Archívy kategórie: Osobný rozvoj

Som to ja?

Často máme tendenciu obhajovať si svoje správanie aj keď svojim správaním ubližujeme. Napríklad keď dá niekto niekomu facku, môže povedať: “Veď si to zaslúžil!”. Áno? Za čo si to zaslúžil? Ako môžeš rozhodovať kto si čo zaslúži? Keď sa na danú situáciu pozrie niekto iný, môže povedať, že facku si nezaslúžil. Tak ako to je?

Programy

Naše reakcie na rôzne situácie nie sme my. Sú to naše programy v podvedomí, ktoré sa v daný okamih spúšťajú a reagujeme podľa nich. Keď si tieto programy neuvedomujeme, považujeme svoje správanie za normálne. Veď je normálne dať niekomu facku pretože nás rozrušil… spustil v nás program, ktorý v nás vyvolal danú emóciu a reakciu. Veď je normálne žiarliť na svojho partnera keď sa pozrie na niekoho iného… veď je normálne každú chvíľu sa hnevať a prejavovať svoj hnev krikom a bitkou…

Normálne je to len vtedy, keď si človek neuvedomuje svoje programy, ktoré toto všetko spúšťajú. Akonáhle si začne uvedomovať svoje správanie, svoje programy, môže svoje správanie zmeniť, preprogramovať sa.

Preprogramovanie

Tak nejak prirodzene som si začal uvedomovať ako sa správam a začal som pozorovať svoje reakcie na rôzne situácie a uvedomil som si, že toto nie som ja, ale akýsi program, ktorý sa v daný okamih spúšťa. Mal som veľký problém s hnevom. Dokázal som sa rozhnevať kvoli úplnej maličkosti. Začal som si to uvedomovať a pozorovať kedy sa hnevám. Pýtal som sa samého seba prečo sa vôbec hnevám a často som prišiel na to, že je to úplná blbosť. No a táto blbosť ma dokázala vytočiť do nepríčetnosti, pretože som mal v sebe program, ktorý to spúšťal. Postupom času som sa naučil s hnevom pracovať, uvedomovať si ho, pátrať po jeho príčine a vyriešiť si to v sebe. Týmto spôsobom som v sebe zmenil veľa programov, ktoré spúšťali hnev a už ma dokáže rozrušiť máločo. Ak ma niečo rozruší, môžem s tým zase na vedomej úrovni pracovať a zmeniť to v sebe.

Nemôžem zmeniť okolnosti a situácie, ale môžem zmeniť svoju reakciu.

A to je kľúčové uvedomenie.

Našu identitu, náš charakter a názory na život tvoria rôzne programy v podvedomí. Mnohé tieto programy sme zdedili od svojich predkov, alebo sme ich nevedomky nainštalovali počas života. Niektoré programy sú ako vírus a spôsobujú v našom živote iba problémy. Keď tieto programy prijímame za svoju súčasť a nechceme ich zmeniť, čudujeme sa prečo sa nám v živote dejú nepríjemnosti a ostatní sa čudujú prečo máme v sebe hnev, žiarlivosť, závisť, nenávisť a podobne.

Náš pôvodný softvér je čistý – bez akýchkoľvek vírusov. A môžeme ho opäť dostať do čistého stavu keď nainštalujeme kvalitný antivírus – keď začneme žiť vedome a používať ďalšie techniky na zlepšenie života. Môžete sa o nich dočítať v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”.

Všetok odpor, ktorý cítime k ostatným, je v nás

Máme tendenciu súdiť ľudí a zvaľovať vinu na iných – on za to môže, ona za to môže. On je taký, ona je taká… a k ľuďom, ktorí sa nám nepozdávajú, si vytvárame odpor. A tak sa naše srdcia navzájom vzdaľujú a životné cesty rozdeľujú. Zbytočne.

Odpor je vo mne

Jedno z mojich najväčších životných uvedomení bolo práve to, že keď cítim k niekomu odpor, je to vo mne a môžem to vyriešiť len ja. Márne sa budem hnevať na niekoho, že je taký, či onaký. Ak sa naučím prijať ho takého, aký je, odpor zmizne a naše srdcia sa zblížia. Ak však budem v sebe držať odpor, nedokážeme spolu vychádzať a nebudem sa cítiť dobre s človekom, ku ktorému cítim odpor.

Nedávno som napísal kamarátke, ku ktorej som cítil odpor toto:

– Ja som sa ťa naučil prijať takú, aká si a je to oveľa lepšie ako odsudzovanie.
– A preto som ťa začala mať rada… lebo vôbec som ťa rada nemala.

Tu je krásne vidieť čo sa stane, keď v sebe vyriešime svoj odpor.

Prečo vzniká odpor

Odpor vzniká z viacerých dôvodov. Častokrát nám niekto fyzicky, alebo psychicky ublíži a vytvoríme si k nemu odpor. Alebo keď niekto ublíži niekomu inému, môžeme tiež voči nemu pocítiť odpor. Alebo sa nám človek z nejakého dôvodu jednoducho nepozdáva.

Žiť v odpore nie je nič príjemné. Zväzuje to srdce a človek, ktorý cíti odpor, nedokáže cítiť lásku.

Ako zmierniť odpor

Samotné uvedomenie si, že cítim voči niekomu odpor, je prvý krok. V druhom kroku sa snažím prísť na to, prečo tento odpor vôbec cítim. Čo mi ten človek spravil? Prečo mi nevyhovuje jeho správanie? Je naozaj taký hrozný? Snažím sa ho prijať takého, aký je.

Ak voči niekomu cítim odpor, je to môj problém a ja ho môžem vyriešiť v sebe. Keď ho vyriešim, odpor zmizne a ja dokážem brať človeka takého, aký je.

Zaujimavosťou je, že nám na iných vadí to, čo máme v sebe. Ak by sme to v sebe nemali, nevadilo by nám to. Ostatní nám len nastavujú zrkadlo, aby sme sa v ňom videli. A keď v zrkadle uvidíme niečo, čo sa nám nepáči, zvaľujeme to na zrkadlo, nie na odraz v zrkadle. To je zásadný omyl.

Keď sa dokážeme úprimne pozrieť do zrkadla a prijať svoj obraz, ktorý vidíme v ostatných, môžeme tento odraz zmeniť. Zvyčajne to nebýva jednoduché a vyžaduje si to veľa vnútornej práce. Ale keď to zmeníme, príde úľava a odpor odíde. Voči ľuďom, ku ktorým sme cítili odpor, dokážeme zrazu cítiť náklonnosť. A to je úžasné! Vyžaduje si to síce veľa práce na sebe, ale výsledok stojí za to.

