Archívy kategórie: Na zamyslenie

Ako vieš čo je správne?

Veľa ľudí si myslí, že konajú správne a že vedia čo je správne. Ale ja sa pýtam ako to vedia? Je správne jesť mäso keď si to mnohí myslia? Je správne robiť potraty keď to považuje väčšina ľudí za správne? Je správne to, čo považuje väčšina za správne? Môže, ale nemusí a často ani z objektívneho hľadiska nie je.

Často sa stretávam s tvrdením: “Veď nerobím nič zlé.” – naozaj? Nikomu neubližuješ (psychicky, či fyzicky), nikoho nevykorisťuješ, nevytváraš odpad, žiješ v súlade s prírodou, neintoxikuješ, nemáš závislosti, žiješ v celibáte… ak áno, klobúk dole.

Relatívny pojem

Problém je, že každý považuje za správne trochu niečo iné a keď sa majú všetci zhodnúť na tom, čo je správne, nastáva tu konflikt záujmov. Niekto považuje nemanželský sex za niečo akceptovateľné, niekto to vôbec neakceptuje ako správne. Niekto považuje jedenie mäsa za akceptovateľné, niekto nie. Ako môžeme vedieť čo je naozaj správne a čo nie? Podľa svojej mysle a inteligencie? Každý sa nachádza na inej úrovni vedomia a z nej posudzuje čo je správne. Taký masový vrah považuje za správne vraždenie. Tým, ktorým veľmi chutí mäso, považujú za správne zabíjanie zvierat pre uspokojenie svojho jazyka.

Bhagavad-gíta 3.40 nám vysvetľuje:

Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.

Stretol som sa s názorom: “je dobré mít měřítko správných a špatných činů“. Áno, určite je to dobré, ale považovať niečo za dobré, alebo zlé na základe našej žiadostivosťou znečistenej mysle a inteligencie je zcestné. Žiadostivosť nám zatemňuje skutočné poznanie a preto nedokážeme rozlišovať správne od nesprávneho. Kvôli žiadostivosti považujeme za správne to, čo nám prinesie nejaký prospech. Napríklad ten, kto je plný žiadostivosti po drogách, považuje drogy za správne, lebo si pod vplyvom žiadostivosti myslí, že mu to pomáha. No ten, kto pod vplyvom žiadostivosti po drogách nie je, môže vidieť skutočný účinok a dopad drog. Ten, kto je plný žiadostivosti po mäse, alebo po sexe, alebo po inom druhu zmyslového pôžitku považuje tieto veci za správne. No veľkí svätci tieto činnosti zavrhujú ako nesprávne. Prečo?

Kto sme?

Aby sme vedeli čo je správne a čo nie, nemôžeme stavať tieto tvrdenia na svojej žiadostivosťou znečistenej inteligencii. Pretože žiadostivosť zatemňuje skutočné čisté poznanie. Najskôr musíme očistiť svoje vedomie od žiadostivosti a až potom môžeme vedieť správne rozlišovať čo je správne a čo nesprávne. A aby sme mohli očistiť svoje vedomie, musíme najskôr zistiť ako.

Pokiaľ sa stotožňujeme s telom, považujeme za správne činnosti, ktoré uspokojujú telo. No veľkí svätci učia, že nie sme toto telo, že sme večná duša, ktorá je v tele a dostala toto telo, aby mohla napĺňať svoje sebecké túžby v hmotnom svete. Dáva to zmysel?

Pokiaľ si vďaka svätcom uvedomíme kto v skutočnosti sme, že nie sme toto telo, ale večná duša, môžeme pochopiť, že činnosti zamerané na uspokojenie tela nás nedokážu spraviť šťastnými. Je to ako keď sa šofér stará o auto, ale zabúda pri tom na seba. Dopĺňa benzín, vymieňa olej, umýva ho, robí pravidelnú údržbu, ale zabúda pri tom na svoje potreby – je hladný, nevyspatý, neumytý,… ale hlavne, že sa stará o auto. Podobne duša keď sa zamerá na uspokojovanie potrieb tela, jej vedomie degraduje a znečisťuje sa viac a viac hmotným poňatím života. No ak získa poznanie, že nie je toto telo a bude nasledovať proces na očistu svojho vedomia, už ju nebudú lákať zmyslové pôžitky, ktoré slúžia na uspokojenie hmotných zmyslov, pretože pochopí, že to nie je skutočné šťastie.

Stotožnenie duše s telom je popísaný vo význame Bhagavad-gíty 3.40:

Myseľ je centrom zmyslových aktivít, a keď počúvame o zmyslových činnostiach, stáva sa zdrojom všetkých nápadov vedúcim k hmotným pôžitkom. Následkom toho sú myseľ a zmysly sídlom žiadostivosti a inteligencia je hlavným sídlom týchto zmyslových sklonov. Inteligencia je najbližší sused duše. Chlipná inteligencia môže ovplyvniť dušu, aby získala falošné ego a stotožňovala sa s hmotou, teda aj s mysľou a so zmyslami. Duša si postupne zvyká na pôžitok, ktorý jej poskytujú hmotné zmysly, a domnieva sa, že v tom spočíva pravé šťastie.

Ak si šofér myslí, že je auto, nemá to v hlave úplne v poriadku. Takisto duša keď sa stotožní s telom, je to chorobný stav vedomia. Tento chrobný stav sa dá liečiť načúvaním a uplatnením nadobudnutých poznatkov v praxi. Môžeme očistiť svoje vedomie natoľko, že sa prestaneme stotožňovať s hmotným telom a pochopíme kto vlastne sme.

Chceme žiť večne, ale v tomto svete nie je nič večné. Všetko nejakú dobu trvá a potom zaniká. Chceme byť šťastní večne, ale v tomto svete máme skúsenosť, že šťastie strieda nešťastie a trpíme aj keď nechceme. Prirodzenosťou duše je večnosť, blaženosť a poznanie. Preto prirodzene po týchto atribútoch túžime. Túžime nasávať poznanie z rôznych zdrojov – z rádia, televízie, novín,… no takýto druh poznania nikomu nepomôže očistiť svoje vedomie a povzniesť sa na duchovnú úroveň. Všetky hmotné činnosti dušu viac zaplietajú v hmote, kde nemôže byť skutočne šťastná. No je možné naučiť sa vykonávať duchovné činnosti a dokonca pretvoriť hmotné činnosti na duchovné a oslobodiť sa tak zo zajatia hmotného poňatia života. To učí “Bhakti jóga“. Ak sa naučíme správne vykonávať Bhakti jógu, môžeme veľmi rýchlo očistiť svoje vedomie od hmotného znečistenia a začať chápať hlbšie duchovné témy. Bez toho to nie je možné, alebo prinajmenšom veľmi ťažké. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.

Jednoducho aby sme dokázali rozlišovať čo je správne a čo nie, musíme svoje vedomie očistiť od žiadostivosti, ktorá nám zatemňuje poznanie. S čistejším vedomím dokážeme lepšie rozlišovať správne od nesprávneho. A ak si nie sme istí, čo je správne a čo nie, je dobré sa spýtať duchovne pokročilejších osôb, aby nám vysvetlili ako to vidia. Čím čistejšie vedomie, tým čistejšie videnie reality takej, aká je. A je vždy dobré spýtať sa čo je správne a čo nie, prijať vedenie (duchovného) učiteľa a nešpekulovať. Píšem o tom v článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“. Ak si stále nie sme istí, môžeme sa spýtať viacerých duchovne pokročilých osôb a ak nám povedia to isté, alebo niečo podobné, zrejme to tak bude. Aj keď by sa nám nepozdávalo čo nám hovoria, nemali by sme svoj názor považovať za pravdivejší ako slová svätcov. Pretože kým je naša inteligencia znečistená žiadostivosťou, nemusí sa jej pozdávať skutočná realita taká, aká je. Táto realita môže byť drsná a ťažko prijateľná, ale keď očistíme svoje vedomie viac a viac, dokážeme chápať viac a viac.

parampara2

Poznám ľudí, ktorí nie sú schopní prijať slová svätcov a svojim špekuláciam dávajú väčšiu váhu ako slovám svätcom. Stavať sa nad veľkých svätcov vôbec nie je pokorné a je to znak pýchy. Pokiaľ budeme pyšní a budeme svoje názory a špekulácie považovať za pravdivejšie ako slová veľkých svätcov, nemôžeme od nich získať poznanie. No ak si uvedomíme, že veľa toho nevieme a že naše vedomie je znečistené žiadostivosťou, ktorá nám zastiera skutočné poznanie, môžeme veľmi ľahko prijať slová svätcov do srdca a zmeniť svoj život na nepoznanie. Môžeme tak zistiť kto vlastne naozaj sme, čo máme a čo nemáme robiť, aby sme boli skutočne šťastní a môžeme vedieť lepšie rozlišovať čo je správne a čo nie. Potom môžeme zistiť, že to, o čom sme si mysleli, že je správne, nie je v skutočnosti až také správne. To všetko vďaka veľkým svätcom, načúvaniu ich slovám a uvedením ich do praxe.

