Ako si ľudia vytvárajú vlastné ideológie

Poznám zopár ľudí, ktorí si vytvorili vlastné ideológie a na nich stavajú zmysel života. Na tom by nebolo nič zlé, pokiaľ by tieto ideológie neboli len veľmi malá časť z celkového zmyslu života.

Mnohí ľudia urobili zmysel života z ekologického spôsobu života – vytvárať čo najmenej odpadu, používať výhradne bio produkty, vegánstvo, raw atď. To je všetko pekné, no ak je toto celý zmysel života, je to smutné. Život je oveľa, oveľa viac. Hlavne ľudský život. Človek sa môže zaujímať o oveľa väčšiu sféru žitia ako len o ekologický spôsob života.

Človek má ohromnú možnosť dozvedieť sa o živote veľmi veľa. Môže sa dozvedieť ako vyriešiť väčšie problémy ako sú ekologické, sociálne, či ekonomické. Medzi najväčšie problémy existencie patrí rodenie sa, starnutie, choroby a umieranie. Nikto nechce trpieť, byť starý a opustiť všetko, o čo sa celý život snažil, no aj tak sa to deje. To sú najväčšie problémy. A ako tieto problémy vyriešiť?

Šrímad Bhágavatam (verš 6.5.11) nás môže osvietiť:

Živá bytost uvězněná v těle hledá štěstí, ale nijak se nezajímá o to, jak se ze svého vězení dostat. Toto je velice důležitý verš, neboť všechny živé bytosti v hmotném světě jsou ve svých tělech, jež získaly, velice činné. Člověk ve dne v noci pracuje pro smyslový požitek, a zvířata jako prasata a psi se také lopotí ve dne v noci, aby získala smyslový požitek. Ptáci, zvěř a všechny ostatní podmíněné živé bytosti se věnují různým činnostem, aniž by měli poznání o duši uvězněné v těle. Zvláště v lidském těle má živá bytost povinnost jednat tak, aby z tohoto uvěznění unikla. Bez pokynů Nārady nebo jeho zástupce v učednické posloupnosti se však lidé jen slepě věnují tělesným činnostem, aby si užívali pomíjivého, dočasného štěstí (māyā-sukha). Nevědí, jak se dostat ze svého hmotného vězení.

Tento svet nevznikol len tak a my sme sa v ňom neocitli náhodou. Zaviedli nás sem naše hmotné túžby, ktoré si chceme napĺňať a Najvyšší Pán ako milujúci otec nám poskytol túto možnosť. Snažíme sa tu užívať si nezávisle na Otcovi a Jeho pokynoch a tak to aj dopadá. Len padáme na držku a trpíme, pretože sme zabudli čo je zmyslom života. Chvíľkovú úľavu od utrpenia považujeme mylne za šťastie. Takí sme popletení, pretože sme zabudli na Otca a Jeho pokyny. No milujúci otec je tak milostivý, že nám poskytuje možnosť vspomenúť si na Neho.

Ďalej som, ó, Arjuna, semenom všetkého jestvujúceho. Niet bytosti, či už pohyblivej alebo nehybnej, ktorá by mohla jestvovať bezo Mňa. [BG 10.39]

Krišna nám v Bhagavad-gíte vysvetľuje aký je cieľ a zmysel ľudského života. Najlepšie pochopíme tento cieľ v spoločnosti ľudí, ktorí za týmto cieľom idú – v spoločnosti oddaných Krišnu.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Bez spoločnosti oddaných je veľmi ťažké porozumieť Krišnovi ako Najvyššej Osobnosti Božstva. Bez oddanej služby Ho nie je možné spoznať takého, aký je, čo aj sám vysvetľuje:

Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť. [BG 11.54]

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva. [BG 18.55]

Bez intenzívnej spoločnosti oddaných a bez hlbšieho pochopenia oddanej služby nás stále bude lákať dočasné šťastie získané zo zmyslového pôžitku a budeme považovať za zmysel života niečo, čo zmyslom vôbec nie je.

Ľudský život je krátky a je škoda premárniť ho nasledovaním nedokonalých a neúplných ideológií a honbou za dočasným šťastím, ktoré je ako fatamorgána – existuje v mysli, ale skutočné šťastie to nie je a navyše keď táto fatamorgána pominie, nasleduje veľké sklamanie a frustrácia. To je povaha hmotného šťastia. Skutočné šťastie existuje len na duchovnej úrovni a je trvalé. Toto šťastie môžeme dosiahnuť pomocou veľkých svätcov, ktorí sa nám snažia vysvetliť vedu o duchovnom živote a skutočný zmysel ľudskej existencie.

Mnohí ľudia sa neustále usilujú o hmotný pôžitok, pretože hľadajú skutočné šťastie nevediac kde je. A tak idú slepo za niečim, čo si myslia, že ich spraví šťastnými. Potom zistia, že to nie je stále ono a idú zase za niečim iným… a tak dokola kým nie sú úplne zfrustrovaní z hmotného života a nezačnú hľadať hlbší zmysel života. Základným predpokladom úspechu v duchovnom živote je totiž frustrácia z hmotného života. Osoba úplne zfrustrovaná hmotným životom už nevidí v takomto živote zmysel a snaží sa nájsť niečo zmysluplnejšie. A to je žiadaný stav, do ktorého sa treba dostať, aby sme sa mohli vážnejšie zaoberať zmyslom našej existencie a začať podľa toho žiť.

Vymyslené ideológie, ktoré nemajú so s myslom života nič spoločné, nemôžu v konečnom dôsledku nikomu pomôcť. Väčšina týchto ideológií sa snaží riešiť len dôsledky a príčina im uniká a tak sa stretávajú neustále s neúspechom a musia riešiť jeden dôsledok za druhým. Keď človek takto využíva svoju inteligenciu, neostáva mu už čas ani energia na zaoberanie sa skutočnými problémami a ich riešeniami.

Je žiadané, aby sme sa začali zaoberať skutočnou príčinou problémov a začali túto príčinu riešiť. Jedine tak môžeme vyriešiť aj všetky dôsledky, ktorý z tejto príčiny vyplývajú.

Prestať si vymýšľať vlastné ideológie, alebo nasledovať vymyslené ideológie ľudí a začať sa zaoberať ideológiou, ktorá je tu od veky vekov a ktorá je popísaná v Bhagavad-gíte, taká aká je. Tak môžeme vyriešiť všetky problémy a žiť skutočne šťastný život. Inak to nie je možné. Ale to pochopí len ten, kto už dosiahol dostatočný stupeň frustrácie z hmotného sveta a aspoň trošku okúsil nektár, ktorý pramení z duchovnej úrovne oddanej služby Najvyššiemu Pánovi a Jeho oddaným.

