Archívy kategórie: vzťahy

Čo nám nevýslovne vadí na ostatných je náš odraz

Stretávam sa s dvoma pohľadmi. Buď niečo nevýslovne vadí mne na iných, alebo iným niečo nevýslovne vadí na mne. V oboch prípadoch sa jedná o zrkadlenie. Vidíme v druhých svoj odraz, ktorí nie sme schopní prijať a ešte za svoj odraz zvaľujeme vinu na iných. Je to typický obranný mechanizmus ega, aby si nemuselo priznať svoje nedostatky.

Pokrytec vidí v ostatných pokrytectvo a nevýslovne mu to vadí. Klamárovi nevýslovne vadí, že ostatní klamú. Drzému vadí, že ľudia sú drzí. Tvrdohlavému vadí, že ľudia sú tvrdohlaví…

Podľa toho, čo nám nevýslovne vadí na iných, môžeme zistiť akí vlastne sme. Bud si budeme obhajovať, že takí nie sme a nikam sa neposunieme, alebo to s pokorou prijmeme a môžeme začať na sebe pracovať.

Prvý krok – prijatie, býva najťažší. Prijať že to, čo vidím v ostatných je môj odraz, to je pre ego neprijateľné. Pokoriť ego a prijať svoj odraz býva náročná úloha aj pre ľudí, ktorí sa už roky venujú sebarozvoju. Ego si vždy nájde cestičku ako nás presvedčiť, že nie sme takí, akých vidíme ostatných. Ale keď svoj odraz prijmeme, uľaví sa nám. S pokorou prijať svoj odraz je oveľa krajšie a užitočnejšie ako brániť sa, že taký nie som. Úprimnosť k sebe samému a pokora je základ k skutočnému sebarozvoju. Kým budeme hrať hru ega a neprijímať svoj odraz, o sebarozvoji nemôže byť reč.

Je veľmi užitočné pochopiť základný princíp zrkadlenia – to, čo vidím vo svojom okolí, je v mojom vnútri. Najmä to platí v prípade, keď nám niečo nevýslovne vadí na iných ľuďoch. Je viac než pravdepodobné, že to máme v sebe. Keby sme to v sebe nemali, ani by sme si to nevšimli!

Všetko, čo vnímame, je v nás.

Pomocou toho, čo sa nám v živote deje a ako sa k nám ľudia správajú, môžeme zistiť akí vlastne v skutočnosti sme. Teda ak budeme schopní to prijať. Prijať zodpovednosť za všetko, čo sa nám v živote deje, to je umenie, ktorému sa môžeme naučiť, keď plne pochopíme princíp zrkadlenia – naša realita je odrazom toho, kým sme. Som pokrytec – vidím takmer všade pokrytcov. Som klamár – vidím takmer všade klamstvo. Som vo vzťahu s nervákom a násilníkom, zrejme vyžarujem niečo, čo ho ku mne pritiahlo.

Na základe zrkadlenia a prijatia svojho odrazu v iných môžeme o sebe veľa pochopiť a veľa vo svojom živote zmeniť. Keď sa pozrieme hlboko, hlboko do seba, môžeme uvidieť čím si priťahujeme daných ľudí a situácie. Celé je to hlavne o pokore a úprimnosti k sebe samému. Pokiaľ necháme ego, aby nás presvedčilo, že na vine sú ostatní a my sme v pohode, moc si tým nepomôžeme.

V článku “Spôsoby pre očistenie vedomia” môžete nájsť zaujímavé praktiky, ktoré môžu zmeniť naše vedomie a teda aj náš život. Pravidelnou prácou na sebe môžeme vo svojom živote za pomerne krátku dobu veľa zmeniť. Mne najviac pomohlo pochopenie toho, že čo mi vadí na ostatných, to mám aj v sebe a len ja to môžem zmeniť v sebe. Akonáhle to zmením v sebe, už mi to nebude vadiť a prestanem si to aj všímať. Znie to jednoducho, ale nejaký čas to trvá kým sa to prejaví. Ale výsledok stojí za to!

Veľa šťastia!

Ublíženému človeku je ľahké ublížiť

Spoznal som človeka, ktorý nesie hlboko v sebe veľké nevyliečené rany z minulosti, ktoré si neuvedomuje. Bohužiaľ som sa mu ich nevedomky a nechtiac dotkol, pretože som nevedel, že ich má a za všetku svoju bolesť obvinil mňa a navyše som bol ešte aj obvinený, že ubližujem naschvál. Bola to pre mňa nová, celkom nepríjemná skúsenosť. Byť obvinený za niečo, za čo v podstate ani nemôžem, čo som neurobil naschvál, to nie je moc príjemné. Ale pochopil som, že ani nie je príjemné keď sa niekto dotýka otvorenej rany.

Život s nevyliečenými ranami

Nevyliečené rany sú napríklad (chorobná) žiarlivosť, znížené sebavedomie, znížená sebaláska. Pochádzajú z výchovy, z prostredia, v ktorom človek vyrastal a z minulých vzťahov.

Život s nevyliečenými ranami nie je moc príjemný, pretože čím má človek viac otvorených rán, tým viac je zraniteľný a tým viac trpí keď sa mu niekto dotkne rany a navyše často za svoje utrpenie zvaľuje vinu na ostatných. Často si neuvedomuje, že ostatní sa mu dotýkajú jeho nevyliečených rán nevedomky, nemôžu vedieť kde všade má rany. A potom keď na ostatných zvaľuje vinu za svoju bolesť, ostatní sú len zmätení čo sa deje, nechápu. Takisto ako som nechápal ja.

Vyliečenie rán

Ak chceme žiť kvalitnejší život, je potrebné svoje rany vyliečiť a nie ich ignorovať, či potláčať svoju bolesť. Pretože keď príde niekto, kto nám na našu ranu zatlačí, trpíme znovu a znovu. Keď ranu vyliečime, už nebude bolieť a už nebudeme tak zraniteľní.

Niektorí ľudia sa však radšej rozhodnú svoje rany neliečiť a nechať ich mokvať. Môže to trvať aj niekoľko rokov. Potom príde niekto, kto do tejto rany nechtiac drgne a príde obrovská bolesť.

