Archívy kategórie: Hare Krišna

Slúžiť je prirodzené

Každý nejakým spôsobom slúži. Rodičia slúžia deťom. Deti rodičom. Ak si zaobstaráte domáceho miláčika, musíte sa o neho starať, musíte mu slúžiť ak chcete aby prežil a mal sa dobre. Služba je naša prirodzená činnosť. Tak prečo má veľa ľudí odpor k slovíčku “Služba?” Veľa ľudí si pod ním predstaví služobníka ako z povinnosti slúži svojmu pánovi. No služba môže byť aj láskyplná.

Služba egu

Ľudia najčastejšie slúžia egu, čiže sebe… Takáto služba má jeden háčik. Uspokojí len jediného človeka. Ak už vynakladáme úsilie na službu, mali by sme ju robiť pre viacerých a to nám prinesie oveľa väčšie uspokojenie ako služba samému sebe. Snáď každý zažil ten hrejivý pocit na duši keď niekomu nezištne pomohol – teda mu slúžil.

Nevedomá služba

Každý slúži aj keď si to neuvedomuje. Ľudia niekedy hovoria: “Čo ten zase chce, zase ma otravuje“. A veľmi neochotne niečo robia pre druhých. Radšej by robili niečo pre seba.

Vedomá služba

Vedomá služba je oveľa krajšia ako nevedomá služba. Keď si človek naplno uvedomuje, že slúži, má z toho hrejivý pocit. Keď som prvýkrát vypomáhal v chráme u oddaných Krišnu v Brne, bol to zvláštny pocit. Umýval som dlážku a hovoril som si: “Kto to kedy videl, aby programátor umýval dlážku…“. Dobrovoľne vo voľnom čase som prišiel pomôcť, pretože mali zrovna maratón rozdávania kníh a v chráme ostalo len pár ľudí. Bola to moja prvá vedomá skúsenosť s vedomou službou. Bolo to celkom príjemné aj keď som ako programátor dobrovoľne umýval dlážku, zametal lístie v záhrade a umýval a krájal zeleninu v kuchyni.

Služba je príjemná keď sa robí vedome s oddanosťou. To znamená poskytnúť svoje schopnosti v prospech iných. Najlepšie na vedomej službe je to, že slúžením ostatným je uspokojený aj ten, kto slúži.

Služba egu je ako zalievanie listu rastliny. Jeden list bude síce mokrý, ale ostatné listy budú suché a rastline to tiež moc nepomôže. Na to, aby sme pomohli celej rastline, musíme zalievať koreň rastliny. A to je presne oddaná služba. Oddanou službou zalievame koreň a automaticky sú spokojné listy, stonky, jednoducho celá rastlina. Keď oddanou službou uspokojujeme ostatných, sme spokojní aj my.

V jednom článku (http://nazemi.sk/2016/06/29/babka-makhancora-dasa/) som sa dočítal pekné vysvetlenie oddanej služby:

Staroindický epos Mahábhárata vysvetľuje oddanú zbožnú službu ako vzťah časti k celku, človeka k celku. Tak ako ja som celok pozostávajúci z množstva buniek a mikroorganizmov, ktoré v oddaní a v radosti spolupracujú, aby ja som žil, dýchal, tvoril… Zároveň je každá z tých malých malých čiastočiek ohraničená, samosprávna do tej miery, aby bola v zladení s celkom. Celok a časť – to sú tie dva protiklady, nie dobro a zlo. Zlo sa javí až vtedy, keď časť nevníma celok, keď popiera celok, ktorého je súčasťou. Vtedy vzniká spor, rozpor, pnutie, napätie, ohrozenie, strnulosť. Vtedy sa prúd života drhne a život takejto bunky sa mení na boj s ostatnými bunkami. Život sa stáva trápením, čiastočka sa snaží, ale stále si nie je istá, nemá dosť, stále je ohrozená. Snaží sa hromadiť silu, posilňovať obranu… Viazaná sila však neprúdi, život neprúdi, bunka tŕpne, trpí – a obrana ju len vzďaľuje od jej druhov, uzatvára ju, zhoršuje videnie, vnímanie, cítenie, spoluprácu…

Ak prestane slúžiť viac buniek, vzniká nádor. Tento nádor môžeme vidieť aj v dnešnej spoločnosti – vojny, násilie, strach, hnev, nenávisť,… neochota slúžiť celku nič dobré neprináša.

Slúžiť je prirodzené

Slúžiť je pre každého prirodzené. Len kvoli veľkému egu ľudia nedokážu slúžiť iným. Dokážu slúžiť len sebe. Ak by všetci ľudia dokázali plniť svoje prirodzené postavenie služobníka, svet by bol rajom. Zem by bol jeden veľký funkčný a prosperujúci organizmus a ľudia jeho bunky. Ale kým ľudia slúžia len sebe, na svete nemôže byť mier a harmónia. Ak sa bunky v tele rozhnodnú prestať slúžiť, vznikne nádor a telo ako celok trpí. Rovnako dnes trpí spoločnosť a aj naša planéta Zem. Pretože obrovské množstvo ľudí slúži hlavne sebe. Z toho nič dobré nemôže vzísť, len nádor v spoločnosti.

Nesprávne chápanie služby

Služba je kvoli historickým udalostiam nesprávne chápaná. Ľudia si často pod slovíčkom “Služba” predstavia sluhu, alebo otroka, ktorí boli vždy v najnižšej vrstve spoločnosti. Preto keď sa povie “Služobník” alebo “Služba”, ľudia si pod tým predstavia niečo podradné.

Pritom služba je to najkrajšie a najprirodzenejšie čo môžeme vykonať. Služba je poskytnutie svojich schopností v prospech ostatných. Ak niekomu slúžime bez nároku na odmenu, o to krajšia to je služba a o to lepší pocit z nej máme. Pomohli ste niekedy žene s kočárom po schodoch? Chceli ste za to niečo? Mali ste z toho dobrý pocit? Keď slúžime bez nároku na odmenu, odmenu dostaneme aj tak v podobe príjemného pocitu.

Ak by všetci ľudia prijali rolu služobníka, svet by bol oveľa krajší. Na to, aby sme dokázali slúžiť ostatným, musíme získať aspoň štipku pokory. O pokore píšem v článku “Čo je pokora?” A tiež sa musíme naučiť pracovať s egom. Píšem o tom v článku “Problém ega“.

Predsudky voči Hare Krišna

Keď som sa začal venovať filozofii Hare Krišna aktívnejšie, veľa ľudí si voči mne vytvorilo predsudky. Zrazu som pocítil, že sa ku mne správajú inak. Akoby mali odpor k filozofii Hare Krišna a ten odpor sa preniesol aj na mňa. Pritom mnohí z nich ani filozofiu Hare Krišna moc nepoznali. Je oveľa jednoduchšie vytvoriť si predsudky a predstavy o tom, čo ani nepoznáme ako usilovať sa o to spoznať to a zistiť ako sa veci majú.

Túžba ísť žiť do chrámu

Asi po dvoch rokoch rozvíjania vedomia Krišnu som pocítil túžbu vyskúšať si život v chráme. A tak som šiel v auguste 2016 na trojmesačný vzdelávací kurz o védskej kultúre zvaný Bhakta program. Po Bhakta programe som sa rozhodol ostať žiť v chráme. Nemal som žiadne záväzky ani túžby, ktoré nesúviseli s vedomím Krišnu a tak som sa mohol plne venovať vedomiu Krišnu v chráme. Ale po deviatich mesiacoch života v chráme som zistil, že život v chráme nie je pre mňa. Píšem o tom v článku „Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna

Zbytočné predsudky

Keď som sa rozhodol vyskúšať si život v chráme, vedel som, že mnohí si o tom vytvoria vlastný obraz. Vedel som, že keď si vyholím hlavu a pridám sa k Hare Krišna, tak ľudia budú mať automaticky predsudky. Už ma nebrali takého, aký som, ale ako sfanatizovaného Krišňáka. Je to veľmi smutné.

bhakta-program

Akonáhle sa niekto hlási k nejakému učeniu, či náboženstvu, ľudia majú voči nemu predsudky ak majú predsudky voči danému učeniu, či náboženstvu. Predsudky sú zbytočné, no predsa ich veľa ľudí v sebe pestuje. Predsudky nám bránia vidieť realitu takú, aká je. Tiež som mal kedysi predsudky voči náboženstvám, nábožensky založeným ľuďom, ľuďom iných národnosti, či rás atď. No dokázal som sa týchto predsudkov zbaviť. Naučil som sa nesúdiť niečo, čo nepoznám.

Pôvodne som nechcel žiť ako Krišňák, práve preto, lebo som vedel, že ľudia budú mať predsudky. Vedel som, že moje slová budú automaticky spájané s filozofiou Hare Krišna a ľudia s predsudkami moje slová nebudú prijímať ani za nič. No túžba ísť žiť do chrámu bola silnejšia ako obavy z predsudkov ľudí. V kútiku duše som bol zvedavý na reakcie ľudí. A potvrdilo sa to, čo som predpokladal. Čokoľvek som povedal, alebo napísal, ľudia automaticky spájali s učením Hare Krišna. Ľudia si mysleli, že opakujem len naučené frázy a nemám vlastný rozum. Bolo veľmi ťažké im vysvetliť, že to, čo hovorím, hovorím za seba a nie za učenie Hare Krišna.

Fenomén odporu

Narazil som na zaujímavý fenomén. Kresťanský kňaz môže hovoriť akékoľvek rozumné slová, no aj tak nebudú prijímané ľuďmi, ktorí majú voči kresťanskému učeniu predsudky. To isté platí pre akékoľvek iné učenie a ľudí s predsudkami. Ľudia s predsudkami sú v podstate slepí. Kvoli svojej zaslepenosti predsudkami nedokážu rozlíšiť múdre slová od hlúpych. Kvoli svojim predsudkom považujú všetko za hlúposti. Ľudia bez predsudkov dokážu prijímať slová a vyhodnocovať ich podľa svojej úrovne vedomia a podľa svojej inteligencie – toto dáva zmysel, toto je blbosť – toto môže tak byť, toto mi nejak nesedí. Lenže ľudia s predsudkami majú v hlave automaticky odpor – to, čo mi hovoríš, je blbosť. Na tento fenomén som narážal pomerne často. A bol som z toho zúfalý, keď som sa ľuďom s predsudkami snažil niečo vysvetliť a oni to neboli schopní prijať a pochopiť. Až po niekoľkých neúspešných pokusoch som pochopil, že tí ľudia to nie sú kvoli svojej zaslepenosti schopní pochopiť. Oni to jednoducho nechcú pochopiť. Kde nie je vôľa, tam nie je cesta. Prestal som s takými ľuďmi strácať čas a prestal som im čokoľvek vysvetľovať.

Našťastie sa našli aj ľudia, ktorí v sebe predsudky nepestujú a chcú sa dozvedieť viac. Ich prístup bol úplne odlišný od prístupu ľudí s predsudkami. Pýtali sa a prijímali odpovede. Uvedomovali si, že toho moc nevedia a chcú sa dozvedieť viac. Kdežto ľudia s predsudkami boli väčšinou pyšní a chceli si obhajovať len svoj pohľad na svet. Nechceli sa dozvedieť o inom pohľade. Chceli len bojovať a vyhrať. S takýmto prístupom sa človek veľa nedozvie. Ak sa chceme niečo dozvedieť, musíme si najskôr priznať, že niečo nevieme. Pokiaľ sa budeme tváriť, že sme zjedli všetku múdrosť sveta a budeme sa snažiť obhajovať len náš pohľad na život, moc sa toho nedozvieme.

Nedávno som zažil jeden extrémny príklad, keď som len použil citáciu z Bhagavad-gíty, ktorá hovorí o zbožných a bezbožných (dobrých a zlých) vlastnostiach ľudí. Človek s predsudkami nedokázal prijať túto citáciu, nedokázal triezvo posúdiť dobré a zlé vlastnosti, len preto, že boli popísané v Bhagavad-gíte, voči ktorej má očividne nemalé predsudky. Pritom toto rozdelenie na dobré a zlé vlastnosti môžeme nájsť tiež napríklad v psychológií.

