Archívy kategórie: Hare Krišna

Čo bolo radosťou, bude strasťou

Hmotný pôžitok? Čo bolo našou radosťou, stane sa našou strasťou. Chceme si užívať, ale trpíme. Prečo? Jednoduchá odpoveď – Zabudli sme na Boha a sami chceme byť Bohom – nezávislí páni, ovládatelia a požívatelia. Ale to nie je možné. Sme malé čiastočky Boha a časť sa nikdy nemôže stať celkom, iba ak sa od celku oddelí. No nový celok je neúplný, maličký, slabý a nedokonalý. Ako keď prst oddelíme od tela, načo je to dobré? Rovnako keď sa duše oddelia od Boha, načo je to dobré? Keď si chce prst užívať nezávisle na tele, je to smiešne. Rovnako smešne je, keď si chcú čiastočky Boha užívať nezávisle od Boha a hrať sa na Pánov. V skutočnosti je Pán iba jeden. Keď chcú byť páni viacerí, musia byť zahalení ilúziou. Ilúziou hmotného sveta, kde sa duše, ktoré závidia Bohu, môžu hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov. Môžu si užívať koľko chcú. Ale na vlastnú zodpovednosť. Problém je, že takzvané užívanie si v hmotnom svete je založené na vykorisťovaní. Aby sme získali hmotný pôžitok, musíme niekoho, alebo niečo vykoristiť, bezohľadne využiť vo svoj prospech. A tak ľudia zabíjajú zvieratá vo veľkom, aby si pochutnali na ich mäse. Ničia prírodu. Využívajú jeden druhého pre sexuálny pôžitok. Na začiatku je tento pôžitok ako nektár, ale neskôr sa mení na jed a vykorisťovači trpia následkami svojich bezbožných činností. Takzvaná láska sa mení na nevraživosť a div, že sa bývalí milenci nepozabíjajú navzájom. Choroby spôsobené nadmerným jedením mäsa tiež nie sú moc príjemné. A to, čo čaká ľudstvo za vykorisťovanie prírody, je otázne… zemetrasenia, záplavy, výchrice, horká, shuchá a iné pohromy.

Vidíme, že za hmotný pôžitok sa nám dostáva len utrpenie. Jednaním v nevedomosti nikdy nedosiahneme šťastie. Považovaním sa za pánov, ovládateľov a požívateľov a jednaním podľa toho dosiahneme v konečnom dôsledku len utrpenie. Aby sme získali skutočné šťastie, musíme získať poznanie ako na to. Toto poznanie nám dáva Krišna v Bhagavad-gíte. Bhagavad-gíta, taká, aká je, ktorú preložil zo sanskritu do Angličtiny veľký svätec Šríla Prabhupáda, nám dáva návod ako žiť a ako nežiť aby sme boli šťastní. Dáva nám hlboké poznanie o vlastnom ja – o duši, o Bohu, o našom vzťahu s Bohom a o činnostiach, ktoré sú pre nás ako dušu prospešné a o činnostiach, ktoré prinášajú bolesť a utrpenie. Kto jedná na základe poznania z Bhagavad-gíty, má dvere ku šťastiu dokorán otvorené. Je šťastnejší a šťastnejší a stále menej ho láka hmotný zmyslový pôžitok. Z mnohých ľudí, ktorí nasledujú učenie Bhagavad-gíty, sa stali veľkí svätci.

“Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí.” – Bhagavad-gíta 2.59

Výnimočnosť Bhagavad-gíty je, že poznanie v nej obsiahnuté platí dodnes, aj keď Bhagavad-gíta bola vyslovená a spísaná pred 5000 rokmi. Je to preto, lebo Bhagavad-gíta obsahuje poznanie, ktoré sa nemení. Duša je večná, Boh je večný a náš vzťah s Ním je takisto večný. Bhagavad-gíta vysvetľuje Sanátana Dharmu – večné náboženstvo duše. Človek môže počas života prejsť viacerými náboženstvami. Z kresťana sa môže stať moslim, z moslima kresťan, alebo žid, alebo dokonca ateista. Ale náboženstvo duše nemožno zmeniť. Tak, ako vlastnosť cukru (dharma) je sladkosť, dharma soli je slanosť, tak je dharma duše večný služobník Boha. A túto dharmu nemožno zmeniť na rozdiel od náboženského vierovyznania. Preto Krišna v Bhagavad-gíte hovorí:

sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ

Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.” – Bhagavad-gíta 18.66

To znamená prijať skutočnú dharmu, skutočnú vlastnosť duše služobníka Boha. Iba tak môže byť duša šťastná. Pokiaľ si duša o sebe myslí, že je pánom, ovládateľom a požívateľom a snaží sa vykorisťovať hmotnú prírodu pre svoj prospech, dočasný pôžitok, takýmto jednaním vytvára následné utrpenie. Nemožno dosiahnuť šťastie vykorisťovaním hmotnej prírody. Aj keď sa o to mnohí vo svojej nevedomosti neustále snažia, dosahujú nešťastie a neúspech. Je to márna snaha. Snaha materialistov o šťastie je zmarená vyššou mocou. Rodenie sa, starnutie, choroby a smrť sú nám vnútené. Aj keď sa moderná veda snaží zmierniť choroby a zastaviť starnutie a smrť, vynárajú sa stále nové choroby a večnosť takýmto spôsobom nedosiahnu, pretože povaha hmoty je, že hmota degraduje – vzniká, mení sa a zaniká.

Bhagavad-gíta nás učí o našej skutočnej identite – že sme večná duša, ktorá nemôže byť nijak zničená:

“Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.” – BG 2.20

“Dušu nikdy nemožno žiadnou zbraňou rozťať na kúsky, spáliť ohňom, premočiť vodou či vysušiť vetrom.” – BG 2.23

“Individuálna duša je nezničiteľná, nerozpustná a nemožno ju ani spáliť, ani vysušiť. Je trvalá, všadeprítomná, nemenná, nehybná a večne rovnaká.” – BG 2.24

Poznanie o duši sa nám spočiatku môže zdať príliš teoretické. A teoretické ostane, kým nezačneme jednať ako duša. Kým nezačneme uplatňovať v praxi poznatky z Bhagavad-gíty, bude to pre nás stále teória a otázka viery. Avšak každý, kto získa skúsenosť vďaka uplatneným poznatkom v praxi, získa poznanie a už nemusí len veriť, alebo neveriť. Bhagavad-gíta taká, aká je ponúka vedecký proces sebarealizácie, vďaka ktorému môže každý získať skúsenosť a zistiť ako sa veci majú. Nemusí len slepo veriť. A to je úžasné.

Tisíce a milióny ľudí praktizujúcich poznanie z Bhagavad-gíty majú osobnú skúsenosť s touto vedou sebarealizácie. A čo vy? Chcete mať skúsenosť, alebo vám stačí len veriť, alebo neveriť?

Bhagavad-gíta online: https://vedabase.io/sk/library/bg

Pozriete sa bližšie na Bhagavad-gítu taká, aká je? Dajte vedieť v komentároch.

Haré Krišna

Ako som našiel svoju duchovnú cestu

Hovorí sa, že kto hľadá, nájde. Ja som nehľadal a predsa som našiel niečo, o čom sa mi ani nesnívalo. Prišlo to ku mne nečakane ako blesk z jasného neba. Jedného dňa som na ulici stretol mnícha z Hare Krišna, zobral si od neho knihu Šrímad Bhágavatam, ktorej som nakoniec vôbec nerozumel. Asi o mesiac som stretol iného mnícha a zobral si od neho ďalšie knihy s nádejou, že budú aspoň trochu zrozumiteľnejšie – Bhagavad-gítu, knihu Krišna a životopis svätca Šrílu Prabhupádu.

sankirtan-prabhupad-bhavan

Keď som o niekoľko mesiacov stretol ďalšieho mnícha, tentokrát už tretieho, povedal som mu, že mám od nich kníh dosť a nestíham ich čítať. Tak ma aspoň pozval na program pre verejnosť, ktorý robia v chráme každú nedeľu o 14:00.

IMAG0031

O tom ako prebieha program v chráme Hare Krišna som písal článok “Hare Krišna“. Program a spoločnosť oddaných sa mi tak zapáčili, že som začal chodiť na program aspoň raz za mesiac keď som ostával v Brne cez víkend. Načúval som logickej filozofii a argumentom na prednáškach z Bhagavad-gíty a všetko dávalo dokonalý zmysel. Boli spomenuté odpovede na otázky ako: “Kto som?”, “Kto je Boh?”, “Ako môžem byť skutočne šťastný?” a veľa ďalších. Všetko mi to do seba začalo zapadať ako puzzle. Už vtedy som cítil nemalé sympatie so životným štýlom mníchov a bola vo mne túžba aspoň vyskúšať žiť ako mních – bez peňazí, bez starosti o jedlo, strechu nad hlavou, ošatenie a mať čas na duchovné činnosti.

Ako som sa pravidelne združoval s oddanými na nedeľných programoch, začal som viac a viac chápať a preciťovať hĺbku a vážnosť uečnia Hare Krišna a začal som aj zo zvedavosti každý deň recitovať Hare Krišna mahá-mantru na ruženci. Chcel som vedieť aký to má účinok. A už po pár mesiacoch som pocítil na vlastnej koži prvé účinky. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Vďaka vegetariánskej hostine na nedeľnom programe som pochopil, že vegetariánska strava môže byť oveľa pestrejšia a chutnejšia ako mäsitá a že nepotrebujeme zabíjať zvieratá, aby sme sa nasýtili. Navyše vegetariánska a vegánska strava je pre zdravie človeka oveľa prospešnejšia ako mäsitá. A tak som začal objavovať vegetariánsku kuchyňu a prestal podporovať zabíjanie zvierat pre mäso. Pri mojom poslednom mäsitom jedle som si plne uvedomoval čo strkám do úst a nebolo to už ani chutné ani príjemné.

