Archívy kategórie: vzťahy

Všetok odpor, ktorý cítime k ostatným, je v nás

Máme tendenciu súdiť ľudí a zvaľovať vinu na iných – on za to môže, ona za to môže. On je taký, ona je taká… a k ľuďom, ktorí sa nám nepozdávajú, si vytvárame odpor. A tak sa naše srdcia navzájom vzdaľujú a životné cesty rozdeľujú. Zbytočne.

Odpor je vo mne

Jedno z mojich najväčších životných uvedomení bolo práve to, že keď cítim k niekomu odpor, je to vo mne a môžem to vyriešiť len ja. Márne sa budem hnevať na niekoho, že je taký, či onaký. Ak sa naučím prijať ho takého, aký je, odpor zmizne a naše srdcia sa zblížia. Ak však budem v sebe držať odpor, nedokážeme spolu vychádzať a nebudem sa cítiť dobre s človekom, ku ktorému cítim odpor.

Nedávno som napísal kamarátke, ku ktorej som cítil odpor toto:

– Ja som sa ťa naučil prijať takú, aká si a je to oveľa lepšie ako odsudzovanie.
– A preto som ťa začala mať rada… lebo vôbec som ťa rada nemala.

Tu je krásne vidieť čo sa stane, keď v sebe vyriešime svoj odpor.

Prečo vzniká odpor

Odpor vzniká z viacerých dôvodov. Častokrát nám niekto fyzicky, alebo psychicky ublíži a vytvoríme si k nemu odpor. Alebo keď niekto ublíži niekomu inému, môžeme tiež voči nemu pocítiť odpor. Alebo sa nám človek z nejakého dôvodu jednoducho nepozdáva.

Žiť v odpore nie je nič príjemné. Zväzuje to srdce a človek, ktorý cíti odpor, nedokáže cítiť lásku.

Ako zmierniť odpor

Samotné uvedomenie si, že cítim voči niekomu odpor, je prvý krok. V druhom kroku sa snažím prísť na to, prečo tento odpor vôbec cítim. Čo mi ten človek spravil? Prečo mi nevyhovuje jeho správanie? Je naozaj taký hrozný? Snažím sa ho prijať takého, aký je.

Ak voči niekomu cítim odpor, je to môj problém a ja ho môžem vyriešiť v sebe. Keď ho vyriešim, odpor zmizne a ja dokážem brať človeka takého, aký je.

Zaujimavosťou je, že nám na iných vadí to, čo máme v sebe. Ak by sme to v sebe nemali, nevadilo by nám to. Ostatní nám len nastavujú zrkadlo, aby sme sa v ňom videli. A keď v zrkadle uvidíme niečo, čo sa nám nepáči, zvaľujeme to na zrkadlo, nie na odraz v zrkadle. To je zásadný omyl.

Keď sa dokážeme úprimne pozrieť do zrkadla a prijať svoj obraz, ktorý vidíme v ostatných, môžeme tento odraz zmeniť. Zvyčajne to nebýva jednoduché a vyžaduje si to veľa vnútornej práce. Ale keď to zmeníme, príde úľava a odpor odíde. Voči ľuďom, ku ktorým sme cítili odpor, dokážeme zrazu cítiť náklonnosť. A to je úžasné! Vyžaduje si to síce veľa práce na sebe, ale výsledok stojí za to.

Práca na sebe môže byť napríklad pravidelná meditácia, prechádzky v prírode, trávenie času osamote a iné aktivity, ktoré nám dovoľujú byť sami so sebou a uvedomovať si o sebe viac. Dočítate sa o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Akonáhle aspoň trochu očistíme svoje vedomie, náš život naberie úplne iný smer akým sa doteraz uberal. Skúste to a uvidíte.

Prajem veľa šťastia!

Ako prečistiť rodinnú karmu (rodovú líniu)

V poslednom vzťahu som spozoroval až príliš veľkú podobnosť so vzťahom mojich rodičov. Správal som sa ako môj otec a priateľka sa správala ako moja mama. Jedna generácia za druhou zažíva to isté. Rodové línie majú v sebe zakódované tie isté programy, priťahujú si tie isté vzťahy, tých istých partnerov, stále dokolečka to isté. Aký mali vzťah naši rodičia, taký vzťah máme aj my. Podvedomie nám vyberá partnera aj keď sa nám môže zdať, že si ho vyberáme my vedome.

Keď sa však pozrieme na podobnosť našich partnerských vzťahov a vzťahu svojich rodičov, môže nám docvaknúť, že sa tu niečo opakuje. Nie len podobnosť vzťahov, ale aj vlastností, ktoré máme po rodičoch. Syn sa správa rovnako ako jeho otec, dcéra sa správa rovnako ako jej matka. Niektorí ľudia si myslia, že toto správanie majú dané a je nemenné. To je omyl. Je to len akási výhovorka, aby sa nemuseli meniť. V skutočnosti toho môžeme zmeniť veľa. To, že otec bol alkoholik a teraz som alkoholik aj ja, neznamená, že alkoholikom musím byť. Je to len podvedomý program, ktorý ma k tomu automaticky doviedol. Alkoholizmus, násilníctvo, hnev, žiarlivosť,… to všetko sú len programy, ktoré sa dajú zmeniť keď si človek začne uvedomovať samého seba a začne sa venovať sebarozvoju.

