Dôvodov prečo nie si šťastný môže byť veľa. A niektoré z nich si tu popíšeme.
Nevieš kto si
Väčšina ľudí sa stotožňuje s hmotným a jemnohmotným telom – mysľou, inteligenciou a egom. A všetko, čo sa k tomuto vzťahuje berú príliš vážne, ba až tragicky.
Telo
Keď sa niekto príliš stotožňuje s telom, dáva mu viac pozornosti ako by bolo potrebné. “Skrášľuje” ho mejkapom, tetovaním, šperkami, lusuxným oblečením a podobne. A na svojom zovňajšku zakladá svoje vzťahy s ostatnými. Samozrejme, že takáto bytosť nebude šťastná, pretože ju druhí budú chcieť zneužívať pre svoj zmyslový pôžitok.
Myseľ
Ten, kto sa stotožňuje s mysľou, tiež nemôže byť šťastný, pretože myseľ si navymýšľa toľko hlúpostí (Čítaj: “Myseľ výmyselník“)… a keď sa so všetkými tými hlúposťami stotožňuje ako so svojimi myšlienkami, môže sa z toho zblázniť… čo sa častokrát aj deje.
Vďaka meditácii môžeme pozorovať svoju myseľ a zistiť, že sme od nej odlišní, že sme pozorovatelia…
Ego
Ja, ja, ja a ja. A moje. To je ego. Ego nemyslí na druhých, ale len na seba. A človek, ktorý myslí len na seba, nemôže byť šťastný. Môže mať aj všetko bohatstvo sveta, ale keď ho nebude zdieľať s ostatnými, nebude šťastný. Cesta ku šťastiu je pokorenie ega.
Inteligencia
Mnohí si myslia, že všetko vedia najlepšie, všade boli, všetko preskúmali… to je práve ilúzia, ktorá pramení z inteligencie znečistenej egom. Znečistená inteligencia spôsobuje nemalé množstvo problémov, ktorým musíme dnes čeliť. Píšem o tom v článku “Technologický pokrok bez rozmyslu“.
V New Age a ezoterickej sfére prevláda názor, že duša si vyberá situácie a ľudí s ktorými vo svojom živote interaguje a dokonca si vyberá do akej rodiny sa narodí, vyberá si životné lekcie v podobe rôznych radostí a strastí atď. Vraj pre svoj rast. Vraj sme si celý svoj terajší život zvolili už pred narodením do súčasného tela.
Mnohí ľudia tomuto veria. Avšak má to jeden háčik.
Karmický zákon
Ezoterici a vyznávači New Age učenia veria v reinkarnáciu aj karmu a zároveň aj v to, že si duša sama volí svoj osud v zmysle, že si vyberá aké situácie bude zažívať. To však protirečí so zákonom karmy. Zákon karmy hovorí, že za každou akciou nasleduje reakcia. Čo dáš, to dostaneš späť. Zákon karmy sa nikoho nepýta čo chce aby sa mu dialo a nikomu nedáva možnosť vybrať si aké následky za svoje činy bude musieť zožať. Zákon karmy je nekompromisný. Každému dáva presne to, čo si zaslúži podľa svojho konania.
Tak milí ezoterici a teraz mi vysvetlite ako je možné aby si duša volila čo chce v živote zažiť keď je spútaná zákonom karmy, ktorý jej stanoví životné lekcie aby bola zachovaná spravodlivosť. Pokiaľ by to bolo tak, ako tvrdíte, to by znamenalo, že spravodlivosť a zákon karmy nemá zmysel a neplatí. Tak si vyberte či dáva zmysel to, že duša si vyberá svoj osud a situácie, ktoré bude zažívať, alebo to už má dávno spočítané karmou za svoje minulé činnosti.
Jednoduchá logika nepustí. Buď platí jedno, alebo druhé. Ak chceme, aby bola zachovaná spravodlivosť, musí existovať karmický zákon, ktorý každému dá presne to, čo si zaslúži. Ak by si duša mohla voliť svoj osud nezávisle od zákona karmy, znamenalo by to, že spravodlivosť neexistuje.
Jednoduchou logikou môžeme dospieť k záveru, že ezoterické výmysly typu, že duša si vyberá svoj život sú jednoducho nezmysel. Nemusíme mať vysokoškolský titul, aby sme túto jednoduchú vec pochopili. Mnohí pseudo duchovní ľudia však nehľadia na rozum a logiku a idú si zaryto svoj nelogický a často hlúpy sentiment a kvôli tomu neskôr tvrdo narazia na realitu. Kto chce kam, pomôžme mu tam.
Kto chce však poznať pravdu a realitu, nemôže byť sentimentálny a považovať za pravdu niečo, čo cíti. “Ja to tak cítim, tak to tak musí byť” – to je sentiment. Sám som kedysi bol taký, no našťastie som z tohto nezmyslu vyrástol a narazil na tvrdú realitu. A želám to každému.
Pravda sa dá spoznať jednoduchou logikou a konfrontáciou teórie s realitou. Ak mám nejakú teóriu a chcem vedieť či je pravdivá, musím ju overiť v praxi či je to naozaj tak. A keď ju overím, najlepšie viackrát, vtedy si môžem byť istý, že je to pravda.
Keď aplikujeme logiku a začneme rôzne teórie konfrontovať s realitou a inými teóriami, môžeme zistiť ktoré teórie dávajú zmysel a ktoré nie.
Napríklad teória karmy a reinkarnácie dáva dokonalý zmysel za predpokladu, že existuje spravodlivosť. Ak existuje spravodlivosť, zákon karmy a reinkarnácie sú dokonalým prostriedkom spravodlivosti. Každý dostane presne to, čo si zaslúži.
Tu by sme mohli rozobrať teóriu, že žijeme len raz a teóriu reinkarnácie. No to si necháme nabudúce (o odstavec neskôr). Nateraz je dobré pochopiť, že pokiaľ existuje zákon karmy, tak nikto si nemôže zvoliť do akej rodiny sa narodí, v akých podmienkach mu je dané žiť, aký zdravotný stav bude mať, či bude bohatý, či bude chudobný…. To všeko riadi zákon karmy na základe našich minulých činností. Podľa toho, čo sme robili v minulom živote vyzerá náš súčasný život. A podľa toho, čo robíme v súčasnom živote, bude vyzerať náš ďalší život. Ak má existovať dokonalá spravodlivosť, nikto sa nevyhne odmene ani trestu za svoje činnosti. To je spravodlivé nie?
Ak by sme žili len raz, tu sa vynára otázka prečo sa niekto narodí v chudobnej rodine, iný v bohatej. Niketo sa narodí zdravý, iný má nejaké zdravotné postihnutie. Kde tu je Božia spravodlivosť? Prečo má niekto od narodenia taký údel a niekto má iný údel? Na toto dáva odpoveď karma a reinkarnácia.
Jednoduchou logikou môžeme dospieť k logickým záverom. Keď však podľahneme sentimentu a budeme svoje pocity, myšlienky a vieru považovať za pravdivé bez toho, aby sme ich konfrontovali s logikou a realitou, nemusí to dopadnúť dobre. Keď nežijeme v pravde, môžu nás prekvapiť neblahé následky takého života.