Kým človek nevylieči svoje rany, fakt bude len trpieť. A zvaľovaním viny na iných za svoju bolesť spôsobuje ešte viac problémov.

Dôvod prečo ľudia neliečia svoje rany je ten, že si ich neuvedomujú. Sú uložené hlboko v podvedomí. No keď aj náhodou vyjdu najavo, nechcú si ich priznať. Hrajú sa na silných a tvária sa, že sú v pohode. Keď príde niekto, kto im na ich ranu zatlačí, ukáže sa, že vôôôbec nie sú v pohode. Keď nám niekto na našu ranu zatlačí, je to príležitosť, aby sme si ju uvedomili – že au, toto ma bolí, čo to je? Prečo ma to bolí? Čo s tým môžem spraviť? Alebo môžem zvaliť vinu na toho, kto mi ranu otvoril a nič tým nevyriešim.

Je jednoduchše svoje rany ignorovať a nerýpať sa v nich. Ale nemusí to byť zrovna najlepšie. Pretože jednak ublíženému človeku sa dá veľmi ľahko ublížiť a druhak svojou bolesťou môže ublížiť aj ostatným. Začne okolo seba metať, kričať ako blázon a to len preto, lebo sa mu niekto dotkol jeho nevyliečenej rany. Zažil som to. Je to peklo.

Vyliečiť rany môže pravá láska, motlidba, alebo uvedomenie si svojej rany a podstúpenie potrebných procedúr pre vyliečenie.

Keď si človek neuvedomuje svoju bolesť a nedokážeme ho ani milovať, môžeme sa za neho aspoň pomodliť, aby boli jeho rany vyliečené. Sila motlitby je obrovská, o to väčšia, keď je úprimná, zo srdca. Nemusíme byť ani s tým človekom, ale svojou motlidbou mu posielame potrebnú energiu na spracovanie jeho bolestí. O to väčšiu energiu a silu získava, keď sa za neho modlí viac ľudí.

Môžeme obviňovať človeka za jeho bolesti a byť taký istý ako on. No obviňovanie nikam nevedie a nikomu nepomáha, ale skôr ubližuje. Ak chceme niekomu pomôcť, je dobré sa za neho pomodliť a poslať mu energiu, ktorú potrebuje na vyriešenie svojich problémov.

Modlime sa bratia a sestry za vyliečenie všetkých bolestí, ktoré boli vytvorené hrubým správaním nevedomých ľudí. Aj Pán Ježiš sa modlil na kríži:

“Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia.”

Za ľudí, ktorí si neuvedomujú svoje správanie nám ostáva len modliť sa. Márne im budeme niečo vysvetľovať, lebo aj tak to nebudú schopní prijať a obrátia sa proti nám. Motlidba je účinnejšia ako kázeň niekomu, kto o ňu nestojí.

Keď má človek to šťastie, že si uvedomí svoje bolesti, môže ich začať liečiť. Sú na to rôzne techniky ako technika EFT, vedomé žitie, čítanie z Akaše, kvantová terapia, očistné mantry, harmonizácia čakier, pobyt v tme, meditačný kurz vipassana a ďalšie. Dnes je doba, kedy môžeme svoje bolesti vyliečiť pomerne rýchlo. No je na nás, aby sme si ich uvedomili a začali s tým niečo robiť.

Kedykoľvek cítime hnev, strach, nenávisť, žiarlivosť, či inú negatívnu emóciu, je to naša bolesť. Keď si to začneme uvedomovať, môžeme to krásne vyriešiť a už to nezažívať.

Veľa šťastia!

Výčitky a emocionálne vydieranie

Človek, ktorý je hlboko zranený vo svojom vnútri, nevedome manipuluje svoje okolie výčitkami a emocionálnym vydieraním. Za svoje nezvládnuté emócie obviňuje ostatných. A to je tá najväčšia manipulácia zo všetkých. Pretože vzbudzuje vinu v ostatných za niečo, za čo v podstate nemôžu a to spôsobuje len nezhody a zmätok.

Ublíženie

Ublíženému človeku je veľmi jednoduché ublížiť. Stačí sa len letmo dotknúť jeho rany a už začína z jeho strany emocionálne vydieranie:

– Ty mi ubližuješ, si zlý.

– Ako ti ubližujem? Čo robím?

– Si ku mne hnusný.

– Ako hnusný? Tak, že hovorím úprimne to, čo si myslím a cítim?

– To nie je úprimnosť, to je drzosť a hrubosť.

Hlboko zranený človek ťažko znáša čo i len náznak kritiky, nie to ešte kritiku samotnú. A tak radšej obviní ostatných, že mu ubližujú a sú hnusní ako by sa mal rýpať vo svojej nevyliečenej bolesti. Automaticky si vytvára odpor voči ľuďom, ktorí v ňom vzbudzujú nepríjemné emócie a často jeho obviňovanie a manipulácia zachádza ešte ďalej.

Spúšťač

Na to, aby vznikla emócia, je potrebný funkčný špúšťač. Niečo, čo danú emóciu spustí. Niekoho rozruší keď o ňom iní nepekne rozprávajú a niekomu je to jedno a nerozruší ho to, pretože to dokáže prijať, alebo ignorovať. Niekoho rozruší keď sa iní nesprávajú podľa jeho očakávaní a niekoho zase nie, pretože dokáže prijímať ostatných takých, akí sú.

Hlavný problém nie je v tom, že v nás niekto spúšťa danú emóciu. Hlavný problém je v nás, v tom, že máme daný spúšťač funkčný. Kým máme v sebe veľa bolestí a ľudia sa do nich tráfajú, sme z toho rozrušení a nešťastní. Ľudia nemusia mať ani len tušenia o našich vnútorných bolestiach a často ani nevedia, čo nám svojimi slovami, alebo činmi spôsobujú. Často je preto nemiestne zvaľovať vinu na iných, keď ani nevedia, že nám tráfajú do našich bolestí. Ale často sa to bohužiaľ deje, ubolený človek často kričí a hádže všetku vinu za svoju vnútornú bolesť na tých, ktorí ju spúšťajú. A tak sa pohybuje v začarovanom kruhu a nič tým nevyrieši.

