7 (ne)činností, ktoré mi zmenili život

Kedysi som bol úplne iný ako dnes. Bavili ma iné činnosti ako ma bavia dnes a na svet som mal o dosť iný pohľad. Chodil som do barov a opíjal som sa každý piatok, niekedy aj iné dni, hral som počítačové hry, jazdil som na bicykli ako šialený, občas som si prečítal nejakú knihu a tak som si žil niekoľko rokov. Až keď som sa tak nejak prirodzene začal zaujímať o sebarozvoj, môj život nabral úplne iné obrátky.

Čítanie kníh

Čítanie kníh je pekná, prospešná činnosť. O to prospešnejšia, keď čítame knihy, ktoré v nás zanechajú hlbokú stopu a niečo vo svojom živote zmeníme. Niektorí ľudia berú čítanie kníh ako relax, iní ako príležitosť posunúť sa v živote ďalej. Ja som vyhľadával knihy, ktoré by boli pre mňa nejakým spôsobom prospešné, ktoré by mi dali aj iný pohľad na život, aký som mal doteraz. Napríklad „Raz aj v pekle vyjde slnko“, „Kým nás láska nerozdelí“, „Univerzita samoty“, „Sára“, „Vedecké poznanie duše“, „Cesta sebarealizácie“, „Bhagavad-gíta“, „Šrímad Bhágavatam“, „Šrí Išopanišad“,…

Navštevovanie chrámu Hare Krišna

Moja najväčšia premena začala v roku 2014, kedy som začal navštevovať chrám Hare Krišna v Brne. Chodil som aspoň raz za mesiac na nedeľné programy a pomaličky som spoznával Krišnovo učenie. Veľmi sa mi to páčilo. Jedlo, knihy, ľudia, všetko bolo úžasné, akoby z iného sveta, kde vládne mier, šťastie a láska. Pre mňa to bolo veľmi príťažlivé a chcel som vedieť o tejto filozofii stále viac a viac.

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o

Veľmi ma zaujala kniha s názvom „Vedecké poznanie duše“ a obzvlášť kapitola o zabíjaní a jedení zvierat. Keď som si prečítal tú kapitolu, bol som prakticky okamžite rozhodnutý, že prestanem podporovať krutý mäsový priemysel a vynechám mäso z jedálnička.

Vegetariánstvo

Vzdať sa mäsa nebolo pre mňa ľahké. Bol som zvyknutý mať mäso takmer v každom jedle. Keď som zjedol bezmäsité jedlo, bol som o chvíľu hladný. S výnimkou prasádam na nedeľnej hostine, po ktorej som nebol hladný ani v pondelok :-) Vďaka vynikajúcemu vegetariánskemu jedlu, ktoré som mal možnosť ochutnať v chráme, som si uvedomil, že vegetariánska strava je veľmi pestrá. Oveľa pestrejšia ako to, čo som doteraz poznal.

108-preparations

Postupne som spoznával nové vegetariánske recepty a jedol stále menej a menej mäsa až som zistil, že mi mäso vôbec nechýba. Moje posledné mäsité jedlo bola kačica s kapustou a vtedy mi to došlo. Došlo mi, že tá kačica musela zomrieť, aby som sa ja nasýtil. Vtedy som si uvedomil čo je vlastne mäso a prestalo mi chutiť. Prišlo mi nesprávne zabíjať zvieratá len preto, aby som sa nasýtil a odvtedy už som mäso do úst nedal.

Po pol roku nejedenia mäsa som začal pociťovať bezpodmienečnú lásku k celému stvoreniu – k ľuďom, zvieratám, rastlinám, prírode. Kým som jedol mäso, bol som veľký nervák. Nečudo, keď mäso z veľkochovov obsahuje steroidy, antibiotiká, sresový hormón a iné šmaky.

Prechádzky v prírode osamote

Keď ma niečo veľmi rozruší (nahnevá, zosmúti), čo najskôr sa vydám čo najďalej od ľudí, do lesa. Ten pokoj v prírode je neopísateľný. To treba zažiť. V bežnom živote zažívame rôzne napäté situácie, ktoré na nás nevplývajú priaznivo a tak je dobré sa občas vyventilovať v prírode. Ideálne osamote. Keď je človek osamote, má priestor na myšlienky, ktoré by inak k nemu neprišli. Samota je liečivá. Aspoň pre mňa. Keď skombinujeme samotu s prírodou, je to veľmi silné, očistné kombo. Môžeme tak v sebe vyriešiť veľa problémov. Odporúčam každému.

DCIM100MEDIA

Studená sprcha

V januári 2015 som sa potreboval umyť, ale nešla teplá voda. Tak som si povedal, že to risknem v studenej. A div sa svetu, zapáčilo sa mi to. Rozhodol som sa, že sa budem sprchovať už len studenou vodou. A tak aj bolo. No a výsledok? Keď si dám každé ráno studenú sprchu, príjemne ma to prebudí a nakopne. Pre väčšinu ľudí je studená voda nepríjemná, ale pre mňa nie. Užívam si, keď som v kontakte so studenou vodou. Môžem tak plávať v studených vodách, kde by si väčšina ľudí neomočila ani len nohy, hehe. Sprchovanie studenou vodou zväčšuje našu zónu komfortu.

IMG_20160111_110257

Chodenie naboso

Jedného pekného teplého dňa som kráčal v Brne po námestí a v hlave sa mi ozvalo: „Vyzuj sa“. Začudoval som sa: „Čo? Vyzuj sa? To čo je za blbosť?“ Síce sa mi nohy potili, ale aj tak som obutý kráčal ďalej na obed. Keď som po obede vychádzal z reštaurácie, do hlavy mi opäť prlišla myšlienka „Vyzuj sa“, no tentokrát oveľa intenzívnejšie: „Vyzuj sa… Vyzuj sa!… Vyzuj sa!…“ Nohy som mal naozaj prepotené a tak som sa vyzul. Pocítil som zrazu ohromnú slobodu. Vydal som sa na prechádzku kráčajúc po Brne naboso s topánkami v ruke. Vyzeralo to určite čudne a ja som sa hanbil. Kráčal som so sklonenou hlavou a pozeral som sa pod nohy. Dával som pozor či nestupím na niečo, na čo by som nechcel stupiť. Cítil som každú jednu nerovnosť, každú jednu zmenu povrchu (teplota, tvar,…). Prešiel som cez celé námestie a narazil som na vodu, ktorá tiekla po schodoch. Taká Brnenská fontána… Pocítil som túžbu kráčať po vodnatých schodoch.

IMG_20150511_135641

Bol to úžasný pocit. „Krása, úžasné, paráda“, pomyslel som si. Bolo asi 30 stupňov a ja som si slobodne máčal nohy vo vode na schodoch v meste. Začínalo mi byť jedno, čo si o mne kto myslí. Mne to bolo príjemné. Začal som chodiť naboso čoraz viac – po ulici, do obchodu, do autobusu, vlaku,… až som sa nakoniec odvážil ísť naboso aj v domácom meste, kde ma pozná veľa ľudí. Ľudia sa spočiatku čudovali prečo chodím naboso a mnohí si mysleli, že mi šibe, že je to len akýsi výstrelok. No keď časom zistili, že to myslím vážne, začali sa vážne pýtať prečo chodím naboso. Ja som im vysvetľoval: „Cítim sa slobodnejšie a je to príjemnejšie. V topánkach sa cítim ako vo väzení. Navyše je to vraj zdravé…“ Kupodivu to ľudia pobrali. Niektorí z nich začali skúšať chodiť naboso tiež. Napríklad aj moja mama, ktorá ma ešte pred dvoma rokmi, keď som začínal chodiť naboso, považovala za hanbu rodiny. Vážne.

19554395_1959252190986437_224086476801335988_n

Chôdza naboso je úžasná a oslobodzujúca. Len si treba dávať pozor kam človek stúpa. Vďaka chôdzi naboso mi prestalo záležať na tom, čo si o mne iní pomyslia a začal som byť viac sám sebou a slobodne sa prejavovať. O chôdzi naboso píšem v článku „Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.

Meditácia

Meditácia patrí tiež medzi netradičné činnosti, ktoré som mal možnosť si vyskúšať. O meditácii píšem v článku „Čo mi dala meditácia“. Väčší vnútorný pokoj, menšia sexuálna túžba, menej túžob celkovo, vyrovnanosť, kľudnejšia myseľ, lepšia sústredenosť, nechuť k intoxikácii (alkohol, cigarety, káva a iné drogy) a mäsu… toto všetko má za následok pravidelná meditácia.

meditation-small

PS: Ešte som si spomenul na nepozeranie televízie (hlavne správ), ale dúfam, že väčšina z vás už televíziu nepozerá a nedáva pozornosť negatívnym správam. Odkedy nepozerám televíziu a pozerám sa okolo seba, nevidím až taký hnusný svet, ako ho prezentujú v správach. V správach vyberú ten najväčší hnoj a potom majú ľudia pocit, že svet je hnusný. Keď sa začneme pozerať na svet triezvejšími očami, uvidíme aj tie pozitívne stránky.

Dúfam, že ste sa niečim inšpirovali a skúsite niečo z toho aj v praxi. Budete naozaj milo prakvapení, ako sa vám zmení život…

Predsudky voči Hare Krišna

Keď som sa začal venovať filozofii Hare Krišna aktívnejšie, veľa ľudí si voči mne vytvorilo predsudky. Zrazu som pocítil, že sa ku mne správajú inak. Akoby mali odpor k filozofii Hare Krišna a ten odpor sa preniesol aj na mňa. Pritom mnohí z nich ani filozofiu Hare Krišna moc nepoznali. Je oveľa jednoduchšie vytvoriť si predsudky a predstavy o tom, čo ani nepoznáme ako usilovať sa o to spoznať to a zistiť ako sa veci majú.

Túžba ísť žiť do chrámu

Asi po dvoch rokoch rozvíjania vedomia Krišnu som pocítil túžbu vyskúšať si život v chráme. A tak som šiel v auguste 2016 na trojmesačný vzdelávací kurz o védskej kultúre zvaný Bhakta program. Po Bhakta programe som sa rozhodol ostať žiť v chráme. Nemal som žiadne záväzky ani túžby, ktoré nesúviseli s vedomím Krišnu a tak som sa mohol plne venovať vedomiu Krišnu v chráme. Ale po deviatich mesiacoch života v chráme som zistil, že život v chráme nie je pre mňa. Píšem o tom v článku „Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna

Zbytočné predsudky

Keď som sa rozhodol vyskúšať si život v chráme, vedel som, že mnohí si o tom vytvoria vlastný obraz. Vedel som, že keď si vyholím hlavu a pridám sa k Hare Krišna, tak ľudia budú mať automaticky predsudky. Už ma nebrali takého, aký som, ale ako sfanatizovaného Krišňáka. Je to veľmi smutné.

bhakta-program

Akonáhle sa niekto hlási k nejakému učeniu, či náboženstvu, ľudia majú voči nemu predsudky ak majú predsudky voči danému učeniu, či náboženstvu. Predsudky sú zbytočné, no predsa ich veľa ľudí v sebe pestuje. Predsudky nám bránia vidieť realitu takú, aká je. Tiež som mal kedysi predsudky voči náboženstvám, nábožensky založeným ľuďom, ľuďom iných národnosti, či rás atď. No dokázal som sa týchto predsudkov zbaviť. Naučil som sa nesúdiť niečo, čo nepoznám.

