Archívy kategórie: duchovno

Riziká (ne)prijatia vedenia (na duchovnej ceste)

Zo skúsenosti možno každý vie, že keď prijmeme správne vedenie, môžeme si uľahčiť veľa námahy. Keď sa učíme priamo od skúsených majstrov vo svojom odbore, môžeme sa od nich veľa naučiť. Naučiť sa to všetko a pochopiť to svojpomocne by nám trvalo oveľa dlhšie. Preto aj na duchovnej ceste existuje pomoc duchovných vodcov, duchovných učiteľov, ktorí majú hlboké poznanie a skúsenosti, ktoré nám môžu poskytnúť.

Ale pozor

V súčasnej dobe je až príliš veľa podvodníkov v rôznych oblastiach a výnimkou nie je ani duchovná sféra. Taký guru, hentaký guru, hentaký kouč, vedma, astrológ, liečiteľ… ale kto z nich je reálne kvalifikovaný aby mohol dostatočne kvalitne vykonávať svoju rolu?

Predtým, než prijmeme vedenie od niekoho, musíme si ho preklepnúť čo je zač. Aké je jeho pozadie, ako dlho sa venuje svojmu odboru, aké sú jeho výsledky, referencie atď. Prijať vedenie a nepreklepnúť si danú osobu znamená prijať riziko, že budeme podvedení. A to riziko nie je malé. Veľmi veľa ľudí prijalo vedenie od podvodníkov a skončili podvedení s holým zadkom a prázdnou peňaženkou.

Riziko neprijatia vedenia

Neprijatie vedenia znamená, že sme odkázaní sami na seba. Na svoje špekulácie, na svoje schopnosti, na svoje závery, ktoré nemusia byť pravdivé. Môžeme špekulovať koľko chceme bez obmedzenia a môžeme začať považovať svoje špekulácie za pravdivé. To sa reálne deje u mnohých, ktorí neprijali vedenie od nikoho a tak podvádzajú nie len seba, ale často aj ostatných a šíria svoju prešpekulovanú filozofiu medzi naivných ľudí.

Dôležitosť prijatia vedenia

Keď prijmeme vedenie od správnej osoby, môže nám to na našej ceste veľmi pomôcť. Keď nepoznáme cestu a spýtame sa niekoho, kto vie, veľmi nám to pomôže a dojdeme rýchlejšie do cieľa ako keby sme len špekulovali a blúdili bez potrebného poznania.

spiritual-master

Ďalším dôležitým aspektom prijatia vedenia je, že zabraňuje špekuláciam a robeniu si po svojom. Ľudia, ktorí neprijali vedenie nikoho si môžu robiť čo chcú ako chcú, môžu podvádzať a špekulovať koľko len chcú. Ale keď prijmeme vedenie, tak to robiť nemôžeme. Keď syn prijíma vedenie otca, nerobí si čo chce, ale počúva otcove pokyny a riadi sa nimi. Takisto dobrý žiak sa drží pokynov svojho učiteľa a nerobí si čo chce ako chce. Načo by mu bol inak učiteľ keby si robil aj tak po svojom?

Mnohí falošní guruovia a podvodníci sa vyznačujú tým, že neprijali vedenie od nikoho a tak im nikto nebráni v tom, aby podvádzali druhých a robili si čo chcú. To je nebezpečné.

parampara

Ak chceme prijať od niekoho vedenie, tiež sa musíme uistiť, že daná osoba má alebo mala tiež vedenie. To zmenšuje riziko, že narazíme na podvodníka. Nezaručuje, ale znižuje riziko. Väčšina podvodníkov totiž neprijíma vedenie vôbec, alebo tvrdí, že prijala, ale v skutočnosti si len vymýšľajú a nikdy vedenie od nikoho neprijali. A to je výstražné znamenie, že by sme si mali na také osoby dať veľký pozor.

Preto zdôrazňujem, že si treba veľmi dobre preklepnúť danú osobu, od ktorej by sme chceli prijať vednie a neprijímať len tak zo sentimentu. Pretože ak prijímame vedenie zo sentimentu, tak sa zvyšuje riziko, že prijmeme za svojho učiteľa podvodníka ako sa to stalo mnohým. Osobne poznám niekoľko žiakov jedného falošného gurua z Indie, ktorý si za zasvätenie do “mystických schopností” pýtal 10 000 dolárov!  A tí blázni naškrábali desať litrov, ktoré vysolili za zasvätenie a takzvaný guru po pár rokoch zdrhol s niekoľkými sexuálnymi obvineniami na krku. A to nie je jediný prípad. Takýchto prípadov sú stovky po celom svete, nie len v Indii.

Ak od vás niekto vyžaduje veľkú sumu peňazí za to, že vám ponúka pomoc, je to ďalšie výstražné znamenie, že sa jedná o podvodníka, ktorému ide hlavne o peniaze.

Preto nebuďme naivní, neverme každému, kto má odev svätca a ponúka osvietenie. Lebo sa nám môže stať, že skončíme s holým zadkom a doráňaným srdcom a už budeme mať problém dôverovať komukoľvek. A to nie je dobré, pretože existujú osoby, ktorým dôverovať sa oplatí a môže nám to skutočne pomôcť. Len také osoby nájsť chce veľkú úprimnosť a triezvu hlavu.

V súčasnej dobe je naozaj veľmi veľa podvodníkov, dovolím si povedať, že ich je viac ako skutočných učiteľov, ktorí nemajú žiadne nekalé úmysly.

O falošných guruoch píšem v článku “Praktiky falošných guruov” a o pravých v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Ak chceme prijať vedenie, je nutné naučiť sa rozlišovať medzi podvodníkmi a skutočnými učiteľmi. Tak môžeme dojsť do správneho cieľa bez zbytočnej ujmy na duchovnom zdraví.

Veľa šťastia na duchovnej ceste!

Hare Krišna

Za inšpiráciu na tento článok ďakujem Jeho Božskej Milosti Šrílovi Prabhupádovi 🙏

Šríla Prabhupáda
Šríla Prabhupáda

Náboženská neznášanlivosť

V poslednej dobe pozerám rôzne kresťanské videá na YouTube a čo čítam v komentároch, nestačím sa čudovať koľko odsudzovania a fanatizmu sa tam nachádza. Namiesto šírenia lásky vidím šírenie neznášanlivosti voči ostatným náboženstvám a povyšovanie svojho za to najvyššie a jediné pravdivé.

Veľa ľudí má odpor k náboženstvu práve kvôli ľuďom, ktorí trpia náboženskou neznášanlivosťou. To znamená, že neprijímajú iné náboženstvá ako posolstvo Boha a svoje považujú za jediné pravdivé. V každej náboženskej skupine môžeme nájsť 2 skupiny ľudí:

  1. Tí, ktorí sú neznášanliví voči ostatným náboženstvám a ich vyznávačom.
  2. Tí, ktorí sú tolerantní a chápu, že rôzne náboženstvá učia o tom istom Bohu, len sú prispôsobené pre rôzne druhy ľudí v rôznych dobách a kultúrach.

V prvej skupine sú najmä ľudia, ktorí sú uzavretí voči iným náboženstvám, nemajú bližšie vzťahy s ľuďmi iného vierovyznania a ako pravdu prijímajú len svoju dogmu, ktorej uverili.

V druhej skupine sú ľudia, ktorí väčšinou majú priateľské vzťahy aj s ľuďmi iného vierovyznania a chápu, že Boh je jeden, ale prehovára k ľuďom skrze rôzne náboženstvá.

