Mesačné archívy: február 2019

Každý musí slúžiť

duchovno, Na zamyslenie, poučné

Povaha duše je služobník. Niektorí ľudia si myslia, že sú páni, že oni neslúžia. Ale slúžia – manželke, manželovi, deťom, psovi, mačke, zamestnávateľovi, štátu, národu… A ak nie im, tak slúžia prinajmenšom svojim piatim zmyslom – oči sa chcú pozerať na pekné predmety, uši chcú počúvať pekné zvuky, ruky chcú ohmatávať niečo príjemné, jazyk chce ochutnávať lahodné jedlá, nos chce ovoniavať krásne vône…

mind-and-senses-out-of-control

Zmysly sú také mocné a búrlivé, ó, Arjuna, že násilne unášajú aj myseľ múdreho človeka, ktorý sa ich snaží ovládnuť. [BG 2.60]

Védske písma popisujú, že ak duša neslúži Bohu, slúži ilúzii (Máji). Má len tieto dve možnosti. Nič medzi. Buď uspokojuje svoje zmysly a zmysly druhých a tak sa zaplieta do spletitých zákonov karmy, alebo uspokojuje zmysly Najvyššieho Pána a raduje sa z transcendentáného šťastia. Pokiaľ duša slúži ilúzii, ženie sa za iluzorným šťastím v podobe zmyslového pôžitku – partnera, detí, majetku, atď. Tento pôžitok je žiaľ len dočasný a strieda ho utrpenie.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Ten istý predmet zmyslového pôžitku sa skôr, či neskôr zmení na príčinu nášho utrpenia. Je to len otázka času. S partnerom môžeme na začiatku zažívať veľkú radosť, ale časom táto radosť vyprchá a nastanú hádky a rozchod, alebo nás rozdelí smrť. Nikto nechce zomrieť, ale zákony prírody ho nútia opustiť tento svet a zanechať všetko, čo sa týka tela. Nesie si so sebou len svoje vedomie, svoje túžby. Ak zomrie s nenaplnenými hmotnými túžbami, dostane ďalšiu príležitosť si ich naplniť a zrodí sa znovu. A tak sa to opakuje dovtedy, kým má hmotné túžby, kým si chce vychutnávať iluzorný pôžitok. Iluzorný preto, lebo je dočasný. Pôžitok v hmotnom svete je ako fatamorgána na púšti. Človek si v mysli predstavuje pôžitok a raduje sa, ale keď zistí aká je realita, trpí.

Takže pokiaľ slúžime ilúzii, nenájdeme skutočné šťastie, iba chvíľkové, dočasné a následne utrpenie.

Oddaná služba

O oddanej službe píšem v článku “Rozdiel medzi oddanou službou a zmyslovým pôžitkom“. Na rozdiel od služby ilúzii, oddaná služba Bohu prináša skutočnú radosť, ktorá sa neustále zväčšuje. Taká je povaha duchovného šťastia na rozdiel od hmotného šťastia, ktoré sa postupne vytráca a strieda ho utrpenie.

Jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

môžeme dosahovať stále väčšie a väčšie duchovné šťastie. O účinku mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Služba Bohu živú bytosť oslobodzuje zo zapletenia v hmotnom svete. Zmyslový pôžitok ju zaplieta. V oddanej službe živá bytosť už nejedná pre potešenie svojich zmyslov, ale pre potešenie Boha a tak sú automaticky uspokojené aj jej zmysly. Je to ako polievanie koreňa rastliny. Rastlina je Boh a duše sú listy. Pokiaľ budeme polievať len listy, rastlina vyschne a listy tiež. Ale ak zalievame koreň, rastlina je vyživovaná a listy automaticky tiež.

Ilúzii sme slúžili už tisíce a milióny životov a kam sme sa dostali? Dosiahli sme nejaké trvalé šťastie a naplnenie? Snažili sme sa napĺňať jednu hmotnú túžbu za druhou mysliac si, že nás to urobí šťastnými, ale stále to neprinieslo také uspokojenie, aké by sme chceli. Stále tam niečo chýba. A to niečo je oddaná služba Bohu, duchovná potrava, ktorá duši prirodzene chýba. Pokiaľ dodáme duši duchovnú potravu, môže byť skutočne šťastná. No pokiaľ jej dávame len materiálnu potravu v podobe napĺňania hmotných túžob, nikdy ju to plne neuspokojí. Ryba na suchu si môže snažiť užívať, ale nemôže byť šťastná, pretože jej chýba jej prirodzené prostredie – voda. Takisto duša napĺňaním hmotných túžob nemôže byť šťastná, pretože jej chýba jej prirodzená činnosť – služba Bohu, zalievanie koreňa rastliny. Pokiaľ nebude slúžiť Bohu, nebude zalievať koreň, tak vyschne, bude prežívať muky.

To je celý princíp života v tomto svete. Buď slúžime ilúzii a zažívame dočasné šťastie a následné utrpenie, alebo slúžime Bohu, ktorý nám následne automaticky plní všetky naše potreby. Naučiť sa slúžiť Bohu môžeme len pomocou tých, ktorí už Bohu slúžia. Môžu nás zamestnať v oddanej službe a my tak môžeme zažiť jej prínos.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

“Ve společnosti čistých oddaných jsou rozhovory o zábavách a činnostech Nejvyšší Osobnosti Božství velice příjemné a lahodí uchu i srdci. Pěstováním tohoto poznání bude člověk dělat postupné pokroky na cestě osvobození, poté se osvobodí a ustálí ve své náklonnosti. Pak se probudí skutečná oddanost a začne pravá oddaná služba.”

