúži a kto sa zrieka dobrého i zlého, taký oddaný je Mi veľmi drahý.
VERŠE 18 – 19:
Veľmi drahý je Mi ten, kto sa chová rovnako k priateľovi i nepriateľovi, koho sa nedotkne pocta ani potupa, páľava či chlad, šťastie či nešťastie, chvála či pohana, kto sa nestýka so zlou spoločnosťou, je vždy mlčanlivý, so všetkým spokojný, kto sa nestará o strechu nad hlavou a je pevný v poznaní o oddanej službe.

Šríla Prabhupáda nám priniesol proces, vďaka ktorému môžeme očistiť svoje vedomie a dosiahnuť tak čistú lásku k Bohu, čistú oddanosť. Tento proces popisujem v článku “Bhakti yoga“.

Ak si niekto myslí, že pozná Hare Krišna ale neskúsil praktikovať Bhakti jógu, tak Hare Krišna nemôže poznať. Je to ako s ochutnaním jedla – kým neochutnáš, nevieš ako chutí. Takisto keď si nezačal praktikovať nejaké učenie, nemôžeš o ňom veľa vedieť. Teoreticky môžeš, ale je riziko, že bez praxe teóriu poriadne nepochopíš. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.

Keď vám bude niekto tvrdiť, že pozná Hare Krišna, spýtajte sa ho, či aspoň navštívil chrám Hare Krišna, či čítal Prabhupádove knihy, či vie ako oddaní Krišnu žijú, čo robia a čo nerobia. Ak odpovie nie/neviem, alebo bude špekulovať, tak nepozná Hare Krišna. Vedomie Krišnu môže skutočne poznať len ten, kto sa ponoril do hĺbky bhakti jógy a pocítil výsledky na vlastnej koži.

Odporcovia a priaznivci Hare Krišna

Všimol som si 2 tábory ľudí – priaznivcov a odporcov hnutia Hare Krišna. Mnohí odporcovia ma majú za fanatika a hlupáka pretože mám iný pohľad na život a snažím sa nasledovať pokyny Šrílu Prabhupádu, duchovného učiteľa, ktorý toto hnutie založil. Tieto pokyny zanechal v Medzinárodnom hnutí pre vedomie Krišnu – ISKCON a vo svojich knihách – “Bhagavad-gíta taká, aká je“, “Šrímad Bhágavatam“, “Nektar oddanosti”, “Cesta sebarealizácie”, “Vedecké poznanie duše”, “Cesta za poznáním“,…

Odporcovia

Odporcovia väčšinou nečítali tieto knihy, nevedia o čom sú a vyjadrujú sa o niečom, o čom v podstate nič nevedia. Majú len nejaké domnienky. To nie je príliš múdre. Aj keby čítali, tak aj tak úplne nevedia o čom je vedomie Krišnu, pretože na pochopenie hĺbky učenia je potrebné dosiahnuť určitý stupeň vedomia. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Aj keď odporcom vysvetľujem stále dokola to isté, nie sú schopní to prijať, pretože sa stavajú do role tých, ktorí vedia lepšie. Takéto postavenie nie je vôbec vhodné na získanie poznania. Žiak musí byť v prvom rade pokorný a chcieť načúvať poznanie od skúsenejších (v danej oblasti). Mnohí ľudia sú v duchovnom živote na úplnom začiatku a mnohí ešte ani nezačali a myslia si, že budú schopní svojou inteligenciou pochopiť pokročilú duchovnú literatúru. No nebudú. Je to ako keby sa snažili pochopiť pokročilú matematiku bez pochopenia základov. Oddaní Krišnu a priaznivci Hare Krišna si tento fakt uvedomujú a prijímajú poznanie od duchovného učiteľa krok za krokom, aby pokročili v duchovnom živote.

Porozumenie

Aby mohlo dôjsť k porozumeniu, nemôže byť prítomný odpor. Ľudia cítia odpor z rôznych dôvodov. Väčšinou tento odpor pochádza zo sklamania a následnej nedôvery. Odpor je akýsi obranný mechanizmus, aby sa človek už viac nesklamal. Mnohých sklamali ľudia, alebo náboženské spolky a na základe tohoto sklamania potom súdia ostatných ľudí a iné náboženské spolky. Vytvorili v sebe akúsi bariéru. A kvôli tejto bariére odporu nedokážu prijať určité veci aj keď dostávajú kopec rozumných vysvetlení. Aby mohlo dôjsť k porozumeniu, je potrebné túto bariéru odporu zbúrať.

Chápem, že mnohí ľudia nedôverujú náboženstvám keď počuli o toľkých náboženských škandáloch. Aj ja som bol kvôli tomu anti-nábožensky založený a mal som v sebe odpor. Ale tento odpor prelomilo pochopenie o čom skutočné náboženstvo je. Tento odpor prelomilo vysvetlenie Šrílu Prabhupádu v knihách “Vedecké poznanie duše” a “Cesta sebarealizácie” a tiež spoločnosť oddaných, vďaka ktorým som pochopil, že náboženstvo nemusí byť len slepá viera, ale krásny praktický proces uplatniteľný v každodennom živote. Od oddaných Krišnu som sa naučil ako praktikovať základy vedomia Krišnu a vďaka praktickej skúsenosti som získal hlbšie pochopenie o čom to celé je a chuť zisťovať viac. Zistil som, že kým ľudia ostávajú len pri teórii a nevyskúšajú praktickú časť, pochopia len veľmi malú časť teórie, alebo dokonca vôbec nič ako tomu bolo u mňa s Bhagavad-gítou.

Priaznivci

Priaznivci sú na rozdiel od odporcov ochotní dozvedieť sa viac a nestavajú sa do role tých, ktorí vedia viac. To je správny postoj k získaniu poznania. Čo len my vieme o duchovnom živote keď sme boli vychovávaní viacmenej v materialistickej spoločnosti? Len veľmi málo. Ale s pokorným postojom, že chceme vedieť viac, sa môžeme viac naučiť. Nie len teoreticky, ale aj prakticky, pretože učenie Hare Krišna je veľmi praktické. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách neustále zdôrazňuje dôležitosť spievania Hare Krišna mahá-mantry, o ktorej sa dočítate v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

A tiež zdôrazňuje dôležitosť združovania sa s (čistými) oddanými Krišnu.

prabhupada_4

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Každý, kto tento proces uviedol do praxe, môže pozorovať veľmi priaznivú zmenu vo svojom živote. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život” a “Osobná skúsenosť s Hare Krišna“.

