Archívy kategórie: viera

Pozor na dogmatické zmýšľanie

Dogma je výslovné tvrdenie, o ktorom se v danej oblasti alebo v určitom společenstve nepochybuje. V kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách sa tak označujú články viery, ktoré církev uznáva ako zjavenú pravdu. Dôkazy, analýzy ani tradície nemajú žiaden vplyv na platnosť dogmy, lebo dogma nie je vecou logiky, ale vecou viery. Čiže človek, ktorý prijal nejakú dogmu, neprijíma nič, čo je v rozpore s touto dogmou ako pravdu. Jediná pravda je jeho dogma. Inými slovami povedané – slepá viera.

Dogma a náboženstvá

Náboženstvá poskytujú informácie. Záleží už na ľuďoch akým spôsobom k týmto informáciam pristupujú – či sa snažia dané informácie chápať a zrealizovať v živote (uviesť do praxe), alebo ich len slepo nasledovať a prezentovať bez toho, aby to poriadne chápali a žili. Ja sa snažím vždy podávať informácie len o tom, s čím mám skúsenosť. No keď som sa dostal do dogmatického zmýšľania, zrazu som prijímal za pravdu aj to, s čím som skúsenosť nemal a veselo som to prezentoval ako fakty. Také kázanie sa míňa účinku. Pokiaľ budeme prezentovať niečo, čomu len slepo veríme a nemáme to zrealizované, niektorí ľudia to vycítia a nebudú nás brať vážne. Ak však získame realizácie, budeme vedieť ako to naozaj je a budeme to vedieť ľuďom podať lepšie. Nebudeme musieť opakovať slová, ktorým len slepo veríme. Zrazu budeme vedieť a naše slová budú znieť presvedčivejšie.

Vždy by sme sa mali snažiť vedieť a nie len slepo nasledovať. Mali by sme sa vyvarovať dogme. Ak niečo nevieme, radšej si to priznajme a neprezentujme svoju vieru ako ultimátnu pravdu. Veriť nestačí, mali by sme sa snažiť niečo vedieť.

Pozor na dogmu

Treba si uvedomiť, že dogma nemusí mať s realitou nič spoločné. Ľudia, ktorí prijímajú určitú dogmu, nie sú schopní prijať realitu takú, aká je. Ich pohľad je skreslený dogmou a stávajú sa uzavretými voči poznatkom, ktoré nie sú v súlade s dogmou. Dogmatickí ľudia sa nachádzajú vo veľmi žalostnej situácii. Uväznili svoju myseľ a kvoli svojej zaslepenosti dogmou nedokážu vidieť realitu takú, aká je. Zaryto prezentujú svoje dogmatické názory a spochybňujú, alebo zosmiešňujú iné názory, iný pohľad na svet. Dogmatici majú úžasné teoretické poznanie, ale chýba im prax, aby toto poznanie lepšie pochopili. Najsmutnejšie na tom je, že sa nedokážu pozrieť na svet aj iným pohľadom ako svojim obmedzeným dogmatickým a všetko, čo ide mimo ich dogmu, považujú jednoducho za hlúposti. Takých ľudí je žiaľ vemi veľa. Aj ja som bol jedným z nich. Spadol som do dogmatického zmýšľania bez toho, aby som si to uvedomoval. Myslel som si, že je všetko v poriaku a že som našiel patent na Absolútnu pravdu a tento patent som veselo prezentoval. Neskôr som si uvedomil, že to bola iba slepá viera. Kvoli dogmatickému zmýšľaniu som nevidel realitu takú, aká je a videl som všetko iba v spojení s dogmou. Všetko, čo sa od dogmy líšilo, bol pre mňa nezmysel. Celé zle.

S ľuďmi, ktorí majú dogmatické myslenie, nie je rozumná reč. Stále budú slepo opakovať naučené slová ako papagáji a nebudú sa snažiť pochopiť nič, čo na prvý pohľad nesúvisí s ich dogmou. Je veľmi žalostné, že človek sa môže dostať do takéhoto obmedzeného stavu.

Teraz som si uvedomil, že som si tým musel prejsť aby som sa poučil a možno pomohol ostatným dostať sa z dogmatického zmýšľania. Aj keď dogmatickí ľudia si nedajú svoju dogmu len tak zobrať. Môžete im dávať akékoľvek rozumné argumenty, čokoľvek im vysvetľovať, aj tak si budú mleť svoje. Slepcovi môžete ukazovať svetlo, ale neuvidí ho. Bohužiaľ. Slepci sú všetci, ktorí slepo nasledujú nejakú dogmu.

Ako som sa dostal do dogmy

Do dogmy som sa dostal tak, že som sa začal združovať s vybranou skupinou ľudí a s nikým iným. Tak to celé začína. Keď sa budeme dlhšie zdržiavať len v určitej spoločnosti, ktorá sa riadi určitou dogmou, zrazu, ani nevieme ako a budeme mať dogmatické zmýšľanie aj my. Človek si v daný moment ani neuvedomí, čo sa deje a postupne sa nakazí dogmatickým zmýšľaním. Potom začne prezentovať svoju dogmu ostatným a každý, kto s ním nesúhlasí, je hlupák a obmedzenec. Svoju dogmu si nedá vyvrátiť za nič na svete a snaží sa ju obhajovať za každú cenu. Nedokáže vidieť realitu takú, aká je. Začne mať veľmi obmedzený pohľad na svet. Dogma človeka veľmi obmedzuje.

Ako som sa dostal z dogmy

Do dogmy sa môžeme dostať vďaka dogmatickej spoločnosti a podobne sa z nej môžeme dostať vďaka spoločnosti otvorených ľudí. Taká spoločnosť nám môže otvoriť oči a tak budeme môcť vidieť v akej dogme sme žili a v akej žijú ostatní. Pokiaľ sa pohybujeme hlavne v dogmatickej spoločnosti, len veľmi ťažko si uvedomíme, že žijeme v dogme. Musíme sa posnažiť otvoriť myseľ a naučiť sa prijať aj informácie a skúsenosti mimo dogmy. Zvyčajne človek precitne vtedy, keď zažije niečo, čo v dogme nie je. Potom sa začne čudovať: „Tak ako to teda naozaj je? Dogma mi tvrdí to a ja mám inú skúsenosť.“

Dogma je veľmi obmedzujúca. Dogmatická myseľ je uzavretá myseľ, ktorá neprijíma žiadne iné informácie, ktoré nesúhlasia s dogmou. Toto chcete? Naozaj chcete žiť takýto obmedzený život? Nie je jednoduchšie priznať si: „Áno, žijem v dogme. Naozaj neviem, či to, čo mi prezentujú ako Absolútnu pravdu, je naozaj tak. Čo s tým?“

Cesta srdca

Každý cíti čo je pre neho príjemné a čo nepríjemné. Vždy som cítil, že som slobodný a slobodu si cením zo všetkého najviac. Pokiaľ sa človek necíti slobodne, nemôže byť šťastný. Pokiaľ sa človek necíti slobodný, niečo nie je v jeho živote v poriadku. V neslobodnom stave človek zažíva utrpenie, hnev, frustráciu a samé ďalšie negatívne pocity. Potom si to kompenzuje rebelstvom, pitím alkoholu, drogami, neobmedzeným sexom, hazardom a inými zvrátenosťami.

Cesta srdca je hlavne o cítení. Načo sú nám poznatky o láske, keď sme lásku ešte neprecítili? Načo sú nám poznatky o vesmíre, keď sme vo vesmíre ešte neboli? Akonáhle získame osobnú skúsenosť, precitneme a precítime. Akonáhle pocítime lásku, zrazu nám bude jasné o čom všetky tie knihy o láske hovorili. Akonáhle sa dostaneme do vesmíru, budeme cítiť tú veľkoleposť na vlastnej koži.

Cítenie je v živote veľmi dôležité. Pokiaľ ľudia uprednostňujú dogmatické poznanie pred cítením, ich srdce stvrdne a nebudú schopní život precítiť. Stanú sa z nich bezcitní roboti, ktorí len opakujú naučené vety. Toto nie je správna cesta. Správna cesta je cesta srdca. Vďaka tejto ceste dokážeme všetko precítiť a vďaka tomu hlbšie pochopiť. Načo nám je teoretické poznanie, keď ho nemáme overené v praxi? Načo je nám poznanie o láske, keď lásku nedokážeme precítiť?

Cesta srdca je cesta cítenia a hlbšieho pochopenia. Bez precítenia nie sme schopní veci hlbšie pochopiť. Pokúste sa zbaviť všetkých dogmatických konceptov, ktoré boli do vás vštepené a budete prekvapení ako zrazu dokážete cítiť. Potom vám bude všetko jasné. Keď budete schopní cítiť, bude vám zrazu jasné čo, kedy, ako a s kým máte robiť. Jednoducho to cítite. Ak však budete nasledovať nejakú dogmu a nebudete cítiť spokojnosť, idete zlým smerom. Ak ide človek proti svojmu srdcu, proti svojmu cíteniu, nemôže byť šťastný a to ho donúti vydať sa skôr, či neskôr inou cestou. Možno neskôr objaví cestu srdca.

Cesta srdca však neznamená slepo nasledovať cítenie. Treba do cítenia zapojiť aj inteligenciu. Pokiaľ budú cítenie a inteligencia v harmónii, aj náš život bude v harmónii. Akonáhle sa oddáme iba cíteniu, alebo iba inteligencii, v našom živote to vytvorí disharmóniu a nebudeme spokojní.

Moje slová sa dogmatickým ľuďom budú javiť ako ďalšia dogma, alebo hlúposti, no vedzte, že moje slová sú výsledkom môjho precitnutia z dogmatického myslenia.

Dôsledok dogmy vs. dôsledok cítenia

Dogmatické myslenie spôsobilo v minulosti veľa utrpenia – križiacke výpravy, upaľovanie čarodejníc, ukameňovanie atď. Netýka sa to len kresťanstva, ale aj ostatných dogmatických učení. Pokiaľ človek dáva prednosť dogme pred cítením, nemôže to dopadnúť inak. Ak však zmeníme náš postoj a na poprednú priečku dáme cítenie, dogmatické zmýšľanie zrazu zmizne a ľudia budú opäť ľuďmi. Budú sa navzájom milovať a navzájom si pomáhať. Svet bude môcť byť v harmónii. To je dôsledok cítenia.