V nitru sekty Hare Krišna Youtube - dobro a zlo

V nitru sekty Hare Krišna YouTube 1

Každopádne som vďačný aj za ľudí s predsudkami. Bez nich by bola na tomto svete nuda. Každý sa nachádza na nejakej úrovni a každý sa môže časom z tejto úrovne posunúť trošku ďalej. Najžalostnejší stav človeka je stav, kedy si naozaj myslí, že všetko vie a všade bol. Z takého stavu sa dá len veľmi ťažko posunúť ďalej. Som veľmi rád, že som sa dostal do stavu, kedy som si uvedomil koľko toho ešte neviem a čo všetko sa môžem naučiť. Keď niečo neviem, radšej si priznám, že to neviem a nebudem sa hrať na múdreho. Radšej sa spýtam niekoho, kto o tom niečo vie a nebudem si o tom vytvárať zbytočné domnienky. Za pomerne krátku dobu sa v živote môžeme naučiť veľmi veľa. Len musíme chcieť. To je celá veda. Sú ľudia, ktorí sa neustále učia a posúvajú a potom sú ľudia, ktorí sú dlhé roky na tom istom mieste a nevedia, alebo nechcú sa posunúť ďalej. Vedzte, že keď sa naučíme viac, otvoria sa nám v živote ďalšie možnosti, ktoré boli pre nás dovtedy skryté. Naučiť sa viac sa oplatí.

Pajem vám, aby ste v živote nestagnovali, ale posúvali sa ďalej a neustále sa učili. Môžete sa naučiť, že predsudky, pýcha, hnev, strach, nenávisť, domýšľavosť, žiarlivosť, chamtivosť nie sú moc pekné. Že pre človeka sú oveľa príjemnejšie zbožné vlastnosti ako pokora, schopnosť odpúšťať, pravdovravnosť, skromnosť, striedmosť, nebojácnosť, odvaha, odhodlanosť a emócie ako láska, šťastie. Mali by sme sa preto usilovať očistiť naše vedomie natoľko, že už viac nebudeme musieť prežívať nepríjemné emócie a dosiahneme stav trvalej blaženosti. Nie je to ľahké, ale ani nemožné.

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“ [BG 5.24]

Rozdielne a spoločné črty Kresťanstva a Hare Krišna

Mnohí kresťania (a nie len kresťania) majú predsudky voči iným náboženstvám a učeniam. Pretože farári ich v kostole strašia, že len Ježiš Kristus ich môže spasiť a všetky ostatné náboženstvá a učenia sú Satanovo dielo, ktoré by ich zviedlo na zcestie, ktoré vedie do pekla. Mnohí ľudia tomuto slepo veria a potom sú vystrašení a pohoršení, keď vidia oddaných Krišnu spievať, alebo ponúkať sladkosti, alebo knihy o meditácii a jóge na ulici. Je to veľmi smutné.

harinam

Kresťanstvo a Hare Krišna majú toho veľa spoločného. Avšak ľudia, ktorí nepoznajú učenie Hare Krišna, si myslia, že Hare Krišna a kresťanstvo je niečo úplne iné. A potom vznikajú zbytočné rozpory medzi kresťanmi a oddanými Krišnu.

Spoločné črty

Ruženec

V kresťanstve aj v Hare Krišna existuje ruženec. Kresťania opakujú na ruženci motlidby a oddaní Krišnu opakujú Hare Krišna mahá-mantru, ktorá je tiež v podstate motlidba:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Preklad Hare Krišna mahá-mantry znie „Ó, Božia energia, ó, Bože (Krišna), prosím Ťa, zamestnaj ma v oddanej službe Tebe“.

Kresťania majú ružence s rôznym počtom guličiek – 10, 33, 50, 100 alebo 500. Krišňácky ruženec má 108 guličiek, rovnako ako buddhistický.

japa-mala

Nie všetci kresťania používajú ruženec. Iba tí najúprimnejší. Oddaní Krišnu recitujú Hare Krišna mahá-mantru na ruženci každý deň.

Každodenné odriekanie Hare Krišna mahá-mantry na ruženci je praktický základ učenia Hare Krišna. Hare Krišna mahá-mantra očisťuje vedomie a človek sa tak dostáva do kvality dobra, získava dobré vlastnosti (pokora, milostivosť, mierumilovnosť, súcit, vnútorný pokoj…), zbavuje sa zlých vlastností a emócií (pýcha, hnev, chtíč, chamtivosť,…) a konečným cieľom opakovania mahá-mantry je obnoviť zabudnutý vzťah k Bohu. S očisteným vedomím je možné chápať duchovné témy hlbšie. Preto je veľmi dôležité venovať sa každodennému odriekaniu Hare Krišna mahá-mantry. Tak, ako je sprcha dôležitá pre očistu tela, rovnako je dôležité opakovanie mahá-mantry pre očistu vedomia. Šríla Prabhupáda (zakladateľ Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu) stanovil minimálny počet kôl na ruženci na 16. To znamená 16 * 108 = 1728x opakovaní mahá-mantry denne. Trvá to asi 2 hodiny. Nie každý hneď zvláda recitovať 16 kôl denne. Je možné začať 1 kolo denne (108x opakovanie mahá-mantry), čo začiatočníkovi trvá približne 10 minút a účinok mahá-mantry sa dostaví aj tak. Avšak tí, ktorí to myslia s vedomím Krišnu vážne, by mali zvládať minimálne 16 kôl denne.

Poznám zopár kresťanov, ktorí sa modlia každé ráno na ruženci, podobne ako oddaní Krišnu a sú to veľmi dobrí ľudia. Veľmi im to pomáha udržiavať vedomie v kvalite dobra. Dokonca sú vegetariáni, nepijú alkohol, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Nasledujú úprimne Ježišovo učenie a je to vidieť. Rovnako ako je vidieť, keď oddaní Krišnu nasledujú Krišnovo učenie. Učenie Ježiša a učenie Krišnu je rovnaké. Obe učenia učia ako milovať Boha.

Láska k Bohu

Kresťania hovoria: „Ježiš ťa miluje“. Ježiš hlásal nie len lásku k Bohu, ale aj ku všetkým živým bytostiam, k celému božiemu stvoreniu. „Miluj blížneho svojho ako seba samého“, učil Ježiš. Keby všetci ľudia žili podľa učenia Ježiša, svet by bol rajom. Učenie Hare Krišna sa od Ježišovho učenia v tomto nelíši. Takisto učí ako znovuobnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom a rozvinúť tak lásku k Nemu a k celému Jeho stvoreniu.

Dobročinnosť

Existujú rôzne dobročinné kresťanské organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi. To je pekné. Aj hnutie Hare Krišna má zopár dobročinných projektov pomáhajúcim ľuďom v hmotnej, ale i v duchovnej núdzi – napríklad projekt Food for life – Jedlo pre život poskytuje dennú dávku vydatného posväteného vegetariánskeho jedla (prasádam) ľuďom v núdzi.

Medzi najväčšiu dobročinnosť však patrí rozdávanie kníh Šrílu Prabhupádu, ktoré ľuďom menia pohľad na život a pomáhajú im nájsť a naplniť zmysel života. Najväčšia kríza v súčasnosti je duchovná kríza. Väčšina ľudí ani len netuší na čo je určený ľudský život a márnia ho činnosťami, ktoré robia aj zvieratá a budú ich na konci života ľutovať. Knihy Šrílu Prabhupádu zaháňajú duchovnú krízu, prinášajú ucelenejší pohľad na ľudský život a pomáhajú tisícom, ba miliónom ľuďom po celom svete nájsť hlbší zmysel života. Mnohí ľudia sa vďaka Šrílovi Prabhupádovi stávajú lepšími a pomáhajú meniť svet k lepšiemu, hlavne po duchovnej stránke. To je najväčšia dobročinnosť.

books

Nebo a peklo

V Biblii sa spomína nebo a peklo. Aj védy popisujú nebeské a pekelné planéty, ale oveľa obšírnejšie. Viď. časť článku „Rozdielne črty – Čo je po smrti“.

Duchovný učiteľ

Ježišovo učenie a Krišnovo učenie sa vo veľa veciach zhoduje.

Ježiš v evanieliu Jána v dvanástej kapitole hovorí: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal v tmách. 47 Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. 50 A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“

Krišna v Bhagavad-gíte 4.34 hovorí: „Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.“

Ježiš bol duchovný učiteľ zoslaný Otcom, aby učil ľudí pravde. Ježiš bol v skutočnosti čistý oddaný Boha, Krišnu, no niektorí kresťania si to však trošku poplietli a považujú Ježiša za Boha. Ježiš o sebe nikde netvrdí, že je Boh. Všade spomína Otca a Otcovu vôľu. Pravý duchovný učiteľ nehovorí nič, čo by bolo v rozpore s Božím slovom a učí ako znovuobnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom.

„Veď ani ja — Syn človeka — som neprišiel na svet preto, aby mi ostatní slúžili, ale aby som ja im slúžil a aby som obetoval svoj život za záchranu mnohých.“ – MK 10.45

Ježišove vyjadrenie v MK 10.45, že neprišiel na svet preto, aby mu ostatní slúžili, sa môže zdať protichodné ku Krišnovmu vyjadreniu v Bhagavad-gíte 4.34, kde spomína službu duchovnému učiteľovi. Keď sa na to pozrieme dôkladnejšie, zistíme, že duchovný učiteľ slúži žiakom a žiaci duchovnému učiteľovi. Duchovný učiteľ slúži ostatným tak, že im poskytuje záchranné koleso, ktoré ukončuje hmotnú existenciu a zaisťuje vstup do Božieho kráľovstva. A žiaci zároveň slúžia duchovnému učiteľovi tak, že nasledujú jeho pokyny.

Rozdielne črty

Písmo a poznanie

Kresťanská Biblia ponúka oproti Védam veľmi málo informácií o Bohu a o Jeho stvorení.

Zato védske písma, z ktorých čerpá učenie Hare Krišna, detailne popisujú ako Boha, tak Jeho stvorenie. Oddaní Krišnu tak presne vedia kto je Boh, ako vyzerá, aké má vlastnosti, čo má a nemá rád, ako Ho môžu spoznať osobne, ako vyzerá duchovný svet, ako vznikli vesmíry a život v nich, ako majú naplniť zmysel ľudského života a veľa iných vecí.

Védske písma sú prirovnávané k fľaši a Biblia je len malá črepina z tejto fľaše. Védske písma poskytujú oveľa viac informácií, ktoré navyše dávajú dokonalý zmysel. Keď ľudia tieto rady uvedú do praxe, je zaručená mierumilovná a prosperujúca spoločnosť.

Meno Boha

Kresťanstvo (alebo niektorá jeho odnož) učí, že Boh je trojjediný – Otec, syn a duch svätý. Teda Ježiš je zároveň syn boží a zároveň Boh. Je to zvláštne. Každopádne pre veľa kresťanov je zaťažko prijať, že Boh môže mať aj iné meno ako Ježiš – Jehova, Allah, Krišna, Višnu, Ráma, Ramchat,…

Je zaujímavé, že kvoli rozdielu mena Boha vznikajú nemalé rozpory a ústia až do násilia, vojen a vrážd v mene Boha.

krishna-syamasundara_1

Pre oddaných Krišnu je Krišna Najvyššia Osobnosť Božstva, teda Boh. Krišna znamená všepríťažlivý – to znamená, že priťahuje všetky živé bytosti. Pretože všetky živé bytosti pochádzajú z Krišnu a majú s ním večný vzťah (či už neutrálny, služobnícky, priateľský, rodičovský, alebo milenecký). Krišna je tiež známy ako Višnu, alebo Ráma. Krišna má nespočetne veľa mien a podôb. Védy popisujú rôzne zjavenia Boha v rôznych dobách v rôznych podobách s rôznymi menami. Prečo by sme mali obmedzovať Boha na jednu podobu s jedným menom? Má síce jednu pôvodnú, večnú podobu, ale zároveň má nespočetne veľa iných podôb a mien. Je neobmedzený.

Veriť vs. Vedieť

Kresťanstvo učí: „uverte a budete spasení“. Učenie Hare Krišna učí: „na začiatku je viera, no svoju vieru by sme si mali overiť, aby sme získali poznanie“.

