Archívy kategórie: poučné

Žabe matematiku nevysvetlíš

Kedysi som sa snažil ľuďom jednoduchou logikou vysvetliť čo som sa za poslednú dobu naučil, ale mnohí neboli schopní to pochopiť a prijať. Myslel som si, že je to predsa jasné a logické. Pokročilému matematikovi sa tiež zdá matematika jasná a logická, ale pre laikov je to španielská dedina. Trvalo mi asi 2 až 3 roky kým som pochopil, že im to ani nevysvetlím… Okrem seba som videl ďalších iných, ktorí sa ostatným snažia niečo vysvetľovať, ale márne. Jednoducho na to nemajú dostatok vedomostí… musia sa naučiť a pochopiť najskôr základy a až potom môžu chápať pokročilejšie témy. Nie, že by som bol nejaký pokročilý, ale zaujímam sa o pokročilejšie témy, o ktoré mnohí iní nejavia záujem a tak im ani nemôžu rozumieť.

Veď kto sa dnes zaujíma o témy ako karma, reinkarnácia, duša, jóga, meditácia, čakry, aury atď… menšina. Väčšina ľudí ani len nejaví záujem o tieto témy, nie aby im ešte vedeli porozumieť bez akéhokoľvek predošlého vzdelania a skúseností v tejto oblasti. Preto je pochopiteľné, že tomu nedokážu hneď porozumieť. Potrebujú najskôr niečo zažiť, niečo vyskúšať v týchto oblastiach a až potom môžu začať chápať viac a viac ako tomu bolo aj u mňa.

Screen-Shot-2014-12-16-at-1.42.59-PM

Zo začiatku som vôbec nechápal čo sú čakry, duša, meditácia, ako funguje reinkarnácia a podobne. Pretože som s tým nemal absolútne žiadnu skúsenosť a moje teoretické poznatky boli len minimálne. Postupom času som sa však začal o tieto témy zaujímať viac a viac a začal som skúmať viac do hĺbky aj prakticky – meditáciou a bhakti jógou. Až keď som začal robiť niečo prakticky, začal som chápať teóriu a začalo mi to dávať väčší zmysel. Mnohí ľudia sa snažia pochopiť teóriu bez praxe, ale snažia sa márne. Môžu si myslieť akí sú múdri, ale keď im chýba prax, chýba im obrovská časť poznania.

Mnohí moji kamaráti sa snažia ľuďom bez praxe vysvetliť určité veci a potom sa čudujú, že ich nechápu. Ja sa už nečudujem. Veď som tomu tiež nerozumel kým som nezačal niečo robiť prakticky.

Keď sa chceme naučiť matematiku, musíme začať rátať príklady. Keď sa chceme naučiť správne cvičiť, musíme začať cvičiť. Keď sa chceme naučiť správne meditovať, musíme jednoducho začať meditovať. Načo sú nám tisíce strán teórie, keď v praxi nevieme takmer nič… Bez praxe môžeme len tušiť o čom to celé je.

Len toľko som chcel vysvetliť, že žabe jednoducho matematiku nevysvetlíš… môžeš sa snažiť akokoľvek, no nepochopí to. Je to strata času, tvoja aj jej. Keď čítam na internete diskusie, kde sa ľudia s rôznym stupňom vedomia poúčajú o svojej pravde, vnímam to ako stratu času. Ryba ti bude hovoriť, že vo vode je najlepšie a suchozemská korytnačka zase, že na súši je lepšie. Rovnako fungujú rôzne úrovne vedomia. Každý vníma život iným spôsobom, podľa toho na akej úrovni vedomia sa nachádza. A keď toto pochopíme, nebudeme sa snažiť rybe vysvetľovať, že na súši jej bude lepšie a nebudeme žabe vysvetľovať matematiku, lebo budeme chápať, že je to strata času pre oboch. Ak niekto vysvetľuje žabe matematiku, kto je hlupák – žaba, alebo ten, čo jej vysvetľuje matematiku?

Som veľmi rád, že som po takmer troch rokoch dospel k tomuto pochopeniu a dokážem do určitej miery rozlíšiť komu čo môžem povedať a nestrácam už drahocenný čas vysvetľovaním žabám matematiku. Keď sa bude chcieť niekto niečo dozvedieť, sám sa bude pýtať. Ale nemali by sme dávať nevyžiadané rady a vysvetľovať niečo, čo aj tak nie sú schopní pochopiť.

Pretože sa zaoberám témami, o ktoré mnohí ľudia nemajú záujem a nemajú o nich ani páru, mnohí si myslia, že sa nad nich povyšujem, že viem viac. Nie, nechcem sa povyšovať. Len holým faktom zostáva, že viem viac o určitých témach ako ostatní, pretože sa im aktívne venujem na rozdiel od nich. A to nevnímam ako povyšovanie sa, aj keď sa to ostatným tak môže zdať. Mnohí ľudia ani len neotvorili Bhagavad-gítu a budú špekulovať čo v nej je, že je to nanič a podobne. Mnohí ľudia v skutočnosti ani len netušia čo je Hare Krišna a budú hovoriť, že je to sekta a podobne. Taká je bohužiaľ úroveň ich inteligencie a je mi z toho občas smutno, že ľudia sú takí… ale chápem, veď som bol taký aj ja… zfrustrovaný a nešťastný a všetko som kritizoval aj keď som o tom nevedel takmer nič. A nedal som si vysvetliť od iných… myslel som si, že viem dostatočne na to, aby som sa k určitým témam mohol vyjadrovať a nemusel ma nikto poúčať. Bol som ako žaba, ktorej sa nedala vysvetliť matematika…

Pravý duchovný učiteľ

Falošných guruov (duchovných učiteľov) je v tejto dobe ako húb po daždi. Každú chvíľu vyrastie nový falošný guru. Natrafiť na pravého duchovného učiteľa je medzi toľkými falošnými guruami vzácnosť a treba byť preto obozretný a vstrebávať informácie s rozumom.

Nasledovanie falošného gurua môže stáť človeka pomerne veľa. Znásilňovanie, alebo sexuálne obťažovanie falošnými guruami nie je nič výnimočné. Deje sa to pomerne často.

V nedávnej histórii môžeme nájsť veľa príkladov falošných guruov, ktorí svojich následovníkov zviedli na pochybné chodníčky takzvaného duchovného života.

Ako rozoznať pravého gurua?

Rozoznať pravého a falošného gurua nie je pre laikov jednoduché. Jednoduchí ľudia sa dajú jednoducho zviesť falošným guruom. Musíme byť veľmi obozretní, aby sme nepodľahli falošnému guruovi, pretože falošní guruovia majú veľmi lákavé sľuby. Zrejme preto im mnohí ľudia naletia. Ľudia hľadajú čo najrýchlejší spôsob ako sa oslobodiť od svojich starostí a tak natrafia na falošných guruov, ktorí to ponúkajú. Kde je dopyt, tam je ponuka.

