Archívy kategórie: ego

S pýchou sa žije ťažko

S pýchou sa žije ťažko. Ja mám pravdu. Ja som lepší než ty, lepší než zbytok sveta… som najlepší, najkrajší, najusilovnejší, najmúdrejší,… čo mi ty tu ideš hovoriť, ty nula. Robím si čo chcem, kedy chcem, ako chcem. Som nezávislý, nikomu sa nepodriaďujem. Nikoho nepočúvam. Som sám sebe pánom. Nikomu neslúžim. Všetko a všetci slúžia pre môj pôžitok. Všetci ma musia počúvať, lebo ja som pán a všetko bude podľa toho, ako ja chcem!

A tak to aj vyzerá… keď milióny a miliardy ľudí žijú v pýche. Hrajúc sa na Boha… ovládateľa, Pána, požívateľa.

Pád človeka nastal prejavom pýchy – neposlušnosti voči Bohu v záhrade Eden, keď Eva prijala jablko zo Stromu poznania dobra a zla od hada. Odvtedy, od prvého prejavu pýchy, neposlušnosti voči Bohu, musia ľudia žiť vo vyhnaní z raja, oddelene od Boha. Boh Adamovi povedal, že odteraz bude medzi ním, ženou a jeho potomkami nepriateľstvo, že bude trpieť a tvrdo pracovať, aby získal zo Zeme obživu. A že bude smrteľný. Eve povedal, že znásobí jej bolesť pri pôrode a že muž jej bude vládnuť.

Jediná možnosť návratu do raja, do večnosti a pokoja, je návrat k pokore a zavrhnutie pýchy. Opäť sa naučiť byť poslušný voči Bohu, čo nám zoberie všetky naše problémy, ktoré na nás Boh uvrhol kvôli našej pýche.

Biblia – Genezis: http://www.svatepismo.sk/listovat.php?kniha=1&kapitola=3

Pýcha a pokora: http://www.poznanie.sk/clanky/pycha-pokora.php

peacock-1435890_960_720

Dôležitosť kŕmenia duše

V dôsledku stotožňovania sa s telom ľudia úplne zabúdajú na potreby duše a čudujú sa, že ich život je čoraz viac naplnený nespokojnosťou a konfliktami. Venujú sa hlavne zarábaniu peňazí, rodine, zábave, svojim koníčkom a sebe ako duši nevenujú vôbec žiadnu pozornosť. Česť výnimkám.

Ľudia v súčasnej dobe viac kŕmia ego ako dušu a potom to v spoločnosti aj tak vyzerá – prevláda závisť, klamstvo, hnev, chamtivosť, nevraživosť a ďalšie nepekné vlastnosti pochádzajúce z príliš veľkého ega. A z toho vyplývajú nemalé konflikty…

Čím väčšie ego, tým väčšia pripútanosť k hmotnému telu a hmotným statkom a tiež väčšie zabudnutie na svoju duchovnú podstatu. Krásne to ilustruje film “Gabriel – anjel pomsty“.

Védska literatúra popisuje stotožnenie sa s telom ako “Falošné ego“. Ego znamená ID – identitu, ale keďže večná duša sa stotožňuje s dočasným telom, nazýva sa táto identita falošnou. Naša pôvodná identita je večná, plná blaženosti, poznania, súcitu a lásky – to sú rysy duše. Naopak s falošným egom sa spájajú samé zlé vlastnosti.

V článku “Dôležitosť zníženia ega na kŕmenie duše” som našiel zaujímavé body o egu:

  • Veľké ego si kladie za cieľ “zhromažďovať” energiu iných, aby mohli vykonávať kontrolu. Preto neváha ponižovať alebo pohŕdať.
  • Veľké ego miluje byť v centre pozornosti a identifikovať so všetkým, čo ho odlišuje od zvyšku: titul, úspech, značka, vlajka …
  • Veľké ego je schopné obliecť si brnenie dobra byť dobre videný, a tak zbierať nasledovníkov jeho osoby.

Potrava ega je:

  • Významné spoločenské postavenie – politik, herec, lekár, kňaz…
  • Veľké materiálne bohatstvo – milionári, miliardári.
  • Krásne telo – modelky.
  • Lichôtky.

Pokiaľ je však potrava ega vyvažovaná potravou duše, vplyv ega sa môže zmierniť.

Zníženie vplyvu ega

Aby sme znížili vplyv ega, potrebujeme nasmerovať naše úsilie k získaniu duchovnej potravy. Pokiaľ budeme smerovať našu energiu k získaniu toho, čo posliňuje ego, je viac než pravdepodobné, že sa z nás stanú veľkí egoisti. Byť veľkým egoistom je možno príjemné pre egoistu, ale už vôbec to nie je príjemné pre jeho okolie. Okolie veľkých egoistov trpí, pretože všetko sa musí točiť okolo egoistov a keď tomu tak nie je, egoisti sa veľmi hnevajú a robia rozruch. To naozaj nie je pre nikoho príjemné.

Veľkí egoisti trpia týmto symptómom práve preto, lebo sa im nedostáva správnej duchovnej potravy. Slovíčko “správnej” je zámerne zdôraznené, pretože nie je duchovná potrava ako duchovná potrava. Aj v takzvanej duchovnej sfére sa nájdu veľkí egoisti. Ak sa niekto, kto nie je dostatočne duchovne zrelý (očistený od vplyvu ega), dostane na významný post duchovného predstaviteľa, môže mu ego stúpnuť do hlavy a narobiť tak veľa škandálov. Vplyv ega sa tiež môže prejaviť vo forme fanatizmu. Existuje mnoho fanatikov, ktorí razia len a len to svoje a všetko ostatné považujú za dielo diabla, alebo za podradné.

Kým sa z veľkého egoistu stane aspoň ako tak znesiteľná osoba, trvá to dlhší čas. Je potrebné, aby sa venoval činnostiam, ktoré prinášajú potravu pre dušu. Tieto činnosti sú:

Dobrovoľníctvo

Najväčšia porážka ega je, keď človek začne robiť niečo pre druhých. Egoista totiž vždy všetky činnosti smeruje na uspokojenie hlavne seba a potreby ostatných ho nezaujímajú. Akonáhle začne myslieť na ostatných, ego začne oslabovať.

Charita

Zapojenie sa do charity, či už svojim časom, alebo financiami je tiež spôsob akým zmierniť vplyv ega a dať potravu duši. Treba si však dať pozor, aby zase ego nevystrkovalo rožky a nepovažovalo sa za niečo viac ako ostatní, pretože pomáha druhým.