Význam:

Zde je vysvětlen pokrok ve vědomí Kṛṣṇy a v oddané službě. Nejprve je nutné vyhledat osoby, které si jsou vědomé Kṛṣṇy a věnují se oddané službě. Bez jejich společnosti není možné udělat pokrok. Pouhým studiem a hromaděním teoretického poznání není možné v duchovním životě nijak znatelně pokročit. Člověk musí odejít ze společnosti materialistických lidí a vyhledat společnost oddaných, neboť bez ní nemůže porozumět Pánovým činnostem. Lidé jsou obvykle přesvědčeni, že Absolutní Pravda je neosobní. Jelikož se nestýkají s oddanými, nemohou pochopit, jak může být Absolutní Pravda osoba a jak může jednat jako osoba. Je to velice obtížné téma, a dokud člověk nechápe Absolutní Pravdu jako osobu, není možné mluvit o oddanosti. Služba a oddanost se nemůže vztahovat k něčemu neosobnímu. Služba musí být prokazována osobě. Neoddaní nemohou ocenit vědomí Kṛṣṇy na základě čtení Śrīmad-Bhāgavatamu nebo jiných védských písem popisujících činnosti Pána — myslí si, že tyto činnosti jsou vymyšlené historky, protože se s duchovním životem neseznamují správným způsobem. Člověk může pochopit osobní činnosti Pána pouze ve společnosti oddaných. Bude-li v takové společnosti přemýšlet o transcendentálních činnostech Pána a snažit se je pochopit, otevře se mu cesta k osvobození a bude očištěn. Ten, kdo má pevnou víru v Nejvyšší Osobnost Božství, se ustálí a jeho náklonnost ke společnosti Pána a oddaných bude vzrůstat. Být ve společnosti oddaných znamená být ve společnosti Pána. Oddaný v této společnosti vyvíjí vědomí vhodné pro službu Pánu, a jakmile je na transcendentální úrovni oddané služby, postupně dosáhne dokonalosti. – Šrímad Bhágavatam 3.25.25

Všetci sme Boh

duchovno, Na zamyslenie, poučné, viera

Niektorí ľudia si myslia, že sú Boh, že vlastne všetci sú Boh. Táto filozofia sa nazýva Mayaváda a má niekoľko háčikov. Existuje dokonalejšia filozofia Ačintja-bhédábhéda-tattva, ktorá vysvetľuje pôvod a vlastnosti duše s filozofickou a logickou bezchybnosťou.

Filozofia Ačintja-bhéda-abhéda učí, že z hľadiska kvality, sme s Bohom (Krišnom) totožní, avšak čo sa týka kvantity, tak nepripadá v úvahu aby sme sa Mu rovnali, tzn. že z hľadiska kvantity, veľkosti, sa od Boha líšime. Toto učenie uvádza v súlad smery védantskej filozofie Dvaita a Advaita.

Kvapky oceánu sú kvalitatívne totožné s oceánom, ale kvantitatívne (množstvom) sa líšia. Takisto sa líšia živé bytosti (duše) od Najvyššieho Pána – Boha. Živá bytosť nikdy nebude mať vlastnosti v rovnakej miere ako Najvyšší Pán rovnako ako kvapka oceánu nebude mať všetky vlastnosti v rovnakej miere ako oceán. Napríklad oceán má ohromnú silu a váhu, ale kvapka oceánu má tieto vlastnosti vo veľmi obmedzenej miere. Takisto duša sa kvantitatívne nerovná Bohu.

Ak by sme boli skutočne všetci Bohom, to znamená Najvyšším Pánom, nemuseli by sme zažívať utrpenie v hmotnom svete (choroby, starnutie, umieranie,…), mohli by sme sa mu vyhnúť. Ale vidíme, že to nie je možné, že utrpenie prichádza aj keď si ho neželáme. Už len táto jednoduchá úvaha naznačuje, že nie sme Boh, ale sme podriadení hmotnej prírode, ktorú Boh stvoril, aby sme sa my mohli hrať na bôžikov (pánov, ovládateľov) v tomto svete.

Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam vysvetľujú túto filozofiu do detailu:

Śrī Caitanya Mahāprabhu říká, že ve svém skutečném postavení je živá bytost věčným služebníkem Nejvyšší Osobnosti Božství. Když na to zapomene, je podmíněna hmotnou přírodou, ale když bude sloužit Nejvyššímu Pánu, stane se osvobozeným služebníkem Boha. Být služebníkem je původní, přirozené postavení živé bytosti — buď musí sloužit matoucí energii zvané māyā, nebo Nejvyššímu Pánu. Jestliže slouží Nejvyššímu Pánu, je ve svém přirozeném stavu, ale jestliže dá přednost službě matoucí, vnější energii, bude spoutaná. Pod vlivem iluze pak živá bytost slouží v hmotném světě. Přestože ji poutá chtíč a touhy, myslí si, že je na světě pánem. Tomu se říká iluze. Osvobozená bytost naopak skoncovala s iluzí a dobrovolně se odevzdává Nejvyššímu, aby jednala podle Jeho přání. Poslední iluze, poslední past, do které chce māyā živou bytost chytit, je její návrh: “Ty jsi Bůh.” Živá bytost si pak myslí, že už není podmíněnou duší, ale Bohem. Je tak nerozumná, že ji ani nenapadne, jak by kdy mohla být na pochybách, kdyby byla Bůh. Na to vůbec nemyslí. To je tedy poslední léčka iluze. Osvobodit se od matoucí energie znamená poznat Kṛṣṇu, Nejvyšší Osobnost Božství, a dobrovolně jednat podle Jeho pokynu.

V tomto verši je velmi důležité slovo moha. Poukazuje na to, co je opakem poznání. Skutečné poznání je porozumění, že každá živá bytost je věčně služebníkem Pána. Avšak namísto toho, aby si živá bytost uvědomovala své postavení, myslí si, že není služebník, ale pán hmotného světa, protože chce ovládat hmotnou přírodu. Tuto iluzi je možné překonat milostí Pána nebo čistého oddaného. Jakmile iluze zmizí, živá bytost je ochotná jednat s vědomím Kṛṣṇy.