Veľkí svätci existujú. Len ich stačí nájsť, učiť sa od nich a to nám môže zmeniť vnímanie sveta na nepoznanie. Môže nám to obrátiť vnímanie života o 180 stupňov a vydáme sa iným smerom akým sme doteraz kráčali a ako kráča drvivá väčšina ľudí. Každý chce byť šťastný, no málokto vie ako skutočné trvalé šťastie dosiahnuť. Mnohým sa darí dosiahnuť krátkodobé šťastie, za ktorým nasleduje nešťastie, pretože nemajú poznanie o skutočnom šťastí. Toto poznanie nám môžu dať opäť veľkí svätci. Svätci sú ako studnica múdrosti a je len na nás, či sa rozhodneme z tejto studnice čerpať, alebo budeme naďalej svoju hmotne znečistenú inteligenciu považovať za väčšiu ako čistú inteligenciu svätcov.

Tak ako dieťa nedokáže rozlišovať čo je správne a čo nie, potrebuje vedenie rodiča, aby ho to naučil. Takisto my ak máme znečistené vedomie sme ako malé dieťa, ktoré nedokáže správne rozlišovať dobré od zlého, priaznivé od nepriaznivého. Pod vplyvom svojho znečisteného vedomia máme tendenciu považovať správne za nesprávne a naopak. No s pomocou veľkých svätcov, ktorí sú ako otec, sa dokážeme naučiť rozlišovať správne.

Ak nepoznáme žiadnych svätcov, môžeme sa s nimi združovať v Šrímad Bhágavatam, ktorý je dostupný online: https://www.vedabase.com/cs/sb/

Pokiaľ sa budeme snažiť rozlišovať čo je správne a čo nie na základe svojho žiadostivosťou znečisteného vedomia, veľa šťastia. Tak budú aj naše rozhodnutia vyzerať a také následky to bude mať.

Haré Krišna

Dopady (ne)jedenia mäsa

Diskusie ohľadom jedenia a nejedenia mäsa sa točia stále o tom istom, o tých istých argumentoch a pseudo argumentoch. Niektoré argumenty sú pádne, iné sú úplne hlúpe a smiešne a jednoducho logicky vyvratiteľné.

Dopad na životné prostredie

Mnohé štúdie ukazujú, že živočíšna výroba v takom rozsahu, v akom sa produkuje dnes, sa stáva pre planétu neúnosnou z dlhodobého hľadiska. Je to až príliš veľká záťaž pre životné prostredie. Článok o tom je “Prínos vegánov pre prostredie” a mnoho ďalších.

Jednoducho prírodné zdroje, ktoré sú potrebné pre 1kg mäsa sú oveľa väčšie ako na 1kg rastlinnej stravy.

Výroba steaku vyžaduje 16x viac paliva ako 1 zeleninové jedlo.

Zvieratá potrebujú nemalú plochu pre svoj životný priestor a spotrebujú nemalé množstvo jedla a vody za svoj život. Kvôli veľkovýrobe živočíšnych produktov sa vyrubujú lesy a pralesy, aby vznikli pasienky pre zvieratá, alebo pôda pre pestovanie plodín pre zvieratá. To všetko len na to, aby o pár rokov mohlo byť zo zvieraťa niekoľko Kg mäsa, pričom by sa za tie roky dalo vypestovať mnohonásobne viac zeleniny, obilnín, orechov a ovocia. Spotreba prírodných zdrojov, je teda pri živočíšnej výrobe veľmi veľká oproti rastlinnej strave.

Dopad produkcie mäsa na životné prostredie je teda veľmi vážny argument a nemal by byť braný na ľahkú váhu pokiaľ chceme ešte nasledujúcich pár storočí zachovať ako také dôstojné životné podmienky pre život.

Morálne zásady

Nezabiješ! Kto by dokázal zabiť zviera, naporcovať a pripraviť, má právo ho jesť. Kedysi ľudia vedeli čo sa spája s jedením mäsa, no dnes kúpia už hotové naporcované mŕtvoly v supermarkete a nevidia čo sa za tým skrýva – nesmierne utrpenie, zúfalstvo, bolesť… predstavte si, že ste zviera na bitúnku… ako sa cítite? Možno ešte neviete, že o chvíľu vás zarežú a naporcujú, aby sa mohlo pár hladných krkov nasýtiť. A ten život, ktorý ste viedli predtým vo veľkochove, tiež nebol bohviečo. Celý život strávený v klietke s ostatnými zvieratami v stiesnených podmienkach… Takéto niečo človek s morálnymi zásadami nemôže dovoliť a podporovať.

Niektorí ľudia nekupujú mäso z veľkochovov ale z fariem, kde majú zvieratá lepšie podmienky pre život a teda aj kvalita mäsa je lepšia. No stále je tam faktor krviprelievania a ľudia, ktorí jedia mäso, majú túto krv na svojich rukách.

Častý argument býva, že aj rastliny sú živé a cítia bolesť. Áno, toto je pádny argument. Aj vegetariáni a vegáni zabíjajú rastliny, aby sa mohli nasýtiť. Ale to nemení nič na tom, že vegáni a vegetariáni uprednostňujú násilie na rastlinách pred násilím na zvieratách. Každý si môže vybrať či bude páchať násilie na zvieratách a mať tak na rukách ich krv, alebo páchať násilie na rastlinách.

cruel vegans

Zdravotný faktor

Neprehľiadnuteľný je zdravotný faktor jedenia mäsa v takom množstve, v akom sa konzumuje dnes – prakticky každodenne, dokonca viackrát za deň. Tráviace ústrojenstvo človeka nie je prispôsobené na také množstvo mäsa. Strávenie mäsa trvá oveľa dlhšiu dobu ako strávenie rastlinnej stravy a potom to mäso hnije v črevách. Mäso začína hniť už niekoľko hodín po smrti zvieraťa, preto je nutné ho čo najskôr spracovať a zamraziť.

Človek je síce všežravec a môže jesť mäso, ale mäsožravce majú oveľa kratšie črevá, aby im mäso v črevách nehnilo a vylúčilo sa čo najskôr. Človek má dlhšie črevá ako mäsožravce a tak mu mäso v črevách ostáva dlhšie a tam sa rozkladá. Preto nie je dobré jesť mäso často a vo veľkom množstve ako sa to deje dnes, kedy je mäso dostupné okamžite takmer v neobmedzenom množstve, čo kedysi nebolo a tak ľudia jedli menej mäsa.

Kto chce, aby mu v črevách hnilo mäso a spôsobovalo mu to nemalé zdravotné problémy, nech sa páči. No z tohto hľadiska je oveľa lepšie buď obmedziť jedenie mäsa na minimum, alebo ho vynechať z jedálnička úplne a zmenšiť tak riziko zdravotných problémov. Samozrejme vynechanie mäsa z jedálnička ešte nezaručuje 100% zdravie, ale môže ho výrazne vylepšiť a znížiť chorobnosť.

Niektorí ľudia si myslia aké je mäso zdravé a potrebné. Ale prečo, keď je niekto chorý, dostáva často od lekára pokyn: “Teraz diétka, žiadne mäso.” Ak by bolo mäso také zdravé, ako niektorí tvrdia, pokyn lekára pacientovi by mal byť: “Mali by ste jesť viac mäsa, to vás vylieči.” Ale lekári hovoria “Menej mäsa, alebo ešte lepšie žiadne mäso.

Takže zo zdravotného hľadiska je vynechanie mäsa z jedálnička, alebo obmedzenie jedenia mäsa na minimum veľmi prospešné.

Niektorí ľudia tvrdia, že keď vynechali mäso úplne, že sa k nemu museli neskôr vrátiť kvôli zdravotným problémom. Lenže vegetariánstvo a vegánstvo nie je len o vynechaní mäsa z jedálnička. Je potrebné vedieť ako sa plnohodnotne stravovať a získať tak všetky potrebné živiny, najmä bielkoviny, ktoré sú v hojnej miere v strunkovinách – fazuľa, šošovica, hrach, cícer, sója,…

Dlhoroční vegáni a vegetariáni dokazujú, že fungovať plnohodnotne sa dá aj na rastlinnej strave. Pri prechode na vegetariánstvo a vegánstvo je dôležité zistiť čo všetko treba mať v jedálnička, aby sa nestalo to, že po vynechaní mäsa z jedálnička nastanú zdravotné komplikácie. Niektorí ľudia môžu zistiť, že aj napriek vyváženej vegánskej, či vegetariánskej strave nemajú dobré zdravie a musia sa vrátiť k mäsu, ale takých je veľmi málo. Väčšina ľudí dokáže plnohodnotne fungovať bez mäsa. Je to len o tom, či človek chce, alebo nie.