Meditácia

Počas meditácie máme možnosť ísť viac do svojho vnútra a spoznať tak svoju skutočnú identitu – dušu. V meditatívnom stave si okrem iného môžeme uvedomiť svoje konanie a jeho následky a tak podľa svojho svedomia môžeme zvážiť ako svoje konanie napravíme.

O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

V tomto veku sa tichá meditácia neodporúča, pretože myseľ väčšiny ľudí je príliš rozrušená a neovládnutá. Málokto je schopný meditovať bez toho, aby ho myseľ nevyrušovala. Preto sa odporúča meditácia mantrou, ktorá okrem iného slúži na ovládnutie mysle.

Najvýživnejšia mantra je mahá-mantra:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O tejto mantre sa dozviete viac v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Duchovná literatúra

Ľudia, ktorí si každý deň vyhradia čas na čítanie duchovnej literatúry, majú väčšiu duchovnú silu odolávať vplyvu ega. Osobne poznám ľudí, ktorí každý deň čítajú Bibliu, alebo Bhagavad-gítu, či Šrímad-Bhágavatam a je to cítiť na ich správaní a živote. Najmä literatúra o Bohu a oddanej službe je veľmi účinná potrava pre dušu. Duša si tak postupne môže uvedomiť svoje prirodzené postavenie voči Bohu a prekonať vplyv ega.

Navštevovanie svätých miest

Návšteva svätých miest ako sú Božie chrámy, posvätné kopce, či rieky je vždy priaznivá. Ešte priaznivejšia, keď je možné byť v spoločnosti svätcov a načúvať od nich. Ľudia, ktorí žijú čistým životom, nás môžu osvietiť svojim poznaním a nakŕmiť tak dušu.

Záver

Telo kŕmime každý deň. Ego kŕmime nevedomky. A na dušu častokrát zabúdame. Pokiaľ si vytvoríme zvyk a budeme kŕmiť dušu každý deň, či už meditáciou, čítaním duchovnej literatúry, počúvaním prednášok, alebo pomáhaním druhým, duša čoskoro prerastie ego. A keď duša prerastie ego, z hnevlivého, chamtivého, egoistického človeka sa stane kľudnejší, pokornejší, súcitnejší a ohľaduplnejší človek. A to je v dnešnej spoločnosti veľmi žiadané. Bez potravy pre dušu je v podstate nemožné mať dobrý charakter, pretože vplyv doby na ego je veľmi silný. Zo všetkých strán nás obklopuje potrava pre ego. Jediný spôsob ako zoslabiť ego, je začať poriadne kŕmiť dušu.

Prejavy ega

O egu som napísal už niekoľko článkov, no stále ho pozorujem a spoznávam viac do hĺbky. Pozorujem seba aj svoje okolie a často vidím dosť veľké prejavy ega, kvôli ktorým vznikajú hádky, konflikty a nepríjemné emócie.

Poúčanie

Človek na egu veľmi rád poúča druhých aj keď o to nežiadajú a je im to skôr proti srsti. Keď dáva nevyžiadané rady, akurát tým dobre dráždi druhých…

Neprijať kritiku

Cez ego neprejde kritika. Ani štipka. Ak sa pokúsite čo i len trošku skritizovať človeka s veľkým egom, začne na vás štekať ako pes a osočovať vás, alebo sa urazí. Nestojí to za to… Obrana ega je útok.

Nepriznať chybu

Aj keď spraví nejakú chybu, neprizná si ju. Radšej ju zvalí na iných, veď je to ľahšie a príjemnejšie.

Urážlivosť

Ak človeku s veľkým egom poviete niečo, čo sa mu nepáči, urazí sa a vy budete za to tí najhorší.

Potreba mať vždy pravdu

Veruže egoista musí mať vždy pravdu. Nedajbože, že by sa v niečom mýlil, len to nie! Bude si svoj postoj obhajovať do krvi aj keď je jeho postoj nanajvýš hlúpy a nemorálny.

Chcieť mať všetko podľa seba

Egoista je neschopný robiť kompromisy a chce, aby bolo všetko podľa neho.

Ja, ja, ja

Celý svet sa točí okolo neho, využíva druhých pre svoj zmyslový pôžitok. Vykorisťuje…

Moje (Sebectvo)

Nie je schopný sa podeliť, ani trochu. Je lakomý a všetko svoje vlastníctvo si stráži ako oko v hlave.

Nadradenosť

Je nadradený voči ostatným. Myslí si, že je najmúdrejší a najlepší. Ego chce ovládať…

Extrémizmus

Z veľkého ega vychádza extrémizmus. Či už je to náboženský, ateistický fanatizmus, nacionalizmus…

Odsudzovanie

Človek na egu veľmi odsudzuje druhých za ich rozdielnosť. Egoista si myslí, že ako to vidí on, tak je to najlepšie. Preto môžeme vidieť v spoločnosti toľko rozbrojov kvôli rozdielnosti.

Ego v dnešnej spoločnosti

Veľmi veľa ľudí má veľké ego a podľa toho aj dnešná spoločnosť vyzerá. Mnohí ľudia sa ženú za materiálnym bohatstvom na úkor ostatných a nemajú problém ich vykorisťovať. Mnohí ľudia sa správajú veľmi bezohľadne a vôbec ich nezaujíma čo svojim počínaním spôsobujú, hlavne že oni sa majú dobre.

Čím viac ľudí s veľkým egom, tým viac problémov a konfliktov v spoločnosti. Ak by si ľudia čo i len trochu dokázali vstúpiť do svedomia, naučiť sa pracovať s egom a zmierniť jeho vplyv, spoločnosť by mohla vyzerať oveľa krajšie.

Ego sa dá naučiť ovládať a zmierniť tak jeho vplyv. Len človek musí trošku viac hĺbať v sebe. Pozrieť sa do svojho vnútra, spoznať svoje ego a jeho prejavy. Akonáhle si začne uvedomovať prejavy ega, môže s ním začať pracovať na vedomej úrovni. Píšem o tom v článku “Vedomé žitie“. Tiež pomáha pravidelná očista vedomia, o ktorej sa dozviete v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Čím viac ľudí sa naučí ovládať svoje ego, tým menej konfliktov bude v spoločnosti a v životoch jednotlivcov. A to je veľmi žiadané, najmä v tejto dobe plnej veľkých egoistov.

