Archívy kategórie: poučné

Existuje Satan?

Rôzne náboženstvá popisujú existenciu všedobrej bytosti – Boha a veľmi zlej bytosti – Satana. Všetko zlo na svete pripisujú Satanovi a všetko dobro Bohu. Védske písma tiež popisujú rôzne démonské bytosti. V článku “Démon nie je podoba, démon je povaha” je vysvetlené, že démoni sa vyznačujú hlavne povahou, nie podobou. Démon môže mať podobu človeka, alebo dokonca anjela, ale jeho povaha ho prezradí.

Démonské sklony sú v každom z nás. Záleží na každom z nás, na ktorú stranu sa viac prilkoníme – či na stranu Boha, všedobrej bytosti, ktorá prináša lásku, mier, pokoj a šťastie. Alebo na stranu Satana a jeho kumpánov, ktorí spôsobujú chaos a utrpenie. To, či je Satan reálny, alebo nie, nie je až tak podstatné. Podstatné je vedieť rozlíšiť démonské od božského.

Démonské

Démonská povaha sa vyznačuje snahou o uspokojenie samého seba, často bez ohľadu na svoje okolie a následky. Človek s démonskou povahou neberie do úvahy autoritu Boha a znevažuje ju hovoriac, že Boh neexistuje, alebo si Boha prispôsobuje na svoj obraz, ktorý mu vyhovuje, aby si tak ospravedlnil páchanie svojich hriešnych činov – “Môj Boh mi to dovoľuje“.

Čo démonom chýba je pokora. Démoni sú pyšní, arogantní nafúkanci nehľadiac na žiadnu inú autoritu okrem seba. Seba považujú za stredobod vesmíru a všetko chcú využívať pre svoj vlastný prospech. Svoju inteligenciu považujú za najlepšiu a za každú cenu si chcú presadiť svoje. Často neberú do úvahy žiadne rady a idú si len a len svoje. Potom to aj tak dopadá.

Výsledok démonského pyšného života je pád na držku a následné utrpenie. Démoni si myslia, že utrpenie sa ich netýka, že sú dostatočne silní, aby sa vedeli pred nechcenými vecami ubrániť a že sú silnejší ako príroda a Boh. No história ukazuje, že aj tí najväčší démoni podľahli zákonom Boha a nedokázali ich prekonať.

Žiadny démon nie je silnejší ako Boh. Ani Satan. Satan je podľa rôznych príbehov veľmi mocná bytosť, ktorá prináša rôzne pokušenia a tak spôsobuje vzburu voči Bohu a chaos vo svete. Keď sa Ježiš postil na púšti 40 dní, pokúšal ho Satan a snažil sa ho zviesť rôznymi svetskými lákadlami ako je delikátne jedlo, sláva, bohatstvo, sex atď.

No Ježiš v tejto skúške obstál a nedal sa zlákať, lebo poznal Božie kráľovstvo a svojho Otca, Najvyššieho Pána. Vedel, že to, čo mu Diabol ponúka je lož a skutočná pravda je v Bohu.

Diabol sa už od nepamäti snaží zlákať ľudí na rôzne svetské pôžitky sľubujúc im naplnenie všetkých ich túžob a dosiahnutie šťastia takýmto spôsobom. Vo védskych textoch je to Mája, iluzorná energia Boha, ktorá zahaľuje všetky živé bytosti v hmotnom svete do nevedomosti, aby si mysleli, že skutočné šťastie nájdu v tomto svete napĺňaním svojich svetských túžob. Ale to je obyčajná ilúzia.

Védske texty tiež popisujú, že tento svet je vytvorený pre všetkých, ktorí závidia Bohu a chcú byť ako Boh. Chceli sa hrať na Boha, ale Boh môže byť len jeden a tak vytvoril hmotný svet, kde sa môže každý vo svojej ilúzii hrať na Boha, na pána, ovládateľa a požívateľa a vykorisťovať  tak hmotnú prírodu pre svoj sebecký pôžitok.

Biblický príbeh Adama a Evy tiež popisuje pád z raja, kde bol večný život a večné šťastie, ale kvôli poslúchnutiu Satana a neposlúchnutiu Boha boli vyhnaní z raja do hmotného sveta, kde sa šťastie strieda s nešťastím a všetka snaha o šťastie končí smrťou. Had ponúkal Eve, že keď ochutná jablko zo “Stromu poznania dobra a zla“, bude vševedúca ako Boh. No Boh Adamovi a Eve výslovne zakázal jesť z tohto stromu:

Genesis 2:16-17: „Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“

Tento príbeh ilustruje pád duše z duchovného sveta do hmotného. Túžba vyrovnať sa Bohu, byť ako Boh a neposlušnosť voči Bohu sú príčinou pádu duše a jej následného utrpenia. A už keď duša rebeluje proti Bohu, robí si čo chce, kedy chce, ako chce, nehľadiac na to, aké to bude mať následky. A to je presne situácia mnohých ľudí v tomto svete. Nehľadia na Božie zákony, na Božie Slovo. Robia si čo chcú, ako chcú, kedy chcú, popierajú existenciu Boha ako Najvyššej autority a vytvárajú si vlastné obrazy Boha, vlastné modly. Podľahli moci Satana, ktorý je rebel voči Bohu číslo jeden a všetkých sa snaží odvrátiť od Boha. Opäť pripomínam, že to, či je Satan reálny alebo nie, nie je až tak podstatné. Ide hlavne o princíp ako veci fungujú. Že závisť a neposlušnosť voči Bohu je démonská vlastnosť a to spôsobuje všetky problémy v živote a vo svete. Jedine poslušnosť voči Bohu môže pomôcť priniesť mier, lásku a šťastie. Všetko ostatné sú márne pokusy, ktoré končia neúspechom a sklamaním. Ježiš a mnohí ďalší svätci toto vedia a snažili sa to vysvetliť ostatným. Kto to pochopí, je zachránený. Kto to nepochopí, má smolu. Bude musieť žiť démonským životom aj naďalej a naďalej zakúšať nemalé utrpenie spôsobené svojou závisťou voči Bohu. Jedine Boh nás môže oslobodiť od veškerej úzkosti a utrpenia, nie Satan. Satan nám len prilieva olej do ohňa hmotnej existencie a podvádza nás, že takým, či onakým spôsobom budeme šťastní v hmotnom svete. Nebudeme. Ježiš a mnohí ďalší svätci to garantujú a vysvetľujú ako môžeme byť skutočne šťastní. A je na nás, či uveríme Ježišovi a svätcom a budeme kráčať v ich stopách, alebo budeme naďalej veriť Satanovi a kráčať v jeho stopách.