Slepé nasledovanie dogmy nikomu neprospieva. Práve naopak. Spôsobuje to ako pre jednotlivcov, tak pre celú spoločnosť veľa problémov.

Môžete si všimnúť veľký rozdiel medzi správaním dogmatických ľudí a správaním cítiacich ľudí. A môžete sami usúdiť čo je pre spoločnosť lepšie. Nechám to na Vás.

Prosba a inšpirácia

Prosím všetkých cítiacich ľudkov, aby pokračovali vo svojej ceste a šírili potrebu cítenia ďalej. Aby rozmrazili srdcia bezcitným dogmatickým ľuďom, aby aj oni mohli precítiť nádheru cítenia. Ja som precitol vďaka nádhernej cítiacej osobe a viem, že tak môžu precitnúť aj ostatní. Stačí ísť len vlastným príkladom a tak inšpirujete ostatných ľudí k prehodnoteniu svojho života a k následnej zmene.

Keď človek nie je šťastný a vidí niekoho šťastného, v hlave sa mu začnú vynárať otázky: „Prečo je on šťastný a ja nie? Má niečo, čo ja nemám? Čo to je?“ No a keď zistí aký poklad ten šťastný človek vlastne má, keď spozná nádheru cítenia, potom precitne aj on.

Je to tak jednoduché. Netreba sa snažiť nikoho meniť. Stačí ísť vlastným príkladom a pozorovať ako sa ostatní inšpirujú a menia.

Prajem veľa šťastia na Vašej/Našej ceste.

PS: Tento článok neberte ako hanobenie nejakého učenia. To určite nebol môj zámer. Všetky učenia majú niečo do seba. Len je smutné, keď k nim ľudia pristupujú dogmatickým spôsobom.

Nenávistní ľudia kazia dobré meno náboženstva

Keď rozdávam knihy Šrílu Prabhupádu na ulici, občas stretnem nenávistných ľudí, najmä fanatických kresťanov a niektorých Jehovistov. Myslia si, že objavili Absolútnu pravdu a snažia sa svoje koncepty tvrdohlavo nanútiť ostatným. Nie sú schopní prijať iné myšlienky okrem tých, ktoré sú v Biblii. Väčšinou ani len netušia, že podobné myšlienky sú aj v iných učeniach. Neprijímajú iné písma ako Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, Korán, Tóru a iné. Väčšinou ani len nechcú vedieť čo učia iné učenia a tak sa ani nedozvedia, že iné učenia učia to isté, len iným spôsobom.

Egoizmus v náboženstve

Považovať svoje učenie za jediné pravé, je prejav falošného ega. Rôzne učenia slúžia ľuďom na rôznych stupňoch vedomia. Rovnako ako v škole je v každej triede učivo prispôsobené žiakom v ich veku. Niekomu stačí čítať Bibliu a iný hľadá odpovede na svoje otázky v Bhagavad-gíte, Koráne, Tóre, alebo v iných písmach a učeniach. Poznám veľa ľudí, ktorým nestačilo učenie Biblie a siahli po obsiahlejších písmach ako Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam.

Náboženstvo a nevraživosť

V minulosti aj v súčasnosti môžeme vidieť, že náboženský fanatizmus spôsobuje veľa škody – náboženské vojny, násilie, nenávisť. Náboženstvo samo o sebe nie je zlé. Zlý je prístup ľudí k nemu. Rovnako ako nôž môže slúžiť na krájanie aj zabíjanie, aj náboženstvo môže slúžiť na duchovný pokrok a na zámienku nenávisti a násilia. Menej inteligentní ľudia sa nechajú strhnúť fanatizmom a spôsobujú tak veľa utrpenia. Fanatikom sa prakticky nedá vysvetliť, že robia niečo zle. Zvyčajne bývajú totálne zaslepení.

Kamarát čítal Bhagavad-gítu a keď ho videl jeho fanaticky veriaci otec, okamžite mu to začal vyčítať a hádal sa s ním. Takto sa pravý kresťan nespráva.

Uzavretosť

Fanatickí veriaci aj ateisti bývajú často uzavretí voči poznatkom, ktoré nesúladia s ich doterajšími poznatkami. Napríklad kresťania si myslia, že žijú len raz a reinkarnáciu považujú za výmysel, niektorí dokonca za Satanovo dielo. S takýmto postojom sa moc toho nedozvedia a to je veľmi smutné. Aby sme sa mohli niečo dozvedieť, musíme sa otvoriť novým poznatkom. Aj tým, ktoré nám na prvý pohľad nedávajú zmysel. Keď tieto poznatky budeme študovať hlbšie, možno nám neskôr budú dávať zmysel.

Ja si napríklad rád prečítam aj Bibliu, Bhagavad-gítu, Šrímad Bhágavatam a iné zaujímavé texty, ktoré mi môžu priniesť nové informácie na zamyslenie a môžem tak spájať puzzle poznania.

Ateizmus

Ateisti majú tiež zvláštny postoj k náboženstvám a rôznym učeniam. Sám som bol ešte v roku 2013 zarytý ateista a odsudzoval som náboženstvá a veriacich ľudí. Nechápal som ako môže niekto veriť v Boha. Našťastie som nebol taký uzavretý a chcel som sa o živote dozvedieť viac. Nechcel som len slepo veriť (či už vedcom, alebo náboženstvám). V roku 2014 som stretol mníchov z Hare Krišna, začal som študovať a praktikovať vedomie Krišnu a môj život sa zmenil na nepoznanie.

Skutočné náboženstvo

Pravé náboženstvo je to, ktoré pomôže človeku stať sa lepším. Keď som bol ateista, bol som veľký sebec, dokázala ma rozhnevať hocijaká maličkosť, musel som mať za každú cenu pravdu, nevedel som si priznať chybu, bol som príliš pyšný, nedokázal som sa ospravedlniť a mal som veľa ďalších nepekných vlastností. Tým nechcem povedať, že každý ateista je taký, ale ja som bol. Až praktikovanie učenia Hare Krišna (Bhakti jógy) zmenilo moje srdce a veľa z mojich zlých vlastností takmer zmizlo. Jóga znamená spojenie – spojenie duše s Najvyššou dušou, s Bohom (nie splynutie). Bhakti znamená oddanosť. Praktikovaním Bhakti jógy (jógy oddanosti) sa srdce človeka postupne očisťuje od chtíču, hnevu, nenávisti, pýchy, chamtivosti, prakticky od všetkých zlých vlastností a závislostí, ktoré pochádzajú z falošného ega. Keď sa človek očistí od falošného ega, postupne rozvinie všetky dobré vlastnosti – milostivosť, pravdovravnosť, odriekanie, čistotnosť, pokoru a iné. Nie len Bhakti jóga, ale aj iné procesy pomáhajú očisťovať našu skutočnú podstatu (vlastné JA) od falošného ega. No o Bhakti jóge sa vraví, že je najúčinnejšia a pre živú bytosť (dušu) najprirodzenejšia. Môžeme sa pokúšať nečinne sedieť a meditovať, ale živá bytosť je vo svojej podstate stále činná. Oveľa jednoduchšie je zamestnať svoje zmysly zmysluplnými, nesebeckými činnosťami. Bhakti jóga a karma jóga učí ako svoje činnosti zamerať zmysluplným a nesebeckým spôsobom. Takisto Ježíš učí „Miluj blížneho svojho ako seba samého“ a dáva vysvetlenie čo to znamená (Lukáš 10.27 – 37):

29 Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ 30 Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. 32 Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. 33 No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. 34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. 35 Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« 36 Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ 37 On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

Nesebecké činnosti dušu očisťujú od falošného ega (poňatia JA a moje) a prebúdzajú skutočnú povahu duše, ktorá je večná, neustále blažená a plná poznania. Keď robíme nesebecké činnosti, dosiahneme viac blaženosti ako keď sa budeme pokúšať uspokojiť len seba. Keď zdieľame radosť s ďalšími živými tvormi, cítime väčšiu spokojnosť ako keď sme spokojní len my. V každom náboženstve môžeme nájsť nabádanie na nesebecké činy a odriekanie – rôzne milodary, pôsty atď. Ak človek pristupuje k týmto činnostiam úprimne, je veľká šanca, že jeho srdce sa očistí a stane sa tak milostivým, pravdovravným, čistotným, pokorným atď. Ak však človek svoje náboženstvo považuje za jedinú správnu cestu, jeho srdce naopak stvrdne a stane sa nevraživým voči tým, ktorí nie sú rovnakého vierovyznania. Stava sa to žiaľ veľmi často. Toto Ježiš ani žiadny iný svätec neučil. Ľudia, ktorí sú nevraživí voči ľuďom iného vierovyznania, si myslia, že konajú Božiu vôľu, ale v skutočnosti idú proti Božej vôli a proti učeniu veľkých svätcov. Veľkí svätci učili ako dosiahnuť lásku k Bohu. Ak človek usiluje o lásku k Bohu, nie je možné, aby bol nevraživý voči ostatným.

MT 21-23: 21 Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. 22 Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? 23 A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!

Hľadajme podstatu, nie rozdiely

Nie je podstatné či je človek kresťan, moslim, Žid, oddaný Krišnu, alebo vyznávač iného učenia či náboženstva. Ak svoje učenie, alebo náboženstvo berie dostatočne vážne a úprimne a chce skutočne urobiť (duchovný) pokrok, jeho srdce sa očistí a dospeje do bodu, kde bude vidieť všetky živé bytosti na rovnakej úrovni a dosiahne bezpodmienečnú lásku – lásku ku všetkým a všetkému.

„Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté.“ [BG 5.18]

Na to, aby človek dospel do tohto bodu, musí praktikovať správne učenie správnym spôsobom. Ak sa jeho srdce dlho neočisťuje, treba zmeniť buď prístup, alebo učenie. Ten, kto je úprimný, nájde pre neho vhodné učenie a s úprimným prístupom urobí pokrok. Ale neúprimný a ľahostajný človek môže praktikovať akékoľvek učenie a stále bude jeho srdce tvrdé.