Pokiaľ žijeme nevedome, nechávame svoje podvedomie konať za nás a čudujeme sa čo sa to v našom živote deje. Keď sa však naučíme žiť vedome, začneme si uvedomovať podvedomé vzorce a môžeme ich začať meniť. Píšem o tom v článku “Cesta vedomého života“.

Dovolím si tu citovať Renu Uriel:

Najít vzorce, které se opakují v daném rodu. Je to jako šachová hra, vždy je tam oběť a tyran v různých souvislostech, nebo podřízený a nadřízený,…. To se pak odráží i v konkrétních nemocech. Psala jsem o tom článek u svého rodu s vlastním příkladem, kde byly všechny ženy ponižované a týrané fyzicky, nebo psychicky a role mužů – tyranů, kteří často propukaly závislosti alkoholu a byly to diktátorské typy. Tento vzor se tradoval a na začátku mé cesty jsem i tento typ mužů přitahovala. Souvislosti jsou užší, než se zdá a po prvním uvědomění se začne rodová linie čistit. Je potřeba to uvidět, uvědomit si to, pojmenovat a následně vyměnit za nový vzor, kdy odmítnete pokračovat v této linii a vědomě si začnete svůj osud a život řídit svým srdcem, citem, duší… Vzít život do vlastních rukou, vypnout autopilota a začít si uvědomovat každý svůj čin, myšlenku a emoci. I vnímat typy lidí, které přitahujete do života. Mnoho napovídají o Vaších slabostech, nebo i síle.

Toto presne vystihuje ako to vnímam ja. Začať si uvedomovať seba, svoje myšlienky, emócie a činy. Snažiť sa byť vedomý každej jednej maličkosti, vnímať ľudí, ktorých máme okolo seba. To nám môže o nás samotných napovedať veľmi veľa pokiaľ sme schopní to prijať. Špeciálne sú na to stavané partnerské vzťahy. Pokiaľ dokážeme byť vedomí vo vzťahu, môže nás to posunúť míľovými krokmi vpred. Keď si uvedomíme, že vzťahy sú len odrazom toho, akí sme my, dokážeme sa pozrieť do svojho najtemnejšieho vnútra a prijať to, čo sme tam našli a začať to čistiť. Sú na to rôzne techniky, niektoré z nich nájdete v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia” a tiež “Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?“.

Doplnkové čítanie: “https://anitram.wordpress.com/2012/09/07/vyriesenie-rodinnej-karmy/

Toto čistenie karmy sa môže zdať spočiatku náročné a možno nemožné, ale keď sa naučíme žiť viac vedome, viac v pokore a láske a začneme vnímať prvé výsledky, budeme chcieť čistiť viac a viac, aby sme mohli žiť stále krajší a láskyplnejší život. Čistenie vedomia a podvedomia sa môže stať našou každodennou praktikou.

Je na nás, či si vyberieme život nevedomý, kedy nás riadi autopilot (podvedomie) a deje sa nám to isté, čo aj našim rodičom, prarodičom, praprarodičom,… a nevieme čo s tým. Alebo sa naučíme žiť viac vedome a môžeme tak prerušiť cyklus chorôb, závislostí, nefunkčných vzťahov a negatívnych vzorcov správania. Môžeme tak začať úplne novú rodovú líniu založenú na pochopení, láske a pokore. Je to len a len na nás. Túto prácu za nás naozaj nikto nespraví.

Tak hor sa do toho a veľa šťastia!

Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám

“Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám. Neviem prečo to tak je… ako keby sa z neho stával horší človek.”

To mi napísala jedna kamarátka, ktorá tiež nemala ideálny vzťah. Je to na zamyslenie. Naozaj sa človek vo vzťahu stáva horším? Alebo len začína ukazovať svoju pravú tvár. Aha!

Vzťahy ako zrkadlo

Vzťahy fungujú ako zrkadlo. V tomto zrkadle môžeme často vidieť svoje nespracované programy, ktoré máme uložené hlboko v podvedomí a keď to nevieme prijať a spracovať, stávajú sa z nás protivy. Keď vidíme v zrkadle svoj obraz, ktorý sa nám nepáči, je prirodzené, že sme z toho zhrození a meníme svoje správanie z milého na nemilé. Len si predstavte, že by ste sa pozreli do zrkadla a uvideli svoju zohavenú tvár. To sa deje, keď sa pozeráme do zrkadla, ktoré nám nastavuje náš partner. Akurát nevidíme svoju zohavenú tvár, ale náš zohavený charakter. Nechceme sa prijať takí, akí sme, nechceme prijať svoj obraz v zrkadle a sme z toho rozrušení. To, čo vidíme v zrkadle, považujeme za partnerove nedostatky, nie za svoje.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Kto to je? Čo sa to deje? To predsa nemôžem byť ja! To on! Za všetko môže on/ona! A už začína obviňovanie, hádky, konfikty a problémy. Len kvoli tomu, že nie sme schopní prijať sa takí, akí sme a kvôli tomu ani nie sme schopní prijať partnera takého, aký je.