Pôvodne som nechcel žiť ako Krišňák, práve preto, lebo som vedel, že ľudia budú mať predsudky. Vedel som, že moje slová budú automaticky spájané s filozofiou Hare Krišna a ľudia s predsudkami moje slová nebudú prijímať ani za nič. No túžba ísť žiť do chrámu bola silnejšia ako obavy z predsudkov ľudí. V kútiku duše som bol zvedavý na reakcie ľudí. A potvrdilo sa to, čo som predpokladal. Čokoľvek som povedal, alebo napísal, ľudia automaticky spájali s učením Hare Krišna. Ľudia si mysleli, že opakujem len naučené frázy a nemám vlastný rozum. Bolo veľmi ťažké im vysvetliť, že to, čo hovorím, hovorím za seba a nie za učenie Hare Krišna.

Fenomén odporu

Narazil som na zaujímavý fenomén. Kresťanský kňaz môže hovoriť akékoľvek rozumné slová, no aj tak nebudú prijímané ľuďmi, ktorí majú voči kresťanskému učeniu predsudky. To isté platí pre akékoľvek iné učenie a ľudí s predsudkami. Ľudia s predsudkami sú v podstate slepí. Kvoli svojej zaslepenosti predsudkami nedokážu rozlíšiť múdre slová od hlúpych. Kvoli svojim predsudkom považujú všetko za hlúposti. Ľudia bez predsudkov dokážu prijímať slová a vyhodnocovať ich podľa svojej úrovne vedomia a podľa svojej inteligencie – toto dáva zmysel, toto je blbosť – toto môže tak byť, toto mi nejak nesedí. Lenže ľudia s predsudkami majú v hlave automaticky odpor – to, čo mi hovoríš, je blbosť. Na tento fenomén som narážal pomerne často. A bol som z toho zúfalý, keď som sa ľuďom s predsudkami snažil niečo vysvetliť a oni to neboli schopní prijať a pochopiť. Až po niekoľkých neúspešných pokusoch som pochopil, že tí ľudia to nie sú kvoli svojej zaslepenosti schopní pochopiť. Oni to jednoducho nechcú pochopiť. Kde nie je vôľa, tam nie je cesta. Prestal som s takými ľuďmi strácať čas a prestal som im čokoľvek vysvetľovať.

Našťastie sa našli aj ľudia, ktorí v sebe predsudky nepestujú a chcú sa dozvedieť viac. Ich prístup bol úplne odlišný od prístupu ľudí s predsudkami. Pýtali sa a prijímali odpovede. Uvedomovali si, že toho moc nevedia a chcú sa dozvedieť viac. Kdežto ľudia s predsudkami boli väčšinou pyšní a chceli si obhajovať len svoj pohľad na svet. Nechceli sa dozvedieť o inom pohľade. Chceli len bojovať a vyhrať. S takýmto prístupom sa človek veľa nedozvie. Ak sa chceme niečo dozvedieť, musíme si najskôr priznať, že niečo nevieme. Pokiaľ sa budeme tváriť, že sme zjedli všetku múdrosť sveta a budeme sa snažiť obhajovať len náš pohľad na život, moc sa toho nedozvieme.

Nedávno som zažil jeden extrémny príklad, keď som len použil citáciu z Bhagavad-gíty, ktorá hovorí o zbožných a bezbožných (dobrých a zlých) vlastnostiach ľudí. Človek s predsudkami nedokázal prijať túto citáciu, nedokázal triezvo posúdiť dobré a zlé vlastnosti, len preto, že boli popísané v Bhagavad-gíte, voči ktorej má očividne nemalé predsudky. Pritom toto rozdelenie na dobré a zlé vlastnosti môžeme nájsť tiež napríklad v psychológií.

V nitru sekty Hare Krišna Youtube - dobro a zlo

V nitru sekty Hare Krišna YouTube 1

Každopádne som vďačný aj za ľudí s predsudkami. Bez nich by bola na tomto svete nuda. Každý sa nachádza na nejakej úrovni a každý sa môže časom z tejto úrovne posunúť trošku ďalej. Najžalostnejší stav človeka je stav, kedy si naozaj myslí, že všetko vie a všade bol. Z takého stavu sa dá len veľmi ťažko posunúť ďalej. Som veľmi rád, že som sa dostal do stavu, kedy som si uvedomil koľko toho ešte neviem a čo všetko sa môžem naučiť. Keď niečo neviem, radšej si priznám, že to neviem a nebudem sa hrať na múdreho. Radšej sa spýtam niekoho, kto o tom niečo vie a nebudem si o tom vytvárať zbytočné domnienky. Za pomerne krátku dobu sa v živote môžeme naučiť veľmi veľa. Len musíme chcieť. To je celá veda. Sú ľudia, ktorí sa neustále učia a posúvajú a potom sú ľudia, ktorí sú dlhé roky na tom istom mieste a nevedia, alebo nechcú sa posunúť ďalej. Vedzte, že keď sa naučíme viac, otvoria sa nám v živote ďalšie možnosti, ktoré boli pre nás dovtedy skryté. Naučiť sa viac sa oplatí.

Pajem vám, aby ste v živote nestagnovali, ale posúvali sa ďalej a neustále sa učili. Môžete sa naučiť, že predsudky, pýcha, hnev, strach, nenávisť, domýšľavosť, žiarlivosť, chamtivosť nie sú moc pekné. Že pre človeka sú oveľa príjemnejšie zbožné vlastnosti ako pokora, schopnosť odpúšťať, pravdovravnosť, skromnosť, striedmosť, nebojácnosť, odvaha, odhodlanosť a emócie ako láska, šťastie. Mali by sme sa preto usilovať očistiť naše vedomie natoľko, že už viac nebudeme musieť prežívať nepríjemné emócie a dosiahneme stav trvalej blaženosti. Nie je to ľahké, ale ani nemožné.

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“ [BG 5.24]

Rozdielne a spoločné črty Kresťanstva a Hare Krišna

Mnohí kresťania (a nie len kresťania) majú predsudky voči iným náboženstvám a učeniam. Pretože farári ich v kostole strašia, že len Ježiš Kristus ich môže spasiť a všetky ostatné náboženstvá a učenia sú Satanovo dielo, ktoré by ich zviedlo na zcestie, ktoré vedie do pekla. Mnohí ľudia tomuto slepo veria a potom sú vystrašení a pohoršení, keď vidia oddaných Krišnu spievať, alebo ponúkať sladkosti, alebo knihy o meditácii a jóge na ulici. Je to veľmi smutné.

harinam

Kresťanstvo a Hare Krišna majú toho veľa spoločného. Avšak ľudia, ktorí nepoznajú učenie Hare Krišna, si myslia, že Hare Krišna a kresťanstvo je niečo úplne iné. A potom vznikajú zbytočné rozpory medzi kresťanmi a oddanými Krišnu.

Spoločné črty

Ruženec

V kresťanstve aj v Hare Krišna existuje ruženec. Kresťania opakujú na ruženci motlidby a oddaní Krišnu opakujú Hare Krišna mahá-mantru, ktorá je tiež v podstate motlidba:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Preklad Hare Krišna mahá-mantry znie „Ó, Božia energia, ó, Bože (Krišna), prosím Ťa, zamestnaj ma v oddanej službe Tebe“.

Kresťania majú ružence s rôznym počtom guličiek – 10, 33, 50, 100 alebo 500. Krišňácky ruženec má 108 guličiek, rovnako ako buddhistický.

japa-mala

Nie všetci kresťania používajú ruženec. Iba tí najúprimnejší. Oddaní Krišnu recitujú Hare Krišna mahá-mantru na ruženci každý deň.

Každodenné odriekanie Hare Krišna mahá-mantry na ruženci je praktický základ učenia Hare Krišna. Hare Krišna mahá-mantra očisťuje vedomie a človek sa tak dostáva do kvality dobra, získava dobré vlastnosti (pokora, milostivosť, mierumilovnosť, súcit, vnútorný pokoj…), zbavuje sa zlých vlastností a emócií (pýcha, hnev, chtíč, chamtivosť,…) a konečným cieľom opakovania mahá-mantry je obnoviť zabudnutý vzťah k Bohu. S očisteným vedomím je možné chápať duchovné témy hlbšie. Preto je veľmi dôležité venovať sa každodennému odriekaniu Hare Krišna mahá-mantry. Tak, ako je sprcha dôležitá pre očistu tela, rovnako je dôležité opakovanie mahá-mantry pre očistu vedomia. Šríla Prabhupáda (zakladateľ Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu) stanovil minimálny počet kôl na ruženci na 16. To znamená 16 * 108 = 1728x opakovaní mahá-mantry denne. Trvá to asi 2 hodiny. Nie každý hneď zvláda recitovať 16 kôl denne. Je možné začať 1 kolo denne (108x opakovanie mahá-mantry), čo začiatočníkovi trvá približne 10 minút a účinok mahá-mantry sa dostaví aj tak. Avšak tí, ktorí to myslia s vedomím Krišnu vážne, by mali zvládať minimálne 16 kôl denne.

Poznám zopár kresťanov, ktorí sa modlia každé ráno na ruženci, podobne ako oddaní Krišnu a sú to veľmi dobrí ľudia. Veľmi im to pomáha udržiavať vedomie v kvalite dobra. Dokonca sú vegetariáni, nepijú alkohol, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Nasledujú úprimne Ježišovo učenie a je to vidieť. Rovnako ako je vidieť, keď oddaní Krišnu nasledujú Krišnovo učenie. Učenie Ježiša a učenie Krišnu je rovnaké. Obe učenia učia ako milovať Boha.

Láska k Bohu

Kresťania hovoria: „Ježiš ťa miluje“. Ježiš hlásal nie len lásku k Bohu, ale aj ku všetkým živým bytostiam, k celému božiemu stvoreniu. „Miluj blížneho svojho ako seba samého“, učil Ježiš. Keby všetci ľudia žili podľa učenia Ježiša, svet by bol rajom. Učenie Hare Krišna sa od Ježišovho učenia v tomto nelíši. Takisto učí ako znovuobnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom a rozvinúť tak lásku k Nemu a k celému Jeho stvoreniu.