  1. Najčastejšia črta falošných guruov je, že hovoria ľuďom presne to, čo chcú počuť a tak ich uchlácholia sladkými slovami a ľudia im s radosťou naletia. Pravý guru nehovorí ľuďom čo chcú počuť, ale hovorí ako sa veci majú či sa to ľuďom páči, alebo nie.
  2. Falošný guru pýta za svoje učenie peniaze, zvyčajne nie málo. Pravý guru dáva svoje poznanie všetkým zdarma, alebo za dobrovoľný príspevok.
  3. Falošný guru nemá autoritu, nemá vedenie, neriadi sa inými duchovnými učiteľmi, riadi sa svojou mysľou a to, čo mu myseľ hovorí, to káže. Inými slovami si vymýšľa. Pravý duchovný učiteľ má duchovného učiteľa a učí len to, čo sa od neho naučil. Nevymýšľa si vlastné interpretácie a nešpekuluje.
  4. Falošného gurua často môžeme pristihnúť, že jeho slová a činy sa rozchádzajú. Vodu káže, víno pije. Nemusí sa jednať len o človeka, ktorý sa vydáva za gurua, ale aj bežní ľudia majú tendenciu kázať druhým niečo, čo sa mi nerobia. Slová pravého duchovného učiteľa sa nelíšia od jeho činov. Čo hovorí, tak aj žije.
  5. Falošný guru môže tvdiť, že je Boh, alebo o sebe vyhlasuje, že má rôzne mystické schopnosti, ktoré môže dať svojim žiakom. Je to obyčajný prejav pýchy. Pravý duchovný učiteľ sa nikdy nebude ničím pýšiť a vyhlasovať o sebe aký je úžasný a jedinečný a pretŕčať sa v pozlátenom oblečení. Pravý duchovný učiteľ je pokorný služobník Boha a žije jednoduchý skromný život.
  6. Pravý duchovný učiteľ ti dá nie len teoretické poznanie, ale bude od teba vyžadovať aj prax, aby si mohol pochopiť teóriu v praxi. Falošný guru ťa bude vodiť za nos sladkými slovami a bude chcieť, aby si mu bezvýhradne veril a nasledoval ho. Pravý duchovný učiteľ nechce, aby ho žiaci nasledovali slepo, ale aby zrealizovali teoretické poznanie v praxi.

Našlo by sa ešte zopár rozdielov medzi falošným a pravým guruom, ale tieto by mali stačiť k ich rozoznaniu. Dajte si pozor na falošných guruov a prajem vám, aby ste našli pravého gurua, ktorý vám prinesie skutočne hodnotné poznanie, ktoré vás v živote posunie míľovými krokmi vpred, nie vzad.

Potrebujem duchovného učiteľa?

Niektorí ľudia si myslia, že nepotrebujú gurua, že všetko pochopia sami. Takým ľuďom stačí dať len príklad zo školy keď sa učili písať, čítať, počítať… či by sa to všetko naučili bez učiteľa. Pyšný človek nie je schopný prijať vedenie a prijať, že toho veľa o živote nevie. Myslí si, že všetko sa naučí a všetko zvládne sám. Na prijatie pravého duchovného učiteľa si človek najskôr musí uvedomiť, že veľa toho nevie a chce sa dozvedieť viac. Žiak musí byť úprimný a pokorný a nemyslieť si, že vie viac ako učiteľ.

Kedysi som ani ja nebol ochotný prijať vedenie duchovného učiteľa a myslel som si, že ja viem predsa všetko najlepšie. Taký som bol pyšný… Ale ako tak praktikujem duchovný život, viac a viac si uvedomujem potrebu prijatia vedenia pravého duchovného učiteľa. Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa objaví. Mne do cesty prišiel Šríla Prabhupáda, ktorého duchovná čistota mnohých uchvátila. Šríla Prabhupáda splňuje všetky predpoklady pravého duchovného učiteľa.

Aj keď už nie je fyzicky medzi nami, jeho odkaz žije v podobe jeho kníh a jeho nasledovníkov – oddaných Krišnu. Keby som nestretol oddaných Krišnu, môj život by vyzeral úplne inak ako vyzerá dnes. Ale o tom zas inokedy…

Prajem každému, aby raz našiel svojho duchovného učiteľa, ktorý nebude falošný.

Hare Krišna!

Dávaj pozor komu a čomu veríš

Stretol som sa s ľuďmi, ktorí majú tendenciu veriť kadečomu a kadekomu. Aj ja sa pri tom ešte občas prichytím, ale snažím sa mať na pamäti: “Dôveruj, ale preveruj“.

Komu (ne)veriť?

Keď niekto niečo rozpráva, ako môžem rozoznať či hovorí pravdu, alebo nie? Ak napríklad automechanik rozpráva o medicíne, môže to znieť logicky a pravdivo, ale má naozaj pravdu? Čo tak overiť si jeho slová u nejakého lekára, alebo radšej viacerých lekárov, nech mám istotu, že je to naozaj tak? A čo ak ani lekári nemajú pravdu? Čo ak je pravda niekde úplne inde? To je kritické myslenie, ktoré mnohým ľuďom chýba. Ľudia majú tendenciu uveriť prvým informáciam, ktoré počujú a tie považujú za pravdivé. A ešte si aj myslia akí sú múdri a tieto informácie ďalej šíria ako pravdivé…, ach.

Je pravdepodobnejšie, že ľudia ktorí sa aktívne venujú napríklad medicíne, budú vedieť o medicíne viac, ako ten, kto sa o medicínu zaoberá len okrajovo. Takisto je to s ďalšími odvetviami. Aj s duchovnom.

Človek, ktorý sa nezaoberá duchovnom, ale vyjadruje sa k nemu, zrejme bude (dosť) mimo. Nemá ani páru o čom to celé je. Človek, ktorý sa zaujíma o duchovno aspoň okrajovo, môže mať načítané tisícky kníh a chápať to svojou obmedzenou inteligenciou, ale kým neuvedie nadobudnuté poznatky do praxe, nemôže poriadne chápať o čom sa v tých knihách píše. Poznám niekoľko ľudí, ktorí majú teoretické poznatky o duchovne, majú načítané knihy, ale neuviedli načítané poznatky do praxe a vyjadrujú sa o duchovne ako o niečom, do čoho sa vyznajú. A ešte k tomu pridávajú vlastné špekulácie. To nie je príliš rozumné a už vôbec nie je rozumné takým ľuďom veriť.

