Biblia, Korán, Bhagavad-Gíta

január 19, 2024duchovno, Na zamyslenie, náboženstvo, životTomáš Hromník

Keď čítam Bibliu alebo Korán, o Bohu sa dočítam maximálne niečo nekonkrétne, všeobecné, abstraktné. Keď však čítam Bhagavad-Gítu, ktorá bola vyslovená samotným Bohom – Krišnom, je v nej oveľa hlbšie a konkrétnejšie poznanie o Najvyššom Pánovi.

Poznanie Bhagavad-Gíty

V Bhagavad-Gíte sa dočítame kto je Boh, ako sa volá, ako vyzerá, ako Ho môžeme spoznať osobne, aké má schopnosti a moc, kde je Jeho sídlo a ako vyzerá, aká je povaha hmotnej a duchovnej existencie a veľa veľa ďalšieho. Ak chceme vedieť ešte viac, Šrímad Bhágavatam ide oveľa viac do hĺbky ako Bhagavad-Gíta a je omnoho obsiahlejši. Bhagavad-Gíta obsahuje 700 veršov, Šrímad Bhágavatam má 18 000 veršov. Nejde ani tak o obsiahlosť ako o detailnosť poznania.

Dočítame sa v Biblii a v Koráne to, čo v Bhagavad-Gíte a Šrímad Bhágavatame? Mnohým ľuďom poznanie Biblie a Koránu nestačilo, chceli vedieť ešte viac a našli to, čo hľadali v Bhagavad-Gíte a Šrímad Bhágavatame. Niektorí ľudia sa uspokoja s poznaním Biblie, niektorí s poznaním Koránu. Ale niektorí hľadajú niečo oveľa oveľa hlbšie, obšírnejšie a detailnejšie.

Prax Bhagavad-Gíty

Čo je na učení Bhagavad-Gíty najúžasnejšie nie je ani tak samotné poznanie ako to, že si môžeme toto poznanie overiť praxou – keď začneme žiť podľa Bhagavad-Gíty a nasledovať zásady bhakti jógy, dokážeme pochopiť Bhagavad-Gítu oveľa lepšie ako bez praxe. Vďaka praxi môžeme zažiť mnoho veršov z Bhagavad-Gíty vo svojom živote a zistiť ako sa veci majú. Nemusíme len niečomu slepo veriť a považovať to naivne za pravdu. To je krása Bhagavad-Gíty.

Kresťania a Moslimovia sa oháňajú vierou. Ale čo má viera spoločná s realitou a s pravdou? Racionálnemu človeku nestačí veriť a už vôbec nie považovať svoju vieru za pravdu. To je detské. Rozumný človek sa snaží zistiť ako sa veci naozaj majú a neverí len tak niečomu ako pravde. Potrebuje si veci overiť aby zistil či sú naozaj pravdivé. A to práve ponúka Bhagavad-Gíta ak sa snažíme úprimne nasledovať jej poznanie.

Tak čo, dáte šancu Bhagavad-Gíte a vedomiu Krišnu, alebo vám stačí ateizmus, buddhizmus, kresťanstvo, Islam, ezoterika alebo kadejaké iné náuky, ktoré neponúkajú tak obsiahle poznanie a častokrát sa ani nedajú overiť praxou a človeku neostáva nič iné, len veriť niečomu ako pravde bez toho aby pravdu naozaj poznal.

Kde zohnať Bhagavad-Gítu?

Martinus: https://www.martinus.sk/705651-bhagavad-gita/kniha

Kniha knih: https://www.knihaknih.cz/kniha

Góvinda butik: https://govindabutik.cz/shop/bhagavad-gita-takova-jaka-je/284-bhagavad-gita-takova-jaka-je.html

Prečo si myslíš, že Hinduizmus je správny?

január 18, 2024Na zamyslenie, náboženstvo, životTomáš Hromník

Keď som prezentoval vedomie Krišnu a Bhagavad-Gítu, dostal som otázku “Prečo si myslíš, že Hinduizmus je správny?” V Hinduizme je predsa toľko bohov, každý verí v iného, robia kremáciu a kvôli tomu rúbu stromy, prečo by mal byť Hinduizmus to pravé náboženstvo?

Čo je Hinduizmus?

Väčšina ľudí považuje Hinduizmus za náboženstvo. Hinduizmus nie je náboženstvo samo o sebe ale skôr názov pre rôzne náboženstvá v Indii. Keď prišli Angličania do Indie a videli tú zmes rôznych podôb bohov, obradov a náuk, boli z toho zmätení a nazvali všetky náuky v Indii Hinduizmus. Vo védskych písmach nenájdeme pojem “Hinduizmus”. Je to moderný pojem zavedený na označenie všetkých možných náboženstiev a náuk vychádzajúcich z véd. Vo védach sú popísané rôzne spôsoby uctievania rôznych božstiev pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia. Niekto uctieva polobohov aby získal dočasné materiálne výdobytky, iní chcú získať mystické schopnosti, tak sa venujú odriekavému životu a jóge a ďalší chcú spoznať Boha, tak uctievajú Pána Višnua alebo Pána Šivu.

Védske písma sú v skutku pestré a ponúkajú každému na akejkoľvek úrovni vedomia možnosť duchovného pokroku cez rôzne náuky.

Vedomie Krišnu

Dá sa povedať, že vedomie Krišnu a Bhagavad-Gíta sa dajú zaradiť medzi náboženstvá radiace sa do Hinduizmu, pretože vedomie Krišnu vychádza z védskych písiem, ktoré sú pre všetky náuky Hinduizmu smerodatné. Keď sa dozvieme o vedomí Krišnu viac, môžeme zistíť že je to prakticky to najlepšie, čo súčasné náboženstvá ponúkajú. Prečo?

Vojna medzi náboženstvami

Kresťania a Moslimovia častokrát medzi sebou filozoficky súperia ktoré náboženstvo je to pravé a ktoré falošné. Ani jedno z nich sa však nevyrovná vedomiu Krišnu. Pretože ani jedno z nich neponúka pochopenie nenásilia nie len voči ľuďom, ale aj zvieratám.

Kresťania a Moslimovia kritizujú Hinduizmus kvôli modlárstvu a polyteizmu. Nevedia však, že v rámci Hinduizmu existujú monoteistické náuky, ktoré sa môžu na prvý pohľad javiť polyteisticky, pretože učia o polobohoch, nie však o bohoch. Bhagavad-Gíta učí o jednej zvrchovanej Osobnosti Božstva – o Krišnovi.