Vyliečenie

Keď si uvedomíme, že ľudia a situácie sú len spúšťače našich nevyliečených rán, môžeme so svojimi ranami začať niečo robiť, začať ich liečiť. Sú na to rôzne spôsoby, o ktorých píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Keď na sebe človek začne makať a uvedomovať si svoje vnútorné bolesti, môže vo svojom živote veľa zmeniť a hlavne prestať byť emocionálnym vydieračom. Pokiaľ si to však neuvedomí, bude naďalej zvaľovať vinu za svoje emócie na iných a nikam sa nepohne. Bude to zažívať znovu a znovu a znovu… kým si to neuvedomí. Bohužiaľ.

Uvedomenie a prijatie seba samého takého, aký som, so všetkými bolesťami, je začiatok cesty k vyliečeniu svojich rán.

Čo s emocionálnym vydieračom?

Keď máme vo svojom blízkom okolí emocionálneho vydierača, má nás niečo naučiť. Má nás zrejme naučiť to, o čom som písal. Uvedomiť si a prijať svoje bolesti a začať ich liečiť. Keď sa toto naučíme a začneme to riešiť, emocionálny vydierač zrejme zmizne z nášho života, alebo sa zmení tiež a môžeme sa tešiť na ďalšie životné lekcie.

Nenesieme zodpovednosť za život a uvedomenie iných a nemôžeme im pomôcť keď nechcú. Každý je v prvom rade zodpovedný za svoj život a svoje konanie a uvedomenie. Pokiaľ niekto nie je schopný uvedomiť si, že je emocionálny vydierač a svoje správanie si za každú cenu obhajuje, nemôžeme s tým nič urobiť, len zamerať sa na svoju zmenu. Keď zmeníme seba, potom sa zmení aj naša realita a emocionálny vydierač sa buď zmení tiež, alebo odíde z nášho života.

Môžeme sa tiež za emocionálneho vydierača pomodliť, aby si čo najskôr uvedomil aký je a dostal sa z toho. Úprimná motlidba dokáže divy.

Ak chceme pomôcť iným, mali by sme pomôcť v prvom rade sebe. Zapáliť v sebe svetlo, ktoré poslúži ostatným v tme.

Veľa šťastia!

Ako si (ne)vybrať správneho partnera

S výberom partnera, s ktorým to nakoniec nedopadlo moc dobre, má asi väčšina z nás skúsenosť. Už menej ľudí má skúsenosť s trvácnymi vzťahmi a s trvácnou láskou v nich. Ľudia robia pri výbere partnera a následne vo vzťahu zásadné chyby, ktoré spôsobujú vychladnutie zamilovanosti a stroskotanie vzťahu.

Fyzická príťažlivosť

Veľa ľudí si vyberá partnera hlavne na základe fyzickej príťažlivosti. Lenže už neberú do úvahy, že fyzická príťažlivosť nie je všetko. S partnerom si musíme rozumieť na hlbšej úrovni ako len na fyzickej. Vzťahy založené na fyzickej príťažlivosti väčšinou stroskotajú, pretože keď vášeň vo vzťahu vyprchá, nastanú problémy, cez ktoré sa len ťažko bez hlbšieho vzťahu partneri prenesú.

Fyzická príťažlivosť je jednoducho plytká a treba si na ňu pri výbere partnera dať pozor. Môže to byť aj najkrajší partner na svete, ale keď si s ním nebudeme rozumieť na hlbšej úrovni, neskôr nás takýto vzťah omrzí. Aj fyzická krása jedného dňa pominie a ostane len krása, či ohavnosť duchovná.

Duchovná spriaznenosť

Nie s každým si budeme rozumieť. Sú jednoducho ľudia, ktorí sú od nás tak rozdielni, že na nás pôsobia ako z inej planéty, alebo prinajmenšom ako blázni. No a ak sa dáme dokopy s takým rozdielnym človekom, čakajú nás vo vzťahu nemalé problémy. Preto je dobré človeka spoznať ešte predtým, než sa s ním vrhneme bezhlavo do vzťahu.

Partner ako najlepší priateľ

Najlepší priateľ nikdy nezradí, nikdy nepodvedie, vždy pomôže keď je to v jeho silách, vždy nás podrží a uteší v ťažkých chíľach a môžeme mu dôverovať. Ak je náš partner zároveň najlepším priateľom, máme obrovské šťastie a takýto vzťah môže vydržať ako sa hovorí až za hrob.

Jedna z najväčších chýb, ktoré ľudia robia pri výbere parnera, je príliš prhké rozhodovanie na základe zamilovanosti. Zamilovaný človek si vždy myslí, že toto je ten správny partner, s ktorým bude až do konca života. Takzvané ružové okuliare vedia človeka pekne zaslepiť. Nepočúva žiadne rady ostatných. Jednoducho chce byť so svojim milovaným stoj čo stoj. A tak svojho partnera ešte ani poriadne nepozná a už s ním chystá svatbu, alebo spoločné bývanie. Ak svojho partnera neskôr lepšie spozná, môže byť nemilo prekvapený s kým sa to vlastne dal dokopy. Toto je veľmi častý scenár.

Kým nie je vo vzťahu vybudované pevné priateľstvo, nemá vzťah v podstate na čom držať a jedného dňa sa rozpadne. Jedného dňa sa stane, že zamilovanosť vyprchá, človek začne vidieť svojho partnera reálnejšie a keď k nemu nemá vybudovaný dostatočne hlboký priateľský vzťah, nastávajú vo vzťahu nemalé problémy, ktoré často ústia až do rozchodu.

Porozumenie

Vo vzťahu nesmie chýbať porozumenie. Len ak existuje neporozumenie, môže nastať konflikt. Môžeme mať aj toho najkrajšieho a najmilšieho partnera na svete, ale keď si s ním nebudeme rozumieť, načo je nám taký vzťah? Len na príťaž. A to doslova. Vzťah, v ktorom nie je vzájomné porozumenie, dusí oboch partnerov.

Komunikácia

Aby mohlo nastať porozumenie, je dôležitá komunikácia. Všetko sa dá vykomunikovať. Teda pokiaľ človek chce. V niektorých vzťahoch je komunikácia zanedbávaná a tak vznikajú zbytočné nedorozumenia a konflikty. A to vzťah skôr, či neskôr zabije.

