Archívy kategórie: Osobný rozvoj

Aká silná je nevedomosť

S nevedomosťou mám celkom bohatú skúsenosť ako na vlastnej koži, tak z pozorovania ostatných. V nevedomosti človek pácha veľa škôd. Často si práve kvôli nevedomosti nedokážeme uvedomiť akí sme a keď sa nám to ostatní snažia vysvetliť, bránime sa, že takí nie sme. Že je to len ich pohľad, klamstvo a podobne. Je dobré sa ale zamyslieť: Prečo by si o nás niekto niečo vymýšľal? Keď nám hovorí akí sme a čo robíme, nebude na tom niečo pravdy? Keď sa dáme trošku do pokory a pozrieme sa do seba, môžeme si uvedomiť, že naozaj sme takí, ako nás vnímajú ostatní. No nie vždy to tak musí byť. Niekedy sa stáva, že to čo o nás hovoria iní, hovorí v prvom rade o nich. A je na nás zistiť, či je to aj v nás, alebo nie. Keď budeme k sebe dostatočne úprimní, tak si to uvedomíme a môžeme na tom začať pracovať. Pokiaľ v nás bude naďalej pretrvávať hlboká nevedomosť, nedokážeme si to uvedomiť a začneme sa brániť, že takí nie sme. Prinajhoršom začneme ostatných obviňovať, že si vymýšľajú.

Raz som hovoril zopár ľuďom o tom, čo som zažil s jedným človekom. Nejak sa to k nemu dostalo a začal ma obviňovať, že si vymýšľam, že to, čo hovorím, nie je pravda. Taká silná je nevedomosť a neschopnosť človeka priznať si aký je a čo robí. Mnohí ľudia si jednoducho volia život v hlbokej nevedomosti, ako by mali na sebe niečo zmeniť a uvedomiť si akí vlastne sú. Je to jednoduchšie, no nie vždy lepšie, pretože kým sa nezmenia, budú zažívať stále tie isté problémy, len s niekym iným.

Pokora

Len s pokorou dokážeme prijať to, čo sa nám ostatní snažia vysvetliť. Pýcha je opak pokory a úzko súvisí s nevedomosťou. Pyšný človek nedokáže prijať kritiku a bráni sa za každú cenu. Pokorný človek si s kľudom vypočuje kritiku a dokáže sa nad ňou v pokoji zamyslieť a podniknúť prípadné kroky ku zmene.

Pokora je preto v našom živote veľmi dôležitá a žiadaná ak chceme viesť krajší život. Pretože náš život je presne taký, akí sme my sami. Keď sme plní hnevu, závisti, bolestí z minulosti, chamtivosti atď, ako asi môže vyzerať náš život… Je len na nás, či chceme ostať v hlbokej nevedomosti a nepriznať si akí v skutočnosti sme, alebo si zvolíme cestu úprimnosti a pokory.

Je to len na nás a nikto za nás toto rozhodnutie nespraví.

Veľmi mi na mojej ceste k väčšej pokore  a uvedomeniu pomohli techniky, o ktorých píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Možno niečo z toho pomôže aj Vám.

Veľa šťastia!

Výčitky a emocionálne vydieranie

Človek, ktorý je hlboko zranený vo svojom vnútri, nevedome manipuluje svoje okolie výčitkami a emocionálnym vydieraním. Za svoje nezvládnuté emócie obviňuje ostatných. A to je tá najväčšia manipulácia zo všetkých. Pretože vzbudzuje vinu v ostatných za niečo, za čo v podstate nemôžu a to spôsobuje len nezhody a zmätok.

Ublíženie

Ublíženému človeku je veľmi jednoduché ublížiť. Stačí sa len letmo dotknúť jeho rany a už začína z jeho strany emocionálne vydieranie:

– Ty mi ubližuješ, si zlý.

– Ako ti ubližujem? Čo robím?

– Si ku mne hnusný.

– Ako hnusný? Tak, že hovorím úprimne to, čo si myslím a cítim?

– To nie je úprimnosť, to je drzosť a hrubosť.

Hlboko zranený človek ťažko znáša čo i len náznak kritiky, nie to ešte kritiku samotnú. A tak radšej obviní ostatných, že mu ubližujú a sú hnusní ako by sa mal rýpať vo svojej nevyliečenej bolesti. Automaticky si vytvára odpor voči ľuďom, ktorí v ňom vzbudzujú nepríjemné emócie a často jeho obviňovanie a manipulácia zachádza ešte ďalej.

Spúšťač

Na to, aby vznikla emócia, je potrebný funkčný špúšťač. Niečo, čo danú emóciu spustí. Niekoho rozruší keď o ňom iní nepekne rozprávajú a niekomu je to jedno a nerozruší ho to, pretože to dokáže prijať, alebo ignorovať. Niekoho rozruší keď sa iní nesprávajú podľa jeho očakávaní a niekoho zase nie, pretože dokáže prijímať ostatných takých, akí sú.

Hlavný problém nie je v tom, že v nás niekto spúšťa danú emóciu. Hlavný problém je v nás, v tom, že máme daný spúšťač funkčný. Kým máme v sebe veľa bolestí a ľudia sa do nich tráfajú, sme z toho rozrušení a nešťastní. Ľudia nemusia mať ani len tušenia o našich vnútorných bolestiach a často ani nevedia, čo nám svojimi slovami, alebo činmi spôsobujú. Často je preto nemiestne zvaľovať vinu na iných, keď ani nevedia, že nám tráfajú do našich bolestí. Ale často sa to bohužiaľ deje, ubolený človek často kričí a hádže všetku vinu za svoju vnútornú bolesť na tých, ktorí ju spúšťajú. A tak sa pohybuje v začarovanom kruhu a nič tým nevyrieši.

