Archívy kategórie: ego

Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle

Nedávno som pochopil, že všetko, čo sa nám v živote deje, čo zažívame a koho stretávame a ako vnímame ostatných, je len odraz nás samotných, nášho vnútra – vedomia a podvedomia. Dokonca ľudia, s ktorými sa cítime dobre a rozumieme si s nimi, sú nám veľmi podobní a majú veľmi podobné vlastnosti ako my. Cítime sa s nimi dobre do chvíle, kým nám nezačnú zrkadliť aj naše temné stránky.

Zrkadlenie

To, čo sa nám na iných ľuďoch nepáči a za čo ich obviňujeme, je vlastne obraz nás samých. Na sebe to nevidíme, ale vidíme to v ľuďoch, ktorí sú naše zrkadlo. Ak nám niečo na niekom nevýslovne vadí, je to náš obraz, ktorí nie sme schopní prijať. Ak by sme prijali, že je to náš obraz, mohli by sme ten obraz zmeniť. Ale častokrát nie sme schopní prijať, že to, čo vidíme v ostatných, sme vlastne my.

Napríklad niektorí ľudia ma nazývajú pokrytcom a nevýslovne im vadí, že som pokrytec. Prečo? Pretože vidia vo mne svoj obraz. Ale nie sú schopní sa pozrieť na seba a uvidieť pokrytectvo v sebe. To je tá smutná časť. Na iných ľuďoch si hneď všimneme ich nepekné vlastnosti, ale na sebe ich už nevidíme.

Môj posledný vzťah bol celý o zrkadlení. Jeden druhému sme nastavovali zrkadlo a ani jeden z nás nebol schopný sa pozrieť na svoj odraz v zrkadle, ale zvaľoval to na toho druhého – ty si taký, ty si taká… Obaja sme si nedokázali priznať svoj podiel na probléme, obaja sme si tvrdohlavo stáli za svojim bez pochopenia druhého, obaja sme nekomunikovali ale radšej sme si vytvorili domnienky a žili v nich…. bolo toho veľa, čo sme si zrkadlili. A keďže sme sa nedokázali pozrieť na seba, ale zvaľovali sme vinu na druhého, náš vzťah aj tak skončil. Nie je to nič príjemné mať pri sebe zrkadlo a nebyť schopný prijať svoj odraz v ňom. Keď už prijmeme svoj odraz, je to jednoduchšie. Ale keď ho neprijmeme, zvaľujeme vinu na ten odraz, na druhých a nič tým nevyriešime.

Prijať svoj odraz

Aby sme boli schopní prijať to, čo nám zrkadlia ostatní, potrebujeme veľkú dávku pokory. Bez pokory si nedokážeme uvedomiť akí vlastne sme a budeme zvaľovať vinu na tých, ktorí nám len zrkadlia to, čo nie sme schopní na sebe prijať.

Pokrytcovi vadia iní pokrytci. Sudcovi vadia tí, čo súdia. Tvrdohlavému vadia tvrdohlaví. Pyšnému vadia pyšní.

Pokora je v dnešnom svete nedostatkový tovar a tak ľudia namiesto toho, aby sa pozreli v prvom rade na seba, zvaľujú vinu na ostatných a tak sa navzájom obviňujú a bojujú medzi sebou.

Mňa už tento boj omrzel a snažím sa v prvom rade pozrieť sám na seba. Snažím sa vidieť svoj odraz v ostatných a prijať ho. Nie vždy sa mi to podarí na prvýkrát, ale postupným snažením to ide ľahšie. Čím horší obraz vidíme v zrkadle, tým ťažšie je ho prijať. Som to naozaj ja? Toto som ja?!

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Pane Bože, to snáď nie…. ale áno… som to ja. Och, celé tie roky som bol takýto, ach jaj. No teraz to môžem zmeniť už keď viem aký som! A to je na tom to najlepšie. Môžeme si uvedomiť akí sme a keď sa nám to nepozdáva, môžeme to zmeniť. Zmeniť svoj zohavený charakter na menej zohavený.

Základný predpoklad k sebapremene je uvedomenie si aký vlastne som – som hnevlivý, chamtivý, žiarlivý, egoista, pokrytec, falošný, klamár,… som taký a teraz čo s tým? Pokúsim sa to zmeniť, už nechcem byť taký.

Ale kým si neuvedomím aký som a budem si obhajovať svoje negatívne vlastnosti a činy, alebo nebodaj zvaľovať vinu na iných, čo tým vyriešim? Nič, môj život bude naďalej mizerný a budem zažívať stále tie isté problémy.

Kým sa nezmeníme, nezmení sa ani naša realita. Ale keď sa zmeníme vo vnútri, začne sa meniť aj vonkajšia realita. Ľudia, ktorí už s nami nerezonujú, odídu z nášho života a prídu noví, ktorí zodpovedajú nášmu novému vyžarovaniu. Niekto si môže myslieť, že keď sa zmení, zmenia správanie aj ľudia v jeho okolí. Môže sa to stať, ale nie vždy je to tak. Každý má slobodnú vôľu a je na ňom, či sa zmení, alebo nie. Niektorí ľudia sa nechcú zmeniť a tak jednoducho ostávajú vo svojich zabehnutých koľajách a vzďaľujú sa od nás, pretože už s nami nerezonujú. A tak odchádzajú z nášho života a prichádzajú nové zrkadlá.

Ostatných nezmeníme

Naša zmena je v našich rukách. Zmena iných ľudí už v našich rukách nie je. Musia sa rozhodnúť sami. Ak sa nechcú zmeniť, je to ich rozhodnutie a treba sa to naučiť rešpektovať. Aj keď vidíme, že tým ubližujú nie len sebe, ale aj ostatným. Je to ich život, ich rozhodnutie a nemáme právo im do toho vstupovať pokiaľ nás o to nepožiadajú. Ak do toho vstúpime bez ich povolenia, vyvoláme zbytočné konflikty a popálime sa. Tak to chodí. Ego je veľmi silné a nepripustí si, že by sa v niečom mýlilo, alebo urobilo chybu. Iba pokora môže poraziť ego. Ale aby sa človek dostal do pokory, musí si toho zrejme veľa vytrpieť. Nie nadarmo sa vraví, že utrpením rastieme. Kým si myslíme, že je všetko v pohode, nemáme motiváciu niečo meniť. Ak sa však všetko poserie a začíname trpieť, máme zrazu veľkú motiváciu to zmeniť a dostať sa z utrpenia.

Treba sa hlavne zamerať na svôj život, na svoju zmenu. Snažme sa vidieť svoj odraz v iných a snažme sa ho prijať nech je akokoľvek nepríjemný. Keď ho prijmeme, môžeme vo svojom živote veľmi veľa zmeniť a stať sa tak o niečo lepšími.

Každý jeden z nás má slobodnú voľbu stať sa tým, kým chce. Ak sa chce niekto klamať, že je v poriadku a všetci naokolo môžu za jeho problémy a bolesti, môže. Je to jeho rozhodnutie a bude za to niesť následky. Ak sa chce niekto zmeniť a všímať si svoj odraz v iných, môže. A tiež si za to pozbiera plody, ktoré tým zaseje.