Mnohí ľudia veria niečomu, o čom nevedia či je pravda, ale považujú to za pravdu. Ak chceme spoznať pravdu, nemôžeme ostať na úrovni sentimentu a viery. Musíme ísť oveľa oveľa viac do hĺbky a začať skúmať realitu s triezvym rozumom. Spochybňovať a konfrontovať. Tak môžeme odhaliť teórie, ktoré sú nezmyselné a teórie, ktoré dávajú veľký zmysel a následne ak je to možné si ich môžeme overiť v realite.
Pozorovanie zákona karmy je možné z dlhodobého hľadiska. Každá akcia vyvolá následnú reakciu. Kým sa prejaví reakcia, môže to trvať nejaký čas, aj niekoľko rokov. Napríklad ak sa niekto stravuje nezdravo, reakcia budú zdravotné problémy.
Pozorovanie reinkarnácie je už o niečo zložitejšie. Aspoň na prvý pohľad. Za domácu úlohu sa môžete zamyslieť nad reinkarnáciou. Ale na to, aby sme pochopili ako funguje reinkarnácia, musíme pochopiť čo je duša, čo je telo a ako spolu súvisia. O tom niekedy nabudúce…
Narodiť sa, hrať sa, starnúť, učiť sa, dospieť, pracovať, založiť si rodinu, usilovať sa o materiálne zabezpečenie a nejaký ten pôžitok, zostarnúť, usilovať sa v starobe o pôžitok, ktorý už nie je a nebude taký, ako býval a zomrieť. Tak vyzerá život väčšiny ľudí, ale je to využitý potenciál ľudského života?
Mne takýto život nedáva zmysel. Je to premrhaný potenciál ľudského života dosiahnuť Absolútnu Pravdu.
Zmysel ľudského života
Ľudský život je určený na sebarealizáciu. A je veľká škoda ho premrhať materialistickými činnosťami, ktoré nás len viac a viac zaplietajú v hmotnom svete. Drvivá väčšina ľudí sa však zameriava na tieto materialistické činnosti nevediac o skutočnom zmysle života.
Človek môže duchovne rásť, ale kvôli tomu, že sa zameriava na materialistické činnosti nemá čas ani chuť sa duchovne rozvíjať. Čas by aj bol, aspoň pár minút denne, ale keď nie je chuť, čas trávime inak ako duchovným rozovjom. A tak strácame drahocenný čas v ľudskej podobe. Každý jeden okamih nevyužitý na duchovný rozvoj je premrhaný čas. Môže to znieť fanaticky, ale je to tak.
Dostali sme tento život, aby sme si mohli napĺňať svoje túžby a aby sme mohli zistiť, že nám naplnenie týchto túžob neprinesie také šťastie, aké by sme chceli a navyše sa toto šťastie neskôr mení na utrpenie. Prečo? Aby sme pochopili, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Aby sme pochopili, že materialistické túžby a úsilie sú príčinou nášho utrpenia. Aby sme začali konečne hľadať skutočné, duchovné šťastie.
Svet nepotrebuje mobily, počítače, autá, lietať na Mesiac, na Mars, na Venušu,… nepotrebuje predražené značkové oblečenie a povrchné vzťahy, ktoré sa rozpadnú pri sebemenšej nezhode.
Svet potrebuje dobro, lásku a šťastie. To je nedostatkový tovar. Všade vôkol seba môžeme vidieť zlobu, závisť, pýchu, aroganciu, sebectvo, chamtivosť,…. je to pekný pohľad? A kto to nevidí, nech sa pozrie lepšie… aha tam! Tam sa jedni hádajú, tam druhí ohovárajú, tam sa mlátia, tu jedného okradli a zbili, tu niečo ukradli, tam niekomu riadne vynadali a pourážali,… ešte stále nevidíte? Ja vidím. Zlobu v ľuďoch.
Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.
Žijeme vo veku hádky a pokrytectva, kde hádka a pokrytectvo je takmer na každodennom poriadku. Ľudia sa hádajú do krvi kvôli úplným maličkostiam a nezriedka to končí až fyzickým násilím. Častokrát môžeme vidieť ako otec zavrhne syna, alebo syn otca, matka dcéru a dcéra matku. Častokrát môžeme byť svedkom hádok a fyzického násilia. Prečo? Pretože v ľuďoch prevláda chtíč, ktorý spôsobuje všetku tu galibu.
Každý hľadí viacmenej na seba, na svoj pohodlný život a na svoj prospech. Že nie? Len sa poriadne poobzerajte čo ľudia robia a prečo. Čo nakupujú a prečo. Prečo majú potrebu mať každú chvíľu nové a nové oblečenie, telefóny, počítače, televízory, autá a iné výdobytky? Rok starý mobil už nestačí, treba každý rok nový. Mnohé ženy sú schopné za rok naplniť novým oblečením a topánkami aj dve skrine. Možno som aj málo povedal. Mnohí muži túžia po najnovších modeloch áut a mnohí si ich aj kúpia za nemalé peniaze. Kde sa všetky tieto túžby berú? A aké sú následky napĺňania týchto túžob?
“Můj milý Pane, všichni v hmotném světě jsou podmínění Tvou iluzorní energií. Všichni se stěhují z těla do těla na cestě plodonosných činností a jejich reakcí kvůli mylným představám o své totožnosti a svém vlastnictví. Můj milý Pane, sám nejsem mezi těmito podmíněnými dušemi výjimkou. Bláhově si myslím, jak jsem šťastný, když mám svůj dům, ženu, děti, pozemek, majetek a přátele. Tak jednám jako v říši snů, protože nic z toho není trvalé. Jsem hlupák, neboť neustále na tyto věci myslím a považuji je za věčné skutečnosti. Můj milý Pane, s mylným pochopením své totožnosti pokládám za trvalé vše, co trvalé není, jako například toto hmotné tělo, které není duchovní a je zdrojem všemožných strastí. Zmatený tímto pojetím života jsem neustále pohroužený v myšlenkách na protiklady a zapomínám na Tebe, jenž jsi oceánem veškeré transcendentální radosti. Připravuji se o Tvou transcendentální společnost a jsem jako pošetilé stvoření, které opustí tůň zarostlou svěží vegetací a vydá se hledat vodu na poušti. Podmíněné duše chtějí uhasit svou žízeň, ale nevědí, kde najít vodu. Opouštějí místo, na kterém je skutečný vodní zdroj, a utíkají na poušť, kde žádná voda není. Můj milý Pane, moje inteligence je skoupá, protože nejsem vůbec schopný ovládat svou mysl, kterou nyní řídí nezkrocené smysly a přitahují plodonosné činnosti a jejich výsledky. Můj milý Pane, nikdo v podmíněném stavu hmotné existence nedokáže ocenit Tvoje lotosové nohy, ale mně se nějakým způsobem podařilo k nim přiblížit, což považuji za projev Tvé bezpříčinné milosti vůči mně. Můžeš jednat jakkoliv, protože jsi svrchovaný vládce. Je mi jasné, že když je někdo způsobilý pro vysvobození z koloběhu zrození a smrti, pak jedině Tvou bezpříčinnou milostí se přiblíží k Tvým lotosovým nohám a vyvine zálibu v oddané službě Tobě.”