Dogma

Odporcovia nazývajú Hare Krišna dogmou, sektou a vymývanie mozgov. Šríla Prabhupáda utrúsil zaujímavú poznámku na vymývanie mozgov: “Samozrejme, vymývame mozgy, mozgy musia byť vymyté, lebo sú veľmi znečistené… len sa pozrite čo ľudia robia keď majú znečistené mozgy…”  – drogy, alkohol, nezáväzný sex, hazard a mnohé ďalšie činnosti, ktoré jednotlivcom a spoločnosti viac škodia ako prospievajú. Oddaní Krišnu majú 4 regulatívne zásady slobody, o ktorých píšem v článku “Význam štyroch regulatívnych princípov slobody“.

Šríla Prabhupáda neučí: “Uverte a budete spasení“. Učenie Hare Krišna je založené na presvedčivých argumentoch a odpovediach na všetky otázky, ktoré nedokáže zodpovedať ani veda, ani mnohé iné náboženstvá. Práve preto sa mnohí hľadajúci uchýlili k tomuto učeniu, pretože im zodpovedalo všetky otázky uspokojivo a logicky a navyše keď začali praktikovať toto učenie, veľmi rýchlo pochopili, že je účinné.

Dogma je tvrdenie, o ktorom sa v určitom spoločenstve, či oblasti nepochybuje. Nie sú to len náboženské, ale aj spoločenské dogmy ako Šríla Prabhupáda v nasledujúcom texte z knihy “Rāja-vidyā: královské poznání” vysvetľuje:

Autorita Véd je všeobecnĕ uznávaná, ale v Bhagavad-gítĕ existuje mnoho pasáží, které mohou vypadat dogmaticky. Například v sedmé kapitole Šrí Kršna říká:

mattaḥ parataraṁ nānyat
kiñcid asti dhanañjaya
mayi sarvam idaṁ protaṁ
sūtre maṇi-gaṇā iva

„Ó Ardžuno, dobyvateli bohatství, nic vyššího nade Mne není. Vše na Mnĕ spočívá, jako perly navlečené na šňůře.“ (Bg.    7.7)

Šrí Kršna zde říká, že neexistuje vĕtší autorita než On, což může vypadat velice dogmaticky. Kdybych já prohlásil: „Nikdo mĕ nepřevýší,“ lidé by si pomyslili: „Ten Swamidži je příliš pyšný“. Jestliže človĕk, který je podmínĕný tolika nedostatky, prohlašuje, že je ze všech nejvĕtší, potom se rouhá. Avšak Kršna to říkat může, neboť z historických záznamů můžeme vyrozumĕt, že i v čase, kdy žil na Zemi, byl považován za nejvyšší osobnost své doby a byl nejvĕtší a nejlepší v každém ohledu.

Podle védského systému je poznání získané od nejvyšší autority považováno za dokonalé. Ve Védách jsou popsány tři druhy důkazů: pratyakṣa, anumāṇa a śabda. První je přímé vnímání. Sedí-li nĕkdo naproti mnĕ, vidím ho i já a poznání, že tam sedí, vnímám prostřednictvím očí. Druhá metoda, anumāṇa, je pomocí sluchu: můžeme například slyšet dĕti hrající si venku a poslechem zjišťujeme, že tam jsou. Třetí metoda je přijetí pravd od vyšší autority. Výrok jako „človĕk je smrtelný“ je přijímán od vyšších autorit. Každý to uznává, ale nikdo nezjišťoval, jestli jsou smrtelní všichni. Přijímáme to jako fakt na základĕ všeobecného názoru, ale když se nĕkdo zeptá: „Kdo tuhle pravdu objevil jako první? Přišel jsi na to ty?“, bude velice tĕžké odpovĕdĕt. Vše, co můžeme říci, je, že poznání k nám přichází a my ho přijímáme. Z tĕchto tří metod získávání poznání považují Védy za nejlepší třetí způsob    —    přijetí pravd od vyšších autorit. Přímé vnímání je vždy nedokonalé, obzvláštĕ v podmínĕném stavu života. Přímým pozorováním můžeme vidĕt, že Slunce je jako malý kotouč, o nic vĕtší než talíř, ze kterého jíme. Avšak od vĕdců se dovídáme, že Slunce je mnohotisíckrát vĕtší než Zemĕ. Co tedy přijmeme? Přistoupíme na vĕdecké prohlášení, prohlášení autorit, a nebo zůstaneme u vlastní zkušenosti? Jelikož sami nedokážeme zjistit, jak veliké je Slunce, přijímáme výrok astronomů. Tímto způsobem přijímáme prohlášení autorit ve všech oblastech života. Z novin a rozhlasu se také dovídáme, že v Čínĕ, v Indii a na jiných místech po celé zemĕkouli se dĕjí takové a takové události. Osobnĕ si tyto události neovĕřujeme, nevíme, dĕjí-li se opravdu, avšak přijímáme autoritu novin a rozhlasu. Nemáme na vybranou, než vĕřit autoritám, abychom získali poznání. Je-li autorita dokonalá, pak je dokonalé i naše poznání.

Podle védských pramenů je Kršna nejvĕtší a nejdokonalejší autorita ze všech autorit (mattaḥ parataraṁ nānyat kiñcid asti dhanañjaya). Kršna se osobnĕ prohlašuje za nejvyšší autoritu a velcí mudrci a znalci Bhagavad-gíty to přijímají. Jestliže nepřijmeme Kršnu za autoritu a Jeho slova tak, jak je říká, nemůžeme z Bhagavad-gíty získat žádný užitek. To není dogma    —    to je fakt. Studujeme-li pozornĕ a pečlivĕ, co Kršna říká, zjistíme, že je to pravda. Dokonce i vzdĕlanci jako Šankaráčárja, kteří mají odlišné pojetí Božské Osobnosti, doznávají, že Kršna je svayaṁ bhagavān    —    Kršna je Nejvyšší Pán.

