Archívy kategórie: Osobný rozvoj

Podľa seba, súdim teba

Máme tendenciu súdiť ostatných podľa seba. Ak si niekto denno denne užíva sex, nedokáže si predstaviť, že niekto nemá čo i len 1 deň sex a nie to, že ešte žije v celibáte. Príde mu to zvláštne. Keď niekto potrebuje mať mäso každý deň, nedokáže si predstaviť ako môže niekto mäso dlhodobo nejesť. Keď je niekto žiarlivý, nedokáže si predstaviť, že niekto iný žiarlivý nie je. Keď niekto v sebe dusí hnev, strach, nenávisť, chamtivosť a iné nepekné vlastnosti a emócie, nedokáže si predstaviť, že niekto tieto vlastnosti a emócie nemá, alebo ich má len vo veľmi malej miere a dokáže pracovať na ich zmiernení a odstránení. Často narážam na ľudí, ktorí tvrdia: „Ľudia sa nikdy nezmenia“. To len hovorí o ich situácii oni sami sa nezmenili, sú stále na tom istom mieste a preto nedokážu pochopiť, že ľudia sa môžu zmeniť.

Zmena je možná

Ja som sa za 2 roky tak zmenil, že keby stretnem svoje staré JA, nazvalo by ma bláznom a nevedelo by ma pochopiť. Preto viem, že ľudia sa môžu zmeniť. Viem, že ľudia môžu zmierniť, alebo úplne vykoreniť strach, hnev, nenávisť, pýchu, chamtivosť, žiarlivosť atď. Sám som žil v strachu. Veľmi rýchlo som sa dokázal rozhnevať kvoli úplnej hlúposti, bol som taký pyšný, že som si ledva dovidel pred nos a všetky ostatné myšlienky a postoje, ktoré sa líšili od mojich, som neprijímal a považoval som ich za hlúposti. Bol som taký chamtivý, že som nikoho nedokázal obdarovať. Dokonca ani rodinných príslušníkov na Vianoce, alebo na narodeniny. Hrabal som len pre seba a videl som len svoje potreby. Keď som spravil chybu, nedokázal som si ju priznať a nevedel som sa ospravedlniť. Ego sa ma snažilo presvedčiť, že sa nemusím ospravedlniť. Ak by som sa ospravedlnil, priznal by som tým svoju nedokonalosť a to by moje ego veľmi zabolelo. Ego sa ma snažilo presvedčiť, že ja som najlepší a ostatní sú nuly. S tým mám problém ešte aj dnes.

Dnes veľa zo svojho starého JA vidím na ostatných ľuďoch. Vidím, že ľudia súdia ostatných podľa seba. Žaba, ktorá žije v studni, si nevie predstaviť čo existuje mimo studne. Takisto ľudia si nedokážu predstaviť niečo, čo je mimo ich vedomostí a osobnej skúsenosti. Svoje vedomosti a skúsenosti nevedomky považujú za všetku múdrosť sveta. Ale neuvedomujú si, že o svete ešte veľa nevedia. Posudzujú svet podľa svojich obmedzených vedomostí a skúseností.

„Viem, že nič neviem“ – Confucius

Ambície

Keď ľuďom hovorím o tom, čo chcem dosiahnuť, neveriacky krútia hlavou. Zvyčajne hovoria, že rúbem vysoko a podobne. Nemyslia si, že človek ako ja, môže niečo dosiahnuť. Lebo sami nič nedosiahli a sami nemajú veľké ambície. Ľudia, ktorí majú veľké ambície, ma chápu. Ľudia, ktorí boli kedysi nikto, sú teraz veľké osobnosti. Mahátmá Gándhí, Albert Einstein, Nikola Tesla, Bill Gates, Steve Jobs a ďalší mali jedno spoločné – boli nikto, ale mali víziu toho, čo chcú dosiahnuť. A išli si za tým nehľadiac na to, čo im iní hovorili. A čo sa stalo? Dosiahli to. Aj keď nie možno úplne podľa predstáv, ale zrealizovali veľkú časť svojej vízie. Dali do toho všetko úsilie a výsledok sa dostavil.

Niektorí ľudia plačú keď sa im niečo nepodarí a svoju snahu vzdajú hneď po prvom neúspechu. Musíme pochopiť, že cesta k úspechu je často popretkávaná mnohými neúspechmi. Ak chceme dosiahnuť svoj cieľ, nemôžeme sa vzdať pri prvom neúspechu.

Ak chceme postaviť dom, musíme mať víziu ako bude vyzerať. Bez toho nemôže dom vzniknúť. Ak chceme dosiahnuť čokoľvek, musíme mať víziu, pokiaľ možno čo najjasnejšiu. A potom už len robiť potrebné kroky k realizácii tejto vízie.

Naučiť sa nesúdiť

Naučiť sa nesúdiť, to je skutočné umenie. Chce to veľkú dávku pokory a uvedomenia. Potrebu súdiť má len človek, ktorý si myslí, že vie všetko najlepšie. Keď si uvedomím, že nie som v koži daného človeka, neviem čo zažil a prečo je taký, aký je, nebudem mať potrebu ho súdiť. Treba si tiež uvedomiť, že moja skúsenosť a názory nemusia byť a často ani nie sú rovnaké ako skúsenosti a názory iných ľudí. Keď nedokážem byť bez jedla dlhšie ako pár hodín, to ešte neznamená, že niektorí ľudia nevydržia nejesť niekoľko týždňov, alebo vraj aj vôbec. Keď nevydržím bez sexu týžden, to ešte neznamená, že niektorí ľudia nedokážu žiť v celibáte. A podobných príkladov by sa dalo nájsť nespočetne veľa.

Ja sa len vždy čudujem, keď niekto niekoho súdi na základe svojej skreslenej predstavy – ty nedokážeš toto, lebo to nedokážem ani ja, alebo ľudia, ktorých poznám.

Bol by som veľmi rád, keby si ľudia uvedomili nezmyselnosť akéhokoľvek súdenia. Predtým, než chceme niekoho súdiť, je fajn si uvedomiť, že v skutočnosti nevieme čím si prešiel a prečo je taký, ako ho vnímame. A tiež nevieme, či je možné niečo, s čím nemáme osobnú skúsenosť.

Napríklad viete, či je možné žiť bez jedla, kým ste to nevyskúšali? Ja teda nie. A nebudem predsa hovoriť, že to nie je možné, kým to sám nemám overené. Možno z tisícov ľudí jeden dokáže žiť bez jedla mesiace, roky, dekády… Možno ten, kto o sebe tvrdí, že žije bez jedla, naozaj tak žije. A možno nie.

Súdiť podľa našich obmedzených skúsenosti a vedomostí sa jednoducho nepatrí. Nie je to pekné a je to prejav našej obmedzenosti.

Neschopnosť priznať si chyby

Neschopnosť priznať si chyby mám nie len ja, ale aj mnohí ďalší ľudia. Osobne poznám niekoľko desiatok ľudí, ktorí sa na seba nedokážu kriticky pozrieť a priznať si chybu, ale chybu zvaľujú na ostatných. Je to veľmi častý úkaz, ale našťastie sa s tým dá vnútorne pracovať a vyriešiť v podstate všetky svoje neduhy a problémy. Ak človek naozaj chce.

Ako na to?

Prvý a zároveň najťažší krok, je priznať si chybu – priznať si, že robím niečo, čo sa mne, alebo ostatným nepáči. Pokiaľ sa na seba nedokážeme úprimne pozrieť, ostatní nám môžu hovoriť/ukazovať naše nedostatky, ale my ich neuvidíme. Lebo sme sami voči sebe slepí. Možno aj preto, lebo sa bojíme priznať si svoje nedostatky.

Keď ma niekto označí za sebca, pokrytca, ignoranta, bezcitného, hlupáka, alebo mi dá inú nálepku, najskôr sa mu čudujem, že prečo… Spočiatku nie som schopný vidieť a chápať veci, ktoré sú mi vytýkané. Spočiatku je to schopný prijať a pochopiť málokto. Aj ja som sa často mnohým ľuďom snažil ukázať akí sú, ale oni to nevideli, respektíve si to nechceli priznať. Len sa obhajovali, že takí nie sú. Keď napríklad niekto vykazuje známky žiarlivca, tak asi žiarlivec bude. A je len na ňom, či si to prizná, alebo nie.

Obhajovaním sa sa nikam neposunieme. Lepšie, aspoň podľa mňa, je pokúsiť sa aspoň pripustiť, že na tom, čo o nás hovoria ostatní, čo nám vytýkajú, môže byť niečo pravdy. A potom sa môžeme posunúť v sebarozvoji o kus ďalej. Už len keď si pripustíme slová ostatných k srdcu, spravili sme obrovský úspech. Keď si už svoje nedostatky pripustíme a vieme, kde robíme chybu, môžeme na sebe zamakať a zmeniť sa.

Druhý krok

“Si sebec”…. dobre, čo také robím, alebo nerobím, že som dostal takúto nálepku? Keď sa úprimne pozriem do svojho vnútra, tak to uvidím a pochopím. A následne to môžem zmeniť. Alebo sa o to aspoň pokúsiť. Niektoré vzorce správania idú zmeniť ľahšie, iné ťažšie. Niektoré sú v nás tak hlboko zakorenené, že sa celkom “zapotíme”, kým ich aspoň trochu zmeníme.

