Mesačné archívy: júl 2017

7 (ne)činností, ktoré mi zmenili život

júl 27, 2017barefoot, Osobný rozvoj, zmenaTomáš Hromník

Kedysi som bol úplne iný ako dnes. Bavili ma iné činnosti ako ma bavia dnes a na svet som mal o dosť iný pohľad. Chodil som do barov a opíjal som sa každý piatok, niekedy aj iné dni, hral som počítačové hry, jazdil som na bicykli ako šialený, občas som si prečítal nejakú knihu a tak som si žil niekoľko rokov. Až keď som sa tak nejak prirodzene začal zaujímať o sebarozvoj, môj život nabral úplne iné obrátky.

Čítanie kníh

Čítanie kníh je pekná, prospešná činnosť. O to prospešnejšia, keď čítame knihy, ktoré v nás zanechajú hlbokú stopu a niečo vo svojom živote zmeníme. Niektorí ľudia berú čítanie kníh ako relax, iní ako príležitosť posunúť sa v živote ďalej. Ja som vyhľadával knihy, ktoré by boli pre mňa nejakým spôsobom prospešné, ktoré by mi dali aj iný pohľad na život, aký som mal doteraz. Napríklad „Raz aj v pekle vyjde slnko“, „Kým nás láska nerozdelí“, „Univerzita samoty“, „Sára“, „Vedecké poznanie duše“, „Cesta sebarealizácie“, „Bhagavad-gíta“, „Šrímad Bhágavatam“, „Šrí Išopanišad“,…

Navštevovanie chrámu Hare Krišna

Moja najväčšia premena začala v roku 2014, kedy som začal navštevovať chrám Hare Krišna v Brne. Chodil som aspoň raz za mesiac na nedeľné programy a pomaličky som spoznával Krišnovo učenie. Veľmi sa mi to páčilo. Jedlo, knihy, ľudia, všetko bolo úžasné, akoby z iného sveta, kde vládne mier, šťastie a láska. Pre mňa to bolo veľmi príťažlivé a chcel som vedieť o tejto filozofii stále viac a viac.

Veľmi ma zaujala kniha s názvom „Vedecké poznanie duše“ a obzvlášť kapitola o zabíjaní a jedení zvierat. Keď som si prečítal tú kapitolu, bol som prakticky okamžite rozhodnutý, že prestanem podporovať krutý mäsový priemysel a vynechám mäso z jedálnička.

Vegetariánstvo

Vzdať sa mäsa nebolo pre mňa ľahké. Bol som zvyknutý mať mäso takmer v každom jedle. Keď som zjedol bezmäsité jedlo, bol som o chvíľu hladný. S výnimkou prasádam na nedeľnej hostine, po ktorej som nebol hladný ani v pondelok Vďaka vynikajúcemu vegetariánskemu jedlu, ktoré som mal možnosť ochutnať v chráme, som si uvedomil, že vegetariánska strava je veľmi pestrá. Oveľa pestrejšia ako to, čo som doteraz poznal.

Postupne som spoznával nové vegetariánske recepty a jedol stále menej a menej mäsa až som zistil, že mi mäso vôbec nechýba. Moje posledné mäsité jedlo bola kačica s kapustou a vtedy mi to došlo. Došlo mi, že tá kačica musela zomrieť, aby som sa ja nasýtil. Vtedy som si uvedomil čo je vlastne mäso a prestalo mi chutiť. Prišlo mi nesprávne zabíjať zvieratá len preto, aby som sa nasýtil a odvtedy už som mäso do úst nedal.

Po pol roku nejedenia mäsa som začal pociťovať bezpodmienečnú lásku k celému stvoreniu – k ľuďom, zvieratám, rastlinám, prírode. Kým som jedol mäso, bol som veľký nervák. Nečudo, keď mäso z veľkochovov obsahuje steroidy, antibiotiká, sresový hormón a iné šmaky.

Prechádzky v prírode osamote

Keď ma niečo veľmi rozruší (nahnevá, zosmúti), čo najskôr sa vydám čo najďalej od ľudí, do lesa. Ten pokoj v prírode je neopísateľný. To treba zažiť. V bežnom živote zažívame rôzne napäté situácie, ktoré na nás nevplývajú priaznivo a tak je dobré sa občas vyventilovať v prírode. Ideálne osamote. Keď je človek osamote, má priestor na myšlienky, ktoré by inak k nemu neprišli. Samota je liečivá. Aspoň pre mňa. Keď skombinujeme samotu s prírodou, je to veľmi silné, očistné kombo. Môžeme tak v sebe vyriešiť veľa problémov. Odporúčam každému.

Studená sprcha

V januári 2015 som sa potreboval umyť, ale nešla teplá voda. Tak som si povedal, že to risknem v studenej. A div sa svetu, zapáčilo sa mi to. Rozhodol som sa, že sa budem sprchovať už len studenou vodou. A tak aj bolo. No a výsledok? Keď si dám každé ráno studenú sprchu, príjemne ma to prebudí a nakopne. Pre väčšinu ľudí je studená voda nepríjemná, ale pre mňa nie. Užívam si, keď som v kontakte so studenou vodou. Môžem tak plávať v studených vodách, kde by si väčšina ľudí neomočila ani len nohy, hehe. Sprchovanie studenou vodou zväčšuje našu zónu komfortu.

Chodenie naboso

Jedného pekného teplého dňa som kráčal v Brne po námestí a v hlave sa mi ozvalo: „Vyzuj sa“. Začudoval som sa: „Čo? Vyzuj sa? To čo je za blbosť?“ Síce sa mi nohy potili, ale aj tak som obutý kráčal ďalej na obed. Keď som po obede vychádzal z reštaurácie, do hlavy mi opäť prlišla myšlienka „Vyzuj sa“, no tentokrát oveľa intenzívnejšie: „Vyzuj sa… Vyzuj sa!… Vyzuj sa!…“ Nohy som mal naozaj prepotené a tak som sa vyzul. Pocítil som zrazu ohromnú slobodu. Vydal som sa na prechádzku kráčajúc po Brne naboso s topánkami v ruke. Vyzeralo to určite čudne a ja som sa hanbil. Kráčal som so sklonenou hlavou a pozeral som sa pod nohy. Dával som pozor či nestupím na niečo, na čo by som nechcel stupiť. Cítil som každú jednu nerovnosť, každú jednu zmenu povrchu (teplota, tvar,…). Prešiel som cez celé námestie a narazil som na vodu, ktorá tiekla po schodoch. Taká Brnenská fontána… Pocítil som túžbu kráčať po vodnatých schodoch.