PS: Držte si od veľkých egoistov odstup. Nestojí za to sa s nimi naťahovať, lebo aj tak nevyhráte… vyhráva vždy veľké ego. Aspoň na oko. Vraví sa: “Múdrejší ustúpi”, tak sa toho držme a ušetríme si kopec nervov :)

Majte sa krásne!

A píšte básne…

Čo je pokora? (časť druhá)

V článku z roku 2015 popisujem moje pochopenie pokory v tom čase: http://blog.hromnik.com/2015/12/19/co-je-pokora/

Hlbšie pochopenie pokory

Dnes sa píše rok 2018 a za tie 3 roky som získal hlbšie pochopenie pýchy a pokory aj v praxi. Zrealizoval som, že pýcha predchádza pád. Čím viac je človek pyšný, tým hlbší a drsnejší pád nastane a tým väčšiu pokoru môže získať. Ak si teda z toho zoberie ponaučenie. Niektorí ľudia padnú na dno a začnú sa ľutovať, alebo sťažovať namiesto toho, aby sa pozbierali a poučili.

S pokorou dokážeme prijímať životné lekcie oveľa jednoduchšie ako s pýchou.

Priznať si chybu

Pyšný človek si nedokáže priznať chybu aj keď mu to xx ľudí hovorí. S pokorou však človek môže vidieť čo napáchal a snažiť sa to napraviť. Dokáže sa aj ospravedlniť kdežto pyšný človek nie, pretože si svoju chybu ani neuvedomuje.

Pozrieť sa na seba

S pokorou môže človek vidieť aj svoje nepekné vlastnosti a pracovať s nimi. Pyšný človek si svoje negatívne vlastnosti a činy nepriznáva a myslí si, že je dokonalý a vinu za svoje problémy zvaľuje na druhých.

Dokáže si priznať, že je pyšný

Pokorný človek si paradoxne dokáže priznať, že je pyšný. Pyšný človek to nedokáže.

Nepresviedča

Pokorný človek nikoho nepresviedča, že jeho názor je ten najsprávnejší. Uvedomuje si, že každý sa nachádza na inej úrovni vedomia a to isté vníma inak. Môže vysvetliť ako to vidí on, ale nebude sa s niekym silou mocou hádať.

Neháda sa

Tým, že pokorný človek nemá potrebu nikoho nasilu presviedčať, nedostáva sa takmer vôbec do konfliktov. Ak sa dostane do konfliktu, nebýva to jeho pričinením. Pokorný človek nemá vôbec chuť v konfliktoch a hádkach.

Neporovnáva sa

Porovnávanie sa často vychádza z potreby dokázať si niečo. Pokorný človek takú potrebu nemá.

Nepovyšuje sa

Ak sa niekto porovnáva, buď je pyšný na to, že je na tom lepšie ako ostatní, alebo je sklamaný, že je na tom horšie. Pyšný človek sa povyšuje nad ostatných a prezentuje čo všetko robí lepšie ako ostatní. Pokorný človek túto potrebu nemá.

Prijíma kritiku

Pyšný človek nie je schopný prijať kritiku ani keď je oprávnená. Pokorný človek s radosťou prijíma kritiku a snaží sa z nej zobrať ponaučenie.

Úspech

Pyšný človek pripisuje všetok úspech sebe a svojim schopnostiam. Pokorný človek sa nepovažuje za príčinu svojho úspechu, ale pripisuje ho buď Bohu, alebo ostatným, ktorí mu pomohli úspech dosiahnuť.

Stav vedomia

Pokora a pýcha závisia od stavu vedomia. So zmenou vedomia môže človek spyšnieť, alebo spokornieť. S narastajúcim úspechom je riziko, že bude pyšný. S narastajúcim neúspechom a problémami sa zvyčajne človek dostáva viac do pokory. Aspoň ja to mám tak. Najväčšie nepríjemnosti v živote ma dostali do pokorného postavenia, lebo mi nič iné neostávalo. Keď sa mi v živote darilo, narastala vo mne pýcha a pokora šla bokom. Pýcha a pokora sa teda môžu striedať a byť v rôznych pomeroch v našom vedomí. Ideálne je, keď si ustrážime pokoru a pýche nedáme moc priestoru, pretože pýcha spôsobuje nemalé problémy v našom živote a živote ostatných.

Čím viac ľudí bude pokorných, tým krajšiu spoločnosť môžu vytvoriť.

Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle

Nedávno som pochopil, že všetko, čo sa nám v živote deje, čo zažívame a koho stretávame a ako vnímame ostatných, je len odraz nás samotných, nášho vnútra – vedomia a podvedomia. Dokonca ľudia, s ktorými sa cítime dobre a rozumieme si s nimi, sú nám veľmi podobní a majú veľmi podobné vlastnosti ako my. Cítime sa s nimi dobre do chvíle, kým nám nezačnú zrkadliť aj naše temné stránky.

Zrkadlenie

To, čo sa nám na iných ľuďoch nepáči a za čo ich obviňujeme, je vlastne obraz nás samých. Na sebe to nevidíme, ale vidíme to v ľuďoch, ktorí sú naše zrkadlo. Ak nám niečo na niekom nevýslovne vadí, je to náš obraz, ktorí nie sme schopní prijať. Ak by sme prijali, že je to náš obraz, mohli by sme ten obraz zmeniť. Ale častokrát nie sme schopní prijať, že to, čo vidíme v ostatných, sme vlastne my.

Napríklad niektorí ľudia ma nazývajú pokrytcom a nevýslovne im vadí, že som pokrytec. Prečo? Pretože vidia vo mne svoj obraz. Ale nie sú schopní sa pozrieť na seba a uvidieť pokrytectvo v sebe. To je tá smutná časť. Na iných ľuďoch si hneď všimneme ich nepekné vlastnosti, ale na sebe ich už nevidíme.

Môj posledný vzťah bol celý o zrkadlení. Jeden druhému sme nastavovali zrkadlo a ani jeden z nás nebol schopný sa pozrieť na svoj odraz v zrkadle, ale zvaľoval to na toho druhého – ty si taký, ty si taká… Obaja sme si nedokázali priznať svoj podiel na probléme, obaja sme si tvrdohlavo stáli za svojim bez pochopenia druhého, obaja sme nekomunikovali ale radšej sme si vytvorili domnienky a žili v nich…. bolo toho veľa, čo sme si zrkadlili. A keďže sme sa nedokázali pozrieť na seba, ale zvaľovali sme vinu na druhého, náš vzťah aj tak skončil. Nie je to nič príjemné mať pri sebe zrkadlo a nebyť schopný prijať svoj odraz v ňom. Keď už prijmeme svoj odraz, je to jednoduchšie. Ale keď ho neprijmeme, zvaľujeme vinu na ten odraz, na druhých a nič tým nevyriešime.