Védské poznání není moderním objevem. Je velice starým zjeveným poznáním. Kršna se o nĕm zmiňuje jako o purātanaḥ, což znamená „pradávné“.

Veľmi pekne vysvetlené ako môžeme získať poznanie, nemyslíte? Ak chceme získať materiálne poznanie, budeme sa učiť od ľudí, ktorí toto poznanie majú – od vedcov. Ak chceme získať duchovné poznanie, budeme sa tiež učiť od ľudí, ktorí sa duchovnému životu venujú aktívne – od duchovných predstaviteľov a ich nasledovateľov. Treba si však dať pozor na falošných duchovných predstaviteľov, ktorých je v dnešnej dobe pomerne veľa. Píšem o tom v článku “Pravý duchovný učiteľ“. Keď budeme chcieť pochopiť, pochopíme. Keď budeme chcieť špekulovať a myslieť si, že vieme viac ako autority – skúsenejší v odbore, nič sa nedozvieme.

Nájdu sa aj takí ľudia, ktorí tomuto jednoduchému princípu nerozumejú a zatiaľ čo prijímajú autority svojich učiteľov a vedcov, neprijímajú autoritu duchovného učiteľa, pretože sa o duchovný život príliš nezaujímajú. Ak aj čítajú duchovnú literatúru, nečítajú ju so zámerom porozumieť, ale s vyzývavým postojom hľadajú chyby – že oni sú predsa múdrejší, špekulujú nad významom bez akéhokoľvek pochopenia a konfrontujú toto poznanie so svojimi súčasnými poznatkami. Tak takéto “štúdium” je strata času a vedie k zmätenosti a nepochopeniu. A keď niečomu nerozumejú, nie aby sa pokorne snažili porozumieť, ale hovoria, že sú to hlúposti.

Aj keď sa budete snažiť odporcom podať dostatočne logické a zrozumiteľné argumenty, nebudú ich kvôli svojmu odporu schopní prijať. Budú si naďalej myslieť, že oni vedia viac a vy ste hlupáci, ktorí podľahli dogme a slepo ju nasledujú – to je filozofia a úroveň pochopenia odporcov. Kedysi som bol na tejto úrovni aj ja, ale chvalabohu som pochopil určité veci a zistil, že tadiaľto cesta k šťastnému životu a skutočnému poznaniu nevedie. Narazil som na učenie Hare Krišna a to môjmu životu dalo úplne iný rozmer a pochopenie a som za to veľmi, veľmi vďačný a som vďačný za všetky duše, ktoré sa snažia dozvedieť viac. Odporcom prajem, aby tiež dospeli do tohto bodu.

Hare Krišna 🙏

Prečo Krišna?

Dostal som zaujímavú otázku: “Prečo Krišna?”

krishna-syamasundara

Meno “Krišna” znamená všepríťažlivý. Z Neho všetko pochádza. Je prvotnou príčinou všetkých príčin [BG 7.19]. V Bhagavad-gíte je všetko pekne vysvetlené…

Je Otcom dávajúcim semeno [BG 14.4], On dáva život… Bez Neho by sme neboli ani my.

Ďalšia otázka znela:

Prečo si si Ho vybral?

Ja som si Ho nevybral… keďže je Krišna všepríťažlivý, tak On si ma pritiahol. Ako magnet priťahuje kov, keď je dostatočne blízko… Iba som sa priblížil a už to bolo. A pritiahne si časom všetkých späť k sebe keď sa k Nemu čo i len trochu priblížia.

Každá duša prechádza rôznymi úrovňami vedomia – nevedomosťou, vášňou, dobrom a končí v čistom dobre – v čistom stave vedomia, kde nič nie je oddelené od Krišnu.

Ja som sa len začal združovať s oddanými, čítať Prabhupádove knihy, spievať Hare Krišna mahá-mantru a zrazu som mal silnú túžbu ísť žiť do chrámu…

A je to správne?

Jediné správne 😇 Nič nie je správnejšie ako oddanosť Bohu. Učil o nej aj Ježiš. Môžeme vidieť na rôznych svätcoch aký majú charakter a porovnať ich charakter s ľuďmi, ktorí nie sú oddaní Bohu – ateisti, materialisti…

Aj partnerské vzťahy, v ktorých strede nie je Boh, nebudú fungovať a časom sa rozpadnú…. Môžeme to vidieť…

Prečo sú hádky a nezhody… lebo každý chce aby bolo podľa neho. Ale ak všetci chcú tak, ako to chce duchovný učiteľ a Krišna, nie je dôvod k nezhodám. Všetko je jasne dané a to napĺňa živé bytosti radosťou.

Vidím to na mnohých vzťahoch – jeden chce to a druhý chce to, ale ani jeden nevie čo chce Krišna a tak sú nešťastní a hádajú sa… A do takéhoto bodu časom dospejú všetky vzťahy bez Boha. Lebo prevládne ego jednotlivca…

Aj ja som mal taký vzťah 🙂 Nebolo to nič príjemné… najhoršie obdobie môjho života.

Každá živá bytosť má oddanosť v srdci. Lenže v kvalite nevedomosti o tejto oddanosti nevie. V kvalite vášne túto oddanosť dáva do dočasných vecí a vzťahov a až v kvalite dobra môže byť priťahovaná k Bohu a zamerať sa na večný vzťah s Ním.

prabhupada_couch

Šríla Prabhupáda vo svojich knihách (Sesta sebarealizácie, Cesta za poznaním, Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam,…) vysvetľuje kto je Krišna, čo je oddanosť, prečo byť oddaný Krišnu, aký je zmysel našej existencie, prečo trpíme, ako sa z utrpenia vymaniť… všetko popisuje tak jasne a logicky, že to nie je ťažké pochopiť. Najmä keď človek uvedie do praxe toto učenie a začne cítiť výsledky na vlastnej koži, pochopí oveľa viac do hĺbky o čom to celé je. O praktizovaní vedomia Krišnu, alebo Bhakti jógy, píšem v článku “Bhakti yoga“. Je to pomerne jednoduchý a hlavne prirodzený proces pre očistenie vedomia a živá bytosť tak môže nadviazať svoj zabudnutý vzťah s Bohom a žiť oveľa krajší život ako bez tohto vzťahu.

