Archívy kategórie: duchovno

Svet bez Krišnu a s Krišnom

Sú dva svety. Jeden bez Krišnu, druhý s Ním. Dnes drvivá väčšina ľudí žije vo svete bez Krišnu. Nevedia kto je Krišna. Aj keď to kedysi vedeli, úplne na Neho zabudli a vystriedali potešenie z Krišnovej spoločnosti za uspokojovanie svojho zmyslovéh pôžitku. Chceli si vyskúšať aké je to byť Bohom – ovládateľom. A keďže v duchovnom svete môže byť Boh len jeden, vytvoril akési ihrisko pre tých, ktorí chcú byť ako On – vytvoril hmotný svet, kde sa môže hrať každý na boha. A práve svet, kde sa takmer každý hrá na boha je svet bez Krišnu. Je to svet, v ktorom žijeme dnes. Môžeme vidieť aké to má následky.

Svet bez Krišnu

Zopár obrázkov ilustruje súčasnú situáciu lepšie ako tisíc slov.

UPOZORNENIE: Nasledujúce obrázky nie sú vhodné pre citlivé povahy a deti. Sú to totiž autentické obrázky súčasnej spoločnosti a obsahujú aj krv a vraždu. Slabším povahám odporúčam tieto obrázky radšej preskočiť.

Vaječný priemysel – Kohúty nie sú potrebné, tak ich krátko po vyliahnutí pomelú zaživa…

Všetko utrpenie a chaos pochádza zo zabudnutia na Boha.

So zabudnutím na Boha prichádzajú všetky možné pohromy – vojny, násilie, vraždy, sebectvo, pýcha, klamstvo,… brat brata je schopný okradnúť, oklamať, či zabiť.

No však ten, kto má s Bohom rozvinutý osobný vzťah, tomu ani len nenapadne vykonať nejaké svinstvo na druhých ani na sebe, pretože jeho charakter má veľmi blízko k božiemu charakteru.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Svet s Krišnom

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o 13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o

Svet s Krišnom je svet plný farieb, lásky,  šťastia, pohostinnosti, oddanosti, nesebectva, pokory, súcitu, skromnosti, čistoty,… svet, v ktorom by chcel každý žiť. Ale nežije, pretože zabudol na Krišnu…

Pokiaľ zabudneme na Boha a sami sa staváme do pozície ovládateľa, vzrastá v nás pýcha,  závisť, chamtivosť, sebectvo, hnevlivosť, ľahostajnosť a ďalšie nepekné vlastnosti. A to vytvára nepekný svet aký sme mohli vidieť vyššie na obrázkoch. Jedine uvedomenie si svojej pozície voči Bohu a svojho vzťahu s Ním môže vytvoriť dokonalý charakter jednotlivca. A keď bude spoločnosť zložená z takýchto jednotlivcov, na Zemi môže byť raj.

Lenže keď vo svete prekvitá bezbožnosť a pokrytectvo, bude tu stále veľké utrpenie a veľa problémov.

Čo s tým?

Riešením je snažiť sa dosiahnuť čo najbližší vzťah s Bohom, čo najlepší charakter a byť príkladom pre ostatných. Tiež je veľmi dôležité šíriť poznanie o Bohu medzi čo najviac ľudí, aby aj oni mohli rozvinúť vzťah s Bohom, stať sa lepšími ľuďmi a pomôcť vytvoriť lepšiu spoločnosť. Preto si veľmi cením všetkých, ktorí šíria poznanie o Bohu a nenechávajú si ho len pre seba.

Hare Krišna 🙏

Praktiky falošných guruov

Sľúbené osvietenie, dané sexuálne zneužitie. Aj tak končia príbehy mnohých, ktorí boli v nádeji osvietenia zneužití ich guruom. V histórii môžeme nájsť mnohé prípady sexuálneho zneužívania žiakov guruami.

Existuje niekoľko varovných signálov, ktoré odhaľujú falošných guruov. A nemusia to byť zrovna sexuálni maniaci, ale môžu mať iné defekty.

Avatár, inkarnácia

Prvý a najväčší výstražný signál falošného gurua je ten, že sa vydáva za inkarnáciu Boha, poloboha, alebo iného veľkého známeho svätca.

Rozdiel medzi falošným a pravým guruom je ten, že pravý guru je tak pokorný, že by sa nikdy nepovažoval za inkarnáciu Boha, poloboha, alebo slávneho svätca a ani by sa tak nenechal označovať svojimi žiakmi. Napriek tomu sú žiaci, ktorí svojich guruov považujú za inkarnáciu a guruovia sa tak nechávajú uctievať. V tomto prípade je veľké riziko, že guru bude svoju pozíciu zneužívať.

Osvietenie a mystické schopnosti

Guru, alebo jeho žiaci tvrdia, že guru je osvietený, prípadne že má mystické schopnosti. Môže to tak byť, ale aj nemusí. Mystické schopnosti ešte nezaručujú čistotu úmyslu, ani osvietenie. Mystické schopnosti majú aj démoni… To, že niekto o sebe vyhlási, že je osvietený, ešte neznamená, že je. Ani to, že to o ňom vyhlasuje niekto iný. Za osvietenú bytosť hovoria činy, nie slová.

Treba sa v prvom rade pozerať čo guru robí nie len na verejnosti, ale aj v súkromí. V jeho súkromí sa dá totiž odhaliť oveľa viac ako keď sa prezentuje na verejnosti, kde sa môže veľmi ľahko hrať na krásnu bytosť. Lenže málokto vidí do súkromnia gurua, častokrát ani jeho žiaci.

Sladké slová

Falošný Guru hovorí svojim žiakom presne to, čo chcú počuť. Ak by im hovoril niečo iné, čo by sa im nepáčilo, veľa z nich by ho nenasledovalo. Falošní guruovia majú veľa nasledovateľov práve preto, že vedia veľmi dobre žonglovať so slovíčkami a rozprávať sladké slová.

Profesionálny manipulátor

Falošný guru vie perfektne zmanipulovať svojich stúpencov. Nie len aktuálnych, ale aj potencionálnych. Dokáže ich tak zmanipulovať, aby uverili, že je inkarnácia Boha, že má také, či onaké mystické schopnosti a aby ho milovali a uctievali. Niektorí guruovia na to používajú mágiu a mystické schopnosti, iní len manipulatívne techniky.

Ponúka osvietenie za peniaze

Osvietenie je lákavá ponuka. Problém je, že túto ponuku ponúkajú mnohí falošní guruovia a oháňajú sa ňou veľmi obratne. Dokážu nalákať nemalé množstvo ľudí aj keď si za ponúknuté osvietenie vypýtajú nemalé množstvo peňazí. Mnohí si tak myslia, že za peniaze si kúpia osvietenie a guruovu milosť.

Predražené učenie

Ďalší zo znakov falošného gurua je, že za svoje učenie si pýta nehorázne peniaze. Istý guru si za zasvätenie jedného žiaka pýta 10 000 dolárov a má nemalé množstvo žiakov po celom svete.

Ohuruje bohatstvom a krásou

Kto by chcel mať gurua, ktorý vyzerá ako chudák? Nie je lepšie mať gurua, ktorý vyzerá dobre, sedí so zlatým trojzubcom na zlatom kresle v zlatom oblečení? Neohúri to masy ľudí? Alebo gurua, ktorý si za peniaze svojich stúpencov nechal vybudovať svoje luxusné sídlo, ktoré ohuruje jeho návštevníkov…

Ukradnuté učenie

Falošný guru je taký prefíkaný, že je schopný kopírovať učenie iných guruov a vydávať ho za vlastné.

Sexuálne zneužívanie

Ak narazíš na falošného gurua a vyviazneš bez sexuálneho zneužívania, si z tých šťastnejších. Mnohí žiaci falošných guruov sú obete sexuálneho zneužívania za účelom osvietenia. Falošní guruovia majú svoje praktiky ako svojich žiakov a žiačky prinútiť k pohlavnému aktu. Úplne oddaní žiaci a žiačky majú absolútnu dôveru vo svojho gurua a tak veľmi ľahko uveria guruovi, že im dá osvietenie cez sexuálne spojenie.

Je veľmi ťažké usvedčiť falošných guruov zo sexuálneho zneužívania. Keď žiaci prídu na to, že to nie sú bežné praktiky a boli zneužití, tak sa môžu za to veľmi hanbiť a nikomu o tom nepovedia. A tí, ktorí sa aj opovážia o tom prehovoriť, tým vyhrážajú zabitím, alebo ich jednoducho zdiskreditujú, že si vymýšľajú a hotovo.