Ak sa chcete vyhnúť nedorozumeniam, nezabúdajte komunikovať!

Často sa stáva, že sa partner niečo bojí povedať. Bojí sa, že nebude prijatý a pochopený, alebo že bude rovno označený za toho zlého. Ak máme partnera, ktorému sa nemôžeme zdôveriť so všetkým, pretože ho naše slová rozrušujú, nie je to moc dobré znamenie. Vo vzťahu by mala fungovať stopercentná otvorenosť, úprimnosť a dôvera. Pokiaľ toto vo vzťahu nie je, je to problém!

Koľko máme spoločného?

Ak chce jeden partner to a druhý niečo iné, len ťažko budú hľadať medzi sebou zhodu. Dá sa to, ale je to oveľa náročnejšie ako keď sa stretnú dvaja ľudia, ktorí majú podobné záujmy a ciele.

Je fajn spoznať svojho partnera lepšie, poznať jeho vízie a túžby a usúdiť nakoľko sú v súlade s našimi.

Dajte tomu čas

Doprajte si čas kým svojho budúceho partnera dostatočne spoznáte a uvidíte, či si s ním viete predstaviť spoločnú budúcnosť, alebo nie. Ušetríte si tým mnohé problémy. Zamilovaný človek prehliada nedostatky na svojom miláčikovi, ale keď zamilovanosť vyprchá, nastáva tvrdá realita a ťažšie sa s ňou vyrovnáva keď už máme spoločné bývanie, alebo sme dokonca v manželskom zväzku a máme deti. Mať deti a byť vo zväzku s človekom, s ktorým si poriadne nerozumieme, nie je nič príjemné.

Kompromisy

Ku kompromisom treba pristupovať obojstranne, aby vzťah mohol fungovať. Záleží na nás oboch do akej miery sme ochotní a schopní robiť kompromisy.

Ak sa partner bude cítiť utláčaný, nebude vo vzťahu šťastný a taký vzťah nemá moc zmysel. Ak partner nie je ochotný robiť kompromisy, takisto to moc nemá s takým človekom zmysel.

Udržiavanie nefunkčného vzťahu

Môže sa stať, že sa vzťah dostane do štádia pred rozpadom. Ak sa takýto vzťah snaži jeden, alebo obaja partneri udržiavať kvôli očakávaniam druhých, alebo z nejakého iného dôvodu, zvyčajne kvôli deťom, takýto vzťah je už veľmi ťažké opraviť a zvyčajne v ňom obaja partneri aj deti trpia.

Ak nie som vo vzťahu šťastný, je to znamenie, že buď treba niečo vo vzťahu zmeniť, napraviť, alebo ho radšej ukončiť. Ukonečnie nebýva vždy jednoduché, ani príjemné, ani hladké. Ale keď sa takýto nefunkčný vzťah ukončí, obom partnerom sa skôr, či neskôr uľaví a môžu začať nový, dúfajme že šťastnejší život.

Keď sa človek vo vzťahu cíti akoby priškrtený, pridusený a je viac nešťastný ako šťastný, je najvyšší čas na zmenu.

Stal sa partner počas vzťahu nervákom, alkoholikom, gemblerom, alebo si našiel milenca/milenku? To všetko sú len príznaky udržiavania nefunkčného vzťahu, ktorý je zvyčajne najlepšie ukončiť, aby sa obom uľavilo.

Udržiavanie nefunkčného vzťahu je ako držať v holých rukách žeravý uhlík. Zo začiatku možno až tak nepáli, ale časom nám môže spôsobiť nepekné popáleniny. A takisto udržiavanie nefuknčného vzťahu môže spôsobiť psychickú a fyzickú ujmu.

Zhrnutie

Je fajn, keď je partner fyzicky príťažlivý, ale nemali by sme sa nechať touto silnou príťažlivosťou príliš oslniť. Dajme tomu čas a spoznajme partnera aj z inej stránky. Ako reaguje na vypäté situácie, ako sa správa k iným ľuďom, ako sa po čase správa k nám, či je úprimný, či je verný atď.

Ak nájdeme partnera, ktorý nám bude zároveň najlepším priateľom, na ktorého sa môžeme na 100% spoľahnúť, ktorému sa môžeme so všetkým zdôveriť, patríme medzi tých šťastnejších. Veľa vzťahov na začiatku totižto funguje na báze fyzickej príťažlivosti a neskôr už len zo zvyku a povinnosti a partneri v takých vzťahoch nie sú šťastní.

Výber partnera je životne dôležitá vec. Výber partnera má dopad nie len na náš život, ale aj na život nášho partnera. Už v tom zrazu nie sme sami. Preberáme do veľkej miery zodpovednosť za oboch. A to je veľká zodpovednosť. Preto by sme to nemali brať len tak hala-bala ale byť naozaj spojení so svojim srdcom a počúvať ho: “Je toto naozaj partner, s ktorým si viem predstaviť stráviť zbytok svojho života? Dokážem mu dať to, čo odomňa očakáva a dokáže mi dať to, čo od neho očakávam ja?

Všetok odpor, ktorý cítime k ostatným, je v nás

Máme tendenciu súdiť ľudí a zvaľovať vinu na iných – on za to môže, ona za to môže. On je taký, ona je taká… a k ľuďom, ktorí sa nám nepozdávajú, si vytvárame odpor. A tak sa naše srdcia navzájom vzdaľujú a životné cesty rozdeľujú. Zbytočne.

Odpor je vo mne

Jedno z mojich najväčších životných uvedomení bolo práve to, že keď cítim k niekomu odpor, je to vo mne a môžem to vyriešiť len ja. Márne sa budem hnevať na niekoho, že je taký, či onaký. Ak sa naučím prijať ho takého, aký je, odpor zmizne a naše srdcia sa zblížia. Ak však budem v sebe držať odpor, nedokážeme spolu vychádzať a nebudem sa cítiť dobre s človekom, ku ktorému cítim odpor.

