Archívy kategórie: Hare Krišna

Vy ste tí Hare Krišna?

Jeden oddaný raz distribuoval védsku literatúru na ulici a okoloidúci pán sa ho spýtal: “Vy ste tí Hare Krišna?” a oddaný odpovedal: “Nie, my sme Hare Krišna“. Pán nechápavo na neho pozrel a oddaný dovysvetlil: “My nie sme TÍ Hare Krišna, o ktorých si myslíte, že sú Hare Krišna. My sme Hare Krišna. Ľudia si často myslia, že poznajú Hare Krišna, ale v skutočnosti nepoznajú…

Niektorí ľudia si myslia, že keď videli Hare Krišna “z rýchliku”, alebo o ňom čítali, či počuli, tak už poznajú Hare Krišna. Lenže učenie vedomia Krišnu je tak komplexné, tak hlboké, že nie je možné ho spoznať len letmým pohľadom.

Do hĺbky

Aj po rokoch praktikovania tohto učenia je veľmi ťažké úplne pochopiť a zažiť všetky jeho aspekty. Málokomu sa to podarí.

“Z mnohých tisícov ľudí snáď len jeden usiluje o dokonalosť a z tých, ktorí ju dosiahli, Ma možno jediný pozná pravdivo.” [BG 7.3]

“A yogīn, ktorý sa usilovne snaží o ďalší pokrok a ktorý sa po mnohých a mnohých narodeniach zdokonalil, je očistený od všetkej poškvrny a napokon dosiahne najvyšší cieľ.” [BG 6.45]

Bhagavad-gíta učí o oddanosti a dosiahnuť čistú oddanosť je kvôli našemu materiálne znečistenému vedomiu pomerne dlhý proces. Krišna v dvanástej kapitole Bhagavad-gíty popisuje príznaky čistého oddaného:

VERŠ 15:
Ten, kto nikoho neprivádza do ťažkostí, koho nikto nerozruší a kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak i v nešťastí, strachu i strasti, je Mi veľmi drahý.
VERŠ 16:
Môj oddaný je Mi veľmi drahý, pretože nezávisí od bežných udalostí, je čistý, skúsený, zbavený útrap a bolesti a netúži po plodoch svojej práce.
VERŠ 17:
Kto sa neuchyľuje k radosti ani k smútku, kto nenarieka a po ničom netúži a kto sa zrieka dobrého i zlého, taký oddaný je Mi veľmi drahý.
VERŠE 18 – 19:
Veľmi drahý je Mi ten, kto sa chová rovnako k priateľovi i nepriateľovi, koho sa nedotkne pocta ani potupa, páľava či chlad, šťastie či nešťastie, chvála či pohana, kto sa nestýka so zlou spoločnosťou, je vždy mlčanlivý, so všetkým spokojný, kto sa nestará o strechu nad hlavou a je pevný v poznaní o oddanej službe.

Šríla Prabhupáda nám priniesol proces, vďaka ktorému môžeme očistiť svoje vedomie a dosiahnuť tak čistú lásku k Bohu, čistú oddanosť. Tento proces popisujem v článku “Bhakti yoga“.

Ak si niekto myslí, že pozná Hare Krišna ale neskúsil praktikovať Bhakti jógu, tak Hare Krišna nemôže poznať. Je to ako s ochutnaním jedla – kým neochutnáš, nevieš ako chutí. Takisto keď si nezačal praktikovať nejaké učenie, nemôžeš o ňom veľa vedieť. Teoreticky môžeš, ale je riziko, že bez praxe teóriu poriadne nepochopíš. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.

Keď vám bude niekto tvrdiť, že pozná Hare Krišna, spýtajte sa ho, či aspoň navštívil chrám Hare Krišna, či čítal Prabhupádove knihy, či vie ako oddaní Krišnu žijú, čo robia a čo nerobia. Ak odpovie nie/neviem, alebo bude špekulovať, tak nepozná Hare Krišna. Vedomie Krišnu môže skutočne poznať len ten, kto sa ponoril do hĺbky bhakti jógy a pocítil výsledky na vlastnej koži.

Odporcovia a priaznivci Hare Krišna

Všimol som si 2 tábory ľudí – priaznivcov a odporcov hnutia Hare Krišna. Mnohí odporcovia ma majú za fanatika a hlupáka pretože mám iný pohľad na život a snažím sa nasledovať pokyny Šrílu Prabhupádu, duchovného učiteľa, ktorý toto hnutie založil. Tieto pokyny zanechal v Medzinárodnom hnutí pre vedomie Krišnu – ISKCON a vo svojich knihách – “Bhagavad-gíta taká, aká je“, “Šrímad Bhágavatam“, “Nektar oddanosti”, “Cesta sebarealizácie”, “Vedecké poznanie duše”, “Cesta za poznáním“,…

Odporcovia

Odporcovia väčšinou nečítali tieto knihy, nevedia o čom sú a vyjadrujú sa o niečom, o čom v podstate nič nevedia. Majú len nejaké domnienky. To nie je príliš múdre. Aj keby čítali, tak aj tak úplne nevedia o čom je vedomie Krišnu, pretože na pochopenie hĺbky učenia je potrebné dosiahnuť určitý stupeň vedomia. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Aj keď odporcom vysvetľujem stále dokola to isté, nie sú schopní to prijať, pretože sa stavajú do role tých, ktorí vedia lepšie. Takéto postavenie nie je vôbec vhodné na získanie poznania. Žiak musí byť v prvom rade pokorný a chcieť načúvať poznanie od skúsenejších (v danej oblasti). Mnohí ľudia sú v duchovnom živote na úplnom začiatku a mnohí ešte ani nezačali a myslia si, že budú schopní svojou inteligenciou pochopiť pokročilú duchovnú literatúru. No nebudú. Je to ako keby sa snažili pochopiť pokročilú matematiku bez pochopenia základov. Oddaní Krišnu a priaznivci Hare Krišna si tento fakt uvedomujú a prijímajú poznanie od duchovného učiteľa krok za krokom, aby pokročili v duchovnom živote.

Porozumenie

Aby mohlo dôjsť k porozumeniu, nemôže byť prítomný odpor. Ľudia cítia odpor z rôznych dôvodov. Väčšinou tento odpor pochádza zo sklamania a následnej nedôvery. Odpor je akýsi obranný mechanizmus, aby sa človek už viac nesklamal. Mnohých sklamali ľudia, alebo náboženské spolky a na základe tohoto sklamania potom súdia ostatných ľudí a iné náboženské spolky. Vytvorili v sebe akúsi bariéru. A kvôli tejto bariére odporu nedokážu prijať určité veci aj keď dostávajú kopec rozumných vysvetlení. Aby mohlo dôjsť k porozumeniu, je potrebné túto bariéru odporu zbúrať.

Chápem, že mnohí ľudia nedôverujú náboženstvám keď počuli o toľkých náboženských škandáloch. Aj ja som bol kvôli tomu anti-nábožensky založený a mal som v sebe odpor. Ale tento odpor prelomilo pochopenie o čom skutočné náboženstvo je. Tento odpor prelomilo vysvetlenie Šrílu Prabhupádu v knihách “Vedecké poznanie duše” a “Cesta sebarealizácie” a tiež spoločnosť oddaných, vďaka ktorým som pochopil, že náboženstvo nemusí byť len slepá viera, ale krásny praktický proces uplatniteľný v každodennom živote. Od oddaných Krišnu som sa naučil ako praktikovať základy vedomia Krišnu a vďaka praktickej skúsenosti som získal hlbšie pochopenie o čom to celé je a chuť zisťovať viac. Zistil som, že kým ľudia ostávajú len pri teórii a nevyskúšajú praktickú časť, pochopia len veľmi malú časť teórie, alebo dokonca vôbec nič ako tomu bolo u mňa s Bhagavad-gítou.

Priaznivci

Priaznivci sú na rozdiel od odporcov ochotní dozvedieť sa viac a nestavajú sa do role tých, ktorí vedia viac. To je správny postoj k získaniu poznania. Čo len my vieme o duchovnom živote keď sme boli vychovávaní viacmenej v materialistickej spoločnosti? Len veľmi málo. Ale s pokorným postojom, že chceme vedieť viac, sa môžeme viac naučiť. Nie len teoreticky, ale aj prakticky, pretože učenie Hare Krišna je veľmi praktické. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách neustále zdôrazňuje dôležitosť spievania Hare Krišna mahá-mantry, o ktorej sa dočítate v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

A tiež zdôrazňuje dôležitosť združovania sa s (čistými) oddanými Krišnu.

prabhupada_4

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Každý, kto tento proces uviedol do praxe, môže pozorovať veľmi priaznivú zmenu vo svojom živote. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život” a “Osobná skúsenosť s Hare Krišna“.