Akrúra padl před Pánem na zem a řekl: “Můj milý Pane, Tvá transcendentální, věčná podoba je plná poznání. Pouhým soustředěním mysli na Tvou podobu může člověk plně porozumět všemu, co existuje, protože Ty jsi původní zdroj všeho poznání. Vládneš nejvyšší mocí, protože Ti patří veškeré energie. Jsi Nejvyšší Brahman a Nejvyšší Osoba, nejvyšší vládce a Pán hmotných energií. Uctivě se Ti klaním, protože jsi Vásudéva, místo, kde spočívá celé stvoření. Jsi všudypřítomná Nejvyšší Osobnost Božství a jsi také Nejvyšší Duše sídlící v srdcích všech a dávající pokyny, jak jednat. Nyní, můj Pane, se Ti úplně odevzdávám. Prosím Tě, ochraň mě.”” – Úryvok z knihy Krišna
Inými slovami ľudia si pod vplyvom ilúzie myslia, že si v tomto svete budú môcť uživať večne a dočasné šťastie považujú za trvalé a skutočné. A keď toto dočasné šťastie pominie, sú z toho nešťastní a hľadajú ďalšie a ďalšie spôsoby ako dosiahnuť toto dočasné šťastie. Pritom dostávajú jeden kopanec za druhým od hmotnej prírody a aj napriek tomu si stále naivne myslia, že v tomto svete plnom utrpenia budú šťastní. Realita je taká, že nikto nemôže byť trvalé šťastný pokiaľ je zdrojom jeho šťastia niečo dočasné. Dočasný je majetok, rodina, priatelia, spoločenské postavenie, kariéra,… všetko toto je pominulteľné a pokiaľ na tom niekto stavia svoje šťastie, bude skôr či neskôr nešťastný.
Môžeme vidieť, že muž a žena sa na začiatku majú veľmi radi, správajú sa k sebe veľmi pekne, lichotia si navzájom, pretože sú priťahovaní chtíčom, sexuálnou príťažlivosťou a chcú si navzájom užívať. Ale keď si spolu dostatočne užijú a po určitom čase sexuálny chtíč vyprchá, namiesto pekného správania a lichôtok nasledujú hádky, nadávky a niekedy aj bitky, rozchody a rozvody. Prečo? Prečo to bolo na začiatku také krásne a končí to takto? Väčšina vzťahov tak končí, aspoň čo som mal možnosť za svojich 32 rokov pozorovať. Ľudia pod vplyvom chtíču si chcú stále užívať zmyslový pôžitok. Avšak zmyslové objekty časom omrzia a už nedávajú také šťastie ako kedysi. Pokiaľ je vzťah založený na chtíči a chtíč časom vyprchá, vzťah nemá na čom stáť, partneri sa už nemajú prečo k sebe pekne správať a dokážu sa správať fakt hnusne. A nie len partneri ale všetci ľudia, ktorých chtíč nie je naplnený.
Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.
No človek, ktorý je v styku so zmyslovými predmetmi bez toho, že by k nim bol pripútaný alebo ich nenávidel, a ovláda svoje zmysly dodržiavaním usmerňujúcich zásad slobody, môže dostať úplnú Pánovu milosť.
Pre toho, kto je takto pohrúžený vo vedomí Kṛṣṇu, prestane jestvovať trojnásobné utrpenie hmotného života a v tomto šťastnom stave sa jeho inteligencia čoskoro ustáli.
Človek, ktorý nie je s Najvyšším spojený vedomím Kṛṣṇu, nemôže mať ani transcendentálnu inteligenciu, ani stálu myseľ, bez ktorej nemožno dosiahnuť pokoj. A ak nemá pokoj, ako môže očakávať šťastie?
Kto je dnes v tomto svete šťastný? Ten, komu sa darí po materiálnej stránke a dosahuje to, čo chce. Akonáhle nemá to, čo chce, nespráva sa moc pekne. Práve kvôli nenaplnenému chtíču. Niektorí ľudia sa uspokoja aj s málom, ale sú šťastní? Odkiaľ ich šťastie pramení ak nie z peňazí a majetku?
Bhagavad-gíta taká, aká je nás učí ako dosiahneme skutočné šťastie a mier a ako dosiahneme rozrušenie a nešťastie. Keď porovnáme učenie Bhagavad-gíty s realitou tohto sveta, môžeme vidieť akú hlbokú múdrosť Bhagavad-gíta obsahuje. Bhagavad-gíta bola vyslovená pred 5000 rokmi ale poznanie v nej je stále aktuálne a to je fascinujúce. Človek, ktorý uplatní poznanie Bhagavad-gíty vo svojom živote a pokúsi sa podľa toho žiť, pocíti výsledky tohto učenia na vlastnej koži. Nemusí len slepo veriť tomu, čo je tam napísané. Môže si to overiť a môže byť naozaj šťastnejší, láskyplnejší a kľudnejší. Každým dňom viac a viac, pokiaľ učenie Bhagavad-gíty správne uplatňuje v praxi.
Svet potrebuje dobro. Ale toto dobro bez vzťahu s Bohom nikdy nedosiahne. Pokúšali sa o to už mnohí ale neúspešne. Hitler chcel pre svet dobro a ako to dopadlo. Pokusy o dobro bez Boha končia neúspechom a katastrofami. Nikdy to nebude fungovať. Nie je to možné. A Bhagavad-gíta taká, aká je vysvetľuje prečo. Kto chce vedieť viac o živote, o šťastí, nešťastí, o Bohu a zmysle života, odporúčam študovať Bhagavad-gítu, takú aká je. A tiež odporúčam uplatniť nadobudnuté poznatky v praxi. Zobrať si ich k srdcu a to naše srdce zmení na nepoznanie. Z ľudí plných pýchy, hnevu, chamtivosti, sebectva sa môžu stať láskyplné bytosti ak začnú úprimne nasledovať učenie Bhagavad-gíty.
Neveríte? Vyskúšajte a uvidíte.
Bohužiaľ mnohí sa snažili žiť podľa Bhagavad-gíty a mnohí neuspeli, pretože si nedali pozor, postupne prestali nasledovať učenie Bhagavad-gíty a následne podľahli sile chtíču a znova začali robiť nepekné veci. Ale na druhej strane mnohí sa snažia žiť podľa Bhagavad-gíty a podľa toho tiež dosahujú vo svojom živote očividné výsledky.
Takže ak chceme dobro vo svete, každý musí začať od seba.
“Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete” – Mahátmá Gándhí
A ak chceme, aby to dobro nebolo ako Hitlerove dobro, neostáva nám nič iné, len rozvíjať vzťah s Bohom vo svojom každodennom živote. Študovať Božie Slovo a snažiť sa ho aplikovať vo svojom živote. To nám pomôže aby sme nedopadli ako Hitler a jemu podobní, ktorí chceli pre svet tiež dobro…
Hare Krišna.
“Láskyplná služba Pánu je jediný proces, který může úplnĕ očistit naše vĕdomí; tato služba vytváří vlny extatické lásky, které dokonale čistí duši. Pán Kṛṣṇa řekl dříve Śrī Uddhavovi, že jiné procesy, jako je sebeovládání, zbožné činnosti, mystická yoga, askeze a tak dále, jistĕ očišťují mysl, jak uvádí mnoho autorizovaných písem. Tyto procesy však nemohou úplnĕ odstranit touhu po zakázaných činnostech. Zato čistá oddaná služba provádĕná s láskou k Bohu je tak mocná, že jakékoliv překážky bránící v pokroku spálí na popel. V této kapitole Pán přirovnal láskyplnou službu Jemu k ohni, který bezezbytku pálí všechny překážky. Oproti tomu hříšné touhy mohou kdykoliv uhasit malé ohýnky mentální spekulace nebo mystické yogy. Mĕli bychom tedy nasloucháním Śrīmad-Bhāgavatamu zažehnout velký oheň láskyplné služby Pánu a síť hmotného klamu spálit na popel.” – Šrímad Bhágavatam 11.14.23
“Podmíněná duše někdy pro zmírnění utrpení v lese hmotného světa přijímá laciná požehnání od ateistů. V jejich společnosti pak ztrácí veškerou inteligenci. Je to totéž jako skočit do mělké řeky — výsledkem je, že si člověk pouze rozbije hlavu. Neuleví si od horka a v obou směrech trpí. Svedená podmíněná duše také vyhledává takzvané sādhuy a svāmī, kteří káží proti zásadám Ved. Nezíská od nich žádný prospěch — ani v současnosti, ani v budoucnosti.” – Šrímad Bhágavatam 5.14.13
Na internete je množstvo článkov o toxických vzťahoch a ich indikátoroch ale je jeden veľmi spoľahlivý a jednoduchý indikátor toxického vzťahu pomocou ktorého môžete jednoducho indentifikovať či máte s niekým toxický vzťah, alebo nie.
