Archívy kategórie: poučné

Démon nie je podoba, démon je povaha

Veľa ľudí si pod slovíčkom “Démon” predstaví nejaké hrôzostrašné stvorenie.

Aj ja som kedysi za démonov považoval hrôzostrašné stvorenia a nebral som do úvahy, že démoni môžu byť aj v ľudskej podobe. Až kým som nezačal pozorovať démonské správanie mnohých ľudí:

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]

Význam verša: V tomto verši sa popisuje kráľovská cesta do pekla. Démoni radi predstierajú zbožnosť a pokročilosť v duchovnej vede, a to aj napriek tomu, že sa sami neriadia náboženskými zásadami. Sú veľmi domýšľaví a pyšní na svoje vzdelanie a bohatstvo. Chcú byť uctievaní, hoci si to nezaslúžia. Rozčuľujú sa nad zbytočnosťami a hovoria hrubo, nikdy nie slušne. Nevedia, čo sa smie a čo nesmie. Jednajú vždy rozmarne podľa svojich prianí a neuznávajú nijakú autoritu. Tieto démonské vlastnosti získali už v matkinom lone, a časom ich začínajú jednu po druhej prejavovať.

Takýchto démonov je medzi ľuďmi veľa. Dokonca aj na sebe môžeme pozorovať démonské vlastnosti. Byť démonom, alebo byť medzi démonmi nie je nič príjemné. Démoni nie sú šťastní a spôsobujú druhým utrpenie bez výčitiek svedomia.

Démoni neváhajú vykorisťovať druhých, aby dosiahli svoj sebecký cieľ.

Démoni klamú, podvádzajú, často sú hnevliví až násilnícki a dokážu pod vplyvom hnevu veľmi ubližovať a zabíjať. Niekedy ubližujú a zabíjajú z rozmaru a pre potešenie.

Démoni sú samoľúbi, pyšní a neschopní prijať vedenie autority. Oni chcú byť autoritou.

Keď sa pozrieme na súčasnú spoločnosť, môžeme vidieť pomerne veľa démonských ľudí. Ego u démonov prevláda a každý si myslí, že zjedol celú múdrosť sveta a tak vznikajú konflikty… Démon si nedokáže priznať, že by sa v niečom mýlil, musí mať vždy pravdu a keď mu niekto odporuje, neváha použiť násilie.

Ako môžeme vidieť, démonská spoločnosť vôbec nie je priaznivá a príjemná a ak chceme mať život v pohode, mali by sme sa strániť démonských vlastností a spoločnosti démonských ľudí, ktorí sú príčinou mnohých nepríjemností. Démonskí ľudia dokonca obhajujú škodlivosť svojich vynálezov a svojho škodlivého a ničivého počínania. Mnohé globálne problémy sú zapríčinené démonmi. Zbožný človek by nikdy nevymyslel a neuviedol do masového používania tak hrozivé a škodlivé vynálezy ako démoni.

Mali by sme sa naučiť pozorovať a prijať svoje démonské vlastnosti a pokúsiť sa ich zmeniť k lepšiemu.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

To sú vlastnosti, o ktoré by sme sa mali usilovať. Ak chceme vytvoriť mierumilovnú spoločnosť, základný predpoklad je, aby mala aspoň väčšina ľudí zbožné vlastnosti. Tieto vlastnosti sa prirodzene vynoria keď očistíme svoje hmotne znečistené vedomie. Najúčinnejší spôsob očistenia vedomia je spievanie:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Šríla Prabhupáda vo svojich knihách a prednáškach neustále zdôrazňuje spievanie Hare Krišna mahá-mantry v tejto dobe. Každý, kto spieva Hare Krišna mahá-mantru, postupne očistí svoje vedomie od démonských vlastností a prirodzene vyvinie zbožné vlastnosti. Z tohto vyplýva nesmierna dôležitosť šírenia spievania Hare Krišna. Táto zvuková vibrácia má potenciál urobiť z démonskej spoločnosti zbožnú.

Mnohí ľudia už majú s očistením vedomia pomocou mahá-mantry osobnú skúsenosť a mnohí ju ešte len získajú.

Spievajme Hare Krišna a svet bude krajší :) Za pokus nič nedáme a výsledok môže byť ohromný…

Kurzy, knihy a iné cesty pre sebarozvoj

V dnešných mnohých kurzoch, knihách a iných spôsoboch sebarozvoja vidím o čo všetkým ide – o lepší život – aby si mohli viac užívať, napĺňať túžby a byť viac šťastní. Takéto šťastie však nie je skutočné šťastie. Je to šťastie, ktoré je stále závislé na niečom dočasnom a neskôr, keď toto dočasné pominie, šťastie strieda nešťastie.

Viac peňazí

Pomerne dosť kurzov sebarozvoja sa zaoberá získaním viac peňazí. Prečo? Lebo autori kurzov vedia, že ľudia bažia po peniazoch, ktoré im umožnia zrealizovať ich túžby. A tak lákajú ľudí – naučíme vás ako získate viac peňazí a budete šťastnejší, alebo naopak – naučíme vás ako byť šťastnejší a získate viac peňazí. Ako pozitívne myslieť, pritiahnuť si po čom túžite atď…

Aký je výsledok? Aj keď sa ľudia naučia pozitívne myslieť a naozaj budú schopní zarobiť viac peňazí, aj tak ich použijú pre naplnenie svojich túžob a tak sa ešte viac zapletú do spletitých následkov svojich činov – karmy.

Sebectvo

Ľudia môžu byť šťastní koľko chcú, mať kopy peňazí a majetku, ale čo z toho keď to všetko majú len pre seba a nedokážu sa s tým podeliť? Jasné, na kurze sa možno dozvedia, že na to, aby mohli dostať, sa musia naučiť najskôr dávať. Lenže kým nenastane zmena vedomia, tí ľudia možno dajú, ale opäť za sebeckým účelom – aby oni niečo získali.

Čo je zlé so sebectvom?

V podstate nič. Pokiaľ nie je rozšírené po celej planéte ako mor. V tom prípade je so sebectvom spojený obrovský rozdiel medzi chudobnými a bohatými. Bohatí majú milióny a miliardy a chudobní takmer nič.