Božské

Pokora, láska, šťastie, mier. To je božské a po tom každý túži. Lenže s démonskou mentalitou to nie je možné dosiahnuť. Musíme sa obrátiť na Boha. On nám do srdca vleje pokoru, lásku, šťastie a mier a budeme schopní šíriť Jeho posolstvo ďalej. On je Najvyšší Pán a keď túto jednoduchú skutočnosť prijmeme, bude sa nám oveľa ľahšie žiť ako keď si myslíme, že páni sme my a chceme mať všetko podľa nás a robíme si všetko po svojom. Náš milovaný a milujúci Otec nám dáva slobodnú voľbu žiť s Ním, alebo bez Neho. Mnohí ľudia si volia žiť bez Neho a potom zbytočne trpia. Zbytočne sú nafúkaní, arogantní, pokrytci a to im v živote spôsobuje nemalé problémy. Človek, ktorý prijal Boha do svojho srdca nemôže byť nafúkaný, arogantný pokrytec, lebo Boh taký nie je. Boh je všedobrý a všemocný. Satan je nafúkaný, arogantný pokrytec, ktorý zavrhol Boha a seba vyvyšuje na pozíciu Boha ba ešte vyššie.

Chceš nasledovať Satana, alebo Boha? Rozhodnutie je na Tebe!

PS: Kedysi som kráčal v stopách Satana a zavrhoval Boha. Neuvedomoval som si dôležitosť Boha vo svojom živote a myslel som si, že môžem byť šťastný bez Neho ako mnohí ďalší. No z nejakého dôvodu som dostal milosť a možnosť pochopiť dôležitosť Boha v našom živote. Keď sa pozriem na svoj život bez Boha, nie je to pekný pohľad – alkohol, neobmedzený sex, arogancia, pýcha, hrubosť, bezohľadnosť, sebectvo a veľa ďalších nepekných vecí, ktoré prichádzajú ruka v ruke s démonskou mentalitou a nasledovaním v stopách Satana, ktorý nám vraví, že šťastní budeme bez Boha. Je mi ľúto všetkých, ktorých Satan podviedol a podvádza, pretože takýmto spôsobom nikto nemôže byť šťastný a nakoniec ostanú len oči pre plač a škrípanie zubami ako sa v Biblii hovorí.

Nevravím, že som svätý a nemám túžby po tom, čo nám Satan, respektíve iluzorná energia Mája ponúka. Veľmi dlho som kráčal v stopách Máje/Satana. Ale čoraz viac si uvedomujem dôležitosť nasledovania cesty, ktorá vedie k Bohu, k Absolútnej Pravde, kde je všetko, po čom všetci túžime.

Biblia, Korán, Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie, Život pochází ze života, Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, to je literatúra vhodná pre hľadačov Absolútnej Pravdy.

Ak chce niekto dosiahnuť skutočné šťastie, mier a lásku, musí si dať veľký pozor na to, ktorou cestou kráča. Či kráča cestou, ktorá vedie k jeho vlastnému egoistickému uspokojeniu (mágia, ezoterika, niektoré jógové smery a vlastne všetko, kde nie je stredobodom Boh, ale JA), alebo kráča cestou, ktorú vyšľapali mnohí veľkí svätci, oddaní Najvyššieho Pána.

Je jednoduchý ukazateľ toho, či kráčam cestou Satana/Máje, alebo Boha.

Satan/Mája Boh
Ide mi v prvom rade o svoje uspokojenie a na druhých viacmenej kašlem. Záleží mi na druhých a na Bohu.
Považujem sa za pána, ovládateľa a požívateľa. Považujem sa za nástroj v rukách Božích.
Som nadutý, pyšný, egoista, myslím si, že viem najlepšie. Som pokorný, nesebecký, priznám si chyby a omyly a dokážem prijať kritiku a rady druhých.
Presadzujem silou mocou svoje názory všade kam chodím. Nikomu svoje presvedčenie nenútim. Nech sa každý rozhodne sám.
Nedokážem prijať inú autoritu okrem seba (svojej mysle a inteligencie). Dokážem prijať autoritu Boha a Jeho predstaviteľov.
Žijem v úzkosti a strachu. Žijem bez úzkosti a strachu v radosti a láske.
Pijem, fajčím, mám neobmedzený sex. Nepijem, nefajčím, sex iba v manželstve.
Podporujem zabíjanie zvierat, aby som uspokojil jazyk (jedenie mäsa). Nechcem podporovať zbytočné zabíjanie zvierat a iných živých bytostí.
Kašlem na teba. Keď môžem, pomôžem.

Určite by sa našlo aj viac ukazateľov, ale toto sú také najhlavnejšie, ktoré nám môžu ukázať nakoľko kráčame cestou ilúzie a nakoľko cestou Pravdy, lásky a skutočného šťastia. Šestnásta kapitola Bhagavad-gíty to rozoberá viac: https://vedabase.io/sk/library/bg/16/

Záver

Cesta zbožného života prináša svetlo do nášho života. Naopak cesta démonského života sa spočiatku môže javiť ako svetlá, ale na konci je tma, utrpenie, škrípanie zubami, úzkosť, nič príjemné. Ktorú cestu si vyberieme, je na každom z nás. Boh nám dal slobodnú voľbu, ktorú môžeme využivať ako sa nám zachce. Či budeme jednať v súlade s vôľou Božou, alebo proti nej. A čo je vôľa Božia nás učí Ježiš a mnohí ďalší svätci svojim príkladom.

Vďaka štúdiu duchovnej literatúry od predstaviteľov Boha sa môžeme naučiť jednať podľa Božej vôle a byť naozaj šťastní.

Amen

Čo ničí vzťahy?

Teraz som tak rozmýšľal nad svojimi vzťahmi a vzťahmi svojich priateľov a uvedomil som si, čo najviac ničí vzťahy. Sám som prešiel mnohými vzťahmi a bol som svedkom mnohých sľubných vzťahov a následných bolestných rozchodov. Čo zapríčiňuje rozpad vzťahov?

Sebectvo

Sebectvo je hlavná príčina rozpadu mnohých vzťahov. Pokiaľ jeden partner vyžaduje od druhého, že mu naplní jeho sebecké potreby a nestane sa tak, je to problém. A pokiaľ sa tak deje často, kvôli nenaplneniu sebeckých túžob sa zamilovanosť vytráca, vzniká nevraživosť a vzťah sa rozpadá.

Keď sa na to pozrieme bližšie a rozanalyzujeme všetky vzťahy, ktoré vyzerali na začiatku pekne, ale skončili nie moc pekne, dostaneme sa k príčine – k sebectvu.

Pokiaľ sme sebci a očakávame, že bude všetko podľa našich predstáv, že partner bude skákať ako my pískame, nebudeme mať žiadny dlhodobý vzťah. Všetky vzťahy sa nám rozpadnú kvôli našemu sebectvu, alebo sebectvu nášho partnera.

Aby vzťah mohol pekne fungovať, musíme sa vzdať svojho sebectva a nevnímať len svoje potreby, ale aj potreby druhých.

Znaky sebectva vo vzťahu

  1. Partner neustále vyžaduje pozornosť a podporu bez toho, aby to opätoval.
  2. Najradšej rozpráva sám o sebe.
  3. Robí pre vás niečo len vtedy, keď za to získa niečo na oplátku.
  4. Vyžaduje aby ste naplnili jeho potreby bez toho, aby on naplnil vaše.
  5. Nemá potrebu sa ospravedlniť za nič.
  6. Všetko musí byť podľa neho.