Nedávno som napísal kamarátke, ku ktorej som cítil odpor toto:

– Ja som sa ťa naučil prijať takú, aká si a je to oveľa lepšie ako odsudzovanie.
– A preto som ťa začala mať rada… lebo vôbec som ťa rada nemala.

Tu je krásne vidieť čo sa stane, keď v sebe vyriešime svoj odpor.

Prečo vzniká odpor

Odpor vzniká z viacerých dôvodov. Častokrát nám niekto fyzicky, alebo psychicky ublíži a vytvoríme si k nemu odpor. Alebo keď niekto ublíži niekomu inému, môžeme tiež voči nemu pocítiť odpor. Alebo sa nám človek z nejakého dôvodu jednoducho nepozdáva.

Žiť v odpore nie je nič príjemné. Zväzuje to srdce a človek, ktorý cíti odpor, nedokáže cítiť lásku.

Ako zmierniť odpor

Samotné uvedomenie si, že cítim voči niekomu odpor, je prvý krok. V druhom kroku sa snažím prísť na to, prečo tento odpor vôbec cítim. Čo mi ten človek spravil? Prečo mi nevyhovuje jeho správanie? Je naozaj taký hrozný? Snažím sa ho prijať takého, aký je.

Ak voči niekomu cítim odpor, je to môj problém a ja ho môžem vyriešiť v sebe. Keď ho vyriešim, odpor zmizne a ja dokážem brať človeka takého, aký je.

Zaujimavosťou je, že nám na iných vadí to, čo máme v sebe. Ak by sme to v sebe nemali, nevadilo by nám to. Ostatní nám len nastavujú zrkadlo, aby sme sa v ňom videli. A keď v zrkadle uvidíme niečo, čo sa nám nepáči, zvaľujeme to na zrkadlo, nie na odraz v zrkadle. To je zásadný omyl.

Keď sa dokážeme úprimne pozrieť do zrkadla a prijať svoj obraz, ktorý vidíme v ostatných, môžeme tento odraz zmeniť. Zvyčajne to nebýva jednoduché a vyžaduje si to veľa vnútornej práce. Ale keď to zmeníme, príde úľava a odpor odíde. Voči ľuďom, ku ktorým sme cítili odpor, dokážeme zrazu cítiť náklonnosť. A to je úžasné! Vyžaduje si to síce veľa práce na sebe, ale výsledok stojí za to.

Práca na sebe môže byť napríklad pravidelná meditácia, prechádzky v prírode, trávenie času osamote a iné aktivity, ktoré nám dovoľujú byť sami so sebou a uvedomovať si o sebe viac. Dočítate sa o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Akonáhle aspoň trochu očistíme svoje vedomie, náš život naberie úplne iný smer akým sa doteraz uberal. Skúste to a uvidíte.

Prajem veľa šťastia!

Ako prečistiť rodinnú karmu (rodovú líniu)

V poslednom vzťahu som spozoroval až príliš veľkú podobnosť so vzťahom mojich rodičov. Správal som sa ako môj otec a priateľka sa správala ako moja mama. Jedna generácia za druhou zažíva to isté. Rodové línie majú v sebe zakódované tie isté programy, priťahujú si tie isté vzťahy, tých istých partnerov, stále dokolečka to isté. Aký mali vzťah naši rodičia, taký vzťah máme aj my. Podvedomie nám vyberá partnera aj keď sa nám môže zdať, že si ho vyberáme my vedome.

Keď sa však pozrieme na podobnosť našich partnerských vzťahov a vzťahu svojich rodičov, môže nám docvaknúť, že sa tu niečo opakuje. Nie len podobnosť vzťahov, ale aj vlastností, ktoré máme po rodičoch. Syn sa správa rovnako ako jeho otec, dcéra sa správa rovnako ako jej matka. Niektorí ľudia si myslia, že toto správanie majú dané a je nemenné. To je omyl. Je to len akási výhovorka, aby sa nemuseli meniť. V skutočnosti toho môžeme zmeniť veľa. To, že otec bol alkoholik a teraz som alkoholik aj ja, neznamená, že alkoholikom musím byť. Je to len podvedomý program, ktorý ma k tomu automaticky doviedol. Alkoholizmus, násilníctvo, hnev, žiarlivosť,… to všetko sú len programy, ktoré sa dajú zmeniť keď si človek začne uvedomovať samého seba a začne sa venovať sebarozvoju.

Pokiaľ žijeme nevedome, nechávame svoje podvedomie konať za nás a čudujeme sa čo sa to v našom živote deje. Keď sa však naučíme žiť vedome, začneme si uvedomovať podvedomé vzorce a môžeme ich začať meniť. Píšem o tom v článku “Cesta vedomého života“.

Dovolím si tu citovať Renu Uriel:

Najít vzorce, které se opakují v daném rodu. Je to jako šachová hra, vždy je tam oběť a tyran v různých souvislostech, nebo podřízený a nadřízený,…. To se pak odráží i v konkrétních nemocech. Psala jsem o tom článek u svého rodu s vlastním příkladem, kde byly všechny ženy ponižované a týrané fyzicky, nebo psychicky a role mužů – tyranů, kteří často propukaly závislosti alkoholu a byly to diktátorské typy. Tento vzor se tradoval a na začátku mé cesty jsem i tento typ mužů přitahovala. Souvislosti jsou užší, než se zdá a po prvním uvědomění se začne rodová linie čistit. Je potřeba to uvidět, uvědomit si to, pojmenovat a následně vyměnit za nový vzor, kdy odmítnete pokračovat v této linii a vědomě si začnete svůj osud a život řídit svým srdcem, citem, duší… Vzít život do vlastních rukou, vypnout autopilota a začít si uvědomovat každý svůj čin, myšlenku a emoci. I vnímat typy lidí, které přitahujete do života. Mnoho napovídají o Vaších slabostech, nebo i síle.