Úryvok z knihy - Cesta domov
Úryvok z knihy – Cesta domov

Život v chráme

Približne o rok nato, čo som začal navštevovať chrám, sa vo mne vyvinula silná túžba vyskúšať si život v chráme. Dozvedel som sa, že o pár mesiacov sa na farme Nová Ekačakra koná trojmesačný vzdelávací kurz o védskej kultúre “Bhakta program” a ja som túto možnosť s radosťou využil. Píšem o tom v článku “Ako sa stal z programátora mních“.

V chráme sa mi tak zapáčilo, že som tam žil 9 mesiacov. Potom som si našiel priateľku a odišiel z chrámu žiť k nej s nádejou, že všetko bude krásne. Nebolo. Oddaní mi aj vraveli, že to nebude také krásne ako si predstavujem, ale ja som im neveril. Potreboval som si to zažiť na vlastnej koži. Po odchode z chrámu (v máji 2017) som prestal som praktikovať vedomie Krišnu, nemal som vôbec spoločnosť oddaných a úplne som zabudol na Krišnu. Nakoniec bol tento vzťah mojou najväčšou životnou skúškou a naučil som sa naozaj veľmi veľa o (nefunkčných) vzťahoch a tiež o sebe. Vzťah trval našťastie len 6 mesiacov a po rozchode som mal čas uvedomiť si veľa vecí o sebe. Bola to skúsenosť, ktorou som si musel prejsť, aby som postúpil na svojej duchovnej ceste. Bez nej by som nebol tým kým som a tam kde som.

Cestovanie

Po rozchode som sa rozhodol vycestovať do Thajska, na Bali a do Indie, aby som prišiel na iné myšlienky. Moje srdce bolo zo vzťahu a z rozchodu totálne dobité a bol som totálne nešťastný. Vďaka cestovaniu som spoznal veľa zaujímavých ľudí a začal sa pomaly dávať dokopy. V Thajsku som navštívil desiatky buddhistických chrámov v mestečku Chiang Mai a bol som z toho úplne unesený.

elfoslav-a-buddha

IMG_20180114_114047

IMG_20180120_124235

Aj keď som zabudol na Krišnu, stále ma duchovno priťahovalo.

Po mesiaci v Thajsku som sa musel presunúť do ďalšej krajiny, pretože mi vypršali víza. Tou krajinou bola Indonézia a v nej malebný ostrov Bali.

IMG_20180218_201436 IMG_20180222_160544IMG_20180217_161236

Na Bali bolo bežné vidieť na každom kroku hinduistické kamenné chrámy a domácich s obetinami pre Brahmu, Šivu, Višnua, alebo Ganéša. Indonézia je prevažne moslimská, ale na Bali je 90% hinduistov. Bali je malinké a tak som za 3 týždne precestoval skoro celý ostrov. Po tomto cestovaní som mal pocit, že blúdim bezcielne. Začal som opäť hľadať niečo hlbšie. Zhodou okolností sa v tom období konala slávnosť “Gaura purnima” – oslava príchodu pána Chaitanyu. A tak som sa jej zúčastnil v jednom zo štyroch ISKCONských chrámov na Bali.

IMG_20180302_180140IMG_20180302_225944 (copy)

Domáci ma prizvali, aby som sa posadil vedľa muzikantov, ktorí viedli kírtan – spievanie svätých mien. Keď som započul Hare Krišna mahá-mantru, zrazu ma premohla hlboká ľútosť. Taká ľútosť ako nikdy v živote. “Krišna, veď ja som na teba ÚPLNE zabudol!“, ozvalo sa mi v myšlienkach. Uvedomil som si, že celý ten čas som žil v úplnom zabudnutí na Krišnu! Mal som čo robiť, aby som udržal slzy na úzde. Lomcovali mnou veľmi silné emócie. V tom okamihu mi bola v srdci vyjavená moja cesta: “Tvoja cesta je bhakti – cesta odanosti.” Cítil som, že keď budem kráčať touto cestou, budem šťastný a ľudia okolo mňa tiež.

Od momentu keď som prvýkrát stretol mnícha z Hare Krišna ubehli 3 roky. Na začiatku som si prešiel fázou nadšenia, ktoré prerástlo až do fanatizmu a neskôr to skončilo úplným zabudnutím na Krišnu, ktoré trvalo takmer rok. Po tomto zabudnutí som si povedal, že už nikdy nechcem zabudnúť na Krišnu, lebo môj život a môj charakter bez Neho bol veľmi zlý. Stal sa zo mňa totálny materialista, pre ktorého boli peniaze a majetok to najdôležitejšie. A tak som Krišnovou milosťou o všetky peniaze a majetok neskôr prišiel, aby som sa znovu mohol odovzdať. Ale to už trošku predbieham.

Po mesiaci na Bali som sa dostal do dlho očakávanej Indie. Keď som priletel na letisko v Chennai, pocítil som, že som doma a bol som veľmi nadšený. Už na letisku som videl sochy Ganéša, Višnua, Krišnu a Šivu a cítil neskutočnú vďačnosť, že tu môžem byť. Cítil som, že India je môj skutočný domov a v Európe som len na dlhej návšteve.

IMG_20180311_023943 IMG_20180311_024202

India dýchala duchovnou atmosférou. Keď som vkročil na územie Indie, hneď mi v hlave hrala Hare Krišna mahá-mantra. Všade kravy, pestrofarebne oblečení ľudia, pre ktorých bolo duchovno súčasťou každodenného života.

IMG_20180311_100508 (copy)

Moja prvá zastávka v Indii bola turistická destinácia pre Indov aj západniarov – Goa. Goa mi dala veľa pekných známostí a zážitkov, ale aj jeden, ktorý bol pre mňa osudný. Po troch týždňoch v Goe som sa chcel posunúť na sväté miesta ako Govardhan Eco Village, Varanasi, Vrindavan a Rishikesh. Lenže ešte som netušil, že moja púť v Indii čoskoro nečakane skončí.

Pár dní pred plánovaným odchodom do Govardhan Eco Village som narazil na skupinku podvodníkov, ktorí sa hrali na dobrých priateľov, získali si moju dôveru a potom ju rafinovaným spôsobom zneužili a ja som sa ocitol takmer úplne bez peňazí späť v Európe. Za svoju hlúposť, chamtivosť a naivitu som prišiel o všetky úspory, ktoré som mal. Dokonca som sa zadĺžil, ale to nie je až také podstatné. Podstatné bolo to, čo som sa mal z toho naučiť. Bola to lekcia, ktorá ma mala naučiť, že nemám príliš hromadiť hmotné bohatstvo a hľadieť ďaleko do budúcnosti, pretože môžem o všetko zlomkom sekundy prísť. A tiež nemám byť naivný a dať si pozor komu dám svoju dôveru. Neveriť cudzím ľuďom, ktorí sa vydávajú za milých “priateľov”. Bol som naivný a za svoju naivitu som tvrdo doplatil, ale táto lekcia ma posunula zase míľovými krokmi vpred.

Tak mi dala Matka India rodičovskú lekciu a rozmýšľal som čo budem robiť ďalej. Ocitol som sa opäť na Slovensku a zatiaľ som žil u rodičov, ktorí mi vždy pomohli keď som to potreboval za čo som im nesmierne vďačný. Nechcel som už programovať a zistil som, že ma celkom baví šoférovať. Tak som si hľadal prácu ako šofér. Dva týždne po mojom návrate z Indie sa konala na Novej Ekačakre slávnosť príchodu Nityanandových padukov (sandálov) pri príležitosti zbierky na Védske planetárium v Mayapure.

Od svojho odchodu z chrámu som takmer rok nebol v chráme Hare Krišna okrem tej jednej návštevy na Bali. Tak som si povedal, že prídem pozrieť na slávnosť. Na slávnosti som sa dozvedel, že hľadajú zrovna rozvozcu obedov pre vegetariánsku reštauráciu Góvinda. Chcel som síce jazdiť skôr dlhšie vzdialenosti ako kuriér ale aj toto bola celkom lákavá príležitosť. Nechal som si to prejsť hlavou a nakoniec som túto ponuku prijal a stal sa zo mňa rozvozca obedov a žil som opäť v chráme. U rodičov sa mi už nechcelo byť a tak som znova prijal útočisko v chráme. Tak som sa vlastne dostal tam, kde som bol pred svojim odchodom z chrámu. Krišna ma opäť zavolal k sebe rafinovaným a nečakaným spôsobom.

Späť v chráme

Od roku 2018 žijem opäť chrámovým životom snažiac sa rozvíjať vedomie Krišnu. Niekedy to ide ľahšie, inokedy ťažšie, ale už niet cesty späť. Nevidím zmysel v materialistických činnostiach, ktoré prinášajú chvíľkový pocit šťastia a následné nemalé problémy a utrpenie.

bhakta-program

Keď vidím ľudí ako sa snažia byť šťastní bez hlbšieho duchovného poznania, je mi ich ľúto. Mnohí z nich trpia a mnohí z nich ešte ani len netušia aké utrpenie ich čaká – choroby, starnutie, smrť blízkych a nakoniec vlastná smrť. Všetko, o čo sa celý život snažili, budú musieť zanechať. Prídu o všetko, čo považovali za zmysel života – o rodinu, peniaze, kariéru, aj o možnosť napĺňať si svoje materialistické túžby. Smrť zoberie všetko, o čo sa materialistický človek celý život usiluje. A načo je to dobré? Načo je dobré snažiť sa o niečo, o čo aj tak nakoniec prídem? Veď to je čisté šialenstvo, úplná nevedomosť. A ľudia v tejto nevedomosti žijú a ženú sa za touto fatamorgánou dúfajúc, že tak budú šťastní. Ale nakoniec zakúšajú aj tak nechcené utrpenie. Prečo? Lebo nevedia čo prináša skutočné šťastie a čo im prinesie utrpenie. O tom učí Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam.