Pokora a sebaprijatie

Aby sme mohli prijať svoj ohavný obraz v zrkadle, potrebujeme sa naučiť pokore. Bez pokory to nejde. Pokiaľ si budeme myslieť, že za všetko môžu tí druhí a my sme v poriadku, nič tým nevyriešime. Ale ak sa na seba dokážeme úprimne a pokorne pozrieť, uvidíme svoje nedostatky, na ktorých môžeme následne začať pracovať. A keď začneme na sebe pracovať, v zrkadle budeme vidieť stále krajší a krajší obraz a ako bonus sa naše vzťahy s ostatnými napravia. To za to stojí nie?

Pamätajte, že:

“Keď svoj obraz neprijmeme a budeme zvaľovať vinu na ostatných, nič tým nevyriešime.”

Dôležitosť samoty

Aj keď sme vo vzťahu, je dôležité, aby sme si občas dopriali byť osamote so svojimi myšlienkami, aby sme mohli prehodnotiť seba a svoj život. Keď si nedoprajeme dostatok času pre seba, nebudeme mať možnosť uvedomiť si niektoré veci a napraviť ich. Budeme nevedomky robiť stále to isté a čudovať sa čo sa nášmu partnerovi stále nepáči. Márne sa nám to bude náš partner snažiť vysvetliť, zrejme to nebudeme schopní od neho prijať.

Keď si však pravidelne doprajeme chvíľku pre seba, pre náš sebarozvoj, uvedomíme si o sebe veľa a aj naše vzťahy budú oveľa kvalitnejšie. Pretože akí sme my, také máme vzťahy.

Komunikácia

V neposlednom rade musíme vo vzťahu dostatočne komunikovať, aby sme predišli domnienkam a problémom z toho vyplývajúcich. Na to, aby komunikácia prebiehala bez konfliktov, nesmieme nechať svoje ego vystrkovať rožky, ale naučiť sa byť neustále v pokore, aby sme dokázali vypočuť a pochopiť svojho partnera. Ideálne je ak sa to naučia obaja partneri. Pretože ak je čo i len jeden partner pod veľkým vplyvom ega, vzťahu to neprospieva a naopak to vzťah pomaličky, ale isto zabíja. Jedine pokora a láska môže zachrániť náš vzťah pred krachom. A naučiť sa byť neustále v pokore a láske, to chce spočiatku veľmi veľa úsilia. Ale dá sa to naučiť.

Ego

Dá sa naučiť rozlišovať kedy ego vystrkuje rožky. Ak niečo robím, alebo hovorím a necítim sa pri tom dobre, koná za mňa s veľkou pravdepodobnosťou ego. Keď za nás koná ego, dokážeme druhým veľmi ublížiť slovami aj činmi, len aby sme uspokojili seba, ale v konečnom dôsledku sa cítime mizerne a cítia sa mizerne aj tí, ktorým sme z ega ublížili.

O egu si môžete prečítať v kategórii “Ego“. Spoznávanie ega je na dlho, ale keď ho spoznáme a začneme rozlišovať kedy vystrkuje rožky a dokážeme ho ovládať, náš život sa mnohonásobne skvalitní. Väčšina problémov (ak nie všetky), ktoré v živote zažívame a vytvárame, sú práve kvoli egu.

Zhrnutie

Keď sa naučíme pracovať so svojim egom, pýchu nahradí pokora a s pokorou prichádza schopnosť a sila prijať sa takých, akí sme. Keď sa prijmeme takých akí sme, so všetkými ohavnými vlastnosťami a zvykmi, ktoré ešte v sebe máme, môžeme začať pracovať na ich zmiernení a odstránení. Keď na sebe zamakáme, skvalitníme tým život nie len sebe, ale aj všetkým okolo nás! A tak môže nastať celospoločenská zmena.

viral

Hlavným princípom je nechcieť meniť ostatných, ale chcieť v prvom rade zmeniť seba. Keď to dokážeme, budeme sa čudovať čo sa v našom živote začne diať.

Totiž akí sme, taká je naša realita. Čo vyžarujeme, to si do života aj priťahujeme. Keď pochopíme tento jednoduchý základný princíp, budeme chcieť prirodzene na sebe zamakať a zmeniť sa, aby sme žili krajší život.

nizka frekvencia

Čo vyžarujeme, to si priťahujeme:

vysoka frekvencia

Vo vzťahoch to platí dvjonásobne… Začnime si uvedomovať čo vyžarujeme, aby sme to prípadne mohli zmeniť.

Prečo vzťahy nefungujú

V súčasnej dobe je mnoho vzťahov nefunkčných a ľudia v nich nie sú šťastní. Tiež je tu pomerne dosť slobodných mamičiek, ktoré nemali to šťastie nájsť pre nich ideálneho partnera, alebo aspoň takého, ktorý sa k ideálu blíži.