Ako sa stávam hlupákom v očiach druhých

Pomerne často pozorujem veľmi zaujímavý fenomén – ľudia niekoho zle pochopia a na základe svojho nesprávneho pochopenia ho označia za hlupáka. Aj ja bývam dosť často videný v očiach druhých ako hlupák, alebo prinajmenšom čudák keď si ľudia moje slová vykladajú po svojom a ešte k tomu primiešajú svoje domnienky. Často sa mi stáva, že mi ľudia hovoria, že som niečo povedal ale pritom sú to úplne iné slová s úplne iným významom ako som povedal. Pretože jednak tieto slová pochopili po svojom bez toho, aby sa spýtali ako to bolo myslené a ešte si tam domiešali svoje domnienky. A potom ja vyzerám v ich očiach ako ten najväčší idiot. Nie, že by mi to nejak extra vadilo, ale je to pre mňa fascinujúce, že sa to deje. Poviem A, človek pochopí B a výde z toho C. A potom sa len dozvedám čo všetko som povedal a ako si to dovoľujem 😀 Pritom nič z toho som nepovedal.

Každopádne je mi ľúto, že takýmto spôsobom dochádza k zbytočným nedorozumeniam len preto, lebo ľudia automaticky vyhodnocujú slová podľa filtra svojho ega a príkladajú im úplne iný význam ako boli pôvodne myslené. Ak by sa spýtali ako je to myslené a nevymýšľali si svoje vlastné dezinterpretácie, dalo by sa krásne predísť nedorozumeniam. Lenže toto veľa ľudí nerobí a radšej si myslia, že ich pochopenie je správne a že ten, kto povedal tie slová, ktoré sa im nepozdávajú, je blbec.

Väčšina ľudí fičí na egu a potom to aj tak vyzerá. V spoločnosti vytvárajú len rozbroje. V spoločnosti chýba pokora a porozumenie, aby ľudia spolu dokázali vychádzať. Je dobré spoznať príznaky ega a naučiť sa s egom pracovať, aby sme sa vyhli zbytočným konfliktom a nedorozumeniam. Píšem o tom v článkoch “Prejavy ega“, “Spoznaj svoje ego” a “Problém ega“.

Ak s niekym debatujeme, snažme sa ho v prvom rade pochopiť a nedomýšľať si vlastné dezinterpretácie. Viem, nie je to jednoduché pokiaľ sme pod vplyvom ega, ale tréningom sa to dá vycibriť. Predídeme tak mnohým nedorozumeniam. 🙏

Kniha, ktorá mi priniesla najväčšie osvietenie

Na svete je veľmi veľa kníh, či už románov, hororov, životopisov, encyklopédií, náboženských,… no jedna kniha medzi tými všetkými vyniká svojou múdrosťou. Pre mnohých je tou knihou Biblia, Korán, Kabala alebo Bhagavad-gíta. No poznanie, ktoré je obsiahnuté v Šrímad Bhágavatam je oveľa komplexnejšie a hĺbavejšie.

Šrímad Bhágavatam obsahuje 18 000 veršov v dvanástich spevoch a ďaleko prevyšuje svojou komplexnosťou Bhagavad-gítu, Bibliu, Korán aj Kabalu. Obsahuje hlboké poznanie o Bohu, Jeho stvorení, o úskaliach zmyslového pôžitku, o zmysle (ľudského) života, o histórii a budúcnosti sveta…

Keď čítame Šrímad Bhágavatam pozorne, môžeme veľmi rýchlo pochopiť čo je zmyslom ľudského života a ako celý tento svet funguje. Ostatné náboženské knihy dávajú veľmi stručný návod a vysvetlenie zmyslu života, ale Šrímad Bhágavatam dáva veľmi detailné popisy a pozorný čitateľ tak môže ísť oveľa viac do hĺbky a pochopiť lepšie základné princípy života v tomto svete.

Správny postoj

Aby sme sa niečo dozvedeli, Šrímad Bhágavatam je nutné čítať ako žiak. To znamená prijať autoritu učiteľa Šukadéva Gosvámiho, ktorý Šrímad Bhágavatam predniesol Maharádžovi Paríkšitovi, ktorý vďaka tomu dokázal zrealizovať Absolútnu pravdu a oslobodil sa tak z pút hmotnej existencie. Mali by sme načúvať rovnako pozorne ako Maharádž Paríkšit, ktorý na sklonku svojho života chcel vedieť čo je zmyslom ľudského života. Ak sa budeme stavať do role niekoho, kto vie lepšie ako sebarealizovaný svätec Šríla Šukadéva Gosvámi, moc si zo Šrímad Bhágavatamu neodnesieme. Ale ak budeme pozorne čítať/načúvať, môžeme získať rovnaký prospech ako Maharádž Paríkšit.

V mnohých veršoch Šrímad Bhágavatamu je zdôrazňovaná nezmyselnosť snahy o zmyslový pôžitok, ktorý živú bytosť (dušu) odvádza od zmyslu ľudskéh oživota – od hľadania Absolútnej pravdy. Tieto verše sú tak trefné, že ich nemožno filozoficky vyvrátiť a jediná možnosť je ich prijať ako pravdivé.

Vše, co materialista vytvoří těžkou a namáhavou prací pro své takzvané štěstí, to Nejvyšší Osobnost jako časový faktor zničí, a proto podmíněná duše naříká. [SB 3.30.2]

Práve preto Šrímad Bhágavatam prináša pre ľudstvo ohromné osvietenie o zmysle ľudského života a navádza čitateľov, aby nemárnili čas zmyslovým pôžitkom a ponorili sa do hľadania Absolútnej pravdy a získali tak skutočné šťastie, nie iluzorné šťastie zo zmyslového pôžitku, ktoré môžu mať aj zvieratá. Ľudský život je veľmi vzácny. Človek sa na rozdiel od zvierat môže pýtať a dostávať odpovede. Človek je prirodzene zvedavý, ale svoju zvedavosť často smeruje nesprávnym smerom. Pozerá správy, číta svetskú literatúru, alebo sa zaujíma o technologický rozvoj atď. Ale nič z toho mu reálne nepomôže z dlhodobého hľadiska. Správne smerovanie zvedavosti je na zmysel našej existencie – prečo sme sa tu ocitli? Prečo trpíme? Ako to tu celé vzniklo?… Veľmi veľa otázok, na ktoré dáva Šrímad Bhágavatam jasné odpovede.