Bhagavad-gítu a Šrímad Bhágavatam študujem od roku 2016 a môžem povedať, že jasne zodpovedajú všetky otázky ohľadne zmyslu života. Štúdiom Bhagavad-gíty teoreticky a hlavne prakticky je možné zbaviť sa veškerého utrpenia, očistiť svoje vedomie, pochopiť čo máme a čo nemáme robiť a dosiahnuť skutočné šťastie. Toto šťastie pramení z duchovnej úrovne a tak nezávisí na externých materiálnych okolnostiach. Mnohí ľudia sa usilujú o toto šťastie materialistickými činnosťami, ale takýmto spôsobom ho nemôžu dosiahnuť, pretože výsledkom materialistických činností sú mnohé ťažkosti. Chceme šťastie, ale prichádza nešťastie. Prečo? Len preto, lebo nevieme čo máme a čo nemáme robiť. Bhagavad-gíta nás učí čo máme a čo nemáme robiť, aby sme dosiahli skutočné šťastie.

Ak by niekto chcel Bhagavad-gítu, kľudne mi napíšte: tom.hromnik@gmail.com

Sľubujem Vám, že Bhagavad-gíta vám zmení život. Ak by ste nerozumeli Bhagavad-gíte, môžem poslať jednoduchšie knihy na čítanie ako je Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie, Život pochádza zo života, Návraty – náuka o reinkarnácii.

Tieto knihy je možné nájsť tiež online na: https://vedabase.io/cs/

Len keď pochopíme aký je skutočný zmysel ľudského života, len vtedy ho môžeme naplniť.

O skutočnom zmysle života píšem v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Nie je to tak ťažké pochopiť, no aj tak to mnohí nechápu, pretože majú stále vieru v to, že získajú šťastie materialistickými činnosťami. Túto vieru som mal donedávna aj ja, ale konečne som pochopil, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Prajem každému, aby to pochopil tiež.

Haré Krišna

Kali yuga people – ľudia veku Kali

Když převládá podvod, lež, lenost, ospalost, násilí, deprese, nářek, zmatenost, strach a chudoba, jedná se o vĕk Kali, vĕk kvality nevĕdomosti. – SB 12.3.30

Na viacerých miestach Šrímad Bhágavatam môžeme nájsť príznaky veku Kali – veku hádky a pokrytectva. Veľmi zaujímavé sú popisy ľudí žijúcich v tejto dobe:

Věz, ó učený, že v tomto železném věku Kali žijí lidé jen krátkou dobu. Jsou nesnášenliví, leniví, špatně vedení, nešťastní a nade vše jsou stále rozrušení. – SB 1.1.10

Kvůli špatným vlastnostem vĕku Kali budou lidé krátkozrací, neštastní, nenasytní, chtiví a chudí. Ženy se stanou necudnými a budou bez zábran střídat partnery. – SB 12.3.31

Ve vĕku Kali jsou lidé chamtiví, nevychovaní, nemilosrdní a bez dobrého důvodu se hádají. Lidé Kali-yugy jsou nešťastní, posedlí hmotnými touhami a témĕř všichni jsou śūdrové a barbaři. – SB 12.3.25

Kali Yuga

Stačí sa pozrieť na dnešnú spoločnosť a vidieť tam presne tieto príznaky. Nie je to vôbec pekný pohľad. A má to byť ešte horšie. Vplyv Kali yugy je stále silnejší, ale védy našťastie tiež popisujú čo sa s tým dá robiť:

“Můj milý Pane, ti zbožní a svatí lidé, kteří ve vĕku Kali naslouchají o Tvých transcendentálních činnostech a také je opĕvují, snadno překonají temnotu tohoto vĕku.”

Význam:

V Kali-yuze bohužel nemá mnoho lidí zájem o autorizovaná védská písma. Snižují význam transcendentálního procesu naslouchání o slávĕ Osobnosti Božství a jejího opĕvování a radĕji poslouchají neužitečné náladové vibrace z rádia a televize, z novin a časopisů a tak podobnĕ. Místo aby od pravého duchovního mistra naslouchali o Kṛṣṇovi, předkládají donekonečna své vlastní názory na všechno, dokud je síla času neodstraní ze scény. Na základĕ zkoumání dočasných a omezených podob hmotného svĕta docházejí k ukvapenému závĕru, že Absolutní Pravda je beztvará. Tito lidé ve skutečnosti uctívají Kṛṣṇovu matoucí energii māyu, která je povĕřená tím, aby je kopala do vzpurných hlav. Kdyby místo toho naslouchali z pravých zdrojů přímo o Kṛṣṇovi, mohli by snadno vyřešit všechny problémy svého života. V Kali-yuze lidi stále sužuje mnoho psychologických, společenských, ekonomických, historických, politických a existenciálních problémů. Všechny tyto hrozivé problémy však lze odstranit, jakmile si človĕk začne být vĕdom transcendentální reality Osobnosti Božství, Pána, který je vĕčný, oplývá blažeností a poznáním a nachází se nad matoucími projevy hmotné energie. Pán se zjevuje v tomto vesmíru, aby lidé mohli vidĕt Jeho pravé činnosti, naslouchat o nich a oslavovat je. V tomto problematickém vĕku Kali bychom všichni mĕli s veškerou vážností využít této příležitosti. – SB 11.6.24

Na konci Śrīmad-Bhāgavatamu je řečeno, že i přes veškeré zločiny a hříchy osobnosti Kaliho má věk Kali přesto jednu velkou výhodu. Spasení lze dosáhnout pouhým zpíváním svatého jména Pána. Mahārāja Parīkṣit proto organizovaně šířil zpívání Pánova svatého jména, a tak zachránil občany ze spárů Kaliho. Pouze díky této výhodě někdy velcí mudrci věk Kali oslavují. Ve Vedách je také řečeno, že rozmlouváním o činnostech Pána Kṛṣṇy se člověk může zbavit všech nevýhod věku Kali. Na začátku Śrīmad-Bhāgavatamu je rovněž řečeno, že přednášení Śrīmad-Bhāgavatamu okamžitě uvězní Nejvyššího Pána v našem srdci. To jsou některé z velkých výhod věku Kali a Mahārāja Parīkṣit jich všech využil a jako ctihodný vaiṣṇava si o věku Kali nemyslel nic špatného. – SB 1.18.7 význam

Věk Kali je jako nekonečný oceán chyb (doṣa-nidhi), avšak dává jednu příležitost. Kīrtanād eva kṛṣṇasya mukta-saṅgaḥ paraṁ vrajet — prostým zpíváním Hare Kṛṣṇa mantry může živá bytost odstranit znečištění Kali- yugy a ve svém původním duchovním těle se vrátit domů, zpět k Bohu. To je příležitost daná Kali-yugou. – SB 8.5.23 význam

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Ak sa vám nezdá, že práve tu a teraz prebieha Kali yuga takmer v plnom prúde (ešte len sa rozbieha), pozrite sa lepšie. Ľudia, ktorí sa tvária ako dobrí, sú často obyčajní pokrytci. Stačí, že ich len trošku niečo rozruší a v okamihu sa anjelikovia menia na hnevlivé beštie. Stačí malé nedorozumenie a hneď je oheň na streche. Sme v dobe hádky a pokrytectva, v dobe Kali. A každý, kto začne pravidelne spievať:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Značne zníži vplyv veku Kali vo svojom živote.

Prostým zpíváním Hare Kṛṣṇa mantry může živá bytost odstranit znečištění Kali- yugy a ve svém původním duchovním těle se vrátit domů, zpět k Bohu.

To hovoria védske písma a veľkí svätci, ktorí tieto písma nasledujú a aplikujú vo svojom živote. Jednoduché spievanie Hare Krišna mahá-mantry odstraňuje vplyv Kali yugy. O účinkoch mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Môžete tomu veriť, neveriť, alebo si to overiť a vedieť ako to naozaj je.

Haré Krišna.

Keď naše túžby nie sú naplnené, hneváme sa

Kamarát mi napísal:

“Kks to co je za svet ? Ked sa niekto do teba zalubi a ty mu vysvetlis ze chces byt sam a ze zalubenost a vztah je teraz pre teba nepredstavitelny, tak sa na teba nahneva, ze ho nechces.”

Mne sa hneď v mysli vynorili dva verše z Bhagavad-gíty (2. kapitola):

VERŠ 62: Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.

VERŠ 63: Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.

Keď po niečom veľmi silno túžime, ale naša túžba nie je naplnená, čo sa deje? Prichádza hnev. Keď niekto nenaplní naše túžby, hneváme sa na neho. A ak tento hnev živíme a nezastavíme ho v zárodku, vznikne ilúzia a zmätená pamäť a zabudneme kto je vlastne ten, na koho sa hneváme. Môže to byť pre nás veľmi blízka osoba, ale kvôli hnevu, ilúzii a zmätenej pamäti jej dokážeme veľmi ublížiť slovami a niekedy aj fyzicky. Kvôli hnevu a zmätenej pamäti dochádza k strate inteligencie a človek nedokáže triezvo rozmýšľať, jedná na emocionálnej úrovni pod vplyvom hnevu a tak môže narobiť veľa škody.

Je preto rozumné naučiť sa ovládať hnev, alebo ešte lepšie naučiť sa ovládať svoje túžby po zmyslovom pôžitku už v zárodku, aby nemuselo dôjsť k hnevu, zmätenej pamäti a strate inteligencie.

Ďalší kamarát raz písal pekný text o tom ako ovládať hnev. Ja som mu na to napísal, že lepšie ako učiť sa ovládať hnev je naučiť sa nehnevať vôbec :) Kedysi som tiež riešil ako sa naučiť ovládať hnev a nedať ho najavo, aby som tým nespôsoboval druhým nepríjemnosti. Píšem o tom v článku “Vedomé žitie“. Vtedy som ešte nevedel, že hnev pochádza zo žiadostivosti a žiadostivosť pochádza z rozjímania nad zmyslovými objektami. Niekto alebo niečo sa mi páči a začnem o tom rozjímať. Nepotrvá dlho a v srdci sa zrodí žiadostivosť – silná túžba po objekte zmyslového pôžitku a čím je táto túžba silnejšia, tým je väčšia potreba naplniť túto túžbu. No a keď sa snažíme túto túžbu naplniť ale nedarí sa nám, prichádza sklamanie a hnev. Keď nie je niečo podľa našich predstáv, hneváme sa, pretože sme pripútaní k naplneniu svojej túžby. Ak by sme na začiatku nerozjímali nad objektami zmyslového pôžitku, nezrodila by sa v našom srdci taká silná túžba a nemuseli by sme sa potom hnevať a postupne poklesnúť na hmotnú úroveň (vedomia).

