Archívy kategórie: vzťahy

Ako ma karma dostihla

Môžeme utekať koľko chceme, ale dôsledkom svojich činov, teda karme neújdeme a ani sa pred nimi neskryjeme. Karma presne vie kedy a kde nás zastihne. Mnohí ľudia považujú karmu za niečo hrozné, pretože väčšinou si ju spájajú s nepríjemnosťami. No vedomý človek môže vďaka tým nepríjemnostiam rásť a v konečnom dôsledku ho to posunie v živote oveľa ďalej ako pozitívne udalosti. Takže čo sa nám zdá byť zlé, môže byť v konečnom dôsledku dobré. Z našej perspektívy sa to môže javiť ako katastrofa, ale z vyššej perspektívy sa vždy všetko deje pre naše vyššie dobro. A preto je tu aj karma. Aby sme sa mohli poučiť na vlastných činoch.

Súdenie

V nedávnej minulosti som sa hral na sudcu a priveľmi som súdil. Ešte sa občas pristihnem pri súdení, ale snažím sa už súdiť menej, pokiaľ možno vôbec. Pretože karma ma dostihla tak, že ma začali súdiť ostatní a nebolo to veru príjemné. Na vlastnej koži som zistil aké to je byť súdený. A tak sa už snažím nesúdiť, ale namiesto súdenia sa vcítiť prečo je niekto taký, aký je a robí to, čo robí. Aj keď nie vždy je to ľahké.

Chcieť meniť ostatných na svoj obraz

Karma mi tiež ukázala aké je to nepríjemné keď ma chce mať niekto podľa svojho obrazu a silou mocou na tom trvá – buď taký a taký, to, čo robíš je zle a podobne… a dosť! Povedal som si. Nechcem meniť iných na obraz podľa seba. Nech je každý taký, aký je. Ak mu to tak vyhovuje, je to jeho vec a on si za to zožne reakcie. Každý sme iný, každý chápeme veci po svojom a je dobré naučiť sa to rešpektovať. Ešte stále sa to učím…

Rodinná karma

Posledný vzťah, ktorý som zažíval, bol karmický a veľmi náročný. Bola to presná kópia vzťahu mojich rodičov. Navyše som si uvedomil, že moja bývalá partnerka je v mnohom podobná ako moja mama. Zistil som, že aký mám vzťah s mamou, rovnaký vzťah budem mať aj s partnerkou. Vzťahy matka-syn a otec-dcéra určujú aké vzťahy budú prežívať ďalšie generácie. Ak chceme mať pekné vzťahy s partnermi, musíme mať najskôr pekné vzťahy so svojimi rodičmi. A tiež pekný vzťah sami so sebou – sebaláska, sebaúcta, sebadôvera…

Následky svojich činov

Tiež pozorujem aj následky svojich nedávnych rozhodnutí a činov. Učím sa brať za ne plnú zodpovednosť a nezvaľovať vinu na iných. Boli to moje rozhodnutia a ja som za ne plne zodpovedný a ochotný znášať následky. S týmto porozumením sa mi žije oveľa lepšie ako by som mal zvaľovať vinu za svoje rozhodnutia na iných.

Nedávno som spravil toľko blbostí, za ktoré si budem musieť zlíznuť dosť trpké ovocie, no boli to v konečnom dôsledku moje rozhodnutia a zvaľovaním viny na iných by som ničomu nepomohol, ba skôr uškodil.

Karma nám pomáha

Karma nie je zlá ako ju veľa ľudí vníma. Karma je pre mňa úžasná príležitosť ako sa môžem poučiť na tom, čo robím.

V poslednom obdbobí vnímam, že karma je tak presná, že mi presne vracia to, čo som robil. A vďaka tomu si môžem uvedomiť aké to je a rozhodnúť sa, či to budem robiť aj naďalej, alebo s tým prestanem. To, čo nám robia iní, sme zrejme v minulosti robili niekomu inému my. A na základe toho, či je nám to príjemné, alebo nepríjemné, môžeme vedieť či to budeme robiť naďalej, alebo nie.

Čo spôsobujeme súdením

Aj som súdil, aj som bol súdený. Keď som súdil, neuvedomoval som si, čo tým spôsobujem. Až keď som bol neustále atakovaný sudcami a ich súdmi, až vtedy som si uvedomil čo vlastne súdením spôsobujeme.

Nepríjemný pocit

V prvom rade súdená bytosť pociťuje dosť nepríjemný pocit keď ju niekto súdi. O to horšie sa cíti, keď ju súdia viacerí a často. Je to veľmi, veľmi nepríjemné. V súdenej bytosti to môže vyvolať pocit viny, úzkosť, odpor voči svojim sudcom, alebo dokonca psychickú ujmu.

Oddeľovanie

Keď súdime, odháňame tým od seba ľudí, ktorých súdime. Samozrejme, že nás nebudú mať radi. Namiesto toho, aby sme sa zbližovali, sa odďaľujeme. A ešte si myslíme, že je to v poriadku, veď tá osoba je taká… ale akí sme my? To už nevidíme.

Prečo súdime?

Súdenie je prejavom neschopnosti pochopiť. Keby sme si vyskúšali kráčať v šľapajách tých, ktorých súdime, mohli by sme pochopiť čím si prešli a prečo sú takí, akí sú. Čím väčšie pochopenie, tým menšia potreba súdiť.

Kde nie je pochopenie, tam je odsudzovanie.

Čo s tým?

Moja skúsenosť je taká, že aby som prestal súdiť, musel som byť najskôr intenzívne súdený, aby som si uvedomil aké to vlastne je. Inak by som zrejme mal potrebu súdiť naďalej a neuvedomoval by som si, čo tým spôsobujem a nesnažil by som sa ľudí pochopiť.

Pochopenie

Máme na výber. Buď budeme ľudí súdiť, alebo sa ich budeme snažiť pochopiť. Každý nesie v sebe nejaké programy, nejaké vzorce správania, ktoré boli do neho zasadené, či už výchovou, alebo životnými skúsenosťami. Je dobré pochopiť, že daný človek jedná tak, ako jedná, pretože inak jednať nevie. Jeho vzorce správania ho k tomu nútia.

Aj keď sa niekto správa ako beštia, je to zrejme preto, lebo sa k nemu správali ako beštie a osvojil si toto správanie. Nevie konať inak a nevie byť iný, lebo vo svojom okolí nemal iný vzor.

Vcítením sa do druhých môžeme svoje správanie k nim zmeniť a čo je zaujímavé, oni môžu zmeniť svoje správanie k nám!