Ľudia, ktorí sa už venujú sebarozvoju niekoľko rokov, stále nachádzajú nové a nové programy v podvedomí, ktoré nie sú moc pekné. Naše podvedomie je plné takýchto programov. A je na nás jeden po druhom vyhľadávať a snažiť sa ich naprávať.

Pre mňa osobne je veľmi dôležitá samota, aby som si uvedomil, čo som vlastne za posledných pár mesiacov či rokov napáchal. Kým nemám kľud sám pre seba, len veľmi ťažko sa dokážem nad sebou zamyslieť a napraviť.

Mnohí ľudia využívajú na sebarozvoj a sebaspoznávanie meditácie, pobyty v tme, prechádzky (naboso) v prírode, cestovanie, channeling, regresnú terapiu, EFT techniku, MYL techniku a rôzne iné techniky, ktoré otvárajú spojenie s podvedomím a Vyšším JA a pomáhajú tak riešiť mnohé problémy.

Keď skúsime aspoň jeden zo spomenutých spôsobov pre sebarozvoj, sami pocítime účinok na vlastnej koži. Dokážeme si uvedomiť a napraviť veľa svojich nedostatkov.

Ak chceme žiť šťastný a spokojný život, priznanie si a napravenie svojich chýb je nevyhnutnosť. Ak však chceme hádzať vinu za svoje problémy na ostatných a na sebe nepracovať, môžeme ísť aj touto cestou. Je len na nás akú cestu si zvolíme. No nečudujme sa, keď si zvolíme na sebe nepracovať, že máme v živote toľko problémov.

Aký krásny by bol svet, keby si ľudia dokázali priznať svoje chyby a napraviť ich.

Sme iní, sme čudáci?

Tento článok je o ľuďoch, ktorí sú trošku iní, majú iné zvyky, iné hodnoty a iný životný štýl ako väčšina populácie a sú preto často považovaní za čudákov.

Pred rokom 2015 som bol iný, mal som iné hodnoty, iné životné ciele ako dnes. Poznám tiež veľa ľudí, ktorí prešli podobnou zmenou a sú z nich ľudia na nepoznanie od svojho starého JA. Prežívame akési obdobie zmeny – najskôr vnútornej a následne spoločenskej.

Aká to zmena?

Jednotlivci si začínajú uvedomovať, že za ich nešťastie nemôže nik iný, ako oni sami. Začínajú brať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk a podľa toho aj konajú. Učia sa pracovať so strachom, ktorý do nich vštepili rodičia, starí rodičia, spoločnosť, televízia a ďalší. Stále intenzívnejšie cítia potrebu väčšej slobody. Začínajú si uvedomovať, že emócie ako hnev, strach, nenávisť sú veľmi deštruktívne a viac škodia ako prospievajú. Začínajú zisťovať prečo tieto emócie vôbec pociťujú a postupne sa od nich očisťujú.

Začínajú sa pozerať do svojho vnútra a vidieť súvislosti s rôznymi nepríjemnými situáciami a svojim vnútrom. Začínajú chápať, že situácie a ľudia, s ktorými sa stretávame a trávime čas, sú odrazom našeho vnútra. Ak sa niekto často hnevá, niet sa čomu čudovať, že aj ľudia okolo neho sa často hnevajú. Ak niekto šíri lásku a úsmev, niet sa čomu čudovať, že aj ľudia okolo neho začínajú byť ako on. Čo vyžarujeme, to aj priťahujeme. Je to jednoduchý zákon príťažlivosti, zákon akcie a reakcie – čo dáš, to dostaneš.

Mnohí ľudia to už pochopili, zažívajú túto skúsenosť a nestačia sa čudovať:

Ak niečo skutočne chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.

Mnohí ľudia začínajú chápať, že skutočná zmena prichádza od jednotlivcov. Aby sa mohla zmeniť spoločnosť, najskôr sa musia zmeniť jednotlici. Začínajú chápať, že ľudí nezmenia, ale môžu zmeniť samých seba. A tam to celé začína.

Ako zmena prebieha

Človeku nepomôžem, keď mu budem hovoriť: “Prestaň fajčiť, nejedz mäso, nepi alkohol, nehnevaj sa toľko,…” Človek musí sám pochopiť prečo by nemal robiť to, či ono. Prečo by mal zmeniť svoje návyky a zbaviť sa zlozvykov. A keď to pochopí, zmení svoje myslenie a konanie. Každý má šancu to pochopiť. Len sa musí pozrieť do svojho vnútra a úprimne si odpovedať: “Je toto naozaj to, čo chcem robiť? Naozaj chcem stráviť takto svoj život?” Keď si človek úprimne odpovie, na základe tejto odpovedi môže následne začať meniť svoj život. Niektorí dokázali prestať piť kávu, alkohol, fajčiť a jesť mäso zo dňa na deň, iní na to potrebujú trochu viac času. Dôležité je, aby bol človek k sebe úprimný a veril si: “Dobre, ešte nie som tam, kde chcem byť, ale jedného dňa sa tam dostanem.

Kto sme?

Ľudia, ktorí prestávajú žiť podľa starých zaužívaných vzorcov, ktoré v človeku vyvolávajú zmätenú myseľ, strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť a ďalšie nepríjemné a nepekné emócie. Ľudia, ktorí sa chcú tešiť zo života a žiť v harmónii s prírodou a s ostatnými ľuďmi. Ľudia, ktorí sa snažia neposudzovať a neodsudzovať. Ľudia, ktorí pochopili, že svoje okolie zmenia len tak, že budú žiť svoj život a nebudú presviedčať ostatných, aby boli takí istí. Stačí ísť naozaj len príkladom a mnohí ľudia sa môžu inšpirovať.

Sme ľudia, ktorí žijú najlepšie ako vedia podľa svojho svedomia a vedomia. Namiesto súperenia navzájom spolupracujeme a pomáhame si. Uvedomujeme si zúfalý stav súčasnej spoločnosti a chceme zmenu.

No zároveň si uvedomujeme, že zmena musí najskôr prísť od nás samotných. A preto sa snažíme byť každý deň lepšou verziou samého seba.

Je nás stále viac a viac

V poslednej dobe pozorujem, že mnohí ľudia sa začínajú prebúdzať z konzumného tranzu, ktorý vládne v súčasnej spoločnosti. Prehodnocujú svoj doterajší život a robia nevyhnutné zmeny, vďaka ktorým budú šťastnejší. Zanechávajú staré vzorce myslenia a konania a vytvárajú nové – slobodnejšie, mierumilovnejšie, láskyplnejšie. Skúšajú meditovať, chodiť naboso, chodiť na pravidelné prechádzky do prírody, tráviť čas aj osamote, navštevovať kurzy a prednášky o sebarozvoji, zaujímajú sa o vegetariánstvo, vegánstvo, fruitariánstvo a veľa ďalších prospešných činností pre dušu.

Som veľmi rád, že takých ľudí pribúda. Ľudí, ktorí sa zaujímajú o sebarozvoj, o svoje okolie a o životné prostredie, táto planéta teraz veľmi potrebuje.

Keby boli všetci ako ja, svet by bol krajší

Kedysi som si myslel, že keby boli všetci ľudia ako ja, svet by bol krajší. Nedávno som v jednej diskusii narazil na človeka, ktorý povedal presne to isté o sebe: „Keby boli všetci ľudia ako ja, svet by bol krajší“. Koľko ľudí ešte žije v tomto sebaklame? Koľko ľudí si ešte o sebe myslí, že sú najlepší, najkrajší, najúžasnejší, či lepší ako ostatní? A že svet by bol krajší, keby boli všetci ako oni?

Ja a oni

Práve porovnávanie sa s ostatnými a povyšovanie sa, je jednou z príčin nemalých problémov a utrpenia v tomto svete. Rozdeľovanie ľudí na JA a ONI, alebo MY a ONI, vedie často ku konfliktom – vojny, vraždy, krádeže,… Tieto konflikty by tu neboli, keby sme sa prestali oddeľovať od ostatných. Keby sme (konečne) pochopili, čo sa nám mnohí duchovní učitelia snažili povedať.

MY

Nedávno som pochopil, že rozdeľovaním ľudí na JA a ONI, nedospejem k ničomu dobrému. Myšlienka typu: „Keby boli všetci ľudia ako ja, svet by bol krajší“, mi prestala dávať zmysel a vnímam ju ako totálny nezmysel. Už by som nechcel, aby boli všetci ľudia ako ja. Veď to by bola úplná katastrofa a nuda. Katastrofa v tom, že mám ešte veľa nepekných vlastností. Keby mali všetci ľudia tieto vlastnosti, nebolo by to vôbec pekné.

Rozmanitosť je to, čo tvorí život. Keby boli všetci ľudia ako ja, so všetkými by som si rozumel. Možno ste už stretli človeka, ktorý bol na veľmi podobnej vlne ako vy a cítili ste sa s ním úžasne. Konečne vám niekto rozumel. Lenže keby boli všetci rovnakí, rozmanitosť by sa stratila a svet by sa stal jednotvárnym.

Práve mnohorakosť a odlišnosť tvorí život. To, že sú ostatní ľudia iní ako ja, je úžasné. To, že sú tu tisíce a milióny druhov zvierat a rastlín, je úžasné. Rozmanitosť je úžasná.

