Archívy kategórie: sebarozvoj

Som to ja?

Často máme tendenciu obhajovať si svoje správanie aj keď svojim správaním ubližujeme. Napríklad keď dá niekto niekomu facku, môže povedať: “Veď si to zaslúžil!”. Áno? Za čo si to zaslúžil? Ako môžeš rozhodovať kto si čo zaslúži? Keď sa na danú situáciu pozrie niekto iný, môže povedať, že facku si nezaslúžil. Tak ako to je?

Programy

Naše reakcie na rôzne situácie nie sme my. Sú to naše programy v podvedomí, ktoré sa v daný okamih spúšťajú a reagujeme podľa nich. Keď si tieto programy neuvedomujeme, považujeme svoje správanie za normálne. Veď je normálne dať niekomu facku pretože nás rozrušil… spustil v nás program, ktorý v nás vyvolal danú emóciu a reakciu. Veď je normálne žiarliť na svojho partnera keď sa pozrie na niekoho iného… veď je normálne každú chvíľu sa hnevať a prejavovať svoj hnev krikom a bitkou…

Normálne je to len vtedy, keď si človek neuvedomuje svoje programy, ktoré toto všetko spúšťajú. Akonáhle si začne uvedomovať svoje správanie, svoje programy, môže svoje správanie zmeniť, preprogramovať sa.

Preprogramovanie

Tak nejak prirodzene som si začal uvedomovať ako sa správam a začal som pozorovať svoje reakcie na rôzne situácie a uvedomil som si, že toto nie som ja, ale akýsi program, ktorý sa v daný okamih spúšťa. Mal som veľký problém s hnevom. Dokázal som sa rozhnevať kvoli úplnej maličkosti. Začal som si to uvedomovať a pozorovať kedy sa hnevám. Pýtal som sa samého seba prečo sa vôbec hnevám a často som prišiel na to, že je to úplná blbosť. No a táto blbosť ma dokázala vytočiť do nepríčetnosti, pretože som mal v sebe program, ktorý to spúšťal. Postupom času som sa naučil s hnevom pracovať, uvedomovať si ho, pátrať po jeho príčine a vyriešiť si to v sebe. Týmto spôsobom som v sebe zmenil veľa programov, ktoré spúšťali hnev a už ma dokáže rozrušiť máločo. Ak ma niečo rozruší, môžem s tým zase na vedomej úrovni pracovať a zmeniť to v sebe.

Nemôžem zmeniť okolnosti a situácie, ale môžem zmeniť svoju reakciu.

A to je kľúčové uvedomenie.

Našu identitu, náš charakter a názory na život tvoria rôzne programy v podvedomí. Mnohé tieto programy sme zdedili od svojich predkov, alebo sme ich nevedomky nainštalovali počas života. Niektoré programy sú ako vírus a spôsobujú v našom živote iba problémy. Keď tieto programy prijímame za svoju súčasť a nechceme ich zmeniť, čudujeme sa prečo sa nám v živote dejú nepríjemnosti a ostatní sa čudujú prečo máme v sebe hnev, žiarlivosť, závisť, nenávisť a podobne.

Náš pôvodný softvér je čistý – bez akýchkoľvek vírusov. A môžeme ho opäť dostať do čistého stavu keď nainštalujeme kvalitný antivírus – keď začneme žiť vedome a používať ďalšie techniky na zlepšenie života. Môžete sa o nich dočítať v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”.

Všetok odpor, ktorý cítime k ostatným, je v nás

Máme tendenciu súdiť ľudí a zvaľovať vinu na iných – on za to môže, ona za to môže. On je taký, ona je taká… a k ľuďom, ktorí sa nám nepozdávajú, si vytvárame odpor. A tak sa naše srdcia navzájom vzdaľujú a životné cesty rozdeľujú. Zbytočne.

Odpor je vo mne

Jedno z mojich najväčších životných uvedomení bolo práve to, že keď cítim k niekomu odpor, je to vo mne a môžem to vyriešiť len ja. Márne sa budem hnevať na niekoho, že je taký, či onaký. Ak sa naučím prijať ho takého, aký je, odpor zmizne a naše srdcia sa zblížia. Ak však budem v sebe držať odpor, nedokážeme spolu vychádzať a nebudem sa cítiť dobre s človekom, ku ktorému cítim odpor.

Nedávno som napísal kamarátke, ku ktorej som cítil odpor toto:

– Ja som sa ťa naučil prijať takú, aká si a je to oveľa lepšie ako odsudzovanie.
– A preto som ťa začala mať rada… lebo vôbec som ťa rada nemala.

Tu je krásne vidieť čo sa stane, keď v sebe vyriešime svoj odpor.

Prečo vzniká odpor

Odpor vzniká z viacerých dôvodov. Častokrát nám niekto fyzicky, alebo psychicky ublíži a vytvoríme si k nemu odpor. Alebo keď niekto ublíži niekomu inému, môžeme tiež voči nemu pocítiť odpor. Alebo sa nám človek z nejakého dôvodu jednoducho nepozdáva.

Žiť v odpore nie je nič príjemné. Zväzuje to srdce a človek, ktorý cíti odpor, nedokáže cítiť lásku.

