Archívy kategórie: Osobný rozvoj

Vedomý človek

Keď pozorujem súčasný svet a ľudí v ňom, veľa ľudí koná nevedome na základe podvedomia. Málokto si je plne vedomý svojich činov a ich následkov. V podvedomí máme zapísané určité vzorce správania, podľa ktorých konáme. Veľa ľudí robí rôzne nepekné činy a pestujú v sebe negatívne myšlienky a emócie. Keby vedeli čo spôsobujú negatívne myšlienky a emócie, snažili by sa zmeniť svoje myslenie a cítenie. Snažili by sa byť viac vedomými, začali by pracovať na svojich negatívnych stránkach a stali by sa z nich lepší ľudia. V dnešnej spoločnosti žiaľ pozorujem, že len pár jedincov je schopných uvedomiť si čo vlastne konajú, priznať si svoje chyby a následne sa napraviť.

Vedomý vs. nevedomý človek

Vedomý človek si je vedomý každej jednej myšlienky, emócie, činu a jeho následku. Vedomý človek dokáže pracovať s negatívnymy emóciami (strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť,…), pátrať po ich príčine a riešiť ju. Vedomý človek si dokáže uvedomovať ako reaguje na rôzne situácie, poučiť sa z toho a prepísať vzorce správania v podvedomí podľa svojho uvedomenia. Vedomý človek sa stráni konfliktov, pretože v nich nemá chuť. Vedomý človek nemá chuť v ničom negatívnom. Ak už aj na niečo negatívne natrafí, snaží sa s tým pracovať a zobrať si z toho ponaučenie. Vedomý človek môže dospieť do bodu, kedy v jeho mysli nebudú žiadne negatívne myšlienky, či emócie.

Vedomí ľudia sú pre nevedomých čudáci. Nevedomý človek hádže vinu za svoj neúspech okolnostiam a iným ľuďom. Vedomý človek sa snaží pozrieť v prvom rade do seba a hľadá chybu v sebe. Nevedomý človek si nikdy neprizná chybu. Aby si ju priznal, musí si ju najskôr uvedomiť. Nevedomého človeka ovláda ego, ktoré spôsobuje neschopnosť priznať si chyby. Nevedomý človek si neuvedomuje ako koná a neuvedomuje si následky svojho konania. Koná tak, ako to má naprogramované v podvedomí. Vedomý človek sa snaží uvedomovať si čo vlastne robí a zvážiť dôsledky svojho konania. Vedomý človek tak dokáže udávať smerovanie svojho života podľa svojej vedomej vôle. Nevedomý človek si nevyberá svoje správanie a smerovanie života. Za nevedomého človeka koná autopilot v podobe podvedomia.

Cesta Vedomého života

Ako vidíme, naučiť sa žiť vedome sa oplatí. Byť si vedomý svojich myšlienok, emócií, činov a ich následkov, to je veľmi žiadané. Vidieť svoje zlé stránky, snažiť sa ich napraviť a poučiť sa zo svojich chýb je tiež veľmi žiadané. Kým žijeme v nevedomosti, neprijmeme svoje chyby a nepoučíme sa z nich, budeme ich opakovať znovu a znovu. Až keď sa človek poučí, následne môže konať inak a už neopakovať tie isté chyby. Keď sa vydáme cestou Vedomého života, zmeníme kvalitu svojho života a života ostatných na nepoznanie. Dokážeme pracovať s egom, hnevom, strachom, pýchou, chamtivosťou, nenávisťou a inými nepeknými vlastnosťami. Viac sa o Vedomej ceste dočítate v článku „Cesta Vedomého života“.

Vedomý život a lepšia spoločnosť

Prajem všetkým ľuďom, aby sa naučili žiť vedome. Len keď ľudia začnú žiť vedome, v spoločnosti môže zavládnuť mier a harmónia. Keď si ľudia budú uvedomovať základné princípy ľudskosti, následky svojich činností a konať podľa toho, nie je možné, aby spoločnosť vyzerala tak, ako vyzerá dnes. Nie je možné, aby vedomý človek znečisťoval a ničil prírodu. Nie je možné, aby vedomý človek zabíjal len tak z rozmaru, lebo môže. Nie je možné, aby vedomý človek niekomu ubližoval. Vedomý človek má neustále na pamäti zásadu: „Rob iným to, čo chceš, aby oni robili tebe“. Vedomý človek sa neustále pýta: „Chcem, aby to, čo idem urobiť teraz, bolo urobené mne?“ Chcem, aby som bol zabitý? Chcem, aby mi bolo vynadané? Chcem, aby mi bolo ublížené? Chcem, aby na mňa niekto kričal? Chcem, aby bolo somnou zaobchádzané takýmto spôsobom?

Vedomý život a zmena k lepšiemu

Vedomý človek sa snaži byť neustále lepšou verziou samého seba. Vedomý človek sa dokáže okamžite poučiť zo svojich chýb a zmeniť sa zo sekundy, na sekundu, z minúty na minútu, z hodiny na hodinu, alebo zo dňa na deň. Vedomý človek sa nebojí vstúpiť si do svedomia a uvedomiť si čo vlastne vykonal a ako môže zareagovať na podobnú situáciu inak, lepšie. Pre vedomého človeka je zmena vítaná. Vedomý človek sa chce meniť k lepšiemu. Preto je veľmi žiadané, aby bolo na Zemi viac vedomých ľudí a dokázali tak spoločne pretvoriť celú spoločnosť k lepšiemu. Pre mnohých je to utópia, ale vedomý človek si je vedomý, že keď sa dokázal zmeniť on, prečo by sa nedokázali zmeniť ostatní? Mnohí ľudia sa za veľmi krátky čas zmenili na nepoznanie. Už nespoznávajú svoje staré JA.

Mnohí ľudia žili v nevedomosti a konali nevedome, ale už ich nenapĺňal život plný strachu, hnevu, nenávisti, pýchy, chamtivosti a ďalších negatívností. Rozhodli sa zmeniť svoj život k lepšiemu. Nastúpili na cestu Vedomého života a podarilo sa im pretvoriť svoje myslenie a žitie pozitívnejším smerom. Vedomý človek už nezažíva toľko negatívnych emócií ako nevedomý človek, pretože s nimi dokáže pracovať a zmeniť svoje vzorce myslenia, cítenia a konania. Hodnoty a vlastnosti vedomého človeka sú: láska, mier, nenásilie, pokora, milostivosť, pravdovravnosť, umiernenosť, rozvaha, prirodzenosť, empatia, ovládnutie ega a podobne.

Vedomý život v súčasnosti

Poznám desiatky vedomých ľudí a v súčasnosti sú podľa môjho skromného odhadu na Slovensku stovky (možno tisíce) vedomých ľudí a na celom svete sú ich milióny. Čím viac ľudí bude vedomých, tým lepšie. Vedomí ľudia inšpirujú ostatných k zmene svojim vlastným príkladom. Reakcie vedomých ľudí v určitých situáciach prekvapujú nevedomých ľudí. Nevedomí ľudia ich síce spočiatku považujú za čudákov, ba dokonca bláznov, ale keď sa nad tým hlbšie zamyslia, možno zistia, že správanie vedomých ľudí má niečo do seba. Mnohí nevedomí ľudia sa môžu rozhodnúť žiť vedome a skvalitniť tak svoj život.

Ja si len želám, aby bolo vedomých ľudí čoraz viac. Keď porovnám životy vedomých ľudí a životy nevedomých ľudí, vidím priepastný rozdiel. Kým v živote nevedomých ľudí prevláda strach, hnev, nenávisť, sebectvo, pýcha, nespokojnosť, chamtivosť, žiarlivosť, v živote vedomých ľudí prevláda láska, šťastie, milostivosť, pokora, snaha pomáhať, snaha byť lepším, schopnosť priznať si chyby a poučiť sa z nich a podobne. Je na každom človeku, či si vyberie život v nevedomosti, alebo sa inšpiruje a naučí sa žiť vedome.

Prajem každému veľa šťastia na ceste Vedomého života. Žite v láske a mieri, inšpirujte ostatných vlastným príkladom a nezabúdajte, že v jednote je sila. Spoločne dokážeme viac, ako oddelene. Naučme sa spolupracovať a uvidíme ako sa veci pohnú ďalej… Ak máte nejaké zaujímavé nápady, ako inšpirovať ostatných k Vedomému životu, napíšte mi. Kontakt na mňa nájdete na stránke „Kto je Elfoslav“.

Priznať si chybu nie je hanba

Pohyboval som sa v spoločnosti, kde byť protivným zo srandy je bežné. Jednoducho si uťahovať z ostatných len tak zo srandy. Skúsil som to aplikovať aj pri svojej milujúcej žene. Ale už po týždni som tvrdo narazil.

Poučenie

Žili sme spolu ešte len jeden týždeň a ja som za ten týždeň stihol nevedomky uraziť svoju ženu niekoľkokrát. Nebolo to zámerné, ale ona to očividne nechápala ako srandu a brala to príliš osobne. Nevedel som, že jej to vadí. Linus Torvald hovorí, že ak sa niekto nechá uraziť, mal by byť urážaný. Tohto hesla som sa donedávna držal aj ja. Jednoducho ak som niekoho, či už chtiac, alebo nechtiac urazil, hovoril som si, že je to jeho problém. No až keď mojej žene po týždni somnou v jednej situácii došla trpezlivosť, vychrstla na mňa všetky výčitky, ktoré v sebe za ten týždeň vypestovala a udržiavala a vo mne to zanechalo hlbokú stopu. Až mi z jej slov bolo do plaču.

Fakt som do nej zabrdol len občas, ale ona to brala až príliš osobne. Keď mi po týždni dala najavo, čo všetko som za ten týždeň vykonal a čo všetko sa jej na mne nepáči, mal som dosť. Moje ego to nezvládlo a zachvátil ma smútok. Smútok z toho, akým spôsobom mi to povedala a neskôr aj smútok z toho, ako som sa k nej správal. Moje správanie rozhodne nebolo láskyplné. Povedal som si, že sa skúsim napraviť.

Rovnaké vzorce správania

Uvedomil som si, že rovnako sa správa aj môj otec k mame. Neustále do nej dobiedza, kritizuje ju a hovorí čo všetko robí zle. Na ženu to nepôsobí príliš láskyplne. Práve naopak. Keď muž žene neustále len niečo vyčíta, žena sa k nemu za to určite nebude správať láskyplne. A nie je to iba o vzťahu muža a ženy, ale o vzťahoch celkovo.

Určité vzorce správania máme v sebe zakorenené veľmi hlboko v podvedomí a neuvedomujeme si, že tak konáme. Niektoré sme zdedili, niektoré sme si vytvorili počas života. Až keď nám niekto povie, že sa mu naše správanie nepáči, môžeme si uvedomiť čo robíme zle. Spočiatku sa naše ego bráni, že my takí nie sme, ale keď sa pozrieme hlbšie do seba, uvidíme to. Ego sa nás vždy snaží presvedčiť, že sme dokonalí a že s nami je všetko v poriadku. Že za všetko môžu ostatní. Ale keď sa pozrieme úprimne do seba, uvidíme za čo všetko môžeme my. A to zvyčajne nebýva vôbec príjemné.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Riešenie

Ak chceme vyriešiť problémy, ktoré máme s ostatnými, musíme najskôr vstúpiť do seba. Keď prejdeme cez ego, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že s nami je všetko v poriadku, až potom môžeme uvidieť čo všetko s nami v poriadku nie je. Až keď si priznáme svoje chyby, vtedy ich môžeme napraviť. Pokiaľ si svoje chyby nepriznáme a budeme hádzať vinu na ostatných, nič tak nevyriešime. Prvý krok k riešeniu problémov, je priznať si chybu.