Nedávno som napísal kamarátke, ktorú som nechápal a odsudzoval som ju:

– Ja som sa ťa naučil prijať takú, aká si a je to oveľa lepšie ako odsudzovanie.
– A preto som ťa začala mať rada… lebo vôbec som ťa rada nemala.

Stačí pochopiť čo súdením spôsobujeme, uvedomiť si prečo vlastne súdime, čo tým dosiahneme. Dosiahneme tým akurát ublíženie tým, ktorých súdime. A to chceme? Chceme súdiť a ubližovať, alebo sa snažiť pochopiť a naučiť sa prijať ľudí takých, akí sú? Naozaj keď pochopíme, keď si vyskúšame kráčať v ich šľapajách (vcítime sa), už nebudeme mať potrebu súdiť, lebo budeme vedieť ako sa cítia a prečo jednajú tak, ako jednajú.

Mať dobré srdce nestačí

Stretol som dievčinu, ktorá má veľmi dobré srdce. Avšak sa ukázalo, že aj veľmi zranené. Keď som sa nevedomky a nechtiac dotkol jej nevyliečených rán, začala okolo seba metať ako šialená v totálnom amoku a ubližovala tým aj mne. A za svoje bolesti hádzala všetku vinu na mňa. Nebola schopná prijať svoje nevyliečené rany z minulosti. Vtedy som si uvedomil, že mať dobré srdce nestačí, ale je treba mať srdce v prvom rade vyliečené zo všetkých rán, ktoré doň boli zasadené.

Neviem si ani predstaviť čo všetko musí človek zažiť, aby bolo jeho srdce tak došramotené, aby dokázalo uviesť milého a mierumilovného človeka do nekontrolovateľného amoku. Museli to byť riadne veľké rany. Tieto rany sa ani po rokoch nevyliečili a sú ako nášľapné míny. Čakajú kým na ne niekto stupí a nastane nemilé prekvapenie. Z milého človeka sa rázom stane nekontrolovateľná rozzúrená beštia. Len preto, lebo v sebe nesie nevyliečenú bolesť z minulosti.

Dôležitosť vyliečenia

Vyliečenie rán v srdci je preto veľmi dôležité. Mať dobré srdce nestačí keď je došramotené z minulých vzťahov, alebo už od mladosti. Už rodičia mohli do srdca zasadiť rany, ktoré pretrvávajú do dospelosti. Potom následne jeden partner, druhý, tretí, štvrtý,… a bolestí je zrazu toľko a sú také veľké, že srdce už ani nevyzerá ako srdce.

Podvedomé programy a spúšťače

V podvedomí máme toľko programov, o ktorých ani netušíme a ktoré spúšťajú rôzne situácie a ľudia. Ak nie sme schopní prijať zodpovednosť za seba a svoje konanie, zvaľujeme vinu na ľudí a situácie. Zvaľujeme vinu na spúšťače namiesto toho, aby sme riešili skutočnú príčinu v nás. “On je zlý, on mi ubližuje, je na mňa hnusný…“, nedokážeme vydržať svoju bolesť a radšej sa zbavíme zodpovednosti a zvalíme vinu na druhých. Je to oveľa jednoduchšie ako prijať zodpovednosť za svoje emócie a uvedomiť si príčinu, ktorá je ukrytá hlboko v nás. Ak sa chceme mať v živote lepšie, musíme začať riešiť príčinu problémov. Je potrebné vyliečiť nevyliečené rany, na ktoré nám môže kedykoľvek niekto zatlačiť a budeme opäť trpieť.

Môžeme sa tváriť akí sme pozitívni a láskyplní, ale keď nám niekto spustí program, ktorý spúšťa nevyliečenú bolesť, premeníme sa na beštiu, ktorá môže dokonca ublížiť tomu, kto našu bolesť spustil.

Spoznať a priznať si svoje bolesti býva najťažšie. Ego sa nás totiž snaží presvedčiť, že sme v poriadku a tí druhí sú na vine. Tí druhí nám ubližujú… ale týmto egoistickým postojom nič nevyriešime a riskujeme, že na naše rany opäť niekto zatlačí a budeme prežívať bolesť znovu a znovu. Je preto dôležité pokoriť ego, spoznať svoje bolesti a pokúsiť sa ich vyliečiť.

Vyliečenie rán

Ak máme partnera, alebo priateľa, ktorému dôverujeme, môže nám pomôcť ukázať naše rany. Spočiatku sa budeme možno brániť a metať, ale ak vydržíme, spoznáme svoje bolesti a potom môžeme začať rozmýšľať ako ich vyliečiť.

Keď pochopíme princíp zrkadlenia, môžeme vďaka tomu tiež zistiť čo všetko máme v sebe nevyriešené. Viac o zrkadlení sa dozviete v článku “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Poznám zopár účinných spôsobov pre vyliečenie vnútorných rán ako technika EFT, regresná terapiaterapia Akashha a vedomé žitie. Prácou s vedomím a podvedomím môžeme pomerne ľahko naše vnútorné rany vyliečiť. Najťažšie býva si ich vôbec uvedomiť a prijať.

Keď vyliečime svoje rany, už nás len tak niečo nedokáže rozrušiť. S vyliečenými ranami dokážeme byť naozaj milí a láskyplní a prekypovať radosťou dlhodobo.

Ak natrafíte na človeka, ktorý má v sebe nevyliečené rany a správa sa preto ako zmyslov zbavený, neodsudzujte ho. Odsudzovaním nikomu nepomôžeme. Skúste sa do neho vcítiť prečo tak jedná a čo ho rozrušuje. Skúste tiež pochopiť čo vám tento človek zrkadlí. Keď ho pochopíte, už ho viac nebudete osudzovať, ale budete mu chcieť pomôcť. Keď mu však začnete rozprávať o jeho ranách, zrejme ich nebude schopný prijať. Jeho ego sa bude brániť, že to nie je pravda, že taký nie je. V takom prípade nám ostáva len sa za neho pomodliť, aby bol schopný čo najskôr svoje rany prijať a vyliečiť. Úprimná motlidba dokáže divy. O to väčšiu silu má, keď sa modlí viacero ľudí. Viac ľudí, viac energie.

Modlime sa bratia a sestry za nás všetkých. Aby sme boli schopní vyliečiť svoje srdcia a byť tak schopní žiť naplňujúci láskyplný život.

Čo sú toxické vzťahy a prečo ich ukončiť

Pekné vzťahy sa menia na toxické vtedy, keď jednému, alebo aj obom partnerom začne na druhom niečo nevýslovne vadiť. Až tak, že to nedokáže tolerovať a neustále mu to vyčíta. Nemusí to byť len v partnerských vzťahoch, ale aj v priateľských.