Práca na sebe môže byť napríklad pravidelná meditácia, prechádzky v prírode, trávenie času osamote a iné aktivity, ktoré nám dovoľujú byť sami so sebou a uvedomovať si o sebe viac. Dočítate sa o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Akonáhle aspoň trochu očistíme svoje vedomie, náš život naberie úplne iný smer akým sa doteraz uberal. Skúste to a uvidíte.

Prajem veľa šťastia!

Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám

“Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám. Neviem prečo to tak je… ako keby sa z neho stával horší človek.”

To mi napísala jedna kamarátka, ktorá tiež nemala ideálny vzťah. Je to na zamyslenie. Naozaj sa človek vo vzťahu stáva horším? Alebo len začína ukazovať svoju pravú tvár. Aha!

Vzťahy ako zrkadlo

Vzťahy fungujú ako zrkadlo. V tomto zrkadle môžeme často vidieť svoje nespracované programy, ktoré máme uložené hlboko v podvedomí a keď to nevieme prijať a spracovať, stávajú sa z nás protivy. Keď vidíme v zrkadle svoj obraz, ktorý sa nám nepáči, je prirodzené, že sme z toho zhrození a meníme svoje správanie z milého na nemilé. Len si predstavte, že by ste sa pozreli do zrkadla a uvideli svoju zohavenú tvár. To sa deje, keď sa pozeráme do zrkadla, ktoré nám nastavuje náš partner. Akurát nevidíme svoju zohavenú tvár, ale náš zohavený charakter. Nechceme sa prijať takí, akí sme, nechceme prijať svoj obraz v zrkadle a sme z toho rozrušení. To, čo vidíme v zrkadle, považujeme za partnerove nedostatky, nie za svoje.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Kto to je? Čo sa to deje? To predsa nemôžem byť ja! To on! Za všetko môže on/ona! A už začína obviňovanie, hádky, konfikty a problémy. Len kvoli tomu, že nie sme schopní prijať sa takí, akí sme a kvôli tomu ani nie sme schopní prijať partnera takého, aký je.

Pokora a sebaprijatie

Aby sme mohli prijať svoj ohavný obraz v zrkadle, potrebujeme sa naučiť pokore. Bez pokory to nejde. Pokiaľ si budeme myslieť, že za všetko môžu tí druhí a my sme v poriadku, nič tým nevyriešime. Ale ak sa na seba dokážeme úprimne a pokorne pozrieť, uvidíme svoje nedostatky, na ktorých môžeme následne začať pracovať. A keď začneme na sebe pracovať, v zrkadle budeme vidieť stále krajší a krajší obraz a ako bonus sa naše vzťahy s ostatnými napravia. To za to stojí nie?

Pamätajte, že:

“Keď svoj obraz neprijmeme a budeme zvaľovať vinu na ostatných, nič tým nevyriešime.”

Dôležitosť samoty

Aj keď sme vo vzťahu, je dôležité, aby sme si občas dopriali byť osamote so svojimi myšlienkami, aby sme mohli prehodnotiť seba a svoj život. Keď si nedoprajeme dostatok času pre seba, nebudeme mať možnosť uvedomiť si niektoré veci a napraviť ich. Budeme nevedomky robiť stále to isté a čudovať sa čo sa nášmu partnerovi stále nepáči. Márne sa nám to bude náš partner snažiť vysvetliť, zrejme to nebudeme schopní od neho prijať.

Keď si však pravidelne doprajeme chvíľku pre seba, pre náš sebarozvoj, uvedomíme si o sebe veľa a aj naše vzťahy budú oveľa kvalitnejšie. Pretože akí sme my, také máme vzťahy.

Komunikácia

V neposlednom rade musíme vo vzťahu dostatočne komunikovať, aby sme predišli domnienkam a problémom z toho vyplývajúcich. Na to, aby komunikácia prebiehala bez konfliktov, nesmieme nechať svoje ego vystrkovať rožky, ale naučiť sa byť neustále v pokore, aby sme dokázali vypočuť a pochopiť svojho partnera. Ideálne je ak sa to naučia obaja partneri. Pretože ak je čo i len jeden partner pod veľkým vplyvom ega, vzťahu to neprospieva a naopak to vzťah pomaličky, ale isto zabíja. Jedine pokora a láska môže zachrániť náš vzťah pred krachom. A naučiť sa byť neustále v pokore a láske, to chce spočiatku veľmi veľa úsilia. Ale dá sa to naučiť.

Ego

Dá sa naučiť rozlišovať kedy ego vystrkuje rožky. Ak niečo robím, alebo hovorím a necítim sa pri tom dobre, koná za mňa s veľkou pravdepodobnosťou ego. Keď za nás koná ego, dokážeme druhým veľmi ublížiť slovami aj činmi, len aby sme uspokojili seba, ale v konečnom dôsledku sa cítime mizerne a cítia sa mizerne aj tí, ktorým sme z ega ublížili.

O egu si môžete prečítať v kategórii “Ego“. Spoznávanie ega je na dlho, ale keď ho spoznáme a začneme rozlišovať kedy vystrkuje rožky a dokážeme ho ovládať, náš život sa mnohonásobne skvalitní. Väčšina problémov (ak nie všetky), ktoré v živote zažívame a vytvárame, sú práve kvoli egu.

Zhrnutie

Keď sa naučíme pracovať so svojim egom, pýchu nahradí pokora a s pokorou prichádza schopnosť a sila prijať sa takých, akí sme. Keď sa prijmeme takých akí sme, so všetkými ohavnými vlastnosťami a zvykmi, ktoré ešte v sebe máme, môžeme začať pracovať na ich zmiernení a odstránení. Keď na sebe zamakáme, skvalitníme tým život nie len sebe, ale aj všetkým okolo nás! A tak môže nastať celospoločenská zmena.

viral

Hlavným princípom je nechcieť meniť ostatných, ale chcieť v prvom rade zmeniť seba. Keď to dokážeme, budeme sa čudovať čo sa v našom živote začne diať.

Totiž akí sme, taká je naša realita. Čo vyžarujeme, to si do života aj priťahujeme. Keď pochopíme tento jednoduchý základný princíp, budeme chcieť prirodzene na sebe zamakať a zmeniť sa, aby sme žili krajší život.

nizka frekvencia

Čo vyžarujeme, to si priťahujeme:

vysoka frekvencia

Vo vzťahoch to platí dvjonásobne… Začnime si uvedomovať čo vyžarujeme, aby sme to prípadne mohli zmeniť.