Vyliečenie

Keď si uvedomíme, že ľudia a situácie sú len spúšťače našich nevyliečených rán, môžeme so svojimi ranami začať niečo robiť, začať ich liečiť. Sú na to rôzne spôsoby, o ktorých píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Keď na sebe človek začne makať a uvedomovať si svoje vnútorné bolesti, môže vo svojom živote veľa zmeniť a hlavne prestať byť emocionálnym vydieračom. Pokiaľ si to však neuvedomí, bude naďalej zvaľovať vinu za svoje emócie na iných a nikam sa nepohne. Bude to zažívať znovu a znovu a znovu… kým si to neuvedomí. Bohužiaľ.

Uvedomenie a prijatie seba samého takého, aký som, so všetkými bolesťami, je začiatok cesty k vyliečeniu svojich rán.

Čo s emocionálnym vydieračom?

Keď máme vo svojom blízkom okolí emocionálneho vydierača, má nás niečo naučiť. Má nás zrejme naučiť to, o čom som písal. Uvedomiť si a prijať svoje bolesti a začať ich liečiť. Keď sa toto naučíme a začneme to riešiť, emocionálny vydierač zrejme zmizne z nášho života, alebo sa zmení tiež a môžeme sa tešiť na ďalšie životné lekcie.

Nenesieme zodpovednosť za život a uvedomenie iných a nemôžeme im pomôcť keď nechcú. Každý je v prvom rade zodpovedný za svoj život a svoje konanie a uvedomenie. Pokiaľ niekto nie je schopný uvedomiť si, že je emocionálny vydierač a svoje správanie si za každú cenu obhajuje, nemôžeme s tým nič urobiť, len zamerať sa na svoju zmenu. Keď zmeníme seba, potom sa zmení aj naša realita a emocionálny vydierač sa buď zmení tiež, alebo odíde z nášho života.

Môžeme sa tiež za emocionálneho vydierača pomodliť, aby si čo najskôr uvedomil aký je a dostal sa z toho. Úprimná motlidba dokáže divy.

Ak chceme pomôcť iným, mali by sme pomôcť v prvom rade sebe. Zapáliť v sebe svetlo, ktoré poslúži ostatným v tme.

Veľa šťastia!

Riešením problémov tam vonku nič nevyriešime

Zvaľovanie viny na ostatných a neschopnosť priznať si chybu a pozrieť sa na seba, je bežný jav u mnohých ľudí. Keď si uvedomíme, že zvaľovaním viny na iných nič nevyriešime, môžeme sa posunúť v živote kúsok ďalej. Môžeme hľadať príčinu svojich problémov v sebe.

On je hnevlivý, ona je žiarlivá, on je taký, ona je taká… ale aký som ja?! To už málokto vidí.

Vonkajšia realita je obraz nás samotných

Je to možno na začiatku ťažké pochopiť a prijať, ale všetko, čo sa nám v živote deje, si priťahujeme sami svojim nastavením vedomia a podvedomia. Vonkajšia realita je len odraz nášho vnútra. Kým budeme hľadať problémy a vinníkov vo vonkajšej realite a snažiť sa to vyriešiť tam, nevyriešime v konečnom dôsledku nič, pretože sa nám to bude vracať kým to nevyriešime v sebe. Jediné spoľahlivé riešenie je pozrieť sa úprimne do seba a zistiť čo spôsobilo to, že som si pritiahol tieto situácie a týchto ľudí do života. Keď v sebe nájdem tú príčinu, pokúsim sa ju v sebe vyriešiť a voilá – vonkajšia realita sa zmení. Buď tí ľudia odídu z môjho života, alebo sa udeje nejaká iná zmena a pritiahnem si znovu ľudí, ktorých potrebujem pre svoj rast a môžem riešiť v sebe ďalšie veci.

To je celá veda. Ľahko sa to hovorí, už ťažšie sa to uvádza do praxe, ale toto je pre mňa najúčinnejší spôsob zmeny.

Predstavme si naše vedomie a podvedomie ako projektor. Realita, ktorú vidíme, je obraz, ktorý projektor zobrazuje. Kým sa budeme snažiť zmeniť obraz, moc toho nezmeníme, však? Musíme zmeniť film, ktorý je v projektore. Vtedy sa zmení aj obraz. Musíme zmeniť samých seba ak chceme zažívať inú realitu, iný život. Je dobré sa naučiť hľadať príčinu v sebe a riešiť ju v sebe bez toho, aby sme zvaľovali vinu na ostatných. Môže sa to zdať byť ťažké a nepochopiteľné, ale praxou zistíme, že sa to dá a je to naozaj tak.

Keď zmeníme seba, zmeníme svoju realitu.

Dopraj si chvíľu na seba, aby si sa mohol ponoriť do seba a prísť na to, prečo sa všetko toto deje. Príčina je v nás. A je len a len na nás, aby sme ju vyriešili. Nikto to za nás nespraví.

Veľa šťastia.