Ako sa asi môže človek cítiť keď mu je neustále niečo vyčítané a vyhadzované na oči a nie je prijímaný a tolerovaný taký aký je? Neustále je bombardovaný výčitkami a požiadavkami aby bol iný aký je teraz.

Neschopnosť ľudí prijímať iných takých, akí sú spôsobuje toxicitu vo vzťahoch.

Citové vydieranie

Neustále výčitky spôsobujú citové vydieranie. Vzbudiť v patrtnerovi vinu za svoje nezvládnuté negatívne emócie býva najčastejšia manipulácia a vydieranie. Partner sa tak cíti totálne pod psa.

Nič nie je dobré

Čokoľvek spravíš, je zle. Ak niečo nespravíš, je zle. Čokoľvek povieš, je zle. Ak si ticho, je zle.

Chýbajúca podpora a prílišné súperenie

V toxických vzťahoch sa dvaja navzájom nepodporujú, ale naopak si podkopávajú nohy. Je to smutné, ale deje sa to. Príčinou súperenia býva príliš veľké ego. Zvyčajne partner, ktorý má veľké ego, obviňuje druhého partnera že má veľké ego.

Nedôvera

V zdravých vzťahoch je prirodzene dôvera. Ak vo vzťahu dôvera chýba, očividne niečo nie je v poriadku. Okrem dôvery chýbajú aj ďalšie základné piliere zdravého vzťahu, o ktorých píšem v článku “Ako nájsť a udržať láskyplný vzťah

Časté hádky a nepochopenie

Keď si partneri nerozumejú, často sa hádajú. A v hádkach sa kumuluje negatívna energia, ktorá postupne zabíja v partneroch náklonnosť a vzbudzuje odpor a toxicitu.

Žiarlivosť

Žiarlivosť zabíja vzťah. Nemá to nič spoločné s láskou. O žiarlivosti si môžete prečítať v článku “Je žiarlivosť prejavom lásky?

Chýbajúce šťastie

Najlepší indikátor toxického vzťahu je naše šťastie. Ak cítime, že vo vzťahu zažívame viac problémov a nešťastia ako radostí, jedná sa o toxický vzťah.

Prečo ukončiť toxický vzťah

V toxickom vzťahu nemôžu byť ľudia šťastní. Navzájom sa vyciciavajú a udržiavajú v nízkych vibráciach. Nedokážu sa spolu smiať a tešiť, nedokážu spolupracovať a podporovať sa navzájom. Namiesto toho sa hašteria a podkopávajú si nohy.

Aj keď sa jeden snaží zachrániť vzťah a robí pre to všetko, keď druhý nechce, jednoducho táto snaha vyjde na zmar. Aby ľudia zmenili toxický vzťah na harmonický, musia to chcieť všetci zainteresovaní. Ak čo i len jeden nechce, blokuje vzniku harmónie. V takom prípade je lepšie vzťahy a kontakt s takými ľuďmi ukončiť a snažiť sa dostať do harmónie osamote. Očistiť sa od negatívnej energie po prežívaní toxického vzťahu je dlhodobý proces na niekoľko mesiacov ba niekedy až rokov.

Toxické vzťahy nás majú naučiť aké vzťahy nechceme mať a akí nechceme byť. Je to celkom potrebná lekcia pre náš rast a uvedomenie. Toxickí ľudia a vzťahy sú vlastne jeden z najlepších prostriedkov pre sebarozvoj. Síce zvládanie takých ľudí a vzťahov býva náročné, ale o to býva poučenie z toho väčšie.

Ten, kto zažije toxický vzťah, si už bude dávať veľký pozor, aby ďalší nemusel zažiť. Pretože je to naozaj bolestivá a nepríjemná lekcia. Väčšinou jeden toxický vzťah za život stačí, aby si človek ujasnil čo v živote chce a čo nie, s kým sa bude združovať a s kým nie, aký bude a aký sa bude snažiť nebyť.

Keď sa človek dostane z toxického vzťahu, zrazu sa mu uľaví a môže začať konečne dýchať a žiť slobodne. V konečnom dôsledku je rozchod viac požehnanie ako tragédia. Aj keď to môže niekedy spočiatku bolieť, najmä keď si človek uvedomí svoje správanie, no môže sa z toho poučiť a kráčať silnejší do nového života.

Život po prekonaní toxického vzťahu je doslova ako znovuzrodenie.

Čo je dobré vedieť predtým než sa vrhneme do vzťahu

Môj posledný vzťah ma naučil veľmi veľa o vzťahoch. Najmä o tom prečo vzťahy nefungujú a prečo sa ľudia rozchádzajú. Myslím, že je to celkom dobrý základ k tomu, aby bol môj ďalší prípadný vzťah krajší.

Bezhlavé vhupnutie do vzťahu

Často sa stáva, že ľudia sú veľmi pobláznení zamilovanosťou a vrhajú sa veľmi rýchlo do vzťahu a dokonca riešia spoločné bývanie a spoločnú budúcnosť. Takisto to bolo aj v mojom prípade. Keď sa na to spätne pozerám, bolo to šialené. Najväčšia chyba v mojom živote. Ísť žiť s človekom, ktorého ani nepoznám. Postupne sme sa spoznávali a ja som zisťoval, že s týmto človekom nevydržím pod jednou strechou. A ona zisťovala, že nevydrží somnou. Keby sme sa poznali najskôr ako kamaráti, zrejme by sme spolu nešli do vzťahu. Aj keď ťažko povedať. Ako kamaráti by sme boli možno v pohode, ale v partnerskom vzťahu, v ktorom sme si navzájom veľa zrkadlili a neboli schopní to prijať, to už v pohode nebolo.

Muži sú z Marsu, ženy z Venuše

Treba si uvedomiť, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše. Sú to dve rozdielne bytosti. Majú úplne iné zmýšľanie a potreby a keď toto nechápu, vznikajú medzi nimi zbytočné nedorozumenia a konflikty. Krásne tieto rozdielnosti popisuje kniha “Muži sú z Marsu, ženy z Venuše“.

Jeden z najväčších rozdielov medzi mužom a ženou je ako riešia svoje problémy. Muž sa utiahne do svojej “jaskyne” a potrebuje kľud a byť osamote. Žena sa potrebuje vyrozprávať a byť pochopená. POZOR: Žena nechce počuť riešenia, chce sa len vyrozprávať a uľaví sa jej. Muži majú tendenciu okamžite ponúkať riešenia a to ženu ešte viac rozruší a muž je z toho zmätený. Naozaj stačí ženu len vypočuť a uľaví sa jej.