Raz jeden motivátor na svojej prednáške povedal: “Chcete vedieť ako som zarobil milión? Je vás tu 1000 a každý z vás dal za túto prednášku 1000 dolárov. A mám milión…”

Zmyslový pôžitok

Pokiaľ používame kurzy a knihy o sebarozvoji na to, aby nám priniesli väčší zmyslový pôžitok, v konečnom dôsledku aj tak nebudeme spokojní. Na chvíľku nás naplnenie našich materiálnych túžob uspokojí, ale zmyslový pôžitok v konečnom dôsledku prináša nešťastie. Chvíľu si užívame a potom trpíme. Tak to je nastavené v hmotnej prírode a nijak to nezmeníme. Jedine, že by sme sa dokázali oslobodiť od túžby po zmyslovom pôžitku. Jedine tak môžeme byť skutočne šťastní. Lenže toto vás na bežných kurzoch a v knihách o sebarozvoji nenaučia. Lákajú vás na väčší zmyslový pôžitok, lákajú vás do jamy levovej.

V dnešnej spoločnosti je to častokrát tak, že slepci vedú slepých. A tak nikto nikomu reálne nepomôže. Iba sa to javí ako pomoc. Väčší zmyslový pôžitok spôsobuje len väčšie zaplietanie sa v hmotnom svete a následne väčšie utrpenie – choroby, starnutie, strata blízkych, smrť…

Reálna pomoc

Reálnu pomoc poskytujú tí, ktorí učia ako sa veci reálne majú. Reálna pomoc je oslobodiť ľudí od túžby po zmyslovom pôžitku. Kto takúto reálnu pomoc poskytuje? V dnešnom svete málokto. Väčšina si chce užívať zmyslový pôžitok nevediac o následkoch takéhoto konania. Dokonca aj mnohí z tých, ktorí sa vydávajú za duchovných vodcov a učiteľov sú pripútaní k hmotnému zmyslovému pôžitku a vedú k tomu aj svojich nasledovateľov.

Vyslobodenie

Skutočná pomoc, skutočné vyslobodenie zo všetkých útrap je zbavenie sa túžby po zmyslovom pôžitku.

Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier. [BG 2.71]

Takýto stav vedomia sa dá dosiahnuť jedine keď sa vydáme cestou sebarealizácie. Napríklad cestou Bhakti yogy, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o vedsky sposob stolovania

Skutočnosť je taká, že ak sa budeme oddávať zmyslovému pôžitku a snažiť sa napĺňať naše hmotné túžby, takýmto spôsobom nedosiahneme skutočné šťastie, ale len šťastie prchavé, ktoré vystrieda nešťastie.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Ak chceme byť skutočne šťastní a naplniť zmysel ľudského života, musíme sa vydať cestou sebarealizácie a zistiť tak aká je naša skutočná identita a prirodzenosť. Cesta sebarozvoja – navštevovanie kurzov a čítanie kníh ľudí, ktorí sú pripútaní k zmyslovému pôžitku nám pomôžu naplniť naše hmotné túžby a dosiahnuť tak materiálne, dočasné šťastie, ale nepomôžu nám vymaniť sa z útrap hmotného sveta. O všetko, čo nás momentálne obklopuje a o čo sa silou-mocou snažíme nás pripraví smrť. To je holý fakt. A tento fakt je dobré mať neustále na pamäti. Jediné, čo si so sebou po smrti berieme, je naše vedomie. A keď je vedomie plné hmotných túžob, musíme sa znovu zrodiť v takom tele, ktoré nám umožní tieto túžby naplniť.

Cesta sebarealizácie

Védske spisy ako Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam nám prinášajú hlboké poznanie o živote a smrti a tiež o večnom živote, ktorý môžeme dosiahnuť jedine vtedy, keď sa oslobodíme od hmotných túžob. Aby sme dosiahli stav vedomia bez hmotných túžob, musíme prijať proces očistenia vedomia. Musíme medzi svoje každodenné činnosti zaradiť činnosti pre očistenie vedomia ako napríklad činnosti, ktoré spomínam v článku “Bhakti yoga” a tiež v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Praktikovaním týchto činností môžeme naše vedomie očistiť od hmotných túžob, ktoré nás len zaplietajú v tomto svete a vyvinúť chuť vykonávať duchovné činnosti, ktoré nás naopak oslobodzujú z hmotnej existencie.

Ľudský život je veľmi vzácny a je škoda ho nevyužiť na sebarealizáciu a ostať len pri sebarozvoji a lepšom zmyslovom pôžitku, ktorý nám ponúkajú súčasné kurzy a knihy o sebarozvoji. Sebarozvoj je fajn, ale nie je to konečný cieľ ľudského života. Dá sa ísť ešte ďalej…

Nedostatky vedy

Poznám veľa ľudí, ktorí sa spoliehajú na vedecké poznatky ako na absolútnu pravdu, ako na niečo nemenné a ich argumenty znejú – to veda nedokázala, tak to neexistuje, nie je to možné… Pritom je jasné, že vedecké poznatky sa neustále menia, neustále objavujú niečo nové a častokrát sa stáva, že nové poznatky vyvracajú staré. Nerozumiem preto, ako sa niekto môže spoliehať na tieto takzvané poznatky ako na niečo, čo platí. Chvíľu to platí a neskôr už to neplatí. Vedci pred sto rokmi si vymysleli jednu teóriu a v súčasnosti ju už stihli vyvrátiť. V budúcnosti je šanca, že zase vyvrátia ďalšie a ďalšie teórie… a tak stále dokola. Niektorí ľudia si myslia, že súčasná veda je tak pokročilá, že poznatky sa až tak nemenia. To si možno mysleli aj pred sto rokmi…

Ak ľudia veria vedeckým poznatkom, ktoré sú chvíľu platné a neskôr už nie, to znamená, že nežijú v pravde. Nevedia ako to v skutočnosti je, iba si myslia, že vedia. A to je na tom to najsmutnejšie. Ešte aj budú obhajovať vedu ako neomylnú a nemennú. To je nanajvýš nerozumné. Nie je hanba priznať si, že súčasné vedecké poznatky nemusia byť úplne presné a nemenné. Nie je hanba priznať, že v budúcnosti môžu byť zase tieto poznatky zmenené, alebo dokonca vyvrátené ako tomu bolo už mnohokrát.

Nedokonalosť

Máme nedokonalé zmysly a nedokonalými zmyslami vytvárame nedokonalé stroje. Ako teda môžeme týmito nedokonalými strojmi a zmyslami získať dokonalé poznanie? O pár sto rokov budú súčasné moderné prístroje primitívne.

Nesprávne závery

Na základe tejto nedokonalosti sú často vedecké poznatky nesprávne. Keď majú vedci lepšie podmienky na pozorovanie, môžu zistiť viac a pozmeniť, alebo vyvrátiť staré poznatky.

Nedostatok poznatkov

Aj keď sa môže zdať, že moderná veda je pomerne vyspelá, aj tak nevie uspokojivo odpovedať na mnohé otázky ako je existencia duše, duchov, Boha, karmy, rôznych energií atď.