Na druhej strane guru môže byť terčom falošných obvinení. Aj to sa stáva.

Obvinenia

Aj keď sú falošní guruovia právom obvinení zo sexuálneho zneužívania, len sa ďalej usmievajú, pretože im to prakticky nemajú ako dokázať. Ďalej si užívajú svoju nedotknuteľnosť a manipulujú so svojimi žiakmi kým sa nazbiera dostatočné množstvo dôkazov a svedkov.

Ako nepodľahnúť falošnému guruovi

Je dobré vedieť ako rozoznať falošného gurua od pravého. Píšem o tom v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Šríla Prabhupáda vo svojej knihe “Cesta sebarealizácie” hovorí:

Písma nariaďujú, že predtým, než prijmeme gurua, skúmame ho starostlivo, aby sme zistili, či sa mu môžeme odovzdať. Nemali by sme zrazu prijať gurua z fanatizmu. To je veľmi nebezpečné.

[Cesta sebarealizácie, kapitola 2]

Ďalej vo význame verša Šrímad Bhágavatam 6.5.16 vysvetľuje:

V tomto věku Kali je bohužel mnoho falešných guruů, kteří svým žákům předvádějí různá kouzla, a mnoho hloupých žáků si přeje tato kouzla vidět za účelem hmotného prospěchu. Tito žáci nemají zájem praktikovat duchovní život, a dostat se tak z temnoty nevědomosti.

Buďte prosím pri výbere gurua opatrní a nenaleťte hneď prvému, ktorý vás zaujme. Preskúmajte si podrobne a kriticky jeho minulosť a prítomnosť. Spoznajte bližšie gurua a jeho činnosti. Spoznajte jeho žiakov a pozorujte ako sa správajú, čo robia. Vyviňte prirodzenú náklonnosť ku guruovi a neupadnite do fanatického uctievania nejakého podvodníka, ktorý o sebe vyhlasuje, že je guru.

Veľa šťastia, triezvosti a úprimnosti prajem!

Odporcovia a priaznivci Hare Krišna

Všimol som si 2 tábory ľudí – priaznivcov a odporcov hnutia Hare Krišna. Mnohí odporcovia ma majú za fanatika a hlupáka pretože mám iný pohľad na život a snažím sa nasledovať pokyny Šrílu Prabhupádu, duchovného učiteľa, ktorý toto hnutie založil. Tieto pokyny zanechal v Medzinárodnom hnutí pre vedomie Krišnu – ISKCON a vo svojich knihách – “Bhagavad-gíta taká, aká je“, “Šrímad Bhágavatam“, “Nektar oddanosti”, “Cesta sebarealizácie”, “Vedecké poznanie duše”, “Cesta za poznáním“,…

Odporcovia

Odporcovia väčšinou nečítali tieto knihy, nevedia o čom sú a vyjadrujú sa o niečom, o čom v podstate nič nevedia. Majú len nejaké domnienky. To nie je príliš múdre. Aj keby čítali, tak aj tak úplne nevedia o čom je vedomie Krišnu, pretože na pochopenie hĺbky učenia je potrebné dosiahnuť určitý stupeň vedomia. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Aj keď odporcom vysvetľujem stále dokola to isté, nie sú schopní to prijať, pretože sa stavajú do role tých, ktorí vedia lepšie. Takéto postavenie nie je vôbec vhodné na získanie poznania. Žiak musí byť v prvom rade pokorný a chcieť načúvať poznanie od skúsenejších (v danej oblasti). Mnohí ľudia sú v duchovnom živote na úplnom začiatku a mnohí ešte ani nezačali a myslia si, že budú schopní svojou inteligenciou pochopiť pokročilú duchovnú literatúru. No nebudú. Je to ako keby sa snažili pochopiť pokročilú matematiku bez pochopenia základov. Oddaní Krišnu a priaznivci Hare Krišna si tento fakt uvedomujú a prijímajú poznanie od duchovného učiteľa krok za krokom, aby pokročili v duchovnom živote.

Porozumenie

Aby mohlo dôjsť k porozumeniu, nemôže byť prítomný odpor. Ľudia cítia odpor z rôznych dôvodov. Väčšinou tento odpor pochádza zo sklamania a následnej nedôvery. Odpor je akýsi obranný mechanizmus, aby sa človek už viac nesklamal. Mnohých sklamali ľudia, alebo náboženské spolky a na základe tohoto sklamania potom súdia ostatných ľudí a iné náboženské spolky. Vytvorili v sebe akúsi bariéru. A kvôli tejto bariére odporu nedokážu prijať určité veci aj keď dostávajú kopec rozumných vysvetlení. Aby mohlo dôjsť k porozumeniu, je potrebné túto bariéru odporu zbúrať.

Chápem, že mnohí ľudia nedôverujú náboženstvám keď počuli o toľkých náboženských škandáloch. Aj ja som bol kvôli tomu anti-nábožensky založený a mal som v sebe odpor. Ale tento odpor prelomilo pochopenie o čom skutočné náboženstvo je. Tento odpor prelomilo vysvetlenie Šrílu Prabhupádu v knihách “Vedecké poznanie duše” a “Cesta sebarealizácie” a tiež spoločnosť oddaných, vďaka ktorým som pochopil, že náboženstvo nemusí byť len slepá viera, ale krásny praktický proces uplatniteľný v každodennom živote. Od oddaných Krišnu som sa naučil ako praktikovať základy vedomia Krišnu a vďaka praktickej skúsenosti som získal hlbšie pochopenie o čom to celé je a chuť zisťovať viac. Zistil som, že kým ľudia ostávajú len pri teórii a nevyskúšajú praktickú časť, pochopia len veľmi malú časť teórie, alebo dokonca vôbec nič ako tomu bolo u mňa s Bhagavad-gítou.

Priaznivci

Priaznivci sú na rozdiel od odporcov ochotní dozvedieť sa viac a nestavajú sa do role tých, ktorí vedia viac. To je správny postoj k získaniu poznania. Čo len my vieme o duchovnom živote keď sme boli vychovávaní viacmenej v materialistickej spoločnosti? Len veľmi málo. Ale s pokorným postojom, že chceme vedieť viac, sa môžeme viac naučiť. Nie len teoreticky, ale aj prakticky, pretože učenie Hare Krišna je veľmi praktické. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách neustále zdôrazňuje dôležitosť spievania Hare Krišna mahá-mantry, o ktorej sa dočítate v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

A tiež zdôrazňuje dôležitosť združovania sa s (čistými) oddanými Krišnu.

prabhupada_4

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Každý, kto tento proces uviedol do praxe, môže pozorovať veľmi priaznivú zmenu vo svojom živote. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život” a “Osobná skúsenosť s Hare Krišna“.

Dogma

Odporcovia nazývajú Hare Krišna dogmou, sektou a vymývanie mozgov. Šríla Prabhupáda utrúsil zaujímavú poznámku na vymývanie mozgov: “Samozrejme, vymývame mozgy, mozgy musia byť vymyté, lebo sú veľmi znečistené… len sa pozrite čo ľudia robia keď majú znečistené mozgy…”  – drogy, alkohol, nezáväzný sex, hazard a mnohé ďalšie činnosti, ktoré jednotlivcom a spoločnosti viac škodia ako prospievajú. Oddaní Krišnu majú 4 regulatívne zásady slobody, o ktorých píšem v článku “Význam štyroch regulatívnych princípov slobody“.

Šríla Prabhupáda neučí: “Uverte a budete spasení“. Učenie Hare Krišna je založené na presvedčivých argumentoch a odpovediach na všetky otázky, ktoré nedokáže zodpovedať ani veda, ani mnohé iné náboženstvá. Práve preto sa mnohí hľadajúci uchýlili k tomuto učeniu, pretože im zodpovedalo všetky otázky uspokojivo a logicky a navyše keď začali praktikovať toto učenie, veľmi rýchlo pochopili, že je účinné.