Naozaj, keď vidím životy a charakter neoddaných, vidím viac zlého ako dobrého – intoxikáciu, zabíjanie zvierat pre potravu alebo len tak pre potešenie, hazard, povrchné vzťahy, hnev, agresiu, násilie, egoizmus, pýchu, chamtivosť, tvrdohlavosť, nevedomosť, neúctu… nie je na to všetko pekný pohľad.

Naopak keď sa pozriem na život a charakter oddaných, je to oveľa krajší pohľad.

vedsky sposob stolovania kirtan 13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o harinam 13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o

Jediný Boh

Boh je jeden, ale má v rôznych kútoch sveta rôzne mená: Krišna, Hari, Govinda, Elohim, Jehova, Allah,… Jeho vlastnosti sa v rôznych náboženstvách zhodujú. Odlišuje sa viacmenej len spôsob uctievania a meno. No jadrom ostáva oddanosť – Miluj Boha celým svojim srdcom…

Kto rozvíja oddanosť Bohu, získava automaticky dobré vlastnosti.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Mnohí oddaní Krišnu s tým majú osobnú skúsenosť.

Na tejto ceste oddanosti sa mi najviac páči, že je praktická a uplatniteľná v bežnom živote. Človek tak môže postupne očistiť svoje vedomie,  stať sa čistým oddaným Boha a plniť Božiu vôľu namiesto svojej. To je dokonalosť života. Každý, kto žije čistým životom a plní Božiu vôľu, je kvalifikovaný pre vstup do Božieho kráľovstva, o ktorom hovorili a hovoria mnohí oddaní Boha.

Krišna nehovorí “Uver a budeš spasený“. Krišna hovorí:

“Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť.” [BG 11.54]

“Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.” [BG 18.55]

Čo je oddaná služba a ako ju vykonávať učia duchovní učitelia, ktorí kráčajú cestou Bhakti-jógy, cestou oddanosti. Jedným z takých duchovných učiteľov je práve Šríla Prabhupáda, ktorý v roku 1965 vo veku 69 rokov cestoval z Indie do Ameriky, aby tam ako prvý šíril vedomie Krišnu – hlboké poznanie o Bohu. Za 12 rokov sa mu podarilo rozšíriť vedomie Krišnu nie len v Amerike, ale po celom svete. 14x precestoval celú zemeguľu a všade, kam prišiel, šíril vedomie Krišnu a získaval úctu, rešpekt a nasledovníkov. Za tú dobu vzniklo viac ako 850 chrámov a centier po celom svete.  Vďaka tomuto úspechu si zaslúžil miesto v postupnosti duchovných učiteľov. A vďaka nemu tu teraz máme poznanie o vedomí Krišnu – vedomí Boha a oddanej službe, ktorá živým bytostiam pomáha dospieť k Bohu.

A to je úžasné!

Tak preto Krišna. Akonáhle sa človek ponorí do vedomia Krišnu celým svojim srdcom, už niet cesty späť…

Spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte šťastní!

Využite túto úžasnú príležitosť… tento ohromný dar, ktorý nám Šríla Prabhupáda priniesol z duchovného sveta, aby sme sa mohli vrátiť späť k Bohu, späť ku Krišnovi :)

Hĺbka vedomia Krišnu – duchovná veda

Mnohí ľudia považujú Hnutie Hare Krišna za vieru, či dokonca sektu. Majú zrejme skúsenosť len s kresťanskou vierou, ktorá je naozaj založená na viere – uverte a budete spasení. Nič múdrejšie som sa od kresťanov nedozvedel – jednoducho uver a hotovo. Žiadna hlbšia filozofia, žiadne hlbšie poznanie. Len viera.

Veriť nestačí

Hare Krišna je iné. O dosť iné. Na začiatku je viera. Viera v proces vedomia Krišnu. Ale neskôr sa táto viera praxou premení v poznanie. Človek už nemusí len veriť, ale zrazu vie ako sa veci majú. A to je na tom to úžasné, čo pritiahlo aj mňa. Mnohí ľudia sa čudujú čo v učení Hare Krišna vidím pretože majú buď len teoretickú znalosť tohto učenia, alebo žiadnu. Nemajú praktickú skúsenosť a preto tomu úplne nedokážu porozumieť.

Príklad s ohňom to krásne ilustruje. Keď ešte nemáme skúsenosť s ohňom, nevieme či páli, alebo nie. Len veríme, prípadne neveríme keď nám niekto hovorí, že oheň páli. Máme teoretické poznanie…. ale v skutočnosti nevieme ako to je. Až keď sa priblížime k ohňu, zistíme či oheň páli, alebo nie. Podobne je to s vedomím Krišnu. Na začiatku buď veríme, alebo neveríme tomu, čo nám oddaní Krišnu hovoria. No keď začneme praktikovať vedomie Krišnu, získame skúsenosť a zrazu budeme vedieť oveľa viac.

Keď som prišiel prvýkrát do chrámu Hare Krišna, uchvátila ma prednáška z Bhagavad-gíty. Nedalo sa nesúhlasiť. Učenie Hare Krišna je tak trefné… všetko do seba zapadá ako skladačka. Niektorým veciam človek nedokáže porozumieť hneď, ale keď začne praktikovať vedomie Krišnu, získa hlbšie pochopenie, získa lepšiu inteligenciu, aby mohol pochopiť o čom to tu celé je a ako to tu v tomto svete funguje. Napríklad keď som začal čítať Bhagavad-gítu, vôbec som jej nerozumel. Ale neskôr, keď som už nejaký ten čas praktikoval vedomie Krišnu, som v Bhagavad-gíte objavil úžasné poznanie, ktoré korešpondovalo s mojou skúsenosťou. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Ľudia, ktorí len čítajú Bhagavad-gítu, či iné sväté knihy a nepraktikujú žiadne iné duchovné činnosti, majú veľký problém s porozumením týchto textov. Nemajú skúsenosť a ostáva im len veriť, alebo neveriť tomu, čo sa v nich píše.