Veda nevie všetko

Moderná veda ani z ďaleka nepreskúmala všetko no aj napriek tomu ľudia považujú vedecké poznatky za smerodatné – čo veda nepreskúmala, to neexistuje. Duša neexistuje, lebo nie sú o nej vedecké dôkazy. Boh neexistuje, lebo nie sú vedecké dôkazy… Ty neexistuješ, lebo veda ťa nepreskúmala. Takéto pseudo argumenty ma len vedú k otázke: A ty si myslíš, že veda všetko preskúmala? Že už pozná všetko a ďalej skúmať nemusí? To, že veda o niečom nemá poznatky, neznamená že niekto iný tie poznatky nemá. To, že sa veda nezaujíma o určité sféry bytia neznamená, že tie sféry neexistujú, alebo že sa o ne nezaujíma niekto iný.

Obmedzená vzorka

Ďalší problém vedeckých poznatkov je obmedzená vzorka objektov skúmania, neúplnosť vstupných dát. Napríklad môžu existovať štúdie, ktoré skúmali povedzme 1000 ľudí a dospeli k nejakému záveru. No môžu existovať ľudia, ktorí sa vymykajú záveru tejto štúdie.

Záver

Záver č. 1

Veda je omylná.

Súčasné vedecké poznatky môžu, ale aj nemusia byť správne. To treba brať do úvahy a netreba sa na vedu spoliehať ako na niečo neomylné a nemenné. Ak to niekto robí, zrejme mu chýbajú v hlave kolieska a takého človeka netreba brať vážne.

Záver č. 2

Považovať vedecké dôkazy za platné a neomylné nie je príliš rozumné.

Záver č. 3

Veda ešte ani z ďaleka nepreskúmala všetko a ani v blízkej dobe nepreskúma a tak prijímať vedecké dôkazy za jediný zdroj poznania je príliš obmedzujúce.

Našťastie existujú ľudia, ktorí idú za hranice súčasných vedeckých poznatkov a nespoliehajú sa len na tieto poznatky. Skúmajú aj sféry, ktoré sú súčasnej vede neznáme a tak môžu získať oveľa viac poznatkov ako keby sa spoliehali len na vedecké poznatky. A to je úžasné.

Ľudia, ktorí sa spoliehajú len na vedecké poznatky a o tom, čo veda nepreskúmala hovoria, že je to hlúposť, alebo nemožné… takí ľudia sú veľmi obmedzení. Prečo hovoriť o niečom, že to neexistuje keď o tom nemám absolútne žiadne poznatky? Veď je to hlúpe… veľmi hlúpe. No aj napriek tomu takíto hlupáci existujú a navyše si ani neuvedomujú akí sú hlúpi a ešte sa považujú za múdrych. Smutné… veľmi smutné.

PS: Nie som proti vede, len sa mi nepáči prístup akým ľudia k vede pristupujú, mysliac si, že vedecké poznatky sú všetko a sú presné. Tento prístup považujem za naivný a nanajvýš hlúpy.

Tvoj život sa nezmení ak sa nezmeníš ty

Život funguje ako škola. Dáva nám rôzne skúšky a keď tie skúšky nespravíme, keď sa nenaučíme to, čo sme sa mali naučiť, budeme musieť skúšku opakovať dovtedy, kým sa nenaučíme potrebné a neprejdeme skúškou. Mnohí ľudia žijú v domnení, že aj keď si nezoberú ponaučenie z predošlých skúšok, že ich čaká lepší život. Nie. Skúšky sa budú opakovať dovtedy, kým sa žiak niečo nenaučí. A keď spraví jednu skúšku, čaká ho ďalšia a potom ďalšia… až kým nedosiahne osvietenie, stav čistého bytia.

Zvaľovanie viny na druhých

Mnohí ľudia sa veľmi radi zbavujú zodpovednosti za svoje konanie a zvaľujú vinu na druhých. On je zlý, on mi ublížil… ale aký som ja? Ako sa správam? Čo robím? Prečo si priťahujem takýchto ľudí do života? Čo ma majú naučiť?

Zrkadlenie

Situácie, ktoré zažívame a ľudia, ktorých stretávame sú len odrazom nášho vedomia. Naša realita je projekcia nášho vedomia. Nemôžeme zažívať nič, čo nie je aj v nás.

Keď pochopíme princíp zrkadlenia a začneme sa viac pozerať do seba ako na svoje okolie, môžeme vo svojom živote zmeniť oveľa viac ako zvaľovaním viny na druhých.

Len keď zmeníme seba, zmeníme aj svoju realitu.

Pokiaľ sa nezmeníme, budeme zažívať to isté, čo doteraz. Rovnaké, alebo veľmi podobné situácie, len s inými ľuďmi. A tak stále dokola, kým sa nepoučíme a nezmeníme sa. To je celá veda. Stačí zmeniť seba, svoje vedomie, svoj postoj, svoj charakter a môžeme zažívať úplne inú realitu. Záleží len od nás do akej miery sme ochotní sa zmeniť.

Môže to byť možno zo začiatku ťažké pochopiť a prijať, ale keď prestaneme zvaľovať vinu na druhých a začneme sa pozerať do seba a budeme sa snažiť so sebou niečo robiť, náš život bude oveľa krajší.

Prosím, skúste to! Za skúšku nič nedáte a výsledok je úžasný…

Veľa šťastia!

 

Učenie rôznych guruov

Na svojej ceste životom som spoznal viacerých duchovných učiteľov, ktorí mi v mojom vtedajšom rozpoložení vedomia vyhovovali a rezonovali somnou. Menovite to bola Teal Swan, Ralph Smart, Sadhguru a zopár ďalších. Ich slová mi v minulosti dávali zmysel a súhlasil som s nimi. Hltal som jedno video za druhým a tiež som dosť čítal ich články a bol som z nich nadšený.

Sadhguru hrá golf…

Ako som sa tak venoval vedomiu Krišnu, postupom času mi učenie týchto tzv. guruov prestalo dávať zmysel. Pretože títo takzvaní “guruovia” v skutočnosti nepomáhajú ľuďom vyslobodiť sa zo strastiplnej hmotnej existencie, ale naopak, pomáhajú im, aby si ju mohli ešte viac užívať. A to je veľmi nebezpečné. Duchovný učiteľ by mal svojich žiakov viesť späť do duchovného sveta a nie podporovať ich v užívaní si hmotného sveta. To je šialené…

Hmotný svet je plný strastí – rodenie sa, starnutie, choroby, umieranie… pokiaľ guru sám toto podporuje, je blázon. Sú guruovia, ktorí učia ľudí ako byť zdraví, alebo zdravší. Ale to nerieši problém rodenia sa, starnutia a umierania. Zdravý človek si môže viac užívať zmyslový pôžitok a tak sa viac a viac zaplietať do strastiplnej hmotnej existencie. Títo takzvaní duchovní učitelia sú sami pripútaní k hmotnému pôžitku a tak k nemu vedú svojich žiakov tiež. No táto cesta je nebezpečná a na jej konci nečaká nič dobré.