Toto presne vystihuje ako to vnímam ja. Začať si uvedomovať seba, svoje myšlienky, emócie a činy. Snažiť sa byť vedomý každej jednej maličkosti, vnímať ľudí, ktorých máme okolo seba. To nám môže o nás samotných napovedať veľmi veľa pokiaľ sme schopní to prijať. Špeciálne sú na to stavané partnerské vzťahy. Pokiaľ dokážeme byť vedomí vo vzťahu, môže nás to posunúť míľovými krokmi vpred. Keď si uvedomíme, že vzťahy sú len odrazom toho, akí sme my, dokážeme sa pozrieť do svojho najtemnejšieho vnútra a prijať to, čo sme tam našli a začať to čistiť. Sú na to rôzne techniky, niektoré z nich nájdete v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia” a tiež “Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?“.

Doplnkové čítanie: “https://anitram.wordpress.com/2012/09/07/vyriesenie-rodinnej-karmy/

Toto čistenie karmy sa môže zdať spočiatku náročné a možno nemožné, ale keď sa naučíme žiť viac vedome, viac v pokore a láske a začneme vnímať prvé výsledky, budeme chcieť čistiť viac a viac, aby sme mohli žiť stále krajší a láskyplnejší život. Čistenie vedomia a podvedomia sa môže stať našou každodennou praktikou.

Je na nás, či si vyberieme život nevedomý, kedy nás riadi autopilot (podvedomie) a deje sa nám to isté, čo aj našim rodičom, prarodičom, praprarodičom,… a nevieme čo s tým. Alebo sa naučíme žiť viac vedome a môžeme tak prerušiť cyklus chorôb, závislostí, nefunkčných vzťahov a negatívnych vzorcov správania. Môžeme tak začať úplne novú rodovú líniu založenú na pochopení, láske a pokore. Je to len a len na nás. Túto prácu za nás naozaj nikto nespraví.

Tak hor sa do toho a veľa šťastia!

Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám

“Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám. Neviem prečo to tak je… ako keby sa z neho stával horší človek.”

To mi napísala jedna kamarátka, ktorá tiež nemala ideálny vzťah. Je to na zamyslenie. Naozaj sa človek vo vzťahu stáva horším? Alebo len začína ukazovať svoju pravú tvár. Aha!

Vzťahy ako zrkadlo

Vzťahy fungujú ako zrkadlo. V tomto zrkadle môžeme často vidieť svoje nespracované programy, ktoré máme uložené hlboko v podvedomí a keď to nevieme prijať a spracovať, stávajú sa z nás protivy. Keď vidíme v zrkadle svoj obraz, ktorý sa nám nepáči, je prirodzené, že sme z toho zhrození a meníme svoje správanie z milého na nemilé. Len si predstavte, že by ste sa pozreli do zrkadla a uvideli svoju zohavenú tvár. To sa deje, keď sa pozeráme do zrkadla, ktoré nám nastavuje náš partner. Akurát nevidíme svoju zohavenú tvár, ale náš zohavený charakter. Nechceme sa prijať takí, akí sme, nechceme prijať svoj obraz v zrkadle a sme z toho rozrušení. To, čo vidíme v zrkadle, považujeme za partnerove nedostatky, nie za svoje.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Kto to je? Čo sa to deje? To predsa nemôžem byť ja! To on! Za všetko môže on/ona! A už začína obviňovanie, hádky, konfikty a problémy. Len kvoli tomu, že nie sme schopní prijať sa takí, akí sme a kvôli tomu ani nie sme schopní prijať partnera takého, aký je.

Pokora a sebaprijatie

Aby sme mohli prijať svoj ohavný obraz v zrkadle, potrebujeme sa naučiť pokore. Bez pokory to nejde. Pokiaľ si budeme myslieť, že za všetko môžu tí druhí a my sme v poriadku, nič tým nevyriešime. Ale ak sa na seba dokážeme úprimne a pokorne pozrieť, uvidíme svoje nedostatky, na ktorých môžeme následne začať pracovať. A keď začneme na sebe pracovať, v zrkadle budeme vidieť stále krajší a krajší obraz a ako bonus sa naše vzťahy s ostatnými napravia. To za to stojí nie?

Pamätajte, že:

“Keď svoj obraz neprijmeme a budeme zvaľovať vinu na ostatných, nič tým nevyriešime.”

Dôležitosť samoty

Aj keď sme vo vzťahu, je dôležité, aby sme si občas dopriali byť osamote so svojimi myšlienkami, aby sme mohli prehodnotiť seba a svoj život. Keď si nedoprajeme dostatok času pre seba, nebudeme mať možnosť uvedomiť si niektoré veci a napraviť ich. Budeme nevedomky robiť stále to isté a čudovať sa čo sa nášmu partnerovi stále nepáči. Márne sa nám to bude náš partner snažiť vysvetliť, zrejme to nebudeme schopní od neho prijať.

Keď si však pravidelne doprajeme chvíľku pre seba, pre náš sebarozvoj, uvedomíme si o sebe veľa a aj naše vzťahy budú oveľa kvalitnejšie. Pretože akí sme my, také máme vzťahy.

Komunikácia

V neposlednom rade musíme vo vzťahu dostatočne komunikovať, aby sme predišli domnienkam a problémom z toho vyplývajúcich. Na to, aby komunikácia prebiehala bez konfliktov, nesmieme nechať svoje ego vystrkovať rožky, ale naučiť sa byť neustále v pokore, aby sme dokázali vypočuť a pochopiť svojho partnera. Ideálne je ak sa to naučia obaja partneri. Pretože ak je čo i len jeden partner pod veľkým vplyvom ega, vzťahu to neprospieva a naopak to vzťah pomaličky, ale isto zabíja. Jedine pokora a láska môže zachrániť náš vzťah pred krachom. A naučiť sa byť neustále v pokore a láske, to chce spočiatku veľmi veľa úsilia. Ale dá sa to naučiť.

Ego

Dá sa naučiť rozlišovať kedy ego vystrkuje rožky. Ak niečo robím, alebo hovorím a necítim sa pri tom dobre, koná za mňa s veľkou pravdepodobnosťou ego. Keď za nás koná ego, dokážeme druhým veľmi ublížiť slovami aj činmi, len aby sme uspokojili seba, ale v konečnom dôsledku sa cítime mizerne a cítia sa mizerne aj tí, ktorým sme z ega ublížili.