Prijať svoj odraz

Aby sme boli schopní prijať to, čo nám zrkadlia ostatní, potrebujeme veľkú dávku pokory. Bez pokory si nedokážeme uvedomiť akí vlastne sme a budeme zvaľovať vinu na tých, ktorí nám len zrkadlia to, čo nie sme schopní na sebe prijať.

Pokrytcovi vadia iní pokrytci. Sudcovi vadia tí, čo súdia. Tvrdohlavému vadia tvrdohlaví. Pyšnému vadia pyšní.

Pokora je v dnešnom svete nedostatkový tovar a tak ľudia namiesto toho, aby sa pozreli v prvom rade na seba, zvaľujú vinu na ostatných a tak sa navzájom obviňujú a bojujú medzi sebou.

Mňa už tento boj omrzel a snažím sa v prvom rade pozrieť sám na seba. Snažím sa vidieť svoj odraz v ostatných a prijať ho. Nie vždy sa mi to podarí na prvýkrát, ale postupným snažením to ide ľahšie. Čím horší obraz vidíme v zrkadle, tým ťažšie je ho prijať. Som to naozaj ja? Toto som ja?!

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Pane Bože, to snáď nie…. ale áno… som to ja. Och, celé tie roky som bol takýto, ach jaj. No teraz to môžem zmeniť už keď viem aký som! A to je na tom to najlepšie. Môžeme si uvedomiť akí sme a keď sa nám to nepozdáva, môžeme to zmeniť. Zmeniť svoj zohavený charakter na menej zohavený.

Základný predpoklad k sebapremene je uvedomenie si aký vlastne som – som hnevlivý, chamtivý, žiarlivý, egoista, pokrytec, falošný, klamár,… som taký a teraz čo s tým? Pokúsim sa to zmeniť, už nechcem byť taký.

Ale kým si neuvedomím aký som a budem si obhajovať svoje negatívne vlastnosti a činy, alebo nebodaj zvaľovať vinu na iných, čo tým vyriešim? Nič, môj život bude naďalej mizerný a budem zažívať stále tie isté problémy.

Kým sa nezmeníme, nezmení sa ani naša realita. Ale keď sa zmeníme vo vnútri, začne sa meniť aj vonkajšia realita. Ľudia, ktorí už s nami nerezonujú, odídu z nášho života a prídu noví, ktorí zodpovedajú nášmu novému vyžarovaniu. Niekto si môže myslieť, že keď sa zmení, zmenia správanie aj ľudia v jeho okolí. Môže sa to stať, ale nie vždy je to tak. Každý má slobodnú vôľu a je na ňom, či sa zmení, alebo nie. Niektorí ľudia sa nechcú zmeniť a tak jednoducho ostávajú vo svojich zabehnutých koľajách a vzďaľujú sa od nás, pretože už s nami nerezonujú. A tak odchádzajú z nášho života a prichádzajú nové zrkadlá.

Ostatných nezmeníme

Naša zmena je v našich rukách. Zmena iných ľudí už v našich rukách nie je. Musia sa rozhodnúť sami. Ak sa nechcú zmeniť, je to ich rozhodnutie a treba sa to naučiť rešpektovať. Aj keď vidíme, že tým ubližujú nie len sebe, ale aj ostatným. Je to ich život, ich rozhodnutie a nemáme právo im do toho vstupovať pokiaľ nás o to nepožiadajú. Ak do toho vstúpime bez ich povolenia, vyvoláme zbytočné konflikty a popálime sa. Tak to chodí. Ego je veľmi silné a nepripustí si, že by sa v niečom mýlilo, alebo urobilo chybu. Iba pokora môže poraziť ego. Ale aby sa človek dostal do pokory, musí si toho zrejme veľa vytrpieť. Nie nadarmo sa vraví, že utrpením rastieme. Kým si myslíme, že je všetko v pohode, nemáme motiváciu niečo meniť. Ak sa však všetko poserie a začíname trpieť, máme zrazu veľkú motiváciu to zmeniť a dostať sa z utrpenia.

Treba sa hlavne zamerať na svôj život, na svoju zmenu. Snažme sa vidieť svoj odraz v iných a snažme sa ho prijať nech je akokoľvek nepríjemný. Keď ho prijmeme, môžeme vo svojom živote veľmi veľa zmeniť a stať sa tak o niečo lepšími.

Každý jeden z nás má slobodnú voľbu stať sa tým, kým chce. Ak sa chce niekto klamať, že je v poriadku a všetci naokolo môžu za jeho problémy a bolesti, môže. Je to jeho rozhodnutie a bude za to niesť následky. Ak sa chce niekto zmeniť a všímať si svoj odraz v iných, môže. A tiež si za to pozbiera plody, ktoré tým zaseje.

Aká silná je nevedomosť

S nevedomosťou mám celkom bohatú skúsenosť ako na vlastnej koži, tak z pozorovania ostatných. V nevedomosti človek pácha veľa škôd. Často si práve kvôli nevedomosti nedokážeme uvedomiť akí sme a keď sa nám to ostatní snažia vysvetliť, bránime sa, že takí nie sme. Že je to len ich pohľad, klamstvo a podobne. Je dobré sa ale zamyslieť: Prečo by si o nás niekto niečo vymýšľal? Keď nám hovorí akí sme a čo robíme, nebude na tom niečo pravdy? Keď sa dáme trošku do pokory a pozrieme sa do seba, môžeme si uvedomiť, že naozaj sme takí, ako nás vnímajú ostatní. No nie vždy to tak musí byť. Niekedy sa stáva, že to čo o nás hovoria iní, hovorí v prvom rade o nich. A je na nás zistiť, či je to aj v nás, alebo nie. Keď budeme k sebe dostatočne úprimní, tak si to uvedomíme a môžeme na tom začať pracovať. Pokiaľ v nás bude naďalej pretrvávať hlboká nevedomosť, nedokážeme si to uvedomiť a začneme sa brániť, že takí nie sme. Prinajhoršom začneme ostatných obviňovať, že si vymýšľajú.

Raz som hovoril zopár ľuďom o tom, čo som zažil s jedným človekom. Nejak sa to k nemu dostalo a začal ma obviňovať, že si vymýšľam, že to, čo hovorím, nie je pravda. Taká silná je nevedomosť a neschopnosť človeka priznať si aký je a čo robí. Mnohí ľudia si jednoducho volia život v hlbokej nevedomosti, ako by mali na sebe niečo zmeniť a uvedomiť si akí vlastne sú. Je to jednoduchšie, no nie vždy lepšie, pretože kým sa nezmenia, budú zažívať stále tie isté problémy, len s niekym iným.