Život na hmotnej úrovni je plný žiadostivosti a hnevu. Toľko hmotných túžob nás ženie k ich napĺňaniu a keď sa nám nedarí ich naplniť, sme z toho nešťastní a veľmi často aj nahnevaní. Keď sa nám ich podarí naplniť, tak sme šťastní, ale iba na chvíľku a potom zase hľadáme niečo, čo by uspokojilo náš zmyslový pôžitok – nové auto, nový bicykel, nový partner, nové prostredie – dovolenka, výlet,… zmysly chcú skúšať stále niečo nové a užívať si to. Po čase sa to však zmyslom zunuje a chcú zase niečo nové a nové a nové… a tak donekonečna. Keď sa snažíme uspokojovať zmysly, nebudeme v konečnom dôsledku nikdy spokojní, pretože to už z princípu nie je možné. Vždy je spokojnosť len dočasná.

Lepšie ako snažiť sa uspokojovať zmyslový pôžitok je zamestnať zmysly v oddanej službe. Píšem o tom v článkoch “Bhakti jóga“,  “Náboženstvo duše“, “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2” a je o tom veľa kníh na Vedabase: https://vedabase.io/cs/library/

Vďaka oddanej službe sa môže naše srdce pomerne rýchlo očistiť od túžob po zmyslovom pôžitku a my tak môžeme žiť život bez hnevu a žiadostivosti na duchovnej úrovni. No pokiaľ budeme rozjímať nad zmyslovými objektami, v našom srdci bude žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev, ilúzia, zmätená pamäť, strata inteligencie a hmotná úroveň.

Život na hmotnej úrovni znamená užívať si zmyslový pôžitok a myslieť si, že ja som pán, ovládateľ, požívateľ a všetko je tu pre môj pôžitok. Život na duchovnej úrovni znamená poznať svoju skutočnú identitu duše – čiastočky a služobníka Boha a zamestnávať svoje zmysly v službe Bohu. Tak sa môže naše vedomie očistiť od túžby byť pánom, ovládateľom a požívateľom.

Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností. – Šrímad Bhágavatam 1.2.18

V spoločnosti oddaných Krišnu sa môžeme naučiť umeniu oddanej služby. Môžeme sa snažiť pochopiť oddanú službu aj z kníh, ale to nebýva zrovna ľahká cesta. Je lepšie byť osobne prítomný v spoločnosti ľudí, ktorí sa venujú oddanej službe, aby sme sa od nich mohli učiť.

V chrámoch Hare Krišna prebiehajú každú nedeľu o 14:00 programy pre verejnosť. Adresy centier Hare Krišna na Slovensku nájdete na stránke www.iskcon.sk

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

vedsky sposob stolovania

Raz za čas, keď sa nazbiera dostatočný počet záujemcov, prebieha 2 – 3 mesačný vzdelávací kurz Bhakta program, kde sa účastník kurzu naučí základy Bhakti jógy a védskej kultúry. Bhakta program je bezplatný, stačí sa len zahlásiť a prísť. Ja som tento kurz absolvoval v roku 2016 a môžem povedať, že mi to zmenilo život – k lepšiemu :) Kuk video:

Vedomie Krišnu mi dalo veľmi veľa a stále dáva. Bhakti jóga je proces očistenia nášho srdca od chtivých túžob, ktorých nenaplnenie vedie k hnevu, ilúzii, strate pamäti a inteligencie a k životu na hmotnej úrovni, ktorá nie je vôbec príjemná.

Každý, kto sa úprine venuje Bhakti jóge, pocíti jej výsledok na vlastnej koži. Nie je to o fyzických cvikoch ako si niekto môže pod slovíčkom “Jóga” predstaviť. Píšem o tom v článku “Čo je jóga?

Cieľom Bhakti jógy je dosiahnutie lásky k Bohu, čo je najvyššia úroveň bytia. Bhakti jóga nás učí nesebeckému správaniu a učí nás služobníckemu postoju voči Bohu a voči Jeho čiastočkám – ostatným živým bytostiam. Učí nás, že nie sme páni a ovládatelia ako si pod vplyvom ilúzie môžeme myslieť, ale že sme veční služobníci Boha a jedine v tomto postavení môžeme byť skutočne šťastní. Pokiaľ sa hráme na pánov a ovládateľov, náš život je plný ťažkostí a nepríjemností. To je len dôkaz toho, že to nie je naša prirodzená pozícia, pretože túžime byť šťastní, no v pozícii pánov a ovládateľov prichádza nechcené utrpenie.

Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme zistiť kto vlastne sme, že sme duše a našou prirodzenosťou (dharmou) je slúžiť Bohu. Sme čiastočky Boha a prirodzenosťou čiastočky je slúžiť celku. Skutočné naplnenie môžeme nájsť len vo svojej prirodzenej pozícii služobníkov Boha. Pokiaľ sa chceme hrať na pánov a ovládateľov a nechceme slúžiť, Boh nám dáva možnosť v tomto hmotnom svete, v ktorom však musíme zakúšať rôzne nechcené situácie. Túžime po šťastí, ale zakúšame utrpenie. Prečo? Pretože nie sme vo svojej prirodzenej pozícii služobníkov. Každý niekomu slúži, píšem o tom v článku “Slúžiť je prirodzené“. Pán dáva svojmu služobníkovi všetko, čo potrebuje. Tak je služobník prirodzene šťastný. Pán dokonca ochraňuje svojich služobníkov a pekne sa o nich stará. Služobníci si tak nerušene môžu plniť svoje povinnosti a byť šťastní.

Služba Bohu prináša skutočné naplnenie a šťastie, no služba ilúzii prináša utrpenie, hnev a veľa ďalších nepríjemností. Ľudia musia vymýšľať spôsoby ako pracovať s hnevom, pretože nevedia kto vlastne sú, že sú duše, ktorých prirodzenosťou je slúžiť celku. Kvôli tejto nevedomosti sa snažia napĺňať hlavne zmyslový pôžitok v domnení, že ich to spraví šťastnými, no nakoniec sa dostaví iba sklamanie, hnev a utrpenie. Takýto život nie je vôbec príjemný. Každý túži po šťastí, ale šťastie na hmotnej úrovni bytia nie je skutočné, je len dočasné a strieda ho utrpenie. Skutočné šťastie môžeme nájsť na duchovnej úrovni a to tak, že sa začneme venovať duchovným činnostiam, ktoré spomínam v článku “Bhakti jóga“.

13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o

Keď pochopíme kto vlastne sme, že sme veční služobníci Krišnu, nášho milovaného a jediného Pána, môžeme zažívať skutočnú radosť zo života a nemusíme sa už viac hnevať, že naše túžby a predstavy neboli naplnené, pretože všetko v konečnom dôsledku závisí na Krišnovi. My nie sme páni, ani ovládatelia, ani požívatelia. Čo Krišna svojmu oddanému dá, s tým je spokojný. Ak mu dá omrvinku, je spokojný. Ak mu dá celé kráľovstvo, je spokojný. Pokorné postavenie služobníka je veľmi pekné. Keď sa naučíme pekne slúžiť Krišnovi, nemusíme už viac zažívať hnev prameniaci z nenaplnenia našich túžob. Budeme spokojní s tým, čo nám Krišna poskytne a všetko zamestnáme v službe Jemu.

No ak sa naďalej budeme hrať na pánov, ovládateľov a nebudeme chcieť slúžiť Bohu, budeme musieť stále zakúšať utrpenie, hnev a ďalšie rôzne nepríjemnosti kým sa nepoučíme a nenaučíme kto vlastne sme :)

Hare Krišna

Mylné poňatie života

Hmotná príroda nás facká z jednej strany na druhú a my si vo svojej ilúzii myslíme akí sme páni a ovládatelia. Stačí zopár mráčikov, z ktorých zaprší a už sú zmarené naše plány, ktoré závisia na dobrom počasí. Ale my si aj tak myslíme, že je všetko v našich rukách. To nie je nič iné ako obyčjaná ilúzia. Šrímad Bhágavatam nás preto osvecuje poznaním o realite, aby sme si mohli uvedomiť aké je naše skutočné postavenie:

Je povinností každé podmíněné duše velice vážně zaměstnat své znečištěné vědomí, které je nyní připoutané k hmotnému požitku, oddanou službou bez ulpívání. Takto získá plnou vládu nad svou myslí a vědomím. [SB 3.27.5]

Význam:

V tomto verši je velice pěkně vysvětlen postup osvobození. Příčinou podmínění živé bytosti hmotnou přírodou je, že se považuje za poživatele, vlastníka či přítele všech živých bytostí. Toto nesprávné uvažování je výsledkem rozjímání o smyslovém požitku. Když se někdo považuje za nejlepšího přítele svých krajanů, společnosti nebo celého lidstva a věnuje se různým vlasteneckým, dobročinným a lidumilným činnostem, to vše pouze znamená, že se příliš soustředí na smyslový požitek. Takzvaný vůdce národa nebo humanista neslouží každému — slouží pouze svým smyslům. Taková je skutečnost. Podmíněná duše to však nechápe, protože je zmatena vlivem hmotné přírody. Proto se v tomto verši doporučuje velice vážně se zapojit do oddané služby Pánu. To znamená, že si člověk nemá myslet, že je vlastníkem, příznivcem, přítelem nebo poživatelem. Má si být vždy vědom toho, že skutečným poživatelem je Kṛṣṇa, Nejvyšší Osobnost Božství. To je základní zásada bhakti-yogy. Člověk musí být pevně přesvědčen o těchto třech věcech: vždy by měl vědět, že Kṛṣṇa je vlastník, Kṛṣṇa je poživatel a Kṛṣṇa je přítel. Nejenže by měl tyto skutečnosti chápat sám, ale měl by se o nich také snažit přesvědčit ostatní a šířit vědomí Kṛṣṇy.