Pozor na prehnane pozitívnych ľudí

Neviem prečo, ale mám nutkanie napísať o prehnane pozitívnych ľuďoch a mojej skúsenosti s nimi. Stretol som zopár extrémne pozitívnych ľudí, o ktorých by som nepovedal, čo z nich neskôr vylezie.

Pretvárka

Žijeme v dobe kali – v dobe hádky a pokrytectva a môžeme to vnímať v každodennom živote. Dokonca aj na sebe keď sme dostatočne k sebe úprimní.

Mal som možnosť spoznať zopár ľudí, ktorí boli vysmiati od ucha k uchu a vyzerali byť šťastní a velice pozitívni. Ale ako som neskôr zistil, šťastní a v pohode sa iba tvárili. Keď som ich spoznal bližšie, zistil som, že nie sú až tak v pohode a majú veľa nemalých problémov, ktoré sa pred ostatnými snažia zakryť svojou prehnanou pozitivitou. Na jednom človeku som to prekukol hneď, ale na ďalších mi trvalo chvíľu dlhšie kým som narazil na ich temné stránky. Tak ako sa tvárili prehnane pozitívne, tak ukrývali v sebe na druhej strane extrémnu temnotu, z ktorej išiel až mráz po chrbte.

Bolo to pre mňa prekvapujúce, pretože som nikdy predtým nič podobné nezažil. Ako môže z tak pozitívneho človeka vyliezť toľká negativita? Veľmi som sa čudoval.

Ale pochopil som.

Človek, ktorý k sebe nie je úprimný, nie je úprimný ani k ostatným a pretvaruje sa. Potom si k sebe priťahuje ľudí, ktorí sa tiež pretvarujú a neskôr zažíva nemilé prekvapenie. Pane Bože, veď ty nie si vôbec taký, ako si sa prezentoval. A zvaľujú vinu na druhých a neuvedomujú si, že sami sa prezentujú takí, akí nie sú. Skrývajú v sebe svoje temné stránky, nechcú si ich priznať a nechcú, aby vyšli najavo. Avšak skôr, či neskôr najavo vyjdu. Prirodzenosť na seba nenechá dlho čakať.

Zrkadlenie

Pochopil som, že v období kedy som spoznal ľudí v pretvárke, som bol taký istý. Sme opäť pri základnom princípe života – zrkadlení. Nechcel som si priznať svoje temné stránky (resp. som si ich nebol ani vedomý) a potláčal som ich do úzadia. A tak som potreboval stretnúť podobných ľudí, aby som si to uvedomil.

Život nám celý čas len nastavuje zrkadlo nás samotných. Všetky tie situácie a všetci ľudia, ktorých stretávame, sú len odrazom nás samotných. Pokiaľ nie sme schopní prijať tento odraz, zvaľujeme vinu na ostatných – on je taký, ona je taká, on/ona za to môže… Áno, on je taký, ona je taká, ale už si neuvedomujeme akí sme my. Ježiš to krásne vysvetľuje slovami [LK 6:41-42]:

Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ,Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,’ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.

V prvom rade si musíme priznať, že sme pokrytci. Tvárime sa, že sme lepší ako v skutočnosti sme. Keď však získame viac pokory, už sa viac nebudeme musieť pretvarovať a skrývať svoje temné stránky. Dokážeme si ich uvedomiť a pracovať s nimi. Dokážeme byť k sebe úprimní – dobre, naozaj som taký, teraz čo s tým môžem urobiť? Môžem to nejako zmeniť? Vtedy začína skutočná práca na sebe.

Viac v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia

Som to ja?

Často máme tendenciu obhajovať si svoje správanie aj keď svojim správaním ubližujeme. Napríklad keď dá niekto niekomu facku, môže povedať: “Veď si to zaslúžil!”. Áno? Za čo si to zaslúžil? Ako môžeš rozhodovať kto si čo zaslúži? Keď sa na danú situáciu pozrie niekto iný, môže povedať, že facku si nezaslúžil. Tak ako to je?

Programy

Naše reakcie na rôzne situácie nie sme my. Sú to naše programy v podvedomí, ktoré sa v daný okamih spúšťajú a reagujeme podľa nich. Keď si tieto programy neuvedomujeme, považujeme svoje správanie za normálne. Veď je normálne dať niekomu facku pretože nás rozrušil… spustil v nás program, ktorý v nás vyvolal danú emóciu a reakciu. Veď je normálne žiarliť na svojho partnera keď sa pozrie na niekoho iného… veď je normálne každú chvíľu sa hnevať a prejavovať svoj hnev krikom a bitkou…

Normálne je to len vtedy, keď si človek neuvedomuje svoje programy, ktoré toto všetko spúšťajú. Akonáhle si začne uvedomovať svoje správanie, svoje programy, môže svoje správanie zmeniť, preprogramovať sa.

Preprogramovanie

Tak nejak prirodzene som si začal uvedomovať ako sa správam a začal som pozorovať svoje reakcie na rôzne situácie a uvedomil som si, že toto nie som ja, ale akýsi program, ktorý sa v daný okamih spúšťa. Mal som veľký problém s hnevom. Dokázal som sa rozhnevať kvoli úplnej maličkosti. Začal som si to uvedomovať a pozorovať kedy sa hnevám. Pýtal som sa samého seba prečo sa vôbec hnevám a často som prišiel na to, že je to úplná blbosť. No a táto blbosť ma dokázala vytočiť do nepríčetnosti, pretože som mal v sebe program, ktorý to spúšťal. Postupom času som sa naučil s hnevom pracovať, uvedomovať si ho, pátrať po jeho príčine a vyriešiť si to v sebe. Týmto spôsobom som v sebe zmenil veľa programov, ktoré spúšťali hnev a už ma dokáže rozrušiť máločo. Ak ma niečo rozruší, môžem s tým zase na vedomej úrovni pracovať a zmeniť to v sebe.