Ako zmierniť odpor

Samotné uvedomenie si, že cítim voči niekomu odpor, je prvý krok. V druhom kroku sa snažím prísť na to, prečo tento odpor vôbec cítim. Čo mi ten človek spravil? Prečo mi nevyhovuje jeho správanie? Je naozaj taký hrozný? Snažím sa ho prijať takého, aký je.

Ak voči niekomu cítim odpor, je to môj problém a ja ho môžem vyriešiť v sebe. Keď ho vyriešim, odpor zmizne a ja dokážem brať človeka takého, aký je.

Zaujimavosťou je, že nám na iných vadí to, čo máme v sebe. Ak by sme to v sebe nemali, nevadilo by nám to. Ostatní nám len nastavujú zrkadlo, aby sme sa v ňom videli. A keď v zrkadle uvidíme niečo, čo sa nám nepáči, zvaľujeme to na zrkadlo, nie na odraz v zrkadle. To je zásadný omyl.

Keď sa dokážeme úprimne pozrieť do zrkadla a prijať svoj obraz, ktorý vidíme v ostatných, môžeme tento odraz zmeniť. Zvyčajne to nebýva jednoduché a vyžaduje si to veľa vnútornej práce. Ale keď to zmeníme, príde úľava a odpor odíde. Voči ľuďom, ku ktorým sme cítili odpor, dokážeme zrazu cítiť náklonnosť. A to je úžasné! Vyžaduje si to síce veľa práce na sebe, ale výsledok stojí za to.

Práca na sebe môže byť napríklad pravidelná meditácia, prechádzky v prírode, trávenie času osamote a iné aktivity, ktoré nám dovoľujú byť sami so sebou a uvedomovať si o sebe viac. Dočítate sa o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Akonáhle aspoň trochu očistíme svoje vedomie, náš život naberie úplne iný smer akým sa doteraz uberal. Skúste to a uvidíte.

Prajem veľa šťastia!

Ako prečistiť rodinnú karmu (rodovú líniu)

V poslednom vzťahu som spozoroval až príliš veľkú podobnosť so vzťahom mojich rodičov. Správal som sa ako môj otec a priateľka sa správala ako moja mama. Jedna generácia za druhou zažíva to isté. Rodové línie majú v sebe zakódované tie isté programy, priťahujú si tie isté vzťahy, tých istých partnerov, stále dokolečka to isté. Aký mali vzťah naši rodičia, taký vzťah máme aj my. Podvedomie nám vyberá partnera aj keď sa nám môže zdať, že si ho vyberáme my vedome.

Keď sa však pozrieme na podobnosť našich partnerských vzťahov a vzťahu svojich rodičov, môže nám docvaknúť, že sa tu niečo opakuje. Nie len podobnosť vzťahov, ale aj vlastností, ktoré máme po rodičoch. Syn sa správa rovnako ako jeho otec, dcéra sa správa rovnako ako jej matka. Niektorí ľudia si myslia, že toto správanie majú dané a je nemenné. To je omyl. Je to len akási výhovorka, aby sa nemuseli meniť. V skutočnosti toho môžeme zmeniť veľa. To, že otec bol alkoholik a teraz som alkoholik aj ja, neznamená, že alkoholikom musím byť. Je to len podvedomý program, ktorý ma k tomu automaticky doviedol. Alkoholizmus, násilníctvo, hnev, žiarlivosť,… to všetko sú len programy, ktoré sa dajú zmeniť keď si človek začne uvedomovať samého seba a začne sa venovať sebarozvoju.

Pokiaľ žijeme nevedome, nechávame svoje podvedomie konať za nás a čudujeme sa čo sa to v našom živote deje. Keď sa však naučíme žiť vedome, začneme si uvedomovať podvedomé vzorce a môžeme ich začať meniť. Píšem o tom v článku “Cesta vedomého života“.

Dovolím si tu citovať Renu Uriel:

Najít vzorce, které se opakují v daném rodu. Je to jako šachová hra, vždy je tam oběť a tyran v různých souvislostech, nebo podřízený a nadřízený,…. To se pak odráží i v konkrétních nemocech. Psala jsem o tom článek u svého rodu s vlastním příkladem, kde byly všechny ženy ponižované a týrané fyzicky, nebo psychicky a role mužů – tyranů, kteří často propukaly závislosti alkoholu a byly to diktátorské typy. Tento vzor se tradoval a na začátku mé cesty jsem i tento typ mužů přitahovala. Souvislosti jsou užší, než se zdá a po prvním uvědomění se začne rodová linie čistit. Je potřeba to uvidět, uvědomit si to, pojmenovat a následně vyměnit za nový vzor, kdy odmítnete pokračovat v této linii a vědomě si začnete svůj osud a život řídit svým srdcem, citem, duší… Vzít život do vlastních rukou, vypnout autopilota a začít si uvědomovat každý svůj čin, myšlenku a emoci. I vnímat typy lidí, které přitahujete do života. Mnoho napovídají o Vaších slabostech, nebo i síle.