Dogma je tvrdenie, o ktorom sa v určitom spoločenstve, či oblasti nepochybuje. Nie sú to len náboženské, ale aj spoločenské dogmy ako Šríla Prabhupáda v nasledujúcom texte z knihy “Rāja-vidyā: královské poznání” vysvetľuje:

Autorita Véd je všeobecnĕ uznávaná, ale v Bhagavad-gítĕ existuje mnoho pasáží, které mohou vypadat dogmaticky. Například v sedmé kapitole Šrí Kršna říká:

mattaḥ parataraṁ nānyat
kiñcid asti dhanañjaya
mayi sarvam idaṁ protaṁ
sūtre maṇi-gaṇā iva

„Ó Ardžuno, dobyvateli bohatství, nic vyššího nade Mne není. Vše na Mnĕ spočívá, jako perly navlečené na šňůře.“ (Bg.    7.7)

Šrí Kršna zde říká, že neexistuje vĕtší autorita než On, což může vypadat velice dogmaticky. Kdybych já prohlásil: „Nikdo mĕ nepřevýší,“ lidé by si pomyslili: „Ten Swamidži je příliš pyšný“. Jestliže človĕk, který je podmínĕný tolika nedostatky, prohlašuje, že je ze všech nejvĕtší, potom se rouhá. Avšak Kršna to říkat může, neboť z historických záznamů můžeme vyrozumĕt, že i v čase, kdy žil na Zemi, byl považován za nejvyšší osobnost své doby a byl nejvĕtší a nejlepší v každém ohledu.

Podle védského systému je poznání získané od nejvyšší autority považováno za dokonalé. Ve Védách jsou popsány tři druhy důkazů: pratyakṣa, anumāṇa a śabda. První je přímé vnímání. Sedí-li nĕkdo naproti mnĕ, vidím ho i já a poznání, že tam sedí, vnímám prostřednictvím očí. Druhá metoda, anumāṇa, je pomocí sluchu: můžeme například slyšet dĕti hrající si venku a poslechem zjišťujeme, že tam jsou. Třetí metoda je přijetí pravd od vyšší autority. Výrok jako „človĕk je smrtelný“ je přijímán od vyšších autorit. Každý to uznává, ale nikdo nezjišťoval, jestli jsou smrtelní všichni. Přijímáme to jako fakt na základĕ všeobecného názoru, ale když se nĕkdo zeptá: „Kdo tuhle pravdu objevil jako první? Přišel jsi na to ty?“, bude velice tĕžké odpovĕdĕt. Vše, co můžeme říci, je, že poznání k nám přichází a my ho přijímáme. Z tĕchto tří metod získávání poznání považují Védy za nejlepší třetí způsob    —    přijetí pravd od vyšších autorit. Přímé vnímání je vždy nedokonalé, obzvláštĕ v podmínĕném stavu života. Přímým pozorováním můžeme vidĕt, že Slunce je jako malý kotouč, o nic vĕtší než talíř, ze kterého jíme. Avšak od vĕdců se dovídáme, že Slunce je mnohotisíckrát vĕtší než Zemĕ. Co tedy přijmeme? Přistoupíme na vĕdecké prohlášení, prohlášení autorit, a nebo zůstaneme u vlastní zkušenosti? Jelikož sami nedokážeme zjistit, jak veliké je Slunce, přijímáme výrok astronomů. Tímto způsobem přijímáme prohlášení autorit ve všech oblastech života. Z novin a rozhlasu se také dovídáme, že v Čínĕ, v Indii a na jiných místech po celé zemĕkouli se dĕjí takové a takové události. Osobnĕ si tyto události neovĕřujeme, nevíme, dĕjí-li se opravdu, avšak přijímáme autoritu novin a rozhlasu. Nemáme na vybranou, než vĕřit autoritám, abychom získali poznání. Je-li autorita dokonalá, pak je dokonalé i naše poznání.

Podle védských pramenů je Kršna nejvĕtší a nejdokonalejší autorita ze všech autorit (mattaḥ parataraṁ nānyat kiñcid asti dhanañjaya). Kršna se osobnĕ prohlašuje za nejvyšší autoritu a velcí mudrci a znalci Bhagavad-gíty to přijímají. Jestliže nepřijmeme Kršnu za autoritu a Jeho slova tak, jak je říká, nemůžeme z Bhagavad-gíty získat žádný užitek. To není dogma    —    to je fakt. Studujeme-li pozornĕ a pečlivĕ, co Kršna říká, zjistíme, že je to pravda. Dokonce i vzdĕlanci jako Šankaráčárja, kteří mají odlišné pojetí Božské Osobnosti, doznávají, že Kršna je svayaṁ bhagavān    —    Kršna je Nejvyšší Pán.

Védské poznání není moderním objevem. Je velice starým zjeveným poznáním. Kršna se o nĕm zmiňuje jako o purātanaḥ, což znamená „pradávné“.

Veľmi pekne vysvetlené ako môžeme získať poznanie, nemyslíte? Ak chceme získať materiálne poznanie, budeme sa učiť od ľudí, ktorí toto poznanie majú – od vedcov. Ak chceme získať duchovné poznanie, budeme sa tiež učiť od ľudí, ktorí sa duchovnému životu venujú aktívne – od duchovných predstaviteľov a ich nasledovateľov. Treba si však dať pozor na falošných duchovných predstaviteľov, ktorých je v dnešnej dobe pomerne veľa. Píšem o tom v článku “Pravý duchovný učiteľ“. Keď budeme chcieť pochopiť, pochopíme. Keď budeme chcieť špekulovať a myslieť si, že vieme viac ako autority – skúsenejší v odbore, nič sa nedozvieme.

Nájdu sa aj takí ľudia, ktorí tomuto jednoduchému princípu nerozumejú a zatiaľ čo prijímajú autority svojich učiteľov a vedcov, neprijímajú autoritu duchovného učiteľa, pretože sa o duchovný život príliš nezaujímajú. Ak aj čítajú duchovnú literatúru, nečítajú ju so zámerom porozumieť, ale s vyzývavým postojom hľadajú chyby – že oni sú predsa múdrejší, špekulujú nad významom bez akéhokoľvek pochopenia a konfrontujú toto poznanie so svojimi súčasnými poznatkami. Tak takéto “štúdium” je strata času a vedie k zmätenosti a nepochopeniu. A keď niečomu nerozumejú, nie aby sa pokorne snažili porozumieť, ale hovoria, že sú to hlúposti.

Aj keď sa budete snažiť odporcom podať dostatočne logické a zrozumiteľné argumenty, nebudú ich kvôli svojmu odporu schopní prijať. Budú si naďalej myslieť, že oni vedia viac a vy ste hlupáci, ktorí podľahli dogme a slepo ju nasledujú – to je filozofia a úroveň pochopenia odporcov. Kedysi som bol na tejto úrovni aj ja, ale chvalabohu som pochopil určité veci a zistil, že tadiaľto cesta k šťastnému životu a skutočnému poznaniu nevedie. Narazil som na učenie Hare Krišna a to môjmu životu dalo úplne iný rozmer a pochopenie a som za to veľmi, veľmi vďačný a som vďačný za všetky duše, ktoré sa snažia dozvedieť viac. Odporcom prajem, aby tiež dospeli do tohto bodu.

Hare Krišna 🙏

Klamári, podvodníci a falošní jogíni

Klamárov, podvodníkov a falošných jogínov je v súčasnej dobe – Kali yuge – dobe hádky a pokrytectva ako húb po daždi. Ľudia, ktorí nemajú žiadne poznanie, týmto podvodníkom ľahko naletia.

Našťastie tu máme poznanie, vďaka ktorému môžeme všetkých podvodníkov včas odhaliť. V knihe “Cesta sebarealizácie” v kapitole “Klamári, podvodníci a falošní jogíni” sú títo podvodníci podrobne popísaní: https://vedabase.io/sk/library/josd/4/

cesta-sebarealizacie

Kto je swami?

Možno ste už videli, alebo počuli o ľuďoch, ktorí majú titul “swami”. No je každý, kto má tento titul naozaj swami? Čo tento titul vlastne znamená vysvetľuje Šríla Prabhupáda v knihe Nektar pokynov:

Závěr je, že ten, kdo dokáže ovládat těchto šest – řeč, mysl, hněv, jazyk, žaludek a genitálie – má být nazýván svāmī nebo gosvāmī. Svāmī znamená pán a gosvāmī znamená pán smyslů (go). Když někdo vstoupí do stádia odříkání, přijímá titul svāmī. Neznamená to, že je pánem své rodiny, obce či společnosti; musí být pánem svých smyslů. Pokud není pánem svých smyslů, neměl by se nazývat gosvāmī, ale go-dāsa, služebník smyslů. Svāmī a gosvāmī by měli následovat ve stopách šesti Gosvāmīch z Vṛndāvanu a zcela se oddat transcendentální láskyplné službě Pánu. Naproti tomu go-dāsové holdují službě smyslům nebo hmotnému světu. Nic jiného nedělají. Go-dāse Prahlāda Mahārāja dále popsal jako adānta-go, což označuje toho, kdo neovládá své smysly. Adānta-go se nemůže stát služebníkem Kṛṣṇy.