Niektorí ľudia nepraktikujú žiadne duchovné činnosti a považujú vedomie Krišnu za placebo efekt. Nemajú s tým vôbec žiadnú skúsenosť a budú o tom hovoriť ako o niečom, do čoho sa vyznajú. To len ukazuje akú majú inteligenciu, pýchu a ego…

 

Fanatizmus?

Mnohí ľudia považujú stúpencov Hare Krišna za fanatikov, pretože ich životný štýl je o dosť odlišný ako životný štýl väčšiny ľudí v bežnej spoločnosti. Oddaní Krišnu nejedia mäso, nepijú alkohol, neberú drogy, nepijú kávu ani nič, kde je kofeín, teín a iné podporné či omamné látky, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Niektorí oddaní Krišnu žijú v celibáte v chráme. Iní (väčšina) žijú rodinným životom, majú dom, deti, prácu… Okrem toho odriekajú každý deň Hare Krišna mahá-mantru minimálne 1728x na ruženci. Trvá to zhruba 2 hodiny. To už predsa musí byť človek fanatik, aby to dokázal robiť, no nie? Ktorý rozumný človek by strávil 2 hodiny denne odriekaním mantry dokolečka? A ktorý rozumný človek by vstával každé ráno pred 4:00, aby mohol ísť na ranný program o 4:30?

Ako som povedal, človek to nemôže pochopiť kým si to nevyskúša. Ja som tomu tiež nerozumel kým som si to nevyskúšal a nezažil výsledok na vlastnej koži. Mnohí ľudia sa boja, že keď sa ponoria do vedomia Krišnu, tak už nebudú môcť piť alkohol, mať neobmedzený sex, jesť mäso a užívať si iné pôžitky. Ono to nie je tak, že nebudete môcť. Už nebudete chcieť! Stratíte chuť to robiť. Získate vyššiu chuť, ktorá spôsobí to, že nebudete mať chuť na nižší pôžitok, ktorý vás už ani z ďaleka neuspokojí tak, ako predtým. Keď som pil alkohol, bol som v stave opilosti celkom šťastný. Šťastnejší než za triezva. Keď som však začal praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou, postupne mi prestával chutiť alkohol a keď som sa raz opil, bol som nešťastný. Bol som nešťastnejší ako za triezva. Táto skúsenosť mi ukázala aká je sila mahámantry a aký nízky pôžitok alkohol prináša. Postupne som prestal piť alkohol úplne a už mi ani nechutí. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Viem, že sa nejedná o placebo efekt, lebo som ani nevedel čo sa stane keď budem praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou. Chcel som len vedieť aký to má účinok a zo zvedavosti som to začal praktikovať. No a výsledok sa jednoducho dostavil.

V mojom živote vidím obrovský rozdiel keď som nepraktikoval vedomie Krišnu a teraz. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“.

Duchovná veda

Šríla Prabhupáda nazýval vedomie Krišnu duchovnou vedou – máme teóriu, ktorú si pokusom môžeme overiť v praxi. To je vedecký proces. Ľudia, ktorí tento proces uviedli do svojho života, pocítili účinok tohto procesu a získali poznanie, že je to naozaj tak ako Šríla Prabhupáda tvrdí vo svojich knihách.

Šríla Prabhupáda v knihe “Dharma – cesta transcendence” vysvetľuje:

Bůh není tak laciný. „Jen pojďte,“ lákají nás podvodníci, „já vám ukáži Boha. Nemusíte následovat žádná pravidla.“ Lidé, kteří chtĕjí Boha lacinĕ, se tedy nechají snadno podvést a existuje mnoho podvodníků, kteří toho využijí. Skutečný proces poznání Boha je vĕda. Dejme tomu, že nĕkdo prohlásí: „Já tĕ naučím chemii za pouhou sekundu. Dej mi peníze.“ Nebo: „Já tĕ bĕhem chviličky naučím matematiku. Zaplať mi.“ Budete s takovými nemožnými návrhy souhlasit? Proč je tedy tĕmto darebákům dovoleno klamat lidi, kteří pak vĕří, že mohou Boha pochopit tak laciným způsobem? Bhakti-jóga je vĕda, ne sentiment.

Proces je nasledovný: Návšteva chrámov Hare Krišna, ideálne cez nedeľné programy, ktoré zvyčajne bývajú o 14:00. V chráme spoznáte oddaných Krišnu osobne a môžete zistiť čo sú vlastne zač a čo ich k takémuto životu viedlo. S radosťou vám zodpovedajú akékoľvek otázky týkajúce sa vedomia Krišnu. V chráme môžete nájsť knihy Šrílu Prabhupádu, zakúpiť si ich a začať ich čítať. Z kníh sa dá tiež veľa dozvedieť ak ich človek číta úprimne a pokorne. V knihách Šrílu Prabhupádu nájdete neustále zdôrazňovanie dôležitosti spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ten, kto počúva a spieva Hare Krišna mahá-mantru postupne očisťuje svoje vedomie od chtíču, hnevu, chamtivosti, ega, pýchy, domýšľavosti a ďalších nepekných vlastností a závislostí, ktoré nám a iným v živote spôsobujú len problémy.

Vďaka vedomiu Krišnu postupne zanecháme všetko, čo nám škodí a neprospieva a začneme robiť činnosti, ktoré sú pre nás a iných prospešné. Viac o Hare Krišna si môžete prečítať v článku “Čo je hnutie Hare Krišna?“.

Šríla Prabhupáda hovoril, že šírenie vedomia Krišnu je najväčšia dobročinnosť. Podľa toho, ako sa mi zmenil život a vedomie odkedy praktikujem učenie Hare Krišna, môžem len súhlasiť. Ten, kto túto zmenu nezažil, súhlasiť zrejme nebude. Ale stačí si to len vyskúšať… a človek zistí ktorá bije.