Už keď chybu vidíme, mali by sme sa pokúsiť ju napraviť. Ak som sa správal nevhodne, už si budem dávať veľký pozor, aby som sa tak nesprával. Ak sa poučíme z vlastných chýb a nebudeme ich opakovať, náš život bude kvalitnejší. Život nám skôr, či neskôr pripraví ďalšie skúšky, vďaka ktorým sa budeme môcť posunúť ďalej. Kúsok po kúsku môžeme vďaka rôznym situáciam objavovať svoje skryté nedostatky a následne pracovať na ich zmiernení, či odstránení. Spočatku to býva bolestívé, ale keď to prekonáme a zmeníme sa, zmení sa aj náš život. Kvalita nášho života je taká, aká je kvalita nášho vedomia a podvedomia.

Viac si o tom môžete prečítať v článku „Cesta vedomého života“.

Cesta vedomého života

Veľa ľudí v živote tápa a nevedia prečo sa im deje v živote to, čo sa im deje. Nechápu zmysel týchto situácií a potom len trpia. No vedzte, že všetko, čo sa nám deje, má dokonalý zmysel a je to pre naše najvyššie dobro.

Život ako škola

Život funguje ako škola. Pripravuje nám určité skúšky stále dokola, aby sme sa vďaka nim učili a posúvali sa ďalej. Pokiaľ jednu skúšku nezvládneme a nepoučíme sa, príde ďalšia veľmi podobná skúška, aby sme mali ďalšiu možnosť poučiť sa. Ak sa nepoučíme, príde ďalšia skúška atď. Až keď sa poučíme, budeme môcť postúpiť do ďalšieho ročníka a podstúpiť ďalšie skúšky.

Veľa ľudí sa čuduje prečo ich v živote stretajú rôzne nepríjemnosti. Sú to skúšky. Ak sa z nich poučia, už ich podobné skúšky nezaskočia a zvládnu ich ľavou zadnou. Život nám pripravuje také skúšky, aké sme schopní zvládnuť. Spočiatku sa nám tieto skúšky javia ako veľmi ťažké, ale to len preto, lebo na ne niesme pripravení. Keď sa v škole nenaučíme a pôjdeme na skúšku, bude sa nám zdať veľmi ťažká. Keď sa však pripravíme, zvládneme skúšku ľavou zadnou. Takisto je to aj v živote. Keď sa vďaka rôznym situáciam budeme učiť, budeme zvládať viac a viac. Ale ak sa nič nenaučíme, budeme trpieť.

Nevedomosť vytvára utrpenie

Utrpenie prichádza väčšinou z nevedomých činov. Keď nevieme ako sa zdravo stravovať a pcháme do seba rôzny odpad, ktorý nazývame jedlo, telo nám to skôr, alebo neskôr dá pocítiť. Potom sa budeme čudovať: Prečo som chorý? A pán doktor nám povie: nemôžte jesť toto, toto a toto. Jedzte toto a toto. Nám sa to spočiatku nezdá, pretože naše návyky nesúhlasia s radami lekára. Ale keď poslúchneme rady a začneme sa zdravšie stravovať, aj naše zdravie bude lepšie. Až keď získame poznanie o zdravej strave, nebudeme musieť trpieť chorobami, ktoré vytvára nezdravá strava.

Keď sa z nevedomosti stane vedomosť, poznanie, vtedy budeme môcť vidieť následky našich činov. Pokiaľ žijeme v nevedomosti, nevedomky spôsobujeme utrpenie sebe aj iným. Žiaľ veľmi veľa ľudí žije v nevedomosti a neuvedomujú si následky svojich činov. Fajčia, pijú alkohol vo veľkom, nezdravo sa stravujú a konajú rôzne iné nevedomé činy a potom sa čudujú, že trpia. Človek v nevedomosti si navyše myslí, že je všetko v pohode. Myslí si, že keď fajčí, alebo pije, že je to v pohode. Podobá sa to voľnému pádu. Človek si voľný pád užíva až kým nezistí, že sa blíži k zemi a nemá ani padák. Až potom zistí akú blbosť urobil. Človek si častokrát musí nabiť hubu, aby sa poučil a dostal sa z nevedomosti k vedomosti. Nevedomým ľuďom môžeme hovoriť čo chceme a ako chceme, ale oni si budú stále myslieť, že je všetko v pohode. Musia zažiť na vlastnej koži voľný pád bez padáku a nabiť si hubu, aby to pochopili. Ak si niekto nenechá povedať, nechajme ho ísť jeho cestou. Každý má slobodnú voľbu. Ak chce niekto žiť v nevedomosti, môže. Následky nevedomosti ho možno neskôr prebudia.

Vedomý život

Vedomie a podvedomie je zodpovedné za to, ako reagujeme na jednotlivé situácie. Kedysi ma dokázala rozčúliť úplná maličkosť, ale keď som sa naučil pracovať s hnevom na vedomej úrovni, dnes ma už len tak niečo nerozhádže. Môžeme sa naučiť pracovať s emóciami na vedomej úrovni a zastaviť tak nepríjemné emócie už v zárodku. Na to, aby sme to dokázali, musíme sa dostať na vedomú úroveň bytia. Veľa ľudí koná na základe podvedomia a tak si svoje činy, správanie a emócie vôbec neuvedomujú. Jednoducho konajú tak, ako sú naučení. Ak si však začneme uvedomovať čo svojim konaním spôsobujeme, ako sa správame a aké emócie nás ovládajú, môžeme začať na sebe pracovať a skvalitniť tak svoj život a životy našich blízkych. Môžeme sa snažiť zmeniť ostatných, ale pravdepodobne sa nám to nepodarí. Ak chceme vo svojom živote niečo zmeniť, musíme zmeniť najskôr samého seba.

Keď sa dostaneme z nevedomosti do vedomosti, zrazu budeme vidieť a chápať viac. Uvidíme a pochopíme to, čo sme predtým nedokázali vidieť a chápať. Dokážeme sa poučiť z vlastných chýb veľmi rýchlo. Oveľa rýchlejšie ako v nevedomosti.

Vedomý život je oveľa krajší ako život v nevedomosti. Keď si človek uvedomuje, čo svojim konaním spôsobuje, môže sa rozhodnúť, či tak bude konať aj naďalej, alebo zmení svoje konanie. V nevedomosti nemá túto možnosť.

Keď si budeme vedomí každej jednej myšlienky, emócie a činu, ktorý vykonáme, budeme mať väčšiu možnosť ovplyvniť smerovanie nášho života.

Naučiť sa žiť vedome, to chce prax. Každý sa môže dostať z nevedomosti do vedomosti a žiť tak oveľa krajší život. K vedomému žitiu napomáha vegetariánstvo, vegánstvo, časté prechádzky v prírode osamote, meditácie, jóga, čítanie múdrych kníh a článkov, inšpirovanie sa vedomými ľuďmi atď.

Vedomých ľudí pribúda a inšpirujú ďalších a ďalších k zmene z nevedomosti k vedomosti. Vedomý človek sa zaujíma o sebarozvoj, pretože chápe, že to, čo mu po smrti ostane, je len jeho vedomie. Nič hmotné si so sebou po smrti nemôže zobrať. Preto sa neusiluje o veľké hmotné bohatstvo, ale zameriava sa na duchovné bohatstvo, z ktorého pramení skutočné šťastie.

Je toho veľmi veľa, čo sa môžeme v tomto živote naučiť. Ak chceme byť v živote skutočne šťastní, mali by sme sa zamerať na sebarozvoj a naučiť sa žiť vedome. Ak sa rozhodneme ísť cestou sebarozvoja, môžeme vidieť za veľmi krátky čas veľkú zmenu v našom vnímaní sveta, správaní, myšlienkach a emóciach. Môžu to na nás vidieť aj ostatní. A môžu sami usúdiť či sa vydajú touto cestou aj oni, alebo sa budú silou mocou držať starých zabehnutých vzorcov strachu, hnevu, nenávisti, žiarlivosti, pýchy, egoizmu a iných nepekných vlastností a emócií.

Vedomý život prináša úľavu od nepríjemných emócií a nepekných vlastností. Prináša mier v srdci, po ktorom všetci tak túžia. Ako som už spomenul, k vedomému žitiu napomáha vegetariánstvo, vegánstvo, časté prechádzky v prírode osamote, meditácie, jóga, čítanie múdrych kníh a článkov, inšpirovanie sa vedomými ľuďmi atď. Každý si môže vybrať to, čo mu najviac vyhovuje a posúvať sa v živote individuálnym tempom. Hlavné je, aby sme sa v živote niekam posúvali a nestagnovali. Ľudia sa niekedy čudujú, že sa neustále mením a mením pohľad na život. To, čo mi vyhovovalo kedysi, mi už teraz nevyhovuje. Pre ľudí, ktorí sa v živote za roky rokúce nikam nepohli, je to zvláštne. No ľudia, ktorí na sebe pracujú a neustále sa snažia byť lepšou verziou samých seba, vedia, že život prechádza neustálou zmenou – evolúciou. Niektorí ľudia sa za veľmi krátky čas – pár mesiacov, či rokov – posunuli v živote veľmi ďaleko. Už nezažívajú strach ako kedysi, nedávajú pozornosť veciam a udalostiam, ktoré nemôžu zmeniť a zameriavajú svoju pozornosť tam, kde majú možnosť niečo ovplyvniť. Neustále pracujú na zmiernení, ba až odstránení svojich zlých vlastností a návykov. Stávajú sa z nich ľudia, ktorí už so svojim starým JA majú len veľmi málo spoločného. To je následok vedomého žitia.

Vydajte sa cestou vedomého života a budete prekvapení čo to s vami a s vašim životom spraví. Cesta vedomého života čaká na každého. Je len otázka času kedy človeka prestane napĺňať život v nevedomosti prinášajúci samé utrpenie, začne sa pýtať na hlbší zmysel svojej existencie a vydá sa cestou vedomého života.

Myseľ výmyselník

Nechávame sa klamať vlastnou mysľou. Pokiaľ sa stotožňujeme s našou mysľou a myšlienkami, ktoré vyprodukuje, máme seriózny problém. Myseľ si často vymýšľa hlúposti a zavádza nás. Odvádza nás od reality a vytvára si rôzne vymyslené koncepty.

Domnienky

Myseľ neustále vytvára nejaké domnienky a máme tendenciu tieto domnienky považovať za pravdu. Je oveľa jednoduchšie považovať svoju domnienku za pravdu ako overiť si či je to naozaj tak. Domnienky sú nebezpečné a nepríjemné hlavne vtedy, keď sa z mysle jedného človeka šíria do mysle ďalšieho – keď ľudia svoje domnienky zdieľajú medzi sebou. To má za následok, že ľudia nežijú v realite, ale v domnienkach, ktoré považujú za skutočnosť.