Dogma

Odporcovia nazývajú Hare Krišna dogmou, sektou a vymývanie mozgov. Šríla Prabhupáda utrúsil zaujímavú poznámku na vymývanie mozgov: “Samozrejme, vymývame mozgy, mozgy musia byť vymyté, lebo sú veľmi znečistené… len sa pozrite čo ľudia robia keď majú znečistené mozgy…”  – drogy, alkohol, nezáväzný sex, hazard a mnohé ďalšie činnosti, ktoré jednotlivcom a spoločnosti viac škodia ako prospievajú. Oddaní Krišnu majú 4 regulatívne zásady slobody, o ktorých píšem v článku “Význam štyroch regulatívnych princípov slobody“.

Šríla Prabhupáda neučí: “Uverte a budete spasení“. Učenie Hare Krišna je založené na presvedčivých argumentoch a odpovediach na všetky otázky, ktoré nedokáže zodpovedať ani veda, ani mnohé iné náboženstvá. Práve preto sa mnohí hľadajúci uchýlili k tomuto učeniu, pretože im zodpovedalo všetky otázky uspokojivo a logicky a navyše keď začali praktikovať toto učenie, veľmi rýchlo pochopili, že je účinné.

Dogma je tvrdenie, o ktorom sa v určitom spoločenstve, či oblasti nepochybuje. Nie sú to len náboženské, ale aj spoločenské dogmy ako Šríla Prabhupáda v nasledujúcom texte z knihy “Rāja-vidyā: královské poznání” vysvetľuje:

Autorita Véd je všeobecnĕ uznávaná, ale v Bhagavad-gítĕ existuje mnoho pasáží, které mohou vypadat dogmaticky. Například v sedmé kapitole Šrí Kršna říká:

mattaḥ parataraṁ nānyat
kiñcid asti dhanañjaya
mayi sarvam idaṁ protaṁ
sūtre maṇi-gaṇā iva

„Ó Ardžuno, dobyvateli bohatství, nic vyššího nade Mne není. Vše na Mnĕ spočívá, jako perly navlečené na šňůře.“ (Bg.    7.7)

Šrí Kršna zde říká, že neexistuje vĕtší autorita než On, což může vypadat velice dogmaticky. Kdybych já prohlásil: „Nikdo mĕ nepřevýší,“ lidé by si pomyslili: „Ten Swamidži je příliš pyšný“. Jestliže človĕk, který je podmínĕný tolika nedostatky, prohlašuje, že je ze všech nejvĕtší, potom se rouhá. Avšak Kršna to říkat může, neboť z historických záznamů můžeme vyrozumĕt, že i v čase, kdy žil na Zemi, byl považován za nejvyšší osobnost své doby a byl nejvĕtší a nejlepší v každém ohledu.

Podle védského systému je poznání získané od nejvyšší autority považováno za dokonalé. Ve Védách jsou popsány tři druhy důkazů: pratyakṣa, anumāṇa a śabda. První je přímé vnímání. Sedí-li nĕkdo naproti mnĕ, vidím ho i já a poznání, že tam sedí, vnímám prostřednictvím očí. Druhá metoda, anumāṇa, je pomocí sluchu: můžeme například slyšet dĕti hrající si venku a poslechem zjišťujeme, že tam jsou. Třetí metoda je přijetí pravd od vyšší autority. Výrok jako „človĕk je smrtelný“ je přijímán od vyšších autorit. Každý to uznává, ale nikdo nezjišťoval, jestli jsou smrtelní všichni. Přijímáme to jako fakt na základĕ všeobecného názoru, ale když se nĕkdo zeptá: „Kdo tuhle pravdu objevil jako první? Přišel jsi na to ty?“, bude velice tĕžké odpovĕdĕt. Vše, co můžeme říci, je, že poznání k nám přichází a my ho přijímáme. Z tĕchto tří metod získávání poznání považují Védy za nejlepší třetí způsob    —    přijetí pravd od vyšších autorit. Přímé vnímání je vždy nedokonalé, obzvláštĕ v podmínĕném stavu života. Přímým pozorováním můžeme vidĕt, že Slunce je jako malý kotouč, o nic vĕtší než talíř, ze kterého jíme. Avšak od vĕdců se dovídáme, že Slunce je mnohotisíckrát vĕtší než Zemĕ. Co tedy přijmeme? Přistoupíme na vĕdecké prohlášení, prohlášení autorit, a nebo zůstaneme u vlastní zkušenosti? Jelikož sami nedokážeme zjistit, jak veliké je Slunce, přijímáme výrok astronomů. Tímto způsobem přijímáme prohlášení autorit ve všech oblastech života. Z novin a rozhlasu se také dovídáme, že v Čínĕ, v Indii a na jiných místech po celé zemĕkouli se dĕjí takové a takové události. Osobnĕ si tyto události neovĕřujeme, nevíme, dĕjí-li se opravdu, avšak přijímáme autoritu novin a rozhlasu. Nemáme na vybranou, než vĕřit autoritám, abychom získali poznání. Je-li autorita dokonalá, pak je dokonalé i naše poznání.

Podle védských pramenů je Kršna nejvĕtší a nejdokonalejší autorita ze všech autorit (mattaḥ parataraṁ nānyat kiñcid asti dhanañjaya). Kršna se osobnĕ prohlašuje za nejvyšší autoritu a velcí mudrci a znalci Bhagavad-gíty to přijímají. Jestliže nepřijmeme Kršnu za autoritu a Jeho slova tak, jak je říká, nemůžeme z Bhagavad-gíty získat žádný užitek. To není dogma    —    to je fakt. Studujeme-li pozornĕ a pečlivĕ, co Kršna říká, zjistíme, že je to pravda. Dokonce i vzdĕlanci jako Šankaráčárja, kteří mají odlišné pojetí Božské Osobnosti, doznávají, že Kršna je svayaṁ bhagavān    —    Kršna je Nejvyšší Pán.

Védské poznání není moderním objevem. Je velice starým zjeveným poznáním. Kršna se o nĕm zmiňuje jako o purātanaḥ, což znamená „pradávné“.

Veľmi pekne vysvetlené ako môžeme získať poznanie, nemyslíte? Ak chceme získať materiálne poznanie, budeme sa učiť od ľudí, ktorí toto poznanie majú – od vedcov. Ak chceme získať duchovné poznanie, budeme sa tiež učiť od ľudí, ktorí sa duchovnému životu venujú aktívne – od duchovných predstaviteľov a ich nasledovateľov. Treba si však dať pozor na falošných duchovných predstaviteľov, ktorých je v dnešnej dobe pomerne veľa. Píšem o tom v článku “Pravý duchovný učiteľ“. Keď budeme chcieť pochopiť, pochopíme. Keď budeme chcieť špekulovať a myslieť si, že vieme viac ako autority – skúsenejší v odbore, nič sa nedozvieme.

Nájdu sa aj takí ľudia, ktorí tomuto jednoduchému princípu nerozumejú a zatiaľ čo prijímajú autority svojich učiteľov a vedcov, neprijímajú autoritu duchovného učiteľa, pretože sa o duchovný život príliš nezaujímajú. Ak aj čítajú duchovnú literatúru, nečítajú ju so zámerom porozumieť, ale s vyzývavým postojom hľadajú chyby – že oni sú predsa múdrejší, špekulujú nad významom bez akéhokoľvek pochopenia a konfrontujú toto poznanie so svojimi súčasnými poznatkami. Tak takéto “štúdium” je strata času a vedie k zmätenosti a nepochopeniu. A keď niečomu nerozumejú, nie aby sa pokorne snažili porozumieť, ale hovoria, že sú to hlúposti.