Na tému sebectva vo vzťahu je veľa článkov:

Ako zistíte, že žijete so sebcom?https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/3714/ako-zistite-ze-zijete-so-sebcom

4 znaky toho, že ste v sebeckom vzťahuhttps://silavedomia.sk/4-znaky-toho-ze-ste-sebeckom-vztahu/

Jeho sebectvo zničí váš vzťahhttps://wanda.pluska.sk/vztahy-a-sex/jeho-sebectvo-znici-vas-vztah

Čo so sebcom?

Nič. Pokiaľ si neuvedomí, že je sebec a nebude sa chcieť zmeniť, nič sa nedá robiť. Sebec si väčšinou neuvedomuje, že je sebec a vyhovuje mu keď využíva druhých pre svoje sebecké chúťky. Bohužiaľ, taký človek nebude mať nikdy trvalý vzťah kým nezmení svoj sebecký postoj aspoň na menej sebecký. Vydržať totiž so sebcom vyžaduje veľké sebazaprenie a nie každý to dlhodobo dá.

Sú prípady kedy je vo vzťahu sebec a druhý sa ide pre neho rozdať a robí všetko čo sebec vyžaduje. Ale stále to nie je dosť a tak vzťah moc neklape a ten, čo sa ide pre druhého rozdať nie je vôbec šťastný. Také vzťahy nemávajú dlhé trvanie a ak áno, tak to má neblahý dopad na psychické zdravie toho, čo sa vo vzťahu pre druhého rozdáva.

Bohužiaľ v tomto svete je príliš veľa sebcov. Každý z nás je do určitej miery sebecký. Niekto viac, niekto menej, ale každý má sebecké sklony. Aj ten, čo sa rozdáva pre druhých to zvyčajne robí zo sebeckých pohnútok.

Čo so sebectvom?

Na sebectvo pomáha Bhakti jóga – jóga oddanosti. Svoje sebecké sklony očistíme tak, že sa staneme služobníkmi a zistíme, že oddaná služba prináša oveľa väčšiu radosť ako sebecké uspokojovanie.

O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti yoga

A čo vy? Zažili ste, alebo zažívate sebectvo vo vzťahu?

Keď vieru považujeme za pravdu

Rôzni ľudia veria rôznym veciam. Niektorí veria v Boha, niektorí na mimozemšťanov, ďalší na šťastie v hmotnom svete, iní zase na nesmrteľnosť. Ale čo z toho je pravda? A čo z toho je len viera?

Ľudia svoju vieru radi považujú za pravdu, pretože im to dáva pocit, že niečo vedia. Ale vedia prd. Len veria. A to je rozdiel.

Kamarát mi tvrdil, že je možné preprogramovať realitu tak, aby telo nestarlo a nepôsobilo nám žiadne utrpenie. Keď som sa ho spýtal ako je to možné, začal mi tvrdiť, že existujú ľudia, ktorí to dokázali. Keď som sa ho pýtal ďalej kde sú takí ľudia, ako žijú, čo robia, nevedel mi odpovedať.

123456

Krásny praktický príklad ako niekto považuje svoju vieru za pravdu a keď je konfrontovaný s realitou, nemôže to dokázať a zisťuje, že takzvané vedomosti sú len viera. A to je len jeden z mnohých. Naša myseľ si vytvorila mnoho takýchto “právd”, ktoré pravda nemusia byť a zvyčajne ani nie sú. Myseľ sa nás snaží presvedčiť, že naša viera = pravda. Ale to je BLBOSŤ! Pokiaľ nevieme dokázať svoje tvrdenia, nemôžeme si o nich myslieť, že sú pravdivé.

Pozor na to. Možno si ani neuvedomujeme koľko sme prijali toho za pravdu bez toho, aby sme to konfrontovali s realitou a overili si to. Môžeme veriť na mimozemšťanov, v Boha, v to, že je možné žiť v hmotnom tele bez chorôb a bez starnutia, ale kde je DôKAZ? Pokiaľ nemáme dôkaz a staviame na svojej viere, nemôžeme to považovať za pravdu. To nie je rozumné.

Môžeme vidieť aj na sebe aj na druhých ľuďoch čomu všetkému veríme, ale nevieme to dokázať. Viera nerovná sa realita. Ak chceme žiť v realite, nemôžeme považovať svoju vieru za pravdu. Pretože sa môže veľmi rýchlo stať, že si vytvoríme akúsi bublinu, ktorá je úplne mimo realitu a keď budeme konfrontovaní s realitou, môžeme byť sklamaní.

Niektorí ľudia považujú Ježiša za Boha. Iní Allaha, Buddhu, Krišnu, Rámu,…. ale kde je pravda?! Pravda nie je lacná, že stačí uveriť a považovať to za pravdu. To je blud.

Ak chceme žiť v realite, konfrontujme svoju vieru s realitou. Snažme sa pristupovať kriticky ku každému svojmu záveru, či je naozaj pravdivý, alebo je to len ničím nepodložená špekulácia. To nám pomôže, aby sme nežili ako blázni, ktorí svoje ničím nepodložené špekulácie považujú za pravdu a ešte to šíria ako pravdu a balamutia ďalších ľudí.

Priznajme si radšej, že nevieme ako to je ako by sme mali špekulovať a tvrdohlavo považovať svoju vieru za pravdivú. Keď jednoducho neviem ako to je, tak poviem: “Neviem”. To nie je hanba. Alebo môžem povedať, že tomu verím. Ale tvrdiť, že je to tak a tak a pritom to nemôžem dokázať, pretože tomu len verím, to je diagnóza na psychiatriu.

Bohužiaľ veľmi veľa ľudí svoju vieru považuje za pravdu a ešte ju ako pravdu šíri. Nebuďme takí blázni. Priznajme si, že nevieme ako by sme mali špekulovať a považovať svoje blúdne špekulácie za pravdu. Tak budeme oveľa bližšie k pravde ako si myslíme.

Ak budeme sami seba podvádzať, že naša viera je pravdivá, môžeme byť od pravdy oveľa viac vzdialení ako si myslíme.

Poďme teda analyzovať čomu všetkému veríme ako pravde a čo všetko si nemôžeme overiť. To nás priblíži k pravde viac ako viera.

Viera môže byť nebezpečná. Môžeme uveriť niečomu, čo nie je pravda a byť podvedení.

Naučme sa pristupovať k životu so zdravým rozumom, triezvo a snažme sa spoznať pravdu. Neverme všetkému, čo naša myseľ vyprodukuje a nepovažujme to za pravdu. Neverme všetkému, čo vyprodukuje myseľ druhých a nepovažujme to za pravdu. Vždy to konfrontujme s realitou.

Len tak budeme bližšie k pravde a ďalej od lži a poloprávd.

Veľa šťastia v hľadaní pravdy!

Hare Krišna

Riziká (ne)prijatia vedenia (na duchovnej ceste)

Zo skúsenosti možno každý vie, že keď prijmeme správne vedenie, môžeme si uľahčiť veľa námahy. Keď sa učíme priamo od skúsených majstrov vo svojom odbore, môžeme sa od nich veľa naučiť. Naučiť sa to všetko a pochopiť to svojpomocne by nám trvalo oveľa dlhšie. Preto aj na duchovnej ceste existuje pomoc duchovných vodcov, duchovných učiteľov, ktorí majú hlboké poznanie a skúsenosti, ktoré nám môžu poskytnúť.