Toto presne vystihuje ako to vnímam ja. Začať si uvedomovať seba, svoje myšlienky, emócie a činy. Snažiť sa byť vedomý každej jednej maličkosti, vnímať ľudí, ktorých máme okolo seba. To nám môže o nás samotných napovedať veľmi veľa pokiaľ sme schopní to prijať. Špeciálne sú na to stavané partnerské vzťahy. Pokiaľ dokážeme byť vedomí vo vzťahu, môže nás to posunúť míľovými krokmi vpred. Keď si uvedomíme, že vzťahy sú len odrazom toho, akí sme my, dokážeme sa pozrieť do svojho najtemnejšieho vnútra a prijať to, čo sme tam našli a začať to čistiť. Sú na to rôzne techniky, niektoré z nich nájdete v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia” a tiež “Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?“.

Doplnkové čítanie: “https://anitram.wordpress.com/2012/09/07/vyriesenie-rodinnej-karmy/

Toto čistenie karmy sa môže zdať spočiatku náročné a možno nemožné, ale keď sa naučíme žiť viac vedome, viac v pokore a láske a začneme vnímať prvé výsledky, budeme chcieť čistiť viac a viac, aby sme mohli žiť stále krajší a láskyplnejší život. Čistenie vedomia a podvedomia sa môže stať našou každodennou praktikou.

Je na nás, či si vyberieme život nevedomý, kedy nás riadi autopilot (podvedomie) a deje sa nám to isté, čo aj našim rodičom, prarodičom, praprarodičom,… a nevieme čo s tým. Alebo sa naučíme žiť viac vedome a môžeme tak prerušiť cyklus chorôb, závislostí, nefunkčných vzťahov a negatívnych vzorcov správania. Môžeme tak začať úplne novú rodovú líniu založenú na pochopení, láske a pokore. Je to len a len na nás. Túto prácu za nás naozaj nikto nespraví.

Tak hor sa do toho a veľa šťastia!

Dôležitosť cítenia a počúvania svojich pocitov

Párkrát sa mi stalo, že keď som počúval viac myseľ ako svoje pocity, tvrdo som narazil a zažíval som peklo. Pri poslednom náraze som si uvedomil akú obrovskú rolu hrá v našom živote cítenie.

Cítenie verzus myslenie

Ak cítime, že by sme mali niečo robiť, robme to. Ak cítime, že by sme niečo nemali robiť, nerobme to. Ak niečo cítime, ale naša myseľ nás od toho odrádza, nepočúvajme myseľ. Myseľ je dobrý sluha, ale zlý pán. Akonáhle začneme počúvať myseľ namiesto nášho cítenia, tvrdo narazíme. Myseľ si dokáže veľmi vymýšľať, ale cítenie nikdy nesklame.

Utrpenie spôsobené počúvaním mysle namiesto cítenia

Prevažné utrpenie ľudí je spôsobené tým, že nepočúvajú svoje cítenie, ale počúvajú svoju myseľ. Ak totiž cítim, že tá, či oná cesta je pre mňa správna, tak správna naozaj je a prinesie mi radosť. Ak si len myslím, že daná cesta je pre mňa správna, ale necítim to tak, neprinesie mi to radosť, ale s veľkou pravdepodobnosťou bude táto cesta trnitá a bolestivá.

Všetky bolesti v živote zažívame preto, aby sme sa poučili a vrátili k svojmu cíteniu.

Cítenie a šťastie/nešťastie

Čo cítiš, keď ideš do práce? Cítiš radosť, alebo nespokojnosť? Čo cítiš, keď sa máš učiť do školy? Radosť, alebo odpor? Čo cítiš, keď máš spraviť to, či ono? Všímaš si ako súvisí naše cítenie s našim šťastím a nešťastím? Je úplne jedno, že myseľ ti hovorí, že potrebuješ vzdelanie, keď si v škole nešťastný. Možno potrebuješ iný druh vzdelania a nie ten, ktorému práve venuješ čas. To isté je to s prácou a ďalšími činnosťami.

Keď ľudia robia činnosti, ktoré im neprinášajú šťastie, idú proti svojmu cíteniu a trpia.

Koľko ľudí nie je vo vzťahu šťastných a udržiavajú ten vzťah už len zo zvyku a preto, že myseľ im hovorí, aby ten vzťah nejako udržali. Ale pritom ten vzťah už ani z ďaleka nie je naplňujúci a obaja partneri v ňom trpia. Pretože idú proti svojmu cíteniu. Obaja cítia, že pohár sa naplnil a je čas ísť ďalej. Ale čím dlhšie sa budú snažiť presvedčiť samých seba, že je všetko v pohode a pôjdu proti svojmu cíteniu, budú len trpieť.

Tak to chodí. Ak ideme proti svojmu cíteniu, trpíme. Ak počúvame svoje cítenie a na základe neho konáme, prináša nám to radosť.

Zosúladenie myslenia a cítenia

Častokrát sa stáva, že niečo cítime, ale myseľ s tým nesúhlasí a snaží sa nás od toho odradiť. Niekedy je veľmi ťažké počúvnuť svoje cítenie namiesto mysle. Myseľ vie byť veľmi presvedčivá. Možno ešte párkrát potrebujeme tvrdo naraziť, aby sme si uvedomili, že myseľ nás častokrát iba zavádza.

Zosúladiť myslenie a cítenie znamená dostať sa do harmónie. Harmónia je pre zdravý a plnohodnotný život veľmi dôležitá.