Náboženská neznášanlivosť vytvára v spoločnosti napätie. Ako keby ho už aj tak nebolo dosť. Správanie ľudí, ktorí trpia náboženskou neznášanlivosťou býva zvyčajne oveľa horšie ako správanie ľudí v druhej skupine.

Kvôli náboženskej neznášanlivosti vzniklo už veľa vojen a konfliktov. Môžeme vidieť aká nebezpečná je náboženská neznášanlivosť.

Nie je lepšie a rozumnejšie vykašľať sa na egoistické obhajovanie svojej viery ako jedinej pravdivej a začať používať triezvy rozum? Mnohí ľudia sú tak sfanatizovaní a zaslepení, že nedokážu triezvo uvažovať a tolerovať druhých. To je veľmi nebezpečné.

Náboženský fanatizmus je veľmi nebezpečný. Aj keď sa možno spočiatku môže javiť ako neškodný kým je le na úrovni slov, ale častokrát sa stáva, že prerastie až do veľkej neznášanlivosti a vraždeniu v mene Boha.

Fanatickí Moslimovia neznášajú kresťanov a hinduistov. Fanatickí kresťania neznášajú Moslimov a hinduistov. Fanatickí hinduisti neznášajú kresťanov a Moslimov. Je to začarovaný kruh. Je to šialené. Je to fanatizmus, ktorý škodí zdravému rozumu, nie samotné náboženstvo.

Náboženstvo je nástroj a môže byť použitý pre pomoc, ale aj pre uškodenie. Bohužiaľ poznám priveľa ľudí, ktorí tento nástroj používajú ako zbraň a viac škodia ako pomáhajú. Takýmto spôsobom používajú náboženstvo ako niečo, čo rozdeľuje a nie čo spája. Spája iba vybranú skupinku ľudí, ktorí vyznávajú rovnaké náboženstvo a rovnakú odnož náboženstva. Napríklad v kresťanstve je odnož katolíkov, evanjelikov, protestantov, svedkov jehovovych atď… a každý tvrdí, že to ich pochopenie Biblie a ich verzia Biblie sú správne. Potom ako môže dôjsť k porozumeniu? Každý si bezmyšlienkovito a tvrdohlavo obhajuje to svoje bez snahy pochopiť a prijať ostatné učenia.

Poznám však aj ľudí, ktorí nie sú náboženskí fanatici a dokážu pekne vychádzať aj s ľuďmi iného vierovyznania, pretože chápu, že Boh je jeden a rôzne náboženstvá sú len rôzne uhly pohľadu na Neho.

Keby všetci ľudia pochopili, že je síce veľa náboženstiev, ale učia o jednom a tom istom Bohu z rôznych uhlov pohľadu, svet by bol oveľa krajšie miesto pre život. Bolo by tu oveľa viac lásky, tolerancie, mieru a pochopenia a oveľa menej nenávisti, konfliktov a nepochopenia.

Bohužiaľ však žijeme v hmotnom svete, kde je priestor aj pre fanatikov, ktorí si silou mocou presadzujú len to svoje bez pochopenia ostatných. A neostáva nám nič iné, len to nejako tolerovať a nebyť ako oni ak nechceme prispievať ešte viac k rozdeleniu spoločnosti, k nevraživosti a konfliktom.

Allahu Akbar

Hare Krišna

Amen

Rôzne cesty k Bohu

Na YouTube je veľa svedectiev ako sa z mnohých vyznávačov ezoteriky, New Age, jógy, psychedelík atď. stali kresťania. V poslednej dobe som ich zazrel desiatky.

U všetkých som si všimol jednu spoločnú črtu: Najbližšie náboženstvo, ktoré mali po ruke a ktorému ako tak rozumeli a boli s ním v kontakte prakticky odmalička je kresťanstvo. Nie Islam, nie Židovstvo, nie Hinduizmus (ktorý je súhrnom všetkých možných náboženských systémov v Indii). Kresťanské kostoly a učenie sú najrozšírenejšie v západných krajinách. Prirodzene preto inklinovali k Ježišovi a Ježiš prišiel do ich života.

Z náboženstva do náboženstva

Ľudia vyrastajú v Islamskom prostredí a sú z nich Moslimovia. Ďalší zas vyrastajú v Židovskom prostredí a sú z nich Židia. Ďalší zase vyznávajú nejakú odnož Hinduizmu. A všetci to berú tak, že rozvíjajú takýmto spôsobom vzťah s Bohom.

Potom sú ľudia, ktorí boli Židia a stali sa kresťania. Niektorí kresťania prešli na Islam, alebo Židovstvo. Niektorí Moslimovia prešli na kresťanstvo. Niektorí Hinduisti prešli na Islam, alebo kresťanstvo a niektorí kresťania prešli na Hinduizmus.

Z niektorých náboženských vyznávačov sa dokonca stali ateisti.

A takto sa dá meniť vierovyznanie, svetonázor a náboženské praktiky.

Jediná cesta

Zaujímavé je, že mnohí náboženskí vyznávači tvrdia, že len ich cesta je jediná správna a ich Boh je jediný pravý a všetky ostatné náboženstvá sú falošné.

Skutočné náboženstvo

Skutočné náboženstvo sa spozná podľa jednej črty:

Podľa toho, ako sa nám darí rozvíjať lásku k Bohu a teda k celému Jeho stvoreniu môžeme vidieť nakoľko skutočné je naše náboženstvo.

Skutočné náboženstvo nerobí z človeka fanatika, ktorý odsudzuje všetko a všetkých, ktorí nenasledujú jeho náboženstvo. Skutočné náboženstvo nám pomáha rozvíjať lásku, súcit, mierumilovnosť, harmóniu a všetky ostatné božské vlastnosti. Skutočné náboženstvo nám pomáha zbavovať sa zlozvykov, závislostí, zlého charakteru, závisti, hnevlivosti, pýchy, chamtivosti,… skutočné náboženstvo má toľko benefitov.

Náboženský fanatizmus

Kvôli náboženským fanatikom, ktorých je pomerne veľa, mnohí ľudia nepoznajú skutočné náboženstvo a škatuľkujú ho do kolonky slepá viera a fanatizmus.

Náboženským fanatikom chýbajú zásadné vlastnosti a to sú tolerancia a pochopenie. Náboženský fanatik nikdy neprijme, že iné náboženstvo by mohlo vyznávať rovnakého Boha, len iným spôsobom. Nikdy neprijme, že rôzne druhy náboženstva sú určené pre rôzne druhy ľudí na rôznych stupňoch vedomia v rôznych kultúrach.

Náboženský fanatizmus a netolerancia pramení z nepochopenia samotného účelu náboženstva. Náboženstvo nemá rozdeľovať ľudí, ale spájať a pomáhať im. Náboženstvo má v ľuďoch prebudzať lásku, súcit a všetky ostatné dobré vlastnosti. Ak to nerobí, nie je to skutočné náboženstvo.

Náuka o Bohu

Náboženstvo je náuka o Bohu a o našom vzťahu s Ním a kto rozvíja s Bohom vzťah viac a viac, nemôže byť nevraživý fanatik. To s Bohom a so skutočným náboženstvom nemá nič spoločné. No predsa mnohí ľudia odsudzujú náboženstvo kvôli náboženským fanatikom nevediac nič o skutočnom náboženstve. A to je škoda. Veľká škoda.

Je nutné vedieť o Bohu?

Súčasná spoločnosť sa možno štatisticky javí ako zbožná, ale výsledok je prejavom bezbožnosti.