Ste vo vzťahu šťastní?
Ak ste vo vzťahu šťastní, gratulujem! Patríte medzi drvivú menšinu. Väčšina párov a vzťahov, ktoré poznám nie sú šťastné a nefungujú spolu moc pekne, hlavne keď už sú spolu niekoľko rokov.
Toxický vzťah sa spozná jednoducho podľa toho, že partneri si navzájom ubližujú a človek v takom vzťahu nie je šťastný a trpí. Môže cítiť až tlak v oblasti srdca (srdcovej čakry).
Výčitky
Toxický vzťah je plný výčitiek – ty si taký/taká, ty si spravil(a) to a to, ty nerobíš to a to,… jedna výčitka za druhou takmer na dennom poriadku. Žiadne pochopenie, žiadny rešpekt, žiadna pokora. Iba výčitky, výčitky, výčitky a ten druhý môže za všetko. To je veľmi toxické pre vzťah.
Časté nedorozumenia
Občasné nedorozumenie je bežné v každom vzťahu, ale všetko sa dá pekne vysvetliť. Ak sa však stáva, že sa nechápete aj napriek snahe nedorozumenie vyriešiť, zrejme sa jedná o toxický vzťah. Nedorozumenia v toxických vzťahoch sú veľmi časté. Oveľa častejšie ako v zdravých vzťahoch, kde sa dá všetko pekne v kľude vysvetliť a pochopiť. V toxickom vzťahu však obvykle nedochádza k pochopeniu ani po niekoľko hodinovej snahe o porozumenie.
Časté hádky
Ďalším prejavom toxického vzťahu sú časté hádky prameniace z nedorozumenia.
Bitky
Nie je neobvyklé, že v toxických vzťahoch vznikajú veľké hádky a tiež aj bitky. Pomerne často.
Nenávisť
Toxicita vzťahu končí vzájomnou nenávisťou. Partneri si natoľko ublížia navzájom, že sa začnú neznášať a nebudú sa už chcieť radšej ani vidieť.
Čo s tým?
Toxický vzťah nie je nič príjemné. Je dobré ho čo najskôr identifikovať a pokúsiť sa to napraviť. Ak sa ukáže, že to nepôjde, je lepšie vzťah ukončiť. Snaha udržať toxický vzťah je ako držať pevne lano, ktoré sa šmýka. Nie je to príjemné. Toxický vzťah sa podarí málokedy napraviť. Je potrebná vzájomná spolupráca oboch. Obaja si musia priznať svoj podiel viny na toxickom vzťahu a snažiť sa ho napraviť. Ak jeden partner chce vzťah napraviť a druhý nie, nebude to fungovať. Musia chcieť obaja a ani to nie je zaručené, že sa im to podarí.
Napraviť toxický vzťah znamená pre OBOCH partnerov pozrieť sa hlboko do svojho vnútra a zistiť čo toxicitu spôsobuje. Ak to nájdu a podarí sa im to vyriešiť, môže sa im podariť vzťah zachrániť a z toxického vzťahu spraviť harmonický. Ak sa im to však nepodarí a budú naďalej zvaľovať vinu na toho druhého a na seba sa nepozrú, čo sa častokrát deje, vzťah pôjde dolu vodou.
Vo vzťahu sú dvaja. Aj na záchranu vzťahu sú dvaja. Pokiaľ sa bude snažiť len jeden a druhý nie, nebude to fungovať. Pokiaľ sú obaja dostatočne pokorní, čo sa vidí málokedy, môže sa im podariť napraviť seba a následne aj vzťah. Toxický vzťah pramení z našich nedostatkov, ktoré sa navzájom trú a spôsobujú veľké nepríjemnosti. Čím viac nedostatkov ako je pýcha, neschopnosť tolerovať, neúcta, hnevlivosť, zvaľovanie viny na druhých atď. tým väčšia toxicita vzťahu.
Ak som si do života pritiahol toxický vzťah, to znamená, že v sebe mám niečo toxické a partner tiež. Ak by sme boli krásne čisté bytosti, nemuselo by sa nám to diať. Čím viac nečistôt v srdci máme, tým viac budeme vo vzťahoch zažívať problémy a trpieť. A naopak čím čistejšie srdce, tým krajšie vzťahy môžeme mať. Démon nemôže mať pekný vzťah s démonom. Ich vlastnosti spôsobia, že si začnú navzájom ubližovať a nenávidieť sa. Toxický vzťah spôsobujú naše démonské vlastnosti. A naopak harmonický vzťah vytvoria božské vlastnosti ako je pokora, milostivosť, úcta, tolerancia, odriekanie, skromnosť, schopnosť odpúšťať…
Ak sú partneri dostatočne vedomí, dokážu spolu pretvoriť toxický vzťah na harmonický. Ak však nie sú ochotní pozrieť sa na svojich vnútorných démonov, ktorí spôsobujú toxicitu vzťahu, nemôžu pretvoriť toxický vzťah na harmonický a budú vo vzťahu naďalej trpieť až nakoniec bude utrpenie také veľké, že to vyústi do nenávisti a rozchodu.
Zažili ste už, alebo zažívate toxický vzťah? Podarilo sa vám ho pretvoriť na harmonický, alebo to skončilo rozchodom? Podeľte sa o svoje skúsenosti! Môžete napísať do komentára, alebo na: tomas@hromnik.com
Náboženstvo ako veda? Čo? To fakt? Nepreskočilo ti? Ako môže byť náboženstvo ako veda?
Náboženstvo a viera
Drvivá väčšina ľudí spája náboženstvo s vierou a nevie si spojiť náboženstvo s vedou. Existujú mnohé náboženstvá, ktoré sú založené na viere a nie na vedeckom princípe skúmania pravdy. Existuje však (minimálne) jedno náboženstvo, ktoré je založené na tomto vedeckom princípe.
Náboženstvo a veda
Sanátana dharma
“Sanātana-dharma nepredstavuje nejakú sektársku vieru. Je večnou funkciou večnej živej bytosti vo vzťahu k Najvyššiemu. Ako sme už povedali, vzťahuje sa na večné postavenie živej bytosti. Śrīpāda Rāmānujācārya definuje slovo sanātana ako „to, čo nemá začiatok ani koniec“. Na základe jeho výroku musíme akceptovať, že sanātana-dharma nemá počiatok ani koniec.
