Archívy kategórie: viera

Náboženstvo duše

Všetci poznajú kresťanstvo, islám, hinduizmus, judaizmus a iné náboženstvá aspoň z počutia. O čo v skutočnosti ide v jednotlivých náboženstvách už len málokto vie. Náboženstvo ako také je náuka o Bohu a nášho vzťahu s Ním. Všetky existujúce náboženstvá by sa dali zhrnúť do jednotného názvu – náboženstvo duše.

Všetci sme v skutočnosti večné duše a máme večný vzťah s Bohom. No kvôli tomu, že sme sa chceli hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov, sme na Boha zabudli, pretože mu závidíme a my chceme byť Boh – najvyšší vládca a požívateľ. Nechceme slúžiť, chceme aby bolo slúžené nám. My chceme byť páni a chceme, aby bolo všetko podľa nás. To je prejav závisti voči Bohu. Extrémna závisť sa prejavuje zavrhovaním Boha úplne – Boh neexistuje.

Som kresťan, som moslim, som žid, hinduista, Slovák, Američan, lekár, otec, matka,… to všetko sú hmotné označenia týkajúce sa tela. Duša nie je kresťan, ani moslim, ani žid, hinduista, Slovák,… duša je večný služobník a môže sa vďaka svojej slobodnej vôli rozhodnúť komu bude slúžiť. Nie je otázka toho, že by duša bola pánom. Môžeme vidieť, že aj keď sa snažíme byť pánmi a ovládateľmi, sme pod nadvládou hmotnej prírody. Keď príroda zavelí, musíme ísť na záchod. Neovládame vietor, počasie, sopky, neovládame dokonca ani svoje telo – napríklad vnútornosti. Či chceme, či nechceme, neustále sa nachádzame pod nadvládou niekoho/niečoho. Aj keď sa silou mocou hráme na pánov a snažíme sa aby bolo všetko podľa nás.

Myslieť si, že sme páni, je obyčajná ilúzia. Malé dieťa si môže myslieť, že ovláda otca keď otec pre neho robí všetko, čo mu vidí na očiach. Ale keď dieťa spraví niečo, čo sa otcovi nepáči, otec dá jasne najavo svoju pozíciu. Presne tak si závistivá duša môže myslieť, že je ovládateľom, ale v skutočnosti je podriadená vyššej moci.

“Rozdíl mezi materialistickým a duchovním způsobem života je, že ten první znamená neposlušnost a druhý naopak poslušnost vůli Nejvyššího Pána. Všechny živé bytosti jsou nedílné části Osobnosti Božství a jejich přirozenou povinností je Pána vždy poslouchat. V tom spočívá dokonalá jednota.” – Šrímad Bhágavatam 4.12.22 význam

Následkom neposlušnosti voči Bohu je utrpenie. Keď dieťa poslúcha rodičov, rodičia sú spokojní a dieťa takisto. No ak je dieťa neposlušné, rodičia sú nútení podstúpiť potrebné kroky pre nápravu dieťaťa. Takisto Boh vytvoril pre neposlušné duše nápravné zariadenie a to tento hmotný svet, kde sa duše môžu hrať na pánov a ovládateľov až kým ich to neomrzí a nezačnú zistovať prečo sa tu vlastne ocitli, prečo musia zakúšať utrpenie aj keď nechcú, prečo musia zomrieť aj keď nechcú.

Ve vĕzení si nĕkdo může přát vylepšit si své postavení, stát se nejlepším vĕznĕm a dostat se do první nápravné skupiny, ale žádného rozumného človĕka to neuspokojí. Touží být z vĕznice propuštĕn zcela. V hmotném svĕtĕ jsou nĕkteří z nás vĕzňové první, druhé a třetí nápravné skupiny, ale i tak jsme všichni vĕzni. Pravé poznání nespočívá v pouhém přijetí doktorátu a jiných titulů, nýbrž v pochopení tĕchto základních otázek existence. – Úryvok z knihy Královské poznání

Z tohto môžeme pochopiť, že sa nachádzame vo väzení a mali by sme sa snažiť zistiť ako sa z neho môžeme vymaniť na slobodu. Základným predpokladom pre získanie slobody je pokora a vďaka nej služobnícky postoj. Ten, kto je pyšný a nechce slúžiť nikomu, sa nikdy z hmotného väzenia nemôže dostať. Práve pre takých je toto väzenie určené. Keď závistivý človek len počuje slovíčko “služba”, tak sa zhrozí, pretože on nechce nikomu slúžiť. On chce byť pán a chce, aby slúžili jemu. Inými slovami sa to dá tiež nazvať pýcha.

Prirodzenosťou duše je byť služobníkom. Duša je večná čiastočka Boha. Tak ako sú ruky a nohy časti tela, tak sú duše časti Boha. Ruka a noha nemôže samostatne žiť bez zbytku tela, sú na tele plne závislé. Rovnako duše sú plne závislé na Bohu. No pokiaľ sa chcú od Boha oddeliť, dá im možnosť hrať sa na Bohov v ilúzii – v hmotnom svete. V skutočnosti duša nikdy nemôže byť oddelená od Boha, ale môže žiť v ilúzii, že oddelená je a že je celkom nezávislá.

Poďme sa pozrieť na druhy utrpenia v hmotnom svete, prečo existuje utrpenie a ako sa mu dá vyhnúť:

Tři druhy utrpení jsou:
1) utrpení, které je způsobeno vlastním tělem nebo myslí,
2) utrpení způsobené jinými živými bytostmi a
3) utrpení, kterému jsme vystaveni příčinou přírodních katastrof, na něž nemáme vliv.
Śrīmad-Bhāgavatam začíná tím, že se oddaný odevzdává Absolutní Osobě. Oddaný si je vědom jak své totožnosti s Absolutním, tak i odlišnosti od Absolutního v tom smyslu, že jeho věčným posláním je Absolutní Osobě sloužit. Hmotné chápání života znamená, že si člověk o sobě myslí, že je vládcem nad vším a nade všemi, a to dotyčnému člověku neustále přináší trojí utrpení. Sezná-li však pravdu o svém skutečném postavení transcendentálního služebníka, bude z těchto utrpení ihned vysvobozen. Dokud se ale živá bytost snaží panovat nad přírodou, nemá možnost stát se služebníkem Nejvyššího. Službu pro Pána lze vykonávat jedině s čistým vědomím své vlastní duchovní totožnosti. Taková služba vysvobozuje z tíže hmotné existence. – Šrímad Bhágavatam 1.1.2 význam

V 16. kapitole knihy Učení Královny Kuntí je to tiež veľmi pekne vysvetlené:

“Naše oddanost Kršnovi je přirozená. Stejnĕ jako je syn přirozenĕ oddaný svému otci a své matce, máme v sobĕ také přirozenou oddanost ke Kršnovi. Dokonce i materialisté se modlí k Bohu, když jsou v nebezpečí. Když jim nic nehrozí, Boha samozřejmĕ popírají. Nebezpečí jsou tedy důležitá, neboť tyto darebáky učí, že Bůh existuje. Jīvera svarūpa haya—kṛṣṇera`nitya-dāsa’. Naše přirozené postavení je záviset na Bohu. Snažíme se Boha zbavit a říkáme: „Bůh je mrtvý,“ „Bůh neexistuje“ nebo „Já jsem Bůh,“ ale když necháme tohoto darebáctví, Kršna nás všechny ochrání.”

Nepřátelství vůči všem ostatním živým bytostem pramení z našeho nepřátelství vůči Nejvyšší Osobnosti Božství. Přestaneme-li projevovat závist a zášť vůči Nejvyššímu Pánu, zavládne v lidské společnosti mír, jednota a bratrství. – ŠB 4.30.36

Náboženstvo duše je jednoduché. Keď si myslíme, že sme pánmi svojho života a že je tu všetko pre náš pôžitok, sme nútení brať následky za svoje činy (karmu) a zakúšať utrpenie. No keď sa naše vedomie očistí vďaka spoločnosti čistých duší, ktoré poznajú svoju skutočnú totožnosť, oslobodíme sa od ilúzie, že sme páni a ovládatelia a staneme sa obyčajnými služobníkmi.

Cieľom náboženstva duše je obnoviť svoje pôvodné prirodzené postavenie – stať sa jednoduchým služobníkom služobníkov Boha. Všetci niekomu alebo niečomu slúžime. Píšem o tom v článkoch “Slúžiť je prirodzené” a “Každý musí slúžiť“.

Následkom toho, že si duša o sebe myslí, že je pánom, začína vykorisťovať všetkých okolo seba. Môžeme to koniec koncov vidieť v súčasnej spoločnosti. Takmer každý chce niekoho, alebo niečo využívať pre svoj zmyslový pôžitok. A výsledok? Dočasné šťastie a následné utrpenie. Taká je povaha hmotného šťastia. Preto nikto takýmto spôsobom nemôže byť šťastný v hmotnom svete keď je nútený zakúšať každú chvíľu nešťastie.