Aj keď sa budete snažiť odporcom podať dostatočne logické a zrozumiteľné argumenty, nebudú ich kvôli svojmu odporu schopní prijať. Budú si naďalej myslieť, že oni vedia viac a vy ste hlupáci, ktorí podľahli dogme a slepo ju nasledujú – to je filozofia a úroveň pochopenia odporcov. Kedysi som bol na tejto úrovni aj ja, ale chvalabohu som pochopil určité veci a zistil, že tadiaľto cesta k šťastnému životu a skutočnému poznaniu nevedie. Narazil som na učenie Hare Krišna a to môjmu životu dalo úplne iný rozmer a pochopenie a som za to veľmi, veľmi vďačný a som vďačný za všetky duše, ktoré sa snažia dozvedieť viac. Odporcom prajem, aby tiež dospeli do tohto bodu.

Hare Krišna 🙏

Prečo Krišna?

Dostal som zaujímavú otázku: “Prečo Krišna?”

krishna-syamasundara

Meno “Krišna” znamená všepríťažlivý. Z Neho všetko pochádza. Je prvotnou príčinou všetkých príčin [BG 7.19]. V Bhagavad-gíte je všetko pekne vysvetlené…

Je Otcom dávajúcim semeno [BG 14.4], On dáva život… Bez Neho by sme neboli ani my.

Ďalšia otázka znela:

Prečo si si Ho vybral?

Ja som si Ho nevybral… keďže je Krišna všepríťažlivý, tak On si ma pritiahol. Ako magnet priťahuje kov, keď je dostatočne blízko… Iba som sa priblížil a už to bolo. A pritiahne si časom všetkých späť k sebe keď sa k Nemu čo i len trochu priblížia.

Každá duša prechádza rôznymi úrovňami vedomia – nevedomosťou, vášňou, dobrom a končí v čistom dobre – v čistom stave vedomia, kde nič nie je oddelené od Krišnu.

Ja som sa len začal združovať s oddanými, čítať Prabhupádove knihy, spievať Hare Krišna mahá-mantru a zrazu som mal silnú túžbu ísť žiť do chrámu…

A je to správne?

Jediné správne 😇 Nič nie je správnejšie ako oddanosť Bohu. Učil o nej aj Ježiš. Môžeme vidieť na rôznych svätcoch aký majú charakter a porovnať ich charakter s ľuďmi, ktorí nie sú oddaní Bohu – ateisti, materialisti…

Aj partnerské vzťahy, v ktorých strede nie je Boh, nebudú fungovať a časom sa rozpadnú…. Môžeme to vidieť…

Prečo sú hádky a nezhody… lebo každý chce aby bolo podľa neho. Ale ak všetci chcú tak, ako to chce duchovný učiteľ a Krišna, nie je dôvod k nezhodám. Všetko je jasne dané a to napĺňa živé bytosti radosťou.

Vidím to na mnohých vzťahoch – jeden chce to a druhý chce to, ale ani jeden nevie čo chce Krišna a tak sú nešťastní a hádajú sa… A do takéhoto bodu časom dospejú všetky vzťahy bez Boha. Lebo prevládne ego jednotlivca…

Aj ja som mal taký vzťah 🙂 Nebolo to nič príjemné… najhoršie obdobie môjho života.

Každá živá bytosť má oddanosť v srdci. Lenže v kvalite nevedomosti o tejto oddanosti nevie. V kvalite vášne túto oddanosť dáva do dočasných vecí a vzťahov a až v kvalite dobra môže byť priťahovaná k Bohu a zamerať sa na večný vzťah s Ním.

prabhupada_couch

Šríla Prabhupáda vo svojich knihách (Sesta sebarealizácie, Cesta za poznaním, Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam,…) vysvetľuje kto je Krišna, čo je oddanosť, prečo byť oddaný Krišnu, aký je zmysel našej existencie, prečo trpíme, ako sa z utrpenia vymaniť… všetko popisuje tak jasne a logicky, že to nie je ťažké pochopiť. Najmä keď človek uvedie do praxe toto učenie a začne cítiť výsledky na vlastnej koži, pochopí oveľa viac do hĺbky o čom to celé je. O praktizovaní vedomia Krišnu, alebo Bhakti jógy, píšem v článku “Bhakti yoga“. Je to pomerne jednoduchý a hlavne prirodzený proces pre očistenie vedomia a živá bytosť tak môže nadviazať svoj zabudnutý vzťah s Bohom a žiť oveľa krajší život ako bez tohto vzťahu.

Naozaj, keď vidím životy a charakter neoddaných, vidím viac zlého ako dobrého – intoxikáciu, zabíjanie zvierat pre potravu alebo len tak pre potešenie, hazard, povrchné vzťahy, hnev, agresiu, násilie, egoizmus, pýchu, chamtivosť, tvrdohlavosť, nevedomosť, neúctu… nie je na to všetko pekný pohľad.

Naopak keď sa pozriem na život a charakter oddaných, je to oveľa krajší pohľad.

vedsky sposob stolovania kirtan 13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o harinam 13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o

Jediný Boh

Boh je jeden, ale má v rôznych kútoch sveta rôzne mená: Krišna, Hari, Govinda, Elohim, Jehova, Allah,… Jeho vlastnosti sa v rôznych náboženstvách zhodujú. Odlišuje sa viacmenej len spôsob uctievania a meno. No jadrom ostáva oddanosť – Miluj Boha celým svojim srdcom…

Kto rozvíja oddanosť Bohu, získava automaticky dobré vlastnosti.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Mnohí oddaní Krišnu s tým majú osobnú skúsenosť.

Na tejto ceste oddanosti sa mi najviac páči, že je praktická a uplatniteľná v bežnom živote. Človek tak môže postupne očistiť svoje vedomie,  stať sa čistým oddaným Boha a plniť Božiu vôľu namiesto svojej. To je dokonalosť života. Každý, kto žije čistým životom a plní Božiu vôľu, je kvalifikovaný pre vstup do Božieho kráľovstva, o ktorom hovorili a hovoria mnohí oddaní Boha.

Krišna nehovorí “Uver a budeš spasený“. Krišna hovorí:

“Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť.” [BG 11.54]

“Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.” [BG 18.55]

Čo je oddaná služba a ako ju vykonávať učia duchovní učitelia, ktorí kráčajú cestou Bhakti-jógy, cestou oddanosti. Jedným z takých duchovných učiteľov je práve Šríla Prabhupáda, ktorý v roku 1965 vo veku 69 rokov cestoval z Indie do Ameriky, aby tam ako prvý šíril vedomie Krišnu – hlboké poznanie o Bohu. Za 12 rokov sa mu podarilo rozšíriť vedomie Krišnu nie len v Amerike, ale po celom svete. 14x precestoval celú zemeguľu a všade, kam prišiel, šíril vedomie Krišnu a získaval úctu, rešpekt a nasledovníkov. Za tú dobu vzniklo viac ako 850 chrámov a centier po celom svete.  Vďaka tomuto úspechu si zaslúžil miesto v postupnosti duchovných učiteľov. A vďaka nemu tu teraz máme poznanie o vedomí Krišnu – vedomí Boha a oddanej službe, ktorá živým bytostiam pomáha dospieť k Bohu.

A to je úžasné!

Tak preto Krišna. Akonáhle sa človek ponorí do vedomia Krišnu celým svojim srdcom, už niet cesty späť…

Spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte šťastní!

Využite túto úžasnú príležitosť… tento ohromný dar, ktorý nám Šríla Prabhupáda priniesol z duchovného sveta, aby sme sa mohli vrátiť späť k Bohu, späť ku Krišnovi :)

Hĺbka vedomia Krišnu – duchovná veda

Mnohí ľudia považujú Hnutie Hare Krišna za vieru, či dokonca sektu. Majú zrejme skúsenosť len s kresťanskou vierou, ktorá je naozaj založená na viere – uverte a budete spasení. Nič múdrejšie som sa od kresťanov nedozvedel – jednoducho uver a hotovo. Žiadna hlbšia filozofia, žiadne hlbšie poznanie. Len viera.

Veriť nestačí

Hare Krišna je iné. O dosť iné. Na začiatku je viera. Viera v proces vedomia Krišnu. Ale neskôr sa táto viera praxou premení v poznanie. Človek už nemusí len veriť, ale zrazu vie ako sa veci majú. A to je na tom to úžasné, čo pritiahlo aj mňa. Mnohí ľudia sa čudujú čo v učení Hare Krišna vidím pretože majú buď len teoretickú znalosť tohto učenia, alebo žiadnu. Nemajú praktickú skúsenosť a preto tomu úplne nedokážu porozumieť.