Dobročinnosť

Existujú rôzne dobročinné kresťanské organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi. To je pekné. Aj hnutie Hare Krišna má zopár dobročinných projektov pomáhajúcim ľuďom v hmotnej, ale i v duchovnej núdzi – napríklad projekt Food for life – Jedlo pre život poskytuje dennú dávku vydatného posväteného vegetariánskeho jedla (prasádam) ľuďom v núdzi.

Medzi najväčšiu dobročinnosť však patrí rozdávanie kníh Šrílu Prabhupádu, ktoré ľuďom menia pohľad na život a pomáhajú im nájsť a naplniť zmysel života. Najväčšia kríza v súčasnosti je duchovná kríza. Väčšina ľudí ani len netuší na čo je určený ľudský život a márnia ho činnosťami, ktoré robia aj zvieratá a budú ich na konci života ľutovať. Knihy Šrílu Prabhupádu zaháňajú duchovnú krízu, prinášajú ucelenejší pohľad na ľudský život a pomáhajú tisícom, ba miliónom ľuďom po celom svete nájsť hlbší zmysel života. Mnohí ľudia sa vďaka Šrílovi Prabhupádovi stávajú lepšími a pomáhajú meniť svet k lepšiemu, hlavne po duchovnej stránke. To je najväčšia dobročinnosť.

books

Nebo a peklo

V Biblii sa spomína nebo a peklo. Aj védy popisujú nebeské a pekelné planéty, ale oveľa obšírnejšie. Viď. časť článku „Rozdielne črty – Čo je po smrti“.

Duchovný učiteľ

Ježišovo učenie a Krišnovo učenie sa vo veľa veciach zhoduje.

Ježiš v evanieliu Jána v dvanástej kapitole hovorí: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal v tmách. 47 Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. 50 A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“

Krišna v Bhagavad-gíte 4.34 hovorí: „Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.“

Ježiš bol duchovný učiteľ zoslaný Otcom, aby učil ľudí pravde. Ježiš bol v skutočnosti čistý oddaný Boha, Krišnu, no niektorí kresťania si to však trošku poplietli a považujú Ježiša za Boha. Ježiš o sebe nikde netvrdí, že je Boh. Všade spomína Otca a Otcovu vôľu. Pravý duchovný učiteľ nehovorí nič, čo by bolo v rozpore s Božím slovom a učí ako znovuobnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom.

„Veď ani ja — Syn človeka — som neprišiel na svet preto, aby mi ostatní slúžili, ale aby som ja im slúžil a aby som obetoval svoj život za záchranu mnohých.“ – MK 10.45

Ježišove vyjadrenie v MK 10.45, že neprišiel na svet preto, aby mu ostatní slúžili, sa môže zdať protichodné ku Krišnovmu vyjadreniu v Bhagavad-gíte 4.34, kde spomína službu duchovnému učiteľovi. Keď sa na to pozrieme dôkladnejšie, zistíme, že duchovný učiteľ slúži žiakom a žiaci duchovnému učiteľovi. Duchovný učiteľ slúži ostatným tak, že im poskytuje záchranné koleso, ktoré ukončuje hmotnú existenciu a zaisťuje vstup do Božieho kráľovstva. A žiaci zároveň slúžia duchovnému učiteľovi tak, že nasledujú jeho pokyny.

Rozdielne črty

Písmo a poznanie

Kresťanská Biblia ponúka oproti Védam veľmi málo informácií o Bohu a o Jeho stvorení.

Zato védske písma, z ktorých čerpá učenie Hare Krišna, detailne popisujú ako Boha, tak Jeho stvorenie. Oddaní Krišnu tak presne vedia kto je Boh, ako vyzerá, aké má vlastnosti, čo má a nemá rád, ako Ho môžu spoznať osobne, ako vyzerá duchovný svet, ako vznikli vesmíry a život v nich, ako majú naplniť zmysel ľudského života a veľa iných vecí.

Védske písma sú prirovnávané k fľaši a Biblia je len malá črepina z tejto fľaše. Védske písma poskytujú oveľa viac informácií, ktoré navyše dávajú dokonalý zmysel. Keď ľudia tieto rady uvedú do praxe, je zaručená mierumilovná a prosperujúca spoločnosť.

Meno Boha

Kresťanstvo (alebo niektorá jeho odnož) učí, že Boh je trojjediný – Otec, syn a duch svätý. Teda Ježiš je zároveň syn boží a zároveň Boh. Je to zvláštne. Každopádne pre veľa kresťanov je zaťažko prijať, že Boh môže mať aj iné meno ako Ježiš – Jehova, Allah, Krišna, Višnu, Ráma, Ramchat,…

Je zaujímavé, že kvoli rozdielu mena Boha vznikajú nemalé rozpory a ústia až do násilia, vojen a vrážd v mene Boha.

krishna-syamasundara_1

Pre oddaných Krišnu je Krišna Najvyššia Osobnosť Božstva, teda Boh. Krišna znamená všepríťažlivý – to znamená, že priťahuje všetky živé bytosti. Pretože všetky živé bytosti pochádzajú z Krišnu a majú s ním večný vzťah (či už neutrálny, služobnícky, priateľský, rodičovský, alebo milenecký). Krišna je tiež známy ako Višnu, alebo Ráma. Krišna má nespočetne veľa mien a podôb. Védy popisujú rôzne zjavenia Boha v rôznych dobách v rôznych podobách s rôznymi menami. Prečo by sme mali obmedzovať Boha na jednu podobu s jedným menom? Má síce jednu pôvodnú, večnú podobu, ale zároveň má nespočetne veľa iných podôb a mien. Je neobmedzený.

Veriť vs. Vedieť

Kresťanstvo učí: „uverte a budete spasení“. Učenie Hare Krišna učí: „na začiatku je viera, no svoju vieru by sme si mali overiť, aby sme získali poznanie“.

Vegetariánstvo a princíp nenásilia

Aj keď jedno z desiatich prikázaní znie „Nezabiješ!“, mnohí kresťania jedia mäso a podporujú tak zabíjanie zvierat v bitúnkoch. Priamo síce nezabíjajú, ale podporovanie zabíjania je prakticky to isté, ako keby zabíjali sami. Zabíjanie sa deje len kvoli ľuďom, ktorí vyžadujú zabíjanie. Ľudia, ktorí chcú mať mäso na tanieri, vyžadujú zabíjanie zvierat. A kvoli nim sa zvieratá zabíjajú. Tam, kde je dopyt, vzniká ponuka.

cruel vegans

Oddaní Krišnu nepodporujú zabíjanie zvierat a živia sa bezmäsitou stravou, ktorá je navyše pre ľudské telo a životné prostredie oveľa prospešnejšia ako mäsitá. Oddaní Krišnu nejedia nič, čo by nezjedol Krišna. Krišna prijíma len potraviny v kvalite dobra – ovocie, obilie, mlieko a určité druhy zeleniny. Krišna nemá rád potraviny v kvalite vášne a nevedomosti – mäso, vajcia, cibuľa, cesnak, huby. Pretože tieto potraviny negatívne ovplyvňujú vedomie a človek sa tak nedokáže sústrediť na duchovné aktivity. Iba potraviny v kvalite dobra sú vhodné pre duchovný rast.

Čo je po smrti

Kresťania veria, že keď budú veriť v Ježiša Krista, tak budú automaticky spasení a pôjdu do neba. A tí, čo neveria, budú naveky zatratení v pekle.

Védy popisujú nebeské aj pekelné planéty. Popisujú tiež za aké činy sa živá bytosť dostane na aké planéty. Za dobré činy získava kredit, vďaka ktorému bude môcť tráviť určitý čas na nebeských planétach, kde je zmyslový pôžitok oveľa väčší ako na Zemi. Ale keď jej dojde kredit za zbožné činy, bude sa musieť opäť vrátiť na Zem. Za zlé činy si bude musieť odpykať trest na pekelných planétach, ale opäť keď vyprší čas, bude sa musieť vrátiť na Zem. Nič také, ako večné zatratenie v pekle nehrozí. Z pekla je cesta späť. Aj keď môže byť v pekle veľmi dlhý čas, ktorý sa nám javí ako večnosť, aj tak z neho neskôr odíde. Živá bytosť si odpyká trest v pekle, podobne ako sa trest odpykáva vo väzení a po určitom čase dostane opäť možnosť napraviť svoje hriechy. Bolo by veľmi nespravodlivé, keby nemala možnosť napraviť svoje hriechy. Ak je Boh naozaj spravodlivý, dá možnosť aj tým najväčším hriešnikom napraviť sa. Preto je niečo ako večné peklo nezmysel.

Jeden život vs. reinkarnácia

Kresťania veria, že žijú len tento život a po smrti budú vzkriesení a pôjdu do neba, späť k Bohu. Stačí na to vraj veriť v Ježiša Krista. Lenže Ježiš nikde nehovorí, že do nebeského kráľovstva sa dostanú ihneď po smrti. Navyše hovorí, že len veriť v neho nestačí: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského.[MT 7.21] Takže skutky sú dôležíté, nestačí len veriť.

“Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.” [Bg 2.13]

Védy popisujú, že živá bytosť (duša) po smrti dostáva ďalšie telo na základe vedomia v okamihu smrti a na základe svojich činov (karmy). Nazýva sa to prevteľovanie, alebo tiež reinkarnácia. Reinkarnáciu a karmu popisujú mnohé učenia. Pretože reinkarnácia a karma dáva oveľa väčší zmysel ako spasenie na základe viery a večné peklo. Karmu v krátkosti popisuje aj Biblia: „Čo zaseješ, to zožneš“. Záleží teda od našich činov, čo sa nám bude diať v tomto živote a čo s nami bude po smrti.

Védy popisujú nebeské planéty (vyšší planetárny systém), zemské planéty (stredný planetárny systém), pekelné planéty (nižší planetárny systém) a duchovný svet. Nebeské, zemské a pekelné planéty sú hmotné. Duchovný svet nie je hmotný, je jednoducho duchovný. Živá bytosť sa po smrti prevteľuje na ktorúkoľvek planétu v ktoromkoľvek planetárnom systéme podľa svojich zásluh – za zlé činy ide na pekelné planéty, za dobré činy ide na nebeské planéty a za neutrálne činy získava zrodenie na zemských planétach. Ak dôkladne dodržiava védske náboženské zásady (Vôľu Božiu), po smrti môže vstúpiť do duchovného sveta, kde neexistuje smrť, ani utrpenie. Duchovný svet a živé bytosti v ňom sú večné. Je to večné Božie kráľovstvo plné blaženosti a poznania.

Dosiahnutie cieľa života

Cieľom (ľudského) života je návrat do božieho kráľovstva – do duchovného sveta. Ak živá bytosť dodržiava (védske) náboženské zásady, môže do určitej miery už v tomto živote okúsiť blaženosť a poznanie z duchovného sveta. Túto blaženosť a poznanie prináša pravidelné opakovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ospevovanie mien Boha je odporúčaný spôsob sebarealizácie v tomto veku. V rôznych náboženstvách ospevujú rôzne mená Boha.