Bol to úžasný pocit. „Krása, úžasné, paráda“, pomyslel som si. Bolo asi 30 stupňov a ja som si slobodne máčal nohy vo vode na schodoch v meste. Začínalo mi byť jedno, čo si o mne kto myslí. Mne to bolo príjemné. Začal som chodiť naboso čoraz viac – po ulici, do obchodu, do autobusu, vlaku,… až som sa nakoniec odvážil ísť naboso aj v domácom meste, kde ma pozná veľa ľudí. Ľudia sa spočiatku čudovali prečo chodím naboso a mnohí si mysleli, že mi šibe, že je to len akýsi výstrelok. No keď časom zistili, že to myslím vážne, začali sa vážne pýtať prečo chodím naboso. Ja som im vysvetľoval: „Cítim sa slobodnejšie a je to príjemnejšie. V topánkach sa cítim ako vo väzení. Navyše je to vraj zdravé…“ Kupodivu to ľudia pobrali. Niektorí z nich začali skúšať chodiť naboso tiež. Napríklad aj moja mama, ktorá ma ešte pred dvoma rokmi, keď som začínal chodiť naboso, považovala za hanbu rodiny. Vážne.

Chôdza naboso je úžasná a oslobodzujúca. Len si treba dávať pozor kam človek stúpa. Vďaka chôdzi naboso mi prestalo záležať na tom, čo si o mne iní pomyslia a začal som byť viac sám sebou a slobodne sa prejavovať. O chôdzi naboso píšem v článku „Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.

Meditácia

Meditácia patrí tiež medzi netradičné činnosti, ktoré som mal možnosť si vyskúšať. O meditácii píšem v článku „Čo mi dala meditácia“. Väčší vnútorný pokoj, menšia sexuálna túžba, menej túžob celkovo, vyrovnanosť, kľudnejšia myseľ, lepšia sústredenosť, nechuť k intoxikácii (alkohol, cigarety, káva a iné drogy) a mäsu… toto všetko má za následok pravidelná meditácia.

PS: Ešte som si spomenul na nepozeranie televízie (hlavne správ), ale dúfam, že väčšina z vás už televíziu nepozerá a nedáva pozornosť negatívnym správam. Odkedy nepozerám televíziu a pozerám sa okolo seba, nevidím až taký hnusný svet, ako ho prezentujú v správach. V správach vyberú ten najväčší hnoj a potom majú ľudia pocit, že svet je hnusný. Keď sa začneme pozerať na svet triezvejšími očami, uvidíme aj tie pozitívne stránky.

Dúfam, že ste sa niečim inšpirovali a skúsite niečo z toho aj v praxi. Budete naozaj milo prakvapení, ako sa vám zmení život…

Predsudky voči Hare Krišna

júl 27, 2017Hare KrišnaTomáš Hromník

Keď som sa začal venovať filozofii Hare Krišna aktívnejšie, veľa ľudí si voči mne vytvorilo predsudky. Zrazu som pocítil, že sa ku mne správajú inak. Akoby mali odpor k filozofii Hare Krišna a ten odpor sa preniesol aj na mňa. Pritom mnohí z nich ani filozofiu Hare Krišna moc nepoznali. Je oveľa jednoduchšie vytvoriť si predsudky a predstavy o tom, čo ani nepoznáme ako usilovať sa o to spoznať to a zistiť ako sa veci majú.

Túžba ísť žiť do chrámu

Asi po dvoch rokoch rozvíjania vedomia Krišnu som pocítil túžbu vyskúšať si život v chráme. A tak som šiel v auguste 2016 na trojmesačný vzdelávací kurz o védskej kultúre zvaný Bhakta program. Po Bhakta programe som sa rozhodol ostať žiť v chráme. Nemal som žiadne záväzky ani túžby, ktoré nesúviseli s vedomím Krišnu a tak som sa mohol plne venovať vedomiu Krišnu v chráme. Ale po deviatich mesiacoch života v chráme som zistil, že život v chráme nie je pre mňa. Píšem o tom v článku „Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna“

Zbytočné predsudky

Keď som sa rozhodol vyskúšať si život v chráme, vedel som, že mnohí si o tom vytvoria vlastný obraz. Vedel som, že keď si vyholím hlavu a pridám sa k Hare Krišna, tak ľudia budú mať automaticky predsudky. Už ma nebrali takého, aký som, ale ako sfanatizovaného Krišňáka. Je to veľmi smutné.

Akonáhle sa niekto hlási k nejakému učeniu, či náboženstvu, ľudia majú voči nemu predsudky ak majú predsudky voči danému učeniu, či náboženstvu. Predsudky sú zbytočné, no predsa ich veľa ľudí v sebe pestuje. Predsudky nám bránia vidieť realitu takú, aká je. Tiež som mal kedysi predsudky voči náboženstvám, nábožensky založeným ľuďom, ľuďom iných národnosti, či rás atď. No dokázal som sa týchto predsudkov zbaviť. Naučil som sa nesúdiť niečo, čo nepoznám.

Pôvodne som nechcel žiť ako Krišňák, práve preto, lebo som vedel, že ľudia budú mať predsudky. Vedel som, že moje slová budú automaticky spájané s filozofiou Hare Krišna a ľudia s predsudkami moje slová nebudú prijímať ani za nič. No túžba ísť žiť do chrámu bola silnejšia ako obavy z predsudkov ľudí. V kútiku duše som bol zvedavý na reakcie ľudí. A potvrdilo sa to, čo som predpokladal. Čokoľvek som povedal, alebo napísal, ľudia automaticky spájali s učením Hare Krišna. Ľudia si mysleli, že opakujem len naučené frázy a nemám vlastný rozum. Bolo veľmi ťažké im vysvetliť, že to, čo hovorím, hovorím za seba a nie za učenie Hare Krišna.

Fenomén odporu

Narazil som na zaujímavý fenomén. Kresťanský kňaz môže hovoriť akékoľvek rozumné slová, no aj tak nebudú prijímané ľuďmi, ktorí majú voči kresťanskému učeniu predsudky. To isté platí pre akékoľvek iné učenie a ľudí s predsudkami. Ľudia s predsudkami sú v podstate slepí. Kvoli svojej zaslepenosti predsudkami nedokážu rozlíšiť múdre slová od hlúpych. Kvoli svojim predsudkom považujú všetko za hlúposti. Ľudia bez predsudkov dokážu prijímať slová a vyhodnocovať ich podľa svojej úrovne vedomia a podľa svojej inteligencie – toto dáva zmysel, toto je blbosť – toto môže tak byť, toto mi nejak nesedí. Lenže ľudia s predsudkami majú v hlave automaticky odpor – to, čo mi hovoríš, je blbosť. Na tento fenomén som narážal pomerne často. A bol som z toho zúfalý, keď som sa ľuďom s predsudkami snažil niečo vysvetliť a oni to neboli schopní prijať a pochopiť. Až po niekoľkých neúspešných pokusoch som pochopil, že tí ľudia to nie sú kvoli svojej zaslepenosti schopní pochopiť. Oni to jednoducho nechcú pochopiť. Kde nie je vôľa, tam nie je cesta. Prestal som s takými ľuďmi strácať čas a prestal som im čokoľvek vysvetľovať.