Slovenský pojem náboženstvo sa líši od sanātana-dharmy. Náboženstvo v nás vzbudzuje predstavu viery, ale viera sa môže zmeniť. Môžeme vyznávať určitú vieru a časom prestúpiť na inú. Avšak sanātana-dharma označuje činnosť, ktorú nemožno zmeniť. Voda nikdy neprestáva byť tekutá a oheň nikdy neprestáva hriať. Večnú vlastnosť živej bytosti nemôžeme zmeniť. Sanātana-dharma je večnou súčasťou živej bytosti a podľa Śrīpadu Rāmānujācāryu nemá počiatok ani koniec. To, čo nemá počiatok ani koniec však nemôže byť sektárske alebo obmedzené nejakými hranicami. Napriek tomu si vyznávači určitej viery myslia, že sanātana-dharma je takisto sektárska. Ak však celú vec preskúmame hlbšie a z hľadiska modernej vedy, zistíme, že sanātana-dharma je záležitosťou a funkciou nielen všetkých ľudí na svete, ale i všetkých živých bytostí vo vesmíre.” – Úryvok z úvodu Bhagavad Gíty takej aká je
Čo ak existuje náboženstvo, ktoré sa dá empiricky overiť? Je to Sanátana Dharma – večné náboženstvo duše. Určité duchovné činnosti slúžia na overenie predpokladu – teórie.
Ak teda Sanátana Dharma ponúka teóriu, experiment a závery v súlade s teóriou, jedná sa o vedecký proces skúmania pravdy. Za mesiace a roky skúmania pomocou praktických duchovných činností je možné overiť mnohé z teórie Sanátana Dharmy. Hlavný zdroj teoretického poznania Sanátana Dharmy je Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam. V nich je obsiahnutý aj návod na praktické duchovné činnosti vďaka ktorým si človek môže overiť pravdivosť teórie.
Empirická skúsenosť
Ako zistíme, že cukor je sladký a soľ slaná? Stačí čítať knihy, študovať vedeckú literatúru a počúvať prednášky? Naozaj to stačí na to, aby sme zistili že cukor je sladký a soľ slaná? Ako si dokážeme pomocou teórie vôbec predstaviť čo znamená že cukor je sladký a soľ slaná? Kto to dokáže, klobúk dole.
Moja babka raz varila na elektrickej platničke a keď dovarila, povedala mi, aby som sa tej platničky nedotýkal lebo páli. Ja som ako malé dieťa nevedel čo to znamená, že platnička páli a chcel som si to vyskúšať, empiricky overiť čo tým babka myslela. Priložil som prst na platničku a čo sa stalo? Zistil som čo znamená, že platnička páli! Už som zrazu vedel čo tým babka myslela. Predtým som to nevedel keď mi to len povedala a mal som iba teoretickú abstraktnú informáciu.
Takisto v Sanátana Dharme existujú určité praktiky, ktoré prinášajú určité skúsenosti, vďaka ktorým môžeme lepšie pochopiť teóriu a overiť si ju. Najznámejšou a najpraktickejšou praktikou je počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry:
Kto môže vedieť aký účinok má Hare Krišna mahá-mantra? No ten, kto má empirickú skúsenosť. Ten, kto má iba teóriu, alebo nemá ani teoretické poznanie, nemôže ani len tušiť aký je účinok Hare Krišna mahá-mantry. Preto ak chcete vedieť čo spôsobí pravidelné meditovanie, spievanie a počúvanie Hare Krišna mahá-mantry, odporúčam vyskúšať. Hlavne meditáciu na ruženci, ktorú sa môžete naučiť vo videu vyššie.
Teraz už viete, že k náboženstvu je možné pristupovať aj vedecky, nie len cez vieru. Ale čo to naozaj znamená budete vedieť až keď tento vedecký prístup vyskúšate.
Tak čo? Kto to vyskúša a dá mi vedieť ako to dopadlo?
Zamyslel som sa prečo je tu hladomor, vojny, závislosť na drogách, násilie, sexuálne zneužívanie a veľa ďalších nepekných vecí. A dospel som k záveru, že všetka táto mizéria je spôsobená zabudnutím na Boha a pokusmi hľadať šťastie bez Boha. Bezbožný človek hľadá šťastie a útočisko všade možne. Najčastejšie skončí pri drogách a iných závislostiach. Prinajlepšom hľadá útočisko v majetku, u rodiny a blízkych, ale ani oni nie sú schopní poskytnúť mu spoľahlivé útočisko a ochrániť ho pred chorobami, starnutím, smrťou a ďalšími nástrahami v tomto svete.
Bezbožný svet
Bezbožný svet vyzerá presne tak, ako ho vidíme. Ľudia sa pokúšajú o technologický, hospodársky, sociálny a kadejaký iný pokrok bez toho, aby mali vôbec poňatie o Bohu a potom celá ich snaha končí neúspechom a spôsobia tým snáď ešte viac škody ako úžitku. Ako príklad si môžeme zobrať vynález auta. Auto sa môže zdať ako super vynález, ktorý zrýchľuje presun z bodu A do bodu B. Ale tento vynález priniesol spolu so zrýchlením dopravy aj znečistenie prostredia a smrteľné autonehody. Je vari jeden život menej ako rýchlejšia doprava? Výsledok znečistenej bezbožnej inteligencie je, že ľudia sa nezbavia áut, ale vymýšľajú ešte bezpečnejšie autá, ktoré si však bežný smrteľník nemôže dovoliť a tak ľudia stále umierajú na následky autonehôd.
Zbožný človek by nikdy nevymyslel tak nebezpečný vynález ako auto. Akokoľvek bezpečné autá sa budú snažiť vymyslieť, stále tu bude hrozba prejdenia chodcov, cyklistov, zvierat atď. Je to veľmi nebezpečný vynález, ktorý sa bohužiaľ stal každodennou súčasťou života moderného človeka. Každý jeden vynález bezbožných vynálezcov so sebou prináša nemalé problémy. A paradoxom je, že riešenie týchto problémov prináša ďalšie a ďalšie problémy a riešenie týchto problémov prináša zase ďalšie problémy… Výsledkom je problém za problémom a to všetko len kvôli zabudnutiu na Boha. Kde nie je Boh, tam sú len problémy.
Celá hmotná existencia je založená na zabudnutí na Boha a kvôli tomu je tu jeden problém za druhým.
Môže povstať otázka a čo Ježiš a jeho učeníci a ďalší veľkí svätci, ktorí poznali Boha. Oni nemali problémy? Mali, ale tieto problémy sú iného charakteru. Tieto problémy im spôsoboval niekto iný, oni sami nevytvárali žiadne problémy. Ale naopak bezbožný človek vytvára jeden problém za druhým a škodí tým druhým a pri snahe riešiť tieto problémy vytvára ďalšie a ďalšie problémy a tak sa ocitá v začarovanom kruhu, z ktorého môže vystúpiť jedine keď sa pokorí pred Bohom, ktorý mu veľmi rád pomôže z tejto šlamastiky von.
Keď chceš vo svojom živote mier, pokoj, šťastie a lásku, hľadaj Boha. Bez Neho to síce na chvíľku môžeš zažívať, ale následne príde ešte väčšia mizéria. Iba s Bohom môžeme dosiahnuť skutočný mier, pokoj, šťastie a lásku. Bez Neho je to všetko len dočasná ilúzia, ktorá nám nakoniec spôsobí oveľa väčšie utrpenie ako radosť.