Pseudo náboženstvo/duchovno

Vo význame dvanástej mantry Šrí Išopanišad Šríla Prabhupáda popisuje pseudonábožných ľudí (https://vedabase.io/cs/library/iso/12/):

Pseudonábožným lidem chybí jak znalosti, tak odpoutanost od hmotných záležitostí. Většina z nich chce pod rouškou altruistické a filantropické činnosti a ve jménu falešných náboženských zásad i nadále žít ve zlatých poutech hmotného otroctví. Předstírají náboženské city a oddanou službu Bohu, ale současně se oddávají různým druhům nemorálních činností, a přesto jsou považováni za duchovní mistry a oddané Bohu. Tito porušovatelé náboženských zásad nemají žádnou úctu k áčárjům, svatým učitelům v přímé učednické posloupnosti. Aby svedli lid, prohlásí se sami za takzvané áčárji, aniž by následovali zásady pravých áčárjů. Tito podvodníci jsou nejnebezpečnějšími živly lidské společnosti. Poněvadž neexistuje žádná náboženská vláda, unikají trestům státních zákonů. Nemohou však uniknout zákonu Nejvyššího, který v Bhagavad-gítě (16.19-20) jasně prohlásil, že závistiví démoni, vydávající se za šiřitele náboženství, budou svrženi do nejtemnějších končin pekla. Šrí Íšópanišad potvrzuje, že když tito pseudonábožní lidé skončí se svým duchovním učitelováním, jemuž se věnují čistě jen pro uspokojení smyslů, dostanou se rovnou do nejodpornějších končin vesmíru.

V Bhagavad-gíte sa tiež spomínajú praktiky podvodníkov, ktorí sa vydávajú za duchovných predstaviteľov:

Samoľúbi a večne nadutí, opojení bohatstvom a falošnou prestížou, nehľadiac na pravidlá a predpisy, vykonávajú z času na čas obete len pre dobrú povesť. [BG 16.17]

Význam: Démonskí ľudia niekedy vykonávajú takzvané náboženské rituály, a to bez sebamenšieho ohľadu na autoritu alebo písma, považujúc ich za najlepšie na svete. Keďže neuznávajú nijakú autoritu, sú veľmi nadutí. Je to vďaka ilúzii, ktorá hrozí pri hromadení bohatstva a falošnej prestíže. Títo démoni sa niekedy vydávajú za kazateľov, zvedú ľudí a stanú sa známymi náboženskými reformátormi alebo „inkarnáciami Boha“. Predstierajú vykonávanie obetí a uctievanie polobohov alebo si vytvoria vlastného „Boha“. Obyčajní ľudia ich uznávajú ako Boha, uctievajú ich a s detinskou naivitou ich považujú za znalcov náboženských zásad a duchovného poznania. Obliekajú sa do rúcha človeka žijúceho životom odriekania a v tomto rúchu sa potom oddávajú všelijakým hlúpostiam. V skutočnosti však musí ten, kto sa zriekol sveta, konať podľa mnohých usmernení. O tie sa však démoni nestarajú. Sú presvedčení, že každá cesta, ktorú si človek zvolí, je rovnako dobrá. Neveria, že jestvuje predpísaná cesta, ktorou sa majú vydať. Slová avidhi-pūrvakam (opovrhovanie príkazmi a pravidlami) majú v tomto verši veľký význam. Opovrhovanie danými pravidlami pochádza z nevedomosti a ilúzie.

Možno ste už narazili na takýchto podvodníkov, ktorí sa neriadia žiadnymi zásadami a videli ste ako podvádzajú ostatných. Mnohí to zrejme nerobia zámerne, ale v nevedomosti. V nevedomosti si myslia akí sú duchovní a môžu viesť ostatných na duchovnej ceste a tak slepci vedú slepých a môžu skončiť zle nedobre.

Zaručený úspech v duchovnom živote

Aby bol náš duchovný život úspešný, je potrebné riadiť sa pokynmi pravého duchovného učiteľa a nevymýšľať si svoju vlastnú cestu ako to robia mnohí falošní predstavitelia duchovna a náboženstva. Predstavte si, že by ste nepočúvali profesora v škole a na teste si vymysleli svoje odpovede. Neuspeli by ste a navyše by ste prepadli. Rovnako to funguje v duchovnom živote. Pokiaľ neprijmeme slová pravého duchovného učiteľa, náš duchovný život bude vyzerať ako divadelné predstavenie. V tomto divadelnom predstavení sa budeme hrať na niekoho, kým nie sme, pretože ani sami nevieme kto sme…

O tom, ako rozoznať pravého duchovného učiteľa od falošného, píšem v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Nasledujúci úryvok je od Radhanath Swamiho z jeho knihy “Cesta domov”:

IMG_20181122_104047

Každý si môže urobiť obraz o pravých a falošných predstaviteľoch duchovna na základe svojej inteligencie. Väčšina ľudí však nemá ani tušenia ako rozlíšiť podvodníkov od úprimných nasledovateľov duchovnej cesty. Je preto veľmi dôležité šíriť toto poznanie, aby sa nevinní nestali obeťami podvodníkov.

Prečo Krišna?

Dostal som zaujímavú otázku: “Prečo Krišna?”

krishna-syamasundara

Meno “Krišna” znamená všepríťažlivý. Z Neho všetko pochádza. Je prvotnou príčinou všetkých príčin [BG 7.19]. V Bhagavad-gíte je všetko pekne vysvetlené…

Je Otcom dávajúcim semeno [BG 14.4], On dáva život… Bez Neho by sme neboli ani my.

Ďalšia otázka znela:

Prečo si si Ho vybral?

Ja som si Ho nevybral… keďže je Krišna všepríťažlivý, tak On si ma pritiahol. Ako magnet priťahuje kov, keď je dostatočne blízko… Iba som sa priblížil a už to bolo. A pritiahne si časom všetkých späť k sebe keď sa k Nemu čo i len trochu priblížia.

Každá duša prechádza rôznymi úrovňami vedomia – nevedomosťou, vášňou, dobrom a končí v čistom dobre – v čistom stave vedomia, kde nič nie je oddelené od Krišnu.

Ja som sa len začal združovať s oddanými, čítať Prabhupádove knihy, spievať Hare Krišna mahá-mantru a zrazu som mal silnú túžbu ísť žiť do chrámu…

A je to správne?

Jediné správne 😇 Nič nie je správnejšie ako oddanosť Bohu. Učil o nej aj Ježiš. Môžeme vidieť na rôznych svätcoch aký majú charakter a porovnať ich charakter s ľuďmi, ktorí nie sú oddaní Bohu – ateisti, materialisti…

Aj partnerské vzťahy, v ktorých strede nie je Boh, nebudú fungovať a časom sa rozpadnú…. Môžeme to vidieť…

Prečo sú hádky a nezhody… lebo každý chce aby bolo podľa neho. Ale ak všetci chcú tak, ako to chce duchovný učiteľ a Krišna, nie je dôvod k nezhodám. Všetko je jasne dané a to napĺňa živé bytosti radosťou.

Vidím to na mnohých vzťahoch – jeden chce to a druhý chce to, ale ani jeden nevie čo chce Krišna a tak sú nešťastní a hádajú sa… A do takéhoto bodu časom dospejú všetky vzťahy bez Boha. Lebo prevládne ego jednotlivca…

Aj ja som mal taký vzťah 🙂 Nebolo to nič príjemné… najhoršie obdobie môjho života.

Každá živá bytosť má oddanosť v srdci. Lenže v kvalite nevedomosti o tejto oddanosti nevie. V kvalite vášne túto oddanosť dáva do dočasných vecí a vzťahov a až v kvalite dobra môže byť priťahovaná k Bohu a zamerať sa na večný vzťah s Ním.

prabhupada_couch

Šríla Prabhupáda vo svojich knihách (Sesta sebarealizácie, Cesta za poznaním, Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam,…) vysvetľuje kto je Krišna, čo je oddanosť, prečo byť oddaný Krišnu, aký je zmysel našej existencie, prečo trpíme, ako sa z utrpenia vymaniť… všetko popisuje tak jasne a logicky, že to nie je ťažké pochopiť. Najmä keď človek uvedie do praxe toto učenie a začne cítiť výsledky na vlastnej koži, pochopí oveľa viac do hĺbky o čom to celé je. O praktizovaní vedomia Krišnu, alebo Bhakti jógy, píšem v článku “Bhakti yoga“. Je to pomerne jednoduchý a hlavne prirodzený proces pre očistenie vedomia a živá bytosť tak môže nadviazať svoj zabudnutý vzťah s Bohom a žiť oveľa krajší život ako bez tohto vzťahu.