Mít vědomí Kṛṣṇy znamená jednat podle Kṛṣṇova nařízení. Podmíněná duše, oklamaná vnější energií v podobě hmoty, neví, že Nejvyšší Pán je vládce, který oplývá poznáním a kterému patří vše. Pán může dát svým oddaným vše, co si přeje — je přítelem každého a svému oddanému je zvláště nakloněn. Vládne hmotné přírodě a všem živým bytostem. Je také vládcem nevyčerpatelného času a v plné míře vlastní veškeré druhy bohatství a energie. Nejvyšší Pán, Osobnost Božství, je schopen dát oddanému dokonce i sám sebe. Ten, kdo Ho nezná, je pod vlivem iluze, nestane se oddaným Pána, ale služebníkem māyi. – BG 18.73 – význam.

Představa māyāvādských filozofů, že splynou s Nejvyšším Pánem, je další příznak ztracení se ve falešném egu. Člověk o sobě může falešně tvrdit, že je Nejvyšší Pán, ale ve skutečnosti to není pravda. Je to poslední léčka māyi na živou bytost. Považovat se za rovnocenného Nejvyššímu Pánu nebo přímo za Pána Samotného je další výplod falešného ega. – Šrímad Bhágavatam 3.27.15

Naproti tomu když si chce živá bytost užívat tak, že bude napodobovat Nejvyšší Osobnost Božství, její touha se nazývá māyā a přivádí ji do hmotného světa. Živá bytost, která si chce užívat na vlastní pěst a nespolupracuje s Nejvyšším Pánem, se věnuje materialistickému životu. Jakmile svůj požitek spojí s Nejvyšší Osobností Božství, věnuje se duchovnímu životu. Zde můžeme uvést příklad částí těla, které si také nemohou užívat života nezávisle, ale musí spolupracovat s celým tělem a dodávat potravu žaludku. Tak získávají všechny tělesné části ve spolupráci s celým tělem stejný díl požitku. To je acintya-bhedābheda, filozofie současné jednoty a odlišnosti. Živá bytost si nemůže užívat života v opozici k Nejvyššímu Pánu, ale sladit své činnosti s Ním vykonáváním bhakti-yogy. – Šrímad Bhágavatam 3.29.35

Zo Šrímad Bhágavatamu môžeme pochopiť, že príčinou hmotnej existencie je túžba byť ako Boh. Pozícia panovníka a ovládateľa nie je pre dušu prirodzená, no keď sa o túto pozíciu usiluje, spôsobuje sebe aj druhým nemalé problémy, vykorisťuje hmotnú prírodu pre svoj pôžitok a uvaľuje tým na seba reakcie za svoje činnosti – karmu. Takýto stav bytia je veľmi žalostný, plný úzkosti a utrpenia. Aj ten, kto si myslí, že je Boh, musí znášať reakcie za svoje minulé činnosti. Ak by bol naozaj Bohom, mohol by sa týmto reakciám vyhnúť, ale to nie je možné, pretože Boh je len jeden a On stanovuje pravidlá pre všetkých. Ak sa naučíme jednať podľa Božích pravidiel, len vtedy môžeme byť skutočne šťastní a dosiahnuť čistý stav vedomia, ktorý je večný, plný blaženosti a poznania. Len keď prijmeme fakt, že sme veční služobníci Boha a nie Boh samotný, môžeme byť skutočne šťastní a vykonávať činnosti, ktoré sú nám ako duši prirodzené – oddanú službu. O oddanej službe píšem v článku “Rozdiel medzi oddanou službou a zmyslovým pôžitkom“.

Ak si niekto myslí, že je Boh, žije v ilúzii. Filozofia  Ačintja-bhéda-abhéda-tattva vyvracia túto ilúziu a potvrdzuje, že Boh je všetkým, ale všetko nie je Bohom. Takisto ako telo sa skladá z hlavy, trupu, rúk a nôh, ale samotné časti tela nie sú celé telo. Samotné časti tela si nemôžu užívať nezávisle od tela, rovnako ako si duša nemôže užívať nezávisle od celku – od Boha. Časti musia spolupracovať s celkom, aby boli všetci spokojní. Ruky dopravujú potravu do úst, ústa do žalúdka, žalúdok potravu strávi a črevá vylúčia zbytky… dokonalá spolupráca vytvára dokonalú harmóniu. Takisto keď živé bytosti budú spolupracovať s celkom – s Bohom, môžu viesť dokonalý harmonický život. Ale ak si chcú užívať nezávisle od celku, nie je možné viesť harmonický život a nastáva disharmónia a nemalé problémy. Koniec koncov, môžeme to vidieť v dnešnej bezbožnej spoločnosti, kde si každý myslí, že je pán, ovládateľ a chce, aby všetko bolo podľa neho, no aj tak sa mu to nedarí a neustále sa stretáva s neúspechom – a to preto, lebo nie je skutočným pánom, ovládateľom. Keď si živá bytosť túto skutočnosť uvedomí a začne jednať vo svojej prirodzenej pozícii služobníka Boha, to je dokonalosť života a môže byť skutočne šťastná. Inak to nie je možné.

Slúžiť je prirodzené. Píšem o tom v článku “Slúžiť je prirodzené“. No ľudia zvyčajne tento sklon nesprávne smerujú a to vytvára ich nešťastie. Pokiaľ tento sklon slúžiť nasmerujeme správne, oslobodíme sa z ilúzie, že sme pánmi a ovládateľmi a môžeme začať jednať na duchovnej úrovni ako duše a byť skutočne šťastní. To je dokonalosť života ?

Skutočná spiritualita

duchovno

Keď sa povie spiritualita, alebo duchovno, ľudia si najčastejšie predstavia nejakého jogína v jaskyni ako medituje… ale spiritualita je oveľa viac ako meditujúci jogín v jaskyni.