Ale pozor

V súčasnej dobe je až príliš veľa podvodníkov v rôznych oblastiach a výnimkou nie je ani duchovná sféra. Taký guru, hentaký guru, hentaký kouč, vedma, astrológ, liečiteľ… ale kto z nich je reálne kvalifikovaný aby mohol dostatočne kvalitne vykonávať svoju rolu?

Predtým, než prijmeme vedenie od niekoho, musíme si ho preklepnúť čo je zač. Aké je jeho pozadie, ako dlho sa venuje svojmu odboru, aké sú jeho výsledky, referencie atď. Prijať vedenie a nepreklepnúť si danú osobu znamená prijať riziko, že budeme podvedení. A to riziko nie je malé. Veľmi veľa ľudí prijalo vedenie od podvodníkov a skončili podvedení s holým zadkom a prázdnou peňaženkou.

Riziko neprijatia vedenia

Neprijatie vedenia znamená, že sme odkázaní sami na seba. Na svoje špekulácie, na svoje schopnosti, na svoje závery, ktoré nemusia byť pravdivé. Môžeme špekulovať koľko chceme bez obmedzenia a môžeme začať považovať svoje špekulácie za pravdivé. To sa reálne deje u mnohých, ktorí neprijali vedenie od nikoho a tak podvádzajú nie len seba, ale často aj ostatných a šíria svoju prešpekulovanú filozofiu medzi naivných ľudí.

Dôležitosť prijatia vedenia

Keď prijmeme vedenie od správnej osoby, môže nám to na našej ceste veľmi pomôcť. Keď nepoznáme cestu a spýtame sa niekoho, kto vie, veľmi nám to pomôže a dojdeme rýchlejšie do cieľa ako keby sme len špekulovali a blúdili bez potrebného poznania.

spiritual-master

Ďalším dôležitým aspektom prijatia vedenia je, že zabraňuje špekuláciam a robeniu si po svojom. Ľudia, ktorí neprijali vedenie nikoho si môžu robiť čo chcú ako chcú, môžu podvádzať a špekulovať koľko len chcú. Ale keď prijmeme vedenie, tak to robiť nemôžeme. Keď syn prijíma vedenie otca, nerobí si čo chce, ale počúva otcove pokyny a riadi sa nimi. Takisto dobrý žiak sa drží pokynov svojho učiteľa a nerobí si čo chce ako chce. Načo by mu bol inak učiteľ keby si robil aj tak po svojom?

Mnohí falošní guruovia a podvodníci sa vyznačujú tým, že neprijali vedenie od nikoho a tak im nikto nebráni v tom, aby podvádzali druhých a robili si čo chcú. To je nebezpečné.

parampara

Ak chceme prijať od niekoho vedenie, tiež sa musíme uistiť, že daná osoba má alebo mala tiež vedenie. To zmenšuje riziko, že narazíme na podvodníka. Nezaručuje, ale znižuje riziko. Väčšina podvodníkov totiž neprijíma vedenie vôbec, alebo tvrdí, že prijala, ale v skutočnosti si len vymýšľajú a nikdy vedenie od nikoho neprijali. A to je výstražné znamenie, že by sme si mali na také osoby dať veľký pozor.

Preto zdôrazňujem, že si treba veľmi dobre preklepnúť danú osobu, od ktorej by sme chceli prijať vednie a neprijímať len tak zo sentimentu. Pretože ak prijímame vedenie zo sentimentu, tak sa zvyšuje riziko, že prijmeme za svojho učiteľa podvodníka ako sa to stalo mnohým. Osobne poznám niekoľko žiakov jedného falošného gurua z Indie, ktorý si za zasvätenie do “mystických schopností” pýtal 10 000 dolárov!  A tí blázni naškrábali desať litrov, ktoré vysolili za zasvätenie a takzvaný guru po pár rokoch zdrhol s niekoľkými sexuálnymi obvineniami na krku. A to nie je jediný prípad. Takýchto prípadov sú stovky po celom svete, nie len v Indii.

Ak od vás niekto vyžaduje veľkú sumu peňazí za to, že vám ponúka pomoc, je to ďalšie výstražné znamenie, že sa jedná o podvodníka, ktorému ide hlavne o peniaze.

Preto nebuďme naivní, neverme každému, kto má odev svätca a ponúka osvietenie. Lebo sa nám môže stať, že skončíme s holým zadkom a doráňaným srdcom a už budeme mať problém dôverovať komukoľvek. A to nie je dobré, pretože existujú osoby, ktorým dôverovať sa oplatí a môže nám to skutočne pomôcť. Len také osoby nájsť chce veľkú úprimnosť a triezvu hlavu.

V súčasnej dobe je naozaj veľmi veľa podvodníkov, dovolím si povedať, že ich je viac ako skutočných učiteľov, ktorí nemajú žiadne nekalé úmysly.

O falošných guruoch píšem v článku “Praktiky falošných guruov” a o pravých v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Ak chceme prijať vedenie, je nutné naučiť sa rozlišovať medzi podvodníkmi a skutočnými učiteľmi. Tak môžeme dojsť do správneho cieľa bez zbytočnej ujmy na duchovnom zdraví.

Veľa šťastia na duchovnej ceste!

Hare Krišna

Za inšpiráciu na tento článok ďakujem Jeho Božskej Milosti Šrílovi Prabhupádovi 🙏

Šríla Prabhupáda
Šríla Prabhupáda

Rôzne cesty k Bohu

Na YouTube je veľa svedectiev ako sa z mnohých vyznávačov ezoteriky, New Age, jógy, psychedelík atď. stali kresťania. V poslednej dobe som ich zazrel desiatky.

U všetkých som si všimol jednu spoločnú črtu: Najbližšie náboženstvo, ktoré mali po ruke a ktorému ako tak rozumeli a boli s ním v kontakte prakticky odmalička je kresťanstvo. Nie Islam, nie Židovstvo, nie Hinduizmus (ktorý je súhrnom všetkých možných náboženských systémov v Indii). Kresťanské kostoly a učenie sú najrozšírenejšie v západných krajinách. Prirodzene preto inklinovali k Ježišovi a Ježiš prišiel do ich života.

Z náboženstva do náboženstva

Ľudia vyrastajú v Islamskom prostredí a sú z nich Moslimovia. Ďalší zas vyrastajú v Židovskom prostredí a sú z nich Židia. Ďalší zase vyznávajú nejakú odnož Hinduizmu. A všetci to berú tak, že rozvíjajú takýmto spôsobom vzťah s Bohom.

Potom sú ľudia, ktorí boli Židia a stali sa kresťania. Niektorí kresťania prešli na Islam, alebo Židovstvo. Niektorí Moslimovia prešli na kresťanstvo. Niektorí Hinduisti prešli na Islam, alebo kresťanstvo a niektorí kresťania prešli na Hinduizmus.

Z niektorých náboženských vyznávačov sa dokonca stali ateisti.

A takto sa dá meniť vierovyznanie, svetonázor a náboženské praktiky.

Jediná cesta

Zaujímavé je, že mnohí náboženskí vyznávači tvrdia, že len ich cesta je jediná správna a ich Boh je jediný pravý a všetky ostatné náboženstvá sú falošné.