O egu si môžete prečítať v kategórii “Ego“. Spoznávanie ega je na dlho, ale keď ho spoznáme a začneme rozlišovať kedy vystrkuje rožky a dokážeme ho ovládať, náš život sa mnohonásobne skvalitní. Väčšina problémov (ak nie všetky), ktoré v živote zažívame a vytvárame, sú práve kvoli egu.

Zhrnutie

Keď sa naučíme pracovať so svojim egom, pýchu nahradí pokora a s pokorou prichádza schopnosť a sila prijať sa takých, akí sme. Keď sa prijmeme takých akí sme, so všetkými ohavnými vlastnosťami a zvykmi, ktoré ešte v sebe máme, môžeme začať pracovať na ich zmiernení a odstránení. Keď na sebe zamakáme, skvalitníme tým život nie len sebe, ale aj všetkým okolo nás! A tak môže nastať celospoločenská zmena.

viral

Hlavným princípom je nechcieť meniť ostatných, ale chcieť v prvom rade zmeniť seba. Keď to dokážeme, budeme sa čudovať čo sa v našom živote začne diať.

Totiž akí sme, taká je naša realita. Čo vyžarujeme, to si do života aj priťahujeme. Keď pochopíme tento jednoduchý základný princíp, budeme chcieť prirodzene na sebe zamakať a zmeniť sa, aby sme žili krajší život.

nizka frekvencia

Čo vyžarujeme, to si priťahujeme:

vysoka frekvencia

Vo vzťahoch to platí dvjonásobne… Začnime si uvedomovať čo vyžarujeme, aby sme to prípadne mohli zmeniť.

Prečo vzťahy nefungujú

V súčasnej dobe je mnoho vzťahov nefunkčných a ľudia v nich nie sú šťastní. Tiež je tu pomerne dosť slobodných mamičiek, ktoré nemali to šťastie nájsť pre nich ideálneho partnera, alebo aspoň takého, ktorý sa k ideálu blíži.

Nebola to láska

Ako rýchlo vzťahy vznikajú, tak rýchlo aj zanikajú. Na začiatku vzťahu sú ľudia pobláznení zamilovanosťou a myslia si, že našli toho pravého. Po čase sa ukáže, že ich milovaný nie je taký dokonalý a úžasný ako si o ňom mysleli a začne im na ňom vadiť čoraz viac vecí. Tak ružové okuliare opadnú a nastáva krutá realita, ktorej je treba čeliť. Koho sme si k sebe pripustili, s ním by sme sa mali naučiť fungovať. Pokiaľ vidíme, že to nejde, že vo vzťahu nie je láska a rešpekt, nemá to zmysel a je lepšie sa rozísť, aby obaja mohli začať dýchať opäť slobodne.

Rešpekt

Ak jeden druhého nerešpektuje, hádaju sa a vznikajú vo vzťahu konflikty. Dokážu si ublížiť nie len psychicky, ale aj fyzicky. Keď dvaja vhupnú do vzťahu príliš rýchlo, nie je čas na to, aby si voči sebe vytvorili rešpekt a tak sa nerešpektujú a neskôr to vyústi do nemalých konfliktov.

Tolerancia

Každý sme iný a nemôžeme chcieť po druhom, aby bol presne podľa nášho obrazu dokonalosti. Ak nevieme jeden druhého tolerovať a chceme aby bol podľa nášho obrazu dokonalosti, vzťahu to neprospeje, ba práve ho to zabíja.

Tolerancia je preto vo vzťahu veľmi dôležitá!

Zvaľovanie viny na druhého

Vo vzťahu sú dvaja a aj na problémy vo vzťahu sú dvaja. Pokiaľ budeme zvaľovať všetku vinu na partnera, ako sa asi partner bude cítiť? Zabíjame tým v ňom jeho náklonnosť k nám a keď to budeme robiť pravidelne, zabijeme tým náš vzťah.

Namiesto zvaľovania chyby sa snažme partnera pochopiť, buďme mu oporou a problém sa snažme vyriešiť spolu.

Doplnkové čítanie:

Skutočný dôvod prečo vzťahy krachujú

Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?

Čo ma naučila moja žena

Kedy muž stráca záujem o ženu

Ako nájsť a udržať láskyplný vzťah

Priznať si chybu nie je hanba

Aj napriek tomu, že teóriu ovládam, často nie som schopný ju uplatniť v praxi. Ak chceme mať lepšie vzťahy, musíme si najskôr spraviť poriadok vo svojom vnútri. A to je dlhodobá práca. Ale keď začneme na sebe makať, výsledok na seba nenechá dlho čakať. Naučiť sa nesúdiť, nezvaľovať vinu na iných, nechcieť aby boli podľa nášho obrazu a veľa ďalšieho… Hor sa do toho!

Je žiarlivosť prejavom lásky?

Stretol som sa s rôznymi názormi na žiarlivosť. Niekto tvrdí, že žiarlivosť patrí k láske, iní zas tvrdia, že žiarlivosť nemá s láskou nič spoločné. Tak ako to je? Aby sme to zistili, musíme najskôr vedieť čo je láska. Nie láska ako ju pozná väčšina ľudí, teda ako chtíč, ale skutočná, nefalšovaná bezpodmienečná láska.

Jednoducho láska

Láska si nekladie podmienky – budem ťa milovať keď budeš taký a taký.

Láska je slobodná.

Láska nie je majetnícka a nenárokuje si na nič. Je to práve chtíč, ktorý má veľké nároky a ľudia ho mylne považujú za lásku.

V skutočnej láske neexistuje nedôvera. Milujúci človek má absolútnu dôveru vo svojho milovaného. Ak vo vzťahu nie je absolútna dôvera, nie je v ňom láska. Je to jednoduchý indikátor. Ak niekto miluje celým svojim srdcom, prečo by mal mať nedôveru v partnera a podozrievať ho z nevery?

Žiarlivosť

Žiarlivosť je v podstate potreba vlastniť. Ak nie si môj, nebudeš nikoho. Je to vyslovenie nedôvery vo svojho partnera. Neustále podozrievanie nie je prejavom lásky. Je to prejav strachu.

Žiarlivosť je nedostatok sebaúcty.

Žiarlivosť je extrémnym sebectvom.

Je tiež prejavom toho, že človek veľmi túži po láske, ktorú nenachádza v sebe, ale hľadá mimo seba.