Drvivá väčšina faktorov hrá v prospech vegánstva a vegetariánstva a ukazuje sa, že jedenie mäsa, zabíjanie zvierat, veľkochovy a bitúnky nie sú z hľadiska morálneho, ekologického a zdravotného moc prospešné, ba naopak sú škodlivé a nechcené. Každý rozumný človek to môže vidieť a zvážiť a upraviť podľa doho svoj jedálniček. Kto je však voči týmto faktom slepý, aj napriek tomu bude obhajovať jedenie mäsa, pretože sa ho jednoducho nechce a nedokáže vzdať. No verím, že mnohým ľuďom nie je ľahostajný osud zvierat, osud planéty a zdravie a dokážu prestať jesť mäso ako som to urobil aj ja a mnohí ďalší.

O mojich osobných dôvodoch prečo som prestal jesť mäso píšem v článku “Prečo nejem mäso“. A tiež je dobré zistiť čo jesť, keď vynecháme mäso z jedálnička a mäso tvorilo väčšinu našej každodennej stravy: “Príručka pre začínajúceho vegetariána“.

Veľmi pekný článok o vegánstve: “Prečo vegan?

Vplyv stravy na vedomie

Ešte je tu jeden veľmi podstatný faktor a to je vplyv stravy na vedomie. Píšem o tom v článku “Vplyv stravy na vedomie“.

Doplnkové štúdium

Výroba 1 kg hovězího produkuje tolik uhlíkových emisí jako ježdění autem celý jeden rok

Mylné poňatie života

Hmotná príroda nás facká z jednej strany na druhú a my si vo svojej ilúzii myslíme akí sme páni a ovládatelia. Stačí zopár mráčikov, z ktorých zaprší a už sú zmarené naše plány, ktoré závisia na dobrom počasí. Ale my si aj tak myslíme, že je všetko v našich rukách. To nie je nič iné ako obyčjaná ilúzia. Šrímad Bhágavatam nás preto osvecuje poznaním o realite, aby sme si mohli uvedomiť aké je naše skutočné postavenie:

Je povinností každé podmíněné duše velice vážně zaměstnat své znečištěné vědomí, které je nyní připoutané k hmotnému požitku, oddanou službou bez ulpívání. Takto získá plnou vládu nad svou myslí a vědomím. [SB 3.27.5]

Význam:

V tomto verši je velice pěkně vysvětlen postup osvobození. Příčinou podmínění živé bytosti hmotnou přírodou je, že se považuje za poživatele, vlastníka či přítele všech živých bytostí. Toto nesprávné uvažování je výsledkem rozjímání o smyslovém požitku. Když se někdo považuje za nejlepšího přítele svých krajanů, společnosti nebo celého lidstva a věnuje se různým vlasteneckým, dobročinným a lidumilným činnostem, to vše pouze znamená, že se příliš soustředí na smyslový požitek. Takzvaný vůdce národa nebo humanista neslouží každému — slouží pouze svým smyslům. Taková je skutečnost. Podmíněná duše to však nechápe, protože je zmatena vlivem hmotné přírody. Proto se v tomto verši doporučuje velice vážně se zapojit do oddané služby Pánu. To znamená, že si člověk nemá myslet, že je vlastníkem, příznivcem, přítelem nebo poživatelem. Má si být vždy vědom toho, že skutečným poživatelem je Kṛṣṇa, Nejvyšší Osobnost Božství. To je základní zásada bhakti-yogy. Člověk musí být pevně přesvědčen o těchto třech věcech: vždy by měl vědět, že Kṛṣṇa je vlastník, Kṛṣṇa je poživatel a Kṛṣṇa je přítel. Nejenže by měl tyto skutečnosti chápat sám, ale měl by se o nich také snažit přesvědčit ostatní a šířit vědomí Kṛṣṇy.

Když se člověk vážně zaměstná oddanou službou Pánu, přirozeně zmizí jeho sklon falešně se prohlašovat za pána hmotné přírody. Tato odpoutanost se nazývá vairāgya. Místo aby byl pohroužen do takzvaného panování hmotě, jedná ve vědomí Kṛṣṇy. To je způsob ovládnutí vědomí. Nutným předpokladem pro vykonávání yogy je ovládnout smysly. Yoga indriya-saṁyamaḥ. Jelikož smysly jsou neustále aktivní, jejich činnosti je nutné zapojit do oddané služby — není možné tyto činnosti ukončit. Chce-li člověk uměle ukončit činnosti smyslů, jeho pokus bude neúspěšný. I velký yogī Viśvāmitra, který se snažil ovládnout smysly jógovou metodou, padl za oběť kráse Menaky. Takových příkladů je mnoho. Dokud člověk svoji mysl a vědomí plně nezaměstná oddanou službou, jeho mysli se mohou kdykoliv zmocnit touhy po smyslovém požitku.

Jeden bod uvedený v tomto verši je velice významný. Je zde řečeno: prasaktam asatāṁ pathi — mysl vždy přitahuje asat,dočasná hmotná existence. Zvykli jsme si na svoji připoutanost k dočasné hmotné přírodě, jelikož jsme s ní ve styku od nepaměti. Mysl je třeba upřít na věčné lotosové nohy Nejvyššího Pána. Sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayoḥ. Člověk musí upřít svoji mysl na lotosové nohy Kṛṣṇy, a pak bude vše příznivé. Proto se v tomto verši zdůrazňuje vážné vykonávání bhakti-yogy.

Šrímad Bhágavatam 4.28.20 význam:

Každá živá bytost je nedílnou částí Nejvyšší Duše, Kṛṣṇy. To znamená, že věčné přirozené postavení Kṛṣṇy a živé bytosti se od sebe kvalitativně neliší. Jediný rozdíl je, že živá bytost je věčně nepatrnou částečkou Nejvyšší Duše. Mamaivāṁśo jīva-loke jīva-bhūtaḥ sanātanaḥ. Dílčí část Nejvyššího Pána, individuální duše, zápasí v tomto hmotném světě podmíněného života, neboť má znečištěnou mysl a vědomí. Jako nedílná část Nejvyššího Pána má živá bytost myslet na Kṛṣṇu, ale zde vidíme, že král Purañjana (živá bytost) myslí na ženu. Takové pohroužení mysli do nějakého smyslového předmětu je důvodem, proč živá bytost zápasí v tomto hmotném světě o přežití. Jelikož král Purañjana myslí na svoji ženu, jeho boj o přežití v hmotném světě smrtí neskončí. Jak ukáží další verše, kvůli svým myšlenkám na manželku bude muset v příštím životě přijmout tělo ženy. Toto pohroužení mysli do společenského, politického, pseudonáboženského, národnostního a spolkového vědomí je příčinou otroctví. Během svého života musíme změnit své činnosti takovým způsobem, abychom se z tohoto otroctví vysvobodili. To potvrzuje Bhagavad-gītā (3.9)yajñārthāt karmaṇo ‘nyatra loko ‘yaṁ karma-bandhanaḥ. Pokud v tomto životě nezměníme své vědomí, pak vše, co děláme ve jménu společenského, politického, náboženského, spolkového a národního blaha, bude příčinou našeho otroctví. To znamená, že budeme muset pokračovat v hmotném, podmíněném životě. Bhagavad-gītā (15.7) to vysvětluje: manaḥ-ṣaṣṭhānīndriyāṇi prakṛti-sthāni karṣati. Když jsou mysl a smysly zapojeny do hmotných činností, musíme pokračovat ve své hmotné existencí a bojovat o dosažení štěstí. V každém životě vedeme takový boj. Ve skutečnosti nikdo v tomto hmotném světě není šťastný, ale samotný boj dává živé bytosti falešný pocit štěstí. Člověk musí velice těžce pracovat, a když získá výsledky své práce, považuje se za šťastného. Lidé v hmotném světě nevědí, co je to skutečné štěstí. Sukham ātyantikaṁ yat tad buddhi-grāhyam atīndriyam (Bg. 6.21). Skutečné štěstí je možné vnímat jedině transcendentálními smysly. Ty se však neprojeví, dokud nejsme očištěni, a proto musíme své smysly očistit tím, že se zapojíme do vědomí Kṛṣṇy a zaměstnáme smysly ve službě Pánu. Pak poznáme skutečné štěstí a osvobození.