Ak pochopíme čo sa nám Šrímad Bhágavatam snaží povedať, máme veľké šťastie. Začneme sa venovať činnostiam, ktoré prospievajú nášmu pravému JA – duši. Pochopíme, že nie sme toto telo, ale večná duša, ktorej prirodzené prostredie nie je v hmotnom svete, ale v duchovnom. Rovnako ako ryba nemôže byť šťastná na súši, pretože to nie je jej prirodzené prostredie, ani duša nemôže byť úplne šťastná v hmotnom svete, pretože patrí do duchovného sveta. Toto všetko a veľa ďalšieho môžeme nájsť do detailu logicky vysvetlené v Šrímad Bhágavatam.

Prax

Veľmi dôležitý je verš:

“Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností.” [SB 1.12.18]

Šrímad Bhágavatam prináša síce osvietenie, ale viacmenej na teoretickej úrovni. Môžeme teoreticky chápať, že zmyslový pôžitok nám neprináša žiadny prospech, ale keď máme veľmi silnú túžbu po zmyslovom pôžitku, aj tak si ho budeme užívať, aj keď chápeme jeho nezmyselnosť. Šrímad Bhágavatam dáva aj prakticky návod ako sa očistiť od tejto túžby po zmyslovom pôžitku – službou čistým oddaným. Vysvetľuje tiež kto je čistý oddaný a kde ho môžeme nájsť. Všetko tam je a je na nás, aby sme urobili potrebné kroky k praxi a zistili tak, či je teória pravdivá, alebo nie.

Ako vravím, Šrímad Bhágavatam je najkomplexnejšie filozofické  a duchovné dielo, na ktoré som narazil a dáva mi dokonalý zmysel. Stačí ho len čítať, vykonávať oddanú službu, hmotné túžby zrazu zmiznú jedna za druhou a nakoniec zostane len čistá oddaná služba, ktorá prináša živej bytosti skutočnú blaženosť. To je cieľ ľudského života, ktorý Šrímad Bhágavatam popisuje.

Pre niekoho som super, pre niekoho idiot

Čím to je, že ma niekto považuje za múdreho človeka a iný za úplného idiota? Je to úrovňou vedomia. Aké vedomie, také vnímanie sveta. Ľudí s podobným vedomím a vnímaním sveta považujeme za super ľudí a tých s odlišným vnímaním sveta považujeme za podivínov a hlupákov.

Keď som po duchovnom prebudení začal vnímať svet úplne inak, začal som sa zaujímať o veci, o ktoré sa väčšina ľudí nezaujíma a teda tomu ani nerozumie. Zrazu som mal úplne iné názory ako väčšina a pre tú väčšinu som bol a stále som za idiota, hlupáka, podivína. Možno si tým niektorí z vás tiež prešli a museli čeliť nepochopeniu zo strany svojho okolia. Časom si však moje okolie na mňa zvyklo a už to neberú tak tragicky. Niektorí zistili, že nie som až taký blázon ako si mysleli, len som iný ako oni a naučili sa to rešpektovať. No stále sa nájdu ľudia, pre ktorých som magor :) A je to tak v poriadku.

Existuje veľké množstvo úrovní vedomia a teda vnímania sveta. Materialista vidí duchovné činnosti ako zbytočné a ten, čo sa vydal cestou sebarealizácie, vidí zase nadmerné materialistické úsilie ako zbytočné.

Dieťa vidí svet inými očami ako dospelý…

Môže to byť spočiatku nepríjemné keď nás niekto považuje za hlupákov, fanatikov, sektárov a podobne. Ale treba pochopiť, že je to každého subjektívny pohľad ako vníma realitu a že tento subjektívny pohľad zvyčajne nemá s objektívnou realitou veľa spoločné. Dôležité je vedieť kto som a kam kráčam. A je tiež dobré chápať prečo ma ľudia tak vnímajú. Možno len nechápu moju cestu a tak je pre nich jednoduchšie označiť ma za blbca ako pozrieť sa na to bližšie a pochopiť. Vždy je jednoduchšia tá kratšia cesta. No nie vždy je to tá správna cesta.

Keď som sa pohyboval v spoločnosti ateistov, bol som pre nich fajn kamoš, lebo som bol taký istý, ako oni, mal som podobný pohľad na svet a podobný životný štýl. Teraz, keď sa pohybujem v spoločnosti oddaných Krišnu a vnímam svet o dosť inak ako predtým, som pre niektorých mojich ateistických kamarátov blázon, sektár a podobne. Koľko som sa napočúval narážok, že som v sekte, vymili mi mozog atď. 😀 Je to len jeden pohľad na vec. Tí, ktorí sú na podobnej vlne ako ja, mi rozumejú, pretože si prešli podobnou transformáciou. No tí, ktorí touto zmenou neprešli a vnímajú svet z inej perspektívy, tomu ani nemôžu porozumieť.

Každý sa nachádza na svojom vývojovom stupni a nedokáže chápať niečo, čo nie je v jeho skúsenosti. Ateista nikdy nemôže pochopiť ľudí, ktorí sa vydali duchovnou cestou pokiaľ sa sám tou cestou nevydá tiež. Keď som bol ateista, vo svojej nevedomosti som sa vysmieval všetkým, ktorí riešili niečo duchovné a nazýval som to všetko nezmyslami, aby som zakryl svoju nevedomosť a nemusel si priznať, že viem o tom prd.

Ak vám niekto nerozumie a považuje vás za hlupáka, nič si z toho nerobte. Mnohí ľudia sa snažia druhých zhodiť, aby tak zakryli svoju nevedomosť a nemuseli sa zaoberať do hĺbky témami, ktorým nerozumejú. Poznám pomerne dosť ľudí, ktorí nemajú skúsenosť s vedomím Krišnu a vyjadrujú sa o tom nepekne. Ale to je iba ich nevedomosť a nie je vôbec rozumné vyjadrovať sa o niečom, o čom neviem nič. Ak by vedeli čo vedomie Krišnu znamená, mali by iný pohľad a určite nie negatívny :)

Jednoducho ľudia sú zvláštne tvory. Vo svojej nevedomosti zhadzujú to, čomu nerozumejú, aby sa tvárili akí sú múdri. Deje sa to pomerne často. Ale skutočne múdry človek nesúdi niečo, čo nepozná, snaží dozvedieť viac a mať skúsenosť.