“Snažíme sa dať ľuďom šťastie, ktoré nebude nikdy vyčerpané. To je naš zámer šťastia.” – Šríla Prabhupáda

Môj duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda nepodporuje toto šialenstvo. Jasne a logicky vysvetľuje o čom je hmotná existencia a prečo by sme sa mali usilovať vymaniť sa z nej a nie si ju užívať. Ak si budeme užívať, neskôr budeme trpieť. To je zákon hmotnej prírody. Každý s tým má skúsenosť, len si to treba uvedomiť. V nádeji, že bude lepšie, sa ženieme za ďalším a ďalším zmyslovým pôžitkom, ale stále nám to v konečnom dôsledku prináša utrpenie. Tak aký to má zmysel? Žiadny. Je to nezmysel. A presne toto Šríla Prabhupáda krásne vo svojich knihách vystihuje – Bhagavad gíta, taká aká je, Šrímad Bhágavatam, Cesta sebarealizácie, Vedecké poznanie duše, Cesta za poznaním….

Ľudská podoba sa dá využiť na viac ako je len dosahovanie prchavého šťastia zmyslovým pôžitkom. To robia aj zvieratá – jedia, spia, pária sa a obraňujú sa a to im prináša hmotný pôžitok, akési dočasné šťastie. No v ľudskej podobe máme možnosť pýtať sa a dostávať odpovede. Mali by sme sa pýtať: “Aký je zmysel života?“, “Prečo je tu utrpenie, choroby, smrť…?“, “Prečo musím zomrieť a nemôžem žiť večne?“, “Dá sa tomu vyhnúť?“, …

V škole nás to neučili a ani nenaučia. Pretože drvivá väčšina populácie sa zaujíma o hmotný blahobyt a šťastie pochádzajúce zo zmyslového pôžitku. A vôbec nemajú čas zaoberať sa dôležitými otázkami o vlastnej existencii. To je smutná realita.

Od Šrílu Prabhupádu som sa naučil oveľa viac a oveľa dôležitejšie veci ako od všetkých tých guruov, ktorí sú pripútaní k zmyslovému pôžitku. Ich slová znejú síce pekne a dávajú zmysel ale len do momentu kým nezískame hlbšie poznanie o hmotnej existencii. Akonáhle pochopíme čo sa nám Šríla Prabhupáda snaží vysvetliť a začneme to aj praktikovať vo svojom živote, zmení nám to úplne pohľad na život. Mať teoretické poznatky nestačí, treba ich uviesť do praxe, aby sme mali skúsenosť a tak lepšie pochopili teóriu. Poznám veľa ľudí, ktorí majú načítanú teóriu a prezentujú ju ostatným, ale sami podľa toho nežijú a ich vedomie nie je na takej úrovni, na akej by mohlo byť, keby tie poznatky uviedli do praxe. Prax je veľmi dôležitá a Šríla Prabhupáda nás do nej veľmi často vyzýva:

“Spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

A vaše srdce sa očistí od všetkých nečistôt – strachu, hnevu, chamtivosti, domýšľavosti,… a keď je srdce čisté, budete milovať Boha a celé Jeho stvorenie.”

Šríla Prabhupáda nám priniesol celý proces ako môžeme očistiť svoje materiálne znečistené vedomie, zbaviť sa túžby po zmyslovom pôžitku a milovať Boha, čo je vlastne cieľ ľudského života. Môžeme žiť ako zvieratá – jesť, spať, páriť sa a obraňovať sa, alebo využiť tento život na sebarealizáciu. Voľba je na nás. Boh nám dal slobodnú vôľu a je na nás, či ju budeme využívať k svetskému pôžitku, alebo k duchovným činnostiam.

O procese, ktorý nám Šríla Prabhupáda priniesol, píšem v článku  “Bhakti yoga“.

Prejavy ega

O egu som napísal už niekoľko článkov, no stále ho pozorujem a spoznávam viac do hĺbky. Pozorujem seba aj svoje okolie a často vidím dosť veľké prejavy ega, kvôli ktorým vznikajú hádky, konflikty a nepríjemné emócie.

Poúčanie

Človek na egu veľmi rád poúča druhých aj keď o to nežiadajú a je im to skôr proti srsti. Keď dáva nevyžiadané rady, akurát tým dobre dráždi druhých…

Neprijať kritiku

Cez ego neprejde kritika. Ani štipka. Ak sa pokúsite čo i len trošku skritizovať človeka s veľkým egom, začne na vás štekať ako pes a osočovať vás, alebo sa urazí. Nestojí to za to… Obrana ega je útok.

Nepriznať chybu

Aj keď spraví nejakú chybu, neprizná si ju. Radšej ju zvalí na iných, veď je to ľahšie a príjemnejšie.

Urážlivosť

Ak človeku s veľkým egom poviete niečo, čo sa mu nepáči, urazí sa a vy budete za to tí najhorší.

Potreba mať vždy pravdu

Veruže egoista musí mať vždy pravdu. Nedajbože, že by sa v niečom mýlil, len to nie! Bude si svoj postoj obhajovať do krvi aj keď je jeho postoj nanajvýš hlúpy a nemorálny.

Chcieť mať všetko podľa seba

Egoista je neschopný robiť kompromisy a chce, aby bolo všetko podľa neho.

Ja, ja, ja

Celý svet sa točí okolo neho, využíva druhých pre svoj zmyslový pôžitok. Vykorisťuje…

Moje (Sebectvo)

Nie je schopný sa podeliť, ani trochu. Je lakomý a všetko svoje vlastníctvo si stráži ako oko v hlave.

Nadradenosť

Je nadradený voči ostatným. Myslí si, že je najmúdrejší a najlepší. Ego chce ovládať…

Extrémizmus

Z veľkého ega vychádza extrémizmus. Či už je to náboženský, ateistický fanatizmus, nacionalizmus…

Odsudzovanie

Človek na egu veľmi odsudzuje druhých za ich rozdielnosť. Egoista si myslí, že ako to vidí on, tak je to najlepšie. Preto môžeme vidieť v spoločnosti toľko rozbrojov kvôli rozdielnosti.