Nech už je vaša cesta akákoľvek, buďe úprimní

Buďte úprimní a vytrvalí a uvidíte ako sa zmení vaše srdce a váš život. Proste a dostanete. Klopte a bude vám otvorené. Pýtajte sa a dostanete odpoveď. Skôr, alebo neskôr. Trpezlivosť ruže prináša.

Dosť bolo rečí. Hor sa do práce,

Hare Krišna!

Pozor na fanatizmus (nie len) v náboženstve

Pri distribúcii kníh Šrílu Prabhupádu často stretávam sfanatizovaných kresťanov, ktorí tvrdia, že len cez vieru v Ježiša Krista je možné dosiahnuť spasenie. Všetky ostatné cesty považujú za Satanovo dielo a preto k nim majú odpor a majú z nich strach. Keď títo sfanatizovaní kresťania vidia, alebo počujú slovíčka ako „jóga“, „karma“, „reinkarnácia“, „Krišna“, okamžite sa odvracajú. Niektorí farári v kostoloch do svojich ovečiek zasievajú myšlienky, že iné učenia sú zcestné a nebezpečné. Aby im náhodou ich ovečky neušli niektorou z týchto ciest. Ľudia sfanatizovaní vierou nedokážu triezvo rozmýšľať, nedokážu používať inteligenciu. Slepo prijímajú idey, ktoré do nich zasiali. Takýto stav vedomia je veľmi smutný a je veľmi smutné, že sa do tohto paralyzovaného stavu dostalo veľmi veľa ľudí. Netýka sa to len kresťanov, ale prakticky všetkých ľudí, ktorí čokoľvek prijímajú ako pravdu bez toho, aby si to overili. Nemusíme veriť, alebo neveriť. Radšej si priznajme, že nevieme ako sa veci majú. Každý, kto verí, alebo neverí, v skutočnosti nevie. Ak by vedel, nemusel by veriť alebo neveriť.

Veriť nestačí

Existujú rôzne praktické učenia (Buddhizmus, Hare Krišna, Šamanizmus, Ezoterika…), vďaka ktorým si človek svoju vieru môže overiť, ale slepo veriaci kresťania tieto učenia zavrhujú a považujú ich za zcestné a nebezpečné. Pretože si myslia, že stačí len keď budú veriť v Ježiša a budú spasení. Aká idylka. Keď stretnem fanatického Kresťana, zvyčajne mu poviem, že svoju vieru by sme mali overiť. Niektorí na mňa nechápavo pozerajú a iní o tom začnú uvažovať. Pre mnohých lenivých ľudí je jednoduchšie uveriť hocičomu bez toho, aby sa nad tým zamysleli. Sú ako malé deti, ktoré veria, že Ježiško nosí darčeky. Aj ja som veril na Ježiška. Snáď každý veril na Ježiška. Ale keď verím na Ježiška, znamená to, že Ježiško naozaj existuje a nosí darčeky? Keď verím čomukoľvek, znamená to, že je to tak? Nie. Ľudia slepo veria rôznym výmyslom a považujú tieto hlúposti za pravdu. Akonáhle človek niečomu uverí, vytvorí si o tom idealistický obraz a už nezapája svoju inteligenciu. To je chyba. Nenechajme svoju myseľ a inteligenciu zmraziť slepou vierou. Inteligentný človek by sa mal snažiť overiť si svoju vieru.

Pozor na fanatizmus

Inteligenciu sme dostali, aby sme mohli získavať poznanie, aby sme si mohli svoju vieru overiť. Každý inteligentný človek by sa mal snažiť vedieť, nie len slepo veriť. Pretože ak ľudia len slepo veria, sú veľmi ľahko manipulovateľní. Tendenciu slepo veriť využívajú rôzne sekty, ktoré ľuďom natlačia do hlavy rôzne výmysly a ľudia sú potom z toho zmagorení, strácajú schopnosť triezvo uvažovať.

Ak budeme len slepo prijímať náboženské písma ako Absolútnu pravdu bez toho, aby sme im rozumeli, budeme za fanatikov. Ak budeme čokoľvek slepo prijímať ako Absolútnu pravdu, budeme za fanatikov.

Fanatizmus v akejkoľvek podobe je nebezpečný. Sfanatizovaný človek nedokáže triezvo rozmýšľať. Pozor na to.

V histórii môžeme nájsť veľa príkladov fanatizmu – križiacke výpravy, upaľovanie čarodejníc, fašizmus, nacionalizmus, terorizmus, atď.

Fanatizmus a agresia

Fanatizmus sa zvyčajne prejavuje agresiou a utláčaním ostatných. Kamarátovi raz našiel jeho sfanatizovaný veriaci otec Bhagavad-gítu a mal s otcom konflikt. Len kvoli tomu, že jeho otec fanatik považuje Bibliu za jediné sväté písmo a všetko ostatné je pre neho dielo diabla. Totálne psycho. Sfanatizovaní ľudia stratili inteligenciu a schopnosť triezvo rozmýšľať.

Ako sa vyhnúť slepej viere a fanatizmu

V prvom rade treba mať na pamäti, že naša viera neurčuje realitu. Môžeme veriť hocijakej hlúposti, no to ešte neznamená, že je to tak ako si myslíme. Mnohí ľudia to majú naopak. Niečomu veria, niečo si myslia, nemajú to ani overené, ale považujú to za pravdu. To nie je príliš rozumné. Je to hlúpe. Svoju vieru by sme si mali overiť, aby sme získali poznanie.

Teória + prax = poznanie

Pokiaľ má človek len teóriu bez praxe, má len slepú vieru. Ak si však teóriu overí v praxi, získa poznanie a už nebude len veriť, ale bude vedieť ako to je. Napríklad rodičia môžu hovoriť dieťaťu: „Nedotýkaj sa toho sporáka, lebo páli“. Dieťa im môže veriť, alebo neveriť. Sporák môže páliť, ale aj nemusí. Dieťa je zvyčajne zvedavé a chce vedieť či sporák páli a dokne sa ho – získa osobnú skúsenosť. Potvrdí, alebo vyvráti teóriu, že sporák páli. A tak získa určité poznanie. „Rodičia mi hovorili, že sporák páli. Ja som im neveril, dotkol som sa sporáka a popálil som sa. Už budem vedieť, že sporák krátko po varení páli a nebudem sa ho dotýkať“.

To je princíp. Teoretická časť by mala byť spojená s praxou. Tak najviac pochopíme a už nebudeme musieť len slepo veriť, ale budeme vedieť.

Prax v Hare Krišna

Šríla Prabhupáda, zakladateľ Medzinárodného hnutia pre vedomie Krišnu (ISKCON) neučil „Uverte a budete spasení“. Učil: „Spievajte Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare, čítajte knihy, ktoré som napísal, jedzte prasádam (vegetariánske jedlo obetované Krišnovi), združujte sa s oddanými Krišnu a vďaka tomuto procesu urobíte duchovný pokrok a pochopíte aký je skutočný zmysel ľudského života a čo je vedomie Krišnu.“

Tento jednoduchý praktický proces učenia Hare Krišna pomohol státisícom ľudí po celom svete objaviť skutočný zmysel ľudského života. Ľudia, ktorí praktikujú vedomie Krišnu, nemajú slepú vieru. Majú osobnú skúsenosť so zmenou vedomia a teda aj zmenou osobnosti. Vidia aké osobnosti sú duchovní učitelia a teda majú zosobnený dôkaz, že tento proces funguje.

Je obrovský rozdiel keď človek niečomu len slepo verí a keď si svoju vieru overí a získa osobnú skúsenosť.

Rola inteligencie v osobnej skúsenosti

Ak budeme svoju inteligenciu udržiavať v strehu, nemali by sme podľahnúť slepej viere. Inteligenciu môžeme použiť k tomu, aby sme mohli zvážiť či nám to, či ono učenie dáva aspoň trochu zmysel a či sa vydáme cestou rozvoja duchovného poznania (cestou sebarealizácie), alebo nie.

Osobnou skúsenosťou môžeme získať oveľa viac ako slepou vierou a fanatizmom. Osobnou skúsenosťou môžeme tiež veľa stratiť. Preto musíme zapojiť svoju inteligenciu a veľmi pozorne zvážiť či sa vydáme tou, či onou cestou.

Môžete vyskúšať spievať:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a získate osobnú skúsenosť s Hare Krišna mahá-mantrou, ktorá je na nezaplatenie. Môžete čítať o účinkoch mahá-mantry a môžete tomu veriť, alebo neveriť. Ale až keď ich pocítite na vlastnej koži, budete naozaj vedieť aké účinky má mahá-mantra.

Používajte inteligenciu

Neverte všetkému čo si prečítate, alebo čo vám niekto povie. Použite inteligenciu. Pokiaľ nebudete používať inteligenciu, veľmi ľahko sa zamotáte do nejakej sekty, ktorá vám vymyje mozog a budete len slepo veriť rôznym hlúpostiam. Radšej si priznajte, že neviete ako to je ako by ste mali veriť, či neveriť. Veriť a neveriť je pre deti. Dospelí by sa mali snažiť vedieť ako sa veci majú.

Veľa šťastia na ceste získavania skutočného poznania.

Úvaha o Bohu

Vzchádza Slnko či chceš či nechceš, ty ho nezastavíš. Riadenie prírody a osudu nie je úplne v tvojich rukách. Vypni gravitáciu ak môžeš. Zhasni Slnko ak môžeš. Zabráň všetkému zlu ak môžeš. No nemôžeš, lebo nie si všemohúci. Nie si Boh, Stvoriteľ, ktorý má všetko pod kontrolou. On je všemohúci, vševediaci a večný.

Vedci skúmajú Božie stvorenie, ale nerozumejú mu. Nemajú šancu porozumieť Božiemu stvoreniu pokiaľ nemajú vedomie Boha.