Skutočné náboženstvo

Skutočné náboženstvo sa spozná podľa jednej črty:

Podľa toho, ako sa nám darí rozvíjať lásku k Bohu a teda k celému Jeho stvoreniu môžeme vidieť nakoľko skutočné je naše náboženstvo.

Skutočné náboženstvo nerobí z človeka fanatika, ktorý odsudzuje všetko a všetkých, ktorí nenasledujú jeho náboženstvo. Skutočné náboženstvo nám pomáha rozvíjať lásku, súcit, mierumilovnosť, harmóniu a všetky ostatné božské vlastnosti. Skutočné náboženstvo nám pomáha zbavovať sa zlozvykov, závislostí, zlého charakteru, závisti, hnevlivosti, pýchy, chamtivosti,… skutočné náboženstvo má toľko benefitov.

Náboženský fanatizmus

Kvôli náboženským fanatikom, ktorých je pomerne veľa, mnohí ľudia nepoznajú skutočné náboženstvo a škatuľkujú ho do kolonky slepá viera a fanatizmus.

Náboženským fanatikom chýbajú zásadné vlastnosti a to sú tolerancia a pochopenie. Náboženský fanatik nikdy neprijme, že iné náboženstvo by mohlo vyznávať rovnakého Boha, len iným spôsobom. Nikdy neprijme, že rôzne druhy náboženstva sú určené pre rôzne druhy ľudí na rôznych stupňoch vedomia v rôznych kultúrach.

Náboženský fanatizmus a netolerancia pramení z nepochopenia samotného účelu náboženstva. Náboženstvo nemá rozdeľovať ľudí, ale spájať a pomáhať im. Náboženstvo má v ľuďoch prebudzať lásku, súcit a všetky ostatné dobré vlastnosti. Ak to nerobí, nie je to skutočné náboženstvo.

Náuka o Bohu

Náboženstvo je náuka o Bohu a o našom vzťahu s Ním a kto rozvíja s Bohom vzťah viac a viac, nemôže byť nevraživý fanatik. To s Bohom a so skutočným náboženstvom nemá nič spoločné. No predsa mnohí ľudia odsudzujú náboženstvo kvôli náboženským fanatikom nevediac nič o skutočnom náboženstve. A to je škoda. Veľká škoda.

Je nutné vedieť o Bohu?

Súčasná spoločnosť sa možno štatisticky javí ako zbožná, ale výsledok je prejavom bezbožnosti.

Ľudia zabíjajú, kradnú, klamú, podvádzajú, idú aj cez mŕtvoly len aby dosiahli svoj sebecký cieľ, ničia prírodu vo veľkom… Preto potrebujú Boha, ktorý im dáva návod na polepšenie, aby nemysleli len na seba, ale aj na druhých a pomáhali im a rozvíjali božský charakter – lásku, súcit, milostivosť, nesebectvo, pokoru, služobnícky postoj.

To, čo vidíme okolo seba je výsledok bezbožnej spoločnosti: http://blog.hromnik.com/2020/02/05/bezbozna-spolocnost/

Pokiaľ sa ľudia neriadia Božím Slovom, na svete nemôže byť mier. Vždy tu bude do určitej miery sebectvo, ktoré vyvoláva konflikty. Krišna o tom hovorí na konci šestnástej kapitoly Bhagavad-gíty:

VERŠ 23:
No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.
VERŠ 24:
Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.

Život ľudí so zbožnou povahou vyzerá nejak takto:

Záver

Ciest k Bohu sa zdá byť mnoho, ale v skutočnosťi k Nemu vedie len jedna jediná cesta skrze pokoru, úprimnosť a túžbu spoznať Absolútnu pravdu.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]

K pokore nás často musí donútiť utrpenie a práve nesmierne utrpenie býva častou príčinou hľadania cesty von z tohto utrpenia. Keď ľudia nesmierne trpia, vtedy sa obracajú na Boha a často Ho aj nachádzajú v náboženstve, ktoré im je najbližšie.

Ja som zvedavý a hľadajúci Absolútnu pravdu. To ma doviedlo k vedomiu Krišnu, ktoré mi je najbližšie, pretože to je pôvodné vedomie každej živej bytosti. Každý túži po láske, šťastí a večnosti, ale kvôli našemu znečistenému vedomiu hmotou zažívame dočasnosť, nešťastie, pervertovanú lásku v chtíč a nevedomosť.

K očisteniu nášho vedomia slúži pravidelné spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Či je niekto kresťan, moslim, žid, ateista, dieťa, dospelý,… každý môže počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru a pocítiť jej účinok na vlastnej koži.

O účinku Hare Krišna mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry

O vedomí Krišnu sú desiatky kníh v čestine a angličtine a zopár aj v slovenčine: https://vedabase.io/cs/library/

Často stretávam kresťanov, ktorí mi hovoria, že len cez vieru v Ježiša môžem byť spasený. Rád by som veril, že viera v Ježiša Krista ako jediného spasiteľa ma naozaj spasí, ale bohužiaľ som už sklamaný z viery, že Ježiško nosí darčeky. Už viac nedokážem len tak slepo veriť hocikomu a hocičomu. Potrebujem si svoju vieru overiť a to mi práve ponúka vedomie Krišnu, že výsledky sú citeľné vo vedomí a nemusím len veriť, viem. Ako viem aj to kedy som sýty a kedy hladný. A to je taký hlavný rozdiel medzi kresťanstvom a vedomím Krišnu. Jeden proces je založený na viere a druhý proces je vedecký založený na overení si svojej viery.

Neodsudzujem iné náboženstvá a iné procesy. Každý je na inej úrovni vedomia a každý potrebuje pre duchovný pokrok niečo iné. Niekto potrebuje kresťanstvo, niekto Islam, niekto Židovstvo, ezoteriku, alebo niečo iné. Všetci však hľadáme šťastie, lásku a večnosť a to môžeme nájsť jedine v Absolútnej pravde, ktorá sa nám dáva spoznať nám prijateľným a pochopiteľným spôsom. Či už je to skrze také, či onaké učenie, každé má niečo do seba pre daný stupeň vedomia.

A pre mňa je momentálne lákavé vedomie Krišnu založené na učení védskych písiem, ktoré sú najobsiahlejšie písma o zmysle života a o Bohu aké poznám. Sú dostupné tiež online a zdarma na: https://vedabase.io/cs/library/

80623307_2495435877346934_7645945482358816768_n

Veľa šťastia na trnitej ceste k Absolútnej pravde.

A pamätajte, nebuďte fanatici 😀

Chceme šťastie, prichádza nechcené utrpenie

Živé bytosti si prišli do hmotného sveta užívať nezávisle na Bohu, ale zisťujú, že sú nútené zakúšať nechcené utrpenie. Prečo? Je možné, aby si prst užíval nezávisle na tele? Je možné, aby bola ryba na suchu trvale šťastná?