Vegetariánstvo a princíp nenásilia

Aj keď jedno z desiatich prikázaní znie „Nezabiješ!“, mnohí kresťania jedia mäso a podporujú tak zabíjanie zvierat v bitúnkoch. Priamo síce nezabíjajú, ale podporovanie zabíjania je prakticky to isté, ako keby zabíjali sami. Zabíjanie sa deje len kvoli ľuďom, ktorí vyžadujú zabíjanie. Ľudia, ktorí chcú mať mäso na tanieri, vyžadujú zabíjanie zvierat. A kvoli nim sa zvieratá zabíjajú. Tam, kde je dopyt, vzniká ponuka.

cruel vegans

Oddaní Krišnu nepodporujú zabíjanie zvierat a živia sa bezmäsitou stravou, ktorá je navyše pre ľudské telo a životné prostredie oveľa prospešnejšia ako mäsitá. Oddaní Krišnu nejedia nič, čo by nezjedol Krišna. Krišna prijíma len potraviny v kvalite dobra – ovocie, obilie, mlieko a určité druhy zeleniny. Krišna nemá rád potraviny v kvalite vášne a nevedomosti – mäso, vajcia, cibuľa, cesnak, huby. Pretože tieto potraviny negatívne ovplyvňujú vedomie a človek sa tak nedokáže sústrediť na duchovné aktivity. Iba potraviny v kvalite dobra sú vhodné pre duchovný rast.

Čo je po smrti

Kresťania veria, že keď budú veriť v Ježiša Krista, tak budú automaticky spasení a pôjdu do neba. A tí, čo neveria, budú naveky zatratení v pekle.

Védy popisujú nebeské aj pekelné planéty. Popisujú tiež za aké činy sa živá bytosť dostane na aké planéty. Za dobré činy získava kredit, vďaka ktorému bude môcť tráviť určitý čas na nebeských planétach, kde je zmyslový pôžitok oveľa väčší ako na Zemi. Ale keď jej dojde kredit za zbožné činy, bude sa musieť opäť vrátiť na Zem. Za zlé činy si bude musieť odpykať trest na pekelných planétach, ale opäť keď vyprší čas, bude sa musieť vrátiť na Zem. Nič také, ako večné zatratenie v pekle nehrozí. Z pekla je cesta späť. Aj keď môže byť v pekle veľmi dlhý čas, ktorý sa nám javí ako večnosť, aj tak z neho neskôr odíde. Živá bytosť si odpyká trest v pekle, podobne ako sa trest odpykáva vo väzení a po určitom čase dostane opäť možnosť napraviť svoje hriechy. Bolo by veľmi nespravodlivé, keby nemala možnosť napraviť svoje hriechy. Ak je Boh naozaj spravodlivý, dá možnosť aj tým najväčším hriešnikom napraviť sa. Preto je niečo ako večné peklo nezmysel.

Jeden život vs. reinkarnácia

Kresťania veria, že žijú len tento život a po smrti budú vzkriesení a pôjdu do neba, späť k Bohu. Stačí na to vraj veriť v Ježiša Krista. Lenže Ježiš nikde nehovorí, že do nebeského kráľovstva sa dostanú ihneď po smrti. Navyše hovorí, že len veriť v neho nestačí: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského.[MT 7.21] Takže skutky sú dôležíté, nestačí len veriť.

“Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.” [Bg 2.13]

Védy popisujú, že živá bytosť (duša) po smrti dostáva ďalšie telo na základe vedomia v okamihu smrti a na základe svojich činov (karmy). Nazýva sa to prevteľovanie, alebo tiež reinkarnácia. Reinkarnáciu a karmu popisujú mnohé učenia. Pretože reinkarnácia a karma dáva oveľa väčší zmysel ako spasenie na základe viery a večné peklo. Karmu v krátkosti popisuje aj Biblia: „Čo zaseješ, to zožneš“. Záleží teda od našich činov, čo sa nám bude diať v tomto živote a čo s nami bude po smrti.

Védy popisujú nebeské planéty (vyšší planetárny systém), zemské planéty (stredný planetárny systém), pekelné planéty (nižší planetárny systém) a duchovný svet. Nebeské, zemské a pekelné planéty sú hmotné. Duchovný svet nie je hmotný, je jednoducho duchovný. Živá bytosť sa po smrti prevteľuje na ktorúkoľvek planétu v ktoromkoľvek planetárnom systéme podľa svojich zásluh – za zlé činy ide na pekelné planéty, za dobré činy ide na nebeské planéty a za neutrálne činy získava zrodenie na zemských planétach. Ak dôkladne dodržiava védske náboženské zásady (Vôľu Božiu), po smrti môže vstúpiť do duchovného sveta, kde neexistuje smrť, ani utrpenie. Duchovný svet a živé bytosti v ňom sú večné. Je to večné Božie kráľovstvo plné blaženosti a poznania.

Dosiahnutie cieľa života

Cieľom (ľudského) života je návrat do božieho kráľovstva – do duchovného sveta. Ak živá bytosť dodržiava (védske) náboženské zásady, môže do určitej miery už v tomto živote okúsiť blaženosť a poznanie z duchovného sveta. Túto blaženosť a poznanie prináša pravidelné opakovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ospevovanie mien Boha je odporúčaný spôsob sebarealizácie v tomto veku. V rôznych náboženstvách ospevujú rôzne mená Boha.

Harer nama harer nama harer namaiva kevalam
kalau nasty eva nasty eva nesty eva gathir anyatha

„V tomto veku Kali nie je iný spôsob, nie je iný spôsob, nie je iný spôsob sebarealizácie ako spievanie svätého mena, spievanie svätého mena, spievanie svätého mena Pána Hariho“ [Adi 17.21]

Každý, kto pravidelne ospevuje mená Boha a načúva tomuto ospevovaniu, robí duchovný pokrok a cíti tento pokrok na vlastnej koži.

„V tomto vĕku Kali Pán Kṛṣṇa inkarnuje v podobĕ svého svatého jména, Hare Kṛṣṇa mahā-mantry. Pouhým zpíváním svatého jména se človĕk přímo sdružuje s Pánem. Každý, kdo to dĕlá, je zcela jistĕ osvobozen.“ [Adi 17.22]

Keď budeme pravidelne (každý deň) spievať, alebo recitovať mená Boha (napr. Hare Krišna mahá-mantru), naše vedomie sa očistí a budeme tak môcť chápať duchovné témy viac a viac a nakoniec dosiahneme konečný cieľ ľudského života – lásku k Bohu. A keď budeme milovať Boha – svojho Otca, budeme konať Jeho vôľu, nie svoju. Presne tak, ako to učil Ježiš, Šríla Prabhupáda a ďalší svätci.

Ako sa stal z programátora mních

Mal som peniaze, mal som skvelú prácu (programoval som webové aplikácie z domu), zažil som pekný trojročný vzťah, pil som alkohol, mal som neviazaný sex, skúšal som fajčiť, ale nič z toho ma vnútorne nenapĺňalo. Aj keď som chvíľami pociťoval šťastie, uvedomil som si, že toto šťastie je veľmi prchavé. Napríklad vo vzťahu som bol veľmi šťastný, ale po troch rokoch to už nebolo ono. Zo vzťahu vyprchala vášeň a už som k partnerke necítil to, čo kedysi. Preto som tento môj najdlhší vzťah ukončil. Nevedel som ako dosiahnuť to, aby to bolo ako na začiatku. Chcel som zažívať tú radosť a vášeň, ale po toľkých rokoch s rovnakým človekom to moc nešlo. Tak som po ukončení vzťahu hľadal vášeň v iných ženách a nezáväzne som si s nimi užíval. Chodil som do barov každý piatok a užíval som si alkoholové opojenie a spoločnosť povolných žien. Opäť mi to dalo len chvíľkové šťastie, ktoré veľmi rýchlo pominulo. Aj alkohol, aj ženy, aj akýkoľvek iný predmet zmyslového pôžitku prináša len dočasné šťastie. Keď som si kúpil niečo, po čom som veľmi túžil, chvíľu som sa z toho tešil, ale po nejakom čase už nie.

Hľadanie šťastia

Ľudia neustále hľadajú šťastie. Väčšinou v zmyslovom pôžitku, ktorý prináša len dočasné šťastie a tak sa neustále ženú za ďalším a ďalším zmyslovým pôžitkom. Jeden partner strieda druhého, jedna fľaša alkoholu strieda druhú, jedna dávka drogy ďaľšiu… A to dovtedy, kým si človek neuvedomí, že tadiaľto cesta nevedie. Uvedomil som si to aj ja.

Slepá viera

Bol som vychovávaný v kresťanskom duchu, ale žiaľ som nemal hlbšie pochopenie Boha a mal som iba slepú vieru. Podobne ako keď dieťa verí, že Ježiško nosí darčeky. Neskôr, keď som Boha prosil o pomoc a nepomohol mi, som usúdil, že Boh neexistuje. Uvedomil som si, že ako dieťa som bol oklamaný, že Ježiško nosí darčeky a takisto som bol oklamaný, že existuje Boh. Stratil som vieru a stal sa zo mňa zarytý ateista.

Stretnutie mníchov

Jedného pekného dňa v roku 2014 som stretol na ulici v Brne mnícha z Hare Krišna. Ponúkal knihy a ja som si od neho jednu zobral, lebo som zrovna nemal čo čítať. Keď som ju začal čítať, vôbec som jej nerozumel. Bolo tam priveľa indických mien a výrazov, ktoré som takmer ani nevedel prečítať a nerozumel som im. Bola to kniha Šrímad bhágavatam prvý spev, prvá časť. Po pár stranách som knihu odložil a dlhú dobu som sa k nej nevrátil.

hare krishna na ulici2

O pár mesiacov som stretol na ulici v Brne ďalšieho mnícha z Hare Krišna. Aj tentokrát som si od neho zobral viac kníh s nádejou, že budem aspoň niektorej z nich rozumieť. A veru rozumel som aspoň životopisu Šrílu Prabhupádu. Zobral som si aj knihu o Krišnovi, ktorú som len tak zbežne pozrel, ale nejako som sa k jej prečítaniu nedostal. Zobral som si aj hrubú knihu zvanú Bhagavad-gíta. Začal som ju čítať, ale tiež som jej nerozumel. Prečítal som asi prvé dve kapitoly a ďalej som sa nedostal. Nebavilo ma čítať knihu, ktorej nerozumiem. Tak som Bhagavad-gítu odložil podobne ako Šrímad bhágavatam.

Nedeľný program

Čo čert nechcel, stretol som mnícha z Hare Krišna aj tretíkrát. Hovorí sa: do tretice všetko dobre. Hovoril som mu, že už mám od nich kníh dosť a nemám ich ani kedy čítať. Tak mi dal aspoň vizitku a pozval ma na nedeľný program pre verejnosť, ktorý sa koná každú nedeľu o 14:00 vo všetkých chrámoch Hare Krišna po celom svete. Zaujalo ma to, tak som prišiel na nedeľný program a veľmi sa mi to zapáčilo.

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o

Indická kultúra, hlavne indické jedlo ma chytili za srdce. Začal som navštevovať chrám Hare Krišna pravidelne aspoň 1x za mesiac. Ako som tak počúval na nedeľných programoch prednášky a zhováral som sa s oddanými Krišnu, začala mi filozofia Hare Krišna dávať celkom zmysel. V prednáškach bola často kritizovaná súčasná moderná spoločnosť a nedalo sa nesúhlasiť. Najviac sa mi páčilo, že učenie Hare Krišna len nekritizuje, ale aj ponúka jednoduchý spôsob ako problémy v spoločnosti vyriešiť. Tento jednoduchý spôsob je rozvíjanie vedomia Krišnu načúvaním z Bhagavad-gíty a Šrímad bhágavatam, počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry (Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare), jedenie duchovného jedla zvaného prasádam (božia milosť), čítanie kníh od Šrílu Prabhupádu a zdržiavanie sa v spoločnosti oddaných. Dobrá spoločnosť dáva základ pre dobrý život.

Spoločnosť oddaných Krišnu a neodolateľná túžba

Ako som tak praktikoval vedomie Krišnu, začalo sa meniť moje vedomie (prestalo mi chutiť mäso a kedysi milované pivo a alkohol celkovo) a začal som túžiť po spoločnosti oddaných viac a viac. Koncom mája 2016 ma kamarát zavolal na slávnosť inštalácie božstiev na farme Hare Krišna (Nová Ekačakra – www.ekacakra.sk) v Abranovciach (13km od Prešova). Tak som tam prišiel a moje srdce zaplesalo. Uvidel som miesto veľmi podobné tomu, kde by som chcel žiť – veľký pozemok, les hneď za pozemkom, skvelé jedlo a skvelá spoločnosť. Vládla tam veľmi príjemná atmosféra. Žiadne autá, žiadny smog, žiadny stres, žiadny hluk, žiadne konflikty, žiadna negativita, len veľmi príjemná duchovná atmosféra.