Ľudia zabíjajú, kradnú, klamú, podvádzajú, idú aj cez mŕtvoly len aby dosiahli svoj sebecký cieľ, ničia prírodu vo veľkom… Preto potrebujú Boha, ktorý im dáva návod na polepšenie, aby nemysleli len na seba, ale aj na druhých a pomáhali im a rozvíjali božský charakter – lásku, súcit, milostivosť, nesebectvo, pokoru, služobnícky postoj.

To, čo vidíme okolo seba je výsledok bezbožnej spoločnosti: http://blog.hromnik.com/2020/02/05/bezbozna-spolocnost/

Pokiaľ sa ľudia neriadia Božím Slovom, na svete nemôže byť mier. Vždy tu bude do určitej miery sebectvo, ktoré vyvoláva konflikty. Krišna o tom hovorí na konci šestnástej kapitoly Bhagavad-gíty:

VERŠ 23:
No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.
VERŠ 24:
Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.

Život ľudí so zbožnou povahou vyzerá nejak takto:

Záver

Ciest k Bohu sa zdá byť mnoho, ale v skutočnosťi k Nemu vedie len jedna jediná cesta skrze pokoru, úprimnosť a túžbu spoznať Absolútnu pravdu.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]

K pokore nás často musí donútiť utrpenie a práve nesmierne utrpenie býva častou príčinou hľadania cesty von z tohto utrpenia. Keď ľudia nesmierne trpia, vtedy sa obracajú na Boha a často Ho aj nachádzajú v náboženstve, ktoré im je najbližšie.

Ja som zvedavý a hľadajúci Absolútnu pravdu. To ma doviedlo k vedomiu Krišnu, ktoré mi je najbližšie, pretože to je pôvodné vedomie každej živej bytosti. Každý túži po láske, šťastí a večnosti, ale kvôli našemu znečistenému vedomiu hmotou zažívame dočasnosť, nešťastie, pervertovanú lásku v chtíč a nevedomosť.

K očisteniu nášho vedomia slúži pravidelné spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Či je niekto kresťan, moslim, žid, ateista, dieťa, dospelý,… každý môže počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru a pocítiť jej účinok na vlastnej koži.

O účinku Hare Krišna mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry

O vedomí Krišnu sú desiatky kníh v čestine a angličtine a zopár aj v slovenčine: https://vedabase.io/cs/library/

Často stretávam kresťanov, ktorí mi hovoria, že len cez vieru v Ježiša môžem byť spasený. Rád by som veril, že viera v Ježiša Krista ako jediného spasiteľa ma naozaj spasí, ale bohužiaľ som už sklamaný z viery, že Ježiško nosí darčeky. Už viac nedokážem len tak slepo veriť hocikomu a hocičomu. Potrebujem si svoju vieru overiť a to mi práve ponúka vedomie Krišnu, že výsledky sú citeľné vo vedomí a nemusím len veriť, viem. Ako viem aj to kedy som sýty a kedy hladný. A to je taký hlavný rozdiel medzi kresťanstvom a vedomím Krišnu. Jeden proces je založený na viere a druhý proces je vedecký založený na overení si svojej viery.

Neodsudzujem iné náboženstvá a iné procesy. Každý je na inej úrovni vedomia a každý potrebuje pre duchovný pokrok niečo iné. Niekto potrebuje kresťanstvo, niekto Islam, niekto Židovstvo, ezoteriku, alebo niečo iné. Všetci však hľadáme šťastie, lásku a večnosť a to môžeme nájsť jedine v Absolútnej pravde, ktorá sa nám dáva spoznať nám prijateľným a pochopiteľným spôsom. Či už je to skrze také, či onaké učenie, každé má niečo do seba pre daný stupeň vedomia.

A pre mňa je momentálne lákavé vedomie Krišnu založené na učení védskych písiem, ktoré sú najobsiahlejšie písma o zmysle života a o Bohu aké poznám. Sú dostupné tiež online a zdarma na: https://vedabase.io/cs/library/

80623307_2495435877346934_7645945482358816768_n

Veľa šťastia na trnitej ceste k Absolútnej pravde.

A pamätajte, nebuďte fanatici 😀

Reinkarnácia – skutočnosť, alebo mýtus?

Reinkarnáciu pozná snáď každý. Je to prevteľovanie duše po smrti jedného tela do druhého. Pre pochopenie reinkarnácie je nutné pochopiť rozdiel medzi dušou a telom.

Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť. – Bhagavad gíta 2.13

Mnohí ľudia stotožňujú vlastné JA s telom a nerozumejú preto duši a reinkarnácii. Na pochopenie reinkarnácie musíme pochopiť, že vlastné JA je večná duša a nie dočasné telo. Ako vodítko môže slúžiť naša túžba žiť večne. Odkiaľ táto túžba pochádza? Odporúčam pozrieť si video o duši.

Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité. – Bhagavad-gíta 2.20

Názory ľudí na reinkarnáciu

Mnohí ľudia považujú reinkarnáciu za výmysel a na druhej strane mnohým dáva zmysel a zodpovedá nezodpovedané otázky. Poďme sa pozrieť aké otázky zodpovedá reinkarnácia.

Túžby

Odkiaľ sa berú túžby? Už malé deti majú rôzne túžby, ktoré sa v neskoršom veku menia a tvarujú. Niekto má napríklad veľmi silnú túžbu žiť v inej krajine ako v tej, kde sa narodil. Odkiaľ táto túžba pramení? Nežil náhodou v tej krajine v niektorom z minulých životov?

Niekto chce byť veľmi bohatý a niekto je veľmi skromný.

Niekto prirodzene inklinuje k duchovnému životu a niekto je materialista celý život.

Reinkarnácia vysvetľuje, že po smrti fyzického tela si túžby prenášame do ďalšieho života.

Každý dosiahne práve ten stav bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa svoje telo, ó, syn Kuntī. – Bhagavad-gíta 8.6

Sklony

Sklony úzko súvisia s túžbami. Niekto viac inklinuje k inejk krajine ako k tej, v ktorej bol narodený. Niekto viac inklinuje k duchovnému životu ako k materiálnemu. Niekomu odmalička nechutí mäso, cibuľa, cesnak, káva, hríby atď., inklinuje k jóge a meditácii a potom zistí, že tieto potraviny by jogíni nemali konzumovať, aby sa vedeli koncentrovať.

Duchovný učiteľ Radhanath Swami vo svojej knihe “Cesta domov” popisuje, že ako malý chlapec nechcel nosiť nové oblečenie a jeho mama ho musela niekoľkokrát vyprať, aby nevyzeralo ako nové a mohol ho nosiť. Keď jeho rodičia kúpili nové auto, schovával sa pod sedačkou až kým auto nevyzeralo ako úplne nové. Odkiaľ malý chlapec pochytal tieto sklony ak nie z minulého života asketického jogína?

Povedomé situácie, miesta a osoby

Možno aj vám sa niekedy stalo, že ste sa stretli so situáciou, ktorá sa vám zdala byť veľmi povedomá, až taká, že ste ju už určite zažili (Déja Vu). Niektorým ľuďom sa stáva, že sú im povedomé miesta, na ktorých sú v tomto živote prvýkrát. Niektorí ľudia tiež spoznávajú osoby, pri ktorých majú pocit, že sa poznajú už roky rokúce, ale pritom tú osobu práve stretli.