Ďakujem za ľudí, ktorí mi rozumejú, ale aj za ľudí, ktorí mi nerozumejú, súdia ma, nadávajú mi a učia ma tak, aký nebyť :)

Hare Krišna 🙏

Stratení v špekuláciách

Ak človek nemá vedenie autority, skúseného učiteľa, ktorý sa naozaj vo svojom odbore vyzná, je odkázaný na svoje špekulácie. Čokoľvek, čo nepochádza z autorizovaného zdroja poznania, je špekulácia. Ľudia špekulujú jeden cez druhého a myslia si akí sú múdri. Jeden hovorí to, druhý to, tretí zase niečo iné… a nezhodnú sa pokiaľ považujú svoje špekulácie za pravdivé. Môžeme vidieť, že sa to v dnešnej spoločnosti v hojnej miere deje. Takmer nikto neprijíma autoritatívny zdroj poznania, ale skoro každý si fičí na svojich špekuláciach a tak potom aj dnešná spoločnosť vyzerá – katastrofálne.

Jedno ego prebíja druhé a ľudia sa neustále o niečom hádajú a nedokážu sa zhodnúť. To je príznak doby hádky a pokrytectva – Kali yugy. Väčšina ľudí uprednosťňuje pod veľkým vplyvom ega svoj názor pred názorom druhých neuvedomujúc si, že sú to viacmenej len ničím nepodložené špekulácie. Píšem o tom v článku “Na názore nezáleží“.

Pravda

Pravda je nezávislá na názoroch a špekuláciach. Milión ľudí môže špekulovať a mať svoj názor, ale nemusí poznať pravdu.

Ako môžem zistiť, či je niečo pravda, alebo nie? Jednoducho si to musím overiť, zistiť na vlastnej koži. Inak mi ostáva len veriť, alebo neveriť. Ak nemám skúsenosť s ohňom a niekto mi povie, že páli, môžem mu veriť, alebo neveriť. Ale ak získam s ohňom skúsenosť, budem už vedieť čo je vlastne oheň, nemusím len veriť.

Mnohé náboženstvá zneužívajú tendenciu ľudí veriť niečomu a tak sú mnohí ľudia fanatickí veriaci, ktorí nedokážu triezvo rozlišovať realitu od fantázie. Jednoducho slepo veria a svoju vieru považujú za pravdu. Väčšinou za jedinú pravdu. A tak vzniká nebezpečný fanatizmus, vďaka ktorému môžu vzniknúť konflikty. Len preto, lebo ľudia nepoznajú pravdu a žijú v akýchsi predstavách o pravde. Píšem o tom v článkoch “Veriť nestačí” a “Slepá viera“.

Jednoducho ak sa chcem dopátrať pravdy, môžem špekulovať tisíce rokov a nemusím sa dopátrať. Môžem veriť, neveriť, ale aj tak stále nebudem vedieť, ktorá bije. Jediný spoľahlivý spôsob je obrátiť sa na kvalifikované osoby, ktoré vidia veci také, aké sú a učiť sa od nich pravde. Píšem o tomv  článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“. Pravý duchovný učiteľ vždy vedie žiaka k praktickej realizácii a nenúti ho len slepo veriť. To je veľmi dôležitý bod pre spoznanie pravdy!

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]

Takých osôb v dnešnom svete nie je veľa. Sú veľmi vzácne, pretože väčšina ľudí uprednostňuje svoje špekulácie pred pravdou a sú z toho len viac a viac zmätení a pobláznení. Ale hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa objaví.

parampara

Keď pochopíme a prijmeme tento základný, veľmi jednoduchý princíp získavania skutočného poznania, môžeme sa veľmi rýchlo priblížiť k spoznaniu pravdy a vzdať sa svojich obmedzených špekulácií.

Posadnutie démonmi, duchmi a inými astrálnymi bytosťami

Bol som svedkom posadnutia človeka temnými bytosťami a nebolo to nič príjemné a pekné. Posadnutá osoba môže navonok pôsobiť veľmi príjemne, ale vo vnútri sa ukrýva temnota… temnota, ktorá pochádza z jej minulých činností a túžob, častokrát z minulých životov.

Donedávna som si myslel, že démoni a iné temné bytosti sú oddelené, nezávislé entity, ktoré škodia druhým. No bolo mi vysvetlené, že démonov tvoríme my svojimi túžbami, myšlienkami a činmi. Démoni sú náš výtvor a len nám poskytujú to, po čom túžime. S radosťou spolupracujú… Niektorí ľudia majú veľmi temné túžby a tak vytvoria veľmi temných a silných démonov, ktorých sa potom nedokážu zbaviť aj niekoľko životov a robia im problémy.

Najzávažnejším posadnutím je posadnutie samotným diablom, Luciferom, Satanom, kedy osoba úplne mení svoje správanie a nemusí si toto posadnutie ani pamätať. No toto posadnutie nebýva našťastie také časté a zvyčajne býva len chvíľkové. Iné druhy posadnutia trvajú oveľa dlhšie kým s nimi človek nezačne niečo seriózne robiť.

Ako sa posadnutie prejavuje?

V článku “Mágia a okultizmus – Zlí Duchovia a exorcizmus” sa píše:

Jedným z prejavov posadnutosti môže byť nenávisť k tomu, čo je sväté, posvätné. Nemáme tu na mysli tých, ktorí neveria v Boha a vysmievajú sa z posvätných veci a sú agresívni; myslime tu na ľudí, čo za normálnych okolností veria v posvätné veci, sú dobrí vo svojom srdci, ale v určitých prípadoch sa prejavujú násilnícky a agresívne, keď sa napríklad modlia s inými, keď vidia kríž, obraz Panny Márie, a svätých, keď príde do kontaktu so svätenou vodou či svätenými olejmi. Myslime tu na tých ktorých osobnosť sa úplne zmení. Ďalšie kritéria, ktoré pobádajú k hlbšiemu skúmaniu, keď človek začne rozprávať jazykom, ktorý nikdy predtým neštudoval, ale pritom ho dokonale chápe; keď človek pozná skutočnosti, ktoré sú mu vzdialené, alebo predmety, ktoré sú mimoriadne zložité a skryté; keď disponuje silou a mocou, ktorá prevyšuje jeho bežné schopnosti. A treba ešte pripomenúť, že ani tieto prípady nie sú dôkazom. Je tu ešte psychiatria, ktorú nemožno vylúčiť z rozhodovania.