Sebaklam

Mnohí ľudia žijú v domnení, že sú dobrí. Alebo aspoň, že sú lepší ako niektorí ľudia. Kto im dal právo rozhodovať kto je dobrý, lepší a kto horší? Teraz si dajte ruku na srdce a úprimne odpovedzte na otázku: „Som dobrý?“ Mám všetky dobré vlastnosti ako cnosť, pokora, pravdovravnosť, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, schopnosť odpúšťať, odvaha, nebojácnosť, čistotnosť, neočakávanie pôct?

Keď budeme k sebe úprimní, pravdepodobne zistíme, že nemáme ani zlomok všetkých dobrých vlastností a zistíme, že keby boli všetci ľudia ako my, svet by nebol až taký pekný, však?

Sebareflexia

Dôležitý krok v sebarozvoji je sebareflexia – sebapozorovanie a uvažovanie zamerané na pochopenie vlastných činov a ich zákonitostí. Objaviť aj svoje nepekné vlastnosti, naučiť sa s nimi pracovať a zapracovať na ich zmiernení, alebo prinajlepšom až odstránení. Pokiaľ budeme žiť v sebaklame, že keby boli všetci ako my, svet by bol krajší, ďaleko sa nedostaneme.

Porovnávanie sa

Pochopil som jednu dôležitú vec, ktorá mi pomohla v tom, aby som svojimi činmi a slovami nevytváral zbytočné konflikty – neporovnávať sa s ostatnými a hlavne sa nepovyšovať. A tiež neporovnávať jedného človeka s druhým. Každý človek je jedinečný, má jedinečné vlastnosti a schopnosti a porovnávať ho s ostatnými a požadovať od neho, aby bol rovnaký, nie je moc rozumné.

rovnopravnost-v-skole

Veľmi mi pomohlo, keď som sa prestal porovnávať s ostatnými a začal som sa porovnávať sám so sebou. Keď si spomeniem aký som bol pred pár rokmi a aký som teraz, som v nemom úžase. Svoje staré JA už nespoznávam. Mám úplne iné životné hodnoty, iné záľuby a úplne iné zmýšľanie. Neviem, či je to lepšie, alebo horšie. To nech súdi niekto iný, kto si na to trúfa. Naučil som sa nesúdiť a byť len nezaujatým pozorovateľom a to mi do života prináša nesmierny pokoj. No priznám sa, ešte sa mi to nedarí na 100%.

Nedokážem už povedať: „Ja som lepší, lebo nejem mäso a ty si horší, lebo ješ mäso a podporuješ zabíjanie zvierat“. Radšej podám pádne dôvody prečo mäso nejesť a každý nech sa rozhodne podľa svojho svedomia. Chápem, že každý koná tak, ako mu to dovoľuje jeho svedomie a vedomie. Nie každý je okamžite schopný byť ako Ježiš, alebo Buddha. Nie každý je schopný chodiť po vode, liečiť, alebo celé dni meditovať. A to je v poriadku.

Ak si chceme skrášliť život, je dobré naučiť sa nesúdiť a neporovnávať sa s ostatnými. Je dobré naučiť sa porovnávať samého so sebou a pozorovať svoj pokrok vo svojom živote. Je dobré naučiť sa byť k sebe úprimný a dokázať prijať aj svoje nedostatky a zapracovať na ich odstránení. To je to, čo nás v živote naozaj posúva. Pokiaľ sa budeme len porovnávať s ostatnými, budeme mať pocit nadradenosti, alebo poníženosti. Mnohí ľudia sa porovnávajú s inými ľuďmi, chcú byť ako oni a potom sú nespokojní, že sa im to nedarí. Niektorí ľudia sa zase povyšujú a myslia si o sebe, že sú niečo viac ako ostatní. To tiež nie je príliš prospešné ani pre jednotlivcov, ani pre poločnosť. Ak chceme zmeniť spoločnosť, musíme zmeniť najskôr seba. Keď zmeníme seba, naša zmena možno inšpiruje ostatných a budú sa chcieť tiež zmeniť. Celá spoločnosť sa automaticky zmení, keď sa zmenia jej základné stavebné bunky – jednotlivci.

Zmena je už viditeľná. Mnohí ľudia sa začínajú zaujímať o svoje okolie, o svoje zdravie (duševné aj fyzické), o skvalitnenie vzťahov, o sebarozvoj a celkovo zlepšenie kvality života na Zemi. Nesnažia sa dosiahnuť zmenu tak, že hovoria ostatným: „Zmeňte sa!“. Menia sa oni sami a svojou zmenou inšpirujú svoje okolie. Stačí tak málo, stačí zmeniť seba a postupne sa zmení celý svet.

7 (ne)činností, ktoré mi zmenili život

Kedysi som bol úplne iný ako dnes. Bavili ma iné činnosti ako ma bavia dnes a na svet som mal o dosť iný pohľad. Chodil som do barov a opíjal som sa každý piatok, niekedy aj iné dni, hral som počítačové hry, jazdil som na bicykli ako šialený, občas som si prečítal nejakú knihu a tak som si žil niekoľko rokov. Až keď som sa tak nejak prirodzene začal zaujímať o sebarozvoj, môj život nabral úplne iné obrátky.

Čítanie kníh

Čítanie kníh je pekná, prospešná činnosť. O to prospešnejšia, keď čítame knihy, ktoré v nás zanechajú hlbokú stopu a niečo vo svojom živote zmeníme. Niektorí ľudia berú čítanie kníh ako relax, iní ako príležitosť posunúť sa v živote ďalej. Ja som vyhľadával knihy, ktoré by boli pre mňa nejakým spôsobom prospešné, ktoré by mi dali aj iný pohľad na život, aký som mal doteraz. Napríklad „Raz aj v pekle vyjde slnko“, „Kým nás láska nerozdelí“, „Univerzita samoty“, „Sára“, „Vedecké poznanie duše“, „Cesta sebarealizácie“, „Bhagavad-gíta“, „Šrímad Bhágavatam“, „Šrí Išopanišad“,…

Navštevovanie chrámu Hare Krišna

Moja najväčšia premena začala v roku 2014, kedy som začal navštevovať chrám Hare Krišna v Brne. Chodil som aspoň raz za mesiac na nedeľné programy a pomaličky som spoznával Krišnovo učenie. Veľmi sa mi to páčilo. Jedlo, knihy, ľudia, všetko bolo úžasné, akoby z iného sveta, kde vládne mier, šťastie a láska. Pre mňa to bolo veľmi príťažlivé a chcel som vedieť o tejto filozofii stále viac a viac.

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o

Veľmi ma zaujala kniha s názvom „Vedecké poznanie duše“ a obzvlášť kapitola o zabíjaní a jedení zvierat. Keď som si prečítal tú kapitolu, bol som prakticky okamžite rozhodnutý, že prestanem podporovať krutý mäsový priemysel a vynechám mäso z jedálnička.

Vegetariánstvo

Vzdať sa mäsa nebolo pre mňa ľahké. Bol som zvyknutý mať mäso takmer v každom jedle. Keď som zjedol bezmäsité jedlo, bol som o chvíľu hladný. S výnimkou prasádam na nedeľnej hostine, po ktorej som nebol hladný ani v pondelok :-) Vďaka vynikajúcemu vegetariánskemu jedlu, ktoré som mal možnosť ochutnať v chráme, som si uvedomil, že vegetariánska strava je veľmi pestrá. Oveľa pestrejšia ako to, čo som doteraz poznal.

108-preparations

Postupne som spoznával nové vegetariánske recepty a jedol stále menej a menej mäsa až som zistil, že mi mäso vôbec nechýba. Moje posledné mäsité jedlo bola kačica s kapustou a vtedy mi to došlo. Došlo mi, že tá kačica musela zomrieť, aby som sa ja nasýtil. Vtedy som si uvedomil čo je vlastne mäso a prestalo mi chutiť. Prišlo mi nesprávne zabíjať zvieratá len preto, aby som sa nasýtil a odvtedy už som mäso do úst nedal.

Po pol roku nejedenia mäsa som začal pociťovať bezpodmienečnú lásku k celému stvoreniu – k ľuďom, zvieratám, rastlinám, prírode. Kým som jedol mäso, bol som veľký nervák. Nečudo, keď mäso z veľkochovov obsahuje steroidy, antibiotiká, sresový hormón a iné šmaky.

Prechádzky v prírode osamote

Keď ma niečo veľmi rozruší (nahnevá, zosmúti), čo najskôr sa vydám čo najďalej od ľudí, do lesa. Ten pokoj v prírode je neopísateľný. To treba zažiť. V bežnom živote zažívame rôzne napäté situácie, ktoré na nás nevplývajú priaznivo a tak je dobré sa občas vyventilovať v prírode. Ideálne osamote. Keď je človek osamote, má priestor na myšlienky, ktoré by inak k nemu neprišli. Samota je liečivá. Aspoň pre mňa. Keď skombinujeme samotu s prírodou, je to veľmi silné, očistné kombo. Môžeme tak v sebe vyriešiť veľa problémov. Odporúčam každému.