Naozaj, keď vidím životy a charakter neoddaných, vidím viac zlého ako dobrého – intoxikáciu, zabíjanie zvierat pre potravu alebo len tak pre potešenie, hazard, povrchné vzťahy, hnev, agresiu, násilie, egoizmus, pýchu, chamtivosť, tvrdohlavosť, nevedomosť, neúctu… nie je na to všetko pekný pohľad.

Naopak keď sa pozriem na život a charakter oddaných, je to oveľa krajší pohľad.

vedsky sposob stolovania kirtan 13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o harinam 13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o

Jediný Boh

Boh je jeden, ale má v rôznych kútoch sveta rôzne mená: Krišna, Hari, Govinda, Elohim, Jehova, Allah,… Jeho vlastnosti sa v rôznych náboženstvách zhodujú. Odlišuje sa viacmenej len spôsob uctievania a meno. No jadrom ostáva oddanosť – Miluj Boha celým svojim srdcom…

Kto rozvíja oddanosť Bohu, získava automaticky dobré vlastnosti.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Mnohí oddaní Krišnu s tým majú osobnú skúsenosť.

Na tejto ceste oddanosti sa mi najviac páči, že je praktická a uplatniteľná v bežnom živote. Človek tak môže postupne očistiť svoje vedomie,  stať sa čistým oddaným Boha a plniť Božiu vôľu namiesto svojej. To je dokonalosť života. Každý, kto žije čistým životom a plní Božiu vôľu, je kvalifikovaný pre vstup do Božieho kráľovstva, o ktorom hovorili a hovoria mnohí oddaní Boha.

Krišna nehovorí “Uver a budeš spasený“. Krišna hovorí:

“Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť.” [BG 11.54]

“Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.” [BG 18.55]

Čo je oddaná služba a ako ju vykonávať učia duchovní učitelia, ktorí kráčajú cestou Bhakti-jógy, cestou oddanosti. Jedným z takých duchovných učiteľov je práve Šríla Prabhupáda, ktorý v roku 1965 vo veku 69 rokov cestoval z Indie do Ameriky, aby tam ako prvý šíril vedomie Krišnu – hlboké poznanie o Bohu. Za 12 rokov sa mu podarilo rozšíriť vedomie Krišnu nie len v Amerike, ale po celom svete. 14x precestoval celú zemeguľu a všade, kam prišiel, šíril vedomie Krišnu a získaval úctu, rešpekt a nasledovníkov. Za tú dobu vzniklo viac ako 850 chrámov a centier po celom svete.  Vďaka tomuto úspechu si zaslúžil miesto v postupnosti duchovných učiteľov. A vďaka nemu tu teraz máme poznanie o vedomí Krišnu – vedomí Boha a oddanej službe, ktorá živým bytostiam pomáha dospieť k Bohu.

A to je úžasné!

Tak preto Krišna. Akonáhle sa človek ponorí do vedomia Krišnu celým svojim srdcom, už niet cesty späť…

Spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte šťastní!

Využite túto úžasnú príležitosť… tento ohromný dar, ktorý nám Šríla Prabhupáda priniesol z duchovného sveta, aby sme sa mohli vrátiť späť k Bohu, späť ku Krišnovi :)

Učenie rôznych guruov

Na svojej ceste životom som spoznal viacerých duchovných učiteľov, ktorí mi v mojom vtedajšom rozpoložení vedomia vyhovovali a rezonovali somnou. Menovite to bola Teal Swan, Ralph Smart, Sadhguru a zopár ďalších. Ich slová mi v minulosti dávali zmysel a súhlasil som s nimi. Hltal som jedno video za druhým a tiež som dosť čítal ich články a bol som z nich nadšený.

Sadhguru hrá golf…

Ako som sa tak venoval vedomiu Krišnu, postupom času mi učenie týchto tzv. guruov prestalo dávať zmysel. Pretože títo takzvaní “guruovia” v skutočnosti nepomáhajú ľuďom vyslobodiť sa zo strastiplnej hmotnej existencie, ale naopak, pomáhajú im, aby si ju mohli ešte viac užívať. A to je veľmi nebezpečné. Duchovný učiteľ by mal svojich žiakov viesť späť do duchovného sveta a nie podporovať ich v užívaní si hmotného sveta. To je šialené…

Hmotný svet je plný strastí – rodenie sa, starnutie, choroby, umieranie… pokiaľ guru sám toto podporuje, je blázon. Sú guruovia, ktorí učia ľudí ako byť zdraví, alebo zdravší. Ale to nerieši problém rodenia sa, starnutia a umierania. Zdravý človek si môže viac užívať zmyslový pôžitok a tak sa viac a viac zaplietať do strastiplnej hmotnej existencie. Títo takzvaní duchovní učitelia sú sami pripútaní k hmotnému pôžitku a tak k nemu vedú svojich žiakov tiež. No táto cesta je nebezpečná a na jej konci nečaká nič dobré.

“Snažíme sa dať ľuďom šťastie, ktoré nebude nikdy vyčerpané. To je naš zámer šťastia.” – Šríla Prabhupáda

Môj duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda nepodporuje toto šialenstvo. Jasne a logicky vysvetľuje o čom je hmotná existencia a prečo by sme sa mali usilovať vymaniť sa z nej a nie si ju užívať. Ak si budeme užívať, neskôr budeme trpieť. To je zákon hmotnej prírody. Každý s tým má skúsenosť, len si to treba uvedomiť. V nádeji, že bude lepšie, sa ženieme za ďalším a ďalším zmyslovým pôžitkom, ale stále nám to v konečnom dôsledku prináša utrpenie. Tak aký to má zmysel? Žiadny. Je to nezmysel. A presne toto Šríla Prabhupáda krásne vo svojich knihách vystihuje – Bhagavad gíta, taká aká je, Šrímad Bhágavatam, Cesta sebarealizácie, Vedecké poznanie duše, Cesta za poznaním….

Ľudská podoba sa dá využiť na viac ako je len dosahovanie prchavého šťastia zmyslovým pôžitkom. To robia aj zvieratá – jedia, spia, pária sa a obraňujú sa a to im prináša hmotný pôžitok, akési dočasné šťastie. No v ľudskej podobe máme možnosť pýtať sa a dostávať odpovede. Mali by sme sa pýtať: “Aký je zmysel života?“, “Prečo je tu utrpenie, choroby, smrť…?“, “Prečo musím zomrieť a nemôžem žiť večne?“, “Dá sa tomu vyhnúť?“, …

V škole nás to neučili a ani nenaučia. Pretože drvivá väčšina populácie sa zaujíma o hmotný blahobyt a šťastie pochádzajúce zo zmyslového pôžitku. A vôbec nemajú čas zaoberať sa dôležitými otázkami o vlastnej existencii. To je smutná realita.

Od Šrílu Prabhupádu som sa naučil oveľa viac a oveľa dôležitejšie veci ako od všetkých tých guruov, ktorí sú pripútaní k zmyslovému pôžitku. Ich slová znejú síce pekne a dávajú zmysel ale len do momentu kým nezískame hlbšie poznanie o hmotnej existencii. Akonáhle pochopíme čo sa nám Šríla Prabhupáda snaží vysvetliť a začneme to aj praktikovať vo svojom živote, zmení nám to úplne pohľad na život. Mať teoretické poznatky nestačí, treba ich uviesť do praxe, aby sme mali skúsenosť a tak lepšie pochopili teóriu. Poznám veľa ľudí, ktorí majú načítanú teóriu a prezentujú ju ostatným, ale sami podľa toho nežijú a ich vedomie nie je na takej úrovni, na akej by mohlo byť, keby tie poznatky uviedli do praxe. Prax je veľmi dôležitá a Šríla Prabhupáda nás do nej veľmi často vyzýva:

“Spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

A vaše srdce sa očistí od všetkých nečistôt – strachu, hnevu, chamtivosti, domýšľavosti,… a keď je srdce čisté, budete milovať Boha a celé Jeho stvorenie.”

Šríla Prabhupáda nám priniesol celý proces ako môžeme očistiť svoje materiálne znečistené vedomie, zbaviť sa túžby po zmyslovom pôžitku a milovať Boha, čo je vlastne cieľ ľudského života. Môžeme žiť ako zvieratá – jesť, spať, páriť sa a obraňovať sa, alebo využiť tento život na sebarealizáciu. Voľba je na nás. Boh nám dal slobodnú vôľu a je na nás, či ju budeme využívať k svetskému pôžitku, alebo k duchovným činnostiam.