Napríklad spolužiak nepríde do školy. Nám sa v hlave spustí vlna domnienok prečo asi neprišiel. Vyberieme si z toho najvhodnejšiu domnienku a keď si nedáme pozor, budeme ju považovať za pravdu a rozšírime ju medzi ostatných. Ostatní to jednoducho prijmu, lebo im to dáva zmysel. Pritom to môže byť totálny výmysel. Keď spolužiak príde do školy a dozvie sa aké domnienky sa o ňom šíria, ostane zhrozený. Môže sa akokoľvek snažiť dať veci na pravú mieru a hovoriť prečo v skutočnosti neprišiel do školy, ale ostatní už budú mať svoje domnienky v sebe tak zaryté, že nebudú veriť skutočnosti. Toto sa deje veľmi často. Veľmi často podľahneme domnienkam, či už svojim, alebo cudzím.

Prišiel som na dva spôsoby ako zneškodniť domnienky:

  1. Jednoducho domnienky ignorovať a neprikladať im žiadnu váhu.
  2. Svoje domnienky si overiť ak je to možné.

Ak si prestaneme vytvárať domnienky a prestaneme veriť domnienkam ostatných, náš život bude oveľa kvalitnejší, budeme žiť viac v realite a nenecháme sa manipulovať. Ak už máme nejakú domnienku, mali by sme si ju overiť. Domnienka je čokoľvek, čo si nemôžeme overiť.

Domýšľavosť

Často sa stáva, že niekto niečo povie a poslucháč si k významu niečo domyslí a zrazu je prekrútený celý význam. Potom sa tieto prekrútené slová šíria a keď sa dostanú až k tomu, kto povedal pôvodnú verziu, ostane prekvapený ako na to ľudia prišli, že on toto povedal. Toto sa deje veľmi často a je to veľmi nepríjemné. Vznikajú zbytočné nedorozumenia.

Nie je dobré domýšľať si a prekrúcať slová. Dajte si na to pozor.

Fantasmagória

Myseľ nám dokáže priniesť rôzne myšlienky a obrazy. Škoda, že väčšina sú len fantasmagória. Myseľ nás často metie a odnáša od reality. Často sa ukájame mentálnou špekuláciou namiesto toho, aby sme zistili aká je skutočnosť.

Mentálna špekulácia

O mentálnej špekulácii píšem v článku „Mentálna špekulácia“. Akákoľvek myšlienka, ktorej pravdivosť si nemôžeme overiť, je špekulácia.

Mentálnej špekulácie sa môžeme zbaviť tak, že nebudeme tieto špekulatívne myšlienky považovať za pravdivé kým si neoveríme ich pravdivosť. A nebudeme ich ani šíriť ďalej a miasť tak ostatných ľudí. Je lepšie priznať si, že neviem ako sa veci majú ako nad nimi špekulovať a ešte aj šíriť tieto špekulácie a miasť tak ostatných. Žiaľ ľudia to robia veľmi často. Oddávajú sa mentálnej špekulácii a ešte ju hrdo šíria a zastávajú si ju ako pravdu. Ja som to robil tiež, ale uvedomil som si aká je to hlúposť a snažím sa neoddávať sa mentálnej špekulácii a vždy si svoje myšlienky overiť predtým, než ich vypustím do sveta.

Odsudzovanie

Myseľ výmyselník často odsudzuje ostatných – ten je taký, tá je taká… ja som lepší, on je horší. Odsudzovanie pramení z falošného ega, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že my sme najlepší a ostatní sú horší. Pritom realita je často iná. Často my sme tí horší, ale kvoli svojmu veľkému egu to nevidíme. Namiesto toho, aby sme si priznali svoje nedostatky, poukazujeme na nedostatky iných a zveličujeme ich, aby sme zakryli svoje nedostatky. To je obranný mechanizmus ega.

Práca s mysľou

Odsudzovanie na základe výzoru, správania, národnosti, majetku, vytváranie a šírenie domnienok, mentálna špekulácia, to je bežná prax. Ale dá sa s tým pracovať. Keď si uvedomíme, že do mysle prichádzajú myšlienky, môžeme ich jednoducho analyzovať a častokrát môžeme zistiť, že sú to úplne zcestné myšlienky. Môžeme tak pracovať so všetkými myšlienkami. Predpoklad k práci s mysľou je nestotožňovanie sa s ňou. Ak sa niekto stotožňuje s mysľou, nedokáže oddeliť myšlienky od svojho pravého JA.

Nie som myseľ

V poslednom čase len pozorujem čo moja myseľ vyprodukuje a nestačím sa čudovať. Nestotožňujem sa už s veľa myšlienkami (pýcha, povyšovanie sa, domnienky, odsudzovanie, mentálna špekulácia,…). Tieto myšlienky neustále prichádzajú (netuším odkiaľ), ale uvedomujem si, že nie som myseľ. Myseľ je síce súčasť môjho tela, ale nie som to ja. Ja som len pozorovateľ. Myseľ je veľmi ťažké ovládnuť.

Arjuna hovorí v Bhagavad-gíte 6.34:

„Ó, Kṛṣṇa, veď myseľ je nestála, búrlivá, spurná a veľmi silná. Myslím si, že skrotiť vietor je ľahšie.“

A Krišna mu na to vo verši 6.35 odpovedá:

„Pán Śrī Kṛṣṇa riekol: „Ó, bojovník mocných paží, ó, syn Kuntī, nepochybne je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ, ale možno to dokázať vhodným cvičením a nepripútanosťou.““

Význam od Jeho Božskej Milosti Šrílu Prabhupádu: Śrī Kṛṣṇa súhlasil s Arjunom, že je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ. Zároveň však povedal, že sa to dá dokázať pomocou vhodného cvičenia a nepripútanosti. Z čoho pozostáva toto cvičenie? V dnešnej dobe sa nikto nedokáže riadiť podľa prísnych pravidiel a predpisov yogy, čiže žiť sám na posvätnom mieste, krotiť myseľ a zmysly, upnúť myseľ na Najvyššiu Dušu, žiť v celibáte a tak ďalej. Zato však človek môže oddane slúžiť Pánovi deviatimi rôznymi spôsobmi a byť si tak vedomý Kṛṣṇu. Prvým a najdôležitejším z nich je načúvať o Kṛṣṇovi. To je veľmi účinná transcendentálna metóda na očistenie mysle od všetkej hmotnej nečistoty. Čím viac načúvame rozprávaniam o Kṛṣṇovi, tým viac sme osvietení a zanechávame všetko, čo odvádza naše myšlienky od Kṛṣṇu. Pri odvrátení mysle od činností, ktorých cieľom nie je potešiť Pána, sa automaticky dostaví vairāgya alebo stav, keď je myseľ odpútaná od hmoty a zapojená do duchovných aktivít. Odpútať myseľ od hmoty spôsobom, ktorý odporúčajú stúpenci neosobnej filozofie, je nepochybne omnoho ťažšie, než pripútať myseľ ku Kṛṣṇovi. To je oveľa praktickejšie, lebo vďaka počúvaniu o Kṛṣṇovi sa človek automaticky prestane zaujímať o hmotu a pripútava sa k Najvyššiemu. Táto pripútanosť sa nazýva pareśānubhava alebo duchovná spokojnosť. Podobá sa spokojnosti, ktorú cíti hladný človek pri každom súste jedla, ktoré prehltne. Čím viac hladný človek je, tým sa cíti byť silnejší a spokojnejší. Aj pri vykonávaní oddanej služby cíti človek transcendentálne uspokojenie, keďže jeho myseľ nelipne na hmotných predmetoch. Je to čosi podobné ako liečiť chorobu odbornou liečbou a špeciálnou diétou. Načúvanie o Kṛṣṇových transcendentálnych zábavách sa prirovnáva k odbornej liečbe šialenej mysle a jedlo obetované Kṛṣṇovi je pravou diétou pre trpiaceho pacienta. Táto liečebná metóda sa nazýva bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu.

Vedomie Krišnu a ovládnutie mysle

O vedomie Krišnu sa zaujímam okrajovo od roku 2014 a v roku 2016 som sa rozhodol, že si vyskúšam život v chráme Hare Krišna (www.ekacakra.sk) a budem sa vedomiu Krišnu venovať naplno. Nejedná sa o nejakú vieru ako by si mohol niekto myslieť, ale ide o postupný proces spoznávania svojej skutočnej identity a vzťahu s Najvyššou Osobnosťou Božstva – s Krišnom. Aby sme mohli pochopiť čo vlastne vedomie Krišnu prináša, musíme sa mu začať venovať. Mnohí ľudia si vytvárajú o vedomí Krišnu rôzne domnienky bez toho, aby sa o vedomí Krišnu dozvedeli viac. Ako som spomenul, vytvoriť si domnienku je oveľa jednoduchšie ako obetovať trošku času a porovnať svoju domnienku s realitou.

O vedomí Krišnu mám už veľa článkov v kategórii „Hare Krišna“. Mám už nejakú osobnú skúsenosť s týmto učením a môžem povedať, že je funkčné a logické. To, čo sa píše v Bhagavad-gíte, si môžeme jednoducho praktikovaním vedomia Krišnu overiť. Vďaka meditácii Hare Krišna mahá-mantrou som si uvedomil, že nie som myseľ. Že moja myseľ je ako utrhnutá z reťaze a vymýšľa si rôzne hlúposti. Je veľmi nebezpečné stotožňovať sa so svojou mysľou. Myseľ vytvára predsudky, domnienky a mentálne špekulácie, ktoré sa môžu javiť ako pravdivé, no akonáhle ich konfrontujeme s realitou, môžeme zistiť, že sa jedná o výmysly.

“Človek sa musí pomocou svojej mysle oslobodiť, nie degradovať. Myseľ je ako priateľom, tak aj nepriateľom podmienenej duše.” – BG 6.5

Človek, ktorý sa stotožňuje s mysľou, nie je na tom príliš dobre. Myseľ mu neustále diktuje čo má robiť a čo si má myslieť. Ale človek, ktorý sa prestal stotožňovať s mysľou je na tom oveľa lepšie, pretože dokáže myšlienky posudzovať, filtrovať a dokonca aj zahnať preč. Nenechá sa ovplyvňovať domnienkami, predsudkami a mentálnou špekuláciou.

meditation-small

Každý, kto úprimne nasleduje proces vedomia Krišnu, sa môže postupne prestať stotožňovať s mysľou a myseľ ho už nebude ovládať, nebude mu diktovať čo si má myslieť a čo má robiť. Bude môcť analyzovať myšlienky a rozhodnúť sa ako s nimi naloží. Prestane sa stotožňovať s falošným egom, ktoré človeka drží v ilúzii, že je najlepší a neomylný a že je toto telo.

Vedomie Krišnu je spiace v každej živej bytosti a je možné ho prebudiť pravidelným počúvaním, spievaním, alebo recitovaním Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ak už máte pokrk výmyslov svojej mysle, vyskúšajte proces k ovládnutiu mysle – proces vedomia Krišnu. Neoľutujete. Je to najjednoduchší a najúčinnejší spôsob sebarealizácie v tomto veku. Viac o vedomí Krišnu sa dočítate v kategórii “Hare Krišna“.

Ako sa zmenil môj život za posledné 3 roky

Z nejakého dôvodu sa rád delím o svoj životný príbeh. Možno som narcis a možno cítim, že môj život môže niekoho inšpirovať, takisto ako mňa inšpirujú príbehy ostatných ľudí.

Keď sa obzriem za svojim životom o 3 roky späť a porovnám ho so súčasnosťou, vidím obrovský rozdiel. Príde mi fascinujúce ako som sa mohol za tak krátky čas tak zmeniť.