Harer nama harer nama harer namaiva kevalam
kalau nasty eva nasty eva nesty eva gathir anyatha

„V tomto veku Kali nie je iný spôsob, nie je iný spôsob, nie je iný spôsob sebarealizácie ako spievanie svätého mena, spievanie svätého mena, spievanie svätého mena Pána Hariho“ [Adi 17.21]

Každý, kto pravidelne ospevuje mená Boha a načúva tomuto ospevovaniu, robí duchovný pokrok a cíti tento pokrok na vlastnej koži.

„V tomto vĕku Kali Pán Kṛṣṇa inkarnuje v podobĕ svého svatého jména, Hare Kṛṣṇa mahā-mantry. Pouhým zpíváním svatého jména se človĕk přímo sdružuje s Pánem. Každý, kdo to dĕlá, je zcela jistĕ osvobozen.“ [Adi 17.22]

Keď budeme pravidelne (každý deň) spievať, alebo recitovať mená Boha (napr. Hare Krišna mahá-mantru), naše vedomie sa očistí a budeme tak môcť chápať duchovné témy viac a viac a nakoniec dosiahneme konečný cieľ ľudského života – lásku k Bohu. A keď budeme milovať Boha – svojho Otca, budeme konať Jeho vôľu, nie svoju. Presne tak, ako to učil Ježiš, Šríla Prabhupáda a ďalší svätci.

Ako sa stal z programátora mních

Mal som peniaze, mal som skvelú prácu (programoval som webové aplikácie z domu), zažil som pekný trojročný vzťah, pil som alkohol, mal som neviazaný sex, skúšal som fajčiť, ale nič z toho ma vnútorne nenapĺňalo. Aj keď som chvíľami pociťoval šťastie, uvedomil som si, že toto šťastie je veľmi prchavé. Napríklad vo vzťahu som bol veľmi šťastný, ale po troch rokoch to už nebolo ono. Zo vzťahu vyprchala vášeň a už som k partnerke necítil to, čo kedysi. Preto som tento môj najdlhší vzťah ukončil. Nevedel som ako dosiahnuť to, aby to bolo ako na začiatku. Chcel som zažívať tú radosť a vášeň, ale po toľkých rokoch s rovnakým človekom to moc nešlo. Tak som po ukončení vzťahu hľadal vášeň v iných ženách a nezáväzne som si s nimi užíval. Chodil som do barov každý piatok a užíval som si alkoholové opojenie a spoločnosť povolných žien. Opäť mi to dalo len chvíľkové šťastie, ktoré veľmi rýchlo pominulo. Aj alkohol, aj ženy, aj akýkoľvek iný predmet zmyslového pôžitku prináša len dočasné šťastie. Keď som si kúpil niečo, po čom som veľmi túžil, chvíľu som sa z toho tešil, ale po nejakom čase už nie.

Hľadanie šťastia

Ľudia neustále hľadajú šťastie. Väčšinou v zmyslovom pôžitku, ktorý prináša len dočasné šťastie a tak sa neustále ženú za ďalším a ďalším zmyslovým pôžitkom. Jeden partner strieda druhého, jedna fľaša alkoholu strieda druhú, jedna dávka drogy ďaľšiu… A to dovtedy, kým si človek neuvedomí, že tadiaľto cesta nevedie. Uvedomil som si to aj ja.

Slepá viera

Bol som vychovávaný v kresťanskom duchu, ale žiaľ som nemal hlbšie pochopenie Boha a mal som iba slepú vieru. Podobne ako keď dieťa verí, že Ježiško nosí darčeky. Neskôr, keď som Boha prosil o pomoc a nepomohol mi, som usúdil, že Boh neexistuje. Uvedomil som si, že ako dieťa som bol oklamaný, že Ježiško nosí darčeky a takisto som bol oklamaný, že existuje Boh. Stratil som vieru a stal sa zo mňa zarytý ateista.

Stretnutie mníchov

Jedného pekného dňa v roku 2014 som stretol na ulici v Brne mnícha z Hare Krišna. Ponúkal knihy a ja som si od neho jednu zobral, lebo som zrovna nemal čo čítať. Keď som ju začal čítať, vôbec som jej nerozumel. Bolo tam priveľa indických mien a výrazov, ktoré som takmer ani nevedel prečítať a nerozumel som im. Bola to kniha Šrímad bhágavatam prvý spev, prvá časť. Po pár stranách som knihu odložil a dlhú dobu som sa k nej nevrátil.

hare krishna na ulici2

O pár mesiacov som stretol na ulici v Brne ďalšieho mnícha z Hare Krišna. Aj tentokrát som si od neho zobral viac kníh s nádejou, že budem aspoň niektorej z nich rozumieť. A veru rozumel som aspoň životopisu Šrílu Prabhupádu. Zobral som si aj knihu o Krišnovi, ktorú som len tak zbežne pozrel, ale nejako som sa k jej prečítaniu nedostal. Zobral som si aj hrubú knihu zvanú Bhagavad-gíta. Začal som ju čítať, ale tiež som jej nerozumel. Prečítal som asi prvé dve kapitoly a ďalej som sa nedostal. Nebavilo ma čítať knihu, ktorej nerozumiem. Tak som Bhagavad-gítu odložil podobne ako Šrímad bhágavatam.

Nedeľný program

Čo čert nechcel, stretol som mnícha z Hare Krišna aj tretíkrát. Hovorí sa: do tretice všetko dobre. Hovoril som mu, že už mám od nich kníh dosť a nemám ich ani kedy čítať. Tak mi dal aspoň vizitku a pozval ma na nedeľný program pre verejnosť, ktorý sa koná každú nedeľu o 14:00 vo všetkých chrámoch Hare Krišna po celom svete. Zaujalo ma to, tak som prišiel na nedeľný program a veľmi sa mi to zapáčilo.

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o

Indická kultúra, hlavne indické jedlo ma chytili za srdce. Začal som navštevovať chrám Hare Krišna pravidelne aspoň 1x za mesiac. Ako som tak počúval na nedeľných programoch prednášky a zhováral som sa s oddanými Krišnu, začala mi filozofia Hare Krišna dávať celkom zmysel. V prednáškach bola často kritizovaná súčasná moderná spoločnosť a nedalo sa nesúhlasiť. Najviac sa mi páčilo, že učenie Hare Krišna len nekritizuje, ale aj ponúka jednoduchý spôsob ako problémy v spoločnosti vyriešiť. Tento jednoduchý spôsob je rozvíjanie vedomia Krišnu načúvaním z Bhagavad-gíty a Šrímad bhágavatam, počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry (Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare), jedenie duchovného jedla zvaného prasádam (božia milosť), čítanie kníh od Šrílu Prabhupádu a zdržiavanie sa v spoločnosti oddaných. Dobrá spoločnosť dáva základ pre dobrý život.

Spoločnosť oddaných Krišnu a neodolateľná túžba

Ako som tak praktikoval vedomie Krišnu, začalo sa meniť moje vedomie (prestalo mi chutiť mäso a kedysi milované pivo a alkohol celkovo) a začal som túžiť po spoločnosti oddaných viac a viac. Koncom mája 2016 ma kamarát zavolal na slávnosť inštalácie božstiev na farme Hare Krišna (Nová Ekačakra – www.ekacakra.sk) v Abranovciach (13km od Prešova). Tak som tam prišiel a moje srdce zaplesalo. Uvidel som miesto veľmi podobné tomu, kde by som chcel žiť – veľký pozemok, les hneď za pozemkom, skvelé jedlo a skvelá spoločnosť. Vládla tam veľmi príjemná atmosféra. Žiadne autá, žiadny smog, žiadny stres, žiadny hluk, žiadne konflikty, žiadna negativita, len veľmi príjemná duchovná atmosféra.

IMG_20160530_060949 IMG_20160528_070146

vedsky sposob stolovania

Na Novej Ekačakre som pobudol 4 dni a keď som bol na odchode, dostal som pozvanie na Bhakta program, ktorý sa mal konať v septembri. Je to 2 – 3 mesačný vzdelávací kurz védskej kultúry, kde sa človek naučí viac o védskej kultúre teoreticky aj prakticky. Chcel som sa ho zúčastniť, no v máji som ešte nevedel, či sa mi to podarí. Nakoniec sa situácia vyvŕbila tak, že som mohol prísť na Novú Ekačakru už začiatkom augusta. Celý júl som pociťoval veľké nutkanie ísť na Novú Ekačakru. Ak by som robil čokoľvek iné, nebol by som naplnený. Jediná cesta k naplneniu viedla na Novú Ekačakru. Nemal som už žiadne záväzky a tak som mohol pobudnút na Novej Ekačakre pár mesiacov.

Spočiatku bol pobyt na Novej Ekačakre pre moje falošné ego náročný, ale vytrval som a výsledok stojí za to. Myslel som si, že som pokorný, ale rôzne činnosti a ľudia mi ukázali, že k skutočnej pokore mám ešte ďaleko. Od oddaných Krišnu som sa počas svojho trojmesačného pobytu naučil hlavne väčšej pokore.

Po troch mesiacoch som úspešne ukončil Bhakta program, naučil som sa veľa o védskej kultúre a filozofii Hare Krišna teoreticky aj prakticky a rozhodol som sa ostať žiť v chráme. Posledné roky som žil väčšinou sám, ale samota ma už prestala baviť. Dospel som k záveru, že potrebujem spoločnosť, vďaka ktorej sa môžem posunúť v živote ďalej. A to je spoločnosť oddaných Krišnu. Vďaka pobytu v chráme a spoločnosti oddaných cítim, že rozvíjam vedomie Krišnu oveľa rýchlejšie ako keď som sa o to pokúšal doma sám. S kým si, taký si. Dávajte si preto pozor s kým trávite čas.

bhakta-program

Aktivity a hodnoty Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu (ISKCON) sa zhodujú s mojimi hodnotami a s tým, čomu sa chcem venovať – rozvíjanie a šírenie duchovného poznania, vegetariánstva (resp. Krišnatariánstva) a zdravšieho, jednoduchšieho a prirodzenejšieho životného štýlu (Jednoduché žitie, hlboké myslenie). Preto som sa stal kolieskom v stroji zvanom ISKCON. Samému by mi trvalo veľmi dlho kým by som niečo vybudoval a dosiahol. Takto som sa zapojil do zabehnutého stroja a spolu tak môžeme dosiahnuť oveľa viac ako oddelene. Posledné 2 roky som túžil žiť v komunite, ktorá zdieľa spoločné životné hodnoty. A podarilo sa.