Príbeh prostitútky

V jedenástom speve Šrímad Bhágavatam je veľmi poučný príbeh prostitútky. Keď budeme dostatočne vnímaví, môžeme si z neho zobrať veľké ponaučenie ako samotná prostitútka.

Sloka 22:
Ó synu králů, dříve žila ve mĕstĕ Videha prostitutka jménem Piṅgalā. Teď si prosím vyslechni, co jsem se od ní naučil.
Sloka 23:
Jednou večer stála tato prostitutka ve dveřích svého domu, do nĕhož si chtĕla přivést milence a vystavovala na odiv své překrásné tĕlo.
Sloka 24:
Ó nejlepší z lidí, tato prostitutka velmi dychtila po penĕzích a jak tak stála večer na ulici, prohlížela si všechny kolemjdoucí muže a přemýšlela: „Ó, tento má jistĕ peníze. Vím, že může zaplatit mou cenu a nepochybuji o tom, že by si se mnou velmi užíval.“ Takto uvažovala o všech mužích na ulici.
Sloka 25-26:
Zatímco prostitutka Piṅgalā stála ve dveřích, prošlo kolem jejího domu mnoho mužů. Prostituce byla jejím jediným zdrojem živobytí, a tak si úzkostlivĕ říkala: „Možná, že tenhle, který teď přichází, je hodnĕ bohatý… Ó, nezastavil se, ale určitĕ přijde nĕjaký jiný. Muž, který přichází teď, mi jistĕ bude chtít zaplatit za mou lásku a dá mi pravdĕpodobnĕ hodnĕ penĕz.“ Takto zůstávala s marnou nadĕjí opřená o dveře, aniž by svou práci mohla dokončit a jít spát. V úzkosti chvílemi vycházela do ulice a pak se zase vracela do domu. Tak postupnĕ nastala půlnoc.
Sloka 27:
Jak noc pomalu ubíhala, prostitutka dychtící po penĕzích propadala postupnĕ malomyslnosti a tvář jí vyschla. Takto zklamaná a sužovaná starostí o peníze začala pociťovat od své situace velkou odpoutanost a v mysli se jí zrodilo štĕstí.
Sloka 28:
Prostitutka byla svojí hmotnou situací znechucená a tak se stala vůči ní lhostejnou. Odpoutanost funguje vskutku jako meč, který rozsekává na kousky svazující síť hmotných tužeb a nadĕjí. Nyní si ode mĕ prosím vyslechni píseň, kterou si ta prostitutka ve své situaci zpívala.
Sloka 29:
Ó králi, ten, kdo nevyvinul odpoutanost, se netouží vzdát pouta hmotného tĕla, tak jako se človĕk bez duchovního poznání netouží nikdy zříci svého falešného vlastnictví mnoha hmotných vĕcí.
Sloka 30:
Prostitutka Piṅgalā řekla: Jen se podívejte, jak velká je moje iluze! Neumím ovládat svou mysl, a proto jako hloupá toužím po smyslném požitku od nĕjakého bezvýznamného muže.
Sloka 31:
Jsem takový hlupák, že jsem zanechala služby tomu, kdo vĕčnĕ sídlí v mém srdci, a proto je mi velmi drahý. Je jím Pán vesmíru, který udílí skutečnou lásku a štĕstí a je zdrojem všeho blahobytu. Přestože Ho mám v srdci, úplnĕ jsem si Ho přestala všímat a místo toho jsem nevĕdomĕ sloužila bezvýznamným mužům, kteří nikdy nemůžou uspokojit mé skutečné touhy a kteří mi přinášeli jen neštĕstí, strach, úzkost, nářek a iluzi.
Sloka 32:
Ó, jak jsem zbytečnĕ mučila svou duši! Prodávala jsem své tĕlo chtivým a chamtivým mužům, kteří jsou sami hodni politování. Vykonávala jsem tak to nejhanebnĕjší zamĕstnání, prostituci, od kterého jsem si slibovala peníze a sexuální potĕšení.
Sloka 33:
Toto hmotné tĕlo je jako dům, ve kterém já, duše, žiji. Kosti tvořící mou páteř, žebra, paže a nohy jsou jako trámy, příčné trámy a pilíře tohoto domu a celá konstrukce, která je plná výkalů a moči, je pokrytá kůží, chlupy a nehty. Devĕt vchodů, jež vedou do tohoto tĕla, neustále vymĕšuje odporné látky. Která jiná žena než já by mohla být tak pošetilá, aby svůj život zasvĕtila tomuto hmotnému tĕlu a myslela si, že v nĕčem takovém může najít potĕšení a lásku?
Sloka 34:
Jsem jistĕ jediný úplný hlupák v tomto mĕstĕ Videha. Přestala jsem si všímat Nejvyššího Pána, který nám dává všechno, včetnĕ naší původní duchovní podoby, a místo toho jsem si přála užívat smyslového požitku s mnoha muži.
Sloka 35:
Nejvyšší Osobnost Božství všem živým bytostem absolutnĕ nejdražší osobou, protože je přítelem a Pánem všech. Je Nejvyšší Duší, jež sídlí v srdci každé bytosti. Proto teď zaplatím úplným odevzdáním se, čímž si Pána koupím a budu si s Ním užívat stejnĕ jako Lakṣmīdevī.
Sloka 36:
Muži poskytují ženám smyslový požitek, ale všichni muži, dokonce i polobozi na nebi, mají počátek a konec. Všichni jsou dočasnými výtvory, které odstraní čas. Kolik skutečného požitku nebo štĕstí mohli kteříkoliv z nich kdy dát svým manželkám?
Sloka 37:
I když jsem tak umínĕnĕ doufala, že si budu užívat hmotného svĕta, nĕjakým způsobem se v mém srdci zrodila odpoutanost a díky tomu jsem teď velmi šťastná. Jistĕ jsem tedy musela potĕšit Nejvyšší Osobnost Božství, Viṣṇua. Aniž bych to vĕdĕla, musela jsem udĕlat nĕco, co Ho uspokojilo.
Sloka 38:
Človĕk, u nĕhož se vyvine odpoutanost, se dokáže zbavit pout v podobĕ hmotné společnosti, přátelství a lásky, a ten, kdo zakusí velké utrpení, se ve své beznadĕji postupnĕ odpoutá od hmotného svĕta a je k nĕmu lhostejný. Vlivem mého velkého utrpení se tedy v mém srdci probudila tato odpoutanost. Kdybych ale byla skutečná nešťastnice, jak by mĕ mohlo toto milostivé utrpení potkat? Ve skutečnosti jsem požehnaná, neboť jsem dostala Pánovu milost. Nĕčím jsem Ho musela potĕšit.
Sloka 39:
S oddaností přijímám velké požehnání, které mi Pán udĕlil. Poté, co jsem se vzdala hříšných tužeb po obyčejném smyslovém požitku, hledám teď útočištĕ u Nĕj, Nejvyšší Osobnosti Božství.
Sloka 40:
Teď jsem naprosto spokojená a mám plnou víru v Pánovu milost. Budu proto žít z toho, co přijde samo od sebe. Budu se tĕšit ze života jen s Pánem, protože On je pravým zdrojem lásky a štĕstí.
Sloka 41:
Činnosti určené k uspokojování smyslů připravují živou bytost o inteligenci a ona padá do temné studny hmotné existence. V té studni ji pak uchvátí smrtící had času. Kdo jiný než Nejvyšší Osobnost Božství by dokázal zachránit nebohou živou bytost z tohoto beznadĕjného postavení?
Sloka 42:
Když živá bytost vidí, že celý vesmír je uchvácený hadem času, zvážní, přijde k rozumu a odpoutá se od všeho hmotného smyslového požitku. V tomto stavu je způsobilá být svým vlastním ochráncem.
Sloka 43:
Avadhūta řekl: Takto se Piṅgalā s konečnou platností rozhodla, utnula všechny své hříšné touhy užívat si sexuálního potĕšení s milenci a dosáhla dokonalého klidu. Potom se posadila na lůžko.
Sloka 44:
Hmotná touha je nepochybnĕ příčinou nejvĕtšího neštĕstí a oproštĕní se od této touhy vede k nejvĕtšímu štĕstí. Když tedy Piṅgalā zcela zničila svou touhu užívat si s takzvanými milenci, šla velmi šťastná spát.