Poznám tiež ľudí, ktorí veria ľuďom, ktorí majú síce teoretické poznatky o duchovne, ale sami duchovný život nepraktizujú. Je riziko, že tieto poznatky bez praxe môžu byť obmedzené, alebo priam zcestné a nesprávne pochopené. Ak sa chcem o duchovne dozvedieť viac, budem počúvať človeka, ktorý síce má niečo načítané, ale nepraktizuje, alebo budem počúvať človeka, ktorý sa venuje duchovnému životu aktívne a vidím na jeho živote výsledky? Aj materialista môže pekne rozprávať o duchovne čo sa naučil z kníh s troškou vlastnej špekulácie ako to už býva. Môže to znieť všetko logicky… Ale keď sa pozriem na jeho život, ako žije, môžem si rozmyslieť, či mu to všetko zhltnem aj s navijakom.

Porovnaj slová a činy

Vodu káže, víno pije.” – to je častý úkaz. Poznám ľudí, ktorí niečo hovoria, ale ich slová nekorešpondujú s ich skutkami. Sám mám s tým občas problém. Ak budeme veriť takýmto ľuďom, budeme podvedení. Ak nechceme byť podvedení, musíme vyhľadať osoby, ktorých slová súladia so skutkami. Ale opäť pristupovať k tomu opatrne s inteligenciou a s kritickým myslením a neveriť slepo. Často sa stáva, že všetko znie krásne logicky a zdá sa to byť pravdivé. Ale opak môže byť pravdou. Preto treba byť neustále na pozore a neustále spochybňovať a ideálne si to overiť v praxi. Akonáhle to budeme mať v praxi overené, alebo vyvrátené, už nás nikto nepresvedčí o opaku. Môže si hovoriť kto chce, čo chce.

Keď počujem rozprávať o duchovne ľudí, ktorí nepraktizujú duchovný život, neverím im ani slovo. Nemajú praktickú skúsenosť a tak nemôžu vedieť o čom to celé je. Navyše keď vidím ako žijú, hovorí to za všetko. Keď však vidím, že niekto praktikuje duchovný život dlhé roky a vidím na jeho živote výsledok, ktorý s tým korešponduje, takú osobu som ochotný nasledovať. Ale nie slepo. Opäť kriticky a overiť si to, čo hovorí. Akonáhle vypneme kritické myslenie, je veľké riziko, že sa staneme obeťami podvodu a slepo nasledujúcou ovečkou. Kritické myslenie je preto veľmi dôležité.

Keď som išiel žiť do chrámu Hare Krišna, zopár ľudí si myslelo, že som sa stal obeťou manipulácie a slepo veriacim a verím všetkému, čo mi v chráme povedia a to opakujem a nemám vlastný rozum. Naozaj, toto si niektorí ľudia myslia… domnienky sú u niektorých jedincov veľmi silné a prekrývajú realitu. Bohužiaľ. Pritom som len uviedol do praxe teoretické poznatky, ktoré som sa dozvedel od oddaných Krišnu a na vlastnej koži som pocítil výsledok a zistil, že je to naozaj tak, ako sa píše v knihách. Samozrejme ani z ďaleka nemám zrealizované úplne všetko, ale zatiaľ to, čo som pocítil na vlastnej koži, korešponduje s tým, čo sa píše v knihách ako Bhagavad-gíta a Šrímad-bhágavatam. Nevnímam to preto ako slepé nasledovanie a slepú vieru. Keď však niekomu uverím bez toho, aby som si to overil, to je slepé nasledovanie a slepá viera.

Keď ti poviem, že som dosiahol nejaký výsledok a keď budeš robiť to, čo som robil ja, dosiahneš ho tiež, uveríš mi? Keď ti niekto povie, že keď budeš robiť to, či ono a dosiahneš tamto, ale sám ten výsledok nedosiahol, uveríš mu?

meditation-small

Sám si vyberáš komu a čomu veríš a sám sa rozhoduješ či si to aj overíš. Pristupuj k poznatkom opatrne a hlavne s rozumom, kriticky. Tak eliminuješ šancu, že budeš podvedený.

Prajem veľa šťastia,

Hare Krišna!

Zmysel života nie je užívanie si

Keď vidím ľudí ako si bezcieľne a bezmedzne užívajú, alebo sa o to aspoň snažia, v hlave sa mi premieta ako v ďalšom zrodení dostávajú zvieracie telá. Niekto chce byť dobrý bežec, tak dostane telo geparda, ktorý vie rýchlo utekať. Niekto chce byť dobrý plavec, tak dostane telo ryby. Niekoho nesmierne baví lietanie a tak dostane telo vtáka. Niekoho baví horolezectvo a dostane telo kamzíka… môže sa podľa svojej túžby po opustení súčasného tela (po smrti) prevteliť do akéhokoľvek druhu. Preto tie druhy existujú, pretože živé bytosti majú rôzne túžby a dostanú telo, aby si ich mohli lepšie naplniť.

Krišna v Bhagavad-gíte 15.8 hovorí:

V hmotnom svete prenáša živá bytosť svoje rôzne poňatia života z jedného tela do druhého, podobne ako vietor prenáša vône. Takto prijíma jeden druh tela a znovu ho opúšťa, aby prijala ďalší.

A Šríla Prabhupáda vo význame vysvetľuje:

“V tejto śloke je živá bytosť označená slovom īśvara, pán vlastného tela. Ak chce, môže vymeniť svoje telo za vyššie, no práve tak ho môže vymeniť aj za nižšie. Je do istej miery nezávislá. Výmeny, ku ktorým dochádza, závisia od živej bytosti. V okamihu smrti ju vedomie, ktoré vyvinula, privedie do nového tela. Ak vyvinula vedomie podobné psiemu alebo mačaciemu, môže si byť istá, že v budúcom živote dostane telo mačky alebo psa. Ak svoje vedomie upevnila v božských kvalitách, dostane v budúcom živote telo poloboha. Ak si je vedomá Kṛṣṇu, dostane sa na Kṛṣṇaloku do duchovného sveta a môže sa stýkať s Kṛṣṇom. Je naivné myslieť si, že so zánikom tela všetko končí. Individuálna duša prechádza z jedného tela do druhého, a súčasné telo a skutky živej bytosti sú základom jej budúceho tela. Presne podľa svojej karmy dostane nové telo, ktoré bude musieť v určitom okamihu opustiť.”

Kresťania si myslia, že žijú iba jeden život a po smrti idú do neba, alebo do pekla. To nedáva vôbec žiadny zmysel. Večné zatratenie v pekle mi moja inteligencia jednoducho neberie. Oveľa väčší zmysel dáva reinkarnácia. Keď živá bytosť (duša) vyvinie v ľudskom tele vedomie zvieraťa, dostane zvieracie telo, aby si mohla lepšie napĺňať svoje zvieracie túžby. To dáva dokonalý zmysel. Prečo by inak existovalo toľko druhov živočíchov, rastlín, baktérii…?