O živote v chráme Hare Krišna som spravil dokument, aby mali ľudia ako takú predstavu ako žijú mnísi Hare Krišna:

Vedomie Krišnu

Učenie Hare Krišna (vedomie Krišnu) je praktické učenie a každý, kto ho praktikuje, pocíti na vlastnej koži pozitívnu zmenu vo svojom vedomí. Postupne zmierni, alebo sa úplne zbaví všetkých závislostí, zlých vlastností (pýcha, chamtivosť, bezohľadnosť,…) a emócií (strach, hnev, nenávisť,…). To vytvorí priestor na prejavnie dobrých vlastností (čistotnosť, pokora, milostivosť, mierumilovnosť, pravdovravnosť…) a lásku k Bohu a teda aj k celému Jeho stvoreniu. Ten, kto miluje Boha, nedokáže ublížiť ani len mravcovi. Ale ľudia, ktorí sú bezbožní, ničia prírodu, zabíjajú zvieratá ako na bežiacom páse, jedia mäso a ubližujú dokonca aj svojmu druhu – ľuďom. Bezbožní ľudia vytvárajú utrpenie na Zemi. Mnohí ľudia sa pýtajú: „Prečo Boh dovolí toľké utrpenie?“ Boh dáva slobodnú voľbu živým bytostiam. Živé bytosti túto slobodnú voľbu zneužívajú a vytvárajú utrpenie, vykorisťujú hmotný svet. Lebo zabudli na Boha.

Vedomie Krišnu učí ako si byť vedomý Boha. Vďaka tomuto učeniu si môže živá bytosť spomenúť kto vlastne je a aká je jej prirodzená pozícia. Nedeje sa to hneď. Je to proces, ktorý môže trvať pár rokov, ba dokonca životov. Na tejto ceste niet straty ani úbytku. Vo vedomí Krišnu každý len získava, čo sa týka duchovného života.

Mnohí ľudia dnes nevedia aký je zmysel života, prečo vôbec žijú. Nevedel som to ani ja. Až keď som začal študovať a praktikovať vedomie Krišnu, pochopil som kto som a ako môžem byť skutočne šťastný.

Bg 18.38 — Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.”

Bg 18.37 — O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.”

Žiadna materiálna aktivita ma neuspokojovala tak, ako praktikovanie vedomia Krišnu. V každej materiálnej aktivite som nachádzal len dočasné, krátkodobé šťastie. Vedomie Krišnu prináša skutočné, trvalé šťastie:

“Bg 5.24 — Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.”

Živá bytosť je pôvodne duchovná a môžu ju plne uspokojiť len duchovné aktivity. Pokiaľ sa živá bytosť usiluje o hmotné šťastie, skôr či neskôr stroskotá a bude nešťastná. Môžeme vidieť mnohé príklady ľudí, ktorí mohli mať z materiálneho hľadiska všetko, po čom túžili, no aj tak neboli naplnení. Hippiesáci pochádzali z bohatých rodín, no nenapĺňal ich materiálny život. Jim Carrey a iní úspešní ľudia sa snažia ostatným ľuďom ukázať, že skutočné šťastie si za peniaze nekúpia

Skutočné šťastie totiž pramení z duchovnej úrovne, nie z materiálnej. Aj človek, ktorý je z materiálneho hľadiska chudobný, môže byť šťastný. Ľudia v dnešnej dobe mylne pripisujú šťastie hmotnému bohatstvu. Chcú byť šťastní a ženú sa za hmotným bohatstvom, no keď ho dosiahnu, chcú zvyčajne ešte viac a stále nie sú naplnení.

Niektorí ľudia si uvedomili, že šťastie v materiálnom bohatstve nenájdu a preto sa uchyľujú k duchovnému hľadaniu a k duchovným aktivitám. Postupne okúšajú stále väčšie a väčšie kúsky duchovného, skutočného šťastia.

Spočiatku som sa venoval duchovnému životu len tak letmo, ale neskôr som pocítil potrebu naučiť sa o duchovnom živote viac a venovať duchovným aktivitám viac času. To ma zaviedlo do chrámu Hare Krišna, kde som žil takmer 9 mesiacov a učil som sa žiť podľa védskej kultúry. O védskej kultúre píšem v článku „Védska kultúra“. Vedomie Krišnu sa dá praktikovať aj mimo chrámu, v pohodlí domova, ale je vyžaduje to veľkú sebadisciplínu a zvyčajne to nemá taký efekt, ako rozvíjanie vedomia v chráme v spoločnosti rovnako ladených ľudí. Viac sa o vedomí Krišnu dočítate v kategórii „Hare Krišna“. V spoločnosti oddaných Krišnu človek získa dobrý základ a odhodlanie praktikovať vedomie Krišnu. Mimo spoločnosti oddaných je veľmi ťažké vôbec začať a udržať si pevný štandard praktikovania vedomia Krišnu. O dôležitosti spoločnosti píšem v článku “Vplyv spoločnosti a význam združovania sa

V máji 2017 som z viacerých dôvodov odišiel z chrámu. Píšem o tom v článku „Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna

Snáď bolo z tohto článku jasné, že šťastie si za peniaze nekúpime, ale môžeme ho pocítiť, keď sa vydáme cestou sebarealizácie. Je na každom z nás, či spravíme zopár krokov ku Krišnovi a budeme skutočne šťastní, alebo sa od Neho budeme naďalej dištancovať a snažiť sa dosiahnuť šťastie bez Neho.

krishna-syamasundara_1

Hare Krišna!

Tu a teraz šťastný (vnútorné šťastie)

Kedysi som si myslel, že budem šťastný a spokojný, keď budem mať veľa peňazí, auto, dom, ženu, deti a ďalšie materiálne vymoženosti. Ale o pár rokov neskôr som zistil, že materiálne veci a tiež vzťahy na materiálnej úrovni nás môžu uspokojiť len dočasne a neskôr prichádza sklamanie. Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme hľadať šťastie inde. Ani nemusíme chodiť ďaleko. Šťastie som objavil v sebe.

Externé zdroje šťastia

Ak budeme hľadať šťastie mimo seba, nenájdeme nič viac, len sklamanie. Ak bude zdroj nášho šťastia auto, môže sa pokaziť a nás to určite nepoteší. Ak bude zdroj nášho šťastia rodina, alebo priatelia, môže sa niekomu niečo stať a určite z toho nebudeme nadšení. Jednoducho externé zdroje šťastia sú nestále a nespoľahlivé. Externé zdroje šťastia skôr, alebo neskôr prinášajú nešťastie.

Vnútorné šťastie

Odkedy pociťujem vnútorné šťastie, je mi veľmi blízky verš 5.24 z Bhagavad-gíty:

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“

A tiež ďalšie verše:

„Bg 2.55 — Vznešený riekol: „Ó, Pārtha, keď sa človek vzdal všetkých druhov túžob po zmyslovom pôžitku, ktorá je výplodom mysle, a keď jeho očistená myseľ nachádza uspokojenie vo vlastnom „ja“, hovorí sa, že sa nachádza v čistom transcendentálnom vedomí.“

„Bg 2.71 — Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier.“

„Bg 18.38 — Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“

Nepovažujem sa za svätca, ani za osvietenca, ale už dlho sa mi nestalo, že by som bol smutný, alebo nespokojný. Tým, že som prestal vyhľadávať šťastie v externých zdrojoch šťastia, nebývam sklamaný. Nemá ma čo sklamať. Jednoducho som sa naučil prijímať radosti a strasti ako súčasť života a všetky problémy, na ktoré narážam, sa snažím riešiť vo svojom vnútri. Ak sa mi niečo nepáči, viem, že je to môj problém a len ja to môžem vyriešiť v sebe. Veľmi mi v tom pomáhajú prechádzky v prírode osamote a meditácia.

meditation-small

„Bg 2.70 — Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby.“

Človek, ktorý je vyrovnaný so všetkým a prežíva vnútorné šťastie, môže na niektorých ľudí pôsobiť ako bezcitný. Vnútorné šťastie a vyrovnanosť totiž prebíja všetky ostatné emócie. Vnútorne šťastného a vyrovnaného človeka nerozhádže ani smrť blízkeho, ktorá je pre mnohých najväčšou stratou.

Cesta k skutočnému šťastiu

Keď človek pochopí, že hmotné veci ani vzťahy neprinášajú skutočné, trvalé šťastie, začne pátrať po šťastí inde – v duchovných náukách a v sebe. Snáď všetky duchovné náuky učia ako sa odpútať od hmotných pripútaností ako sú majetok, rodina, či priatelia. Odpútať sa neznamená, že ich prestane mať rád, len k nim zmení postoj a uvedomí si ich dočasnosť a tým pádom bude zmierený s tým, keď o niečo, alebo niekoho príde. Keď je človek k niečomu pripútaný a stratí to, následne trpí. Keď sa však dokáže odpútať a stratí to, nijak ho to neovplyvní. Preto sa môže zdať, že je bezcitný. V skutočnosti je len odpútaný a uvedomuje si márnosť hmotných pripútaností.

„Bg 6.8 — Hovorí sa, že človek, ktorého plne uspokojuje získané a uskutočnené poznanie, sa nazýva yogīn (alebo mystik) a je sebarealizovanou dušou. Taký človek už dosiahol transcendentálnu úroveň a dospel k sebaovládaniu. Na všetko — na hrudu, kameň či zlato — hľadí rovnako.“

Cesta k odpútanosti a k vnútornému šťastiu môže byť dlhá. Mnohí ľudia sa o to snažia roky a stále ich ovplyvňuje šťastie a nešťastie pochádzajúce z externých zdrojov šťastia. Keď však vytrvajú, získajú vnútorný pokoj a šťastie. Potom ich už nebude ovplyvňovať dočasné šťastie a nešťastie. Na to, aby človek dospel na takúto úroveň, musí usilovne, ideálne každý deň pracovať na očistení svojho vedomia. Ako na to, sa dozviete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Ak chcete byť skutočne šťastní, prestaňte vyhľadávať šťastie v externých zdrojoch šťastia ako sú majetok, ľudia, či zvieratá. Všetko toto je dočasné a môžete o to veľmi ľahko prísť a následne veľmi trpieť. Utrpenie pochádza z pripútanosti. Ak nechceme trpieť, musíme sa zbaviť všetkých hmotných pripútaností, respektíve zamerať svoju pripútanosť na večnosť, ktorá nás presahuje – na Boha. Bhakti jóga učí, ako môžeme zamerať všetky svoje činnosti pre potešenie Boha, očistiť tak svoje vedomie a dosiahnuť najdokonalejší stav bytia – lásku k Bohu. Môžete si o tom prečítať v článku „Bhakti jóga“.

Prajem veľa šťastia v dosahovaní skutočného šťastia!

Buďte šťastní! Skutočne šťastní!