Zdroj: Šrímad Bhágavatam 11.8

Fenomén sentimentu

Sentiment (franc. z lat. sentimentum, cítění, cit) znamená cit, silné a bezprostřední hnutí mysli, náklonnost nebo odpor, který není závislý na rozumové úvaze. Vyvolává kladné nebo záporné osobní zaujetí, které může být přechodné nebo trvalé a nepodléhá zcela vědomé kontrole.” – Wikipedia

Bohužiaľ veľmi veľa ľudí sa nachádza na sentimentálnej úrovni a nedokážu uvažovať racionálne a používať inteligenciu. Namiesto inteligencie používajú cit, ktorý býva často veľmi subjektívny, veľmi skreslený a na logiku nedávajú žiadny dôraz. Proste je to tak, ako cítia a hotovo.

Niekto mi raz napísal, že nesúhlasí so všetkým čo veľký svätec Šríla Prabhupáda hovorí a píše vo svojich knihách. Ja som sa ho spýtal: “Na základe čoho si vyberáš s čím súhlasíš a s čím nie?” A odpoveď ma trochu šokovala: “Na základe toho, čo cítim“. Fuf, no dobre. Tak som mu napísal: “Jeden to cíti tak, druhý zas inak, tretí inak, štvrtý, piaty inak… kto má pravdu?

Toľko ľudí cíti toľko vecí… a preto majú vo svojom živote chaos. Nevedia čo je správne, čo je reálne a čo nie. Lebo city bývajú veľmi často mimo realitu, mimo pravdy. Kto chce spoznať pravdu, nemal by sa spoliehať na svoje sentimentálne cítenie, ale používať tiež inteligenciu. Poznám toľko sentimentálnych ľudí, ktorí trepú jedno cez druhé a nedáva to takmer žiadny zmysel. Pretože ich inteligencia je zastretá sentimentom a ani si poriadne neuvedomujú čo hovoria. Takíto ľudia nie sú schopní používať logické argumenty a nie sú schopní ani rozumne odpovedať keď s nimi niekto argumentuje. Vedia jednať len na sentimentálnej úrovni a argumenty neberú do úvahy. Takíto ľudia sa veľmi ťažko dopátrajú k pravde pokiaľ nezačnú používať aj inteligenciu.

Sentiment vs inteligencia

Keď sa stretne sentimentálny človek s človekom, ktorý dokáže používať inteligenciu, argumenty a logiku, nastáva konflikt. Sentimentalista si tvrdí svoje na základe toho, čo cíti a absolútne neberie do úvahy žiadne argumenty. Druhý človek sa môže snažiť koľko chce používať rozumné argumenty, no bezvýsledne. Nemá to na sentimentalistu žiadny efekt.

Život so sentimentom sa môže zdať pekný a v pohode, ale akonáhle nastane stret sentimentalistu s realitou, môže byť nemilo prekvapený, že jeho sentiment je zrazu zbúraný. To, čo si myslel a cítil je zrazu vyvrátené. Čo sa to deje? Deje sa to, že realita sa nás nepýta na naše názory, na to čo cítime a čo si myslíme. Realita existuje nezávisle na našich špekuláciach a sentimentálnych výlevoch. Možno moje slová znejú drsne, ale je to tak. Realita je realita a sentiment väčšinou nemá s realitou moc spoločné.

Pre sentimentalistu nikdy nebude dôležitá logika, inteligencia a argumenty. To všetko považuje za nepodstatné a zbytočne zaťažujúce. Stačí to len všetko precítiť a dopátrate sa k Pravde… to vám povie sentimentálny človek – musíš to jednoducho precitíť, nemusíš sa od nikoho učiť, ty si cesta pravda a život, nepotrebuješ učiteľov, lebo ty máš všetko poznanie v sebe. Nenasleduj učiteľov, guruov, majstrov, nasleduj seba. Tvoje srce, tvoja duša ťa povedie… môže to na prvý pohľad dávať zmysel, ale len vtedy, keď nemáme poznanie o realite.

Sentiment a logika jednoducho nejdu dohromady. Sentimentálnemu človeku sa nedá nič logicky vysvetliť, pretože si ide stále len to svoje bez ohľadu na argumenty.

Sentiment a logika sú veční nepriatelia. Čo hovorí sentiment, to logika neprijíma a naopak.

Sentimentalisti sa navzájom podporujú a často dochádza k tomu, že sa dopúšťajú argumentačného klamu argumentum add hominem – útok na človeka, ktorý s nimi argumentuje. Neberú do úvahy argumenty, ktoré podáva, ani nie sú schopní protiargumentovať a preto sa snažia zhodiť diskutujúceho, aby získali v diskusii prevahu a pocit víťazstva. Jednoducho ho pokiaľ možno úplne zosmiešnia, aby jeho slová stratili na dôveryhodnosti. Dobré, čo?

Sentiment nie je pravda

Ešte nedávno som bol tiež na sentimentálnej úrovni. Ale uvedomil som si, že tadiaľto cesta k pravému poznaniu nevedie. Sentiment nás môže doviesť k poznaniu, ktoré sa na prvý pohľad môže zdať pravdivé a úžasné, ale v skutočnosti je iluzorné. To, čo cítime a čo si myslíme, ešte nemusí byť pravda a zvyčajne ani nie je. No na sentimentálnej úrovni to človek nedokáže pochopiť, pretože má zastretú inteligenciu. Nedokáže racionálne a triezvo rozmýšľať, svoj sentiment považuje za absolutnú pravdu a hotovo. Takýto stav vedomia je veľmi žalostný, pretože človeka podvádza vlastná myseľ (ktorú si pletú so srdcom). A toľko ľudí je v tomto žalostnom stave…

Aby sme spoznali realitu takú, aká je, nemôžeme zostávať na sentimentálnej úrovni. Zo sentimentálnej úrovne je možné spoznať len ilúziu, ale nie pravdu ako takú. Ilúzia je navyše taká silná, že dokáže človeku navodiť pocit, že jeho špekulácie sú pravdivé. Taká je sila ilúzie.

Sentimentalistovi môžeme vysvetľovať, že tráva je zelená, že rastie zo zeme, že potrebuje vodu, slnko a vzduch, aby rástla a nevyschla… ale sentimentalista keď to tak necíti, tak to jednoducho neprijme! Sentimentalista bude trvať na tom, že tráva je ružová, nepotrebuje vodu, ani slnko, ani nič na svoju existenciu, že jednoducho sa uživí len zo vzduchu… to len taký absurdný príklad, aby bola každému jasná absurdnosť sentimentu – ja to tak cítim, tak to je. Niektorí ľudia dokážu naozaj vyšpekulovať zaujímavé teórie na základe toho, čo cítia. Niektorí nemusia byť ďaleko od pravdy, ale kvôli tomu, že prikladajú až príliš veľkú váhu a pravdivosť svojmu cíteniu, sa k pravde jednoducho nedopátrajú.

Pokiaľ si budeme myslieť, že to, čo cítime a čo si myslíme je pravda, ako si môžeme byť istí, že to nie je len ilúzia? No nemôžeme. Pokiaľ sa chceme dopátrať k pravde, musíme ísť za hranice cítenia, dokonca za hranice logiky a inteligencie. Ale zároveň nepodceňovať cítenie, logiku a inteligenciu a využívať ich v rozumnej miere. Ťažké to má ten, kto používa len racio a ťažké to má ten, kto používa len sentiment. Treba sa naučiť vyvážiť tieto dve zložky, aby sme dokázali nakuknúť za oponu ilúzie duality. No zároveň nelipnúť na svojich špekuláciach a nechať si otvorené zadné vrátka – čo ak je to tak, ako to tvrdia iní? Napríklad veľkí svätci, ktorí nakukli za ilúziu duality a snažia sa nám sprostredkovať toto poznanie, aby sme aj my mohli nakuknť za oponu. Svojimi špekuláciami sa tam sotva dostaneme, ale s vedením tých, ktorým sa to podarilo, sa to môže podariť aj nám.

Tento hmotný svet sa popisuje ako labyrint a svätci ako GPS navigácia. Môžeme sa motať v tomto svete, v tomto labyrinte svojpomocne svojimi špekuláciami, ale nemusíme nájsť cestu von. No pokiaľ použijeme GPS – vedenie svätcov, ktorí poznajú cestu von, môžeme sa z tohto labyrintu veľmi rýchlo vymotať. A to za to stojí nie? Ale samozrejme, je to každého slobodné rozhodnutie, či sa rozhodne zostať v tomto labyrinte, alebo začne hľadať cestu von sám, alebo s pomocou tých, ktorí cestu poznajú.