Jediný spôsob oslobodenia sa od nešťastia je očistiť sa od závisti voči Bohu a stať sa pokorným služobníkom. To prinesie duši skutočné šťastie, lebo to je jej pôvodné a prirodzené postavenie. Ak sa hráme na niečo, čím nie sme, nemôžeme byť šťastní. Pokiaľ sa duša snaží užívať si nezávisle na zdroji blaženosti (na Bohu), je ako iskra, ktorá odletela príliš ďaleko od ohniska a nemôže si zachovať svoje teplo a jednoducho zhasne.

Ako sa môžeme zbaviť tejto hroznej panovačnej mentality sa dozvieme v písmach ako sú Bhagavad-gíta taká, aká je, Šrímad Bhágavatam, Královské poznání a ďalšie, ktoré sú dostupné online na vedabase: https://vedabase.io/cs

Ktoré náboženstvo je pravé?

Mnohí náboženskí vyznávači, respektíve fanatici sa bijú do hrude, že len ich náboženstvo je jediné pravé a ostatné sú falošné. Nevedia takmer nič o iných náboženstvách, ale odsudzujú ich. To nie je príliš rozumné. Ľudia, ktorí nie sú fanatici, dokážu prijímať a študovať aj ostatné náboženstvá a môžu zistiť, že až tak sa jednotlivé náboženstvá nelíšia a ich cieľ je rovnaký.

Odlišnosť náboženstiev

Náboženstvá sa môžu odlišovať rituálmi a drobnosťami vo filozofii, ale podstata všetkých náboženstiev ostáva rovnaká – milovať Boha a blížneho svojho. Láska k Bohu sa prejavuje láskou k blížnym, pretože každý je čiastočkou Najvyššieho.

V druhej kapitole knihy “Královské poznání” je popísané náboženstvo takto:

Náboženství je podle definice to, co nás spojuje s Bohem. Neposkytuje-li toto spojení, pak to není náboženství. Náboženství znamená hledání Boha, porozumĕní Bohu a obnovení vztahu s Bohem. To je náboženství.

Keď niekto chce pochopiť Boha, má na výber veľa náboženstiev. Každý si vyberá podľa svojej úrovne vedomia. Niekomu vyhovuje kresťanstvo, inému Islam, Judaizmus, Hinduizmus, Hare Krišna,… každý si môže nájsť podľa svojho gusta. Niektorí sa upnú len na jedno náboženstvo a ostatné ich nezaujímajú, iní študujú rôzne náboženstvá a nakoniec si vyberú to, ktoré im najviac dáva zmysel. A niektorí samozrejme o náboženstve nechcú ani počuť a Boha zavrhujú, prípadne uznávajú Boha, ale náboženstvo nie, aj to je voľba.

Jedno náboženstvo predsalen vyčnieva

Veľmi veľa ľudí, ktorí hľadali v rôznych náboženstvách a filozofiách, skončili u Hare Krišna. Jeden oddaný Krišnu dokonca tvrdí, že ak mu niekto ponúkne niečo lepšie ako je učenie Hare Krišna, s radosťou to prijme, ale zatiaľ mu taká ponuka ešte neprišla. Učenie, ktoré prináša Medzinárodné Hnutie pre Vedomie Krišnu, je veľmi komplexné a sotva ho niečo prekoná.

Biblia obsahuje určité poznanie, Korán, Tóra, Kabala takisto obsahujú užitočné poznanie o živote a o Bohu. Ale ani jedno z týchto písiem nie je tak obsiahle a neponúka také poznanie ako Védske písma. Šrímad Bhágavatam obsahuje 18 000 veršov, Bhagavad-gíta 700 veršov a ďalšie védske písma ďalšie stovky a tisíce veršov, v ktorých môžeme nájsť podrobný návod na život – keď budeme robiť toto, výsledok bude taktýto. Ak budeme robiť tamto, výsledok bude takýto. Tieto písma sú platné tisícky rokov a každý, kto ich nasleduje, si môže teóriu overiť na vlastnej koži. Jedná sa o vedecký proces získavania poznania, nejde len o vieru ako v mnohých iných náboženstvách. Na začiatku je nejaká teória a keď túto teóriu uvedieme do praxe, dostaneme nejaký výsledok. A pokiaľ to vykonávame správne, výsledok bude taký, aký je popísaný v teórii.

Nebezpečenstvo viery

Mnohým ľuďom stačí len veriť teórii a tak skončia pri náboženstvách, ktoré ich vedú ku viere ako k najvyššiemu princípu. Viera je dôležitá, no je riziko, že človek uverí niečomu, čo nie je pravda a bude podvedený. Rôzni ľudia si interpretujú rôzne písma po svojom a tak vznikajú rôzne dezinterpretácie a pôvodné čisté poznanie sa stráca a tým aj jeho účinok. Môžeme vidieť koľko existuje interpretácii Biblie, Bhagavad-gíty a ďalších svätých písiem a na týchto interpretáciach mnohí stavajú nové náboženstvá. A pokiaľ ľudia tomu všetkému uveria, veľmi jednoducho sa vzdialia od pôvodného významu svätého písma. Tak vznikajú rôzne sekty (odnože), ktoré zneužívajú vieru ľudí.

Zneužitiu viery sa dá predísť. Ako? No jedine tak, že si svoju vieru overíme a zistíme, či to, čo nám prezentujú je pravda. Pokiaľ len slepo uveríme niekomu a niečomu, je naozaj veľké riziko, že budeme podvedení ako mnohí iní. Píšem o tom v článku “Neoverená viera môže spôsobovať problémy“.

Dôležitosť praxe

Učenie Hare Krišna práve vyniká medzi náboženstvami v tom, že vedie svojich nasledovníkov v k pochopeniu kto je Boh a svojho vzťahu s Ním. Učí nasledovníkov vedecký proces, ktorý ich má doviesť k realizácii Boha. Podľa mojich doterajších informácii niečo podobné učí židovská “Kabala“, s ktorou však nemám skúsenosť.

Komu stačí veriť, ten si vyberie náboženstvo, v ktorom je viera najvyšší princíp. Kto však chce vedieť, vyberie si praktické učenie, ktoré mu pomôže overiť si teóriu v praxi.

Riziko viery sme si popísali. Mnohí ľudia veria rôznym pochybným ideológiam, ktoré nemusia byť pravdivé. Jeden verí v to, druhý zase v niečo iné… a ešte sa kvôli tomu hádajú. Kde je pravda? To veriaci nemôže vedieť, pokiaľ nemá skúsenosť. Pokiaľ niekto len slepo verí a nemá svoju vieru overenú, nemôže si byť istý, že ide správnou cestou.

No tí, ktorí majú overenú svoju vieru aspoň z časti, získajú pevné presvedčenie a odhodlanie pokračovať v ceste, na ktorej môžu zažívať viac a viac a dôjsť do cieľa, ktorý je popísaný v teórii.

Je smutné keď ľudia kvôli svojej viere odsudzujú iné náboženstvá a učenia a svoje presvedčenie považujú za jediné pravdivé. Toto veľkí svätci neučili. Veľkí svätci sa vždy snažia ľudí naviesť k Bohu. Chápu, že Boh je jeden a náboženstiev veľa. Že rôzne náboženstvá sú určené pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia. Že niekomu stačí veriť a tak si vyberie náboženstvo, ktoré presadzuje vieru ako najvyšší princíp a iný potrebuje vedieť a vyberie si praktickú cestu sebarealizácie – obnovenia svojho zabudnutého vzťahu s Bohom.

Záver

Záver je taký, že neexistuje najlepšie náboženstvo. Každý za najlepšie považuje to, na akej úrovni vedomia sa nachádza. A každé náboženstvo slúži práve pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia, aby mohli robiť duchovný pokrok. Tak, ako existuje základná, stredná a vysoká škola, tak existujú rôzne náboženstvá pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia. Niekto nedokáže pochopiť učivo na vysokej škole, tak potrebuje najskôr získať základy na základnej a strednej škole. Potom môže pokročiť na vysokú školu. Takisto aj rôzne náboženstvá majú rôzne úrovne, rôzne levely a slúžia pre postupný pokrok v duchovnom živote. Niekto sa bude márne snažiť pochopiť najvyššie učivo pokiaľ nerozumie základom. Može si naivne myslieť, že už získal najvyššie poznanie, ale pritom môže byť len v deviatom ročníku na základnej škole a ešte ho čaká stredná a vysoká škola, aby získal potrebnú kvalifikáciu.

Najvyšší stupeň náboženstva je čistá láska k Bohu. Keď už duša nechce nič, len slúžiť Bohu. Keď už nemáme žiadne hmotné túžby, nechceme nič pre seba a celý svoj život obetujeme službe Bohu, môžeme si byť istí, že sme na najvyššej úrovni, že sme dosiahli najvyššie náboženstvo. No pokiaľ máme čo i len malú túžbu získať ešte niečo pre seba, máme čo robiť, aby sme svoje vedomie očistili a dosiahli čistú lásku k Bohu. Aké učenie, náboženstvo a prax si k tomu vyberieme, to už je na nás. Pokiaľ nás to dovedie, alebo aspoň priblíži do cieľa ľudského života – k láske k Bohu, vybrali sme si správne.