Sme duchovné čiastočky Boha a naše prirodzené prostredie je v duchovnom svete. Všetci chceme žiť večne, byť stále šťastní a mať poznanie. Ale v hmotnom svete zakúšame pravý opak – dočasnosť, utrpenie a nevedomosť. To je výsledok našej túžby jednať nezávisle na Bohu a dokonca túžby byť Bohom – pánom, ovládateľom, požívateľom. Každý s hmotne znečisteným vedomím chce byť pán, chce aby sa všetko točilo okolo neho a pre jeho pôžitok. Čisté vedomie znamená milovať Boha a slúžiť Mu. To učia všetci veľkí svätci, ktorí kráčajú cestou oddanosti.

Po smiechu býva plač

Znečistené vedomie znamená jednať pre svoje vlastné uspokojenie a výsledok takýchto činností býva dočasné uspokojenie a následná frustrácia, nešťastie, úzkosť a iné nepríjemnosti. Je len otázka času kedy sa materiálne šťastie pretvorí na utrpenie.

Sme duchovné bytosti

A ako duchovné bytosti by sme sa mali naučiť jednať pokiaľ chceme zažívať skutočné šťastie a už viac netrpieť. Pokiaľ sa stotožňujeme s fyzickým telom, snažíme sa uspokojovať hmotné zmysly kadejakým spôsobom. Problém je, že zmysly sa nedajú uspokojiť natrvalo a uspokojenie zmyslov neuspokojí naše vlastné JA – dušu. Zmysly sú nenásytné a chcú stále viac a viac a viac a tak honba za materiálnym šťastím nikdy nekončí. Jazyk chce stále ochutnávať nové chutné jedlá, oči sa chcú stále pozerať na niečo nové a pekné, ruky chcú stále ohmatávať niečo príjemné, nos chce cítiť príjemné vône, uši chcú počúvať príjemné zvuky a genitálie vyžadujú tiež uspokojenie. Uspokojenie zmyslov prináša krátkodobú prchavú radosť a následný pocit prázdnoty, ktorý sa snažíme zaplniť ďalším krátkodobým zmyslovým pôžitkom.

mind-and-senses-out-of-control

Čokoľvek hmotné je dočasné

Hmotné telo, hmotný pôžitok, majetok, vzťahy a všetko ostatné v hmotnom svete je dočasné. Všetko tu má nejaký čas trvania a potom o to prídeme a nakoniec prídeme aj o život v tomto svete. A čo potom? Potom ostanú len oči pre plač, lebo nechceme zomrieť a chceme si užívať večne. Odkiaľ táto túžba pramení? Ak som toto telo, tak by malo byť pre mňa prirodzené zomrieť a akceptovať smrť. Ale túžba žiť večne pochádza z večnej duše.

Čo sa deje po smrti?

Existujú rôzne teórie, ale je nejaká z nich vôbec pravdivá? Ako si môžeme byť istí čo je po smrti? Jedni presadzujú teóriu večného neba a večného zatratenia v pekle. Ďalší sa príkláňajú k teórii reinkarnácie a znovuzrodenia v hmotnom svete. Kto z nich má pravdu? Dopátrať sa k pravde nie je lacná záležitosť. Komu stačí uveriť, môže uveriť nepravde. Kto chce vedieť, mal by dôkladne študovať život, smrť a povahu hmotnej existencie.

Detailný popis života, smrti, hmotnej prírody a posmrtnom živote podáva Šrímad Bhágavatam: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Môžeme študovať rôzne druhy filozofie a náboženstiev, ale keď budeme študovať Šrímad Bhágavatam, môžeme zistiť, že zahŕňa všetky možné filozofie a náboženstvá a neustále zdôrazňuje esenciu veškerého poznania – poznanie o duši, o Bohu, o povahe hmotného a duchovného pôžitku a veľa ďalšieho.

Najlepšia filozofia

Najlepšia filozofia je taká, ktorú nemožno vyvrátiť. Sú rôzne druhy filozofických smerov, ale pokiaľ sa dajú jednoduchými argumentami vyvrátiť, sú nedokonalé a neúplné. Dokonalú filozofiu nemožno vyvrátiť nijakým argumentom. Absolútna Pravda zostáva vždy platná za každých okolností. Absolútnu Pravdu práve popisuje Šrímad Bhágavatam a každý, kto študuje toto posvätné písmo môže spoznať Absolútnu Pravdu.

Hor sa do toho: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Ťutuli muťuli

Ťuťuli muťuli, ale keď nesplníš moje požiadavky, bude zle! Tak funguje veľmi veľa vzťahov. Sú založené na vzájomnom uspokojovaní túžob a zmyslov a keď toto uspokojenie nie je naplnené, prichádza nespokojnosť a hnev.

“Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.” – BG 2.62

Keď partner z nejakého dôvodu nie je schopný uspokojiť túžby toho druhého, druhý sa na neho začne hnevať, pretože je pripútaný k naplneniu svojich túžob a chce ich mať naplnené za každú cenu. Nemusia to byť zrovna materiálne túžby, ale aj túžby na jemnohmotnej úrovni. Túžba po pozornosti, túžba po uznaní atď. Ak tieto túžby nie sú naplnené, zle je!

Bohužiaľ s ľuďmi, ktorí sú príliš pripútaní ku svojim túžbam a predstavám, sa funguje veľmi ťažko. Vždy je na vine ten druhý, ktorý neuspokojí ich túžby a predstavy. Z pozorovania svojho okolia a zo skúsenosti vnímam, že takto fungujú hlavne ženy. Ženy sú zvyčajne veľmi pripútané ku svojim predstavám a keď im ich muž nenaplní, sú z toho sklamané a častokrát aj rozhnevané a svojmu mužovi dokážu urobiť peklo zo života.

Sebectvo

Príčinou problémov vo vzťahoch je sebectvo. Keď každý myslí v prvom rade na seba a nie na druhého. Také vzťahy sú založené na vzájomnom vykorisťovaní a keď už partner nemá čo ponúknuť, odkopnú ho ako špinavú handru. Zbohom, už neuspokojuješ môj pôžitok, nájdem si niekoho iného, kto ma bude uspokojovať.

Aby sme mohli mať pekné vzťahy, musíme sa zbaviť sebectva. Sebectvo v láskyplných vzťahoch nemá miesto.

Láskyplné vzťahy

Láska nie je: “Ja uspokojím teba a ty uspokojíš mňa“. To je biznis. Láska tiež nie je: “Keď nenaplníš moje potreby, budem sa hnevať“.

V skutočnosti veľmi málo ľudí má láskyplné vzťahy, pretože vo vzťahoch prevláda sebectvo.  Častokrát ľudia hľadia najskôr na seba a na svoje uspokojenie. Preto vlastne aj vyhľadávajú vzťahy, aby im partner napĺňal ich potreby. Ale takéto vzťahy nemajú dlhé trvanie. Takété vzťahy sa skôr, či neskôr zmenia na utrpenie.

Ak chceme mať láskyplné vzťahy, musíme sa naučiť dávať. Dávať to, čo partner potrebuje. Nie len brať.

Častokrát sa stáva, že aj keď sa snažíme dávať a robiť pre partnera všetko, čo je v našich silách, nestačí to. Partner chce stále viac a jeho predstavy o ideálnom vzťahu nie sú naplnené a hnevá sa. V tom prípade keď nie je v našich silách uspokojiť potreby partnera, nedá sa nič robiť. Môžeme sa snažiť akokoľvek, no stále bude málo. Niekedy to jednoducho nejde. Partner nám bude neustále vyčítať, že sa mu niečo nepáči. V takom prípade je lepšie byť bez partnera ako neustále počúvať nejaké výčitky.