Ako vodítko z labyrintu hmotného sveta nám môže poslúžiť védska literatúra dostupná online: https://vedabase.io/cs/library/

Lacné duchovno

V poslednej dobe sa ľudia dosť obracajú na duchovnú sféru života, no treba si dať pozor na lacné duchovno. Lacné duchovno sa tvári ako duchovno, ale je to v skutočnosti materializmus prezlečený za duchovno. Nie je všetko zlato, čo sa bliští… a nie je všetko duchovno, čo sa tvári ako duchovno.

Cena lacného duchovna

Toto lacné duchovno navyše nebýva až také lacné. Často ide celkom hlboko do peňaženky. Rôzne organizácie a guruovia ponúkajú predražené knihy, kurzy, či dokonca zasvätenia za tisíce €! Jeden guru v Indii berie za zasvätenie jedného žiaka 10 000€ a stovky a tisíce žiakov sú ochotní mu to zaplatiť! Za to im sľubuje akési mystiké schopnosti.

Mnohí duchovní vodcovia tvrdia akí sú duchovne pokročilí, aké majú schopnosti a že dostávajú informácie z duchovného sveta… to je výstražné znamenie, že sa jedná o podvodníkov. Skutočný učiteľ sa nepotrebuje chvastať svojimi úžasnými schopnosťami. Skutočný duchovný učiteľ je pokorný a nikomu nehovorí aký je pokročilý. O falošných guruoch píšem v článku “Praktiky falošných guruov” a o pravých učiteľoch v článku “Pravý duchovný učiteľ“. V dnešnej dobe si treba dať veľmi veľký pozor na falošných učiteľov, pretože čo vyzerá vznešene a pravdivo ešte také nemusí byť! Pozor na to! Veľmi veľa ľudí naletelo falošným guruom.

V dnešnej dobe už každý môže napísať knihu, alebo šíriť informácie cez internet. Mnohí ľudia sú náchylní veriť nekriticky všetkému, na čo narazia. Vznikajú mnohé pochybné knihy, ktoré sa tvária ako duchovné a mnohým ľuďom sa páčia. Problém je ten, že tieto knihy často neponúkajú žiadne praktické návody na duchovný život, ale ostávajú len pri teórii. Teória môže byť akokoľvek pekná, ale bez praxe sa míňa účinku.

Každý si môže vyšpekulovať nejaký proces a snažiť sa tak robiť duchovný pokrok, ale aký bude výsledok, to je otázne.

Skutočné duchovno

Skutočné duchovno nie je len teoretické, ale aj praktické. Praktické činnosti nás majú doviesť k overeniu si teoretických poznatkov. Bez praxe nám ostáva len veriť, alebo neveriť, ale vďaka praxi môžeme vedieť, či je teória pravdivá, alebo nie.

Medzi časté duchovné praktiky sa radí meditácia. No nie je meditácia ako meditácia. Veľa ľudí pozná len jeden druh meditácie, no existuje ich viac a každá z nich môže mať iný účinok a obtiažnosť. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Niektoré meditácie slúžia na ukľudnenie mysle, niektoré na spojenie sa s vyšším JA, niektoré na dosiahnutie nirvány, či materiálneho bohatstva, zdravia a podobne. Niektoré sú jednoduchšie, iné náročnejšie.

V súčasnej dobe majú ľudia tak rozrušenú myseľ, že nie sú schopní správne meditovať. Aj keď sú dostupné rôzne druhy meditácií, ľudia majú problém sa sústrediť, myseľ ich pri meditácii rozrušuje a potom meditácia nemá plný efekt. To je normálne, deje sa to mnohým.

Preto sa v tejto dobe odporúča meditácia mantrou – vyslovovať a počúvať mantru, sústrediť sa na zvuk mantry. Slovo “mantra” sa skladá z dvoch sanskritských slov “man” – myseľ a “trayate” – oslobodiť. Slovo “mantra” sa dá teda doslovne preložiť ako “oslobodiť myseľ” alebo “oslobodenie mysle”.

Každá mantra nesie svoju vibráciu a účinok. Akú mantru pri meditácii použijeme, taký bude výsledok. Niektoré mantry slúžia na relaxáciu, iné na dosiahnutie mystických schopností, materiálneho zisku, fyzického zdravia (vyliečenia), na oslobodenie, či dokonca modlitbu. Existujú stovky a tisíce mantier a môže byť ťažké vybrať si tú správnu. Existuje však Haré Krišna mahá-mantra, ktorá v sebe zahŕňa všetky ostatné mantry. Preto sa nazýva mahá-mantra, čo znamená “veľká mantra”.

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O účinku a význame mahá-mantry píšem v článku “Účinok Haré Krišna mahá-mantry“. Každý, kto vyskúša meditáciu touto mantrou, môže pocítiť výsledok na vlastnej koži už o pár týždňov, alebo mesiacov. Dôležité je venovať meditácii každý deň aspoň pár minút. Pravidelnosť je veľmi dôležitá. Naša myseľ si tak vytvorí zvyk a neskôr budeme meditáciu brať ako bežnú súčasť nášho každodenného života.

Mahá-mantra už zmenila životy mnohým ľuďom a mnohým ešte len zmení. Jej účinok môže pocítiť každý na vlastnej koži, keď jej vyslovovaniu a opakovaniu bude venovať aspoň pár minút denne svojho drahocenného času. Verte mi, tento čas venovaný meditácii sa neskôr mnohonásobne zúročí…

Túto meditáciu praktikujem od roku 2015 a vďaka nej objavujem stále nové a nové aspekty svojho JA a duchovného života. Poznám tiež ľudí, ktorí ju praktikujú desiatky rokov a sú to úžasné osobnosti ako napríklad Šivarama Swami.

Táto meditácia nie je žiadny novodobý výstrelok, ale je overená mnohými svätcami skrze tisícročia.

V súčasnej dobe sú mnohé meditácie vymyslené nedávno a ich účinok je pochybný. Takmer každý chce byť guru a šíriť svoje vlastné vymyslené učenie a praktiky, ale nasledovanie takýchto ľudí neodporúčam. Pretože niekto si môže myslieť, že došiel do cieľa, ale v skutočnosti je od cieľa ešte na míle vzdialený…

Cieľ ľudského života je popísaný vo védach a každý ho môže pochopiť. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Nie sú to žiadne novodobé špekulácie, ale informácie staré tisícky rokov, ktoré platia dodnes. Na začiatku je možno ťažké porozumieť týmto informáciam ako sa to stalo aj mne. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Avšak postupným pokrokom v duchovnom živote môžeme zmyslu života porozumieť. Pokrok v duchovnom živote zabezpečuje okrem iného aj meditácia Haré Krišna mahá-mantrou.

Želám veľa šťastia v duchovnom živote a veľa šťastia pri voľbe správnej duchovnej praktiky, ktorá vás bude napĺňať šťastím od hlavy až po päty :)

A dajte si pozor na podvodníkov, ktorí sa tvária milo a rozprávajú sladko, ale vo vnútri sú prehnití. Krátko sa dokáže pretvarovať každý, aby niečo pre seba získal. No dlhodobo je to už ťažšie. Väčšina z týchto podvodníkov skončí do pár rokov a ich nasledovníci sú potom veľmi sklamaní. Duchovný život je vážna vec a kto ho berie len tak hala-bala, môže veľmi rýchlo naraziť na podvodníka a byť podvedený. Preto je dôležité byť pri voľbe učenia a učiteľa veľmi obozretný.

Ale ako hovorí môj duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda – kto chce byť podvedený, bude podvedený. Inými slovami, kto nie je úprimný, nájde podobnú neúprimnú osobu, ktorá ho podvedie. Tak to v živote chodí. Kto je však úprimný, nájde tiež úprimnú osobu, ktorá ho nepodvedie, ale povedie k vyššiemu vedomiu.

O potrebe duchovného učiteľa píšem v článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“.

Haré Krišna!

Najdôležitejšia vlastnosť

Je veľa dobrých vlastností, ale najdôležitejšou z nich je pre mňa pokora, pretože je opakom pýchy. Pýcha je jedna z najhorších vlastností, ktorá spôsobuje v živote jednotlivcov a v spoločnosti veľmi veľké problémy – Ja som lepší ako ostatní, ja mám pravdu, nikoho nepočúvam, idem si len svoje, ja som pán, ovládateľ, požívateľ… Keď má takéto rozpoloženie vedomia väčšina ľudí, spoločnosť podľa toho aj vyzerá… stačí sa pozrieť na dnešnú spoločnosť.

Pýcha úzko súvisí s egoizmom.

Znaky pokory

Aby sme lepšie pochopili význam pokory a nebezpečenstvo pýchy, poďme si ich porovnať.