Pokora

Len s pokorou dokážeme prijať to, čo sa nám ostatní snažia vysvetliť. Pýcha je opak pokory a úzko súvisí s nevedomosťou. Pyšný človek nedokáže prijať kritiku a bráni sa za každú cenu. Pokorný človek si s kľudom vypočuje kritiku a dokáže sa nad ňou v pokoji zamyslieť a podniknúť prípadné kroky ku zmene.

Pokora je preto v našom živote veľmi dôležitá a žiadaná ak chceme viesť krajší život. Pretože náš život je presne taký, akí sme my sami. Keď sme plní hnevu, závisti, bolestí z minulosti, chamtivosti atď, ako asi môže vyzerať náš život… Je len na nás, či chceme ostať v hlbokej nevedomosti a nepriznať si akí v skutočnosti sme, alebo si zvolíme cestu úprimnosti a pokory.

Je to len na nás a nikto za nás toto rozhodnutie nespraví.

Veľmi mi na mojej ceste k väčšej pokore  a uvedomeniu pomohli techniky, o ktorých píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Možno niečo z toho pomôže aj Vám.

Veľa šťastia!

Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám

“Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám. Neviem prečo to tak je… ako keby sa z neho stával horší človek.”

To mi napísala jedna kamarátka, ktorá tiež nemala ideálny vzťah. Je to na zamyslenie. Naozaj sa človek vo vzťahu stáva horším? Alebo len začína ukazovať svoju pravú tvár. Aha!

Vzťahy ako zrkadlo

Vzťahy fungujú ako zrkadlo. V tomto zrkadle môžeme často vidieť svoje nespracované programy, ktoré máme uložené hlboko v podvedomí a keď to nevieme prijať a spracovať, stávajú sa z nás protivy. Keď vidíme v zrkadle svoj obraz, ktorý sa nám nepáči, je prirodzené, že sme z toho zhrození a meníme svoje správanie z milého na nemilé. Len si predstavte, že by ste sa pozreli do zrkadla a uvideli svoju zohavenú tvár. To sa deje, keď sa pozeráme do zrkadla, ktoré nám nastavuje náš partner. Akurát nevidíme svoju zohavenú tvár, ale náš zohavený charakter. Nechceme sa prijať takí, akí sme, nechceme prijať svoj obraz v zrkadle a sme z toho rozrušení. To, čo vidíme v zrkadle, považujeme za partnerove nedostatky, nie za svoje.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Kto to je? Čo sa to deje? To predsa nemôžem byť ja! To on! Za všetko môže on/ona! A už začína obviňovanie, hádky, konfikty a problémy. Len kvoli tomu, že nie sme schopní prijať sa takí, akí sme a kvôli tomu ani nie sme schopní prijať partnera takého, aký je.

Pokora a sebaprijatie

Aby sme mohli prijať svoj ohavný obraz v zrkadle, potrebujeme sa naučiť pokore. Bez pokory to nejde. Pokiaľ si budeme myslieť, že za všetko môžu tí druhí a my sme v poriadku, nič tým nevyriešime. Ale ak sa na seba dokážeme úprimne a pokorne pozrieť, uvidíme svoje nedostatky, na ktorých môžeme následne začať pracovať. A keď začneme na sebe pracovať, v zrkadle budeme vidieť stále krajší a krajší obraz a ako bonus sa naše vzťahy s ostatnými napravia. To za to stojí nie?

Pamätajte, že:

“Keď svoj obraz neprijmeme a budeme zvaľovať vinu na ostatných, nič tým nevyriešime.”

Dôležitosť samoty

Aj keď sme vo vzťahu, je dôležité, aby sme si občas dopriali byť osamote so svojimi myšlienkami, aby sme mohli prehodnotiť seba a svoj život. Keď si nedoprajeme dostatok času pre seba, nebudeme mať možnosť uvedomiť si niektoré veci a napraviť ich. Budeme nevedomky robiť stále to isté a čudovať sa čo sa nášmu partnerovi stále nepáči. Márne sa nám to bude náš partner snažiť vysvetliť, zrejme to nebudeme schopní od neho prijať.

Keď si však pravidelne doprajeme chvíľku pre seba, pre náš sebarozvoj, uvedomíme si o sebe veľa a aj naše vzťahy budú oveľa kvalitnejšie. Pretože akí sme my, také máme vzťahy.

Komunikácia

V neposlednom rade musíme vo vzťahu dostatočne komunikovať, aby sme predišli domnienkam a problémom z toho vyplývajúcich. Na to, aby komunikácia prebiehala bez konfliktov, nesmieme nechať svoje ego vystrkovať rožky, ale naučiť sa byť neustále v pokore, aby sme dokázali vypočuť a pochopiť svojho partnera. Ideálne je ak sa to naučia obaja partneri. Pretože ak je čo i len jeden partner pod veľkým vplyvom ega, vzťahu to neprospieva a naopak to vzťah pomaličky, ale isto zabíja. Jedine pokora a láska môže zachrániť náš vzťah pred krachom. A naučiť sa byť neustále v pokore a láske, to chce spočiatku veľmi veľa úsilia. Ale dá sa to naučiť.

Ego

Dá sa naučiť rozlišovať kedy ego vystrkuje rožky. Ak niečo robím, alebo hovorím a necítim sa pri tom dobre, koná za mňa s veľkou pravdepodobnosťou ego. Keď za nás koná ego, dokážeme druhým veľmi ublížiť slovami aj činmi, len aby sme uspokojili seba, ale v konečnom dôsledku sa cítime mizerne a cítia sa mizerne aj tí, ktorým sme z ega ublížili.

O egu si môžete prečítať v kategórii “Ego“. Spoznávanie ega je na dlho, ale keď ho spoznáme a začneme rozlišovať kedy vystrkuje rožky a dokážeme ho ovládať, náš život sa mnohonásobne skvalitní. Väčšina problémov (ak nie všetky), ktoré v živote zažívame a vytvárame, sú práve kvoli egu.