Nemôžem zmeniť okolnosti a situácie, ale môžem zmeniť svoju reakciu.

A to je kľúčové uvedomenie.

Našu identitu, náš charakter a názory na život tvoria rôzne programy v podvedomí. Mnohé tieto programy sme zdedili od svojich predkov, alebo sme ich nevedomky nainštalovali počas života. Niektoré programy sú ako vírus a spôsobujú v našom živote iba problémy. Keď tieto programy prijímame za svoju súčasť a nechceme ich zmeniť, čudujeme sa prečo sa nám v živote dejú nepríjemnosti a ostatní sa čudujú prečo máme v sebe hnev, žiarlivosť, závisť, nenávisť a podobne.

Náš pôvodný softvér je čistý – bez akýchkoľvek vírusov. A môžeme ho opäť dostať do čistého stavu keď nainštalujeme kvalitný antivírus – keď začneme žiť vedome a používať ďalšie techniky na zlepšenie života. Môžete sa o nich dočítať v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”.

Všetok odpor, ktorý cítime k ostatným, je v nás

Máme tendenciu súdiť ľudí a zvaľovať vinu na iných – on za to môže, ona za to môže. On je taký, ona je taká… a k ľuďom, ktorí sa nám nepozdávajú, si vytvárame odpor. A tak sa naše srdcia navzájom vzdaľujú a životné cesty rozdeľujú. Zbytočne.

Odpor je vo mne

Jedno z mojich najväčších životných uvedomení bolo práve to, že keď cítim k niekomu odpor, je to vo mne a môžem to vyriešiť len ja. Márne sa budem hnevať na niekoho, že je taký, či onaký. Ak sa naučím prijať ho takého, aký je, odpor zmizne a naše srdcia sa zblížia. Ak však budem v sebe držať odpor, nedokážeme spolu vychádzať a nebudem sa cítiť dobre s človekom, ku ktorému cítim odpor.

Nedávno som napísal kamarátke, ku ktorej som cítil odpor toto:

– Ja som sa ťa naučil prijať takú, aká si a je to oveľa lepšie ako odsudzovanie.
– A preto som ťa začala mať rada… lebo vôbec som ťa rada nemala.

Tu je krásne vidieť čo sa stane, keď v sebe vyriešime svoj odpor.

Prečo vzniká odpor

Odpor vzniká z viacerých dôvodov. Častokrát nám niekto fyzicky, alebo psychicky ublíži a vytvoríme si k nemu odpor. Alebo keď niekto ublíži niekomu inému, môžeme tiež voči nemu pocítiť odpor. Alebo sa nám človek z nejakého dôvodu jednoducho nepozdáva.

Žiť v odpore nie je nič príjemné. Zväzuje to srdce a človek, ktorý cíti odpor, nedokáže cítiť lásku.

Ako zmierniť odpor

Samotné uvedomenie si, že cítim voči niekomu odpor, je prvý krok. V druhom kroku sa snažím prísť na to, prečo tento odpor vôbec cítim. Čo mi ten človek spravil? Prečo mi nevyhovuje jeho správanie? Je naozaj taký hrozný? Snažím sa ho prijať takého, aký je.

Ak voči niekomu cítim odpor, je to môj problém a ja ho môžem vyriešiť v sebe. Keď ho vyriešim, odpor zmizne a ja dokážem brať človeka takého, aký je.

Zaujimavosťou je, že nám na iných vadí to, čo máme v sebe. Ak by sme to v sebe nemali, nevadilo by nám to. Ostatní nám len nastavujú zrkadlo, aby sme sa v ňom videli. A keď v zrkadle uvidíme niečo, čo sa nám nepáči, zvaľujeme to na zrkadlo, nie na odraz v zrkadle. To je zásadný omyl.

Keď sa dokážeme úprimne pozrieť do zrkadla a prijať svoj obraz, ktorý vidíme v ostatných, môžeme tento odraz zmeniť. Zvyčajne to nebýva jednoduché a vyžaduje si to veľa vnútornej práce. Ale keď to zmeníme, príde úľava a odpor odíde. Voči ľuďom, ku ktorým sme cítili odpor, dokážeme zrazu cítiť náklonnosť. A to je úžasné! Vyžaduje si to síce veľa práce na sebe, ale výsledok stojí za to.

Práca na sebe môže byť napríklad pravidelná meditácia, prechádzky v prírode, trávenie času osamote a iné aktivity, ktoré nám dovoľujú byť sami so sebou a uvedomovať si o sebe viac. Dočítate sa o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Akonáhle aspoň trochu očistíme svoje vedomie, náš život naberie úplne iný smer akým sa doteraz uberal. Skúste to a uvidíte.

Prajem veľa šťastia!

Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám

“Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám. Neviem prečo to tak je… ako keby sa z neho stával horší človek.”

To mi napísala jedna kamarátka, ktorá tiež nemala ideálny vzťah. Je to na zamyslenie. Naozaj sa človek vo vzťahu stáva horším? Alebo len začína ukazovať svoju pravú tvár. Aha!