Aká silná je nevedomosť

S nevedomosťou mám celkom bohatú skúsenosť ako na vlastnej koži, tak z pozorovania ostatných. V nevedomosti človek pácha veľa škôd. Často si práve kvôli nevedomosti nedokážeme uvedomiť akí sme a keď sa nám to ostatní snažia vysvetliť, bránime sa, že takí nie sme. Že je to len ich pohľad, klamstvo a podobne. Je dobré sa ale zamyslieť: Prečo by si o nás niekto niečo vymýšľal? Keď nám hovorí akí sme a čo robíme, nebude na tom niečo pravdy? Keď sa dáme trošku do pokory a pozrieme sa do seba, môžeme si uvedomiť, že naozaj sme takí, ako nás vnímajú ostatní. No nie vždy to tak musí byť. Niekedy sa stáva, že to čo o nás hovoria iní, hovorí v prvom rade o nich. A je na nás zistiť, či je to aj v nás, alebo nie. Keď budeme k sebe dostatočne úprimní, tak si to uvedomíme a môžeme na tom začať pracovať. Pokiaľ v nás bude naďalej pretrvávať hlboká nevedomosť, nedokážeme si to uvedomiť a začneme sa brániť, že takí nie sme. Prinajhoršom začneme ostatných obviňovať, že si vymýšľajú.

Raz som hovoril zopár ľuďom o tom, čo som zažil s jedným človekom. Nejak sa to k nemu dostalo a začal ma obviňovať, že si vymýšľam, že to, čo hovorím, nie je pravda. Taká silná je nevedomosť a neschopnosť človeka priznať si aký je a čo robí. Mnohí ľudia si jednoducho volia život v hlbokej nevedomosti, ako by mali na sebe niečo zmeniť a uvedomiť si akí vlastne sú. Je to jednoduchšie, no nie vždy lepšie, pretože kým sa nezmenia, budú zažívať stále tie isté problémy, len s niekym iným.

Pokora

Len s pokorou dokážeme prijať to, čo sa nám ostatní snažia vysvetliť. Pýcha je opak pokory a úzko súvisí s nevedomosťou. Pyšný človek nedokáže prijať kritiku a bráni sa za každú cenu. Pokorný človek si s kľudom vypočuje kritiku a dokáže sa nad ňou v pokoji zamyslieť a podniknúť prípadné kroky ku zmene.

Pokora je preto v našom živote veľmi dôležitá a žiadaná ak chceme viesť krajší život. Pretože náš život je presne taký, akí sme my sami. Keď sme plní hnevu, závisti, bolestí z minulosti, chamtivosti atď, ako asi môže vyzerať náš život… Je len na nás, či chceme ostať v hlbokej nevedomosti a nepriznať si akí v skutočnosti sme, alebo si zvolíme cestu úprimnosti a pokory.

Je to len na nás a nikto za nás toto rozhodnutie nespraví.

Veľmi mi na mojej ceste k väčšej pokore  a uvedomeniu pomohli techniky, o ktorých píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Možno niečo z toho pomôže aj Vám.

Veľa šťastia!

Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám

“Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám. Neviem prečo to tak je… ako keby sa z neho stával horší človek.”

To mi napísala jedna kamarátka, ktorá tiež nemala ideálny vzťah. Je to na zamyslenie. Naozaj sa človek vo vzťahu stáva horším? Alebo len začína ukazovať svoju pravú tvár. Aha!

Vzťahy ako zrkadlo

Vzťahy fungujú ako zrkadlo. V tomto zrkadle môžeme často vidieť svoje nespracované programy, ktoré máme uložené hlboko v podvedomí a keď to nevieme prijať a spracovať, stávajú sa z nás protivy. Keď vidíme v zrkadle svoj obraz, ktorý sa nám nepáči, je prirodzené, že sme z toho zhrození a meníme svoje správanie z milého na nemilé. Len si predstavte, že by ste sa pozreli do zrkadla a uvideli svoju zohavenú tvár. To sa deje, keď sa pozeráme do zrkadla, ktoré nám nastavuje náš partner. Akurát nevidíme svoju zohavenú tvár, ale náš zohavený charakter. Nechceme sa prijať takí, akí sme, nechceme prijať svoj obraz v zrkadle a sme z toho rozrušení. To, čo vidíme v zrkadle, považujeme za partnerove nedostatky, nie za svoje.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Kto to je? Čo sa to deje? To predsa nemôžem byť ja! To on! Za všetko môže on/ona! A už začína obviňovanie, hádky, konfikty a problémy. Len kvoli tomu, že nie sme schopní prijať sa takí, akí sme a kvôli tomu ani nie sme schopní prijať partnera takého, aký je.

Pokora a sebaprijatie

Aby sme mohli prijať svoj ohavný obraz v zrkadle, potrebujeme sa naučiť pokore. Bez pokory to nejde. Pokiaľ si budeme myslieť, že za všetko môžu tí druhí a my sme v poriadku, nič tým nevyriešime. Ale ak sa na seba dokážeme úprimne a pokorne pozrieť, uvidíme svoje nedostatky, na ktorých môžeme následne začať pracovať. A keď začneme na sebe pracovať, v zrkadle budeme vidieť stále krajší a krajší obraz a ako bonus sa naše vzťahy s ostatnými napravia. To za to stojí nie?

Pamätajte, že:

“Keď svoj obraz neprijmeme a budeme zvaľovať vinu na ostatných, nič tým nevyriešime.”

Dôležitosť samoty

Aj keď sme vo vzťahu, je dôležité, aby sme si občas dopriali byť osamote so svojimi myšlienkami, aby sme mohli prehodnotiť seba a svoj život. Keď si nedoprajeme dostatok času pre seba, nebudeme mať možnosť uvedomiť si niektoré veci a napraviť ich. Budeme nevedomky robiť stále to isté a čudovať sa čo sa nášmu partnerovi stále nepáči. Márne sa nám to bude náš partner snažiť vysvetliť, zrejme to nebudeme schopní od neho prijať.

Keď si však pravidelne doprajeme chvíľku pre seba, pre náš sebarozvoj, uvedomíme si o sebe veľa a aj naše vzťahy budú oveľa kvalitnejšie. Pretože akí sme my, také máme vzťahy.

Komunikácia

V neposlednom rade musíme vo vzťahu dostatočne komunikovať, aby sme predišli domnienkam a problémom z toho vyplývajúcich. Na to, aby komunikácia prebiehala bez konfliktov, nesmieme nechať svoje ego vystrkovať rožky, ale naučiť sa byť neustále v pokore, aby sme dokázali vypočuť a pochopiť svojho partnera. Ideálne je ak sa to naučia obaja partneri. Pretože ak je čo i len jeden partner pod veľkým vplyvom ega, vzťahu to neprospieva a naopak to vzťah pomaličky, ale isto zabíja. Jedine pokora a láska môže zachrániť náš vzťah pred krachom. A naučiť sa byť neustále v pokore a láske, to chce spočiatku veľmi veľa úsilia. Ale dá sa to naučiť.

Ego

Dá sa naučiť rozlišovať kedy ego vystrkuje rožky. Ak niečo robím, alebo hovorím a necítim sa pri tom dobre, koná za mňa s veľkou pravdepodobnosťou ego. Keď za nás koná ego, dokážeme druhým veľmi ublížiť slovami aj činmi, len aby sme uspokojili seba, ale v konečnom dôsledku sa cítime mizerne a cítia sa mizerne aj tí, ktorým sme z ega ublížili.

O egu si môžete prečítať v kategórii “Ego“. Spoznávanie ega je na dlho, ale keď ho spoznáme a začneme rozlišovať kedy vystrkuje rožky a dokážeme ho ovládať, náš život sa mnohonásobne skvalitní. Väčšina problémov (ak nie všetky), ktoré v živote zažívame a vytvárame, sú práve kvoli egu.