Ak muž predpokladá, že žena rieši problémy rovnako ako on – teda že potrebuje byť osamote a v kľude, žena to môže vnímať ako nezáujem zo strany muža a byť z toho sklamaná. Presne toto sa stalo prvé dni v mojom minulom vzťahu. Predpokladal som, že partnerka potrebuje byť osamote a vyriešiť svoje problémy sama ako to robím ja. Lenže to bola osudová chyba a partnerka to vnímala ako nezáujem z mojej strany. Keby som vedel čo potrebuje v ťažkej chvíli, určite by som sa ju snažil vypočuť a nedávať jej okamžité riešenia. No namiesto toho sa jej dostala moja ignorácia a bola z toho veľmi sklamaná.

Muž sa musí naučiť ako rieši problémy žena a žena sa musí naučiť ako rieši problémy muž a navzájom sa rešpektovať. Vtedy môžu spolu pekne fungovať.

5 jazykov lásky

Moja partnerka hovorila rozdielnym jazykom lásky ako ja. Snažil som sa jej prejavovať náklonnosť objatiami, bozkami, darčekmi, ale ona to ako prejavy náklonnosti nechápala. Jej jazyk lásky nebol fyzický kontakt ani darčeky. Jej jazykmi lásky boli pozornosť a skutky, služby. Ak chceme zistiť akým jazykom hovorí náš partner, začnime si všímať čo pre nás robí a čo od nás vyžaduje. Ak chceme svojmu partnerovi prejaviť náklonnosť, musíme sa naučiť komunikovať rovnakým jazykom lásky ako on, aby nám rozumel. Každý má jeden primárny jazyk lásky a niektorí hovoria aj sekundárnym. Milovať môžeme akokoľvek, no ak nehovoríme rovnakým jazykom lásky ako náš partner, časom sa medzi nami vytvorí priepasť, pretože náš partner sa nebude cítiť milovaný. Len preto, že nehovoríme tým správnym jazykom lásky.

Slová uistenia

Sú to povzbudenia, slovné ocenenia, pochvaly, poďakovania, či odpustenia. Niektorí ľudia majú pocit, že si ich nevážite, alebo ich nemáte radi, ak im to výslovne nepoviete. Tak ako oni povzbudzujú iných, uisťujú ich o láske, takisto to potrebujú počuť.

Pozornosť

Spočíva v spoločne strávenom čase. Či je to výlet, kino, posedenie, či ochota porozprávať sa, počúvať. Pocit duševnej blízkosti znamená pre tento typ ľudí viac ako darček, služba či slová uznania. Obyčajný rozhovor ich nabije neuveriteľnou energiou a presvedčením o vašej láske.

Darčeky

Dar je hmatateľný predmet, ktorým hovoríme „myslel som na Teba, mám Ťa rád“. Nie je pritom dôležitý darček samotný, ale citový vzťah, ktorý darčekom sprostredkujeme. Je to symbol lásky a pre niektorých ľudí je práve toto primárnym jazykom lásky. Môže to byť čokoľvek, čo im aj sami pripravíte.

Skutky, služby

Pod týmto jazykom lásky nerozumieme otroctvo, využívanie či manipuláciu. Sú to skutky, ktoré robíme preto, lebo chceme. Veď mnohým poskytne väčšie naplnenie možnosť dávať ako prijímať. Ak teda niekomu pomôžete s jeho prácou, riadom, hocičím a bude z toho prejavovať radosť aj celý týždeň, tak jeho primárnym jazykom lásky sú služby a skutky.

Fyzický kontakt

Dotyky sú jedným z komunikačných prostriedkov. Ak sú pre človeka primárnym jazykom lásky práve dotyky, tak práve tie mu budú hovoriť hlasnejšie ako slová „mám Ťa rád“. Keď sa takého človeka prestaneme dotýkať, bude sa cítiť izolovaný a začne pochybovať o vašom vzťahu k nemu. Je dobré to vedieť, ak je toto niečí primárny jazyk. Vtedy je vhodné priateľské poklepanie po ramene, objatie, bozk a podobne.

Ľudia majú tendenciu rozprávať svojím primárnym jazykom lásky. Očakávajú, že lepšie už svoju lásku vyjadriť nemôžu. Ak chceme prejaviť svoju náklonnosť partnerovi, musíme najskôr zistiť akým jazykom lásky hovorí a naučiť sa ním hovoriť tiež, aby nášmu prejavu lásky rozumel. A tiež je žiadané, aby sa partner naučil hovoriť našim jazykom lásky, aby sme ju od neho cítili. Popisy jazykov lásky boli prebraté z článku “Poznáte päť jazykov lásky?

Mať aspoň toto poznanie môže zachrániť vzťah

Nevhupnúť do vzťahu bezhlavo v zamilovanosti s človekom, ktorého ani nepoznám, môže predĺžiť trvanie a kvalitu vzťahu mnohonásobne.

Byť si vedomý rozdielnosti muža a ženy je tiež veľmi dôležité.

A v neposlednom rade je tiež dôležité naučiť sa hovoriť jazykom lásky nášho partnera a náš partner by sa mal naučiť hovoriť našim jazykom lásky, aby bola naša nádrž lásky stále plná.

Ešte je tu jedna dôležitá informácia o vzťahoch a to je zrkadlenie, o ktorom si môžete prečítať v článku “Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám“.

Doplnkové čítanie:

Skutočný dôvod prečo vzťahy krachujú

Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?

Ako si (ne)vybrať správneho partnera

Čo nám nevýslovne vadí na ostatných je náš odraz

Stretávam sa s dvoma pohľadmi. Buď niečo nevýslovne vadí mne na iných, alebo iným niečo nevýslovne vadí na mne. V oboch prípadoch sa jedná o zrkadlenie. Vidíme v druhých svoj odraz, ktorí nie sme schopní prijať a ešte za svoj odraz zvaľujeme vinu na iných. Je to typický obranný mechanizmus ega, aby si nemuselo priznať svoje nedostatky.

Pokrytec vidí v ostatných pokrytectvo a nevýslovne mu to vadí. Klamárovi nevýslovne vadí, že ostatní klamú. Drzému vadí, že ľudia sú drzí. Tvrdohlavému vadí, že ľudia sú tvrdohlaví…

Podľa toho, čo nám nevýslovne vadí na iných, môžeme zistiť akí vlastne sme. Bud si budeme obhajovať, že takí nie sme a nikam sa neposunieme, alebo to s pokorou prijmeme a môžeme začať na sebe pracovať.