Spomienky na minulé životy

Niektorí ľudia tvrdia, že si pamätajú minulé životy. Hlavne deti do 5 rokov. Po celom svete sa už niekoľko rokov vedú výskumy o deťoch, ktoré si pamätajú minulé životy a čuduj sa svetu, mnohé prípady je možné dopátrať do minulosti desiatky, stovky ba niekedy až tisíce rokov dozadu.

Vrodené strachy, fóbie

Niektorí ľudia sa rodia s fóbiami. Kde sa tieto fóbie vzali? Niektorí majú panický strach z vody, zrejme sa v minulom živote utopili. Iní majú strach z ohňa, hadov, pavúkov,… a niekoho nedostanete do lietadla ani za milión, pretože má tiež panický strach z lietania, ktorý zrejme pramení z nepríjemnej skúsenosti z minulého života.

Samozrejme nie všetky strachy súvisia s minulými životmi. Môžu prameniť z detstva.

Existujú mnohé prípady ľudí, ktorí podstúpili regresnú terapiu (hypnóza často až do minulých životov), zistili odkiaľ pochádza ich strach a dokázali sa ho zbaviť pochopením a prijatím danej situácie.

Reinkarnácia podáva vysvetlenia

Ako tieto veci vysvetliť? Určite by sa dalo vyšpekulovať desiatky vysvetlení, ktoré by na oko mohli dávať zmysel, ale pri hlbšom preskúmaní by sa mohli vynoriť ďalšie nezodpovedané otázky. Zato reinkarnácia poskytuje dokonalé vysvetlenie týchto javov. Aspoň pre tých, ktorí vedia ako reinkarnácia funguje.

Podľa teórie reinkarnácie nežijeme jeden život, ale ako duša sa prevteľujeme z jedného tela do druhého podľa svojich túžob a činov.

Princíp reinkarnácie je detailne popísaný v štvrtom speve a dvadsiatej deviatej kapitole Šrímad Bhágavatamu: https://vedabase.io/cs/library/sb/4/29/

Existuje viacero teórii čo sa deje po smrti, no reinkarnácia dokonale vysvetľuje čo sa deje po smrti a prečo. Vysvetľuje všetky otázky, ktoré som tu spomenul. Reinkarnácia úzko súvisí so zákonom karmy, ktorý určuje aké telo živá bytosť dostane v ďalšom živote. Mnohí protestujú proti tomu, že by duša mohla ísť z ľudského tela do zvieracieho, alebo rastlinného, ale nevedia podať žiadne vysvetlenie prečo by to tak nemohlo byť. Zato reinkarnácia presne vysvetľuje prečo to tak byť môže.

Ak chceme skutočne pochopiť reinkarnáciu a zistiť či je fakt, alebo mýtus, nestačí len veriť, alebo neveriť. Treba naozaj do hĺbky skúmať život a smrť, prírodu, životné príbehy ľudí a veľa ďalšieho. Komu stačí len veriť, hrozí veľké riziko, že bude podvedený a uverí niečomu, čo nie je pravda.

Je veľmi jednoduché odsúdiť reinkarnáciu ako výmysel, ale už náročnejšie je naštudovať si o tom viac, ideálne z rôznych nezávislých zdrojov.

Ak sa nedáme strhnúť sentimentom a vierou, ale naozaj budeme dôkladne študovať a skúmať život, môžeme sa dopátrať k pravde.

A čo vy? Veríte, neveríte, alebo viete, že reinkarnácia je skutočná?

Chceme šťastie, prichádza nechcené utrpenie

Živé bytosti si prišli do hmotného sveta užívať nezávisle na Bohu, ale zisťujú, že sú nútené zakúšať nechcené utrpenie. Prečo? Je možné, aby si prst užíval nezávisle na tele? Je možné, aby bola ryba na suchu trvale šťastná?

Sme duchovné čiastočky Boha a naše prirodzené prostredie je v duchovnom svete. Všetci chceme žiť večne, byť stále šťastní a mať poznanie. Ale v hmotnom svete zakúšame pravý opak – dočasnosť, utrpenie a nevedomosť. To je výsledok našej túžby jednať nezávisle na Bohu a dokonca túžby byť Bohom – pánom, ovládateľom, požívateľom. Každý s hmotne znečisteným vedomím chce byť pán, chce aby sa všetko točilo okolo neho a pre jeho pôžitok. Čisté vedomie znamená milovať Boha a slúžiť Mu. To učia všetci veľkí svätci, ktorí kráčajú cestou oddanosti.

Po smiechu býva plač

Znečistené vedomie znamená jednať pre svoje vlastné uspokojenie a výsledok takýchto činností býva dočasné uspokojenie a následná frustrácia, nešťastie, úzkosť a iné nepríjemnosti. Je len otázka času kedy sa materiálne šťastie pretvorí na utrpenie.

Sme duchovné bytosti

A ako duchovné bytosti by sme sa mali naučiť jednať pokiaľ chceme zažívať skutočné šťastie a už viac netrpieť. Pokiaľ sa stotožňujeme s fyzickým telom, snažíme sa uspokojovať hmotné zmysly kadejakým spôsobom. Problém je, že zmysly sa nedajú uspokojiť natrvalo a uspokojenie zmyslov neuspokojí naše vlastné JA – dušu. Zmysly sú nenásytné a chcú stále viac a viac a viac a tak honba za materiálnym šťastím nikdy nekončí. Jazyk chce stále ochutnávať nové chutné jedlá, oči sa chcú stále pozerať na niečo nové a pekné, ruky chcú stále ohmatávať niečo príjemné, nos chce cítiť príjemné vône, uši chcú počúvať príjemné zvuky a genitálie vyžadujú tiež uspokojenie. Uspokojenie zmyslov prináša krátkodobú prchavú radosť a následný pocit prázdnoty, ktorý sa snažíme zaplniť ďalším krátkodobým zmyslovým pôžitkom.

mind-and-senses-out-of-control

Čokoľvek hmotné je dočasné

Hmotné telo, hmotný pôžitok, majetok, vzťahy a všetko ostatné v hmotnom svete je dočasné. Všetko tu má nejaký čas trvania a potom o to prídeme a nakoniec prídeme aj o život v tomto svete. A čo potom? Potom ostanú len oči pre plač, lebo nechceme zomrieť a chceme si užívať večne. Odkiaľ táto túžba pramení? Ak som toto telo, tak by malo byť pre mňa prirodzené zomrieť a akceptovať smrť. Ale túžba žiť večne pochádza z večnej duše.

Čo sa deje po smrti?

Existujú rôzne teórie, ale je nejaká z nich vôbec pravdivá? Ako si môžeme byť istí čo je po smrti? Jedni presadzujú teóriu večného neba a večného zatratenia v pekle. Ďalší sa príkláňajú k teórii reinkarnácie a znovuzrodenia v hmotnom svete. Kto z nich má pravdu? Dopátrať sa k pravde nie je lacná záležitosť. Komu stačí uveriť, môže uveriť nepravde. Kto chce vedieť, mal by dôkladne študovať život, smrť a povahu hmotnej existencie.

Detailný popis života, smrti, hmotnej prírody a posmrtnom živote podáva Šrímad Bhágavatam: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Môžeme študovať rôzne druhy filozofie a náboženstiev, ale keď budeme študovať Šrímad Bhágavatam, môžeme zistiť, že zahŕňa všetky možné filozofie a náboženstvá a neustále zdôrazňuje esenciu veškerého poznania – poznanie o duši, o Bohu, o povahe hmotného a duchovného pôžitku a veľa ďalšieho.