Zhrnutie

Keď sa naučíme pracovať so svojim egom, pýchu nahradí pokora a s pokorou prichádza schopnosť a sila prijať sa takých, akí sme. Keď sa prijmeme takých akí sme, so všetkými ohavnými vlastnosťami a zvykmi, ktoré ešte v sebe máme, môžeme začať pracovať na ich zmiernení a odstránení. Keď na sebe zamakáme, skvalitníme tým život nie len sebe, ale aj všetkým okolo nás! A tak môže nastať celospoločenská zmena.

viral

Hlavným princípom je nechcieť meniť ostatných, ale chcieť v prvom rade zmeniť seba. Keď to dokážeme, budeme sa čudovať čo sa v našom živote začne diať.

Totiž akí sme, taká je naša realita. Čo vyžarujeme, to si do života aj priťahujeme. Keď pochopíme tento jednoduchý základný princíp, budeme chcieť prirodzene na sebe zamakať a zmeniť sa, aby sme žili krajší život.

nizka frekvencia

Čo vyžarujeme, to si priťahujeme:

vysoka frekvencia

Vo vzťahoch to platí dvjonásobne… Začnime si uvedomovať čo vyžarujeme, aby sme to prípadne mohli zmeniť.

Spoznaj svoje ego

Ego vytvára ilúziu oddelenosti – ja som Slovák, ja som Čech, ja som Američan, ja som kresťan, ja som buddhista, ja som ten a ten. Kým sú ľudia pod nadvládou ega, budú vytvárať oddelenosť namiesto jednoty. Budú sa deliť podľa národnosti, vierovyznania, svetonázoru, rasy atď. Keď však prekukneme túto falošnú identitu vytvorenú egom, zistíme, že každá živá bytosť je vo svojej podstate rovnaká. Každý chce byť šťastný, chce žiť večne a mať poznanie. Večnosť, blaženosť a poznanie sú prirodzené atribúty duše. Kým je však duša prekrytá mysľou a egom, zažíva obmedzené šťastie, nezažíva večnosť a má veľmi obmedzené poznanie.

Filter ega

Naše ego určuje čo sa nám páči a čo sa nám nepáči. Aké slová prijímame a aké nie. Keď nám niekto niečo hovorí, prechádza to najskôr cez filter ega a potom prípadne cez filter inteligencie. Na základe týchto filtrov buď súhlasíme, alebo nesúhlasíme. Buď tieto slová preniknú do našeho srdca, alebo ich zastaví filter ega a inteligencie a vytvorí nesúhlas. Ak sme pod nadvládou ega, filter ega je aktívny a všetky informácie vyhodnocuje ego, nie inteligencia. Mnohí ľudia často zamieňajú svoju inteligenciu so svojim egom. Potom to aj tak vyzerá.

Ilúzia oddelenosti

Ego si môžete predstaviť ako bublinu, v ktorej človek žije. Pre človeka je prípustné iba to, čo je v tejto bubline – názory, životné hodnoty, záľuby, čo má a nemá rád.

Keď sú ľudia v tejto bubline, ostatných ľudí vidia ako cudzích. Ježiš učil, že náš blížny je každý. „Miluj svojho blížneho ako seba samého“, hovorieval Ježiš. Lenže ľudia v bubline ega zažívajú oddelenosť od ostatných a nedokážu ich milovať, ani k nim aspoň prejavovať náklonnosť. Milujú len to, čo je v ich bubline – seba, svoj majetok, rodinu, priateľov,… Niekedy ani to nie. To je príliš obmedzené.

Bublina ega vytvára ilúziu oddelenosti a bráni v bezpodmienečnej láske – vo videní všetkých ako svojich blížnych. Keď zapracujeme na zmenšení ega, budeme môcť vidieť a cítiť aj mimo bubliny ega. Budeme cítiť, že všetci sú naši blížni a že každý má rovnaké základné potreby a túžby. Každý chce byť šťastný, milovať a byť milovaný.

Predsudky

Pod nadvládou ega máme tendenciu odsudzovať ľudí a situácie vopred. Na základe našich skúseností a vedomostí ego vytvára predsudky. Keď každý deň v správach pozeráme, že rómovia niekoho okradli, alebo zmlátili, automaticky sa nám v podvedomí vytvorí predsudok, ktorý spôsobí to, že budeme považovať všetkych rómov za zlodejov a násilníkov. Ešte len uvidíme róma na ulici a v mysli budeme mať myšlienku: „Daj si pozor, aby ťa neokradol, alebo nezbil“.

Môžeme mať rôzne predsudky – predsudky voči ľuďom inej farby pleti, voči ľuďom s iným vierovyznaním, či národnosťou atď.

predsudky

Predsudky nám bránia vidieť realitu takú, aká je. Bránia nám vidieť, že aj ľudia voči ktorým máme predsudky sú ľudia ako my. Majú rovnaké základné potreby a túžby ako my. Chcú byť šťastní, milovať a byť milovaní.

Ak sa ľuďom nedostáva šťastie a láska, nesprávajú sa príliš pekne.

Ja mám pravdu

Ten, kto je pod nadvládou ega, sa dokáže za svoju pravdu hádať kým nevyhrá. Za pravdu považuje iba svoj pohľad. Ak človek ovláda svoje ego, dokáže sa na veci pozerať z viacerých uhlov, dokáže pripustiť, že sa možno mýli a pravdu môže mať aj iný.

Povyšovanie sa

Ego sa nás snaží presvedčiť, že sme lepší než ostatní. Aby sme sa povýšili nad ostatných, máme tendenciu v ostatných vidieť chyby a na tieto chyby poukazovať – „Ten je taký, tá je taká…

Vyhľadávanie chýb na iných

Ego má záľubu vyhľadávať chyby na iných, aby svoje chyby zakrylo. Veľmi ľahko si všimneme chyby na ostatných. Ale už nevidíme svoje nedostatky.

Neschopnosť priznať si chyby

Kvôli egu nie sme schopní vidieť a priznať si svoje chyby. Ego vytvára ilúziu, že som dokonalý. Alebo že nie som taký zlý ako o mne hovoria.

Keď sme pod nadvládou ega a niekto nám hovorí aké chyby máme a akých chýb sme sa dopustili, nedokážeme to prijať. Tieto slová o našich nedostatkoch prejdu do filtru ega, ktoré ich zastaví a do filtru inteligencie neprejdu. Vo filtri ega tieto trpké slová vytvoria nesúhlas a následne hnev. Začneme sa hnevať na toho, kto sa nám opovážil povedať naše zlé vlastnosti, alebo činy, ktoré nanešťastie kvoli egu nevidíme. Začneme dokonca svoje zlé vlastnosti a činy obhajovať namiesto toho, aby sme si ich priznali a snažili sa s nimi niečo robiť. Taká je povaha ega. Kvôli egu si nedokážeme priznať, že by bolo s nami niečo zle. Ego sa nás snaží presvedčiť, že zlí sú všetci naokolo, ale nie my. To je tá ilúzia.

Chamtivosť

Ego spôsobuje ilúziu oddelenosti a ilúzia oddelenosti spôsobuje chamtivosť. Pod vplyvom ega si neuvedomujeme, že aj ostatní majú rovnaké potreby ako my. Chamtivosť často spôsobuje to, že chceme mať viac na úkor ostatných.