Rok 2014

V roku 2014 som sa naplno venoval programovaniu, navštevovaniu konferencií, programátorských zrazov a barcampov.

IMG_20141123_015041

Spoznanie Hare Krišna

Myslím, že to bolo na jeseň v roku 2013, kedy som na ulici v Brne prvýkrát stretol mnícha z Hare Krišna a kúpil si od neho knihu Šrímad bhágavatam – prvý spev, prvá časť, ktorej som vôbec nerozumel. V roku 2014 som na ulici stretol mníchov z Hare Krišna ešte 2x. Prvýkrát som si kúpil ďalšie knihy s nádejou, že im budem rozumieť a druhýkrát som už mníchovi hovoril, že mám od nich kníh dosť a nemám ich kedy čítať. Tak ma mních pozval do chrámu na nedeľný program pre verejnosť. Pozvanie som prijal a návštevou som bol milo prekvapený. Píšem o tom v článku “Hare Krišna“.

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o

Vo svojom rannom veku som bol slepo veriaci a na Boha som sa obracal len keď bolo najhoršie. Keď mi v jednom pre mňa ťažkom momente nepomohol, stratil som vieru a stal sa zo mňa ateista. Dlhé roky som bol ateista až do momentu kedy som natrafil na učenie Hare Krišna, ktoré zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje princíp stvorenia a Stvoriteľa. Začal som sa týmto učením zaoberať hlbšie a kupodivu mi dávalo stále väčší a väčší zmysel a nakoniec som sa vďaka tomuto učeniu zmenil na nepoznanie. Musím podotknúť, že sa nejedná o žiadnu slepú vieru, ale o praktický spôsob očistenia vedomia a následného pochopenia svojej pozície v stvorení. Veľa ľudí si o učení Hare Krišna myslí, že to je len dáke ďalšie náboženstvo. Nie je to tak. Každý, kto si vyskúša praktický proces očistenia vedomia, môže zistiť, že je na 100% funkčný a môže sa dozvedieť o živote veľmi veľa.

O mojej osobnej skúsenosti s učením Hare Krišna píšem v samostatnej kategórii “Hare Krišna“.

Vegetariánstvo

Na prvom nedeľnom programe v chráme Hare Krišna som zistil, že vegetariánska strava môže byť pestrá, chutná a vydatná. Súčasťou nedeľného programu je vegetariánska hostina, na ktorej moje chutové bunky zažívali orgazmus. Hovoril som si, že to jedlo je božské, také vynikajúce bolo. A to som ešte nevedel, že božské naozaj je. Neskôr som sa dozvedel, že to jedlo nie je len také obyčajné jedlo, ale je duchovné a očisťuje srdce a myseľ od všetkého zlého. Nazýva sa prasádam – božia milosť. Keď som bol veľmi spokojný s plným žalúdkom na odchode z chrámu, na chodbe vo vitríne ma zaujala kniha “Vedecké poznanie duše”. Kúpil som si ju, začal som ju čítať a po prečítaní som sa rozhodol, že vynechám mäso z jedálnička, pretože som si uvedomil čo je mäso a aká je jeho skutočná cena. Dovtedy som si neuvedomoval čo spôsobujem keď jem mäso. Nielenže zvieratá v bitúnkoch trpia, ale mäsitá strava nie je výhodná ani po ekologickej, ekonomickej ani zdravotnej stránke. Ľudia si myslia, že mäso potrebujú k životu, ale to je mýtus, ktorý propaguje mäsový priemysel. Poznám veľa ľudí, ktorí už desiatky rokov fungujú bez mäsa a sú zdraví. Oveľa zdravší ako tí, čo jedia mäso. Tu som ale trošku odbočil, no nemohol som si pomôcť.

IMG_20141005_191340

Skrátka v auguste 2014 som sa zbavoval závislosti na mäse. Áno, bol som na mäse závislý a veľa ľudí je tiež závislých, pretože majú takmer v každom jedle mäso. Bez mäsa nevedia fungovať. To je závislosť. Postupne som vynechával mäso z jedálnička kým som sa učil variť vegetariánske jedlá a po mesiaci som zistil, že mi mäso vôbec nechýba. Od septembra 2014 (okrem Vianoc 2014) som nemal mäso v ústach. Aspoň nie vedome. Párkrát sa mi totiž stalo, že som niečo zjedol a neskôr som zistil, že to bolo z mäsa. Čo už. Odvtedy si dávam veľký pozor čo strkám do úst. Výnimku tiež tvorili Vianoce, pretože som fakt nevedel čo budem jesť k zemiakovému šalátu namiesto rybieho filé. V roku 2015 som už vedel. Spravil som vynikajúce zeleninové placky, na ktoré nemám recept lebo som si ich práve vtedy vymyslel a recept som si nezapísal. Moje varenie je väčšinou intuitívny tvorivý proces.

prasadam

Rok 2015

V roku 2015 som pomaly končil s programovaním a rozbiehal som web developerskú školu, v ktorej som chcel učiť ľudí programovať a vytvárať webové stránky a aplikácie. Cez leto som sa naplno venoval e-learningovému portálu Codermania, ktorý som vytvoril za účelom výuky programovania. Ako programátor som dostával každý mesiac niekoľko pracovných ponúk a nemal som ich komu preposielať, pretože všetci programátori, ktorých som poznal, mali plné ruky práce. Tak som sa rozhodol, že si vytvorím vlastnú armádu programátorov a budem im tieto pracovné ponuky posúvať a mentorovať ich. Tento plán nevyšiel, pretože po lete sa mi opäť zmenili priority.

homelessness-look-away

Duchovné prebudenie

V januári 2015 som spoznal najkrajšiu ženu na svete, ktorá zmenila smerovanie môjho života. V jej prítomnosti som zažil bezpodmienečnú lásku nie len k nej, ale ku všetkým. K celému stvoreniu. Toľko lásky vo mne nikdy predtým nebolo. Bol som z toho celkom zmätený. Nechápal som čo sa deje. Začal som študovať o spriaznených dušiach a o duchovne. Namiesto programovania som celé dni študoval. Programoval som fakt len tak 4 – 5 hodín denne a zvyšok dňa som študoval. Celé mesiace som čítal články a pozeral videá s duchovnou tématikou. Naučil som sa toho veľa. Napísal som príručku duchovna pre čerstvo prebudených.

Screen-Shot-2014-12-16-at-1.42.59-PM

Meditácia

V máji 2015 som zo zvedavosti začal každý deň meditovať a to posunulo moje vedomie míľovými krokmi vpred. Vďaka meditácii som si uvedomil veľa vecí. Napríklad som si uvedomil, že zbytočne učím ľudí programovať keď sú na svete vojny, násilie, vraždy, bezdomovci, bieda a veľa ďalších nepekných vecí. Začal som súcitiť so všetkými trpiacimi. Zatúžil som pomáhať znižovať utrpenie vo svete. A programovaním, alebo učením programovania som nevedel ako to dosiahnuť.

Chôdza naboso

Jedného pekného dňa v Brne v máji 2015 sa mi do hlavy dostala myšlienka “Vyzuj sa”. Rozum s toutou myšlienkou dosť bojoval, ale nakoniec vyhrala myšlienka a skúsil som sa vyzuť a kráčal som po meste naboso s topánkami v ruke. Cítil som sa zvláštne, ale slobodne. Odvtedy som chodil naboso všade, kde sa dalo. Vďaka chôdzi naboso som si uvedomil, že to, čo si o mne iní myslia, neurčuje to, kto naozaj som. O svojich prvých dojmoch z chôdze naboso píšem v článku “Prvé dojmy z chôdze naboso“. A o bosochodeckých zážitkoch píšem v článku “Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.

IMG_20150511_135641

Tvorba článkov a videí

V septembri 2015 som sa naplno začal venovať písaniu článkov na svojom blogu. Mal som pocit, že zdieľaním svojich myšlienok a zážitkov pomôžem ľuďom uvedomiť si to, čo som si uvedomil ja. Zo začiatku čítalo články len pár desiatok ľudí, ale neskôr si všimlo môj blog viac ľudí a začali články zdieľať. Tak sa moje články mohli dostať k ľuďom, ktorí ich zrovna potrebovali. Dostal som zopár ďakovných správ za to, že zdieľam svoje myšlienky s ostatnými. Vedel som, že zdieľanie svojho životného príbehu a uvedomení je cesta, ktorou mám kráčať. Písal som takmer každý deň a koncom septembra som začal robiť aj video blogy, aby som mohol cez video vyjadriť lepšie svoje emócie a ľudia si tak mohli vybrať či budú čítať, alebo si pozrú video.

Rok 2016

Rok 2016 priniesol ďalšie zaujímavé zážitky, uvedomenia a veľa tvorivosti. Darilo sa mi písať 4 – 5 článkov za týždeň a k tomu tvoriť nejaké tie videá. Robil som čo ma baví a nemal som za to ani cent. Žil som z peňazí, ktoré som si ako programátor zarobil. Jedno z najdôležitejších uvedomení bolo, že človek by mal robiť to, čo ho baví. Keď bude robiť niečo, čo ho nebaví, ako môže byť šťastný?

Utečenecký tábor

Už v roku 2015 som chcel mať osobnú skúsenosť s utečencami a ísť pomáhať do utečeneckého tábora. Až vo februári 2016 sa mi podarilo ísť do tranzitného utečeneckého táboru Slavonski Brod. Cez tento tábor utečenci len prechádzali ďalej na ich ceste do Nemecka. O svojom týždennom pobyte v tomto tábore píšem v článku “Bol som utečencom tvárou v tvár“.

DCIM100MEDIA

IMG_20160219_084823 IMG_20160219_090638

Chýbajúca spoločnosť

Ako som sa tak venoval písaniu článkov a tvorbe videí, začalo mi byť smutno za spoločnosťou podobne zmýšľajúcich ľudí. Spoznal som pár ľudí cez internet, ale to mi nestačilo. Chcel som ich poznať osobne a byť s nimi v osobnom kontakte. Kontakt cez internet mi prestával stačiť. Začal som organizovať osobné stretnutia, ale ukázalo sa, že na to ľudia celkom kašlú. Podarilo sa zorganizovať zopár pekných stretnutí, ale to boli skôr výnimky. Často sa stávalo, že na stretko nemohol prísť nikto. Tak som na stretká zanevrel a pocítil som túžbu žiť v komunite podobne zmýšľajúcich ľudí.

DCIM100MEDIA

Zaježová – Sekier

V marci som si vyskúšal týždenný dobrovoľnícky pobyt v Zaježovej v eko komunite Sekier. Bola to super skúsenosť a príjemný oddych od počítača a internetu. Nie, že by tam nemali internet, ale keď som tam prišiel, hneď na druhý deň prestal ísť internet a nešiel až do môjho odchodu. Malo to tak byť. Mal som si vyskúšať život bez internetu. A bolo to super!

Keď som zo Sekiera odchádzal, išiel som stopom zo Zvolena domov. Keď som stopol prvé auto a šoférovi som povedal, že som bol týždeň mimo civilizácie, hneď mi hovoril čo všetko sa vo svete udialo. A ja som si vtedy uvedomil, že ľudia sú zahltení informáciami, ktoré nepotrebujú. Z každej strany sú obklopovaní reklamami, ktoré v nich vzbudzujú umelé túžby. Chcú veci, ktoré ani nepotrebujú. Ani nevedia načo ich vlastne chcú. Sú bombardovaní negatívnymi správami a to v nich vytvára dojem, že ľudia sú zlí. Potom sa aj tak k ľuďom správajú.