Tí ľudia napríklad začínajú vidieť čudné veci, duchov… Začínajú sa okolo nich diať nevysvetliteľné veci, prehovárajú k nim v mysli hlasy… Posadnuté osoby skôr hľadia na to, ako si čo najviac užiť za každú cenu a každého, kto sa im v tom snaží zabrániť čo i len slovami, považujú za nepriateľa. Nedajbože aby im niekto bránil v pôžitku… Ak sa im niekto pokúša zabrániť v pôžitku, veľmi sa na neho hnevajú a hnev môže byť taký silný, že vyústi až do zabitia. Posadnutý človek je jednoducho úplne pobláznený túžbou po pôžitku a chce ho získať za každú cenu. A tak si myslí, že bude šťastný…

Často menia náladu a dokonca aj povahu. Cez deň môžu byť fajn, ale večer sa prejavuje ich spojenie s temnými silami a správajú sa veľmi nezvyčajne.

Ako sa človek vlastne môže dostať pod moc temných síl?

Človek sa neposadne len tak. Vždy je tam príčina. Musí v sebe niečo dlho nosiť, nejakú skrytú urazenosť alebo hnev… a chce sa pomstiť. Temné sily mu to s radosťou umožnia.

Často sa stávajú posadnutými ľudia, ktorí sa zaoberajú, alebo zaoberali (aj v minulých životoch) mágiou, okultizmom, či satanizmom. Zahrávajú sa často nevedomky s temnými silami až ich temné sily ovládnu a posadnú. A potom má človek fakt čo robiť, aby sa z toho dostal.

Sú tiež prípady posadnutia počas meditácie keď človek nemá vytvorenú ochranu a otvára sa tak astrálnym bytostiam.

Ako pomôcť posadnutému?

Pre ľahšie prípady môže stačiť pokropenie svätenou vodou a nosenie posvätných predmetov, ktoré ju ochránia pred útokmi temných síl. Je dobré tiež modliť sa k Najvyššiemu (k Bohu), alebo vyslovovať ochranné mantry. Napríklad Nrsimha mantru (Narasimhadev je inkarnácia Višnua, ktorá zabila najobávanejšieho démona všetkých čias Hiranyakasipua):

Óm ugram víram mahá višnum džvalantam sarvatomukham narasimham bhíšanam bhadram mritior mritium namámjaham

Výslovnosť mantry je taká, ako je napísaná. Táto mantra odstraňuje v živote všetky prekážky a teda aj posadnutie démonom. Pravidelným počúvaním alebo odriekaním tejto mantry sa človek môže zbaviť posadnutia.

Ďalšia mantra je Hare Krišna mahá-mantra, ktorá v sebe obsahuje všetky mantry a teda by mala aj pomôcť pri odstránení posadnutia:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Tieto mantry nesú veľmi vysokú vibráciu, ktorá naše vedomie postupne pozdvihuje z nižších úrovní do vyšších. Čím viac opakovaní mantry a čím častejšie, tým rýchlejší je pokrok. Najlepšie je, keď mantru počúva a vyslovuje ten, kto je posadnutý.

Modlitba

Najľahšia forma exorcizmu je úprimná modlitba k Bohu. Úprimná túžba, aby Boh pomohol posadnutej bytosti môže naozaj pomôcť. Či už sa modlí postihnutá osoba, alebo sa modlí niekto za ňu. Niekedy je nutné modliť sa viackrát, inokedy stačí dlhšie a raz a posadnutie pominie. Záleží prípad od prípadu. Sú aj prípady kedy ani modlitba nepomohla.

Čerpal som z článkov:

https://www.cas.sk/clanok/301143/slovensky-exorcista-prehovoril-ako-sa-skutocne-vyhana-diabol/

https://mareksopko.blog.sme.sk/c/144338/Magia-a-okultizmus-Zli-Duchovia-a-exorcizmus.html

Ako nájsť dobrého partnera

Z materialistického hľadiska môže byť veľa spôsobov ako si nájsť dobrého partnera. Musí mať také, či onaké povahové črty. Musí vedieť dobre variť, byť pekný, vtipný, vedieť čo od života chce a podobne… Ale už málokto sa zaoberá skutočnou duchovnou stránkou vzťahu.

Spoločný rast

Z duchovného hľadiska sú vzťahy hlavne o vzájomnom učení sa, o spoločnom duchovnom raste. Pokiaľ berieme vzťah len ako užívanie si a napĺňanie svojich túžob bez toho, aby sme sa nejako posunuli po duchovnej stránke, tak potom aj tieto vzťahy dopadajú – hádkami, nedorozumeniami, rozchodmi, pretože partneri nie sú ochotní spolu rásť a riešiť problémy.

Pokiaľ sa vo vzťahu nepoučíme, dostaneme ďalšiu možnosť s novým partnerom, ktorý bude rovnaký, alebo veľmi podobný ako ten predošlý.

Karmické vzťahy

V poslednej dobe sa dosť skloňuje pojem “karmické vzťahy“. Väčšinou tá karma nie je moc príjemná a ľudia vo vzťahoch zažívajú doslova peklo. To, čo sme v minulých životoch robili druhým, sa nám v karmických vzťahoch vracia. Je aj zopár ľudí, ktorí majú pekné vzťahy, ale to sú skôr výnimky. Väčšina ľudí v dnešnej dobe má dosť nepekné vlastnosti a pokiaľ idú s týmito vlastnosťami do vzťahu, na prvý pohľad krásny vzťah sa zmení na peklo.

Môžeme byť akokoľvek výberaví pri výbere partnera, ale vždy nás spojí karma. To, čo vyžarujeme, to si aj priťahujeme – to je naša karma. Vzájomná príťažlivosť nie je náhoda a nie je to ani naša voľba kto nás priťahuje a koho priťahujeme my. Môžeme si myslieť, že my sme si vybrali tohto partnera, ale v skutočnosti nás spojil osud a máme si čo to spolu doriešiť a poučiť sa.

Zrkadlenie

Každý vzťah funguje na princípe zrkadlenia. Náš partner nám zrkadlí naše vlastnosti, či už do menšej, alebo väčšej miery a my zase zrkadlíme jeho vlastnosti. Čím väčšia miera, tým je to neznesiteľnejšie, pokiaľ sú tie vlastnosti zlé. A my vo svojej nevedomosti zvaľujeme vinu na partnera, že on je taký. Nie, my sme takí! Keď sa dokážeme úprimne hlboko do seba pozrieť, môžeme vidieť, že ako sa správa partner k nám, môžeme za to v skutočnosti my! Je to v nás…

Polepšiť seba

Ak chceme dobrý vzťah, najskôr musíme byť dobrí my. Nijak inak nemôžeme zažívať pekný vzťah. Môžeme si naivne myslieť, že sme dobrí, že sme v pohode, ale to, akí v skutočnosti sme, ukazujú naše vzťahy, nie to, čo si o sebe myslíme, alebo čo si myslia ostatní. Ako dokážeme fungovať s ostatnými, hovorí o nás samotných.