Ja a moje

Ego vytvára pocit, že niečo je moje. Tento pocit vychádza zo stotožňovania svojho JA so svojím telom. Ten, kto pochopí, že vlastné JA je odlišné od tela, ten prestane byť v ilúzii, že niečo vlastní. V skutočnosti nemôžeme nič vlastniť. Všetko máme len požičané na určitý čas. Čas nám zoberie ako majetok, rodinu, priateľov, tak aj telo.

Urážlivosť

Ak nám niekto povie niečo nepekné, môže sa nás to dotknúť a urazíme sa na toho, kto nám to povedal a nebodaj mu aj my povieme niečo nepekné. Ak máme ego pod kontrolou, neberieme si nič osobne. Ani nadávky. A dokážeme reagovať s chladnou hlavou, bez zbytočných negatívnych emócií.

Konflikty

Konflikt môže vzniknúť len tam, kde sa stretnú aspoň dve egá. Keď človek dokáže pracovať s egom a rozoznať jeho príznaky, zasvieti mu kontrolka: „Pozor, teraz za teba hovorí a koná ego.“ A následne môže človek ego ovládnuť a prejaviť svoje vlastné JA, ktoré nemá chuť v konfliktoch. Konflikty vznikajú iba kvoli neovládnutému egu. Ego sa snaží vydupať za každú cenu to svoje, bez ohľadu na iných. Keď dokážeme ovládať ego, nebudeme mať žiadne konflikty. Aké jednoduché, však?

Čo s egom?

Našťastie s egom sa dá pracovať a dá sa zmierniť jeho vplyv na nás. No vyžaduje to dlhodobú, systematickú a hlavne vedomú prácu na sebe. Ľudia často konajú na základe podvedomia, nekonajú vedome. V podvedomí sú uložené vzorce ako reagujeme na určité situácie. Ak si toto začneme uvedomovať, môžeme to na vedomej úrovni pozorovať a zmeniť. Z vedomej úrovne sa to ukladá do podvedomia. Môžeme prepísať staré vzorce správania a nahradiť ich novými. Ak začneme na vedomej úrovni pozorovať príznaky ega, začneme si uvedomovať, že: „počkať, počkať, toto nie som ja, ja taký nechcem byť“ a začneme so sebou niečo robiť. Začneme odlišovať bláznivú myseľ a ego od nášho skutočného JA. Začneme si uvedomovať emócie, začneme reagovať na rôzne situácie vedome a dokážeme s emóciami pracovať. Dokážeme zachytiť emócie a analyzovať ich.

Vedomé žitie

Napríklad keď pocítim hnev, v prvom rade si musím uvedomiť, že sa hnevám. Vedome môžem zachytiť hnev v mysli a nedať ho najavo na hrubej úrovni. Chce to cvik, ale ide to. Tak môžem pátrať: „Prečo sa hnevám? Čo hnev spôsobilo? Je to niečo vážne, alebo len malichernosť?“ Treba dôkladne analyzovať emóciu a celú situáciu, ktorá túto emóciu vyvolala. Na podvedomej úrovni reagujeme okamžite ako sa emócia prejaví, ale na vedomej úrovni môžeme zapracovať na tom, aby podobná situácia už túto emóciu nevyvolávala. Tiež to chce cvik a budeme potrebovať viacero podobných situácií, aby sme dokázali svoje emócie zachytiť, ovládnuť a analyzovať. Celé je to o tom, preniesť naše bytie z podvedomého na vedomé. Akonáhle si budeme uvedomovať naše myšlienky a správanie, môžeme sa zmeniť. Môžeme dosiahnuť to, že už nebudeme ovládaní egom, ale ego bude pod našou vedomou kontrolou. Tento stav je veľmi žiadaný. V tomto vedomom stave nie je možné, aby sme s niekym vyvolali konflikt. Vždy dokážeme negatívnu emóciu zachytiť už v zárodku, analyzovať a vyhodnotiť situáciu a tak často negatívna emócia jednoducho zmizne a my už budeme na tú istú situáciu reagovať inak ako predtým.

Z ega vyplýva veľa zlých vlastností a emócií ako je chtíč, chamtivosť, neschopnosť priznať si chyby, závisť, hnev, nenávisť, žiarlivosť… keď začneme pozorovať na sebe tieto vlastnosti a emócie, môžeme začať s nimi pracovať. A keď na sebe začneme pracovať, už o pár mesiacov z nás môžu byť iní ľudia, ktorých ani vlastná matka nespozná.

Prajem veľa šťastia v spoznávaní a ovládaní svojho ega. Čím čistejší stav vedomia dosiahneme, tým ľahšie sa nám bude s egom pracovať. Odporúčam článok “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Len egu môže byť ublížené

Utrpenie, ktoré prežívame na úrovni mysle, vnímame ako utrpenie len kvoli egu. Keď nám niekto povie, že sme spravili niečo zle, alebo že sa mu na nás niečo nepáči, ego v nás vytvára nesúhlas, že to tak nie je, že my za to nemôžeme. Kvoli egu si nedokážeme priznať chybu a svoje slabé stránky. Neprijímame situácie také, aké sú a máme svoju predstavu o tom, ako majú veci vyzerať. Ak sa niečo líši od našej predstavy, sme nespokojní.

Život pod vplyvom ega

Život pod vplyvom ega je veľmi nepríjemný. Človek žije v stave odporu a odpor v človeku vytvára negatívne emócie ako smútok , hnev, žiarlivosť, nenávisť a ďalšie. Ego vytvára pocit, že sa nám niečo nepáči.

Prejav ega

Človek môže byť pod vplyvom ega viac, alebo menej. Záleží do akej miery dokáže s egom pracovať. Veľký vplyv ega sa prejavuje tým, že človek je často smutný, cíti že mu bolo ublížené, uráža sa, neprijíma keď sa mu niekto snaží niečo vysvetliť a podobne. Ego totiž vytvára v človeku pocit, že je bezchybný a za svoje pocity a chyby viní ostatných. Nedokáže sa pozrieť do seba a uvidieť chybu v sebe.

Ovládni ego

Veľa ľudí je pod nadvládou ega. Ale je možné naučiť sa ovládať ego. Akonáhle ovládneme ego, dostaneme sa zo stavu odporu, do stavu prijatia a dokážeme prijímať všetko také, aké je. Už nebudeme bojovať a chcieť nasilu niečo, alebo niekoho zmeniť. Dokážeme si pripustiť, že sme spravili chybu a tiež si pripustíme svoje ďalšie nedostatky. Len keď uvidíme a prijmeme svoje nedostatky, môžeme zapracovať na ich zmiernení, alebo dokonca odstránení. Ak si budeme svoje nedostatky ohajovať a hádzať vinu na ostatných, čo tým dosiahneme? Nie je rozumnejšie naučiť sa pracovať s egom, prijať svoje nedostatky a zmeniť sa?

Ak pocítime nejakú negatívnu emóciu, je to signál, že sme v stave odporu. Niečo sa nám nepáči. Vtedy by sme mali vstúpiť hlbšie do seba a pátrať po príčine. Emócia sa vytvorila v nás a v nás bude aj príčina.

Životné lekcie

Všetko, čo sa nám deje, je pre naše najvyššie dobro, pre naše poučenie. Keď to budeme tak brať, dokážeme svoje vedomie pozdvihnúť na úroveň, kde už nebudeme zažívať utrpenie, ale budeme brať všetky životné situácie ako lekcie. A je len na nás, či sa z nich poučíme a pozdvihneme svoje vedomie, alebo ich budeme vnímať ako krivdu a nikam sa nepohneme.