Ego v dnešnej spoločnosti

Veľmi veľa ľudí má veľké ego a podľa toho aj dnešná spoločnosť vyzerá. Mnohí ľudia sa ženú za materiálnym bohatstvom na úkor ostatných a nemajú problém ich vykorisťovať. Mnohí ľudia sa správajú veľmi bezohľadne a vôbec ich nezaujíma čo svojim počínaním spôsobujú, hlavne že oni sa majú dobre.

Čím viac ľudí s veľkým egom, tým viac problémov a konfliktov v spoločnosti. Ak by si ľudia čo i len trochu dokázali vstúpiť do svedomia, naučiť sa pracovať s egom a zmierniť jeho vplyv, spoločnosť by mohla vyzerať oveľa krajšie.

Ego sa dá naučiť ovládať a zmierniť tak jeho vplyv. Len človek musí trošku viac hĺbať v sebe. Pozrieť sa do svojho vnútra, spoznať svoje ego a jeho prejavy. Akonáhle si začne uvedomovať prejavy ega, môže s ním začať pracovať na vedomej úrovni. Píšem o tom v článku “Vedomé žitie“. Tiež pomáha pravidelná očista vedomia, o ktorej sa dozviete v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Čím viac ľudí sa naučí ovládať svoje ego, tým menej konfliktov bude v spoločnosti a v životoch jednotlivcov. A to je veľmi žiadané, najmä v tejto dobe plnej veľkých egoistov.

PS: Držte si od veľkých egoistov odstup. Nestojí za to sa s nimi naťahovať, lebo aj tak nevyhráte… vyhráva vždy veľké ego. Aspoň na oko. Vraví sa: “Múdrejší ustúpi”, tak sa toho držme a ušetríme si kopec nervov :)

Majte sa krásne!

A píšte básne…

Dopraj si kľud

Často sme tak zaneprázdnení, že nemáme ani kúsok času na seba. Často sa ženieme za tým, čo si myslíme, že je veľmi dôležité, že to musíme robiť… ale keď sa zastavíme aspoň na chvíľu, môžeme si uvedomiť, že vlastne nemusíme… že je vlastne všetko úplne inak ako sme si mysleli… ako bolo do nás vštepované zo všetkých strán. Keď sa zastavíme, môžeme si uvedomiť, že nemusíme žiť tak, ako žijú ostatní a ako to od nás očakáva naše okolie. Môžeme sa rozhodnúť žiť inak – oveľa radostnejšie.

IMG_20180207_162115

Hobby ako živobytie

Keď sa zastavíme, môžeme si uvedomiť, že nás súčasná práca nenapĺňa a nie sme v nej šťastní. Ak nás naša práca baví, patríme medzi tých šťastnejších. Keď trávime väčšinu času činnosťami, ktoré nás nenapĺňajú, ako môžeme byť šťastní? Akonáhle cítim, že ma niečo nenapĺňa, snažím sa s tým čím skôr skoncovať a hľadať altenatívu, ktorá by bola viac naplňujúca. A darí sa to. Kde je vôľa, tam je cesta.

Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá výhovorky.

Čas na seba

Dôležité je nájsť si dostatok času na seba, aby sme sa mohli zastaviť a poobzerať sa, či ideme dobrým smerom. Ak totiž nemáme čas, aby sme sa zastavili a poobzerali sa okolo seba, môžeme sa dostať tam, kam nechceme. Môžeme vo svojom živote veľmi ľahko zablúdiť a byť z toho nešťastní. Môžeme sa tiež dostať do slepej uličky a zistiť, že sa musíme jednoducho vrátiť, alebo ešte horšie zistiť, že už niet cesty späť a uviaznuť…

Vnútorné volanie

Každý z nás má akési vnútorné volanie. Toto volanie môžeme vnímať cez pocity. Robím čo ma baví? Ako to zistím? Necítim sa dobre, keď trávim čas činnosťami, ktoré ma nebavia, ktoré nechcem robiť. Keď robím to, čo chcem robiť, cítim sa dobre.

Prirodzená pozícia

Niekto má vlohy na hudbu, niekto na maľovanie, iný na písanie, alebo učenie… každý sme iný a každého baví niečo iné. Nemôžeme chcieť, aby všetci makali za pásom. Alebo aby všetci boli programátori, učitelia, či lekári… Mali by sme zistiť na čo máme vlohy a tomu sa venovať, inak nebudeme šťastní. Ak máme deti, snažme sa zistiť na čo majú vlohy a netlačme ich do niečoho, na čo nemajú… Ak sa človek snaží robiť niečo, na čo nemá vlohy, je to utrpenie nie len pre neho, ale aj pre jeho okolie.

Odriekanie

Samozrejme, niekedy je potrebné robiť aj to, čo nás nebaví. Ale ide o to, s akým úmyslom to robíme. Môžeme to robiť za účelom toho, aby nám to pomohlo vytvoriť podmienky na to, aby sme mohli robiť čo nás baví. Keď bude každý robiť to, na čo má, čo ho baví, spoločnosť môže vyzerať oveľa krajšie.

Dnes však môžeme vidieť, že mnohí ľudia nie sú vo svojich prirodzených pozíciach, nerobia čo ich baví, na čo majú a tak sú mnohí nešťastní. Robia prácu, ktorá ich ubíja a svoje nešťastie šíria okolo seba. Tak to nemusí vyzerať.

Rozhodnutie je na tebe

Každý sa môže rozhodnúť čo bude robiť a čo nie. Každý môže zistiť na čo má vlohy keď si nájde čas na seba. Len osamote môže človek počuť svoj vnútorný hlas, ktorý mu našepkáva ktorou cestou sa vydať.

Prajem vám, aby ste si našli čas na seba. Aby ste zistili čo vás v živote napĺňa a mohli sa tomu venovať pokiaľ možno naplno.

Veľa šťastia!

 

Prečo sa ti rúca jeden vzťah za druhým

Prešiel som už niekoľkými vzťahmi a tiež vidím mnohých ľudí ako sa im rúca jeden vzťah za druhým. Scenár je vždy ten istý: “Tentokrát je to už naozaj ten pravý/pravá a budeme spolu do konca života…” Ale o pár mesiacov, či rokov sa nám vzťah začína rúcať pred očami. Prečo? Táto otázka mi vŕta v hlave už dlho, prečo sú vzťahy také komplikované, na začiatku sa radujeme a na konci trpíme… odpoveď mi dala Bhagavad-gíta:

viṣayendriya-saṁyogād
yat tad agre ’mṛtopamam
pariṇāme viṣam iva
tat sukhaṁ rājasaṁ smṛtam

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Význam:

Keď sa mladý muž stretne s mladou ženou, zmysly ho začnú nútiť, aby sa na ženu díval, aby sa jej dotýkal a mal s ňou pohlavný styk. Zmysly na to môžu spočiatku reagovať veľmi príjemne a uspokojivo, no skôr či neskôr bude celá situácia pôsobiť ako jed. Rozídu sa alebo rozvedú a namiesto šťastia sa dostaví sklamanie. Také šťastie je vždy v kvalite vášne. Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.