Prajem veľa šťastia v praktikovaní vedomia Krišnu a čo najrýchlejší duchovný pokrok.

Hare Krišna!

Rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných

V roku 2016 som pocítil silnú túžbu ísť žiť do chrámu Hare Krišna. Túto túžbu som mal už v roku 2015 keď som spoznal oddaných Krišnu a videl som ako žijú a stále sa stupňovala. Chcel som si vyskúšať život mnícha. V máji 2016 som prišiel do chrámu Nová Ekačakra prvýkrát a to miesto sa mi zapáčilo natoľko, že som si povedal: “Na podobnom mieste by som chcel žiť.” A to som ešte netušil, že o 3 mesiace tam budem naozaj žiť. Moja životná situácia sa vyvŕbila tak, že som nemal žiadne záväzky a v auguste 2016 som mohol ísť žiť do chrámu.

IMG_20160528_130306

Pôvodne som chcel absolvovať kurz Bhakta program a zostať v chráme len 3 mesiace. No život v chráme sa mi natoľko zapáčil, že som tam už ostal. Mal som postarané o strechu nad hlavou, stravu, príjemnú spoločnosť a bol som zamestnaný rôznorodými činnosťami.

Po ôsmich mesiacoch som však začal cítiť, že by som si rád robil veci po svojom. Režim v chráme začínal byť pre mňa neúnosný a z chrámu som po deviatich mesiacoch odišiel. Píšem o tom v článku “Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna”.

Po odchode z chrámu som bol niekoľko mesiacov bez spoločnosti oddaných. Medzitým som zažíval svoju doposiaľ najväčšiu a najťažšiu životnú lekciu a život ma po pár mesiacoch opäť priviedol k oddaným Krišnu. Keď som prišiel medzi oddaných, zrazu som pocítil obrovský rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných. V spoločnosti neoddaných som pocítil ohromnú pýchu, egoizmus, hnevlivosť, chamtivosť a snahu o čo najväčší zmyslový pôžitok častokrát na úkor druhých – vykorisťovanie. Najsmutnejšie na tom je, že neoddaní si tieto svoje vlastnosti a následky svojich činov ani neuvedomujú a nie sú ochotní s nimi pracovať a snažiť sa dosiahnuť lepšie vlastnosti:

BG 18.1 – 3: Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.

Úcta

Oddaní sa správajú k ostatným úctivo. V spoločnosti neoddaných je príliš veľa neúcty k ostatným. Ak sa niekto k druhým správa neúctivo, nemal by byť považovaný za oddaného aj keď sa tak navonok prezentuje. Hlavne v internetových diskusiách majú mnohí ľudia, ktorí prezentujú učenie Hare Krišna, tendenciu byť neúctiví voči ostatným.

Služba

Pre oddaných je prirodzené slúžiť druhým. Oddaní majú, alebo by aspoň mali mať mentalitu služobníka a nie mentalitu požívateľa, ktorú majú neoddaní. Pokiaľ chcú byť všetci, alebo väčšina požívatelia (len si užívať) a nikto nechce slúžiť, potom spoločnosť vyzerá presne tak, ako vyzerá dnes. Spoločnosť oddaných Krišnu je vďaka služobníckemu postoju oveľa kľudnejšia, mierumilovnejšia a láskyplnejšia.

vedsky sposob stolovania

Súdenie

Oddaní nesúdia niekoho za jeho prešľapy. Uvedomujú si, že každý robí chyby a nemali by sme mu tie chyby vyhadzovať neustále na oči, ale snažiť sa ho pochopiť a prijať so všetkými jeho neresťami.

V spoločnosti neoddaných mi boli moje prešľapy neustále vyhadzované na oči a cítil som sa ako ten najväčší hajzel na svete a to mi vôbec neprospievalo, ale práve naopak, ubíjalo ma to. Keby som bol v takom prostredí dlhšie, zrejme by som bol na tom psychicky veľmi zle. Nečudo, že v spoločnosti neoddaných toľko ľudí trpí psychickými poruchami.

Poznanie

Oddaní Krišnu majú poznanie, vďaka ktorému vidia veci oveľa jasnejšie. Chápu, že živá bytosť pod vplyvom ilúzie koná dosť nepekné skutky, ale môže sa pomocou oddanej služby očistiť a už ich nerobiť. Oddaní Krišnu preto nikoho neodsudzujú, ale snažia sa mu pomôcť zapojením do oddanej služby.

Nadávky

Oddaní nenadávajú. Teda aspoň som nikoho z oddaných nepočul použiť nadávku. Nepekné slová nepôsobia na ľudí príliš priaznivo a oddaní sa týmto slovám vyvarujú. Kdežto v spoločnosti neoddaných si často nedávajú servítku pred ústa a tliachajú jedno sprosté slovo za druhým.

Alkohol, cigarety a iné závislosti

V spoločnosti neoddaných je veľmi veľa ľudí závislých na omamných a podporných látkach ako alkohol, káva, cigarety a iné drogy. Nedokážu bez nich plnohodnotne fungovať. Oddaní dokážu fungovať pekne s čistou mysľou bez omamných a podporných látok.

Pokora

Oddaní majú služobnícky postoj a teda majú bližšie k pokore. Neoddaní chcú, aby im ostatní slúžili, ale sami nechcú slúžiť a tak sú bližšie k pýche ako k pokore.

Záver

Nechcem, aby to vyznelo tak že oddaní sú niečo viac, ale toto je jednoducho výsledok môjho pozorovania. Samozrejme aj neoddaní môžu mať niektoré črty oddaných, netvrdím, že nie… Nedá sa to úplne generalizovať, nájdu sa aj výnimky, ale tých je pomerne málo. Popísal som len svoju skúsenosť s oddanými a neoddanými a naozaj vnímam veľký rozdiel v spoločnosti oddaných verzus neoddaných. Koniec koncov si to každý môže zažiť na vlastnej koži keď sa dostane medzi oddaných… medzi skutočných oddaných. Niektorí ľudia sa prezentujú ako oddaní Krišnu, ale nemajú vlastnosti oddaného a tak je to len akási póza.