Príklad s ohňom to krásne ilustruje. Keď ešte nemáme skúsenosť s ohňom, nevieme či páli, alebo nie. Len veríme, prípadne neveríme keď nám niekto hovorí, že oheň páli. Máme teoretické poznanie…. ale v skutočnosti nevieme ako to je. Až keď sa priblížime k ohňu, zistíme či oheň páli, alebo nie. Podobne je to s vedomím Krišnu. Na začiatku buď veríme, alebo neveríme tomu, čo nám oddaní Krišnu hovoria. No keď začneme praktikovať vedomie Krišnu, získame skúsenosť a zrazu budeme vedieť oveľa viac.

Keď som prišiel prvýkrát do chrámu Hare Krišna, uchvátila ma prednáška z Bhagavad-gíty. Nedalo sa nesúhlasiť. Učenie Hare Krišna je tak trefné… všetko do seba zapadá ako skladačka. Niektorým veciam človek nedokáže porozumieť hneď, ale keď začne praktikovať vedomie Krišnu, získa hlbšie pochopenie, získa lepšiu inteligenciu, aby mohol pochopiť o čom to tu celé je a ako to tu v tomto svete funguje. Napríklad keď som začal čítať Bhagavad-gítu, vôbec som jej nerozumel. Ale neskôr, keď som už nejaký ten čas praktikoval vedomie Krišnu, som v Bhagavad-gíte objavil úžasné poznanie, ktoré korešpondovalo s mojou skúsenosťou. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Ľudia, ktorí len čítajú Bhagavad-gítu, či iné sväté knihy a nepraktikujú žiadne iné duchovné činnosti, majú veľký problém s porozumením týchto textov. Nemajú skúsenosť a ostáva im len veriť, alebo neveriť tomu, čo sa v nich píše.

Niektorí ľudia nepraktikujú žiadne duchovné činnosti a považujú vedomie Krišnu za placebo efekt. Nemajú s tým vôbec žiadnú skúsenosť a budú o tom hovoriť ako o niečom, do čoho sa vyznajú. To len ukazuje akú majú inteligenciu, pýchu a ego…

 

Fanatizmus?

Mnohí ľudia považujú stúpencov Hare Krišna za fanatikov, pretože ich životný štýl je o dosť odlišný ako životný štýl väčšiny ľudí v bežnej spoločnosti. Oddaní Krišnu nejedia mäso, nepijú alkohol, neberú drogy, nepijú kávu ani nič, kde je kofeín, teín a iné podporné či omamné látky, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Niektorí oddaní Krišnu žijú v celibáte v chráme. Iní (väčšina) žijú rodinným životom, majú dom, deti, prácu… Okrem toho odriekajú každý deň Hare Krišna mahá-mantru minimálne 1728x na ruženci. Trvá to zhruba 2 hodiny. To už predsa musí byť človek fanatik, aby to dokázal robiť, no nie? Ktorý rozumný človek by strávil 2 hodiny denne odriekaním mantry dokolečka? A ktorý rozumný človek by vstával každé ráno pred 4:00, aby mohol ísť na ranný program o 4:30?

Ako som povedal, človek to nemôže pochopiť kým si to nevyskúša. Ja som tomu tiež nerozumel kým som si to nevyskúšal a nezažil výsledok na vlastnej koži. Mnohí ľudia sa boja, že keď sa ponoria do vedomia Krišnu, tak už nebudú môcť piť alkohol, mať neobmedzený sex, jesť mäso a užívať si iné pôžitky. Ono to nie je tak, že nebudete môcť. Už nebudete chcieť! Stratíte chuť to robiť. Získate vyššiu chuť, ktorá spôsobí to, že nebudete mať chuť na nižší pôžitok, ktorý vás už ani z ďaleka neuspokojí tak, ako predtým. Keď som pil alkohol, bol som v stave opilosti celkom šťastný. Šťastnejší než za triezva. Keď som však začal praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou, postupne mi prestával chutiť alkohol a keď som sa raz opil, bol som nešťastný. Bol som nešťastnejší ako za triezva. Táto skúsenosť mi ukázala aká je sila mahámantry a aký nízky pôžitok alkohol prináša. Postupne som prestal piť alkohol úplne a už mi ani nechutí. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Viem, že sa nejedná o placebo efekt, lebo som ani nevedel čo sa stane keď budem praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou. Chcel som len vedieť aký to má účinok a zo zvedavosti som to začal praktikovať. No a výsledok sa jednoducho dostavil.

V mojom živote vidím obrovský rozdiel keď som nepraktikoval vedomie Krišnu a teraz. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“.

Duchovná veda

Šríla Prabhupáda nazýval vedomie Krišnu duchovnou vedou – máme teóriu, ktorú si pokusom môžeme overiť v praxi. To je vedecký proces. Ľudia, ktorí tento proces uviedli do svojho života, pocítili účinok tohto procesu a získali poznanie, že je to naozaj tak ako Šríla Prabhupáda tvrdí vo svojich knihách.

Šríla Prabhupáda v knihe “Dharma – cesta transcendence” vysvetľuje:

Bůh není tak laciný. „Jen pojďte,“ lákají nás podvodníci, „já vám ukáži Boha. Nemusíte následovat žádná pravidla.“ Lidé, kteří chtĕjí Boha lacinĕ, se tedy nechají snadno podvést a existuje mnoho podvodníků, kteří toho využijí. Skutečný proces poznání Boha je vĕda. Dejme tomu, že nĕkdo prohlásí: „Já tĕ naučím chemii za pouhou sekundu. Dej mi peníze.“ Nebo: „Já tĕ bĕhem chviličky naučím matematiku. Zaplať mi.“ Budete s takovými nemožnými návrhy souhlasit? Proč je tedy tĕmto darebákům dovoleno klamat lidi, kteří pak vĕří, že mohou Boha pochopit tak laciným způsobem? Bhakti-jóga je vĕda, ne sentiment.

Proces je nasledovný: Návšteva chrámov Hare Krišna, ideálne cez nedeľné programy, ktoré zvyčajne bývajú o 14:00. V chráme spoznáte oddaných Krišnu osobne a môžete zistiť čo sú vlastne zač a čo ich k takémuto životu viedlo. S radosťou vám zodpovedajú akékoľvek otázky týkajúce sa vedomia Krišnu. V chráme môžete nájsť knihy Šrílu Prabhupádu, zakúpiť si ich a začať ich čítať. Z kníh sa dá tiež veľa dozvedieť ak ich človek číta úprimne a pokorne. V knihách Šrílu Prabhupádu nájdete neustále zdôrazňovanie dôležitosti spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ten, kto počúva a spieva Hare Krišna mahá-mantru postupne očisťuje svoje vedomie od chtíču, hnevu, chamtivosti, ega, pýchy, domýšľavosti a ďalších nepekných vlastností a závislostí, ktoré nám a iným v živote spôsobujú len problémy.

Vďaka vedomiu Krišnu postupne zanecháme všetko, čo nám škodí a neprospieva a začneme robiť činnosti, ktoré sú pre nás a iných prospešné. Viac o Hare Krišna si môžete prečítať v článku “Čo je hnutie Hare Krišna?“.

Šríla Prabhupáda hovoril, že šírenie vedomia Krišnu je najväčšia dobročinnosť. Podľa toho, ako sa mi zmenil život a vedomie odkedy praktikujem učenie Hare Krišna, môžem len súhlasiť. Ten, kto túto zmenu nezažil, súhlasiť zrejme nebude. Ale stačí si to len vyskúšať… a človek zistí ktorá bije.

Prajem veľa šťastia v praktikovaní vedomia Krišnu a čo najrýchlejší duchovný pokrok.

Hare Krišna!

Rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných

V roku 2016 som pocítil silnú túžbu ísť žiť do chrámu Hare Krišna. Túto túžbu som mal už v roku 2015 keď som spoznal oddaných Krišnu a videl som ako žijú a stále sa stupňovala. Chcel som si vyskúšať život mnícha. V máji 2016 som prišiel do chrámu Nová Ekačakra prvýkrát a to miesto sa mi zapáčilo natoľko, že som si povedal: “Na podobnom mieste by som chcel žiť.” A to som ešte netušil, že o 3 mesiace tam budem naozaj žiť. Moja životná situácia sa vyvŕbila tak, že som nemal žiadne záväzky a v auguste 2016 som mohol ísť žiť do chrámu.