Pokiaľ je v nás sebectvo, náš partner nám ho bude zrkadliť. Pokiaľ je v nás hnevlivosť, takisto nám to dá náš partner dosť očividne najavo. Čokoľvek vyžarujeme, to sa nám bude diať v našej realite.

Najzávažnejšie problémy vo vzťahoch spôsobuje sebectvo, ľahostajnosť, chamtivosť, závisť, žiarlivosť, hnevlivosť, pýcha a ďalšie veľmi nepekné vlastnosti, ktoré má veľmi veľa ľudí v sebe v rôznej miere.

Môžeme si nájsť vždy len takého partnera, akí sme my sami. Zákon príťažlivosti nijako neoklameme. Môžeme si vysnívať dokonalého partnera a myslieť si, že si s ním budeme nanajvýš rozumieť a milovať sa, ale pokiaľ nie sme očistení od našich všetkých zlých vlastností, naša predstava dokonalosti nebude naplnená a budeme práve naopak zažívať nemalé problémy. Všetky tieto problémy spôsobujeme my sami tým, akí sme. Môžeme zvaľovať vinu na partnera, ale nič tým nevyriešime. Oveľa rozumnejšie je pozrieť sa hlboko, hlboko do seba a uvidieť tam všetok ten bordel, ktorý nám náš partner iba zrkadlí. Pokiaľ sa budú obaja partneri snažiť tieto nečistoty v sebe čistiť, vzťah môže pekne fungovať. Nebude bezproblémový, ale problémy sa dajú s týmto postojom jednoduchšie riešiť. No pokiaľ to partneri nechápu a zvaľujú na seba vinu, je to veľmi zlé a vzťah to môže zabiť, čo sa veľmi často stáva.

Častokrát sa stáva, že partneri až po rozchode pochopia čo sa vo vzťahu mali naučiť. Lepšie neskôr, ako vôbec. K bývalému partnerovi sa síce už väčšinou nevrátia, pretože ich cesty sa rozdelili a majú sa zase naučiť niečo nové s niekym iným. A takto sa učíme o sebe vzťah za vzťahom, kým nie sme dostatočne očistení a pripravení na vážnejší dlhodobý vzťah.

Ak má niekto dlhodobý vzťah a dokáže v ňom byť šťastný, je to známka jeho duchovnej vyspelosti. Ak niekto strieda jedného partnera za druhým, je to známka jeho duchovnej nezrelosti. A ak má niekto aj dlhodobý vzťah, ale nie je v ňom šťastný, tiež nie je moc duchovne vyzrelý.

Duchovne najvyspelejší je však ten, kto už nerieši svetské vzťahy, ale zaoberá sa už len vzťahom s Bohom. To je však úroveň veľkých svätcov, na ktorých sa väčšina ľudí v dnešnej dobe nehrabe. Svetská láska je totiž len prevráteným obrazom našej pôvodnej lásky k Bohu. Mnoho ľudí si myslí ako miluje, ale v skutočnosti im ide hlavne o naplnenie sexuálnej túžby. Taká je realita. No skutočná, duchovná láska je iná, nie je v nej ani štipka sebectva.

Pozor na ľudí, ktorí nemajú dlhoročných priateľov

Spoznal som pár ľudí, ktorí nemajú žiadnych blízkych dlhoročných priateľov. Neskôr, keď som ich spoznal bližšie, pochopil som prečo.

Títo ľudia majú špeciálnu schopnosť ničiť vzťahy. Preto im žiadny vzťah, ani priateľský dlho nevydrží. Títo ľudia majú tiež špeciálnu povahu, ktorú nezvláda každý a ani oni sami nie. Môžu mať rôzne psychické problémy, ktoré sa následne prejavujú vo vzťahoch.

Na prvý pohľad títo ľudia pôsobia veľmi milo, povedal by som, že oveľa milšie ako väčšina ľudí a preto sú veľmi príťažliví a ľahko nadväzujú vzťahy. No keď s niekym nadviažu bližší vzťah, začnú sa vynárať rôzne problémy. Na tom by ešte nebolo nič nezvyčajné, keby za tie problémy nezačali zvaľovať vinu na druhých a nepriznali si svoj podiel viny. Za všetko môžu druhí. A tak sa z pekných vzťahov stávajú pekelné a jedného dňa zhoria do tla. A tak stále dokola…

Bližšie vzťahy týchto ľudí trvajú zvyčajne len pár mesiacov, nanajvýš pár rokov. Akonáhle sa im niečo nepáči, začnú si myslieť, že tí druhí sú zlí, zvalia na nich všetku vinu a prerušia s nimi kontakt. Je to smutné, ale deje sa to.

Takže ak spoznáte niekoho, kto nemá žiadneho dlhoročného priateľa, je to varovný signál, že s danou osobou niečo nie je v poriadku. Môže vám hovoriť, že jej nikto nerozumie, že nemá nikoho blízkeho atď… a môže si vás tým získať a vy sa môžete stať jej blízkym na určitú dobu. No keď sa bližšie spoznáte a prestanete jej vyhovovať, nebude váhať hodiť na vás všetku špinu a vymeniť vás za niekoho iného ako špinavú handru.

Všetko sa nám deje z nejakého dôvodu. Aj to, že stretávame takýchto ľudí. Všetko je to odrazom nášho vedomia. Ak narazíme na takúto osobu, znamená to, že máme vo vedomí aspoň kúsok z nej. Aj my máme podobnú mentalitu, len si ju možno ešte neuvedomujeme. Aj my máme tendenciu zvaľovať všetku vinu na druhých a zameniť ich za niekoho iného, lepšieho. Či už do väčšej, alebo menšej miery. Ak budeme k sebe úprimní a pozrieme sa na seba do zrkadla, môžeme zistiť, že aj my sme takí a môžeme sa napraviť. Pokiaľ si to neuvedomíme, budeme stále stretávať rovnakých ľudí, ktorí nám zrkadlia naše vlastnosti.

Pochopiť princíp zrkadlenia nám môže pomôcť pochopiť samých seba a môže nám pomôcť veľmi rýchlo sa polepšiť.

