Chceme šťastie, prichádza nechcené utrpenie

Živé bytosti si prišli do hmotného sveta užívať nezávisle na Bohu, ale zisťujú, že sú nútené zakúšať nechcené utrpenie. Prečo? Je možné, aby si prst užíval nezávisle na tele? Je možné, aby bola ryba na suchu trvale šťastná?

Sme duchovné čiastočky Boha a naše prirodzené prostredie je v duchovnom svete. Všetci chceme žiť večne, byť stále šťastní a mať poznanie. Ale v hmotnom svete zakúšame pravý opak – dočasnosť, utrpenie a nevedomosť. To je výsledok našej túžby jednať nezávisle na Bohu a dokonca túžby byť Bohom – pánom, ovládateľom, požívateľom. Každý s hmotne znečisteným vedomím chce byť pán, chce aby sa všetko točilo okolo neho a pre jeho pôžitok. Čisté vedomie znamená milovať Boha a slúžiť Mu. To učia všetci veľkí svätci, ktorí kráčajú cestou oddanosti.

Po smiechu býva plač

Znečistené vedomie znamená jednať pre svoje vlastné uspokojenie a výsledok takýchto činností býva dočasné uspokojenie a následná frustrácia, nešťastie, úzkosť a iné nepríjemnosti. Je len otázka času kedy sa materiálne šťastie pretvorí na utrpenie.

Sme duchovné bytosti

A ako duchovné bytosti by sme sa mali naučiť jednať pokiaľ chceme zažívať skutočné šťastie a už viac netrpieť. Pokiaľ sa stotožňujeme s fyzickým telom, snažíme sa uspokojovať hmotné zmysly kadejakým spôsobom. Problém je, že zmysly sa nedajú uspokojiť natrvalo a uspokojenie zmyslov neuspokojí naše vlastné JA – dušu. Zmysly sú nenásytné a chcú stále viac a viac a viac a tak honba za materiálnym šťastím nikdy nekončí. Jazyk chce stále ochutnávať nové chutné jedlá, oči sa chcú stále pozerať na niečo nové a pekné, ruky chcú stále ohmatávať niečo príjemné, nos chce cítiť príjemné vône, uši chcú počúvať príjemné zvuky a genitálie vyžadujú tiež uspokojenie. Uspokojenie zmyslov prináša krátkodobú prchavú radosť a následný pocit prázdnoty, ktorý sa snažíme zaplniť ďalším krátkodobým zmyslovým pôžitkom.

mind-and-senses-out-of-control

Čokoľvek hmotné je dočasné

Hmotné telo, hmotný pôžitok, majetok, vzťahy a všetko ostatné v hmotnom svete je dočasné. Všetko tu má nejaký čas trvania a potom o to prídeme a nakoniec prídeme aj o život v tomto svete. A čo potom? Potom ostanú len oči pre plač, lebo nechceme zomrieť a chceme si užívať večne. Odkiaľ táto túžba pramení? Ak som toto telo, tak by malo byť pre mňa prirodzené zomrieť a akceptovať smrť. Ale túžba žiť večne pochádza z večnej duše.

Čo sa deje po smrti?

Existujú rôzne teórie, ale je nejaká z nich vôbec pravdivá? Ako si môžeme byť istí čo je po smrti? Jedni presadzujú teóriu večného neba a večného zatratenia v pekle. Ďalší sa príkláňajú k teórii reinkarnácie a znovuzrodenia v hmotnom svete. Kto z nich má pravdu? Dopátrať sa k pravde nie je lacná záležitosť. Komu stačí uveriť, môže uveriť nepravde. Kto chce vedieť, mal by dôkladne študovať život, smrť a povahu hmotnej existencie.

Detailný popis života, smrti, hmotnej prírody a posmrtnom živote podáva Šrímad Bhágavatam: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Môžeme študovať rôzne druhy filozofie a náboženstiev, ale keď budeme študovať Šrímad Bhágavatam, môžeme zistiť, že zahŕňa všetky možné filozofie a náboženstvá a neustále zdôrazňuje esenciu veškerého poznania – poznanie o duši, o Bohu, o povahe hmotného a duchovného pôžitku a veľa ďalšieho.

Najlepšia filozofia

Najlepšia filozofia je taká, ktorú nemožno vyvrátiť. Sú rôzne druhy filozofických smerov, ale pokiaľ sa dajú jednoduchými argumentami vyvrátiť, sú nedokonalé a neúplné. Dokonalú filozofiu nemožno vyvrátiť nijakým argumentom. Absolútna Pravda zostáva vždy platná za každých okolností. Absolútnu Pravdu práve popisuje Šrímad Bhágavatam a každý, kto študuje toto posvätné písmo môže spoznať Absolútnu Pravdu.

Hor sa do toho: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Ťutuli muťuli

Ťuťuli muťuli, ale keď nesplníš moje požiadavky, bude zle! Tak funguje veľmi veľa vzťahov. Sú založené na vzájomnom uspokojovaní túžob a zmyslov a keď toto uspokojenie nie je naplnené, prichádza nespokojnosť a hnev.

“Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.” – BG 2.62

Keď partner z nejakého dôvodu nie je schopný uspokojiť túžby toho druhého, druhý sa na neho začne hnevať, pretože je pripútaný k naplneniu svojich túžob a chce ich mať naplnené za každú cenu. Nemusia to byť zrovna materiálne túžby, ale aj túžby na jemnohmotnej úrovni. Túžba po pozornosti, túžba po uznaní atď. Ak tieto túžby nie sú naplnené, zle je!

Bohužiaľ s ľuďmi, ktorí sú príliš pripútaní ku svojim túžbam a predstavám, sa funguje veľmi ťažko. Vždy je na vine ten druhý, ktorý neuspokojí ich túžby a predstavy. Z pozorovania svojho okolia a zo skúsenosti vnímam, že takto fungujú hlavne ženy. Ženy sú zvyčajne veľmi pripútané ku svojim predstavám a keď im ich muž nenaplní, sú z toho sklamané a častokrát aj rozhnevané a svojmu mužovi dokážu urobiť peklo zo života.

Sebectvo

Príčinou problémov vo vzťahoch je sebectvo. Keď každý myslí v prvom rade na seba a nie na druhého. Také vzťahy sú založené na vzájomnom vykorisťovaní a keď už partner nemá čo ponúknuť, odkopnú ho ako špinavú handru. Zbohom, už neuspokojuješ môj pôžitok, nájdem si niekoho iného, kto ma bude uspokojovať.

Aby sme mohli mať pekné vzťahy, musíme sa zbaviť sebectva. Sebectvo v láskyplných vzťahoch nemá miesto.

Láskyplné vzťahy

Láska nie je: “Ja uspokojím teba a ty uspokojíš mňa“. To je biznis. Láska tiež nie je: “Keď nenaplníš moje potreby, budem sa hnevať“.

V skutočnosti veľmi málo ľudí má láskyplné vzťahy, pretože vo vzťahoch prevláda sebectvo.  Častokrát ľudia hľadia najskôr na seba a na svoje uspokojenie. Preto vlastne aj vyhľadávajú vzťahy, aby im partner napĺňal ich potreby. Ale takéto vzťahy nemajú dlhé trvanie. Takété vzťahy sa skôr, či neskôr zmenia na utrpenie.

Ak chceme mať láskyplné vzťahy, musíme sa naučiť dávať. Dávať to, čo partner potrebuje. Nie len brať.

Častokrát sa stáva, že aj keď sa snažíme dávať a robiť pre partnera všetko, čo je v našich silách, nestačí to. Partner chce stále viac a jeho predstavy o ideálnom vzťahu nie sú naplnené a hnevá sa. V tom prípade keď nie je v našich silách uspokojiť potreby partnera, nedá sa nič robiť. Môžeme sa snažiť akokoľvek, no stále bude málo. Niekedy to jednoducho nejde. Partner nám bude neustále vyčítať, že sa mu niečo nepáči. V takom prípade je lepšie byť bez partnera ako neustále počúvať nejaké výčitky.