Najlepšia filozofia

Najlepšia filozofia je taká, ktorú nemožno vyvrátiť. Sú rôzne druhy filozofických smerov, ale pokiaľ sa dajú jednoduchými argumentami vyvrátiť, sú nedokonalé a neúplné. Dokonalú filozofiu nemožno vyvrátiť nijakým argumentom. Absolútna Pravda zostáva vždy platná za každých okolností. Absolútnu Pravdu práve popisuje Šrímad Bhágavatam a každý, kto študuje toto posvätné písmo môže spoznať Absolútnu Pravdu.

Hor sa do toho: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Zapredaný život ilúzii

Snažiť sa dosiahnuť šťastie naplnením svojich materiálnych túžob znamená zapredať svoj život ilúzii. Táto snaha dosiahnuť šťastie skončí nakoniec sklamaním. Dušu nikdy nemôže plne uspokojiť hmotný pôžitok. Z princípu to nie je možné. No ľudia žijúci v ilúzii sa stotožňujú s hmotným telom, mysľou a zmyslami a ženú sa za zmyslovým pôžitkom hlava-nehlava mysliac si, že takto budú šťastní. Nebudú. Nie je to možné.

Chvíľkové šťastie

Je možné dosiahnuť chvíľkové šťastie keď naplníme svoje túžby a zmyslový pôžitok, ale toto šťastie je veľmi prchavé. Preto sa musíme hnať za ďalším naplnením túžob a za ďalším zmyslovým pôžitkom. A tak dokola, kým si neuvedomíme, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Navyše táto cesta za prchavým šťastím obnáša neblahé následky. Po šťastí prichádza nechcené nešťastie.

still-not-happy-materialism

Myslíme si, že budeme šťastní keď budeme mať toto, hento, tamto a keď to dosiahneme, sme možno chvíľu šťastní ale toto šťastie čoskoro vyprchá ako bublinky z minerálky. To nie je skutočné šťastie. To je ilúzia, za ktorou sa ženú mnohí ľudia nevediac, kde je skutočné šťastie.

Skutočné šťastie

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. – Bhagavad-gíta 5.24

Sutočné šťastie sa nachádza na duchovnej úrovni, vo vlastnom JA, v duši, ktorá je prirodzene blažená vo svojom čistom stave. Problém je, že vedomie duše je pokryté hmotným znečistením a preto ju láka hmotný pôžitok, o ktorom si myslí, že ju spraví šťastnou. To je tá ilúzia, za ktorou sa mnohí ženú a zakúšajú chvíľkové šťastie za cenu následného utrpenia.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. – Bhagavad-gíta 18.38

Stále nás bude lákať chvíľkové šťastie kým neočistíme svoje vedomie. Na očistenie vedomia slúži napríklad Bhakti jóga, o ktorem píšem v článku “Bhakti yoga“. O ostatných spôsoboch pre očistenie vedomia píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Čím viac je vedomie očistené, tým viac zažívame šťastie vo svojom vnútri a tým menej nás láka hmotný pôžitok. Čím väčšie šťastie v sebe cítime, tým menej nás láka honba za šťastím mimo seba.

Ak chceme zväčšiť vnútorné šťastie, honba za materiálnym šťastím nám nepomôže. Práve naopak. Dosiahnutie materiálneho šťastia vytvára pocit prázdnoty.

To práve preto, lebo dušu nemôže uspokojiť žiadne množstvo hmotného pôžitku. Každý, kto sa snaží o materiálne šťastie zakúša stále väčšiu a väčšiu prázdnotu. To však môže byť v konečnom dôsledku dobré, pretože ho to donúti hľadať pravé šťastie mimo materiálnu úroveň.

meditation-small

Čo bolo radosťou, bude strasťou

Hmotný pôžitok? Čo bolo našou radosťou, stane sa našou strasťou. Chceme si užívať, ale trpíme. Prečo? Jednoduchá odpoveď – Zabudli sme na Boha a sami chceme byť Bohom – nezávislí páni, ovládatelia a požívatelia. Ale to nie je možné. Sme malé čiastočky Boha a časť sa nikdy nemôže stať celkom, iba ak sa od celku oddelí. No nový celok je neúplný, maličký, slabý a nedokonalý. Ako keď prst oddelíme od tela, načo je to dobré? Rovnako keď sa duše oddelia od Boha, načo je to dobré? Keď si chce prst užívať nezávisle na tele, je to smiešne. Rovnako smešne je, keď si chcú čiastočky Boha užívať nezávisle od Boha a hrať sa na Pánov. V skutočnosti je Pán iba jeden. Keď chcú byť páni viacerí, musia byť zahalení ilúziou. Ilúziou hmotného sveta, kde sa duše, ktoré závidia Bohu, môžu hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov. Môžu si užívať koľko chcú. Ale na vlastnú zodpovednosť. Problém je, že takzvané užívanie si v hmotnom svete je založené na vykorisťovaní. Aby sme získali hmotný pôžitok, musíme niekoho, alebo niečo vykoristiť, bezohľadne využiť vo svoj prospech. A tak ľudia zabíjajú zvieratá vo veľkom, aby si pochutnali na ich mäse. Ničia prírodu. Využívajú jeden druhého pre sexuálny pôžitok. Na začiatku je tento pôžitok ako nektár, ale neskôr sa mení na jed a vykorisťovači trpia následkami svojich bezbožných činností. Takzvaná láska sa mení na nevraživosť a div, že sa bývalí milenci nepozabíjajú navzájom. Choroby spôsobené nadmerným jedením mäsa tiež nie sú moc príjemné. A to, čo čaká ľudstvo za vykorisťovanie prírody, je otázne… zemetrasenia, záplavy, výchrice, horká, shuchá a iné pohromy.

Vidíme, že za hmotný pôžitok sa nám dostáva len utrpenie. Jednaním v nevedomosti nikdy nedosiahneme šťastie. Považovaním sa za pánov, ovládateľov a požívateľov a jednaním podľa toho dosiahneme v konečnom dôsledku len utrpenie. Aby sme získali skutočné šťastie, musíme získať poznanie ako na to. Toto poznanie nám dáva Krišna v Bhagavad-gíte. Bhagavad-gíta, taká, aká je, ktorú preložil zo sanskritu do Angličtiny veľký svätec Šríla Prabhupáda, nám dáva návod ako žiť a ako nežiť aby sme boli šťastní. Dáva nám hlboké poznanie o vlastnom ja – o duši, o Bohu, o našom vzťahu s Bohom a o činnostiach, ktoré sú pre nás ako dušu prospešné a o činnostiach, ktoré prinášajú bolesť a utrpenie. Kto jedná na základe poznania z Bhagavad-gíty, má dvere ku šťastiu dokorán otvorené. Je šťastnejší a šťastnejší a stále menej ho láka hmotný zmyslový pôžitok. Z mnohých ľudí, ktorí nasledujú učenie Bhagavad-gíty, sa stali veľkí svätci.

“Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí.” – Bhagavad-gíta 2.59

Výnimočnosť Bhagavad-gíty je, že poznanie v nej obsiahnuté platí dodnes, aj keď Bhagavad-gíta bola vyslovená a spísaná pred 5000 rokmi. Je to preto, lebo Bhagavad-gíta obsahuje poznanie, ktoré sa nemení. Duša je večná, Boh je večný a náš vzťah s Ním je takisto večný. Bhagavad-gíta vysvetľuje Sanátana Dharmu – večné náboženstvo duše. Človek môže počas života prejsť viacerými náboženstvami. Z kresťana sa môže stať moslim, z moslima kresťan, alebo žid, alebo dokonca ateista. Ale náboženstvo duše nemožno zmeniť. Tak, ako vlastnosť cukru (dharma) je sladkosť, dharma soli je slanosť, tak je dharma duše večný služobník Boha. A túto dharmu nemožno zmeniť na rozdiel od náboženského vierovyznania. Preto Krišna v Bhagavad-gíte hovorí:

sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ

Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.” – Bhagavad-gíta 18.66

To znamená prijať skutočnú dharmu, skutočnú vlastnosť duše služobníka Boha. Iba tak môže byť duša šťastná. Pokiaľ si duša o sebe myslí, že je pánom, ovládateľom a požívateľom a snaží sa vykorisťovať hmotnú prírodu pre svoj prospech, dočasný pôžitok, takýmto jednaním vytvára následné utrpenie. Nemožno dosiahnuť šťastie vykorisťovaním hmotnej prírody. Aj keď sa o to mnohí vo svojej nevedomosti neustále snažia, dosahujú nešťastie a neúspech. Je to márna snaha. Snaha materialistov o šťastie je zmarená vyššou mocou. Rodenie sa, starnutie, choroby a smrť sú nám vnútené. Aj keď sa moderná veda snaží zmierniť choroby a zastaviť starnutie a smrť, vynárajú sa stále nové choroby a večnosť takýmto spôsobom nedosiahnu, pretože povaha hmoty je, že hmota degraduje – vzniká, mení sa a zaniká.

Bhagavad-gíta nás učí o našej skutočnej identite – že sme večná duša, ktorá nemôže byť nijak zničená:

“Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.” – BG 2.20

“Dušu nikdy nemožno žiadnou zbraňou rozťať na kúsky, spáliť ohňom, premočiť vodou či vysušiť vetrom.” – BG 2.23

“Individuálna duša je nezničiteľná, nerozpustná a nemožno ju ani spáliť, ani vysušiť. Je trvalá, všadeprítomná, nemenná, nehybná a večne rovnaká.” – BG 2.24

Poznanie o duši sa nám spočiatku môže zdať príliš teoretické. A teoretické ostane, kým nezačneme jednať ako duša. Kým nezačneme uplatňovať v praxi poznatky z Bhagavad-gíty, bude to pre nás stále teória a otázka viery. Avšak každý, kto získa skúsenosť vďaka uplatneným poznatkom v praxi, získa poznanie a už nemusí len veriť, alebo neveriť. Bhagavad-gíta taká, aká je ponúka vedecký proces sebarealizácie, vďaka ktorému môže každý získať skúsenosť a zistiť ako sa veci majú. Nemusí len slepo veriť. A to je úžasné.

Tisíce a milióny ľudí praktizujúcich poznanie z Bhagavad-gíty majú osobnú skúsenosť s touto vedou sebarealizácie. A čo vy? Chcete mať skúsenosť, alebo vám stačí len veriť, alebo neveriť?

Bhagavad-gíta online: https://vedabase.io/sk/library/bg

Pozriete sa bližšie na Bhagavad-gítu taká, aká je? Dajte vedieť v komentároch.

Haré Krišna

Ako som našiel svoju duchovnú cestu

Hovorí sa, že kto hľadá, nájde. Ja som nehľadal a predsa som našiel niečo, o čom sa mi ani nesnívalo. Prišlo to ku mne nečakane ako blesk z jasného neba. Jedného dňa som na ulici stretol mnícha z Hare Krišna, zobral si od neho knihu Šrímad Bhágavatam, ktorej som nakoniec vôbec nerozumel. Asi o mesiac som stretol iného mnícha a zobral si od neho ďalšie knihy s nádejou, že budú aspoň trochu zrozumiteľnejšie – Bhagavad-gítu, knihu Krišna a životopis svätca Šrílu Prabhupádu.

sankirtan-prabhupad-bhavan

Keď som o niekoľko mesiacov stretol ďalšieho mnícha, tentokrát už tretieho, povedal som mu, že mám od nich kníh dosť a nestíham ich čítať. Tak ma aspoň pozval na program pre verejnosť, ktorý robia v chráme každú nedeľu o 14:00.

IMAG0031

O tom ako prebieha program v chráme Hare Krišna som písal článok “Hare Krišna“. Program a spoločnosť oddaných sa mi tak zapáčili, že som začal chodiť na program aspoň raz za mesiac keď som ostával v Brne cez víkend. Načúval som logickej filozofii a argumentom na prednáškach z Bhagavad-gíty a všetko dávalo dokonalý zmysel. Boli spomenuté odpovede na otázky ako: “Kto som?”, “Kto je Boh?”, “Ako môžem byť skutočne šťastný?” a veľa ďalších. Všetko mi to do seba začalo zapadať ako puzzle. Už vtedy som cítil nemalé sympatie so životným štýlom mníchov a bola vo mne túžba aspoň vyskúšať žiť ako mních – bez peňazí, bez starosti o jedlo, strechu nad hlavou, ošatenie a mať čas na duchovné činnosti.

Ako som sa pravidelne združoval s oddanými na nedeľných programoch, začal som viac a viac chápať a preciťovať hĺbku a vážnosť uečnia Hare Krišna a začal som aj zo zvedavosti každý deň recitovať Hare Krišna mahá-mantru na ruženci. Chcel som vedieť aký to má účinok. A už po pár mesiacoch som pocítil na vlastnej koži prvé účinky. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Vďaka vegetariánskej hostine na nedeľnom programe som pochopil, že vegetariánska strava môže byť oveľa pestrejšia a chutnejšia ako mäsitá a že nepotrebujeme zabíjať zvieratá, aby sme sa nasýtili. Navyše vegetariánska a vegánska strava je pre zdravie človeka oveľa prospešnejšia ako mäsitá. A tak som začal objavovať vegetariánsku kuchyňu a prestal podporovať zabíjanie zvierat pre mäso. Pri mojom poslednom mäsitom jedle som si plne uvedomoval čo strkám do úst a nebolo to už ani chutné ani príjemné.

Úryvok z knihy - Cesta domov
Úryvok z knihy – Cesta domov

Život v chráme

Približne o rok nato, čo som začal navštevovať chrám, sa vo mne vyvinula silná túžba vyskúšať si život v chráme. Dozvedel som sa, že o pár mesiacov sa na farme Nová Ekačakra koná trojmesačný vzdelávací kurz o védskej kultúre “Bhakta program” a ja som túto možnosť s radosťou využil. Píšem o tom v článku “Ako sa stal z programátora mních“.

V chráme sa mi tak zapáčilo, že som tam žil 9 mesiacov. Potom som si našiel priateľku a odišiel z chrámu žiť k nej s nádejou, že všetko bude krásne. Nebolo. Oddaní mi aj vraveli, že to nebude také krásne ako si predstavujem, ale ja som im neveril. Potreboval som si to zažiť na vlastnej koži. Po odchode z chrámu (v máji 2017) som prestal som praktikovať vedomie Krišnu, nemal som vôbec spoločnosť oddaných a úplne som zabudol na Krišnu. Nakoniec bol tento vzťah mojou najväčšou životnou skúškou a naučil som sa naozaj veľmi veľa o (nefunkčných) vzťahoch a tiež o sebe. Vzťah trval našťastie len 6 mesiacov a po rozchode som mal čas uvedomiť si veľa vecí o sebe. Bola to skúsenosť, ktorou som si musel prejsť, aby som postúpil na svojej duchovnej ceste. Bez nej by som nebol tým kým som a tam kde som.