IMG_20160530_060949 IMG_20160528_070146

vedsky sposob stolovania

Na Novej Ekačakre som pobudol 4 dni a keď som bol na odchode, dostal som pozvanie na Bhakta program, ktorý sa mal konať v septembri. Je to 2 – 3 mesačný vzdelávací kurz védskej kultúry, kde sa človek naučí viac o védskej kultúre teoreticky aj prakticky. Chcel som sa ho zúčastniť, no v máji som ešte nevedel, či sa mi to podarí. Nakoniec sa situácia vyvŕbila tak, že som mohol prísť na Novú Ekačakru už začiatkom augusta. Celý júl som pociťoval veľké nutkanie ísť na Novú Ekačakru. Ak by som robil čokoľvek iné, nebol by som naplnený. Jediná cesta k naplneniu viedla na Novú Ekačakru. Nemal som už žiadne záväzky a tak som mohol pobudnút na Novej Ekačakre pár mesiacov.

Spočiatku bol pobyt na Novej Ekačakre pre moje falošné ego náročný, ale vytrval som a výsledok stojí za to. Myslel som si, že som pokorný, ale rôzne činnosti a ľudia mi ukázali, že k skutočnej pokore mám ešte ďaleko. Od oddaných Krišnu som sa počas svojho trojmesačného pobytu naučil hlavne väčšej pokore.

Po troch mesiacoch som úspešne ukončil Bhakta program, naučil som sa veľa o védskej kultúre a filozofii Hare Krišna teoreticky aj prakticky a rozhodol som sa ostať žiť v chráme. Posledné roky som žil väčšinou sám, ale samota ma už prestala baviť. Dospel som k záveru, že potrebujem spoločnosť, vďaka ktorej sa môžem posunúť v živote ďalej. A to je spoločnosť oddaných Krišnu. Vďaka pobytu v chráme a spoločnosti oddaných cítim, že rozvíjam vedomie Krišnu oveľa rýchlejšie ako keď som sa o to pokúšal doma sám. S kým si, taký si. Dávajte si preto pozor s kým trávite čas.

bhakta-program

Aktivity a hodnoty Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu (ISKCON) sa zhodujú s mojimi hodnotami a s tým, čomu sa chcem venovať – rozvíjanie a šírenie duchovného poznania, vegetariánstva (resp. Krišnatariánstva) a zdravšieho, jednoduchšieho a prirodzenejšieho životného štýlu (Jednoduché žitie, hlboké myslenie). Preto som sa stal kolieskom v stroji zvanom ISKCON. Samému by mi trvalo veľmi dlho kým by som niečo vybudoval a dosiahol. Takto som sa zapojil do zabehnutého stroja a spolu tak môžeme dosiahnuť oveľa viac ako oddelene. Posledné 2 roky som túžil žiť v komunite, ktorá zdieľa spoločné životné hodnoty. A podarilo sa.

O živote v chráme Hare Krišna som spravil dokument, aby mali ľudia ako takú predstavu ako žijú mnísi Hare Krišna:

Vedomie Krišnu

Učenie Hare Krišna (vedomie Krišnu) je praktické učenie a každý, kto ho praktikuje, pocíti na vlastnej koži pozitívnu zmenu vo svojom vedomí. Postupne zmierni, alebo sa úplne zbaví všetkých závislostí, zlých vlastností (pýcha, chamtivosť, bezohľadnosť,…) a emócií (strach, hnev, nenávisť,…). To vytvorí priestor na prejavnie dobrých vlastností (čistotnosť, pokora, milostivosť, mierumilovnosť, pravdovravnosť…) a lásku k Bohu a teda aj k celému Jeho stvoreniu. Ten, kto miluje Boha, nedokáže ublížiť ani len mravcovi. Ale ľudia, ktorí sú bezbožní, ničia prírodu, zabíjajú zvieratá ako na bežiacom páse, jedia mäso a ubližujú dokonca aj svojmu druhu – ľuďom. Bezbožní ľudia vytvárajú utrpenie na Zemi. Mnohí ľudia sa pýtajú: „Prečo Boh dovolí toľké utrpenie?“ Boh dáva slobodnú voľbu živým bytostiam. Živé bytosti túto slobodnú voľbu zneužívajú a vytvárajú utrpenie, vykorisťujú hmotný svet. Lebo zabudli na Boha.

Vedomie Krišnu učí ako si byť vedomý Boha. Vďaka tomuto učeniu si môže živá bytosť spomenúť kto vlastne je a aká je jej prirodzená pozícia. Nedeje sa to hneď. Je to proces, ktorý môže trvať pár rokov, ba dokonca životov. Na tejto ceste niet straty ani úbytku. Vo vedomí Krišnu každý len získava, čo sa týka duchovného života.

Mnohí ľudia dnes nevedia aký je zmysel života, prečo vôbec žijú. Nevedel som to ani ja. Až keď som začal študovať a praktikovať vedomie Krišnu, pochopil som kto som a ako môžem byť skutočne šťastný.

Bg 18.38 — Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.”

Bg 18.37 — O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.”

Žiadna materiálna aktivita ma neuspokojovala tak, ako praktikovanie vedomia Krišnu. V každej materiálnej aktivite som nachádzal len dočasné, krátkodobé šťastie. Vedomie Krišnu prináša skutočné, trvalé šťastie:

“Bg 5.24 — Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.”

Živá bytosť je pôvodne duchovná a môžu ju plne uspokojiť len duchovné aktivity. Pokiaľ sa živá bytosť usiluje o hmotné šťastie, skôr či neskôr stroskotá a bude nešťastná. Môžeme vidieť mnohé príklady ľudí, ktorí mohli mať z materiálneho hľadiska všetko, po čom túžili, no aj tak neboli naplnení. Hippiesáci pochádzali z bohatých rodín, no nenapĺňal ich materiálny život. Jim Carrey a iní úspešní ľudia sa snažia ostatným ľuďom ukázať, že skutočné šťastie si za peniaze nekúpia

Skutočné šťastie totiž pramení z duchovnej úrovne, nie z materiálnej. Aj človek, ktorý je z materiálneho hľadiska chudobný, môže byť šťastný. Ľudia v dnešnej dobe mylne pripisujú šťastie hmotnému bohatstvu. Chcú byť šťastní a ženú sa za hmotným bohatstvom, no keď ho dosiahnu, chcú zvyčajne ešte viac a stále nie sú naplnení.

Niektorí ľudia si uvedomili, že šťastie v materiálnom bohatstve nenájdu a preto sa uchyľujú k duchovnému hľadaniu a k duchovným aktivitám. Postupne okúšajú stále väčšie a väčšie kúsky duchovného, skutočného šťastia.

Spočiatku som sa venoval duchovnému životu len tak letmo, ale neskôr som pocítil potrebu naučiť sa o duchovnom živote viac a venovať duchovným aktivitám viac času. To ma zaviedlo do chrámu Hare Krišna, kde som žil takmer 9 mesiacov a učil som sa žiť podľa védskej kultúry. O védskej kultúre píšem v článku „Védska kultúra“. Vedomie Krišnu sa dá praktikovať aj mimo chrámu, v pohodlí domova, ale je vyžaduje to veľkú sebadisciplínu a zvyčajne to nemá taký efekt, ako rozvíjanie vedomia v chráme v spoločnosti rovnako ladených ľudí. Viac sa o vedomí Krišnu dočítate v kategórii „Hare Krišna“. V spoločnosti oddaných Krišnu človek získa dobrý základ a odhodlanie praktikovať vedomie Krišnu. Mimo spoločnosti oddaných je veľmi ťažké vôbec začať a udržať si pevný štandard praktikovania vedomia Krišnu. O dôležitosti spoločnosti píšem v článku “Vplyv spoločnosti a význam združovania sa

V máji 2017 som z viacerých dôvodov odišiel z chrámu. Píšem o tom v článku „Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna

Snáď bolo z tohto článku jasné, že šťastie si za peniaze nekúpime, ale môžeme ho pocítiť, keď sa vydáme cestou sebarealizácie. Je na každom z nás, či spravíme zopár krokov ku Krišnovi a budeme skutočne šťastní, alebo sa od Neho budeme naďalej dištancovať a snažiť sa dosiahnuť šťastie bez Neho.

krishna-syamasundara_1

Hare Krišna!

Ovládol ma démon chtíču

Nedávno ma ovládol zlý démon menom Chtíč zvaný tiež Rávana. Rávana je kráľ démonov – zosobnený chtíč. Rávana v príbehu Rámajána uniesol Rámovu ženu Sítu, ktorá bola mimochodom veľmi príťažlivá, a chcel si s ňou užívať. Človek pod vplyvom chtíču urobí čokoľvek len preto, aby si mohol užívať zmyslový pôžitok. Zaprie aj vlastnú rodinu, ukradne, alebo zabije bez ohľadu na následky. Tak konajú ľudia pod vplyvom chtíču. Je to nezávideniahodná situácia, v ktorej sa v súčasnosti nachádza veľmi veľa ľudí.

Chtíč mi zastrel inteligenciu

Nedávno som sa v takej nezávideniahodnej situácii ocitol. Našťastie len na pár dní. Ale nestihol som nič zlé vyparatiť. Démonovi chtíču sa podarilo ma ovládnuť len na úrovni mysle. Keď sa vo mne vzbudil neodolateľný chtíč, myseľ som mal zapratanú hroznými hriešnymi myšlienkami. Zrazu som mal pocit krivdy a potrebu ohovárať a zdiskreditovať ľudí, ktorí ma od mojich plánov odhovárali. V skutočnosti mi chceli pomôcť, ale ja som to pod vplyvom chtíču ako pomoc nevnímal, ich rady sa mi vôbec nepozdávali a začínal som byť na nich nahnevaný, pretože mi chceli zabrániť v zmyslovom pôžitku. Takisto bežní ľudia pod vplyvom chtíču sú nahnevaní, keď im niekto bráni v zmyslovom pôžitku. Keď mi niekto povie: Nerob toto, nie je to pre teba dobré. Ale ja to silou mocou chcem vykonať, potom som nahnevaný na tých, ktorí ma od toho odhovárajú a snažia sa mi v tom zabrániť. Ľudí, ktorí ma odhovárajú, začínam vidieť v zlom svetle a snažím sa ich zdiskreditovať a zosmiešniť ich slová, aby som ospravedlnil svoj chtíč. Tak koná človek, keď je posadnutý chtíčom. Stáva sa to žiaľ veľmi často. Vidím to na každom kroku. Ľudia sú úplne posadnutí chtíčom.

Našťastie som sa po pár dňoch vďaka správnej spoločnosti a Hare Krišna mahá-mantry očistil a chtíč tak zoslabol a vrátila sa mi inteligencia, pomocou ktorej som mohol správne vyhodnotiť situáciu a prestať haniť ľudí, ktorí za nič nemôžu. Ak by ma démon chtíču neovládol len na úrovni mysle, ale aj na úrovni konania, narobil by som veľkú spúšť a problémy ľuďom, ktorí sú v tom nevinne. Som veľmi rád, že chtíč pominul tak rýchlo. Som veľmi rád, že som mal možnosť zažiť túto zaujímavú skúsenosť s chtíčom a uvedomiť si to na vlastnej koži. Zase som o niečo múdrejší.

Chtíč nemá rád obmedzovanie

Uvedomil som si prečo sú mnohí ľudia nepriateľskí voči učeniu Hare Krišna. Pretože učenie Hare Krišna je až príliš čisté a nedovoľuje toľko zmyslového pôžitku, na ktorý sú ľudia zvyknutí. Zavrhuje nemanželský sex, intoxikáciu, hazard a jedenie mäsa. A to nie len tak pre srandu králikov, ale má to svoj zmysel. Keď človek prestane jesť mäso, hazardovať, intoxikovať a mať nezáväzný sex, tak až vtedy môže pochopiť význam týchto štyroch regulácií. Dovtedy je jeho inteligencia znečistená chtíčom a hnevá sa keď mu niekto jeho zmyslový pôžitok odopiera. Keď sa ľudia dozvedia, že by si mali odoprieť sex, kávu, alkohol, cigarety, mäso a hazard, samozrejme, že sa zdráhajú a nedokážu sa toho vzdať, pretože si chcú takzvane užívať. Ale keď získajú vyššiu chuť, keď ochutnajú vynikajúce vegetariánske jedlo, dokážu sa jednoducho vzdať mäsa. Keď začnú spievať

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

automaticky sa očistia od chtíču po alkohole, cigaretách, sexe, hazarde, mäse a inom zmyslovom pôžitku, ktorý vedie len k degradácii ľudstva.