V láskyplnom vzťahu musia byť láskyplní obaja. Ak sa jeden snaží a druhý nie, nebude to fungovať. Jeden bude vždy utláčaný.

Odtiaľ – potiaľ

Je dôležité stanoviť si hranice čo sme shopní tolerovať a čo nie. Prílišná tolerancia nebýva príliš k úžitku, pretože dávame tak partnerovi najavo, že si s nami môže robiť čo chce a to je nebezpečné. Prílišná tolerancia býva znakom nedostatku sebaúcty. Človek, ktorý nemá zdravú sebaúctu sa nechá ponižovať, nechá si nadávať a dokonca toleruje aj fyzické násilie.

Treba si teda stanoviť jasné hranice čo sme schopní znášať a čo nie. Ak nám správanie partnera ubližuje, nemali by sme to dlhodobo tolerovať, pretože nebudeme v takom vzťahu šťastní. A načo je vzťah, ktorý neprináša radosť? Taký vzťah je len trápením a je lepšie ho ukončiť.

Horoskop

Na západnej pologuli si zvyčajne vyberáme partnerov podľa dojmu, či sa nám páči, alebo nie. Ale neberieme do úvahy kompatibilitu jeho a našej povahy. Ak je kompatibilita povahy dobrá, je väčšia šanca, že vzťah bude pekne fungovať. Ak je však kompatibilita povahy malá, budú vznikať nemalé problémy a konflikty z malých nedorozumení.

Védsky horoskop podľa času narodenia presne určuje povahu jednotlivca a jeho kompatibilitu s druhým jednotlivcom. V Indii bolo a ešte stále niekde je bežné, že rodičia dávajú svojim deťom robiť horoskop a podľa neho vyberajú partnerov. V Indii niečo ako rozvod neexistovalo. Keď bola svatba, tak partneri museli žiť spolu do konca života a prekonať akékoľvek vzťahové prekážky. Rozvod znamenal hanbu celej rodine.

Na západe je však rozvodovosť veľmi vysoká a stala sa už pomaly spoločenským štandardom. Príčinou vysokej rozdovodosti je nekompatibilita partnerov, jednoducho sa k sebe nehodia a vo vzťahu neskôr trpia. Preto je veľmi dôležité už na začiatku zistiť kompatibilitu partnerov, aby sa vyhli zbytočným problémom.

Mnohí horoskopom neveria, ale to neznamená, že horoskopy nefungujú. Vo väčšine prípadov fungujú veľmi presne. Len je dôležité nájsť kvalifikovaného človeka, ktorý vie robiť horoskopy.

Záver

Ak chceme mať pekné vzťahy, neodporúčam ísť do vzťahu na základe vášne a sentimentu. Je veľké riziko, že taký vzťah skončí katastrofou. Bohužiaľ, nikto nás neučil ako si správne vybrať partnera a tak väčšina ľudí ide do vzťahu práve na základe vášne a sentimentu a potom len trpia a striedajú jedného partnera za druhým.

Horoskop je naozaj veľmi dôležitý. Dobrý horoskop od dobrého astrológa. Bez dobrého horoskopu a dobrej zhody partnerov je veľké riziko, že vo vzťahu bude vznikať napätie a konflikty častejšie ako je zdravé. Časté konflikty neprospievajú ku šťastiu partnerov, ale naopak. Vzťah sa takto mení v peklo a obaja partneri sú nešťastní. Stojí to za to? Stojí to za tú chvíľku užívania si vo vášni?

Občas sa stane, že sa partneri nájdu aj bez horoskopu a vzťah im funguje pekne. No takéto vzťahy sú veľmi vzácne. Väčšinou môžeme pozorovať nefunkčné vzťahy, kde už dávno niet lásky.

Výber partnera srdcom môže vyzerať ako dobrý nápad, len aby potom to srdce nepošľapal. Bacha na to! Nie je naškodu zapojiť pri výbere životného partnera aj rozum a vyskúšať si spraviť partnerský védsky horoskop. Ak vyjde dobrá zhoda, super, skúste to. Ak však vyjde malá zhoda, je veľké riziko, že vzťah bude škrípať. Skúste a uvidíte. Skúsenosť je na nezaplatenie.

Zapredaný život ilúzii

Snažiť sa dosiahnuť šťastie naplnením svojich materiálnych túžob znamená zapredať svoj život ilúzii. Táto snaha dosiahnuť šťastie skončí nakoniec sklamaním. Dušu nikdy nemôže plne uspokojiť hmotný pôžitok. Z princípu to nie je možné. No ľudia žijúci v ilúzii sa stotožňujú s hmotným telom, mysľou a zmyslami a ženú sa za zmyslovým pôžitkom hlava-nehlava mysliac si, že takto budú šťastní. Nebudú. Nie je to možné.

Chvíľkové šťastie

Je možné dosiahnuť chvíľkové šťastie keď naplníme svoje túžby a zmyslový pôžitok, ale toto šťastie je veľmi prchavé. Preto sa musíme hnať za ďalším naplnením túžob a za ďalším zmyslovým pôžitkom. A tak dokola, kým si neuvedomíme, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Navyše táto cesta za prchavým šťastím obnáša neblahé následky. Po šťastí prichádza nechcené nešťastie.

still-not-happy-materialism

Myslíme si, že budeme šťastní keď budeme mať toto, hento, tamto a keď to dosiahneme, sme možno chvíľu šťastní ale toto šťastie čoskoro vyprchá ako bublinky z minerálky. To nie je skutočné šťastie. To je ilúzia, za ktorou sa ženú mnohí ľudia nevediac, kde je skutočné šťastie.

Skutočné šťastie

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. – Bhagavad-gíta 5.24

Sutočné šťastie sa nachádza na duchovnej úrovni, vo vlastnom JA, v duši, ktorá je prirodzene blažená vo svojom čistom stave. Problém je, že vedomie duše je pokryté hmotným znečistením a preto ju láka hmotný pôžitok, o ktorom si myslí, že ju spraví šťastnou. To je tá ilúzia, za ktorou sa mnohí ženú a zakúšajú chvíľkové šťastie za cenu následného utrpenia.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. – Bhagavad-gíta 18.38

Stále nás bude lákať chvíľkové šťastie kým neočistíme svoje vedomie. Na očistenie vedomia slúži napríklad Bhakti jóga, o ktorem píšem v článku “Bhakti yoga“. O ostatných spôsoboch pre očistenie vedomia píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Čím viac je vedomie očistené, tým viac zažívame šťastie vo svojom vnútri a tým menej nás láka hmotný pôžitok. Čím väčšie šťastie v sebe cítime, tým menej nás láka honba za šťastím mimo seba.

Ak chceme zväčšiť vnútorné šťastie, honba za materiálnym šťastím nám nepomôže. Práve naopak. Dosiahnutie materiálneho šťastia vytvára pocit prázdnoty.