Do harmónie sa dostaneme jedine tak, že začneme počúvať svoje cítenie a myseľ sa postupne vytrénuje a zosúladí s našim cítením. V harmónii už viac nebude rozpor medzi myslením a cítením.

Táto harmónia sa nazýva jin-jang. Zosúladenie všetkých aspektov života – duchovno a materiálno, myslenie a cítenie, teplo a chlad, svetlo a tmu, mužský a ženský princíp atď.

Ako na to

Ako už bolo spomenuté, do harmónie sa dostaneme tak, že sa začneme riadiť tým, čo cítime, nezávisle na tom, čo si o tom myslí naša bláznivá a obmedzená myseľ. Alebo nebodaj čo si o tom myslia ostatní. Jedine my sami vieme čo je pre nás v danej chvíli potrebné. Ak cítim, že potrebujem vybehnúť do lesa a oddýchnuť si od všetkého zhonu, je dobré to urobiť. Ak cítim, že nie som vo vzťahu šťastný, je čas porozprávať sa o tom s partnerom a niečo s tým urobiť. Ak cítim, že moja práca ma nenapĺňa a nie som v nej šťastný, je čas na zmenu práce, alebo pracovných podmienok. Myseľ si vždy nájde spôsob ako nás odradiť od toho, čo cítime. Začne si vytvárať domnienky a začne nás strašiť, že to nebude také jednoduché ako si predstavujeme a podobne. Ale keď aj napriek tomu počúvneme svoje cítenie, neoľutujeme. A myseľ z toho ostane zmätená a postupom času, keď sa budeme viac riadiť cítením, myseľ si na to zvykne a prispôsobí sa cíteniu. Už nás viac nebude obmedzovať svojimy výmyslami, keď jej nebudeme dávať takú váhu.

Zosúladiť myslenie a cítenie chce tréning a čas. Mnohým sa to už podarilo a mnohým sa to ešte len podarí.

Čo cítite tu a teraz? Ste šťastní? Ak nie, čo môžete spraviť, aby ste šťastní boli? To viete iba vy a nikto iný. Viete to na základe svojho cítenia. Ponorte sa do seba a pocítite čo máte robiť, aby ste dosiahli vytúžené šťastie a harmóniu.

Jedine keď ľudia budú počúvať svoje cítenie, cítenie prameniace z duše, jedine vtedy môžu byť skutočne šťastní a zdraví. Choroby častokrát vznikajú len preto, lebo ľudia nežijú v súlade so svojim cítením a idú skôr proti nemu. O tom si ale povieme nabudúce.

Zmena myslenia

Žijeme v dobe, v ktorej nám v médiách ukazujú samé násilie, krádeže, vojny, hádky a iné negatívnosti, ktoré masívne ovplyvňujú myslenie ľudí. Čím viac ľudia dávajú pozornosť týmto negatívnostiam, tým viac je ich myseľ zahltená negatívnymi myšlienkami. Smutné je, že ľudia dávajú pozornosť veciam a udalostiam, ktoré zmeniť nemôžu. Zahlcujú svoju myseľ zbytočnými informáciami, ktoré sú im v živote prakticky k ničomu. K čomu je mi vedieť čo sa deje vo Francúzsku, keď žijem na Slovensku a do Francúzska sa nechystám? Ak by som chcel ísť do Francúzska, zistil by som si, aká je tam situácia a podľa toho usúdil, či tam pôjdem, alebo nie.

Zneužívanie mysle médiami

Médiá využívajú túžbu ľudskej mysle po informáciach. Ľudia chcú prirodzene nasávať informácie, no v súčasnej dobe nasávajú vo veľkej miere informácie negatívneho charakteru, ktoré negatívne vplývajú na ich život. K čomu mi je vedieť, že Ferko vyzabíjal celú svoju rodinu 300 kilometrov od miesta, kde bývam? K čomu mi je vedieť čo zase politici sľúbili a nedodržali, čo ukradli a podobne? K čomu sú mi informácie o udalostiach, ktoré nemôžem nijako ovplyvniť?

Zmena myslenia

Mnohí ľudia začínajú chápať, že je zbytočné dávať pozornosť informáciam o veciach a situáciach, ktoré nemôžeme nijako zmeniť a navyše negatívne ovplyvňujú naše myslenie. Myslenie ľudí, ktorí prestali nasávať negatívne informácie, sa zmenilo na nepoznanie. Ľudia, ktorí nedávajú pozornosť negatívnym informáciam, zažívajú oveľa menej strachu, hnevu, nenávisti a iných negatívnych emócií. Majú v mysli oveľa menej negatívnych myšlienok, ktoré vyvolávajú negatívne emócie. Nemajú zdravotné problémy, pretože pozitívne myšlienky udržiavajú telo zdravé. Ale negatívne myšlienky negatívne vplývajú aj na telo a negatívne zmýšľajúci ľudia majú rôzne zdravotné problémy. Keď pochopíme súvislosť medzi myšlienkami a psychickým a fyzickým zdravím, budeme si dávať veľký pozor na svoje myšlienky.