Žiarlivosť ako súbor viacerých negatívnych emócií, hnevu, nenávisti, závisti, pocitu krivdy, trpkosti, nedôvery, pochybnosti je vysoko toxická a sebadeštrukčná.

Žiarlivosť nie je iba v partnerskom vzťahu, ale už aj deti môžu byť žiarlivé na súrodencov a podobne. Táto žiarlivosť sa potom prenáša aj do partnerského vzťahu.

Príčina žiarlivosti

Príčinou žiarlivosti je pocit menejcennosti. Tiež nízke sebavedomie a sebadôvera. Ak rodičia dieťa málo chválili, stále kritizovali a porovnávali s niekým lepším, sebavedomie takéhoto dieťaťa zostalo otrasené. Preto žiarliví ľudia sa cítia nemilovaní, stále pochybujú o láske partnera voči nim, príčinou je, že sa sami nemajú radi. Ich neschopnosť akceptovať samých seba, nedôvera v to, že sú hodní lásky a úcty, je hlavnou príčinou ich žiarlivého chovania.

Tento strach môže tiež pochádzať z hlbokej rany v srdci z predošlých vzťahov. Ak je srdce ranené, nemožno sa do neho úplne ponoriť a cítiť lásku. Najskôr je potrebné ranu uzdraviť. Pokiaľ druhý z partnerov nie je ranený a je citlivý, dokáže svojho partnera previesť až k uzdraveniu rany v srdci. (Tento odsek pochádza od veľmi citlivej duše Marie).

Niektoré výstižné vety boli prebraté z článku “Žiarlivosť” na stránke: https://www.advaita.sk/etikoterapia/teoria/zdravie-poskodzujuce-myslienky-emocie/103-zoznam-vlastnosti/174-ziarlivost

V uvedenom článku je krásne vysvetlené prečo a ako žiarlivosť vzniká a čo sa s tým dá robiť. Žiarlivý človek by mal v prvom rade zvýšiť svoju sebahodnotu a sebaúctu a stať sa menším sebcom aby mohol zažiť skutočnú lásku bez podmienok, v ktorej neexistuje nedôvera a už vôbec nie strach a žiarlivosť. Strach, nedôvera a žiarlivosť sú práve absenciou lásky.

Niektorí ľudia si svoju žiarlivosť stále obhajujú, že je súčasťou ich lásky, ale keď človek skutočne pochopí čo je žiarlivosť a čo je láska, pochopí, že žiarlivosť nemá absolútne nič spoločné s láskou.

Ak vám niekto tvrdí, že vás miluje a zároveň žiarli, klame.

Ak to ešte stále nie je niekomu jasné, uvediem jednoduchý príklad:

Ako sa cítite v prítomnosti milujúceho človeka? Je to veľmi príjemný pocit však? A ako sa cítite v prítomnosti žiarlivca? Je to príjemné? Už len na základe týchto indikátorov môžeme zistiť, že láska a žiarlivosť sú dve odlišné emócie, ktoré cítime odlišne. Jedna je veľmi príjemná a druhá až nepríjemná. Môže byť naozaj jedna súčasťou druhej? Môže milujúci človek vysielať tak negatívnu emóciu ako je žiarlivosť?

Osobne sa necítim milovaný a necítim sa vôbec príjemne keď na mňa partnerka žiarli a podozrieva ma z toho, že ju chcem vymeniť za niekoho iného. Ako ste na tom vy? Považujete žiarlivosť za súčasť lásky? Alebo chápete aká obrovská priepasť je medzi láskou a žiarlivosťou?

 

Kedy muž stráca záujem o ženu

Žena sa snaží zaujať pozornosť muža, ktorý je jej sympatický. Niekedy zájde až príliš ďaleko a muž sa odtiahne a žena sa čuduje čo sa deje.

Muž dobyvateľ

Muži sú lovci a dobyvatelia. Majú to jednoducho v povahe. Ak získajú niečo príliš rýchlo, nevážia si to a chcú dobývať niečo iné. Je to tak. Ženy, verte mi. Ak dá žena mužovi neprimeraným spôsobom najavo, že má o neho záujem, mužovi sa automaticky rozsvieti kontrolka – ok, toto bolo príliš jednoduché, poďme ďalej.

Ťažko povedať čo je primeraný a neprimeraný spôsob prejavu náklonnosti. Každý to máme trochu inak. S istotou viem však povedať, že keď muž získa od ženy sex príliš rýchlo, rovnako rýchlo si ženu prestane vážiť. Takže pozor na to.

Ak medzi mužom a ženou nestihne vzniknúť silné priateľstvo, puto, ktoré je silnejšie ako fyzická príťažlivosť, muž si ženu skôr, či neskôr prestane vážiť a dokonca vyprchá aj fyzická príťažlivosť. Ak však vznikne medzi mužom a ženou silné duševné puto predtým, než spolu vhupnú do postele, taký vzťah môže byť oveľa krajší a trvácnejší ako vzťah založený z veľkej časti na fyzickej príťažlivosti.

Prejavy náklonnosti muža

Ženy, nechajte muža dobyť vás. Nechajte ho nech sa trošku posnaží. Ak má muž o ženu záujem, bude sa jej dvoriť. Bude ju pozývať na obedy, večere, na výlety, bude s ňou chcieť jednoducho tráviť čas a urobí pre to všetko, čo je v jeho silách. Ak však muž o ženu záujem nemá, nechce s ňou tráviť príliš veľa času, aby sa na neho nenamotala.

Muži sú jednoduchí. Majú radi od ženy prejavy náklonnosti, ale odtiaľ potiaľ. Je na každej žene, aby našla túto hranicu a neprekročila ju, pretože môže stratiť mužov záujem keď muž vycíti, že žena je pre neho príliš ľahká korisť.

Rozhodne neodporúčam ženám vyvíjať príliš veľkú snahu o získanie muža. Muž je ten, kto má dobíjať a keď nemá priestor na splnenie svojho prirodzeného pudu, ide niekde inde.

Dúfam, že tento článok padol na úrodnu pôdu a aspoň trochu pomôže skvalitniť vzťah muža a ženy.