Našťastie sa našli aj ľudia, ktorí v sebe predsudky nepestujú a chcú sa dozvedieť viac. Ich prístup bol úplne odlišný od prístupu ľudí s predsudkami. Pýtali sa a prijímali odpovede. Uvedomovali si, že toho moc nevedia a chcú sa dozvedieť viac. Kdežto ľudia s predsudkami boli väčšinou pyšní a chceli si obhajovať len svoj pohľad na svet. Nechceli sa dozvedieť o inom pohľade. Chceli len bojovať a vyhrať. S takýmto prístupom sa človek veľa nedozvie. Ak sa chceme niečo dozvedieť, musíme si najskôr priznať, že niečo nevieme. Pokiaľ sa budeme tváriť, že sme zjedli všetku múdrosť sveta a budeme sa snažiť obhajovať len náš pohľad na život, moc sa toho nedozvieme.

Nedávno som zažil jeden extrémny príklad, keď som len použil citáciu z Bhagavad-gíty, ktorá hovorí o zbožných a bezbožných (dobrých a zlých) vlastnostiach ľudí. Človek s predsudkami nedokázal prijať túto citáciu, nedokázal triezvo posúdiť dobré a zlé vlastnosti, len preto, že boli popísané v Bhagavad-gíte, voči ktorej má očividne nemalé predsudky. Pritom toto rozdelenie na dobré a zlé vlastnosti môžeme nájsť tiež napríklad v psychológií.

Každopádne som vďačný aj za ľudí s predsudkami. Bez nich by bola na tomto svete nuda. Každý sa nachádza na nejakej úrovni a každý sa môže časom z tejto úrovne posunúť trošku ďalej. Najžalostnejší stav človeka je stav, kedy si naozaj myslí, že všetko vie a všade bol. Z takého stavu sa dá len veľmi ťažko posunúť ďalej. Som veľmi rád, že som sa dostal do stavu, kedy som si uvedomil koľko toho ešte neviem a čo všetko sa môžem naučiť. Keď niečo neviem, radšej si priznám, že to neviem a nebudem sa hrať na múdreho. Radšej sa spýtam niekoho, kto o tom niečo vie a nebudem si o tom vytvárať zbytočné domnienky. Za pomerne krátku dobu sa v živote môžeme naučiť veľmi veľa. Len musíme chcieť. To je celá veda. Sú ľudia, ktorí sa neustále učia a posúvajú a potom sú ľudia, ktorí sú dlhé roky na tom istom mieste a nevedia, alebo nechcú sa posunúť ďalej. Vedzte, že keď sa naučíme viac, otvoria sa nám v živote ďalšie možnosti, ktoré boli pre nás dovtedy skryté. Naučiť sa viac sa oplatí.

Pajem vám, aby ste v živote nestagnovali, ale posúvali sa ďalej a neustále sa učili. Môžete sa naučiť, že predsudky, pýcha, hnev, strach, nenávisť, domýšľavosť, žiarlivosť, chamtivosť nie sú moc pekné. Že pre človeka sú oveľa príjemnejšie zbožné vlastnosti ako pokora, schopnosť odpúšťať, pravdovravnosť, skromnosť, striedmosť, nebojácnosť, odvaha, odhodlanosť a emócie ako láska, šťastie. Mali by sme sa preto usilovať očistiť naše vedomie natoľko, že už viac nebudeme musieť prežívať nepríjemné emócie a dosiahneme stav trvalej blaženosti. Nie je to ľahké, ale ani nemožné.

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“ [BG 5.24]

Rozdielne a spoločné črty Kresťanstva a Hare Krišna

júl 14, 2017duchovno, Hare Krišna, poučné, vieraTomáš Hromník

Mnohí kresťania (a nie len kresťania) majú predsudky voči iným náboženstvám a učeniam. Pretože farári ich v kostole strašia, že len Ježiš Kristus ich môže spasiť a všetky ostatné náboženstvá a učenia sú Satanovo dielo, ktoré by ich zviedlo na zcestie, ktoré vedie do pekla. Mnohí ľudia tomuto slepo veria a potom sú vystrašení a pohoršení, keď vidia oddaných Krišnu spievať, alebo ponúkať sladkosti, alebo knihy o meditácii a jóge na ulici. Je to veľmi smutné.

Kresťanstvo a Hare Krišna majú toho veľa spoločného. Avšak ľudia, ktorí nepoznajú učenie Hare Krišna, si myslia, že Hare Krišna a kresťanstvo je niečo úplne iné. A potom vznikajú zbytočné rozpory medzi kresťanmi a oddanými Krišnu.

Spoločné črty

Ruženec

V kresťanstve aj v Hare Krišna existuje ruženec. Kresťania opakujú na ruženci motlidby a oddaní Krišnu opakujú Hare Krišna mahá-mantru, ktorá je tiež v podstate motlidba:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Preklad Hare Krišna mahá-mantry znie „Ó, Božia energia, ó, Bože (Krišna), prosím Ťa, zamestnaj ma v oddanej službe Tebe“.

Kresťania majú ružence s rôznym počtom guličiek – 10, 33, 50, 100 alebo 500. Krišňácky ruženec má 108 guličiek, rovnako ako buddhistický.

Nie všetci kresťania používajú ruženec. Iba tí najúprimnejší. Oddaní Krišnu recitujú Hare Krišna mahá-mantru na ruženci každý deň.

Každodenné odriekanie Hare Krišna mahá-mantry na ruženci je praktický základ učenia Hare Krišna. Hare Krišna mahá-mantra očisťuje vedomie a človek sa tak dostáva do kvality dobra, získava dobré vlastnosti (pokora, milostivosť, mierumilovnosť, súcit, vnútorný pokoj…), zbavuje sa zlých vlastností a emócií (pýcha, hnev, chtíč, chamtivosť,…) a konečným cieľom opakovania mahá-mantry je obnoviť zabudnutý vzťah k Bohu. S očisteným vedomím je možné chápať duchovné témy hlbšie. Preto je veľmi dôležité venovať sa každodennému odriekaniu Hare Krišna mahá-mantry. Tak, ako je sprcha dôležitá pre očistu tela, rovnako je dôležité opakovanie mahá-mantry pre očistu vedomia. Šríla Prabhupáda (zakladateľ Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu) stanovil minimálny počet kôl na ruženci na 16. To znamená 16 * 108 = 1728x opakovaní mahá-mantry denne. Trvá to asi 2 hodiny. Nie každý hneď zvláda recitovať 16 kôl denne. Je možné začať 1 kolo denne (108x opakovanie mahá-mantry), čo začiatočníkovi trvá približne 10 minút a účinok mahá-mantry sa dostaví aj tak. Avšak tí, ktorí to myslia s vedomím Krišnu vážne, by mali zvládať minimálne 16 kôl denne.