Niektorí ľudia považujú za duchovno rôzne energie, alebo energetické centrá – čakry, ezoteriku, ale to ešte nie je úplná podstata duchovného života.

Duchovný život začína v momente keď sa začneme zaujímať o hlbší zmysel života ako len o materialistický život a uspokojovanie zmyslov. Keď si dokážeme uvedomiť, že nie sme telo, ale sme duša. A keď začneme jednať ako duša. Pokiaľ sa stotožňujeme s telom, nedokážeme jednať ako duša. Myslíme si, že šťastie dosiahneme uspokojovaním zmyslov, ale to je obyčajná ilúzia. Také šťastie je veľmi prchavé a prichádza po ňom nešťastie.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Mnohí takzvane duchovne založení ľudia si myslia, že tento život je určený pre pôžitok a napĺňanie svojich túžob. To je ale len jedna strana mince. Druhá strana mince je, že ľudský život je hlavne určený na sebarealizáciu – na zistenie svojej skutočnej identity. Pretože pôžitok a túžby majú aj zvieratá – jesť, spať, obraňovať sa, páriť sa a uspokojovať zmysly môže duša robiť aj vo zvieracej forme života. Ľudská forma je výnimočná tým, že človek sa môže pýtať a dostávať odpovede. A keď sa človek začne pýtať na svoju duchovnú podstatu a jednať ako duša, môže sa vyslobodiť z kolobehu rodenia sa a umierania. Na to je ľudský život určený. V žiadnej inej forme života to nie je možné.

Nikto nechce zomrieť a trpieť, ale aj tak sa to deje. Prirodzenosť duše je večnosť a blaženosť. No v styku s hmotou zažíva utrpenie a strieda jedno telo za druhým na základe svojich hmotných túžob.

Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť. [BG 2.13]

Takže pochopiť, že sme duše a že sa od tela líšime, je základ duchovného života. Pokiaľ budeme len uspokojovať potreby tela, márnime ľudským životom a nie je isté, či ľudské telo dostaneme aj v ďalšom živote. Naše túžby nás môžu dostať do tela zvieraťa, alebo rastliny. Ale ten, kto sa venuje sebarealizácii, spoznáva vlastné JA a Boha, robí postupne pokrok v duchovnom živote a oslobodzuje sa od hmotných túžob a jeho túžby sa menia na duchovné.

Prirodzenosťou duše je služobník. Príčina hmotného podmienenia je, že duša sa mylne považuje za pána, za ovládateľa a chce si užívať nezávisle na Bohu a výsledkom je utrpenie. Môže niekto povedať, že vo svojom živote nikdy netrpel? Sotva. Hmotný svet je plný utrpenia a chvíľkovú úľavu od utrpenia považujeme za šťastie. Chvíľu si užívame a potom zase trpíme… taká je povaha hmotného šťastia. Duchovné šťastie je však pravý opak.

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra. [BG 18.37]

Na začiatku duchovného života človek nemá vôbec chuť v duchovných činnostiach. Musí sa veľmi premáhať, aby vôbec niečo so sebou začal robiť, musí odriekať a to je ako jed. No keď vytrvá, tento jed sa po čase premení na nektár a bude zažívať stále väčšie a väčšie šťastie, ktoré už nepramení z hmotnej, ale z duchovnej úrovne, ktorá je večná, plná blaženosti a poznania (sat-cit-ananda).

Skutočná spiritualita je vrátiť sa do svojho prirodzeného postavenia služobníka. Každý slúži, či už si to uvedomuje, alebo nie, či chce, či nechce. Slúži psovi, manželke, deťom, zamestnávateľovi,… ale s hmotným vedomím človek nechce slúžiť nikomu, len sebe a svojim zmyslom. Ak niekomu slúži, tak len za účelom, aby z toho niečo mal. Nerobí to nezištne. Služba na duchovnej úrovni je nezištná a dobrovoľná.

Oddaná služba

O oddanej službe píšem v článku “Rozdiel medzi oddanou službou a zmyslovým pôžitkom“. Je dobré naučiť sa jednať ako duša v duchu oddanej služby, ktorá nás zbavuje hmotných túžob a oslobodzuje od hmotného poňatia života. Čím väčší pokrok v duchovnom živote robíme, tým menej máme hmotných túžob a tým viac chceme robiť oddanú službu. Najvyššia duchovná úroveň je čistá oddanosť Bohu – to znamená nemať už žiadne hmotné túžby a byť plne odovzdaným služobníkom. To je kvalifikácia pre vstup do duchovného sveta. Pokiaľ máme hmotné túžby, musíme sa znovu narodiť, aby sme ich naplnili.

Oddaná služba je pre dušu ako voda pre rybu. Ryba môže byť skutočne šťastná len vo vode, vo svojom prirodzenom prostredí a takisto duša môže byť skutočne šťastná iba keď prijme svoje prirodzené postavenie služobníka. Pokiaľ sa duša hrá na pána, dostáva sa do svojho neprirodzeného postavenia ako ryba na suchu a trpí.

Pokiaľ sa duša hrá na pána, rozvíja zlé vlastnosti:

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]

VÝZNAM: V tomto verši sa popisuje kráľovská cesta do pekla. Démoni radi predstierajú zbožnosť a pokročilosť v duchovnej vede, a to aj napriek tomu, že sa samy neriadia náboženskými zásadami. Sú veľmi domýšľaví a pyšní na svoje vzdelanie a bohatstvo. Chcú byť uctievaní, hoci si to nezaslúžia. Rozčuľujú sa nad zbytočnosťami a hovoria hrubo, nikdy nie slušne. Nevedia, čo sa smie a čo nesmie. Jednajú vždy rozmarne podľa svojich prianí a neuznávajú nijakú autoritu. Tieto démonské vlastnosti získali už v matkinom lone, a časom ich začínajú jednu po druhej prejavovať.