Pokorný človek je ochotný pomáhať druhým. Pyšný človek nemá potrebu pomáhať a má sklon druhým podkopávať nohy, aby z toho získal prospech pre seba.

Pokorný človek si dokáže priznať, že sa mýli a že spravil chybu. Pyšný človek si to priznať nedokáže a myslí si, že tí druhí sú na vine a on za nič nemôže.

Pokorný človek načúva druhým bez predsudkov. Pyšný človek si myslí, že len on má pravdu a všetci ostatní sú mimo.

Pokorný človek prijíma autoritu, prijíma rady od skúsenejších. Pyšný človek si myslí, že on je (najvyššia) autorita a nedá si od nikoho poradiť.

Pokorný človek sa nepovažuje za lepšieho ako ostatní. Pyšný človek si myslí, že je najlepší na svete.

Pokorný človek o sebe nikdy nevyhlási, že je pokorný. Pyšný človek o sebe nikdy nevyhlási, že je pyšný.

A ešte veľa ďalších znakov a rozdielov, na ktoré si teraz nespomeniem…

Na základe týchto znakov môže každý usúdiť nakoľko je pokorný a nakoľko pyšný. Pýcha a pokora môže byť zmiešaná. Naše vedomie nie je čiernobiele a môže obsahovať kúsky pokory aj kúsky pýchy, alebo tiež riadne veľké kusy.

Ako získať pokoru?

Získať pokoru nie je v dnešnom svete jednoduché. Takmer všetci sú vedení pýchou a vychovávaní v prostredí, kde prevláda pýcha a nie pokora.

Pokora sa prejavuje službou. Pokora znamená chcem slúžiť. Pýcha znamená nebudem slúžiť, ale chcem byť obsluhovaný. Preto ak chceme byť pokornejší, potrebujeme sa zamestnať v nejakej službe. Čím podradnejšia služba, tým väčšia rana na ego a väčšia šanca zmenšenia pýchy.

Keď som napríklad prvýkrát umýval schody a dlážku v chráme Hare Krišna, hovoril som si: “Kto to kedy videl, aby programátor umýval schody…” A to bola presne rana do ega, ktoré si veľmi rado myslí, že sme páni, že sme niekto… že sme podnikateľ, programátor, učiteľ, lekár, vedec,… ego sa veľmi rado vyžíva vo vyšších pozíciach a nemá rado nižšie ako upratovačka, smetiar, umývač riadov a podobne. No ak je niekto skutočne pokorný, môže byť v spoločensky vysokom postavení a zároveň veľmi rád vykonáva službu pre druhých.

Prezident Obama nakladá jedlo bezdomovcom

Jednoducho snažiť sa pomáhať druhým, zamestnať sa v službe, robiť napríklad dobrovoľníka nám môže pomôcť byť v pokornejšom postavení.

Ale naopak keď sa snažíme získať vysoké postavenie, materiálne bohatstvo, vplyv, slávu atď. je veľké riziko, že budeme pyšní. Nie je to vždy tak, ale je tam veľké riziko vplyvu pýchy.

Vplyv pýchy je taký silný, že sa k nám môže dostať aj keď robíme niečo prospešné pre druhých. Môžeme si začať myslieť, že sme lepší ako ostatní, ktorí nerobia dobročinnosť a nepomáhajú… Taká silná je pýcha.

Najlepšie ako zväčšiť pokoru a udržať sa v nej, je vyhľadať spoločnosť ľudí, ktorí sú pokorní a držať sa ich. V takej spoločnosti získame vlastnosti aké majú oni. A naopak tiež v spoločnosti pyšných ľudí hrozí, že získame väčšiu pýchu. S kým sme, takí sme. Preto si musíme veľmi dobre rozmyslieť s kým budeme tráviť svoj čas.

Ak chceme byť pokorní, ale okolo seba nemáme pokorných ľudí, je čas na zmenu spoločnosti. Pyšná spoločnosť nás totiž v našej snahe byť pokornými nebude podporovať. Pyšným ľuďom sa javí pokora ako prejav slabosti. Pretože kto je naozaj pokorný, je automaticky znášanlivý, milostivý, láskyplný, skromný, súcitný,… pokora je považovaná za základ všetkých cností. A pyšní ľudia moc nemajú radi tieto cnosti, pretože si myslia, že sú prekážkou k dosiahnutiu ich cieľov ako sú bohatstvo, prestíž, krása, moc… o to sa väčšinou snažia pyšní ľudia.

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]

V šestnástej kapitole Bhagavad-gíty sú popísané božské a démonské povahy: https://vedabase.io/sk/library/bg/16/

Zaujímavé sú posledné verše tejto kapitoly, ktoré nás varujú pred démonskou povahou:

VERŠ 21:
Tri brány vedú do pekiel — žiadostivosť, hnev a chamtivosť. Nech sa preto každý rozumný človek odvráti od týchto brán, pretože vedú k poklesnutiu duše.
VERŠ 22:
Kto sa vzdiali od týchto troch pekelných brán, ó, syn Kuntī, ten koná činy, ktoré prospievajú sebarealizácii, a postupne dosiahne najvyššieho cieľa.
VERŠ 23:
No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.
VERŠ 24:
Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.“

Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, Brahma Samhita, Šrí Išopanišad, Mahábharata a ďalšie védske písma nám vysvetľujú čo máme a čo nemáme robiť, aby sme svoje vedomie povýšili na duchovnú úroveň a oslobodili sa tak od démonskej mentality, ktorá nás núti užívať si nezávisle na Bohu a vykorisťovať tak druhých nehľadiac na následky – šak môžem si robiť čo chcem, ja som pán, požívateľ, ovládateľ, všetko je tu pre môj pôžitok… to je démonská mentalita, ktorú má v dnešnom svete väčšina ľudí, bohužiaľ. A tak potom aj svet vyzerá… jedni vykorisťujú druhých pre svoj zmyslový pôžitok, vedú vojny, hádky, presadzujú svoje názory bez ohľadu na druhých,… jednoducho deje sa veľmi veľa nepekných vecí práve kvôli tomu, že mnohí ľudia majú démonskú mentalitu.

Aby sme dosiahli krajší svet, musíme sa zbaviť tejto mentality a získať aspoň štipku pokory, aby sme mohli nasledovať niektorý z procesov pre očistenie vedomia ako je napríklad Bhakti jóga. O bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Štúdium vyššie spomenutých písiem nám môže tiež pomôcť pochopiť ako je možné dosiahnuť krajší život a krajší svet. Väčšinou máme len akési predstavy ako by sa to dalo, ale védske písma dávajú jasné pokyny a keď tieto pokyny uvedieme do praxe vo svojom živote, môžeme vidieť pozitívne výsledky. A keď tieto pokyny uvedie do praxe viac ľudí, môžu vytvoriť veľmi peknú, mierumilovnejšiu a láskyplnejšiu spoločnosť.

Význam pokory a ďalších cnostných vlastností je pekne vysvetlený v Bhagavad-gíte 13.8-12: https://vedabase.io/sk/library/bg/13/8-12/

Niektoré zo spomenutých védskych spisov je možné nájsť online na Vedabase v češtine: https://vedabase.io/cs/library/

Odporúčam sa na ne pozrieť… želám všetkým čo najviac pokory!

Haré Krišna

Kam smeruje tvoj život?

Mnohí ľudia žijú svoj život bez hlbšieho zamýšľania sa nad svojimi činmi a ich následkami. Jednoducho robia to, na čo sú zvyknutí a to, čo je v ich okolí považované za bežné. Napríklad sa chodia každý piatok s kamošmi opiť. Poznám ľudí, ktorí takto žijú desiatky rokov a zdá sa, že im to vyhovuje.

Smerovanie života

Naše činy v súčasnosti určujú smerovanie nášho života v budúcnosti. Ak niekto pije veľa alkoholu, aká budúcnosť ho asi čaká? Pravdepodobne závislosť na alkohole, cirhóza pečene a iné zdravotné problémy. Ak niekto fajčí cigarety a ignoruje varovanie na krabičkách cigariet, čo sa asi stane? Presne to, čo je napísané na krabičkách od cigariet, ktoré sa ho snažia varovať, ale on to neberie na vedomie.

Ak niekto pravidelne každý deň medituje, aká budúcnosť ho čaká? Zrejme kľudnejšia, vyrovnanejšia myseľ, lepšia schopnosť rozlišovania a rozhodovania, hlbšie pochopenie zmyslu života atď.

Môžeme vidieť rôzne výsledky rôznych činov. A je na každom z nás aké činy chceme vo svojom živote vykonávať a taký výsledok môžeme aj očakávať.