Prvý krok – prijatie, býva najťažší. Prijať že to, čo vidím v ostatných je môj odraz, to je pre ego neprijateľné. Pokoriť ego a prijať svoj odraz býva náročná úloha aj pre ľudí, ktorí sa už roky venujú sebarozvoju. Ego si vždy nájde cestičku ako nás presvedčiť, že nie sme takí, akých vidíme ostatných. Ale keď svoj odraz prijmeme, uľaví sa nám. S pokorou prijať svoj odraz je oveľa krajšie a užitočnejšie ako brániť sa, že taký nie som. Úprimnosť k sebe samému a pokora je základ k skutočnému sebarozvoju. Kým budeme hrať hru ega a neprijímať svoj odraz, o sebarozvoji nemôže byť reč.

Je veľmi užitočné pochopiť základný princíp zrkadlenia – to, čo vidím vo svojom okolí, je v mojom vnútri. Najmä to platí v prípade, keď nám niečo nevýslovne vadí na iných ľuďoch. Je viac než pravdepodobné, že to máme v sebe. Keby sme to v sebe nemali, ani by sme si to nevšimli!

Všetko, čo vnímame, je v nás.

Pomocou toho, čo sa nám v živote deje a ako sa k nám ľudia správajú, môžeme zistiť akí vlastne v skutočnosti sme. Teda ak budeme schopní to prijať. Prijať zodpovednosť za všetko, čo sa nám v živote deje, to je umenie, ktorému sa môžeme naučiť, keď plne pochopíme princíp zrkadlenia – naša realita je odrazom toho, kým sme. Som pokrytec – vidím takmer všade pokrytcov. Som klamár – vidím takmer všade klamstvo. Som vo vzťahu s nervákom a násilníkom, zrejme vyžarujem niečo, čo ho ku mne pritiahlo.

Na základe zrkadlenia a prijatia svojho odrazu v iných môžeme o sebe veľa pochopiť a veľa vo svojom živote zmeniť. Keď sa pozrieme hlboko, hlboko do seba, môžeme uvidieť čím si priťahujeme daných ľudí a situácie. Celé je to hlavne o pokore a úprimnosti k sebe samému. Pokiaľ necháme ego, aby nás presvedčilo, že na vine sú ostatní a my sme v pohode, moc si tým nepomôžeme.

V článku “Spôsoby pre očistenie vedomia” môžete nájsť zaujímavé praktiky, ktoré môžu zmeniť naše vedomie a teda aj náš život. Pravidelnou prácou na sebe môžeme vo svojom živote za pomerne krátku dobu veľa zmeniť. Mne najviac pomohlo pochopenie toho, že čo mi vadí na ostatných, to mám aj v sebe a len ja to môžem zmeniť v sebe. Akonáhle to zmením v sebe, už mi to nebude vadiť a prestanem si to aj všímať. Znie to jednoducho, ale nejaký čas to trvá kým sa to prejaví. Ale výsledok stojí za to!

Veľa šťastia!

Ublíženému človeku je ľahké ublížiť

Spoznal som človeka, ktorý nesie hlboko v sebe veľké nevyliečené rany z minulosti, ktoré si neuvedomuje. Bohužiaľ som sa mu ich nevedomky a nechtiac dotkol, pretože som nevedel, že ich má a za všetku svoju bolesť obvinil mňa a navyše som bol ešte aj obvinený, že ubližujem naschvál. Bola to pre mňa nová, celkom nepríjemná skúsenosť. Byť obvinený za niečo, za čo v podstate ani nemôžem, čo som neurobil naschvál, to nie je moc príjemné. Ale pochopil som, že ani nie je príjemné keď sa niekto dotýka otvorenej rany.

Život s nevyliečenými ranami

Nevyliečené rany sú napríklad (chorobná) žiarlivosť, znížené sebavedomie, znížená sebaláska. Pochádzajú z výchovy, z prostredia, v ktorom človek vyrastal a z minulých vzťahov.

Život s nevyliečenými ranami nie je moc príjemný, pretože čím má človek viac otvorených rán, tým viac je zraniteľný a tým viac trpí keď sa mu niekto dotkne rany a navyše často za svoje utrpenie zvaľuje vinu na ostatných. Často si neuvedomuje, že ostatní sa mu dotýkajú jeho nevyliečených rán nevedomky, nemôžu vedieť kde všade má rany. A potom keď na ostatných zvaľuje vinu za svoju bolesť, ostatní sú len zmätení čo sa deje, nechápu. Takisto ako som nechápal ja.

Vyliečenie rán

Ak chceme žiť kvalitnejší život, je potrebné svoje rany vyliečiť a nie ich ignorovať, či potláčať svoju bolesť. Pretože keď príde niekto, kto nám na našu ranu zatlačí, trpíme znovu a znovu. Keď ranu vyliečime, už nebude bolieť a už nebudeme tak zraniteľní.

Niektorí ľudia sa však radšej rozhodnú svoje rany neliečiť a nechať ich mokvať. Môže to trvať aj niekoľko rokov. Potom príde niekto, kto do tejto rany nechtiac drgne a príde obrovská bolesť.

Kým človek nevylieči svoje rany, fakt bude len trpieť. A zvaľovaním viny na iných za svoju bolesť spôsobuje ešte viac problémov.

Dôvod prečo ľudia neliečia svoje rany je ten, že si ich neuvedomujú. Sú uložené hlboko v podvedomí. No keď aj náhodou vyjdu najavo, nechcú si ich priznať. Hrajú sa na silných a tvária sa, že sú v pohode. Keď príde niekto, kto im na ich ranu zatlačí, ukáže sa, že vôôôbec nie sú v pohode. Keď nám niekto na našu ranu zatlačí, je to príležitosť, aby sme si ju uvedomili – že au, toto ma bolí, čo to je? Prečo ma to bolí? Čo s tým môžem spraviť? Alebo môžem zvaliť vinu na toho, kto mi ranu otvoril a nič tým nevyriešim.

Je jednoduchše svoje rany ignorovať a nerýpať sa v nich. Ale nemusí to byť zrovna najlepšie. Pretože jednak ublíženému človeku sa dá veľmi ľahko ublížiť a druhak svojou bolesťou môže ublížiť aj ostatným. Začne okolo seba metať, kričať ako blázon a to len preto, lebo sa mu niekto dotkol jeho nevyliečenej rany. Zažil som to. Je to peklo.

Vyliečiť rany môže pravá láska, motlidba, alebo uvedomenie si svojej rany a podstúpenie potrebných procedúr pre vyliečenie.