Zmyslový pôžitok

Snažíme sa získať šťastie zmyslovým pôžitkom a využívať druhých pre svoj zmyslový pôžitok. Keď už náš zmyslový pôžitok nenapĺňajú, hľadáme iný objekt zmyslového pôžitku, aby sme boli šťastní. To často vedie k podvádzaniu partnera a následnému rozchodu.

Bohužiaľ, podmienené živé bytosti takto konajú keď nevedia získať šťastie inak, ako zmyslovým pôžitkom. Najväčší zmyslový pôžitok aký poznáme, je sexuálne potešenie. Tento pôžitok je hlavným dôvodom vytvárania vzťahov aj keď si to mnohí nechcú priznať a svoj chtíč nazývajú láskou. Spočiatku znejú slová ako “Ľúbim ťa”, “Milujem ťa”, “Mojko”, “Miláčik”… a neskôr “Ty hajzel!”, “Zabijem ťa!”, “Nenávidím ťa!”, “Vypadni!”… to je realita mnohých vzťahov.

Vášeň je zo začiatku veľmi silná až sa môže zdať že je to láska, ale postupom času vyprchá a keď bol vzťah založený iba na vášni, na uspokojovaní zmyslov, už nemá na čom stáť a rúca sa.

Dlhodobý vzťah

Existujú vzťahy, ktoré trvajú desiatky rokov, pretože partneri sa nevyužívajú len na zmyslový pôžitok. Dokážu sa podžať v ťažkých chvíľach, dokážu sa rešpektovať keď majú rozdielne názory, dokážu komunikovať bez toho, aby sa hádali, majú vytvorený hlbší vzťah ako len vzťah založený na potešení zmyslov. A to je kľúč k dlhodobému vzťahu – nebrať partnera len ako prostriedok pre svoje potešenie. Aby sme takýto vzťah mohli mať, musíme svoje vedomie pozdvihnúť na duchovnú úroveň. Veľké množstvo vzťahov je založených na telesnom poňatí – máš pekné telo, chcem ťa za partnera. Ale už keď zistia aký je partner vo vnútri, začínajú problémy.

Zrkadlenie

Vo vzťahu funguje princíp zrkadlenia. Nemôžeme mať iného partnera, len takého akí sme my sami. Aké máme vedomie, takého partnera si pritiahneme. Ak si chceme užívať zmyslový pôžitok, pritiahneme si partnera, ktorý bude taký istý a potom sa budeme čudovať prečo náš vzťah krachuje.

Ak chceme trvácny vzťah, musíme byť ochotní partnera tolerovať takého, aký je, so všetkými plusmi aj mínusmi. Musíme sa ho naučiť milovať takého, aký je. To je láska. “Mám ťa rád kým mi vyhovuješ a keď mi prestaneš vyhovovať, už ťa nemám rád” – to je chtíč, ktorý je príčinou krachu vzťahov. Píšem o tom v článku “Povaha chtíču“. Zažil som to už toľkokrát a je to veľmi nepríjemné keď vás partner opustí kvôli inému, alebo kvôli tomu, že mu už nevyhovujete, inými slovami neuspokojujete zmysly.

Kým sa budeme snažiť dosiahnuť šťastie zmyslovým pôžitkom a vzťahy budeme zakladať na povrchnom sexuálnom chtíči, nečudujme sa, že potom budeme trpieť rovnako, ba aj viac ako sme si predtým užívali. Aj keď toto všetko viem, aj tak mám veľkú túžbu užívať si zmyslový pôžitok, pretože som túto túžbu dlhé roky a zrejme aj mnohé životy kultivoval. Nie je jednoduché sa tejto túžby zriecť. Usmernením zmyslov a činností je možné túto túžbu zmierniť a nakoniec vykoreniť. K tomu slúži Bhakti jóga, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“. Keď svoje zmysly zamestnáme v iných činnostiach ako je zmyslový pôžitok, postupne sa od zmyslového pôžitku odpútajú a budeme ich môcť lepšie ovládať. Ten, kto ovláda svoje zmysly a nežije vo vášni ani nevedomosti, môže byť skutočne trvale šťastný. Tiež o tom hovorí Bhagavad-gíta, taká aká je:

yat tad agre viṣam iva
pariṇāme ’mṛtopamam
tat sukhaṁ sāttvikaṁ proktam
ātma-buddhi-prasāda-jam

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra. [BG 18.37]

Význam:

Ak sa usilujeme o sebarealizáciu, musíme sa riadiť mnohými zásadami a príkazmi, aby sme sa naučili ovládať myseľ a zmysly a aby sme svoju myseľ dokázali uprieť na vlastné ja. To je veľmi ťažké, trpké ako jed, no ak človek uspeje nasledovaním týchto pravidiel a dosiahne tak transcendentálnu úroveň, ochutná skutočný nektár a začne sa tešiť z pravej radosti života.

yo ’ntaḥ-sukho ’ntar-ārāmas
tathāntar-jyotir eva yaḥ
sa yogī brahma-nirvāṇaṁ
brahma-bhūto ’dhigacchati

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [BG 5.24]

Význam:

Dokým človek nedokáže vychutnávať šťastie vo svojom vnútri, nemôže prestať vyhľadávať vonkajší povrchný pôžitok. Oslobodený človek prežíva skutočné šťastie. Preto môže sedieť hocikde a tešiť sa z činností života vo svojom vnútri. Takýto oslobodený človek prestal túžiť po vonkajšom hmotnom šťastí. Tento stav sa volá brahma-bhūta a len čo ho človek dosiahne, vráti sa späť domov, späť k Bohu.

Kým budeme kultivovať zmyslový pôžitok a budeme brať partnera ako objekt zmyslového pôžitku, naše vzťahy nebudú fungovať a budeme na konci trpieť. Musíme sa najskôr naučiť ovládať svoje zmysly, aby sme nechceli partnera využívať pre svoj zmyslový pôžitok. Inak sa stále budeme čudovať prečo naše vzťahy krachujú jeden za druhým.

Tak, už vieme čo máme robiť, tak hor sa do toho.

Prajem veľa šťastia a veľa úspechov!

Na doplnkové štúdium odporúčam knihy “Vedecké poznanie duše”, “Cesta sebarealizácie”, “Život pochádza zo života”, “Bhagavad-gíta taká, aká je“, “Šrímad Bhágavatam“.