Šťastný život

Treba si uvedomiť, že to, čo vytvára utrpenie, nie sú situácie, ale naša myseľ pod vplyvom ega. Rôzni ľudia s rôznym vedomím vnímajú tú istú situáciu inak. Vedomie sa prenáša do mysle. Ako človek myslí a vníma, také má vedomie. Aby nám myseľ spôsobovala menej utrpenia, musíme popracovať na očistení svojho vedomia. Keď bude vedomie čistejšie, aj v mysli bude menej nečistôt, ktoré vytvárajú utrpenie. Ako na to sa dozviete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia

Prajem veľa šťastia!

Priznať si chybu nie je hanba

Pohyboval som sa v spoločnosti, kde byť protivným zo srandy je bežné. Jednoducho si uťahovať z ostatných len tak zo srandy. Skúsil som to aplikovať aj pri svojej milujúcej žene. Ale už po týždni som tvrdo narazil.

Poučenie

Žili sme spolu ešte len jeden týždeň a ja som za ten týždeň stihol nevedomky uraziť svoju ženu niekoľkokrát. Nebolo to zámerné, ale ona to očividne nechápala ako srandu a brala to príliš osobne. Nevedel som, že jej to vadí. Linus Torvald hovorí, že ak sa niekto nechá uraziť, mal by byť urážaný. Tohto hesla som sa donedávna držal aj ja. Jednoducho ak som niekoho, či už chtiac, alebo nechtiac urazil, hovoril som si, že je to jeho problém. No až keď mojej žene po týždni somnou v jednej situácii došla trpezlivosť, vychrstla na mňa všetky výčitky, ktoré v sebe za ten týždeň vypestovala a udržiavala a vo mne to zanechalo hlbokú stopu. Až mi z jej slov bolo do plaču.

Fakt som do nej zabrdol len občas, ale ona to brala až príliš osobne. Keď mi po týždni dala najavo, čo všetko som za ten týždeň vykonal a čo všetko sa jej na mne nepáči, mal som dosť. Moje ego to nezvládlo a zachvátil ma smútok. Smútok z toho, akým spôsobom mi to povedala a neskôr aj smútok z toho, ako som sa k nej správal. Moje správanie rozhodne nebolo láskyplné. Povedal som si, že sa skúsim napraviť.

Rovnaké vzorce správania

Uvedomil som si, že rovnako sa správa aj môj otec k mame. Neustále do nej dobiedza, kritizuje ju a hovorí čo všetko robí zle. Na ženu to nepôsobí príliš láskyplne. Práve naopak. Keď muž žene neustále len niečo vyčíta, žena sa k nemu za to určite nebude správať láskyplne. A nie je to iba o vzťahu muža a ženy, ale o vzťahoch celkovo.

Určité vzorce správania máme v sebe zakorenené veľmi hlboko v podvedomí a neuvedomujeme si, že tak konáme. Niektoré sme zdedili, niektoré sme si vytvorili počas života. Až keď nám niekto povie, že sa mu naše správanie nepáči, môžeme si uvedomiť čo robíme zle. Spočiatku sa naše ego bráni, že my takí nie sme, ale keď sa pozrieme hlbšie do seba, uvidíme to. Ego sa nás vždy snaží presvedčiť, že sme dokonalí a že s nami je všetko v poriadku. Že za všetko môžu ostatní. Ale keď sa pozrieme úprimne do seba, uvidíme za čo všetko môžeme my. A to zvyčajne nebýva vôbec príjemné.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Riešenie

Ak chceme vyriešiť problémy, ktoré máme s ostatnými, musíme najskôr vstúpiť do seba. Keď prejdeme cez ego, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že s nami je všetko v poriadku, až potom môžeme uvidieť čo všetko s nami v poriadku nie je. Až keď si priznáme svoje chyby, vtedy ich môžeme napraviť. Pokiaľ si svoje chyby nepriznáme a budeme hádzať vinu na ostatných, nič tak nevyriešime. Prvý krok k riešeniu problémov, je priznať si chybu.

Už keď chybu vidíme, mali by sme sa pokúsiť ju napraviť. Ak som sa správal nevhodne, už si budem dávať veľký pozor, aby som sa tak nesprával. Ak sa poučíme z vlastných chýb a nebudeme ich opakovať, náš život bude kvalitnejší. Život nám skôr, či neskôr pripraví ďalšie skúšky, vďaka ktorým sa budeme môcť posunúť ďalej. Kúsok po kúsku môžeme vďaka rôznym situáciam objavovať svoje skryté nedostatky a následne pracovať na ich zmiernení, či odstránení. Spočatku to býva bolestívé, ale keď to prekonáme a zmeníme sa, zmení sa aj náš život. Kvalita nášho života je taká, aká je kvalita nášho vedomia a podvedomia.

Viac si o tom môžete prečítať v článku „Cesta vedomého života“.

Prečo som musel ovládnuť ego

Kedysi som bol pod nadvládou ega. Bol som pyšný, musel som mať vždy pravdu a nedokázal som si priznať omyl. Myslel som si, že som najlepší na svete. Tak mi ego prerástlo cez hlavu. Ako som tak prestal jesť mäso a zažil som duchovné prebudenie, moje ego postupne strácalo na sile. Po pár mesiacoch od duchovného prebudenia som dokázal popracovať s egom a ovládnuť ho. Presne som vedel kedy ego vystrkuje rožky a vedel som ho skrotiť. Aj dnes si všímam ako ego z posledných síl bojuje o nadvládu. No nepodarí sa mu to. Už mám nad egom celkom slušnú kontrolu a nepustím ho len tak na špacír. Raz som pustil ego na špacír a hneď bola z toho nepríjemnosť. Píšem o tom v článku “Keď pustíš ego na špacír, máš zarobené na problém“.

Keby ma ovládalo ego

physician-ego

Keby ma dnes ovládalo ego, bol by som pyšný, že moje články a videá pomáhajú ľuďom a že im rastie počet vzhliadnutí. Som rád, to nemôžem poprieť, ale nie som pyšný. S pokorou prijímam ďakovné komentáre a správy. S pokorou sa snažím pomáhať ďalej. Ak ma niekto požiada o pomoc, nespyšniem. Pýchu si už viem celkom ustrážiť. Keď som bol pyšný, cítil som sa dobre, ale okolie to vycítilo a výsledok práce nebol taký, aký som chcel. Musel som ovládnuť pýchu, aby som bol spokojný ja aj ostatní. S pokorou je život oveľa krajší ako s pýchou. Či je človek pokorný, alebo pyšný, ľudia to z neho vycítia. A podľa toho reagujú. Od pyšného človeka si držia odstup, k pokornému človeku ich to priťahuje. O pokore píšem v článku “Čo je pokora?“.

Sláva

Keby ma ovládalo ego, stúpla by mi sláva do hlavy a bol by som pyšný. Niekedy ma ľudia na festivaloch, alebo dokonca aj na ulici oslovia a povedia, že sa im moje články a videá páčia. Keby ma ovládalo ego, v takom momente by som spyšnel. Keby som bol pyšný, len tak s niekym by som sa nebavil. Nevážil by som si pochvaly od ľudí. Bral by som to ako samozrejmosť a cítil by som sa nadradený.

Ja mám pravdu!

Na internetových diskusiách prevládajú ľudia, ktorých ovláda ego a potom to aj tak vyzerá. Ja som musel svoje ego ovládnuť, inak by som nemohol robiť to, čo robím.