Môžeme vidieť, že v dnešnom svete má veľmi veľa ľudí démonské vlastnosti a podľa toho aj svet vyzerá. Je to veľmi strastiplné miesto pre život.

Naopak keď duša prijme svoje prirodzené postavenie služobníka a očistí svoje hmotne znečistené vedomie, objavia sa u nej len priaznivé, zbožné vlastnosti:

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Môžeme vidieť, že sú to veľmi priaznivé a žiadané vlastnosti. Ak by mali ľudia v dnešnej spoločnosti aspoň časť týchto vlastností, celá spoločnosť by vyzerala úplne inak a ľudia by boli oveľa šťastnejší. Keďže však väčšina ľudí žije v domnení, že sú páni a snažia sa vykorisťovať prírodu a druhých pre svoj zmyslový pôžitok, spôsobujú tým veľké utrpenie sebe, aj ostatným. Materialista nikdy nedosiahne úplné uspokojenie. Vždy mu bude niečo chýbať. A to niečo je duchovné poznanie o svojom vlastnom JA – o duši.

Skutočné duchovno učí čo je duša, kto je Boh, čo je prirodzenosťou duše a aká je jej pozícia voči Bohu. Keď sa človek vydá touto cestou a očistí svoje hmotne znečistené vedomie, môže zažívať stále väčšiu a väčšiu blaženosť, po ktorej každý túži.

Očistiť svoje vedomie môžeme jednoduchým spievaním a počúvaním Hare Krišna mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Kým nezačneme jednať ako duša, nemožno hovoriť o duchovnom živote…

Myseľ guru

Na zamyslenie, poučné

Mnohí ľudia odmietajú vedenie skúsenejšej osoby mysliac si, že sami to zvládnu lepšie. Nech sa páči. Potom to aj tak dopadá. Najmä v duchovnom živote sú ľudia bez vedenia skúsenejšej osoby veľmi zmätení a svoje špekulácie mysle považujú za pravdivé. A tak sa nevedomky nechávajú viesť svojou mysľou, ktorá je ich guruom.

Ak ľudia nechcú prijať vedenie duchovného učiteľa, gurua, ich guruom je ich vlastná myseľ. Tento fakt si veľa ľudí neuvedomuje a myslia si akí sú nezávislí. Každý závisí do väčšej, či menšej miery na svojej mysli – na tom, čo mu myseľ diktuje. Myseľ vygeneruje nejakú myšlienku a keď jej človek verí, automaticky ju považuje za pravdivú.

Veriť svojej mysli sa vždy nevypláca. Myseľ často generuje bláznivé myšlienky a keď im človek verí, môže sa z neho stať blázon. A to sa aj deje. Na svete už pobehuje veľa bláznov, ktorí uverili svojej mysli a šíria svoje bláznivé myšlienky medzi ostatných. V článku “Myseľ výmyselník” vysvetľujem aká bláznivá vie byť myseľ.

mysel

Prijať vedenie

Mať za gurua vlastnú myseľ býva nebezpečné. Väčšinou to nedopadá dobre. Len pyšný človek verí svojej mysli a nasleduje ju a ešte si bláznivo myslí aký je slobodný a nezávislý. Pokorný človek sa snaží učiť od skúsenejších, ktorí sú mu vzorom.

parampara2

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]

Schodnejšia cesta ako veriť svojej bláznivej mysli je prijať vedenie od pokročilej osoby, ktorá nás inšpiruje a je nám vzorom. Pri výbere takej osoby musíme byť obzvlášť obozretní, nemôžeme veriť každému. Píšem o tom v článkoch “Pravý duchovný učiteľ” a “Klamári, podvodníci a falošní jogíni“.

Považovať výmysly svojej mysle za pravdivejšie ako slová svätej osoby je nanajvýš nerozumné. Rozumnejšie je snažiť sa pochopiť čo sa nám snaží svätá osoba povedať. Veľkí svätci sú tu preto, aby nám pomohli dostať sa zo spárov svojej bláznivej mysle a ega, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že my máme pravdu. Pravdu môžeme spoznať jedine vďaka pokornému postoju a učeniu sa od osôb, ktoré pravdu poznajú. Svojimi vlastnými špekuláciami úplnú pravdu nemožno spoznať.

Odmalička prijímame autority – rodičov, učiteľov, vychovávateľov, vedcov, zamestnávateľov a dokonca kamarátov, ktorým veríme. No mnohým ľuďom robí problém prijať za autoritu duchovného učiteľa, pretože si myslia, že svojimi špekuláciami sa dostanú ďalej ako s pomocou gurua. Pritom môžeme vidieť priepastný rozdiel ako takíto ľudia žijú a jednajú a ako žijú a jednajú sväté osoby. Ešte som nestretol ani jedného človeka, ktorého guruom je jeho myseľ, ktorý by bol na úrovni svätca. Zato som stretol už veľa svätcov, ktorí prijali vedenie duchovného učiteľa a ich charakter a jednanie ma ohromili.

Prabhupada-and-disciples

Každý si môže slobodne vybrať, či bude jeho guruom myseľ, alebo prijme vedenie od skúsenejších osôb a na svoju bláznivú myseľ už nebude klásť taký dôraz. Keď spoznáme povahu mysle, prestaneme jej veriť a začneme vyhľadávať vedenie ľudí, ktorí ovládli svoju myseľ a zmysly. Tak môžeme robiť pekne a rýchlo duchovný pokrok. Pokiaľ budeme veriť svojej bláznivej mysli, zbláznime sa. O mysli píšem v článku “Myseľ výmyselník“. Nemôžeme si byť istí, že to, čo vygeneruje myseľ, je pravda. Mali by sme si to vždy nejako overiť, aby sme nevytvárali zbytočné špekulácie. Ľudia, ktorí veria svojej mysli, šíria svoje domnienky ako pravdivé a to je úplné bláznovstvo.