Když se člověk vážně zaměstná oddanou službou Pánu, přirozeně zmizí jeho sklon falešně se prohlašovat za pána hmotné přírody. Tato odpoutanost se nazývá vairāgya. Místo aby byl pohroužen do takzvaného panování hmotě, jedná ve vědomí Kṛṣṇy. To je způsob ovládnutí vědomí. Nutným předpokladem pro vykonávání yogy je ovládnout smysly. Yoga indriya-saṁyamaḥ. Jelikož smysly jsou neustále aktivní, jejich činnosti je nutné zapojit do oddané služby — není možné tyto činnosti ukončit. Chce-li člověk uměle ukončit činnosti smyslů, jeho pokus bude neúspěšný. I velký yogī Viśvāmitra, který se snažil ovládnout smysly jógovou metodou, padl za oběť kráse Menaky. Takových příkladů je mnoho. Dokud člověk svoji mysl a vědomí plně nezaměstná oddanou službou, jeho mysli se mohou kdykoliv zmocnit touhy po smyslovém požitku.

Jeden bod uvedený v tomto verši je velice významný. Je zde řečeno: prasaktam asatāṁ pathi — mysl vždy přitahuje asat,dočasná hmotná existence. Zvykli jsme si na svoji připoutanost k dočasné hmotné přírodě, jelikož jsme s ní ve styku od nepaměti. Mysl je třeba upřít na věčné lotosové nohy Nejvyššího Pána. Sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayoḥ. Člověk musí upřít svoji mysl na lotosové nohy Kṛṣṇy, a pak bude vše příznivé. Proto se v tomto verši zdůrazňuje vážné vykonávání bhakti-yogy.

Šrímad Bhágavatam 4.28.20 význam:

Každá živá bytost je nedílnou částí Nejvyšší Duše, Kṛṣṇy. To znamená, že věčné přirozené postavení Kṛṣṇy a živé bytosti se od sebe kvalitativně neliší. Jediný rozdíl je, že živá bytost je věčně nepatrnou částečkou Nejvyšší Duše. Mamaivāṁśo jīva-loke jīva-bhūtaḥ sanātanaḥ. Dílčí část Nejvyššího Pána, individuální duše, zápasí v tomto hmotném světě podmíněného života, neboť má znečištěnou mysl a vědomí. Jako nedílná část Nejvyššího Pána má živá bytost myslet na Kṛṣṇu, ale zde vidíme, že král Purañjana (živá bytost) myslí na ženu. Takové pohroužení mysli do nějakého smyslového předmětu je důvodem, proč živá bytost zápasí v tomto hmotném světě o přežití. Jelikož král Purañjana myslí na svoji ženu, jeho boj o přežití v hmotném světě smrtí neskončí. Jak ukáží další verše, kvůli svým myšlenkám na manželku bude muset v příštím životě přijmout tělo ženy. Toto pohroužení mysli do společenského, politického, pseudonáboženského, národnostního a spolkového vědomí je příčinou otroctví. Během svého života musíme změnit své činnosti takovým způsobem, abychom se z tohoto otroctví vysvobodili. To potvrzuje Bhagavad-gītā (3.9)yajñārthāt karmaṇo ‘nyatra loko ‘yaṁ karma-bandhanaḥ. Pokud v tomto životě nezměníme své vědomí, pak vše, co děláme ve jménu společenského, politického, náboženského, spolkového a národního blaha, bude příčinou našeho otroctví. To znamená, že budeme muset pokračovat v hmotném, podmíněném životě. Bhagavad-gītā (15.7) to vysvětluje: manaḥ-ṣaṣṭhānīndriyāṇi prakṛti-sthāni karṣati. Když jsou mysl a smysly zapojeny do hmotných činností, musíme pokračovat ve své hmotné existencí a bojovat o dosažení štěstí. V každém životě vedeme takový boj. Ve skutečnosti nikdo v tomto hmotném světě není šťastný, ale samotný boj dává živé bytosti falešný pocit štěstí. Člověk musí velice těžce pracovat, a když získá výsledky své práce, považuje se za šťastného. Lidé v hmotném světě nevědí, co je to skutečné štěstí. Sukham ātyantikaṁ yat tad buddhi-grāhyam atīndriyam (Bg. 6.21). Skutečné štěstí je možné vnímat jedině transcendentálními smysly. Ty se však neprojeví, dokud nejsme očištěni, a proto musíme své smysly očistit tím, že se zapojíme do vědomí Kṛṣṇy a zaměstnáme smysly ve službě Pánu. Pak poznáme skutečné štěstí a osvobození.

Chorobný stav duše

Duša je čistá duchovná čiastočka. Védy popisujú prirodzenosť duše ako večnú, plnú blaženosti a poznania. Jej prirodzenou pozíciou je slúžiť Bohu ako Jeho čiastočka. Tak ako ruky, nohy, hlava, oči, nos a ostatné orgány slúžia celému telu, tak duša, čiastočka najvyššieho Pána slúži Bohu – celku.

Chorobný stav je, keď duša zabudne na toto prirodzené postavenie a stavia sa do pozície Boha – do pozície pána, ovládateľa a požívateľa. Môžeme vidieť, že v tomto svete sa mnohí ľudia stavajú do tejto pozície a chcú, aby bolo slúžené im a nechcú slúžiť nikomu. Myslia si, že sú páni, ovládatelia a požívatelia. A tak to potom vo svete aj vyzerá, keď si o sebe každý myslí, že je pán, ovládateľ a požívateľ – vznikajú konflikty, vojny, chamtivosť, hnev atď.

“Ja neslúžim nikomu, ale všetko a všetci sú tu pre môj pôžiok.”

To je chorobný stav duše, respektíve jej vedomia.

Liečba

Našťastie existuje na tento chorobný stav veľmi účinný liečebný proces, ktorý v Indii poznajú tisícročia, ale na západnú pologuľu sa dostal len pred päťdesiatimi rokmi – oddaná služba.

Šríla Prabhuupáda (vľavo) a Bhaktisiddhanta Saraswati (vpravo)
Šríla Prabhuupáda (vľavo) a Bhaktisiddhanta Saraswati (vpravo)

Šríla Prabhupáda dostal pokyn od svojho duchovného učiteľa Bhaktisiddhanta Saraswatiho, aby šíril vedomie Krišnu v anglicky hovoriacich krajinách. Šríla Prabhupáda si tento pokyn zobral k srdcu a zbytok svojho života sa venoval šíreniu vedomia Krišnu v angličtine v Indii a následne v Amerike a zbytku sveta. Táto misia nebola ľahká, stretával sa s nemalými prekážkami, ale výsledkom jeho snahy sú v súčasnosti státisíce oddaných, stovky crhámov, fariem a reštaurácií Hare Krišna po celom svete. Bez jeho snahy by tu všetko toto nebolo a ľudia na západe by nepoznali efektívnu liečbu chorobného stavu duše.

Samozrejme nejaké poznanie o duši a o Bohu existovalo aj predtým, ale do akej hĺbky a aký účinok to malo, to je otázne. Keď prišiel Šríla Prabhupáda do Ameriky, pridávali sa k nemu mladí ľudia z kresťanských rodín. Kresťanskí kňazi sa len čudovali ako je to možné, že títo chlapci a dievčatá sa pridávajú do hnutia Hare Krišna keď predtým sotva vošli do kostola. A vedomie Krišnu začali praktikovať mnohí ďalší, ktorí hľadali v živote niečo viac ako len učiť sa, aby si mohli nájsť dobrú prácu, zarábať peniaze, založiť si rodinu, užívať si, nejako prežiť život a zomrieť. Chceli poznať skutočný zmysel života, pretože toto im zmysel moc nedávalo.

Védske písma popisujú do hĺbky zmysel života. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa Véd” a “Zmysel života podľa Véd 2“.

George Harrison spieva Haré Krišna mahá-mantru s oddanými Krišnu

Šríla Prabhupáda priniesol niečo viac ako len náboženstvo. Šríla Prabhupáda priniesol praktický proces liečby nášho chorobného stavu, kvôli ktorému sa stotožňujeme s telom a myslíme si, že sme Slováci, Američania, Česi, Poliaci… a že sme páni, ovládatelia a požívatelia a sme pripútaní a stotožnení so všetkým, čo sa viaže k nášmu telu. To je chorobný stav, kvôli ktorému zažívame utrpenie.

Šríla Prabhupáda vo svojich knihách vysvetľuje, že nie sme toto telo, ale sme duše, večné čiastočky Boha. A tiež vysvetľuje ako sa môžeme vyliečiť z tohto chorobného stotožňovania sa s telom a vyriešiť tak všetky životné problémy – rodenie sa, starnutie, choroby, smrť,… Vysvetľuje tiež, že podmienené duše sú v styku s hmotou už od nepamäti a preto zabudli na svoj prirodzený stav vedomia a vzťah s Bohom. A to je príčinou ich utrpenia v tomto svete. Pomocou praktikovania Bhakti jógy môžeme očistiť svoj znečistený stav vedomia a obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Bohom. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Bhakti jóga je vedecký proces, vďaka ktorému si každý môže overiť teóriu v praxi. Nie je nutné len niekomu a niečomu slepo veriť. Dá sa všetko pekne overiť a vďaka tomu lepšie pochopiť. V tom je krása vedomia Krišnu a Bhakti jógy.

Každý tak správnym aplikovaním teórie do praxe môže pochopiť čo sa nám Šríla Prabhupáda a ostatní veľkí svätci snažia vysvetliť. Je celkom ťažké pochopiť teóriu bez praxe. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.

Proces liečby nášho vedomia je jednoduchý. Stačí sa len naučiť tento proces od tých, ktorí ho vo svojom živote aplikujú, aby sme ho dokázali aplikovať vo svojom živote tiež.