Či je niekto kresťan, moslim, hinduista, žid, na tom nezáleží. Pokiaľ sa úprimne snaží rozvinúť lásku k Bohu a slúžiť Najvyššiemu Pánovi, môže dosiahnuť cieľ ľudského života.

Neoverená viera môže spôsobovať problémy

Mnohí náboženskí vyznávači stavajú svoj život na slepej viere, na dogme. A nie len náboženskí veriaci, ale aj materialisti a dokonca vedci. Je o tom skvelá prednáška: “Za vědeckými a náboženskými dogmaty – Objevování reality“. Dogma nie je vecou logiky a reality, ale vecou viery. Veriť môže kto chce čomu chce, ale to ešte nezaručuje, že je to naozaj pravda. Dogma často prerastá do fanatizmu. Fanatizmus vzniká tam, kde je veľmi silné presvedčenie o pravdivosti svojej viery. Fanatik je natoľko presvedčený o pravdivosti a správnosti svojej viery, že nie je schopný prijať nič, čo sa líši od jeho viery. V podstate všetko ostatné zavrhuje ako lož, aj keď to môže byť pravda. Nie je schopný racionálne a triezvo uvažovať kvôli svojej zaslepenosti dogmou.

Viera môže byť nápomocná, ale aj prekážkou

Viera môže ľudí spájať, ale aj rozdeľovať, môže pomáhať, ale aj škodiť. Môžeme vidieť, že mnohí vyznávači jedného náboženstva neuznávajú iné náboženstvá a skôr ich zavrhujú. Pretože uverili nejakej dogme.

Fanatickí veriaci veria, že len ich sväté písmo je jediné správne a pravé. Takto odsudzujú všetky ostatné náboženstvá a veriacich ako diablovo dielo. Nemusí to mať s realitou nič spoločné, ale oni tomu veria ako realite, sú o tom silou mocou presvedčení a nikto ich nepresvedčí o opaku.

Niekto verí Biblii, niekto Koránu, niekto Bhagavad-gíte, ale kde je pravda? To, že niečomu slepo verím bez toho, aby som si to overil, ešte nemusí byť pravda. No fanatici považujú svoju vieru za pravdivú.

Dogma môže prerásť až do nevraživosti a spôsobiť to, že človek sa bude nepriateľsky stavať proti všetkým, ktorí nesúhlasia s jeho dogmou.

Overenie viery

Spôsob ako sa dá zamedziť fanatizmu a dogmatizmu je overiť si svoje poznatky. Pokiaľ človek len slepo niečomu verí, tak je veľké riziko, že upadne do dogmy a fanatizmu. No ak si dokáže teóriu overiť v praxi, z dogmatizmu môže vzniknúť pragmatizmus – byť si naozaj istý, že teória je pravdivá a teda už nemusí len veriť, ale vie ako sa veci majú.

Môžeme vidieť, že niekedy ľudia menia náboženské vyznanie. Z kresťanov sa stávajú moslimovia, z moslimov kresťania, židia, Hare Krišna atď. Z ateistov sa stávajú veriaci, z veriacich ateisti, prečo? Pretože majú len vieru, ale nevedia. Ak by mali svoju vieru overenú a vedeli by, že je pravdivá, prečo by striedali vierovyznanie? Ak by vedeli ako sa veci majú, nemuseli by striedať jednu vieru za druhou.

Ak mám nejaké teoretické poznanie, ako zistím, že je pravdivé? Hovorím o tom vo videu:

Ak sme úprimní hľadači pravdy, dajme si pozor, aby sme neupadli do dogmy a fanatizmu. Hlavne na začiatku sa to môže stať nevedomky každému. Zrazu svoju vieru a všetku teóriu, ktorú nazbieral bude považovať za pravdivú a všetko, čo s ňou nesúhlasí, odsúdi a neprijme aj keď by to mohla byť pravda.

Mať neustále otvorenú myseľ a byť si vedomý, že teoretické poznatky, ktoré mám, nemusia byť pravdivé ak ich nemám overené praxou. A ak ich aj overené mám, je dobré mať na pamäti, že to môže byť stále subjektívna skúsenosť. Jednoducho dopátrať sa k objektívnej pravde, ba dokonca k Absolútnej pravde, nie je také jednoduché. Nestačí len uveriť a hotovo. Pretože uveriť môžeme hocičomu, hocikomu, ale to nám ešte nezaručí, že je to pravda.

Pokiaľ budeme veriť tomu, že to, čo si myslíme a čomu veríme, je naozaj pravda, môžeme tvrdo naraziť, keď spoznáme realitu. Može to spôsobiť nemalý šok. No tento šok je dobrý, pretože poznať realitu je oveľa lepšie ako žiť v tom, že moja viera je pravdivá.

Prajem si, aby všetci mohli zažiť stret s realitou, ktorý im zbúra ich dogmy. Je to možno drsné, ale v konečnom dôsledku veľmi prospešné pre každého.

Ja som cesta, pravda a život

Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa…” – Tak znie Evanjelium podľa Jána 14.6 vďaka ktorému si mnohí kresťania interpretujú, že len Ježiš je jediná cesta k Bohu a všetky ostatné cesty sú vlastne zcestné.

‘ego eimi ha hados kai ha alatheiakai ha zoa; oudeis erketai pros ton patera eima di emou.’

Tak znie originál Biblie v Gréčtine. Grécke slovo “erketai” zdôrazňuje prítomný čas. Takže správny preklad by mal byť “…Vsúčasnosti nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa…” Teda pred 2000 rokmi v Palestíne, čo bola úplne iná doba ako o pár storočí neskôr a dnes.

Na základe tohto nesprávneho prekladu mnohí považujú Ježiša a jeho učenie za jedinú cestu k Bohu a odsudzujú ostatné náboženstvá za zcestné.

Našťastie sa nájde aj zopár úprimných kresťanov, ktorí nie sú fanatickí a neberú preklady Biblie doslovne a dokážu sa pozrieť aj na iné náboženstvá nezaujato a vidieť v nich veľkú podobnosť s kresťanstvom.

Ak by sme skúmali Bibliu a jej preklad viac do hĺbky, mohli by sme nájsť viac nepresností. A keď ľudia na týchto nepresnostiach stavajú svoje tvrdenia a vieru, nie je to dobré.

Viera sa ukazuje skutkami

Niektorí kresťania sa správajú dosť nepekne a pritom hlásajú, že sú kresťania. Ja takým ľuďom hovorím: “Ty nie si kresťan, myslíš, že Ježiš by bol hrdý na tvoje správanie?“. Kresťan je ten, kto sa snaží kráčať v stopách Ježiša a nasledovať Jeho pokyny:

„Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ (Mt 22,36), Ježiš odpovedá: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci“ (Mt 22,37-40). Desatoro (Dekalóg) sa má vysvetľovať vo svetle tohto dvojitého a jediného prikázania lásky, ktorá je plnosťou Zákona:

„Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska“ (Rim 13,9-10).

Akékoľvek šírenie nenávisti a nevraživosti nie je prejavom kresťana. Ten, kto šíri nelásku, nemôže byť kresťan. Keď vojdeš do garáže, to ešte z teba nerobí auto. Takisto keď niekto chodí do kostola, to ešte z neho nerobí kresťana. Kresťan sa spozná tým, že nasleduje Ježišove učenie – učenie lásky a snaží sa milovať a pomáhať všetkým.

jesus apostles

Ježiš je zosobnenie lásky a ktokoľvek šíri nevraživosť, nemôže byť považovaný za nasledovateľa Ježiša.

Ak veríš v Ježišove slová, snaž sa ich uplatniť vo svojom živote. Ak však porušuješ Ježišove učenie, nenazývaj sa prosím kresťanom, lebo špiníš meno skutočným kresťanom.

Amen.

Prečo mi nevyhovuje kresťanstvo

Pred chvíľou som čítal kresťanskú diskusiu a zistil som, že nerozumiem ničomu, o čom sa tam bavili. Slová zneli ako z ďalekého vesmíru. Diskutujúci sa tvárili, že tomu rozumejú, no ja som sa akosi nechytal.

Pochopil som prečo je kresťanstvo pre mnohých ľudí tak vzdialené a nepochopené. Pre mnohých ľudí je kresťanstvo ako jadrová fyzika pre prváka na základnej škole. Je obrovská priepasť medzi veriacimi a neveriacimi. Neveriaci nemôžu pochopiť veriacich kým sa sami nestanú veriacimi.

Viera

Kresťania majú absolútnu vieru v Bibliu. To, čo je v Biblii napísané, to je sväté a musí to tak byť.