Chtíč je veľmi silný a veľmi zlý nepriateľ človeka. Keď človeka ovládne chtíč, nedokáže mu len tak hocikto vzdorovať. Len pár veľmi silných osôb dokáže ovládnuť chtíč a odoprieť si po čom ich zmysly túžia. Keď podporujeme svoj chtíč, znečisťujeme tým svoju inteligenciu a následne nedokážeme rozlišovať čo je priaznivé a čo nie. Ľudia pod vplyvom chtíču si obhajujú fajčenie cigariet, neobmedzený sex, branie drog, hazard a iné ohavnosti, ktoré spoločnosť iba degradujú.

Zatočiť s chtíčom

Najsilnejšia zbraň proti chtíču je spoločnosť oddaných Krišnu a zvuk Hare Krišna mahá-mantry. Ráma dokázal poraziť celú armádu démonov a aj najmocnejšieho z démonov, zosobnený chtíč – Rávanu.

Ráma je zosobnená cnosť a blaženosť. Je to najčistejšia osoba, s ktorou sa môžeme združovať pomocou Hare Krišna mahá-mantry. Keď budeme vyhľadávať útočisko u Rámu, veľmi ľahko porazíme démona chtíču. Krišna, Ráma a Hare Krišna mahá-mantra sa od seba nelíšia. Keď počúvame Hare Krišna mahá-mantru, je to akoby boli Krišna a Ráma osobne prítomní. Keď pravidelne udržiavame styk s čistou osobnosťou, keď pravidelne počúvame a spievame Hare Krišna mahá-mantru, aj my sa očistíme. Zrazu nám prestane chutiť mäso, cigarety, alkohol, hazard a dokonca aj sex. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Mnohí ľudia s tým majú osobnú skúsenosť.

Výhoda je, že nie je nutné vzdávať sa týchto činností nasilu. Keď človek bude spievať

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

postupne ho prestanú lákať tieto činnosti a prestane ich robiť.

Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslovom pôžitku zostáva. Keď však okúsi vyššiu chuť, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí. [BG 2.59]

Kým je človek pod vplyvom chtíču, nedokáže sa ovládať. Chtíč ho núti robiť určité veci tak, či tak. Aj keď sú tie činnosti proti zdravému rozumu, aj tak ich robý. Ktorý človek so zdravým rozumom by fajčil cigarety, keď vie, že mu škodia? No ľudia aj tak pod vplyvom chtíču fajčia, pijú alkohol, hazardujú, jedia mäso a majú neobmedzený sex a neuvedomujú si aké to má následky. Dokonca ani nedokážu pochopiť prečo by sa týchto činností mali vzdať, takú majú znečistenú inteligenciu. Namiesto toho, aby sa to snažili pochopiť, tak len protestujú a obhajujú si tieto činnosti. A ľudí, ktorí sa snažia žiť čistým životom, iba zosmiešňujú a ohovárajú. Taká je démonská mentalita.

Bg 16.4 — Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy.

Bg 16.21 — Tri brány vedú do pekiel — žiadostivosť, hnev a chamtivosť. Nech sa preto každý rozumný človek odvráti od týchto brán, pretože vedú k poklesnutiu duše.

Vedomie Krišnu a lepší svet

Rozvíjanie vedomia Krišnu prospieva ako jednotlivcom, tak celej spoločnosti. Viete si predstaviť spoločnosť bez bitúnkov, tovární na cigarety, alkoholu a iných zbytočností, ktoré ľuďom aj tak iba škodia? Viete si predstaviť svet bez strachu, hnevu, nenávisti, pýchy, egoizmu? Osoby, ktoré sa očistili, si to vedia predstaviť, pretože tak žijú. Stačí tak málo, stačí naozaj len počúvať a spievať

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a svet bude krajší. Oveľa krajší. Milióny ľudí majú osobnú skúsenosť s očistným účinkom Hare Krišna mahá-mantry. Milióny ľudí sa zbavili chtíču po mäse, alkohole, drogách, sexe a hazarde a dokážu tak rozlišovať čo je priaznivé a čo nie. Dokážu tak pomáhať ďalším a ďalším zbavovať sa svojich závislostí a zlých vlastností. Každý, kto chce, sa môže očistiť a žiť čistejší, šťastnejší a láskyplnejší život. No ten, kto nechce, bude naďalej žiť pod vplyvom chtíču, ktorý vyvoláva iba hnev, strach, pýchu, nenávisť a egoizmus. Tieto nepekné vlastnosti spôsobujú v spoločnosti iba problémy. Nebolo by lepšie a rozumnejšie sa ich zbaviť? Recept je jednoduchý – stači naozaj len počúvať a spievať

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a budete prekvapení čo to s vašim životom spraví.

Prajem veľa šťastia v pokorení chtíču.

Jednoduchší život

Od rána do večera zarábať peniaze, aby sme ich mohli míňať na naše túžby a náklady – ubytovanie, stravu, cestovanie atď. Niektorí ľudia cestujú do práce a z práce niekoľko hodín. Niektorí ľudia trávia v práci viac ako 8 hodín denne. Niektorí ľudia len hromadia, hromadia a hromadia a tak si komplikujú život.

Veľké náklady

Kedysi som býval na Slovensku a pracoval v Česku. Na oboch miestach som platil nájom, pretože som občas chodil aj na Slovensko. Keď som zarábal, nemal som problém platiť dva nájmy. Ale keď som začal pracovať na svojich neziskových projektoch a peniaze sa míňali, uvedomil som si aká hlúposť je platiť dva nájmy. Navyše som platil zdravotné a životné poistenie, čo bolo spolu okolo 90€ mesačne. Na alkohol a stravu som míňal 170€ mesačne. Precestoval som 40€ mesačne. Celkové náklady na živobitie som mal okolo 500€ mesačne. Až keď som prestal zarábať, uvedomil som si aké veľké náklady mám.

Znižovanie nákladov

Začal som znižovať náklady tým, že som sa presťahoval a platil už len jeden nájom. Cestovať do Brna som teda už tiež nemusel. Zrušil som životné poistenie aj živnosť a nahlásil som sa na úrad práce. Vďaka každodennej meditácii mi postupne prestal chutiť aj alkohol a prestal som ho piť. Tak sa mi podarilo znížiť náklady o 300€. Z nákladov 500€ mesačne sa stalo okolo 200€ mesačne na stravu, internet, ubytovanie a občasné cestovanie.

Zrazu som z 1000€ dokázal vyžiť 5 mesiacov, nie len 2. Po znížení nákladov som pocítil úžasný pocit oslobodenia. Keď mám menšie náklady, môžem menej zarábať a viac sa venovať svojim neziskovým projektom.

Robiť niekomu otroka za peniaze ma prestávalo baviť. Nevidel som v tom žiadny zmysel. Chcel som sa naplno venovať veciam, ktoré mi zmysel dávajú, ale tie sú neziskové. Čo tak znížiť náklady ešte viac?

Žiadne náklady

Dlhé roky som býval sám a samota ma už omrzela. Túžil som žiť v komunite. Tak som bol pozrieť eko komunitu v Zaježovej, ktorá je síce pekná, ale nevyhovovala mi niekoľko kilometrová vzdialenosť medzi susedmi. Chcel som žiť v komunite, kde sú susedia bližšie k sebe. Narazil som aj na komunitu 12 kmeňov, ktorá je usadená blízko Prahy na farme Uchované semínko. Tú sa mi nepodarilo navštíviť. Namiesto toho som navštívil komunitu Hare Krišna (Nová Ekačakra) na východnom Slovensku v Abranovciach (12 km od Prešova) a už pri prvej návšteve sa mi tam zapáčilo a hovoril som si, že raz budem bývať na podobnom mieste. Vtedy som ešte netušil, že o 3 mesiace tam budem naozaj bývať.

IMG_20160530_060949

V auguste 2016 som prišiel na Novú Ekačakru na trojmesačný kurz Bhakta program, kde som získal teoretické aj praktické znalosti o védskej kultúre a hlbšie pochopenie vedomia Krišnu. Tak sa mi to zapáčilo, že som sa po troch mesiacoch rozhodol zostať na Novej Ekačakre.

V komunite Hare Krišna nemám žiadne náklady. Mám zabezpečené všetko, čo potrebujem – ubytovanie, vynikajúcu stravu, oblečenie, hygienické potreby, dopravu…

Robím všetko, čo je zrovna treba – upratujem, rúbem drevo, kúrim, pripravujem zeleninu, pracujem na záhrade, rozdávam knihy na ulici, hrám na hudobné nástroje, spievam, píšem a prekladám články, chodím na rôzne festivaly… Každý deň je pestrý. Každý deň je treba robiť niečo iné.

Cítim sa oveľa slobodnejší a šťastnejší ako keď som musel neustále rozmýšľať ako zarobím peniaze, aby som mohol zaplatiť nájom, stravu a iné výdavky.

Jednoduchší život

Učenie Hare Krišna má filozofiu „Jednoduché žitie, hlboké myslenie“. Jednoduché žitie znamená nehnať sa za peniazmi a nehromadiť nepotrebný majetok. Čím jednoduchšie človek žije, tým je šťastnejší. Človeku naozaj stačí ku šťastiu málo. Niekto je šťastný v skromnom domčeku so skromnou stravou a skromným majetkom a iný nie je šťastný ani keď má na účte milióny. Čím to je? Kedysi som si myslel, že ma materiálne bohatstvo spraví šťastným. Vravel som si: „Budem šťastný keď budem mať dom, auto, peknú ženu a deti“. Žil som v ilúzii. Dnes viem, že materiálne bohatstvo prináša len akési krátkodobé a prchavé šťastie. Skutočné, trvalé šťastie sa skrýva v srdci. Len ten, kto má očistené srdce a je zbavený chtíču, hnevu, nenávisti, pýchy a ovládol falošné ego, ten dokáže pociťovať trvalé šťastie, ktoré nie je závislé na vonkajších okolnostiach.

Krišna v Bhagavad-gíte hovorí: „Človek, ktorý sa zbavil všetkých túžob po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega – iba ten dosiahne skutočný mier.“ [BG 2.61]

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“ [BG 5.24]

meditation-small

Hlboké myslenie

Hlboké myslenie znamená využiť potenciál ľudského života naplno. To znamená pýtať sa kto sme, prečo sme tu a odkiaľ sme prišli. Každý človek chce prirodzene vedieť ako vznikol svet a život v ňom. Rôzne náboženstvá a učenia dávajú rôzne odpovede. Učenie Hare Krišna nie je len teoretické, ale aj praktické a každý si tak môže overiť teóriu na vlastnej koži. A každý si môže uvedomiť, že jednoduché žitie a hlboké myslenie prináša oveľa väčšie šťastie ako komplikované žitie v súčasnej modernej spoločnosti.

IMG_20160528_070146 13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o 13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna

Pôvodne som nechcel písať tento článok, ale ľudia majú tendenciu vytvárať si domnienky a tieto domnienky ešte aj šíriť ako pravdu. Preto sa posnažím dať na pravú mieru dôvody prečo už nežijem ako mních v chráme Hare Krišna, aby si ľudia nemuseli vytvárať domnienky.

Ako som išiel žiť do chrámu

Od augusta 2016 do mája 2017 (takmer 10 mesiacov) som žil ako mních na farme Hare Krišna zvanej Nová Ekačakra kúsok od Prešova v Abranovciach. Mal som veľmi silnú túžbu žiť jednoduchší a prirodzenejší život spojený s duchovným rastom a neriešiť zápletky ako zarábanie peňazí, platenie nájmu, daní, ženu, rodinu atď. Uvažoval som nad viacerými možnosťami, ale život na farme Hare Krišna mi prišiel ako najlepšia možnosť. Keď som navyše v máji 2016 navštívil Novú Ekačakru prvýkrát, zatúžil som žiť na podobnom mieste. A tak som v auguste 2016 prišiel na troj mesačný kurz Bhakta program a po jeho ukončení som sa rozhodol na Novej Ekačakre zostať.

vedsky sposob stolovania

Život v chráme Hare Krišna

Život v chráme sa mi spočiatku páčil a bol som motivovaný. Mal som pocit, že toto je cesta, ktorou mám kráčať.