Poznám zopár kresťanov, ktorí sa modlia každé ráno na ruženci, podobne ako oddaní Krišnu a sú to veľmi dobrí ľudia. Veľmi im to pomáha udržiavať vedomie v kvalite dobra. Dokonca sú vegetariáni, nepijú alkohol, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Nasledujú úprimne Ježišovo učenie a je to vidieť. Rovnako ako je vidieť, keď oddaní Krišnu nasledujú Krišnovo učenie. Učenie Ježiša a učenie Krišnu je rovnaké. Obe učenia učia ako milovať Boha.

Láska k Bohu

Kresťania hovoria: „Ježiš ťa miluje“. Ježiš hlásal nie len lásku k Bohu, ale aj ku všetkým živým bytostiam, k celému božiemu stvoreniu. „Miluj blížneho svojho ako seba samého“, učil Ježiš. Keby všetci ľudia žili podľa učenia Ježiša, svet by bol rajom. Učenie Hare Krišna sa od Ježišovho učenia v tomto nelíši. Takisto učí ako znovuobnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom a rozvinúť tak lásku k Nemu a k celému Jeho stvoreniu.

Dobročinnosť

Existujú rôzne dobročinné kresťanské organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi. To je pekné. Aj hnutie Hare Krišna má zopár dobročinných projektov pomáhajúcim ľuďom v hmotnej, ale i v duchovnej núdzi – napríklad projekt Food for life – Jedlo pre život poskytuje dennú dávku vydatného posväteného vegetariánskeho jedla (prasádam) ľuďom v núdzi.

Medzi najväčšiu dobročinnosť však patrí rozdávanie kníh Šrílu Prabhupádu, ktoré ľuďom menia pohľad na život a pomáhajú im nájsť a naplniť zmysel života. Najväčšia kríza v súčasnosti je duchovná kríza. Väčšina ľudí ani len netuší na čo je určený ľudský život a márnia ho činnosťami, ktoré robia aj zvieratá a budú ich na konci života ľutovať. Knihy Šrílu Prabhupádu zaháňajú duchovnú krízu, prinášajú ucelenejší pohľad na ľudský život a pomáhajú tisícom, ba miliónom ľuďom po celom svete nájsť hlbší zmysel života. Mnohí ľudia sa vďaka Šrílovi Prabhupádovi stávajú lepšími a pomáhajú meniť svet k lepšiemu, hlavne po duchovnej stránke. To je najväčšia dobročinnosť.

Nebo a peklo

V Biblii sa spomína nebo a peklo. Aj védy popisujú nebeské a pekelné planéty, ale oveľa obšírnejšie. Viď. časť článku „Rozdielne črty – Čo je po smrti“.

Duchovný učiteľ

Ježišovo učenie a Krišnovo učenie sa vo veľa veciach zhoduje.

Ježiš v evanieliu Jána v dvanástej kapitole hovorí: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal v tmách. 47 Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. 50 A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“

Krišna v Bhagavad-gíte 4.34 hovorí: „Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.“

Ježiš bol duchovný učiteľ zoslaný Otcom, aby učil ľudí pravde. Ježiš bol v skutočnosti čistý oddaný Boha, Krišnu, no niektorí kresťania si to však trošku poplietli a považujú Ježiša za Boha. Ježiš o sebe nikde netvrdí, že je Boh. Všade spomína Otca a Otcovu vôľu. Pravý duchovný učiteľ nehovorí nič, čo by bolo v rozpore s Božím slovom a učí ako znovuobnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom.

„Veď ani ja — Syn človeka — som neprišiel na svet preto, aby mi ostatní slúžili, ale aby som ja im slúžil a aby som obetoval svoj život za záchranu mnohých.“ – MK 10.45

Ježišove vyjadrenie v MK 10.45, že neprišiel na svet preto, aby mu ostatní slúžili, sa môže zdať protichodné ku Krišnovmu vyjadreniu v Bhagavad-gíte 4.34, kde spomína službu duchovnému učiteľovi. Keď sa na to pozrieme dôkladnejšie, zistíme, že duchovný učiteľ slúži žiakom a žiaci duchovnému učiteľovi. Duchovný učiteľ slúži ostatným tak, že im poskytuje záchranné koleso, ktoré ukončuje hmotnú existenciu a zaisťuje vstup do Božieho kráľovstva. A žiaci zároveň slúžia duchovnému učiteľovi tak, že nasledujú jeho pokyny.

Rozdielne črty

Písmo a poznanie

Kresťanská Biblia ponúka oproti Védam veľmi málo informácií o Bohu a o Jeho stvorení.

Zato védske písma, z ktorých čerpá učenie Hare Krišna, detailne popisujú ako Boha, tak Jeho stvorenie. Oddaní Krišnu tak presne vedia kto je Boh, ako vyzerá, aké má vlastnosti, čo má a nemá rád, ako Ho môžu spoznať osobne, ako vyzerá duchovný svet, ako vznikli vesmíry a život v nich, ako majú naplniť zmysel ľudského života a veľa iných vecí.

Védske písma sú prirovnávané k fľaši a Biblia je len malá črepina z tejto fľaše. Védske písma poskytujú oveľa viac informácií, ktoré navyše dávajú dokonalý zmysel. Keď ľudia tieto rady uvedú do praxe, je zaručená mierumilovná a prosperujúca spoločnosť.

Meno Boha

Kresťanstvo (alebo niektorá jeho odnož) učí, že Boh je trojjediný – Otec, syn a duch svätý. Teda Ježiš je zároveň syn boží a zároveň Boh. Je to zvláštne. Každopádne pre veľa kresťanov je zaťažko prijať, že Boh môže mať aj iné meno ako Ježiš – Jehova, Allah, Krišna, Višnu, Ráma, Ramchat,…

Je zaujímavé, že kvoli rozdielu mena Boha vznikajú nemalé rozpory a ústia až do násilia, vojen a vrážd v mene Boha.

Pre oddaných Krišnu je Krišna Najvyššia Osobnosť Božstva, teda Boh. Krišna znamená všepríťažlivý – to znamená, že priťahuje všetky živé bytosti. Pretože všetky živé bytosti pochádzajú z Krišnu a majú s ním večný vzťah (či už neutrálny, služobnícky, priateľský, rodičovský, alebo milenecký). Krišna je tiež známy ako Višnu, alebo Ráma. Krišna má nespočetne veľa mien a podôb. Védy popisujú rôzne zjavenia Boha v rôznych dobách v rôznych podobách s rôznymi menami. Prečo by sme mali obmedzovať Boha na jednu podobu s jedným menom? Má síce jednu pôvodnú, večnú podobu, ale zároveň má nespočetne veľa iných podôb a mien. Je neobmedzený.