Zmeniť myslenie z negatívneho na pozitívne nie je jednoduché. Vyžaduje to veľa času a úsilia. Ale nie je to nemožné. Mnohí ľudia to dokázali. Keď prestali sledovať negatívne správy a začali sa zaujímať o sebarozvoj, postupne sa v ich mysli negatívne myšlienky vynárali stále menej a menej a stali sa z nich pozitívne vysmiate osoby.

Možné a nemožné

Keď sa dostaneme do tajov pozitívneho myslenia, zrazu pochopíme, že všetko je možné. To, čo je možné a nemožné, určuje do veľkej miery naša myseľ. Keď si povieme, že je niečo nemožné, tak samozrejme je to pre nás nemožné. Ale to neznamená, že je to nemožné pre niekoho iného. Sú ľudia, ktorí dokázali takzvane nemožné. Nemožné pre negatívne mysliacich ľudí. Keď zmeníme myslenie z negatívneho na pozitívne, z nemožného sa zrazu stane možné a následne môžeme aj v našom živote pozorovať situácie, ktoré negatívne mysliaci ľudia považujú za šťastie, alebo dokonca zázraky. Pozitívne mysliaci človek si je vedomý, že všetko je možné.

Zmena života

Ak chceme zmeniť svoj život, musíme najskôr zmeniť svoje myslenie. Myšlienky predchádzajú čin. Keď budeme mať v hlave negatívne myšlienky, budeme sa báť robiť niektoré veci. Mnohí ľudia majú v mysli strach, ktorý ich príliš obmedzuje. Ľudia sa boja dať výpoveď v práci, ktorá ich nebaví, pretože sa boja, že si novú prácu nenájdu. Boja sa, že prídu o svoj majetok, o príbuzných, o priateľov, boja sa chorôb, smrti a ďalších rôznych vecí. Strach je kapitola, ktorej sa budeme venovať neskôr. Nateraz je dobré vedieť, že strachu je možné sa zbaviť. Keď pochopíme, že sa nemáme čoho báť, jednoducho sa prestaneme báť. Keď postupne začneme čeliť svojmu strachu, postupne zistíme, že strach je veľakrát len výplodom našej mysle. Keď zmeníme svoje myslenie, dokážeme zmierniť, alebo sa dokonca zbaviť strachu, hnevu, nenávisti, žiarlivosti a ďalších nepríjemných pocitov. Život človeka, ktorý nezažíva tieto negatívne pocity tak často, je oveľa kvalitnejší a príjemnejší ako život človeka, ktorý sa každú chvíľu bojí, hnevá, žiarli, či nenávidí. Negatívne emócie stpčujú človeku život a rozumný človek by sa im mal čo najviac vyhýbať. Neznamená to však, že máme emócie potláčať a dusiť v sebe. To vedie ešte k väčším problémom. Môžeme sa naučiť žiť vedome a pracovať s negatívnymi emóciami. Dočítate sa o tom v článku „Vedomé žitie“.

Ako zmeniť myslenie

Myslenie ovplyvňuje spoločnosť, v ktorej sa pohybujeme a informácie, ktoré nasávame. Keď sa pohybujeme v spoločnosti negatívne mysliacich ľudí, budeme ich myslením do veľkej miery ovplyvnení. Negatívne mysliacich ľudí je v dnešnom svete neúrekom. Našťastie je možné nájsť spoločnosť ľudí, ktorí sa snažia s negatívnym myslením niečo robiť a začínajú myslieť pozitívne. Zo začiatku je ťažké nájsť takých ľudí, hlavne keď sami máme ešte negatívne myslenie. Pretože podobné priťahuje podobné. Preto prvý krok k pozitívnemu mysleniu zvyčajne býva prestať nasávať do života negatívne informácie. Vzdať sa pozerania správ v televízii, čítania negatívnych správ, pozerania filmov a seriálov plných hnevu a násilia, obmedziť spoločnosť negatívnych ľudí a podobne. Namiesto týchto činností je dobré chodiť do prírody čo najčastejšie, čítať knihy a články o pozitívnom myslení a sebarozvoji, účasťniť sa rôznych kurzov, prírodných festivalov atď. Keď učiníme tieto prvé kroky, už o pár mesiacov môžeme vnímať vo svojom myslení zmenu. Zrazu tam už nebude toľko negatívnych myšlienok, ktoré vytvárajú negatívne emócie. Po pár rokoch práce na sebe (sebarozvoja) tam bude ešte menej negativity a budeme prekvitať pozitivitou. Zistíme, že život s pozitívnym myslením je oveľa krajší ako s negatívnym a budeme sa čudovať sami sebe ako sme mohli byť takí negatívni. Budeme sa čudovať ostatným negatívnym ľuďom, že nasávajú do seba negatívne informácie a vypúšťajú zo seba samé negatívne slová. Svet negatívnych ľudí bude pre nás zrazu vzdialený. Svety pozitívnych a negatívnych ľudí sú rozdielne.