Krišna v ďalšom verši vysvetľuje:

“Živá bytosť tak získava nové hrubé telo s určitým druhom uší, očí, jazyka, nosu a hmatu, centrom ktorých je myseľ. Takto sa oddáva určitému druhu zmyslových predmetov.” [BG 15.9]

A tiež hovorí, že:

“Živé bytosti v tomto podmienenom svete sú Mojimi fragmentárnymi čiastočkami. Žijúc podmieneným životom, ťažko bojujú so šiestimi zmyslami, vrátane mysle.” [BG 15.7]

Neovládnuté zmysly a myseľ nútia živú bytosť užívať si zmyslový pôžitok, pretože nepozná väčšie naplnenie, väčšie šťastie. Oči sa chcú pozerať na krásne objekty, nos chce ovoniavať krásne vône, uši chcú počuť krásne zvuky, ruky chcú chytať príjemné predmety na dotyk a jazyk chce ochutnávať rôzne chute. Jednoducho si v podmienenom stave chceme užívať zmyslový pôžitok a naivne to pokladáme za šťastie a zmysel života.

Plate23-mind-out-of-control

Šťastie získané uspokojením zmyslov je dočasné a veľmi prchavé. Navyše takéto šťastie je zdrojom utrpenia:

“Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.” [BG 18.38]

Ľudia si užívajú a potom sa čudujú prečo trpia… uspokojujú zmysly rôznymi spôsobmi – intoxikáciou, športom, sexom, jedením mäsa, hazardom atď. Všetky tieto činnosti vedú v konečnom dôsledku k problémom a utrpeniu (závislosti, zranenia, pohlavné a iné choroby,… smrť). Pod vplyvom ilúzie si živá bytosť myslí, že ju dané činnosti urobia šťastnou, ale neskôr len viac a viac trpí a je nešťastná a zfrustrovaná a nevie čo má robiť, aby sa z toho dostala a bola opäť šťastná. Každý túži po šťastí, pretože šťastie je prirodzený stav duše. No duša zmätená falošným egom sa stotožňuje s telom, mysľou a zmyslami a usiluje sa o iluzorné, dočasné šťastie. Kým živá bytosť môže uspokojovať svoje zmysly, môže sa zdať, že je šťastná, ale akonáhle príde o zmyslový pôžitok, prichádza utrpenie. Pretože je pripútaná k zmyslovému pôžitku a keď ho nemá, je nešťastná.

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.” [BG 18.37]

Skutočné šťastie pramení z duchovnej úrovne. Duša je duchovná a len duchovné činnosti ju dokážu plne uspokojiť. Žiadna hmotná činnosť nedokáže dušu uspokojiť tak, ako duchovná činnosť. Duchovná činnosť je napríklad počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Každý, kto počúva a spieva túto mahá-mantru, postupne získa vyššiu chuť a prestane ho baviť nezmyselný zmyslový pôžitok prinášajúci krátkodobé prchavé šťastie. Očistí sa od všetkých závislostí a hmotných túžob a vyvinie chuť po duchovných činnostiach. Inteligentná osoba hľadá skutočné šťastie a je si vedomá ilúzie pôžitku získaného zmyslami. Túto inteligenciu môže podmienená živá bytosť získať práve počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry, ktoré je súčasťou Bhakti jógy. O Bhakti jóge sa môžete dočítať v článku “Bhakti yoga“.

Existujú rôzne učenia, ktoré môžu živú bytosť priviesť na duchovnú úroveň, ale vrchol všetkých učení je Bhakti jóga, ktorá živú bytosť priamo zamestnáva duchovnými činnosťami 24 hodín denne a môže tak čerpať duchovné šťastie neustále. Ako zduchovniť svoje činnosti učí Hnutie Hare Krišna. Adresy chrámov Hare Krišna na Slovensku sú na stránke www.iskcon.sk

Spievajte Hare Krišna a buďte šťastní, skutočne šťastní :)

Jedine duša zamestnaná duchovnými činnosťami môže byť skutočne šťastná trvale.

kirtan 13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o vedsky sposob stolovania

Samozvaní guruovia

Samozvaných guruov je pomerne dosť. Sú to ľudia, ktorí dávajú nevyžiadané rady – rob toto takto, toto by si nemal robiť, takto by si sa nemal vyjadrovať, ty si taký a taký, mal by si byť taký, toto a tamto máš nespracované… priznám sa, že som mal tiež syndróm samozvaného gurua a občas sa pri tom ešte pristihnem. Zrejme aj preto sú v mojej realite ešte samozvaní guruovia. Ale v poslednej dobe sa mi to dosť hnusí, hlavne keď ľudia dávajú nevyžiadané rady mne ako by som mal žiť, čo by som mal a nemal robiť a podobne. Moje ego to nezvláda.

Samozvaní guruovia sú odborníci na to, ako by mali žiť ostatní, ale často nemajú poriadok vo svojom živote. Nejako sa im nechce riešiť svoj život a tak riešia život druhých. Žijú v akejsi ilúzii, že ich život je v pohode a že si môžu dovoliť poúčať ostatných. Žil som tak aj ja a preto viem aké to je.

Kecať druhým do života a hovoriť o nich akí sú zlí a čo všetko by mali zmeniť môže byť príjemné pre toho, kto to hovorí, ale už to nie je príjemné pre toho, koho sa to týka. A v tom je ten problém. Jedná sa o akýsi druh psychického ubližovania. Keď človek nie je schopný prijať radu, jednoducho ju neprijme aj keby bola akokoľvek dobre mienená. Ak je nevyžiadaná, nebude s veľkou pravdepodobnosťou prijatá, neprejde cez ego.

Guru a žiak

Samozvaní guruovia nechápu princípu žiak a učiteľ. Učiteľ učí a žiak načúva, učí sa. Žiak sa pýta a dostáva odpovede od učiteľa. Žiak v žiadnom prípade nepoúča učiteľa, pretože si je vedomý, že učiteľ vie viac ako on. Problém nastáva, keď chcú byť obaja učitelia a ani jeden z nich nie je ochotný načúvať a učiť sa. Potom sa len handrkujú kto z nich má pravdu a jeden druhého nepočúva. Toto je veľmi častý prípad internetových diskusií a z tohto dôvodu sa do nich už pokiaľ možno nezapájam. Na internete chce byť takmer každý guru a málokto je ochotný prijať rolu žiaka a učiť sa od druhých.

Dúfam, že som sa z toho už poučil a už nebudem druhým kecať do života. Na tom, ako sa ku mne správajú druhí, sa učím ako sa mám a nemám správať k druhým ja. Čo mi je nepríjemné sa snažím nerobiť a čo mi je príjemné sa snažím robiť.

Snažím sa riadiť heslom: “Ži a nechaj žiť” pretože mi nepríde správne dávať druhým rady pokiaľ o ne sami nepožiadajú. Ak už niekto požiada o radu, je väčšia šanca, že ju prijme ako keď dostane nevyžiadanú radu, ktorá sa zasekne na jeho egu.