To práve preto, lebo dušu nemôže uspokojiť žiadne množstvo hmotného pôžitku. Každý, kto sa snaží o materiálne šťastie zakúša stále väčšiu a väčšiu prázdnotu. To však môže byť v konečnom dôsledku dobré, pretože ho to donúti hľadať pravé šťastie mimo materiálnu úroveň.

meditation-small

Čo bolo radosťou, bude strasťou

Hmotný pôžitok? Čo bolo našou radosťou, stane sa našou strasťou. Chceme si užívať, ale trpíme. Prečo? Jednoduchá odpoveď – Zabudli sme na Boha a sami chceme byť Bohom – nezávislí páni, ovládatelia a požívatelia. Ale to nie je možné. Sme malé čiastočky Boha a časť sa nikdy nemôže stať celkom, iba ak sa od celku oddelí. No nový celok je neúplný, maličký, slabý a nedokonalý. Ako keď prst oddelíme od tela, načo je to dobré? Rovnako keď sa duše oddelia od Boha, načo je to dobré? Keď si chce prst užívať nezávisle na tele, je to smiešne. Rovnako smešne je, keď si chcú čiastočky Boha užívať nezávisle od Boha a hrať sa na Pánov. V skutočnosti je Pán iba jeden. Keď chcú byť páni viacerí, musia byť zahalení ilúziou. Ilúziou hmotného sveta, kde sa duše, ktoré závidia Bohu, môžu hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov. Môžu si užívať koľko chcú. Ale na vlastnú zodpovednosť. Problém je, že takzvané užívanie si v hmotnom svete je založené na vykorisťovaní. Aby sme získali hmotný pôžitok, musíme niekoho, alebo niečo vykoristiť, bezohľadne využiť vo svoj prospech. A tak ľudia zabíjajú zvieratá vo veľkom, aby si pochutnali na ich mäse. Ničia prírodu. Využívajú jeden druhého pre sexuálny pôžitok. Na začiatku je tento pôžitok ako nektár, ale neskôr sa mení na jed a vykorisťovači trpia následkami svojich bezbožných činností. Takzvaná láska sa mení na nevraživosť a div, že sa bývalí milenci nepozabíjajú navzájom. Choroby spôsobené nadmerným jedením mäsa tiež nie sú moc príjemné. A to, čo čaká ľudstvo za vykorisťovanie prírody, je otázne… zemetrasenia, záplavy, výchrice, horká, shuchá a iné pohromy.

Vidíme, že za hmotný pôžitok sa nám dostáva len utrpenie. Jednaním v nevedomosti nikdy nedosiahneme šťastie. Považovaním sa za pánov, ovládateľov a požívateľov a jednaním podľa toho dosiahneme v konečnom dôsledku len utrpenie. Aby sme získali skutočné šťastie, musíme získať poznanie ako na to. Toto poznanie nám dáva Krišna v Bhagavad-gíte. Bhagavad-gíta, taká, aká je, ktorú preložil zo sanskritu do Angličtiny veľký svätec Šríla Prabhupáda, nám dáva návod ako žiť a ako nežiť aby sme boli šťastní. Dáva nám hlboké poznanie o vlastnom ja – o duši, o Bohu, o našom vzťahu s Bohom a o činnostiach, ktoré sú pre nás ako dušu prospešné a o činnostiach, ktoré prinášajú bolesť a utrpenie. Kto jedná na základe poznania z Bhagavad-gíty, má dvere ku šťastiu dokorán otvorené. Je šťastnejší a šťastnejší a stále menej ho láka hmotný zmyslový pôžitok. Z mnohých ľudí, ktorí nasledujú učenie Bhagavad-gíty, sa stali veľkí svätci.

“Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí.” – Bhagavad-gíta 2.59

Výnimočnosť Bhagavad-gíty je, že poznanie v nej obsiahnuté platí dodnes, aj keď Bhagavad-gíta bola vyslovená a spísaná pred 5000 rokmi. Je to preto, lebo Bhagavad-gíta obsahuje poznanie, ktoré sa nemení. Duša je večná, Boh je večný a náš vzťah s Ním je takisto večný. Bhagavad-gíta vysvetľuje Sanátana Dharmu – večné náboženstvo duše. Človek môže počas života prejsť viacerými náboženstvami. Z kresťana sa môže stať moslim, z moslima kresťan, alebo žid, alebo dokonca ateista. Ale náboženstvo duše nemožno zmeniť. Tak, ako vlastnosť cukru (dharma) je sladkosť, dharma soli je slanosť, tak je dharma duše večný služobník Boha. A túto dharmu nemožno zmeniť na rozdiel od náboženského vierovyznania. Preto Krišna v Bhagavad-gíte hovorí:

sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ

Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.” – Bhagavad-gíta 18.66

To znamená prijať skutočnú dharmu, skutočnú vlastnosť duše služobníka Boha. Iba tak môže byť duša šťastná. Pokiaľ si duša o sebe myslí, že je pánom, ovládateľom a požívateľom a snaží sa vykorisťovať hmotnú prírodu pre svoj prospech, dočasný pôžitok, takýmto jednaním vytvára následné utrpenie. Nemožno dosiahnuť šťastie vykorisťovaním hmotnej prírody. Aj keď sa o to mnohí vo svojej nevedomosti neustále snažia, dosahujú nešťastie a neúspech. Je to márna snaha. Snaha materialistov o šťastie je zmarená vyššou mocou. Rodenie sa, starnutie, choroby a smrť sú nám vnútené. Aj keď sa moderná veda snaží zmierniť choroby a zastaviť starnutie a smrť, vynárajú sa stále nové choroby a večnosť takýmto spôsobom nedosiahnu, pretože povaha hmoty je, že hmota degraduje – vzniká, mení sa a zaniká.

Bhagavad-gíta nás učí o našej skutočnej identite – že sme večná duša, ktorá nemôže byť nijak zničená:

“Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.” – BG 2.20

“Dušu nikdy nemožno žiadnou zbraňou rozťať na kúsky, spáliť ohňom, premočiť vodou či vysušiť vetrom.” – BG 2.23

“Individuálna duša je nezničiteľná, nerozpustná a nemožno ju ani spáliť, ani vysušiť. Je trvalá, všadeprítomná, nemenná, nehybná a večne rovnaká.” – BG 2.24

Poznanie o duši sa nám spočiatku môže zdať príliš teoretické. A teoretické ostane, kým nezačneme jednať ako duša. Kým nezačneme uplatňovať v praxi poznatky z Bhagavad-gíty, bude to pre nás stále teória a otázka viery. Avšak každý, kto získa skúsenosť vďaka uplatneným poznatkom v praxi, získa poznanie a už nemusí len veriť, alebo neveriť. Bhagavad-gíta taká, aká je ponúka vedecký proces sebarealizácie, vďaka ktorému môže každý získať skúsenosť a zistiť ako sa veci majú. Nemusí len slepo veriť. A to je úžasné.

Tisíce a milióny ľudí praktizujúcich poznanie z Bhagavad-gíty majú osobnú skúsenosť s touto vedou sebarealizácie. A čo vy? Chcete mať skúsenosť, alebo vám stačí len veriť, alebo neveriť?

Bhagavad-gíta online: https://vedabase.io/sk/library/bg

Pozriete sa bližšie na Bhagavad-gítu taká, aká je? Dajte vedieť v komentároch.

Haré Krišna

Ako som našiel svoju duchovnú cestu

Hovorí sa, že kto hľadá, nájde. Ja som nehľadal a predsa som našiel niečo, o čom sa mi ani nesnívalo. Prišlo to ku mne nečakane ako blesk z jasného neba. Jedného dňa som na ulici stretol mnícha z Hare Krišna, zobral si od neho knihu Šrímad Bhágavatam, ktorej som nakoniec vôbec nerozumel. Asi o mesiac som stretol iného mnícha a zobral si od neho ďalšie knihy s nádejou, že budú aspoň trochu zrozumiteľnejšie – Bhagavad-gítu, knihu Krišna a životopis svätca Šrílu Prabhupádu.

sankirtan-prabhupad-bhavan

Keď som o niekoľko mesiacov stretol ďalšieho mnícha, tentokrát už tretieho, povedal som mu, že mám od nich kníh dosť a nestíham ich čítať. Tak ma aspoň pozval na program pre verejnosť, ktorý robia v chráme každú nedeľu o 14:00.

IMAG0031

O tom ako prebieha program v chráme Hare Krišna som písal článok “Hare Krišna“. Program a spoločnosť oddaných sa mi tak zapáčili, že som začal chodiť na program aspoň raz za mesiac keď som ostával v Brne cez víkend. Načúval som logickej filozofii a argumentom na prednáškach z Bhagavad-gíty a všetko dávalo dokonalý zmysel. Boli spomenuté odpovede na otázky ako: “Kto som?”, “Kto je Boh?”, “Ako môžem byť skutočne šťastný?” a veľa ďalších. Všetko mi to do seba začalo zapadať ako puzzle. Už vtedy som cítil nemalé sympatie so životným štýlom mníchov a bola vo mne túžba aspoň vyskúšať žiť ako mních – bez peňazí, bez starosti o jedlo, strechu nad hlavou, ošatenie a mať čas na duchovné činnosti.