Dôveruj Vyššej moci

Pred pár rokmi som bol ateista a čítal som článok o tom, že Boh sa stará o všetky živé bytosti, dá všetkým čo potrebujú a veriaci majú v Neho plnú dôveru. Nechápal som to, ale zaujalo ma to. Zatúžil som po tom, aby som to pochopil. Ako ateista som vôbec nemal dôveru v Boha a staral som sa hlavne o to, ako ako zarobím čo najviac peňazí, aby som prežil a zabezpečil si čo najvyšší životný štandard. V roku 2015 som sa začal aktívne zaujímať o duchovnú sféru života a v priebehu dvoch rokov som získal veľkú dôveru v Boha, respektíve vo Vyššiu moc. Pochopil som, že Boh riadi všetko a ja nemôžem veľa vecí vo svojom živote aj tak ovplyvniť. Do veľkej miery som odovzdal svoj život do rúk Vyššej moci a prestal som lipnúť na svojich malicherných predstavách o živote. To ma spravilo šťastným a vyrovnaným.

Nespokojnosť

Nespokojnosť pramení z našich nenaplnených predstáv a túžob. Ak po niečom veľmi túžime a nemáme to, sme nespokojní. Kedysi som mal veľa nenaplnených túžob a bol som neustále nespokojný. Keď som prestal lipnúť na svojich túžbach, uľavilo sa mi a dostavila sa spokojnosť. Pocítil som vďačnosť za všetko, čo mám. Pomohla mi v tom kniha „Raz aj v pekle vyjde slnko“.

Nedôvera

Keď ľudia nedôverujú Vyššej moci (Bohu, Anjelom,…), neostáva im nič iné, len spoliehať sa na svoje vlastné sily. Lenže naše schopnosti sú veľmi obmedzené. Nemôžeme nijak zaručiť, že sa nám v živote bude dariť. Že budeme mať stálu prácu a dostatok peňazí na prežitie. Z tejto neistoty pramení strach z prežitia. V tomto strachu žije veľa ľudí, hlavne ateistov. Žiť v strachu nie je nič príjemné.

Dôvera

Keď som pochopil, že v mojich silách toho veľa nie je, pocítil som veľkú pokoru. Naučil som sa dôverovať Vyššej moci a prijal som všetko také, aké je. Jednoducho som pochopil, že všetko je ako má byť a prestal som plávať proti prúdu života, ako to robia mnohí ľudia, ktorí žijú v strachu.

Keď získame dôveru v Život, strach už nad nami nebude mať moc a zaplaví nás Láska a vďačnosť. Tento stav bytia je veľmi žiadaný. Je to oveľa príjemnejšie, ako žiť v strachu a nedôvere.

Na to, aby sme začali dôverovať Vyššej moci, musíme pozorovať vo svojom živote Jej zásahy a hlavne nepripisovať ich sebe. Ak si myslíme, že sme ovládatelia, sme na omyle, pretože v skutočnosti toho moc v našom živote nemôžeme ovplyvniť. Koľkokrát sme boli chorí bez toho, aby sme to chceli? Akú máme istotu, že keď cestujeme, nebudeme účastníkmi dopravnej nehody? Keď sa nad týmito a ďalšími vecami zamyslíme, zistíme že nemáme vôbec žiadnu istotu, že všetko bude podľa našich predstáv. V takomto prípade nám neostáva nič iné, len spoľahnúť sa na Vyššiu moc a prijať s pokorou všetko, čo sa v našom živote deje.

Spočiatku je ťažké naučiť sa spoliehať na Vyššiu moc, hlavne keď ľudia žijú v domnení, že sú ovládatelia a lipnú na svojich predstavách o živote. Človek sa vyznačuje tým, že dokáže rozvíjať svoje vedomie a meniť tak svoj charakter. Keď je človek na hrubej materiálnej úrovni vedomia, nemá ani poňatia o Vyšších duchovných silách a tak sa spolieha len sám na seba, prípadne na iných ľudí. Život s takýmto druhom vedomia je veľmi náročný, pretože je v ňom veľa strachu a neistoty. V ľudských silách toho naozaj moc nie je. Ľudia nedokážu ovplyvniť počasie, dopravné nehody, choroby, starnutie, smrť atď. Keď človek popracuje na pozdvihnutí svojho vedomia z materiálnej úrovne na duchovnú, začne sa prirodzene obracať na Vyššie sily, pretože si začne uvedomovať svoju bezmocnosť v určitých oblastiach života. O pozdvihnutí vedomia si môžete prečítať v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Dôveru v Boha mi posilnila kniha „Cesta domov“ a tiež osobná skúsenosť.

Motlidby a prosby

Vyslišané motlitby a prosby posilňujú našu dôveru v Boha a Vyššie sily. Vo svojom živote som zažil niekoľko takých vyslišaných prosieb a motlitieb. Niektoré veci jednoducho nie sú v našich silách a vtedy nám pomôže jedine motlidba a prosba. Niekedy sa zdá, že naše motlidby nie sú vyslišané, pretože ich naplnenie trvá dlhší čas, inokedy sú naše motlidby naplnené takmer okamžite a niekedy vôbec. Všetko má svoj čas a dôvod a našou úlohou je dôverovať tomuto božskému plánovaniu.

Všetko je ako má byť

Keď pochopíme, že v našich silách toho naozaj moc nie je, začneme s pokorou prijímať všetko také, aké je. Ak chceme byť šťastní, nič iné nám totiž neostáva. Márne budeme bojovať, lipnúť na svojich predstavách a mať v sebe odpor. Márne sa budeme spoliehať len na vlastné sily. Skôr, alebo neskôr sa dostaneme do situácie, kedy nám naše vlastné sily nebudú stačiť a bez dôvery vo Vyššiu moc, budeme zažívať bezmocnosť a strach. To nie je nič príjemné. Viete si predstaviť aký strach a bezmocnosť zažívajú ateisti v okamihu smrti? Alebo aký strach a bezmocnosť zažívajú ľudia zlomok sekundy pred dopravnou nehodou? Ľudia v bezmocnosti sa prirodzene obracajú na Vyššie sily – Boha, Anjelov a iné bytosti. Tí vnímavejší si môžu všimnúť zásah Vyšších síl vo svojom živote. Tí menej vnímaví označia udalosti, ktorým nerozumejú za zázraky, za náhodu, alebo za šťastie.

Keď očistíme svoje vedomie, staneme sa vnímavejšími a budeme môcť vidieť pôsobenie Vyššej sily v našom živote. S očisteným vedomím automaticky prichádza hlbšie pochopenie života a dôvera v Život a Vyššie sily. Kým nemáme očistené vedomie, môžeme donekonečna špekulovať nad zmyslom života, existenciou Boha a Vyšších síl, no aj tak k ničomu zmysluplnému nedospejeme.

Ak chcete pochopiť život, získať vnútorný pokoj, šťastie a dôveru, snažte sa očistiť vedomie niektorým zo spôsobov, ktoré nájdete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Veľa šťastia!

Zvláštne veci, ktoré ľudia prijali za normálne

Súčasná spoločnosť sa považuje za civilizovanú, ale mne to tak nepríde. Príde mi, že ľudia sú príliš zaslepení technologickým a hospodárskym pokrokom a zabudli na ľudskosť.

Ničenie prírody

Kým ľudia žili v súlade s prírodou, nemali také problémy so záplavami, zemetraseniami, hurikánmi a inými prírodnými katastrofami. Ľudia svojimi úžasnými vynálezmi a svojim počínaním narušujú prirodzené fungovanie prírody a potom sa čudujú, že prírodné katastrofy sa objavujú častejšie. Niektorí ľudia to už dokazujú a poukazujú na to, no aj tak ich ešte mnohí ľudia neberú vážne a naďalej tieto problémy ignorujú a ničia, alebo v nevedomosti podporujú ničenie prírody.

Našťastie je tu aspoň pár ľudí, ktorým ničenie prírody nepríde ako normálne a snažia sa s tým niečo robiť.

Bitúnky

Ľudská vynaliezavosť a nenásytnosť nemá hraníc. Kedysi ľudia chovali zvieratá v pomerne ľudských podmienkach a keď prišiel ich čas, bola zabíjačka. Kedysi ľudia nejedli mäso každý deň ako je tomu teraz. Mäso mali možno raz do týždňa na nedeľný obed. Dnes sa však pre mäso chovajú a zabíjajú miliardy zvierat nehumánnym spôsobom. Keby ľudia poznali celý proces ako sa mäso dostáva na ich tanier, asi by mnohým nechutilo. Tak ako prestalo chutiť aj mne, keď som sa dozvedel čo je vlastne mäso a ako fungujú veľkochovy a bitúnky. Mnohí ľudia pred tým zatvárajú oči a jednoducho nechcú vedieť čo sa deje vo veľkochovoch a v bitúnkoch. Nechcú radšej vedieť čo jedia, pretože tušia, že to nie je pekné. No aj tak si naďalej vychutnávajú mŕtvoly z bitúnkov ako najväčšiu pochúťku. Je mi z toho na grcanie.

Našťastie si stále viac ľudí uvedomuje ako funguje mäsový priemysel, aké sú zdravodné dopady nadmerného jedenia mäsa a podľa svojich možností obmedzili jedenie mäsa, alebo ho úplne vynechali z jedálnička.

Priemysel

Keď vidíte obrovské dymiace komíny, čo to vo vás vyvoláva? Je to niečo normálne a prirodzené v súlade s prírodou?

Autá

Auto je fajn vynález. Až do momentu kým každá rodina nemá aspoň 2 autá a cesty nie sú upchaté a ovzdušie zamorené smogom.

Kedysi ľudia chodili pešo, alebo na koňoch a na vozoch ťahaných koňmi a nemali problém. Veľké vzdialenosti prekonávali viac dní, ale aspoň neznečisťovali prostredie a neboli upchaté cesty. Ľudia kedysi necestovali tak, ako dnes. Nepotrebovali to. Ani dnes by to nepotrebovali, keby žili prirodzenejšie.

Život v meste

Život v meste nie je pre človeka prirodzený. Mestá pôsobia na ľudí príliš rušivo. Ako sa môže človek cítiť dobre v betónovej džungli, keď jeho prirodzenosť je žiť v spojení s prírodou? Každý sa cíti dobre v prírode. Mnohí ľudia chodia aspoň cez víkendy do prírody načerpať to, čo im chýba – kľud. Ľudia v mestách nemajú kľud. Mnohí sú každý deň pod tlakom a žijú v neustálom strese. Z toho vznikajú akurát choroby.

Mnohí ľudia sa v súčasnej dobe vracajú späť do prírody. Uvedomujú si neprirodzenosť miest a chcú žiť v čo najprirodzenejšom prostredí. Človek sa cíti úplne inak, keď ráno vstane, výjde na záhradu, alebo do lesa a počuje zvuky prírody ako keď ráno vstane, otvorí okno, počuje veľký ruch a vidí len ako sa ľudia neustále niekam ponáhľajú.

chalupa-horehronie-helpa-19

Ľudí vyhnal do miest industrializmus. V mestách vznikli veľké fabriky, ktoré ľudí nalákali na peniaze a možnosť mať sa lepšie. Lenže ľudia už teraz zisťujú, že to bola pasca a vracajú sa späť k prirodzenému spôsobu života na farmách, kde majú v podstate všetko, čo potrebujú k životu.