Nebola to láska

Ako rýchlo vzťahy vznikajú, tak rýchlo aj zanikajú. Na začiatku vzťahu sú ľudia pobláznení zamilovanosťou a myslia si, že našli toho pravého. Po čase sa ukáže, že ich milovaný nie je taký dokonalý a úžasný ako si o ňom mysleli a začne im na ňom vadiť čoraz viac vecí. Tak ružové okuliare opadnú a nastáva krutá realita, ktorej je treba čeliť. Koho sme si k sebe pripustili, s ním by sme sa mali naučiť fungovať. Pokiaľ vidíme, že to nejde, že vo vzťahu nie je láska a rešpekt, nemá to zmysel a je lepšie sa rozísť, aby obaja mohli začať dýchať opäť slobodne.

Rešpekt

Ak jeden druhého nerešpektuje, hádaju sa a vznikajú vo vzťahu konflikty. Dokážu si ublížiť nie len psychicky, ale aj fyzicky. Keď dvaja vhupnú do vzťahu príliš rýchlo, nie je čas na to, aby si voči sebe vytvorili rešpekt a tak sa nerešpektujú a neskôr to vyústi do nemalých konfliktov.

Tolerancia

Každý sme iný a nemôžeme chcieť po druhom, aby bol presne podľa nášho obrazu dokonalosti. Ak nevieme jeden druhého tolerovať a chceme aby bol podľa nášho obrazu dokonalosti, vzťahu to neprospeje, ba práve ho to zabíja.

Tolerancia je preto vo vzťahu veľmi dôležitá!

Zvaľovanie viny na druhého

Vo vzťahu sú dvaja a aj na problémy vo vzťahu sú dvaja. Pokiaľ budeme zvaľovať všetku vinu na partnera, ako sa asi partner bude cítiť? Zabíjame tým v ňom jeho náklonnosť k nám a keď to budeme robiť pravidelne, zabijeme tým náš vzťah.

Namiesto zvaľovania chyby sa snažme partnera pochopiť, buďme mu oporou a problém sa snažme vyriešiť spolu.

Doplnkové čítanie:

Skutočný dôvod prečo vzťahy krachujú

Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?

Čo ma naučila moja žena

Kedy muž stráca záujem o ženu

Ako nájsť a udržať láskyplný vzťah

Priznať si chybu nie je hanba

Aj napriek tomu, že teóriu ovládam, často nie som schopný ju uplatniť v praxi. Ak chceme mať lepšie vzťahy, musíme si najskôr spraviť poriadok vo svojom vnútri. A to je dlhodobá práca. Ale keď začneme na sebe makať, výsledok na seba nenechá dlho čakať. Naučiť sa nesúdiť, nezvaľovať vinu na iných, nechcieť aby boli podľa nášho obrazu a veľa ďalšieho… Hor sa do toho!

Je žiarlivosť prejavom lásky?

Stretol som sa s rôznymi názormi na žiarlivosť. Niekto tvrdí, že žiarlivosť patrí k láske, iní zas tvrdia, že žiarlivosť nemá s láskou nič spoločné. Tak ako to je? Aby sme to zistili, musíme najskôr vedieť čo je láska. Nie láska ako ju pozná väčšina ľudí, teda ako chtíč, ale skutočná, nefalšovaná bezpodmienečná láska.

Jednoducho láska

Láska si nekladie podmienky – budem ťa milovať keď budeš taký a taký.

Láska je slobodná.

Láska nie je majetnícka a nenárokuje si na nič. Je to práve chtíč, ktorý má veľké nároky a ľudia ho mylne považujú za lásku.

V skutočnej láske neexistuje nedôvera. Milujúci človek má absolútnu dôveru vo svojho milovaného. Ak vo vzťahu nie je absolútna dôvera, nie je v ňom láska. Je to jednoduchý indikátor. Ak niekto miluje celým svojim srdcom, prečo by mal mať nedôveru v partnera a podozrievať ho z nevery?

Žiarlivosť

Žiarlivosť je v podstate potreba vlastniť. Ak nie si môj, nebudeš nikoho. Je to vyslovenie nedôvery vo svojho partnera. Neustále podozrievanie nie je prejavom lásky. Je to prejav strachu.

Žiarlivosť je nedostatok sebaúcty.

Žiarlivosť je extrémnym sebectvom.

Je tiež prejavom toho, že človek veľmi túži po láske, ktorú nenachádza v sebe, ale hľadá mimo seba.

Žiarlivosť ako súbor viacerých negatívnych emócií, hnevu, nenávisti, závisti, pocitu krivdy, trpkosti, nedôvery, pochybnosti je vysoko toxická a sebadeštrukčná.

Žiarlivosť nie je iba v partnerskom vzťahu, ale už aj deti môžu byť žiarlivé na súrodencov a podobne. Táto žiarlivosť sa potom prenáša aj do partnerského vzťahu.

Príčina žiarlivosti

Príčinou žiarlivosti je pocit menejcennosti. Tiež nízke sebavedomie a sebadôvera. Ak rodičia dieťa málo chválili, stále kritizovali a porovnávali s niekým lepším, sebavedomie takéhoto dieťaťa zostalo otrasené. Preto žiarliví ľudia sa cítia nemilovaní, stále pochybujú o láske partnera voči nim, príčinou je, že sa sami nemajú radi. Ich neschopnosť akceptovať samých seba, nedôvera v to, že sú hodní lásky a úcty, je hlavnou príčinou ich žiarlivého chovania.