Cestovanie

Po rozchode som sa rozhodol vycestovať do Thajska, na Bali a do Indie, aby som prišiel na iné myšlienky. Moje srdce bolo zo vzťahu a z rozchodu totálne dobité a bol som totálne nešťastný. Vďaka cestovaniu som spoznal veľa zaujímavých ľudí a začal sa pomaly dávať dokopy. V Thajsku som navštívil desiatky buddhistických chrámov v mestečku Chiang Mai a bol som z toho úplne unesený.

elfoslav-a-buddha

IMG_20180114_114047

IMG_20180120_124235

Aj keď som zabudol na Krišnu, stále ma duchovno priťahovalo.

Po mesiaci v Thajsku som sa musel presunúť do ďalšej krajiny, pretože mi vypršali víza. Tou krajinou bola Indonézia a v nej malebný ostrov Bali.

IMG_20180218_201436 IMG_20180222_160544IMG_20180217_161236

Na Bali bolo bežné vidieť na každom kroku hinduistické kamenné chrámy a domácich s obetinami pre Brahmu, Šivu, Višnua, alebo Ganéša. Indonézia je prevažne moslimská, ale na Bali je 90% hinduistov. Bali je malinké a tak som za 3 týždne precestoval skoro celý ostrov. Po tomto cestovaní som mal pocit, že blúdim bezcielne. Začal som opäť hľadať niečo hlbšie. Zhodou okolností sa v tom období konala slávnosť “Gaura purnima” – oslava príchodu pána Chaitanyu. A tak som sa jej zúčastnil v jednom zo štyroch ISKCONských chrámov na Bali.

IMG_20180302_180140IMG_20180302_225944 (copy)

Domáci ma prizvali, aby som sa posadil vedľa muzikantov, ktorí viedli kírtan – spievanie svätých mien. Keď som započul Hare Krišna mahá-mantru, zrazu ma premohla hlboká ľútosť. Taká ľútosť ako nikdy v živote. “Krišna, veď ja som na teba ÚPLNE zabudol!“, ozvalo sa mi v myšlienkach. Uvedomil som si, že celý ten čas som žil v úplnom zabudnutí na Krišnu! Mal som čo robiť, aby som udržal slzy na úzde. Lomcovali mnou veľmi silné emócie. V tom okamihu mi bola v srdci vyjavená moja cesta: “Tvoja cesta je bhakti – cesta odanosti.” Cítil som, že keď budem kráčať touto cestou, budem šťastný a ľudia okolo mňa tiež.

Od momentu keď som prvýkrát stretol mnícha z Hare Krišna ubehli 3 roky. Na začiatku som si prešiel fázou nadšenia, ktoré prerástlo až do fanatizmu a neskôr to skončilo úplným zabudnutím na Krišnu, ktoré trvalo takmer rok. Po tomto zabudnutí som si povedal, že už nikdy nechcem zabudnúť na Krišnu, lebo môj život a môj charakter bez Neho bol veľmi zlý. Stal sa zo mňa totálny materialista, pre ktorého boli peniaze a majetok to najdôležitejšie. A tak som Krišnovou milosťou o všetky peniaze a majetok neskôr prišiel, aby som sa znovu mohol odovzdať. Ale to už trošku predbieham.

Po mesiaci na Bali som sa dostal do dlho očakávanej Indie. Keď som priletel na letisko v Chennai, pocítil som, že som doma a bol som veľmi nadšený. Už na letisku som videl sochy Ganéša, Višnua, Krišnu a Šivu a cítil neskutočnú vďačnosť, že tu môžem byť. Cítil som, že India je môj skutočný domov a v Európe som len na dlhej návšteve.

IMG_20180311_023943 IMG_20180311_024202

India dýchala duchovnou atmosférou. Keď som vkročil na územie Indie, hneď mi v hlave hrala Hare Krišna mahá-mantra. Všade kravy, pestrofarebne oblečení ľudia, pre ktorých bolo duchovno súčasťou každodenného života.

IMG_20180311_100508 (copy)

Moja prvá zastávka v Indii bola turistická destinácia pre Indov aj západniarov – Goa. Goa mi dala veľa pekných známostí a zážitkov, ale aj jeden, ktorý bol pre mňa osudný. Po troch týždňoch v Goe som sa chcel posunúť na sväté miesta ako Govardhan Eco Village, Varanasi, Vrindavan a Rishikesh. Lenže ešte som netušil, že moja púť v Indii čoskoro nečakane skončí.

Pár dní pred plánovaným odchodom do Govardhan Eco Village som narazil na skupinku podvodníkov, ktorí sa hrali na dobrých priateľov, získali si moju dôveru a potom ju rafinovaným spôsobom zneužili a ja som sa ocitol takmer úplne bez peňazí späť v Európe. Za svoju hlúposť, chamtivosť a naivitu som prišiel o všetky úspory, ktoré som mal. Dokonca som sa zadĺžil, ale to nie je až také podstatné. Podstatné bolo to, čo som sa mal z toho naučiť. Bola to lekcia, ktorá ma mala naučiť, že nemám príliš hromadiť hmotné bohatstvo a hľadieť ďaleko do budúcnosti, pretože môžem o všetko zlomkom sekundy prísť. A tiež nemám byť naivný a dať si pozor komu dám svoju dôveru. Neveriť cudzím ľuďom, ktorí sa vydávajú za milých “priateľov”. Bol som naivný a za svoju naivitu som tvrdo doplatil, ale táto lekcia ma posunula zase míľovými krokmi vpred.

Tak mi dala Matka India rodičovskú lekciu a rozmýšľal som čo budem robiť ďalej. Ocitol som sa opäť na Slovensku a zatiaľ som žil u rodičov, ktorí mi vždy pomohli keď som to potreboval za čo som im nesmierne vďačný. Nechcel som už programovať a zistil som, že ma celkom baví šoférovať. Tak som si hľadal prácu ako šofér. Dva týždne po mojom návrate z Indie sa konala na Novej Ekačakre slávnosť príchodu Nityanandových padukov (sandálov) pri príležitosti zbierky na Védske planetárium v Mayapure.

Od svojho odchodu z chrámu som takmer rok nebol v chráme Hare Krišna okrem tej jednej návštevy na Bali. Tak som si povedal, že prídem pozrieť na slávnosť. Na slávnosti som sa dozvedel, že hľadajú zrovna rozvozcu obedov pre vegetariánsku reštauráciu Góvinda. Chcel som síce jazdiť skôr dlhšie vzdialenosti ako kuriér ale aj toto bola celkom lákavá príležitosť. Nechal som si to prejsť hlavou a nakoniec som túto ponuku prijal a stal sa zo mňa rozvozca obedov a žil som opäť v chráme. U rodičov sa mi už nechcelo byť a tak som znova prijal útočisko v chráme. Tak som sa vlastne dostal tam, kde som bol pred svojim odchodom z chrámu. Krišna ma opäť zavolal k sebe rafinovaným a nečakaným spôsobom.