Kresťania a Moslimovia nepoznajú podobu Boha, tak hovoria že Boh nemá podobu, alebo sa nepodobá ničomu z tohto sveta. Neviem skadiaľ to zobrali, ale Krišna v Bhagavad-Gíte hovorí Arjunovi:

Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť. – BG 11.54

Krišna dáva praktický návod ako Ho môžeme spoznať. Ktoré náboženstvo dáva praktický návod na spoznanie Boha? Ktoré náboženstvo učí o nenásilí voči zvieratám? Islam síce tvrdí, že Moslimovia by mali ochraňovať zvieratá, ale zároveň im podrezávajú krky a nechávajú ich vykrvácať. Na druhej strane oddaní Krišnu ochraňujú zvieratá, obzvlášť kravy, ktoré dávajú mlieko a sú preto považované za naše matky.

Celkovo v Hinduizme je ochrana kráv veľmi rozšírená, pretože to je súčasť védskej kultúry.

Veľa bohov

Bhagavad-Gíta učí o jednom Zvrchovanom Pánovi a polobohoch, ktorí sú Mu podriadení. Takisto mnohé védske náuky učia o polobohoch a jednej Zvrchovanej Absolútnej Pravde, z ktorej všetko pochádza. Niektorí majú neosobné pochopenie Absolútnej Pravdy, iní chápu Absolútnu Pravdu ako Zvrchovanú Osobu s vlastnosťami, činnosťami, podobami a dokonca sídlom – Božím kráľovstvom.

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva. – BG 18.55

Bhagavad-Gíta dáva jasné pochopenie Zvrchovanej Osoby – Krišnu, ktorý osobne vysvetľuje Arjunovi kto je a ako Ho možno pochopiť a spoznať.

V ktorej náboženskej knihe nájdeme tak jasný popis Boha, Jeho kráľovstva a návod ako Boha spoznať osobne?

Životný štýl

Hovorí sa, že strom spoznáme podľa ovocia. Duchovnú náuku takisto možno spoznať podľa nasledovníkov danej náuky, aj keď nie vždy musia nasledovníci dané učenie správne nasledovať. V dnešnej dobe sa stáva, že krásne učenia degradujú kvôli neschopnosti takzvaných nasledovníkov nasledovať dané učenie a potom pôsobia ako zhnité ovocie a náuka pôsobí ako strom, ktorý plodí hnilé ovocie.

Ak chceme spoznať danú náuku lepšie, musíme nájsť úprimných nasledovníkov danej náuky, nie tých ktorí tvrdia že vyznávajú danú náuku ale v skutočnosti ju nenasledujú. A tých je veru viac ako úprimných.

Keď som spoznal oddaných Krišnu, bol som užasnutý ich životným štýlom – vegetariánstvo, celibát, služba Bohu, čistotnosť, žiadna intoxikácia, žiadny hazard, to sa v dnešnej dobe sotva vidí! Hovoril som si, že títo ľudia stoja za spoznanie. A veru stáli.

Vedomie Krišnu a Islam

Keď sa pozrieme na životný štýl oddaných Krišnu, najbližšie okrem iných védskych náuk má k vedomiu Krišnu Islam. Islam zastáva podobné hodnoty ako vedomie Krišnu, okrem vegetariánstva. Ak by Islam prezentoval nenásilie vočí zvieratám a vegetariánstvo, mohlo by to byť krásne náboženstvo. Bez toho má však Islam na svedomí životy mnohých zvierat.

Islam je navyše veľmi zvláštna náuka, ktorá vznikla za zvláštnych okolností a Mohammed je veľmi zvláštna osobnosť, ktorú niektorí považujú za svätca, iní za nie príliš dobrého človeka. Každý nech si spraví svoj obraz štúdiom Islamu a života Mohammeda.

A každý nech si spraví svoj obraz o vedomí Krišnu tým, že spozná oddaných Krišnu, preštuduje knihy o vedomí Krišnu, vyskúša spievať Hare Krišna mahá-mantru:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

a na vlastnej koži zistí aký to má účinok. Vedomie Krišnu nie je náuka založená na viere, ale na duchovnej praxi a zmene vedomia vďaka praxi. Každý tak môže vedomie Krišnu overiť na vlastnej koži – to čo číta v knihách môže zažiť vo vlastnom živote. A v tom je najväčšia krása vedomia Krišnu. Naozaj nemusíme ničomu veriť, všetko si môžeme postupne overiť.

Ktoré náboženstvo ponúka overenie teórie praxou? Ktoré náboženstvo ponúka zmenu vedomia, zmenu charakteru, zmenu životného štýlu natoľko, že z ľudí ktorí kedysi pili alkohol, fajčili, sexovali kade-tade, jedli mäso sa stávajú oddaní Krišnu, ktorí také veci už nerobia, pretože stratili na to chuť?

Mnohí ľudia majú nesprávne a veľmi obmedzené poznanie o vedomí Krišnu a ďalších duchovných náukách, pretože s nimi častokrát nemajú skúsenosť alebo ich skúsenosti sú obmedzené, ale najlepšie ako môžeme dané náuky spoznať je spoznať ľudí, ktorí dané náuky nasledujú a aplikujú v živote. Tak môžeme spoznať lepšie kresťanstvo, Islam, vedomie Krišnu a ďalšie náuky.

Haré Krišna

Súčasná civilizácia

január 17, 2024Na zamyslenie, životTomáš Hromník

Zamýšľali ste sa niekedy nad životom v súčasnej takzvanej civilizácii a nad dopadom takého života?

Smeti

Kedysi prakticky neexistovali smeti. Všetko čo ľudia mali bolo z prírody, neboli žiadne plasty, či výrobky ktoré končia v odpade. Život v dnešnej takzvanej civilizácii produkuje tony odpadu denne.

Technológia

Mnohí ľudia sa pýšia technologickým pokrokom, ale je sa vôbec čím pýšiť? Na čo sme pyšní? Na autá a vlaky, ktoré prinášajú smrteľné dopravné nehody? Respektíve na ich neopatrné používanie? Ľudia nie sú pripravení na technológiu, ktorú majú dostupnú a preto im spôsobuje množstvo ťažkostí a utrpenie.

Sme pyšní na mobily, ktoré síce umožňujú komunikovať na diaľku ale častokrát nás oddeľujú od tých, ktorí sú najbližšie?

Sme pyšní na bitúnky, v ktorých zomierajú milióny zvierat denne?