Ako som sa pravidelne združoval s oddanými na nedeľných programoch, začal som viac a viac chápať a preciťovať hĺbku a vážnosť uečnia Hare Krišna a začal som aj zo zvedavosti každý deň recitovať Hare Krišna mahá-mantru na ruženci. Chcel som vedieť aký to má účinok. A už po pár mesiacoch som pocítil na vlastnej koži prvé účinky. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Vďaka vegetariánskej hostine na nedeľnom programe som pochopil, že vegetariánska strava môže byť oveľa pestrejšia a chutnejšia ako mäsitá a že nepotrebujeme zabíjať zvieratá, aby sme sa nasýtili. Navyše vegetariánska a vegánska strava je pre zdravie človeka oveľa prospešnejšia ako mäsitá. A tak som začal objavovať vegetariánsku kuchyňu a prestal podporovať zabíjanie zvierat pre mäso. Pri mojom poslednom mäsitom jedle som si plne uvedomoval čo strkám do úst a nebolo to už ani chutné ani príjemné.

Úryvok z knihy - Cesta domov
Úryvok z knihy – Cesta domov

Život v chráme

Približne o rok nato, čo som začal navštevovať chrám, sa vo mne vyvinula silná túžba vyskúšať si život v chráme. Dozvedel som sa, že o pár mesiacov sa na farme Nová Ekačakra koná trojmesačný vzdelávací kurz o védskej kultúre “Bhakta program” a ja som túto možnosť s radosťou využil. Píšem o tom v článku “Ako sa stal z programátora mních“.

V chráme sa mi tak zapáčilo, že som tam žil 9 mesiacov. Potom som si našiel priateľku a odišiel z chrámu žiť k nej s nádejou, že všetko bude krásne. Nebolo. Oddaní mi aj vraveli, že to nebude také krásne ako si predstavujem, ale ja som im neveril. Potreboval som si to zažiť na vlastnej koži. Po odchode z chrámu (v máji 2017) som prestal som praktikovať vedomie Krišnu, nemal som vôbec spoločnosť oddaných a úplne som zabudol na Krišnu. Nakoniec bol tento vzťah mojou najväčšou životnou skúškou a naučil som sa naozaj veľmi veľa o (nefunkčných) vzťahoch a tiež o sebe. Vzťah trval našťastie len 6 mesiacov a po rozchode som mal čas uvedomiť si veľa vecí o sebe. Bola to skúsenosť, ktorou som si musel prejsť, aby som postúpil na svojej duchovnej ceste. Bez nej by som nebol tým kým som a tam kde som.

Cestovanie

Po rozchode som sa rozhodol vycestovať do Thajska, na Bali a do Indie, aby som prišiel na iné myšlienky. Moje srdce bolo zo vzťahu a z rozchodu totálne dobité a bol som totálne nešťastný. Vďaka cestovaniu som spoznal veľa zaujímavých ľudí a začal sa pomaly dávať dokopy. V Thajsku som navštívil desiatky buddhistických chrámov v mestečku Chiang Mai a bol som z toho úplne unesený.

elfoslav-a-buddha

IMG_20180114_114047

IMG_20180120_124235

Aj keď som zabudol na Krišnu, stále ma duchovno priťahovalo.

Po mesiaci v Thajsku som sa musel presunúť do ďalšej krajiny, pretože mi vypršali víza. Tou krajinou bola Indonézia a v nej malebný ostrov Bali.

IMG_20180218_201436 IMG_20180222_160544IMG_20180217_161236

Na Bali bolo bežné vidieť na každom kroku hinduistické kamenné chrámy a domácich s obetinami pre Brahmu, Šivu, Višnua, alebo Ganéša. Indonézia je prevažne moslimská, ale na Bali je 90% hinduistov. Bali je malinké a tak som za 3 týždne precestoval skoro celý ostrov. Po tomto cestovaní som mal pocit, že blúdim bezcielne. Začal som opäť hľadať niečo hlbšie. Zhodou okolností sa v tom období konala slávnosť “Gaura purnima” – oslava príchodu pána Chaitanyu. A tak som sa jej zúčastnil v jednom zo štyroch ISKCONských chrámov na Bali.

IMG_20180302_180140IMG_20180302_225944 (copy)

Domáci ma prizvali, aby som sa posadil vedľa muzikantov, ktorí viedli kírtan – spievanie svätých mien. Keď som započul Hare Krišna mahá-mantru, zrazu ma premohla hlboká ľútosť. Taká ľútosť ako nikdy v živote. “Krišna, veď ja som na teba ÚPLNE zabudol!“, ozvalo sa mi v myšlienkach. Uvedomil som si, že celý ten čas som žil v úplnom zabudnutí na Krišnu! Mal som čo robiť, aby som udržal slzy na úzde. Lomcovali mnou veľmi silné emócie. V tom okamihu mi bola v srdci vyjavená moja cesta: “Tvoja cesta je bhakti – cesta odanosti.” Cítil som, že keď budem kráčať touto cestou, budem šťastný a ľudia okolo mňa tiež.

Od momentu keď som prvýkrát stretol mnícha z Hare Krišna ubehli 3 roky. Na začiatku som si prešiel fázou nadšenia, ktoré prerástlo až do fanatizmu a neskôr to skončilo úplným zabudnutím na Krišnu, ktoré trvalo takmer rok. Po tomto zabudnutí som si povedal, že už nikdy nechcem zabudnúť na Krišnu, lebo môj život a môj charakter bez Neho bol veľmi zlý. Stal sa zo mňa totálny materialista, pre ktorého boli peniaze a majetok to najdôležitejšie. A tak som Krišnovou milosťou o všetky peniaze a majetok neskôr prišiel, aby som sa znovu mohol odovzdať. Ale to už trošku predbieham.

Po mesiaci na Bali som sa dostal do dlho očakávanej Indie. Keď som priletel na letisko v Chennai, pocítil som, že som doma a bol som veľmi nadšený. Už na letisku som videl sochy Ganéša, Višnua, Krišnu a Šivu a cítil neskutočnú vďačnosť, že tu môžem byť. Cítil som, že India je môj skutočný domov a v Európe som len na dlhej návšteve.

IMG_20180311_023943 IMG_20180311_024202

India dýchala duchovnou atmosférou. Keď som vkročil na územie Indie, hneď mi v hlave hrala Hare Krišna mahá-mantra. Všade kravy, pestrofarebne oblečení ľudia, pre ktorých bolo duchovno súčasťou každodenného života.

IMG_20180311_100508 (copy)

Moja prvá zastávka v Indii bola turistická destinácia pre Indov aj západniarov – Goa. Goa mi dala veľa pekných známostí a zážitkov, ale aj jeden, ktorý bol pre mňa osudný. Po troch týždňoch v Goe som sa chcel posunúť na sväté miesta ako Govardhan Eco Village, Varanasi, Vrindavan a Rishikesh. Lenže ešte som netušil, že moja púť v Indii čoskoro nečakane skončí.

Pár dní pred plánovaným odchodom do Govardhan Eco Village som narazil na skupinku podvodníkov, ktorí sa hrali na dobrých priateľov, získali si moju dôveru a potom ju rafinovaným spôsobom zneužili a ja som sa ocitol takmer úplne bez peňazí späť v Európe. Za svoju hlúposť, chamtivosť a naivitu som prišiel o všetky úspory, ktoré som mal. Dokonca som sa zadĺžil, ale to nie je až také podstatné. Podstatné bolo to, čo som sa mal z toho naučiť. Bola to lekcia, ktorá ma mala naučiť, že nemám príliš hromadiť hmotné bohatstvo a hľadieť ďaleko do budúcnosti, pretože môžem o všetko zlomkom sekundy prísť. A tiež nemám byť naivný a dať si pozor komu dám svoju dôveru. Neveriť cudzím ľuďom, ktorí sa vydávajú za milých “priateľov”. Bol som naivný a za svoju naivitu som tvrdo doplatil, ale táto lekcia ma posunula zase míľovými krokmi vpred.