Vo svete pozitívnych ľudí nie je takmer žiadny strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť a ďalšie nepríjemné emócie. Ale svet negatívnych ľudí je plný týchto emócií a ľudia ich zažívajú na dennom poriadku. V akom svete si vyberiete žiť? Vo svete pozitívnych, alebo negatívnych ľudí? Táto voľba je na každom z nás. Aj keď sme sa narodili vo svete plnom negativity a negatívnych ľudí, môžeme svoj život pretvoriť do pozitivity a zažívať tak menej negatívnych emócií a viac pozitívnych. Stačí len keď zmeníme myslenie. Prestaneme dávať pozornosť negatívnym veciam a udalostiam, začneme sa venovať sebarozvoju a automaticky sa zmení naše myslenie z negatívneho na pozitívne. Niekomu to trvá dlhšie, niekomu kratšie. Záleží na snahe, akú tomu človek venuje a tiež ako hlboko má človek v sebe zaryté negatívne myšlienky. No vedzte, že z každého sa môže stať pozitívny človek. Chce to len čas a úsilie.

Prajem vám, aby ste sa dokázali zbaviť čo najviac negatívností vo svojom živote a naplnili ho pozitivitou. S pozitívnym vedomím prichádza automaticky šťastie, láska, zdravie a všetky ostatné príjemné emócie a stavy.

Čo ma naučila moja žena

Keď som žil sám, naučil som sa nejaké veci o živote. Keď som žil ako mních, tiež som sa niečo naučil. No keď som začal žiť so ženou, zrazu to nebolo len o tom, čo viem ja, ale aj o tom, čo vie ona.

Predstavy o živote

Pokiaľ majú dvaja rozdielne predstavy o živote, ich vzťah bude škrípať a nebude fungovať hladko. Ale ak majú dvaja aspoň približne rovnaké predstavy o živote, podobné túžby, životné hodnoty a záľuby, takýto vzťah môže fungovať lepšie. Je naozaj veľmi dôležité, aby partneri mali spoločné hodnoty a spoločnú víziu toho, čo chcú v živote dosiahnuť. Na tejto vízii stojí a padá celý vzťah. Pokiaľ majú partneri spoločnú víziu, majú spoločnú cestu. Ale ak sa jeden partner od tejto spoločnej vízie odchýli a bude si robiť veci po svojom, skôr, či neskôr sa cesty partnerov rozdelia. Treba si preto dávať veľký pozor na to, či máme s partnerom spoločnú víziu súčasnosti a budúcnosti.

Byť menším sebcom

Ak je vo vzťahu čo i len jeden sebec a robí si všetko len podľa seba, môže rovno odísť od partnera a nezaťažovať ho svojim sebeckým správaním. Vzťah nie je len o našich predstavách a pocitoch. Je o predstavách a pocitoch aj toho druhého. Preto je veľmi dôležitá komunikácia, aby sme vedeli aké sú predstavy a pocity nášho partnera. Je fajn zosúladiť naše predstavy s predstavami partnera – robiť kompromisy.

Dôležitosť (verbálnej) komunikácie

Bez komunikácie môžeme len tušiť čo sa deje v mysli nášho partnera. Bez komunikácie máme tendenciu vytvárať si domnienky, ktoré považujeme za pravdivé. Keď sa s partnerom porozprávame, môže to naše domnienky rozptýliť a dostaneme sa viac do reality. Je oveľa lepšie žiť v realite, ako v mylných domnienkach. Komunikácia so svojim partnerom o všetkom je veľmi dôležitá.

Otvorenosť a dôvera

Pred svojim partnerom by sme nemali nič skrývať a so všetkým sa mu zdôveriť. Vzťah založený na otvorenej komunikácii a dôvere, môže fungovať za predpokladu, že partneri sa snažia chápať jeden druhého.

Vzájomné pochopenie

Vzájomné pochopenie je veľmi dôležité. Ak sa nesnažíme pochopiť jeden druhého, načo sme vôbec vo vzťahu? Nie vždy sa mi podarí pochopiť na prvýkrát ženskú myseľ, ale keď sa o to opakovanie snažím, pomaly to ide. Aj keď ma zakaždým niečim novým prekvapí. Aj keď zo začiatku nechápeme jeden druhého, môžeme sa to naučiť. Musíme pochopiť, že muž a žena sú dve odlišné bytosti. Žena má určité vlohy a správanie a muž má zase iné. Hovorí o tom tiež kniha: „Muži sú z Marsu, ženy z Venuše“. No aj keď sú muž a žena rozdielni, keď pochopia svoje role, môžu sa chápať navzájom a fungovať spolu bez väčších problémov.

Snaha vyriešiť problémy

Vo vzťahu skôr, či neskôr nastanú problémy a konflikty. Všetky problémy a konflikty sa dajú riešiť, pokiaľ obaja partneri chcú. Konflikty často vznikajú z nepochopenia. Keď sa budeme snažiť chápať jeden druhého, môžeme dosiahnuť harmonický vzťah plný pochopenia. Mali by sme sa snažiť pochopiť prečo druhý koná tak, ako koná. Ak sa nebudeme usilovať o pochopenie a budeme partnera za niečo neustále obviňovať, zabíjame tým v ňom jeho náklonnosť k nám a tým pádom zabíjame aj vzťah.

Aký naozaj som

Moja žena je jeden z mála ľudí, ktorí mi dokážu nastaviť zrkadlo, do ktorého som ochotný sa pozrieť. Nie vždy sa mi to však darí na prvýkrát. Až pri nej som si začal uvedomovať aké nedostatky ešte v sebe mám a že by som ich rád odstránil. Až keď spoznáme svoje nedostatky a priznáme si ich, potom môžeme začať pracovať na ich odstránení.

