Nebudem tu písať celú svoju cestu životom od narodenia až po teraz. Napíšem len tú podstatnú časť, ktorá ma najviac ovplyvnila – 19-26 rokov svojho života.

Keď som skončil stredné odborné učilište (s maturitou) v roku 2008, nevedel som čo chcem robiť ďalej. Tak som robil 2 mesiace brigádnika v sklade jedného supermarketu. Celá práca spočívala v naložení palety a odvezení palety na bránu, kde si ju už kamionista naložil. Bavilo ma to. Naozaj ma bavilo nakladať paletu tak, aby sa nerozpadla. A voziť sa po celom sklade na vozíku. Po čase som si ale položil otázku: “Chcem toto robiť celý život? Uživím seba a rodinu z tých peňazí, čo tu zarobím?” Zarobil som si dosť na to, aby som mohol vypadnúť do zahraničia. Mal som už aj podpísanú zmluvu v agentúre, že v januári 2009 odlietam do Anglicka. Prišla kríza. Agentúra skončila svoju činnosť. Ľudia z Anglicka sa vracali domov, nebolo dosť práce pre všetkých. Rozmýšľal som, čo ďalej. Odmalička ma bavila práca s počítačom. Hral som sa počítačové hry ale zistil som, že na počítači sa dá robiť viac ako len sa hrať. Začal som sa učiť programovať. Keď som napísal svoj prvý program v jazyku C, ktorý sa ma spýtal na meno, vek a vypísal “Ahoj Tomáš, máš 20 rokov” bol som nadšený. Podal som si prihlášku na VŠ informatiku do Žiliny a do Brna (MUNI). Kvôli prijímačkám som musel chodiť na doučovanie z matematiky asi 2 mesiace. Doučovanie mi vybavil a platil otec, za čo som mu vďačný.

Spravil som prijímačky na obe školy. Voľba bola jasná – Brno. Vedel som, že v Brne na informatike je ťažká angličtina, a keďže som sa na strednej naučil iba pár slovíčok, prítomný, budúci a trochu aj minulý čas, začal som venovať všetok svoj voľný čas angličtine. Našiel som stránku http://www.helpforenglish.cz/, z ktorej som sa toho naučil najviac. Začal som čítať články po anglicky, z ktorých som zo začiatku rozumel veľké prd, ale časom, keď som sa naučil viac slovíčok, bolo to lepšie a lepšie.

V septembri 2009 som nastúpil do prvého ročníka, spravil som dokonca vstupný test z angličtiny 😉 a bol som nadšený. Prvý ročník som sa naozaj snažil a makal, aby som sa naučil čo najviac. Najťažšia bola matematika. Väčšina spolužiakov bola z gymnázia, kde sa učili aspoň základy derivácií a integrálov, o ktorých som ja z učilišťa nemal ani potuchy. Tak som sa znova niečo nové a užitočné naučil. Doteraz som derivácie ani integrály v praxi nepoužil

V druhom ročníku som sa toho naučil asi najviac (Java, Automaty a gramatiky, C#, Analýza a návrh systémů – ANANAS,…)

V treťom ročníku som sa naučil nenávidieť Javu. Zároveň som zistil, že sa chcem venovať webovým technológiám, ktoré sa v tom čase na škole moc neučili. Opakoval som matematiku 4 (áno, až 4 matematiky sme mali!) a vedel som, že ju nedám aj keď sa budem akokoľvek snažiť. Bolo to už nad moje chápanie. Mal som písať bakalárku, aj som napísal pár strán (možno 2 :D). Po prvej semestrálke z matiky som pochopil, že akákoľvek snaha o spravenie titulu bude márna. Keď som si predstavil, že mám zabiť  4 mesiace učením sa zbytočnej matiky, písania zbytočnej bakalárky a učenie sa na zbytočné štátnice… začal som sa učiť veci, ktoré v živote naozaj využijem a chcem sa im venovať. Začal som robiť webové stránky a aplikácie v PHP. Vďaka facebookovej aplikácií “Share a ride”, ktorú som spravil namiesto písania bakalárky ma oslovil kamarát a začal som pracovať v jeho firme. Nechcel po mne titul, chcel vedomosti. Na školu som sa jednoducho v poslednom semestri bakalárskeho štúdia vykašľal. Niekto to môže nazvať zbabelosť, niekto dokonca šialenosť. Ja to nazývam najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Ak by som dorobil nasilu bakalársky titul, zošedivel by som a ani z ďaleka by som nebol tam, kde som bol bez titulu.

Zamyslite sa aký má pre vás titul prínos. Vážne ho potrebujete, aby ste mohli robiť to, čo vás baví a živí? Alebo si s ním môžete akurát vytreť zadok?

Dnes sú to 2 roky, čo som sa na školu vykašlal a 2 roky robím, čo ma baví. Živí ma to a najbližšiu dobu živiť bude. Aj keď už nechodím do školy, stále sa učím nové veci. Učím sa ich sám od seba. Nikto ma do ničoho nenúti.

A čo vy? Aj vy sa učíte? Alebo len prídete zo školy/práce domov, zapnete telku a vypínate mozog?