Keď som bol na Sekieri, nechýbali mi správy, ani reklamy. Bolo mi srdečne jedno čo sa deje vo svete. Ja to nijak neovplyvním a môj život to tiež nijak neovplyvní. Na Sekieri sme si pekne spolunažívali nezávisle na tom, či do Európy prúdia milióny utečencov, či Fico vyhral voľby, či Janko zavraždil celú rodinu a potom spáchal samovraždu, či cigáni zase niekoho okradli a zbili, aká nehoda sa stala a koľko ľudí zomrelo… Možno by ma trápilo keby vypukla tretia svetová, ale ani s tým by som moc nemohol urobiť. Treba sa sústrediť na to, čo môžeme ovplyvniť a nenechať sa rozrušovať vecami, nad ktorými nemáme kontrolu.

IMG_20160314_092213

DCIM100MEDIA

Na Sekieri som spoznal fajn ľudí, spoznal som lepšie Zaježovú a zistil som, že mi nevyhovuje žiť na lazoch, lebo susedia sú od seba vzdialení na kilometre a to sťažuje výmenný obchod a sociálnu interakciu. Hľadanie komunity, v ktorej by som chcel žiť teda pokračovalo.

Školy v prírode a detské tábory

Úspory peňazí sa pomaly míňali a rozmýšľal som čo by ma bavilo robiť okrem programovania. Programovania som už mal naozaj plné zuby. Za 3 roky takmer každodenného celodenného sedenia za počítačom, som si uvedomil, že sedieť za počítačom celé dni nie je pre človeka prirodzené. Potreboval som pohyb, pokiaľ možno vonku. Tak som dostal nápad, že by som mohol skúsiť prácu animátora v detských táboroch. Detská nevinnosť, úprimnosť a jednoduchosť ma fascinovala. Tak som prišiel do Bratislavy naboso na casting, ten som absolvoval a stal sa zo mňa animátor.

DCIM100MEDIA

Práca animátora ma veľmi bavila, ale čoskoro som narazil na jej limity – obmedzenie pri stravovaní. Už som sa stravoval z veľkej časti vegánsky, to znamená žiadne mäso, vajcia, syr, kravské mlieko, maslo, med a nejedol som už moc ani pečivo. Ale na raňajkách bolo zvyčajne pečivo s maslom a nejaká zelenina. Na obed a na večeru jedlo s vajcom, s maslom, syrom, alebo mliekom. V niektorých strediskách kuchári neboli príliš nadšení keď mali variť pre 90 ľudí normálne a pre jedného zvlášť. Tak som sa musel uspokojiť s vegetariánskou stravou, ktorú kuchári ešte celkom tolerovali. Nechcel som ich zaťažovať s vegánskymi požiadavkami, lebo by nevedeli čo majú navariť. V takýchto veľkých jedálňach kuchári nepoznajú vegánske jedlá. Ďalším nedostatkom stravy bolo nedostatok ovocia. 2 – 3 kúsky ovocia za celý týždeň bolo pre mňa málo. Bol som zvyknutý jesť na raňajky len ovocie. Tak som si neskôr začal brávať na týždenné pobyty tašku s ovocím.

Chodil som len na školy v prírode a mal som ísť aj na letné tábory. Ale na letné tábory bolo potrebné zúčastniť sa školenia, na ktoré som nemohol prísť. Tak som prišiel o príležitosť byť na letných táboroch a kupodivu mi to nevadilo. Život mal pre mňa pripravenú inú cestu.

Život na farme Hare Krišna

V máji ma kamarát žijúci na farme Hare Krišna v Abranovciach (14km od Prešova) pozval na slávnosť inštalovania božstiev. Zrovna vtedy som mal voľno a tak som prišiel. Píšem o tom v článku “Inštalovanie božstiev na Novej Ekačakre“.

IMG_20160528_070146

Na Novej Ekačakre sa mi veľmi zapáčilo a moje srdce zatúžilo žiť na podobnom mieste ako je toto. V máji som ešte netušil, že v auguste prídem opäť. Od jedného oddaného som dostal pozvanie, aby som cez leto prišiel na vzdelávací kurz o védskej kultúre zvaný Bhakta program. Vtedy som si myslel, že v auguste budem na detských táboroch. No nakoniec sa veci zariadili tak, že na detské tábory som bez školenia nemohol ísť a v auguste som teda prišiel na Novú Ekačakru opäť. Tentokrát na dlhšie – 3 až 4 mesiace a možno dlhšie.

Zatiaľ sa mi na Novej Ekačakre veľmi páči a je dosť možné, že tu ostanem bývať natrvalo. Učenie Hare Krišna mi dáva dokonalý zmysel, chcem sa v ňom zdokonaliť, aby som ho potom mohol šíriť po celom svete. To je môj skromný plán na najbližšie roky.

Dôležitosť vízie

Je dôležité mať víziu. Bez vízie sa len veľmi ťažko posunieme v živote ďalej. Ideálna je taká vízia, ktorá pramení zo srdca. Túžby a vízie prameniace zo srdca sú nesebecké. Nesebecké vízie a túžby mali veľké osobnosti ako Mahátmá Gándhí, Matka Tereza, Nikola Tesla, Buddha, Šríla Prabhupáda a ďalší velikáni, ktorí žili pre blaho ostatných. Tieto osobnosti sú pre mňa veľkou inšpiráciou. Ak sa chceme niečo naučiť, mali by sme sa učiť od tých, ktorí niečo vedia.

Ak chceme v živote niečo dosiahnuť, musíme mať víziu. Na začiatku musíme aspoň vedieť ČO chceme dosiahnuť. Ako to dosiahneme, to ukáže čas. Je dôležité počúvať hlas svojho srdca a konať podľa neho. Veľa ľudí nepočuje hlas svojho srdca, pretože žijú v rušnom prostredí, ktoré hlas srdca prehlušuje. Treba sa občias stiahnuť do ústrania, do ticha aby sme počuli hlas srdca, ktorý nás povedie životom. Povie nám ČO máme robiť a AKO to máme robiť. Na začiatok odporúčam pravidelné prechádzky do prírody, ktorá má pre každého blahodárny účinok. Pobytom v prírode sa dostávame do harmónie a získavame tak schopnosť počuť volanie srdca.

Moje volanie srdca ma dotiahlo od programovania, cez učiteľa programovania, dobrovoľníctvo, animátora až k pobytu na farme Hare Krišna, kde sa mám veľmi dobre. Cítim, že tam je moje miesto. Neviem si predstaviť žiť iným spôsobom. V meste sa necítim dobre. Moje miesto je čo najbližšie k prírode.

DCIM100MEDIA

Prajem Vám, aby ste boli schopní počuť volanie svojho srdca. Ak ho budete počuť a budete konať podľa neho, vtedy budete naozaj šťastní.

Majte sa krásne!

PS: Moja ďalšia vízia je dostať sa aspoň na pár mesiacov do komunity Govardhan v Indii. Držte palce :)

Ateizmus, Agnosticizmus, Ezoterika, New Age, Impersonalizmus, Mayavada, Hare Krišna

Bol som vychovávaný v kresťanskom duchu, ale neskôr som stratil vieru a stal sa zo mňa ateista.

Ateizmus

Keď som prosil Boha o pomoc a On mi nepomohol, stratil som vieru a začal som popierať existenciu Boha. Ešte v roku 2014 som bol ateista, jedol som mäso, bol som veľký nervák a egoista. To všetko sa zmenilo keď som 3x stretol na ulici mníchov z Hare Krišna, kúpil som si od nich knihy a prijal pozvanie na nedeľný program v ich chráme v Brne. Z nedeľného programu som si odniesol knihu s názvom Vedecké poznanie duše, ktorú som prečítal na jeden hlt a zmenila mi pohľad na život z ateistického na agnostický.

Ateizmus je vo svojej podstate takisto viera – viera v neexistenciu Boha. Ako ateista som sa moc nezamýšľal nad životom. Prijímal som modernú vedu ako najvyššie poznanie. Až kniha Vedecké poznanie duše mi otvorila oči a ukázala mi, že za hmotou musí existovať niečo viac – nejaká vyššia sila, ohromná inteligencia – Stvoriteľ. Prijímať teóriu, že celé toto ohromné stvorenie, celá Zem, jej príroda a celý vesmír vznikol z nejakého veľkého tresku si vyžaduje veľkú fantáziu.

Keď som sa v roku 2015 začal zaujímať o duchovný život, zaujímal som sa o rôzne koncepty duchovna ako je ezoterika, impersonalizmus, mayavada (majavada), New Age a Hare Krišna. Jedným očkom som spätne pozrel aj na kresťanstvo a Bibliu, ale to ma veľmi neoslovilo. Kresťanstvo je až príliš zjednodušené a ja som chcel vedieť viac.

New Age

Na začiatku svojej duchovnej cesty som narazil na učenie New Age, ktoré vysvetľovalo veľa vecí, ktoré som zažíval. New Age učí, že v súčasnej dobe prechádzame do Nového veku, do Zlatého veku Vodnára. Nazýva sa to vzostup (anglicky ascension). New Age učí tiež o bezpodmienečnej láske, spriaznených dušiach, karme, reinkarnácii, meditácii, prúdiacich vesmírnych energiách, ktoré ovplyvňujú dianie vo vesmíre a teda aj na Zemi, o mimozemských civilizáciach a ich interakcii s ľuďmi, o jemnohmotných bytostiach a komunikácii s nimi, o astrálnom svete, lucidnom snení, videnie aury a veľa ďalších zaujímavých tém. Je to úzko späté s ezoterikou. Tieto témy vyzerajú na prvý pohľad ako pekné bludy, ale sú reálne. Veľa ľudí má s týmito vecami skúsenosti. Ja tiež. Jedna vec je niečo si prečítať a veriť tomu. Druhá vec je niečo zažiť, potom si o tom prečítať a byť z toho v nemom úžase. Ja som najskôr zažil skúsenosť s bezpodmienečnou láskou a spriaznenou dušou a až potom, keď som bol užasnutý z toho, čo sa mi stalo, som si o tom prečítal a nestačil som sa čudovať. Čítal som presné príznaky toho, čo som zažil. Vtedy som začal študovať o duchovne viac a viac.

Keď ľudia prechádzajú vnútornou transformáciou, zvyčajne narazia na učenie New Age, pretože o tejto vnútornej transformácii učí a pekne vysvetľuje konkrétne témy, ktoré sú čerstvo duchovne prebudeným známe len z praxe a chýba im teória. Táto teória je obsiahnutá v učení New Age.

Ezoterika

Ezoterika bola pre mňa príťažlivá, pretože som si z nej mohol vybrať len to, čo mi vyhovuje a čo mi nevyhovuje, jednoducho nechám tak – veštenie, liečiteľstvo, meditácie, astrológia, jemnohmotné telá, čakry… K ezoterike som sa uchyľoval, pretože som ešte nebol pripravený prijať existenciu Boha, ale lákali ma duchovné témy.

Impersonalizmus a Mayavada

Impersonalizmus hlása, že Boh je akási neosobná energia, z ktorej všetko vychádza. Tento koncept Boha mi bol celkom blízky. Nebol som pripravený prijať Boha ako všemocnú osobu. Nevedel som si ani predstaviť ako môže byť Boh osoba. Bližšia mi bola predstava Boha ako akéhosi zhluku energie. No neuvedomoval som si, že energia musí mať aj svoj zdroj.