Veriť vs. Vedieť

Kresťanstvo učí: „uverte a budete spasení“. Učenie Hare Krišna učí: „na začiatku je viera, no svoju vieru by sme si mali overiť, aby sme získali poznanie“.

Vegetariánstvo a princíp nenásilia

Aj keď jedno z desiatich prikázaní znie „Nezabiješ!“, mnohí kresťania jedia mäso a podporujú tak zabíjanie zvierat v bitúnkoch. Priamo síce nezabíjajú, ale podporovanie zabíjania je prakticky to isté, ako keby zabíjali sami. Zabíjanie sa deje len kvoli ľuďom, ktorí vyžadujú zabíjanie. Ľudia, ktorí chcú mať mäso na tanieri, vyžadujú zabíjanie zvierat. A kvoli nim sa zvieratá zabíjajú. Tam, kde je dopyt, vzniká ponuka.

Oddaní Krišnu nepodporujú zabíjanie zvierat a živia sa bezmäsitou stravou, ktorá je navyše pre ľudské telo a životné prostredie oveľa prospešnejšia ako mäsitá. Oddaní Krišnu nejedia nič, čo by nezjedol Krišna. Krišna prijíma len potraviny v kvalite dobra – ovocie, obilie, mlieko a určité druhy zeleniny. Krišna nemá rád potraviny v kvalite vášne a nevedomosti – mäso, vajcia, cibuľa, cesnak, huby. Pretože tieto potraviny negatívne ovplyvňujú vedomie a človek sa tak nedokáže sústrediť na duchovné aktivity. Iba potraviny v kvalite dobra sú vhodné pre duchovný rast.

Čo je po smrti

Kresťania veria, že keď budú veriť v Ježiša Krista, tak budú automaticky spasení a pôjdu do neba. A tí, čo neveria, budú naveky zatratení v pekle.

Védy popisujú nebeské aj pekelné planéty. Popisujú tiež za aké činy sa živá bytosť dostane na aké planéty. Za dobré činy získava kredit, vďaka ktorému bude môcť tráviť určitý čas na nebeských planétach, kde je zmyslový pôžitok oveľa väčší ako na Zemi. Ale keď jej dojde kredit za zbožné činy, bude sa musieť opäť vrátiť na Zem. Za zlé činy si bude musieť odpykať trest na pekelných planétach, ale opäť keď vyprší čas, bude sa musieť vrátiť na Zem. Nič také, ako večné zatratenie v pekle nehrozí. Z pekla je cesta späť. Aj keď môže byť v pekle veľmi dlhý čas, ktorý sa nám javí ako večnosť, aj tak z neho neskôr odíde. Živá bytosť si odpyká trest v pekle, podobne ako sa trest odpykáva vo väzení a po určitom čase dostane opäť možnosť napraviť svoje hriechy. Bolo by veľmi nespravodlivé, keby nemala možnosť napraviť svoje hriechy. Ak je Boh naozaj spravodlivý, dá možnosť aj tým najväčším hriešnikom napraviť sa. Preto je niečo ako večné peklo nezmysel.

Jeden život vs. reinkarnácia

Kresťania veria, že žijú len tento život a po smrti budú vzkriesení a pôjdu do neba, späť k Bohu. Stačí na to vraj veriť v Ježiša Krista. Lenže Ježiš nikde nehovorí, že do nebeského kráľovstva sa dostanú ihneď po smrti. Navyše hovorí, že len veriť v neho nestačí: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského.“ [MT 7.21] Takže skutky sú dôležíté, nestačí len veriť.

“Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.” [Bg 2.13]

Védy popisujú, že živá bytosť (duša) po smrti dostáva ďalšie telo na základe vedomia v okamihu smrti a na základe svojich činov (karmy). Nazýva sa to prevteľovanie, alebo tiež reinkarnácia. Reinkarnáciu a karmu popisujú mnohé učenia. Pretože reinkarnácia a karma dáva oveľa väčší zmysel ako spasenie na základe viery a večné peklo. Karmu v krátkosti popisuje aj Biblia: „Čo zaseješ, to zožneš“. Záleží teda od našich činov, čo sa nám bude diať v tomto živote a čo s nami bude po smrti.

Védy popisujú nebeské planéty (vyšší planetárny systém), zemské planéty (stredný planetárny systém), pekelné planéty (nižší planetárny systém) a duchovný svet. Nebeské, zemské a pekelné planéty sú hmotné. Duchovný svet nie je hmotný, je jednoducho duchovný. Živá bytosť sa po smrti prevteľuje na ktorúkoľvek planétu v ktoromkoľvek planetárnom systéme podľa svojich zásluh – za zlé činy ide na pekelné planéty, za dobré činy ide na nebeské planéty a za neutrálne činy získava zrodenie na zemských planétach. Ak dôkladne dodržiava védske náboženské zásady (Vôľu Božiu), po smrti môže vstúpiť do duchovného sveta, kde neexistuje smrť, ani utrpenie. Duchovný svet a živé bytosti v ňom sú večné. Je to večné Božie kráľovstvo plné blaženosti a poznania.

Dosiahnutie cieľa života

Cieľom (ľudského) života je návrat do božieho kráľovstva – do duchovného sveta. Ak živá bytosť dodržiava (védske) náboženské zásady, môže do určitej miery už v tomto živote okúsiť blaženosť a poznanie z duchovného sveta. Túto blaženosť a poznanie prináša pravidelné opakovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ospevovanie mien Boha je odporúčaný spôsob sebarealizácie v tomto veku. V rôznych náboženstvách ospevujú rôzne mená Boha.

Harer nama harer nama harer namaiva kevalam
kalau nasty eva nasty eva nesty eva gathir anyatha

„V tomto veku Kali nie je iný spôsob, nie je iný spôsob, nie je iný spôsob sebarealizácie ako spievanie svätého mena, spievanie svätého mena, spievanie svätého mena Pána Hariho“ [Adi 17.21]

Každý, kto pravidelne ospevuje mená Boha a načúva tomuto ospevovaniu, robí duchovný pokrok a cíti tento pokrok na vlastnej koži.

„V tomto vĕku Kali Pán Kṛṣṇa inkarnuje v podobĕ svého svatého jména, Hare Kṛṣṇa mahā-mantry. Pouhým zpíváním svatého jména se človĕk přímo sdružuje s Pánem. Každý, kdo to dĕlá, je zcela jistĕ osvobozen.“ [Adi 17.22]

Keď budeme pravidelne (každý deň) spievať, alebo recitovať mená Boha (napr. Hare Krišna mahá-mantru), naše vedomie sa očistí a budeme tak môcť chápať duchovné témy viac a viac a nakoniec dosiahneme konečný cieľ ľudského života – lásku k Bohu. A keď budeme milovať Boha – svojho Otca, budeme konať Jeho vôľu, nie svoju. Presne tak, ako to učil Ježiš, Šríla Prabhupáda a ďalší svätci.