Takisto keď prijmeme vedenie skúsenejších osôb, mali by sme si dávať pozor či nás nezavádzajú. Pravý duchovný učiteľ vedie žiaka vždy k overeniu si teórie, aby získal poznanie. To je princíp získavania poznania. Mnohí ľudia len veria buď svojej mysli, alebo tomu, čo im hovoria druhí bez toho, aby si to overili. Ale to nie je príliš rozumné. Ak chceme získať poznanie a dozvedieť sa ako sa veci v skutočnosti majú, musíme si vždy informácie overiť. V dnešnom svete sa nedá veriť takmer nikomu. A už vôbec nie vlastnej mysli!

Človek, ktorý verí svojej bláznivej mysli, sa stane skôr, či neskôr bláznom. Ale človek, ktorý spoznal povahu mysle, jej nebude dávať príliš veľkú váhu a už vôbec jej nebude veriť všetko, čo produkuje. Bude sa snažiť všetko si overiť, aby získal poznanie.

Ako si ľudia vytvárajú vlastné ideológie

poučné

Poznám zopár ľudí, ktorí si vytvorili vlastné ideológie a na nich stavajú zmysel života. Na tom by nebolo nič zlé, pokiaľ by tieto ideológie neboli len veľmi malá časť z celkového zmyslu života.

Mnohí ľudia urobili zmysel života z ekologického spôsobu života – vytvárať čo najmenej odpadu, používať výhradne bio produkty, vegánstvo, raw atď. To je všetko pekné, no ak je toto celý zmysel života, je to smutné. Život je oveľa, oveľa viac. Hlavne ľudský život. Človek sa môže zaujímať o oveľa väčšiu sféru žitia ako len o ekologický spôsob života.

Človek má ohromnú možnosť dozvedieť sa o živote veľmi veľa. Môže sa dozvedieť ako vyriešiť väčšie problémy ako sú ekologické, sociálne, či ekonomické. Medzi najväčšie problémy existencie patrí rodenie sa, starnutie, choroby a umieranie. Nikto nechce trpieť, byť starý a opustiť všetko, o čo sa celý život snažil, no aj tak sa to deje. To sú najväčšie problémy. A ako tieto problémy vyriešiť?

Šrímad Bhágavatam (verš 6.5.11) nás môže osvietiť:

Živá bytost uvězněná v těle hledá štěstí, ale nijak se nezajímá o to, jak se ze svého vězení dostat. Toto je velice důležitý verš, neboť všechny živé bytosti v hmotném světě jsou ve svých tělech, jež získaly, velice činné. Člověk ve dne v noci pracuje pro smyslový požitek, a zvířata jako prasata a psi se také lopotí ve dne v noci, aby získala smyslový požitek. Ptáci, zvěř a všechny ostatní podmíněné živé bytosti se věnují různým činnostem, aniž by měli poznání o duši uvězněné v těle. Zvláště v lidském těle má živá bytost povinnost jednat tak, aby z tohoto uvěznění unikla. Bez pokynů Nārady nebo jeho zástupce v učednické posloupnosti se však lidé jen slepě věnují tělesným činnostem, aby si užívali pomíjivého, dočasného štěstí (māyā-sukha). Nevědí, jak se dostat ze svého hmotného vězení.

Tento svet nevznikol len tak a my sme sa v ňom neocitli náhodou. Zaviedli nás sem naše hmotné túžby, ktoré si chceme napĺňať a Najvyšší Pán ako milujúci otec nám poskytol túto možnosť. Snažíme sa tu užívať si nezávisle na Otcovi a Jeho pokynoch a tak to aj dopadá. Len padáme na držku a trpíme, pretože sme zabudli čo je zmyslom života. Chvíľkovú úľavu od utrpenia považujeme mylne za šťastie. Takí sme popletení, pretože sme zabudli na Otca a Jeho pokyny. No milujúci otec je tak milostivý, že nám poskytuje možnosť vspomenúť si na Neho.

Ďalej som, ó, Arjuna, semenom všetkého jestvujúceho. Niet bytosti, či už pohyblivej alebo nehybnej, ktorá by mohla jestvovať bezo Mňa. [BG 10.39]

Krišna nám v Bhagavad-gíte vysvetľuje aký je cieľ a zmysel ľudského života. Najlepšie pochopíme tento cieľ v spoločnosti ľudí, ktorí za týmto cieľom idú – v spoločnosti oddaných Krišnu.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Bez spoločnosti oddaných je veľmi ťažké porozumieť Krišnovi ako Najvyššej Osobnosti Božstva. Bez oddanej služby Ho nie je možné spoznať takého, aký je, čo aj sám vysvetľuje:

Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť. [BG 11.54]

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva. [BG 18.55]

Bez intenzívnej spoločnosti oddaných a bez hlbšieho pochopenia oddanej služby nás stále bude lákať dočasné šťastie získané zo zmyslového pôžitku a budeme považovať za zmysel života niečo, čo zmyslom vôbec nie je.

Ľudský život je krátky a je škoda premárniť ho nasledovaním nedokonalých a neúplných ideológií a honbou za dočasným šťastím, ktoré je ako fatamorgána – existuje v mysli, ale skutočné šťastie to nie je a navyše keď táto fatamorgána pominie, nasleduje veľké sklamanie a frustrácia. To je povaha hmotného šťastia. Skutočné šťastie existuje len na duchovnej úrovni a je trvalé. Toto šťastie môžeme dosiahnuť pomocou veľkých svätcov, ktorí sa nám snažia vysvetliť vedu o duchovnom živote a skutočný zmysel ľudskej existencie.