Sme pyšní na drancovanie a znečisťovanie prírody?

Sme pyšní na obrovské továrne, ktoré síce produkujú potrebné suroviny, ale za cenu nemalého znečistenia ovzdušia?

Život v minulosti

Život v minulosti možno nebol tak pohodlný ako dnes. Nebolo svetlo a teplo na jeden dotyk vypínača. Nebola možnosť rýchlej komunikácie na veľkú diaľku. Nebola možnosť tak rýchlo cestovať…

Ale zamyslime sa nad tým. Stoja všetky tieto moderné vymoženosti za to? Stoja za znečisťovanie ovzdušia, za produkciu nesmierneho množstva odpadu, za smrteľné nehody atď.?

Nebol život v minulosti síce náročnejší, ale o to krajší viac v súlade s prírodou?

Potrebujeme naozaj k životu všetky moderné výdobytky, alebo sme si len na ne tak zvykli, že si len myslíme že ich potrebujeme, ale dokázali by sme žiť aj bez nich?

Čo je zlé na jedení mäsa?

január 15, 2024strava, zdravieTomáš Hromník

Raz som čakal v Indii na stanici na vlak a rozprával som sa jedným mladým Indom. Spýtal sa ma: “Čo je zlé na jedení mäsa?”

Okamžite som si predstavil všetky tie úbohé zabité zvieratá kvôli zvráteným chúťkam ľudí. Čo je zlé na jední mäsa? Veď aj tigre jedia mäso. Samozrejme, tigre sú mäsožravce, nemajú na výber. Musia jesť mäso, nemôžu sa živiť rastlinnou stravou. Človek však môže. Človek si môže vybrať či bude podporovať zabíjanie zvierat, alebo sa uspokojí s rastlinnou stravou a prípadne mliečnymi výrobkami a medom.

Rastlinná ríša ponúka veľmi pestré možnosti a človek naozaj nemusí zabíjať zvieratá aby prežil v zdraví a ešte si aj pochutil.

Zvieratá majú city a trpia

Zvieratá majú spoločenstvá podobné ľuďom – rodiny, priateľstvá a podobne. Zvieratá sa bránia rovnako ako ľudia ak im niekto ubližuje alebo ich chce nebodaj zabiť. Zabíjať zvieratá znamená ubližovať im a ich rodine a priateľom, ktorí smútia keď niekto blízky zomrie.

Čo je zlé na jedení mäsa? Len to, že kvôli tomu prichádzajú o život zvieratá, ktoré chcú žiť, majú city a trpia veľmi podobne ako ľudia.

Kto by dokázal zabiť zviera aby ho mohol zjesť? Vykostiť, zbaviť vnútorností, naporcovať a pripraviť na tanier. V dnešnej dobe sú ľudia veľkí hrdinovia keď nemajú pred očami masaker, ktorý predchádza tomu kým sa ich milované mäso dostane na pulty supermarketov a na ich tanier.

Ekologický faktor

Z ekologického hľadiska nie je príliš prospešné pestovať potravu pre zvieratá, ktoré skončia nakoniec na tanieri. Oveľa ekologickejšie by bolo vypestovať rovno potravu pre ľudí.

Zdravotný faktor

Mäso je pomerne ťažké na trávenie. Tráviaci systém dokáže stráviť rastlinnú strávu oveľa rýchlejšie a človek sa cíti ľahšie ako keď si dá mäso. Nehovoriac o tom, že prakticky do seba dáva utrpenie zvierať keď je ich mrtvoly.

Záver

Na jedení mäsa nie je nič zlé. Okrem toho, že spôsobuje utrpenie mnohým zvieratám. Spôsobuje nemalú ekologickú záťaž a tiež môže spôsobiť zdravotné problémy a človek sa skutočne cíti oveľa lepšie keď do seba nedáva utrpenie zvierat. Mnohí môžu hovoriť z vlastnej skúsenosti keď prestali jesť mäso.

Duša

január 11, 2024duchovno, Na zamyslenieTomáš Hromník

Aby sme zistili, či existuje duša, nemusíme robiť zložité vedecké výskumy, ktoré aj tak nemusia nič dokázať. Stačí keď budeme pozorovať život a svoje okolie.

Fatamorgána šťastia

Ľudia pohrúžení v telesnom poňatí života – Ja som telo a všetko čo prináša pôžitok telu je šťastie nikdy nie sú trvale šťastní. Neustále sa ženú od jedného pôžitku k druhému. Jeden pôžitok vyprchá a hneď sa musia hnať za ďalším aby zase cítili akési šťastie, akýsi dočasný pôžitok. Takto žije drvivá väčšina ľudí a to považujú za šťastný život.

Je to však skutočne šťastný život alebo len otroctvo telu a zmyslom?

Duchovný život

Keď sa pozrieme na ľudí, ktorí majú serióznu dennú duchovnú prax – či už sú to buddhisti, kresťania, moslimovia, oddaní Krišnu, ktorí vážne praktikujú duchovný život, môžeme vidieť že ich hodnoty, charakter, túžby a životný štýl sú odlišné ako majú materialisti, ktorí považujú za svoje JA svoje telo.

Kto pochopí, že existuje aj duchovná sféra života a že práve duchovný život a duchovná identita sú tie skutočné a to, čo žijeme v hmotnom svete je dočasné a iluzorné, prenikne do hlbšieho pochopenia života.

Drvivá väčšina ľudí v dnešnej dobe považuje duchovný život a duchovné náuky za zbytočnosť. Myslia si, že peniaze a zmyslové pôžitky stačia ku šťastiu a tak sa za nimi ženú hlava-nehlava a mnohí z nich končia s drogovými závislosťami, na psychiatrii a nebodaj spáchajú samovraždu, pretože už to so svojou šialenou mysľou nedokážu vydržať.

Autentické duchovné náuky nás učia, že nie sme telo ani myseľ. Myseľ si môže vymýšľať čo chce, koľko chce, ale to nie sme my. Môžeme to pozorovať v každodennej meditácii. Koľko myšlienok počas meditácie myseľ samovoľne vyprodukuje bez toho aby sme sa o to vedome snažili. Myseľ si ide svoje aj keď nechceme, aj keď sa snažíme nemyslieť, myseľ generuje myšlienky takmer neustále. Vďaka meditácii môžeme pochopiť, že nie sme myseľ.