Keď si človek neuvedomuje svoju bolesť a nedokážeme ho ani milovať, môžeme sa za neho aspoň pomodliť, aby boli jeho rany vyliečené. Sila motlitby je obrovská, o to väčšia, keď je úprimná, zo srdca. Nemusíme byť ani s tým človekom, ale svojou motlidbou mu posielame potrebnú energiu na spracovanie jeho bolestí. O to väčšiu energiu a silu získava, keď sa za neho modlí viac ľudí.

Môžeme obviňovať človeka za jeho bolesti a byť taký istý ako on. No obviňovanie nikam nevedie a nikomu nepomáha, ale skôr ubližuje. Ak chceme niekomu pomôcť, je dobré sa za neho pomodliť a poslať mu energiu, ktorú potrebuje na vyriešenie svojich problémov.

Modlime sa bratia a sestry za vyliečenie všetkých bolestí, ktoré boli vytvorené hrubým správaním nevedomých ľudí. Aj Pán Ježiš sa modlil na kríži:

“Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia.”

Za ľudí, ktorí si neuvedomujú svoje správanie nám ostáva len modliť sa. Márne im budeme niečo vysvetľovať, lebo aj tak to nebudú schopní prijať a obrátia sa proti nám. Motlidba je účinnejšia ako kázeň niekomu, kto o ňu nestojí.

Keď má človek to šťastie, že si uvedomí svoje bolesti, môže ich začať liečiť. Sú na to rôzne techniky ako technika EFT, vedomé žitie, čítanie z Akaše, kvantová terapia, očistné mantry, harmonizácia čakier, pobyt v tme, meditačný kurz vipassana a ďalšie. Dnes je doba, kedy môžeme svoje bolesti vyliečiť pomerne rýchlo. No je na nás, aby sme si ich uvedomili a začali s tým niečo robiť.

Kedykoľvek cítime hnev, strach, nenávisť, žiarlivosť, či inú negatívnu emóciu, je to naša bolesť. Keď si to začneme uvedomovať, môžeme to krásne vyriešiť a už to nezažívať.

Veľa šťastia!

Výčitky a emocionálne vydieranie

Človek, ktorý je hlboko zranený vo svojom vnútri, nevedome manipuluje svoje okolie výčitkami a emocionálnym vydieraním. Za svoje nezvládnuté emócie obviňuje ostatných. A to je tá najväčšia manipulácia zo všetkých. Pretože vzbudzuje vinu v ostatných za niečo, za čo v podstate nemôžu a to spôsobuje len nezhody a zmätok.

Ublíženie

Ublíženému človeku je veľmi jednoduché ublížiť. Stačí sa len letmo dotknúť jeho rany a už začína z jeho strany emocionálne vydieranie:

– Ty mi ubližuješ, si zlý.

– Ako ti ubližujem? Čo robím?

– Si ku mne hnusný.

– Ako hnusný? Tak, že hovorím úprimne to, čo si myslím a cítim?

– To nie je úprimnosť, to je drzosť a hrubosť.

Hlboko zranený človek ťažko znáša čo i len náznak kritiky, nie to ešte kritiku samotnú. A tak radšej obviní ostatných, že mu ubližujú a sú hnusní ako by sa mal rýpať vo svojej nevyliečenej bolesti. Automaticky si vytvára odpor voči ľuďom, ktorí v ňom vzbudzujú nepríjemné emócie a často jeho obviňovanie a manipulácia zachádza ešte ďalej.

Spúšťač

Na to, aby vznikla emócia, je potrebný funkčný špúšťač. Niečo, čo danú emóciu spustí. Niekoho rozruší keď o ňom iní nepekne rozprávajú a niekomu je to jedno a nerozruší ho to, pretože to dokáže prijať, alebo ignorovať. Niekoho rozruší keď sa iní nesprávajú podľa jeho očakávaní a niekoho zase nie, pretože dokáže prijímať ostatných takých, akí sú.

Hlavný problém nie je v tom, že v nás niekto spúšťa danú emóciu. Hlavný problém je v nás, v tom, že máme daný spúšťač funkčný. Kým máme v sebe veľa bolestí a ľudia sa do nich tráfajú, sme z toho rozrušení a nešťastní. Ľudia nemusia mať ani len tušenia o našich vnútorných bolestiach a často ani nevedia, čo nám svojimi slovami, alebo činmi spôsobujú. Často je preto nemiestne zvaľovať vinu na iných, keď ani nevedia, že nám tráfajú do našich bolestí. Ale často sa to bohužiaľ deje, ubolený človek často kričí a hádže všetku vinu za svoju vnútornú bolesť na tých, ktorí ju spúšťajú. A tak sa pohybuje v začarovanom kruhu a nič tým nevyrieši.

Vyliečenie

Keď si uvedomíme, že ľudia a situácie sú len spúšťače našich nevyliečených rán, môžeme so svojimi ranami začať niečo robiť, začať ich liečiť. Sú na to rôzne spôsoby, o ktorých píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Keď na sebe človek začne makať a uvedomovať si svoje vnútorné bolesti, môže vo svojom živote veľa zmeniť a hlavne prestať byť emocionálnym vydieračom. Pokiaľ si to však neuvedomí, bude naďalej zvaľovať vinu za svoje emócie na iných a nikam sa nepohne. Bude to zažívať znovu a znovu a znovu… kým si to neuvedomí. Bohužiaľ.

Uvedomenie a prijatie seba samého takého, aký som, so všetkými bolesťami, je začiatok cesty k vyliečeniu svojich rán.

Čo s emocionálnym vydieračom?

Keď máme vo svojom blízkom okolí emocionálneho vydierača, má nás niečo naučiť. Má nás zrejme naučiť to, o čom som písal. Uvedomiť si a prijať svoje bolesti a začať ich liečiť. Keď sa toto naučíme a začneme to riešiť, emocionálny vydierač zrejme zmizne z nášho života, alebo sa zmení tiež a môžeme sa tešiť na ďalšie životné lekcie.

Nenesieme zodpovednosť za život a uvedomenie iných a nemôžeme im pomôcť keď nechcú. Každý je v prvom rade zodpovedný za svoj život a svoje konanie a uvedomenie. Pokiaľ niekto nie je schopný uvedomiť si, že je emocionálny vydierač a svoje správanie si za každú cenu obhajuje, nemôžeme s tým nič urobiť, len zamerať sa na svoju zmenu. Keď zmeníme seba, potom sa zmení aj naša realita a emocionálny vydierač sa buď zmení tiež, alebo odíde z nášho života.