Ateizmus vs. teizmus

Bol som ateista, bol som hlupák. Popieral som existenciu Boha a myslel som si, že okolitý svet je len akýsi zhluk atómov, ktorý vznikol len tak, z ničoho – z veľkého tresku. Ako by mohlo tak dokonalé stvorenie vzniknúť čírou náhodou? Pozri sa okolo seba. Stromy, kvety, státisíce druhov rastlín a živočíchov, prírodné úkazy, planéty, vzdialenosti medzi planétami, obrovský vesmír,… vari je toto všetko dielom akejsi náhody a vzniklo to len tak z ničoho? Môj mozog to neberie. Nič nevzniká len tak, z ničoho nič. Každé stvorenie si vyžaduje stvoriteľa. Maliar tvorí obraz, stavbári tvoria stavby, pekári pečivo atď. Ak vidím rožok, ale nevidím pekára, vari si môžem myslieť, že rožok vznikol len tak? Zhluk atómov sa sám od seba usporiadal tak, že z toho vznikol rožok. Tento a ďalšie podobné príklady slúžia na poukázanie absurdity vedeckých teórií o vzniku vesmíru, Zeme a života. Prírodné zákony sú dané. Ale kým sú dané? Kto umiestnil nespočetné planéty vo vesmíre? Kto im zadal ako sa majú pohybovať? Kto umiestnil planétu Zem do takej vzdialenosti od Slnka, že je možné, aby tu existoval život v tejto forme? Kto zariadil, aby dážď kropil Zem a dával tak životodarnú vlahu pre rastliny, ktoré slúžia ako potrava pre mnohé živočíchy? Kto zariadil, aby z malého semienka vyrástla veľká rastlina? Kto to všetko takto dokonale zariadil? Vari to mohla byť náhoda? Zoberiem štetec a budem ho náhodne namáčať do rôznych farieb a budem ním náhodne pohybovať. S veľkou pravdepodobnosťou sa mi nepodarí vytvoriť nič, len farebnú machuľu. Ale svet, vesmír a život v ňom nie je len machuľa. Je to dokonalé usporiadanie atómov, ktoré sú očividne riadené pre nás neviditeľnou a nepochopiteľnou inteligenciou. Túto ingeligenciu mnohí nazývajú Boh a iní ju zase nazývajú Vesmír. Niektorí túto inteligenciu dokonca odmietajú, lebo ju nevedia pochopiť a vytvárajú rôzne teórie o vzniku vesmíru a života v ňom.

Mnohé náboženstvá hovoria o Bohu – Stvoriteľovi a uvádzajú, že človek bol stvorený na obraz boží. Takisto rôznymi spôsomi hovoria o stvorení vesmíru, Zeme a života. Mnohým ľuďom stačí len veriť, alebo neveriť rôznym náboženským príbehom a vedeckým teóriam bez toho, aby sa nad nimi hlbšie zamysleli. Veriť, alebo neveriť znamená nevedieť ako to naozaj je. Kým budú ľudia len veriť, neveriť a vytvárať si domnienky, budú sa medzi sebou handrkovať že to je tak, alebo onak. Inteligentný človek by sa mal snažiť vedieť ako to naozaj je, nie len veriť, alebo neveriť.

Mnohí ľudia tvrdia, že poznajú Boha osobne. Mnohí tvrdia, že Boh je Ježiš, iní zas tvrdia, že Boh je Allah, Jehova, Višnu, či Krišna. Iní považujú Boha za akúsi energiu, ktorá všetko poháňa a riadi. Ako sa z tohto guláša vysomáriť a zistiť kto, alebo čo je naozaj Boh a či vôbec niečo také existuje? Aby sme neboli odkázaní len veriť, alebo neveriť, musíme získať osobnú skúsenosť. Rodičia nám v detstve tvrdili, že Ježiško nosí darčeky. My sme im to verili a boli sme v úžase z toho, že sme našli pod stromčekom naše vysnívané darčeky. Nikdy sme Ježiška nevideli, ale verili sme, že to On nosí darčeky. Až neskôr, keď sa nám rozvinula inteligencia, sme začali zisťovať ako to s tým Ježiškom a darčekmi naozaj je a rodičia nám museli priznať, že Ježiško sú vlastne oni. Podobne mnohí ľudia len slepo veria, že existuje nejaký Boh bez toho, aby ho poznali. Bol som jedným z nich. Málokto vie, že svoju vieru si môžeme overiť a preto málokto naozaj pozná Boha.

Hľadanie Boha

Keď som sa kresťanov pýtal ako môžem spoznať Boha, všetci mi tvrdili, že mám otvoriť svoje srdce a uveriť v Ježiša Krista. Vraj keď budem túžiť spoznať Boha, dá sa mi spoznať. Veril som, že Ježiško nosí darčeky a kedysi som slepo veril v Boha. Už nechcem len veriť. Chcem vedieť kto je Boh. Rady kresťanov sú pre mňa teda nepraktické. Keby mi poradili, aby som sa modlil na ruženci, možno by som to zvážil. To je praktickejšie ako len rada: uver a budeš spasený.

Manipulácia cez vieru

Cez vieru sa dajú ľudia najľahšie manipulovať. Môže to zájsť do takého extrému ako môžeme vidieť v Islamskom štáte, alebo sme mohli vidieť v križiackych výpravách (verili, že deti sú bez hriechu a deti poslali ako vojsko) a upaľovaní čarodejníc. Prosím ľudia, neverte slepo. Použite inteligenciu. Inteligencia nám pomôže v tom, aby sme si mohli svoju vieru overiť a získať tak poznanie.

Vedomie Krišnu

Vedomie Krišnu, vedomie Boha je v každej živej bytosti. Niektorí majú toto vedomie do určitej miery prejavené, no vo väčšine ľudí je spiace. Ak chceme spoznať Boha, musíme prebudiť toto vedomie. Kým je v ľuďoch vedomie Krišnu spiace, môžu sa len dohadovať čo, alebo kto je Boh a čo je vedomie Krišnu.

Učenie Hare Krišna učí ako môžeme zistiť našu skutočnú identidu, spoznať Boha a obnoviť náš zabudnutý vzťah s Ním. Najúčinnejší spôsob v tomto veku hádky a pokrytectva je počúvanie, spievanie a recitovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Táto mahá-mantra prebúdza naše pôvodné duchovné vedomie – vedomie Krišnu a pomáha nám očisťovať sa od hmotného znečistenia – falošné ego, chtíč, hnev, chamtivosť, strach, závislosti na drogách, sexe, mäse, hazarde,… Kvoli pripútanosti k hmote a k hmotným činnostiam nedokážeme chápať duchovné témy. Nedokážeme pochopiť popisy Boha a duchovného sveta. Pretože nemáme osobnú skúsenosť. Akonáhle sa očistíme od hmotného znečistenia, získame osobné skúsenosti a následne dokážeme chápať duchovné témy hlbšie a hlbšie. Každý si to môže vyskúšať na vlastnej koži. Je to postupný proces. Každý môže počúvať, spievať, či recitovať Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare.

Niektorí ľudia považujú opakovanie Hare Krišna mahá-mantry za uspávanie mysle, za akúsi hypnózu. Tí ľudia si vytvárajú vlastné špekulácie bez toho, aby mali s Hare Krišna mahá-mantrou osobnú skúsenosť. Vytvárajú si len domnienky a odsudzujú niečo, o čom nevedia nič. To nie je príliš rozumné.

Ľudia, ktorí praktikujú spievanie a recitovanie Hare Krišna mahá-mantry, s ňou majú nemalú osobnú skúsenosť a teda vedia ako sa vďaka mahá-mantre zmenili a čo všetko za ten čas pochopili. Stačí len 5 – 10 minút denne a môžete mať aj vy osobnú skúsenosť s účinkom Hare Krišna mahá-mantry.

Spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte šťastní.

Mentálna špekulácia

Podľa mňa,… myslím si, že,… verím,… odhadujem,… to sú slová, ktoré hovoria o tom, že nevieš ako to je. Názor neurčuje skutočnosť. Ľudia môžu mať na jednu vec rôzne názory, ale skutočnosť je len jedna a to je skutočná podstata tej veci, ktorá existuje nezávisle na názoroch ľudí. Ak si myslíš, že je niečo nejako, to nehovorí nič o skutočnosti. Je to len mentálna špekulácia. Ak jeden človek hovorí o vode, ktorá má 15 stupňov celzia, že je teplá a druhý, že je studená, aká je skutočnosť? Alebo keď niekto hovorí, že je niečo veľké a druhý zas hovorí, že je to malé, ako to teda je? To všetko sú len subjektívne a obmedzené názory ľudí. Názor nehovorí nič o skutočnosti a ani skutočnosť neutvára.

Vedieť viac

Ľudia by sa mali snažiť VEDIEŤ. Namiesto toho zvyčajne špekulujú a hovoria len svoj názor na danú vec. A tak vznikajú rozpory a odlišnosti v názoroch a skutočná podstata veci im uniká. Je to veľmi smutné. Väčšinou o veciach moc nevedia, ale názor o tom majú. Mať názor je síce pekné, ale treba si uvedomiť, že názor nemusí mať s realitou nič spoločné.

Keby sa ľudia namiesto mentálnej špekulácie snažili niečo dozvedieť, svet by vyzeral trošku inak. My môžeme špekulovať či 2 a 2 je 4, 5, 6 alebo iný výsledok. Ak niekto tvrdí, že 2 a 2 nie je 4, nemá potrebné znalosti. Jeho tvrdenie nehovorí nič o skutočnosti. Ľudia si vytvárajú názor o rôznych veciach a svoj názor hrdo šíria a zastávajú. Naivne si myslia, že ich názor je skutočnosť. Ale neuvedomujú si, že ich názor nemusí korešpondovať s tým, ako to naozaj je.

Ak sa chceme niečo dozvedieť, mali by sme sa učiť od tých, ktorí niečo vedia. Ak sa chceme niečo dozvedieť o matematike, mali by sme sa učiť od učiteľov matematiky. Ak sa chceme niečo dozvedieť o duchovnom živote, mali by sme sa učiť od kvalifikovaných duchovných učiteľov. A nevytvárať si zbytočne domnienky. Snažme sa vedieť… mať osobnú skúsenosť, teda prax.