Keď už viac nechceš byť otrokom svojich závislostí, popros v modlitbe Boha, aby ich ti ich zobral. Keď už si viac nevieš rady, popros Boha, aby ti pomohol. A On ti s radosťou pomôže.
Čím viac ľudí prijme Boha do svojho života a začne sa riadiť Jeho pokynmi, tým krajšia spoločnosť môže byť. A naopak čím viac ľudí Boha odmieta a riadi sa svojimi mentálnymi výmyslami, alebo výmyslami niekoho iného okrem Boha, prinesie mu to nakoniec len a len mizériu. Dočasne sa môže zdať, že je to úžasné a skvelé, ale na konci je výsledok – mizéria, utrpenie, frustrácia, úzkosť,… nič príjemné.
Je mi veľmi ľúto keď vidím ľudí v tejto mizérii. A je mi o to viac ľúto keď odmietajú prijať Boha do svojho života a zaryto si idú svoj egoistický postoj a obracajú sa proti Bohu. Bohužiaľ, niektorí ľudia si musia veľmi vytrpieť, aby boli schopní prijať Boha do svojho života. Mnohí prišli k Bohu práve vďaka veľkému utrpeniu. Nevideli už iné východisko, len obrátiť sa na Boha a potom prišla úľava od tej mizérie. Je mnoho takých svedectiev… A ďalšie svedectvo môže byť tvoje.
Nemusíš žiť s Bohom, nemusíš nasledovať Jeho pokyny a žiť podľa Jeho Slov. Nemusíš… len potom sa nečuduj, že trpíš jak pes. Neboj sa, to utrpenie príde na každého, kto nežije s Bohom. To, že momentálne sa niekto raduje zo svetských radovánok neznamená, že nepríde utrpenie. Ono príde. Skôr, či neskôr. Príde, nájde si každého. Nikto nemôže byť trvale šťastný bez zachovávania Božieho Slova. To je Boží zákon. Kto tento zákon dodržiava a riadi sa Ním, môže byť trvale šťastný. Kto však tento zákon porušuje a niet mu rady, ani pomoci, bohužiaľ, musí si to odžiť na vlastnej koži, aby pochopil…
To nie sú vyhrážky. To je realita, s ktorou majú skúsenosť mnohí, ktorí to zažili a zažívajú. A želám všetkým, aby to zažili tiež. Aby zažili aký veľký rozdiel je medzi životom s Bohom a životom bez Boha.
Rôzne náboženstvá popisujú existenciu všedobrej bytosti – Boha a veľmi zlej bytosti – Satana. Všetko zlo na svete pripisujú Satanovi a všetko dobro Bohu. Védske písma tiež popisujú rôzne démonské bytosti. V článku “Démon nie je podoba, démon je povaha” je vysvetlené, že démoni sa vyznačujú hlavne povahou, nie podobou. Démon môže mať podobu človeka, alebo dokonca anjela, ale jeho povaha ho prezradí.
Démonské sklony sú v každom z nás. Záleží na každom z nás, na ktorú stranu sa viac prilkoníme – či na stranu Boha, všedobrej bytosti, ktorá prináša lásku, mier, pokoj a šťastie. Alebo na stranu Satana a jeho kumpánov, ktorí spôsobujú chaos a utrpenie. To, či je Satan reálny, alebo nie, nie je až tak podstatné. Podstatné je vedieť rozlíšiť démonské od božského.
Démonské
Démonská povaha sa vyznačuje snahou o uspokojenie samého seba, často bez ohľadu na svoje okolie a následky. Človek s démonskou povahou neberie do úvahy autoritu Boha a znevažuje ju hovoriac, že Boh neexistuje, alebo si Boha prispôsobuje na svoj obraz, ktorý mu vyhovuje, aby si tak ospravedlnil páchanie svojich hriešnych činov – “Môj Boh mi to dovoľuje“.
Čo démonom chýba je pokora. Démoni sú pyšní, arogantní nafúkanci nehľadiac na žiadnu inú autoritu okrem seba. Seba považujú za stredobod vesmíru a všetko chcú využívať pre svoj vlastný prospech. Svoju inteligenciu považujú za najlepšiu a za každú cenu si chcú presadiť svoje. Často neberú do úvahy žiadne rady a idú si len a len svoje. Potom to aj tak dopadá.
Výsledok démonského pyšného života je pád na držku a následné utrpenie. Démoni si myslia, že utrpenie sa ich netýka, že sú dostatočne silní, aby sa vedeli pred nechcenými vecami ubrániť a že sú silnejší ako príroda a Boh. No história ukazuje, že aj tí najväčší démoni podľahli zákonom Boha a nedokázali ich prekonať.
Žiadny démon nie je silnejší ako Boh. Ani Satan. Satan je podľa rôznych príbehov veľmi mocná bytosť, ktorá prináša rôzne pokušenia a tak spôsobuje vzburu voči Bohu a chaos vo svete. Keď sa Ježiš postil na púšti 40 dní, pokúšal ho Satan a snažil sa ho zviesť rôznymi svetskými lákadlami ako je delikátne jedlo, sláva, bohatstvo, sex atď.
No Ježiš v tejto skúške obstál a nedal sa zlákať, lebo poznal Božie kráľovstvo a svojho Otca, Najvyššieho Pána. Vedel, že to, čo mu Diabol ponúka je lož a skutočná pravda je v Bohu.
Diabol sa už od nepamäti snaží zlákať ľudí na rôzne svetské pôžitky sľubujúc im naplnenie všetkých ich túžob a dosiahnutie šťastia takýmto spôsobom. Vo védskych textoch je to Mája, iluzorná energia Boha, ktorá zahaľuje všetky živé bytosti v hmotnom svete do nevedomosti, aby si mysleli, že skutočné šťastie nájdu v tomto svete napĺňaním svojich svetských túžob. Ale to je obyčajná ilúzia.
Védske texty tiež popisujú, že tento svet je vytvorený pre všetkých, ktorí závidia Bohu a chcú byť ako Boh. Chceli sa hrať na Boha, ale Boh môže byť len jeden a tak vytvoril hmotný svet, kde sa môže každý vo svojej ilúzii hrať na Boha, na pána, ovládateľa a požívateľa a vykorisťovať tak hmotnú prírodu pre svoj sebecký pôžitok.