Tento strach môže tiež pochádzať z hlbokej rany v srdci z predošlých vzťahov. Ak je srdce ranené, nemožno sa do neho úplne ponoriť a cítiť lásku. Najskôr je potrebné ranu uzdraviť. Pokiaľ druhý z partnerov nie je ranený a je citlivý, dokáže svojho partnera previesť až k uzdraveniu rany v srdci. (Tento odsek pochádza od veľmi citlivej duše Marie).

Niektoré výstižné vety boli prebraté z článku “Žiarlivosť” na stránke: https://www.advaita.sk/etikoterapia/teoria/zdravie-poskodzujuce-myslienky-emocie/103-zoznam-vlastnosti/174-ziarlivost

V uvedenom článku je krásne vysvetlené prečo a ako žiarlivosť vzniká a čo sa s tým dá robiť. Žiarlivý človek by mal v prvom rade zvýšiť svoju sebahodnotu a sebaúctu a stať sa menším sebcom aby mohol zažiť skutočnú lásku bez podmienok, v ktorej neexistuje nedôvera a už vôbec nie strach a žiarlivosť. Strach, nedôvera a žiarlivosť sú práve absenciou lásky.

Niektorí ľudia si svoju žiarlivosť stále obhajujú, že je súčasťou ich lásky, ale keď človek skutočne pochopí čo je žiarlivosť a čo je láska, pochopí, že žiarlivosť nemá absolútne nič spoločné s láskou.

Ak vám niekto tvrdí, že vás miluje a zároveň žiarli, klame.

Ak to ešte stále nie je niekomu jasné, uvediem jednoduchý príklad:

Ako sa cítite v prítomnosti milujúceho človeka? Je to veľmi príjemný pocit však? A ako sa cítite v prítomnosti žiarlivca? Je to príjemné? Už len na základe týchto indikátorov môžeme zistiť, že láska a žiarlivosť sú dve odlišné emócie, ktoré cítime odlišne. Jedna je veľmi príjemná a druhá až nepríjemná. Môže byť naozaj jedna súčasťou druhej? Môže milujúci človek vysielať tak negatívnu emóciu ako je žiarlivosť?

Osobne sa necítim milovaný a necítim sa vôbec príjemne keď na mňa partnerka žiarli a podozrieva ma z toho, že ju chcem vymeniť za niekoho iného. Ako ste na tom vy? Považujete žiarlivosť za súčasť lásky? Alebo chápete aká obrovská priepasť je medzi láskou a žiarlivosťou?

 

Kedy muž stráca záujem o ženu

Žena sa snaží zaujať pozornosť muža, ktorý je jej sympatický. Niekedy zájde až príliš ďaleko a muž sa odtiahne a žena sa čuduje čo sa deje.

Muž dobyvateľ

Muži sú lovci a dobyvatelia. Majú to jednoducho v povahe. Ak získajú niečo príliš rýchlo, nevážia si to a chcú dobývať niečo iné. Je to tak. Ženy, verte mi. Ak dá žena mužovi neprimeraným spôsobom najavo, že má o neho záujem, mužovi sa automaticky rozsvieti kontrolka – ok, toto bolo príliš jednoduché, poďme ďalej.

Ťažko povedať čo je primeraný a neprimeraný spôsob prejavu náklonnosti. Každý to máme trochu inak. S istotou viem však povedať, že keď muž získa od ženy sex príliš rýchlo, rovnako rýchlo si ženu prestane vážiť. Takže pozor na to.

Ak medzi mužom a ženou nestihne vzniknúť silné priateľstvo, puto, ktoré je silnejšie ako fyzická príťažlivosť, muž si ženu skôr, či neskôr prestane vážiť a dokonca vyprchá aj fyzická príťažlivosť. Ak však vznikne medzi mužom a ženou silné duševné puto predtým, než spolu vhupnú do postele, taký vzťah môže byť oveľa krajší a trvácnejší ako vzťah založený z veľkej časti na fyzickej príťažlivosti.

Prejavy náklonnosti muža

Ženy, nechajte muža dobyť vás. Nechajte ho nech sa trošku posnaží. Ak má muž o ženu záujem, bude sa jej dvoriť. Bude ju pozývať na obedy, večere, na výlety, bude s ňou chcieť jednoducho tráviť čas a urobí pre to všetko, čo je v jeho silách. Ak však muž o ženu záujem nemá, nechce s ňou tráviť príliš veľa času, aby sa na neho nenamotala.

Muži sú jednoduchí. Majú radi od ženy prejavy náklonnosti, ale odtiaľ potiaľ. Je na každej žene, aby našla túto hranicu a neprekročila ju, pretože môže stratiť mužov záujem keď muž vycíti, že žena je pre neho príliš ľahká korisť.

Rozhodne neodporúčam ženám vyvíjať príliš veľkú snahu o získanie muža. Muž je ten, kto má dobíjať a keď nemá priestor na splnenie svojho prirodzeného pudu, ide niekde inde.

Dúfam, že tento článok padol na úrodnu pôdu a aspoň trochu pomôže skvalitniť vzťah muža a ženy.

Čo ma naučila moja žena

Keď som žil sám, naučil som sa nejaké veci o živote. Keď som žil ako mních, tiež som sa niečo naučil. No keď som začal žiť so ženou, zrazu to nebolo len o tom, čo viem ja, ale aj o tom, čo vie ona.