Mnohí ľudia sa neustále usilujú o hmotný pôžitok, pretože hľadajú skutočné šťastie nevediac kde je. A tak idú slepo za niečim, čo si myslia, že ich spraví šťastnými. Potom zistia, že to nie je stále ono a idú zase za niečim iným… a tak dokola kým nie sú úplne zfrustrovaní z hmotného života a nezačnú hľadať hlbší zmysel života. Základným predpokladom úspechu v duchovnom živote je totiž frustrácia z hmotného života. Osoba úplne zfrustrovaná hmotným životom už nevidí v takomto živote zmysel a snaží sa nájsť niečo zmysluplnejšie. A to je žiadaný stav, do ktorého sa treba dostať, aby sme sa mohli vážnejšie zaoberať zmyslom našej existencie a začať podľa toho žiť.

Vymyslené ideológie, ktoré nemajú so s myslom života nič spoločné, nemôžu v konečnom dôsledku nikomu pomôcť. Väčšina týchto ideológií sa snaží riešiť len dôsledky a príčina im uniká a tak sa stretávajú neustále s neúspechom a musia riešiť jeden dôsledok za druhým. Keď človek takto využíva svoju inteligenciu, neostáva mu už čas ani energia na zaoberanie sa skutočnými problémami a ich riešeniami.

Je žiadané, aby sme sa začali zaoberať skutočnou príčinou problémov a začali túto príčinu riešiť. Jedine tak môžeme vyriešiť aj všetky dôsledky, ktorý z tejto príčiny vyplývajú.

Prestať si vymýšľať vlastné ideológie, alebo nasledovať vymyslené ideológie ľudí a začať sa zaoberať ideológiou, ktorá je tu od veky vekov a ktorá je popísaná v Bhagavad-gíte, taká aká je. Tak môžeme vyriešiť všetky problémy a žiť skutočne šťastný život. Inak to nie je možné. Ale to pochopí len ten, kto už dosiahol dostatočný stupeň frustrácie z hmotného sveta a aspoň trošku okúsil nektár, ktorý pramení z duchovnej úrovne oddanej služby Najvyššiemu Pánovi a Jeho oddaným.

Ako sa stávam hlupákom v očiach druhých

poučné

Pomerne často pozorujem veľmi zaujímavý fenomén – ľudia niekoho zle pochopia a na základe svojho nesprávneho pochopenia ho označia za hlupáka. Aj ja bývam dosť často videný v očiach druhých ako hlupák, alebo prinajmenšom čudák keď si ľudia moje slová vykladajú po svojom a ešte k tomu primiešajú svoje domnienky. Často sa mi stáva, že mi ľudia hovoria, že som niečo povedal ale pritom sú to úplne iné slová s úplne iným významom ako som povedal. Pretože jednak tieto slová pochopili po svojom bez toho, aby sa spýtali ako to bolo myslené a ešte si tam domiešali svoje domnienky. A potom ja vyzerám v ich očiach ako ten najväčší idiot. Nie, že by mi to nejak extra vadilo, ale je to pre mňa fascinujúce, že sa to deje. Poviem A, človek pochopí B a výde z toho C. A potom sa len dozvedám čo všetko som povedal a ako si to dovoľujem 😀 Pritom nič z toho som nepovedal.

Každopádne je mi ľúto, že takýmto spôsobom dochádza k zbytočným nedorozumeniam len preto, lebo ľudia automaticky vyhodnocujú slová podľa filtra svojho ega a príkladajú im úplne iný význam ako boli pôvodne myslené. Ak by sa spýtali ako je to myslené a nevymýšľali si svoje vlastné dezinterpretácie, dalo by sa krásne predísť nedorozumeniam. Lenže toto veľa ľudí nerobí a radšej si myslia, že ich pochopenie je správne a že ten, kto povedal tie slová, ktoré sa im nepozdávajú, je blbec.

Väčšina ľudí fičí na egu a potom to aj tak vyzerá. V spoločnosti vytvárajú len rozbroje. V spoločnosti chýba pokora a porozumenie, aby ľudia spolu dokázali vychádzať. Je dobré spoznať príznaky ega a naučiť sa s egom pracovať, aby sme sa vyhli zbytočným konfliktom a nedorozumeniam. Píšem o tom v článkoch “Prejavy ega“, “Spoznaj svoje ego” a “Problém ega“.

Ak s niekym debatujeme, snažme sa ho v prvom rade pochopiť a nedomýšľať si vlastné dezinterpretácie. Viem, nie je to jednoduché pokiaľ sme pod vplyvom ega, ale tréningom sa to dá vycibriť. Predídeme tak mnohým nedorozumeniam. ?

Kniha, ktorá mi priniesla najväčšie osvietenie

poučné

Na svete je veľmi veľa kníh, či už románov, hororov, životopisov, encyklopédií, náboženských,… no jedna kniha medzi tými všetkými vyniká svojou múdrosťou. Pre mnohých je tou knihou Biblia, Korán, Kabala alebo Bhagavad-gíta. No poznanie, ktoré je obsiahnuté v Šrímad Bhágavatam je oveľa komplexnejšie a hĺbavejšie.

Šrímad Bhágavatam obsahuje 18 000 veršov v dvanástich spevoch a ďaleko prevyšuje svojou komplexnosťou Bhagavad-gítu, Bibliu, Korán aj Kabalu. Obsahuje hlboké poznanie o Bohu, Jeho stvorení, o úskaliach zmyslového pôžitku, o zmysle (ľudského) života, o histórii a budúcnosti sveta…

Keď čítame Šrímad Bhágavatam pozorne, môžeme veľmi rýchlo pochopiť čo je zmyslom ľudského života a ako celý tento svet funguje. Ostatné náboženské knihy dávajú veľmi stručný návod a vysvetlenie zmyslu života, ale Šrímad Bhágavatam dáva veľmi detailné popisy a pozorný čitateľ tak môže ísť oveľa viac do hĺbky a pochopiť lepšie základné princípy života v tomto svete.