Nikto nie je dokonalý

Každý máme svoje chyby. Ak si myslíme, že sme v pohode, sme na omyle. Často máme tendenciu zvaľovať vinu na iných. Ale už málokto sa pozrie na seba a prizná vinu sebe. Ak sa dostanem do nejakého konfliktu, hľadám chybu v prvom rade v sebe. Prečo som sa vôbec do konfliktu dostal? Prečo cítim takú emóciu akú cítim? Všetko je v nás a len my to môžeme zmeniť. Nikto iný to za nás nespraví a zvaľovaním viny na niekoho iného sa nikam nedostaneme. Keď pochopíme túto dôležitú pravdu, môžeme vo svojom živote naozaj veľa zmeniť.

S mojou ženou už síce nie som, ale som jej veľmi vďačný, že bola istú dobu súčasťou môjho života a mohol som sa vďaka nej všetko toto naučiť.

PS: Nebola to žena ako manželka, ale žena ako žena.

Ďakujem ❤

Žijeme v ilúzii

Keby sme žili len v ilúzii, bol by to ešte ten lepší prípad. Lenže my žijeme v ilúzii, ktorá je zaobalená v ďalšej ilúzii.

Prvá ilúzia

Prvá ilúzia je ilúzia vytvorená súčasným systémom založeným na materialistických hodnotách. Tento systém funguje na báze vykorisťovania druhých a neutíchajúceho konzumu. Ľudia sa neustále za niečim naháňajú. Či už za novým oblečením, autom, dovolenkou, peniazmi, kariérou atď. mysliac si, že ich to spraví šťastnými. Pritom zabúdajú na tie podstatné, nemateriálne hodnoty, ktoré robia ľudí ľuďmi – lásku, súcit, porozumenie, empatiu…

V tejto ilúzii bude človek dovtedy, kým si nenájde čas zastaviť sa z tohto šialeného kolečka.

Neustála práca a povinnosti ľudí udržiavajú v tejto ilúzii. Systém to má vymyslené šibalsky. Ľudia si potom myslia, že je normálne takto žiť. Ak chce človek prekuknúť túto ilúziu, musí si aspoň na chvíľu nájsť čas sám na seba. Keď sa človek dostane z tohto kolečka, zrazu si začne všímať ako sú ostatní ľudia uväznení v tomto kolečku a šlapú a šlapú a pritom stále zostávajú na mieste. Ako škrečok, ktorý šlape v kolečku v klietke.

Keď sa človek aspoň na chvíľu vymaní z tohto kolečka, zrazu si uvedomí, že život nie je len o naháňaní sa za peniazmi a materiálnymi statkami. Možno si uvedomí, že vlastne ani nie je šťastný a začne si uvedomovať prečo a ako to môže napraviť.

K prekuknutiu tejto ilúzie je naozaj potrebné tráviť viac času sám so sebou – teda osamote. Ideálne v prírode, v tichom prostredí.

Druhá ilúzia

Druhú ilúziu si necháme na inokedy. Zatiaľ len prezradím, že táto ilúzia môže byť prekuknutá napríklad pomocou pravidelnej meditácie. Meditácia prináša človeku úplne iný pohľad na život aký mu bol doposiaľ prezentovaný.

Jedna vec je teoretická znalosť a druhá vec je praktická, kedy človek získa skúsenosť, že je to naozaj tak, ako je to popísané. Kým má človek len teoretickú znalosť, môže mať isté pochybnosti. Ale akonáhle získa praktickú znalosť, bude vedieť ako sa veci majú.

O meditácii si môžete prečítať v článku “Čo mi dala meditácia“.

Ako v živote dosiahnuť to, čo chcem

Výhovorky a nariekanie sú typické pre Slovákov. Veľa Slovákov plače, že málo zarábajú, že žijú od výplaty k výplate atď. No už málokto si uvedomí, že výhovorky a nárek nikam nevedú.

Odovzdávanie moci

Prečo ľudia žijú v nedostatku? Jednoducho preto, že svoju moc odovzdávajú iným – zamestnávateľom, lekárom, policajtom, vojakom, štátu… veď oni sa o nás postarajú. Zamestnávateľ nám dá prácu, lekári nás vyliečia, policajti a vojaci nás ochránia a štát sľubuje akési sociálne istoty. Ak odovzdávame svoju moc niekomu inému, nečudujme sa, že sa stávame bezmocnými, chudobnými a chorými. Ak sa chceme stať opäť mocnými, potrebujeme prestať odovzdávať moc iným. Inými slovami prestať sa vyhovárať na ostatných a spoliehať sa, že oni za nás vyriešia všetko. Ak sa chce človek stať opäť mocným, musí vziať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk a s tým aj zodpovednosť za svoje zlyhanie. Je to veľká zodpovednosť, ktorá ale môže priniesť oveľa viac ovocia ako odovzdávanie moci a zodpovednosti niekomu inému.

Čo chceš?