DCIM100MEDIA

Studená sprcha

V januári 2015 som sa potreboval umyť, ale nešla teplá voda. Tak som si povedal, že to risknem v studenej. A div sa svetu, zapáčilo sa mi to. Rozhodol som sa, že sa budem sprchovať už len studenou vodou. A tak aj bolo. No a výsledok? Keď si dám každé ráno studenú sprchu, príjemne ma to prebudí a nakopne. Pre väčšinu ľudí je studená voda nepríjemná, ale pre mňa nie. Užívam si, keď som v kontakte so studenou vodou. Môžem tak plávať v studených vodách, kde by si väčšina ľudí neomočila ani len nohy, hehe. Sprchovanie studenou vodou zväčšuje našu zónu komfortu.

IMG_20160111_110257

Chodenie naboso

Jedného pekného teplého dňa som kráčal v Brne po námestí a v hlave sa mi ozvalo: „Vyzuj sa“. Začudoval som sa: „Čo? Vyzuj sa? To čo je za blbosť?“ Síce sa mi nohy potili, ale aj tak som obutý kráčal ďalej na obed. Keď som po obede vychádzal z reštaurácie, do hlavy mi opäť prlišla myšlienka „Vyzuj sa“, no tentokrát oveľa intenzívnejšie: „Vyzuj sa… Vyzuj sa!… Vyzuj sa!…“ Nohy som mal naozaj prepotené a tak som sa vyzul. Pocítil som zrazu ohromnú slobodu. Vydal som sa na prechádzku kráčajúc po Brne naboso s topánkami v ruke. Vyzeralo to určite čudne a ja som sa hanbil. Kráčal som so sklonenou hlavou a pozeral som sa pod nohy. Dával som pozor či nestupím na niečo, na čo by som nechcel stupiť. Cítil som každú jednu nerovnosť, každú jednu zmenu povrchu (teplota, tvar,…). Prešiel som cez celé námestie a narazil som na vodu, ktorá tiekla po schodoch. Taká Brnenská fontána… Pocítil som túžbu kráčať po vodnatých schodoch.

IMG_20150511_135641

Bol to úžasný pocit. „Krása, úžasné, paráda“, pomyslel som si. Bolo asi 30 stupňov a ja som si slobodne máčal nohy vo vode na schodoch v meste. Začínalo mi byť jedno, čo si o mne kto myslí. Mne to bolo príjemné. Začal som chodiť naboso čoraz viac – po ulici, do obchodu, do autobusu, vlaku,… až som sa nakoniec odvážil ísť naboso aj v domácom meste, kde ma pozná veľa ľudí. Ľudia sa spočiatku čudovali prečo chodím naboso a mnohí si mysleli, že mi šibe, že je to len akýsi výstrelok. No keď časom zistili, že to myslím vážne, začali sa vážne pýtať prečo chodím naboso. Ja som im vysvetľoval: „Cítim sa slobodnejšie a je to príjemnejšie. V topánkach sa cítim ako vo väzení. Navyše je to vraj zdravé…“ Kupodivu to ľudia pobrali. Niektorí z nich začali skúšať chodiť naboso tiež. Napríklad aj moja mama, ktorá ma ešte pred dvoma rokmi, keď som začínal chodiť naboso, považovala za hanbu rodiny. Vážne.

19554395_1959252190986437_224086476801335988_n

Chôdza naboso je úžasná a oslobodzujúca. Len si treba dávať pozor kam človek stúpa. Vďaka chôdzi naboso mi prestalo záležať na tom, čo si o mne iní pomyslia a začal som byť viac sám sebou a slobodne sa prejavovať. O chôdzi naboso píšem v článku „Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.

Meditácia

Meditácia patrí tiež medzi netradičné činnosti, ktoré som mal možnosť si vyskúšať. O meditácii píšem v článku „Čo mi dala meditácia“. Väčší vnútorný pokoj, menšia sexuálna túžba, menej túžob celkovo, vyrovnanosť, kľudnejšia myseľ, lepšia sústredenosť, nechuť k intoxikácii (alkohol, cigarety, káva a iné drogy) a mäsu… toto všetko má za následok pravidelná meditácia.

meditation-small

PS: Ešte som si spomenul na nepozeranie televízie (hlavne správ), ale dúfam, že väčšina z vás už televíziu nepozerá a nedáva pozornosť negatívnym správam. Odkedy nepozerám televíziu a pozerám sa okolo seba, nevidím až taký hnusný svet, ako ho prezentujú v správach. V správach vyberú ten najväčší hnoj a potom majú ľudia pocit, že svet je hnusný. Keď sa začneme pozerať na svet triezvejšími očami, uvidíme aj tie pozitívne stránky.

Dúfam, že ste sa niečim inšpirovali a skúsite niečo z toho aj v praxi. Budete naozaj milo prakvapení, ako sa vám zmení život…

Ako sa stal z programátora mních

Mal som peniaze, mal som skvelú prácu (programoval som webové aplikácie z domu), zažil som pekný trojročný vzťah, pil som alkohol, mal som neviazaný sex, skúšal som fajčiť, ale nič z toho ma vnútorne nenapĺňalo. Aj keď som chvíľami pociťoval šťastie, uvedomil som si, že toto šťastie je veľmi prchavé. Napríklad vo vzťahu som bol veľmi šťastný, ale po troch rokoch to už nebolo ono. Zo vzťahu vyprchala vášeň a už som k partnerke necítil to, čo kedysi. Preto som tento môj najdlhší vzťah ukončil. Nevedel som ako dosiahnuť to, aby to bolo ako na začiatku. Chcel som zažívať tú radosť a vášeň, ale po toľkých rokoch s rovnakým človekom to moc nešlo. Tak som po ukončení vzťahu hľadal vášeň v iných ženách a nezáväzne som si s nimi užíval. Chodil som do barov každý piatok a užíval som si alkoholové opojenie a spoločnosť povolných žien. Opäť mi to dalo len chvíľkové šťastie, ktoré veľmi rýchlo pominulo. Aj alkohol, aj ženy, aj akýkoľvek iný predmet zmyslového pôžitku prináša len dočasné šťastie. Keď som si kúpil niečo, po čom som veľmi túžil, chvíľu som sa z toho tešil, ale po nejakom čase už nie.

Hľadanie šťastia

Ľudia neustále hľadajú šťastie. Väčšinou v zmyslovom pôžitku, ktorý prináša len dočasné šťastie a tak sa neustále ženú za ďalším a ďalším zmyslovým pôžitkom. Jeden partner strieda druhého, jedna fľaša alkoholu strieda druhú, jedna dávka drogy ďaľšiu… A to dovtedy, kým si človek neuvedomí, že tadiaľto cesta nevedie. Uvedomil som si to aj ja.

Slepá viera

Bol som vychovávaný v kresťanskom duchu, ale žiaľ som nemal hlbšie pochopenie Boha a mal som iba slepú vieru. Podobne ako keď dieťa verí, že Ježiško nosí darčeky. Neskôr, keď som Boha prosil o pomoc a nepomohol mi, som usúdil, že Boh neexistuje. Uvedomil som si, že ako dieťa som bol oklamaný, že Ježiško nosí darčeky a takisto som bol oklamaný, že existuje Boh. Stratil som vieru a stal sa zo mňa zarytý ateista.

Stretnutie mníchov

Jedného pekného dňa v roku 2014 som stretol na ulici v Brne mnícha z Hare Krišna. Ponúkal knihy a ja som si od neho jednu zobral, lebo som zrovna nemal čo čítať. Keď som ju začal čítať, vôbec som jej nerozumel. Bolo tam priveľa indických mien a výrazov, ktoré som takmer ani nevedel prečítať a nerozumel som im. Bola to kniha Šrímad bhágavatam prvý spev, prvá časť. Po pár stranách som knihu odložil a dlhú dobu som sa k nej nevrátil.

hare krishna na ulici2

O pár mesiacov som stretol na ulici v Brne ďalšieho mnícha z Hare Krišna. Aj tentokrát som si od neho zobral viac kníh s nádejou, že budem aspoň niektorej z nich rozumieť. A veru rozumel som aspoň životopisu Šrílu Prabhupádu. Zobral som si aj knihu o Krišnovi, ktorú som len tak zbežne pozrel, ale nejako som sa k jej prečítaniu nedostal. Zobral som si aj hrubú knihu zvanú Bhagavad-gíta. Začal som ju čítať, ale tiež som jej nerozumel. Prečítal som asi prvé dve kapitoly a ďalej som sa nedostal. Nebavilo ma čítať knihu, ktorej nerozumiem. Tak som Bhagavad-gítu odložil podobne ako Šrímad bhágavatam.

Nedeľný program

Čo čert nechcel, stretol som mnícha z Hare Krišna aj tretíkrát. Hovorí sa: do tretice všetko dobre. Hovoril som mu, že už mám od nich kníh dosť a nemám ich ani kedy čítať. Tak mi dal aspoň vizitku a pozval ma na nedeľný program pre verejnosť, ktorý sa koná každú nedeľu o 14:00 vo všetkých chrámoch Hare Krišna po celom svete. Zaujalo ma to, tak som prišiel na nedeľný program a veľmi sa mi to zapáčilo.