Individualizmus

Rodiny a komunity žili v minulosti viac pohromade a navzájom si pomáhali. Dnes je akýsi zláštny trend individualizmu, ktorý spôsobil to, že ľudia už nežijú pohromade v početných niekoľkogeneračných rodinách, ale za rodinu sa považuje otec, matka a deti. Ak jeden z rodičov, alebo obaja stratia prácu a nemajú úspory, je to veľký problém. Alebo ak sa človeku stane úraz a je odkázaný žiť z invalidného dôchodku, má čo robiť, aby dokázal prežiť. V súčasnej spoločnosti môžeme vidieť bezdomovcov a veľkú biedu. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že ľudia nemajú od koho dostať pomocnú ruku, pretože takmer každý hľadí len na seba a svoje potreby. Môžeme na vlastné oči vidieť kam to dotiahol tento trend individualizmu. Často už ani rodinní členovia si nedokážu pomáhať navzájom, pretože každý ťahá za seba a často si nemôže dovoliť živiť pár ľudí navyše.

Rozbiť spoločnosť na najslabšie články bol možno zámer. Ľudia sa tak stávajú bezbrannejšími a závislejšími na systéme. Našťastie sa niektorí ľudia spamätávajú a budujú komunity, v ktorých je spoločné fungovanie a vzájomná pomoc na bežnom poriadku.

Je toho oveľa viac, čo je zvláštne na tejto spoločnosti. No body obsiahnuté v tomto článku by mali stačiť, aby sa ľudia mohli aspoň trochu zamyslieť, či spoločnosť ide správnym smerom.

Zovšednenie

Zovšednenie pozná každý. Kúpime si, alebo dostaneme nejakú novú vec, chvíľu sa z nej tešíme a potom akosi zovšednie a vytratí sa k nej vzťah, aký sme k nej mali na začiatku. To isté platí pre ľudí a vzťahy s nimi. Spoznáme nového človeka a zdá sa nám úžasný. Ako ho tak spoznávame, zisťujeme, že má aj nejaké nedostatky a po určitom čase ho už nevnímame ako na začiatku. A potom náš vzťah k nemu akosi ochladne, zovšednie. Obzvlášť vtedy, keď sme s daným človekom každý deň, máme tendenciu považovať to sa samozrejmosť a prestávame si to vážiť.

Čo s tým?

V takej situácii pomáha odlúčenie na nejakú dobu. Keď zažijeme odlúčenie, zistíme či nám na danom človeku ešte záleží, alebo nie. Často stačí pocítiť odlúčenie len na úrovni mysle. Stačí, keď si predstavíme, že by sme danú vec, alebo človeka stratili a podľa toho, čo pocítime, uvidíme ako nám na danej veci, alebo človeku záleží. Túto techniku môžeme využívať zakaždým, keď pocítime zovšednenie. Keď zistíme, že nám ešte záleží na človeku, alebo veci, zmení sa aj náš postoj. Zrazu si budeme vážiť prítomnosť tej veci, alebo človeka v našom živote a budeme sa k nim správať inak – krajšie. Keď nefunguje odlúčenie na úrovni mysle, treba skúsiť fyzické odlúčenie na pár hodín, dní, týždňov, alebo dlhšie. Treba vyskúšať ako sa cítime bez toho, čo považujeme za samozrejmosť.

Táto jednoduchá technika môže pomôcť veľa ľuďom napraviť ich vzťahy. Mnohé vzťahy ľudia považujú za samozrejmosť, ale neuvedomujú si ich vzácnosť. To, že je daný človek, v našom živote, nie je samozrejmosť. Môže kedykoľvek zmiznúť z nášho života.

Keď zažijeme zovšednenie vecí a ľudí, odlúčenie od nich nám môže pomôcť uvedomiť si ich dôležitosť v našom živote.

Keď som žil týždeň v dome, kde nemajú záchod, ale len latrínu vonku, už po pár dňoch som si uvedomil aká vymoženosť je splachovací záchod v dome. Chodiť na záchod von, keď mrzne, nie je žiadna sranda. Aj keď by sa dalo na to zvyknúť.

Zovšednenie nie je chyba

Zovšednenie nie je chyba jednotlivca. Je to prírodný zákon. Mnohí ľudia zažívajú zovšednenie, či chcú, alebo nechcú. Jednoducho už nevnímajú ako vzácnosť to, čo si kedysi vážili. Až keď zažijú odlúčenie, uvedomia si dôležitosť určitých vecí a ľudí vo svojom živote.

Vyskúšajte odlúčenie

Vyskúšajte odlúčenie od bežného prostredia aspoň na pár hodín, prípadne dní. Vyberte sa do lesa na prechádzku osamote na pár hodín a budete prekvapení, čo všetko si začnete vážiť. Čím dlhšiu dobu budete zažívať odlúčenie, tým viac si toho začnete vážiť. Prečítajte si knihu „Univerzita samoty“, kde autor strávil 40 dní na samotke v Iránskom väzení. Budete prekvapení, aká je terapia samotou účinná. Môžete vyskúšať aj týždenný pobyt v tme, kde je odlúčenie od všetkého veľmi silné. Pobyt v tme na Slovensku ponúka napríklad centrum v Zaježovej. Keď vyjdete po týždni v tme na svetlo, začnete si vážiť všetko – každý kúsok zeme, stebla trávy, slnko, zvieratá, ľudí,… všetko.

Problém dnešnej doby je, že ľudia nie sú vďační za to, čo majú a chcú mať stále niečo lepšie, pretože si myslia, že to ich spraví šťastných. Keď ale zažijú odlúčenie od toho, čo majú, je veľká šanca, že si to začnú vážiť.

Prajem každému, aby pravidelne pociťoval pocit odlúčenia a následne pocit vďačnosti. Pocit vďačnosti je oveľa, oveľa krajší ako pocit zovšednenia.

Majte sa krásne a buďte vďační!

V zvláštnej, neveselej spoločnosti

Ako tak trávim viac času na ulici medzi ľuďmi, zisťujem, že žijem v zvláštnej spoločnosti neveselých ľudí. Môžem sa na nich usmievať koľko chcem, no úsmev mi neopätujú. Žijú v akejsi ilúzii utrpenia. Alebo ja žijem v ilúzii šťastia?

Ilúzia utrpenia

Zistil som, že ľudia si vytvárajú utrpenie sami v hlave (pokiaľ sa nejedná o fyzické utrpenie). Čo človek, to problém. Málokedy narazím na človeka, ktorý sa vie usmiať len tak, pretože môže. Väčšinou natrafím doslova na kyslé xichty. Alebo si možno tie kyslé xichty všímam viac, pretože sú naozaj do očí bijúce. Je mi ľúto keď ľudia žijú taký život, v ktorom sa ani nedokážu usmiať. Je to veľmi smutné.

Ľudia si myslia aký majú ťažký život. V skutočnosti nemajú ťažký život, len ho tak svojim vedomím vnímajú. Problémy existujú často len v našej hlave. Niekto potrebuje k spokojnosti aspoň tisíc Euro. Niekomu stačí k spokojnosti sto Euro. A taký bezdomovec plače od radosti keď má desať Euro. Vnímanie šťastia je subjektívne. Človeku stačí ku šťastiu málo. Napríklad mne stačí ku šťastiu strecha nad hlavou, dobré jedlo a dobrá spoločnosť. Ak mám uspokojené základné potreby, ako je spánok, jedlo a príjemné prostredie, som šťastný. Zistil som, že:

Čím som skromnejší, tým som bohatší.

A tiež som zistil, že všetko utrpenie na úrovni mysle, si ľudia vytvárajú v hlave. Píšem o tom v článku „Ak ti niečo vadí, je to tvoj problém“.

Túžby

Ľudia majú príliš veľa neuspokojených túžob a to vytvára ich nespokojnosť. Viem to podľa seba, pretože kedysi som mal veľké túžby a keď som ich chcel mať naplnené tu a teraz, to ma robilo nešťastným. Svoje veľké túžby som okresal na menšie túžby a pomaly sa ich snažím napĺňať. Netrvám na tom, aby som ich mal naplnené hneď, pretože viem, že je to takmer nemožné a robilo by ma to nešťastným.

Túžby sú potrebné a ich naplnenie je fajn. No lipnutie na túžbach je to, čo robí ľudí nešťastnými. Okresajte svoje túžby, nelipnite na nich a môžete byť šťastní. To je prvý krok ku šťastiu. Ďalší krok ku šťastiu je začať robiť prácu, ktorá vás baví a napĺňa.

Spoločnosť lenivcov

Viem, že veľa ľudí žije doslova z ruky do huby, od výplaty k výplate a nemajú ani cent nazvyš. Možno aj preto sa nedokážu usmievať. No tiež viem, že tak žiť nemusia. To, že tak žijú, je ich voľba. Veľa ľudí nerobí nič preto, aby získali lepšiu prácu. Nemajú potrebnú kvalifikáciu a tak nemôžu získať lepšiu prácu.

Často narážam na ľudí, ktorí hľadajú výhovorky namiesto spôsobov. Ja hľadám spôsoby a aj ich nachádzam. Žijem svoj sen a som šťastný. Chcem, aby bolo viac ľudí šťastných. Chcem, aby sa ľudia dokázali usmievať. Nebaví ma pozerať na kyslé xichty na ulici. Aj preto píšem články a rozdávam na ulici úsmevy. Chcem, aby sa ľudia nad sebou aspoň trošku zamysleli a začali so sebou niečo robiť, aby mohli žiť šťastný život. Spoliehať sa na to, že náš život bude lepší aj keď nič pre to neurobíme, je čisté šialenstvo. Je to ako keby ste sa spoliehali, že vám narastú svaly bez toho, aby ste začali pravidelne cvičiť. Bez práce jednoducho nie sú koláče.

Lepší svet

Lepší svet dosiahneme vtedy, keď bude viac ľudí šťastných. Na to, aby sme mohli zapáliť šťastie v ostatných, musíme najskôr zapáliť šťastie v sebe. Nemôžeme ľuďom dať niečo, čo nemáme. Ak nie ste šťastní tu a teraz, mali by ste popracovať na tom, aby ste šťastní boli. Z vlastnej skúsenosti viem, že je možné byť šťastný z mála a dokonca aj bezdôvodne.

“Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.” [BG 5.24]

Každý človek má možno inú cestu ku šťastiu. V článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“ s vami zdieľam moju cestu ku šťastiu, aby ste získali inšpiráciu.

meditation-small

Keď bude viac ľudí šťastných a budú svoje šťastie šíriť medzi ostatných, spoločne môžu dosiahnuť šťastnejšiu spoločnosť.

Nezabiješ!

Východné učenia ako Hare Krišna, Buddhizmus, Taoizmus a iné učia o ahimse – nenásilí. Takisto v Biblii môžeme nájsť prikázanie „Nezabiješ!“ Spýtal som sa jedného kresťanského kňaza čo znamená prikázanie nezabiješ. Jeho odpoveď ma zaskočila. Povedal: „Prikázanie nezabiješ znamená úctu k životu. Nemali by sme zbytočne zabíjať. Ale kurence sú tu na to, aby sme ich jedli.

Kresťania a zabíjanie

Aj keď je v Biblii medzi prikázaniami jasne napísané: „Nezabiješ!“, mnohí kresťania aj tak zabíjajú zvieratá, alebo podporujú ich zabíjanie tým, že kupujú mäso a jedia ho. Hrôzostrašné bitúnky existujú len preto, lebo ľudia majú chuť na zdochliny. Mäso, ktoré kupujú v obchodoch, nie je nič iné, ako mŕtvola. Keď si človek plne uvedomí čo je vlastne mäso, prirodzene ho nebude chcieť pchať do úst, nie to ešte do žalúdka. Keď však ľudia žijú v nevedomosti a neuvedomujú si čo je mäso a čo znamená prikázanie „Nezabiješ!“, napáchajú veľa škôd na nevinných zvieratách.

cruel vegans

Nezabiješ…

Nie len jedením mäsa je porušované prikázanie nezabiješ. Mnohí ľudia zabíjajú mravce, komáre, chrobáky a iný hmyz, ba dokonca mačky, alebo psy. Len tak z rozmaru. Pretože sú silnejší a môžu zabiť, tak zabíjajú. Keď som prestal jesť mäso, pol roka nato som pocítil bezpodmienečnú lásku ku všetkým a všetkému. Zrazu som nedokázal zabiť ani komára, ani mravca, ani nič živé. Moje vnímanie sa zrazu rozšírilo a začal som vnímať, že každý si zaslúži žiť. Či je to chrobák, krava, prasa, pes, alebo iná živá bytosť.

Keď som videl ako jedna teta zabila dva mravce len preto, lebo behali po stole, inšpirovalo ma to napísať tento článok. Museli tie mravce zomrieť? Musia ľudia zneužívať svoju nadradenosť na zabíjanie úbohých tvorov?

Rastliny sú tiež živé

Aj rastliny sú živé a nemali by sme zbytočne vyrubovať stromy, či trhať rastliny. Ľudia majú na výber, či sa budú živiť len rastlinami, alebo aj zvieratami. Mnohí ľudia neveria, že rastlinná strava poskytuje dostatok živín pre plnohodnotné fungovanie ľudského tela. No mnohí (dlhoroční) vegetariáni, vegáni a fruitariáni dokazujú, že je možné plnohodnotne fungovať na rastlinnej strave.

prasadam

Človek mäso k životu vôbec nepotrebuje. Ale rastliny – zeleninu, obilniny a ovocie potrebuje, pokiaľ nevie žiť zo vzduchu. Veď aj ľudia, ktorí majú radi mäso, si k nemu dávajú zeleninovú prílohu. Prečo? Pretože telo zeleninu potrebuje. Skúste jesť len mäso. Za prvé vám asi samotné mäso nebude chutiť. A za druhé si tým môžete spôsobiť zdravotné problémy.

Zneužívanie inteligencie

Človek je všežravec a môže jesť mäso aj niektoré rastliny. No človek má tiež inteligenciu, ktorú zneužíva pre svoj zmyslový pôžitok. Ľudia chcú jesť mäso a tak vytvárajú hrozné bitúnky, kde v miliónoch krutým spôsobom zabíjajú zvieratá. Zaujímavé je, že zabíjanie kráv, prasiat, zajacov a sliepok mnohým ľuďom nevadí. Už si zvykli mať na tanieri ich mäso. Ale keď vidia, že napríklad v Číne jedia psy, to ich už rozhorčuje, pretože psy považujú za domácich miláčikov a nie za potravu.

maso

Prečo nejeme napríklad ľudí? Prečo nejeme psy a mačky? Pretože k nim niečo cítime. Kanibalizmus a jedenie psov, či mačiek považujeme za niečo hrozné, ale jedenie kráv, prasiat, zajacov a sliepok nám príde normálne. V Číne príde ľuďom normálne jesť psy. Niektorým ľuďom príde normálne zabíjať mravce, pavúky, komáre a iný hmyz. No normálne to nie je. Za normálne to ľudia považujú len preto, aby ospravedlnili svoje zabíjanie.

resized_724aa-56e120150618t084304z_662745780_gf10000131514_rtrmadp_3_chinaoddly

Normálne je riadiť sa heslom: „Ži a nechaj žiť“. Pretože nikto nechce byť zabitý. Prečo by som mal niekoho zabiť, keď sám nechcem byť zabitý? Ďalšie pekné heslo znie: „Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe“. Keby sa ľudia riadili týmto heslom, na Zemi by bol raj. Nikto by nikoho zbytočne nezabíjal, neklamal, neosočoval.

Zabíjanie zo zvyku

Keď som videl ako teta zabila nevinné mravce na stole, spýtal som sa jej: „Prečo si to urobila?“. Odpoveď znela:

  • Pretože mravcov je veľa.
  • Aj ľudí je veľa, sedem miliárd, aj ich môžeme zabíjať.
  • To nie.
  • Prečo nie?
  • To je iné.
  • V čom je to iné?
  • No je to iné…

Ľudia niekedy zabíjajú len tak zo zvyku, pretože to tak robili vždy a videli to aj vo svojom okolí. Preto si myslia, že zabíjať nevinné tvory je normálne. No keby sa vedeli vcítiť do toho malého mravca, ktorého chcú zabiť, vedeli by, že on nechce byť zabitý. A nezabili by ho. K čomu tým prospejeme, keď zabijeme nevinného tvora?

Môže sa nám zdať, že život zvieraťa je menejcenný ako život človeka. No je to len zdanie, ktoré klame. V skutočnosti žiadna živá bytosť nechce byť zabitá a chce žiť čo najdlhšie. Toto by sme si mali uvedomiť a nezabíjať zbytočne len preto, lebo môžeme. Aké by nám bolo, keby prišiel nejaký obor a začal nás zabíjať? Asi nie moc príjemné. Považovať život zvieraťa za menejcenný a ospravedlňovať si tak zabíjanie zvierat, je veľký alibizmus založený na nesprávnom pochopení hodnoty života.

Kto skutočne chápe hodnotu života a zmysel prikzania „Nezabiješ!“, nebude zbytočne zabíjať nevinné živé bytosti. Ak chceme pochopiť čo je vlastne mäso, ktoré je v mrazákoch v obchodoch, stačí len keď sa dozvieme ako fungujú bitúnky a budeme natoľko zhrození, že už nám mäso nebude chutiť. Žiaľ niektorí ľudia zatvárajú pred tým oči a naďalej si v sladkej nevedomosti vychutnávajú mäso z mŕtvol.

Ako súvisí jedenie mäsa s chaosom v ľudskej spoločnosti?

Kým budú ľudia zabíjať zvieratá, budú masakrovať aj jeden druhého“, to povedal kedysi dávno Pythagoras. Mnohí duchovní učitelia tiež tvrdia, že vojny a násilie v ľudskej spoločnosti existujú preto, lebo ľudia zabíjajú a jedia zvieratá. Spočiatku som nevedel pochopiť akú to má súvislosť, ale neskôr som pochopil, že keď ľudia nemajú súcit so zvieratami, často v nich nie je súcit ani s ľuďmi. Strava navyše vplýva na vedomie človeka. Keď človek do seba pchá mäso plné steroidov, hormónov strachu a stresu, odrazí sa to na jeho vedomí a zdraví. Môžete si o tom prečítať v článku „Vplyv stravy na vedomie“. Mnohí ľudia, ktorí prestali jesť mäso, pocítili na svojom vedomí výraznú zmenu:

  1. Keď som prestala jesť mäso, cítila som sa fyzicky lepšie. Jedlo ma už tak neunavovalo a bola som oveľa kľudnejšia.. Po cca dvoch týždňoch nejedenia mäsa mi začalo mäso smrdieť a začala som k nemu mať prirodzený odpor. Keď som si ako test dala asi po polroku kúsok mäsa, cítila som po ňom takú až agresívnu energiu. Moc sa mi to nepáčilo, nemala som chuť to opakovať. Niekedy v priebehu sa u mňa rozvinul obrovský súcit so zvieratami. Dovtedy som mäso nejedla len pre lepší fyzický pocit a zdravie.

  2. Mäso som začala vynechávať postupne, s najväčšou pravdepodobnosťou mi to ,, spôsobila” jóga, ktorá si sama vyregulovala moje chute. Táto dokonalá symbióza – jóga + nejesť mäso dodáva tak veľkú energiu, že prakticky nepoznám únavu. Trávenie poslúcha a človek je bdelý. Mizne hmla, veci a deje sú jasnejšie, vidím do toho 😊, napriek tomu to nedokážem ľuďom vysvetliť. Okolitý svet si už so mnou nerobí to, čo chce, nie som už unášaná chaosom, viem, čo chcem. A dokážem povedať ,, nie “!.

Očista vedomia

Keď očistíme svoje vedomie pomocou meditácie, jógy, čítaním duchovných textov, alebo vynechaním mäsa z jedálnička, budeme sa prirodzene držať prikázania „Nezabiješ!“. Nebudeme chcieť zabíjať len preto, že môžeme. Budeme si uvedomovať, že každá živá bytosť má nárok na život. Nebudeme zbytočne brať nikomu život. Ani mravcovi, komárovi, či rastlinám.

Keď ľudia prestanú jesť mäso, prestanú sa zabíjať navzájom. Lenže keď si ľudia budú egoisticky obhajovať jedenie mäsa, nič sa nezmení a vojny a konflikty tu budú aj naďalej. Vegetarián nedokáže ublížiť žiadnej živej bytosti, nie to ešte človeku. Zato tí, čo jedia mäso, sa bezohľadne správajú k zvieratám a často aj k ľuďom.

Zamyslite sa nad tým a možno skúsite aspoň na pár dní vynechať mäso z jedálnička. Vegetariánske jedlá sú veľmi pestré, len ich zvyčajne ľudia jediaci mäso nepoznajú a čudujú sa, čo vôbec tí vegetariáni jedia.

108-preparations

Existujú stovky vynikajúcich jedál bez mäsa, len ich stačí spoznať. Môžete si o tom prečítať v článku „Príručka pre začínajúcich vegetariánov“.