Môžeme sa tiež za emocionálneho vydierača pomodliť, aby si čo najskôr uvedomil aký je a dostal sa z toho. Úprimná motlidba dokáže divy.

Ak chceme pomôcť iným, mali by sme pomôcť v prvom rade sebe. Zapáliť v sebe svetlo, ktoré poslúži ostatným v tme.

Veľa šťastia!

Ako si (ne)vybrať správneho partnera

S výberom partnera, s ktorým to nakoniec nedopadlo moc dobre, má asi väčšina z nás skúsenosť. Už menej ľudí má skúsenosť s trvácnymi vzťahmi a s trvácnou láskou v nich. Ľudia robia pri výbere partnera a následne vo vzťahu zásadné chyby, ktoré spôsobujú vychladnutie zamilovanosti a stroskotanie vzťahu.

Fyzická príťažlivosť

Veľa ľudí si vyberá partnera hlavne na základe fyzickej príťažlivosti. Lenže už neberú do úvahy, že fyzická príťažlivosť nie je všetko. S partnerom si musíme rozumieť na hlbšej úrovni ako len na fyzickej. Vzťahy založené na fyzickej príťažlivosti väčšinou stroskotajú, pretože keď vášeň vo vzťahu vyprchá, nastanú problémy, cez ktoré sa len ťažko bez hlbšieho vzťahu partneri prenesú.

Fyzická príťažlivosť je jednoducho plytká a treba si na ňu pri výbere partnera dať pozor. Môže to byť aj najkrajší partner na svete, ale keď si s ním nebudeme rozumieť na hlbšej úrovni, neskôr nás takýto vzťah omrzí. Aj fyzická krása jedného dňa pominie a ostane len krása, či ohavnosť duchovná.

Duchovná spriaznenosť

Nie s každým si budeme rozumieť. Sú jednoducho ľudia, ktorí sú od nás tak rozdielni, že na nás pôsobia ako z inej planéty, alebo prinajmenšom ako blázni. No a ak sa dáme dokopy s takým rozdielnym človekom, čakajú nás vo vzťahu nemalé problémy. Preto je dobré človeka spoznať ešte predtým, než sa s ním vrhneme bezhlavo do vzťahu.

Partner ako najlepší priateľ

Najlepší priateľ nikdy nezradí, nikdy nepodvedie, vždy pomôže keď je to v jeho silách, vždy nás podrží a uteší v ťažkých chíľach a môžeme mu dôverovať. Ak je náš partner zároveň najlepším priateľom, máme obrovské šťastie a takýto vzťah môže vydržať ako sa hovorí až za hrob.

Jedna z najväčších chýb, ktoré ľudia robia pri výbere parnera, je príliš prhké rozhodovanie na základe zamilovanosti. Zamilovaný človek si vždy myslí, že toto je ten správny partner, s ktorým bude až do konca života. Takzvané ružové okuliare vedia človeka pekne zaslepiť. Nepočúva žiadne rady ostatných. Jednoducho chce byť so svojim milovaným stoj čo stoj. A tak svojho partnera ešte ani poriadne nepozná a už s ním chystá svatbu, alebo spoločné bývanie. Ak svojho partnera neskôr lepšie spozná, môže byť nemilo prekvapený s kým sa to vlastne dal dokopy. Toto je veľmi častý scenár.

Kým nie je vo vzťahu vybudované pevné priateľstvo, nemá vzťah v podstate na čom držať a jedného dňa sa rozpadne. Jedného dňa sa stane, že zamilovanosť vyprchá, človek začne vidieť svojho partnera reálnejšie a keď k nemu nemá vybudovaný dostatočne hlboký priateľský vzťah, nastávajú vo vzťahu nemalé problémy, ktoré často ústia až do rozchodu.

Porozumenie

Vo vzťahu nesmie chýbať porozumenie. Len ak existuje neporozumenie, môže nastať konflikt. Môžeme mať aj toho najkrajšieho a najmilšieho partnera na svete, ale keď si s ním nebudeme rozumieť, načo je nám taký vzťah? Len na príťaž. A to doslova. Vzťah, v ktorom nie je vzájomné porozumenie, dusí oboch partnerov.

Komunikácia

Aby mohlo nastať porozumenie, je dôležitá komunikácia. Všetko sa dá vykomunikovať. Teda pokiaľ človek chce. V niektorých vzťahoch je komunikácia zanedbávaná a tak vznikajú zbytočné nedorozumenia a konflikty. A to vzťah skôr, či neskôr zabije.

Ak sa chcete vyhnúť nedorozumeniam, nezabúdajte komunikovať!

Často sa stáva, že sa partner niečo bojí povedať. Bojí sa, že nebude prijatý a pochopený, alebo že bude rovno označený za toho zlého. Ak máme partnera, ktorému sa nemôžeme zdôveriť so všetkým, pretože ho naše slová rozrušujú, nie je to moc dobré znamenie. Vo vzťahu by mala fungovať stopercentná otvorenosť, úprimnosť a dôvera. Pokiaľ toto vo vzťahu nie je, je to problém!

Koľko máme spoločného?

Ak chce jeden partner to a druhý niečo iné, len ťažko budú hľadať medzi sebou zhodu. Dá sa to, ale je to oveľa náročnejšie ako keď sa stretnú dvaja ľudia, ktorí majú podobné záujmy a ciele.

Je fajn spoznať svojho partnera lepšie, poznať jeho vízie a túžby a usúdiť nakoľko sú v súlade s našimi.

Dajte tomu čas

Doprajte si čas kým svojho budúceho partnera dostatočne spoznáte a uvidíte, či si s ním viete predstaviť spoločnú budúcnosť, alebo nie. Ušetríte si tým mnohé problémy. Zamilovaný človek prehliada nedostatky na svojom miláčikovi, ale keď zamilovanosť vyprchá, nastáva tvrdá realita a ťažšie sa s ňou vyrovnáva keď už máme spoločné bývanie, alebo sme dokonca v manželskom zväzku a máme deti. Mať deti a byť vo zväzku s človekom, s ktorým si poriadne nerozumieme, nie je nič príjemné.

Kompromisy

Ku kompromisom treba pristupovať obojstranne, aby vzťah mohol fungovať. Záleží na nás oboch do akej miery sme ochotní a schopní robiť kompromisy.

Ak sa partner bude cítiť utláčaný, nebude vo vzťahu šťastný a taký vzťah nemá moc zmysel. Ak partner nie je ochotný robiť kompromisy, takisto to moc nemá s takým človekom zmysel.