Ak sa chceme niečo naučiť, najskôr si musíme priznať, že niečo nevieme. Pokiaľ si človek myslí, že všetko vie a všade bol, na všetko má svoj názor, ktorý tvrdohlavo zastáva, taký človek sa nič nové nedozvie.

Ak si však človek prizná: „Okej, o tomto moc neviem“, môže sa niečo nové dozvedieť. Môže získať poznanie. Aby človek získal poznanie, musí sa učiť od niekoho, kto o danej veci niečo vie. A musí mať aj prax. Samotná teória k získaniu skutočného poznania nestačí. Ak človek ovláda teóriu, ale nemá prax, je to len slepá viera. Verí, že teória je pravdivá, no v praxi ju nemá vyskúšanú a teda nevie, či je to naozaj tak. Len tomu verí. A veriť nestačí.

Prax

Keď krátko po varení mama povie dieťaťu: „Nechytaj ten sporák, popáliš sa“, dieťa jej môže veriť, alebo neveriť, že sa popáli. Ak chce vedieť ako to naozaj je, musí sa sporáku dotknúť a zistiť, či mama náhodou neblafovala. Ak sa ho chytí a popáli sa, zistí, že mama mala pravdu a už bude vedieť, že sporák krátko po varení páli. Dovtedy mohol iba veriť, alebo neveriť a nemal by skutočné poznanie, iba slepú vieru.

Ľudia radi filozofujú, ale filozofovaním sa akurát tak zamotajú a poznanie im uniká. Strácajú čas. Môžu sa do konca života dohadovať, či oheň páli, alebo nie ak neboli s ohňom v styku. Ak raz prídu do styku s ohňom, budú mať oveľa lepšiu predstavu čo oheň je.

Rád rozprávam o svojej osobnej skúsenosti a šírim ju verejne. Ľudia sa často čudujú a neveria. Často moju osobnú skúsenosť považujú za akúsi vieru, alebo dokonca bláznovstvo. Ja im hovorím, že veriť nestačí. Môžu si vyskúšať to, čo ja a praxou zistiť, či náhodou netáram. Kým nebudú mať osobnú skúsenosť, moje slová nedokážu pochopiť. Môžu im veriť, neveriť, alebo si to v praxi overiť a získať tak poznanie. Môžu si vyskúšať počúvať, alebo spievať Hare Krišna mahá-mantru pravidelne každý deň a pocítiť tak výsledok na vlastnej koži už po pár mesiacoch.

Od roku 2014 som sa vďaka praktickému učeniu Hare Krišna zmenil na nepoznanie. Často o tom rozprávam a píšem. Niektorí ľudia považujú Hare Krišna za sektu, pretože o tomto učení nič nevedia. Je jednoduchšie niečo odsúdiť ako dozvedieť sa o tom viac.

Získanie poznania

Pochopil som, že mentálna špekulácia a filozofovanie nikam nevedie. Ak sa chceme skutočne niečo dozvedieť, musíme nasledovať pokyny autorít, ktoré majú poznanie. A s ich pomocou môžeme získať poznanie. Sami môžeme skúšať a špekulovať koľko chceme, ale jednoduchšie a rozumnejšie je prijať vedenie od skúsenejších.

Ide o to, že mentálna špekulácia nám nemusí ukázať celý obraz o realite a dokáže nás zviesť na zradné chodníčky. Je každého slobodné rozhodnutie, či mu stačí mať len názor (mentálnu špekuláciu), alebo mať vedomosti. Podľa mojej skúsenosti je oveľa lepšie vedieť ako mať len názor.

Sám mám s mentálnou špekuláciou dôvernú osobnú skúsenosť. Toľko som špekuloval, až som sa zamotal. Mal som toľko názorov na všetko, ale mnohé z nich nezodpovedali realite. To som si uvedomil neskôr. Keď som sa začal zaujímať o skutočné poznanie a začalo mi to do seba všetko zapadať. Toto skutočné poznanie môžeme získať od tých, ktorí to poznanie majú. V detstve sa učíme od rodičov a učiteľov a keď dospejeme, dostaneme sa na rázcestie – buď budeme počúvať naďalej tých, ktorí niečo vedia, alebo sa oddáme mentálnej špekulácii a budeme sa tváriť akí sme múdri.

Rodičia nás naučili chodiť, rozprávať, utierať si zadok, zaväzovať šnúrky, jesť príborom atď. Učitelia nás naučili písať, čítať, počítať a veľa ďalšieho. Kde by sme boli, keby sme sa toto všetko snažili naučiť sami? Doteraz by sme veľa z toho nevedeli. Sami by sme sa to nemali odkiaľ dozvedieť. Preto ak chceme niečo vedieť, mali by sme prijať rolu žiaka a učiť sa od tých, ktorí majú vedomosti, ktoré chceme získať. Veľmi si tým uľahčíme život.

Hlupáci sa nezdráhajú filozofovať a špekulovať, zatiaľ čo inteligentní ľudia sa snažia niečo dozvedieť od tých, ktorí majú poznanie.

Mentálna špekulácia končí v momente, keď sa mentálneho špekulanta spýtate odkiaľ pramení jeho názor. Ak nepodloží svoje domnienky autoritatívnym zdrojom, vtedy by si mal uvedomiť, že je mentálny špekulant a že vlastne o danej veci nič nevie.

Veriť nestačí

Keď sa ľudia dozvedia, že sa zaoberám vedomím Krišnu, pýtajú sa: “O čom je tá tvoja viera?V čo veríš?“. Vedomie nie je viera. Vedomie má každá živá bytosť. Ale len človek môže rozvíjať vedomie. Na to je ľudská podoba určená. Ja som celkom alergický na slovíčko “viera”. Pretože viera býva často slepá. Píšem o tom v článku “Slepá viera“. Veriť môžem v čokoľvek. Napríklad v to, že Boh je obrovská špageta, alebo že Boh je deduško sediaci v oblakoch a podobne,…

Veriť znamená nevedieť

Malé deti veria, že Ježiško nosí darčeky. Pretože im to dospelí povedali. Rovnako veľa ľudí verí v Boha, pretože im niekto povedal, že pôjdu do pekla keď nebudú veriť v Boha. A tak radšej slepo veria v Boha a dúfajú, že pôjdu do neba a nie do pekla na večné zatratenie. Medzi vierou v Boha a vierou, že Ježiško nosí darčeky nie je žiadny rozdiel pokiaľ je táto viera slepá bez akejkoľvek realizácie – osobnej skúsenosti.

Keď som bol malý, babka mi po varení hovorila, aby som sa nedotýkal sporáku, že páli. Raz som chcel vyskúšať ako veľmi páli, tak som sa ho dotkol a popálil som si prst. Potom už som vedel o čom babka hovorila. Dovtedy som nemal ani len predstavu aký je ten sporák horúci. Jednoducho osobná skúsenosť nám dá oveľa väčšie poznanie ako viera.

Čítanie kníh a slepá viera v každé slovo nie je príliš šťastné a rozumné. Človek by sa mal snažiť niečo vedieť a mať skúsenosť a nie len slepo veriť. Veľa ľudí je lenivých vynaložiť úsilie, aby sa niečo dozvedeli a tak len slepo veria, pretože to je oveľa jednoduchšie ako niečo robiť a získať tak poznanie.

Bx8QFvPCIAAEXIE insanity and religion

Treba prax

Keď bude niekto len veriť, že mu narastú svaly, to ešte neznamená, že mu svaly narastú. Ak chce svaly, musí pre to niečo urobiť. Musí začať posilňovať. Rovnako je to s duchovnom. Ak chce niekto duchovné poznanie, musí nasledovať kroky pre dosiahnutie tohto poznania. Nestačí len čítať knihy a počúvať prednášky. Nestačí len veriť, že budem spasený a hotovo. To je naivné, rovnako ako je naivné veriť, že získam silu a svaly bez toho, aby som posilňoval.

Kresťania hovoria: “Uverte v Ježiša Krista a budete spasení, pôjdete do neba“. Narážam na veľa kresťanov, ktorí hovoria, že len ten, kto verí v Ježiša pôjde do neba. Ak niekto neuznáva Ježiša ako Boha, jednoducho pôjde do pekla. Môže to byť akokoľvek dobrý človek, ale keď neverí v Ježiša, má smolu a vraj pôjde do pekla. Dobré nie? Len cez Ježiša sa dá dosianuť spasenie. Príde mi to ako fanatizmus. Ale možno tomu len nerozumiem. Ak by mi vedel niekto vysvetliť ako môže Boh za mňa na seba zobrať hriechy tým, že sa nechá ukrižovať, nech mi to prosím vysvetlí. A tiež nerozumiem ako ma môže spasiť viera v jediného Boha Ježiša Krista. Je to nad moje chápanie. Ak tomu rozumiete, prosím vysvetlite mi to.

Teória vs. prax

Ak je teoretické poznanie overené v praxi, to je skutočné poznanie. Keď si človek vyskúša teóretické znalosti v praxi, zrazu vie, že to naozaj funguje, že je to naozaj tak ako si myslel, že to je.

To, že učenie Hare Krišna hovorí o Krišnovi, karme, reinkarnácii, atď., ešte neznamená, že tomu slepo verím. Aby som získal poznanie, potrebujem to mať zrealizované. Potrebujem si uvedomiť, že “Aha, to čo sa mi teraz deje, to je tá karma, o ktorej sa hovorí. V minulosti som niečo spravil a teraz sa mi to vracia, aby som na vlastnej koži zistil aké to je a aby som sa z toho mohol poučiť. Čo som zasial, to teraz zbieram.” Každá životná situácia nás má niečo naučiť. Píšem o tom v článku “Život je ako škola, škola hrou“. Karma tu nie je preto, aby nás trestala. Karma nám má pomôcť poučiť sa a uvedomiť si následky svojich činov.

karma

Reinkarnácia

Reinkarnácii takisto slepo neverím. Veľa ľudí si pamätá minulé životy a rozprávajú o nich. Najznámejší prípad je o 3 ročnom chlapcovi, ktorý si pamätal, že ho v minulom živote zabili a zakopali a ukázal ostatným miesto kde je zakopané jeho predošlé telo. Do svojich minulých životov môžete nazrieť pomocou regrestnej terapie. Môžete si naštudovať o reinkarnácii a karme a zamyslieť sa či to dáva aspoň trochu zmysel. Nemusíte tomu veriť, ale môžete sa aspoň zamyslieť, či reinkarnácia a karma vysvetľuje utrpenie a dianie na Zemi.