Zhrnutie

Keď sa naučíme pracovať so svojim egom, pýchu nahradí pokora a s pokorou prichádza schopnosť a sila prijať sa takých, akí sme. Keď sa prijmeme takých akí sme, so všetkými ohavnými vlastnosťami a zvykmi, ktoré ešte v sebe máme, môžeme začať pracovať na ich zmiernení a odstránení. Keď na sebe zamakáme, skvalitníme tým život nie len sebe, ale aj všetkým okolo nás! A tak môže nastať celospoločenská zmena.

viral

Hlavným princípom je nechcieť meniť ostatných, ale chcieť v prvom rade zmeniť seba. Keď to dokážeme, budeme sa čudovať čo sa v našom živote začne diať.

Totiž akí sme, taká je naša realita. Čo vyžarujeme, to si do života aj priťahujeme. Keď pochopíme tento jednoduchý základný princíp, budeme chcieť prirodzene na sebe zamakať a zmeniť sa, aby sme žili krajší život.

nizka frekvencia

Čo vyžarujeme, to si priťahujeme:

vysoka frekvencia

Vo vzťahoch to platí dvjonásobne… Začnime si uvedomovať čo vyžarujeme, aby sme to prípadne mohli zmeniť.

Spoznaj svoje ego

Ego vytvára ilúziu oddelenosti – ja som Slovák, ja som Čech, ja som Američan, ja som kresťan, ja som buddhista, ja som ten a ten. Kým sú ľudia pod nadvládou ega, budú vytvárať oddelenosť namiesto jednoty. Budú sa deliť podľa národnosti, vierovyznania, svetonázoru, rasy atď. Keď však prekukneme túto falošnú identitu vytvorenú egom, zistíme, že každá živá bytosť je vo svojej podstate rovnaká. Každý chce byť šťastný, chce žiť večne a mať poznanie. Večnosť, blaženosť a poznanie sú prirodzené atribúty duše. Kým je však duša prekrytá mysľou a egom, zažíva obmedzené šťastie, nezažíva večnosť a má veľmi obmedzené poznanie.

Filter ega

Naše ego určuje čo sa nám páči a čo sa nám nepáči. Aké slová prijímame a aké nie. Keď nám niekto niečo hovorí, prechádza to najskôr cez filter ega a potom prípadne cez filter inteligencie. Na základe týchto filtrov buď súhlasíme, alebo nesúhlasíme. Buď tieto slová preniknú do našeho srdca, alebo ich zastaví filter ega a inteligencie a vytvorí nesúhlas. Ak sme pod nadvládou ega, filter ega je aktívny a všetky informácie vyhodnocuje ego, nie inteligencia. Mnohí ľudia často zamieňajú svoju inteligenciu so svojim egom. Potom to aj tak vyzerá.

Ilúzia oddelenosti

Ego si môžete predstaviť ako bublinu, v ktorej človek žije. Pre človeka je prípustné iba to, čo je v tejto bubline – názory, životné hodnoty, záľuby, čo má a nemá rád.

Keď sú ľudia v tejto bubline, ostatných ľudí vidia ako cudzích. Ježiš učil, že náš blížny je každý. „Miluj svojho blížneho ako seba samého“, hovorieval Ježiš. Lenže ľudia v bubline ega zažívajú oddelenosť od ostatných a nedokážu ich milovať, ani k nim aspoň prejavovať náklonnosť. Milujú len to, čo je v ich bubline – seba, svoj majetok, rodinu, priateľov,… Niekedy ani to nie. To je príliš obmedzené.

Bublina ega vytvára ilúziu oddelenosti a bráni v bezpodmienečnej láske – vo videní všetkých ako svojich blížnych. Keď zapracujeme na zmenšení ega, budeme môcť vidieť a cítiť aj mimo bubliny ega. Budeme cítiť, že všetci sú naši blížni a že každý má rovnaké základné potreby a túžby. Každý chce byť šťastný, milovať a byť milovaný.

Predsudky

Pod nadvládou ega máme tendenciu odsudzovať ľudí a situácie vopred. Na základe našich skúseností a vedomostí ego vytvára predsudky. Keď každý deň v správach pozeráme, že rómovia niekoho okradli, alebo zmlátili, automaticky sa nám v podvedomí vytvorí predsudok, ktorý spôsobí to, že budeme považovať všetkych rómov za zlodejov a násilníkov. Ešte len uvidíme róma na ulici a v mysli budeme mať myšlienku: „Daj si pozor, aby ťa neokradol, alebo nezbil“.

Môžeme mať rôzne predsudky – predsudky voči ľuďom inej farby pleti, voči ľuďom s iným vierovyznaním, či národnosťou atď.

predsudky

Predsudky nám bránia vidieť realitu takú, aká je. Bránia nám vidieť, že aj ľudia voči ktorým máme predsudky sú ľudia ako my. Majú rovnaké základné potreby a túžby ako my. Chcú byť šťastní, milovať a byť milovaní.

Ak sa ľuďom nedostáva šťastie a láska, nesprávajú sa príliš pekne.

Ja mám pravdu

Ten, kto je pod nadvládou ega, sa dokáže za svoju pravdu hádať kým nevyhrá. Za pravdu považuje iba svoj pohľad. Ak človek ovláda svoje ego, dokáže sa na veci pozerať z viacerých uhlov, dokáže pripustiť, že sa možno mýli a pravdu môže mať aj iný.

Povyšovanie sa

Ego sa nás snaží presvedčiť, že sme lepší než ostatní. Aby sme sa povýšili nad ostatných, máme tendenciu v ostatných vidieť chyby a na tieto chyby poukazovať – „Ten je taký, tá je taká…

Vyhľadávanie chýb na iných

Ego má záľubu vyhľadávať chyby na iných, aby svoje chyby zakrylo. Veľmi ľahko si všimneme chyby na ostatných. Ale už nevidíme svoje nedostatky.

Neschopnosť priznať si chyby

Kvôli egu nie sme schopní vidieť a priznať si svoje chyby. Ego vytvára ilúziu, že som dokonalý. Alebo že nie som taký zlý ako o mne hovoria.

Keď sme pod nadvládou ega a niekto nám hovorí aké chyby máme a akých chýb sme sa dopustili, nedokážeme to prijať. Tieto slová o našich nedostatkoch prejdu do filtru ega, ktoré ich zastaví a do filtru inteligencie neprejdu. Vo filtri ega tieto trpké slová vytvoria nesúhlas a následne hnev. Začneme sa hnevať na toho, kto sa nám opovážil povedať naše zlé vlastnosti, alebo činy, ktoré nanešťastie kvoli egu nevidíme. Začneme dokonca svoje zlé vlastnosti a činy obhajovať namiesto toho, aby sme si ich priznali a snažili sa s nimi niečo robiť. Taká je povaha ega. Kvôli egu si nedokážeme priznať, že by bolo s nami niečo zle. Ego sa nás snaží presvedčiť, že zlí sú všetci naokolo, ale nie my. To je tá ilúzia.