Ako sa stal z programátora mních

júl 5, 2017Hare Krišna, Osobný rozvojTomáš Hromník

Mal som peniaze, mal som skvelú prácu (programoval som webové aplikácie z domu), zažil som pekný trojročný vzťah, pil som alkohol, mal som neviazaný sex, skúšal som fajčiť, ale nič z toho ma vnútorne nenapĺňalo. Aj keď som chvíľami pociťoval šťastie, uvedomil som si, že toto šťastie je veľmi prchavé. Napríklad vo vzťahu som bol veľmi šťastný, ale po troch rokoch to už nebolo ono. Zo vzťahu vyprchala vášeň a už som k partnerke necítil to, čo kedysi. Preto som tento môj najdlhší vzťah ukončil. Nevedel som ako dosiahnuť to, aby to bolo ako na začiatku. Chcel som zažívať tú radosť a vášeň, ale po toľkých rokoch s rovnakým človekom to moc nešlo. Tak som po ukončení vzťahu hľadal vášeň v iných ženách a nezáväzne som si s nimi užíval. Chodil som do barov každý piatok a užíval som si alkoholové opojenie a spoločnosť povolných žien. Opäť mi to dalo len chvíľkové šťastie, ktoré veľmi rýchlo pominulo. Aj alkohol, aj ženy, aj akýkoľvek iný predmet zmyslového pôžitku prináša len dočasné šťastie. Keď som si kúpil niečo, po čom som veľmi túžil, chvíľu som sa z toho tešil, ale po nejakom čase už nie.

Hľadanie šťastia

Ľudia neustále hľadajú šťastie. Väčšinou v zmyslovom pôžitku, ktorý prináša len dočasné šťastie a tak sa neustále ženú za ďalším a ďalším zmyslovým pôžitkom. Jeden partner strieda druhého, jedna fľaša alkoholu strieda druhú, jedna dávka drogy ďaľšiu… A to dovtedy, kým si človek neuvedomí, že tadiaľto cesta nevedie. Uvedomil som si to aj ja.

Slepá viera

Bol som vychovávaný v kresťanskom duchu, ale žiaľ som nemal hlbšie pochopenie Boha a mal som iba slepú vieru. Podobne ako keď dieťa verí, že Ježiško nosí darčeky. Neskôr, keď som Boha prosil o pomoc a nepomohol mi, som usúdil, že Boh neexistuje. Uvedomil som si, že ako dieťa som bol oklamaný, že Ježiško nosí darčeky a takisto som bol oklamaný, že existuje Boh. Stratil som vieru a stal sa zo mňa zarytý ateista.

Stretnutie mníchov

Jedného pekného dňa v roku 2014 som stretol na ulici v Brne mnícha z Hare Krišna. Ponúkal knihy a ja som si od neho jednu zobral, lebo som zrovna nemal čo čítať. Keď som ju začal čítať, vôbec som jej nerozumel. Bolo tam priveľa indických mien a výrazov, ktoré som takmer ani nevedel prečítať a nerozumel som im. Bola to kniha Šrímad bhágavatam prvý spev, prvá časť. Po pár stranách som knihu odložil a dlhú dobu som sa k nej nevrátil.

O pár mesiacov som stretol na ulici v Brne ďalšieho mnícha z Hare Krišna. Aj tentokrát som si od neho zobral viac kníh s nádejou, že budem aspoň niektorej z nich rozumieť. A veru rozumel som aspoň životopisu Šrílu Prabhupádu. Zobral som si aj knihu o Krišnovi, ktorú som len tak zbežne pozrel, ale nejako som sa k jej prečítaniu nedostal. Zobral som si aj hrubú knihu zvanú Bhagavad-gíta. Začal som ju čítať, ale tiež som jej nerozumel. Prečítal som asi prvé dve kapitoly a ďalej som sa nedostal. Nebavilo ma čítať knihu, ktorej nerozumiem. Tak som Bhagavad-gítu odložil podobne ako Šrímad bhágavatam.

Nedeľný program

Čo čert nechcel, stretol som mnícha z Hare Krišna aj tretíkrát. Hovorí sa: do tretice všetko dobre. Hovoril som mu, že už mám od nich kníh dosť a nemám ich ani kedy čítať. Tak mi dal aspoň vizitku a pozval ma na nedeľný program pre verejnosť, ktorý sa koná každú nedeľu o 14:00 vo všetkých chrámoch Hare Krišna po celom svete. Zaujalo ma to, tak som prišiel na nedeľný program a veľmi sa mi to zapáčilo.

Indická kultúra, hlavne indické jedlo ma chytili za srdce. Začal som navštevovať chrám Hare Krišna pravidelne aspoň 1x za mesiac. Ako som tak počúval na nedeľných programoch prednášky a zhováral som sa s oddanými Krišnu, začala mi filozofia Hare Krišna dávať celkom zmysel. V prednáškach bola často kritizovaná súčasná moderná spoločnosť a nedalo sa nesúhlasiť. Najviac sa mi páčilo, že učenie Hare Krišna len nekritizuje, ale aj ponúka jednoduchý spôsob ako problémy v spoločnosti vyriešiť. Tento jednoduchý spôsob je rozvíjanie vedomia Krišnu načúvaním z Bhagavad-gíty a Šrímad bhágavatam, počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry (Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare), jedenie duchovného jedla zvaného prasádam (božia milosť), čítanie kníh od Šrílu Prabhupádu a zdržiavanie sa v spoločnosti oddaných. Dobrá spoločnosť dáva základ pre dobrý život.

Spoločnosť oddaných Krišnu a neodolateľná túžba

Ako som tak praktikoval vedomie Krišnu, začalo sa meniť moje vedomie (prestalo mi chutiť mäso a kedysi milované pivo a alkohol celkovo) a začal som túžiť po spoločnosti oddaných viac a viac. Koncom mája 2016 ma kamarát zavolal na slávnosť inštalácie božstiev na farme Hare Krišna (Nová Ekačakra – www.ekacakra.sk) v Abranovciach (13km od Prešova). Tak som tam prišiel a moje srdce zaplesalo. Uvidel som miesto veľmi podobné tomu, kde by som chcel žiť – veľký pozemok, les hneď za pozemkom, skvelé jedlo a skvelá spoločnosť. Vládla tam veľmi príjemná atmosféra. Žiadne autá, žiadny smog, žiadny stres, žiadny hluk, žiadne konflikty, žiadna negativita, len veľmi príjemná duchovná atmosféra.