Predstavy o živote

Pokiaľ majú dvaja rozdielne predstavy o živote, ich vzťah bude škrípať a nebude fungovať hladko. Ale ak majú dvaja aspoň približne rovnaké predstavy o živote, podobné túžby, životné hodnoty a záľuby, takýto vzťah môže fungovať lepšie. Je naozaj veľmi dôležité, aby partneri mali spoločné hodnoty a spoločnú víziu toho, čo chcú v živote dosiahnuť. Na tejto vízii stojí a padá celý vzťah. Pokiaľ majú partneri spoločnú víziu, majú spoločnú cestu. Ale ak sa jeden partner od tejto spoločnej vízie odchýli a bude si robiť veci po svojom, skôr, či neskôr sa cesty partnerov rozdelia. Treba si preto dávať veľký pozor na to, či máme s partnerom spoločnú víziu súčasnosti a budúcnosti.

Byť menším sebcom

Ak je vo vzťahu čo i len jeden sebec a robí si všetko len podľa seba, môže rovno odísť od partnera a nezaťažovať ho svojim sebeckým správaním. Vzťah nie je len o našich predstavách a pocitoch. Je o predstavách a pocitoch aj toho druhého. Preto je veľmi dôležitá komunikácia, aby sme vedeli aké sú predstavy a pocity nášho partnera. Je fajn zosúladiť naše predstavy s predstavami partnera – robiť kompromisy.

Dôležitosť (verbálnej) komunikácie

Bez komunikácie môžeme len tušiť čo sa deje v mysli nášho partnera. Bez komunikácie máme tendenciu vytvárať si domnienky, ktoré považujeme za pravdivé. Keď sa s partnerom porozprávame, môže to naše domnienky rozptýliť a dostaneme sa viac do reality. Je oveľa lepšie žiť v realite, ako v mylných domnienkach. Komunikácia so svojim partnerom o všetkom je veľmi dôležitá.

Otvorenosť a dôvera

Pred svojim partnerom by sme nemali nič skrývať a so všetkým sa mu zdôveriť. Vzťah založený na otvorenej komunikácii a dôvere, môže fungovať za predpokladu, že partneri sa snažia chápať jeden druhého.

Vzájomné pochopenie

Vzájomné pochopenie je veľmi dôležité. Ak sa nesnažíme pochopiť jeden druhého, načo sme vôbec vo vzťahu? Nie vždy sa mi podarí pochopiť na prvýkrát ženskú myseľ, ale keď sa o to opakovanie snažím, pomaly to ide. Aj keď ma zakaždým niečim novým prekvapí. Aj keď zo začiatku nechápeme jeden druhého, môžeme sa to naučiť. Musíme pochopiť, že muž a žena sú dve odlišné bytosti. Žena má určité vlohy a správanie a muž má zase iné. Hovorí o tom tiež kniha: „Muži sú z Marsu, ženy z Venuše“. No aj keď sú muž a žena rozdielni, keď pochopia svoje role, môžu sa chápať navzájom a fungovať spolu bez väčších problémov.

Snaha vyriešiť problémy

Vo vzťahu skôr, či neskôr nastanú problémy a konflikty. Všetky problémy a konflikty sa dajú riešiť, pokiaľ obaja partneri chcú. Konflikty často vznikajú z nepochopenia. Keď sa budeme snažiť chápať jeden druhého, môžeme dosiahnuť harmonický vzťah plný pochopenia. Mali by sme sa snažiť pochopiť prečo druhý koná tak, ako koná. Ak sa nebudeme usilovať o pochopenie a budeme partnera za niečo neustále obviňovať, zabíjame tým v ňom jeho náklonnosť k nám a tým pádom zabíjame aj vzťah.

Aký naozaj som

Moja žena je jeden z mála ľudí, ktorí mi dokážu nastaviť zrkadlo, do ktorého som ochotný sa pozrieť. Nie vždy sa mi to však darí na prvýkrát. Až pri nej som si začal uvedomovať aké nedostatky ešte v sebe mám a že by som ich rád odstránil. Až keď spoznáme svoje nedostatky a priznáme si ich, potom môžeme začať pracovať na ich odstránení.

Nikto nie je dokonalý

Každý máme svoje chyby. Ak si myslíme, že sme v pohode, sme na omyle. Často máme tendenciu zvaľovať vinu na iných. Ale už málokto sa pozrie na seba a prizná vinu sebe. Ak sa dostanem do nejakého konfliktu, hľadám chybu v prvom rade v sebe. Prečo som sa vôbec do konfliktu dostal? Prečo cítim takú emóciu akú cítim? Všetko je v nás a len my to môžeme zmeniť. Nikto iný to za nás nespraví a zvaľovaním viny na niekoho iného sa nikam nedostaneme. Keď pochopíme túto dôležitú pravdu, môžeme vo svojom živote naozaj veľa zmeniť.

S mojou ženou už síce nie som, ale som jej veľmi vďačný, že bola istú dobu súčasťou môjho života a mohol som sa vďaka nej všetko toto naučiť.

PS: Nebola to žena ako manželka, ale žena ako žena.