Na Slovensku máme chrámy Hare Krišna v Bratislave, vo Zvolene a v Abranovciach (12km od Prešova). Na stránke www.iskcon.sk sú kontakty.

Za seba môžem povedať, že vedomie Krišnu mi veľmi pomohlo. Neviem si predstaviť kde by som bez neho bol. Asi by som sa stále opíjal každý piatok a snažil sa dosiahnuť šťastie všakovakými zmyslovými pôžitkami. Nie asi, ale určite. Život, ktorý som viedol predtým, než som začal praktikovať vedomie Krišnu je diametrálne odlišný od života, ktorý vediem teraz. A takisto ostatní oddaní Krišnu vedú úplne odlišný život ako viedli predtým, než poznali vedomie Krišnu.

Za 3 roky praktikovania vedomia Krišnu a 1 rok nepraktikovania som mohol zistiť, že vedomie Krišnu je naozaj to, po čom každý túži. Keď sme však prektytí ilúziou, zaujíma nás všetko možné, len nie vedomie Krišnu. Ženieme sa za šťastím v podobe zmyslového pôžitku mysliac si, že nás to spraví šťastnými, ale znova a znova zisťujeme, že tadiaľ cesta k skutočnému šťastiu nevedie. Milosťou oddaných si však môžeme uvedomiť aký je skutočný zmysel života a čo dušu naozaj napĺňa. Že to nie je napĺňanie našich materiálnych túžob a honba za stále väčším zmyslovým pôžitkom. Že toto všetko nás len viac a viac zaplieta v hmotnom svete, kde niet skutočné šťastie. Že skutočné šťastie prináša oddaná služba Krišnovi, nášmu milujúcemu Otcovi, o ktorom hovoril Ježiš a mnohí ďalší svätci.

A ako túto oddanú službu vykonávať sa môžeme naučiť práve v spoločnosti tých, ktorí ju každodenne praktikujú – v spoločnosti oddaných Krišnu. Pre každého je veľmi priaznivé vyhľadať spoločnosť oddaných a učiť sa umeniu oddanej služby. To nás môže ochrániť pred najväčším nebezpečenstvom:

V tomto úsilí niet straty alebo úbytku a i malý pokrok na tejto ceste môže človeka ochrániť pred najväčším nebezpečenstvom. [BG 2.40]

Mnohí ľudia sa stránia služby a zhrozia sa keď počujú slovíčko “služba”. Pretože si to spájajú s otroctvom a niečim nepríjemným, niečim vynúteným. No oddaná služba je pre dušu úplne prirodzená a v konečnom dôsledku každý niekomu slúži, len si to neuvedomuje. Píšem o tom v článku “Slúžiť je prirodzené“.

Môžeme vidieť, že mnohí sa snažili dosiahnuť šťastie napĺňaním svojich túžob, ale konečný výsledok boli len starosti a nešťastie. Mnohí ľudia, ktorí si naplnili svoje najväčšie túžby neskôr zistili, že im to aj tak nedalo to, čo očakávali. Pretože sa hrali na pánov a ovládateľov, ktorými nie sú. Zistili, že aj tak sa nedeje všetko podľa toho, ako chcú. V skutočnosti sú všetci večnými služobníkmi Boha a len v tejto pozícii je možné byť skutočne šťastný. Len keď sa vrátime do svojej prirodzenej pozície služobníka, môžeme zakúšať skutočné šťastie. Všetky ostatné pokusy budú zmarené problémami a nešťastím.

Keď pochopíme túto jednoduchú vec: Že sme služobníci a nie páni, že aj keď sa budeme všemožne snažiť, aby bolo všetko podľa našich predstáv, aj tak nebude… že jedného dňa prídeme o všetko, o čom sme si mysleli, že nás spraví šťastnými a keď o to prídeme, budeme veľmi trpieť… o rodinu, priateľov, majetok, dokonca aj toto telo, v ktorom momentálne prebývame… choroby, smrť, utrpenie sú tu preto, aby sme si mohli konečne uvedomiť, že nie sme páni, že nie sme ovládatelia, že nikdy nebude všetko tak, ako chceme. To je obyčajná ilúzia, v ktorej mnohí ľudia žijú. A z tejto ilúzie sa môžeme prebudiť buď dobrovoľne, alebo nasilu. Nasilu to býva väčšinou veľkým neznesiteľným utrpením. Aj to je cesta…

Pokiaľ si budeme myslieť, že my sme páni, ovládatelia a že všetko bude podľa našich predstáv, sme v ilúzii a život v ilúzii sa môže zdať na určitý čas príjemný, ale prebudenie do reality býva bolestivé a nepríjemné. Lepšie je naučiť sa vidieť realitu takú, aká je, žiť v nej a konať podľa toho. Ale to sa nenaučíme pokiaľ budeme v spoločnosti ľudí, ktorí sú až po uši zahalení ilúziou. Budeme takí, ako oni. No ak sa nám pošťastí stretnúť niekoho, kto túto ilúziu prekukol a budeme mať možnosť načúvať od neho, môžeme sa z našej ilúzie prebudiť do reality a vyhnúť sa tak mnohým nepríjemnostiam. No ak budeme trvať na svojej ilúzii a nebudeme chcieť prijať realitu, že nie sme páni a ovládatelia, budeme musieť zakúšať hmotné strasti a nedosiahneme ani šťastie, ani mier.

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ. [BG 16.23]

Dali by sa o tomto písať knihy, ktoré sú už napísané… Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, Šrí Išopanišad, Vedecké poznanie duše, Život pochádza zo života, Cesta sebarealizácie, Kráľovske poznanie,… mnohé z nich sú dostupné online na Vedabase: https://vedabase.io/cs/library/

Kto chce, bude sa snažiť pochopiť. Kto nechce, bude žiť život ako doteraz mysliac si aký je on pán, požívateľ a ovládateľ a snažiť sa užívať si namiesto využitia svojho života v službe druhým a v službe Bohu. Ľudská forma života ponúka ohromné možnosti a príležitosti na rozdiel od iných foriem života. Ponúka hlavne možnosť sebarealizácie, možnosť spoznania vlastného JA a Boha. A je škoda túto možnosť premárniť a nevyužiť.

Konanie oddaného a neoddaného

V Bhagavad-gíte je zaujímavý verš:

Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš. [BG 3.9]

A k nemu zaujímavý význam:

Keďže človek musí pracovať, aby udržal telo nažive, sú povinnosti určené pre každú sociálnu triedu (varṇu) a pre každé životné štádium (āśram) stanovené tak, aby sa tento účel splnil. Yajña znamená Viṣṇu i obeť. Všetky obete sú určené k uspokojeniu Viṣṇua. Vo Vedach sa hovorí: yajño vai viṣṇuḥ, čo znamená, že keď človek vykonáva predpísané yajñe, poslúži tým rovnakému cieľu, ako keď priamo slúži Viṣṇuovi. Vedomie Kṛṣṇu a oddaná služba je teda yajña, ktorú predpisuje tento verš. Ďalším cieľom varnāśramského zriadenia je potešiť Viṣṇua: varṇāśramācāravatā puruṣeṇa paraḥ pumān/ viṣṇur ārādhyate (Viṣṇu Purāṇa 3.8.8).

Preto musí každý konať tak, aby potešil Viṣṇua. Všetky ostatné činy, ktoré sú v tomto hmotnom svete vykonávané, sú príčinou otroctva, lebo dobré i zlé činy prinášajú odplatu a každá odplata zaväzuje toho, kto koná. Preto musí človek konať tak, aby potešil Kṛṣṇu alebo Viṣṇua, a pri vykonávaní takých činov sa nachádza v oslobodenom stave. Takto konať je veľké umenie a na začiatku tohto procesu je potrebné vedenie skúsenou osobou. Preto by sme mali naozaj svedomito konať pod vedením Kṛṣṇovho oddaného alebo pod priamym vedením samotného Kṛṣṇu, ako sa pošťastilo Arjunovi. Všetko by sme mali robiť pre Kṛṣṇovo potešenie, a nie pre pominuteľný zmyslový pôžitok. Také konanie nás nielenže ochráni pred následkami činov, ale aj povýši k transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, ktorá nám sama osebe umožní dosiahnuť Božie kráľovstvo.

Oddaný

Oddaný sa prirodzene snaží vykonávať činy pre Krišnu (Višnua) nech už robí čokoľvek – varí, perie, upratuje, cestuje, spí, umýva sa… Krása oddanej služby spočíva v tom, že svoje činnosti a túžby môžeme pretvoriť tak, aby sme ich nerobili pre seba, ale pre Krišnu. Jednoducho Mu obetujeme výsledky svojich činností a tak sa zbavíme sebeckej plodonosnej mentality, ktorá je príčínou mnohých nepríjemností.

Každý musí niečo robiť a pokiaľ nekoná pre Krišnu, vytvára karmu a musí zožať plody svojich činností. Preto je múdre naučiť sa konať pre Krišnu a nezaplietať sa už viac v karme, ktorá nás núti prijímať jedno hmotné telo za druhým v kolobehu samsáry – rodenia sa a umierania.

“Preto musí človek konať tak, aby potešil Kṛṣṇu alebo Viṣṇua, a pri vykonávaní takých činov sa nachádza v oslobodenom stave. Takto konať je veľké umenie a na začiatku tohto procesu je potrebné vedenie skúsenou osobou.”

Keď sa chceme naučiť umeniu oddanej služby, musíme sa učiť od tých, ktorí sú oddaní. Oddanú službu si nemôžeme vymyslieť, ale je potrebné prijať rady a pokyny od skúsenejších. To je správny a funkčný postup. Najskôr sa teda naučíme čo a ako máme a nemáme robiť a potom to môžeme nasledovať.

Keď chceme variť, varme pre Krišnu a obetujme mu čo navaríme. Samozrejme musíme variť také jedlá, ktoré má rád. Nebudeme mu ponúkať niečo, čo nemá rád. Keď chceme niekoho potešiť, nemôžeme mu dať niečo, čo nemá rád. Aby sme sa dozvedeli čo má rád, musíme sa spýtať tých, ktorí Ho poznajú.