Zastav sa a pozoruj

Žijeme v neustálom zhone, neustále nás z každej strany zavaľujú povinnosti a požiadavky druhých – urob toto, urob hento, choď tam, musíš toto… STOP! Skúsme sa na chvíľu zastaviť. Aspoň na pár hodín, alebo dní si dopriať pokoj a stať sa iba pozorovateľom, aby sme mohli zistiť v čom vlastne žijeme.

Neustály zhon

Neustály zhon ľudí udržiava v akomsi tranze a nedovoľuje im uvedomiť si ako vlastne žijú. A tak žijú stále rovnako a myslia si, že je to v poriadku lebo tak žijú aj ostatní.

Stop!

Stop zhonu. Stop povinnostiam. Aspoň na chvíľu. Staňme sa pozorovateľom a uvidíme to, čo sme doteraz nevideli.

Televízia

Zastaviť sa znamená tiež prestať pozerať televíziu a sledovať správy. Človek náhle zistí, že to k spokojnému životu vôbec nepotrebuje!

Zmaľované ženy

Ženy uverili, že keď budú zmaľované ako obrázok, že budú krásne. Lenže tak sa len vzďaľujú od svojej prirodzenosti a vytvárajú o sebe ilúziu pre samé seba aj pre ostatných. Niekomu sa zmaľované ženy páčia. To je v poriadku. Každý máme iný vkus. No keď žena zistí, že je krásna aj bez toho, aby bola zmaľovaná ako obrázok, vtedy bude skutočnou ženou a nie obrazom ženy, ktorý vytvorila súčasná spoločnosť.

Boj o prežitie

Ak ľudia žijú z mesiaca na mesiac, z ruky do huby, nemajú čas na seba ani na ostatných a už vôbec nie na uvažovanie nad tým, čo by mohli vo svojom živote spraviť, aby sa mali lepšie. A tak makajú a makajú ako také makaky a stále nemajú čas ani peniaze, ani uvedomenie. Je to smutné, ale je to tak. Mnohí ľudia sú uväznení v súčasnom systéme moderného otroctva. Bola im zobraná pôda, hlavný zdroj obživy a teraz musia bojovať o prežitie tým, že zarábajú peniaze, za ktoré si môžu zaplatiť strechu nad hlavou a potraviny, ktoré predtým mali z pôdy.

Samozrejme život farmárov nebol tiež jednoduchý, ale aspoň mali pôdu, ktorá im zabezpečovala obživu. Dnes keď človek nemá prácu, nemá peniaze a nemá z čoho žiť!

Ničenie prírody

Ľudia sa natoľko vzdialili od prírody, že prestali cítiť spojenie, ktoré s Matkou Zemou mali a tak jej dokážu nesmierne ubližovať a ničiť ju. Vytvárajú technológie, ktoré sa na prvý pohľad zdajú užitočné, ale v konečnom dôsledku páchajú viac škody ako úžitku.

Odpútavanie pozornosti

Existuje toľko odpútavačov pozornosti, ktoré odpútavajú našu pozornosť od našej podstaty. Televízia, hry, športové udalosti, reklamy, práca, peniaze… toto všetko odpútava našu pozornosť od samých seba a tak nie sme schopní počuť svoj vnútorný hlas, ktorý nám našepkáva čo je pre nás správne a čo nie. A tak sa mnohí ľudia uberajú cestou, na ktorej ubližujú sebe aj ostatným. Nevedomky. Hlboká nevedomosť spôsobuje utrpenie. Akonáhle sa z nevedomosti vymaníme, začneme počúvať svoj vnútorný hlas, svoje cítenie a dostaneme seba aj svoj život do harmónie. Z nevedomosti sa určite nedostaneme tak, že budeme sledovať šport, politiku, telenovely, či iné odpútavače pozornosti. Samozrejme niektoré filmy, alebo seriály a tiež knihy nám môžu poskytnúť akési vodítko, že niečo v našom živote nie je v poriadku. A je už len na nás ako s týmto vodítkom naložíme. Či budeme zisťovať viac, alebo budeme žiť naďalej v “sladkej” nevedomosti.

Život pozorovateľa

Keď sa staneme pozorovateľom, zrazu uvidíme toľko toho, čo sme predtým nevideli. A zrazu môžeme na základe toho, čo vidíme meniť svoj život. Kým sme však uväznení v systéme, ktorý zámerne ľudí udržiava v nevedomosti, sme len otrokmi systému, kolečko v stroji. Systém potrebuje otrokov, aby mohol fungovať. Čoraz viac ľudí cíti, že sú otrokmi a chcú to zmeniť. Toto uvedomenie je potrebné, aby ľudia mohli niečo vo svojom živote zmeniť. Čo to je a ako to spraviť, na to už musí prísť každý sám, pretože každý má trochu inú cestu. V článku “Spôsoby pre očistenie vedomia” môžete nájsť inšpiráciu.

Prajem si, aby sa čoraz viac ľudí stalo pozorovateľmi a uvideli to šialenstvo, v ktorom žijeme.

tv svet nie je nebezpecny kto chce zmenu banking it is media vola-ludu-velky viral unity earth

Najväčšia chyba v mojom živote

Donedávna som nevedel aká bola moja najväčšia chyba v živote kým som ju nespravil. Bola to chyba, ktorej sa mnohí ľudia nevedomky dopúšťajú a potom sa čudujú prečo sú v živote nešťastní. A nešťastný som bol po tejto chybe aj ja.

Počúvnuť rozum namiesto srdca

Najväčšia chyba, ktorú som vo svojom živote spravil, bola tá, že som začal počúvať rozum namiesto srdca a riadiť sa tým, čo mi hovoril rozum. Cítil som, že určité veci nemám robiť, ale rozum sa ma snažil presvedčiť, že mám do toho ísť, že to bude v pohode. V pohode to nebolo a trpel som ako pes. Vôbec som nebol šťastný kým som dával na rady rozumu a navyše som svojou nespokojnosťou spôsoboval nepríjemnosti aj svojim blízkym.

Aj keď som vedel aké dôležité je počúvať svoje pocity, rozum ma aj tak presvedčil ísť proti tomu, čo cítim. Intuitívne som cítil, že to nedopadne dobre a dopadlo to presne tak, ako som cítil, nie tak, ako mi to hovoril rozum.