O procese, ktorý nám Šríla Prabhupáda priniesol, píšem v článku  “Bhakti yoga“.

Dopraj si kľud

Často sme tak zaneprázdnení, že nemáme ani kúsok času na seba. Často sa ženieme za tým, čo si myslíme, že je veľmi dôležité, že to musíme robiť… ale keď sa zastavíme aspoň na chvíľu, môžeme si uvedomiť, že vlastne nemusíme… že je vlastne všetko úplne inak ako sme si mysleli… ako bolo do nás vštepované zo všetkých strán. Keď sa zastavíme, môžeme si uvedomiť, že nemusíme žiť tak, ako žijú ostatní a ako to od nás očakáva naše okolie. Môžeme sa rozhodnúť žiť inak – oveľa radostnejšie.

IMG_20180207_162115

Hobby ako živobytie

Keď sa zastavíme, môžeme si uvedomiť, že nás súčasná práca nenapĺňa a nie sme v nej šťastní. Ak nás naša práca baví, patríme medzi tých šťastnejších. Keď trávime väčšinu času činnosťami, ktoré nás nenapĺňajú, ako môžeme byť šťastní? Akonáhle cítim, že ma niečo nenapĺňa, snažím sa s tým čím skôr skoncovať a hľadať altenatívu, ktorá by bola viac naplňujúca. A darí sa to. Kde je vôľa, tam je cesta.

Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá výhovorky.

Čas na seba

Dôležité je nájsť si dostatok času na seba, aby sme sa mohli zastaviť a poobzerať sa, či ideme dobrým smerom. Ak totiž nemáme čas, aby sme sa zastavili a poobzerali sa okolo seba, môžeme sa dostať tam, kam nechceme. Môžeme vo svojom živote veľmi ľahko zablúdiť a byť z toho nešťastní. Môžeme sa tiež dostať do slepej uličky a zistiť, že sa musíme jednoducho vrátiť, alebo ešte horšie zistiť, že už niet cesty späť a uviaznuť…

Vnútorné volanie

Každý z nás má akési vnútorné volanie. Toto volanie môžeme vnímať cez pocity. Robím čo ma baví? Ako to zistím? Necítim sa dobre, keď trávim čas činnosťami, ktoré ma nebavia, ktoré nechcem robiť. Keď robím to, čo chcem robiť, cítim sa dobre.

Prirodzená pozícia

Niekto má vlohy na hudbu, niekto na maľovanie, iný na písanie, alebo učenie… každý sme iný a každého baví niečo iné. Nemôžeme chcieť, aby všetci makali za pásom. Alebo aby všetci boli programátori, učitelia, či lekári… Mali by sme zistiť na čo máme vlohy a tomu sa venovať, inak nebudeme šťastní. Ak máme deti, snažme sa zistiť na čo majú vlohy a netlačme ich do niečoho, na čo nemajú… Ak sa človek snaží robiť niečo, na čo nemá vlohy, je to utrpenie nie len pre neho, ale aj pre jeho okolie.

Odriekanie

Samozrejme, niekedy je potrebné robiť aj to, čo nás nebaví. Ale ide o to, s akým úmyslom to robíme. Môžeme to robiť za účelom toho, aby nám to pomohlo vytvoriť podmienky na to, aby sme mohli robiť čo nás baví. Keď bude každý robiť to, na čo má, čo ho baví, spoločnosť môže vyzerať oveľa krajšie.

Dnes však môžeme vidieť, že mnohí ľudia nie sú vo svojich prirodzených pozíciach, nerobia čo ich baví, na čo majú a tak sú mnohí nešťastní. Robia prácu, ktorá ich ubíja a svoje nešťastie šíria okolo seba. Tak to nemusí vyzerať.

Rozhodnutie je na tebe

Každý sa môže rozhodnúť čo bude robiť a čo nie. Každý môže zistiť na čo má vlohy keď si nájde čas na seba. Len osamote môže človek počuť svoj vnútorný hlas, ktorý mu našepkáva ktorou cestou sa vydať.

Prajem vám, aby ste si našli čas na seba. Aby ste zistili čo vás v živote napĺňa a mohli sa tomu venovať pokiaľ možno naplno.

Veľa šťastia!

 

Pravý duchovný učiteľ

Falošných guruov (duchovných učiteľov) je v tejto dobe ako húb po daždi. Každú chvíľu vyrastie nový falošný guru. Natrafiť na pravého duchovného učiteľa je medzi toľkými falošnými guruami vzácnosť a treba byť preto obozretný a vstrebávať informácie s rozumom.

Nasledovanie falošného gurua môže stáť človeka pomerne veľa. Znásilňovanie, alebo sexuálne obťažovanie falošnými guruami nie je nič výnimočné. Deje sa to pomerne často.

V nedávnej histórii môžeme nájsť veľa príkladov falošných guruov, ktorí svojich následovníkov zviedli na pochybné chodníčky takzvaného duchovného života.

Ako rozoznať pravého gurua?

Rozoznať pravého a falošného gurua nie je pre laikov jednoduché. Jednoduchí ľudia sa dajú jednoducho zviesť falošným guruom. Musíme byť veľmi obozretní, aby sme nepodľahli falošnému guruovi, pretože falošní guruovia majú veľmi lákavé sľuby. Zrejme preto im mnohí ľudia naletia. Ľudia hľadajú čo najrýchlejší spôsob ako sa oslobodiť od svojich starostí a tak natrafia na falošných guruov, ktorí to ponúkajú. Kde je dopyt, tam je ponuka.

  1. Najčastejšia črta falošných guruov je, že hovoria ľuďom presne to, čo chcú počuť a tak ich uchlácholia sladkými slovami a ľudia im s radosťou naletia. Pravý guru nehovorí ľuďom čo chcú počuť, ale hovorí ako sa veci majú či sa to ľuďom páči, alebo nie.
  2. Falošný guru pýta za svoje učenie peniaze, zvyčajne nie málo. Pravý guru dáva svoje poznanie všetkým zdarma, alebo za dobrovoľný príspevok.
  3. Falošný guru nemá autoritu, nemá vedenie, neriadi sa inými duchovnými učiteľmi, riadi sa svojou mysľou a to, čo mu myseľ hovorí, to káže. Inými slovami si vymýšľa. Pravý duchovný učiteľ má duchovného učiteľa a učí len to, čo sa od neho naučil. Nevymýšľa si vlastné interpretácie a nešpekuluje.
  4. Falošného gurua často môžeme pristihnúť, že jeho slová a činy sa rozchádzajú. Vodu káže, víno pije. Nemusí sa jednať len o človeka, ktorý sa vydáva za gurua, ale aj bežní ľudia majú tendenciu kázať druhým niečo, čo sa mi nerobia. Slová pravého duchovného učiteľa sa nelíšia od jeho činov. Čo hovorí, tak aj žije.
  5. Falošný guru môže tvdiť, že je Boh, alebo o sebe vyhlasuje, že má rôzne mystické schopnosti, ktoré môže dať svojim žiakom. Je to obyčajný prejav pýchy. Pravý duchovný učiteľ sa nikdy nebude ničím pýšiť a vyhlasovať o sebe aký je úžasný a jedinečný a pretŕčať sa v pozlátenom oblečení. Pravý duchovný učiteľ je pokorný služobník Boha a žije jednoduchý skromný život.
  6. Pravý duchovný učiteľ ti dá nie len teoretické poznanie, ale bude od teba vyžadovať aj prax, aby si mohol pochopiť teóriu v praxi. Falošný guru ťa bude vodiť za nos sladkými slovami a bude chcieť, aby si mu bezvýhradne veril a nasledoval ho. Pravý duchovný učiteľ nechce, aby ho žiaci nasledovali slepo, ale aby zrealizovali teoretické poznanie v praxi.

Našlo by sa ešte zopár rozdielov medzi falošným a pravým guruom, ale tieto by mali stačiť k ich rozoznaniu. Dajte si pozor na falošných guruov a prajem vám, aby ste našli pravého gurua, ktorý vám prinesie skutočne hodnotné poznanie, ktoré vás v živote posunie míľovými krokmi vpred, nie vzad.

Potrebujem duchovného učiteľa?