Vzťahy ako zrkadlo

Vzťahy fungujú ako zrkadlo. V tomto zrkadle môžeme často vidieť svoje nespracované programy, ktoré máme uložené hlboko v podvedomí a keď to nevieme prijať a spracovať, stávajú sa z nás protivy. Keď vidíme v zrkadle svoj obraz, ktorý sa nám nepáči, je prirodzené, že sme z toho zhrození a meníme svoje správanie z milého na nemilé. Len si predstavte, že by ste sa pozreli do zrkadla a uvideli svoju zohavenú tvár. To sa deje, keď sa pozeráme do zrkadla, ktoré nám nastavuje náš partner. Akurát nevidíme svoju zohavenú tvár, ale náš zohavený charakter. Nechceme sa prijať takí, akí sme, nechceme prijať svoj obraz v zrkadle a sme z toho rozrušení. To, čo vidíme v zrkadle, považujeme za partnerove nedostatky, nie za svoje.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Kto to je? Čo sa to deje? To predsa nemôžem byť ja! To on! Za všetko môže on/ona! A už začína obviňovanie, hádky, konfikty a problémy. Len kvoli tomu, že nie sme schopní prijať sa takí, akí sme a kvôli tomu ani nie sme schopní prijať partnera takého, aký je.

Pokora a sebaprijatie

Aby sme mohli prijať svoj ohavný obraz v zrkadle, potrebujeme sa naučiť pokore. Bez pokory to nejde. Pokiaľ si budeme myslieť, že za všetko môžu tí druhí a my sme v poriadku, nič tým nevyriešime. Ale ak sa na seba dokážeme úprimne a pokorne pozrieť, uvidíme svoje nedostatky, na ktorých môžeme následne začať pracovať. A keď začneme na sebe pracovať, v zrkadle budeme vidieť stále krajší a krajší obraz a ako bonus sa naše vzťahy s ostatnými napravia. To za to stojí nie?

Pamätajte, že:

“Keď svoj obraz neprijmeme a budeme zvaľovať vinu na ostatných, nič tým nevyriešime.”

Dôležitosť samoty

Aj keď sme vo vzťahu, je dôležité, aby sme si občas dopriali byť osamote so svojimi myšlienkami, aby sme mohli prehodnotiť seba a svoj život. Keď si nedoprajeme dostatok času pre seba, nebudeme mať možnosť uvedomiť si niektoré veci a napraviť ich. Budeme nevedomky robiť stále to isté a čudovať sa čo sa nášmu partnerovi stále nepáči. Márne sa nám to bude náš partner snažiť vysvetliť, zrejme to nebudeme schopní od neho prijať.

Keď si však pravidelne doprajeme chvíľku pre seba, pre náš sebarozvoj, uvedomíme si o sebe veľa a aj naše vzťahy budú oveľa kvalitnejšie. Pretože akí sme my, také máme vzťahy.

Komunikácia

V neposlednom rade musíme vo vzťahu dostatočne komunikovať, aby sme predišli domnienkam a problémom z toho vyplývajúcich. Na to, aby komunikácia prebiehala bez konfliktov, nesmieme nechať svoje ego vystrkovať rožky, ale naučiť sa byť neustále v pokore, aby sme dokázali vypočuť a pochopiť svojho partnera. Ideálne je ak sa to naučia obaja partneri. Pretože ak je čo i len jeden partner pod veľkým vplyvom ega, vzťahu to neprospieva a naopak to vzťah pomaličky, ale isto zabíja. Jedine pokora a láska môže zachrániť náš vzťah pred krachom. A naučiť sa byť neustále v pokore a láske, to chce spočiatku veľmi veľa úsilia. Ale dá sa to naučiť.

Ego

Dá sa naučiť rozlišovať kedy ego vystrkuje rožky. Ak niečo robím, alebo hovorím a necítim sa pri tom dobre, koná za mňa s veľkou pravdepodobnosťou ego. Keď za nás koná ego, dokážeme druhým veľmi ublížiť slovami aj činmi, len aby sme uspokojili seba, ale v konečnom dôsledku sa cítime mizerne a cítia sa mizerne aj tí, ktorým sme z ega ublížili.

O egu si môžete prečítať v kategórii “Ego“. Spoznávanie ega je na dlho, ale keď ho spoznáme a začneme rozlišovať kedy vystrkuje rožky a dokážeme ho ovládať, náš život sa mnohonásobne skvalitní. Väčšina problémov (ak nie všetky), ktoré v živote zažívame a vytvárame, sú práve kvoli egu.

Zhrnutie

Keď sa naučíme pracovať so svojim egom, pýchu nahradí pokora a s pokorou prichádza schopnosť a sila prijať sa takých, akí sme. Keď sa prijmeme takých akí sme, so všetkými ohavnými vlastnosťami a zvykmi, ktoré ešte v sebe máme, môžeme začať pracovať na ich zmiernení a odstránení. Keď na sebe zamakáme, skvalitníme tým život nie len sebe, ale aj všetkým okolo nás! A tak môže nastať celospoločenská zmena.

viral

Hlavným princípom je nechcieť meniť ostatných, ale chcieť v prvom rade zmeniť seba. Keď to dokážeme, budeme sa čudovať čo sa v našom živote začne diať.