Chceš pracovať za minimálnu mzdu, alebo sa naučiť niečo viac, čo by sa dalo speňažiť? Napríklad programovať, obchodovať, robiť grafiku, fotiť, natáčať a strihať videá, maľovať, vytvárať niečo hodnotné, za čo by ľudia boli ochotní zaplatiť…

Ak chce niekto pracovať za 350€, tak bude. Ak chce niekto zarábať 1500€, tak si nájde spôsob, akým to dosiahne. Je to o našom nastavení, nie o systéme “tam vonku”.

Každý z nás vie a cíti čo má robiť a ako to dosiahne. Nikto mi nemôže hovoriť čo mám robiť. Sám to musím tak cítiť. Niekto chce byť lekár, niekto spisovateľ, niekto maliar, niekto programátor. Každý chce niečo iné a môže to dosiahnuť ak sa bude o to usilovať.

Ak niekto náhodou nevie čo má robiť, možno sa ešte ani sám seba nespýtal: “Čo by ma bavilo robiť?” Ja som tiež nevedel. Ale pýtal som sa samého seba túto otázku dokola niekoľko týždňov a prišiel som na to. A stále sa pýtam samého seba čo mám robiť, keď sa dostanem do situácie, v ktorej som nespokojný. A odpoveď vždy príde. Je to len o tom utíšiť sa a počúvať svoj vnútorný hlas. Nie je to ťažké. Každý sa dokáže stíšiť a počúvať.

Veríš tomu?

To hlavné, čo nás delí od nášho cieľa, je naša viera. Ak je viera dostatočne silná, nevzdáme sa kým nedosiahneme svoj cieľ. Ak je však naša viera slabá, vzdáme sa pri prvom neúspechu.

Myslíte si, že úspešní ľudia sa vzdávali pri prvom neúspechu? Asi by teraz neboli úspešní, však? Úspech býva často popretkávaný mnohými zlyhaniami a sklamaniami. Ide o to nenechať sa odradiť neúspechom, ale využiť ho vo svoj prospech. Poučiť sa a ísť ďalej.

Mnohí ľudia nariekajú: “Mne to nejde”, “Ja to neviem”, “To sa nedá” atď. Aké majú nastavenie mysle, tak aj dopadnú. Nepôjde im to, nebudú to vedieť a nebude sa im to dať urobiť. Pretože tomu veria. Ak by zmenili myslenie a začali by veriť, že to pôjde a že sa to naučia, tak s veľkou pravdepodobnosťou uspejú.

Úspech je z veľkej časti hlavne o nastavení mysle. Ak máme dostatočne silnú vieru a odhodlanosť, dosiahneme svoj cieľ.

Tréning mysle

Dá sa naučiť vytrénovať svoju myseľ k pozitívnemu mysleniu. Ale je to proces, ktorý môže trvať niekoľko mesiacov, ba až rokov. O to ťažšie to je, pokiaľ sme vyrastali v prostredí, v ktorom prevládalo negatívne myslenie: “To sa nedá”, “To neviem”, “Nejde mi to”, “To nikdy nedosiahnem/nedosiahneš”. Ale dá sa naučiť pozitívne myslieť, hlavne keď máme silnú túžbu vo svojom živote niečo zmeniť k lepšiemu. Negatívne myslenie nám k tomu nepomôže. Je to len prekážka. Táto túžba zmeniť veci k lepšiemu nás donúti naučiť sa pozitívne myslieť.

Ako? To už nechám na každom z vás. Každému vyhovuje niečo iné a každý má inú cestu. Môžem vám dať len inšpiráciu čo pomohlo mne:

Meditácia, čítanie kníh a pozeranie videí o sebarozvoji, prechádzky v prírode (naboso a osamote), dlhodobý pobyt v prírode, samota ako taká, cestovanie, stopovanie, vyhľadávanie spoločnosti pozitívnych ľudí a zdržiavanie sa v ich spoločnosti atď.

Kým som aspoň trochu pretvoril svoje negatívne myslenie na pozitívne, trvalo to možno rok, dva. Ale stálo to za to. V podstate sa ešte stále učím myslieť pozitívne, ešte ani z ďaleka nie som majster v pozitívnom myslení. Ale je to oveľa lepšie ako pred niekoľkými rokmi.

Dosahovanie cieľov

Ak by som si myslel: “Nikdy sa nenaučím programovať”, tak by som sa to naozaj nikdy nenaučil. Ak by som myslel akokoľvek negatívne, nepomohlo by mi to vôbec nijak. Keď si človek uvedomí nezmyselnosť negatívneho myslenia, začne hľadať spôsoby ako sa môže naučiť svoju myseľ zbaviť negatívnych myšlienok a pretvoriť ich na pozitívne:

“Áno, jedného dňa sa naučím programovať. Teraz mi to možno až tak dobre nejde ako by som chcel, ale keď vydržím, naučím sa to.”

Stanoviť si svoj cieľ, veriť, že to dosiahnem a nevzdávať sa pri neúspechoch. To je recept ako dosiahnuť v podstate akýkoľvek cieľ vo svojom živote.

Pred stanovením cieľa sa ešte uistite, že to naozaj chcete, aby ste sa nehnali za niečim, čo môžete neskôr ľutovať. Napríklad chcem byť naozaj slávny a známy po celom svete a nemať tak ani trochu súkromia?

Tak čo? Už vieš, čo naozaj chceš? Tak do toho!

Prajem veľa šťastia!