Keď sa na to spätne pozerám, vidím, že mnohí ľudia sú v rovnakej situácii. Trpia, pretože idú sami proti sebe, proti svojmu cíteniu a veria svojmu rozumu, že bude dobre. Ale dobre nie je. Je to ešte horšie. Sú vo vzťahoch, v ktorých nechcú byť. Robia prácu, ktorú nechcú robiť. Žijú na mieste, kde nechcú žiť. Ale rozum si vždy nájde presvedčivé argumenty prečo by mali robiť to, či ono. A tak len trpia a sú nešťastní.

Kým nasledujeme rozum namiesto svojho cítenia, budeme len trpieť. Bude to horšie a horšie, kým sa nenaučíme počúvať svoje cítenie a už viac nekonať proti tomu, čo cítime.

Častokrát sa naše cítenie vymyká akejkoľvek logike, ale to je v poriadku.

Radšej ísť proti logike a byť šťastný ako ísť proti svojmu cíteniu a byť nešťastný.

Návrat k cíteniu (intuícii)

Momentálne som sa navrátil ku svojmu cíteniu a pomaly sa mi začína zlepšovať život. Keď som sa riadil rozumom a nepočúval svoje cítenie, zažíval som peklo. Mnohí ľudia si na toto peklo zvykli a považujú to za normálne. No pre mňa je normálne počúvať svoje cítenie a byť tak šťastný. Aj keď rozum a všetci tí nešťastní ľudia, ktorí sa riadia rozumom hovoria, že to nemám robiť.

A čo vy? Ste v živote šťastní? Počúvate svoje cítenie? Alebo idete proti nemu a trpíte? Už viete čo máte robiť, tak do toho! Spočiatku býva ťažké začať sa riadiť tým, čo cítime, ale postupným tréningom to ide ľahšie a ľahšie. A náš život je zrazu lepší a lepší až sa nám môže zdať, že sa dejú zázraky.

Keď sa budeme riadiť svojim cítením, zrazu sa nám zlepšia vzťahy, začneme byť spokojnejší, začne sa nám dariť, začneme robiť to, čo nás napĺňa a budeme naplnení šťastím a láskou.

Ak však pôjdeme proti svojmu cíteniu, náš život bude jedna veľká katastrofa. Mnohí s tým už majú skúsenosť. Mnohí v živote trpia a sú nešťastní. A to len preto, lebo počúvajú svoj rozum, alebo rozum niekoho iného namiesto svojho cítenia (intuície).

Skúste sa viac riadiť tým, čo cítite a uvidíte ako sa Vám zmení život!

Veľa šťastia!

Ako v živote dosiahnuť to, čo chcem

Výhovorky a nariekanie sú typické pre Slovákov. Veľa Slovákov plače, že málo zarábajú, že žijú od výplaty k výplate atď. No už málokto si uvedomí, že výhovorky a nárek nikam nevedú.

Odovzdávanie moci

Prečo ľudia žijú v nedostatku? Jednoducho preto, že svoju moc odovzdávajú iným – zamestnávateľom, lekárom, policajtom, vojakom, štátu… veď oni sa o nás postarajú. Zamestnávateľ nám dá prácu, lekári nás vyliečia, policajti a vojaci nás ochránia a štát sľubuje akési sociálne istoty. Ak odovzdávame svoju moc niekomu inému, nečudujme sa, že sa stávame bezmocnými, chudobnými a chorými. Ak sa chceme stať opäť mocnými, potrebujeme prestať odovzdávať moc iným. Inými slovami prestať sa vyhovárať na ostatných a spoliehať sa, že oni za nás vyriešia všetko. Ak sa chce človek stať opäť mocným, musí vziať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk a s tým aj zodpovednosť za svoje zlyhanie. Je to veľká zodpovednosť, ktorá ale môže priniesť oveľa viac ovocia ako odovzdávanie moci a zodpovednosti niekomu inému.

Čo chceš?

Chceš pracovať za minimálnu mzdu, alebo sa naučiť niečo viac, čo by sa dalo speňažiť? Napríklad programovať, obchodovať, robiť grafiku, fotiť, natáčať a strihať videá, maľovať, vytvárať niečo hodnotné, za čo by ľudia boli ochotní zaplatiť…

Ak chce niekto pracovať za 350€, tak bude. Ak chce niekto zarábať 1500€, tak si nájde spôsob, akým to dosiahne. Je to o našom nastavení, nie o systéme “tam vonku”.

Každý z nás vie a cíti čo má robiť a ako to dosiahne. Nikto mi nemôže hovoriť čo mám robiť. Sám to musím tak cítiť. Niekto chce byť lekár, niekto spisovateľ, niekto maliar, niekto programátor. Každý chce niečo iné a môže to dosiahnuť ak sa bude o to usilovať.

Ak niekto náhodou nevie čo má robiť, možno sa ešte ani sám seba nespýtal: “Čo by ma bavilo robiť?” Ja som tiež nevedel. Ale pýtal som sa samého seba túto otázku dokola niekoľko týždňov a prišiel som na to. A stále sa pýtam samého seba čo mám robiť, keď sa dostanem do situácie, v ktorej som nespokojný. A odpoveď vždy príde. Je to len o tom utíšiť sa a počúvať svoj vnútorný hlas. Nie je to ťažké. Každý sa dokáže stíšiť a počúvať.

Veríš tomu?

To hlavné, čo nás delí od nášho cieľa, je naša viera. Ak je viera dostatočne silná, nevzdáme sa kým nedosiahneme svoj cieľ. Ak je však naša viera slabá, vzdáme sa pri prvom neúspechu.

Myslíte si, že úspešní ľudia sa vzdávali pri prvom neúspechu? Asi by teraz neboli úspešní, však? Úspech býva často popretkávaný mnohými zlyhaniami a sklamaniami. Ide o to nenechať sa odradiť neúspechom, ale využiť ho vo svoj prospech. Poučiť sa a ísť ďalej.

Mnohí ľudia nariekajú: “Mne to nejde”, “Ja to neviem”, “To sa nedá” atď. Aké majú nastavenie mysle, tak aj dopadnú. Nepôjde im to, nebudú to vedieť a nebude sa im to dať urobiť. Pretože tomu veria. Ak by zmenili myslenie a začali by veriť, že to pôjde a že sa to naučia, tak s veľkou pravdepodobnosťou uspejú.

Úspech je z veľkej časti hlavne o nastavení mysle. Ak máme dostatočne silnú vieru a odhodlanosť, dosiahneme svoj cieľ.