Najvyššie poznanie

Hmota degraduje. Je to jej dharma, jej povaha. Prach si a v prach sa obrátiš. Železo koroduje, domy sa rozpadajú, kamene práchnivejú, telá starnú…. všetko hmotné sa časom rozpadne a zmizne.

Zmyslový pôžitok

Zmyslový pôžitok má jemnohmotný charakter. Jemná hmota je stále hmota a má teda v povahe tiež degradovať. Kúpime si niečo nové, po čom sme veľmi túžili, chvíľu sa z toho tešíme ale časom nám to zovšednie a už sa z toho nevieme tak tešiť ako na začiatku. Vášeň v partnerských vzťahoch je na začiatku ohromná a šťastie na báze vášni tiež, ale táto vášeň a šťastie takisto časom vyprchajú a vzťah zovšednie. To je povaha šťastia získaného zo zmyslového pôžitku. Takéto šťastie je dočasné, veľmi prchavé. Navyše toto šťastie získané zmyslovým pôžitkom sa neskôr mení na nešťastie.

“Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.” [BG. 18.38]

Vec, ktorú sme si kúpili pre zmyslový pôžitok sa pokazí a my trpíme. Vo vzťahu vyprchá vášeň, partneri voči sebe prestanú prejavovať rešpekt a nastanú hádky a rozchod… veľké utrpenie. Taká je povaha šťastia získaného zmyslovým pôžitkom. Čo je skutočné šťastie? Šťastie, ktoré nie je závislé na tom, či máme to, či ono, alebo či sme vo vzťahu, alebo nie sme.

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [BG 5.24]

Skutočné šťastie je vnútorný stav a nemôže byť dosiahnuté zmyslovým pôžitkom, pretože na konci zmyslového pôžitku nás čaká vždy utrpenie. Ľudia, ktorí sa snažia získať šťastie zmyslovým pôžitkom môžu vyzerať na chvíľu šťastne a aj byť skutočne šťastní kým majú zmyslový pôžitok, ale je to ako keď skočia z lietadla bez padáku a užívajú si voľný pád…. po určitej dobe tvrdo dopadnú na zem a nebude to príjemné. Zmyslový pôžitok pominie a šťastie vystrieda nešťastie.

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra. [BG 18.37]

Aby sme dosiahli skutočné, trvalé šťastie, musíme sa zriecť zmyslového pôžitku, alebo ho aspoň obmedziť. Prečo? Pretože šťastie zo zmyslového pôžitku prináša neskôr nemalé problémy a utrpenie. Skutočné šťastie je nezávislé na zmyslovom pôžitku.

Problém je, že zmysly sú také silné, že unášajú aj myseľ múdreho človeka, ktorý vie, že šťastie získané zmyslovým pôžitkom je veľmi prchavé a neskôr prináša utrpenie.

Zmysly sú také mocné a búrlivé, ó, Arjuna, že násilne unášajú aj myseľ múdreho človeka, ktorý sa ich snaží ovládnuť. [BG 2.60]

A tak neovládnuté zmysly nútia človeka ich uspokojovať, dosahovať tak šťastie v kvalite vášne a vkonečnom dôsledku zase trpieť. Veď to poznáte. Mám nového partnera, chvíľu mi je s ním dobre a neskôr začnú problémy, hádky, v niektorých prípadoch aj bitky a rozchod… a tak stále dokola, pretože nevieme čo je zmyslom ľudského života. Pokiaľ sa budeme zaoberať zmyslovým pôžitkom, budeme trpieť.

Dobre, máme toto poznanie – že šťastie pochádzajúce zo zmyslového pôžitku je prchavé a neskôr sa mení na utrpenie. Už ho máme aj niekoľkokrát v živote zrealizované a stále si chceme užívať zmyslový pôžitok ako blázni, lebo máme neovládnuté zmysly. Čo s tým?

Cesta za pravým šťastím

Horeuvedený verš 18.37 z Bhagavad-gíty hovorí, že sa musíme vydať cestou sebarealizácie. Zo začiatku je to veľké odriekanie, veľké trápenie, ale na konci nás čaká nektár. Pravý opak šťastia získaného zmyslovým pôžitkom. Každý sa môže na základe tohto poznania rozhodnúť, či využije cestu sebarealizácie a bude skutočne šťastný, alebo bude naďalej pokračovať v pokúšaní sa o šťastie zmyslovým pôžitkom a nakoniec aj tak trpieť.

Ďalší verš z Bhagavad-gíty nám hovorí:

“Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.” [BG 4.34]

Ak sa chceme učiť vede o sebarealizácii, potrebujeme duchovného učiteľa. Ale nie hocijakého. Ľudí, ktorí sa vydávajú za duchovných učiteľov je veľmi veľa. Navonok sa môžu prezentovať úžasne, ale v skutočnosti takí nemusia byť. Treba byť preto veľmi opatrný. V článku “Pravý duchovný učiteľ” píšem o tom, ako môžeme rozoznať pravého duchovného učiteľa od falošného. Je to veľmi, veľmi dôležité. V článku je tiež spomenuté prečo potrebujeme učiteľa. Stačí sa len zamyslieť nad tým, či by sme sa sami bez učiteľov naučili písať, čítať, počítať… Takisto sebarealizácia je niečo, čo sa len tak sami nenaučíme. Môžeme špekulovať a mať určité domnienky, ale môžeme byť na míle vzdialení od Pravdy. Preto ak sa chceme v živote ďalej posunúť, je dobré, ba priam nevyhnutné prijať vedenie pravého duchovného učiteľa a učiť sa od neho, pretože má väčšíe poznanie ako my. Môže nám dať oveľa vyššie poznanie ako sme schopní dosiahnuť vlastnými špekuláciami a robením si všetkého po svojom.

Najvyššie poznanie nám dá pravý duchovný učiteľ, ktorý toto poznanie zrealizoval v praxi vo svojom živote a môžeme vidieť kam ho toto poznanie doviedlo.

Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, duchovný učiteľ sa objaví. Musíme najskôr vyvinúť túžbu dozvedieť sa viac a stať sa žiakmi, potom môžeme nájsť pravého duchovného učiteľa.