Život mnícha v celibáte v chráme Hare Krišna je veľmi jednoduchý – ráno medzi 3:00 a 4:00 vstane, urobí rannú hygienu, o 4:30 ide na prvý ranný program, od 5:00 do 7:15 medituje Hare Krišna mahá-mantrou, 7:15 je druhý ranný program s prednáškou zo Šrímad Bhágavatam, 8:30 sú raňajky a o 9:00 začína denná služba, ktorú má každý inú. Tí, čo sú v chráme krátko, zvyčajne robia len jednoduché práce ako upratovanie, prácu na záhrade, krájanie zeleniny a podobne. Tí, čo už sú v chráme dlhšie, chodia na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a starajú sa o chod chrámu – zadávajú úlohy mladším mníchom, kontrolujú ich a vedú ich. O 14:00 je obed a po obede sa ešte dorába služba, ktorá sa nestihla, alebo je voľný čas. Zvyčajne je čo robiť do 16 – 17:00, niekedy aj dlhšie. O 19:00 – 20:10 je večerný program s prednáškou z Bhagavad-gíty a do 21:00 sa už mnísi ukladajú na odpočinok, pretože o 6 – 7 hodín vstávajú. Tento režim má mních každý deň. Aj cez víkendy. Nazýva sa to sádhana. Takáto sádhana má človeka usmerniť a umiestniť v kvalite dobra. Keď to človek nasleduje s nadšením úprimne a dôsledne, tak to funguje. Ale keď človek začne mať pochybnosti a flákať to, namiesto umiestnenia v kvalite dobra prichádzajú iné kvality a frustrácia. Tu sa dostávam k dôležitosti spoločnosti, v ktorej trávime čas.

kirtan

Spoločnosť

Keď má človek spoločnosť, v ktorej jednotlivci berú celý proces úprimne a chcú sa posúvať ďalej, je to ten lepší prípad. Mne sa ale žiaľ stalo, že som sa dostal do spoločnosti, v ktorej som nevidel úprimnosť, ani snahu a z toho potom vyplývala stagnácia a nespokojnosť. Samozrejme, boli aj výnimky, ale veľmi málo. V takejto spoločnosti je veľmi ťažké robiť nejaký pokrok. Človek sa veľmi ľahko nakazí ľahostajnosťou a z nej následne nemôže vyplývať spokojnosť. Čo sa stalo aj mne. Netrávil som dostatok času v spoločnosti, v ktorej by som sa mohol posunúť ďalej. Trávil som skôr čas s ľuďmi, ktorí celý proces brali hala-bala a potom to aj tak vyzeralo. Nakazili tým aj mňa a moje počiatočné nadšenie opadlo. Nevravím, že na Novej Ekačakre nie sú úprinní a inšpirujúci oddaní, ale počas môjho pobytu v chráme ich bolo málo. Navyše som v ich spoločnosti netrávil takmer žiadny čas, pretože som mal inú službu ako oni. Keď som potreboval pomôcť a poradiť, vždy som sa od nich dočkal dobrej odpovedi.

Keby som trávil viac času so staršími oddanými, moje vedomie by možno teraz vyzeralo inak. Ale keďže som trávil viac času s mladšími a ešte neustálenými ľuďmi, ovplyvnilo ma to do veľkej miery. S kým si, taký si. Ja som si žiaľ nemohol vybrať s kým budem tráviť čas. Musel som robiť to, čo robili na začiatku všetci ostatní. Tak je nastavený celý tento proces. Nemôžeme preskakovať úrovne.

Mám dobrú radu pre starších oddaných: Venujte dostatok času mladším oddaným, venujte im čo najčastejšie svoju spoločnosť a uvidíte aký pokrok urobia. Keď im však nebudete venovať dostatok času, oni si časom pod vplyvom spoločnosti mladších oddaných vytvoria určitý postoj, ktorý bude neskôr veľmi ťažké zmeniť.

Mne definitívne chýbala intenzívnejšia spoločnosť starších oddaných a bol som až príliš ovplyvnený spoločnosťou mladších. Starší oddaní boli neustále zamestnaní službou a nemali toľko času na mladších oddaných. A to je veľká škoda. Toto som si žiaľ uvedomil až krátko pred odchodom z chrámu.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

ISKCON corporation

ISKCON – Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu funguje ako korporácia. Každý jeden návrh a každá jedna zmena musí prejsť schválením starších oddaných (autorít). Kým sa niečo udeje, trvá to veľmi dlho. Najskôr prebehne niekoľko porád, medzitým sa na danú vec zabudne a prinajlepšom sa k nej neskôr dostanú a doriešia ju. Prinajhoršom sa v dohľadnom čase nedorieši. Nikdy som nechcel pracovať v korporácii, pretože som vedel, že moje slovo tam bude mať veľmi malú, alebo žiadnu váhu a kým sa dostane k riešeniu mojich podnetov, ubehne niekoľko mesiacov a nemusí sa to ani doriešiť. V korporácii má vždy hlavné slovo nadriadený a jeho podriadení ho musia na slovo poslúchať.

Keď som niečo potreboval, väčšinou to prechádzalo cez viacero osôb. A kým sa odozva dostala späť ku mne, niekedy prebehlo aj niekoľko dní, či týždňov. Riešenie niektorých vecí bolo príliš zdĺhavé a ja som sa čudoval prečo je to tak komplikované a či sa to nedá urobiť jednoduchšie – priamočiarejšie. No je to v podstate nemožné v spoločnosti, kde je všetko postavené na autoritatívnej báze a nikto nemôže bez zvolenia autority konať ako chce. Ak si urobí po svojom bez zvolenia autority, je to zvyčajne problém. Rebeli nemajú v ISKCONe miesto.

Viac voľnosti

Potreboval som viac voľnosti. Urob toto, urob tamto, toto nerob, toto rob takto… neustále som dostával z každej strany nejaké pokyny a usmernenia a už toho začínalo byť na mňa moc. Nezvládal som toľké obmedzenia a chcel som si robiť veci po svojom. Aj toto ma donútilo odísť z chrámu. V chráme platia určité pravidlá a od chrámového oddaného sa vyžaduje určité správanie a disciplína. Ako na vojne. Keď človek nemá potrebné správanie a disciplínu, je lepšie, keď z chrámu odíde a nebude spôsobovať zbytočný rozruch.

Sociálny život

Keď som prišiel do chrámu, žil som tam s ďalšími siedmimi ľuďmi. Ale časom niektorí poodchádzali a v máji 2016 sme na Novej Ekačakre žili už iba štyria mnísi a jedna mníška. Z toho traja odišli na celý týždeň distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a ja som ostal v chráme takmer sám. Začala mi chýbať spoločnosť a hlbšie vzťahy. Cez veľké sviatky sa síce zišlo viacero oddaných a chvíľu bola v chráme pekná pestrá spoločnosť, ale bolo to naozaj iba na malý okamih, na pár dní v roku.

IMG_20160528_070146

Nemal som v podstate s kým rozvíjať hlbšie priateľstvo. Jedine s Krišnom, ale to sa mi moc samému nedarilo.

Keď som chodil distribuovať knihy na ulicu, stretával som zaujímavých ľudí, ale nestihol som s nimi vytvoriť hlbší vzťah. Boli to len pár minutové záležitosti a väčšinu ľudí som už viackrát nestretol.

Začal mi chýbať sociálny život a to bol ďalší podnet na odchod z chrámu.

Iná túžba

Na začiatku, keď som prišiel žiť do chrámu, mal som vo svojich túžbach jasno – chcel som šíriť vedomie Krišnu čo najviac. Neskôr som aj mal tú česť chodiť na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a stretávať zaujímavých ľudí. Hlavne kvoli tomu som šiel do chrámu, pretože sám som sa nedokázal dokopať ísť na ulicu ponúkať knihy. Je to naozaj vznešená služba, ktorá je navyše Šrílovi Prabhupádovi najdrahšia. Šríla Prabhupáda vždy hovoril: „Keď budete mať peniaze, tlačte a distribuujte tieto knihy“. Ako som tak distribuoval knihy Šrílu Prabhupádu, stretával som zaujímavých ľudí. Až jedného dňa som stretol veľmi pozitívnu osobu, ktorá si neskôr získala moje srdce a moja túžba bola zrazu byť hlavne s ňou. To je hlavný dôvod, prečo som odišiel z chrámu. Mohol som sa snažiť akokoľvek prehovárať, aby som ešte ostal v chráme, no túžba byť s ňou bola oveľa silnejšia. Život v chráme ma už nenapĺňal a pocítil som túžbu žiť rodinným životom. Starší oddaní mi samozrejme radili, aby som čo najdlhšie ostal v chráme, ale nedalo sa. Vydržal som v chráme ešte necelé 2 mesiace a musel som odísť, pretože už som v chráme nebol spokojný a všetko som robil viacmenej z povinnosti. Telo bolo v chráme, ale myseľ bola neustále s ňou.

Nie som oddaný

Toto priznanie možno viacerých zaskočí, ale posledné mesiace v chráme som si uvedomil, že nie som oddaný. Nemám vlastnosti oddaného a nie som až taký pokročilý, ako som si myslel na začiatku, keď som prišiel do chrámu. Zistil som kde sa nachádzam a od toho bodu chcem pokračovať v duchovnom živote. Nechcem sa hrať na niekoho, kým nie som. Nechcem byť pokrytec. Chcem byť v prvom rade sám sebou a nie nasilu dodržiavať všetky tie pravidlá a usmernenia, ktoré celý balík vedomia Krišnu obsahuje. Nezvládam celý balík. Zvládam len časť z neho a dúfam, že postupom času budem zvládať viac a viac. Vedomie Krišnu je nádherné. Pokiaľ toto učenie človek nasleduje úprimne a berie si to, na čo má, postupne robí pokrok. Zbavuje sa zlých vlastností a získava dobré vlastnosti, prestáva mu chutiť alkohol, káva a iné povzbudivé, či omamné látky, mäso, sex, prestávajú ho baviť činnosti pre zmyslový pôžitok a stále viac a viac sa zamestnáva v oddanej službe, z ktorej pramení skutočné, trvalé šťastie. Pokiaľ si človek zoberie viac, ako unesie, je veľká šanca, že bude zažívať viac strastí ako radostí. To bol aj môj prípad posledných pár týždňov v chráme, keď som si uvedomil, že ja vlastne nie som oddaný, tak čo tu vlastne robím?

meditation-small

Dosť dôvodov

Na odchod z chrámu sa mi nakopilo viacero dôvodov a keď sa dali dohromady, nebola iná možnosť, ako odísť. Nebol to len jeden malicherný dôvod.

Už si nemusíte vytvárať domnienky

Dúfam, že som tieto dôvody dostatočne jasne objasnil a ľudia si tak nebudú musieť vytvárať zbytočné domnienky, ktoré majú od reality zvyčajne veľmi ďaleko. Vytváranie domnienok a ich šírenie sa mi protiví najviac na svete.

Pokrok vo vedomí Krišnu

Majte sa krásne a snažte sa praktikovať vedomie Krišnu, nech ste kdekoľvek. Zoberte si toľko, koľko unesiete. Ak zvládate len prijímať prasádam, prijímajte prasádam. Ak môžete občas navštíviť chrám, navštívte ho. Ak môžete chrám navštevovať častejšie, robte to. Ak môžete ísť žiť do chrámu, choďte. Spievajte Hare Krišna mahá-mantru čo najčastejšie a čo najintenzívnejšie. Čítajte knihy Šrílu Prabhupádu.

Budete prekvapení aká pozitívna zmena nastane vo vašich životoch.

Veľa šťastia!

Hare Krišna!

Kto je Boh a ako Ho môžeme spoznať?

Mnohí ľudia špekulujú nad tým, či vôbec existuje Boh a keď existuje, tak čo, alebo kto to vlastne je? Na toto všetko dáva odpoveď Bhagavad-gíta. Keď budeme čítať Bhagavad-gítu ako obyčajnú knihu, moc si z nej neodnesieme.

IMG_20160722_095718

Pochopenie Bhagavad-gíty

Keď som sa v roku 2014 pokúšal prvýkrát čítať Bhagavad-gítu, vôbec som jej nerozumel. Nemal som potrebnú kvalifikáciu, aby som jej rozumel. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Keď bežný človek číta Bhagavad-gítu, nemá šancu jej porozumieť. Musí najskôr očistiť svoju inteligenciu, aby mohol chápať transcendentálne posolstvo obsiahnuté v Bhagavad-gíte. Očistiť ju môže v spoločnosti oddaných Krišnu a jednoduchým počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry. Až ked som začal navštevovať nedeľné programy v chráme Hare Krišna (v Brne), začalo mi dochádzať čo je vlastne to vedomie Krišnu. Spoločné spievanie Hare Krišna mahá-mantry, prednášky z Bhagavad-gíty, jedenie duchovného jedla (prasádam) a rozhovory s oddanými Krišnu ma doviedli až k meditácii Hare Krišna mahá-mantrou.