Duša

Duša – naša pravá večná duchovná podstata. Existuje množstvo teórií o duši a o tom ako a prečo sa ocitla v hmotnom svete. Šrímad Bhágavatam učí, že pôvodný domov duše je duchovný svet kde večne slúži Bohu a je v tejto službe neustále blažená. Duša má však večnú čiastočnú nezávislosť a môže sa rozhodnúť či chce slúžiť Bohu v duchovnom svete alebo zatúži čo i len trochu byť ako Boh a to je začiatok jej pádu do hmotného sveta. Túžba vládnuť, panovať, užívať si. Vidíme, že v hmotnom svete majú tieto túžby všetci vrátane zvierat. V zvieracej ríši sú tieto túžby obzvlášť viditeľné, ľudia sa ich snažia rafinovaným spôsobom zakrývať, ale u mnohých sú tieto túžby tak výrazné, že ich nemožno zakryť žiadnou kamufláciou.

Aby sme mohli zistiť či existuje duša, musíme zistiť aká je prirodzenosť duše. Čo teší dušu? Služba a pomoc. Keď sa duša v hmotnom tele snaží o sebecký pôžitok, nie je z toho šťastná a trpí, cíti úplnú prázdnotu. Keď však svoj čas a prostriedky využije v službe druhým, v službe Bohu, v snahe spojiť sa s Bohom cez službu, zrazu cíti naplnenie, ktoré jej nedokáže dať žiadne množstvo zmyslového pôžitku. Zmyslový pôžitok dáva dočasný, prchavý pocit šťastia a následný pocit prázdnoty. Vždy keď sa snažíme užívať si sex, drogy a kadejaké iné telesné pôžitky, následne prichádza pocit prázdnoty. Preto nie je možné byť šťastný cez zmyslové pôžitky. Tí, ktorí sa o to snažia touto cestou sa zvyčajne nakoniec zbláznia, alebo trpia natoľko, že im neostane nič iné len obrátiť sa k Bohu alebo spáchať samovraždu. Tak to je.

Jednať ako duša

Keď sa naučíme o duši od tých, ktorí o duši vedia a žijú ako duše, môžeme sa takisto naučiť jednať ako duša a byť trvale šťastní. Činnosti, ktoré tešia dušu, neprinášajú prázdnotu ale naplnenie. Činnosti, ktoré nás spájajú s Bohom, pomáhajú druhým, prinášajú duši príjemný pocit šťastia a naplnenia – skutočného zmyslu života.

Nestačí sa dozvedieť, že sme duša a žiť ako keby sme boli telo. Mnohí ľudia tak žijú. Vedia o duši, vedia že sú duša, ale celý svoj život venujú telu a mysli. To je veľká škoda. Mnohí ľudia, ktorí vedia o duši, nežijú pre druhých ale stále žijú pre seba, sebeckým spôsobom života a tak sa snažia byť šťastní. Načo nám však budú všetky získané pôžitky a majetky na konci života? Nebolo by lepšie využiť svoj život v prospech druhých v rámci svojich možností? Nie je oveľa najplňujúcejšie pomáhať druhým ako žiť len pre seba?! JA, JA, JA, MOJE, môj pôžitok! Pozrime sa kam táto mentalita doviedla ľudstvo – vojny, konflikty, sebevraždy, psychické problémy, závislosti, bezdomovectvo a množstvo ďalších problémov. Toto chceme? Chceme žiť v takejto spoločnosti kde každému ide len o seba a svoj prospech a pôžitok? Kde každý len zarába peniaze pre seba a druhým nedá nič? Možno len niečo málo? Naozaj chceme takto žiť a byť veľkí sebci? Alebo sa môžeme naučiť žiť inak, oveľa lepšie, štedrejšie, láskyplnejšie, šťastnejšie, naplňujúcejšie… žiť ako duša, nie ako telo.

Písma o duši

O duši sa môžeme dočítať do nejakej miery v Bibli a Koráne, ale v týchto písmach je o duši veľmi obmedzené poznanie. Bhagavad-Gíta ponúka oveľa obšírnejšie poznanie o duši a Bohu a ich vzťahu.

Ešte obšírnejšie poznanie ponúka Šrímad Bhágavatam, ale na začiatok stačí keď porozumieme Bhagavad-Gíte a budeme sa snažiť aplikovať poznanie Bhagavad-Gíty v živote. To nám zmení život na nepoznanie. Nie len že budeme šťastnejší a naplnenejší, ale náš charakter a naše vedomie budú oveľa čistejšie a už nám viac nepôjde len o seba. Aj keď máme v živote mnoho povinností, budeme hľadať spôsoby ako pomôcť druhým aby sa aj oni mohli dozvedieť o duši a žiť šťastnejší, láskyplnejší a naplňujúcejší život.

Kto pochopí a aplikuje poznanie Bhagavad-Gíty vo svojom živote, má zaručené, že bude mať lepší život ako doteraz. Pretože poznanie Bhagavad-Gíty pochádza od Krišnu a je vysvetlené jeho veľkým oddaným Šrilom Prabhupádom, ktorý cestoval z Indie do Ameriky keď mal 69 rokov a nasledujúcich 12 rokov strávil cestovaním po celom svete a šírením poslania Bhagavad-Gíty a Šrímad Bhágavatamu, ktorý ponúka ešte obšírnejšie poznanie ako Bhagavad-Gíta. Poznáte niekoho, kto v tak vysokom veku cestoval po celom svete a snažil sa ostatným priniesť osvietenie duchovným poznaním? A podarilo sa mu to? Kto nesedel len na zadku a neužíval si, ale obetoval svoje pohodlie v prospech druhých v tak vysokom veku… neskutočné.

Máme na výber

Máme na výber žiť život len pre seba, alebo hlavne pre seba, alebo použiť svoj život pre prospech druhých a naplniť tak potreby duše. Duša nikdy nebude šťastná keď budeme jednať len pre uspokojenie tela. Je to ako keď leštíme klietku vtáka ale vtáka v klietke nekŕmime – zomrie od hladu. Duša zomiera od hladu a trpí keď jednáme len pre sebecký zmyslový pôžitok. Môže z toho zošalieť, dostať depresiu a pod.