Keď chceme cestovať, cestujme pre Krišnu – navštevujme chrámy, robme v nich službu a snažme sa šíriť vedomie Krišnu všade kam ideme.

Keď sa chceme venovať hudbe, hrajme a spievajme pre Krišnu.

Keď chceme robiť čokoľvek, robme to pre Krišnu pod vedením jeho oddaných a tak môžeme žiť oveľa krajší život ako keď sa budeme snažiť užívať si plody svojich činností.

Veľmi dôležitá je posledná veta významu verša BG 3.9:

“Také konanie nás nielenže ochráni pred následkami činov, ale aj povýši k transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, ktorá nám sama osebe umožní dosiahnuť Božie kráľovstvo.”

Pre dušu je prirodzené slúžiť Bohu a neužívať si plody svojich činností, tak môže byť dokonale šťastná. No akonáhle duša začne závidieť Bohu, zrazu Mu nechce slúžiť, ale chce byť ako On, chce si užívať a tak sa ocitá v zajatí hmotného sveta, kde sa môže snažiť byť Bohom – ovládateľom a požívateľom. A tak vzniká mentalita neoddaného, ktorá je príčinou všetkých strastí.

Neoddaný

Neoddaný robí svoje činnosti, aby niečo získal pre seba, pre svoje sebecké uspokojenie. Ak je aspoň trochu zbožný, venuje sa charitatívnym činnostiam (karma jóge) a už netúži po uspokojení seba, ale túži využiť svoje schopnosti v službe druhým. Keď sa zrieka plodov svojich činností, keď nechce za svoju prácu nič, alebo len potrebné minimum, vykonáva karma jógu. Takýmito zbožnými činnosťami sa môže povýšiť až na úroveň Bhakti jógy – oddanej služby a vykonávať činnosti pre uspokojenie Krišnu a byť dokonale šťastný.

Pokiaľ máme mentalitu neoddaného a snažíme sa užívať plody svojich činností, zaplieta nás to v spletitých zákonoch karmy.

“Preto musí každý každý konať tak, aby potešil Viṣṇua. Všetky ostatné činy, ktoré sú v tomto hmotnom svete vykonávané, sú príčinou otroctva, lebo dobré i zlé činy prinášajú odplatu a každá odplata zaväzuje toho, kto koná.”

Zbaviť sa svojej plodonosnej mentality môžeme v spoločnosti oddaných, ktorí nás zamestnajú oddanou službou. Oddaná služba je tak očisťujúca, že očistí každého, aj toho najväčšieho sebca, egoistu, chamtivca, nerváka,… každý, kto sa zapojí do oddanej služby, sa očistí a dosiahne šťastie, mier a dokonalosť života – lásku k Bohu a Božie kráľovstvo.

“Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností.” [ŠB 1.2.18]

Nasledovanie v stopách veľkých svätcov (áčarjov) je veľmi priaznivé pre každého. Snažiť sa plniť pokyny takýchto svätcov nám pomôže očistiť vedomie a oslobodiť sa zo zajatia hmotného sveta, ktorý slúži ako väzenie pre neposlušné duše, ktoré sa vzbúrili proti Bohu a chceli byť ako On. Veľkí svätci a samotný Krišna nám vysvetľujú zmysel života v Bhagavad-gíte, Šrímad Bhágavatam a ostatných védskych písmach. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2

Stačí prijať vedenie týchto svätcov, učiť sa od nich a môžeme dosiahnuť dokonalosť ľudského života – vedomie Krišnu.

Alebo môžeme naďalej jednať podľa vlastných rozmarov, no Krišna vysvetľuje čo sa v takom prípade bude diať:

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ. [BG 16.23]

Vo védskych písmach je veľmi veľa múdrosti. Problém však je, že so svojim znečisteným vedomím túto múdrosť nie sme schopní pochopiť. Najskôr musíme očistiť svoje vedomie a až potom môžeme začať chápať o čo vlastne ide. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.

Neustále zdôrazňujem potrebu praxe, pretože bez praxe nie sme schopní poriadne pochopiť teóriu a vedieť, či je teória pravdivá. Vďaka praxi môžeme chápať viac a viac a následne to môžeme aj vysvetľovať druhým, pretože už to nebude len suchá teória, ale budeme to mať odžité a pochopené na vlastnej koži.

Veľmi dôležitá prax je každodenná meditácia Hare Krišna mahá-mantrou. Píšem o tom v článkoch “Čo mi dala meditácia” a “Účinok Hare Krišna mahá-mantry

Každý, kto praktikuje túto meditáciu, môže jednoducho pochopiť aký je skutočný zmysel života a začať ho napĺňať. Stačí jednoduché spievanie

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Lacné duchovno

V poslednej dobe sa ľudia dosť obracajú na duchovnú sféru života, no treba si dať pozor na lacné duchovno. Lacné duchovno sa tvári ako duchovno, ale je to v skutočnosti materializmus prezlečený za duchovno. Nie je všetko zlato, čo sa bliští… a nie je všetko duchovno, čo sa tvári ako duchovno.

Cena lacného duchovna

Toto lacné duchovno navyše nebýva až také lacné. Často ide celkom hlboko do peňaženky. Rôzne organizácie a guruovia ponúkajú predražené knihy, kurzy, či dokonca zasvätenia za tisíce €! Jeden guru v Indii berie za zasvätenie jedného žiaka 10 000€ a stovky a tisíce žiakov sú ochotní mu to zaplatiť! Za to im sľubuje akési mystiké schopnosti.

Mnohí duchovní vodcovia tvrdia akí sú duchovne pokročilí, aké majú schopnosti a že dostávajú informácie z duchovného sveta… to je výstražné znamenie, že sa jedná o podvodníkov. Skutočný učiteľ sa nepotrebuje chvastať svojimi úžasnými schopnosťami. Skutočný duchovný učiteľ je pokorný a nikomu nehovorí aký je pokročilý. O falošných guruoch píšem v článku “Praktiky falošných guruov” a o pravých učiteľoch v článku “Pravý duchovný učiteľ“. V dnešnej dobe si treba dať veľmi veľký pozor na falošných učiteľov, pretože čo vyzerá vznešene a pravdivo ešte také nemusí byť! Pozor na to! Veľmi veľa ľudí naletelo falošným guruom.

V dnešnej dobe už každý môže napísať knihu, alebo šíriť informácie cez internet. Mnohí ľudia sú náchylní veriť nekriticky všetkému, na čo narazia. Vznikajú mnohé pochybné knihy, ktoré sa tvária ako duchovné a mnohým ľuďom sa páčia. Problém je ten, že tieto knihy často neponúkajú žiadne praktické návody na duchovný život, ale ostávajú len pri teórii. Teória môže byť akokoľvek pekná, ale bez praxe sa míňa účinku.

Každý si môže vyšpekulovať nejaký proces a snažiť sa tak robiť duchovný pokrok, ale aký bude výsledok, to je otázne.

Skutočné duchovno

Skutočné duchovno nie je len teoretické, ale aj praktické. Praktické činnosti nás majú doviesť k overeniu si teoretických poznatkov. Bez praxe nám ostáva len veriť, alebo neveriť, ale vďaka praxi môžeme vedieť, či je teória pravdivá, alebo nie.

Medzi časté duchovné praktiky sa radí meditácia. No nie je meditácia ako meditácia. Veľa ľudí pozná len jeden druh meditácie, no existuje ich viac a každá z nich môže mať iný účinok a obtiažnosť. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Niektoré meditácie slúžia na ukľudnenie mysle, niektoré na spojenie sa s vyšším JA, niektoré na dosiahnutie nirvány, či materiálneho bohatstva, zdravia a podobne. Niektoré sú jednoduchšie, iné náročnejšie.

V súčasnej dobe majú ľudia tak rozrušenú myseľ, že nie sú schopní správne meditovať. Aj keď sú dostupné rôzne druhy meditácií, ľudia majú problém sa sústrediť, myseľ ich pri meditácii rozrušuje a potom meditácia nemá plný efekt. To je normálne, deje sa to mnohým.

Preto sa v tejto dobe odporúča meditácia mantrou – vyslovovať a počúvať mantru, sústrediť sa na zvuk mantry. Slovo “mantra” sa skladá z dvoch sanskritských slov “man” – myseľ a “trayate” – oslobodiť. Slovo “mantra” sa dá teda doslovne preložiť ako “oslobodiť myseľ” alebo “oslobodenie mysle”.

Každá mantra nesie svoju vibráciu a účinok. Akú mantru pri meditácii použijeme, taký bude výsledok. Niektoré mantry slúžia na relaxáciu, iné na dosiahnutie mystických schopností, materiálneho zisku, fyzického zdravia (vyliečenia), na oslobodenie, či dokonca modlitbu. Existujú stovky a tisíce mantier a môže byť ťažké vybrať si tú správnu. Existuje však Haré Krišna mahá-mantra, ktorá v sebe zahŕňa všetky ostatné mantry. Preto sa nazýva mahá-mantra, čo znamená “veľká mantra”.

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O účinku a význame mahá-mantry píšem v článku “Účinok Haré Krišna mahá-mantry“. Každý, kto vyskúša meditáciu touto mantrou, môže pocítiť výsledok na vlastnej koži už o pár týždňov, alebo mesiacov. Dôležité je venovať meditácii každý deň aspoň pár minút. Pravidelnosť je veľmi dôležitá. Naša myseľ si tak vytvorí zvyk a neskôr budeme meditáciu brať ako bežnú súčasť nášho každodenného života.

Mahá-mantra už zmenila životy mnohým ľuďom a mnohým ešte len zmení. Jej účinok môže pocítiť každý na vlastnej koži, keď jej vyslovovaniu a opakovaniu bude venovať aspoň pár minút denne svojho drahocenného času. Verte mi, tento čas venovaný meditácii sa neskôr mnohonásobne zúročí…

Túto meditáciu praktikujem od roku 2015 a vďaka nej objavujem stále nové a nové aspekty svojho JA a duchovného života. Poznám tiež ľudí, ktorí ju praktikujú desiatky rokov a sú to úžasné osobnosti ako napríklad Šivarama Swami.