IMG_20160528_130306

Pôvodne som chcel absolvovať kurz Bhakta program a zostať v chráme len 3 mesiace. No život v chráme sa mi natoľko zapáčil, že som tam už ostal. Mal som postarané o strechu nad hlavou, stravu, príjemnú spoločnosť a bol som zamestnaný rôznorodými činnosťami.

Po ôsmich mesiacoch som však začal cítiť, že by som si rád robil veci po svojom. Režim v chráme začínal byť pre mňa neúnosný a z chrámu som po deviatich mesiacoch odišiel. Píšem o tom v článku “Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna”.

Po odchode z chrámu som bol niekoľko mesiacov bez spoločnosti oddaných. Medzitým som zažíval svoju doposiaľ najväčšiu a najťažšiu životnú lekciu a život ma po pár mesiacoch opäť priviedol k oddaným Krišnu. Keď som prišiel medzi oddaných, zrazu som pocítil obrovský rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných. V spoločnosti neoddaných som pocítil ohromnú pýchu, egoizmus, hnevlivosť, chamtivosť a snahu o čo najväčší zmyslový pôžitok častokrát na úkor druhých – vykorisťovanie. Najsmutnejšie na tom je, že neoddaní si tieto svoje vlastnosti a následky svojich činov ani neuvedomujú a nie sú ochotní s nimi pracovať a snažiť sa dosiahnuť lepšie vlastnosti:

BG 18.1 – 3: Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.

Úcta

Oddaní sa správajú k ostatným úctivo. V spoločnosti neoddaných je príliš veľa neúcty k ostatným. Ak sa niekto k druhým správa neúctivo, nemal by byť považovaný za oddaného aj keď sa tak navonok prezentuje. Hlavne v internetových diskusiách majú mnohí ľudia, ktorí prezentujú učenie Hare Krišna, tendenciu byť neúctiví voči ostatným.

Služba

Pre oddaných je prirodzené slúžiť druhým. Oddaní majú, alebo by aspoň mali mať mentalitu služobníka a nie mentalitu požívateľa, ktorú majú neoddaní. Pokiaľ chcú byť všetci, alebo väčšina požívatelia (len si užívať) a nikto nechce slúžiť, potom spoločnosť vyzerá presne tak, ako vyzerá dnes. Spoločnosť oddaných Krišnu je vďaka služobníckemu postoju oveľa kľudnejšia, mierumilovnejšia a láskyplnejšia.

vedsky sposob stolovania

Súdenie

Oddaní nesúdia niekoho za jeho prešľapy. Uvedomujú si, že každý robí chyby a nemali by sme mu tie chyby vyhadzovať neustále na oči, ale snažiť sa ho pochopiť a prijať so všetkými jeho neresťami.

V spoločnosti neoddaných mi boli moje prešľapy neustále vyhadzované na oči a cítil som sa ako ten najväčší hajzel na svete a to mi vôbec neprospievalo, ale práve naopak, ubíjalo ma to. Keby som bol v takom prostredí dlhšie, zrejme by som bol na tom psychicky veľmi zle. Nečudo, že v spoločnosti neoddaných toľko ľudí trpí psychickými poruchami.

Poznanie

Oddaní Krišnu majú poznanie, vďaka ktorému vidia veci oveľa jasnejšie. Chápu, že živá bytosť pod vplyvom ilúzie koná dosť nepekné skutky, ale môže sa pomocou oddanej služby očistiť a už ich nerobiť. Oddaní Krišnu preto nikoho neodsudzujú, ale snažia sa mu pomôcť zapojením do oddanej služby.

Nadávky

Oddaní nenadávajú. Teda aspoň som nikoho z oddaných nepočul použiť nadávku. Nepekné slová nepôsobia na ľudí príliš priaznivo a oddaní sa týmto slovám vyvarujú. Kdežto v spoločnosti neoddaných si často nedávajú servítku pred ústa a tliachajú jedno sprosté slovo za druhým.

Alkohol, cigarety a iné závislosti

V spoločnosti neoddaných je veľmi veľa ľudí závislých na omamných a podporných látkach ako alkohol, káva, cigarety a iné drogy. Nedokážu bez nich plnohodnotne fungovať. Oddaní dokážu fungovať pekne s čistou mysľou bez omamných a podporných látok.

Pokora

Oddaní majú služobnícky postoj a teda majú bližšie k pokore. Neoddaní chcú, aby im ostatní slúžili, ale sami nechcú slúžiť a tak sú bližšie k pýche ako k pokore.

Záver

Nechcem, aby to vyznelo tak že oddaní sú niečo viac, ale toto je jednoducho výsledok môjho pozorovania. Samozrejme aj neoddaní môžu mať niektoré črty oddaných, netvrdím, že nie… Nedá sa to úplne generalizovať, nájdu sa aj výnimky, ale tých je pomerne málo. Popísal som len svoju skúsenosť s oddanými a neoddanými a naozaj vnímam veľký rozdiel v spoločnosti oddaných verzus neoddaných. Koniec koncov si to každý môže zažiť na vlastnej koži keď sa dostane medzi oddaných… medzi skutočných oddaných. Niektorí ľudia sa prezentujú ako oddaní Krišnu, ale nemajú vlastnosti oddaného a tak je to len akási póza.

Vedomie Krišnu a spoločnosť oddaných mi veľmi veľa dalo a dáva. Veľmi ma to zmenilo v dobrom slova zmysle a viem, že ostatných tiež. Bez Šrílu Prabhupádu a vedomia Krišnu by som bol úplne stratený v materiálnej existencii plnej zmyslového pôžitku, intoxikácie, hazardu, neobmedzeného sexu a jedenia mäsa. Oddanou službou dokážeme usmerniť zmysly a vedomie a prestávame mať chuť na činnosti, ktoré nám škodia a začíname mať chuť v činnostiach, ktoré nám v konečnom dôsledku prospievajú. Je to dlhodobý proces a úspech je zaručený pre každého, kto v ňom úprimne vytrvá. Veľmi dôležitá je úprimnosť, bez nej je veľmi ťažké urobiť duchovný pokrok. O tomto procese si môžete prečítať v článku “Bhakti yoga“.

Majte sa krásne,

Hare Krišna!

Mentalita muchy a včely

Predstavte si lúku plnú nádherných kvetov a zopár neobyčajných stromov. Na celej lúke je jeden jediný výkal. Čo urobí mucha a čo včela? Včela lieta z kvetiny na kvetinu a zbiera z nich nektár. Mucha nájde výkal a vychutnáva si ho. Ste mucha, alebo včela? Vyhľadávate voňavé kvety, alebo smradľavé výkaly?

Mnohí ľudia majú tendenciu vyhľadávať a vidieť práve to zlé, smradľavé a hrabať sa v tom. To je mentalita muchy. Nájdu sa aj ľudia s mentalitou včely, ale je ich mizivé percento. Ak chceme skvalitniť náš život a celkovo spoločnosť, mali by sme sa snažiť vyvinúť mentalitu včely a zbaviť sa mentality muchy. Prestať sa hrabať vo výkaloch a vidieť len to zlé, smradľavé, kritizovať a obviňovať.

Keď si začneme uvedomovať, že máme mentalitu muchy, môžeme ju postupne zmeniť na mentalitu včely a začať vyhľadávať nektár namiesto výkalov. Je to postupný proces uvedomenia sa a zmeny vedomia.