Na Novej Ekačakre som pobudol 4 dni a keď som bol na odchode, dostal som pozvanie na Bhakta program, ktorý sa mal konať v septembri. Je to 2 – 3 mesačný vzdelávací kurz védskej kultúry, kde sa človek naučí viac o védskej kultúre teoreticky aj prakticky. Chcel som sa ho zúčastniť, no v máji som ešte nevedel, či sa mi to podarí. Nakoniec sa situácia vyvŕbila tak, že som mohol prísť na Novú Ekačakru už začiatkom augusta. Celý júl som pociťoval veľké nutkanie ísť na Novú Ekačakru. Ak by som robil čokoľvek iné, nebol by som naplnený. Jediná cesta k naplneniu viedla na Novú Ekačakru. Nemal som už žiadne záväzky a tak som mohol pobudnúť na Novej Ekačakre pár mesiacov.

Spočiatku bol pobyt na Novej Ekačakre pre moje falošné ego náročný, ale vytrval som a výsledok stojí za to. Myslel som si, že som pokorný, ale rôzne činnosti a ľudia mi ukázali, že k skutočnej pokore mám ešte ďaleko. Od oddaných Krišnu som sa počas svojho trojmesačného pobytu naučil hlavne väčšej pokore.

Po troch mesiacoch som úspešne ukončil Bhakta program, naučil som sa veľa o védskej kultúre a filozofii Hare Krišna teoreticky aj prakticky a rozhodol som sa ostať žiť v chráme. Posledné roky som žil väčšinou sám, ale samota ma už prestala baviť. Dospel som k záveru, že potrebujem spoločnosť, vďaka ktorej sa môžem posunúť v živote ďalej. A to je spoločnosť oddaných Krišnu. Vďaka pobytu v chráme a spoločnosti oddaných cítim, že rozvíjam vedomie Krišnu oveľa rýchlejšie ako keď som sa o to pokúšal doma sám. S kým si, taký si. Dávajte si preto pozor s kým trávite čas.

Aktivity a hodnoty Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu (ISKCON) sa zhodujú s mojimi hodnotami a s tým, čomu sa chcem venovať – rozvíjanie a šírenie duchovného poznania, vegetariánstva (resp. Krišnatariánstva) a zdravšieho, jednoduchšieho a prirodzenejšieho životného štýlu (Jednoduché žitie, hlboké myslenie). Preto som sa stal kolieskom v stroji zvanom ISKCON. Samému by mi trvalo veľmi dlho kým by som niečo vybudoval a dosiahol. Takto som sa zapojil do zabehnutého stroja a spolu tak môžeme dosiahnuť oveľa viac ako oddelene. Posledné 2 roky som túžil žiť v komunite, ktorá zdieľa spoločné životné hodnoty. A podarilo sa.

O živote v chráme Hare Krišna som spravil dokument, aby mali ľudia ako takú predstavu ako žijú mnísi Hare Krišna:

Vedomie Krišnu

Učenie Hare Krišna (vedomie Krišnu) je praktické učenie a každý, kto ho praktikuje, pocíti na vlastnej koži pozitívnu zmenu vo svojom vedomí. Postupne zmierni, alebo sa úplne zbaví všetkých závislostí, zlých vlastností (pýcha, chamtivosť, bezohľadnosť,…) a emócií (strach, hnev, nenávisť,…). To vytvorí priestor na prejavnie dobrých vlastností (čistotnosť, pokora, milostivosť, mierumilovnosť, pravdovravnosť…) a lásku k Bohu a teda aj k celému Jeho stvoreniu. Ten, kto miluje Boha, nedokáže ublížiť ani len mravcovi. Ale ľudia, ktorí sú bezbožní, ničia prírodu, zabíjajú zvieratá ako na bežiacom páse, jedia mäso a ubližujú dokonca aj svojmu druhu – ľuďom. Bezbožní ľudia vytvárajú utrpenie na Zemi. Mnohí ľudia sa pýtajú: „Prečo Boh dovolí toľké utrpenie?“ Boh dáva slobodnú voľbu živým bytostiam. Živé bytosti túto slobodnú voľbu zneužívajú a vytvárajú utrpenie, vykorisťujú hmotný svet. Lebo zabudli na Boha.

Vedomie Krišnu učí ako si byť vedomý Boha. Vďaka tomuto učeniu si môže živá bytosť spomenúť kto vlastne je a aká je jej prirodzená pozícia. Nedeje sa to hneď. Je to proces, ktorý môže trvať pár rokov, ba dokonca životov. Na tejto ceste niet straty ani úbytku. Vo vedomí Krišnu každý len získava, čo sa týka duchovného života.

Mnohí ľudia dnes nevedia aký je zmysel života, prečo vôbec žijú. Nevedel som to ani ja. Až keď som začal študovať a praktikovať vedomie Krišnu, pochopil som kto som a ako môžem byť skutočne šťastný.

“Bg 18.38 — Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.”

“Bg 18.37 — O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.”

Žiadna materiálna aktivita ma neuspokojovala tak, ako praktikovanie vedomia Krišnu. V každej materiálnej aktivite som nachádzal len dočasné, krátkodobé šťastie. Vedomie Krišnu prináša skutočné, trvalé šťastie:

“Bg 5.24 — Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.”

Živá bytosť je pôvodne duchovná a môžu ju plne uspokojiť len duchovné aktivity. Pokiaľ sa živá bytosť usiluje o hmotné šťastie, skôr či neskôr stroskotá a bude nešťastná. Môžeme vidieť mnohé príklady ľudí, ktorí mohli mať z materiálneho hľadiska všetko, po čom túžili, no aj tak neboli naplnení. Hippiesáci pochádzali z bohatých rodín, no nenapĺňal ich materiálny život. Jim Carrey a iní úspešní ľudia sa snažia ostatným ľuďom ukázať, že skutočné šťastie si za peniaze nekúpia

Skutočné šťastie totiž pramení z duchovnej úrovne, nie z materiálnej. Aj človek, ktorý je z materiálneho hľadiska chudobný, môže byť šťastný. Ľudia v dnešnej dobe mylne pripisujú šťastie hmotnému bohatstvu. Chcú byť šťastní a ženú sa za hmotným bohatstvom, no keď ho dosiahnu, chcú zvyčajne ešte viac a stále nie sú naplnení.

Niektorí ľudia si uvedomili, že šťastie v materiálnom bohatstve nenájdu a preto sa uchyľujú k duchovnému hľadaniu a k duchovným aktivitám. Postupne okúšajú stále väčšie a väčšie kúsky duchovného, skutočného šťastia.