Keby ma ovládalo ego, musel by som mať vždy pravdu. A to nie je najideálnejší stav pre človeka, ktorý chce osobnostne rásť. Ak si človek prizná, že nemá pravdu, vtedy sa môže niečo naučiť. Pokiaľ si človek myslí, že len tá jeho pravda je jediná a nechápe pohľad na vec ostatných, nikam sa nedostane.

Pri diskusii s ľuďmi sa snažím pozrieť na vec aj z ich uhla pohľadu a snažím sa ich pochopiť. Nie vždy sa mi to darí, ale pomaly sa učím a občas sa mi to zadarí. Vtedy mám taký pocit, že “Wau, veď ano, vlastne je to tak, prečo som to predtým nevidel?“. Vidieť a chápať pravdu ostatných je super. Je super priznať si, že pravdu nemám len ja, ale môžu ju mať aj ostatní aj keď s mojou pravdou na prvý pohľad nesúznie. Je to veľmi dôležité pre osobnostný rast.

Diskusie

Občas moje statusy na Facebooku vyvolajú vlnu odporu, strhne sa búrlivá diskusia a ja sa potom už len snažím dávať veci na pravú mieru. Ľudia si občas vytvoria domnienky, ktoré majú s realitou pramálo spoločné. A ja im musím s láskou vysvetľovať ako sa veci majú. Nemôžem si dovoliť, aby ma ovládlo ego. V diskusiách si všímam, že drvivú väčšinu diskutujúcich ovláda ego. Už keď ich niekto zaženie do kúta, odkiaľ niet úniku, nemajú žiadny rozumný argument, tak sa spúšťa obranný mechanizmus ega a začnú buď urážať diskutujúcich, alebo začnú písať totálne zcestné vety, ktoré nemajú s diskusiou nič spoločné a nedávajú hlavu ani pätu. Píšem o tom v článku “Argumentačná vojna ega“.

argumentacna vojna ega

slovanské védy

Nemôžem si dovoliť aby ma ovládalo ego a aby som za každú cenu obhajoval svoju pravdu. To by bola príliš drahá cena. Pokiaľ chcem pôsobiť verejne, musím si zachovať chladnú hlavu, mať ego pod kontrolou a dokázať sa pozrieť na argumenty ostatných objektívne.

Urážky a kritika

Keby som nemal ego pod kontrolou a niekto by mi povedal, že som hlupák, egoista, obmedzenec, alebo niečo podobné, urazilo by ma to a mal by som potrebu mu to vrátiť a uraziť ho tiež. Našťastie si kritiku a urážky neberiem osobne. Z konštruktívnej kritiky sa snažím poučiť a nad urážkami sa len pousmejem. Ak ťa niekto urazí a teba sa to dotkne, to znamená, že si mu uveril.

Konflikty

Som rád, že mám ego pod kontrolou. Keby ma ovládalo ego, nebolo by to dobré. Mohol by som viac uškodiť ako pomôcť. Život s ovládnutým egom je celkom pokojný. Mám menej konfliktov s ľuďmi. Snažím sa ľuďom vysvetľovať veci mierumilovne a s láskou. Ja konflikty nevyhľadávam, ale niektorí ľudia žiaľ áno. Sú to práve ľudia, ktorí sú pod nadvládou ega. Musia mať za každú cenu pravdu. Ak sa im snažím ukázať, že pravdu nemajú, aj tak si neustále melú svoje a vymýšľajú pochybné argumenty len aby si nejako obhájili svoju pravdu a nemuseli si priznať, že sa mýlia. Život pod nadvládou ega nie je moc príjemný. Píšem o tom v článku “Život pod nadvládou ega je fascinujúci“.

Oslobodený od nadvlády ega

Život s ovládnutým egom je plný pokory a bezpodmienečnej lásky. Vnímať všetky bytosti rovnako dokáže len človek s ovládnutým egom. Priznať si omyly a chyby dokáže len človek s ovládnutým egom. Priznať si, že viac nevie ako vie, dokáže len pokorný človek.

Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté. [BG 5.18]

Kto je zbavený závisti a je láskavým priateľom všetkých živých tvorov, kto sa nepovažuje za vlastníka a je zbavený falošného ega, kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí, kto je znášanlivý, vždy spokojný, sebaovládnutý a s odhodlanosťou sa venuje oddanej službe s mysľou a inteligenciou na Mňa upretou, taký oddaný je Mi veľmi drahý. [Bg 12.13-14]

Život s ovládnutým egom je oveľa krajší ako život pod nadvládou ega. Pozorujte kedy vás ovláda ego, kedy máte pocit nadradenosti a neomylnosti a dajte egu na frak. Len s ovládnutým egom môže byť váš život kvalitnejší. Ako pracovať s egom sa dozviete v článku “Ego verzus srdce“.

Majte sa krásne,

Hare Krišna!

Všetky životné cesty vedú k rovnakému cieľu

Na svete existuje veľa náboženstiev, veľa jógových systémov, veľa druhov meditácií, veľa kníh o osobnom rozvoji, ezoterike,… veľa ciest k rovnakému cieľu – k sebarealizácii a dosiahnutiu mierumilovného a láskyplného stavu bytia. Čo človek, to cesta k sebarealizácii. Keď počúvam životné príbehy ľudí, ktorí sú na podobnej vlne ako ja, každý jeden príbeh je jedinečný. Každý jeden má inú cestu a obľubuje iný spôsob sebarealizácie. Niekto obľubuje Hare Krišna, iný kresťanstvo, buddhizmus, islám, ezoteriku…

Moja cesta je tá správna!

Ak vám niekto bude tvrdiť, že tá jeho cesta je správna, v určitom zmysle má pravdu. Je správna pre neho. Pre iného to môže byť cesta, ktorá nie je príliš lákavá. Všimol som si, že ľudia vyznávajúci rôzne druhy náboženstiev a filozofii majú spoločné hodnoty. Od spoločných hodnôt je už len krôčik k spoločnému cieľu – k mierumilovnému a láskyplnému životu. Ten dosiahneme jedine tak, že dosiahneme mier a lásku v sebe.

Ako na to?

Ako som už spomenul, univerzálny spôsob neexistuje. Každý má svoju cestu v rámci svojich preferencií.  Niekomu vyhovuje to či oné náboženstvo, tá či oná filozofia, ale v konečnom dôsledku vedú, alebo aspoň by mali viesť k rovnakému cieľu. Ak človeku pomáha k sebarealizácii kresťanstvo, budiž. Ak mu pomáha islám, budiž. Ak buddhizmus, Hare Krišna, ezoterika, alebo niečo iné, budiž. V konečnom dôsledku by ľudia idúci rôznymi cestami mali dospieť k spoločným životným hodnotám. Keď počúvam životné príbehy ľudí vyznávajúcich rôzne náboženstvá a filozofie, ich cesty sa líšia. No životné hodnoty a spôsob života majú veľmi podobný. Dospeli k rovnakému bodu.

spolocny ciel

Dosť bolo

Dosť bolo rozdeľovania sa a tvrdohlavého obhajovania, že len to moje náboženstvo, moja životná filozofia je tá správna. Naozaj… stačilo. Ak človek vyznáva rovnaké hodnoty, žije v podstate rovnaký život ako ja, ale vyznáva inú filozofiu, to znamená, že je na zlej ceste? Ale prosím vás. Veď to je hlúposť na entú. Dosť bolo naťahovania sa: “Môj Boh je lepší ako tvoj Boh“, “Existuje len jediný Boh a ten má meno *** (doplňte). Ostatní Bohovia sú falošní, sú dielom diabla“. Takéto správanie je veľmi detinské. Každý človek so zdravým sedliackym rozumom usúdi, že človek vyznávajúci rovnaké hodnoty a dodržiavajúci rovnaké zásady nie je nič viac a nič menej. Ak máme rovnaké hodnoty, naše cesty sa v skutočnosti spojili a môžeme spolu káčať ruka v ruke. Môžeme zahodiť staré dogmy a predsudky voči iným náboženstvám a filozofiám. Môžeme vidieť skutočnú realitu.