Niektorí ľudia si myslia, že nepotrebujú gurua, že všetko pochopia sami. Takým ľuďom stačí dať len príklad zo školy keď sa učili písať, čítať, počítať… či by sa to všetko naučili bez učiteľa. Pyšný človek nie je schopný prijať vedenie a prijať, že toho veľa o živote nevie. Myslí si, že všetko sa naučí a všetko zvládne sám. Na prijatie pravého duchovného učiteľa si človek najskôr musí uvedomiť, že veľa toho nevie a chce sa dozvedieť viac. Žiak musí byť úprimný a pokorný a nemyslieť si, že vie viac ako učiteľ.

Kedysi som ani ja nebol ochotný prijať vedenie duchovného učiteľa a myslel som si, že ja viem predsa všetko najlepšie. Taký som bol pyšný… Ale ako tak praktikujem duchovný život, viac a viac si uvedomujem potrebu prijatia vedenia pravého duchovného učiteľa. Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa objaví. Mne do cesty prišiel Šríla Prabhupáda, ktorého duchovná čistota mnohých uchvátila. Šríla Prabhupáda splňuje všetky predpoklady pravého duchovného učiteľa.

Aj keď už nie je fyzicky medzi nami, jeho odkaz žije v podobe jeho kníh a jeho nasledovníkov – oddaných Krišnu. Keby som nestretol oddaných Krišnu, môj život by vyzeral úplne inak ako vyzerá dnes. Ale o tom zas inokedy…

Prajem každému, aby raz našiel svojho duchovného učiteľa, ktorý nebude falošný.

Hare Krišna!

Hĺbka vedomia Krišnu – duchovná veda

Mnohí ľudia považujú Hnutie Hare Krišna za vieru, či dokonca sektu. Majú zrejme skúsenosť len s kresťanskou vierou, ktorá je naozaj založená na viere – uverte a budete spasení. Nič múdrejšie som sa od kresťanov nedozvedel – jednoducho uver a hotovo. Žiadna hlbšia filozofia, žiadne hlbšie poznanie. Len viera.

Veriť nestačí

Hare Krišna je iné. O dosť iné. Na začiatku je viera. Viera v proces vedomia Krišnu. Ale neskôr sa táto viera praxou premení v poznanie. Človek už nemusí len veriť, ale zrazu vie ako sa veci majú. A to je na tom to úžasné, čo pritiahlo aj mňa. Mnohí ľudia sa čudujú čo v učení Hare Krišna vidím pretože majú buď len teoretickú znalosť tohto učenia, alebo žiadnu. Nemajú praktickú skúsenosť a preto tomu úplne nedokážu porozumieť.

Príklad s ohňom to krásne ilustruje. Keď ešte nemáme skúsenosť s ohňom, nevieme či páli, alebo nie. Len veríme, prípadne neveríme keď nám niekto hovorí, že oheň páli. Máme teoretické poznanie…. ale v skutočnosti nevieme ako to je. Až keď sa priblížime k ohňu, zistíme či oheň páli, alebo nie. Podobne je to s vedomím Krišnu. Na začiatku buď veríme, alebo neveríme tomu, čo nám oddaní Krišnu hovoria. No keď začneme praktikovať vedomie Krišnu, získame skúsenosť a zrazu budeme vedieť oveľa viac.

Keď som prišiel prvýkrát do chrámu Hare Krišna, uchvátila ma prednáška z Bhagavad-gíty. Nedalo sa nesúhlasiť. Učenie Hare Krišna je tak trefné… všetko do seba zapadá ako skladačka. Niektorým veciam človek nedokáže porozumieť hneď, ale keď začne praktikovať vedomie Krišnu, získa hlbšie pochopenie, získa lepšiu inteligenciu, aby mohol pochopiť o čom to tu celé je a ako to tu v tomto svete funguje. Napríklad keď som začal čítať Bhagavad-gítu, vôbec som jej nerozumel. Ale neskôr, keď som už nejaký ten čas praktikoval vedomie Krišnu, som v Bhagavad-gíte objavil úžasné poznanie, ktoré korešpondovalo s mojou skúsenosťou. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Ľudia, ktorí len čítajú Bhagavad-gítu, či iné sväté knihy a nepraktikujú žiadne iné duchovné činnosti, majú veľký problém s porozumením týchto textov. Nemajú skúsenosť a ostáva im len veriť, alebo neveriť tomu, čo sa v nich píše.

Niektorí ľudia nepraktikujú žiadne duchovné činnosti a považujú vedomie Krišnu za placebo efekt. Nemajú s tým vôbec žiadnú skúsenosť a budú o tom hovoriť ako o niečom, do čoho sa vyznajú. To len ukazuje akú majú inteligenciu, pýchu a ego…

 

Fanatizmus?

Mnohí ľudia považujú stúpencov Hare Krišna za fanatikov, pretože ich životný štýl je o dosť odlišný ako životný štýl väčšiny ľudí v bežnej spoločnosti. Oddaní Krišnu nejedia mäso, nepijú alkohol, neberú drogy, nepijú kávu ani nič, kde je kofeín, teín a iné podporné či omamné látky, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Niektorí oddaní Krišnu žijú v celibáte v chráme. Iní (väčšina) žijú rodinným životom, majú dom, deti, prácu… Okrem toho odriekajú každý deň Hare Krišna mahá-mantru minimálne 1728x na ruženci. Trvá to zhruba 2 hodiny. To už predsa musí byť človek fanatik, aby to dokázal robiť, no nie? Ktorý rozumný človek by strávil 2 hodiny denne odriekaním mantry dokolečka? A ktorý rozumný človek by vstával každé ráno pred 4:00, aby mohol ísť na ranný program o 4:30?

Ako som povedal, človek to nemôže pochopiť kým si to nevyskúša. Ja som tomu tiež nerozumel kým som si to nevyskúšal a nezažil výsledok na vlastnej koži. Mnohí ľudia sa boja, že keď sa ponoria do vedomia Krišnu, tak už nebudú môcť piť alkohol, mať neobmedzený sex, jesť mäso a užívať si iné pôžitky. Ono to nie je tak, že nebudete môcť. Už nebudete chcieť! Stratíte chuť to robiť. Získate vyššiu chuť, ktorá spôsobí to, že nebudete mať chuť na nižší pôžitok, ktorý vás už ani z ďaleka neuspokojí tak, ako predtým. Keď som pil alkohol, bol som v stave opilosti celkom šťastný. Šťastnejší než za triezva. Keď som však začal praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou, postupne mi prestával chutiť alkohol a keď som sa raz opil, bol som nešťastný. Bol som nešťastnejší ako za triezva. Táto skúsenosť mi ukázala aká je sila mahámantry a aký nízky pôžitok alkohol prináša. Postupne som prestal piť alkohol úplne a už mi ani nechutí. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Viem, že sa nejedná o placebo efekt, lebo som ani nevedel čo sa stane keď budem praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou. Chcel som len vedieť aký to má účinok a zo zvedavosti som to začal praktikovať. No a výsledok sa jednoducho dostavil.

V mojom živote vidím obrovský rozdiel keď som nepraktikoval vedomie Krišnu a teraz. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“.

Duchovná veda

Šríla Prabhupáda nazýval vedomie Krišnu duchovnou vedou – máme teóriu, ktorú si pokusom môžeme overiť v praxi. To je vedecký proces. Ľudia, ktorí tento proces uviedli do svojho života, pocítili účinok tohto procesu a získali poznanie, že je to naozaj tak ako Šríla Prabhupáda tvrdí vo svojich knihách.

Šríla Prabhupáda v knihe “Dharma – cesta transcendence” vysvetľuje:

Bůh není tak laciný. „Jen pojďte,“ lákají nás podvodníci, „já vám ukáži Boha. Nemusíte následovat žádná pravidla.“ Lidé, kteří chtĕjí Boha lacinĕ, se tedy nechají snadno podvést a existuje mnoho podvodníků, kteří toho využijí. Skutečný proces poznání Boha je vĕda. Dejme tomu, že nĕkdo prohlásí: „Já tĕ naučím chemii za pouhou sekundu. Dej mi peníze.“ Nebo: „Já tĕ bĕhem chviličky naučím matematiku. Zaplať mi.“ Budete s takovými nemožnými návrhy souhlasit? Proč je tedy tĕmto darebákům dovoleno klamat lidi, kteří pak vĕří, že mohou Boha pochopit tak laciným způsobem? Bhakti-jóga je vĕda, ne sentiment.