Táto meditácia nie je žiadny novodobý výstrelok, ale je overená mnohými svätcami skrze tisícročia.

V súčasnej dobe sú mnohé meditácie vymyslené nedávno a ich účinok je pochybný. Takmer každý chce byť guru a šíriť svoje vlastné vymyslené učenie a praktiky, ale nasledovanie takýchto ľudí neodporúčam. Pretože niekto si môže myslieť, že došiel do cieľa, ale v skutočnosti je od cieľa ešte na míle vzdialený…

Cieľ ľudského života je popísaný vo védach a každý ho môže pochopiť. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Nie sú to žiadne novodobé špekulácie, ale informácie staré tisícky rokov, ktoré platia dodnes. Na začiatku je možno ťažké porozumieť týmto informáciam ako sa to stalo aj mne. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Avšak postupným pokrokom v duchovnom živote môžeme zmyslu života porozumieť. Pokrok v duchovnom živote zabezpečuje okrem iného aj meditácia Haré Krišna mahá-mantrou.

Želám veľa šťastia v duchovnom živote a veľa šťastia pri voľbe správnej duchovnej praktiky, ktorá vás bude napĺňať šťastím od hlavy až po päty :)

A dajte si pozor na podvodníkov, ktorí sa tvária milo a rozprávajú sladko, ale vo vnútri sú prehnití. Krátko sa dokáže pretvarovať každý, aby niečo pre seba získal. No dlhodobo je to už ťažšie. Väčšina z týchto podvodníkov skončí do pár rokov a ich nasledovníci sú potom veľmi sklamaní. Duchovný život je vážna vec a kto ho berie len tak hala-bala, môže veľmi rýchlo naraziť na podvodníka a byť podvedený. Preto je dôležité byť pri voľbe učenia a učiteľa veľmi obozretný.

Ale ako hovorí môj duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda – kto chce byť podvedený, bude podvedený. Inými slovami, kto nie je úprimný, nájde podobnú neúprimnú osobu, ktorá ho podvedie. Tak to v živote chodí. Kto je však úprimný, nájde tiež úprimnú osobu, ktorá ho nepodvedie, ale povedie k vyššiemu vedomiu.

O potrebe duchovného učiteľa píšem v článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“.

Haré Krišna!

Vo vzťahu ako požívateľ, alebo služobník

Požívateľ

Mnohí ľudia idú do vzťahu s tým, že si chcú užívať. Jeden aj druhý partner chce využívať toho druhého pre svoj zmyslový pôžitok, pre svoje potešenie… a keď jedného dňa vášeň vyprchá a zmyslový pôžitok už nebude taký veľký, alebo takmer žiadny, bude vyhľadávať zmyslový pôžitok prirodzene inde, často v inom partnerovi. Na tomto už stroskotalo veľmi veľa vzťahov. Len preto, lebo jeden z partnerov, alebo obaja majú mentalitu požívateľa a chcú si užívať zmyslový pôžitok s tým druhým.

Služobník

Na druhej strane človek s mentalitou služobníka si nechce užívať, ale chce tomu druhému slúžiť a robiť všetko pre jeho uspokojenie. Taký vzťah môže fungovať dlhodobo pokiaľ obaja majú služobnícky postoj a nie postoj požívateľa. V článku “Slúžiť je prirodzené” popisujem, že každý niekomu slúži, či už si to uvedomuje, alebo nie.

Mať mentalitu služobníka je oveľa lepšie ako mentalita požívateľa, pretože mentalita požívateľa vytvára mnoho problémov.

Od požívateľa k služobníkovi

Problém je, že pokiaľ má človek mentalitu požívateľa, nechce slúžiť a chce si len užívať. S takouto mentalitou sa veľmi ťažko stane služobníkom.

Védske písma učia ako sa môžeme stať služobníkom. Nie len služobníkom partnera, ale služobníkom Boha a tým pádom všetkých, pretože všetci sú čiastočky Boha.

V Šrímad Bhágavatame 3.31.42 Šríla Prabhupáda vo význame píše:

Muž a žena mají spolu žít jako hospodáři ve vztahu ke Kṛṣṇovi a pouze proto, aby vykonávali své povinnosti ve službě Kṛṣṇovi. Nechť jsou děti, manželka i manžel zaměstnáni povinnostmi ve vědomí Kṛṣṇy, a potom veškerá tělesná, hmotná připoutanost zmizí. Jelikož společným prostředníkem bude Kṛṣṇa, jejich vědomí bude čisté a nikdy nepoklesnou.

Vzťah muža a ženy má byť založený na spoločnej službe Bohu. Tak sa budú vedieť navzájom podporovať a pomáhať si v oddanej službe. Takýto služobnícky postoj vytvára pokľudnú atmosféru a prípadné problémy sa dajú riešiť veľmi efektívne. No pri mentalite požívateľa býva riešenie problémov oveľa komplikovanejšie a búrlivejšie.

Služobnícky postoj je založený na pokore. No mentalita požívateľa je založená na pýche – ja som pán, požívateľ a všetko slúži pre môj pôžitok. A keď tento pôžitok nie je z nejakého dôvodu naplnený, prichádza hnev…

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev. [BG 2.62]

Jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry môžeme svoje vedomie očistiť od mentality požívateľa:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O účinku mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry

Aby sme očistili svoju mentalitu požívateľa, je tiež dobré vyhľadávať príležitosti slúžiť. Či už robiť dobrovoľníka v nejakej charitatívnej organizácii, pomôcť rodičom, alebo starým rodičom, priateľom, cudziemu… alebo navštíviť chrám Hare Krišna a spraviť priamo službu pre Krišnu.

Keď má veľa ľudí mentalitu požívateľa, vytvára to v spoločnosti rozruch a nemalé problémy. Vo vzťahoch takisto. Pre mier a pokoj vo vzťahoch a v spoločnosti je žiadané, aby sme sa stali služobníkmi – čo môžem pre teba spraviť? Mentalita požívateľa funguje opačne: “Čo môžu ostatní spraviť pre mňa?”.

vedsky sposob stolovania

Vaišnavská spoločnosť je založená na službe oddaným a na službe Bohu. Materialistická spoločnosť je založená na službe mamonu, egu, neovládnutým zmyslom a podľa toho táto spoločnosť aj vyzerá. Nie moc pekne.

Mentalita “Čo môžem pre teba urobiť?” je oveľa krajšia ako “Čo môžeš pre mňa urobiť?”.

Ak chceme mať krajšie vzťahy a krajšiu spoločnosť, musíme pracovať na tom, aby sme získali mentalitu služobníka a očistili sa od mentality požívateľa. Tak môžu vzťahy a spoločnosť fungovať veľmi pekne. Keď každý každému slúži, vytvára to veľmi peknú harmonickú atmosféru. Keď však každý chce využívať druhých pre svoj sebecký pôžitok, nevytvára to dobrotu.

Stať sa služobníkom Boha a teda aj všetkých živých bytostí je teda to najlepšie, čo môžeme urobiť.

Hare Krišna tábor – ukážka duchovného sveta

Po troch rokoch sa mi konečne podarilo navštíviť Hare Krišna tábor – 6 dňová udalosť plná duchovnej atmosféry – prednášok, seminárov, spievania mantier, skvelého duchovného jedla (prasádam), skvelej spoločnosti oddaných a duchovných učiteľov.

hare krisna tabor
hare krisna tabor 2

Duchovná atmosféra

Opak atmosféry hmotného sveta. Žiadne problémy, žiadne konflikty, dobrá nálada, všetci vysmiati a pozitívne naladení. Cítil som sa naozaj ako v duchovnom svete, všade naokolo boli oddaní Krišnu.

hare krisna tabor 4

Hlboká realizácia

Hneď prvý deň som bol svedkom ako jeden mladší oddaný dostal príležitosť upratovať po večeri kuchyňu a odmietol. V tom momente som si uvedomil:

Keď odmietame slúžiť Krišnovi, neuvedomujeme si kto v skutočnosti sme – veční služobníci Krišnu.

Všetky prednášky, védska literatúra a spievanie Hare Krišna mahá-mantry nás majú doviesť k realizácii nášho skutočného JA – duše, ktorá je večným služobníkom Boha. Ak nechceme slúžiť Bohu, máme k dispozícii hmotný svet, kde je možné takzvane si užívať bez Boha, ale za cenu nechceného utrpenia. Utrpenie v hmotnom svete je v skutočnosti veľká milosť Boha, aby sme si mohli uvedomiť, že niečo nie je v poriadku a začať hľadať riešenie. Mnohí sa na Boha obrátili až keď nesmierne trpeli.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]

Prednášky

Prednášky na tábore boli veľmi inšpirujúce. Prebiehali 4x denne – ráno, do obeda, po obede a večer. Prednášali traja duchovní učitelia: Bhaktivaibhava Swami, Kadamba Kanana Swami a Bhakti Gauravani Goswami. A tiež zopár ďalších starších oddaných.

hare krisna tabor 6

Kírtany

Každú chvíľu bolo počuť Hare Krišna mahá-mantru:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

A to dotváralo atmosféru duchovného sveta.

Nahrávky z tábora 2018 sú dostupné na http://harekrsna-luzce.cz/web/media/tabory/tabor-2018/ a z roku 2019 budú dostupné čoskoro. Každý tak môže aspoň virtuálne okúsiť atmosféru letného tábora Hare Krišna, aj keď atmosfére naživo sa to nevyrovná. Tú si treba jednoducho zažiť.

Koniec tábora

6 dní na tábore ušlo rýchlo ako 6 hodín. V príjemnej atmosfére letí čas veľmi rýchlo. Z miesta, kde bola taká príjemná atmosféra, sa mi samozrejme nechcelo odísť. Vedel by som si predstaviť fungovať tak aj celý rok.

Fotky z tábora som pridal do FB albumu: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.10216990444265929&type=3

Vidíme sa dúfam na tábore aj budúci rok :)

Hare Krišna