Spoločná cesta

Poznám moslimov, kresťanov, oddaných Krišnu, buddhistov, ezoterikov a tiež pár ateistov, ktorí vyznávajú rovnaké, alebo veľmi podobné hodnoty. Už kráčajú spoločnou cestou a možno ani o tom nevedia.

Nedávno som spoznal kresťanskú komunitu Dvanásť kmeňov. Ľudia v tejto komunite žijú sebestačne v súlade s prírodou a ťahajú za jedno lano. Ako mravce, alebo včely pracujú pre spoločný cieľ, majú spoločné financie, spoločné všetko. Každý deň vstávajú o 4 ráno, aby sa postarali o zvieratá, potom majú ranný program, ktorý zahŕňa spievanie, prednášku a diskusiu. Po programe celý deň robia to, čo je zrovna potrebné a večer sa znova stretávajú, aby si mohli zaspievať a porozprávať sa. Prišlo mi to veľmi podobné ako fungujú ľudia v Hnutí Hare Krišna. Vďaka tomu som si uvedomil, že niet jedinej správnej cesty a každý narazí na to, čo mu je srdcu blízke. Každý nájde to, čo hľadal niekde inde. Môžete vysvetľovať buddhistovi filozofiu Hare Krišna, ale pravdepodobne ho to neosloví a bude ďalej pokračovať v buddhizme, pretože mu je bližší.

Každopádne všetky náboženstvá a filozofie vyznávajú veľmi podobné životné hodnoty. Toto si treba uvedomiť a môžeme na tom ďalej stavať.

Spoločný cieľ

Či už je to kresťan, moslim, oddaný Krišnu, všetci majú spoločný cieľ – vrátiť sa k Bohu. Buddhisti a ateisti sú samostatná kategória, ktorí spoločný cieľ síce nemajú, ale môžu aspoň vyznávať spoločné hodnoty a môžu spolunažívať v relatívnom kľude. A môžu tiež nájsť cestu k Bohu. Cesty sú rôzne, no cieľ je pre všetkých rovnaký.

Spoločný nepriateľ

Veriaci ľudia považujú za zdroj všetkého zla satana alebo démonov. No zdroj všetkého zla je oveľa bližšie ako si ľudia sú schopní pripustiť.

Ľudia majú spoločného nepriateľa a tým je silné ego, ktoré ľudí ovláda a spôsobuje konflikty. Ego je zdrojom všetkých (nie len) medziľudských konfliktov a problémov. Ak sa ma niečo dotkne, v skutočnosti sa to nedotkne mňa, ale môjho ega. Niektorí ľudia sa stotožňujú s falošným egom a keď do nich niekto čo i len trošku zarypne, už je oheň na streche, už je konflikt na svete.

Môžeme hovoriť o existencii Satana a démonov, ale to, že budeme zvaľovať vinu za zlo na nejaké externé entity znamená zbavovať sa zodpovednosti a nepripustiť svoje chyby.

To nie ja, to on!“. To je typická veta ľudí, ktorých ovláda ego. Kým nás ovláda ego, nedokážeme si priznať chybu. Človek pod nadvládou ega si myslí, že je dokonalý a neomylný. Priznať si chybu by znamenalo, že by ego utrpelo porážku. A ego nerado prehráva. Preto sa nás snaží presvedčiť, že chyby nerobíme. Ego je vďačná téma, na ktorú by sa dala napísať celá kniha a píšem o ňom v kategórii: “Ego“.

Ego samo o sebe nie je zlé. Ego je v určitej miere pre človeka potrebné. Problém nastáva vtedy, keď je ego príliš silné a človeka ovláda. Vtedy vznikajú tie najväčšie prúsery. Ľudia, ktorí ovládli svoje ego, sú mierumilovní, pokorní a láskyplní. Naopak ľudia, ktorých ovláda ego, sú konfliktní a pyšní. Ľudia pod nadvládou ega sú jednoducho nepríjemní. A život pod nadvládou ega nie je tiež žiadna výhra.

Je zbabelé vyhovárať sa, že za zlo na Zemi môže Satan, alebo démoni. Môžu za to ľudia ovládaní egom, ktoré je zdrojom chamtivosti, pýchy, hnevu a nenávisti. Ľudia ovládaní egom majú v podstate démonské vlastnosti.

Ovládnutie ega

Jedna z prvých zastávok na ceste k sebarealizácii je naučiť sa ovládať svoje ego. Len tak môže človek postúpiť na ceste k sebarealizácii ďalej. Ak to zvládnete, potom už vás srdce povedie ďalej. Môžete si o tom prečítať v článku “Ego verzus srdce“. Ak si človek uvedomí, že je pod nadvládou ega a dokáže sa z tejto nadvlády dostať, otvorí sa mu nová dimenzia láskyplného a mierumilovného života.

Spôsobov pre ovládnutie ega je tiež veľa a každý má svoju cestu, svoj prirodzený spôsob. Niekomu vyhovuje buddhizmus, inému kresťanstvo, Hare Krišna, islám a niekto si vyšlapáva vlastnú cestu. Základom pre všetky cesty je uvedomenie si, že nás ovláda ego. Bez tohto uvedomenia nie je možné s egom pracovať. Až keď posuniete úroveň bytia z podvedomej na vedomú úroveň, vtedy môžete s egom pracovať a sebarealizovať sa. Dočítate sa o tom v článku “Vedomé žitie“.

Keď sa viac ľudí naučí pracovať s egom, budeme vidieť pozitívny účinok v celej spoločnosti.

Prajem vám veľa šťastia na vašej ceste k ovládnutiu ega a k sebarealizácii, teda k slobodnému, šťastnému, láskyplnému a mierumilovnému stavu bytia.

Ego verzus srdce

V článku “Rozum verzus srdce” som písal o večnom boji rozumu a srdca. Dozviete sa prečo je lepšie počúvať viac srdce ako rozum. V tomto článku sa dozviete ako rozoznať ego od srdca. Zistíte či vás ovláda ego, alebo konáte zo srdca.

Ego alebo srdce?

Spočiatku je najťažšie rozoznať srdce od ega. Či niečo robím pre seba, či chcem dokázať, že som najmúdrejší, najšikovnejší a že ostatní nič nevedia, či sú mojou motiváciou peniaze a môj prospech… Alebo robím najlepšie ako viem, nepotrebujem si nič dokazovať, nemusím za to dostávať peniaze ani inú odmenu a pri danej činnosti pociťujem lásku. Netúžim po obdive, netužím po pochvale, túžim len robiť všetko s láskou. Je obrovský rozdiel ak robíte niečo pod nadvládou ega, alebo z lásky. Dokážete to cítiť aj vy, aj ostatní okolo vás. S láskou si nepotrebujeme nič dokazovať, s láskou len konáme najlepšie ako vieme. S egom vytvárame len neplechu. Ak robíme činnosti pod nadvládou ega, môže sa nám zdať, že robíme to najlepšie, sme najmúdrejší a najlepší. To je varovný signál, že za naše činnosti ponesieme neblahé následky. Minimálne si to odnesie ego v podobe kritiky. Ego neznáša kritiku.