Mayavada (majaváda) hlása, že Boh je tiež len akási energia (neosobný brahman) a táto energia tvorí všetko, čiže všetko je Boh. Ja som boh, ty si boh, mačka je boh, pes je boh, steblo trávy je boh, stôl je boh… všetko je boh. Všetko je božská energia a to, čo zanikne (zomrie, zpráchnivie, rozpadne sa,…) vraj splynie s touto energiou. Aj tento koncept ma lákal, pretože kto by nechcel byť Boh? A po smrti splynúť so všeobjímajúcou láskou, nie je to krásna predstava? Byť Boh, môcť si tvoriť život podľa seba a po smrti len splynúť s láskou a byť láskou. Nádhera nie?

Hare Krišna

Kým som sa nechal unášať impersonalizmom a mayavadou, navštevoval som nedeľné programy Hare Krišna, ktorí tvrdili, že Boh je osoba a nazýva sa Krišna. Krišna znamená všepríťažlivý. Zo začiatku mi nešlo do hlavy ako môže byť Boh osoba, lebo som bol do značnej miery ovplyvnený impersonalizmom a mayavadou. Ako som pravidelne navštevoval oddaných Krišnu, dávalo mi učenie Hare Krišna stále väčší zmysel a Krišna ma priťahoval stále viac a viac.

Keď som bol s oddanými Krišnu, priťahoval ma Krišna. Keď som pár týždňov nebol s oddanými, moja myseľ si zase ulietavala v impersonalizme a mayavade. Neustále ma lákal koncept, že ja som Boh a som tvorca svojho života. Je to veľmi lákavé, ale veľmi zradné.

Neskôr som prečítal zopár krišňáckych kníh – Vedecké poznanie duše, Cestu sebarealizácie, Život pochádza zo života, Bhagavad-gítu,… a vypočul som si zopár prednášok o Krišnovi. Všade bolo jasne popisované, že Krišna je Najvyššia Osobnosť božstva, ktorá je pôvodom všetkého. Spočiatku nebolo ľahké pochopiť, že Boh je osoba. Ale ako som tak čítal a počúval prednášky, spomínal sa v nich aj koncept impersonalizmu a mayavady. Jasne a logicky boli tieto koncepty vysvetlené.

Som osoba. Ako môže z niečoho neosobného vzniknúť niečo osobné?

Mayavada tvrdí, že všetci sú boh. Lenže všetci majú hmotné telo, ktoré podlieha chorobám, nepríjemnostiam a smrti. Naozaj boh tomuto podlieha?

Veľký oceán sa skladá z nespočetne veľa malých kvapiek, ktoré majú rovnaké vlastnosti ako celý oceán. Až na kvantitu. Množstvo vody v kvapke oceánu je oveľa menšie ako množstvo vody v celom oceáne. Krišna v Bhagavad-gíte (15.7) hovorí, že živé bytosti sú Jeho fragmentárnymi (neúplnými) čiastočkami. Podobne ako kvapky v oceáne sú fragmentárnymi čiastočkami oceánu.

Vo význame verša 15.7 sa píše: „Živá bytosť je večná a fragmentárna časť Najvyššieho Pána. To však neznamená, že je individuálna iba vo svojom podmienenom stave a že po oslobodení splynie s Najvyšším Pánom.“ Vyznávači mayavady nechápu, že tak, ako sú kvapky vody v oceáne malými čiastkami celku – oceánu, tak sú živé bytosti fragmentárnymi čiastočkami Boha. Majú rovnké vlastnosti, teda rovnakú kvalitu, ale líšia sa v kvantite. Oceán je navyše oveľa mocnejší ako kvapka z oceánu. Kvapky vody môžu tvrdiť, že sú oceán, ale to z nich oceán ešte nerobí.

Krišna má osobný, aj neosobný aspekt.

Bhagavad-gíta taká, aká je jasne hovorí o Bohu – zvrchovanom vládcovi (Isvara), o živých bytostiach, hmotnej prírode, čase a činnostiach (karme). To sú hlavné témy Bhagavad-gíty.

IMG_20160722_095718

V roku 2014 som začal čítať Bhagavad-gítu, ale vôbec som jej nerozumel. Ani som jej nemohol rozumieť, lebo som bol ateista a akúkoľvek duchovnú tému som považoval za výmysel. Až neskôr v roku 2016, keď som sa vďaka spoločnosti oddaných Krišnu dozvedel viac o vedomí Krišnu, som si prečítal Bhagavad-gítu a objavil som v nej úžasné poznanie, ktoré som nenašiel ani v ezoterike, ani v New Age, ani v kresťanstve, ani v impersonalizme a už vôbec nie v mayavade. Učenie Hare Krišna je tak obsiahle, že obsahuje všetko – ezoteriku, New age, kresťanstvo a vysvetľuje, že existuje aj neosobný, aj osobný aspekt Boha, teda zahŕňa aj impersonalizmus a mayavadu zavrhuje, pretože nedáva zmysel. Učenie Hare Krišna je zmysluplné, praktické a logické, no pre ľudí, ktorí majú v sebe zaryté rôzne koncepty ako New age, kresťanstvo, impersonalizmus či mayavadu, je spočiatku nepochopiteľné. Ale ako sa tak človek dozvedá viac o učení Hare Krišna a zapojí sa do procesu vedomia Krišnu, postupne získa osobnú skúsenosť a vďaka tomu bude schopný chápať viac a viac.

Učenie Hare Krišna nie je o slepej viere. Je to o praxi a následnom pochopení aké je prirodzené postavenie živej bytosti, aké sú jej prirodzené činnosti, kto je Boh a aké rôzne vzťahy môžeme k Nemu mať a veľa ďalšieho. Učenie Hare Krišna popisuje rôzne stupne vedomia, ktoré môžeme postupne dosiahnuť. Keď sa človek vďaka procesu oddanej služby posunie ďalej, vtedy zistí, že tento proces je skutočne funkčný a veľmi mocný. Pochopí, že doteraz sa snažil nejako pohnúť ďalej, no výsledky neboli také viditeľné. Až keď sa zapojil do procesu oddanej služby, zmenil sa jeho charakter a jeho túžby. K lepšiemu samozrejme.

Pochopiť oddanú službu a Krišnu môže človek jedine v spoločnosti oddaných Krišnu. Bez spoločnosti oddaných sa dá veľmi ľahko podľahnúť rôznym špekulatívnym konceptom ako je impersonalizmus a mayavada. Aj ja som bol veľmi ovplyvnený myšlienkovou špekuláciou (myseľ vytvára rôzne vlastné koncepty, ktoré sa zdajú byť pravdivé), ezoterikou a mayavádou a inými zaujímavými a lákavými konceptami, ktoré somnou rezonovali. Ale ako som tak trávil viac času s oddanými Krišnu, oddaná služba mi začala dávať oveľa väčší zmysel ako ostatné učenia a koncepty.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o vedsky sposob stolovania

Veľa oddaných Krišnu si prešlo viacerými učeniami a náboženstvami a hovoria, že radi prijmu niečo lepšie ako je vedomie Krišnu, ak im niekto niečo lepšie ponúkne. Zatiaľ sa nikto taký nenašiel.

Každý tvrdí o svojom učení, že je to najlepšie. No málokto dokáže rozumne vysvetliť prečo. Veľa učení je založených na teórii a myšlienkovej špekulácii, ktorá človeka dokáže pekne zmiasť. Učenie Hare Krišna je nie len teoretické, ale aj praktické a každý si tak môže vyskúšať a pocítiť na vlastnej koži účinok rozvíjania vedomia Krišnu. Rozvíjať vedomie Krišnu môžeme jednoducho pomocou Hare Krišna mahá-mantry.

Spievajte

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a sami uvidíte, že Hare Krišna mahá-mantra očisťuje srdce od chtíču, hnevu, nenávisti, pýchy a ďalších nepekných vlastností a dá tak priestor pre rozvoj dobrých vlastností.

Bg 16.1-3 – Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.

S očisteným vedomím zaniká sebectvo a objavuje sa láska k Bohu a chuť slúžiť Bohu a teda aj všetkým jeho fragmentárnym čiastočkám – živým bytostiam. S očisteným vedomím dokážeme chápať duchovné témy a odhaliť našu skutočnú identitu – že nie sme toto telo, ani myseľ, ale večná duša, večný služobník Boha, ktorý je dočasne uväznený v hmotnom tele pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody. O tomto všetkom učí Bhagavad-gíta taká aká je. Toto učenie môžeme plne pochopiť jedine vtedy, keď podstúpime odporúčaný proces sebarealizácie v tomto veku – spievanie Hare Krišna mahá-mantry.

Poznanie sa skladá z dvoch častí – teória a prax. Teória je to, čo si prečítame, alebo nám niekto povie. Keď si vyskúšame teoretické znalosti v praxi, môžeme zistiť nakoľko sú pravdivé. Každý, kto vyskúša pravidelne (každý deň aspoň pár minút) spievať Hare Krišna mahá-mantru, zaručene pocíti jej pozitívny účinok. Môžete tomu veriť, neveriť, alebo si to overiť.

Hare Krišna

Védske poznanie

Na svete je veľa druhov poznania. Existujú rôzne náboženstvá, filozofie a človek je z toho potom zmätený a nevie čo si má vybrať a čomu vôbec môže veriť. Môže študovať len tak letmo jedno, potom druhé, potom tretie, štvrté, piate a tak ďalej. Môže si toho preštudovať veľa a môže získať nejaké poznanie. Môže zistiť, že jednotlivé učenia sa prelínajú a zvyčajne sa líšia len v detailoch. Môže študovať ďalej až kým nenarazí na učenie, ktoré ho osloví tak, že ho bude chcieť celé dôkladne preštudovať.

Védske poznanie (učenie Hare Krišna)

Ja som narazil na učenie Hare Krišna, ktoré ma najviac oslovilo. Píšem o ňom v ostatných článkoch v kategórii Hare Krišna. Toto učenie vychádza zo starovekých indických textov zvaných Védy, ktoré obsahujú hlboké poznanie o živote a vesmíre. Obsahujú astronómiu, astrológiu, fyziku, matematiku, medicínu, duchovno,… všetko čo chce človek o živote vedieť. Védy sú považované za manuál pre život. Slovo “Véda” znamená vedieť, poznať pravdu. Védske poznanie je staré tisíce rokov a dá sa aplikovať aj v súčasnej dobe.

Doba sa mení, ale podstata je stále tá istá. Stále sme duše v ľudskom tele ovplyvnené kvalitami nevedomosti, vášne a dobra. O týchto kvalitách si môžete prečítať v článku “Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra“.

Védy verzus viera

Mnohí ľudia si Védske učenie mýlia s vierou. Myslia si, že Védy sú akési náboženské písma, ktorým ľudia veria. Nedá sa vylúčiť, že niektorí ľudia Védam slepo veria. Ale poznanie a viera sú dve rozdielne veci. Je rozdiel vedieť a veriť. Véda znamená vedieť, vedomosť, poznanie pravdy. Védy nám prinášajú skutočné poznanie, ktoré je aj v nás samotných. Preto si v nich môžeme čítať svoje myšlienky, svoje realizácie. To nie je viera. To je osobná skúsenosť, vedomosť. Toto musím ľuďom vysvetlovať stále dokolečka, pretože sú zvyknutí na slepú vieru z náboženstiev a potom ju mylne spájajú aj s Védami a učením Hare Krišna.