Späť v chráme

Od roku 2018 žijem opäť chrámovým životom snažiac sa rozvíjať vedomie Krišnu. Niekedy to ide ľahšie, inokedy ťažšie, ale už niet cesty späť. Nevidím zmysel v materialistických činnostiach, ktoré prinášajú chvíľkový pocit šťastia a následné nemalé problémy a utrpenie.

bhakta-program

Keď vidím ľudí ako sa snažia byť šťastní bez hlbšieho duchovného poznania, je mi ich ľúto. Mnohí z nich trpia a mnohí z nich ešte ani len netušia aké utrpenie ich čaká – choroby, starnutie, smrť blízkych a nakoniec vlastná smrť. Všetko, o čo sa celý život snažili, budú musieť zanechať. Prídu o všetko, čo považovali za zmysel života – o rodinu, peniaze, kariéru, aj o možnosť napĺňať si svoje materialistické túžby. Smrť zoberie všetko, o čo sa materialistický človek celý život usiluje. A načo je to dobré? Načo je dobré snažiť sa o niečo, o čo aj tak nakoniec prídem? Veď to je čisté šialenstvo, úplná nevedomosť. A ľudia v tejto nevedomosti žijú a ženú sa za touto fatamorgánou dúfajúc, že tak budú šťastní. Ale nakoniec zakúšajú aj tak nechcené utrpenie. Prečo? Lebo nevedia čo prináša skutočné šťastie a čo im prinesie utrpenie. O tom učí Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam.

Bhagavad-gítu a Šrímad Bhágavatam študujem od roku 2016 a môžem povedať, že jasne zodpovedajú všetky otázky ohľadne zmyslu života. Štúdiom Bhagavad-gíty teoreticky a hlavne prakticky je možné zbaviť sa veškerého utrpenia, očistiť svoje vedomie, pochopiť čo máme a čo nemáme robiť a dosiahnuť skutočné šťastie. Toto šťastie pramení z duchovnej úrovne a tak nezávisí na externých materiálnych okolnostiach. Mnohí ľudia sa usilujú o toto šťastie materialistickými činnosťami, ale takýmto spôsobom ho nemôžu dosiahnuť, pretože výsledkom materialistických činností sú mnohé ťažkosti. Chceme šťastie, ale prichádza nešťastie. Prečo? Len preto, lebo nevieme čo máme a čo nemáme robiť. Bhagavad-gíta nás učí čo máme a čo nemáme robiť, aby sme dosiahli skutočné šťastie.

Ak by niekto chcel Bhagavad-gítu, kľudne mi napíšte: tom.hromnik@gmail.com

Sľubujem Vám, že Bhagavad-gíta vám zmení život. Ak by ste nerozumeli Bhagavad-gíte, môžem poslať jednoduchšie knihy na čítanie ako je Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie, Život pochádza zo života, Návraty – náuka o reinkarnácii.

Tieto knihy je možné nájsť tiež online na: https://vedabase.io/cs/

Len keď pochopíme aký je skutočný zmysel ľudského života, len vtedy ho môžeme naplniť.

O skutočnom zmysle života píšem v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Nie je to tak ťažké pochopiť, no aj tak to mnohí nechápu, pretože majú stále vieru v to, že získajú šťastie materialistickými činnosťami. Túto vieru som mal donedávna aj ja, ale konečne som pochopil, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Prajem každému, aby to pochopil tiež.

Haré Krišna

Náš jediný problém

Čelíme veľa problémom ako sú znečistenie prírody, vojny, chudoba, náboženské konflikty, korupcia vlády, kriminalita,… Všetky tieto problémy pramenia z jedného jediného problému.

Znečistené vedomie

Znečistené prostredie je len ukážkou znečisteného vedomia. Chamtivosť, chtíč, hnev, závisť, nenávisť, vojny, chudoba, kriminalita, náboženské konflikty,… to všetko pramení zo znečisteného vedomia. Znečistené vedomie je jediný problém a zároveň príčina všetkých ostatných problémov. Keď popracujeme na očistení nášho vedomia, všetky ostatné problémy zmiznú.

Človek s čistým vedomím nechce viesť vojny, nechce nikoho vykorisťovať, nechce nikomu ubližovať, chce so všetkými vychádzať dobre, správa sa ku všetkým milo a slúži im.

Naopak človek so znečisteným vedomím je veľmi chtivý, chamtivý, hnevlivý, závistivý, nenávistný, nespráva sa pekne, nikomu nechce slúžiť a chce, aby bolo slúžené jemu.

Čím je vedomie znečistené?

Je to práve chamtivosť, chtíč, hnev, závisť, nenávisť a ďalšie nepekné vlastnosti, ktoré následne vedú k nepokojom v spoločnosti, k znečisteniu prostredia a mnohým ďalším problémom.

Rôzne učenia

Existujú mnohé učenia a náboženstvá, ktoré učia morálnym zásadám a láskyplnému žitiu. Ktoré je to správne? Všetky, ktoré učia o láske, pokore, mieri atď. Samotné tieto učenia ako kresťanstvo, judaizmus, Hare Krišna, Buddhizmus sú veľmi pekné. Ale to, ako ako žijú takzvaní nasledovníci týchto učení už často pekné nie je. Takzvaní nasledovníci vodu kážu a víno pijú. Reči majú plné lásky, ale sami láskyplne nežijú. Nie všetci, ale možno väčšina nežije podľa toho, čo v skutočnosti vyznáva. A to je ďalší problém.

Myslieť si aký som pekný kresťan, buddhista, žid, oddaný Krišnu, moslim, ale sám nemám pred svojim prahom pozametané. Sám nenasledujem to, čo hlásam. Našli by sme mnohých takých.

Nestačí len vyhlasovať, že som kresťan, moslim, hindu, žid,… treba podľa toho jednať! Potom bude všetko v poriadku. Potom môže nastať mier na zemi a očista vedomia.

Pokiaľ neprijmeme proces očisty vedomia, ako môžeme očakávať mier a lásku, ktoré pochádzajú z čistého vedomia?

Takmer každý má znečistené srdce chtíčom, závisťou, chamtivosťou, hnevom, alebo nenávisťou a takto očakáva mier a lásku? To nie je možné.

Najskôr je nutné podstúpiť proces pre očistu vedomia. Potom je možné zakúšať vo svojom živote mier a lásku. Čím viac toto zakúša viac jednotlivcov, tým viac sa aj spoločnosť formuje týmto smerom. Ak však jednotlivci majú znečistené vedomie, aj spoločnosť podľa toho vyzerá. Všade samé krčmy, alkohol, drogy, prostitútky, nevestince, hracie automaty, bitúnky, odpadky… a v takomto prostredí chcú ľudia vytvoriť lásku a mier?

Krajšie vedomie, krajšia spoločnosť

Bohužiaľ dnešná spoločnosť je veľmi degradovaná. Ale je možné to zmeniť. Mnohí si myslia, že zmena musí prísť zhora, od politikov, od vodcov tejto spoločnosti. No zmena nenastane len rôznymi príkazmi a zákazmi. Aj keď je niečo zakázané, aj tak sa to deje pretože ľudia to chcú robiť.

Kľúčom k úspechu je správne vzdelanie a vedenie ľudí. Mnohí ľudia sú tak zfrustrovaní, že už neveria nikomu a ničomu a od nikoho nechcú prijať vedenie a autoritu. Dokonca aj učitelia v škole strácajú svoju autoritu. Čiže vynútenie niečoho skrze autoritu je stále ťažšie a ťažšie. Ľudia si chcú robiť čo chcú ako chcú.

Preto najlepšie ako viesť ľudí je ísť príkladom a inšpirovať ich. Ak budú ľudia inšpirovaní, budú chcieť prirodzene nasledovať a učiť sa od tých, v ktorých vidia svoj vzor.

Ak chceme krajšiu spoločnosť, najskôr musíme popracovať na sebe a na svojom živote, aby sme boli pre druhých inšpiráciou aby aj oni mohli na sebe začať pracovať.

DCIM100MEDIA
Farma Hare Krišna v Abranovciach (http://ekacakra.sk/)