Tak mi dala Matka India rodičovskú lekciu a rozmýšľal som čo budem robiť ďalej. Ocitol som sa opäť na Slovensku a zatiaľ som žil u rodičov, ktorí mi vždy pomohli keď som to potreboval za čo som im nesmierne vďačný. Nechcel som už programovať a zistil som, že ma celkom baví šoférovať. Tak som si hľadal prácu ako šofér. Dva týždne po mojom návrate z Indie sa konala na Novej Ekačakre slávnosť príchodu Nityanandových padukov (sandálov) pri príležitosti zbierky na Védske planetárium v Mayapure.

Od svojho odchodu z chrámu som takmer rok nebol v chráme Hare Krišna okrem tej jednej návštevy na Bali. Tak som si povedal, že prídem pozrieť na slávnosť. Na slávnosti som sa dozvedel, že hľadajú zrovna rozvozcu obedov pre vegetariánsku reštauráciu Góvinda. Chcel som síce jazdiť skôr dlhšie vzdialenosti ako kuriér ale aj toto bola celkom lákavá príležitosť. Nechal som si to prejsť hlavou a nakoniec som túto ponuku prijal a stal sa zo mňa rozvozca obedov a žil som opäť v chráme. U rodičov sa mi už nechcelo byť a tak som znova prijal útočisko v chráme. Tak som sa vlastne dostal tam, kde som bol pred svojim odchodom z chrámu. Krišna ma opäť zavolal k sebe rafinovaným a nečakaným spôsobom.

Späť v chráme

Od roku 2018 žijem opäť chrámovým životom snažiac sa rozvíjať vedomie Krišnu. Niekedy to ide ľahšie, inokedy ťažšie, ale už niet cesty späť. Nevidím zmysel v materialistických činnostiach, ktoré prinášajú chvíľkový pocit šťastia a následné nemalé problémy a utrpenie.

bhakta-program

Keď vidím ľudí ako sa snažia byť šťastní bez hlbšieho duchovného poznania, je mi ich ľúto. Mnohí z nich trpia a mnohí z nich ešte ani len netušia aké utrpenie ich čaká – choroby, starnutie, smrť blízkych a nakoniec vlastná smrť. Všetko, o čo sa celý život snažili, budú musieť zanechať. Prídu o všetko, čo považovali za zmysel života – o rodinu, peniaze, kariéru, aj o možnosť napĺňať si svoje materialistické túžby. Smrť zoberie všetko, o čo sa materialistický človek celý život usiluje. A načo je to dobré? Načo je dobré snažiť sa o niečo, o čo aj tak nakoniec prídem? Veď to je čisté šialenstvo, úplná nevedomosť. A ľudia v tejto nevedomosti žijú a ženú sa za touto fatamorgánou dúfajúc, že tak budú šťastní. Ale nakoniec zakúšajú aj tak nechcené utrpenie. Prečo? Lebo nevedia čo prináša skutočné šťastie a čo im prinesie utrpenie. O tom učí Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam.

Bhagavad-gítu a Šrímad Bhágavatam študujem od roku 2016 a môžem povedať, že jasne zodpovedajú všetky otázky ohľadne zmyslu života. Štúdiom Bhagavad-gíty teoreticky a hlavne prakticky je možné zbaviť sa veškerého utrpenia, očistiť svoje vedomie, pochopiť čo máme a čo nemáme robiť a dosiahnuť skutočné šťastie. Toto šťastie pramení z duchovnej úrovne a tak nezávisí na externých materiálnych okolnostiach. Mnohí ľudia sa usilujú o toto šťastie materialistickými činnosťami, ale takýmto spôsobom ho nemôžu dosiahnuť, pretože výsledkom materialistických činností sú mnohé ťažkosti. Chceme šťastie, ale prichádza nešťastie. Prečo? Len preto, lebo nevieme čo máme a čo nemáme robiť. Bhagavad-gíta nás učí čo máme a čo nemáme robiť, aby sme dosiahli skutočné šťastie.

Ak by niekto chcel Bhagavad-gítu, kľudne mi napíšte: tom.hromnik@gmail.com

Sľubujem Vám, že Bhagavad-gíta vám zmení život. Ak by ste nerozumeli Bhagavad-gíte, môžem poslať jednoduchšie knihy na čítanie ako je Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie, Život pochádza zo života, Návraty – náuka o reinkarnácii.

Tieto knihy je možné nájsť tiež online na: https://vedabase.io/cs/

Len keď pochopíme aký je skutočný zmysel ľudského života, len vtedy ho môžeme naplniť.

O skutočnom zmysle života píšem v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Nie je to tak ťažké pochopiť, no aj tak to mnohí nechápu, pretože majú stále vieru v to, že získajú šťastie materialistickými činnosťami. Túto vieru som mal donedávna aj ja, ale konečne som pochopil, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Prajem každému, aby to pochopil tiež.

Haré Krišna

Smútok z materiálneho šťastia

Oddaný Krišnu je smutný keď vidí nevedomé podmienené živé bytosti užívať si dočasné šťastie v dočasnom hmotnom svete. Neberú do úvahy, že ich o chvíľu čaká staroba, choroby a smrť, ktorá im zoberie všetko, o čo sa celý život snažili a čo považovali za zmysel života. Stratia všetko, čomu venovali svoj čas.

Teraz si užívajú, ale kvôli svojej nevedomosti budú neskôr trpieť oveľa viac ako si teraz užívajú. To je povaha hmotnej existencie. Chceme si užívať, ale prichádza nechcené utrpenie. Chvíľu sme šťastní keď sa nám darí a potom trpíme keď všetko nie je podľa našich predstáv. Smrť príde, staroba príde, choroby prídu, či chceme, alebo nie, či sa nám to páči, alebo nie. Sme podriadení vyššej moci a myslíme si akí sme nezávislí páni a ovládatelia. To je ilúzia, do ktorej sme sa dostali. Chceme sa hrať na pánov, požívateľov a ovládateľov a nechceme slúžiť Bohu. Nechceme sa podriadiť a chceme robiť všetko ako chceme my. To je naša choroba kvôli ktorej musíme trpieť opakovaným zrodením, starnutím, chorobami a smrťou. A tak dokola kým si neuvedomíme o čo tu vlastne ide. Chorobná túžba užívať si nezávisle na Bohu nás privádza do strastiplných podmienok a vo svojej nevedomosti si myslíme ako si užívame.

Šrímad Bhágavatam (7.13) nám vysvetľuje:

Sloka 29:
Tak jako jelen následkem nevědomosti nevidí vodu ve studni zakryté trávou a žene se za vodou jinam, živá bytost zahalená hmotným tělem nevidí štěstí ve svém nitru a žene se za štěstím hmotného světa.
Sloka 30:
Živá bytost usiluje o štěstí a snaží se zbavit příčin neštěstí, ale všechny její plány v různých tělech jsou nakonec jeden po druhém zmařeny, jelikož různá těla živých bytostí zcela ovládá hmotná příroda.
Sloka 31:
Materialistické činnosti jsou vždy doprovázeny třemi druhy utrpení—ādhyātmika, adhidaivika a adhibhautika. I když tedy někdo díky těmto činnostem dosáhne jistého úspěchu, jaký prospěch to přináší? Živá bytost i nadále podléhá reakcím za své plodonosné jednání, zrození, smrti, stáří a nemoci.

Všetko v tomto svete je dočasné, ale my si to chceme užívať večne. Ale nemôžeme. Všetok hmotný pôžitok raz skončí a príde nemalé utrpenie. Bum, bác, au! Prečo trpím? To je otázka, ktorá by nás mala trápiť. Utrpenie je v konečnom dôsledku dobré, pretože nás núti zamyslieť sa nad životom.