Mnohí ľudia boli veľakrát oklamaní a tak sú skeptickí voči všetkému novému čo nepoznajú. Aj voči Védam. Ak by však dali šancu štúdiu Véd, pozerali by sa na ne inak.

Dôležitosť úrovne vedomia pri štúdiu Véd

Je rozdiel s akým vedomím človek Védy študuje. Keď som v roku 2014 ako zarytý materialista začal čítať Bhagavad-gítu, ktorá je súčasťou Véd, vôbec som jej nerozumel. Keď som sa neskôr začal aktívnejšie venovať duchovnému životu a dosiahol tak inú úroveň vedomia, začal som čítať Bhagavad-gítu znova a zrazu som v nej čítal svoje myšlienky, svoj pohľad na život. V roku 2014 mi tie verše vôbec nič nehovorili. Takže:

Je naozaj veľký rozdiel či Védy študuje zarytý materialista, alebo človek s určitou duchovnou realizáciou.

Každou jednou realizáciou v duchovnom živote dávajú Védy iný rozmer a človek im rozumie stále viac a viac.

Kritizovanie bez hlbšej znalosti

Všimol som si zaujímavý fenomén. Keď ľudia niečomu nerozumejú, automaticky to označia za výmysel, alebo to prinajmenšom spochybňujú bez toho, aby mali o tom hlbšiu znalosť. Nájdu sa všeliakí špekulanti, ktorí budú o hodnovernosti a hodnote Véd pochybovať bez toho, aby ich dôkladne preštudovali. Je jednoduchšie Védy v nevedomosti skritizovať ako si ich preštudovať. Preštudovať tisíce strán Védskych textov nie je len tak. Zaberie to pár rokov. A navyše im človek nemusí poriadne porozumieť, pretože sa nachádza na svojej úrovni vedomia. Pri štúdiu Véd naozaj záleží aké má človek vedomie a ako vníma realitu.

Človek pod nadvládou ega má tendenciu si myslieť, že všetko vie, všade bol a všetko videl. Že jeho poznanie je tak veľké, že už nepotrebuje študovať nejaké Védy. A tak ich jednoducho spochybňuje bez toho, aby o nich mal hlbšie poznanie. To je veľmi nerozumné. Ak sa chce inteligentný človek o niečom vyjadrovať, najskôr si o tom naštuduje a až potom sa o tom vyjadruje. Lenže pyšní ľudia pod nadvládou ega sa vyjadrujú o veciach bez toho, aby o nich mali hlbšie poznanie. A robia tak zo seba hlupákov. Ich pochybné argumenty neobstoja pred argumentami tých, čo majú určitú realizáciu a poznanie z Véd.

Védy a veľkí učenci

To nie je tak, že ja a pár ďalších fanatikov berieme Védy ako niečo úžasné. Védy študovali aj veľkí učenci ako Albert Einstein, Nikola Tesla, Herman Hesse, Mahátma Gándhí a mnohí ďalší… nespočetne veľa učencov z celého sveta, najmä z Indie. Všimnite si, že som použil slovíčko “študovali” namiesto “čítali”. Pretože len čítať Bhagavad-gítu a ostatné védske texty nestačí. Nestačí si text len raz prečítať a myslieť si, že už som osvietený, už všetko viem. Kdeže… Mnohí ľudia študujú Védy roky rokúce a stále v nich nachádzajú nové myšlienky, nové realizácie, nové pochopenie. Preto sú Védy tak obľúbené. Je v nich komplexné poznanie, ktoré by ste inde márne hľadali. Keď začnete študovať Védy, uvidíte sami čo všetko v nich nájdete. A to, čo vo Védach nájdete, môžete dôkladne kriticky preskúmať. No pri skúmaní si treba uvedomiť či sa nachádzate na takej úrovni vedomia, aby ste tomu poriadne porozumeli. Nie všetko je hneď jasné. Na pochopenie určitých vecí musí človek dozrieť. Musí dosiahnuť potrebnú úroveň vedomia, potrebné znalosti. Prváčik tiež hneď nezačne čítať šlabikár dvojku. Potrebuje sa najskôr naučiť abecedu z prvého šlabikára a precvičiť si písanie a čítanie, aby sa mohol posunúť na druhú časť šlabikára. A tak je to aj s Védami. Na pochopenie niektorých textov sú potrebné určité vedomosti, určité realizácie.

IMG_20160722_095718

Ak sa človek bude snažiť vykladať si Bhagavad-gítu bez potrebnej kvalifikácie, nikam sa neposunie. Úprimní hľadači poznania rozvíjajú poznanie v sebe a následne ho môžu čítať v múdrych knihách ako Bhagavad-gíta alebo Šrímad bhágavatam.

Védy nie sú len nejaký výmysel nejakých špekulantov. Védy majú hlavu aj pätu. Špeciálne v Bhagavad-gíte môžeme čítať svoje myšlienky, svoj pohľad na život a realizácie ak nejaké máme. Predpoklad k pochopeniu Bhagavad-gíty je rozvíjanie duchovnej inteligencie pomocou rôznych druhov jogy a meditácii. O joge pšíem v článku “Čo je yoga?“. O meditáciach v článku “Čo mi dala meditácia“. Védske texty môžeme tiež pochopiť vďaka rozvíjaniu vedomia Krišnu, o ktorom píšem v článku “Vedomie Krišnu“.

Védska kultúra

Súčasťou védskeho poznania je aj védska kultúra, ktorá zaručuje ľuďom šťastný život. Píšem o nej v článku “Védska kultúra a životný štýl“.

Pochybnosti

Mať pochybnosti, to je fajn. Keby ľudia nemali pochybnosti, nevznikol by tento článok. Chápem, že veľa ľudí nechce slepo prijímať nejaké učenie. To je správny postoj. Ale ak sa začnú úprimne venovať duchovnému rozvoju, pochybnosti sa rozplynú, pretože získajú hlbšie pochopenie a osobnú skúsenosť, ktorá je nad všetky filozofické špekulácie. Ja som zo začiatku učenie Hare Krišna vôbec nechápal. Nechápal som ani posvätnú knihu Bhagavad-gítu. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Postupne ako som sa dozvedal viac a viac, mi toto učenie dávalo stále väčší zmysel. Védske poznanie je jednoducho úžasné. Z védskeho poznania vraj vychádza všetko ostatné poznanie na svete. Akurát sa toto ostatné poznanie trošku pokrútilo a vznikol z toho miš-maš, úplný guláš. Tak to dopadne keď ľudia začnú špekulovať a prispôsobovať si pôvodné učenie na svoj obraz. Ak chceme získať skutočne hodnotné poznanie, musíme ho najskôr objaviť.

Získavanie poznania

Mnohí ľudia si myslia, že na to, aby získali poznanie, stačí čítať Védy. Keď prečítame matematickú teóriu, to ešte neznamená, že vieme aj počítať. Potrebuejme prax. Takisto je to s védskym a prakticky všetkým poznaním. Bez praxe nemôžeme povedať, že máme poznanie. Môžem teoreticky vedieť ako postaviť dom, ale keď príde na lámanie chleba, keď budem potrebovať dom postaviť, tak ho bez predošlých skúseností pravdepodobne nepostavím dobre. Spadne mi na hlavu… Takisto ak niekto tvrdí, že prečítal Védy ale nemá ich realizované, nemá pravé poznanie. Nevie prakticky nič. Je nabitý teóriou, ale v praxi zlyháva. Teória bez praxe je prakticky nanič. Hlavne v tak komplexnej oblasti ako je duchovno.

Védske poznanie je ako chémia. Duchovní učitelia sú ako učitelia chémie. Najskôr si musia dané učivo dôkladne preštudovať a ak chcú učiť, musia si získané poznatky overiť aj v praxi a robiť pokusy podľa pokynov iných učiteľov, alebo učebníc. Takto získajú praktické skúsenosti a lepšie pochopia teóriu. A keď dokonale zvládnu dané učivo teoreticky aj prakticky a urobia skúšky, môžu začať učiť ostatných. Nemôžu si len tak vymýšľať. Všetko sú presne dané funkčné postupy.

Jadro učenia ostáva stále rovnaké. Dosiahnuté poznatky sú vždy rovnaké. Teraz aj pred 5000 rokmi. Pretože život funguje stále na rovnakom princípe. Podľa doby sa mení len spôsob akým sa vyučuje. Napríklad pre súčasný vek Kali yuga (vek hádky a pokrytectva) je odporúčaný spôsob sebarealizácie počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry.

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Pre iné veky sú odporúčané iné spôsoby realizácie podľa podmienok daného veku. V tomto veku Kali je veľmi obtiažne praktikovať iné spôsoby sebarealizácie určené pre iné veky (Satya yuga, Treta yuga, Dwapara yuga).

Každý môže vyskúšať počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru a pocítiť tak jej účinok na vlastnej koži. Je to zdarma, tak prečo to nevyužiť?

Praktické učenie

Védske poznanie nie je len teória. Zahŕňa veľa praktických činností, ktoré očisťujú srdce aj myseľ a život človeka tak môže byť oveľa kvalitnejší. O tom ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život, píšem v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“.

Ak by ste chceli študovať Védy, môžete ich čítať online na: http://www.vedabase.com/cs alebo si môžte cez môj e-shop objednať nejakú tlačenú knihu: http://eshop.hromnik.com/kategoria-produktu/knihy/duchovne/

Ak ste z Bratislavy, alebo z Prešova, môžete prísť na pravidelný nedeľný program Hare Krišna o 14:00, ktorého súčasťou je spievanie Hare Krišna mahá-mantry, prednáška z Bhagavad-gíty a hostina plná chutného indického duchovného jedla. Adresy chrámov a kazateľských centier nájdete na www.iskcon.sk.

Snáď ste pochopili čo sú Védy a načo sú dobré. Ak nie, tak sa pýtajte v komentároch pod článkom. Radšej sa spýtajte ako by ste si mali vytvárať odmnienky.

Prajem Vám veľa úspechov na ceste sebarealizácie.

Hare Krišna!

Najlepšia obrana je útok

Je mi veľmi ľúto keď sa snažím ľuďom pomôcť a za odmenu dostanem útočné slová na moju osobu. Častokrát si všimnem niečo, čo by mohlo byť lepšie a dám to ľuďom patrične najavo. Ale pyšní ľudia nemajú toľko sebareflexie, aby si dokázali priznať nedostatok, či chybu a majú pocit, že im krivdím. Ako obranu použijú útok a pod vplyvom zlosti začnú zo seba sypať úplne zcestné vety na moju osobu. Začnú si vytvárať domnienky a vymýšľať vety, ktoré som nikdy nepovedal. Ak ma lepšie poznajú, začnú vymenúvať všetky moje nedostatky, len aby na mňa čo najviac nakydali a odviedli pozornosť od svojich nedostatkov.