Návšteva chrámov

Keď nevieme o duši, neostáva nám nič iné, len uspokojovať telo a to považovať za šťastie. V škole nás o duši nenaučia, po škole tiež nie. Ak chceme vedieť o duši, musíme sa o dušu sami zaujímať. Môžeme navštíviť rôzne chrámy – kresťanské, budhistické, moslimské, hinduistické,… a načerpať duchovnú atmosféru a zistiť kde sa cítime najlepšie. Jedna skúsenosť je oveľa viac ako tisíc slov. Môžeme čítať roky rokúce teóriu ale bez praxe nie sme schopní pochopiť o čom sa vlastne píše. Bez skúseností, bez zážitkov nemožno vedieť. Preto odporúčam každému zdvihnúť zadok a ísť za skúsenosťami, za zážitkami, zažiť a vedieť, nezostávať len na suchej teoretickej úrovni. Navštíviť rôzne chrámy, rôzne komunity, snažiť sa pochopiť rôzne učenia a vybrať si to najlepšie pre dušu.

Želám veľa šťastia v hľadaní svojej duchovnej cesty!

Ja som ju našiel v učení Bhagavad-Gíty a Šrímad Bhágavatamu, vo vedomí Krišnu, ktoré je logické a praktické aj v súčasnej dobe a oveľa obsiahlejšie ako akékoľvek dostupné duchovné učenie, minimálne na západnej pologuli. Odkazy na chrámy dávam nižšie:

Chrámy ISKCON v ČR

http://www.krisnuvdvur.cz/
https://nitainavadvipacandra.cz/
https://bhavan.cz/
https://gokula.cz/
http://www.harekrsna.cz/centra

Chrámy ISKCON v SR:

https://ekacakra.sk/
https://goloka.sk/
https://iskcon.sk/

Haré Krišna!

Prečo nie si šťastný?

december 2, 2021duchovno, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvojTomáš Hromník

Dôvodov prečo nie si šťastný môže byť veľa. A niektoré z nich si tu popíšeme.

Nevieš kto si

Väčšina ľudí sa stotožňuje s hmotným a jemnohmotným telom – mysľou, inteligenciou a egom. A všetko, čo sa k tomuto vzťahuje berú príliš vážne, ba až tragicky.

Telo

Keď sa niekto príliš stotožňuje s telom, dáva mu viac pozornosti ako by bolo potrebné. “Skrášľuje” ho mejkapom, tetovaním, šperkami, lusuxným oblečením a podobne. A na svojom zovňajšku zakladá svoje vzťahy s ostatnými. Samozrejme, že takáto bytosť nebude šťastná, pretože ju druhí budú chcieť zneužívať pre svoj zmyslový pôžitok.

Myseľ

Ten, kto sa stotožňuje s mysľou, tiež nemôže byť šťastný, pretože myseľ si navymýšľa toľko hlúpostí (Čítaj: “Myseľ výmyselník“)… a keď sa so všetkými tými hlúposťami stotožňuje ako so svojimi myšlienkami, môže sa z toho zblázniť… čo sa častokrát aj deje.

Vďaka meditácii môžeme pozorovať svoju myseľ a zistiť, že sme od nej odlišní, že sme pozorovatelia…

Ego

Ja, ja, ja a ja. A moje. To je ego. Ego nemyslí na druhých, ale len na seba. A človek, ktorý myslí len na seba, nemôže byť šťastný. Môže mať aj všetko bohatstvo sveta, ale keď ho nebude zdieľať s ostatnými, nebude šťastný. Cesta ku šťastiu je pokorenie ega.

Inteligencia

Mnohí si myslia, že všetko vedia najlepšie, všade boli, všetko preskúmali… to je práve ilúzia, ktorá pramení z inteligencie znečistenej egom. Znečistená inteligencia spôsobuje nemalé množstvo problémov, ktorým musíme dnes čeliť. Píšem o tom v článku “Technologický pokrok bez rozmyslu“.

Nová tvorba

august 9, 2021životTomáš Hromník

Práve som si všimol, že posledný článok na blogu mám z novembra minulého roku. Medzitým som svoj voľný čas investoval do tvorby videí na YouTube: https://www.youtube.com/channel/elfoslav

V najbližšej dobe neplánujem písať články, ale skôr sa zameriavam na tvorbu videí, kde môžem lepšie a zrozumiteľnejšie vyjadriť to, čo chcem. Takže ste vítaní na mojom YouTube kanáli ak sa chcete dozvedieť rôzne zaujímavosti hlavne z oblasti hľadania pravdy a duchovného života

YouTube kanál: https://www.youtube.com/channel/elfoslav

Pekný deň,

Hare Krišna

Vyberá si duša čo chce v živote zažiť?

november 26, 2020duchovno, Na zamyslenie, poučnéTomáš Hromník

V New Age a ezoterickej sfére prevláda názor, že duša si vyberá situácie a ľudí s ktorými vo svojom živote interaguje a dokonca si vyberá do akej rodiny sa narodí, vyberá si životné lekcie v podobe rôznych radostí a strastí atď. Vraj pre svoj rast. Vraj sme si celý svoj terajší život zvolili už pred narodením do súčasného tela.

Mnohí ľudia tomuto veria. Avšak má to jeden háčik.

Karmický zákon

Ezoterici a vyznávači New Age učenia veria v reinkarnáciu aj karmu a zároveň aj v to, že si duša sama volí svoj osud v zmysle, že si vyberá aké situácie bude zažívať. To však protirečí so zákonom karmy. Zákon karmy hovorí, že za každou akciou nasleduje reakcia. Čo dáš, to dostaneš späť. Zákon karmy sa nikoho nepýta čo chce aby sa mu dialo a nikomu nedáva možnosť vybrať si aké následky za svoje činy bude musieť zožať. Zákon karmy je nekompromisný. Každému dáva presne to, čo si zaslúži podľa svojho konania.

Tak milí ezoterici a teraz mi vysvetlite ako je možné aby si duša volila čo chce v živote zažiť keď je spútaná zákonom karmy, ktorý jej stanoví životné lekcie aby bola zachovaná spravodlivosť. Pokiaľ by to bolo tak, ako tvrdíte, to by znamenalo, že spravodlivosť a zákon karmy nemá zmysel a neplatí. Tak si vyberte či dáva zmysel to, že duša si vyberá svoj osud a situácie, ktoré bude zažívať, alebo to už má dávno spočítané karmou za svoje minulé činnosti.

Jednoduchá logika nepustí. Buď platí jedno, alebo druhé. Ak chceme, aby bola zachovaná spravodlivosť, musí existovať karmický zákon, ktorý každému dá presne to, čo si zaslúži. Ak by si duša mohla voliť svoj osud nezávisle od zákona karmy, znamenalo by to, že spravodlivosť neexistuje.