Totiž akí sme, taká je naša realita. Čo vyžarujeme, to si do života aj priťahujeme. Keď pochopíme tento jednoduchý základný princíp, budeme chcieť prirodzene na sebe zamakať a zmeniť sa, aby sme žili krajší život.

nizka frekvencia

Čo vyžarujeme, to si priťahujeme:

vysoka frekvencia

Vo vzťahoch to platí dvjonásobne… Začnime si uvedomovať čo vyžarujeme, aby sme to prípadne mohli zmeniť.

Zastav sa a pozoruj

Žijeme v neustálom zhone, neustále nás z každej strany zavaľujú povinnosti a požiadavky druhých – urob toto, urob hento, choď tam, musíš toto… STOP! Skúsme sa na chvíľu zastaviť. Aspoň na pár hodín, alebo dní si dopriať pokoj a stať sa iba pozorovateľom, aby sme mohli zistiť v čom vlastne žijeme.

Neustály zhon

Neustály zhon ľudí udržiava v akomsi tranze a nedovoľuje im uvedomiť si ako vlastne žijú. A tak žijú stále rovnako a myslia si, že je to v poriadku lebo tak žijú aj ostatní.

Stop!

Stop zhonu. Stop povinnostiam. Aspoň na chvíľu. Staňme sa pozorovateľom a uvidíme to, čo sme doteraz nevideli.

Televízia

Zastaviť sa znamená tiež prestať pozerať televíziu a sledovať správy. Človek náhle zistí, že to k spokojnému životu vôbec nepotrebuje!

Zmaľované ženy

Ženy uverili, že keď budú zmaľované ako obrázok, že budú krásne. Lenže tak sa len vzďaľujú od svojej prirodzenosti a vytvárajú o sebe ilúziu pre samé seba aj pre ostatných. Niekomu sa zmaľované ženy páčia. To je v poriadku. Každý máme iný vkus. No keď žena zistí, že je krásna aj bez toho, aby bola zmaľovaná ako obrázok, vtedy bude skutočnou ženou a nie obrazom ženy, ktorý vytvorila súčasná spoločnosť.

Boj o prežitie

Ak ľudia žijú z mesiaca na mesiac, z ruky do huby, nemajú čas na seba ani na ostatných a už vôbec nie na uvažovanie nad tým, čo by mohli vo svojom živote spraviť, aby sa mali lepšie. A tak makajú a makajú ako také makaky a stále nemajú čas ani peniaze, ani uvedomenie. Je to smutné, ale je to tak. Mnohí ľudia sú uväznení v súčasnom systéme moderného otroctva. Bola im zobraná pôda, hlavný zdroj obživy a teraz musia bojovať o prežitie tým, že zarábajú peniaze, za ktoré si môžu zaplatiť strechu nad hlavou a potraviny, ktoré predtým mali z pôdy.

Samozrejme život farmárov nebol tiež jednoduchý, ale aspoň mali pôdu, ktorá im zabezpečovala obživu. Dnes keď človek nemá prácu, nemá peniaze a nemá z čoho žiť!

Ničenie prírody

Ľudia sa natoľko vzdialili od prírody, že prestali cítiť spojenie, ktoré s Matkou Zemou mali a tak jej dokážu nesmierne ubližovať a ničiť ju. Vytvárajú technológie, ktoré sa na prvý pohľad zdajú užitočné, ale v konečnom dôsledku páchajú viac škody ako úžitku.

Odpútavanie pozornosti

Existuje toľko odpútavačov pozornosti, ktoré odpútavajú našu pozornosť od našej podstaty. Televízia, hry, športové udalosti, reklamy, práca, peniaze… toto všetko odpútava našu pozornosť od samých seba a tak nie sme schopní počuť svoj vnútorný hlas, ktorý nám našepkáva čo je pre nás správne a čo nie. A tak sa mnohí ľudia uberajú cestou, na ktorej ubližujú sebe aj ostatným. Nevedomky. Hlboká nevedomosť spôsobuje utrpenie. Akonáhle sa z nevedomosti vymaníme, začneme počúvať svoj vnútorný hlas, svoje cítenie a dostaneme seba aj svoj život do harmónie. Z nevedomosti sa určite nedostaneme tak, že budeme sledovať šport, politiku, telenovely, či iné odpútavače pozornosti. Samozrejme niektoré filmy, alebo seriály a tiež knihy nám môžu poskytnúť akési vodítko, že niečo v našom živote nie je v poriadku. A je už len na nás ako s týmto vodítkom naložíme. Či budeme zisťovať viac, alebo budeme žiť naďalej v “sladkej” nevedomosti.

Život pozorovateľa

Keď sa staneme pozorovateľom, zrazu uvidíme toľko toho, čo sme predtým nevideli. A zrazu môžeme na základe toho, čo vidíme meniť svoj život. Kým sme však uväznení v systéme, ktorý zámerne ľudí udržiava v nevedomosti, sme len otrokmi systému, kolečko v stroji. Systém potrebuje otrokov, aby mohol fungovať. Čoraz viac ľudí cíti, že sú otrokmi a chcú to zmeniť. Toto uvedomenie je potrebné, aby ľudia mohli niečo vo svojom živote zmeniť. Čo to je a ako to spraviť, na to už musí prísť každý sám, pretože každý má trochu inú cestu. V článku “Spôsoby pre očistenie vedomia” môžete nájsť inšpiráciu.