Týmto zdravím všetkých mojich guruov, ktorí mi chcú kecať do života bez toho, aby som ich o to požiadal. Ahojte :)

Hĺbka vedomia Krišnu – duchovná veda

Mnohí ľudia považujú Hnutie Hare Krišna za vieru, či dokonca sektu. Majú zrejme skúsenosť len s kresťanskou vierou, ktorá je naozaj založená na viere – uverte a budete spasení. Nič múdrejšie som sa od kresťanov nedozvedel – jednoducho uver a hotovo. Žiadna hlbšia filozofia, žiadne hlbšie poznanie. Len viera.

Veriť nestačí

Hare Krišna je iné. O dosť iné. Na začiatku je viera. Viera v proces vedomia Krišnu. Ale neskôr sa táto viera praxou premení v poznanie. Človek už nemusí len veriť, ale zrazu vie ako sa veci majú. A to je na tom to úžasné, čo pritiahlo aj mňa. Mnohí ľudia sa čudujú čo v učení Hare Krišna vidím pretože majú buď len teoretickú znalosť tohto učenia, alebo žiadnu. Nemajú praktickú skúsenosť a preto tomu úplne nedokážu porozumieť.

Príklad s ohňom to krásne ilustruje. Keď ešte nemáme skúsenosť s ohňom, nevieme či páli, alebo nie. Len veríme, prípadne neveríme keď nám niekto hovorí, že oheň páli. Máme teoretické poznanie…. ale v skutočnosti nevieme ako to je. Až keď sa priblížime k ohňu, zistíme či oheň páli, alebo nie. Podobne je to s vedomím Krišnu. Na začiatku buď veríme, alebo neveríme tomu, čo nám oddaní Krišnu hovoria. No keď začneme praktikovať vedomie Krišnu, získame skúsenosť a zrazu budeme vedieť oveľa viac.

Keď som prišiel prvýkrát do chrámu Hare Krišna, uchvátila ma prednáška z Bhagavad-gíty. Nedalo sa nesúhlasiť. Učenie Hare Krišna je tak trefné… všetko do seba zapadá ako skladačka. Niektorým veciam človek nedokáže porozumieť hneď, ale keď začne praktikovať vedomie Krišnu, získa hlbšie pochopenie, získa lepšiu inteligenciu, aby mohol pochopiť o čom to tu celé je a ako to tu v tomto svete funguje. Napríklad keď som začal čítať Bhagavad-gítu, vôbec som jej nerozumel. Ale neskôr, keď som už nejaký ten čas praktikoval vedomie Krišnu, som v Bhagavad-gíte objavil úžasné poznanie, ktoré korešpondovalo s mojou skúsenosťou. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Ľudia, ktorí len čítajú Bhagavad-gítu, či iné sväté knihy a nepraktikujú žiadne iné duchovné činnosti, majú veľký problém s porozumením týchto textov. Nemajú skúsenosť a ostáva im len veriť, alebo neveriť tomu, čo sa v nich píše.

Niektorí ľudia nepraktikujú žiadne duchovné činnosti a považujú vedomie Krišnu za placebo efekt. Nemajú s tým vôbec žiadnú skúsenosť a budú o tom hovoriť ako o niečom, do čoho sa vyznajú. To len ukazuje akú majú inteligenciu, pýchu a ego…

 

Fanatizmus?

Mnohí ľudia považujú stúpencov Hare Krišna za fanatikov, pretože ich životný štýl je o dosť odlišný ako životný štýl väčšiny ľudí v bežnej spoločnosti. Oddaní Krišnu nejedia mäso, nepijú alkohol, neberú drogy, nepijú kávu ani nič, kde je kofeín, teín a iné podporné či omamné látky, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Niektorí oddaní Krišnu žijú v celibáte v chráme. Iní (väčšina) žijú rodinným životom, majú dom, deti, prácu… Okrem toho odriekajú každý deň Hare Krišna mahá-mantru minimálne 1728x na ruženci. Trvá to zhruba 2 hodiny. To už predsa musí byť človek fanatik, aby to dokázal robiť, no nie? Ktorý rozumný človek by strávil 2 hodiny denne odriekaním mantry dokolečka? A ktorý rozumný človek by vstával každé ráno pred 4:00, aby mohol ísť na ranný program o 4:30?

Ako som povedal, človek to nemôže pochopiť kým si to nevyskúša. Ja som tomu tiež nerozumel kým som si to nevyskúšal a nezažil výsledok na vlastnej koži. Mnohí ľudia sa boja, že keď sa ponoria do vedomia Krišnu, tak už nebudú môcť piť alkohol, mať neobmedzený sex, jesť mäso a užívať si iné pôžitky. Ono to nie je tak, že nebudete môcť. Už nebudete chcieť! Stratíte chuť to robiť. Získate vyššiu chuť, ktorá spôsobí to, že nebudete mať chuť na nižší pôžitok, ktorý vás už ani z ďaleka neuspokojí tak, ako predtým. Keď som pil alkohol, bol som v stave opilosti celkom šťastný. Šťastnejší než za triezva. Keď som však začal praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou, postupne mi prestával chutiť alkohol a keď som sa raz opil, bol som nešťastný. Bol som nešťastnejší ako za triezva. Táto skúsenosť mi ukázala aká je sila mahámantry a aký nízky pôžitok alkohol prináša. Postupne som prestal piť alkohol úplne a už mi ani nechutí. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Viem, že sa nejedná o placebo efekt, lebo som ani nevedel čo sa stane keď budem praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou. Chcel som len vedieť aký to má účinok a zo zvedavosti som to začal praktikovať. No a výsledok sa jednoducho dostavil.

V mojom živote vidím obrovský rozdiel keď som nepraktikoval vedomie Krišnu a teraz. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“.

Duchovná veda

Šríla Prabhupáda nazýval vedomie Krišnu duchovnou vedou – máme teóriu, ktorú si pokusom môžeme overiť v praxi. To je vedecký proces. Ľudia, ktorí tento proces uviedli do svojho života, pocítili účinok tohto procesu a získali poznanie, že je to naozaj tak ako Šríla Prabhupáda tvrdí vo svojich knihách.

Šríla Prabhupáda v knihe “Dharma – cesta transcendence” vysvetľuje:

Bůh není tak laciný. „Jen pojďte,“ lákají nás podvodníci, „já vám ukáži Boha. Nemusíte následovat žádná pravidla.“ Lidé, kteří chtĕjí Boha lacinĕ, se tedy nechají snadno podvést a existuje mnoho podvodníků, kteří toho využijí. Skutečný proces poznání Boha je vĕda. Dejme tomu, že nĕkdo prohlásí: „Já tĕ naučím chemii za pouhou sekundu. Dej mi peníze.“ Nebo: „Já tĕ bĕhem chviličky naučím matematiku. Zaplať mi.“ Budete s takovými nemožnými návrhy souhlasit? Proč je tedy tĕmto darebákům dovoleno klamat lidi, kteří pak vĕří, že mohou Boha pochopit tak laciným způsobem? Bhakti-jóga je vĕda, ne sentiment.