Jednoduchou logikou môžeme dospieť k záveru, že ezoterické výmysly typu, že duša si vyberá svoj život sú jednoducho nezmysel. Nemusíme mať vysokoškolský titul, aby sme túto jednoduchú vec pochopili. Mnohí pseudo duchovní ľudia však nehľadia na rozum a logiku a idú si zaryto svoj nelogický a často hlúpy sentiment a kvôli tomu neskôr tvrdo narazia na realitu. Kto chce kam, pomôžme mu tam.

Kto chce však poznať pravdu a realitu, nemôže byť sentimentálny a považovať za pravdu niečo, čo cíti. “Ja to tak cítim, tak to tak musí byť” – to je sentiment. Sám som kedysi bol taký, no našťastie som z tohto nezmyslu vyrástol a narazil na tvrdú realitu. A želám to každému.

Pravda sa dá spoznať jednoduchou logikou a konfrontáciou teórie s realitou. Ak mám nejakú teóriu a chcem vedieť či je pravdivá, musím ju overiť v praxi či je to naozaj tak. A keď ju overím, najlepšie viackrát, vtedy si môžem byť istý, že je to pravda.

Keď aplikujeme logiku a začneme rôzne teórie konfrontovať s realitou a inými teóriami, môžeme zistiť ktoré teórie dávajú zmysel a ktoré nie.

Napríklad teória karmy a reinkarnácie dáva dokonalý zmysel za predpokladu, že existuje spravodlivosť. Ak existuje spravodlivosť, zákon karmy a reinkarnácie sú dokonalým prostriedkom spravodlivosti. Každý dostane presne to, čo si zaslúži.

Tu by sme mohli rozobrať teóriu, že žijeme len raz a teóriu reinkarnácie. No to si necháme nabudúce (o odstavec neskôr). Nateraz je dobré pochopiť, že pokiaľ existuje zákon karmy, tak nikto si nemôže zvoliť do akej rodiny sa narodí, v akých podmienkach mu je dané žiť, aký zdravotný stav bude mať, či bude bohatý, či bude chudobný…. To všeko riadi zákon karmy na základe našich minulých činností. Podľa toho, čo sme robili v minulom živote vyzerá náš súčasný život. A podľa toho, čo robíme v súčasnom živote, bude vyzerať náš ďalší život. Ak má existovať dokonalá spravodlivosť, nikto sa nevyhne odmene ani trestu za svoje činnosti. To je spravodlivé nie?

Ak by sme žili len raz, tu sa vynára otázka prečo sa niekto narodí v chudobnej rodine, iný v bohatej. Niketo sa narodí zdravý, iný má nejaké zdravotné postihnutie. Kde tu je Božia spravodlivosť? Prečo má niekto od narodenia taký údel a niekto má iný údel? Na toto dáva odpoveď karma a reinkarnácia.

Detailný popis ako funguje reinkarnácia je v štvrtom speve Šrímad Bhágavatamu, v 29. kapitole: https://vedabase.io/cs/library/sb/4/29/

Jednoduchou logikou môžeme dospieť k logickým záverom. Keď však podľahneme sentimentu a budeme svoje pocity, myšlienky a vieru považovať za pravdivé bez toho, aby sme ich konfrontovali s logikou a realitou, nemusí to dopadnúť dobre. Keď nežijeme v pravde, môžu nás prekvapiť neblahé následky takého života.

Mnohí ľudia veria niečomu, o čom nevedia či je pravda, ale považujú to za pravdu. Ak chceme spoznať pravdu, nemôžeme ostať na úrovni sentimentu a viery. Musíme ísť oveľa oveľa viac do hĺbky a začať skúmať realitu s triezvym rozumom. Spochybňovať a konfrontovať. Tak môžeme odhaliť teórie, ktoré sú nezmyselné a teórie, ktoré dávajú veľký zmysel a následne ak je to možné si ich môžeme overiť v realite.

Pozorovanie zákona karmy je možné z dlhodobého hľadiska. Každá akcia vyvolá následnú reakciu. Kým sa prejaví reakcia, môže to trvať nejaký čas, aj niekoľko rokov. Napríklad ak sa niekto stravuje nezdravo, reakcia budú zdravotné problémy.

Pozorovanie reinkarnácie je už o niečo zložitejšie. Aspoň na prvý pohľad. Za domácu úlohu sa môžete zamyslieť nad reinkarnáciou. Ale na to, aby sme pochopili ako funguje reinkarnácia, musíme pochopiť čo je duša, čo je telo a ako spolu súvisia. O tom niekedy nabudúce…

Pre toto žijeme?

november 18, 2020duchovno, Na zamyslenie, poučnéTomáš Hromník

Narodiť sa, hrať sa, starnúť, učiť sa, dospieť, pracovať, založiť si rodinu, usilovať sa o materiálne zabezpečenie a nejaký ten pôžitok, zostarnúť, usilovať sa v starobe o pôžitok, ktorý už nie je a nebude taký, ako býval a zomrieť. Tak vyzerá život väčšiny ľudí, ale je to využitý potenciál ľudského života?

Mne takýto život nedáva zmysel. Je to premrhaný potenciál ľudského života dosiahnuť Absolútnu Pravdu.

Zmysel ľudského života

Ľudský život je určený na sebarealizáciu. A je veľká škoda ho premrhať materialistickými činnosťami, ktoré nás len viac a viac zaplietajú v hmotnom svete. Drvivá väčšina ľudí sa však zameriava na tieto materialistické činnosti nevediac o skutočnom zmysle života.

Človek môže duchovne rásť, ale kvôli tomu, že sa zameriava na materialistické činnosti nemá čas ani chuť sa duchovne rozvíjať. Čas by aj bol, aspoň pár minút denne, ale keď nie je chuť, čas trávime inak ako duchovným rozovjom. A tak strácame drahocenný čas v ľudskej podobe. Každý jeden okamih nevyužitý na duchovný rozvoj je premrhaný čas. Môže to znieť fanaticky, ale je to tak.

Dostali sme tento život, aby sme si mohli napĺňať svoje túžby a aby sme mohli zistiť, že nám naplnenie týchto túžob neprinesie také šťastie, aké by sme chceli a navyše sa toto šťastie neskôr mení na utrpenie. Prečo? Aby sme pochopili, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Aby sme pochopili, že materialistické túžby a úsilie sú príčinou nášho utrpenia. Aby sme začali konečne hľadať skutočné, duchovné šťastie.

Svet potrebuje dobro

november 9, 2020Na zamyslenie, poučnéTomáš Hromník

Svet nepotrebuje mobily, počítače, autá, lietať na Mesiac, na Mars, na Venušu,… nepotrebuje predražené značkové oblečenie a povrchné vzťahy, ktoré sa rozpadnú pri sebemenšej nezhode.