Tréning mysle

Dá sa naučiť vytrénovať svoju myseľ k pozitívnemu mysleniu. Ale je to proces, ktorý môže trvať niekoľko mesiacov, ba až rokov. O to ťažšie to je, pokiaľ sme vyrastali v prostredí, v ktorom prevládalo negatívne myslenie: “To sa nedá”, “To neviem”, “Nejde mi to”, “To nikdy nedosiahnem/nedosiahneš”. Ale dá sa naučiť pozitívne myslieť, hlavne keď máme silnú túžbu vo svojom živote niečo zmeniť k lepšiemu. Negatívne myslenie nám k tomu nepomôže. Je to len prekážka. Táto túžba zmeniť veci k lepšiemu nás donúti naučiť sa pozitívne myslieť.

Ako? To už nechám na každom z vás. Každému vyhovuje niečo iné a každý má inú cestu. Môžem vám dať len inšpiráciu čo pomohlo mne:

Meditácia, čítanie kníh a pozeranie videí o sebarozvoji, prechádzky v prírode (naboso a osamote), dlhodobý pobyt v prírode, samota ako taká, cestovanie, stopovanie, vyhľadávanie spoločnosti pozitívnych ľudí a zdržiavanie sa v ich spoločnosti atď.

Kým som aspoň trochu pretvoril svoje negatívne myslenie na pozitívne, trvalo to možno rok, dva. Ale stálo to za to. V podstate sa ešte stále učím myslieť pozitívne, ešte ani z ďaleka nie som majster v pozitívnom myslení. Ale je to oveľa lepšie ako pred niekoľkými rokmi.

Dosahovanie cieľov

Ak by som si myslel: “Nikdy sa nenaučím programovať”, tak by som sa to naozaj nikdy nenaučil. Ak by som myslel akokoľvek negatívne, nepomohlo by mi to vôbec nijak. Keď si človek uvedomí nezmyselnosť negatívneho myslenia, začne hľadať spôsoby ako sa môže naučiť svoju myseľ zbaviť negatívnych myšlienok a pretvoriť ich na pozitívne:

“Áno, jedného dňa sa naučím programovať. Teraz mi to možno až tak dobre nejde ako by som chcel, ale keď vydržím, naučím sa to.”

Stanoviť si svoj cieľ, veriť, že to dosiahnem a nevzdávať sa pri neúspechoch. To je recept ako dosiahnuť v podstate akýkoľvek cieľ vo svojom živote.

Pred stanovením cieľa sa ešte uistite, že to naozaj chcete, aby ste sa nehnali za niečim, čo môžete neskôr ľutovať. Napríklad chcem byť naozaj slávny a známy po celom svete a nemať tak ani trochu súkromia?

Tak čo? Už vieš, čo naozaj chceš? Tak do toho!

Prajem veľa šťastia!

Vzorce správania po rodičoch

Koľkí z nás počuli v detsve: “Keď si blbý, tak si blbý“, “Nerev!“, “Čo si už naozaj sprostý?!“, “Z teba nič nebude“, “Si neschopný!“… Na koľkých z nás rodičia kričali a bili nás? Koľkí z nás sa správajú v dospelosti rovnako ako naši rodičia? Vidíte v tom súvislosť?

Upozornenie: Tento článok nie je ani tak o mojich rodičoch, ani o mojej výchove. Tento článok vznikol na základe pozorovania správania viacerých rodičov a ich detí.

Preberanie vzorcov správania

Vzorce správania preberáme od rodičov. Tieto vzorce správania súvisia aj s tým, ako sa správame k partnerovi, k svojim deťom a k iným ľuďom. Tento článok je zameraný na deti a rodičov. To, čo nám v detstve rodičia hovorili, teraz hovoríme my svojim deťom. Ako sa k nám rodičia správali, rovnako sa správame my k svojim deťom. A to sa deje generácia za generáciou. Ak sa k nám rodičia nesprávali príliš láskyplne, nesprávame sa ani my k svojim deťom láskyplne. Ak nás rodičia bili, bijeme aj my svoje deti. Ak nám rodičia nadávali, nadávame aj my svojim deťom. Pretože nevieme konať inak. Ale keď si uvedomíme, že sme ako naši rodičia a zistíme, že takí nechceme byť, že chceme byť aspoň trochu láskyplnejší, môžeme to zmeniť, môžeme zmeniť programy, ktoré sme nabrali od rodičov.

Zmena vzorcov

Prvý krok je uvedomenie si, že sme takí istí ako naši rodičia. Druhý krok je túžba zmeniť to a tretí krok je zmena. Prebieha to asi takto:

Keď otec nakričí na svojho syna, v tom momente si ešte asi neuvedomuje, že to isté robil jeho otec a nebolo mu to príjemné. No neskôr môže zistiť, že to robil aj jeho otec a bude to chcieť zmeniť, pretože si uvedomuje, že to nie je pre syna príjemné a môže to v ňom zanechať rovnaké stopy, ako v ňom. Už je v ňom zasiata túžba a je čas na zmenu programu. Keď nastane ďalšia situácia, kedy by na syna najradšej nakričal, môže si uvedomiť: “Pozor, opäť sa spúšťa program po otcovi, ktorý mi nebol príjemný. Zanechalo to vo mne hlboké stopy. Neurobím rovnakú chybu a nebudem kričať na svojho syna. Nebudem sa správať k svojmu synovi tak, ako sa ku mne správal môj otec. Mám svojho syna rád a zaslúži si lepšie zaobchádzanie – také, ktoré v ňom nezanechá zranenie na duši.

Otec a matka sa k nám správali tak, ako sa správali, pretože aj ich otcovia a matky sa k nim tak správali. A tak si generácia za generáciou predávajú rovnaké programy. Častokrát tieto programy nie sú príliš láskyplné a zahŕňajú krik, bitku, nadávky, ponižovanie a podobne. Z takýchto programov potom vznikajú alkoholici, bitkári, nerváci, gembleri a ďalší psychicky nezdraví jedinci. Dobrá správa je, že tieto programy môžeme teraz vedome zmeniť. Naši rodičia si neuvedomovali, že sú rovnakí ako ich rodičia. A tak robili to, čo robili. Ale my si teraz môžeme uvedomiť, že väčšinu vzorcov správania sme zdedili z minulých generácií. A môžeme tieto vzorce zmeniť. Zmena je v našich rukách a máme jedinečnú príležitosť zmeniť ďalšiu generáciu. Ako ju zmeníme, to už je len na našej snahe zmeniť seba a vzorce po minulých generáciach.