Udržiavanie nefunkčného vzťahu

Môže sa stať, že sa vzťah dostane do štádia pred rozpadom. Ak sa takýto vzťah snaži jeden, alebo obaja partneri udržiavať kvôli očakávaniam druhých, alebo z nejakého iného dôvodu, zvyčajne kvôli deťom, takýto vzťah je už veľmi ťažké opraviť a zvyčajne v ňom obaja partneri aj deti trpia.

Ak nie som vo vzťahu šťastný, je to znamenie, že buď treba niečo vo vzťahu zmeniť, napraviť, alebo ho radšej ukončiť. Ukonečnie nebýva vždy jednoduché, ani príjemné, ani hladké. Ale keď sa takýto nefunkčný vzťah ukončí, obom partnerom sa skôr, či neskôr uľaví a môžu začať nový, dúfajme že šťastnejší život.

Keď sa človek vo vzťahu cíti akoby priškrtený, pridusený a je viac nešťastný ako šťastný, je najvyšší čas na zmenu.

Stal sa partner počas vzťahu nervákom, alkoholikom, gemblerom, alebo si našiel milenca/milenku? To všetko sú len príznaky udržiavania nefunkčného vzťahu, ktorý je zvyčajne najlepšie ukončiť, aby sa obom uľavilo.

Udržiavanie nefunkčného vzťahu je ako držať v holých rukách žeravý uhlík. Zo začiatku možno až tak nepáli, ale časom nám môže spôsobiť nepekné popáleniny. A takisto udržiavanie nefuknčného vzťahu môže spôsobiť psychickú a fyzickú ujmu.

Zhrnutie

Je fajn, keď je partner fyzicky príťažlivý, ale nemali by sme sa nechať touto silnou príťažlivosťou príliš oslniť. Dajme tomu čas a spoznajme partnera aj z inej stránky. Ako reaguje na vypäté situácie, ako sa správa k iným ľuďom, ako sa po čase správa k nám, či je úprimný, či je verný atď.

Ak nájdeme partnera, ktorý nám bude zároveň najlepším priateľom, na ktorého sa môžeme na 100% spoľahnúť, ktorému sa môžeme so všetkým zdôveriť, patríme medzi tých šťastnejších. Veľa vzťahov na začiatku totižto funguje na báze fyzickej príťažlivosti a neskôr už len zo zvyku a povinnosti a partneri v takých vzťahoch nie sú šťastní.

Výber partnera je životne dôležitá vec. Výber partnera má dopad nie len na náš život, ale aj na život nášho partnera. Už v tom zrazu nie sme sami. Preberáme do veľkej miery zodpovednosť za oboch. A to je veľká zodpovednosť. Preto by sme to nemali brať len tak hala-bala ale byť naozaj spojení so svojim srdcom a počúvať ho: “Je toto naozaj partner, s ktorým si viem predstaviť stráviť zbytok svojho života? Dokážem mu dať to, čo odomňa očakáva a dokáže mi dať to, čo od neho očakávam ja?

Všetok odpor, ktorý cítime k ostatným, je v nás

Máme tendenciu súdiť ľudí a zvaľovať vinu na iných – on za to môže, ona za to môže. On je taký, ona je taká… a k ľuďom, ktorí sa nám nepozdávajú, si vytvárame odpor. A tak sa naše srdcia navzájom vzdaľujú a životné cesty rozdeľujú. Zbytočne.

Odpor je vo mne

Jedno z mojich najväčších životných uvedomení bolo práve to, že keď cítim k niekomu odpor, je to vo mne a môžem to vyriešiť len ja. Márne sa budem hnevať na niekoho, že je taký, či onaký. Ak sa naučím prijať ho takého, aký je, odpor zmizne a naše srdcia sa zblížia. Ak však budem v sebe držať odpor, nedokážeme spolu vychádzať a nebudem sa cítiť dobre s človekom, ku ktorému cítim odpor.

Nedávno som napísal kamarátke, ku ktorej som cítil odpor toto:

– Ja som sa ťa naučil prijať takú, aká si a je to oveľa lepšie ako odsudzovanie.
– A preto som ťa začala mať rada… lebo vôbec som ťa rada nemala.

Tu je krásne vidieť čo sa stane, keď v sebe vyriešime svoj odpor.

Prečo vzniká odpor

Odpor vzniká z viacerých dôvodov. Častokrát nám niekto fyzicky, alebo psychicky ublíži a vytvoríme si k nemu odpor. Alebo keď niekto ublíži niekomu inému, môžeme tiež voči nemu pocítiť odpor. Alebo sa nám človek z nejakého dôvodu jednoducho nepozdáva.

Žiť v odpore nie je nič príjemné. Zväzuje to srdce a človek, ktorý cíti odpor, nedokáže cítiť lásku.

Ako zmierniť odpor

Samotné uvedomenie si, že cítim voči niekomu odpor, je prvý krok. V druhom kroku sa snažím prísť na to, prečo tento odpor vôbec cítim. Čo mi ten človek spravil? Prečo mi nevyhovuje jeho správanie? Je naozaj taký hrozný? Snažím sa ho prijať takého, aký je.

Ak voči niekomu cítim odpor, je to môj problém a ja ho môžem vyriešiť v sebe. Keď ho vyriešim, odpor zmizne a ja dokážem brať človeka takého, aký je.

Zaujimavosťou je, že nám na iných vadí to, čo máme v sebe. Ak by sme to v sebe nemali, nevadilo by nám to. Ostatní nám len nastavujú zrkadlo, aby sme sa v ňom videli. A keď v zrkadle uvidíme niečo, čo sa nám nepáči, zvaľujeme to na zrkadlo, nie na odraz v zrkadle. To je zásadný omyl.

Keď sa dokážeme úprimne pozrieť do zrkadla a prijať svoj obraz, ktorý vidíme v ostatných, môžeme tento odraz zmeniť. Zvyčajne to nebýva jednoduché a vyžaduje si to veľa vnútornej práce. Ale keď to zmeníme, príde úľava a odpor odíde. Voči ľuďom, ku ktorým sme cítili odpor, dokážeme zrazu cítiť náklonnosť. A to je úžasné! Vyžaduje si to síce veľa práce na sebe, ale výsledok stojí za to.

Práca na sebe môže byť napríklad pravidelná meditácia, prechádzky v prírode, trávenie času osamote a iné aktivity, ktoré nám dovoľujú byť sami so sebou a uvedomovať si o sebe viac. Dočítate sa o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Akonáhle aspoň trochu očistíme svoje vedomie, náš život naberie úplne iný smer akým sa doteraz uberal. Skúste to a uvidíte.

Prajem veľa šťastia!