V láskyplnom vzťahu musia byť láskyplní obaja. Ak sa jeden snaží a druhý nie, nebude to fungovať. Jeden bude vždy utláčaný.

Odtiaľ – potiaľ

Je dôležité stanoviť si hranice čo sme shopní tolerovať a čo nie. Prílišná tolerancia nebýva príliš k úžitku, pretože dávame tak partnerovi najavo, že si s nami môže robiť čo chce a to je nebezpečné. Prílišná tolerancia býva znakom nedostatku sebaúcty. Človek, ktorý nemá zdravú sebaúctu sa nechá ponižovať, nechá si nadávať a dokonca toleruje aj fyzické násilie.

Treba si teda stanoviť jasné hranice čo sme schopní znášať a čo nie. Ak nám správanie partnera ubližuje, nemali by sme to dlhodobo tolerovať, pretože nebudeme v takom vzťahu šťastní. A načo je vzťah, ktorý neprináša radosť? Taký vzťah je len trápením a je lepšie ho ukončiť.

Horoskop

Na západnej pologuli si zvyčajne vyberáme partnerov podľa dojmu, či sa nám páči, alebo nie. Ale neberieme do úvahy kompatibilitu jeho a našej povahy. Ak je kompatibilita povahy dobrá, je väčšia šanca, že vzťah bude pekne fungovať. Ak je však kompatibilita povahy malá, budú vznikať nemalé problémy a konflikty z malých nedorozumení.

Védsky horoskop podľa času narodenia presne určuje povahu jednotlivca a jeho kompatibilitu s druhým jednotlivcom. V Indii bolo a ešte stále niekde je bežné, že rodičia dávajú svojim deťom robiť horoskop a podľa neho vyberajú partnerov. V Indii niečo ako rozvod neexistovalo. Keď bola svatba, tak partneri museli žiť spolu do konca života a prekonať akékoľvek vzťahové prekážky. Rozvod znamenal hanbu celej rodine.

Na západe je však rozvodovosť veľmi vysoká a stala sa už pomaly spoločenským štandardom. Príčinou vysokej rozdovodosti je nekompatibilita partnerov, jednoducho sa k sebe nehodia a vo vzťahu neskôr trpia. Preto je veľmi dôležité už na začiatku zistiť kompatibilitu partnerov, aby sa vyhli zbytočným problémom.

Mnohí horoskopom neveria, ale to neznamená, že horoskopy nefungujú. Vo väčšine prípadov fungujú veľmi presne. Len je dôležité nájsť kvalifikovaného človeka, ktorý vie robiť horoskopy.

Záver

Ak chceme mať pekné vzťahy, neodporúčam ísť do vzťahu na základe vášne a sentimentu. Je veľké riziko, že taký vzťah skončí katastrofou. Bohužiaľ, nikto nás neučil ako si správne vybrať partnera a tak väčšina ľudí ide do vzťahu práve na základe vášne a sentimentu a potom len trpia a striedajú jedného partnera za druhým.

Horoskop je naozaj veľmi dôležitý. Dobrý horoskop od dobrého astrológa. Bez dobrého horoskopu a dobrej zhody partnerov je veľké riziko, že vo vzťahu bude vznikať napätie a konflikty častejšie ako je zdravé. Časté konflikty neprospievajú ku šťastiu partnerov, ale naopak. Vzťah sa takto mení v peklo a obaja partneri sú nešťastní. Stojí to za to? Stojí to za tú chvíľku užívania si vo vášni?

Občas sa stane, že sa partneri nájdu aj bez horoskopu a vzťah im funguje pekne. No takéto vzťahy sú veľmi vzácne. Väčšinou môžeme pozorovať nefunkčné vzťahy, kde už dávno niet lásky.

Výber partnera srdcom môže vyzerať ako dobrý nápad, len aby potom to srdce nepošľapal. Bacha na to! Nie je naškodu zapojiť pri výbere životného partnera aj rozum a vyskúšať si spraviť partnerský védsky horoskop. Ak vyjde dobrá zhoda, super, skúste to. Ak však vyjde malá zhoda, je veľké riziko, že vzťah bude škrípať. Skúste a uvidíte. Skúsenosť je na nezaplatenie.

Zapredaný život ilúzii

Snažiť sa dosiahnuť šťastie naplnením svojich materiálnych túžob znamená zapredať svoj život ilúzii. Táto snaha dosiahnuť šťastie skončí nakoniec sklamaním. Dušu nikdy nemôže plne uspokojiť hmotný pôžitok. Z princípu to nie je možné. No ľudia žijúci v ilúzii sa stotožňujú s hmotným telom, mysľou a zmyslami a ženú sa za zmyslovým pôžitkom hlava-nehlava mysliac si, že takto budú šťastní. Nebudú. Nie je to možné.

Chvíľkové šťastie

Je možné dosiahnuť chvíľkové šťastie keď naplníme svoje túžby a zmyslový pôžitok, ale toto šťastie je veľmi prchavé. Preto sa musíme hnať za ďalším naplnením túžob a za ďalším zmyslovým pôžitkom. A tak dokola, kým si neuvedomíme, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Navyše táto cesta za prchavým šťastím obnáša neblahé následky. Po šťastí prichádza nechcené nešťastie.

still-not-happy-materialism

Myslíme si, že budeme šťastní keď budeme mať toto, hento, tamto a keď to dosiahneme, sme možno chvíľu šťastní ale toto šťastie čoskoro vyprchá ako bublinky z minerálky. To nie je skutočné šťastie. To je ilúzia, za ktorou sa ženú mnohí ľudia nevediac, kde je skutočné šťastie.

Skutočné šťastie

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. – Bhagavad-gíta 5.24

Sutočné šťastie sa nachádza na duchovnej úrovni, vo vlastnom JA, v duši, ktorá je prirodzene blažená vo svojom čistom stave. Problém je, že vedomie duše je pokryté hmotným znečistením a preto ju láka hmotný pôžitok, o ktorom si myslí, že ju spraví šťastnou. To je tá ilúzia, za ktorou sa mnohí ženú a zakúšajú chvíľkové šťastie za cenu následného utrpenia.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. – Bhagavad-gíta 18.38

Stále nás bude lákať chvíľkové šťastie kým neočistíme svoje vedomie. Na očistenie vedomia slúži napríklad Bhakti jóga, o ktorem píšem v článku “Bhakti yoga“. O ostatných spôsoboch pre očistenie vedomia píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Čím viac je vedomie očistené, tým viac zažívame šťastie vo svojom vnútri a tým menej nás láka hmotný pôžitok. Čím väčšie šťastie v sebe cítime, tým menej nás láka honba za šťastím mimo seba.

Ak chceme zväčšiť vnútorné šťastie, honba za materiálnym šťastím nám nepomôže. Práve naopak. Dosiahnutie materiálneho šťastia vytvára pocit prázdnoty.