Meditácia Hare Krišna mahá-mantrou

Začal som opakovať Hare Krišna mahá-mantru 108x denne (jedno kolo na ruženci). Chcel som vedieť aký to má účinok. Zabralo mi to iba 10 minút. Po mesiaci som pocítil potrebu pridať ďalšie kolo na ruženci. Opakoval som mahá-mantru 216x denne a zabralo mi to zhruba 20 minút. A tak som postupne takmer každý mesiac zvyšoval kolá na ruženci až som po roku opakoval Hare Krišna mahá-mantru 864x denne (8 kôl na ruženci) a výsledok na seba nenechal dlho čakať.

japa-mala

Účinok Hare Krišna mahá-mantry

Védske písma aj oddaní Krišnu tvrdia, že Hare Krišna mahá-mantra očisťuje srdce od všetkých zlých vlastností a prebúdza lásku k Bohu. Už po dvoch mesiacoch každodennej meditácie Hare Krišna mahá-mantrou som cítil na sebe zmenu. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Očistenie vedomia je proces, ktorý trvá určitý čas. Podobne ako keď chodí niekto cvičiť do posilňovne, môže cítiť, že naberá silu, tak aj ten, kto sa zapojí do procesu sebarealizácie počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry pocíti na sebe pozitívnu zmenu. Nektár oddanosti popisuje rôzne stupne vývoja vedomia: https://www.vedabase.com/cs/nod

Viac ako náboženstvo

Filozofia, náboženstvo, jóga, spoznanie Boha, toto všetko je obsiahnuté v učení Hare Krišna. Píšem o tom v článku “Prečo Hare Krišna?

Kto je Boh?

krishna-syamasundara_1

Krišna o sebe v siedmej kapitole Bhagavad-gíty (Poznanie o Absolutnom) tvrdí, že je Najvyšši Pán, ktorý je pôvodom všetkého: https://www.vedabase.com/sk/bg/7

“Tí, ktorí Ma plne poznajú ako Najvyššieho Pána vládnuceho hmotnému stvoreniu, všetkým polobohom a obetiam, Ma môžu poznať a rozumieť, kto som, aj v okamihu smrti.” [Bg 7.30]

Krišna tiež v Bhagavad-gíte 18.55 vysvetľuje, že:

“Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.”

Čo je vlastne oddaná služba, môžete pochopiť v spoločnosti oddaných Krišnu, ktorých môžete stretnúť na ulici spievať Hare Krišna, distribuovať knihy, alebo sladkosti. Môžete ich tiež stretnúť na rôznych festivaloch. Môžete zavítať do ich vegetariánskych reštaurácií Góvinda (Bratislava, Prešov, Košice – www.govinda.sk) alebo rovno do chrámu. Každú nedeľu o 14:00 prebiehajú v chrámoch Hare Krišna programy pre verejnosť. Viac info nájdete na www.iskcon.sk

harinam

O Krišnovi ako o Najvyššej Osobnosti Božstva hovoria mnohí veľkí svätci ako šiesti gosvámi, Haridás Thákur, Nárada Muni, Šukadéva Gosvámi a veľa ďalších. Ich svedectvá sú popísané v Šrímad Bhágavatam. Títo veľkí svätci nemajú len slepú vieru, ale majú osobnú skúsenosť s Krišnom. Vedia, že Krišna je Najvyššia Osobnosť Božstva. A snažia sa učiť ľudí proces (bhakti jógu), vďaka ktorému môžu Krišnu spoznať tiež.

Veriť, alebo vedieť

Môžeme veriť, či neveriť, že Krišna je Najvyššia Osobnosť Božstva, alebo sa Ho môžeme pokúsiť spoznať procesom, ktorý stanovil – jednoduchým počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

V Bhagavad-gíte a v Šrímad Bhágavatam je všetko pekne vysvetlené. Keď poznanie nadobudnuté z týchto písiem uvedieme do praxe, môžeme spoznať Boha osobne. Nebudeme si musieť vytvárať špekulácie čo, alebo kto je Boh. Ak však toto poznanie zavrhneme, moc sa toho o Bohu nedozvieme.

Ak budeme stavať svoje mentálne špekulácie nad slová veľkých svätcov, ďaleko sa v (duchovnom) živote nepohneme. Filozofia Hare Krišna je tak obsiahla, že ju môžeme študovať do konca života a nemusíme ju úplne pochopiť. Môže byť pochopená jedine oddanou službou, ktorej súčasťou je počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry, ktorá naše srdce očistí a budeme môcť chápať viac a viac.

Spievajte Hare Krišna a budete sa čudovať aké pozitívne zmeny nastanú. Využiť tento jednoduchý proces spievania svätých mien sa oplatí. A navyše nič sa za to neplatí! Krišna je tu pre každého zdarma.

Sme ovládaní chtíčom, čo s tým?

Kamarát mi napísal, že jeho priateľka podľahla dočasnému zamilovaniu a zamilovala sa do iného. Tak totiž funguje chtíč. Človek sa do niekoho zamiluje, ale po čase tá zamilovanosť vyprchá a hľadá ten istý stav zamilovanosti s iným objektom pôžitku, s iným partnerom. A tak stále dokola hľadá naplnenie tam, kde nie je.

Dočasnosť pôžitku

Každý v hmotnom svete je ovládaný chtíčom – dočasným zamilovaním. Je to najsilnejšia túžba živej bytosti – či už človeka, alebo zvieraťa. Keď tento chtíč po jednej osobe pominie, automaticky sa prenáša na druhého vhodného kandidáta, prípadne na viacerých. Tak to chodí. Živá bytosť chce byť šťastná a hľadá šťastie skrze tento chtíč. Avšak takto nikdy skutočné šťastie nedosiahne. Musí ovládnuť sexuálny chtíč a nenechať sa ním rozrušovať. Potom môže byť šťastná.
Jednoduchšie ako ovládnuť svoj chtíč, je presmerovať ho tam, kde bude mať naozaj úžitok – presmerovať ho na Boha. Treba sa pýtať “Kto je Boh?”, “Je možné dosiahnuť večnú, bezpodmienečnú lásku? Je možné rozvíjať vzťah s Bohom?”

Presmerovanie chtíču

Učenie Hare Krišna tento chtíč smeruje na Krišnu – Najdokonalejšiu božskú osobu, ktorá je popisovaná v písmach (Krišna, Šrímad Bhágavatam, Bhagavad-gíta, Brahma Samhita, Šrí Išopanišády,…). Krišna má také vlastnosti, ktoré každú živú bytosť prirodzene priťahujú. V Krišnovej spoločnosti je každý prirodzene blažený. V súčasnom veku sa Krišna inkarnuje v podobe Hare Krišna mahá-mantry. To znamená, že Hare Krišna mahá-mantra a Krišna samotný sa od seba nelíšia. Keď počujeme Hare Krišna mahá-mantru, nachádzame sa priamo v Krišnovej spoločnosti. Už len samotná prítomnosť Krišnu očisťuje živú bytosť od chtíču, hnevu, nenávisti, pýchy a všetkých ďalších zlých vlastností a závislostí. Každý kto počúva a spieva
Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare
sa (postupne) očisťuje. Spievanie Hare Krišna mahá-mantry funguje opačne ako hmotný chtíč. Hmotný chtíč je na začiatku ako nektár a na konci ako jed (Bg 18.38) . Spievanie Hare Krišna je na začiatku ako jed, takmer nikoho nebaví počúvať a spievať hodiny a hodiny Hare Krišna mahá-mantru, ale keď sa naše vedomie pomocou transcendentálneho zvuku mahá-mantry očistí, zrazu budeme cítiť nevysvetliteľnú chuť v počúvaní a spievaní Hare Krišna mahá-mantry a budeme chcieť spievať viac a viac. Budeme chcieť byť v spoločnosti Krišnu, pretože z neho pramení skutočná blaženosť. Krišna znamená “všepríťažlivý” – priťahuje všetkých. Počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry rozvíjame svoju prirodzenú náklonnosť ku Krišnovi a zduchovňujeme svoje hmotné zmysly. Hmotnými zmyslami nie sme schopní vnímať Krišnu. Jedine keď sú zduchovnené, môžeme pociťovať transcendentálnu blaženosť.

Očistný účinok mahá-mantry

Keď človek nemá žiadnu skúsenosť s očistným účinkom Hare Krišna mahá-mantry, je tomu ťažké uveriť a porozumieť. Len s očisteným vedomím je možné chápať duchovné témy. Keď tomu nerozumiete, nič si z toho nerobte. Len spievajte Hare Krišna a čoskoro budete chápať viac a viac. Každý, kto má osobnú skúsenosť s očistným účinkom Hare Krišna mahá-mantry to môže potvrdiť.

Chceme lásku, ale máme chtíč

Prirodzenou túžbou živej bytosti je túžba po šťastí a láske. Ale v hmotnom svete je živá bytosť zmätená a ovládaná chtíčom túži po dočasnom pôžitku neuvedomujúc si, že keď tento dočasný pôžitok pominie, príde na rad utrpenie. Ak nechceme viac trpieť, musíme presmerovať svoj chtíč na Najdokonalejšiu osobu, ktorá nás nikdy nesklame a tou je Krišna – Najvyššia Božská Osobnosť.
krishna-syamasundara_1

Dosiahnutie dokonalosti načúvaním Šrímad Bhágavatam

O Krišnovi sa veľa píše v Šrímad Bhágavatam, ktorý obsahuje príbehy ľudí (svätcov), ktorí majú s Krišnom osobnú skúsenosť. Každý, kto pozorne načúva Šrímad Bhágavatam, môže dosiahnuť najdokonalejší stav bytia – lásku k Bohu (Prema Bhakti). Šrímad Bhágavatam je rozsiahle literárne dielo. Je to literárna inkarnácia Krišnu (SB 1.3.40). Obsahuje 18 000 veršov. Veľa veršov v Šrímad Bhágavatam pojednáva o tom, ako môže podmienená živá bytosť obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Bohom a dosiahnuť tak večné postavenie plné poznania a blaženosti. Trefné výklady Šrílu Prabhupádu sú čerešnička na torte.
“Pravidelnou návštevou prednášok z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je všetko nepriaznivé v srdci takmer zničené. Láskyplná služba Osobnosti Božstva, Śrī Kṛṣṇovi, ktorý je ospevovaný transcendentálnými piesňami, sa tak stane nezvrátiteľnou skutočnosťou.” [SB 1.2.18]

Šrímad Bhágavatam môžete čítať online na: www.vedabase.com/cs/sb

Alebo si ho môžete objednať na: http://govindabutik.sk/

Prednášky zo Šrímad Bhágavatam bývajú každé ráno o 7:40 v chrámoch Hare Krišna – http://iskcon.sk/kontakt/

Presmerujte svoj chtíč po zmyslovom pôžitku → na dosiahnutie dokonalosti, spievajte Hare Krišna a buďte šťastní! Naozaj šťastní.

“O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.” [BG 18.37]

Materializmus prezlečený za duchovno

Keď je človek veriaci, to ešte neznamená, že praktikuje duchovný život. Veriaci ľudia sú zvyčajne materialisti, ktorí sa skrývajú za rúško takzvaného duchovna. Obzvlášť kresťania, ktorých na ulici stretávam. Česť výnimkám. Nájdu sa aj pekní kresťania, ktorí skutočne nasledujú Ježišovo učenie, čerpajú inšpiráciu z Biblie, niektorí sa dokonca modlia na ruženci a neodsudzujú tých, ktorí praktikujú duchovný život odlišným spôsobom a snažia sa pochopiť aj iné učenia. To sú praví kresťania, ktorí skutočne nasledujú Ježišovo učenie. Takých kresťanov stretávam zriedkavo. Kresťania, ktorí sa skrývajú za rúško duchovna, zvyčajne tvrdia, že len skrze Ježiša Krista je možné dosiahnuť spasenie. Pritom jedia mäso, opíjajú sa, porušujú desatoro ako na bežiacom páse a modlia sa len vtedy, keď niečo potrebujú. Myslia si, že keď pôjdu na spoveď, tak sú očistení a môžu znova páchať hriešne činnosti. To je materiálne vedomie. Keby ich Ježiš videl, chytal by sa za hlavu čo v jeho mene páchajú.