Kresťanstvo stojí a padá na viere. Ten, kto verí v Ježiša Krista, bude spasený. Ten, kto neverí v Ježiša Krista, má smolu, ide do pekla. Aspoň takto prezentuje svoju filozofiu mainstreamové kresťanstvo a mnohí kresťania tomu veria.

Uveriť je základ. Od viery sa všetko odvíja. Pokiaľ človek nemá vieru, nemôže byť kresťan.

Bol som vychovávaný v kresťanskej viere, babka ma učila modlitby, ale vôbec som im nerozumel. Mal som ako takú vieru v Boha, ale nerozumel som poriadne učeniu, ktoré prezentuje kresťanstvo.

Ježiš zomrel za naše hriechy, obetoval sa na kríži… čože? Ako môže niekto (aj keď je to Boží syn) zobrať na seba moje hriechy a obetovať sa za mňa? To sa nedá pochopiť, dá sa tomu iba uveriť.

Lenže

Uveriť môžeme čomukoľvek. Tomu, že Ježiš je syn Boží a prišiel zomrieť za naše hriechy. Tomu, že Ježiš je Boh. Tomu, že žiadny Boh neexistuje. Tomu, že (ne)existujú mimozemšťania. Tomu, že Boh je obrovská špageta, ktorá riadi celý vesmír…

spagheti monster

Môžeme uveriť čomukoľvek… ale naša viera neurčuje realitu. Koľko je fanatických veriacich, ktorí veria, že po odpálení bomby na svojom tele na verejnosti pôjdu do neba a budú si tam užívať s krásnymi pannami…

Koľko je veriacich, ktorí veria, že len ich náboženstvo je jediné správne…

Jednoducho viera má svoje obmedzenia akonáhle je konfrontovaná s realitou. Ako môžem vedieť, že to, čomu som uveril, je naozaj pravda? Jedine tak, že si to overím.

Overenie viery

Veľa ľudí verí slepo. Píšem o tom v článk “Slepá viera“. A práve táto slepá viera ma odrádza od akéhokoľvek náboženstva, ktoré túto slepú vieru prezentuje. Ja nechcem veriť slepo. A vlastne ani nechcem veriť. Chcem VEDIEŤ!

Ako môžem zistiť, či má moja viera niečo spoločné s realitou? Iba tak, že si ju overím. Babka mi raz povedala, aby som sa nedotýkal platničky od sporáka, pretože na nej varila a je horúca. Ja som jej neveril a vlastne som ani nevedel čo znamená, že platnička páli. Tak som sa platničky dotkol, aby som získal skúsenosť, aby som vedel… a samozrejme, že som sa popálil a už som vedel čo to znamená, že platnička páli. Táto skúsenosť ma stála spálený prst, ale už som nemusel len veriť a nemať ani tušenia čo znamená, že platnička páli.

Takisto mnohí veriaci pokiaľ nemajú skúsenosť s Ježišom a iba slepo veria, nemajú ani tušenia čo znamená veriť v Ježiša Krista. Veriť znamená nevedieť. Ten, kto vie, nemusí len veriť.

Uver a budeš spasený

Tento výrok sa v kresťanstve používa veľmi často. Stačí uveriť a spása je na dosah. Ok, ale ako mám uveriť? Je na to nejaký návod? Alebo mám slepo a fanaticky veriť niečomu, o čom neviem prakticky nič? Nemôžem len tak veriť nejakej knihe, ktorá bola napísaná pred 2000 rokmi a dodnes existujú stovky jej rôznych interpretácií a rôznych organizácií, ktoré tvrdia, že ich verzia je správna. Pane Bože. Ako mám takému niečomu veriť? Ako si mám vybrať, ktorá Biblia a ktorá kresťanská sekta je tá správna? Jehovisti, evanjelici, katolíci, protestanti, mornoni, takí, či onakí? Každý tvrdí, že to ich je správne!

Ja nemôžem len veriť. Som neveriaci Tomáš. Tomáš neveril, keď sa dozvedel o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Ježiško, ja neviem veriť, potrebujem vedieť… preto náboženstvo, ktoré stojí a padá na viere, nie je pre mňa.

Ježiško snáď mi odpustíš, ale mne nestačí len veriť. Chcem vedieť… chcem ťa spoznať, chcem vedieť a zažiť veľa, aby som získal skúsenosť a nemusel len slepo veriť a magoriť svojou slepou vierou ostatných.

Nezodpovedané otázky

Poznám veľa ľudí, ktorí opustili kresťanstvo, pretože im nevedelo uspokojivo zodpovedať ich otázky. Keď kňazi nevedia zodpovedať otázky, neostáva im nič iné, len začať si vymýšľať a to nie je dobré.

Kresťanstvo nedokáže rozumne a dostatočne zodpovedať otázky typu: “Prečo je tu utrpenie, kto som JA, čo je duša, kto je Boh, myšlienku reinkarnácie veľa kresťanov zavrhuje pričom veľa ľudí si pamätá minulé životy a minulé životy vysvetľujú prečo majú ľudia určité vlohy v tomto živote… a veľa ďalšieho.”

Mnohí ľudia potom začali hľadať odpovede na svoje otázky niekde inde. A ja tiež.

Duchovno ako veda

Oveľa viac ako slepá viera a fanatizmus sa mi páčia vedecké procesy duchovného rozvoja ako napríklad Bhakti jóga. Krok za krokom vykonávať duchovné činnosti, robiť duchovný pokrok a mať viac skúseností, zážitkov a vedomostí v oblasti duchovného života. Keď sa človek nasýti jedlom, tak vie, že je sýty. Takisto keď človek podstúpi proces (Bhakti) jógy, tak pociťuje na sebe výsledky. Tak, ako vie, že je najedený, rovnako vie, že robí duchovný pokrok. Nemusím mať dokonca ani vieru, že proces Bhakti jógy funguje, môžem to vyskúšať skepticky, aby som zistil aký to má účinok ako som to spravil aj ja a výsledok sa dostavil.

Praktikovaním človek získa pochopenie, skúsenosti, vedomosti a dokáže to potom pekne vysvetliť ostatným. No pokiaľ človek iba slepo verí, neostáva mu nič iné, len poradiť ostatným, aby verili tiež. Uver a budeš spasený. Ale ako mám uveriť? Ja neviem veriť len tak hocikomu a hocičomu, prepáčte. Nechcem už len veriť, lebo som bol toľkokrát podvedený a zistil som, že moja viera nemala s realitou nič spoločné. Nedokážem už len veriť, chcem vedieť. No zároveň viem, že viera môže hory prenášať a možno niekedy budem schopný opäť veriť, ale momentálne to nedokážem.

Preto mi kresťanstvo, ani žiadne iné náboženstvo založené na viere nevyhovuje. Potrebujem skúsenosti, vďaka ktorým sa dozviem ako sa veci reálne majú aby som tomu nemusel len veriť a predstavovať si to.

Snáď to milí veriaci pochopíte a pomodlíte sa za mňa u Ježiša a Jeho Otca.

PS:

Treba si uvedomiť, že veriť môžeme čomukoľvek, ale to ešte neznamená, že je to naozaj tak.

Všetci sme Boh

Niektorí ľudia si myslia, že sú Boh, že vlastne všetci sú Boh. Táto filozofia sa nazýva Mayaváda a má niekoľko háčikov. Existuje dokonalejšia filozofia Ačintja-bhédábhéda-tattva, ktorá vysvetľuje pôvod a vlastnosti duše s filozofickou a logickou bezchybnosťou.

Filozofia Ačintja-bhéda-abhéda učí, že z hľadiska kvality, sme s Bohom (Krišnom) totožní, avšak čo sa týka kvantity, tak nepripadá v úvahu aby sme sa Mu rovnali, tzn. že z hľadiska kvantity, veľkosti, sa od Boha líšime. Toto učenie uvádza v súlad smery védantskej filozofie Dvaita a Advaita.

Kvapky oceánu sú kvalitatívne totožné s oceánom, ale kvantitatívne (množstvom) sa líšia. Takisto sa líšia živé bytosti (duše) od Najvyššieho Pána – Boha. Živá bytosť nikdy nebude mať vlastnosti v rovnakej miere ako Najvyšší Pán rovnako ako kvapka oceánu nebude mať všetky vlastnosti v rovnakej miere ako oceán. Napríklad oceán má ohromnú silu a váhu, ale kvapka oceánu má tieto vlastnosti vo veľmi obmedzenej miere. Takisto duša sa kvantitatívne nerovná Bohu.

Ak by sme boli skutočne všetci Bohom, to znamená Najvyšším Pánom, nemuseli by sme zažívať utrpenie v hmotnom svete (choroby, starnutie, umieranie,…), mohli by sme sa mu vyhnúť. Ale vidíme, že to nie je možné, že utrpenie prichádza aj keď si ho neželáme. Už len táto jednoduchá úvaha naznačuje, že nie sme Boh, ale sme podriadení hmotnej prírode, ktorú Boh stvoril, aby sme sa my mohli hrať na bôžikov (pánov, ovládateľov) v tomto svete.

Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam vysvetľujú túto filozofiu do detailu:

Śrī Caitanya Mahāprabhu říká, že ve svém skutečném postavení je živá bytost věčným služebníkem Nejvyšší Osobnosti Božství. Když na to zapomene, je podmíněna hmotnou přírodou, ale když bude sloužit Nejvyššímu Pánu, stane se osvobozeným služebníkem Boha. Být služebníkem je původní, přirozené postavení živé bytosti — buď musí sloužit matoucí energii zvané māyā, nebo Nejvyššímu Pánu. Jestliže slouží Nejvyššímu Pánu, je ve svém přirozeném stavu, ale jestliže dá přednost službě matoucí, vnější energii, bude spoutaná. Pod vlivem iluze pak živá bytost slouží v hmotném světě. Přestože ji poutá chtíč a touhy, myslí si, že je na světě pánem. Tomu se říká iluze. Osvobozená bytost naopak skoncovala s iluzí a dobrovolně se odevzdává Nejvyššímu, aby jednala podle Jeho přání. Poslední iluze, poslední past, do které chce māyā živou bytost chytit, je její návrh: “Ty jsi Bůh.” Živá bytost si pak myslí, že už není podmíněnou duší, ale Bohem. Je tak nerozumná, že ji ani nenapadne, jak by kdy mohla být na pochybách, kdyby byla Bůh. Na to vůbec nemyslí. To je tedy poslední léčka iluze. Osvobodit se od matoucí energie znamená poznat Kṛṣṇu, Nejvyšší Osobnost Božství, a dobrovolně jednat podle Jeho pokynu.

V tomto verši je velmi důležité slovo moha. Poukazuje na to, co je opakem poznání. Skutečné poznání je porozumění, že každá živá bytost je věčně služebníkem Pána. Avšak namísto toho, aby si živá bytost uvědomovala své postavení, myslí si, že není služebník, ale pán hmotného světa, protože chce ovládat hmotnou přírodu. Tuto iluzi je možné překonat milostí Pána nebo čistého oddaného. Jakmile iluze zmizí, živá bytost je ochotná jednat s vědomím Kṛṣṇy.

Mít vědomí Kṛṣṇy znamená jednat podle Kṛṣṇova nařízení. Podmíněná duše, oklamaná vnější energií v podobě hmoty, neví, že Nejvyšší Pán je vládce, který oplývá poznáním a kterému patří vše. Pán může dát svým oddaným vše, co si přeje — je přítelem každého a svému oddanému je zvláště nakloněn. Vládne hmotné přírodě a všem živým bytostem. Je také vládcem nevyčerpatelného času a v plné míře vlastní veškeré druhy bohatství a energie. Nejvyšší Pán, Osobnost Božství, je schopen dát oddanému dokonce i sám sebe. Ten, kdo Ho nezná, je pod vlivem iluze, nestane se oddaným Pána, ale služebníkem māyi. BG 18.73 – význam.

Představa māyāvādských filozofů, že splynou s Nejvyšším Pánem, je další příznak ztracení se ve falešném egu. Člověk o sobě může falešně tvrdit, že je Nejvyšší Pán, ale ve skutečnosti to není pravda. Je to poslední léčka māyi na živou bytost. Považovat se za rovnocenného Nejvyššímu Pánu nebo přímo za Pána Samotného je další výplod falešného ega.Šrímad Bhágavatam 3.27.15

Naproti tomu když si chce živá bytost užívat tak, že bude napodobovat Nejvyšší Osobnost Božství, její touha se nazývá māyā a přivádí ji do hmotného světa. Živá bytost, která si chce užívat na vlastní pěst a nespolupracuje s Nejvyšším Pánem, se věnuje materialistickému životu. Jakmile svůj požitek spojí s Nejvyšší Osobností Božství, věnuje se duchovnímu životu. Zde můžeme uvést příklad částí těla, které si také nemohou užívat života nezávisle, ale musí spolupracovat s celým tělem a dodávat potravu žaludku. Tak získávají všechny tělesné části ve spolupráci s celým tělem stejný díl požitku. To je acintya-bhedābheda, filozofie současné jednoty a odlišnosti. Živá bytost si nemůže užívat života v opozici k Nejvyššímu Pánu, ale sladit své činnosti s Ním vykonáváním bhakti-yogy.Šrímad Bhágavatam 3.29.35

Zo Šrímad Bhágavatamu môžeme pochopiť, že príčinou hmotnej existencie je túžba byť ako Boh. Pozícia panovníka a ovládateľa nie je pre dušu prirodzená, no keď sa o túto pozíciu usiluje, spôsobuje sebe aj druhým nemalé problémy, vykorisťuje hmotnú prírodu pre svoj pôžitok a uvaľuje tým na seba reakcie za svoje činnosti – karmu. Takýto stav bytia je veľmi žalostný, plný úzkosti a utrpenia. Aj ten, kto si myslí, že je Boh, musí znášať reakcie za svoje minulé činnosti. Ak by bol naozaj Bohom, mohol by sa týmto reakciám vyhnúť, ale to nie je možné, pretože Boh je len jeden a On stanovuje pravidlá pre všetkých. Ak sa naučíme jednať podľa Božích pravidiel, len vtedy môžeme byť skutočne šťastní a dosiahnuť čistý stav vedomia, ktorý je večný, plný blaženosti a poznania. Len keď prijmeme fakt, že sme veční služobníci Boha a nie Boh samotný, môžeme byť skutočne šťastní a vykonávať činnosti, ktoré sú nám ako duši prirodzené – oddanú službu. O oddanej službe píšem v článku “Rozdiel medzi oddanou službou a zmyslovým pôžitkom“.

Ak si niekto myslí, že je Boh, žije v ilúzii. Filozofia  Ačintja-bhéda-abhéda-tattva vyvracia túto ilúziu a potvrdzuje, že Boh je všetkým, ale všetko nie je Bohom. Takisto ako telo sa skladá z hlavy, trupu, rúk a nôh, ale samotné časti tela nie sú celé telo. Samotné časti tela si nemôžu užívať nezávisle od tela, rovnako ako si duša nemôže užívať nezávisle od celku – od Boha. Časti musia spolupracovať s celkom, aby boli všetci spokojní. Ruky dopravujú potravu do úst, ústa do žalúdka, žalúdok potravu strávi a črevá vylúčia zbytky… dokonalá spolupráca vytvára dokonalú harmóniu. Takisto keď živé bytosti budú spolupracovať s celkom – s Bohom, môžu viesť dokonalý harmonický život. Ale ak si chcú užívať nezávisle od celku, nie je možné viesť harmonický život a nastáva disharmónia a nemalé problémy. Koniec koncov, môžeme to vidieť v dnešnej bezbožnej spoločnosti, kde si každý myslí, že je pán, ovládateľ a chce, aby všetko bolo podľa neho, no aj tak sa mu to nedarí a neustále sa stretáva s neúspechom – a to preto, lebo nie je skutočným pánom, ovládateľom. Keď si živá bytosť túto skutočnosť uvedomí a začne jednať vo svojej prirodzenej pozícii služobníka Boha, to je dokonalosť života a môže byť skutočne šťastná. Inak to nie je možné.

Slúžiť je prirodzené. Píšem o tom v článku “Slúžiť je prirodzené“. No ľudia zvyčajne tento sklon nesprávne smerujú a to vytvára ich nešťastie. Pokiaľ tento sklon slúžiť nasmerujeme správne, oslobodíme sa z ilúzie, že sme pánmi a ovládateľmi a môžeme začať jednať na duchovnej úrovni ako duše a byť skutočne šťastní. To je dokonalosť života 🙏

Náboženstvo za to nemôže

Mnohí ľudia majú odpor voči náboženstvu kvôli ľuďom, ktorí náboženstvu nerobia dobré meno a využívajú ho pre svoje sebecké účely. Náboženstvo samo o sebe za to nemôže. Je to len nástroj, ktorý môže byť použitý rôznymi spôsobmi. Rovnako ako nôž – môžeme ním odkrojiť chlieb, ale aj niekoho zabiť. Aj náboženstvo niekto využíva na dobré účely a niekto na nedobré. Ale nie je rozumné všetku vinu zvaľovať na náboženstvo – na nástroj. Nôž nemôže za to, že ho niekto využil na zabíjanie. Takisto náboženstvo nemôže za to, že ho niekto využíva na zlé veci.

Fanatizmus

Hlavný problém nie je náboženstvo, ale fanatizmus. Fanatizmus sa prejavuje v rôznych oblastiach, nie len v náboženstve a nespôsobuje nič dobré. Náboženstvo si získalo zlé meno práve kvôli náboženským fanatikom. Kvôli fanatikom mnohí ľudia považujú náboženstvo za niečo nedobré a držia si od neho odstup. V skutočnosti by si mali držať odstup od fanatizmu, nie od náboženstva.