Mnohí ľudia sa obrátili na Boha až keď nesmierne trpeli. Šťastný človek nemá väčšinou dôvod obracať sa na Boha a tak sa vo svojej nevedomosti považuje za pána svojho života. Ale len do chvíle kým nenarazí na realitu. Stret s realitou znamená stret s Vyššou mocou, s Bohom. Uvedomenie si svojej bezmocnosti a závislosti na Bohu. Nič nie je od Boha nezávislé. Iba ilúzia vytvára dojem, že Boh neexistuje a môžeme jednať ako páni a ovládatelia. Hráme sa v tejto ilúzii na Bohov, tvorcov, pánov, ovládateľov, ale zakaždým v tejto snahe zlyhávame, pretože to nie je naše prirodzené postavenie. Hráme sa na niečo, čím nie sme. Hráme sa na pánov, ale v skutočnosti sme všetci služobníci. Ako bunky slúžia celému telu, tak duše slúžia Bohu – Celku, z ktorého všetko pochádza.

Duše, ktoré nechcú slúžiť si môžu užívať ilúziu hmotného sveta a hrať sa na pánov, ale budú sa stretávať s neúspechom kým si neuvedomia svoje prirodzené postavenie večného služobníka Boha. V tomto prirodzenom postavení existuje skutočné šťastie po ktorom každý túži. Ale kvôli svojmu znečistenému vedomiu živá bytosť nechce slúžiť Bohu a chce si užívať nezávisle. Nech sa páči. Môže, ale bude zakúšať neúspech a nešťastie. Iba v službe Bohu môžeme nájsť skutočné šťastie. A čo znamená slúžiť Bohu sa dozvieme od tých, ktorí Mu s láskou slúžia. Od veľkých svätcov, oddaných Pána (www.iskcon.sk).

Prečo sa ľudia k sebe správajú hnusne

Ako tak študujem Bhagavad Gítu a Šrímad Bhágavatam, už dlhšie analyzujem čo vedie ľudí k škaredému správaniu. Keď pozorujem nepekné správanie ľudí, pozorujem v nich chtíč, žiadostivosť, ktorá spôsobuje odpor, hnevlivosť až nevraživosť. Krišna v Bhagavad-gíte (3. kapitola) Arjunovi vysvetľuje princíp hriešneho (nepekného) konania:

VERŠ 36:
Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“
VERŠ 37:
Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

Bhagavad-gíta 2.62 tiež hovorí:

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.

Ak chtívé túžby nie sú naplnené, vzniká hnev. V dnešnej spoločnosti prevláda v ľuďoch chtíč a preto sa častokrát nevedia správať pekne keď ich chtíč nie je uspokojený.

Nemusí to byť ani chtíč po niečom hmotnom. Môže to byť chtíč po sile, sláve, po dobrej povesti, aby človek v očiach druhých vyzeral dobre atď. Ak tento chtíč nie je naplnený, alebo je niečim narušený, prichádza hnev a nepekné správanie.

Ak je napríklad človek, ktorý je chtivý po tom, aby vyzeral dobre v očiach druhých za niečo kritizovaný, veľmi sa hnevá na tých, ktorí mu jeho iluzornú dokonalosť odopierajú a narúšajú. Veľa ľudí žije v domnení, že sú dobrí a chcú vyzerať v očiach druhých dobre. No keď niekto poukáže na ich nedostatky, nedokážu to prijať a hnevajú sa na tých, ktorí im ukázali ich nedostatky. Toto je veľmi častý úkaz, ktorý môžeme pozorovať nie len na druhých, ale aj na sebe. Keď nás niekto kritizuje a ukazuje naše nedostatky, nie je to príjemné však? A môžeme sa za to začať hnevať, pretože nás ovláda chtíč.

Analýza vzniku hnevu

Hnev dokáže narobiť veľkú spúšť. Ak nechceme podliehať hnevu, musíme sa naučiť čo s chtíčom. Kedysi som sa zaoberal tým ako ovládnuť hnev, ale to som ešte nevedel, že hnev vzniká z chtíču.

Veľmi dôležité je pochopiť BG 2.62:

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.

Už keď cítime hnev, je neskoro. Keď už je v nás žiadostivosť a pripútanosť, je tiež neskoro, pretože je už len krôčik k hnevu. Všetko začína rozjímaním nad zmyslovými objektami. Ó aké by bolo krásne keby ma mali všetci radi. Ó aké by bolo krásne keby som mal toto, hento, tamto. A už sa rodí pripútanosť, potom žiadostivosť a zo žiadostivosti hnev a oheň je na streche.

Kvalita túžby

Môže povstať otázka: “To nemám po ničom túžiť, aby som nebol pod vplyvom žiadostivosti?” Živá bytosť neustále po niečom túži. Problém nie sú samotné túžby, ale kvalita túžob. Túžby, ku ktorým sme veľmi pripútaní spôsobujú neskôr hnev keď nie sú naplnené. Nazývajú sa tiež hmotné túžby, ktoré sú sebecké a slúžia hlavne pre naše uspokojenie.

Duchovné túžby

Existujú však duchovné túžby, ktoré nie sú sebecké, neslúžia pre naše uspokojenie, ale paradoxne nás naplnenie týchto túžob uspokojí tak, či onak. A keď nie sú naplnené, nevadí, pretože človek, ktorý má duchovné túžby si uvedomuje, že nie je ovládateľ a výsledok nezáleží na ňom, ale na Najvyššom Pánovi, na Bohu. Preto je od výsledku odpútaný a nie je rozrušený keď sa túžba nedarí naplniť.

Môžeme vidieť nakoľko sú naše túžby duchovné a nakoľko hmotné podľa toho, nakoľko sme rozrušení keď sa nám ich nedarí naplniť, alebo nám v tom niekto dokonca bráni. Ak nám niekto bráni v uspokojení hmotnej túžby, prichádza prirodzene rozrušenie, pretože je tam pripútanosť a chtíč. Ak nám však niekto, alebo niečo bráni v naplnení duchovnej túžby, nemáme byť prečo rozrušení, pretože sme si vedomí, že konečný výsledok je na Bohu.

Túžba po láske

Všetci túžia po láske, po šťastí, po harmónii. Je to prirodzená túžba. No ak je naše vedomie znečistené hmotnou žiadostivosťou, táto túžba po láske je sebecká a výsledkom je vykorisťovanie druhých pre svoj pôžitok. V hmotnom vedomí každý každého vykorisťuje považujúc to za lásku. Preto aj mnohé vzťahy stroskotajú na tom, že vznikajú nedorozumenia, hádky, konflikty. Kvôli chtíču, o ktorom si myslia, že je to láska. Píšem o tom v článku “Chtíč prezlečený za lásku“.

Chtíč je pouze zvráceným odrazem lásky k Bohu, která je pro každou živou bytost přirozená. Pokud jsou ale všichni od samého začátku učeni o vědomí Kṛṣṇy, tato přirozená láska k Bohu se v chtíč nemůže zvrhnout. Když láska k Bohu klesne na úroveň chtíče, je velice obtížné vrátit se do normálního stavu. Nicméně vědomí Kṛṣṇy je tak mocné, že i ten, kdo ho začne rozvíjet pozdě, se může dodržováním usměrňujících zásad oddané služby dostat na úroveň, kdy bude Boha milovat. Člověk tedy může v kterémkoliv období života — neboli od okamžiku, kdy pochopí, jak je to důležité — začít ovládat smysly vědom si Kṛṣṇy, v oddané službě Pánu, a změnit chtíč v lásku k Bohu, která představuje nejvyšší dokonalost lidského života. – BG 3.41 význam

Skutočná láska je láska k Bohu, ale o tom sa v dnešnej spoločnosti takmer vôbec neučí. Mnohí chtíč mylne považujú za lásku a podľa toho aj tieto vzťahy vyzerajú – nie moc pekne – kvôli chtíču vzniká hnev, konflikty a utrpenie. Mnohé vzťahy sú založené na vzájomnom uspokojovaní chtíču. Kým je chtíč uspokojený, vedia sa k sebe správať pekne. Vidíme to na začiatku vzťahov “ťuťuli–muťuli” všetko je krásne ako z romantického filmu. Ale akonáhle chtíč nie je uspokojený, prichádzajúj problémy a už žiadne “ťuťuli–muťuli” nie je. Zrazu žiadna láska, ale skôr nevraživosť a nenávisť.