Proces je nasledovný: Návšteva chrámov Hare Krišna, ideálne cez nedeľné programy, ktoré zvyčajne bývajú o 14:00. V chráme spoznáte oddaných Krišnu osobne a môžete zistiť čo sú vlastne zač a čo ich k takémuto životu viedlo. S radosťou vám zodpovedajú akékoľvek otázky týkajúce sa vedomia Krišnu. V chráme môžete nájsť knihy Šrílu Prabhupádu, zakúpiť si ich a začať ich čítať. Z kníh sa dá tiež veľa dozvedieť ak ich človek číta úprimne a pokorne. V knihách Šrílu Prabhupádu nájdete neustále zdôrazňovanie dôležitosti spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ten, kto počúva a spieva Hare Krišna mahá-mantru postupne očisťuje svoje vedomie od chtíču, hnevu, chamtivosti, ega, pýchy, domýšľavosti a ďalších nepekných vlastností a závislostí, ktoré nám a iným v živote spôsobujú len problémy.

Vďaka vedomiu Krišnu postupne zanecháme všetko, čo nám škodí a neprospieva a začneme robiť činnosti, ktoré sú pre nás a iných prospešné. Viac o Hare Krišna si môžete prečítať v článku “Čo je hnutie Hare Krišna?“.

Šríla Prabhupáda hovoril, že šírenie vedomia Krišnu je najväčšia dobročinnosť. Podľa toho, ako sa mi zmenil život a vedomie odkedy praktikujem učenie Hare Krišna, môžem len súhlasiť. Ten, kto túto zmenu nezažil, súhlasiť zrejme nebude. Ale stačí si to len vyskúšať… a človek zistí ktorá bije.

Prajem veľa šťastia v praktikovaní vedomia Krišnu a čo najrýchlejší duchovný pokrok.

Hare Krišna!

Rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných

V roku 2016 som pocítil silnú túžbu ísť žiť do chrámu Hare Krišna. Túto túžbu som mal už v roku 2015 keď som spoznal oddaných Krišnu a videl som ako žijú a stále sa stupňovala. Chcel som si vyskúšať život mnícha. V máji 2016 som prišiel do chrámu Nová Ekačakra prvýkrát a to miesto sa mi zapáčilo natoľko, že som si povedal: “Na podobnom mieste by som chcel žiť.” A to som ešte netušil, že o 3 mesiace tam budem naozaj žiť. Moja životná situácia sa vyvŕbila tak, že som nemal žiadne záväzky a v auguste 2016 som mohol ísť žiť do chrámu.

IMG_20160528_130306

Pôvodne som chcel absolvovať kurz Bhakta program a zostať v chráme len 3 mesiace. No život v chráme sa mi natoľko zapáčil, že som tam už ostal. Mal som postarané o strechu nad hlavou, stravu, príjemnú spoločnosť a bol som zamestnaný rôznorodými činnosťami.

Po ôsmich mesiacoch som však začal cítiť, že by som si rád robil veci po svojom. Režim v chráme začínal byť pre mňa neúnosný a z chrámu som po deviatich mesiacoch odišiel. Píšem o tom v článku “Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna”.

Po odchode z chrámu som bol niekoľko mesiacov bez spoločnosti oddaných. Medzitým som zažíval svoju doposiaľ najväčšiu a najťažšiu životnú lekciu a život ma po pár mesiacoch opäť priviedol k oddaným Krišnu. Keď som prišiel medzi oddaných, zrazu som pocítil obrovský rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných. V spoločnosti neoddaných som pocítil ohromnú pýchu, egoizmus, hnevlivosť, chamtivosť a snahu o čo najväčší zmyslový pôžitok častokrát na úkor druhých – vykorisťovanie. Najsmutnejšie na tom je, že neoddaní si tieto svoje vlastnosti a následky svojich činov ani neuvedomujú a nie sú ochotní s nimi pracovať a snažiť sa dosiahnuť lepšie vlastnosti:

BG 18.1 – 3: Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.

Úcta

Oddaní sa správajú k ostatným úctivo. V spoločnosti neoddaných je príliš veľa neúcty k ostatným. Ak sa niekto k druhým správa neúctivo, nemal by byť považovaný za oddaného aj keď sa tak navonok prezentuje. Hlavne v internetových diskusiách majú mnohí ľudia, ktorí prezentujú učenie Hare Krišna, tendenciu byť neúctiví voči ostatným.

Služba

Pre oddaných je prirodzené slúžiť druhým. Oddaní majú, alebo by aspoň mali mať mentalitu služobníka a nie mentalitu požívateľa, ktorú majú neoddaní. Pokiaľ chcú byť všetci, alebo väčšina požívatelia (len si užívať) a nikto nechce slúžiť, potom spoločnosť vyzerá presne tak, ako vyzerá dnes. Spoločnosť oddaných Krišnu je vďaka služobníckemu postoju oveľa kľudnejšia, mierumilovnejšia a láskyplnejšia.

vedsky sposob stolovania

Súdenie

Oddaní nesúdia niekoho za jeho prešľapy. Uvedomujú si, že každý robí chyby a nemali by sme mu tie chyby vyhadzovať neustále na oči, ale snažiť sa ho pochopiť a prijať so všetkými jeho neresťami.

V spoločnosti neoddaných mi boli moje prešľapy neustále vyhadzované na oči a cítil som sa ako ten najväčší hajzel na svete a to mi vôbec neprospievalo, ale práve naopak, ubíjalo ma to. Keby som bol v takom prostredí dlhšie, zrejme by som bol na tom psychicky veľmi zle. Nečudo, že v spoločnosti neoddaných toľko ľudí trpí psychickými poruchami.

Poznanie

Oddaní Krišnu majú poznanie, vďaka ktorému vidia veci oveľa jasnejšie. Chápu, že živá bytosť pod vplyvom ilúzie koná dosť nepekné skutky, ale môže sa pomocou oddanej služby očistiť a už ich nerobiť. Oddaní Krišnu preto nikoho neodsudzujú, ale snažia sa mu pomôcť zapojením do oddanej služby.

Nadávky

Oddaní nenadávajú. Teda aspoň som nikoho z oddaných nepočul použiť nadávku. Nepekné slová nepôsobia na ľudí príliš priaznivo a oddaní sa týmto slovám vyvarujú. Kdežto v spoločnosti neoddaných si často nedávajú servítku pred ústa a tliachajú jedno sprosté slovo za druhým.

Alkohol, cigarety a iné závislosti

V spoločnosti neoddaných je veľmi veľa ľudí závislých na omamných a podporných látkach ako alkohol, káva, cigarety a iné drogy. Nedokážu bez nich plnohodnotne fungovať. Oddaní dokážu fungovať pekne s čistou mysľou bez omamných a podporných látok.

Pokora

Oddaní majú služobnícky postoj a teda majú bližšie k pokore. Neoddaní chcú, aby im ostatní slúžili, ale sami nechcú slúžiť a tak sú bližšie k pýche ako k pokore.

Záver

Nechcem, aby to vyznelo tak že oddaní sú niečo viac, ale toto je jednoducho výsledok môjho pozorovania. Samozrejme aj neoddaní môžu mať niektoré črty oddaných, netvrdím, že nie… Nedá sa to úplne generalizovať, nájdu sa aj výnimky, ale tých je pomerne málo. Popísal som len svoju skúsenosť s oddanými a neoddanými a naozaj vnímam veľký rozdiel v spoločnosti oddaných verzus neoddaných. Koniec koncov si to každý môže zažiť na vlastnej koži keď sa dostane medzi oddaných… medzi skutočných oddaných. Niektorí ľudia sa prezentujú ako oddaní Krišnu, ale nemajú vlastnosti oddaného a tak je to len akási póza.

Vedomie Krišnu a spoločnosť oddaných mi veľmi veľa dalo a dáva. Veľmi ma to zmenilo v dobrom slova zmysle a viem, že ostatných tiež. Bez Šrílu Prabhupádu a vedomia Krišnu by som bol úplne stratený v materiálnej existencii plnej zmyslového pôžitku, intoxikácie, hazardu, neobmedzeného sexu a jedenia mäsa. Oddanou službou dokážeme usmerniť zmysly a vedomie a prestávame mať chuť na činnosti, ktoré nám škodia a začíname mať chuť v činnostiach, ktoré nám v konečnom dôsledku prospievajú. Je to dlhodobý proces a úspech je zaručený pre každého, kto v ňom úprimne vytrvá. Veľmi dôležitá je úprimnosť, bez nej je veľmi ťažké urobiť duchovný pokrok. O tomto procese si môžete prečítať v článku “Bhakti yoga“.

Majte sa krásne,

Hare Krišna!