Proces je nasledovný: Návšteva chrámov Hare Krišna, ideálne cez nedeľné programy, ktoré zvyčajne bývajú o 14:00. V chráme spoznáte oddaných Krišnu osobne a môžete zistiť čo sú vlastne zač a čo ich k takémuto životu viedlo. S radosťou vám zodpovedajú akékoľvek otázky týkajúce sa vedomia Krišnu. V chráme môžete nájsť knihy Šrílu Prabhupádu, zakúpiť si ich a začať ich čítať. Z kníh sa dá tiež veľa dozvedieť ak ich človek číta úprimne a pokorne. V knihách Šrílu Prabhupádu nájdete neustále zdôrazňovanie dôležitosti spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ten, kto počúva a spieva Hare Krišna mahá-mantru postupne očisťuje svoje vedomie od chtíču, hnevu, chamtivosti, ega, pýchy, domýšľavosti a ďalších nepekných vlastností a závislostí, ktoré nám a iným v živote spôsobujú len problémy.

Vďaka vedomiu Krišnu postupne zanecháme všetko, čo nám škodí a neprospieva a začneme robiť činnosti, ktoré sú pre nás a iných prospešné. Viac o Hare Krišna si môžete prečítať v článku “Čo je hnutie Hare Krišna?“.

Šríla Prabhupáda hovoril, že šírenie vedomia Krišnu je najväčšia dobročinnosť. Podľa toho, ako sa mi zmenil život a vedomie odkedy praktikujem učenie Hare Krišna, môžem len súhlasiť. Ten, kto túto zmenu nezažil, súhlasiť zrejme nebude. Ale stačí si to len vyskúšať… a človek zistí ktorá bije.

Prajem veľa šťastia v praktikovaní vedomia Krišnu a čo najrýchlejší duchovný pokrok.

Hare Krišna!

Rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných

V roku 2016 som pocítil silnú túžbu ísť žiť do chrámu Hare Krišna. Túto túžbu som mal už v roku 2015 keď som spoznal oddaných Krišnu a videl som ako žijú a stále sa stupňovala. Chcel som si vyskúšať život mnícha. V máji 2016 som prišiel do chrámu Nová Ekačakra prvýkrát a to miesto sa mi zapáčilo natoľko, že som si povedal: “Na podobnom mieste by som chcel žiť.” A to som ešte netušil, že o 3 mesiace tam budem naozaj žiť. Moja životná situácia sa vyvŕbila tak, že som nemal žiadne záväzky a v auguste 2016 som mohol ísť žiť do chrámu.

IMG_20160528_130306

Pôvodne som chcel absolvovať kurz Bhakta program a zostať v chráme len 3 mesiace. No život v chráme sa mi natoľko zapáčil, že som tam už ostal. Mal som postarané o strechu nad hlavou, stravu, príjemnú spoločnosť a bol som zamestnaný rôznorodými činnosťami.

Po ôsmich mesiacoch som však začal cítiť, že by som si rád robil veci po svojom. Režim v chráme začínal byť pre mňa neúnosný a z chrámu som po deviatich mesiacoch odišiel. Píšem o tom v článku “Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna”.

Po odchode z chrámu som bol niekoľko mesiacov bez spoločnosti oddaných. Medzitým som zažíval svoju doposiaľ najväčšiu a najťažšiu životnú lekciu a život ma po pár mesiacoch opäť priviedol k oddaným Krišnu. Keď som prišiel medzi oddaných, zrazu som pocítil obrovský rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných. V spoločnosti neoddaných som pocítil ohromnú pýchu, egoizmus, hnevlivosť, chamtivosť a snahu o čo najväčší zmyslový pôžitok častokrát na úkor druhých – vykorisťovanie. Najsmutnejšie na tom je, že neoddaní si tieto svoje vlastnosti a následky svojich činov ani neuvedomujú a nie sú ochotní s nimi pracovať a snažiť sa dosiahnuť lepšie vlastnosti:

BG 18.1 – 3: Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.

Úcta

Oddaní sa správajú k ostatným úctivo. V spoločnosti neoddaných je príliš veľa neúcty k ostatným. Ak sa niekto k druhým správa neúctivo, nemal by byť považovaný za oddaného aj keď sa tak navonok prezentuje. Hlavne v internetových diskusiách majú mnohí ľudia, ktorí prezentujú učenie Hare Krišna, tendenciu byť neúctiví voči ostatným.

Služba

Pre oddaných je prirodzené slúžiť druhým. Oddaní majú, alebo by aspoň mali mať mentalitu služobníka a nie mentalitu požívateľa, ktorú majú neoddaní. Pokiaľ chcú byť všetci, alebo väčšina požívatelia (len si užívať) a nikto nechce slúžiť, potom spoločnosť vyzerá presne tak, ako vyzerá dnes. Spoločnosť oddaných Krišnu je vďaka služobníckemu postoju oveľa kľudnejšia, mierumilovnejšia a láskyplnejšia.

vedsky sposob stolovania

Súdenie

Oddaní nesúdia niekoho za jeho prešľapy. Uvedomujú si, že každý robí chyby a nemali by sme mu tie chyby vyhadzovať neustále na oči, ale snažiť sa ho pochopiť a prijať so všetkými jeho neresťami.

V spoločnosti neoddaných mi boli moje prešľapy neustále vyhadzované na oči a cítil som sa ako ten najväčší hajzel na svete a to mi vôbec neprospievalo, ale práve naopak, ubíjalo ma to. Keby som bol v takom prostredí dlhšie, zrejme by som bol na tom psychicky veľmi zle. Nečudo, že v spoločnosti neoddaných toľko ľudí trpí psychickými poruchami.

Poznanie

Oddaní Krišnu majú poznanie, vďaka ktorému vidia veci oveľa jasnejšie. Chápu, že živá bytosť pod vplyvom ilúzie koná dosť nepekné skutky, ale môže sa pomocou oddanej služby očistiť a už ich nerobiť. Oddaní Krišnu preto nikoho neodsudzujú, ale snažia sa mu pomôcť zapojením do oddanej služby.

Nadávky

Oddaní nenadávajú. Teda aspoň som nikoho z oddaných nepočul použiť nadávku. Nepekné slová nepôsobia na ľudí príliš priaznivo a oddaní sa týmto slovám vyvarujú. Kdežto v spoločnosti neoddaných si často nedávajú servítku pred ústa a tliachajú jedno sprosté slovo za druhým.