Duchovný učiteľ Radhanath Swami hovorí, že už videl veľa romantických zamilovaných párikov, ktoré mali svatbu a nakoniec sa rozviedli. Vysvetľuje, že vo vzťahu musí byť niečo viac ako len vzájomné uspokojovanie chtíča, takzvanej lásky. Musí tam byť spoločný stred, okolo ktorého sa všetko točí. Hovorím o tom vo videu “Prečo vzťahy krachujú“, ktoré nájdete nižšie.

Cesta k mieru

Pokiaľ budú ľudia pod vplyvom chtíču, budú sa k sebe správať hnusne. Pokiaľ neočistia svoje vedomie od tohto chtíča, nie je možné, aby sa správali pekne. Nie je to možné, pretože chtíč ich núti byť hnusnými. Dôležité je preto nájsť spôsob ako sa očistiť od chtíča (žiadostivosti):

VERŠ 40:
Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.
VERŠ 41:
Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.

Teoreticky môžeme čítať o tom ako očistiť vedomie od žiadostivosti, ale kým to neuvedieme správnym spôsobom do praxe, nič sa nestane. Bez praxe nie sú koláče.

Meditácia

Meditácia je jeden zo spôsobov ako očistiť svoje vedomie. Píšem o tom v článku “Čo mi dala meditácia“. Najefektívnejšia je meditácia mantrou, konkrétne Hare Krišna mahá-mantrou, ktorá očistuje naše vedomie od chtíču:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Táto meditácia je súčasťou Bhakti jógy, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“. Pomocou Bhakti jógy môžeme očistiť svoje vedomie natoľko, že chtíč a hnev nás už nebudú ovplyvňovať a môžeme tak žiť život v láske a harmónii. Každý bhakti jogín môže na vlastnej koži zakúšať účinky Bhakti jógy a pozorovať ako sa zmierňuje jeho chtíč. Cieľom Bhakti jógy je dosiahnuť čistú lásku k Bohu, to znamená pretvoriť zvrátený chtíč späť na lásku, po ktorej každý túži.

Pokiaľ neočistíme svoje vedomie od chtíču a nedosiahneme lásku k Bohu, nie je možné žiť šťastný harmonický život a stále budeme zakúšať rozrušenie, hnev a problémy vo vzťahoch. Preto ak chceme naozaj mier a lásku, je rozumné vydať sa cestou očistenia vedomia, cestou Bhakti jógy a dosiahnuť tak svoju zabudnutú lásku k Bohu.

Hare Krišna

Náš jediný problém

Čelíme veľa problémom ako sú znečistenie prírody, vojny, chudoba, náboženské konflikty, korupcia vlády, kriminalita,… Všetky tieto problémy pramenia z jedného jediného problému.

Znečistené vedomie

Znečistené prostredie je len ukážkou znečisteného vedomia. Chamtivosť, chtíč, hnev, závisť, nenávisť, vojny, chudoba, kriminalita, náboženské konflikty,… to všetko pramení zo znečisteného vedomia. Znečistené vedomie je jediný problém a zároveň príčina všetkých ostatných problémov. Keď popracujeme na očistení nášho vedomia, všetky ostatné problémy zmiznú.

Človek s čistým vedomím nechce viesť vojny, nechce nikoho vykorisťovať, nechce nikomu ubližovať, chce so všetkými vychádzať dobre, správa sa ku všetkým milo a slúži im.

Naopak človek so znečisteným vedomím je veľmi chtivý, chamtivý, hnevlivý, závistivý, nenávistný, nespráva sa pekne, nikomu nechce slúžiť a chce, aby bolo slúžené jemu.

Čím je vedomie znečistené?

Je to práve chamtivosť, chtíč, hnev, závisť, nenávisť a ďalšie nepekné vlastnosti, ktoré následne vedú k nepokojom v spoločnosti, k znečisteniu prostredia a mnohým ďalším problémom.

Rôzne učenia

Existujú mnohé učenia a náboženstvá, ktoré učia morálnym zásadám a láskyplnému žitiu. Ktoré je to správne? Všetky, ktoré učia o láske, pokore, mieri atď. Samotné tieto učenia ako kresťanstvo, judaizmus, Hare Krišna, Buddhizmus sú veľmi pekné. Ale to, ako ako žijú takzvaní nasledovníci týchto učení už často pekné nie je. Takzvaní nasledovníci vodu kážu a víno pijú. Reči majú plné lásky, ale sami láskyplne nežijú. Nie všetci, ale možno väčšina nežije podľa toho, čo v skutočnosti vyznáva. A to je ďalší problém.

Myslieť si aký som pekný kresťan, buddhista, žid, oddaný Krišnu, moslim, ale sám nemám pred svojim prahom pozametané. Sám nenasledujem to, čo hlásam. Našli by sme mnohých takých.

Nestačí len vyhlasovať, že som kresťan, moslim, hindu, žid,… treba podľa toho jednať! Potom bude všetko v poriadku. Potom môže nastať mier na zemi a očista vedomia.

Pokiaľ neprijmeme proces očisty vedomia, ako môžeme očakávať mier a lásku, ktoré pochádzajú z čistého vedomia?

Takmer každý má znečistené srdce chtíčom, závisťou, chamtivosťou, hnevom, alebo nenávisťou a takto očakáva mier a lásku? To nie je možné.

Najskôr je nutné podstúpiť proces pre očistu vedomia. Potom je možné zakúšať vo svojom živote mier a lásku. Čím viac toto zakúša viac jednotlivcov, tým viac sa aj spoločnosť formuje týmto smerom. Ak však jednotlivci majú znečistené vedomie, aj spoločnosť podľa toho vyzerá. Všade samé krčmy, alkohol, drogy, prostitútky, nevestince, hracie automaty, bitúnky, odpadky… a v takomto prostredí chcú ľudia vytvoriť lásku a mier?

Krajšie vedomie, krajšia spoločnosť

Bohužiaľ dnešná spoločnosť je veľmi degradovaná. Ale je možné to zmeniť. Mnohí si myslia, že zmena musí prísť zhora, od politikov, od vodcov tejto spoločnosti. No zmena nenastane len rôznymi príkazmi a zákazmi. Aj keď je niečo zakázané, aj tak sa to deje pretože ľudia to chcú robiť.

Kľúčom k úspechu je správne vzdelanie a vedenie ľudí. Mnohí ľudia sú tak zfrustrovaní, že už neveria nikomu a ničomu a od nikoho nechcú prijať vedenie a autoritu. Dokonca aj učitelia v škole strácajú svoju autoritu. Čiže vynútenie niečoho skrze autoritu je stále ťažšie a ťažšie. Ľudia si chcú robiť čo chcú ako chcú.

Preto najlepšie ako viesť ľudí je ísť príkladom a inšpirovať ich. Ak budú ľudia inšpirovaní, budú chcieť prirodzene nasledovať a učiť sa od tých, v ktorých vidia svoj vzor.

Ak chceme krajšiu spoločnosť, najskôr musíme popracovať na sebe a na svojom živote, aby sme boli pre druhých inšpiráciou aby aj oni mohli na sebe začať pracovať.