Chamtivosť

Ego spôsobuje ilúziu oddelenosti a ilúzia oddelenosti spôsobuje chamtivosť. Pod vplyvom ega si neuvedomujeme, že aj ostatní majú rovnaké potreby ako my. Chamtivosť často spôsobuje to, že chceme mať viac na úkor ostatných.

Ja a moje

Ego vytvára pocit, že niečo je moje. Tento pocit vychádza zo stotožňovania svojho JA so svojím telom. Ten, kto pochopí, že vlastné JA je odlišné od tela, ten prestane byť v ilúzii, že niečo vlastní. V skutočnosti nemôžeme nič vlastniť. Všetko máme len požičané na určitý čas. Čas nám zoberie ako majetok, rodinu, priateľov, tak aj telo.

Urážlivosť

Ak nám niekto povie niečo nepekné, môže sa nás to dotknúť a urazíme sa na toho, kto nám to povedal a nebodaj mu aj my povieme niečo nepekné. Ak máme ego pod kontrolou, neberieme si nič osobne. Ani nadávky. A dokážeme reagovať s chladnou hlavou, bez zbytočných negatívnych emócií.

Konflikty

Konflikt môže vzniknúť len tam, kde sa stretnú aspoň dve egá. Keď človek dokáže pracovať s egom a rozoznať jeho príznaky, zasvieti mu kontrolka: „Pozor, teraz za teba hovorí a koná ego.“ A následne môže človek ego ovládnuť a prejaviť svoje vlastné JA, ktoré nemá chuť v konfliktoch. Konflikty vznikajú iba kvoli neovládnutému egu. Ego sa snaží vydupať za každú cenu to svoje, bez ohľadu na iných. Keď dokážeme ovládať ego, nebudeme mať žiadne konflikty. Aké jednoduché, však?

Čo s egom?

Našťastie s egom sa dá pracovať a dá sa zmierniť jeho vplyv na nás. No vyžaduje to dlhodobú, systematickú a hlavne vedomú prácu na sebe. Ľudia často konajú na základe podvedomia, nekonajú vedome. V podvedomí sú uložené vzorce ako reagujeme na určité situácie. Ak si toto začneme uvedomovať, môžeme to na vedomej úrovni pozorovať a zmeniť. Z vedomej úrovne sa to ukladá do podvedomia. Môžeme prepísať staré vzorce správania a nahradiť ich novými. Ak začneme na vedomej úrovni pozorovať príznaky ega, začneme si uvedomovať, že: „počkať, počkať, toto nie som ja, ja taký nechcem byť“ a začneme so sebou niečo robiť. Začneme odlišovať bláznivú myseľ a ego od nášho skutočného JA. Začneme si uvedomovať emócie, začneme reagovať na rôzne situácie vedome a dokážeme s emóciami pracovať. Dokážeme zachytiť emócie a analyzovať ich.

Vedomé žitie

Napríklad keď pocítim hnev, v prvom rade si musím uvedomiť, že sa hnevám. Vedome môžem zachytiť hnev v mysli a nedať ho najavo na hrubej úrovni. Chce to cvik, ale ide to. Tak môžem pátrať: „Prečo sa hnevám? Čo hnev spôsobilo? Je to niečo vážne, alebo len malichernosť?“ Treba dôkladne analyzovať emóciu a celú situáciu, ktorá túto emóciu vyvolala. Na podvedomej úrovni reagujeme okamžite ako sa emócia prejaví, ale na vedomej úrovni môžeme zapracovať na tom, aby podobná situácia už túto emóciu nevyvolávala. Tiež to chce cvik a budeme potrebovať viacero podobných situácií, aby sme dokázali svoje emócie zachytiť, ovládnuť a analyzovať. Celé je to o tom, preniesť naše bytie z podvedomého na vedomé. Akonáhle si budeme uvedomovať naše myšlienky a správanie, môžeme sa zmeniť. Môžeme dosiahnuť to, že už nebudeme ovládaní egom, ale ego bude pod našou vedomou kontrolou. Tento stav je veľmi žiadaný. V tomto vedomom stave nie je možné, aby sme s niekym vyvolali konflikt. Vždy dokážeme negatívnu emóciu zachytiť už v zárodku, analyzovať a vyhodnotiť situáciu a tak často negatívna emócia jednoducho zmizne a my už budeme na tú istú situáciu reagovať inak ako predtým.

Z ega vyplýva veľa zlých vlastností a emócií ako je chtíč, chamtivosť, neschopnosť priznať si chyby, závisť, hnev, nenávisť, žiarlivosť… keď začneme pozorovať na sebe tieto vlastnosti a emócie, môžeme začať s nimi pracovať. A keď na sebe začneme pracovať, už o pár mesiacov z nás môžu byť iní ľudia, ktorých ani vlastná matka nespozná.

Prajem veľa šťastia v spoznávaní a ovládaní svojho ega. Čím čistejší stav vedomia dosiahneme, tým ľahšie sa nám bude s egom pracovať. Odporúčam článok “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Len egu môže byť ublížené

Utrpenie, ktoré prežívame na úrovni mysle, vnímame ako utrpenie len kvoli egu. Keď nám niekto povie, že sme spravili niečo zle, alebo že sa mu na nás niečo nepáči, ego v nás vytvára nesúhlas, že to tak nie je, že my za to nemôžeme. Kvoli egu si nedokážeme priznať chybu a svoje slabé stránky. Neprijímame situácie také, aké sú a máme svoju predstavu o tom, ako majú veci vyzerať. Ak sa niečo líši od našej predstavy, sme nespokojní.

Život pod vplyvom ega

Život pod vplyvom ega je veľmi nepríjemný. Človek žije v stave odporu a odpor v človeku vytvára negatívne emócie ako smútok , hnev, žiarlivosť, nenávisť a ďalšie. Ego vytvára pocit, že sa nám niečo nepáči.

Prejav ega

Človek môže byť pod vplyvom ega viac, alebo menej. Záleží do akej miery dokáže s egom pracovať. Veľký vplyv ega sa prejavuje tým, že človek je často smutný, cíti že mu bolo ublížené, uráža sa, neprijíma keď sa mu niekto snaží niečo vysvetliť a podobne. Ego totiž vytvára v človeku pocit, že je bezchybný a za svoje pocity a chyby viní ostatných. Nedokáže sa pozrieť do seba a uvidieť chybu v sebe.