Hare Krišna mahá-mantra

Ešte v roku 2014 som bol zarytý ateista a materialista. Ak by mi niekto vtedy povedal, že Hare Krišna mahá-mantra očisťuje srdce a myseľ, neveril by som mu a ešte by som sa mu vysmial, že verí takým hlúpostiam. V roku 2015 som začal praktikovať každodennú meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a už po pár mesiacoch som pocítil prvé účniky. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“. Najzaujímavejšia realizácia je to, že mi postupne prestávalo chutiť pivo. Píšem o tom v článku “Prečo už nepijem alkohol“. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Meditácia Hare Krišna mahá-mantrou spôsobila aj to, že som sa prestal pozerať na ženy ako na sexuálny objekt a ženskú krásu vnímam ako krásu kvetu, alebo krásu obrazu. Jednoducho keď sa pozerám na ženu, tak tam nie je sexuálna túžba, ale len ocenenie krásy. Mnohí ľudia si nevedia predstaviť život bez sexu, ale práve vďaka Hare Krišna mahá-mantre je možné očistiť svoje vedomie a ovládnuť svoje zmysly, aby sa človek neriadil pudmi ako zviera.

Praktické učenie

Učenie Hare Krišna je veľmi praktické. Preto keď sa ma niekto spýta v čo verím, tak odpovedám, že ja neverím, ale študujem tisíce strán textu (Bhagavad-gíta, Šrímad bhágavatam,…) a desiatky hodín prednášok o Bohu, snažím sa ich pochopiť a spojiť s praxou a nasledujem proces k znovuobnoveniu vedomia Krišnu, ktorý očisťuje srdce a myseľ od chtíču, závislostí, negatívnych emócií a vlastností a tak dostáva človeka do kvality dobra. Tento proces sa nazýva “Bhakti jóga“.

Z kvality dobra sa rodí pravé poznanie, z kvality vášne žiadostivosť a z kvality nevedomosti vzniká hlúposť, šialenstvo a klam. [Bg 14.17]

O kvalitách nevedomosti, vášne a dobra sa môžete dozvedieť viac v článku “Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra” a tiež v 14. kapitole Bhagavad-gíty “Tri kvality hmotnej prírody“.

Dáva to zmysel?

Ak mi niekto povie, že Boh (Ježiš) prišiel na Zem, aby zomrel za naše hriechy, nedáva mi to žiadny zmysel. Možno by som to musel hlbšie študovať, aby som to pochopil. No predsa tomu mnohí slepo veria a spoliehajú sa na to, že keď len budú veriť v Ježiša, majú zraručený posmrtný život v nebi.

Ak Vám poviem, že učenie Hare Krišna dáva praktické rady ako dosiahnuť vedomie Krišnu, teda byť si vedomý Boha a žiť v kvalite dobra, dáva to zmysel? Ak sa dozviete o Hare Krišna viac, zistíte, že pomohlo mnohým ľuďom žiť čistejší, šťastnejší a láskyplnejší život bez drog, mäsa, hazardu a sexu pre zmyslový pôžitok. Ak si vyskúšate celkom príjemný proces k znovuobnoveniu vedomia Krišnu, budete milo prekvapení. Viac o Hare Krišna sa dozviete v článku “Čo je hnutie Hare Krišna?“.

Učenie Hare Krišna nie je o viere. Aspoň ja ho tak neberiem. Učenie Hare Krišna beriem ako proces vedúci k očisteniu vedomia, k spoznaniu svojho pravého JA a k spoznaniu Boha. Stotožňujeme sa so svojim telom, myslíme si, že sme Slováci, Američania, Rusi, že sme takí, či onakí a pritom nepoznáme našu pravú identitu, ktorú môžeme spoznať vďaka procesu sebarealizácie – rozvíjania vedomia Krišnu. Vedomie Krišnu má každý človek a každý ho môže rozvinúť. Podľa Véd je v súčasnom veku úpadku (Kali juga) najúčinnejší spôsob očistenia vedomia počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry.

Môžete tomu veriť, alebo neveriť. Alebo to jednoducho môžete vyskúšať a získať poznanie a osobnú skúsenosť, ktorá je nad slepú vieru a nad všetky špekulácie.

Spievajte

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte šťastní!

Náboženstvá

Na svete je veľa náboženstiev. Kresťanstvo, judaizmus, islam, hinduizmus, pastafariánstvo,… Ako mám vedieť ktoré je to pravé? Každé hlása svoju pravdu a má svojho Boha, prípadne bohov. Je vôbec náboženstvo potrebné? Prečo ľudia vôbec potrebujú náboženstvo?

Zachovanie morálky

Náboženstvá vznikli aby udržali ako takú morálku ľudí. Stačí postrašiť ľudí, že ich všemohúci vidí a keď nebudú poslúchať, tak pôjdu do pekla. Bez všemohúcej autority by bola morálka ľudí veľmi slabá. Ľudia by robili ešte viac zlého ako robia dnes.

Viete si predstaviť čo by niektorí ľudia robili keby neverili v Boha, ktorý ich za hriechy potrestá? Kresťanské desatoro a ostatné náboženské prikázania sú morálne zásady, ktoré veľa veriacich aj tak úplne nedodržiava a robia si rôzne výnimky ako im to vyhovuje. Seriózni veriaci však desatoro dodržiavajú a písmo je pre nich sväté. Boh je akýsi strážca morálky. Pokiaľ by ľudia neverili na Vyššiu moc, tak by si mohli robiť čo chcú a svet by vyzeral úplne inak ako vyzerá.

Čo robia deti keď nie sú pod kontrolou rodičov? Robia si čo chcú. Skúšajú čo chcú. Sex, drogy, rock’n’roll. Totálna anarchia. Nemajú žiadne zábrany. Tak nejak by vyzerala spoločnosť bez náboženstiev.

Manipulácia

Mnohí považujú náboženstvá za nástroj pre manipuláciu más. V minulosti sa viedli krvavé náboženské vojny a dodnes pretrvávajú nemalé náboženské konflikty. Ľudia sú schopní kvoli náboženstvám ublížiť a položiť život. Je to šialené a smutné kam až náboženský fanatizmus môže zájsť. Jedná sa o fanatizmus, nie o náboženstvo samotné. Náboženstvo samotné má vznešený cieľ – udržať morálku ľudí nad bodom mrazu. To, že sa náboženstvo zneužíva na manipuláciu, za to už môžu fanatici, nie náboženstvo. Náboženstvo je nástroj. A je na ľuďoch ako tento nástroj použijú. Aj kladivo je nástroj. Kladivo môžeme použiť na zatĺkanie klincov, ale aj na rozbíjanie lebiek. Je mi ľúto keď niekto zvaľuje vinu na náboženstvo. Je to ako keď za vraždu kladivom zvaľujú vinu na to kladivo.

Náboženstvá samy o sebe nemôžu za nábožensky motivované útoky. Môže za to fanatizmus ľudí. Naozaj nie je na mieste zvaľovať vinu na nevinné náboženstvo.

Fanatizmus

Ak náboženstvo prejde do fanatizmu, stáva sa nebezpečným. Po svete behá veľa náboženských fanatikov, ktorí neváhajú presadzovať si svoju pravdu za každú cenu. Pokiaľ tým nikomu neubližujú, je to ešte v rámci normy, ale ak fanatizmus prerastie do ubližovania, je to problém. A tento problém existuje vo veľa krajinách sveta.

Preto si niektorí ľudia myslia, že svet by bol krajší bez náboženstiev. No neviem neviem, nemyslím si. Fanatizmus by mohol vypuknúť v inej forme. Niektorí ľudia sú náchylní na fanatizmus a sú ľahko manipulovateľní. Je jedno či je to náboženský, alebo iný fanatizmus. Pozrite sa ako Hitler dokázal zmanipulovať masy ľudí. Nepotreboval k tomu náboženstvo. Stačilo využiť ľudské ego a v ľuďoch vzbudiť pocit nadradenosti voči ostatným.

Slepá viera

Veľa ľudí sa hlása k nejakému náboženstvu bez toho, aby o ňom niečo viac vedeli. Našli by ste veľa ľudí, ktorí si hovoria “kresťania”, ale pritom nečítali Bibliu a dokonca ani nechodia do kostola. Tiež by ste našli veľa moslimov, ktorí nečítali Korán. Ale sú taj takí, ktorí sväté písmo čítali, no aj tak mu nerozumejú. Sväté písmo obsahuje metafory, ktoré ľudia žiaľ berú doslovne. Na porozumenie svätého písma je potrebná duchovná inteligencia, ktorú veľa ľudí nemá vyvinutú. Preto existuje aj sväté písmo s výkladom, no aj tak ho veľa ľudí nemá prečítané a preto nemá ani len potuchy o čom ich náboženstvo v skutočnosti je. O svojom náboženstve vedia len z počutia.

Bx8QFvPCIAAEXIE

Viac o slepej viere píšem v článku “Slepá viera“.

insanity and religion

Mnoho náboženstiev

Rôzne náboženstvá sú na mieru šité pre rôzne kultúry. Všimnite si, že každé náboženstvo vzniklo na inej časti planéty. Dnes tu máme kresťanstvo, pretože bolo presadené nasilu. Slovanské sviatky sa vymenili za kresťanské, slovanskí bohovia boli označení za démonov a hotovo. Mnohí ľudia ale stále prejavujú sympatie k pôvodnej slovanskej kultúre. Zo srdcí ľudí to nikto nevymaže.