Biblický príbeh Adama a Evy tiež popisuje pád z raja, kde bol večný život a večné šťastie, ale kvôli poslúchnutiu Satana a neposlúchnutiu Boha boli vyhnaní z raja do hmotného sveta, kde sa šťastie strieda s nešťastím a všetka snaha o šťastie končí smrťou. Had ponúkal Eve, že keď ochutná jablko zo “Stromu poznania dobra a zla“, bude vševedúca ako Boh. No Boh Adamovi a Eve výslovne zakázal jesť z tohto stromu:
Genesis 2:16-17: „Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“
Tento príbeh ilustruje pád duše z duchovného sveta do hmotného. Túžba vyrovnať sa Bohu, byť ako Boh a neposlušnosť voči Bohu sú príčinou pádu duše a jej následného utrpenia. A už keď duša rebeluje proti Bohu, robí si čo chce, kedy chce, ako chce, nehľadiac na to, aké to bude mať následky. A to je presne situácia mnohých ľudí v tomto svete. Nehľadia na Božie zákony, na Božie Slovo. Robia si čo chcú, ako chcú, kedy chcú, popierajú existenciu Boha ako Najvyššej autority a vytvárajú si vlastné obrazy Boha, vlastné modly. Podľahli moci Satana, ktorý je rebel voči Bohu číslo jeden a všetkých sa snaží odvrátiť od Boha. Opäť pripomínam, že to, či je Satan reálny alebo nie, nie je až tak podstatné. Ide hlavne o princíp ako veci fungujú. Že závisť a neposlušnosť voči Bohu je démonská vlastnosť a to spôsobuje všetky problémy v živote a vo svete. Jedine poslušnosť voči Bohu môže pomôcť priniesť mier, lásku a šťastie. Všetko ostatné sú márne pokusy, ktoré končia neúspechom a sklamaním. Ježiš a mnohí ďalší svätci toto vedia a snažili sa to vysvetliť ostatným. Kto to pochopí, je zachránený. Kto to nepochopí, má smolu. Bude musieť žiť démonským životom aj naďalej a naďalej zakúšať nemalé utrpenie spôsobené svojou závisťou voči Bohu. Jedine Boh nás môže oslobodiť od veškerej úzkosti a utrpenia, nie Satan. Satan nám len prilieva olej do ohňa hmotnej existencie a podvádza nás, že takým, či onakým spôsobom budeme šťastní v hmotnom svete. Nebudeme. Ježiš a mnohí ďalší svätci to garantujú a vysvetľujú ako môžeme byť skutočne šťastní. A je na nás, či uveríme Ježišovi a svätcom a budeme kráčať v ich stopách, alebo budeme naďalej veriť Satanovi a kráčať v jeho stopách.
Božské
Pokora, láska, šťastie, mier. To je božské a po tom každý túži. Lenže s démonskou mentalitou to nie je možné dosiahnuť. Musíme sa obrátiť na Boha. On nám do srdca vleje pokoru, lásku, šťastie a mier a budeme schopní šíriť Jeho posolstvo ďalej. On je Najvyšší Pán a keď túto jednoduchú skutočnosť prijmeme, bude sa nám oveľa ľahšie žiť ako keď si myslíme, že páni sme my a chceme mať všetko podľa nás a robíme si všetko po svojom. Náš milovaný a milujúci Otec nám dáva slobodnú voľbu žiť s Ním, alebo bez Neho. Mnohí ľudia si volia žiť bez Neho a potom zbytočne trpia. Zbytočne sú nafúkaní, arogantní, pokrytci a to im v živote spôsobuje nemalé problémy. Človek, ktorý prijal Boha do svojho srdca nemôže byť nafúkaný, arogantný pokrytec, lebo Boh taký nie je. Boh je všedobrý a všemocný. Satan je nafúkaný, arogantný pokrytec, ktorý zavrhol Boha a seba vyvyšuje na pozíciu Boha ba ešte vyššie.
Chceš nasledovať Satana, alebo Boha? Rozhodnutie je na Tebe!
PS: Kedysi som kráčal v stopách Satana a zavrhoval Boha. Neuvedomoval som si dôležitosť Boha vo svojom živote a myslel som si, že môžem byť šťastný bez Neho ako mnohí ďalší. No z nejakého dôvodu som dostal milosť a možnosť pochopiť dôležitosť Boha v našom živote. Keď sa pozriem na svoj život bez Boha, nie je to pekný pohľad – alkohol, neobmedzený sex, arogancia, pýcha, hrubosť, bezohľadnosť, sebectvo a veľa ďalších nepekných vecí, ktoré prichádzajú ruka v ruke s démonskou mentalitou a nasledovaním v stopách Satana, ktorý nám vraví, že šťastní budeme bez Boha. Je mi ľúto všetkých, ktorých Satan podviedol a podvádza, pretože takýmto spôsobom nikto nemôže byť šťastný a nakoniec ostanú len oči pre plač a škrípanie zubami ako sa v Biblii hovorí.
Nevravím, že som svätý a nemám túžby po tom, čo nám Satan, respektíve iluzorná energia Mája ponúka. Veľmi dlho som kráčal v stopách Máje/Satana. Ale čoraz viac si uvedomujem dôležitosť nasledovania cesty, ktorá vedie k Bohu, k Absolútnej Pravde, kde je všetko, po čom všetci túžime.
Biblia, Korán, Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie, Život pochází ze života, Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, to je literatúra vhodná pre hľadačov Absolútnej Pravdy.
Ak chce niekto dosiahnuť skutočné šťastie, mier a lásku, musí si dať veľký pozor na to, ktorou cestou kráča. Či kráča cestou, ktorá vedie k jeho vlastnému egoistickému uspokojeniu (mágia, ezoterika, niektoré jógové smery a vlastne všetko, kde nie je stredobodom Boh, ale JA), alebo kráča cestou, ktorú vyšľapali mnohí veľkí svätci, oddaní Najvyššieho Pána.
Je jednoduchý ukazateľ toho, či kráčam cestou Satana/Máje, alebo Boha.
Satan/Mája
Boh
Ide mi v prvom rade o svoje uspokojenie a na druhých viacmenej kašlem.
Záleží mi na druhých a na Bohu.
Považujem sa za pána, ovládateľa a požívateľa.
Považujem sa za nástroj v rukách Božích.
Som nadutý, pyšný, egoista, myslím si, že viem najlepšie.
Som pokorný, nesebecký, priznám si chyby a omyly a dokážem prijať kritiku a rady druhých.
Presadzujem silou mocou svoje názory všade kam chodím.
Nikomu svoje presvedčenie nenútim. Nech sa každý rozhodne sám.
Nedokážem prijať inú autoritu okrem seba (svojej mysle a inteligencie).
Dokážem prijať autoritu Boha a Jeho predstaviteľov.
Žijem v úzkosti a strachu.
Žijem bez úzkosti a strachu v radosti a láske.
Pijem, fajčím, mám neobmedzený sex.
Nepijem, nefajčím, sex iba v manželstve.
Podporujem zabíjanie zvierat, aby som uspokojil jazyk (jedenie mäsa).
Nechcem podporovať zbytočné zabíjanie zvierat a iných živých bytostí.
Kašlem na teba.
Keď môžem, pomôžem.
Určite by sa našlo aj viac ukazateľov, ale toto sú také najhlavnejšie, ktoré nám môžu ukázať nakoľko kráčame cestou ilúzie a nakoľko cestou Pravdy, lásky a skutočného šťastia. Šestnásta kapitola Bhagavad-gíty to rozoberá viac: https://vedabase.io/sk/library/bg/16/
Záver
Cesta zbožného života prináša svetlo do nášho života. Naopak cesta démonského života sa spočiatku môže javiť ako svetlá, ale na konci je tma, utrpenie, škrípanie zubami, úzkosť, nič príjemné. Ktorú cestu si vyberieme, je na každom z nás. Boh nám dal slobodnú voľbu, ktorú môžeme využivať ako sa nám zachce. Či budeme jednať v súlade s vôľou Božou, alebo proti nej. A čo je vôľa Božia nás učí Ježiš a mnohí ďalší svätci svojim príkladom.
Vďaka štúdiu duchovnej literatúry od predstaviteľov Boha sa môžeme naučiť jednať podľa Božej vôle a byť naozaj šťastní.
Teraz som tak rozmýšľal nad svojimi vzťahmi a vzťahmi svojich priateľov a uvedomil som si, čo najviac ničí vzťahy. Sám som prešiel mnohými vzťahmi a bol som svedkom mnohých sľubných vzťahov a následných bolestných rozchodov. Čo zapríčiňuje rozpad vzťahov?