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o

Indická kultúra, hlavne indické jedlo ma chytili za srdce. Začal som navštevovať chrám Hare Krišna pravidelne aspoň 1x za mesiac. Ako som tak počúval na nedeľných programoch prednášky a zhováral som sa s oddanými Krišnu, začala mi filozofia Hare Krišna dávať celkom zmysel. V prednáškach bola často kritizovaná súčasná moderná spoločnosť a nedalo sa nesúhlasiť. Najviac sa mi páčilo, že učenie Hare Krišna len nekritizuje, ale aj ponúka jednoduchý spôsob ako problémy v spoločnosti vyriešiť. Tento jednoduchý spôsob je rozvíjanie vedomia Krišnu načúvaním z Bhagavad-gíty a Šrímad bhágavatam, počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry (Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare), jedenie duchovného jedla zvaného prasádam (božia milosť), čítanie kníh od Šrílu Prabhupádu a zdržiavanie sa v spoločnosti oddaných. Dobrá spoločnosť dáva základ pre dobrý život.

Spoločnosť oddaných Krišnu a neodolateľná túžba

Ako som tak praktikoval vedomie Krišnu, začalo sa meniť moje vedomie (prestalo mi chutiť mäso a kedysi milované pivo a alkohol celkovo) a začal som túžiť po spoločnosti oddaných viac a viac. Koncom mája 2016 ma kamarát zavolal na slávnosť inštalácie božstiev na farme Hare Krišna (Nová Ekačakra – www.ekacakra.sk) v Abranovciach (13km od Prešova). Tak som tam prišiel a moje srdce zaplesalo. Uvidel som miesto veľmi podobné tomu, kde by som chcel žiť – veľký pozemok, les hneď za pozemkom, skvelé jedlo a skvelá spoločnosť. Vládla tam veľmi príjemná atmosféra. Žiadne autá, žiadny smog, žiadny stres, žiadny hluk, žiadne konflikty, žiadna negativita, len veľmi príjemná duchovná atmosféra.

IMG_20160530_060949 IMG_20160528_070146

vedsky sposob stolovania

Na Novej Ekačakre som pobudol 4 dni a keď som bol na odchode, dostal som pozvanie na Bhakta program, ktorý sa mal konať v septembri. Je to 2 – 3 mesačný vzdelávací kurz védskej kultúry, kde sa človek naučí viac o védskej kultúre teoreticky aj prakticky. Chcel som sa ho zúčastniť, no v máji som ešte nevedel, či sa mi to podarí. Nakoniec sa situácia vyvŕbila tak, že som mohol prísť na Novú Ekačakru už začiatkom augusta. Celý júl som pociťoval veľké nutkanie ísť na Novú Ekačakru. Ak by som robil čokoľvek iné, nebol by som naplnený. Jediná cesta k naplneniu viedla na Novú Ekačakru. Nemal som už žiadne záväzky a tak som mohol pobudnút na Novej Ekačakre pár mesiacov.

Spočiatku bol pobyt na Novej Ekačakre pre moje falošné ego náročný, ale vytrval som a výsledok stojí za to. Myslel som si, že som pokorný, ale rôzne činnosti a ľudia mi ukázali, že k skutočnej pokore mám ešte ďaleko. Od oddaných Krišnu som sa počas svojho trojmesačného pobytu naučil hlavne väčšej pokore.

Po troch mesiacoch som úspešne ukončil Bhakta program, naučil som sa veľa o védskej kultúre a filozofii Hare Krišna teoreticky aj prakticky a rozhodol som sa ostať žiť v chráme. Posledné roky som žil väčšinou sám, ale samota ma už prestala baviť. Dospel som k záveru, že potrebujem spoločnosť, vďaka ktorej sa môžem posunúť v živote ďalej. A to je spoločnosť oddaných Krišnu. Vďaka pobytu v chráme a spoločnosti oddaných cítim, že rozvíjam vedomie Krišnu oveľa rýchlejšie ako keď som sa o to pokúšal doma sám. S kým si, taký si. Dávajte si preto pozor s kým trávite čas.

bhakta-program

Aktivity a hodnoty Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu (ISKCON) sa zhodujú s mojimi hodnotami a s tým, čomu sa chcem venovať – rozvíjanie a šírenie duchovného poznania, vegetariánstva (resp. Krišnatariánstva) a zdravšieho, jednoduchšieho a prirodzenejšieho životného štýlu (Jednoduché žitie, hlboké myslenie). Preto som sa stal kolieskom v stroji zvanom ISKCON. Samému by mi trvalo veľmi dlho kým by som niečo vybudoval a dosiahol. Takto som sa zapojil do zabehnutého stroja a spolu tak môžeme dosiahnuť oveľa viac ako oddelene. Posledné 2 roky som túžil žiť v komunite, ktorá zdieľa spoločné životné hodnoty. A podarilo sa.

O živote v chráme Hare Krišna som spravil dokument, aby mali ľudia ako takú predstavu ako žijú mnísi Hare Krišna:

Vedomie Krišnu

Učenie Hare Krišna (vedomie Krišnu) je praktické učenie a každý, kto ho praktikuje, pocíti na vlastnej koži pozitívnu zmenu vo svojom vedomí. Postupne zmierni, alebo sa úplne zbaví všetkých závislostí, zlých vlastností (pýcha, chamtivosť, bezohľadnosť,…) a emócií (strach, hnev, nenávisť,…). To vytvorí priestor na prejavnie dobrých vlastností (čistotnosť, pokora, milostivosť, mierumilovnosť, pravdovravnosť…) a lásku k Bohu a teda aj k celému Jeho stvoreniu. Ten, kto miluje Boha, nedokáže ublížiť ani len mravcovi. Ale ľudia, ktorí sú bezbožní, ničia prírodu, zabíjajú zvieratá ako na bežiacom páse, jedia mäso a ubližujú dokonca aj svojmu druhu – ľuďom. Bezbožní ľudia vytvárajú utrpenie na Zemi. Mnohí ľudia sa pýtajú: „Prečo Boh dovolí toľké utrpenie?“ Boh dáva slobodnú voľbu živým bytostiam. Živé bytosti túto slobodnú voľbu zneužívajú a vytvárajú utrpenie, vykorisťujú hmotný svet. Lebo zabudli na Boha.

Vedomie Krišnu učí ako si byť vedomý Boha. Vďaka tomuto učeniu si môže živá bytosť spomenúť kto vlastne je a aká je jej prirodzená pozícia. Nedeje sa to hneď. Je to proces, ktorý môže trvať pár rokov, ba dokonca životov. Na tejto ceste niet straty ani úbytku. Vo vedomí Krišnu každý len získava, čo sa týka duchovného života.

Mnohí ľudia dnes nevedia aký je zmysel života, prečo vôbec žijú. Nevedel som to ani ja. Až keď som začal študovať a praktikovať vedomie Krišnu, pochopil som kto som a ako môžem byť skutočne šťastný.

Bg 18.38 — Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.”

Bg 18.37 — O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.”

Žiadna materiálna aktivita ma neuspokojovala tak, ako praktikovanie vedomia Krišnu. V každej materiálnej aktivite som nachádzal len dočasné, krátkodobé šťastie. Vedomie Krišnu prináša skutočné, trvalé šťastie:

“Bg 5.24 — Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.”

Živá bytosť je pôvodne duchovná a môžu ju plne uspokojiť len duchovné aktivity. Pokiaľ sa živá bytosť usiluje o hmotné šťastie, skôr či neskôr stroskotá a bude nešťastná. Môžeme vidieť mnohé príklady ľudí, ktorí mohli mať z materiálneho hľadiska všetko, po čom túžili, no aj tak neboli naplnení. Hippiesáci pochádzali z bohatých rodín, no nenapĺňal ich materiálny život. Jim Carrey a iní úspešní ľudia sa snažia ostatným ľuďom ukázať, že skutočné šťastie si za peniaze nekúpia

Skutočné šťastie totiž pramení z duchovnej úrovne, nie z materiálnej. Aj človek, ktorý je z materiálneho hľadiska chudobný, môže byť šťastný. Ľudia v dnešnej dobe mylne pripisujú šťastie hmotnému bohatstvu. Chcú byť šťastní a ženú sa za hmotným bohatstvom, no keď ho dosiahnu, chcú zvyčajne ešte viac a stále nie sú naplnení.

Niektorí ľudia si uvedomili, že šťastie v materiálnom bohatstve nenájdu a preto sa uchyľujú k duchovnému hľadaniu a k duchovným aktivitám. Postupne okúšajú stále väčšie a väčšie kúsky duchovného, skutočného šťastia.

Spočiatku som sa venoval duchovnému životu len tak letmo, ale neskôr som pocítil potrebu naučiť sa o duchovnom živote viac a venovať duchovným aktivitám viac času. To ma zaviedlo do chrámu Hare Krišna, kde som žil takmer 9 mesiacov a učil som sa žiť podľa védskej kultúry. O védskej kultúre píšem v článku „Védska kultúra“. Vedomie Krišnu sa dá praktikovať aj mimo chrámu, v pohodlí domova, ale je vyžaduje to veľkú sebadisciplínu a zvyčajne to nemá taký efekt, ako rozvíjanie vedomia v chráme v spoločnosti rovnako ladených ľudí. Viac sa o vedomí Krišnu dočítate v kategórii „Hare Krišna“. V spoločnosti oddaných Krišnu človek získa dobrý základ a odhodlanie praktikovať vedomie Krišnu. Mimo spoločnosti oddaných je veľmi ťažké vôbec začať a udržať si pevný štandard praktikovania vedomia Krišnu. O dôležitosti spoločnosti píšem v článku “Vplyv spoločnosti a význam združovania sa

V máji 2017 som z viacerých dôvodov odišiel z chrámu. Píšem o tom v článku „Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna

Snáď bolo z tohto článku jasné, že šťastie si za peniaze nekúpime, ale môžeme ho pocítiť, keď sa vydáme cestou sebarealizácie. Je na každom z nás, či spravíme zopár krokov ku Krišnovi a budeme skutočne šťastní, alebo sa od Neho budeme naďalej dištancovať a snažiť sa dosiahnuť šťastie bez Neho.

krishna-syamasundara_1

Hare Krišna!