Okrem spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

mi pomáhajú prechádzky v prírode osamote, tiché meditácie a stretávanie sa s ľuďmi, ktorí majú viac mentalitu včely ako muchy. S kým sme, takí sme. Ak sa stretávame s ľuďmi, ktorí majú mentalitu muchy, aj my budeme takí. Ak sa budeme stretávať s ľuďmi, ktorí majú mentalitu včely, aj my od nich niečo pochytíme. Ľudí s mentalitou včely nie je veľa a ich spoločnosť je preto vzácna. Ak chceme zmeniť svoju mentalitu muchy na mentalitu včely, mali by sme čo najviac času tráviť v spoločnosti ľudí s mentalitou včely. Ak takú spoločnosť nevieme nájsť, môžeme aspoň čítať knihy ľudí s mentalitou včely, alebo využíť silu Hare Krišna mahá-mantry, z ktorej môžeme získať vlastnosti Rámu a Krišnu. Ráma a Krišna žili na Zemi pred niekoľko tisíc rokmi a boli veľmi zbožné osoby, ktoré vždy konali pre všeobecné blaho, videli vo všetkých len to dobré a boli dokonalým príkladom zbožnosti a cnosti pre ostatných. Počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry sa s nimi môžeme združovať a získať tak postupne ich vlastnosti a mentalitu. Keď znie Hare Krišna mahá-mantra, Krišna a Ráma sú osobne prítomní a my tak môžeme čerpať a cítiť prospech z ich prítomnosti. Každý, kto začal pravidelne a dlhodobo počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru sa zmenil na nepoznanie. O mojej skúsenosti s mahá-mantrou píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry”.

Je len a len na nás, či chceme rozvíjať mentalitu muchy, alebo mentalitu včely. Môžeme sa rozhodnúť, či chceme vyhľadávať výkaly a hrabať sa v nich, alebo budeme vyhľadávať nektár, vychutnávať ho a deliť sa s ním s ostatnými.

Prečo je mi učenie Hare Krišna srdcu najbližšie

Zatiaľ som nenašiel komplexnejšie učenie ako je Hare Krišna. Najviac sa mi páči, že to nie je len teoretické učenie, ale človek si ho môže vyskúšať a overiť si tak teóriu v praxi a zistiť, že to naozaj funguje.

Keď sa pozriem na to, ako žijú oddaní Krišnu a ako žijú ľudia v modernej spoločnosti, vidím obrovský rozdiel.

Moderná spoločnosť

Alkohol, cigarety, káva a iné drogy takmer na dennom poriadku. Pripútanosť, hnev, strach, materializmus, chamtivosť, pýcha, sebectvo, hádky, ubližovanie, bitúnky, ničenie prírody,… to vidím v súčasnej modernej spoločnosti, ktorej chýba základné poznanie, vďaka ktorému by mohla táto spoločnosť vyzerať úplne inak. Napríklad ako spoločnosť oddaných Krišnu.

Spoločnosť oddaných

power of Hare Krishna mahamantra

Zaujímavým faktom je, že z ľudí, ktorí pili alkohol, fajčili na dennom poriadku a mnohí tiež boli závislí na drogách, hazarde a sexe, z týchto ľudí sa vďaka Šrílovi Prabhupádovi stali oddaní Krišnu a prestali piť alkohol, fajčiť, jesť mäso, hazardovať a tiež mať neobmedzený a nezáväzný sex. Ich vedomie sa natoľko zmenilo, že už im viac nechutili drogy, mäso, hazard a sexuálna túžba sa takisto zmiernila vďaka usmerňujúcim činnostiam a zásadám Bhakti jógy – jógy oddanosti. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Keď sa človek dostane do spoločnosti oddaných, pocíti obrovský rozdiel medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou neoddaných. Pocíti tú ohromnú čistotu, ktorá z oddaných pramení.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]

Služba

Na rozdiel od spoločnosti neoddaných, kde sa takmer každý usiluje o čo najväčší zmyslový pôžitok pre seba, prípadne svojich blízkych, oddaný sa usiluje potešiť nie seba, ale duchovného učiteľa, Krišnu a jeho oddaných. To zmierňuje a vykoreňuje sebectvo a keď má každý služobnícky postoj, môže spoločnosť fungovať krásne v harmónii. Čím je však v spoločnosti viac sebectva, pýchy a egoizmu, tým je to horšie. Koniec koncov to môžeme vidieť v dnešnej spoločnosti.

Služba a služobnícky postoj je nám prirodzený. Služba je to, čo napĺňa dušu. Sebectvo, pýcha a egoizmus je to, čo dušu ubíja.

Praktický proces

Ako som už spomenul, učenie Hare Krišna je veľmi praktické. Zahŕňa spievanie a počúvanie Hare Krišna mahá-mantry, čítanie kníh Šríla Prabhupádu, účastnenie sa ranných a večerných programov v chráme, službu v chráme, nedeľný program pre verejnosť, varenie pre Krišnu, združovanie sa v spoločnosti oddaných a prijímanie prasádam (duchovného jedla). Každý si z tohto procesu môže vybrať čo mu vyhovuje a postupne získať chuť prijať celý proces ako svoj životný štýl.

kirtan

Očistná sila Hare Krišna mahá-mantry

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Mahá-mantra znamená veľká mantra a je to najsilnejšia mantra, ktorú máme v súčasnosti k dispozícii. Obsahuje všetky ostatné mantry a jej očistná sila je ohromná. Každý, kto pravidelne počúva, alebo spieva Hare Krišna mahá-mantru, očisťuje svoje vedomie od chtíču, negatívnych vlastností a závislostí. Môžete si o tom prečítať v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“, v ktorom popisujem svoju osobnú skúsenosť s mahá-mantrou.

Spev a tanec

Energia, ktorá ide z oddaných Krišnu keď spievajú mahá-mantru, je veľmi príjemná. Spev a tanec je pre Hare Krišna typický. Radosť, ktorá pramení zo spoločného spievania Hare Krišna mahá-mantry býva až priam extatická.

Čistota srdca

Celý proces Bhakti jógy vedie k očisteniu srdca od nánosov ako sú chtíč, pýcha, egoizmus, hnev atď. Keď je srdce človeka dostatočne očistené, môže v ňom splanúť jeho prirodzená láska k Bohu a k celému Jeho stvoreniu – ku všetkým a všetkému. To je cieľ skutočného náboženstva.

Očista srdca pomocou bhakti jógy je postupný proces a človek môže už po pár mesiacoch vnímať na sebe zmenu vo vedomí. Ak vytrvá v tomto procese, môže získať transcendentálne vlastnosti, ktoré tu boli spomenuté [BG 16.1-3] a očistiť sa od démonských vlastností ako pýcha, chamtivosť, hnevlivosť a pod.

Duchovní učitelia

Duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda cestoval mesiac loďou z Indie do Ameriky keď mal 70 rokov, rozšíril vedomie Krišnu z Indie do celého sveta, za 11 rokov založil 108 chrámov a zasvätil stovky a tisíce žiakov. Niektorí z jeho žiakov sú teraz sannjasíni (sľub doživotného celibátu), ktorí cestujú po svete a pokračujú v jeho misii – šíria vedomie Krišnu. Mnohí oddaní tiež žijú rodinným životom. Šríla Prabhupáda stanovil krásny a jasný príklad čistej oddanej služby a čo sa ňou dá dosiahnuť.

Rodinný život

Učenie Hare Krišna a rodinný život sa nevylučujú. Nie každý je schopný žiť v celibáte a tak môže žiť rodinným životom v súlade s vedomím Krišnu. Každý môže čítať knihy Šrílu Prabhupádu, spievať Hare Krišna, variť pre Krišnu, navštevovať chrámy a tráviť čas v spoločnosti oddaných.

V relácii “Família” si môžete pozrieť ako žije rodina vo vedomí Krišnu na Slovensku: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11981/128055

Védska kultúra

Hare Krišna vychádza z védskej kultúry, ktorá zahŕňa ako materiálny, tak duchovný blahobyt. Védy obsahujú poznanie o ekonomike, technike, strave, liečiteľstve, duchovne a ďalších potrebných odvetviach pre spoločnosť.

Jednoduché žitie, hlboké myslenie

Šríla Prabhupáda chcel, aby oddaní žili jednoduchým životom a hlbokým myslením ideálne mimo mesta na farme, kde budú mať kravy a budú pestovať rôzne plodiny. Tento spôsob života je mi veľmi blízky.

Možnosť žiť v chráme

 

Mal som túžbu žiť jednoduchým životom a hlbokým myslením a tak som išiel žiť do chrámu, kde som neriešil otázky prežitia. Mal som o všetko postarané a mohol som sa venovať duchovnému životu naplno.

Kuchyňa

Nebudem tajiť, že jedlo, ktoré som jedol v chrámoch Hare Krišna, je najlepšie a najpestrejšie aké som kedy jedol.