Náuka o Bohu

Náboženstvo je náuka o Bohu. Čo môže byť zlé na tom, keď sa človek niečo nové naučí? Nič. Zlé môže byť to, akým spôsobom tieto vedomosti využíva, resp. zneužíva. Ale na vine nie sú vedomosti, ale človek, ktorý ich zneužíva.

Slepá viera

Náboženstvo často sprevádza slepá viera. To znamená, že človek verí veciam, o ktorých nevie či sú pravdivé. Iba im verí ako pravdivým. O slepej viere píšem v článku “Slepá viera“.

Bx8QFvPCIAAEXIE

Náboženstvo však nemusí byť spojené so slepou vierou, ale s triezvym rozumom a logikou. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách krásne logicky vysvetľuje princípy náboženstva a dokazuje, že sa nemusí jednať o slepú vieru. Napríklad kniha “Dhama – cesta transcendence” pekne popisuje náuku o Bohu. V Bhagavad-gíte a Šrímad Bhágavatam sú tiež pekne popísané princípy náboženstva.

Prosím, neviňte náboženstvo kvôli jeho fanatickým vyznávačom, ktorí mu nerobia dobré meno. Nalejte si čistej vody a zistite čo skutočné náboženstvo vlastne je a dajte mu šancu.

Ďakujem.

Hĺbka vedomia Krišnu – duchovná veda

Mnohí ľudia považujú Hnutie Hare Krišna za vieru, či dokonca sektu. Majú zrejme skúsenosť len s kresťanskou vierou, ktorá je naozaj založená na viere – uverte a budete spasení. Nič múdrejšie som sa od kresťanov nedozvedel – jednoducho uver a hotovo. Žiadna hlbšia filozofia, žiadne hlbšie poznanie. Len viera.

Veriť nestačí

Hare Krišna je iné. O dosť iné. Na začiatku je viera. Viera v proces vedomia Krišnu. Ale neskôr sa táto viera praxou premení v poznanie. Človek už nemusí len veriť, ale zrazu vie ako sa veci majú. A to je na tom to úžasné, čo pritiahlo aj mňa. Mnohí ľudia sa čudujú čo v učení Hare Krišna vidím pretože majú buď len teoretickú znalosť tohto učenia, alebo žiadnu. Nemajú praktickú skúsenosť a preto tomu úplne nedokážu porozumieť.

Príklad s ohňom to krásne ilustruje. Keď ešte nemáme skúsenosť s ohňom, nevieme či páli, alebo nie. Len veríme, prípadne neveríme keď nám niekto hovorí, že oheň páli. Máme teoretické poznanie…. ale v skutočnosti nevieme ako to je. Až keď sa priblížime k ohňu, zistíme či oheň páli, alebo nie. Podobne je to s vedomím Krišnu. Na začiatku buď veríme, alebo neveríme tomu, čo nám oddaní Krišnu hovoria. No keď začneme praktikovať vedomie Krišnu, získame skúsenosť a zrazu budeme vedieť oveľa viac.

Keď som prišiel prvýkrát do chrámu Hare Krišna, uchvátila ma prednáška z Bhagavad-gíty. Nedalo sa nesúhlasiť. Učenie Hare Krišna je tak trefné… všetko do seba zapadá ako skladačka. Niektorým veciam človek nedokáže porozumieť hneď, ale keď začne praktikovať vedomie Krišnu, získa hlbšie pochopenie, získa lepšiu inteligenciu, aby mohol pochopiť o čom to tu celé je a ako to tu v tomto svete funguje. Napríklad keď som začal čítať Bhagavad-gítu, vôbec som jej nerozumel. Ale neskôr, keď som už nejaký ten čas praktikoval vedomie Krišnu, som v Bhagavad-gíte objavil úžasné poznanie, ktoré korešpondovalo s mojou skúsenosťou. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Ľudia, ktorí len čítajú Bhagavad-gítu, či iné sväté knihy a nepraktikujú žiadne iné duchovné činnosti, majú veľký problém s porozumením týchto textov. Nemajú skúsenosť a ostáva im len veriť, alebo neveriť tomu, čo sa v nich píše.

Niektorí ľudia nepraktikujú žiadne duchovné činnosti a považujú vedomie Krišnu za placebo efekt. Nemajú s tým vôbec žiadnú skúsenosť a budú o tom hovoriť ako o niečom, do čoho sa vyznajú. To len ukazuje akú majú inteligenciu, pýchu a ego…

 

Fanatizmus?

Mnohí ľudia považujú stúpencov Hare Krišna za fanatikov, pretože ich životný štýl je o dosť odlišný ako životný štýl väčšiny ľudí v bežnej spoločnosti. Oddaní Krišnu nejedia mäso, nepijú alkohol, neberú drogy, nepijú kávu ani nič, kde je kofeín, teín a iné podporné či omamné látky, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Niektorí oddaní Krišnu žijú v celibáte v chráme. Iní (väčšina) žijú rodinným životom, majú dom, deti, prácu… Okrem toho odriekajú každý deň Hare Krišna mahá-mantru minimálne 1728x na ruženci. Trvá to zhruba 2 hodiny. To už predsa musí byť človek fanatik, aby to dokázal robiť, no nie? Ktorý rozumný človek by strávil 2 hodiny denne odriekaním mantry dokolečka? A ktorý rozumný človek by vstával každé ráno pred 4:00, aby mohol ísť na ranný program o 4:30?

Ako som povedal, človek to nemôže pochopiť kým si to nevyskúša. Ja som tomu tiež nerozumel kým som si to nevyskúšal a nezažil výsledok na vlastnej koži. Mnohí ľudia sa boja, že keď sa ponoria do vedomia Krišnu, tak už nebudú môcť piť alkohol, mať neobmedzený sex, jesť mäso a užívať si iné pôžitky. Ono to nie je tak, že nebudete môcť. Už nebudete chcieť! Stratíte chuť to robiť. Získate vyššiu chuť, ktorá spôsobí to, že nebudete mať chuť na nižší pôžitok, ktorý vás už ani z ďaleka neuspokojí tak, ako predtým. Keď som pil alkohol, bol som v stave opilosti celkom šťastný. Šťastnejší než za triezva. Keď som však začal praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou, postupne mi prestával chutiť alkohol a keď som sa raz opil, bol som nešťastný. Bol som nešťastnejší ako za triezva. Táto skúsenosť mi ukázala aká je sila mahámantry a aký nízky pôžitok alkohol prináša. Postupne som prestal piť alkohol úplne a už mi ani nechutí. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Viem, že sa nejedná o placebo efekt, lebo som ani nevedel čo sa stane keď budem praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou. Chcel som len vedieť aký to má účinok a zo zvedavosti som to začal praktikovať. No a výsledok sa jednoducho dostavil.

V mojom živote vidím obrovský rozdiel keď som nepraktikoval vedomie Krišnu a teraz. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“.

Duchovná veda

Šríla Prabhupáda nazýval vedomie Krišnu duchovnou vedou – máme teóriu, ktorú si pokusom môžeme overiť v praxi. To je vedecký proces. Ľudia, ktorí tento proces uviedli do svojho života, pocítili účinok tohto procesu a získali poznanie, že je to naozaj tak ako Šríla Prabhupáda tvrdí vo svojich knihách.

Šríla Prabhupáda v knihe “Dharma – cesta transcendence” vysvetľuje:

Bůh není tak laciný. „Jen pojďte,“ lákají nás podvodníci, „já vám ukáži Boha. Nemusíte následovat žádná pravidla.“ Lidé, kteří chtĕjí Boha lacinĕ, se tedy nechají snadno podvést a existuje mnoho podvodníků, kteří toho využijí. Skutečný proces poznání Boha je vĕda. Dejme tomu, že nĕkdo prohlásí: „Já tĕ naučím chemii za pouhou sekundu. Dej mi peníze.“ Nebo: „Já tĕ bĕhem chviličky naučím matematiku. Zaplať mi.“ Budete s takovými nemožnými návrhy souhlasit? Proč je tedy tĕmto darebákům dovoleno klamat lidi, kteří pak vĕří, že mohou Boha pochopit tak laciným způsobem? Bhakti-jóga je vĕda, ne sentiment.

Proces je nasledovný: Návšteva chrámov Hare Krišna, ideálne cez nedeľné programy, ktoré zvyčajne bývajú o 14:00. V chráme spoznáte oddaných Krišnu osobne a môžete zistiť čo sú vlastne zač a čo ich k takémuto životu viedlo. S radosťou vám zodpovedajú akékoľvek otázky týkajúce sa vedomia Krišnu. V chráme môžete nájsť knihy Šrílu Prabhupádu, zakúpiť si ich a začať ich čítať. Z kníh sa dá tiež veľa dozvedieť ak ich človek číta úprimne a pokorne. V knihách Šrílu Prabhupádu nájdete neustále zdôrazňovanie dôležitosti spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ten, kto počúva a spieva Hare Krišna mahá-mantru postupne očisťuje svoje vedomie od chtíču, hnevu, chamtivosti, ega, pýchy, domýšľavosti a ďalších nepekných vlastností a závislostí, ktoré nám a iným v živote spôsobujú len problémy.