Všetci mali svoju kultúru a svoje mená pre bohov. Takmer všetky sväté písma, sväté knihy sú písané symbolickou rečou, ktorú žiaľ veľa ľudí berie doslovne a sú z toho zmagorení. Bohovia sú symbolické označenia za rôzne prírodne úkazy. Monoteistické náboženstvá majú jediného Boha, ktorý je stvoriteľ všetkého. V rôznych náboženstvách má rôzne mená, no označujú to isté. Niektorí sú natoľko slepo veriaci, že to nedokážu pochopiť.

Prečo ľudia veria?

Viera je akési duchovné naplnenie. Človek potrebuje vieru, aby bol duchovne naplnený. Bez viery je život človeka akýsi prázdny.

Náchylnosť veriť je u veľa ľudí celkom silná. Miliardy ľudí sa hlásia k rôznym náboženstvám. Veľa z nich len slepo verí. Veriť niečomu je jednoduchšie ako vynaložiť úsilie a niečo si o tom zistiť, najlepšie osobnou skúsenosťou.

Ľuďom pomáha, keď veria, že Boh je pri nich, že ich miluje a oni môžu milovať jeho. Len veriť nestačí. Svoju vieru si treba overiť. Pokiaľ človek len slepo verí, stáva sa ľahko manipulovateľným. Môžeme to vidieť napríklad v extrémnom islame, kde ľudia veria, že nevercov treba konvertovať, alebo zabiť. Miliardy ľudí veria rôznym veciam bez toho, aby si ich overili. Potom to na svete vyzerá tak ako to vyzerá…

Treba sa neustále pýtať a mať pochybnosti. Guruovia v ľuďoch vyvolávajú naschval pochybnosti, aby sa ľudia zamysleli. Aby sa zamysleli, či ich Boh je skutočný, či to, čomu veria, nie je iba fantázia. Ľudia sú častokrát na pochybách. Častokrát veria niečomu a potom zistia, že to môže byť výmysel. Zapochybujú a začnú hľadať pravdu inde. Práve pochybnosti vzbudzujú v človeku zvedavosť a vďaka zvedavosti sa človek dozvedá viac, získava poznanie. Akonáhle niečomu uverí a prestane mať pochybnosti, získava poznanie len z tej oblasti, ktorej verí. Nič iné ho nezaujíma. A to je svojim spôsobom obmedzujúce. Na svete je toľko poznania, toľko ciest k osvieteniu, tak prečo sa obmedzovať len na jednu cestu? Pretože je lepšie ísť po jednej ceste a prísť do cieľa, ako vracať sa a skúšať ísť inou cestou.

Správna cesta

Je ťažké vybrať si tú správnu cestu. Každý si môže vybrať inú cestu. Ak človek navyše nemá ani kompas ani mapu, môže sa stratiť. Je dosť možné, že sa stratí. Stratí sa práve vtedy keď začne pochybovať, či ide správnym smerom. Či tá cesta, po ktorej kráča, ho dovedie tam, kam chce ísť. Človek, ktorý nemá kompas, ani mapu, má iba vieru, že tá cesta, po ktorej kráča ho dovedie tam, kam chce ísť. V skutočnosti nevie, či sa tam dostane. Len slepo verí, prípadne sa spolieha na intuíciu, ktorá tiež nemusí fungovať na 100%. Veriť nestačí. Treba mať mapu a kompas, aby sme vedeli ktorou cestou sa vydať, aby sme prišli tam, kam chceme ísť. Mapa môže byť duchovná kniha a kompas duchovný učiteľ.

Jeden pocestný sa raz pýtal miestneho: “Ako ďaleko je to odtiaľto k moru?”, miestny odpovedal: “Tým smerom, ktorým kráčaš, asi 2000 kilometrov“. Pocestný sa začudoval: “Tak ďaleko?“, miestny odpovedal: “Áno, ale keď sa otočíš, tak sú to len 4 kilometre“. Keby sa pocestný nespýtal na cestu, mal by pred sebou dlhú cestu.

Viera je silná dovtedy kým nepríde niekto, alebo niečo a nespochybní vieru. Ľudia môžu v ťažkých situáciach stratiť vieru. Môžu mať pocit, že sa na nich Boh vykašlal a tak sa oni vykašlú na Boha a stanú sa ateistami. No sú aj ľudia, ktorí veria nech sa deje čokoľvek. Ich viera je neoblomná. Je to fascinujúce. Niektorí veriaci majú ohromnú vnútornú silu. Ich viera v Boha je tak silná, že sa naozaj dejú zázraky.

Správne náboženstvo je to, ktoré z teba spraví lepšieho človeka.

Veľa náboženstiev je len teoretických a ľudia nevedia ako majú teóriu uplatniť v praxi. Často tápajú a zúfajú keď ide do tuhého. Teória nestačí. Je potrebné ju vedieť uplatniť v praxi. Ja som natrafil na veľmi praktické učenie Hare Krišna, ktoré mi pomohlo očistiť sa od negatívnych emócií a vlastností. Žiadne náboženstvo a žiadna filozofia mi nedala to, čo Hare Krišna. Môžeš si o tom prečítať v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“.

Vyber si to, čo z teba spraví lepšieho človeka a buď šťastný.

Hare Krišna!

Slepému nemôžeš ukázať svetlo

Rád by som vám ukázal svet, ako ho vidím ja. No slepému sa svetlo ukázať nedá. Svet, ktorý vidím a v ktorom žijem, sa len ťažko dá opísať slovami bez toho, aby ste ma považovali za blázna. Žijeme síce v rovnakom svete, no ja ho vnímam inak. Vnímam ho farebnejšie. Niektorí ľudia ho vidia čiernobielo, niektorí ho nevidia vôbec. Mnohí ľudia zatvárajú oči, mnohí sú dobrovoľne slepí. Ja som bol slepý tiež. Až raz, otvoril som oči a začal som postupne vidieť viac a viac. Už som viac nechcel byť slepý. Začal som vnímať krásu sveta, krásu života. Neviete si predstaviť o čo prichádzate keď zatvárate oči. Dobrovoľne sa pripravujete o sústo torty, ktorú máme pre vás prichystanú.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):

Duchovný svet

Existuje takzvaný duchovný svet, ktorý stále veľa ľudí nedokáže pochopiť. Najhoršie je, že ho veľa ľudí ani nechce pochopiť a zatracuje ho. Pretože tomu nerozumejú. A keď človek niečomu nerozumie, automaticky to označí za blbosť, aby si nemusel priznať, že tomu nerozumie. Je to prirodzený obranný mechanizmus ega. No vedzte, že tým, že niečo označíte za blbosť, ešte to neznamená, že to naozaj blbosť je. Je to len váš obmedzený názor, ktorý má nulovú výpovednú hodnotu o realite. Prepáčte, že som taký úprimný, ale úprimnosť je súčasť môjho sveta.

Boh neexistuje

Ja som nerozumel tomu ako môže niekto veriť v Boha? Ako môže niekto veriť v nejakú fiktívnu postavičku v oblakoch? Pozeral som sa na veriacich ako na naivných a tvrdohlavo som si stál za tým, že žiadny Boh neexistuje. Keby existoval, predsa by sme o tom vedeli, nie?

Boh existuje?

Pod slovíčkom Boh si 100 ľudí predstaví 100 vecí. Niekto si predstaví bradatého deduška v oblakoch, iný Ježiša, Jahveho, Krišnu,… Niekto tvrdí, že Boh je len akýsi zdroj energie (Source), z ktorého všetko pochádza a všetko udržuje pokope. Zaujímavé predstavy Boha, všemohúceho stvoriteľa vesmíru.

Za svoju krátku duchovnú púť som sa naučil, že veriť v Boha nestačí. Veľa ľudí iba slepo verí v Boha. Veria, že Boh za nich všetko vyrieši, so všetkým im pomôže keď sa pomodlia a budú ho prosiť o pomoc. Toto nazývam sebecká viera. Verím v nadprirodzenú bytosť, ktorá mi má pomôcť kedykoľvek si o to požiadam? Hahaha. Smejem sa, lebo som bol taký istý slepo veriaci a zistil som, že to takto nefunguje. Stratil som vieru v Boha, lebo mi nepomáhal. Bol som sebec a hlupák.

No neskôr som Boha pocítil. Neveriacim sa to môže zdať akokoľvek neuveriteľné, ale niečo ako Boh naozaj existuje. A vôbec to nie je o slepej viere. Boha dokážete cítiť. Dokážete cítiť tú (nad)prirodzenú neskutočne krásnu energiu, ktorá z neho pramení. Je to energia Kundalini, z ktorej pramení vedomie mieru, bezpodmienečná láska a trvalé šťastie. Ten, kto túto energiu necíti, je slepo veriaci, alebo neveriaci. Je veľa spôsobov ako sa naučiť vnímať túto energiu. Každý človek má trochu inú cestu. No prvý krok je pre všetkých rovnaký – treba chcieť. Treba úprimne chcieť spoznať nepoznané. Treba sa vymaniť z pút racionálneho rozmýšľania a odomknúť tajomné komnaty svojho JA.

Rád by som vám opísal aký je život s vnímaním tejto energie, no slovami sa to poriadne popísať nedá. Musíte to jednoducho zažiť. Musíte jednoducho dosiahnuť stav, kedy vás ostatní budú považovať za blázna :) Vedzte, že to za to stojí.

Načo sa vôbec zaujímať o duchovno?

Kedysi som hovoril: Načo chodia ľudia do kostola, veď je to strata času. Načo im je vôbec Boh, veď žiť dokážem aj bez neho. No áno, žiť dokážeme aj bez duchovného poznania, lenže aká je kvalita nášho života? Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra. Väčšina ľudí ešte stále žije v kvalite nevedomosti a vášne. Cieľom človeka je dosiahnutie kvalitu dobra. Vo védskej literatúre sa hovorí, že kvalita dobra prináša väčšie poznanie a väčší pocit šťastia. Ja to môžem potvrdiť osobnou skúsenosťou. Nikdy predtým som nebol taký šťastný a láskyplný ako teraz. Ku šťastiu nepotrebujem žiadne externé zdroje. Šťastie a láska sú jednoducho vo mne. Viem, že to znie šialene, ale je to tak. A je to úžasné. Slovami sa to ťažko popisuje, musíte to zažiť. Ľudia by dosiahli oveľa viac, keby dosiahli kvalitu dobra.