Staroveké hinduistické učenie popisuje zákon akcie a reakcie ako karmický zákon. Karma je jednoducho výsledok našich činností z minulosti. Aké činnosti sme konali v minulosti, taký výsledok máme v prítomnosti. Aké činnosti konáme v prítomnosti, taký bude výsledok v budúcnosti. Akcia vyvoláva reakciu, alebo dokonca sled viacerých reakcií. Dokonca sa nám vracia to, čo robíme druhým, aby sme na vlastnej koži pocítili aké to je. Popisujem to v článku “Ako ma karma dostihla“.

Si so svojim životom spokojný?

Ak áno, gratulujem! Ak nie, je na čase niečo zmeniť. Už vieš, že tvoj súčasný život je výsledkom tvojich minulých činov. Zamysli sa čo si robil v minulosti a čo ťa doviedlo tam, kde si teraz. S týmto pochopením môžeme svoj život nasmerovať tam, kam chceme.

Je dobré poznať zmysel života a napĺňať ho. Je dobré vedieť čo v tomto živote má zmysel a čo nie. Čo nám prospeje, čo nám uškodí. O zmysle života píšem v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“.

Pokiaľ budeme jednať bez poznania zmyslu života, nič nám nezaručí budúce šťastie. Pokiaľ budeme jednať v nevedomosti, taký bude aj výsledok – plný sklamania a utrpenia. No pokiaľ si budeme vedomí následkov svojich činov, môžeme si veľmi dobre rozmyslieť čo budeme a čo nebudeme robiť. Či budeme fajčiť, piť, mať neobmedzený sex, jesť mäso atď… alebo budeme čítať knihy, ktoré nám pomôžu na našej ceste životom, združovať sa s ľuďmi, od ktorých sa môžeme veľa naučiť o duchovnom živote, navštevovať chrámy, meditovať, upravíme jedálniček atď… možností čo robiť je veľa. No na základe následkov našich činností by sme si mali veľmi dobre rozmyslieť ako budeme jednať. Je to veľmi dôležité. Naše činy v súčasnosti totiž určujú našu blízku budúcnosť… a môže byť svetlá, alebo temná.

Rozhodnutie je na každom z nás…

Veľa šťastia.

Ja som cesta, pravda a život

Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa…” – Tak znie Evanjelium podľa Jána 14.6 vďaka ktorému si mnohí kresťania interpretujú, že len Ježiš je jediná cesta k Bohu a všetky ostatné cesty sú vlastne zcestné.

‘ego eimi ha hados kai ha alatheiakai ha zoa; oudeis erketai pros ton patera eima di emou.’

Tak znie originál Biblie v Gréčtine. Grécke slovo “erketai” zdôrazňuje prítomný čas. Takže správny preklad by mal byť “…Vsúčasnosti nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa…” Teda pred 2000 rokmi v Palestíne, čo bola úplne iná doba ako o pár storočí neskôr a dnes.

Na základe tohto nesprávneho prekladu mnohí považujú Ježiša a jeho učenie za jedinú cestu k Bohu a odsudzujú ostatné náboženstvá za zcestné.

Našťastie sa nájde aj zopár úprimných kresťanov, ktorí nie sú fanatickí a neberú preklady Biblie doslovne a dokážu sa pozrieť aj na iné náboženstvá nezaujato a vidieť v nich veľkú podobnosť s kresťanstvom.

Ak by sme skúmali Bibliu a jej preklad viac do hĺbky, mohli by sme nájsť viac nepresností. A keď ľudia na týchto nepresnostiach stavajú svoje tvrdenia a vieru, nie je to dobré.

Povaha detí v domácom vzdelávaní a v škole

Nedávno som mal možnosť spoznať jedenásťročného chlapca, ktorý nechodí oficiálne do školy, ale má domáce vzdelávanie. Chodí síce do komunitnej školy, ale kolektív, výuka a učiteľ sa dosť odlišujú od bežnej štátnej školy. Komunitná škola má rozhodne ľudskejší prístup a prihliada na individualitu jednotlivcov. Videl som ako sa chlapec hral s dvoma dievčatami približne v jeho veku, ktoré navštevujú štátnu základnú školu. Bol medzi nimi vidieť priepastný rozdiel v správaní. Dievčatá sa neustále povyšovali, posmievali a chceli robiť zle chlacovi. Keď som sa ho spýtal, či si našiel nové kamošky, on mi na to povedal: “Nie, lebo sú šibnuté.” Aj on videl, že s nimi niečo nie je v poriadku.

Vplyv základnej školy

Aj keď som ja chodil na základnú školu, bolo tam bežné posmievanie sa, povyšovanie sa, šikana, robenie napriek… Keď deti žijú v takomto prostredí, nachytajú tieto vzorce a potom sa tak správajú. Svoje správanie považujú za normálne a nie je im ani trochu divné. No chlapec, ktorý v takomto prostredí nevyrastal, vidí “šibnutosť” takéhoto správania.

Moja bývalá priateľka má 8 ročnú dcérku a všimla si, že kým dcérka nechodila do školy, správala sa krajšie a oveľa lepšie s ňou vychádzala. No akonáhle prišla do školy, jej správanie sa zmenilo k horšiemu. Náhodička? Mnohí rodičia to môžu sledovať. Vplyvom zlej spoločnosti sa mení vedomie k horšiemu. Stačí zopár grázlov v triede a zmení to celú atmosféru.

Nasávanie vzorcov správania

Deti sú veľmi náchylné nasávať vzorce správania, ktoré okolo seba vidia. Mnohí rodičia môžu pozorovať, že ich deti v škole postupne zvlčejú a následne si s nimi nevedia dať rady. Je to práve vplyvom zlej spoločnosti.

Deti, ktoré majú dobrú spoločnosť, nemajú odkiaľ načerpať zlé správanie. Rodičia sa môžu snažiť vychovávať svoje deti čo najlepšie, no ak sa v škole dostanú pod vplyv zlej spoločnosti, môže to prebiť dobrú výchovu rodičov.

Škola ako väzenie

Pämatám si, že som sa v škole dobre necítil. Jednak kvôli kolektívu, s ktorým som musel tráviť čas a druhak kvôli tomu, že som musel chodiť do školy. Na deti je to veľký psychický tlak, musieť niečo robiť nasilu. Škola takto postupne z detí vychováva otrokov pre systém.

Deti potrebujú v mladom veku rozvíjať kreativitu ale súčasný školský systém túto kreativitu potláča. Všetky deti majú rovnaké kritériá pre známkovanie a neberie do úvahy jedinečnosť jednotlivcov. Ten má talent na kreslenie, iný na hudbu, ďalší na matematiku, literatúru,… nemá každý všetky talenty v rovnakej miere a nie každý môže byť matematik, vedec, učiteľ, lekár,…

Jednoducho súčasný školský systém ubíja deti a orezáva ich schopnosť byť jedinečnými.

Alternatívne vzdelávanie

Našťastie dnes už existujú oveľa lepšie alternatívy vzdelávania ako len štátne školy, ktoré majú za úlohu urobiť z detí otrokov pre systém.

Domáce vzdelávanie, Waldorfské školy, Montessori,…

Veľmi pekný článok o alternatívnom vzdelávaní je tu: https://www.startitup.sk/malo-by-takto-vyzerat-nase-skolstvo-toto-su-formy-alternativneho-vzdelavania-na-slovensku/

Svoje deti by som určite nedal do štátnej školy, kde je veľké riziko, že deti zdivočejú, nachytajú zlé vzorce správania a ich vedomie má byť okresané, aby zapadli do súčasného systému. Zrejme by som volil alternatívu domáceho vzdelávania a komunitných škôl, kde deti môžu rozvíjať svoj talent a nie je potláčaná ich prirodzenosť a zároveň je kladený dôraz na dobrú výchovu.

Vzdelanie s dobrou výchovou pre mňa znamená oveľa viac ako vzdelanie s diplomom bez výchovy. Bez dobrého charakteru nie je možné použiť svoje vzdelanie pre dobrú vec, ale práve naopak, vzdelávanie je zneužívané. Preto vzdelanie by nemalo byť na prvom mieste, ale výchova pre dobrý charakter. Keď sa na dobrom charaktere postaví dobré vzdelanie, môže konečne svitnúť na lepšie časy. No ak sa výchova zanedbá a vzdelaný človek nemá dobrý charakter, je hrozbou pre spoločnosť.

A čo vy? Aké máte skúsenosti so súčasným školským systémom? Ste s ním spokojní? Všimli ste si nejaké zmeny na svojich deťoch? Podeľte sa o skúsenosti :)