Ďakujem ❤

Skutočný dôvod prečo vzťahy krachujú

Opäť nie je náhoda, že Teal Swan v jej novom videu hovorí o tom, čo som prežíval v poslednom vzťahu. O dvoch partneroch, ktorí si navzájom nerozumejú, pretože žijú v dvoch rozdielnych realitách. O tom ako je neporozumenie obrovská priepasť medzi partnermi, ktorá nakoniec vyústi do rozchodu. Hovorí tiež o dôležitosti videnia, cítenia a chápania reality druhých.

Keby som si to nezažil, moc by som nechápal o čom hovorí. Ale už to viem, mám to zažité na vlastnej koži a chcem sa naučiť vcítiť do reality druhých ľudí a neodsudzovať ich pretože majú odlišný pohľad na život ako ja.

Ak chceme, aby boli naše vzťahy trvácne, musíme sa vedieť vcítiť do druhých a pochopiť ich. Musíme sa vžiť do ich vnímania reality. Ak tak neurobíme a budeme žiť v dvoch rozličných realitách bez vzájomného pochopenia, všetky naše vzťahy na tomto stroskotajú.

Vzájomné pochopenie a vcítenie sa do partnera je pre funkčný a naplňujúci vzťah nevyhnutné.

Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?

Mnohí ľudia túžia po ideálnom partnerovi a chcú ho mať čo najskôr. Ideálne hneď. Táto nenaplnená túžba vzbudzuje v mnohých ľuďoch sklamanie, nešťastie, ba až depresiu. Pocit osamelosti nie je zrovna dvakrát príjemný. Práve z tohto pocitu osamelosti pramení veľmi silná túžba po partnerovi. Až taká silná, že silou mocou robia všetko preto, aby ho našli. Hľadajú ho na zoznamke, na párty, na ulici… všade. Majú oči na stopkách.

Výber partnera

Myslíme si, že partnera si vyberáme my vedome. V skutočnosti ho vyberá naše podvedomie na základe toho, čo máme hlboko v podvedomí nevyriešené. Navonok sa môže zdať, že si partnera vyberáme vedome a že ten partner je naozaj ten ideál, po ktorom sme celú dobu túžili, ale opak je pravdou. Najmä vtedy, keď sami nie sme ideál, po ktorom tak túžime. Pri zamilovanosti totiž dochádza k spojeniu dvoch navzájom rezonujúcich podvedomí. Tieto podvedomia majú zvyčajne rôzne nedoriešené veci z minulosti, ktoré budú musieť riešiť v tomto vzťahu. Pritiahli sa navzájom, aby mohli určité veci doriešiť.

Riešenie problémov

Na začiatku sa nám zdá, že vzťah klape bez problémov, ale časom sa problémy zaručene ukážu. Tieto problémy vznikajú práve na základe našich nespracovaných zážitkov a zdedených programov, ktoré sú uložené hlboko, hlboko v podvedomí a nemáme o nich ani len tušenia. Ak nastane nejaký konflikt vo vzťahu, máme tendenciu zbavovať sa zodpovednosti a zvaľovať vinu na toho druhého – “On za to môže! On je ten zlý!” Takýmto postojom sa nikam nedostaneme a nič nevyriešime. Ostávame stáť na jednom mieste a musíme prežívať stále tie isté problémy dokolečka, kým si z nich nezoberieme nejaké ponaučenie.

Ponaučenie

Na každý problém existuje riešenie. Na riešenie problémov vo vzťahoch je dobré uvedomenie si, že na problémy vo vzťahu sú vždy dvaja, nie iba jeden. Je dôležité prijať svoj podiel na probléme a priznať sa s tým partnerovi, aby celá vina nestála na ňom a necítil sa zle. Pokiaľ budeme vidieť chybu len v partnerovi a zvaľovať na neho všetku vinu, nielenže mu tým ubližujeme, ale ocitáme sa v začarovanom kruhu, z ktorého jediná cesta je priznať si svoj podiel na probléme.

Na problémy vo vzťahu sú vždy (aspoň) dvaja.

Priznanie si chyby

Len keď viem, kde robím chybu, môžem ju napraviť.

Pokiaľ si chybu nepriznám, nemôžem ju napraviť a tým pádom ju budem robiť znovu a znovu a znovu budem zažívať dôsledky tejto chyby. Čo je väčšinou dosť nepríjemné. Už vieme, že zvaľovanie chyby na druhých ničomu nepomôže. Potrebujeme zistiť, kde presne je chyba v nás. Vzťahy totižto odzrkadľujú len nás samotných a partner nie je nič iné, ako zrkadlo nášho vnútra. To je vynikajúca príležitosť uvidieť aj svoje doposiaľ nevidené a nepoznané stránky – napr. pýchu, egoizmus, chamtivosť, žiarlivosť, tvrdohlavosť, nevyliečené zranenia z minulých vzťahov a iné.

Dobré vodítko pri hľadaní svojich temných stránok je, že na druhých nám vadí presne to, čo máme v sebe. Ak nám vadí tvrdohlavosť, sami sme tvrdohlaví. Ak nám vadí hnev, sami máme s hnevom problém, aj keď si myslíme, že nie. Ak nám vadí, že s nami partner málo komunikuje, trpíme tým istým problémom nedostatočnej komunikácie. Keď pôjdeme viac do hĺbky, môžeme zistiť, čo všetko máme ešte v sebe.