Materiálne bohatstvo a duchovný život

Človek, ktorý berie duchovný život vážne, sa neženie za materiálnymi statkami a snaží sa neustále očisťovať svoje srdce od chtíču, hnevu, nenávisti, chamtivosti, pýchy, egoizmu, aby dokázal vnímať Boha. Nejaké materiálne zabezpečenie je potrebné, ale keď sa to s ním preháňa, ničí to duchovný život. „Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako bohatý vojde do Božieho kráľovstva.“ – MK 10.25

Nie každý, kto sa vydáva za duchovného, je naozaj duchovný

Raz som stretol jedného staršieho kresťana, ktorý bol v mladosti miništrant a hovoril mi ako si farári aj miništranti potajomky brali peniaze zo zvončeka. Niektorí veriaci sú schopní do zvončeka v kostole vhodiť desiatky Euro s nádejou, že to pôjde na dobrú vec. No keď sú miništranti aj farári chamtiví, veľa peňazí vo zvončeku neostane. Tak to bohužiaľ funguje, keď je srdce ľudí znečistené chamtivosťou.

Ľudia, ktorí berú duchovný život len tak vlažne, aby sa nepovedalo, neurobia veľký pokrok a neočistia svoje srdcia od chtíču, hnevu, nenávisti, chamtivosti, pýchy, egoizmu a ďalších nepekných vlastností. Na druhej strane ľudia, ktorí sa úprimne snažia praktikovať duchovný život a nasledujú učenie ľudí, ktorí majú očistené srdce, môžu urobiť veľký pokrok a stať sa lepšími ľuďmi. Keby všetci kresťania úprimne nasledovali učenie Ježiša, svet by vyzeral inak. Keby sa všetci ľudia chceli úprimne polepšiť, úprimne by nasledovali mahátmov – veľké duše ako bol Ježiš, Buddha, Mahátma Gándhí, Matka Tereza, Šríla Prabhupáda a ďalší. Úprimne by sa od nich učili pokore, milostivosti, súcitu, skromnosti, nenásiliu a iným pekný vlastnostiam, ktoré majú veľké duše.

Bg 16.1-3 — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.

Bg 16.4 — Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy.

Užívanie si

Ľudia si chcú užívať zmyslového pôžitku – mať nezáväzný sex, piť alkohol, jesť mäso, hazardovať so zdravím a životom – jazdiť rýchlo na bicykli, motorke, alebo na aute, skákať z lietadla padákom a ďalšie veci, ktoré síce dokážu vyplaviť na chvíľu endorfíny do mozgu a vyvolať dočasný pocit šťastia, ktorý všetky živé bytosti prirodzene hľadajú a chcú zažívať, ale keď šťastie vyprchá, ľudia sú opäť v krutej realite a opäť vyhľadávajú ako by sa z tejto krutej reality vymanili.

„Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“ [Bg 18.38]

Zmyslový pôžitok je na konci ako jed

Veľké duše vedia, že v zmyslovom pôžitku skutočné šťastie nie je a svoje životy zasvätia službe Bohu a teda aj všetkým živým bytostiam a to im prináša skutočné, trvalé šťastie. Ak robíme štasnými iných, sme prirodzene šťastní aj my. Dôležité je vedieť ako skutočne spraviť iných šťastných. Duša nie je hmotná a preto nemôže nájsť skutočné šťastie v hmote. Duša je večná a preto, keď je pod vplyvom ilúzie dočasnosti, trpí. Keď sa živá bytosť stotožňuje s telom, myslí si, že keď uspokojí telo a jeho zmysly, že bude šťastná. To je práve tá ilúzia. V zmyslovom pôžitku je len krátkodobé šťastie. Trvalé šťastie je možné dosiahnuť, keď sa živá bytosť vymaní z ilúzie a zaujme svoje prirodzené, služobnícke postavenie. Ľudia, ktorí zasvätili svoje životy službe iným, sú skutočne šťastní. Služba je v duchovnom svete najvyšší princíp. Každý chce slúžiť každému. Pre oslobodenú živú bytosť je prirodzené slúžiť. No v hmotnom svete chcú živé bytosti oklamané ilúziou slúžiť len svojim zmyslom a tak vykorisťujú ostatných a spôsobujú utrpenie.

Živá bytosť pochádza z duchovného sveta a môže byť skutočne šťastná jedine vtedy, keď bude nasledovať duchovné princípy. Pokiaľ sa bude stotožňovať s hmotou, nikdy nemôže byť blažená. Ryba môže byť šťastná len vo vode. Ak je na súši, len trpí. Môžeme ju polievať vodou a to jej navodí ilúziu, že je vo vode a bude na chvíľu šťastná. No akonáhle ju prestaneme oblievať, znova bude trpieť. Rovnako ako ryba oblievaná na súši fungujú živé bytosti v hmotnom svete. Chvíľu sú šťastné a keď šťastie pominie, tak trpia. Môžeme to vidieť všade. Začiatky vzťahov, keď sú partneri do seba zamilovaní sú úžasné, priam extatické. No po čase zamilovanosť pominie a prichádza tvrdá realita a následne vzťahové problémy. Na začiatku si človek môže užívať alkoholové opojenie, no o pár hodín, keď vytriezvie, príde utrpenie v podobe opice. Rovnako je to so všetkým zmyslovým pôžitkom. Na začiatku je ako nektár a nakonci ako jed. Bhagavad-gíta taká, aká je hovorí, že šťastia pochádzajúceho zo zmyslového pôžitku by sme sa mali za každú cenu vyvarovať. Svoje zmysly by sme mali zamestnať v službe ostatným, s vedomím, že sú to čiastočky Boha. Len tak budeme skutočne šťastní a vnútorne naplnení. Žiadny materiálny pôžitok nemôže priniesť duchovnej bytosti skutočné, trvalé šťastie.

Bg 18.37 – O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.

Služobnícky postoj

Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme sa venovať sebarealizácii, aby sme sa zbavili zlých vlastností ako pýcha, chamtivosť, hnev, žiadostivosť,… a naučili sa prijať pokornú pozíciu služobníka, ktorá je pre nás prirodzená. Keď sa povie „Služobník“, mnohí ľudia si pod tým pojmom predstavia otroka. Skúšali ste už niekomu slúžiť bez nároku na odmenu? Aký ste z toho mali pocit? Ja veľmi dobrý. Čím viac budeme slúžiť, tým viac nás to bude uspokojovať až nakoniec zistíme, že sme oveľa šťastnejší ako keď myslíme len na seba.

Najúčinnejší spôsob sebarealizácie v tomto veku je bhakti jóga – jóga oddanosti. Byť oddaný znamená nekonať len pre svoj zmyslový pôžitok, ale zamestnať svoje zmysly v službe Bohu a teda všetkým jeho čiastočkám – živým bytostiam. Bhakti jógu učí Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu (ISKCON – www.iskcon.sk).

Spoločnosť môže byť funkčná a šťastná jedine vtedy, keď budú mať všetci služobnícky postoj. Ja pomôžem tebe a ty mne. A spolu budeme pomáhať zase ostatným. Nezištne. Pokiaľ sú ľudia pyšní, egoistický, hnevliví a chamtiví, v spoločnosti nemôže vládnuť príjemná atmosféra.

IMG_20160528_070146

Keď porovnám atmosféru v spoločnosti, ktorá sa ženie len za zmyslovým pôžitkom a spoločnosti, ktorá kráča cestou sebarealizácie a služobnícky postoj je pre ňu prirodzený, vidím priepastný rozdiel. V spoločnosti, ktorá sa zaoberá len zmyslovým pôžitkom vládne strach, hnev, sebectvo, nenávisť, vykorisťovanie, chamtivosť, bezohľadnosť a iné nepekné vlastnosti. Všade, kde sa pozrieme, môžeme vidieť tieto vlastnosti.

U ľudí, ktorí sa zaoberajú sebarealizáciou, môžeme tiež vidieť nepekné vlastnosti, ale v oveľa menšej miere. Sú to len zbytky z minulosti. Ľudia, ktorí sa vážne venujú duchovnému životu, zmierňujú a vykoreňujú svoje zlé vlastnosti a rozvíjajú pekné vlastnosti. Každý, kto sa úprimne venuje duchovnému životu, má s tým osobnú skúsenosť. Podľa toho, či sa nám darí zbavovať sa svojich zlých vlastností, nechcených návykov a rozvíjať dobré vlastnosti, vieme ako robíme pokrok v duchovnom živote.

Zmysel duchovného života

Zmyslom duchovného života nie je jednať pre svoj zmyslový pôžitok. To je zmysel materializmu. Zmyslom duchovného života je obnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom, aby sme sa mohli vrátiť späť do duchovného sveta a tam byť večnými služobníkmi, zažívať večnú blaženosť a mať úplné poznanie. Z časti to môžeme zažívať už v tomto živote, keď budeme úprimne praktikovať duchovný život. Jedna z praktík je Bhakti jóga. Jóga znamená spojenie – v Bhakti jóge to znamená spojenie s Najvyšším Pánom. Vďaka Bhakti jóge môžeme skutočne pochopiť kto je Boh a obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Ním.

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva. [Bg 18.55]

Ak chceme byť skutočne šťastní, mali by sme sa usilovať o sebarealizáciu, o duchovný rozvoj a neoddávať sa zmyslovému pôžitku, ktorý bráni v duchovnom pokroku a teda v dosiahnutí skutočného šťastia.

Odporúčaný spôsob sebarealizácie v tomto veku je počúvanie, spievanie, či recitovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Táto mahá-mantra je základ Bhakti jogy. Očisťuje srdce od chtíču, hnevu, závislostí a všetkých negatívnych vlastností a emócií a obnovuje náš zabudnutý vzťah s Bohom. Keď vyslovujeme mahá-mantru, je to ako keď malé dieťa plače za matkou. My sme malé dieťa a Krišna je  Každý, kto vyskúša každý deň počúvať, spievať, alebo recitovať Hare Krišna mahá-mantru, pocíti už po niekoľkých mesiacoch na sebe zmenu. Môžete tomu veriť, neveriť, alebo si to overiť. Proces Bhakti jogy je vedecký proces. Každý sa môže stať vedcom a overiť si tieto predpoklady pokusom – počúvaním, spievaním, či recitovaním Hare Krišna mahá-mantry. Je to tak jednoduché. Jednoduchšie už to nemôže byť. Spievajte Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare a buďte šťastní.

Duchovný život v praxi

Praktikovať seriózny duchovný život v materiálnom svete je celkom náročné. Ľudia zvyčajne chodia raz za týždeň do chrámu a to je celý ich duchovný život. Kresťania chodia na spovede a myslia si akí sú zbožní, pritom mnohí z nich jedia mäso (porušujú prikázanie „Nezabiješ!“), pijú alkohol, majú nezáväzný sex, hazardujú a nesprávajú sa príliš pekne ku svojim blížnym. A nie len kresťania, ale aj iní materialisti, ktorí sa schovávajú za rúško duchovna.

Duchovný život obsahuje oveľa viac ako len chodenie do chrámov. Každý môže čítať duchovné knihy, modliť sa alebo meditovať každý deň, navštevovať chrámy, kde sa stretne s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a tak môže získať inšpiráciu pre svoj duchovný život. Všetky naše činnosti môžu byť zamerané na duchovný rozvoj. Len sa musíme naučiť ako. A to práve učí Bhakti jóga. Naša práca, varenie, upratovanie, nakupovanie, písanie, maľovanie… toto všetko môžu byť duchovné činnosti ak sú vykonávané so správnym vedomím.

Čo sa týka Bhakti jógy, spočiatku môže stačiť počúvanie, spievanie, či recitovanie Hare Krišna mahá-mantry, no neskôr človek získa väčšiu chuť v rozvíjaní duchovného poznania a bude sa chcieť venovať duchovnému životu naplno. Na to slúžia chrámy, v ktorých sa človek naučí praktikovať duchovný život. Po celom svete sú rôzne chrámy. Pre praktikovanie Bhakti jógy slúžia chrámy Hare Krišna, ktoré nájdete na www.iskcon.sk a www.iskcon.cz

Veľa šťastia na Vašej ceste životom.