O zrkadlení píšem v článkoch “Ako využiť zrkadlenie na sebarozvoj” a “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Za všetko, čo sa nám deje, môžeme my

Ľudia majú tendenciu zvaľovať vinu za svoje problémy a nepríjemnosti na druhých – on za to môže, ona za to môže, oni… ale to je nevedomosť. Neuvedomujú si na akom princípe to tu celé funguje – na princípe akcie a reakcie – karmy. Všetko, čo komu spôsobíme, či už dobré, alebo zlé, príjemné, či nepríjemné, sa nám vracia ako bumerang. A v nevedomosti kričíme – oni za to môžu!

V poslednej dobe som si prešiel dosť veľkými nepríjemnosťami a bolesťami. Rozmýšľal som čím som si to zaslúžil. Pred dvoma rokmi sa mi stala tá istá situácia ako pred rokom. Prišiel som k záveru, že sa mi to deje preto, lebo som si to svojim vedomím pritiahol a potreboval som to zažiť, aby som sa niečo naučil. Aké máme vedomie, také situácie zažívame a takých ľudí si priťahujeme. Je to princíp zrkadlenia. Píšem o tom v článku “Projekcia mysle a podvedomia“.

Ak ja niečo vysielam, tak si to aj priťahujem. Vysielam egoizmus, priťahujem si egoistov. Vysielam ľahkovážnosť, priťahujem si ľahkovážnych ľudí… a môžem nadávať koľko chcem na druhých, že sú takí, či onakí… v prvom rade som to ja, ktorý je taký, ktorý si to všetko priťahuje, respektíve sa to zobrazuje ako odraz v zrkadle. Naše vedomie je ako film v projektore a čo máme vo vedomí, to vidíme na plátne v realite. Za všetko, čo sa nám v živote deje, môžeme my. Keď si to neuvedomujeme a zvaľujeme vinu na druhých, tak tým nič nevyriešime a keď sa nepoučíme, kým nezmeníme svoje vedomie, budeme si stále v živote priťahovať to isté dokola.

Vidieť to hlavne v partnerskom živote. Mnohí ľudia si do života priťahujú stále takých istých partnerov, pretože sa nepoučili. Stále im partneri zrkadlia to, čo je v nich. Mne sa to dialo tiež. V prvom vzťahu mi partnerka zrkadlila určité moje vlastnosti, ktoré som musel zmeniť, aby som to už nemusel zažívať. V druhom vzťahu sa vynorili zase ďalšie vlastnosti a postoje, ktoré som musel zmeniť, aby som už bol snáď pripravený na poriadny dlhodobý vzťah. Všetko, čo sa nám deje, je tu pre naše poučenie, pre našu nápravu. A len keď sa zamyslíme prečo sa nám dejú určité veci, môžeme prísť na to, čo sa máme naučiť. Pokiaľ sa nepoučíme, život nám s radosťou uštedrí ďalšiu lekciu znova a znova.

Reakcie za naše minulé činy

Ak mi niekto ublížil v tomto živote, znamená to, že ja som musel ublížiť jemu v minulom. Nič sa nedeje náhodou. Utrpenie neprežívame len tak, pre nič za nič. Takisto keď zažijeme niečo príjemné, je to preto, lebo si to zaslúžime za svoje minulé činy.

Zákon karmy vie dokonale kedy koho spojiť tak, aby si zažili následky za svoje minulé činy. V poslednej dobe je dosť známy fenomén “Karmické vzťahy”, v ktorých si partneri buď veľmi rozumejú, alebo veľmi ubližujú. Veľa ľudí vo vzťahoch v dnešnej dobe zažíva utrpenie, pretože to utrpenie spôsobovali v minulosti svojmu partnerovi. Teraz sa znova s partnerom stretli, aby si vybavili účty. Tak funguje karma. Ak sa z týchto situácií poučíme, môžeme sa posunúť v evolúcii vedomia na ďalšiu potrebnú lekciu pre náš rast. Ak sa nepoučíme, ak sa nad sebou nezamyslíme a budeme len zvaľovať vinu na partnera, pritiahneme si ďalšieho partnera, s ktorým budeme zažívať to isté a to dovtedy, kým sa nepoučíme.

Musíme sa naučiť prijať zodpovednosť za to, čo sme v minulosti napáchali, aj keď si to nepamätáme. Keď sa nám začnú vracať reakcie z minulosti, môžeme sa rozpamätať prečo sa nám to deje a môžeme zistiť čo nás to má naučiť. Je veľmi žalostné, keď ľudia toto nevedia a len zvaľujú vinu na druhých a nedokážu sa poučiť.

Zo začiatku môže byť veľmi ťažké prijať, že to, čo sa nám deje, si zaslúžime. Môžeme veľmi trpieť a nerozumieť tomu čím sme si to zaslúžili. Ale keď pôjdeme hlboko do seba, môžeme to zistiť.  Mne veľmi pomáha pochopiť, čo je vo mne princíp zrkadlenia, o ktorom píšem v článkoch “Ako využiť zrkadlenie na sebarozvoj” a “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Keď prídeme na to, prečo sa nám to deje a čo sa máme naučiť, vtedy môže prísť úľava od utrpenia a ďalšia potrebná lekcia do života. Život je jedna veľká škola, v ktorej musíme zažívať jednu lekciu za druhou, aby sme pochopili čo robiť a čo nerobiť, ako sa správať, ako sa nesprávať. Najľahšie to pochopíme tak, že ak niekomu niečo spravíme, vráti sa nám to, aby sme vedeli aké to je. To je najúžasnejší spôsob príučky.

Ak pochopíme tento princíp, môžeme sa v živote posúvať míľovými krokmi vpred a už nebudeme musieť zažívať stále to isté dokola. Život nám pripraví vždy také lekcie, ktoré zrovna potrebujeme. Môžu byť veľmi bolestivé, ale táto bolesť je v podstate dar, aby sme sa mohli poučiť a zmeniť. Karma je dar priatelia pre našu nápravu. Lebo sme narobili toľko blbostí a jediný spôsob ako sa môžeme poučiť je tieto blbosti zažiť na vlastnej koži. Pokiaľ to nezažijeme, nemôžeme vedieť aké to je.

Naučme sa s pokorou prijať životné lekcie a snažiť sa pochopiť čo nás majú naučiť. Prestaňme vykrikovať – on za to môže, ona za to môže, oni… toto nikomu nepomôže, ba ešte uškodí. Zvaľovanei viny nikam nevedie. Za svoje utrpenie môže každý sám. A každý sám si musí prežiť následky svojich minulých činov do posledného.