Je čas uvedomiť si, čo všetko sme od svojich rodičov nevedomky prebrali a rozhodnúť sa, či si to ponecháme, alebo to zmeníme. Najdôležitejšie je uvedomiť si to. Bez toho, aby sme si to uvedomili, to totiž ani nemôžeme zmeniť.

Keď kričím, nadávam, alebo sa inak nepekne správam ku svojim deťom, alebo iným ľuďom, treba sa zamyslieť – nesprávali sa takto aj moji rodičia? Bolo mi to príjemné? Je to príjemné iným ľuďom? Je moje správanie pekné? Nie? Tak by bolo dobré s tým niečo spraviť – pokúsiť sa vyčistiť staré programy, aby som sa tak už nemusel správať.

Dá sa to. Všetko sa dá, keď sa chce. Ak si budeme obhajovať, že sme takí, že je to naša prirodzenosť, nikam sa nepohneme. Naša skutočná prirodzenosť je láskyplnosť. Každý zúfalo túži po láske, no nie každému sa dostáva. Preto dnes svet vyzerá tak, ako vyzerá. Ak sa k nám naši rodičia nesprávali príliš láskyplne, ani my sa nebudeme k svojim deťom a iným ľuďom správať príliš láskyplne. Je dôležité si to uvedomiť a nerobiť iným to, čo nechceme, aby robili oni nám. Nebiť, keď nechceme, aby nás bili. Nekričať, keď nechceme, aby na nás kričali. Nenadávať, keď nechceme, aby nám nadávali. Nesúdiť, keď nechceme, aby súdili nás. No predsa to často nevedomky robíme. A tak sa to deje generácia za generáciou. Pokiaľ si neuvedomíme ako sa správame, naďalej budeme nevedomky ubližovať.

Je čas zmeniť svoj stav bytia z nevedomého na vedomý, alebo aspoň viac vedomý. Uvedomovať si, čo svojim konaním spôsobujeme. Či vzorce správania, ktoré deťom nevedomky predávame, sú v súlade s tým, čo chceme. Či sa naozaj správame k deťom láskyplne, alebo im nadávame, kričíme na nich, ponižujeme a bijeme ich (čo sa aj často deje).

Treba dávať veľký pozor na to, čo svojim deťom dávame/nedávame. Treba dávať veľký pozor na to, ako sa správame, pretože naše deti budú do veľkej miery podobné nám. A je momentálne na nás, aká bude generácia po nás.

Pokúsme sa teda vyčistiť čo najviac starých negatívnych programov, aby ich už naše deti a ďalšie generácie nemuseli zažívať.

Nezvaľujme vinu na svojich rodičov. Preberme zodpovednosť za svoje konanie a konajme zodpovedne.

Dúfam, že si čo najviac ľudí uvedomí, že prebrali rôzne programy od rodičov a začnú s tým niečo robiť. A dúfam, že s tým urobím niečo aj ja :)

Podľa seba, súdim teba

Máme tendenciu súdiť ostatných podľa seba. Ak si niekto denno denne užíva sex, nedokáže si predstaviť, že niekto nemá čo i len 1 deň sex a nie to, že ešte žije v celibáte. Príde mu to zvláštne. Keď niekto potrebuje mať mäso každý deň, nedokáže si predstaviť ako môže niekto mäso dlhodobo nejesť. Keď je niekto žiarlivý, nedokáže si predstaviť, že niekto iný žiarlivý nie je. Keď niekto v sebe dusí hnev, strach, nenávisť, chamtivosť a iné nepekné vlastnosti a emócie, nedokáže si predstaviť, že niekto tieto vlastnosti a emócie nemá, alebo ich má len vo veľmi malej miere a dokáže pracovať na ich zmiernení a odstránení. Často narážam na ľudí, ktorí tvrdia: „Ľudia sa nikdy nezmenia“. To len hovorí o ich situácii oni sami sa nezmenili, sú stále na tom istom mieste a preto nedokážu pochopiť, že ľudia sa môžu zmeniť.

Zmena je možná

Ja som sa za 2 roky tak zmenil, že keby stretnem svoje staré JA, nazvalo by ma bláznom a nevedelo by ma pochopiť. Preto viem, že ľudia sa môžu zmeniť. Viem, že ľudia môžu zmierniť, alebo úplne vykoreniť strach, hnev, nenávisť, pýchu, chamtivosť, žiarlivosť atď. Sám som žil v strachu. Veľmi rýchlo som sa dokázal rozhnevať kvoli úplnej hlúposti, bol som taký pyšný, že som si ledva dovidel pred nos a všetky ostatné myšlienky a postoje, ktoré sa líšili od mojich, som neprijímal a považoval som ich za hlúposti. Bol som taký chamtivý, že som nikoho nedokázal obdarovať. Dokonca ani rodinných príslušníkov na Vianoce, alebo na narodeniny. Hrabal som len pre seba a videl som len svoje potreby. Keď som spravil chybu, nedokázal som si ju priznať a nevedel som sa ospravedlniť. Ego sa ma snažilo presvedčiť, že sa nemusím ospravedlniť. Ak by som sa ospravedlnil, priznal by som tým svoju nedokonalosť a to by moje ego veľmi zabolelo. Ego sa ma snažilo presvedčiť, že ja som najlepší a ostatní sú nuly. S tým mám problém ešte aj dnes.

Dnes veľa zo svojho starého JA vidím na ostatných ľuďoch. Vidím, že ľudia súdia ostatných podľa seba. Žaba, ktorá žije v studni, si nevie predstaviť čo existuje mimo studne. Takisto ľudia si nedokážu predstaviť niečo, čo je mimo ich vedomostí a osobnej skúsenosti. Svoje vedomosti a skúsenosti nevedomky považujú za všetku múdrosť sveta. Ale neuvedomujú si, že o svete ešte veľa nevedia. Posudzujú svet podľa svojich obmedzených vedomostí a skúseností.