Tu a teraz šťastný (vnútorné šťastie)

Kedysi som si myslel, že budem šťastný a spokojný, keď budem mať veľa peňazí, auto, dom, ženu, deti a ďalšie materiálne vymoženosti. Ale o pár rokov neskôr som zistil, že materiálne veci a tiež vzťahy na materiálnej úrovni nás môžu uspokojiť len dočasne a neskôr prichádza sklamanie. Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme hľadať šťastie inde. Ani nemusíme chodiť ďaleko. Šťastie som objavil v sebe.

Externé zdroje šťastia

Ak budeme hľadať šťastie mimo seba, nenájdeme nič viac, len sklamanie. Ak bude zdroj nášho šťastia auto, môže sa pokaziť a nás to určite nepoteší. Ak bude zdroj nášho šťastia rodina, alebo priatelia, môže sa niekomu niečo stať a určite z toho nebudeme nadšení. Jednoducho externé zdroje šťastia sú nestále a nespoľahlivé. Externé zdroje šťastia skôr, alebo neskôr prinášajú nešťastie.

Vnútorné šťastie

Odkedy pociťujem vnútorné šťastie, je mi veľmi blízky verš 5.24 z Bhagavad-gíty:

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“

A tiež ďalšie verše:

„Bg 2.55 — Vznešený riekol: „Ó, Pārtha, keď sa človek vzdal všetkých druhov túžob po zmyslovom pôžitku, ktorá je výplodom mysle, a keď jeho očistená myseľ nachádza uspokojenie vo vlastnom „ja“, hovorí sa, že sa nachádza v čistom transcendentálnom vedomí.“

„Bg 2.71 — Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier.“

„Bg 18.38 — Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“

Nepovažujem sa za svätca, ani za osvietenca, ale už dlho sa mi nestalo, že by som bol smutný, alebo nespokojný. Tým, že som prestal vyhľadávať šťastie v externých zdrojoch šťastia, nebývam sklamaný. Nemá ma čo sklamať. Jednoducho som sa naučil prijímať radosti a strasti ako súčasť života a všetky problémy, na ktoré narážam, sa snažím riešiť vo svojom vnútri. Ak sa mi niečo nepáči, viem, že je to môj problém a len ja to môžem vyriešiť v sebe. Veľmi mi v tom pomáhajú prechádzky v prírode osamote a meditácia.

meditation-small

„Bg 2.70 — Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby.“

Človek, ktorý je vyrovnaný so všetkým a prežíva vnútorné šťastie, môže na niektorých ľudí pôsobiť ako bezcitný. Vnútorné šťastie a vyrovnanosť totiž prebíja všetky ostatné emócie. Vnútorne šťastného a vyrovnaného človeka nerozhádže ani smrť blízkeho, ktorá je pre mnohých najväčšou stratou.

Cesta k skutočnému šťastiu

Keď človek pochopí, že hmotné veci ani vzťahy neprinášajú skutočné, trvalé šťastie, začne pátrať po šťastí inde – v duchovných náukách a v sebe. Snáď všetky duchovné náuky učia ako sa odpútať od hmotných pripútaností ako sú majetok, rodina, či priatelia. Odpútať sa neznamená, že ich prestane mať rád, len k nim zmení postoj a uvedomí si ich dočasnosť a tým pádom bude zmierený s tým, keď o niečo, alebo niekoho príde. Keď je človek k niečomu pripútaný a stratí to, následne trpí. Keď sa však dokáže odpútať a stratí to, nijak ho to neovplyvní. Preto sa môže zdať, že je bezcitný. V skutočnosti je len odpútaný a uvedomuje si márnosť hmotných pripútaností.

„Bg 6.8 — Hovorí sa, že človek, ktorého plne uspokojuje získané a uskutočnené poznanie, sa nazýva yogīn (alebo mystik) a je sebarealizovanou dušou. Taký človek už dosiahol transcendentálnu úroveň a dospel k sebaovládaniu. Na všetko — na hrudu, kameň či zlato — hľadí rovnako.“

Cesta k odpútanosti a k vnútornému šťastiu môže byť dlhá. Mnohí ľudia sa o to snažia roky a stále ich ovplyvňuje šťastie a nešťastie pochádzajúce z externých zdrojov šťastia. Keď však vytrvajú, získajú vnútorný pokoj a šťastie. Potom ich už nebude ovplyvňovať dočasné šťastie a nešťastie. Na to, aby človek dospel na takúto úroveň, musí usilovne, ideálne každý deň pracovať na očistení svojho vedomia. Ako na to, sa dozviete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Ak chcete byť skutočne šťastní, prestaňte vyhľadávať šťastie v externých zdrojoch šťastia ako sú majetok, ľudia, či zvieratá. Všetko toto je dočasné a môžete o to veľmi ľahko prísť a následne veľmi trpieť. Utrpenie pochádza z pripútanosti. Ak nechceme trpieť, musíme sa zbaviť všetkých hmotných pripútaností, respektíve zamerať svoju pripútanosť na večnosť, ktorá nás presahuje – na Boha. Bhakti jóga učí, ako môžeme zamerať všetky svoje činnosti pre potešenie Boha, očistiť tak svoje vedomie a dosiahnuť najdokonalejší stav bytia – lásku k Bohu. Môžete si o tom prečítať v článku „Bhakti jóga“.

Prajem veľa šťastia v dosahovaní skutočného šťastia!

Buďte šťastní! Skutočne šťastní!

Vedomý človek

Keď pozorujem súčasný svet a ľudí v ňom, veľa ľudí koná nevedome na základe podvedomia. Málokto si je plne vedomý svojich činov a ich následkov. V podvedomí máme zapísané určité vzorce správania, podľa ktorých konáme. Veľa ľudí robí rôzne nepekné činy a pestujú v sebe negatívne myšlienky a emócie. Keby vedeli čo spôsobujú negatívne myšlienky a emócie, snažili by sa zmeniť svoje myslenie a cítenie. Snažili by sa byť viac vedomými, začali by pracovať na svojich negatívnych stránkach a stali by sa z nich lepší ľudia. V dnešnej spoločnosti žiaľ pozorujem, že len pár jedincov je schopných uvedomiť si čo vlastne konajú, priznať si svoje chyby a následne sa napraviť.

Vedomý vs. nevedomý človek

Vedomý človek si je vedomý každej jednej myšlienky, emócie, činu a jeho následku. Vedomý človek dokáže pracovať s negatívnymy emóciami (strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť,…), pátrať po ich príčine a riešiť ju. Vedomý človek si dokáže uvedomovať ako reaguje na rôzne situácie, poučiť sa z toho a prepísať vzorce správania v podvedomí podľa svojho uvedomenia. Vedomý človek sa stráni konfliktov, pretože v nich nemá chuť. Vedomý človek nemá chuť v ničom negatívnom. Ak už aj na niečo negatívne natrafí, snaží sa s tým pracovať a zobrať si z toho ponaučenie. Vedomý človek môže dospieť do bodu, kedy v jeho mysli nebudú žiadne negatívne myšlienky, či emócie.

Vedomí ľudia sú pre nevedomých čudáci. Nevedomý človek hádže vinu za svoj neúspech okolnostiam a iným ľuďom. Vedomý človek sa snaží pozrieť v prvom rade do seba a hľadá chybu v sebe. Nevedomý človek si nikdy neprizná chybu. Aby si ju priznal, musí si ju najskôr uvedomiť. Nevedomého človeka ovláda ego, ktoré spôsobuje neschopnosť priznať si chyby. Nevedomý človek si neuvedomuje ako koná a neuvedomuje si následky svojho konania. Koná tak, ako to má naprogramované v podvedomí. Vedomý človek sa snaží uvedomovať si čo vlastne robí a zvážiť dôsledky svojho konania. Vedomý človek tak dokáže udávať smerovanie svojho života podľa svojej vedomej vôle. Nevedomý človek si nevyberá svoje správanie a smerovanie života. Za nevedomého človeka koná autopilot v podobe podvedomia.

Cesta Vedomého života

Ako vidíme, naučiť sa žiť vedome sa oplatí. Byť si vedomý svojich myšlienok, emócií, činov a ich následkov, to je veľmi žiadané. Vidieť svoje zlé stránky, snažiť sa ich napraviť a poučiť sa zo svojich chýb je tiež veľmi žiadané. Kým žijeme v nevedomosti, neprijmeme svoje chyby a nepoučíme sa z nich, budeme ich opakovať znovu a znovu. Až keď sa človek poučí, následne môže konať inak a už neopakovať tie isté chyby. Keď sa vydáme cestou Vedomého života, zmeníme kvalitu svojho života a života ostatných na nepoznanie. Dokážeme pracovať s egom, hnevom, strachom, pýchou, chamtivosťou, nenávisťou a inými nepeknými vlastnosťami. Viac sa o Vedomej ceste dočítate v článku „Cesta Vedomého života“.