To, ako sa správame a ako sa k nám správajú ostatní, je tiež len odrazom nášho podvedomia.

Opakovanie tých istých situácií

Vo vzťahoch sa opakujú tie isté vzorce dovtedy kým sa nepoučíme.

Napríklad niektoré ženy majú také “šťastie”, že si vždy pritiahnu partnera, ktorý ich fyzicky napáda. Jeden, druhý, tretí, štvrtý,…. aj desiaty partner je taký istý násilník. To už predsa nemôže byť náhoda. Ak si tá žena začne zaoberať otázkou “Prečo si priťahujem tento typ mužov?“, skôr, či neskôr dostane odpoveď na otázku a môže tento problém začať riešiť v sebe. Ak si človek uvedomí, že problém nie je “tam vonku”, ale že problém odzrkadľuje len naše nevyriešené bloky v podvedomí, môžeme tieto bloky rôznymi technikami odstrániť a vyriešiť tak konkrétny problém.

Techniky čistenia podvedomia

Najúčinnejšie techniky čistenia podvedomia, s ktorými som sa stretol, sú technika EFT, stará Hawaiská technika Ho’oponopono a technika Kvantového dotyku Matrixu.

Je toho naozaj dosť, stačí si len vybrať a vyskúšať, vyriešiť podvedomé bloky a mnohonásobne tak skvalitniť svoj život.

Existujú aj menej efektívne techniky, ktoré pracujú s vedomím. Píšem o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. To, čo máme vo vedomí, je len malý zlomok toho, čo všetko máme v podvedomí. Preto sú techniky čistenia podvedomia oveľa efektívnejšie ako čistenie vedomia.

Začať skvaliťňovať svoj život môžete už dnes.

Tak do toho!

Kam sa podela láska?

Všetci sme pôvodne láskyplné bytosti a naše jednanie je pôvodne láskyplné. Láska nikomu neubližuje, nikomu nenadáva, nikoho nesúdi. Veď určite viete aké to je, byť zamilovaný. V zamilovanosti sa nachádzame v láskyplnom stave. Nevidíme na druhom nedostatky, vnímame ho ako úžasnú, dokonalú bytosť. Zamilovanosť je v mnohých ohľadoch ako láska. Keď však zamilovanosť vyprchá, začneme vidieť na tom druhom stále viac nedostatkov a stále viac vecí nám na ňom začne vadiť. Potom je už len na nás, či ostaneme v láske, alebo sa dostaneme do nelásky.

Život v neláske

Hádky, krik, hnev, strach, odsudzovanie, nadávky, presadzovanie si svojho názoru ako jediného pravdivého a dokonca nenávisť. Takto vyzerá život v neláske. Máme potrebu súdiť iných za to, že nie sú podľa našich predstáv. Máme potrebu sa s nimi hádať a presadzovať si svoj názor. Dokážeme na nich kričať a nadávať im. V neláske dokážeme veľmi ublížiť.

Prečo sa dostávame do nelásky?

Dôvodov je viacero. Jeden z nich je nepohoda. Keď sa dostaneme do nepohody, keď je na nás vyvíjaný tlak, keď sa dostávame do nekomfortných situácií, strácame svoju pohodu a dostávame sa do neláskyplného stavu vedomia kedy máme chuť vzdialiť sa od všetkého, čo nám vytvára nepohodu a dostať sa späť do pohody. Neláskyplný stav je len dôsledok nedostatku pohody a túžby byť v pohode.

Veľmi veľa ľudí nežije v pohode. Je na nich neustále vyvíjaný tlak z každej strany – od rodičov, priateľov, spoločnosti, partnera, šéfa… A tak sa mnohí ľudia nachádzajú v neláskyplnom stave a nevedomky a nechtiac ubližujú iným. Len preto, lebo chcú viac pohody a lásky.

Späť do lásky

Len keď sa vymaníme z nepohody a dostaneme sa do pohody, môžeme začať vnímať všeobjímajúcu lásku. K pohode nám môže pomôcť meditácia, prechádzka v prírode (naboso), alebo dlhší pobyt  prírode, samota a ďalšie (ne)činnosti, ktoré nájdete v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Akonáhle sa človek dostane do pohody a pocíti lásku, prestáva mať potrebu súdiť, haniť iných, nasilu presadzovať svoj názor, hádať sa, hnevať sa a báť sa. Láska je úžasná a ako bolo spomenuté na začiatku článku, všetci sme pôvodne láskyplné bytosti, len sme na to akosi pozabudli, pretože sa väčšinu času nachádzame v nepohode a v neláske. Z každej strany nás bombarduje niekto/niečo, čo nám narúša našu pohodu.

Bez rušivých vplyvov sa človek pomerne jednoducho dostane do pohody a je šťastný. No umenie je naučiť sa byť v pohode aj v rušivom prostredí, kde sa na nás neustále valia nejaké požiadavky, kritika a rozdielne názory ostatných. Máme jedinečnú príležitosť naučiť sa to.

Tak do toho!

mnich-s-rodinou