„Viem, že nič neviem“ – Confucius

Ambície

Keď ľuďom hovorím o tom, čo chcem dosiahnuť, neveriacky krútia hlavou. Zvyčajne hovoria, že rúbem vysoko a podobne. Nemyslia si, že človek ako ja, môže niečo dosiahnuť. Lebo sami nič nedosiahli a sami nemajú veľké ambície. Ľudia, ktorí majú veľké ambície, ma chápu. Ľudia, ktorí boli kedysi nikto, sú teraz veľké osobnosti. Mahátmá Gándhí, Albert Einstein, Nikola Tesla, Bill Gates, Steve Jobs a ďalší mali jedno spoločné – boli nikto, ale mali víziu toho, čo chcú dosiahnuť. A išli si za tým nehľadiac na to, čo im iní hovorili. A čo sa stalo? Dosiahli to. Aj keď nie možno úplne podľa predstáv, ale zrealizovali veľkú časť svojej vízie. Dali do toho všetko úsilie a výsledok sa dostavil.

Niektorí ľudia plačú keď sa im niečo nepodarí a svoju snahu vzdajú hneď po prvom neúspechu. Musíme pochopiť, že cesta k úspechu je často popretkávaná mnohými neúspechmi. Ak chceme dosiahnuť svoj cieľ, nemôžeme sa vzdať pri prvom neúspechu.

Ak chceme postaviť dom, musíme mať víziu ako bude vyzerať. Bez toho nemôže dom vzniknúť. Ak chceme dosiahnuť čokoľvek, musíme mať víziu, pokiaľ možno čo najjasnejšiu. A potom už len robiť potrebné kroky k realizácii tejto vízie.

Naučiť sa nesúdiť

Naučiť sa nesúdiť, to je skutočné umenie. Chce to veľkú dávku pokory a uvedomenia. Potrebu súdiť má len človek, ktorý si myslí, že vie všetko najlepšie. Keď si uvedomím, že nie som v koži daného človeka, neviem čo zažil a prečo je taký, aký je, nebudem mať potrebu ho súdiť. Treba si tiež uvedomiť, že moja skúsenosť a názory nemusia byť a často ani nie sú rovnaké ako skúsenosti a názory iných ľudí. Keď nedokážem byť bez jedla dlhšie ako pár hodín, to ešte neznamená, že niektorí ľudia nevydržia nejesť niekoľko týždňov, alebo vraj aj vôbec. Keď nevydržím bez sexu týžden, to ešte neznamená, že niektorí ľudia nedokážu žiť v celibáte. A podobných príkladov by sa dalo nájsť nespočetne veľa.

Ja sa len vždy čudujem, keď niekto niekoho súdi na základe svojej skreslenej predstavy – ty nedokážeš toto, lebo to nedokážem ani ja, alebo ľudia, ktorých poznám.

Bol by som veľmi rád, keby si ľudia uvedomili nezmyselnosť akéhokoľvek súdenia. Predtým, než chceme niekoho súdiť, je fajn si uvedomiť, že v skutočnosti nevieme čím si prešiel a prečo je taký, ako ho vnímame. A tiež nevieme, či je možné niečo, s čím nemáme osobnú skúsenosť.

Napríklad viete, či je možné žiť bez jedla, kým ste to nevyskúšali? Ja teda nie. A nebudem predsa hovoriť, že to nie je možné, kým to sám nemám overené. Možno z tisícov ľudí jeden dokáže žiť bez jedla mesiace, roky, dekády… Možno ten, kto o sebe tvrdí, že žije bez jedla, naozaj tak žije. A možno nie.

Súdiť podľa našich obmedzených skúsenosti a vedomostí sa jednoducho nepatrí. Nie je to pekné a je to prejav našej obmedzenosti.

Neschopnosť priznať si chyby

Neschopnosť priznať si chyby mám nie len ja, ale aj mnohí ďalší ľudia. Osobne poznám niekoľko desiatok ľudí, ktorí sa na seba nedokážu kriticky pozrieť a priznať si chybu, ale chybu zvaľujú na ostatných. Je to veľmi častý úkaz, ale našťastie sa s tým dá vnútorne pracovať a vyriešiť v podstate všetky svoje neduhy a problémy. Ak človek naozaj chce.

Ako na to?

Prvý a zároveň najťažší krok, je priznať si chybu – priznať si, že robím niečo, čo sa mne, alebo ostatným nepáči. Pokiaľ sa na seba nedokážeme úprimne pozrieť, ostatní nám môžu hovoriť/ukazovať naše nedostatky, ale my ich neuvidíme. Lebo sme sami voči sebe slepí. Možno aj preto, lebo sa bojíme priznať si svoje nedostatky.

Keď ma niekto označí za sebca, pokrytca, ignoranta, bezcitného, hlupáka, alebo mi dá inú nálepku, najskôr sa mu čudujem, že prečo… Spočiatku nie som schopný vidieť a chápať veci, ktoré sú mi vytýkané. Spočiatku je to schopný prijať a pochopiť málokto. Aj ja som sa často mnohým ľuďom snažil ukázať akí sú, ale oni to nevideli, respektíve si to nechceli priznať. Len sa obhajovali, že takí nie sú. Keď napríklad niekto vykazuje známky žiarlivca, tak asi žiarlivec bude. A je len na ňom, či si to prizná, alebo nie.

Obhajovaním sa sa nikam neposunieme. Lepšie, aspoň podľa mňa, je pokúsiť sa aspoň pripustiť, že na tom, čo o nás hovoria ostatní, čo nám vytýkajú, môže byť niečo pravdy. A potom sa môžeme posunúť v sebarozvoji o kus ďalej. Už len keď si pripustíme slová ostatných k srdcu, spravili sme obrovský úspech. Keď si už svoje nedostatky pripustíme a vieme, kde robíme chybu, môžeme na sebe zamakať a zmeniť sa.

Druhý krok

“Si sebec”…. dobre, čo také robím, alebo nerobím, že som dostal takúto nálepku? Keď sa úprimne pozriem do svojho vnútra, tak to uvidím a pochopím. A následne to môžem zmeniť. Alebo sa o to aspoň pokúsiť. Niektoré vzorce správania idú zmeniť ľahšie, iné ťažšie. Niektoré sú v nás tak hlboko zakorenené, že sa celkom “zapotíme”, kým ich aspoň trochu zmeníme.

Ľudia, ktorí sa už venujú sebarozvoju niekoľko rokov, stále nachádzajú nové a nové programy v podvedomí, ktoré nie sú moc pekné. Naše podvedomie je plné takýchto programov. A je na nás jeden po druhom vyhľadávať a snažiť sa ich naprávať.

Pre mňa osobne je veľmi dôležitá samota, aby som si uvedomil, čo som vlastne za posledných pár mesiacov či rokov napáchal. Kým nemám kľud sám pre seba, len veľmi ťažko sa dokážem nad sebou zamyslieť a napraviť.