Vedomý život a lepšia spoločnosť

Prajem všetkým ľuďom, aby sa naučili žiť vedome. Len keď ľudia začnú žiť vedome, v spoločnosti môže zavládnuť mier a harmónia. Keď si ľudia budú uvedomovať základné princípy ľudskosti, následky svojich činností a konať podľa toho, nie je možné, aby spoločnosť vyzerala tak, ako vyzerá dnes. Nie je možné, aby vedomý človek znečisťoval a ničil prírodu. Nie je možné, aby vedomý človek zabíjal len tak z rozmaru, lebo môže. Nie je možné, aby vedomý človek niekomu ubližoval. Vedomý človek má neustále na pamäti zásadu: „Rob iným to, čo chceš, aby oni robili tebe“. Vedomý človek sa neustále pýta: „Chcem, aby to, čo idem urobiť teraz, bolo urobené mne?“ Chcem, aby som bol zabitý? Chcem, aby mi bolo vynadané? Chcem, aby mi bolo ublížené? Chcem, aby na mňa niekto kričal? Chcem, aby bolo somnou zaobchádzané takýmto spôsobom?

Vedomý život a zmena k lepšiemu

Vedomý človek sa snaži byť neustále lepšou verziou samého seba. Vedomý človek sa dokáže okamžite poučiť zo svojich chýb a zmeniť sa zo sekundy, na sekundu, z minúty na minútu, z hodiny na hodinu, alebo zo dňa na deň. Vedomý človek sa nebojí vstúpiť si do svedomia a uvedomiť si čo vlastne vykonal a ako môže zareagovať na podobnú situáciu inak, lepšie. Pre vedomého človeka je zmena vítaná. Vedomý človek sa chce meniť k lepšiemu. Preto je veľmi žiadané, aby bolo na Zemi viac vedomých ľudí a dokázali tak spoločne pretvoriť celú spoločnosť k lepšiemu. Pre mnohých je to utópia, ale vedomý človek si je vedomý, že keď sa dokázal zmeniť on, prečo by sa nedokázali zmeniť ostatní? Mnohí ľudia sa za veľmi krátky čas zmenili na nepoznanie. Už nespoznávajú svoje staré JA.

Mnohí ľudia žili v nevedomosti a konali nevedome, ale už ich nenapĺňal život plný strachu, hnevu, nenávisti, pýchy, chamtivosti a ďalších negatívností. Rozhodli sa zmeniť svoj život k lepšiemu. Nastúpili na cestu Vedomého života a podarilo sa im pretvoriť svoje myslenie a žitie pozitívnejším smerom. Vedomý človek už nezažíva toľko negatívnych emócií ako nevedomý človek, pretože s nimi dokáže pracovať a zmeniť svoje vzorce myslenia, cítenia a konania. Hodnoty a vlastnosti vedomého človeka sú: láska, mier, nenásilie, pokora, milostivosť, pravdovravnosť, umiernenosť, rozvaha, prirodzenosť, empatia, ovládnutie ega a podobne.

Vedomý život v súčasnosti

Poznám desiatky vedomých ľudí a v súčasnosti sú podľa môjho skromného odhadu na Slovensku stovky (možno tisíce) vedomých ľudí a na celom svete sú ich milióny. Čím viac ľudí bude vedomých, tým lepšie. Vedomí ľudia inšpirujú ostatných k zmene svojim vlastným príkladom. Reakcie vedomých ľudí v určitých situáciach prekvapujú nevedomých ľudí. Nevedomí ľudia ich síce spočiatku považujú za čudákov, ba dokonca bláznov, ale keď sa nad tým hlbšie zamyslia, možno zistia, že správanie vedomých ľudí má niečo do seba. Mnohí nevedomí ľudia sa môžu rozhodnúť žiť vedome a skvalitniť tak svoj život.

Ja si len želám, aby bolo vedomých ľudí čoraz viac. Keď porovnám životy vedomých ľudí a životy nevedomých ľudí, vidím priepastný rozdiel. Kým v živote nevedomých ľudí prevláda strach, hnev, nenávisť, sebectvo, pýcha, nespokojnosť, chamtivosť, žiarlivosť, v živote vedomých ľudí prevláda láska, šťastie, milostivosť, pokora, snaha pomáhať, snaha byť lepším, schopnosť priznať si chyby a poučiť sa z nich a podobne. Je na každom človeku, či si vyberie život v nevedomosti, alebo sa inšpiruje a naučí sa žiť vedome.

Prajem každému veľa šťastia na ceste Vedomého života. Žite v láske a mieri, inšpirujte ostatných vlastným príkladom a nezabúdajte, že v jednote je sila. Spoločne dokážeme viac, ako oddelene. Naučme sa spolupracovať a uvidíme ako sa veci pohnú ďalej… Ak máte nejaké zaujímavé nápady, ako inšpirovať ostatných k Vedomému životu, napíšte mi. Kontakt na mňa nájdete na stránke „Kto je Elfoslav“.

Priznať si chybu nie je hanba

Pohyboval som sa v spoločnosti, kde byť protivným zo srandy je bežné. Jednoducho si uťahovať z ostatných len tak zo srandy. Skúsil som to aplikovať aj pri svojej milujúcej žene. Ale už po týždni som tvrdo narazil.

Poučenie

Žili sme spolu ešte len jeden týždeň a ja som za ten týždeň stihol nevedomky uraziť svoju ženu niekoľkokrát. Nebolo to zámerné, ale ona to očividne nechápala ako srandu a brala to príliš osobne. Nevedel som, že jej to vadí. Linus Torvald hovorí, že ak sa niekto nechá uraziť, mal by byť urážaný. Tohto hesla som sa donedávna držal aj ja. Jednoducho ak som niekoho, či už chtiac, alebo nechtiac urazil, hovoril som si, že je to jeho problém. No až keď mojej žene po týždni somnou v jednej situácii došla trpezlivosť, vychrstla na mňa všetky výčitky, ktoré v sebe za ten týždeň vypestovala a udržiavala a vo mne to zanechalo hlbokú stopu. Až mi z jej slov bolo do plaču.

Fakt som do nej zabrdol len občas, ale ona to brala až príliš osobne. Keď mi po týždni dala najavo, čo všetko som za ten týždeň vykonal a čo všetko sa jej na mne nepáči, mal som dosť. Moje ego to nezvládlo a zachvátil ma smútok. Smútok z toho, akým spôsobom mi to povedala a neskôr aj smútok z toho, ako som sa k nej správal. Moje správanie rozhodne nebolo láskyplné. Povedal som si, že sa skúsim napraviť.

Rovnaké vzorce správania

Uvedomil som si, že rovnako sa správa aj môj otec k mame. Neustále do nej dobiedza, kritizuje ju a hovorí čo všetko robí zle. Na ženu to nepôsobí príliš láskyplne. Práve naopak. Keď muž žene neustále len niečo vyčíta, žena sa k nemu za to určite nebude správať láskyplne. A nie je to iba o vzťahu muža a ženy, ale o vzťahoch celkovo.

Určité vzorce správania máme v sebe zakorenené veľmi hlboko v podvedomí a neuvedomujeme si, že tak konáme. Niektoré sme zdedili, niektoré sme si vytvorili počas života. Až keď nám niekto povie, že sa mu naše správanie nepáči, môžeme si uvedomiť čo robíme zle. Spočiatku sa naše ego bráni, že my takí nie sme, ale keď sa pozrieme hlbšie do seba, uvidíme to. Ego sa nás vždy snaží presvedčiť, že sme dokonalí a že s nami je všetko v poriadku. Že za všetko môžu ostatní. Ale keď sa pozrieme úprimne do seba, uvidíme za čo všetko môžeme my. A to zvyčajne nebýva vôbec príjemné.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Riešenie

Ak chceme vyriešiť problémy, ktoré máme s ostatnými, musíme najskôr vstúpiť do seba. Keď prejdeme cez ego, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že s nami je všetko v poriadku, až potom môžeme uvidieť čo všetko s nami v poriadku nie je. Až keď si priznáme svoje chyby, vtedy ich môžeme napraviť. Pokiaľ si svoje chyby nepriznáme a budeme hádzať vinu na ostatných, nič tak nevyriešime. Prvý krok k riešeniu problémov, je priznať si chybu.

Už keď chybu vidíme, mali by sme sa pokúsiť ju napraviť. Ak som sa správal nevhodne, už si budem dávať veľký pozor, aby som sa tak nesprával. Ak sa poučíme z vlastných chýb a nebudeme ich opakovať, náš život bude kvalitnejší. Život nám skôr, či neskôr pripraví ďalšie skúšky, vďaka ktorým sa budeme môcť posunúť ďalej. Kúsok po kúsku môžeme vďaka rôznym situáciam objavovať svoje skryté nedostatky a následne pracovať na ich zmiernení, či odstránení. Spočatku to býva bolestívé, ale keď to prekonáme a zmeníme sa, zmení sa aj náš život. Kvalita nášho života je taká, aká je kvalita nášho vedomia a podvedomia.