Vedomie Krišnu a spoločnosť oddaných mi veľmi veľa dalo a dáva. Veľmi ma to zmenilo v dobrom slova zmysle a viem, že ostatných tiež. Bez Šrílu Prabhupádu a vedomia Krišnu by som bol úplne stratený v materiálnej existencii plnej zmyslového pôžitku, intoxikácie, hazardu, neobmedzeného sexu a jedenia mäsa. Oddanou službou dokážeme usmerniť zmysly a vedomie a prestávame mať chuť na činnosti, ktoré nám škodia a začíname mať chuť v činnostiach, ktoré nám v konečnom dôsledku prospievajú. Je to dlhodobý proces a úspech je zaručený pre každého, kto v ňom úprimne vytrvá. Veľmi dôležitá je úprimnosť, bez nej je veľmi ťažké urobiť duchovný pokrok. O tomto procese si môžete prečítať v článku “Bhakti yoga“.

Majte sa krásne,

Hare Krišna!

Mentalita muchy a včely

Predstavte si lúku plnú nádherných kvetov a zopár neobyčajných stromov. Na celej lúke je jeden jediný výkal. Čo urobí mucha a čo včela? Včela lieta z kvetiny na kvetinu a zbiera z nich nektár. Mucha nájde výkal a vychutnáva si ho. Ste mucha, alebo včela? Vyhľadávate voňavé kvety, alebo smradľavé výkaly?

Mnohí ľudia majú tendenciu vyhľadávať a vidieť práve to zlé, smradľavé a hrabať sa v tom. To je mentalita muchy. Nájdu sa aj ľudia s mentalitou včely, ale je ich mizivé percento. Ak chceme skvalitniť náš život a celkovo spoločnosť, mali by sme sa snažiť vyvinúť mentalitu včely a zbaviť sa mentality muchy. Prestať sa hrabať vo výkaloch a vidieť len to zlé, smradľavé, kritizovať a obviňovať.

Keď si začneme uvedomovať, že máme mentalitu muchy, môžeme ju postupne zmeniť na mentalitu včely a začať vyhľadávať nektár namiesto výkalov. Je to postupný proces uvedomenia sa a zmeny vedomia.

Okrem spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

mi pomáhajú prechádzky v prírode osamote, tiché meditácie a stretávanie sa s ľuďmi, ktorí majú viac mentalitu včely ako muchy. S kým sme, takí sme. Ak sa stretávame s ľuďmi, ktorí majú mentalitu muchy, aj my budeme takí. Ak sa budeme stretávať s ľuďmi, ktorí majú mentalitu včely, aj my od nich niečo pochytíme. Ľudí s mentalitou včely nie je veľa a ich spoločnosť je preto vzácna. Ak chceme zmeniť svoju mentalitu muchy na mentalitu včely, mali by sme čo najviac času tráviť v spoločnosti ľudí s mentalitou včely. Ak takú spoločnosť nevieme nájsť, môžeme aspoň čítať knihy ľudí s mentalitou včely, alebo využíť silu Hare Krišna mahá-mantry, z ktorej môžeme získať vlastnosti Rámu a Krišnu. Ráma a Krišna žili na Zemi pred niekoľko tisíc rokmi a boli veľmi zbožné osoby, ktoré vždy konali pre všeobecné blaho, videli vo všetkých len to dobré a boli dokonalým príkladom zbožnosti a cnosti pre ostatných. Počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry sa s nimi môžeme združovať a získať tak postupne ich vlastnosti a mentalitu. Keď znie Hare Krišna mahá-mantra, Krišna a Ráma sú osobne prítomní a my tak môžeme čerpať a cítiť prospech z ich prítomnosti. Každý, kto začal pravidelne a dlhodobo počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru sa zmenil na nepoznanie. O mojej skúsenosti s mahá-mantrou píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry”.

Je len a len na nás, či chceme rozvíjať mentalitu muchy, alebo mentalitu včely. Môžeme sa rozhodnúť, či chceme vyhľadávať výkaly a hrabať sa v nich, alebo budeme vyhľadávať nektár, vychutnávať ho a deliť sa s ním s ostatnými.

Prečo je mi učenie Hare Krišna srdcu najbližšie

Zatiaľ som nenašiel komplexnejšie učenie ako je Hare Krišna. Najviac sa mi páči, že to nie je len teoretické učenie, ale človek si ho môže vyskúšať a overiť si tak teóriu v praxi a zistiť, že to naozaj funguje.

Keď sa pozriem na to, ako žijú oddaní Krišnu a ako žijú ľudia v modernej spoločnosti, vidím obrovský rozdiel.

Moderná spoločnosť

Alkohol, cigarety, káva a iné drogy takmer na dennom poriadku. Pripútanosť, hnev, strach, materializmus, chamtivosť, pýcha, sebectvo, hádky, ubližovanie, bitúnky, ničenie prírody,… to vidím v súčasnej modernej spoločnosti, ktorej chýba základné poznanie, vďaka ktorému by mohla táto spoločnosť vyzerať úplne inak. Napríklad ako spoločnosť oddaných Krišnu.

Spoločnosť oddaných

power of Hare Krishna mahamantra

Zaujímavým faktom je, že z ľudí, ktorí pili alkohol, fajčili na dennom poriadku a mnohí tiež boli závislí na drogách, hazarde a sexe, z týchto ľudí sa vďaka Šrílovi Prabhupádovi stali oddaní Krišnu a prestali piť alkohol, fajčiť, jesť mäso, hazardovať a tiež mať neobmedzený a nezáväzný sex. Ich vedomie sa natoľko zmenilo, že už im viac nechutili drogy, mäso, hazard a sexuálna túžba sa takisto zmiernila vďaka usmerňujúcim činnostiam a zásadám Bhakti jógy – jógy oddanosti. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Keď sa človek dostane do spoločnosti oddaných, pocíti obrovský rozdiel medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou neoddaných. Pocíti tú ohromnú čistotu, ktorá z oddaných pramení.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]

Služba

Na rozdiel od spoločnosti neoddaných, kde sa takmer každý usiluje o čo najväčší zmyslový pôžitok pre seba, prípadne svojich blízkych, oddaný sa usiluje potešiť nie seba, ale duchovného učiteľa, Krišnu a jeho oddaných. To zmierňuje a vykoreňuje sebectvo a keď má každý služobnícky postoj, môže spoločnosť fungovať krásne v harmónii. Čím je však v spoločnosti viac sebectva, pýchy a egoizmu, tým je to horšie. Koniec koncov to môžeme vidieť v dnešnej spoločnosti.