Spočiatku som sa venoval duchovnému životu len tak letmo, ale neskôr som pocítil potrebu naučiť sa o duchovnom živote viac a venovať duchovným aktivitám viac času. To ma zaviedlo do chrámu Hare Krišna, kde som žil takmer 9 mesiacov a učil som sa žiť podľa védskej kultúry. O védskej kultúre píšem v článku „Védska kultúra“. Vedomie Krišnu sa dá praktikovať aj mimo chrámu, v pohodlí domova, ale je vyžaduje to veľkú sebadisciplínu a zvyčajne to nemá taký efekt, ako rozvíjanie vedomia v chráme v spoločnosti rovnako ladených ľudí. Viac sa o vedomí Krišnu dočítate v kategórii „Hare Krišna“. V spoločnosti oddaných Krišnu človek získa dobrý základ a odhodlanie praktikovať vedomie Krišnu. Mimo spoločnosti oddaných je veľmi ťažké vôbec začať a udržať si pevný štandard praktikovania vedomia Krišnu. O dôležitosti spoločnosti píšem v článku “Vplyv spoločnosti a význam združovania sa“

V máji 2017 som z viacerých dôvodov odišiel z chrámu. Píšem o tom v článku „Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna“

Snáď bolo z tohto článku jasné, že šťastie si za peniaze nekúpime, ale môžeme ho pocítiť, keď sa vydáme cestou sebarealizácie. Je na každom z nás, či spravíme zopár krokov ku Krišnovi a budeme skutočne šťastní, alebo sa od Neho budeme naďalej dištancovať a snažiť sa dosiahnuť šťastie bez Neho.

Hare Krišna!

Tu a teraz šťastný (vnútorné šťastie)

júl 3, 2017duchovno, Osobný rozvoj, poučné, šťastie, yogaTomáš Hromník

Kedysi som si myslel, že budem šťastný a spokojný, keď budem mať veľa peňazí, auto, dom, ženu, deti a ďalšie materiálne vymoženosti. Ale o pár rokov neskôr som zistil, že materiálne veci a tiež vzťahy na materiálnej úrovni nás môžu uspokojiť len dočasne a neskôr prichádza sklamanie. Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme hľadať šťastie inde. Ani nemusíme chodiť ďaleko. Šťastie som objavil v sebe.

Externé zdroje šťastia

Ak budeme hľadať šťastie mimo seba, nenájdeme nič viac, len sklamanie. Ak bude zdroj nášho šťastia auto, môže sa pokaziť a nás to určite nepoteší. Ak bude zdroj nášho šťastia rodina, alebo priatelia, môže sa niekomu niečo stať a určite z toho nebudeme nadšení. Jednoducho externé zdroje šťastia sú nestále a nespoľahlivé. Externé zdroje šťastia skôr, alebo neskôr prinášajú nešťastie.

Vnútorné šťastie

Odkedy pociťujem vnútorné šťastie, je mi veľmi blízky verš 5.24 z Bhagavad-gíty:

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“

A tiež ďalšie verše:

„Bg 2.55 — Vznešený riekol: „Ó, Pārtha, keď sa človek vzdal všetkých druhov túžob po zmyslovom pôžitku, ktorá je výplodom mysle, a keď jeho očistená myseľ nachádza uspokojenie vo vlastnom „ja“, hovorí sa, že sa nachádza v čistom transcendentálnom vedomí.“

„Bg 2.71 — Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier.“

„Bg 18.38 — Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“

Nepovažujem sa za svätca, ani za osvietenca, ale už dlho sa mi nestalo, že by som bol smutný, alebo nespokojný. Tým, že som prestal vyhľadávať šťastie v externých zdrojoch šťastia, nebývam sklamaný. Nemá ma čo sklamať. Jednoducho som sa naučil prijímať radosti a strasti ako súčasť života a všetky problémy, na ktoré narážam, sa snažím riešiť vo svojom vnútri. Ak sa mi niečo nepáči, viem, že je to môj problém a len ja to môžem vyriešiť v sebe. Veľmi mi v tom pomáhajú prechádzky v prírode osamote a meditácia.

„Bg 2.70 — Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby.“

Človek, ktorý je vyrovnaný so všetkým a prežíva vnútorné šťastie, môže na niektorých ľudí pôsobiť ako bezcitný. Vnútorné šťastie a vyrovnanosť totiž prebíja všetky ostatné emócie. Vnútorne šťastného a vyrovnaného človeka nerozhádže ani smrť blízkeho, ktorá je pre mnohých najväčšou stratou.

Cesta k skutočnému šťastiu

Keď človek pochopí, že hmotné veci ani vzťahy neprinášajú skutočné, trvalé šťastie, začne pátrať po šťastí inde – v duchovných náukách a v sebe. Snáď všetky duchovné náuky učia ako sa odpútať od hmotných pripútaností ako sú majetok, rodina, či priatelia. Odpútať sa neznamená, že ich prestane mať rád, len k nim zmení postoj a uvedomí si ich dočasnosť a tým pádom bude zmierený s tým, keď o niečo, alebo niekoho príde. Keď je človek k niečomu pripútaný a stratí to, následne trpí. Keď sa však dokáže odpútať a stratí to, nijak ho to neovplyvní. Preto sa môže zdať, že je bezcitný. V skutočnosti je len odpútaný a uvedomuje si márnosť hmotných pripútaností.

„Bg 6.8 — Hovorí sa, že človek, ktorého plne uspokojuje získané a uskutočnené poznanie, sa nazýva yogīn (alebo mystik) a je sebarealizovanou dušou. Taký človek už dosiahol transcendentálnu úroveň a dospel k sebaovládaniu. Na všetko — na hrudu, kameň či zlato — hľadí rovnako.“

Cesta k odpútanosti a k vnútornému šťastiu môže byť dlhá. Mnohí ľudia sa o to snažia roky a stále ich ovplyvňuje šťastie a nešťastie pochádzajúce z externých zdrojov šťastia. Keď však vytrvajú, získajú vnútorný pokoj a šťastie. Potom ich už nebude ovplyvňovať dočasné šťastie a nešťastie. Na to, aby človek dospel na takúto úroveň, musí usilovne, ideálne každý deň pracovať na očistení svojho vedomia. Ako na to, sa dozviete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Ak chcete byť skutočne šťastní, prestaňte vyhľadávať šťastie v externých zdrojoch šťastia ako sú majetok, ľudia, či zvieratá. Všetko toto je dočasné a môžete o to veľmi ľahko prísť a následne veľmi trpieť. Utrpenie pochádza z pripútanosti. Ak nechceme trpieť, musíme sa zbaviť všetkých hmotných pripútaností, respektíve zamerať svoju pripútanosť na večnosť, ktorá nás presahuje – na Boha. Bhakti jóga učí, ako môžeme zamerať všetky svoje činnosti pre potešenie Boha, očistiť tak svoje vedomie a dosiahnuť najdokonalejší stav bytia – lásku k Bohu. Môžete si o tom prečítať v článku „Bhakti jóga“.

Prajem veľa šťastia v dosahovaní skutočného šťastia!

Buďte šťastní! Skutočne šťastní!