Svet potrebuje dobro, lásku a šťastie. To je nedostatkový tovar. Všade vôkol seba môžeme vidieť zlobu, závisť, pýchu, aroganciu, sebectvo, chamtivosť,…. je to pekný pohľad? A kto to nevidí, nech sa pozrie lepšie… aha tam! Tam sa jedni hádajú, tam druhí ohovárajú, tam sa mlátia, tu jedného okradli a zbili, tu niečo ukradli, tam niekomu riadne vynadali a pourážali,… ešte stále nevidíte? Ja vidím. Zlobu v ľuďoch.

VERŠ 36:: Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“

VERŠ 37:: Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

Žijeme vo veku hádky a pokrytectva, kde hádka a pokrytectvo je takmer na každodennom poriadku. Ľudia sa hádajú do krvi kvôli úplným maličkostiam a nezriedka to končí až fyzickým násilím. Častokrát môžeme vidieť ako otec zavrhne syna, alebo syn otca, matka dcéru a dcéra matku. Častokrát môžeme byť svedkom hádok a fyzického násilia. Prečo? Pretože v ľuďoch prevláda chtíč, ktorý spôsobuje všetku tu galibu.

Každý hľadí viacmenej na seba, na svoj pohodlný život a na svoj prospech. Že nie? Len sa poriadne poobzerajte čo ľudia robia a prečo. Čo nakupujú a prečo. Prečo majú potrebu mať každú chvíľu nové a nové oblečenie, telefóny, počítače, televízory, autá a iné výdobytky? Rok starý mobil už nestačí, treba každý rok nový. Mnohé ženy sú schopné za rok naplniť novým oblečením a topánkami aj dve skrine. Možno som aj málo povedal. Mnohí muži túžia po najnovších modeloch áut a mnohí si ich aj kúpia za nemalé peniaze. Kde sa všetky tieto túžby berú? A aké sú následky napĺňania týchto túžob?

“Můj milý Pane, všichni v hmotném světě jsou podmínění Tvou iluzorní energií. Všichni se stěhují z těla do těla na cestě plodonosných činností a jejich reakcí kvůli mylným představám o své totožnosti a svém vlastnictví. Můj milý Pane, sám nejsem mezi těmito podmíněnými dušemi výjimkou. Bláhově si myslím, jak jsem šťastný, když mám svůj dům, ženu, děti, pozemek, majetek a přátele. Tak jednám jako v říši snů, protože nic z toho není trvalé. Jsem hlupák, neboť neustále na tyto věci myslím a považuji je za věčné skutečnosti. Můj milý Pane, s mylným pochopením své totožnosti pokládám za trvalé vše, co trvalé není, jako například toto hmotné tělo, které není duchovní a je zdrojem všemožných strastí. Zmatený tímto pojetím života jsem neustále pohroužený v myšlenkách na protiklady a zapomínám na Tebe, jenž jsi oceánem veškeré transcendentální radosti. Připravuji se o Tvou transcendentální společnost a jsem jako pošetilé stvoření, které opustí tůň zarostlou svěží vegetací a vydá se hledat vodu na poušti. Podmíněné duše chtějí uhasit svou žízeň, ale nevědí, kde najít vodu. Opouštějí místo, na kterém je skutečný vodní zdroj, a utíkají na poušť, kde žádná voda není. Můj milý Pane, moje inteligence je skoupá, protože nejsem vůbec schopný ovládat svou mysl, kterou nyní řídí nezkrocené smysly a přitahují plodonosné činnosti a jejich výsledky. Můj milý Pane, nikdo v podmíněném stavu hmotné existence nedokáže ocenit Tvoje lotosové nohy, ale mně se nějakým způsobem podařilo k nim přiblížit, což považuji za projev Tvé bezpříčinné milosti vůči mně. Můžeš jednat jakkoliv, protože jsi svrchovaný vládce. Je mi jasné, že když je někdo způsobilý pro vysvobození z koloběhu zrození a smrti, pak jedině Tvou bezpříčinnou milostí se přiblíží k Tvým lotosovým nohám a vyvine zálibu v oddané službě Tobě.”

Akrúra padl před Pánem na zem a řekl: “Můj milý Pane, Tvá transcendentální, věčná podoba je plná poznání. Pouhým soustředěním mysli na Tvou podobu může člověk plně porozumět všemu, co existuje, protože Ty jsi původní zdroj všeho poznání. Vládneš nejvyšší mocí, protože Ti patří veškeré energie. Jsi Nejvyšší Brahman a Nejvyšší Osoba, nejvyšší vládce a Pán hmotných energií. Uctivě se Ti klaním, protože jsi Vásudéva, místo, kde spočívá celé stvoření. Jsi všudypřítomná Nejvyšší Osobnost Božství a jsi také Nejvyšší Duše sídlící v srdcích všech a dávající pokyny, jak jednat. Nyní, můj Pane, se Ti úplně odevzdávám. Prosím Tě, ochraň mě.”” – Úryvok z knihy Krišna

Inými slovami ľudia si pod vplyvom ilúzie myslia, že si v tomto svete budú môcť uživať večne a dočasné šťastie považujú za trvalé a skutočné. A keď toto dočasné šťastie pominie, sú z toho nešťastní a hľadajú ďalšie a ďalšie spôsoby ako dosiahnuť toto dočasné šťastie. Pritom dostávajú jeden kopanec za druhým od hmotnej prírody a aj napriek tomu si stále naivne myslia, že v tomto svete plnom utrpenia budú šťastní. Realita je taká, že nikto nemôže byť trvalé šťastný pokiaľ je zdrojom jeho šťastia niečo dočasné. Dočasný je majetok, rodina, priatelia, spoločenské postavenie, kariéra,… všetko toto je pominulteľné a pokiaľ na tom niekto stavia svoje šťastie, bude skôr či neskôr nešťastný.