Služba a služobnícky postoj je nám prirodzený. Služba je to, čo napĺňa dušu. Sebectvo, pýcha a egoizmus je to, čo dušu ubíja.

Praktický proces

Ako som už spomenul, učenie Hare Krišna je veľmi praktické. Zahŕňa spievanie a počúvanie Hare Krišna mahá-mantry, čítanie kníh Šríla Prabhupádu, účastnenie sa ranných a večerných programov v chráme, službu v chráme, nedeľný program pre verejnosť, varenie pre Krišnu, združovanie sa v spoločnosti oddaných a prijímanie prasádam (duchovného jedla). Každý si z tohto procesu môže vybrať čo mu vyhovuje a postupne získať chuť prijať celý proces ako svoj životný štýl.

kirtan

Očistná sila Hare Krišna mahá-mantry

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Mahá-mantra znamená veľká mantra a je to najsilnejšia mantra, ktorú máme v súčasnosti k dispozícii. Obsahuje všetky ostatné mantry a jej očistná sila je ohromná. Každý, kto pravidelne počúva, alebo spieva Hare Krišna mahá-mantru, očisťuje svoje vedomie od chtíču, negatívnych vlastností a závislostí. Môžete si o tom prečítať v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“, v ktorom popisujem svoju osobnú skúsenosť s mahá-mantrou.

Spev a tanec

Energia, ktorá ide z oddaných Krišnu keď spievajú mahá-mantru, je veľmi príjemná. Spev a tanec je pre Hare Krišna typický. Radosť, ktorá pramení zo spoločného spievania Hare Krišna mahá-mantry býva až priam extatická.

Čistota srdca

Celý proces Bhakti jógy vedie k očisteniu srdca od nánosov ako sú chtíč, pýcha, egoizmus, hnev atď. Keď je srdce človeka dostatočne očistené, môže v ňom splanúť jeho prirodzená láska k Bohu a k celému Jeho stvoreniu – ku všetkým a všetkému. To je cieľ skutočného náboženstva.

Očista srdca pomocou bhakti jógy je postupný proces a človek môže už po pár mesiacoch vnímať na sebe zmenu vo vedomí. Ak vytrvá v tomto procese, môže získať transcendentálne vlastnosti, ktoré tu boli spomenuté [BG 16.1-3] a očistiť sa od démonských vlastností ako pýcha, chamtivosť, hnevlivosť a pod.

Duchovní učitelia

Duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda cestoval mesiac loďou z Indie do Ameriky keď mal 70 rokov, rozšíril vedomie Krišnu z Indie do celého sveta, za 11 rokov založil 108 chrámov a zasvätil stovky a tisíce žiakov. Niektorí z jeho žiakov sú teraz sannjasíni (sľub doživotného celibátu), ktorí cestujú po svete a pokračujú v jeho misii – šíria vedomie Krišnu. Mnohí oddaní tiež žijú rodinným životom. Šríla Prabhupáda stanovil krásny a jasný príklad čistej oddanej služby a čo sa ňou dá dosiahnuť.

Rodinný život

Učenie Hare Krišna a rodinný život sa nevylučujú. Nie každý je schopný žiť v celibáte a tak môže žiť rodinným životom v súlade s vedomím Krišnu. Každý môže čítať knihy Šrílu Prabhupádu, spievať Hare Krišna, variť pre Krišnu, navštevovať chrámy a tráviť čas v spoločnosti oddaných.

V relácii “Família” si môžete pozrieť ako žije rodina vo vedomí Krišnu na Slovensku: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11981/128055

Védska kultúra

Hare Krišna vychádza z védskej kultúry, ktorá zahŕňa ako materiálny, tak duchovný blahobyt. Védy obsahujú poznanie o ekonomike, technike, strave, liečiteľstve, duchovne a ďalších potrebných odvetviach pre spoločnosť.

Jednoduché žitie, hlboké myslenie

Šríla Prabhupáda chcel, aby oddaní žili jednoduchým životom a hlbokým myslením ideálne mimo mesta na farme, kde budú mať kravy a budú pestovať rôzne plodiny. Tento spôsob života je mi veľmi blízky.

Možnosť žiť v chráme

 

Mal som túžbu žiť jednoduchým životom a hlbokým myslením a tak som išiel žiť do chrámu, kde som neriešil otázky prežitia. Mal som o všetko postarané a mohol som sa venovať duchovnému životu naplno.

Kuchyňa

Nebudem tajiť, že jedlo, ktoré som jedol v chrámoch Hare Krišna, je najlepšie a najpestrejšie aké som kedy jedol.

Nie je to len také obyčajné jedlo. Je to duchovné jedlo obetované Krišnovi zvané prasádam – Božia milosť. O prasádam si môžete prečítať v článku “Duchovné jedlo – prasádam

Prijímanie prasádam je veľmi príjemná súčasť bhakti jógy.

Záver

Zo všetkých učení, ktoré poznám, je mi práve srdcu najbližšie Hare Krišna. Kresťanstvo, Buddhizmus, Islam, Taoizmus neponúkajú také obsiahle poznanie ako učenie Hare Krišna. Možno preto mnohí ľudia, ktorí chceli vedieť viac, skončili práve u Hare Krišna, kde našli to, čo hľadali. Pre mňa je veľmi dôležitá osobná skúsenosť a skúsenosť, ktorú som zažil s Hare Krišna je veľmi pozitívna a zmenila mi úplne život. Môžete sa o tom dočítať v článku “Vedomie Krišnu“.

Hare Krišna!