Nie je to len také obyčajné jedlo. Je to duchovné jedlo obetované Krišnovi zvané prasádam – Božia milosť. O prasádam si môžete prečítať v článku “Duchovné jedlo – prasádam

Prijímanie prasádam je veľmi príjemná súčasť bhakti jógy.

Záver

Zo všetkých učení, ktoré poznám, je mi práve srdcu najbližšie Hare Krišna. Kresťanstvo, Buddhizmus, Islam, Taoizmus neponúkajú také obsiahle poznanie ako učenie Hare Krišna. Možno preto mnohí ľudia, ktorí chceli vedieť viac, skončili práve u Hare Krišna, kde našli to, čo hľadali. Pre mňa je veľmi dôležitá osobná skúsenosť a skúsenosť, ktorú som zažil s Hare Krišna je veľmi pozitívna a zmenila mi úplne život. Môžete sa o tom dočítať v článku “Vedomie Krišnu“.

Hare Krišna!

Prečo trpíme?

V krátkosti to vysvetľuje tridsiaty ôsmy verš z osemnástej kapitoly Bhagavad-gíty:

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Snažíme sa užívať si zmyslový pôžitok a vášeň, ale v konečnom dôsledku k nám príde utrpenie – na začiatku ako nektár a na konci ako jed. Podľa tohto veršu vášeň vždy končí utrpením. Môžeme to pozorovať aj vo svojom živote a na živote iných. Vášnivé vzťahy končia rozvodom. Vášniví motorkári končia ako darcovia orgánov. Vášniví športovci končia s úrazmi, ktoré im už viac nedovoľujú športovať atď. To je vášeň – na začiatku ako nektár a na konci ako jed. To, že sa niekomu dlho nič nestalo, ešte neznamená, že sa mu nemôže stať.

Šríla Prabhupáda vo význame veršu vysvetľuje:

Keď sa mladý muž stretne s mladou ženou, zmysly ho začnú nútiť, aby sa na ženu díval, aby sa jej dotýkal a mal s ňou pohlavný styk. Zmysly na to môžu spočiatku reagovať veľmi príjemne a uspokojivo, no skôr či neskôr bude celá situácia pôsobiť ako jed. Rozídu sa alebo rozvedú a namiesto šťastia sa dostaví sklamanie. Také šťastie je vždy v kvalite vášne. Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.

Koľko je presne takých prípadov ako tu Šríla Prabhupáda popísal. Nespočetne veľa. Nespočetne veľa párov sa rozchádza práve kvôli tomu, že sa vrhajú do vzťahu na základe vášne a keď vášeň vyprchá a začnú vidieť realitu, začínajú problémy a keď tieto problémy nie sú schopní vyriešiť, rozchádzajú sa a následne veľmi trpia. Rozchody bývajú veľmi bolestivé.

Vášeň býva silnejšia ako zdravý rozum. Dokáže doslova zatieniť našu inteligenciu a pod vplyvom vášne robíme rôzne veci, aj keď by to inteligencia vyhodnotila ako nebezpečné, alebo nerozumné. Keď robíme činnosti vo vášni, následne trpíme…

Čo s tým?

O tom pojednáva verš z Bhagavad-gíty číslo 18.37:

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.

Šríla Prabhupáda vo význame tohto veršu píše:

Ak sa usilujeme o sebarealizáciu, musíme sa riadiť mnohými zásadami a príkazmi, aby sme sa naučili ovládať myseľ a zmysly a aby sme svoju myseľ dokázali uprieť na vlastné ja. To je veľmi ťažké, trpké ako jed, no ak človek uspeje nasledovaním týchto pravidiel a dosiahne tak transcendentálnu úroveň, ochutná skutočný nektár a začne sa tešiť z pravej radosti života.

Zrealizovať verš č. 18.38 nie je také ťažké. Má s tým skúsenosť už snáď každý. Ale realizácia veršu 18.37 je celkom náročná, ako aj Šríla Prabhupáda píše vo význame. No kto vytrvá v tomto úsilí, bude môcť ochutnať skutočné šťastie, ktoré pramení z duchovnej úrovne nášho bytia. Existujú rôzne spôsoby pre sebarealizáciu, no najodporúčanejší spôsob v tomto veku je Bhakti jóga, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“.

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Jednoduché načúvanie a spievanie transcendentálnej vibrácie Hare Krišna mahá-mantry nás postupne dostáva do kvality dobra a kvality vášne a nevedomosti strácajú svoj vplyv. Je to však dlhodobý proces a mnohí bhakti jogíni sú na úplnom začiatku tohto procesu a stále sú do veľkej miery ovplyvnení kvalitou vášne a chtíčom.

Mnohí z nás chcú šťastie hneď a tak sa oddávame vášni a zmyslovému pôžitku, ktorý nám v konečnom dôsledku aj tak spôsobuje utrpenie. Tak, ako si na začiatku užívame, tak na konci trpíme a možno ešte viac. Sme nepoučiteľní. Stále chceme lízať med, ale nechápeme, že keď ho zlížeme, ostane už len jed.

Mali by sme pochopiť, že tadiaľto cesta k skutočnému, trvalému šťastiu nevedie. Môžeme sa snažiť užívať si vášeň, ale keď vášeň vyprchá, čaká nás utrpenie. Vždy je to tak. Nie len, že je to napísané v Bhagavad-gíte, ale môžeme si to veľmi ľahko zrealizovať na vlastnej koži. Čím viac si užívame, tým viac na konci všetkého toho pôžitku trpíme. A tí, ktorí si myslia, že nie, ešte nie sú na konci. Ešte nezažili utrpenie prameniace z vášne. Ale ten pôžitok jedného dňa skončí a vystrieda ho utrpenie. Zaručene.

Ešte pred rokom som úplne neveril týmto dvom veršom a potreboval som si to (znovu) zažiť v praxi, aby som pochopil ich pravdivosť. Naozaj všetko, čo som kedy robil vo vášni, skončilo utrpením. Vášnivo som jazdil v bikeparku a dolámal som sa. Vášnivo som sa vrhol do vzťahu, ktorý skončil katastrofou. Pozorujem ľudí, ktorí žijú vo vášni a užívajú si dočasné šťastie, no keď toto šťastie pominie, strieda ho utrpenie.

Keď som objavil Bhakti jógu a začal sa jej aspoň okrajovo venovať, už za pár mesiacov som mohol pocítiť jej priaznivý účinok na moje vedomie. Prestal som jesť mäso, prestal mi chutiť alkohol, mnohonásobne sa mi zmenšila sexuálna túžba, ktorá bola predtým naozaj obrovská a začal som viac rozumieť duchovným textom ako je Bhagavad-gíta, či Šrímad Bhágavatam. O svojej skúsenosti s mahá-mantrou píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Čoraz menej mi dáva zmysel zmyslový pôžitok a čoraz viac mi dáva zmysel oddaná služba. No ešte ani zďaleka nie som očistený od všetkých hmotných túžob a vášne. Ešte zrejme veľakrát podľahnem vášni a zlížem si jed, kým plne pochopím márnosť zmyslového pôžitku a dôležitosť oddanej služby.

Som veľmi vďačný, že som dostal tú milosť a mohol spoznať učenie, ktoré priniesol Šríla Prabhupáda a mohol som si ho vyskúšať na vlastnej koži.

Viac o tomto učení píšem v článkoch “Čo je hnutie Hare Krišna?“, “Osobná skúsenosť s Hare Krišna

Jediná cesta von z utrpenia je cesta sebarealizácie. Najúčinnejší a najjednoduchší spôsob sebarealizácie v tomto veku je bhakti jóga, ktorej súčasťou je načúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry.

Spievajme

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

A buďme šťastní!

Pôžitky zrodené zo styku so zmyslovými predmetmi sú zdrojom strastí. Majú počiatok i koniec, ó, syn Kuntī, a múdry v nich nenachádza potešenie. [BG 5.22]

Čo spôsobujú intrigy

Neviem čo je toto za dobu (asi naozaj Kali yuga), ale stala sa mi zaujímavá vec. A rozhodol som sa ju zdieľať s verejnosťou, aby ste vedeli, čoho sú niektorí ľudia schopní. Dozvedel som sa totiž, čo sa o mne koluje:

Vraj si ju balil cez Fb, nakoniec prišla za tebou do chrámu a keď si sa jej nabažil ako ženy a v posteli, tak si ju vyhnal odtiaľ a od seba.