Môžeme vidieť, že muž a žena sa na začiatku majú veľmi radi, správajú sa k sebe veľmi pekne, lichotia si navzájom, pretože sú priťahovaní chtíčom, sexuálnou príťažlivosťou a chcú si navzájom užívať. Ale keď si spolu dostatočne užijú a po určitom čase sexuálny chtíč vyprchá, namiesto pekného správania a lichôtok nasledujú hádky, nadávky a niekedy aj bitky, rozchody a rozvody. Prečo? Prečo to bolo na začiatku také krásne a končí to takto? Väčšina vzťahov tak končí, aspoň čo som mal možnosť za svojich 32 rokov pozorovať. Ľudia pod vplyvom chtíču si chcú stále užívať zmyslový pôžitok. Avšak zmyslové objekty časom omrzia a už nedávajú také šťastie ako kedysi. Pokiaľ je vzťah založený na chtíči a chtíč časom vyprchá, vzťah nemá na čom stáť, partneri sa už nemajú prečo k sebe pekne správať a dokážu sa správať fakt hnusne. A nie len partneri ale všetci ľudia, ktorých chtíč nie je naplnený.

VERŠ 62:: Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.

VERŠ 63:: Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.

VERŠ 64:: No človek, ktorý je v styku so zmyslovými predmetmi bez toho, že by k nim bol pripútaný alebo ich nenávidel, a ovláda svoje zmysly dodržiavaním usmerňujúcich zásad slobody, môže dostať úplnú Pánovu milosť.

VERŠ 65:: Pre toho, kto je takto pohrúžený vo vedomí Kṛṣṇu, prestane jestvovať trojnásobné utrpenie hmotného života a v tomto šťastnom stave sa jeho inteligencia čoskoro ustáli.

VERŠ 66:: Človek, ktorý nie je s Najvyšším spojený vedomím Kṛṣṇu, nemôže mať ani transcendentálnu inteligenciu, ani stálu myseľ, bez ktorej nemožno dosiahnuť pokoj. A ak nemá pokoj, ako môže očakávať šťastie?

Kto je dnes v tomto svete šťastný? Ten, komu sa darí po materiálnej stránke a dosahuje to, čo chce. Akonáhle nemá to, čo chce, nespráva sa moc pekne. Práve kvôli nenaplnenému chtíču. Niektorí ľudia sa uspokoja aj s málom, ale sú šťastní? Odkiaľ ich šťastie pramení ak nie z peňazí a majetku?

Bhagavad-gíta taká, aká je nás učí ako dosiahneme skutočné šťastie a mier a ako dosiahneme rozrušenie a nešťastie. Keď porovnáme učenie Bhagavad-gíty s realitou tohto sveta, môžeme vidieť akú hlbokú múdrosť Bhagavad-gíta obsahuje. Bhagavad-gíta bola vyslovená pred 5000 rokmi ale poznanie v nej je stále aktuálne a to je fascinujúce. Človek, ktorý uplatní poznanie Bhagavad-gíty vo svojom živote a pokúsi sa podľa toho žiť, pocíti výsledky tohto učenia na vlastnej koži. Nemusí len slepo veriť tomu, čo je tam napísané. Môže si to overiť a môže byť naozaj šťastnejší, láskyplnejší a kľudnejší. Každým dňom viac a viac, pokiaľ učenie Bhagavad-gíty správne uplatňuje v praxi.

Svet potrebuje dobro. Ale toto dobro bez vzťahu s Bohom nikdy nedosiahne. Pokúšali sa o to už mnohí ale neúspešne. Hitler chcel pre svet dobro a ako to dopadlo. Pokusy o dobro bez Boha končia neúspechom a katastrofami. Nikdy to nebude fungovať. Nie je to možné. A Bhagavad-gíta taká, aká je vysvetľuje prečo. Kto chce vedieť viac o živote, o šťastí, nešťastí, o Bohu a zmysle života, odporúčam študovať Bhagavad-gítu, takú aká je. A tiež odporúčam uplatniť nadobudnuté poznatky v praxi. Zobrať si ich k srdcu a to naše srdce zmení na nepoznanie. Z ľudí plných pýchy, hnevu, chamtivosti, sebectva sa môžu stať láskyplné bytosti ak začnú úprimne nasledovať učenie Bhagavad-gíty.

Neveríte? Vyskúšajte a uvidíte.

Bohužiaľ mnohí sa snažili žiť podľa Bhagavad-gíty a mnohí neuspeli, pretože si nedali pozor, postupne prestali nasledovať učenie Bhagavad-gíty a následne podľahli sile chtíču a znova začali robiť nepekné veci. Ale na druhej strane mnohí sa snažia žiť podľa Bhagavad-gíty a podľa toho tiež dosahujú vo svojom živote očividné výsledky.

Takže ak chceme dobro vo svete, každý musí začať od seba.

“Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete” – Mahátmá Gándhí

A ak chceme, aby to dobro nebolo ako Hitlerove dobro, neostáva nám nič iné, len rozvíjať vzťah s Bohom vo svojom každodennom živote. Študovať Božie Slovo a snažiť sa ho aplikovať vo svojom živote. To nám pomôže aby sme nedopadli ako Hitler a jemu podobní, ktorí chceli pre svet tiež dobro…

Hare Krišna.

“Láskyplná služba Pánu je jediný proces, který může úplnĕ očistit naše vĕdomí; tato služba vytváří vlny extatické lásky, které dokonale čistí duši. Pán Kṛṣṇa řekl dříve Śrī Uddhavovi, že jiné procesy, jako je sebeovládání, zbožné činnosti, mystická yoga, askeze a tak dále, jistĕ očišťují mysl, jak uvádí mnoho autorizovaných písem. Tyto procesy však nemohou úplnĕ odstranit touhu po zakázaných činnostech. Zato čistá oddaná služba provádĕná s láskou k Bohu je tak mocná, že jakékoliv překážky bránící v pokroku spálí na popel. V této kapitole Pán přirovnal láskyplnou službu Jemu k ohni, který bezezbytku pálí všechny překážky. Oproti tomu hříšné touhy mohou kdykoliv uhasit malé ohýnky mentální spekulace nebo mystické yogy. Mĕli bychom tedy nasloucháním Śrīmad-Bhāgavatamu zažehnout velký oheň láskyplné služby Pánu a síť hmotného klamu spálit na popel.” – Šrímad Bhágavatam 11.14.23

“Podmíněná duše někdy pro zmírnění utrpení v lese hmotného světa přijímá laciná požehnání od ateistů. V jejich společnosti pak ztrácí veškerou inteligenci. Je to totéž jako skočit do mělké řeky — výsledkem je, že si člověk pouze rozbije hlavu. Neuleví si od horka a v obou směrech trpí. Svedená podmíněná duše také vyhledává takzvané sādhuy a svāmī, kteří káží proti zásadám Ved. Nezíská od nich žádný prospěch — ani v současnosti, ani v budoucnosti.” – Šrímad Bhágavatam 5.14.13