Ego

Taká je vlastnosť ega. Ľudia pod nadvládou ega si nedokážu priznať, že by robili niečo zle. Myslia si, že sú dokonalí. Ak ľudí ovláda ego a cítia sa byť dotknutí, ako obranu použijú útok a začnú chrliť rôzne nezmysly. Takto sa potom cítia lepšie, bezpečnejšie a majú pocit, že mi dali čo preto. Je to smutné a je mi to veľmi ľúto. Hovorí sa: “Za doborotu na žobrotu“. V takýchto situáciach sa cítim ako žobrák. O to viac to zabolí keď sa tak zachová človek, od ktorého by som to nečakal, čo sa mi nedávno stalo a vďaka nemu vznikol tento článok. Ostal som v šoku keď si začal vymýšľať a útočiť na mňa.

Reakcia na kritiku

Čo robíte vy, keď vás niekto konštruktívne kritizuje? Keď sa vám snaží poradiť čo robíte zle a čo by ste mohli robiť lepšie? Dokážete si zobrať jeho slová k srdcu, alebo sa začnete obraňovať tak, že začnete útočiť a chrliť rôzne nezmysly? Skúste pozorovať ako reagujete na kritiku a možno budete zo seba prekvapení.

Ten, kto dokáže prijať konštruktívnu kritiku, zobrať si ju k srdcu a poučiť sa z nej, ten má môj obdiv.

Žiaľ pozorujem, že veľa ľudí to nedokáže. Neustále sa budú obraňovať a nepriznajú si, že by robili niečo zle. Takto sa len veľmi ťažko posunú ďalej.

Priznanie chyby

Ak si nedokážeme priznať chybu a poučiť sa z nej, budeme ju opakovať stále dokola. Neviem ako vy, ale ja nerád robím tie isté chyby viackrát. Aj keď je to niekedy ťažké, snažím sa byť sebakritický, priznať si svoje nedostatky a tak môžem začať pracovať na ich odstránení. Takto sa neustále zlepšujem a s každým odstránením nedostatku som lepšou verziou samého seba. Nebaví ma stáť na jednom mieste a nezlepšovať sa. Je to úžasný pocit keď sa spätne obzriem kde som bol a kde som teraz.

Som preto rád keď mi ľudia nastavia zrkadlo a ukážu mi moje nedostatky. Zo začiatku je to síce nepríjemný pocit, vidieť svoje nedostatky takto priamo, ale keď zapracujem na ich odstránení, výsledok stojí za to a som zase o čosi lepší. S trochou tréningu si človek dokáže uvedomovať, že je nedokonalý a dokáže svoje nedostatky prijímať ako svoju súčasť, nie ako niečo cudzie. A ak chce byť lepší, popracuje na odstránení nedostatkov.

Ak by si ľudia dokázali priznať svoje chyby a nedostatky a začali by s nimi niečo robiť, svet by bol o kus lepším miestom pre život.

Psychohygiena

Ľudia dávajú veľký dôraz na hygienu fyzického tela, no zabúdajú, alebo nevedia, že starostlivosť o duševnú stránku je rovnako dôležitá.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (2 min):

Dôležitosť psychohygieny

Psychohygiena je rovnako dôležitá ako hygiena fyzického tela. Bez psychohygieny nemôže byť človek šťastný a nemôžu byť šťastní ani ľudia okolo neho. Predstavte si, že sa človek neumýva mesiac. Smrdí nie len sám sebe, ale aj ostatným. A rovnako je to aj s duševnou stránkou človeka – s mentálnym telom. Ak človek nerobí psychohygienu a nečistí si svoje mentálne telo, vytvára nepríjemnosti sebe aj ostatným.

Dôsledky zanedbania psychohygieny

Ak človek dlhodobo zanedbáva psychohygienu, dôsledkom toho je hnev, strach, žiarlivosť, nenávisť, pocit ublíženia, prílišná naviazanosť, smútok a ďalšie nie veľmi príjemné emócie.

Ľudia mi často píšu, že majú taký, či onaký problém, či už so sebou, so životom, alebo s inými ľuďmi. Keď sa ich spýtami či si doprajú čas pre seba, či pravidelne meditujú, či chodia na prechádzky osamote, odpovedajú negatívne. Nepraktikujú psychohygienu a čudujú sa, že sú nespokojní. Bez pravidelnej psychohygieny majú špinavú duchovnú stránku a to im spôsobuje rôzne problémy v živote.

Ako na psychohygienu

Psychohygiena zaberie možno trošku viac času, ako hygiena fyzického tela, ale výsledok stojí za to. Zo začiatku sa psychohygiena môže zdať nezmyselná a neúčinná, ale keď vytrváte, výsledky sa dostavia. Celé je to len o vytrvalosti a odhodlanosti. Ak človek vydrží pravidelne chodiť do posilky a cvičiť, výsledok sa dostaví. Rovnako je to aj s psychohygienou.

Existujú rôzne spôsoby psychohygieny. Píšem o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

prechadzka

Je veľmi dôležité robiť psychohygienu pravidelne, pokiaľ možno každý deň. Po čase si vytvoríte návyk a psychohygiena sa stane prirodzenou súčasťou Vášho života.

Bez pravidelnej psychohygieny veľmi ťažko dosiahnete spokojnosť a vnútorný pokoj.

Podľa seba súdim teba

Aký človek je, tak vidí realitu. Realita je odraz vedomia človeka v zrkadle. Keď sa človek pozerá na svet, akoby sa pozeral do zrkadla, kde vidí svoje vedomie. Ak je človek negativista, všíma si viac negatívne veci a pozitívne prehliada. Kedysi som bol negativista pretože som sa pozeral na to, čo všetko ešte nemám, namiesto toho, čo všetko už mám. Neuvedomoval som si čo všetko už mám, kým mi to neukázala kniha „Raz aj v pekle vyjde slnko“. Vďaka tej knihe som si uvedomil, že môžem byť vďačný za všetko, čo mám. Za pitnú vodu, za dostatok jedla, za strechu nad hlavou, za rodinu, za priateľov, za mier, za slnko,… jednoducho za všetko. Veľa ľudí na svete nemá ani len polovicu z toho, čo mám ja. Tak prečo by som mal byť nešťastný? Ľudia, ktorí majú ešte menej ako ja, dokážu byť šťastní aj z toho mála. Ľudia v konzumnej spoločnosti sú nešťastní aj keď sa majú ako prasce v žite. Sú nešťastní, pretože si neuvedomujú čo všetko majú. Keby to stratili a dostali sa na úplné dno, vážili by si každú jednu omrvinku, kvapku vody, slnečný lúč a aj spoločnosť obyčajnej muchy. Kamarát bol obvinený zo špionáže a uväznený pol roka v jednom z najprísnejších väzení v Iráne. Z toho bol 40 dní na samotke. Píše o tom v knihe „Univerzita samoty“. Odporúča každému, aby vyštudoval univerzitu samoty, aby si začal vážiť život. Keď človek stratí všetko, čo má, zrazu si uvedomí čo všetko mal a čo by dal za to, aby to dostal späť.

Ak je človek nešťastný, nedokáže pochopiť ako môžu byť ľudia šťastní. Šťastní ľudia mu prídu ako optimisti a naivky. A tiež keď sú ľudia šťastní, nevedia moc pochopiť prečo sú ľudia nešťastní. Vnímajú vždy len ten kúsok reality, v ktorej sa nachádzajú. Každý vníma realitu podľa toho, aký je on sám. Nešťastný človek vníma viac nešťastie. Šťastný človek vníma viac šťastie. Chorý človek vníma chorobu.

Kedysi som bol ateista. Nedokázal som pochopiť ako môže niekto veriť v Boha. Tvrdohlavo a výsmešne som tvrdil, že Boh predsa neexistuje. Bol som hlupák. Žil som v nevedomosti a neuvedomoval som si veľa vecí. Dnes už chápem trochu viac a mám na život iný pohľad. Dnes už nepopieram existenciu Boha, pretože je to hlúpe. Ak neviem či Boh existuje, ako môžem tvrdiť, že neexistuje? To môže tvrdiť len hlupák, ktorý si myslí, že spadol z neba učený.

Dnes už viem, že sa dá žiť bez strachu, hnevu, nenávisti, odsudzovania, pýchy a iných nie príliš pekných emócií a vlastností. Pretože sám som sa strachu, hnevu, odsudzovania a pýchy z veľkej časti zbavil. Nenávisť som si našťastie nestihol vypestovať. Ľudia, ktorí sa boja, si nevedia predstaviť život bez strachu. Ľudia, ktorí sa často hnevajú, si nevedia predstaviť život bez hnevu. Preto si myslia, že nie je možné žiť život bez týchto negatívnych emócií. A keď im niekto povie, že sa dá žiť bez nich, označia ho za slniečkára, alebo rovno za blázna. Podľa seba súdia ostatných a nedokážu pochopiť ľudí, ktorí sa neboja, nehnevajú, nenávidia a neodsudzujú. Myslia si, že je to nemožné, pretože sami to nedokážu.

Poznám veľa ľudí, ktorí odsudzujú náboženstvá, ľudí vyznávajúcich náboženstvá, ľudí inej farby pleti, ľudí s iným názorom, ľudí inej národnosti a podobne. V spoločnosti je ešte stále veľa strachu, hnevu, odsudzovania a pýchy. Ľudia súdia iných ľudí podľa seba. O mne ľudia hovoria, že som feťák, blázon, sektár, egoista a neviem čo ešte. To, čo hovoríme o iných, určuje to, akí sme my sami. Ak hovorím, že ľudia sú dobrí, mám v sebe dobro. Ak hovorím, že ľudia sú zlí, mám v sebe zlo. Náš pohľad na realitu nemôže byť iný akí sme my sami. Rovnako ako odraz v zrkadle nemôže byť iný akí sme my sami.

Ak majú ľudia nejaký problém sami so sebou, zaručene budú mať problém s ostatnými. Ak sa hnevám, tento hnev prenášam na iných ako mor.

Keďže už nejaký ten čas píšem články a vystupujem so svojimi názormi na verejnosti, často sa stretávam s nepochopením ba dokonca s odporom či odsudzovaním. Ľudia ma dokážu odsúdiť na základe jednej vety, alebo jedného článku. Je to fascinujúce. Navyše si moje vety interpretujú ako sa im zachce. Je veľmi ťažké ustrážiť, aby si ľudia neinterpretovali význam viet podľa seba. Slová sú nedokonalý nástroj komunikácie. Keby ľudia dokázali medzi sebou komunikovať telepaticky, predišlo by sa veľmi veľa nedorozumeniam.

Ak má človek v sebe nejakú ranu a na tú ranu zatlačím, jeho vnútro prirodzene zakričí „Au!“ a bude sa brániť. Presne takto sa ľudia bránia keď si prečítajú o sebe a to v nich zarezonuje a zabolí ich to. A potom ako obranu používajú odmietavý postoj, urážky a zosmiešňovanie, aby zaplátali svoje rany na duši.

Dozvedel som sa, že sa o mne šušká, že sa pretvarujem a snažím sa ukázať aký som šťastný a pritom sa vo svojom vnútri trápim. Takáto domnienka pochádza presne od človeka, ktorý sa pretvaruje, že je šťastný a pritom má vo svojom vnútri peklo. Podľa seba súdim teba.

Ak niekoho súdime, pozrime sa najskôr do seba, či tam náhodou neuvidíme to isté, čo kritizujeme. Keď sa úprimne pozrieme do seba, budeme prekvapení čo všetko tam nájdeme. A až keď to nájdeme, môžeme s tým ďalej pracovať a stať sa tak o niečo lepším človekom. Keď sa každý pozrie najskôr do seba a následne na sebe zapracuje, svet bude krajšie miesto pre život.