V mojom živote sa objavilo mnoho takzvaných “guruov”, ale ani jeden neučil tak hlboké poznanie ako Šríla Prabhupáda. Mnohí guruovia učia veľmi povrchné veci a môže sa zdať, že ľuďom pomáhajú, ale v konečnom dôsledku sa títo ľudia zaplietajú v plodonosných činnostiach a zase trpia… taká je povaha hmotného sveta. Takže aká pomoc? Žiadna… Šríla Prabhupáda vo svojich knihách vysvetľuje jasne logicky aký je zmysel ľudského života a ako byť naozaj šťastný. Stačí si prečítať niektorú z jeho kníh: Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie, Cesta za poznaním, Život pochádza zo života, Šrímad BhágavatamBhagavad-gíta taká, aká je… zobrať si jeho slová k srdcu, uplatniť nadobudné vedomosti do praxe a sledovať ako sa mení naše vedomie a náš život. Kým som nezačal praktikovať to, o čom Šríla Prabhupáda píše, poriadne som tomu ani nerozumel. Až keď som začal uplatňovať nadobudnuté poznatky v praxi, začal som chápať viac a viac a zistil som, že toto je naozaj Najvyššie poznanie, ktoré zahŕňa všetky ostatné učenia a je dokonca nad nimi, pretože prináša oveľa, oveľa viac… No na to, aby to človek pochopil, musí si to zažiť na vlastnej koži a pochopiť o čom to celé je. Teoretické špekulovanie nestačí, to človeka ďaleko neposunie. Ale keď človek zažije, vtedy môže naozaj pochopiť… čo je Najvyššie poznanie a že všetko, čo dovtedy vedel, bola len malinká časť z celku.

Žabe matematiku nevysvetlíš

Kedysi som sa snažil ľuďom jednoduchou logikou vysvetliť čo som sa za poslednú dobu naučil, ale mnohí neboli schopní to pochopiť a prijať. Myslel som si, že je to predsa jasné a logické. Pokročilému matematikovi sa tiež zdá matematika jasná a logická, ale pre laikov je to španielská dedina. Trvalo mi asi 2 až 3 roky kým som pochopil, že im to ani nevysvetlím… Okrem seba som videl ďalších iných, ktorí sa ostatným snažia niečo vysvetľovať, ale márne. Jednoducho na to nemajú dostatok vedomostí… musia sa naučiť a pochopiť najskôr základy a až potom môžu chápať pokročilejšie témy. Nie, že by som bol nejaký pokročilý, ale zaujímam sa o pokročilejšie témy, o ktoré mnohí iní nejavia záujem a tak im ani nemôžu rozumieť.

Veď kto sa dnes zaujíma o témy ako karma, reinkarnácia, duša, jóga, meditácia, čakry, aury atď… menšina. Väčšina ľudí ani len nejaví záujem o tieto témy, nie aby im ešte vedeli porozumieť bez akéhokoľvek predošlého vzdelania a skúseností v tejto oblasti. Preto je pochopiteľné, že tomu nedokážu hneď porozumieť. Potrebujú najskôr niečo zažiť, niečo vyskúšať v týchto oblastiach a až potom môžu začať chápať viac a viac ako tomu bolo aj u mňa.

Screen-Shot-2014-12-16-at-1.42.59-PM

Zo začiatku som vôbec nechápal čo sú čakry, duša, meditácia, ako funguje reinkarnácia a podobne. Pretože som s tým nemal absolútne žiadnu skúsenosť a moje teoretické poznatky boli len minimálne. Postupom času som sa však začal o tieto témy zaujímať viac a viac a začal som skúmať viac do hĺbky aj prakticky – meditáciou a bhakti jógou. Až keď som začal robiť niečo prakticky, začal som chápať teóriu a začalo mi to dávať väčší zmysel. Mnohí ľudia sa snažia pochopiť teóriu bez praxe, ale snažia sa márne. Môžu si myslieť akí sú múdri, ale keď im chýba prax, chýba im obrovská časť poznania.

Mnohí moji kamaráti sa snažia ľuďom bez praxe vysvetliť určité veci a potom sa čudujú, že ich nechápu. Ja sa už nečudujem. Veď som tomu tiež nerozumel kým som nezačal niečo robiť prakticky.

Keď sa chceme naučiť matematiku, musíme začať rátať príklady. Keď sa chceme naučiť správne cvičiť, musíme začať cvičiť. Keď sa chceme naučiť správne meditovať, musíme jednoducho začať meditovať. Načo sú nám tisíce strán teórie, keď v praxi nevieme takmer nič… Bez praxe môžeme len tušiť o čom to celé je.

Len toľko som chcel vysvetliť, že žabe jednoducho matematiku nevysvetlíš… môžeš sa snažiť akokoľvek, no nepochopí to. Je to strata času, tvoja aj jej. Keď čítam na internete diskusie, kde sa ľudia s rôznym stupňom vedomia poúčajú o svojej pravde, vnímam to ako stratu času. Ryba ti bude hovoriť, že vo vode je najlepšie a suchozemská korytnačka zase, že na súši je lepšie. Rovnako fungujú rôzne úrovne vedomia. Každý vníma život iným spôsobom, podľa toho na akej úrovni vedomia sa nachádza. A keď toto pochopíme, nebudeme sa snažiť rybe vysvetľovať, že na súši jej bude lepšie a nebudeme žabe vysvetľovať matematiku, lebo budeme chápať, že je to strata času pre oboch. Ak niekto vysvetľuje žabe matematiku, kto je hlupák – žaba, alebo ten, čo jej vysvetľuje matematiku?

Som veľmi rád, že som po takmer troch rokoch dospel k tomuto pochopeniu a dokážem do určitej miery rozlíšiť komu čo môžem povedať a nestrácam už drahocenný čas vysvetľovaním žabám matematiku. Keď sa bude chcieť niekto niečo dozvedieť, sám sa bude pýtať. Ale nemali by sme dávať nevyžiadané rady a vysvetľovať niečo, čo aj tak nie sú schopní pochopiť.

Pretože sa zaoberám témami, o ktoré mnohí ľudia nemajú záujem a nemajú o nich ani páru, mnohí si myslia, že sa nad nich povyšujem, že viem viac. Nie, nechcem sa povyšovať. Len holým faktom zostáva, že viem viac o určitých témach ako ostatní, pretože sa im aktívne venujem na rozdiel od nich. A to nevnímam ako povyšovanie sa, aj keď sa to ostatným tak môže zdať. Mnohí ľudia ani len neotvorili Bhagavad-gítu a budú špekulovať čo v nej je, že je to nanič a podobne. Mnohí ľudia v skutočnosti ani len netušia čo je Hare Krišna a budú hovoriť, že je to sekta a podobne. Taká je bohužiaľ úroveň ich inteligencie a je mi z toho občas smutno, že ľudia sú takí… ale chápem, veď som bol taký aj ja… zfrustrovaný a nešťastný a všetko som kritizoval aj keď som o tom nevedel takmer nič. A nedal som si vysvetliť od iných… myslel som si, že viem dostatočne na to, aby som sa k určitým témam mohol vyjadrovať a nemusel ma nikto poúčať. Bol som ako žaba, ktorej sa nedala vysvetliť matematika…