Viac si o tom môžete prečítať v článku „Cesta vedomého života“.

Cesta vedomého života

Veľa ľudí v živote tápa a nevedia prečo sa im deje v živote to, čo sa im deje. Nechápu zmysel týchto situácií a potom len trpia. No vedzte, že všetko, čo sa nám deje, má dokonalý zmysel a je to pre naše najvyššie dobro.

Život ako škola

Život funguje ako škola. Pripravuje nám určité skúšky stále dokola, aby sme sa vďaka nim učili a posúvali sa ďalej. Pokiaľ jednu skúšku nezvládneme a nepoučíme sa, príde ďalšia veľmi podobná skúška, aby sme mali ďalšiu možnosť poučiť sa. Ak sa nepoučíme, príde ďalšia skúška atď. Až keď sa poučíme, budeme môcť postúpiť do ďalšieho ročníka a podstúpiť ďalšie skúšky.

Veľa ľudí sa čuduje prečo ich v živote stretajú rôzne nepríjemnosti. Sú to skúšky. Ak sa z nich poučia, už ich podobné skúšky nezaskočia a zvládnu ich ľavou zadnou. Život nám pripravuje také skúšky, aké sme schopní zvládnuť. Spočiatku sa nám tieto skúšky javia ako veľmi ťažké, ale to len preto, lebo na ne niesme pripravení. Keď sa v škole nenaučíme a pôjdeme na skúšku, bude sa nám zdať veľmi ťažká. Keď sa však pripravíme, zvládneme skúšku ľavou zadnou. Takisto je to aj v živote. Keď sa vďaka rôznym situáciam budeme učiť, budeme zvládať viac a viac. Ale ak sa nič nenaučíme, budeme trpieť.

Nevedomosť vytvára utrpenie

Utrpenie prichádza väčšinou z nevedomých činov. Keď nevieme ako sa zdravo stravovať a pcháme do seba rôzny odpad, ktorý nazývame jedlo, telo nám to skôr, alebo neskôr dá pocítiť. Potom sa budeme čudovať: Prečo som chorý? A pán doktor nám povie: nemôžte jesť toto, toto a toto. Jedzte toto a toto. Nám sa to spočiatku nezdá, pretože naše návyky nesúhlasia s radami lekára. Ale keď poslúchneme rady a začneme sa zdravšie stravovať, aj naše zdravie bude lepšie. Až keď získame poznanie o zdravej strave, nebudeme musieť trpieť chorobami, ktoré vytvára nezdravá strava.

Keď sa z nevedomosti stane vedomosť, poznanie, vtedy budeme môcť vidieť následky našich činov. Pokiaľ žijeme v nevedomosti, nevedomky spôsobujeme utrpenie sebe aj iným. Žiaľ veľmi veľa ľudí žije v nevedomosti a neuvedomujú si následky svojich činov. Fajčia, pijú alkohol vo veľkom, nezdravo sa stravujú a konajú rôzne iné nevedomé činy a potom sa čudujú, že trpia. Človek v nevedomosti si navyše myslí, že je všetko v pohode. Myslí si, že keď fajčí, alebo pije, že je to v pohode. Podobá sa to voľnému pádu. Človek si voľný pád užíva až kým nezistí, že sa blíži k zemi a nemá ani padák. Až potom zistí akú blbosť urobil. Človek si častokrát musí nabiť hubu, aby sa poučil a dostal sa z nevedomosti k vedomosti. Nevedomým ľuďom môžeme hovoriť čo chceme a ako chceme, ale oni si budú stále myslieť, že je všetko v pohode. Musia zažiť na vlastnej koži voľný pád bez padáku a nabiť si hubu, aby to pochopili. Ak si niekto nenechá povedať, nechajme ho ísť jeho cestou. Každý má slobodnú voľbu. Ak chce niekto žiť v nevedomosti, môže. Následky nevedomosti ho možno neskôr prebudia.

Vedomý život

Vedomie a podvedomie je zodpovedné za to, ako reagujeme na jednotlivé situácie. Kedysi ma dokázala rozčúliť úplná maličkosť, ale keď som sa naučil pracovať s hnevom na vedomej úrovni, dnes ma už len tak niečo nerozhádže. Môžeme sa naučiť pracovať s emóciami na vedomej úrovni a zastaviť tak nepríjemné emócie už v zárodku. Na to, aby sme to dokázali, musíme sa dostať na vedomú úroveň bytia. Veľa ľudí koná na základe podvedomia a tak si svoje činy, správanie a emócie vôbec neuvedomujú. Jednoducho konajú tak, ako sú naučení. Ak si však začneme uvedomovať čo svojim konaním spôsobujeme, ako sa správame a aké emócie nás ovládajú, môžeme začať na sebe pracovať a skvalitniť tak svoj život a životy našich blízkych. Môžeme sa snažiť zmeniť ostatných, ale pravdepodobne sa nám to nepodarí. Ak chceme vo svojom živote niečo zmeniť, musíme zmeniť najskôr samého seba.

Keď sa dostaneme z nevedomosti do vedomosti, zrazu budeme vidieť a chápať viac. Uvidíme a pochopíme to, čo sme predtým nedokázali vidieť a chápať. Dokážeme sa poučiť z vlastných chýb veľmi rýchlo. Oveľa rýchlejšie ako v nevedomosti.

Vedomý život je oveľa krajší ako život v nevedomosti. Keď si človek uvedomuje, čo svojim konaním spôsobuje, môže sa rozhodnúť, či tak bude konať aj naďalej, alebo zmení svoje konanie. V nevedomosti nemá túto možnosť.

Keď si budeme vedomí každej jednej myšlienky, emócie a činu, ktorý vykonáme, budeme mať väčšiu možnosť ovplyvniť smerovanie nášho života.

Naučiť sa žiť vedome, to chce prax. Každý sa môže dostať z nevedomosti do vedomosti a žiť tak oveľa krajší život. K vedomému žitiu napomáha vegetariánstvo, vegánstvo, časté prechádzky v prírode osamote, meditácie, jóga, čítanie múdrych kníh a článkov, inšpirovanie sa vedomými ľuďmi atď.

Vedomých ľudí pribúda a inšpirujú ďalších a ďalších k zmene z nevedomosti k vedomosti. Vedomý človek sa zaujíma o sebarozvoj, pretože chápe, že to, čo mu po smrti ostane, je len jeho vedomie. Nič hmotné si so sebou po smrti nemôže zobrať. Preto sa neusiluje o veľké hmotné bohatstvo, ale zameriava sa na duchovné bohatstvo, z ktorého pramení skutočné šťastie.

Je toho veľmi veľa, čo sa môžeme v tomto živote naučiť. Ak chceme byť v živote skutočne šťastní, mali by sme sa zamerať na sebarozvoj a naučiť sa žiť vedome. Ak sa rozhodneme ísť cestou sebarozvoja, môžeme vidieť za veľmi krátky čas veľkú zmenu v našom vnímaní sveta, správaní, myšlienkach a emóciach. Môžu to na nás vidieť aj ostatní. A môžu sami usúdiť či sa vydajú touto cestou aj oni, alebo sa budú silou mocou držať starých zabehnutých vzorcov strachu, hnevu, nenávisti, žiarlivosti, pýchy, egoizmu a iných nepekných vlastností a emócií.

Vedomý život prináša úľavu od nepríjemných emócií a nepekných vlastností. Prináša mier v srdci, po ktorom všetci tak túžia. Ako som už spomenul, k vedomému žitiu napomáha vegetariánstvo, vegánstvo, časté prechádzky v prírode osamote, meditácie, jóga, čítanie múdrych kníh a článkov, inšpirovanie sa vedomými ľuďmi atď. Každý si môže vybrať to, čo mu najviac vyhovuje a posúvať sa v živote individuálnym tempom. Hlavné je, aby sme sa v živote niekam posúvali a nestagnovali. Ľudia sa niekedy čudujú, že sa neustále mením a mením pohľad na život. To, čo mi vyhovovalo kedysi, mi už teraz nevyhovuje. Pre ľudí, ktorí sa v živote za roky rokúce nikam nepohli, je to zvláštne. No ľudia, ktorí na sebe pracujú a neustále sa snažia byť lepšou verziou samých seba, vedia, že život prechádza neustálou zmenou – evolúciou. Niektorí ľudia sa za veľmi krátky čas – pár mesiacov, či rokov – posunuli v živote veľmi ďaleko. Už nezažívajú strach ako kedysi, nedávajú pozornosť veciam a udalostiam, ktoré nemôžu zmeniť a zameriavajú svoju pozornosť tam, kde majú možnosť niečo ovplyvniť. Neustále pracujú na zmiernení, ba až odstránení svojich zlých vlastností a návykov. Stávajú sa z nich ľudia, ktorí už so svojim starým JA majú len veľmi málo spoločného. To je následok vedomého žitia.

Vydajte sa cestou vedomého života a budete prekvapení čo to s vami a s vašim životom spraví. Cesta vedomého života čaká na každého. Je len otázka času kedy človeka prestane napĺňať život v nevedomosti prinášajúci samé utrpenie, začne sa pýtať na hlbší zmysel svojej existencie a vydá sa cestou vedomého života.