Alkohol, cigarety a iné závislosti

V spoločnosti neoddaných je veľmi veľa ľudí závislých na omamných a podporných látkach ako alkohol, káva, cigarety a iné drogy. Nedokážu bez nich plnohodnotne fungovať. Oddaní dokážu fungovať pekne s čistou mysľou bez omamných a podporných látok.

Pokora

Oddaní majú služobnícky postoj a teda majú bližšie k pokore. Neoddaní chcú, aby im ostatní slúžili, ale sami nechcú slúžiť a tak sú bližšie k pýche ako k pokore.

Záver

Nechcem, aby to vyznelo tak že oddaní sú niečo viac, ale toto je jednoducho výsledok môjho pozorovania. Samozrejme aj neoddaní môžu mať niektoré črty oddaných, netvrdím, že nie… Nedá sa to úplne generalizovať, nájdu sa aj výnimky, ale tých je pomerne málo. Popísal som len svoju skúsenosť s oddanými a neoddanými a naozaj vnímam veľký rozdiel v spoločnosti oddaných verzus neoddaných. Koniec koncov si to každý môže zažiť na vlastnej koži keď sa dostane medzi oddaných… medzi skutočných oddaných. Niektorí ľudia sa prezentujú ako oddaní Krišnu, ale nemajú vlastnosti oddaného a tak je to len akási póza.

Vedomie Krišnu a spoločnosť oddaných mi veľmi veľa dalo a dáva. Veľmi ma to zmenilo v dobrom slova zmysle a viem, že ostatných tiež. Bez Šrílu Prabhupádu a vedomia Krišnu by som bol úplne stratený v materiálnej existencii plnej zmyslového pôžitku, intoxikácie, hazardu, neobmedzeného sexu a jedenia mäsa. Oddanou službou dokážeme usmerniť zmysly a vedomie a prestávame mať chuť na činnosti, ktoré nám škodia a začíname mať chuť v činnostiach, ktoré nám v konečnom dôsledku prospievajú. Je to dlhodobý proces a úspech je zaručený pre každého, kto v ňom úprimne vytrvá. Veľmi dôležitá je úprimnosť, bez nej je veľmi ťažké urobiť duchovný pokrok. O tomto procese si môžete prečítať v článku “Bhakti yoga“.

Majte sa krásne,

Hare Krišna!

Domáce násilie

Bol som svedkom domáceho násilia a uvedomil som si jednu zásadnú vec. Mnohí ľudia považujú za obeť toho, na kom je páchané násilie. Čo ak je to ale naopak? Že obeť je ten, kto pácha násilie a tyran ten, na kom je páchané násilie? Respektíve, že obaja sú tyrania? Možno to na prvý pohľad nedáva zmysel, ale poďme sa na to pozrieť bližšie.

Rola obete

Do role obete sa stavia ten, na kom je páchané násilie a zvaľuje všetku vinu na tyrana. Bol som ale svedkom, že týrať začína práve obeť. A to väčšinou psychicky. Toto psychické týranie partnera často vyústi do jeho agresie a za tyrana je zrazu považovaný on.

Treba si uvedomiť, že nič sa nedeje bez príčiny. Každá akcia vyvoláva reakciu. Ak niekto používa hrubé slová, v partnerovi tieto hrubé slová môžu vyvolať agresiu, ktorá často vyústi do fyzického ublíženia tomu, kto použil hrubé slová, alebo iný druh provokácie. Málokto je taký imúnny, že by dlhodobo dokázal znášať hrubé správanie partnera bez toho, aby ho to rozrušilo.

Dlhodobý psychický nátlak je častou príčinou domáceho násilia. Častokrát je skutočný tyran ten, na ktorom je páchané násilie. Nie vždy, ale často. No obeť sa hrá, že za nič nemôže a všetku vinu zvaľuje na svojho tyrana. Je to hrubá nevedomosť a neschopnosť uvedomiť si vlastné správanie. Mnohí ľudia považujú svoje správanie za primerané aj keď je pomerne hrubé. Či už sa jedná o psychické, alebo fyzické týranie. V oboch prípadoch majú ľudia pocit, že ten druhý si to zaslúžil. A keď takíto ľudia neschopní sebareflexie žijú spolu, je to problém.

Mnohé ženy sa čudujú prečo si priťahujú do života partnerov násilníkov. To nie je tak, že by tí muži mali potrebu mlátiť ženy. Ale ženy v nich vzbudzujú agresiu svojim správaním. Prvý partner bol násilník, druhý, tretí a štvrtý tiež… a piaty bude tiež ak žena nezmení svoje vyžarovanie, ktoré vzbudzuje v mužovi agresiu. Býva to aj tak, že muž je psychický tyran a žena ho týra fyzicky.

Nie je vždy všetko také, ako sa na prvý pohľad javí. Tyran môže byť obeť a obeť tyranom. Tyran si často neuvedomuje svoje správanie a vinu za svoje utrpenie zvaľuje na partnera. Kým si neuvedomí svoje správanie, bude žiť v rovnakých vzorcoch a priťahovať si rovnaké situácie. Márne bude striedať partnerov v nádeji, že ten ďalší bude lepší. Nebude. Nič nebude lepšie, kým sám nebude lepší. A tu sa dostávame k zákonu zrkadlenia, ktorý nepustí. Píšem o tom v článkoch “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“, a “Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám“.

Znečistená inteligencia

Ľudia majú v súčasnosti ohromnú inteligenciu. Problém je, že je znečistená túžbou po hmotnom pôžitku a tak ľudstvo vytvára svojou inteligenciou oveľa viac problémov ako prospechu. Vytvorili napríklad autá, ktoré sa síce zdajú byť užitočné, ale v konečnom dôsledku sú to vražedné stroje v ktorých zomiera nemalé množstvo ľudí v autonehodách a navyše znečisťujú životné prostredie. Keby mali ľudia čistú inteligenciu, nevymysleli by tak šialený a vražedný stroj ako je auto. Určite nie…

Čistá inteligencia

Istému indiánskemu kmeňu ponúkali koleso, aby mohli mať dopravné prostriedky na kolesách a cestovať tak rýchlejšie… lenže indiáni s čistou inteligenciou hneď vedeli, že kvôli takým dopravným prostriedkom na kolesách by museli vyrubovať stromy a stavať cesty, teda ničiť prírodu. To nemali za potreby. Odmietli koleso a naďalej chodili pešo, prípadne na koňoch, osloch, slonoch…

Všetky vynálezy ľudstva, ktoré spôsobujú utrpenie a problémy, sú dôkazom znečistenej materiálnej inteligencie. Ak by mali ľudia čistú inteligenciu, videli by dôsledky skôr, než by vymysleli a dali do prevádzky nejaký nebezpečný vynález.

Skutočná inteligencia znamená vedieť rozlíšiť dobré od zlého, prospešné od škodlivého. Indiáni veľmi dobre vedeli, že autá a podobné vynálezy budú v konečnom dôsledku viac škodiť ako pomáhať a rázne ich odmietli a žili naďalej jednoduchým životom v súlade s prírodou. To je čistá inteligencia.