Ovládni ego

Veľa ľudí je pod nadvládou ega. Ale je možné naučiť sa ovládať ego. Akonáhle ovládneme ego, dostaneme sa zo stavu odporu, do stavu prijatia a dokážeme prijímať všetko také, aké je. Už nebudeme bojovať a chcieť nasilu niečo, alebo niekoho zmeniť. Dokážeme si pripustiť, že sme spravili chybu a tiež si pripustíme svoje ďalšie nedostatky. Len keď uvidíme a prijmeme svoje nedostatky, môžeme zapracovať na ich zmiernení, alebo dokonca odstránení. Ak si budeme svoje nedostatky ohajovať a hádzať vinu na ostatných, čo tým dosiahneme? Nie je rozumnejšie naučiť sa pracovať s egom, prijať svoje nedostatky a zmeniť sa?

Ak pocítime nejakú negatívnu emóciu, je to signál, že sme v stave odporu. Niečo sa nám nepáči. Vtedy by sme mali vstúpiť hlbšie do seba a pátrať po príčine. Emócia sa vytvorila v nás a v nás bude aj príčina.

Životné lekcie

Všetko, čo sa nám deje, je pre naše najvyššie dobro, pre naše poučenie. Keď to budeme tak brať, dokážeme svoje vedomie pozdvihnúť na úroveň, kde už nebudeme zažívať utrpenie, ale budeme brať všetky životné situácie ako lekcie. A je len na nás, či sa z nich poučíme a pozdvihneme svoje vedomie, alebo ich budeme vnímať ako krivdu a nikam sa nepohneme.

Šťastný život

Treba si uvedomiť, že to, čo vytvára utrpenie, nie sú situácie, ale naša myseľ pod vplyvom ega. Rôzni ľudia s rôznym vedomím vnímajú tú istú situáciu inak. Vedomie sa prenáša do mysle. Ako človek myslí a vníma, také má vedomie. Aby nám myseľ spôsobovala menej utrpenia, musíme popracovať na očistení svojho vedomia. Keď bude vedomie čistejšie, aj v mysli bude menej nečistôt, ktoré vytvárajú utrpenie. Ako na to sa dozviete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia

Prajem veľa šťastia!

Priznať si chybu nie je hanba

Pohyboval som sa v spoločnosti, kde byť protivným zo srandy je bežné. Jednoducho si uťahovať z ostatných len tak zo srandy. Skúsil som to aplikovať aj pri svojej milujúcej žene. Ale už po týždni som tvrdo narazil.

Poučenie

Žili sme spolu ešte len jeden týždeň a ja som za ten týždeň stihol nevedomky uraziť svoju ženu niekoľkokrát. Nebolo to zámerné, ale ona to očividne nechápala ako srandu a brala to príliš osobne. Nevedel som, že jej to vadí. Linus Torvald hovorí, že ak sa niekto nechá uraziť, mal by byť urážaný. Tohto hesla som sa donedávna držal aj ja. Jednoducho ak som niekoho, či už chtiac, alebo nechtiac urazil, hovoril som si, že je to jeho problém. No až keď mojej žene po týždni somnou v jednej situácii došla trpezlivosť, vychrstla na mňa všetky výčitky, ktoré v sebe za ten týždeň vypestovala a udržiavala a vo mne to zanechalo hlbokú stopu. Až mi z jej slov bolo do plaču.

Fakt som do nej zabrdol len občas, ale ona to brala až príliš osobne. Keď mi po týždni dala najavo, čo všetko som za ten týždeň vykonal a čo všetko sa jej na mne nepáči, mal som dosť. Moje ego to nezvládlo a zachvátil ma smútok. Smútok z toho, akým spôsobom mi to povedala a neskôr aj smútok z toho, ako som sa k nej správal. Moje správanie rozhodne nebolo láskyplné. Povedal som si, že sa skúsim napraviť.

Rovnaké vzorce správania

Uvedomil som si, že rovnako sa správa aj môj otec k mame. Neustále do nej dobiedza, kritizuje ju a hovorí čo všetko robí zle. Na ženu to nepôsobí príliš láskyplne. Práve naopak. Keď muž žene neustále len niečo vyčíta, žena sa k nemu za to určite nebude správať láskyplne. A nie je to iba o vzťahu muža a ženy, ale o vzťahoch celkovo.

Určité vzorce správania máme v sebe zakorenené veľmi hlboko v podvedomí a neuvedomujeme si, že tak konáme. Niektoré sme zdedili, niektoré sme si vytvorili počas života. Až keď nám niekto povie, že sa mu naše správanie nepáči, môžeme si uvedomiť čo robíme zle. Spočiatku sa naše ego bráni, že my takí nie sme, ale keď sa pozrieme hlbšie do seba, uvidíme to. Ego sa nás vždy snaží presvedčiť, že sme dokonalí a že s nami je všetko v poriadku. Že za všetko môžu ostatní. Ale keď sa pozrieme úprimne do seba, uvidíme za čo všetko môžeme my. A to zvyčajne nebýva vôbec príjemné.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Riešenie

Ak chceme vyriešiť problémy, ktoré máme s ostatnými, musíme najskôr vstúpiť do seba. Keď prejdeme cez ego, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že s nami je všetko v poriadku, až potom môžeme uvidieť čo všetko s nami v poriadku nie je. Až keď si priznáme svoje chyby, vtedy ich môžeme napraviť. Pokiaľ si svoje chyby nepriznáme a budeme hádzať vinu na ostatných, nič tak nevyriešime. Prvý krok k riešeniu problémov, je priznať si chybu.

Už keď chybu vidíme, mali by sme sa pokúsiť ju napraviť. Ak som sa správal nevhodne, už si budem dávať veľký pozor, aby som sa tak nesprával. Ak sa poučíme z vlastných chýb a nebudeme ich opakovať, náš život bude kvalitnejší. Život nám skôr, či neskôr pripraví ďalšie skúšky, vďaka ktorým sa budeme môcť posunúť ďalej. Kúsok po kúsku môžeme vďaka rôznym situáciam objavovať svoje skryté nedostatky a následne pracovať na ich zmiernení, či odstránení. Spočatku to býva bolestívé, ale keď to prekonáme a zmeníme sa, zmení sa aj náš život. Kvalita nášho života je taká, aká je kvalita nášho vedomia a podvedomia.

Viac si o tom môžete prečítať v článku „Cesta vedomého života“.