Žil som v chráme ako mních, ale toto sa veru nestalo :) To si len nejaká bláznivá ženská (Aurora to nebola :) ) vymyslela, natárala to kade komu a zopár ľudí tomu nanešťastie uverilo. Fuf. Toto som ešte ako tak rozdýchal, ale už ťažšie rozdýchavam, keď sa šíria takéto nepravdy do sveta a ľudia im veria! To už je extrém! Ľudia sú takí hlúpi, že veria takýmto a podobným informáciam bez toho, aby si ich overili a potom majú VEĽMI skreslený obraz o realite.

Preto ak si pamätáš slová XXX, pretože aj jemu písala čo si s ňou urobil. Preto po tebe išiel, ze či aj ďalšiu ženu chceš len zneužiť a poslať preč.

A teraz pár ľudí si na nete vykladá, že čo si urobil jej, si spravil aj ďalšej žene a že nič iné sa nedalo čakať.

A to nie je všetko!

No a toto vykladá všade a že v chráme ste tam všetci takí.

Potom sa už veru nečudujem, prečo majú niektorí ľudia taký odpor k Hare Krišna, keď veria takýmto bludom. Fuff… Toto je jeden z mnohých prípadov šírenia nepravdivých informácií. Chápem, že človek, ktorý má problémy sám so sebou, šíri takéto informácie, ale už moc nechápem ako ľudia môžu veriť informáciam, ktoré nemajú nijak overené. To už si naozaj každý môže hocičo vymyslieť a prezentovať to ako pravdu, aby niekoho poškodil a ľudia tomu uveria? Fuj! Hnus…

Je naozaj veľmi smutné čoho sú ľudia schopní a som z toho pohoršený. A myslím, že nie len ja, ale aj vy.

EDIT: Ľudia vytvorili z tohto článku ďalšie intrigy založené na svojich nepravdivých domnienkach. Mysleli si totiž, že tieto reči o mne šíri moja ex-priateľka. Zaujímavé.

Slúžiť je prirodzené

Každý nejakým spôsobom slúži. Rodičia slúžia deťom. Deti rodičom. Ak si zaobstaráte domáceho miláčika, musíte sa o neho starať, musíte mu slúžiť ak chcete aby prežil a mal sa dobre. Služba je naša prirodzená činnosť. Tak prečo má veľa ľudí odpor k slovíčku “Služba?” Veľa ľudí si pod ním predstaví služobníka ako z povinnosti slúži svojmu pánovi. No služba môže byť aj láskyplná.

Služba egu

Ľudia najčastejšie slúžia egu, čiže sebe… Takáto služba má jeden háčik. Uspokojí len jediného človeka. Ak už vynakladáme úsilie na službu, mali by sme ju robiť pre viacerých a to nám prinesie oveľa väčšie uspokojenie ako služba samému sebe. Snáď každý zažil ten hrejivý pocit na duši keď niekomu nezištne pomohol – teda mu slúžil.

Nevedomá služba

Každý slúži aj keď si to neuvedomuje. Ľudia niekedy hovoria: “Čo ten zase chce, zase ma otravuje“. A veľmi neochotne niečo robia pre druhých. Radšej by robili niečo pre seba.

Vedomá služba

Vedomá služba je oveľa krajšia ako nevedomá služba. Keď si človek naplno uvedomuje, že slúži, má z toho hrejivý pocit. Keď som prvýkrát vypomáhal v chráme u oddaných Krišnu v Brne, bol to zvláštny pocit. Umýval som dlážku a hovoril som si: “Kto to kedy videl, aby programátor umýval dlážku…“. Dobrovoľne vo voľnom čase som prišiel pomôcť, pretože mali zrovna maratón rozdávania kníh a v chráme ostalo len pár ľudí. Bola to moja prvá vedomá skúsenosť s vedomou službou. Bolo to celkom príjemné aj keď som ako programátor dobrovoľne umýval dlážku, zametal lístie v záhrade a umýval a krájal zeleninu v kuchyni.

Služba je príjemná keď sa robí vedome s oddanosťou. To znamená poskytnúť svoje schopnosti v prospech iných. Najlepšie na vedomej službe je to, že slúžením ostatným je uspokojený aj ten, kto slúži.

Služba egu je ako zalievanie listu rastliny. Jeden list bude síce mokrý, ale ostatné listy budú suché a rastline to tiež moc nepomôže. Na to, aby sme pomohli celej rastline, musíme zalievať koreň rastliny. A to je presne oddaná služba. Oddanou službou zalievame koreň a automaticky sú spokojné listy, stonky, jednoducho celá rastlina. Keď oddanou službou uspokojujeme ostatných, sme spokojní aj my.

V jednom článku (http://nazemi.sk/2016/06/29/babka-makhancora-dasa/) som sa dočítal pekné vysvetlenie oddanej služby:

Staroindický epos Mahábhárata vysvetľuje oddanú zbožnú službu ako vzťah časti k celku, človeka k celku. Tak ako ja som celok pozostávajúci z množstva buniek a mikroorganizmov, ktoré v oddaní a v radosti spolupracujú, aby ja som žil, dýchal, tvoril… Zároveň je každá z tých malých malých čiastočiek ohraničená, samosprávna do tej miery, aby bola v zladení s celkom. Celok a časť – to sú tie dva protiklady, nie dobro a zlo. Zlo sa javí až vtedy, keď časť nevníma celok, keď popiera celok, ktorého je súčasťou. Vtedy vzniká spor, rozpor, pnutie, napätie, ohrozenie, strnulosť. Vtedy sa prúd života drhne a život takejto bunky sa mení na boj s ostatnými bunkami. Život sa stáva trápením, čiastočka sa snaží, ale stále si nie je istá, nemá dosť, stále je ohrozená. Snaží sa hromadiť silu, posilňovať obranu… Viazaná sila však neprúdi, život neprúdi, bunka tŕpne, trpí – a obrana ju len vzďaľuje od jej druhov, uzatvára ju, zhoršuje videnie, vnímanie, cítenie, spoluprácu…

Ak prestane slúžiť viac buniek, vzniká nádor. Tento nádor môžeme vidieť aj v dnešnej spoločnosti – vojny, násilie, strach, hnev, nenávisť,… neochota slúžiť celku nič dobré neprináša.

Slúžiť je prirodzené

Slúžiť je pre každého prirodzené. Len kvoli veľkému egu ľudia nedokážu slúžiť iným. Dokážu slúžiť len sebe. Ak by všetci ľudia dokázali plniť svoje prirodzené postavenie služobníka, svet by bol rajom. Zem by bol jeden veľký funkčný a prosperujúci organizmus a ľudia jeho bunky. Ale kým ľudia slúžia len sebe, na svete nemôže byť mier a harmónia. Ak sa bunky v tele rozhnodnú prestať slúžiť, vznikne nádor a telo ako celok trpí. Rovnako dnes trpí spoločnosť a aj naša planéta Zem. Pretože obrovské množstvo ľudí slúži hlavne sebe. Z toho nič dobré nemôže vzísť, len nádor v spoločnosti.

Nesprávne chápanie služby

Služba je kvoli historickým udalostiam nesprávne chápaná. Ľudia si často pod slovíčkom “Služba” predstavia sluhu, alebo otroka, ktorí boli vždy v najnižšej vrstve spoločnosti. Preto keď sa povie “Služobník” alebo “Služba”, ľudia si pod tým predstavia niečo podradné.

Pritom služba je to najkrajšie a najprirodzenejšie čo môžeme vykonať. Služba je poskytnutie svojich schopností v prospech ostatných. Ak niekomu slúžime bez nároku na odmenu, o to krajšia to je služba a o to lepší pocit z nej máme. Pomohli ste niekedy žene s kočárom po schodoch? Chceli ste za to niečo? Mali ste z toho dobrý pocit? Keď slúžime bez nároku na odmenu, odmenu dostaneme aj tak v podobe príjemného pocitu.

Ak by všetci ľudia prijali rolu služobníka, svet by bol oveľa krajší. Na to, aby sme dokázali slúžiť ostatným, musíme získať aspoň štipku pokory. O pokore píšem v článku “Čo je pokora?” A tiež sa musíme naučiť pracovať s egom. Píšem o tom v článku “Problém ega“.