Naučte sa rozoznať, či za vás koná ego, alebo konáte z lásky. Je to veľmi dôležité nie len pre vás, ale aj pre ostatných. Po troške tréningu dokážete rozoznať ego a srdce. Vaše pocity sú váš ukazovateľ. Pri akejkoľvek činnosti pozorujte svoje pocity. Pocity ako pýcha, nadradenosť či neomylnosť pochádzajú z ega. Pocit lásky rozoznáte jednoducho. Láska nemá potrebu nič dokazovať. Lásku dokážete cítiť. Ak robíte činnosti s láskou, nepociťujete pýchu, nadradenosť ani neomylnosť. Pretože si nepotrebujete nič dokazovať. Nepotrebujete ostatným dokazovať, že to, čo robíte, robíte najlepšie ako viete. Ostatní to môžu vidieť a cítiť. Keď robíte prácu z lásky, robíte ju s radosťou a robíte ju najlepšie ako viete. Ak sa aj niekomu vaša práca nepáči a skritizuje ju, kritiku analyzujete, či ide o konštruktívnu kritiku, alebo deštruktívnu kritiku. O kritike píšem v článku “Ako zvládať kritiku“. Konštruktívnu kritiku si môžete zobrať k srdcu a pokúsiť sa robiť veci ešte lepšie. S deštruktívnou kritikou sa nemusíte zaoberať, pretože ľudia, ktorí len kritizujú a nenavrhnú lepšie riešenie, majú pravdepodobne nejaký komplex a mali by si ho vyriešiť oni, nie vy.

Ak zvládnete kritiku bez negatívnych pocitov, je to známka, že vás neovláda ego. Ego by kritiku nezvládlo bez negatívnych pocitov. Človek pod nadvládou ega si myslí, že je dokonalý, že jeho práca je bezchybná a nevie prijať kritiku. Zabolí ho aj konštruktívna kritika, vďaka ktorej sa dozvie, kde robí chyby. Lenže tie chyby si nedokáže priznať, lebo si stále myslí, že on chyby nerobí, za všetko môžu predsa ostatní.

Úprimnosť

Ak sa naučíme pozrieť úprimne do seba, môžeme tam uvidieť nepekný obraz, ktorý je odrazom našich vlastností. Zrazu si môžeme uvedomiť a uvidieť svoju pravú tvár. Silné ego nám nedovoľuje pozrieť sa na seba v skutočnom zrkadle. Silné ego nám nastavuje zrkadlo, ktoré nás zobrazuje dokonalých, bez akejkoľvek nepeknej vlastnosti. Potom sa mylne domnievame, že sme anjeličkovia, no skutočnosť je iná. O egu veľa píšem v kategórii “Ego“.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Život po ovládnutí ega

Keď sa naučíte pracovať s egom, odrazí sa to na kvalite života. Život pod nadvládou ega je plný pýchy, konfliktov a negatívnych emócii. Život po ovládnutí ega je plný pokory, lásky, spokojnosti, no jednoducho nádherný.

Prajem veľa šťastia pri spoznávaní a rozoznávaní ega a srdca. Pamätajte, sledujte svoje pocity. Pocity sú náš kompas, ktorý nám ukazuje ktorým smerom sa vybrať. Ego sa vás môže snažiť oklamať a vyvolávať vo vás pozitívne pocity neomylnosti a dokonalosti, no nenechajte sa tým oklamať. Práve už keď viete aké pocity vyvoláva ego, mali by ste si to uvedomiť včas a začať s tým pracovať.

Ešte raz, veľa šťastia!

Najlepšia obrana je útok

Je mi veľmi ľúto keď sa snažím ľuďom pomôcť a za odmenu dostanem útočné slová na moju osobu. Častokrát si všimnem niečo, čo by mohlo byť lepšie a dám to ľuďom patrične najavo. Ale pyšní ľudia nemajú toľko sebareflexie, aby si dokázali priznať nedostatok, či chybu a majú pocit, že im krivdím. Ako obranu použijú útok a pod vplyvom zlosti začnú zo seba sypať úplne zcestné vety na moju osobu. Začnú si vytvárať domnienky a vymýšľať vety, ktoré som nikdy nepovedal. Ak ma lepšie poznajú, začnú vymenúvať všetky moje nedostatky, len aby na mňa čo najviac nakydali a odviedli pozornosť od svojich nedostatkov.

Ego

Taká je vlastnosť ega. Ľudia pod nadvládou ega si nedokážu priznať, že by robili niečo zle. Myslia si, že sú dokonalí. Ak ľudí ovláda ego a cítia sa byť dotknutí, ako obranu použijú útok a začnú chrliť rôzne nezmysly. Takto sa potom cítia lepšie, bezpečnejšie a majú pocit, že mi dali čo preto. Je to smutné a je mi to veľmi ľúto. Hovorí sa: “Za doborotu na žobrotu“. V takýchto situáciach sa cítim ako žobrák. O to viac to zabolí keď sa tak zachová človek, od ktorého by som to nečakal, čo sa mi nedávno stalo a vďaka nemu vznikol tento článok. Ostal som v šoku keď si začal vymýšľať a útočiť na mňa.

Reakcia na kritiku

Čo robíte vy, keď vás niekto konštruktívne kritizuje? Keď sa vám snaží poradiť čo robíte zle a čo by ste mohli robiť lepšie? Dokážete si zobrať jeho slová k srdcu, alebo sa začnete obraňovať tak, že začnete útočiť a chrliť rôzne nezmysly? Skúste pozorovať ako reagujete na kritiku a možno budete zo seba prekvapení.

Ten, kto dokáže prijať konštruktívnu kritiku, zobrať si ju k srdcu a poučiť sa z nej, ten má môj obdiv.

Žiaľ pozorujem, že veľa ľudí to nedokáže. Neustále sa budú obraňovať a nepriznajú si, že by robili niečo zle. Takto sa len veľmi ťažko posunú ďalej.

Priznanie chyby

Ak si nedokážeme priznať chybu a poučiť sa z nej, budeme ju opakovať stále dokola. Neviem ako vy, ale ja nerád robím tie isté chyby viackrát. Aj keď je to niekedy ťažké, snažím sa byť sebakritický, priznať si svoje nedostatky a tak môžem začať pracovať na ich odstránení. Takto sa neustále zlepšujem a s každým odstránením nedostatku som lepšou verziou samého seba. Nebaví ma stáť na jednom mieste a nezlepšovať sa. Je to úžasný pocit keď sa spätne obzriem kde som bol a kde som teraz.

Som preto rád keď mi ľudia nastavia zrkadlo a ukážu mi moje nedostatky. Zo začiatku je to síce nepríjemný pocit, vidieť svoje nedostatky takto priamo, ale keď zapracujem na ich odstránení, výsledok stojí za to a som zase o čosi lepší. S trochou tréningu si človek dokáže uvedomovať, že je nedokonalý a dokáže svoje nedostatky prijímať ako svoju súčasť, nie ako niečo cudzie. A ak chce byť lepší, popracuje na odstránení nedostatkov.

Ak by si ľudia dokázali priznať svoje chyby a nedostatky a začali by s nimi niečo robiť, svet by bol o kus lepším miestom pre život.