Nebezpečné vynálezy

Autá, lietadlá, elektrárne, počítače, mobily, mikrovlnky, elektrické stožiare,… to všetko prináša určitú daň za takzvané zjednodušenie života. V skutočnosti ani len netušíme aký to môže mať dopad na ľudstvo a prírodu z dlhodobého hľadiska a pýšime sa aká sme pokročilá civilizácia. Daň môže byť obrovská. Tieto a ďalšie podobné vynálezy už teraz spôsobujú nemalé problémy a ľudia musia vynakladať ďalšie nemalé úsilie na riešenie týchto problémov. Človek niečo vymyslí, narazí na vážny problém a zase musí vymýšľať ako ho vyriešiť a tak stále dokola. Kým má znečistenú inteligenciu. Človek s čistou inteligenciou by nikdy nevymyslel nič, čo by prinieslo problémy, pretože ich hneď vidí a dokáže rozlišovať či je to v konečnom dôsledku viac prospešné, alebo škodlivé.

Očistenie inteligencie

Keď už je ľudstvo v takom bode, že používa svoju inteligenciu pre stále väčšie a väčšie pohodlie za cenu veľkého rizika utrpenia, je na nás jednotlivcoch, aby sme očistili svoju inteligenciu a uplatnili ju vo svojich životoch ako len vieme. Môžeme ostatných inšpirovať a ukázať, že žiť sa dá aj inak – naozaj veľmi jednoducho bez potreby mnohých vynálezov, ktoré boli vyrobené za účelom zjednodušenia života, ale v konečnom dôsledku ho viac komplikujú a prinášajú so sebou nemalé problémy.

Veľmi mi pomohla pravidelná, každodenná meditácia, aby som do určitej miery dokázal rozlíšiť prospešné od škodlivého. Čoraz viac si uvedomujem v akom šialenom svete so šialenými vynálezmi to žijeme. A ľudia stále vymýšľajú nové a nové na prvý pohľad úžasné vynálezy a ani len netušia aký to bude mať dopad… nie je to príjemné vedieť a zároveň vidieť, že si to mnohí ľudia neuvedomujú, pretože sú zaslepení vidinou väčšieho pohodlia pod rúškom takzvaného pokroku.

O meditácii a jej účinkoch sa môžete dozvedieť v článku “Čo mi dala meditácia“.

Prajem si, aby čoraz viac ľudí očistilo svoju inteligenciu a začali triezvejšie uvažovať a vidieť viac do hĺbky vecí. To môže zachrániť ľudstvo. Inak svojimi vynálezmi spôsobí poriadnu degradáciu aj keď chcelo pôvodne pokrok. Tak to dopadne keď sa používa znečistená inteligencia.

Čo je pokora? (časť druhá)

V článku z roku 2015 popisujem moje pochopenie pokory v tom čase: http://blog.hromnik.com/2015/12/19/co-je-pokora/

Hlbšie pochopenie pokory

Dnes sa píše rok 2018 a za tie 3 roky som získal hlbšie pochopenie pýchy a pokory aj v praxi. Zrealizoval som, že pýcha predchádza pád. Čím viac je človek pyšný, tým hlbší a drsnejší pád nastane a tým väčšiu pokoru môže získať. Ak si teda z toho zoberie ponaučenie. Niektorí ľudia padnú na dno a začnú sa ľutovať, alebo sťažovať namiesto toho, aby sa pozbierali a poučili.

S pokorou dokážeme prijímať životné lekcie oveľa jednoduchšie ako s pýchou.

Priznať si chybu

Pyšný človek si nedokáže priznať chybu aj keď mu to xx ľudí hovorí. S pokorou však človek môže vidieť čo napáchal a snažiť sa to napraviť. Dokáže sa aj ospravedlniť kdežto pyšný človek nie, pretože si svoju chybu ani neuvedomuje.

Pozrieť sa na seba

S pokorou môže človek vidieť aj svoje nepekné vlastnosti a pracovať s nimi. Pyšný človek si svoje negatívne vlastnosti a činy nepriznáva a myslí si, že je dokonalý a vinu za svoje problémy zvaľuje na druhých.

Dokáže si priznať, že je pyšný

Pokorný človek si paradoxne dokáže priznať, že je pyšný. Pyšný človek to nedokáže.

Nepresviedča

Pokorný človek nikoho nepresviedča, že jeho názor je ten najsprávnejší. Uvedomuje si, že každý sa nachádza na inej úrovni vedomia a to isté vníma inak. Môže vysvetliť ako to vidí on, ale nebude sa s niekym silou mocou hádať.

Neháda sa

Tým, že pokorný človek nemá potrebu nikoho nasilu presviedčať, nedostáva sa takmer vôbec do konfliktov. Ak sa dostane do konfliktu, nebýva to jeho pričinením. Pokorný človek nemá vôbec chuť v konfliktoch a hádkach.

Neporovnáva sa

Porovnávanie sa často vychádza z potreby dokázať si niečo. Pokorný človek takú potrebu nemá.

Nepovyšuje sa

Ak sa niekto porovnáva, buď je pyšný na to, že je na tom lepšie ako ostatní, alebo je sklamaný, že je na tom horšie. Pyšný človek sa povyšuje nad ostatných a prezentuje čo všetko robí lepšie ako ostatní. Pokorný človek túto potrebu nemá.

Prijíma kritiku

Pyšný človek nie je schopný prijať kritiku ani keď je oprávnená. Pokorný človek s radosťou prijíma kritiku a snaží sa z nej zobrať ponaučenie.

Úspech

Pyšný človek pripisuje všetok úspech sebe a svojim schopnostiam. Pokorný človek sa nepovažuje za príčinu svojho úspechu, ale pripisuje ho buď Bohu, alebo ostatným, ktorí mu pomohli úspech dosiahnuť.

Stav vedomia

Pokora a pýcha závisia od stavu vedomia. So zmenou vedomia môže človek spyšnieť, alebo spokornieť. S narastajúcim úspechom je riziko, že bude pyšný. S narastajúcim neúspechom a problémami sa zvyčajne človek dostáva viac do pokory. Aspoň ja to mám tak. Najväčšie nepríjemnosti v živote ma dostali do pokorného postavenia, lebo mi nič iné neostávalo. Keď sa mi v živote darilo, narastala vo mne pýcha a pokora šla bokom. Pýcha a pokora sa teda môžu striedať a byť v rôznych pomeroch v našom vedomí. Ideálne je, keď si ustrážime pokoru a pýche nedáme moc priestoru, pretože pýcha spôsobuje nemalé problémy v našom živote a živote ostatných.

Čím viac ľudí bude pokorných, tým krajšiu spoločnosť môžu vytvoriť.