Vďaka vedomiu Krišnu postupne zanecháme všetko, čo nám škodí a neprospieva a začneme robiť činnosti, ktoré sú pre nás a iných prospešné. Viac o Hare Krišna si môžete prečítať v článku “Čo je hnutie Hare Krišna?“.

Šríla Prabhupáda hovoril, že šírenie vedomia Krišnu je najväčšia dobročinnosť. Podľa toho, ako sa mi zmenil život a vedomie odkedy praktikujem učenie Hare Krišna, môžem len súhlasiť. Ten, kto túto zmenu nezažil, súhlasiť zrejme nebude. Ale stačí si to len vyskúšať… a človek zistí ktorá bije.

Prajem veľa šťastia v praktikovaní vedomia Krišnu a čo najrýchlejší duchovný pokrok.

Hare Krišna!

Rozdielne a spoločné črty Kresťanstva a Hare Krišna

Mnohí kresťania (a nie len kresťania) majú predsudky voči iným náboženstvám a učeniam. Pretože farári ich v kostole strašia, že len Ježiš Kristus ich môže spasiť a všetky ostatné náboženstvá a učenia sú Satanovo dielo, ktoré by ich zviedlo na zcestie, ktoré vedie do pekla. Mnohí ľudia tomuto slepo veria a potom sú vystrašení a pohoršení, keď vidia oddaných Krišnu spievať, alebo ponúkať sladkosti, alebo knihy o meditácii a jóge na ulici. Je to veľmi smutné.

harinam

Kresťanstvo a Hare Krišna majú toho veľa spoločného. Avšak ľudia, ktorí nepoznajú učenie Hare Krišna, si myslia, že Hare Krišna a kresťanstvo je niečo úplne iné. A potom vznikajú zbytočné rozpory medzi kresťanmi a oddanými Krišnu.

Spoločné črty

Ruženec

V kresťanstve aj v Hare Krišna existuje ruženec. Kresťania opakujú na ruženci motlidby a oddaní Krišnu opakujú Hare Krišna mahá-mantru, ktorá je tiež v podstate motlidba:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Preklad Hare Krišna mahá-mantry znie „Ó, Božia energia, ó, Bože (Krišna), prosím Ťa, zamestnaj ma v oddanej službe Tebe“.

Kresťania majú ružence s rôznym počtom guličiek – 10, 33, 50, 100 alebo 500. Krišňácky ruženec má 108 guličiek, rovnako ako buddhistický.

japa-mala

Nie všetci kresťania používajú ruženec. Iba tí najúprimnejší. Oddaní Krišnu recitujú Hare Krišna mahá-mantru na ruženci každý deň.

Každodenné odriekanie Hare Krišna mahá-mantry na ruženci je praktický základ učenia Hare Krišna. Hare Krišna mahá-mantra očisťuje vedomie a človek sa tak dostáva do kvality dobra, získava dobré vlastnosti (pokora, milostivosť, mierumilovnosť, súcit, vnútorný pokoj…), zbavuje sa zlých vlastností a emócií (pýcha, hnev, chtíč, chamtivosť,…) a konečným cieľom opakovania mahá-mantry je obnoviť zabudnutý vzťah k Bohu. S očisteným vedomím je možné chápať duchovné témy hlbšie. Preto je veľmi dôležité venovať sa každodennému odriekaniu Hare Krišna mahá-mantry. Tak, ako je sprcha dôležitá pre očistu tela, rovnako je dôležité opakovanie mahá-mantry pre očistu vedomia. Šríla Prabhupáda (zakladateľ Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu) stanovil minimálny počet kôl na ruženci na 16. To znamená 16 * 108 = 1728x opakovaní mahá-mantry denne. Trvá to asi 2 hodiny. Nie každý hneď zvláda recitovať 16 kôl denne. Je možné začať 1 kolo denne (108x opakovanie mahá-mantry), čo začiatočníkovi trvá približne 10 minút a účinok mahá-mantry sa dostaví aj tak. Avšak tí, ktorí to myslia s vedomím Krišnu vážne, by mali zvládať minimálne 16 kôl denne.

Poznám zopár kresťanov, ktorí sa modlia každé ráno na ruženci, podobne ako oddaní Krišnu a sú to veľmi dobrí ľudia. Veľmi im to pomáha udržiavať vedomie v kvalite dobra. Dokonca sú vegetariáni, nepijú alkohol, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Nasledujú úprimne Ježišovo učenie a je to vidieť. Rovnako ako je vidieť, keď oddaní Krišnu nasledujú Krišnovo učenie. Učenie Ježiša a učenie Krišnu je rovnaké. Obe učenia učia ako milovať Boha.

Láska k Bohu

Kresťania hovoria: „Ježiš ťa miluje“. Ježiš hlásal nie len lásku k Bohu, ale aj ku všetkým živým bytostiam, k celému božiemu stvoreniu. „Miluj blížneho svojho ako seba samého“, učil Ježiš. Keby všetci ľudia žili podľa učenia Ježiša, svet by bol rajom. Učenie Hare Krišna sa od Ježišovho učenia v tomto nelíši. Takisto učí ako znovuobnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom a rozvinúť tak lásku k Nemu a k celému Jeho stvoreniu.

Dobročinnosť

Existujú rôzne dobročinné kresťanské organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi. To je pekné. Aj hnutie Hare Krišna má zopár dobročinných projektov pomáhajúcim ľuďom v hmotnej, ale i v duchovnej núdzi – napríklad projekt Food for life – Jedlo pre život poskytuje dennú dávku vydatného posväteného vegetariánskeho jedla (prasádam) ľuďom v núdzi.

Medzi najväčšiu dobročinnosť však patrí rozdávanie kníh Šrílu Prabhupádu, ktoré ľuďom menia pohľad na život a pomáhajú im nájsť a naplniť zmysel života. Najväčšia kríza v súčasnosti je duchovná kríza. Väčšina ľudí ani len netuší na čo je určený ľudský život a márnia ho činnosťami, ktoré robia aj zvieratá a budú ich na konci života ľutovať. Knihy Šrílu Prabhupádu zaháňajú duchovnú krízu, prinášajú ucelenejší pohľad na ľudský život a pomáhajú tisícom, ba miliónom ľuďom po celom svete nájsť hlbší zmysel života. Mnohí ľudia sa vďaka Šrílovi Prabhupádovi stávajú lepšími a pomáhajú meniť svet k lepšiemu, hlavne po duchovnej stránke. To je najväčšia dobročinnosť.

books

Nebo a peklo

V Biblii sa spomína nebo a peklo. Aj védy popisujú nebeské a pekelné planéty, ale oveľa obšírnejšie. Viď. časť článku „Rozdielne črty – Čo je po smrti“.

Duchovný učiteľ

Ježišovo učenie a Krišnovo učenie sa vo veľa veciach zhoduje.

Ježiš v evanieliu Jána v dvanástej kapitole hovorí: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal v tmách. 47 Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. 50 A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“

Krišna v Bhagavad-gíte 4.34 hovorí: „Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.“

Ježiš bol duchovný učiteľ zoslaný Otcom, aby učil ľudí pravde. Ježiš bol v skutočnosti čistý oddaný Boha, Krišnu, no niektorí kresťania si to však trošku poplietli a považujú Ježiša za Boha. Ježiš o sebe nikde netvrdí, že je Boh. Všade spomína Otca a Otcovu vôľu. Pravý duchovný učiteľ nehovorí nič, čo by bolo v rozpore s Božím slovom a učí ako znovuobnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom.

„Veď ani ja — Syn človeka — som neprišiel na svet preto, aby mi ostatní slúžili, ale aby som ja im slúžil a aby som obetoval svoj život za záchranu mnohých.“ – MK 10.45

Ježišove vyjadrenie v MK 10.45, že neprišiel na svet preto, aby mu ostatní slúžili, sa môže zdať protichodné ku Krišnovmu vyjadreniu v Bhagavad-gíte 4.34, kde spomína službu duchovnému učiteľovi. Keď sa na to pozrieme dôkladnejšie, zistíme, že duchovný učiteľ slúži žiakom a žiaci duchovnému učiteľovi. Duchovný učiteľ slúži ostatným tak, že im poskytuje záchranné koleso, ktoré ukončuje hmotnú existenciu a zaisťuje vstup do Božieho kráľovstva. A žiaci zároveň slúžia duchovnému učiteľovi tak, že nasledujú jeho pokyny.

Rozdielne črty

Písmo a poznanie

Kresťanská Biblia ponúka oproti Védam veľmi málo informácií o Bohu a o Jeho stvorení.