Ako na to?

Ja som k môjmu súčasnému vedomiu dospel vďaka učeniu Hnutia Hare Krišna.  Praktikovanie tohto učenia je celkom jednoduché a veľmi príjemné. Píšem o tom v článku “Vedomie Krišny“. Ak sa ti vedomie Krišny nepozdáva, vyskúšaj aspoň meditácie. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“. Stačí začať meditovať 5 – 10 minút denne a tvoj život získa iný rozmer. Naozaj to vyskúšaj. O nič neprídeš. Môžeš iba získať. A to sa oplatí.

Načo chceš vedieť čo je po smrti?

Je veľa ľudí, ktorí chcú vedieť čo je po smrti. Či vôbec budú po smrti existovať. Či vôbec existuje duša a či je večná, alebo zomiera s telom. Je veľa teórií o tom, čo bude po smrti. Ako môžeme vedieť, ktorá je tá pravá? Ako môžeme vedieť čo bude po smrti kým žijeme?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):

Rôzne teórie

Kresťanstvo

Kresťania tvrdia, že po smrti nás čaká večný život v raji, alebo v pekle. Keď si predstavím večný raj, je to nuda. Keď si predstavím večné peklo, je celkom smutné, že duša po kratučkom živote na Zemi nemá možnosť sa napraviť a dostať sa z pekla. Nedáva mi to žiadny zmysel.

Východné náboženstvá

Východné náboženstvá ako hinduizmus, či Hare Krišna tvrdia, že duša sa reinkarnuje do hmotného tela podľa karmy. Podľa karmy sa duši priradí telo človeka, zvieraťa, alebo rastliny. Takisto stupeň fyzických alebo psychických porúch a rôzne životné situácie. Karma môže za všetko. Karma sa prenáša na základe minulých životov. Ak človek konal počas života dobro, odzrkadlí sa to aj v jeho ďalšom živote. To isté platí aj pre zlo. Kto koná dobro, bude sa mať dobre. Kto koná zlo, bude sa mať horšie. Zlý človek sa môže sa prevteliť do zvieraťa, alebo rastliny a bude mu trvať mnoho životov kým sa dostane opäť do tela človeka, v ktorom bude mať možnosť splynúť s Bohom. Možnosť dosiahnuť osvietenie.

“New age” – Nový vek

New age, alebo Nový vek je označenie pre filozofiu, ktorá vychádza z rôznych náboženstiev. Je to taký mix všetkého. New age tvrdí, že duša si vyberá telo na základe toho, čo sa chce v ďalšom živote naučiť. Je to sympatické, lebo slobodná voľba existuje aj po smrti. Duša si môže vybrať čo chce. Nie je to ako na škole, kde sa musíte učiť aj to, čo nechcete. Duša si presne vyberie životné situácie, ktoré chce prežiť, doslova si dizajnuje svoj ďalší život. Znie to naozaj lákavo, až by som tomu uveril. No ja neviem či je to naozaj tak. Nepamätám si svoju existenciu mimo fyzického tela, nedokážem teda povedať ako to naozaj je. Môžem len povedať, že sa mi táto myšlienka slobodného výberu života páči. V hĺbke duše somnou rezonuje. To ale neznamená, že duša si vyberá bezproblémový život. Naopak, vyberá si častokrát ťažké situácie vďaka ktorým môže rásť a učiť sa. Ak sa mi niečo nepríjemné stane, viem, že som si to vybral sám a mám sa niečo naučiť. Nemôžem viniť nikoho, okrem seba.

Ako mám vedieť ako to naozaj je?

Ako mám ja, duša uväznená v hmotnom tele, vedieť čo bude po smrti, alebo čo bolo predtým než som prišiel na tento svet? Ja to momentálne neviem. Sú ľudia, ktorí si pamätajú minulé životy a dokonca aj to ako prišli do tela a ako sa narodili. Vedia odkiaľ pochádzajú a vedia čo ich čaká po smrti. Niektorí si vraj vybrali tento život, aby mohli pomáhať ľuďom pri prechode do vyšších vibrácií – k lepšiemu a šťastnejšiemu životu. Iným vraj bola táto úloha pridelená a tak im neostávalo nič iné ako s tým súhlasiť a ísť pomáhať ľuďom na Zemi. Tieto tvrdenia súhlasia s učením New age.

Je to naozaj dôležité?

Je naozaj dôležité vedieť čo presne ma čaká po smrti? Nestačí vedieť, že som duša, ktorá je večná? Že nie som toto telo? Telo zomrie a duša bude opäť slobodná. Ak si nepamätám čo bolo pred narodením, ostáva mi len veriť tým, ktorí to možno vedia. Tvrdia, že si sami vybrali tento život a presne vedia čo majú v tomto živote dosiahnuť – aké je ich životné poslanie.

Životné poslanie

Nie je vôbec dôležité vedieť čo nás čaká po smrti. Žijeme vo fyzickom tele tu a teraz a je podstatné zameriavať sa na to, prečo vlastne žijeme. Čo je našou úlohou? Načo sme tu? Každý človek má svoje životné poslanie. Keby ho nemal, bolo by to veľmi smutné a žil by prakticky zbytočne. Prach si a v prach sa obrátiš. No kým sa tak stane, môžeš po sebe zanechať odkaz budúcim generáciam. Na svete žije 7 miliárd ľudí. Každý človek má šancu niečo vytvoriť a odovzdať to budúcim generáciam. Taktiež každý ľudský život je šanca na sebarealizáciu. Na dosiahnutie osvietenia – večného šťastia a lásky.

Nie je dôležité čo bude po smrti

Dôležité je to, čo je tu a teraz. Dôležité je prebudenie čo najväčšieho počtu ľudí. Žijeme v dobe, v ktorej je prebudenie ľudí najväčšia priorita. Viac si o tom môžeš prečítať v článku “Čo je v súčasnosti naozaj dôležité?“.

Racionálni ľudia

Racionálni ľudia veria iba tomu, čo rozum a veda dokážu vysvetliť. Čo hovoria na veci, ktoré rozum a veda nedokážu vysvetliť? Nazývajú ich hlúposťami, popierajú ich existenciu, jednoducho zatvárajú pred nimi oči. Lenže “nadprirodzené” veci sa dejú a existujú, či tomu veríte, alebo nie.

To neexistuje!

Vety ako “Ja tomu neverím”, “To je hlúposť”, sú len obranný mechanizmus ega na zakrytie faktu, že si človek dané veci nedokáže vysvetliť rozumom, jednoducho tomu nerozumie.

Existuje veľa rozumom nevysvetliteľných javov, ktoré ľudia potvrdzujú ich vlastnou skúsenosťou. Ľudia po celom svete majú podobné rozumom nevysvetliteľné skúsenosti ako napríklad klinická smrť, lucidné sny, astrálne cestovanie, únosy mimozemšťanmi,… Ak niekto tvrdí, že ho uniesli mimozemšťania, je označený za blázna. Ak niekto tvrdí, že prežil niečo (pre človeka) nadprirodzené, niečo rozumom nevysvetliteľné, je označený za blázna.

Jeden príklad za všetky

Klinická smrť je jedna z najznámejších mimotelových skúseností (out of body experience). Súčasná veda nedokáže klinickú smrť vysvetliť tak, ako aj množstvo iných rozumom nevysvetliteľných javov. Existujú prípady kedy ľudia počas klinickej smrti uvideli nie len svojich mŕtvych príbuzných a priateľov, ale aj čo sa deje s ich mŕtvym telom. Videli a počuli rozhovory ľudí v iných miestnostiach nemocnice. Keď sa vrátili do svojho tela a rozprávali čo zažili, ľudia tomu spočiatku nechceli uveriť, no nemali inú možnosť keďže všetko, čo im “znovuzrodený” človek hovoril sa stalo.

Mohol by som pokračovať stovkami, ba tisíckami podobných príbehov, ktoré si racionálni ľudia nedokážu vysvetliť a označujú ich za výmysel.

Ono to môže existovať aj keď tomu neveríte

Keď máte obmedzené poznanie, neviete či niečo môže existovať alebo nie. Ako môže niekto tvrdiť, že Boh neexistuje? Ako to môže dokázať? Ako môže niekto tvrdiť, že sme v celom vesmíre sami, že mimozemšťania neexistujú? Čo je to za hlúposť?

Keď už byť rozumovo založený človek, tak hovoriť naozaj rozumne: “Síce tomu neverím, ale ani to nepopieram. Neviem, či to tak naozaj môže byť.”

Bol som racionálne založený človek

Racionálne zmýšľajúcich ľudí čiastočne chápem. Bol som taký istý. No časom som sa dostal k duchovnému životu. Ľudia mi začali rozprávať rozumom nevysvetliteľné príbehy, lebo mali pocit, že by som im mohol rozumieť. Príbehy mi rozprávali priatelia ale aj ľudia, ktorých som videl prvýkrát v živote. Príbehy o astrálnom cestovaní, lucidných snoch, spojení twin flames, kundalini, liečiteľských schopnostiach, videní aury… o takých veciach, o ktorých bežní ľudia nemajú ani tušenia.

Naštudoval som si o týchto veciach viac a stále študujem. Je to veľmi zaujímavé. Z racionálneho paradigmatu som sa dostal do duchovného. Moje poznanie nie je obmedzené iba na rozumom vysvetliteľné veci.

Ak sa limitujete iba na poznanie, ktoré sa dá dosiahnuť rozumom, limitujete svoje celkové poznanie.

Zmena paradigmatu

Zmena paradigmatu z racionálneho na viac otvorené, na duchovné je pre mnohých ľudí ťažká. No nemyslím si, že je to nemožné. Dokázal som to ja, dokázať to môže každý. Stačí otvoriť svoju myseľ, stačí sa započúvať do svojho vnútra a objaviť tam veci nepoznané. Stačí chcieť dozvedieť sa viac.

Veľa šťastia pri spoznávaní seba, života a vesmíru.