Mnohí ľudia využívajú na sebarozvoj a sebaspoznávanie meditácie, pobyty v tme, prechádzky (naboso) v prírode, cestovanie, channeling, regresnú terapiu, EFT techniku, MYL techniku a rôzne iné techniky, ktoré otvárajú spojenie s podvedomím a Vyšším JA a pomáhajú tak riešiť mnohé problémy.

Keď skúsime aspoň jeden zo spomenutých spôsobov pre sebarozvoj, sami pocítime účinok na vlastnej koži. Dokážeme si uvedomiť a napraviť veľa svojich nedostatkov.

Ak chceme žiť šťastný a spokojný život, priznanie si a napravenie svojich chýb je nevyhnutnosť. Ak však chceme hádzať vinu za svoje problémy na ostatných a na sebe nepracovať, môžeme ísť aj touto cestou. Je len na nás akú cestu si zvolíme. No nečudujme sa, keď si zvolíme na sebe nepracovať, že máme v živote toľko problémov.

Aký krásny by bol svet, keby si ľudia dokázali priznať svoje chyby a napraviť ich.

Sme iní, sme čudáci?

Tento článok je o ľuďoch, ktorí sú trošku iní, majú iné zvyky, iné hodnoty a iný životný štýl ako väčšina populácie a sú preto často považovaní za čudákov.

Pred rokom 2015 som bol iný, mal som iné hodnoty, iné životné ciele ako dnes. Poznám tiež veľa ľudí, ktorí prešli podobnou zmenou a sú z nich ľudia na nepoznanie od svojho starého JA. Prežívame akési obdobie zmeny – najskôr vnútornej a následne spoločenskej.

Aká to zmena?

Jednotlivci si začínajú uvedomovať, že za ich nešťastie nemôže nik iný, ako oni sami. Začínajú brať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk a podľa toho aj konajú. Učia sa pracovať so strachom, ktorý do nich vštepili rodičia, starí rodičia, spoločnosť, televízia a ďalší. Stále intenzívnejšie cítia potrebu väčšej slobody. Začínajú si uvedomovať, že emócie ako hnev, strach, nenávisť sú veľmi deštruktívne a viac škodia ako prospievajú. Začínajú zisťovať prečo tieto emócie vôbec pociťujú a postupne sa od nich očisťujú.

Začínajú sa pozerať do svojho vnútra a vidieť súvislosti s rôznymi nepríjemnými situáciami a svojim vnútrom. Začínajú chápať, že situácie a ľudia, s ktorými sa stretávame a trávime čas, sú odrazom našeho vnútra. Ak sa niekto často hnevá, niet sa čomu čudovať, že aj ľudia okolo neho sa často hnevajú. Ak niekto šíri lásku a úsmev, niet sa čomu čudovať, že aj ľudia okolo neho začínajú byť ako on. Čo vyžarujeme, to aj priťahujeme. Je to jednoduchý zákon príťažlivosti, zákon akcie a reakcie – čo dáš, to dostaneš.

Mnohí ľudia to už pochopili, zažívajú túto skúsenosť a nestačia sa čudovať:

Ak niečo skutočne chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.

Mnohí ľudia začínajú chápať, že skutočná zmena prichádza od jednotlivcov. Aby sa mohla zmeniť spoločnosť, najskôr sa musia zmeniť jednotlici. Začínajú chápať, že ľudí nezmenia, ale môžu zmeniť samých seba. A tam to celé začína.

Ako zmena prebieha

Človeku nepomôžem, keď mu budem hovoriť: “Prestaň fajčiť, nejedz mäso, nepi alkohol, nehnevaj sa toľko,…” Človek musí sám pochopiť prečo by nemal robiť to, či ono. Prečo by mal zmeniť svoje návyky a zbaviť sa zlozvykov. A keď to pochopí, zmení svoje myslenie a konanie. Každý má šancu to pochopiť. Len sa musí pozrieť do svojho vnútra a úprimne si odpovedať: “Je toto naozaj to, čo chcem robiť? Naozaj chcem stráviť takto svoj život?” Keď si človek úprimne odpovie, na základe tejto odpovedi môže následne začať meniť svoj život. Niektorí dokázali prestať piť kávu, alkohol, fajčiť a jesť mäso zo dňa na deň, iní na to potrebujú trochu viac času. Dôležité je, aby bol človek k sebe úprimný a veril si: “Dobre, ešte nie som tam, kde chcem byť, ale jedného dňa sa tam dostanem.

Kto sme?

Ľudia, ktorí prestávajú žiť podľa starých zaužívaných vzorcov, ktoré v človeku vyvolávajú zmätenú myseľ, strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť a ďalšie nepríjemné a nepekné emócie. Ľudia, ktorí sa chcú tešiť zo života a žiť v harmónii s prírodou a s ostatnými ľuďmi. Ľudia, ktorí sa snažia neposudzovať a neodsudzovať. Ľudia, ktorí pochopili, že svoje okolie zmenia len tak, že budú žiť svoj život a nebudú presviedčať ostatných, aby boli takí istí. Stačí ísť naozaj len príkladom a mnohí ľudia sa môžu inšpirovať.

Sme ľudia, ktorí žijú najlepšie ako vedia podľa svojho svedomia a vedomia. Namiesto súperenia navzájom spolupracujeme a pomáhame si. Uvedomujeme si zúfalý stav súčasnej spoločnosti a chceme zmenu.

No zároveň si uvedomujeme, že zmena musí najskôr prísť od nás samotných. A preto sa snažíme byť každý deň lepšou verziou samého seba.

Je nás stále viac a viac

V poslednej dobe pozorujem, že mnohí ľudia sa začínajú prebúdzať z konzumného tranzu, ktorý vládne v súčasnej spoločnosti. Prehodnocujú svoj doterajší život a robia nevyhnutné zmeny, vďaka ktorým budú šťastnejší. Zanechávajú staré vzorce myslenia a konania a vytvárajú nové – slobodnejšie, mierumilovnejšie, láskyplnejšie. Skúšajú meditovať, chodiť naboso, chodiť na pravidelné prechádzky do prírody, tráviť čas aj osamote, navštevovať kurzy a prednášky o sebarozvoji, zaujímajú sa o vegetariánstvo, vegánstvo, fruitariánstvo a veľa ďalších prospešných činností pre dušu.

Som veľmi rád, že takých ľudí pribúda. Ľudí, ktorí sa zaujímajú o sebarozvoj, o svoje okolie a o životné prostredie, táto planéta teraz veľmi potrebuje.