Zato védske písma, z ktorých čerpá učenie Hare Krišna, detailne popisujú ako Boha, tak Jeho stvorenie. Oddaní Krišnu tak presne vedia kto je Boh, ako vyzerá, aké má vlastnosti, čo má a nemá rád, ako Ho môžu spoznať osobne, ako vyzerá duchovný svet, ako vznikli vesmíry a život v nich, ako majú naplniť zmysel ľudského života a veľa iných vecí.

Védske písma sú prirovnávané k fľaši a Biblia je len malá črepina z tejto fľaše. Védske písma poskytujú oveľa viac informácií, ktoré navyše dávajú dokonalý zmysel. Keď ľudia tieto rady uvedú do praxe, je zaručená mierumilovná a prosperujúca spoločnosť.

Meno Boha

Kresťanstvo (alebo niektorá jeho odnož) učí, že Boh je trojjediný – Otec, syn a duch svätý. Teda Ježiš je zároveň syn boží a zároveň Boh. Je to zvláštne. Každopádne pre veľa kresťanov je zaťažko prijať, že Boh môže mať aj iné meno ako Ježiš – Jehova, Allah, Krišna, Višnu, Ráma, Ramchat,…

Je zaujímavé, že kvoli rozdielu mena Boha vznikajú nemalé rozpory a ústia až do násilia, vojen a vrážd v mene Boha.

krishna-syamasundara_1

Pre oddaných Krišnu je Krišna Najvyššia Osobnosť Božstva, teda Boh. Krišna znamená všepríťažlivý – to znamená, že priťahuje všetky živé bytosti. Pretože všetky živé bytosti pochádzajú z Krišnu a majú s ním večný vzťah (či už neutrálny, služobnícky, priateľský, rodičovský, alebo milenecký). Krišna je tiež známy ako Višnu, alebo Ráma. Krišna má nespočetne veľa mien a podôb. Védy popisujú rôzne zjavenia Boha v rôznych dobách v rôznych podobách s rôznymi menami. Prečo by sme mali obmedzovať Boha na jednu podobu s jedným menom? Má síce jednu pôvodnú, večnú podobu, ale zároveň má nespočetne veľa iných podôb a mien. Je neobmedzený.

Veriť vs. Vedieť

Kresťanstvo učí: „uverte a budete spasení“. Učenie Hare Krišna učí: „na začiatku je viera, no svoju vieru by sme si mali overiť, aby sme získali poznanie“.

Vegetariánstvo a princíp nenásilia

Aj keď jedno z desiatich prikázaní znie „Nezabiješ!“, mnohí kresťania jedia mäso a podporujú tak zabíjanie zvierat v bitúnkoch. Priamo síce nezabíjajú, ale podporovanie zabíjania je prakticky to isté, ako keby zabíjali sami. Zabíjanie sa deje len kvoli ľuďom, ktorí vyžadujú zabíjanie. Ľudia, ktorí chcú mať mäso na tanieri, vyžadujú zabíjanie zvierat. A kvoli nim sa zvieratá zabíjajú. Tam, kde je dopyt, vzniká ponuka.

cruel vegans

Oddaní Krišnu nepodporujú zabíjanie zvierat a živia sa bezmäsitou stravou, ktorá je navyše pre ľudské telo a životné prostredie oveľa prospešnejšia ako mäsitá. Oddaní Krišnu nejedia nič, čo by nezjedol Krišna. Krišna prijíma len potraviny v kvalite dobra – ovocie, obilie, mlieko a určité druhy zeleniny. Krišna nemá rád potraviny v kvalite vášne a nevedomosti – mäso, vajcia, cibuľa, cesnak, huby. Pretože tieto potraviny negatívne ovplyvňujú vedomie a človek sa tak nedokáže sústrediť na duchovné aktivity. Iba potraviny v kvalite dobra sú vhodné pre duchovný rast.

Čo je po smrti

Kresťania veria, že keď budú veriť v Ježiša Krista, tak budú automaticky spasení a pôjdu do neba. A tí, čo neveria, budú naveky zatratení v pekle.

Védy popisujú nebeské aj pekelné planéty. Popisujú tiež za aké činy sa živá bytosť dostane na aké planéty. Za dobré činy získava kredit, vďaka ktorému bude môcť tráviť určitý čas na nebeských planétach, kde je zmyslový pôžitok oveľa väčší ako na Zemi. Ale keď jej dojde kredit za zbožné činy, bude sa musieť opäť vrátiť na Zem. Za zlé činy si bude musieť odpykať trest na pekelných planétach, ale opäť keď vyprší čas, bude sa musieť vrátiť na Zem. Nič také, ako večné zatratenie v pekle nehrozí. Z pekla je cesta späť. Aj keď môže byť v pekle veľmi dlhý čas, ktorý sa nám javí ako večnosť, aj tak z neho neskôr odíde. Živá bytosť si odpyká trest v pekle, podobne ako sa trest odpykáva vo väzení a po určitom čase dostane opäť možnosť napraviť svoje hriechy. Bolo by veľmi nespravodlivé, keby nemala možnosť napraviť svoje hriechy. Ak je Boh naozaj spravodlivý, dá možnosť aj tým najväčším hriešnikom napraviť sa. Preto je niečo ako večné peklo nezmysel.

Jeden život vs. reinkarnácia

Kresťania veria, že žijú len tento život a po smrti budú vzkriesení a pôjdu do neba, späť k Bohu. Stačí na to vraj veriť v Ježiša Krista. Lenže Ježiš nikde nehovorí, že do nebeského kráľovstva sa dostanú ihneď po smrti. Navyše hovorí, že len veriť v neho nestačí: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského.[MT 7.21] Takže skutky sú dôležíté, nestačí len veriť.

“Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.” [Bg 2.13]

Védy popisujú, že živá bytosť (duša) po smrti dostáva ďalšie telo na základe vedomia v okamihu smrti a na základe svojich činov (karmy). Nazýva sa to prevteľovanie, alebo tiež reinkarnácia. Reinkarnáciu a karmu popisujú mnohé učenia. Pretože reinkarnácia a karma dáva oveľa väčší zmysel ako spasenie na základe viery a večné peklo. Karmu v krátkosti popisuje aj Biblia: „Čo zaseješ, to zožneš“. Záleží teda od našich činov, čo sa nám bude diať v tomto živote a čo s nami bude po smrti.

Védy popisujú nebeské planéty (vyšší planetárny systém), zemské planéty (stredný planetárny systém), pekelné planéty (nižší planetárny systém) a duchovný svet. Nebeské, zemské a pekelné planéty sú hmotné. Duchovný svet nie je hmotný, je jednoducho duchovný. Živá bytosť sa po smrti prevteľuje na ktorúkoľvek planétu v ktoromkoľvek planetárnom systéme podľa svojich zásluh – za zlé činy ide na pekelné planéty, za dobré činy ide na nebeské planéty a za neutrálne činy získava zrodenie na zemských planétach. Ak dôkladne dodržiava védske náboženské zásady (Vôľu Božiu), po smrti môže vstúpiť do duchovného sveta, kde neexistuje smrť, ani utrpenie. Duchovný svet a živé bytosti v ňom sú večné. Je to večné Božie kráľovstvo plné blaženosti a poznania.

Dosiahnutie cieľa života

Cieľom (ľudského) života je návrat do božieho kráľovstva – do duchovného sveta. Ak živá bytosť dodržiava (védske) náboženské zásady, môže do určitej miery už v tomto živote okúsiť blaženosť a poznanie z duchovného sveta. Túto blaženosť a poznanie prináša pravidelné opakovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ospevovanie mien Boha je odporúčaný spôsob sebarealizácie v tomto veku. V rôznych náboženstvách ospevujú rôzne mená Boha.

Harer nama harer nama harer namaiva kevalam
kalau nasty eva nasty eva nesty eva gathir anyatha

„V tomto veku Kali nie je iný spôsob, nie je iný spôsob, nie je iný spôsob sebarealizácie ako spievanie svätého mena, spievanie svätého mena, spievanie svätého mena Pána Hariho“ [Adi 17.21]

Každý, kto pravidelne ospevuje mená Boha a načúva tomuto ospevovaniu, robí duchovný pokrok a cíti tento pokrok na vlastnej koži.

„V tomto vĕku Kali Pán Kṛṣṇa inkarnuje v podobĕ svého svatého jména, Hare Kṛṣṇa mahā-mantry. Pouhým zpíváním svatého jména se človĕk přímo sdružuje s Pánem. Každý, kdo to dĕlá, je zcela jistĕ osvobozen.“ [Adi 17.22]

Keď budeme pravidelne (každý deň) spievať, alebo recitovať mená Boha (napr. Hare Krišna mahá-mantru), naše vedomie sa očistí a budeme tak môcť chápať duchovné témy viac a viac a nakoniec dosiahneme konečný cieľ ľudského života – lásku k Bohu. A keď budeme milovať Boha – svojho Otca, budeme konať Jeho vôľu, nie svoju. Presne tak, ako to učil Ježiš, Šríla Prabhupáda a ďalší svätci.