DCIM100MEDIA
Farma Hare Krišna v Abranovciach (http://ekacakra.sk/)

Podmienené živé bytosti

Cesta tohoto hmotného světa je plná hmotného utrpení a podmíněná duše je znepokojována mnoha problémy. Někdy ztrácí a jindy získává. V každém případě je cesta plná nebezpečí. Někdy je podmíněná duše smrtí nebo jinými okolnostmi odloučena od svého otce; poté na něho zapomene a postupně přilne k druhým, například ke svým dětem. Takto je někdy pod vlivem iluze a bojí se. Někdy strachy hlasitě naříká. Někdy je spokojená s tím, jak udržuje svou rodinu, a někdy má radost a sladce si zpívá. Tímto způsobem se zaplétá a zapomíná, že je od nepaměti odloučena od Nejvyšší Osobnosti Božství. Tak putuje po nebezpečné cestě hmotné existence a není na ní vůbec šťastná. Seberealizované osoby jednoduše přijímají útočiště u Nejvyšší Osobnosti Božství, aby se z této nebezpečné hmotné existence vymanily. Nikdo se nedostane ze zajetí hmotné existence, aniž by přijal cestu oddanosti. Závěr je, že nikdo nemůže být v hmotném životě šťastný. Je třeba začít rozvíjet vědomí Kṛṣṇy. – Šrímad Bhágavatam 5.14.38

Každý zdravý člověk po důkladném rozboru materialistického způsobu života pochopí, že v tomto světě neexistuje ani trocha štěstí. Jelikož se však podmíněná duše již od nepaměti nachází na této cestě nebezpečí, aniž by se stýkala se světci, pod vlivem iluze si chce tohoto hmotného světa užívat. Hmotná energie jí někdy dává příležitost pocítit takzvané štěstí, ale zároveň ji neustále trestá. Proto je řečeno: daṇḍya-jane rājā yena nadīte cubāya (Cc. Madhya 20.118). Materialistický život znamená ustavičné neštěstí, ale někdy přijímáme jako štěstí to, co zakoušíme v přestávkách mezi neštěstím. Odsouzený člověk je někdy střídavě potápěn pod vodu a vytahován. To vše je ve skutečnosti součástí trestu, ale když je provinilec nad vodou, cítí se lépe. Taková je situace podmíněné duše. Všechny śāstry proto doporučují sdružovat se s oddanými a světci.

Pouhá chvilka ve společnosti oddaných může přinést podmíněné duši vysvobození z této strastiplné hmotné situace. Hnutí pro vědomí Kṛṣṇy se proto snaží dát každému příležitost stýkat se se svatými lidmi. Všichni členové této Společnosti pro vědomí Kṛṣṇy proto musí být sami dokonalými sādhuy, aby byli nadějí pro pokleslé podmíněné duše. To je nejlepší humanitární činnost. – Šrímad Bhágavatam 5.14.38 význam

Tento vesmír Pán stvořil pro ty živé bytosti, které od Něho odvedla iluzorní myšlenka, že se Mu vyrovnají, když Ho budou napodobovat. Tři kvality hmotné přírody existují proto, aby dále mátly podmíněné duše. Podmíněná živá bytost, zmatena iluzorní energií, se pokládá za část hmotného stvoření, neboť zapomíná na svoji duchovní totožnost, a tak se zaplétá život za životem do hmotných činností. Tento hmotný svět nestvořil Pán pro Sebe, ale pro podmíněné duše, které zneužívají své nepatrné, Bohem darované samostatnosti a chtějí se stát vládci. Na základě této touhy podmíněné duše podléhají opakovanému zrození a smrti. – Šrímad Bhágavatam 3.7.4 význam

Neoprávněná touha živé bytosti vyrovnat se ve všech ohledech Pánovi je hlavní příčinou celého hmotného projevu, neboť Pán jinak nemá žádnou potřebu tento projev vytvářet, a to ani pro Své zábavy. Podmíněná duše pod vlivem vnější energie Pána zdánlivě zažívá v hmotném životě mnoho nešťastných událostí. Pán je vládce vnější energie māyi, zatímco živá bytost je stejnou māyou ovládána v hmotných podmínkách. Marný pokus živé bytosti zaujmout vládnoucí postavení Pána je příčinou jejího hmotného otroctví a pokus podmíněné duše splynout s Pánem je poslední léčkou māyi. – Šrímad Bhágavatam 3.7.16 význam

Hmotné stvoření vzniká pro podmíněnou duši, která si chtěla hrát na pána, aby získala smyslový požitek. Nikdo nezjistí prvopočátek touhy podmíněné duše panovat hmotné přírodě, ale ve védské literatuře neustále nacházíme, že hmotné stvoření je určené pro smyslový požitek podmíněné duše. Jeden pěkný verš říká, že podstatou smyslového požitku podmíněné duše je, že jakmile duše zapomíná na svoji prvořadou povinnost — sloužit Pánu, vytváří atmosféru smyslového požitku, která se nazývá māyā. To je příčina hmotného stvoření. – Šrímad Bhágavatam 3.20.12 význam

Jediným kýženým plodem nabytého bohatství je zbožnost, na základĕ které človĕk může získat filozofické pochopení života, jež nakonec dozraje v přímé vnímání Absolutní Pravdy a tedy osvobození ode všeho utrpení. Materialisté ovšem užívají své bohatství jen pro zlepšování podmínek své rodiny a nevidí, že chatrné hmotné tĕlo brzy zničí nepřemožitelná smrt. – Šrímad Bhágavatam 11.5.12

Pokud si hlupák navykne utrácet všechny své tĕžce vydĕlané peníze na zvýšení prestiže svého hmotného tĕla a rodiny, pak již nevidí smrt, která se nezadržitelnĕ blíží k jeho vlastnímu tĕlu i dočasným tĕlům všech jeho přátel a příbuzných. Mṛtyuḥ sarva-haraś cāham – Nejvyšší Pán přichází jako všemocná smrt, která ničí všechny hmotné vztahy. I v rodinném životĕ by mĕl človĕk používat své bohatství za účelem duchovního pokroku, jak svého, tak členů své rodiny. V hnutí pro vĕdomí Kṛṣṇy je mnoho zbožných hospodářů, kteří vedou jednoduchý, pokojný život a své bohatství používají k pořádání domácích činností rozvíjejících vĕdomí Kṛṣṇy a na podporu odříkavých brahmacārīch a sannyāsīch, kteří aktivnĕ kážou vĕdomí Kṛṣṇy na veřejnosti. Tito hospodáři, včetnĕ tĕch, kteří nemohou zasvĕtit rozvoji vĕdomí Kṛṣṇy sto procent své energie, postupnĕ nabývají velmi solidního pochopení duchovních zásad a nakonec se stávají transcendentalisty pevnĕ upnutými na lotosové nohy Kṛṣṇy. Tak se osvobozují ode všech zdrojů úzkosti podmínĕného života – od zrození, stáří, nemoci a smrti.

Život bez vĕdomí Kṛṣṇy je ve skutečnosti chudobou, ale chudý materialista se svou omezenou inteligencí nechápe, že pravým bohatstvím je rozšířit své vĕdomí až po nejvyšší úroveň vĕdomí Kṛṣṇy, lásku k Bohu. Tito lidé vychovávají své dĕti k tomu, aby byly jako zvířata se zájmem jen o falešnou prestiž a hmotný smyslový požitek. Tito materialističtí hospodáři se bojí, že přílišný zájem o duchovní život může narušit ambice jejich dĕtí k získávání klamné hmotné slávy. Smrt ale zhatí všechny snahy a plány tĕchto duchovnĕ zchudlých materialistů. Pokud se rodinný život a bohatství využívají ve prospĕch rozvoje vĕdomí Kṛṣṇy, človĕk se naučí rozlišovat mezi vĕčným a pomíjivým, mezi duchem a hmotou, mezi blažeností a úzkostí, a tak dosáhne osvobození a překročí úroveň pouhého teoretického poznání, neboť získá nejdokonalejší požehnání, vĕčný život s vĕdomím Kṛṣṇy. Omezené poznání zprostředkované smysly, pratyakṣa-jñāna, je bezcenné bez teoretického duchovního poznání, parokṣa-jñāny, jež díky pečlivému rozvoji postupnĕ dozrává v přímé realizované poznání duše, aparokṣa-jñānu.

Slovo anupraśānti v tomto verši vyjadřuje, že pomocí duchovního poznání (vijñānam) človĕk dosahuje nejvznešenĕjšího stavu vĕčného klidu a blaženosti, o kterém se materialistické podmínĕné duši ani nezdá. – Šrímad Bhágavatam 11.5.12 význam