Prajem si, aby sa čoraz viac ľudí stalo pozorovateľmi a uvideli to šialenstvo, v ktorom žijeme.

tv svet nie je nebezpecny kto chce zmenu banking it is media vola-ludu-velky viral unity earth

Najväčšia chyba v mojom živote

Donedávna som nevedel aká bola moja najväčšia chyba v živote kým som ju nespravil. Bola to chyba, ktorej sa mnohí ľudia nevedomky dopúšťajú a potom sa čudujú prečo sú v živote nešťastní. A nešťastný som bol po tejto chybe aj ja.

Počúvnuť rozum namiesto srdca

Najväčšia chyba, ktorú som vo svojom živote spravil, bola tá, že som začal počúvať rozum namiesto srdca a riadiť sa tým, čo mi hovoril rozum. Cítil som, že určité veci nemám robiť, ale rozum sa ma snažil presvedčiť, že mám do toho ísť, že to bude v pohode. V pohode to nebolo a trpel som ako pes. Vôbec som nebol šťastný kým som dával na rady rozumu a navyše som svojou nespokojnosťou spôsoboval nepríjemnosti aj svojim blízkym.

Aj keď som vedel aké dôležité je počúvať svoje pocity, rozum ma aj tak presvedčil ísť proti tomu, čo cítim. Intuitívne som cítil, že to nedopadne dobre a dopadlo to presne tak, ako som cítil, nie tak, ako mi to hovoril rozum.

Keď sa na to spätne pozerám, vidím, že mnohí ľudia sú v rovnakej situácii. Trpia, pretože idú sami proti sebe, proti svojmu cíteniu a veria svojmu rozumu, že bude dobre. Ale dobre nie je. Je to ešte horšie. Sú vo vzťahoch, v ktorých nechcú byť. Robia prácu, ktorú nechcú robiť. Žijú na mieste, kde nechcú žiť. Ale rozum si vždy nájde presvedčivé argumenty prečo by mali robiť to, či ono. A tak len trpia a sú nešťastní.

Kým nasledujeme rozum namiesto svojho cítenia, budeme len trpieť. Bude to horšie a horšie, kým sa nenaučíme počúvať svoje cítenie a už viac nekonať proti tomu, čo cítime.

Častokrát sa naše cítenie vymyká akejkoľvek logike, ale to je v poriadku.

Radšej ísť proti logike a byť šťastný ako ísť proti svojmu cíteniu a byť nešťastný.

Návrat k cíteniu (intuícii)

Momentálne som sa navrátil ku svojmu cíteniu a pomaly sa mi začína zlepšovať život. Keď som sa riadil rozumom a nepočúval svoje cítenie, zažíval som peklo. Mnohí ľudia si na toto peklo zvykli a považujú to za normálne. No pre mňa je normálne počúvať svoje cítenie a byť tak šťastný. Aj keď rozum a všetci tí nešťastní ľudia, ktorí sa riadia rozumom hovoria, že to nemám robiť.

A čo vy? Ste v živote šťastní? Počúvate svoje cítenie? Alebo idete proti nemu a trpíte? Už viete čo máte robiť, tak do toho! Spočiatku býva ťažké začať sa riadiť tým, čo cítime, ale postupným tréningom to ide ľahšie a ľahšie. A náš život je zrazu lepší a lepší až sa nám môže zdať, že sa dejú zázraky.

Keď sa budeme riadiť svojim cítením, zrazu sa nám zlepšia vzťahy, začneme byť spokojnejší, začne sa nám dariť, začneme robiť to, čo nás napĺňa a budeme naplnení šťastím a láskou.

Ak však pôjdeme proti svojmu cíteniu, náš život bude jedna veľká katastrofa. Mnohí s tým už majú skúsenosť. Mnohí v živote trpia a sú nešťastní. A to len preto, lebo počúvajú svoj rozum, alebo rozum niekoho iného namiesto svojho cítenia (intuície).

Skúste sa viac riadiť tým, čo cítite a uvidíte ako sa Vám zmení život!

Veľa šťastia!

Ako v živote dosiahnuť to, čo chcem

Výhovorky a nariekanie sú typické pre Slovákov. Veľa Slovákov plače, že málo zarábajú, že žijú od výplaty k výplate atď. No už málokto si uvedomí, že výhovorky a nárek nikam nevedú.

Odovzdávanie moci

Prečo ľudia žijú v nedostatku? Jednoducho preto, že svoju moc odovzdávajú iným – zamestnávateľom, lekárom, policajtom, vojakom, štátu… veď oni sa o nás postarajú. Zamestnávateľ nám dá prácu, lekári nás vyliečia, policajti a vojaci nás ochránia a štát sľubuje akési sociálne istoty. Ak odovzdávame svoju moc niekomu inému, nečudujme sa, že sa stávame bezmocnými, chudobnými a chorými. Ak sa chceme stať opäť mocnými, potrebujeme prestať odovzdávať moc iným. Inými slovami prestať sa vyhovárať na ostatných a spoliehať sa, že oni za nás vyriešia všetko. Ak sa chce človek stať opäť mocným, musí vziať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk a s tým aj zodpovednosť za svoje zlyhanie. Je to veľká zodpovednosť, ktorá ale môže priniesť oveľa viac ovocia ako odovzdávanie moci a zodpovednosti niekomu inému.

Čo chceš?