Ježiš povedal: “Nik neodíde z tohto sveta kým nezaplatí do posledného haliera“. To znamená, že každý si musí zažiť všetky následky svojich minulých činností a napraviť sa predtým, než môže z tohto sveta odísť do duchovného, kde niet utrpenie, ktorý je večný, plný blaženosti a poznania.

Ak chceme žiť bez utrpenia, neostáva nám nič iné, len poučiť sa zo svojich vlastných skutkov, ktoré nám neskôr spôsobia druhí. A verte mi, máme čo robiť… motáme sa tu už veľmi dlho a napáchali sme toho celkom dosť. Niet sa čomu čudovať čo teraz zažívame…

Čo je hriech?

Nedávno som uvažoval čo je hriech a prečo sa nazýva hriechom. Aká je jeho definícia a podstata?

Hriech je čin, ktorý má nepriaznivé následky a tieto následky spôsobujú živým bytostiam utrpenie. Hriech je čin, ktorý môže potešiť telo a zmysly, ale má opačný efekt na dušu. Dušu ubíja a spôsobuje jej v konečnom dôsledku nešťastie. Tiež môže byť aj škodlivý pre telo – napríklad intoxikácia.

Védy popisujú 4 piliere bezbožného života:

  1. Jedenie mäsa
  2. Intoxikácia
  3. Hazard
  4. Nemanželský sex

Môžeme vidieť, že mnohí ľudia sa v dnešnej spoločnosti venujú týmto bezbožným činnostiam (hriechom) a môžu si na chvíľu myslieť, že sú šťastní. Ale keď prídu reakcie za ich činy, bude ich to veľmi bolieť, či už na fyzickej, alebo psychickej úrovni.

Také jedenie mäsa celkovo neprospieva telu, ani vedomiu. Strava pôsobí na vedomie a vedomie znečistené mäsom nedokáže chápať duchovné témy. Jedenie mäsa ubližuje aj duši.

Intoxikácia je v spoločnosti všeobecne braná ako zlo. Teda aspoň z lekárskeho a psychologického hľadiska. Takisto hazard.

S nemanželským sexom je to už trochu kontroverzné. Mnohí ľudia si myslia, že mať nemanželský sex je v poriadku. A tak vznikajú nechcené deti a potraty. To asi moc v poriadku nie je. Navyše sexuálna príťažlivosť trvá len chvíľu a keď pominie, partner vyhľadáva iný objekt pre ukojenie svojich chtivých túžob. A tak zase vznikajú zlomené srdcia a pohlavné choroby. Nič príjemné, však?

Môžeme vidieť, že hriešne činnosti spôsobujú nemalé problémy a utrpenie. Preto sa odporúča tieto hriešne činnosti prestať robiť, aby človek toľko netrpel a mohol chápať svoju duchovnú podstatu. Kedykoľvek pociťujeme utrpenie a nešťastie, je to len následok nášho hriešneho konania. Je to príznak, že niečo nerobíme dobre. A môžeme sa sťažovať na svoje okolie, ale hlavný podiel viny nesieme my sami. Je to naša karma, naše reakcie za naše minulé činy. S týmto pochopením môžeme začať jednať tak, aby sme sa očistili od následkov hriešnych činov a mohli zažívať šťastie.

Existujú aj hriechy na jemnohmotnej úrovni ako sú pýcha, urážanie druhých, sebectvo, chtíč, chamtivosť atď.

Všetko toto buď škodí nám, alebo druhým. To sú hriechy.

Úryvok z knihy “Nektar oddanosti” hovorí:

V Bhagavad-gítě Pán říká, že člověk by měl zanechat všeho ostatního a odevzdat se Jemu. Také zde slibuje, že odevzdanou duši ochrání před reakcemi za všechny hříšné činy. Šríla Rúpa Gósvámí říká, že utrpení vyplývající z hříšných činností jsou následkem těchto hříchů a též hříchů spáchaných v našich dřívějších životech. Člověk se obvykle dopouští hříšných činností následkem nevědomosti, ale nevědomost neomlouvá a následků za hříšné činnosti nás nezbavuje. Hříšné činnosti jsou dvojího druhu: zralé a nezralé. Hříšné činnosti, za které v současnosti trpíme, se nazývají zralé a hříšné činnosti, které jsou v nás uschovány a za které jsme ještě netrpěli, se považují za nezralé. Člověk může například spáchat zločin, ale nebýt za něj ještě uvězněn. Jakmile je však vypátrán, okamžitě ho čeká trest. Podobně za některé hříšné činnosti na nás čeká utrpení v budoucnosti a za jiné, které jsou zralé, trpíme v současnosti.

Existuje tedy řetěz hříšných činností a je doprovázejícího utrpení. Podmíněné duše trpí za tyto hříchy život za životem. V současném životě trpí následky hříšných činností ze svého minulého života a mezitím si vytváří další utrpení pro svůj budoucí život. Zralé hříšné činnosti se projeví, když člověk trpí nějakou chronickou nemocí, když trpí nějakým právním postihem, když se narodí v nízké a degradované rodině nebo když je nevzdělaný či velice ošklivý.

V současnosti trpíme za mnoho předešlých hříšných činností, a v budoucnosti můžeme trpět za současné, ale všechny reakce hříšných činů lze okamžitě zastavit, zapojíme-li se do uvědomování si Kršny. Důkazem toho je citát Rúpy Gósvámího z jedenáctého zpěvu, čtrnácté kapitoly, 19. verše Šrímad Bhágavatamu. V tomto verši dává Pán Kršna pokyny Uddhavovi: „Můj drahý Uddhavo, oddaná služba je jako žhnoucí oheň, který může spálit na popel neomezené množství paliva, které do něho přiložíme.“ To znamená, že stejně jako planoucí oheň může spálit na popel jakékoliv množství paliva, tak oddaná služba Pánu může spálit veškeré hříšné činnosti.

——————————

O oddanej službe píšem v článku “Bhakti yoga“. Oddanou službou sa môžeme zbaviť následkov svojich minulých činností a prestať robiť ďalšie hriechy. Živú bytosť núti konať hriešne jej túžba. Aj keď vie, že bude trpieť, aj tak to spraví, pretože jej to prináša akýsi dočasný pôžitok, ktorý jej je prednejší. Ľudia sa opíjajú aj keď vedia, že im na druhý deň bude zle… Oddaná služba nás očisťuje od túžby konať hriešne. Jednoducho stratíme chuť na činnosti, ktoré nám škodia a začneme vykonávať činnosti, ktoré nám prospievajú. To je podstata a účinok oddanej služby. Každý, kto má s oddanou službou skúsenosť, to môže potvrdiť.