To práve preto, lebo dušu nemôže uspokojiť žiadne množstvo hmotného pôžitku. Každý, kto sa snaží o materiálne šťastie zakúša stále väčšiu a väčšiu prázdnotu. To však môže byť v konečnom dôsledku dobré, pretože ho to donúti hľadať pravé šťastie mimo materiálnu úroveň.

meditation-small

Čo bolo radosťou, bude strasťou

Hmotný pôžitok? Čo bolo našou radosťou, stane sa našou strasťou. Chceme si užívať, ale trpíme. Prečo? Jednoduchá odpoveď – Zabudli sme na Boha a sami chceme byť Bohom – nezávislí páni, ovládatelia a požívatelia. Ale to nie je možné. Sme malé čiastočky Boha a časť sa nikdy nemôže stať celkom, iba ak sa od celku oddelí. No nový celok je neúplný, maličký, slabý a nedokonalý. Ako keď prst oddelíme od tela, načo je to dobré? Rovnako keď sa duše oddelia od Boha, načo je to dobré? Keď si chce prst užívať nezávisle na tele, je to smiešne. Rovnako smešne je, keď si chcú čiastočky Boha užívať nezávisle od Boha a hrať sa na Pánov. V skutočnosti je Pán iba jeden. Keď chcú byť páni viacerí, musia byť zahalení ilúziou. Ilúziou hmotného sveta, kde sa duše, ktoré závidia Bohu, môžu hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov. Môžu si užívať koľko chcú. Ale na vlastnú zodpovednosť. Problém je, že takzvané užívanie si v hmotnom svete je založené na vykorisťovaní. Aby sme získali hmotný pôžitok, musíme niekoho, alebo niečo vykoristiť, bezohľadne využiť vo svoj prospech. A tak ľudia zabíjajú zvieratá vo veľkom, aby si pochutnali na ich mäse. Ničia prírodu. Využívajú jeden druhého pre sexuálny pôžitok. Na začiatku je tento pôžitok ako nektár, ale neskôr sa mení na jed a vykorisťovači trpia následkami svojich bezbožných činností. Takzvaná láska sa mení na nevraživosť a div, že sa bývalí milenci nepozabíjajú navzájom. Choroby spôsobené nadmerným jedením mäsa tiež nie sú moc príjemné. A to, čo čaká ľudstvo za vykorisťovanie prírody, je otázne… zemetrasenia, záplavy, výchrice, horká, shuchá a iné pohromy.

Vidíme, že za hmotný pôžitok sa nám dostáva len utrpenie. Jednaním v nevedomosti nikdy nedosiahneme šťastie. Považovaním sa za pánov, ovládateľov a požívateľov a jednaním podľa toho dosiahneme v konečnom dôsledku len utrpenie. Aby sme získali skutočné šťastie, musíme získať poznanie ako na to. Toto poznanie nám dáva Krišna v Bhagavad-gíte. Bhagavad-gíta, taká, aká je, ktorú preložil zo sanskritu do Angličtiny veľký svätec Šríla Prabhupáda, nám dáva návod ako žiť a ako nežiť aby sme boli šťastní. Dáva nám hlboké poznanie o vlastnom ja – o duši, o Bohu, o našom vzťahu s Bohom a o činnostiach, ktoré sú pre nás ako dušu prospešné a o činnostiach, ktoré prinášajú bolesť a utrpenie. Kto jedná na základe poznania z Bhagavad-gíty, má dvere ku šťastiu dokorán otvorené. Je šťastnejší a šťastnejší a stále menej ho láka hmotný zmyslový pôžitok. Z mnohých ľudí, ktorí nasledujú učenie Bhagavad-gíty, sa stali veľkí svätci.

“Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí.” – Bhagavad-gíta 2.59

Výnimočnosť Bhagavad-gíty je, že poznanie v nej obsiahnuté platí dodnes, aj keď Bhagavad-gíta bola vyslovená a spísaná pred 5000 rokmi. Je to preto, lebo Bhagavad-gíta obsahuje poznanie, ktoré sa nemení. Duša je večná, Boh je večný a náš vzťah s Ním je takisto večný. Bhagavad-gíta vysvetľuje Sanátana Dharmu – večné náboženstvo duše. Človek môže počas života prejsť viacerými náboženstvami. Z kresťana sa môže stať moslim, z moslima kresťan, alebo žid, alebo dokonca ateista. Ale náboženstvo duše nemožno zmeniť. Tak, ako vlastnosť cukru (dharma) je sladkosť, dharma soli je slanosť, tak je dharma duše večný služobník Boha. A túto dharmu nemožno zmeniť na rozdiel od náboženského vierovyznania. Preto Krišna v Bhagavad-gíte hovorí:

sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ

Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.” – Bhagavad-gíta 18.66

To znamená prijať skutočnú dharmu, skutočnú vlastnosť duše služobníka Boha. Iba tak môže byť duša šťastná. Pokiaľ si duša o sebe myslí, že je pánom, ovládateľom a požívateľom a snaží sa vykorisťovať hmotnú prírodu pre svoj prospech, dočasný pôžitok, takýmto jednaním vytvára následné utrpenie. Nemožno dosiahnuť šťastie vykorisťovaním hmotnej prírody. Aj keď sa o to mnohí vo svojej nevedomosti neustále snažia, dosahujú nešťastie a neúspech. Je to márna snaha. Snaha materialistov o šťastie je zmarená vyššou mocou. Rodenie sa, starnutie, choroby a smrť sú nám vnútené. Aj keď sa moderná veda snaží zmierniť choroby a zastaviť starnutie a smrť, vynárajú sa stále nové choroby a večnosť takýmto spôsobom nedosiahnu, pretože povaha hmoty je, že hmota degraduje – vzniká, mení sa a zaniká.

Bhagavad-gíta nás učí o našej skutočnej identite – že sme večná duša, ktorá nemôže byť nijak zničená:

“Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.” – BG 2.20

“Dušu nikdy nemožno žiadnou zbraňou rozťať na kúsky, spáliť ohňom, premočiť vodou či vysušiť vetrom.” – BG 2.23

“Individuálna duša je nezničiteľná, nerozpustná a nemožno ju ani spáliť, ani vysušiť. Je trvalá, všadeprítomná, nemenná, nehybná a večne rovnaká.” – BG 2.24

Poznanie o duši sa nám spočiatku môže zdať príliš teoretické. A teoretické ostane, kým nezačneme jednať ako duša. Kým nezačneme uplatňovať v praxi poznatky z Bhagavad-gíty, bude to pre nás stále teória a otázka viery. Avšak každý, kto získa skúsenosť vďaka uplatneným poznatkom v praxi, získa poznanie a už nemusí len veriť, alebo neveriť. Bhagavad-gíta taká, aká je ponúka vedecký proces sebarealizácie, vďaka ktorému môže každý získať skúsenosť a zistiť ako sa veci majú. Nemusí len slepo veriť. A to je úžasné.

Tisíce a milióny ľudí praktizujúcich poznanie z Bhagavad-gíty majú osobnú skúsenosť s touto vedou sebarealizácie. A čo vy? Chcete mať skúsenosť, alebo vám stačí len veriť, alebo neveriť?

Bhagavad-gíta online: https://vedabase.io/sk/library/bg

Pozriete sa bližšie na Bhagavad-gítu taká, aká je? Dajte vedieť v komentároch.

Haré Krišna