Sebectvo
Sebectvo je hlavná príčina rozpadu mnohých vzťahov. Pokiaľ jeden partner vyžaduje od druhého, že mu naplní jeho sebecké potreby a nestane sa tak, je to problém. A pokiaľ sa tak deje často, kvôli nenaplneniu sebeckých túžob sa zamilovanosť vytráca, vzniká nevraživosť a vzťah sa rozpadá.
Keď sa na to pozrieme bližšie a rozanalyzujeme všetky vzťahy, ktoré vyzerali na začiatku pekne, ale skončili nie moc pekne, dostaneme sa k príčine – k sebectvu.
Pokiaľ sme sebci a očakávame, že bude všetko podľa našich predstáv, že partner bude skákať ako my pískame, nebudeme mať žiadny dlhodobý vzťah. Všetky vzťahy sa nám rozpadnú kvôli našemu sebectvu, alebo sebectvu nášho partnera.
Aby vzťah mohol pekne fungovať, musíme sa vzdať svojho sebectva a nevnímať len svoje potreby, ale aj potreby druhých.
Znaky sebectva vo vzťahu
Partner neustále vyžaduje pozornosť a podporu bez toho, aby to opätoval.
Najradšej rozpráva sám o sebe.
Robí pre vás niečo len vtedy, keď za to získa niečo na oplátku.
Vyžaduje aby ste naplnili jeho potreby bez toho, aby on naplnil vaše.
Nič. Pokiaľ si neuvedomí, že je sebec a nebude sa chcieť zmeniť, nič sa nedá robiť. Sebec si väčšinou neuvedomuje, že je sebec a vyhovuje mu keď využíva druhých pre svoje sebecké chúťky. Bohužiaľ, taký človek nebude mať nikdy trvalý vzťah kým nezmení svoj sebecký postoj aspoň na menej sebecký. Vydržať totiž so sebcom vyžaduje veľké sebazaprenie a nie každý to dlhodobo dá.
Sú prípady kedy je vo vzťahu sebec a druhý sa ide pre neho rozdať a robí všetko čo sebec vyžaduje. Ale stále to nie je dosť a tak vzťah moc neklape a ten, čo sa ide pre druhého rozdať nie je vôbec šťastný. Také vzťahy nemávajú dlhé trvanie a ak áno, tak to má neblahý dopad na psychické zdravie toho, čo sa vo vzťahu pre druhého rozdáva.
Bohužiaľ v tomto svete je príliš veľa sebcov. Každý z nás je do určitej miery sebecký. Niekto viac, niekto menej, ale každý má sebecké sklony. Aj ten, čo sa rozdáva pre druhých to zvyčajne robí zo sebeckých pohnútok.
Čo so sebectvom?
Na sebectvo pomáha Bhakti jóga – jóga oddanosti. Svoje sebecké sklony očistíme tak, že sa staneme služobníkmi a zistíme, že oddaná služba prináša oveľa väčšiu radosť ako sebecké uspokojovanie.
Rôzni ľudia veria rôznym veciam. Niektorí veria v Boha, niektorí na mimozemšťanov, ďalší na šťastie v hmotnom svete, iní zase na nesmrteľnosť. Ale čo z toho je pravda? A čo z toho je len viera?
Ľudia svoju vieru radi považujú za pravdu, pretože im to dáva pocit, že niečo vedia. Ale vedia prd. Len veria. A to je rozdiel.
Kamarát mi tvrdil, že je možné preprogramovať realitu tak, aby telo nestarlo a nepôsobilo nám žiadne utrpenie. Keď som sa ho spýtal ako je to možné, začal mi tvrdiť, že existujú ľudia, ktorí to dokázali. Keď som sa ho pýtal ďalej kde sú takí ľudia, ako žijú, čo robia, nevedel mi odpovedať.
Krásny praktický príklad ako niekto považuje svoju vieru za pravdu a keď je konfrontovaný s realitou, nemôže to dokázať a zisťuje, že takzvané vedomosti sú len viera. A to je len jeden z mnohých. Naša myseľ si vytvorila mnoho takýchto “právd”, ktoré pravda nemusia byť a zvyčajne ani nie sú. Myseľ sa nás snaží presvedčiť, že naša viera = pravda. Ale to je BLBOSŤ! Pokiaľ nevieme dokázať svoje tvrdenia, nemôžeme si o nich myslieť, že sú pravdivé.
Pozor na to. Možno si ani neuvedomujeme koľko sme prijali toho za pravdu bez toho, aby sme to konfrontovali s realitou a overili si to. Môžeme veriť na mimozemšťanov, v Boha, v to, že je možné žiť v hmotnom tele bez chorôb a bez starnutia, ale kde je DôKAZ? Pokiaľ nemáme dôkaz a staviame na svojej viere, nemôžeme to považovať za pravdu. To nie je rozumné.
Môžeme vidieť aj na sebe aj na druhých ľuďoch čomu všetkému veríme, ale nevieme to dokázať. Viera nerovná sa realita. Ak chceme žiť v realite, nemôžeme považovať svoju vieru za pravdu. Pretože sa môže veľmi rýchlo stať, že si vytvoríme akúsi bublinu, ktorá je úplne mimo realitu a keď budeme konfrontovaní s realitou, môžeme byť sklamaní.
Niektorí ľudia považujú Ježiša za Boha. Iní Allaha, Buddhu, Krišnu, Rámu,…. ale kde je pravda?! Pravda nie je lacná, že stačí uveriť a považovať to za pravdu. To je blud.
Ak chceme žiť v realite, konfrontujme svoju vieru s realitou. Snažme sa pristupovať kriticky ku každému svojmu záveru, či je naozaj pravdivý, alebo je to len ničím nepodložená špekulácia. To nám pomôže, aby sme nežili ako blázni, ktorí svoje ničím nepodložené špekulácie považujú za pravdu a ešte to šíria ako pravdu a balamutia ďalších ľudí.
Priznajme si radšej, že nevieme ako to je ako by sme mali špekulovať a tvrdohlavo považovať svoju vieru za pravdivú. Keď jednoducho neviem ako to je, tak poviem: “Neviem”. To nie je hanba. Alebo môžem povedať, že tomu verím. Ale tvrdiť, že je to tak a tak a pritom to nemôžem dokázať, pretože tomu len verím, to je diagnóza na psychiatriu.
Bohužiaľ veľmi veľa ľudí svoju vieru považuje za pravdu a ešte ju ako pravdu šíri. Nebuďme takí blázni. Priznajme si, že nevieme ako by sme mali špekulovať a považovať svoje blúdne špekulácie za pravdu. Tak budeme oveľa bližšie k pravde ako si myslíme.
Ak budeme sami seba podvádzať, že naša viera je pravdivá, môžeme byť od pravdy oveľa viac vzdialení ako si myslíme.
Poďme teda analyzovať čomu všetkému veríme ako pravde a čo všetko si nemôžeme overiť. To nás priblíži k pravde viac ako viera.
Viera môže byť nebezpečná. Môžeme uveriť niečomu, čo nie je pravda a byť podvedení.
Naučme sa pristupovať k životu so zdravým rozumom, triezvo a snažme sa spoznať pravdu. Neverme všetkému, čo naša myseľ vyprodukuje a nepovažujme to za pravdu. Neverme všetkému, čo vyprodukuje myseľ druhých a nepovažujme to za pravdu. Vždy to konfrontujme s realitou.
Len tak budeme bližšie k pravde a ďalej od lži a poloprávd.