Chceš pracovať za minimálnu mzdu, alebo sa naučiť niečo viac, čo by sa dalo speňažiť? Napríklad programovať, obchodovať, robiť grafiku, fotiť, natáčať a strihať videá, maľovať, vytvárať niečo hodnotné, za čo by ľudia boli ochotní zaplatiť…

Ak chce niekto pracovať za 350€, tak bude. Ak chce niekto zarábať 1500€, tak si nájde spôsob, akým to dosiahne. Je to o našom nastavení, nie o systéme “tam vonku”.

Každý z nás vie a cíti čo má robiť a ako to dosiahne. Nikto mi nemôže hovoriť čo mám robiť. Sám to musím tak cítiť. Niekto chce byť lekár, niekto spisovateľ, niekto maliar, niekto programátor. Každý chce niečo iné a môže to dosiahnuť ak sa bude o to usilovať.

Ak niekto náhodou nevie čo má robiť, možno sa ešte ani sám seba nespýtal: “Čo by ma bavilo robiť?” Ja som tiež nevedel. Ale pýtal som sa samého seba túto otázku dokola niekoľko týždňov a prišiel som na to. A stále sa pýtam samého seba čo mám robiť, keď sa dostanem do situácie, v ktorej som nespokojný. A odpoveď vždy príde. Je to len o tom utíšiť sa a počúvať svoj vnútorný hlas. Nie je to ťažké. Každý sa dokáže stíšiť a počúvať.

Veríš tomu?

To hlavné, čo nás delí od nášho cieľa, je naša viera. Ak je viera dostatočne silná, nevzdáme sa kým nedosiahneme svoj cieľ. Ak je však naša viera slabá, vzdáme sa pri prvom neúspechu.

Myslíte si, že úspešní ľudia sa vzdávali pri prvom neúspechu? Asi by teraz neboli úspešní, však? Úspech býva často popretkávaný mnohými zlyhaniami a sklamaniami. Ide o to nenechať sa odradiť neúspechom, ale využiť ho vo svoj prospech. Poučiť sa a ísť ďalej.

Mnohí ľudia nariekajú: “Mne to nejde”, “Ja to neviem”, “To sa nedá” atď. Aké majú nastavenie mysle, tak aj dopadnú. Nepôjde im to, nebudú to vedieť a nebude sa im to dať urobiť. Pretože tomu veria. Ak by zmenili myslenie a začali by veriť, že to pôjde a že sa to naučia, tak s veľkou pravdepodobnosťou uspejú.

Úspech je z veľkej časti hlavne o nastavení mysle. Ak máme dostatočne silnú vieru a odhodlanosť, dosiahneme svoj cieľ.

Tréning mysle

Dá sa naučiť vytrénovať svoju myseľ k pozitívnemu mysleniu. Ale je to proces, ktorý môže trvať niekoľko mesiacov, ba až rokov. O to ťažšie to je, pokiaľ sme vyrastali v prostredí, v ktorom prevládalo negatívne myslenie: “To sa nedá”, “To neviem”, “Nejde mi to”, “To nikdy nedosiahnem/nedosiahneš”. Ale dá sa naučiť pozitívne myslieť, hlavne keď máme silnú túžbu vo svojom živote niečo zmeniť k lepšiemu. Negatívne myslenie nám k tomu nepomôže. Je to len prekážka. Táto túžba zmeniť veci k lepšiemu nás donúti naučiť sa pozitívne myslieť.

Ako? To už nechám na každom z vás. Každému vyhovuje niečo iné a každý má inú cestu. Môžem vám dať len inšpiráciu čo pomohlo mne:

Meditácia, čítanie kníh a pozeranie videí o sebarozvoji, prechádzky v prírode (naboso a osamote), dlhodobý pobyt v prírode, samota ako taká, cestovanie, stopovanie, vyhľadávanie spoločnosti pozitívnych ľudí a zdržiavanie sa v ich spoločnosti atď.

Kým som aspoň trochu pretvoril svoje negatívne myslenie na pozitívne, trvalo to možno rok, dva. Ale stálo to za to. V podstate sa ešte stále učím myslieť pozitívne, ešte ani z ďaleka nie som majster v pozitívnom myslení. Ale je to oveľa lepšie ako pred niekoľkými rokmi.

Dosahovanie cieľov

Ak by som si myslel: “Nikdy sa nenaučím programovať”, tak by som sa to naozaj nikdy nenaučil. Ak by som myslel akokoľvek negatívne, nepomohlo by mi to vôbec nijak. Keď si človek uvedomí nezmyselnosť negatívneho myslenia, začne hľadať spôsoby ako sa môže naučiť svoju myseľ zbaviť negatívnych myšlienok a pretvoriť ich na pozitívne:

“Áno, jedného dňa sa naučím programovať. Teraz mi to možno až tak dobre nejde ako by som chcel, ale keď vydržím, naučím sa to.”

Stanoviť si svoj cieľ, veriť, že to dosiahnem a nevzdávať sa pri neúspechoch. To je recept ako dosiahnuť v podstate akýkoľvek cieľ vo svojom živote.

Pred stanovením cieľa sa ešte uistite, že to naozaj chcete, aby ste sa nehnali za niečim, čo môžete neskôr ľutovať. Napríklad chcem byť naozaj slávny a známy po celom svete a nemať tak ani trochu súkromia?

Tak čo? Už vieš, čo naozaj chceš? Tak do toho!

Prajem veľa šťastia!