Správny postoj

Aby sme sa niečo dozvedeli, Šrímad Bhágavatam je nutné čítať ako žiak. To znamená prijať autoritu učiteľa Šukadéva Gosvámiho, ktorý Šrímad Bhágavatam predniesol Maharádžovi Paríkšitovi, ktorý vďaka tomu dokázal zrealizovať Absolútnu pravdu a oslobodil sa tak z pút hmotnej existencie. Mali by sme načúvať rovnako pozorne ako Maharádž Paríkšit, ktorý na sklonku svojho života chcel vedieť čo je zmyslom ľudského života. Ak sa budeme stavať do role niekoho, kto vie lepšie ako sebarealizovaný svätec Šríla Šukadéva Gosvámi, moc si zo Šrímad Bhágavatamu neodnesieme. Ale ak budeme pozorne čítať/načúvať, môžeme získať rovnaký prospech ako Maharádž Paríkšit.

V mnohých veršoch Šrímad Bhágavatamu je zdôrazňovaná nezmyselnosť snahy o zmyslový pôžitok, ktorý živú bytosť (dušu) odvádza od zmyslu ľudskéh oživota – od hľadania Absolútnej pravdy. Tieto verše sú tak trefné, že ich nemožno filozoficky vyvrátiť a jediná možnosť je ich prijať ako pravdivé.

Vše, co materialista vytvoří těžkou a namáhavou prací pro své takzvané štěstí, to Nejvyšší Osobnost jako časový faktor zničí, a proto podmíněná duše naříká. [SB 3.30.2]

Práve preto Šrímad Bhágavatam prináša pre ľudstvo ohromné osvietenie o zmysle ľudského života a navádza čitateľov, aby nemárnili čas zmyslovým pôžitkom a ponorili sa do hľadania Absolútnej pravdy a získali tak skutočné šťastie, nie iluzorné šťastie zo zmyslového pôžitku, ktoré môžu mať aj zvieratá. Ľudský život je veľmi vzácny. Človek sa na rozdiel od zvierat môže pýtať a dostávať odpovede. Človek je prirodzene zvedavý, ale svoju zvedavosť často smeruje nesprávnym smerom. Pozerá správy, číta svetskú literatúru, alebo sa zaujíma o technologický rozvoj atď. Ale nič z toho mu reálne nepomôže z dlhodobého hľadiska. Správne smerovanie zvedavosti je na zmysel našej existencie – prečo sme sa tu ocitli? Prečo trpíme? Ako to tu celé vzniklo?… Veľmi veľa otázok, na ktoré dáva Šrímad Bhágavatam jasné odpovede.

Ak pochopíme čo sa nám Šrímad Bhágavatam snaží povedať, máme veľké šťastie. Začneme sa venovať činnostiam, ktoré prospievajú nášmu pravému JA – duši. Pochopíme, že nie sme toto telo, ale večná duša, ktorej prirodzené prostredie nie je v hmotnom svete, ale v duchovnom. Rovnako ako ryba nemôže byť šťastná na súši, pretože to nie je jej prirodzené prostredie, ani duša nemôže byť úplne šťastná v hmotnom svete, pretože patrí do duchovného sveta. Toto všetko a veľa ďalšieho môžeme nájsť do detailu logicky vysvetlené v Šrímad Bhágavatam.

Prax

Veľmi dôležitý je verš:

“Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností.” [SB 1.12.18]

Šrímad Bhágavatam prináša síce osvietenie, ale viacmenej na teoretickej úrovni. Môžeme teoreticky chápať, že zmyslový pôžitok nám neprináša žiadny prospech, ale keď máme veľmi silnú túžbu po zmyslovom pôžitku, aj tak si ho budeme užívať, aj keď chápeme jeho nezmyselnosť. Šrímad Bhágavatam dáva aj prakticky návod ako sa očistiť od tejto túžby po zmyslovom pôžitku – službou čistým oddaným. Vysvetľuje tiež kto je čistý oddaný a kde ho môžeme nájsť. Všetko tam je a je na nás, aby sme urobili potrebné kroky k praxi a zistili tak, či je teória pravdivá, alebo nie.

Ako vravím, Šrímad Bhágavatam je najkomplexnejšie filozofické  a duchovné dielo, na ktoré som narazil a dáva mi dokonalý zmysel. Stačí ho len čítať, vykonávať oddanú službu, hmotné túžby zrazu zmiznú jedna za druhou a nakoniec zostane len čistá oddaná služba, ktorá prináša živej bytosti skutočnú blaženosť. To je cieľ ľudského života, ktorý Šrímad Bhágavatam popisuje.

Pre niekoho som super, pre niekoho idiot

poučné

Čím to je, že ma niekto považuje za múdreho človeka a iný za úplného idiota? Je to úrovňou vedomia. Aké vedomie, také vnímanie sveta. Ľudí s podobným vedomím a vnímaním sveta považujeme za super ľudí a tých s odlišným vnímaním sveta považujeme za podivínov a hlupákov.

Keď som po duchovnom prebudení začal vnímať svet úplne inak, začal som sa zaujímať o veci, o ktoré sa väčšina ľudí nezaujíma a teda tomu ani nerozumie. Zrazu som mal úplne iné názory ako väčšina a pre tú väčšinu som bol a stále som za idiota, hlupáka, podivína. Možno si tým niektorí z vás tiež prešli a museli čeliť nepochopeniu zo strany svojho okolia. Časom si však moje okolie na mňa zvyklo a už to neberú tak tragicky. Niektorí zistili, že nie som až taký blázon ako si mysleli, len som iný ako oni a naučili sa to rešpektovať. No stále sa nájdu ľudia, pre ktorých som magor :) A je to tak v poriadku.

Existuje veľké množstvo úrovní vedomia a teda vnímania sveta. Materialista vidí duchovné činnosti ako zbytočné a ten, čo sa vydal cestou sebarealizácie, vidí zase nadmerné materialistické úsilie ako zbytočné.

Dieťa vidí svet inými očami ako dospelý…

Môže to byť spočiatku nepríjemné keď nás niekto považuje za hlupákov, fanatikov, sektárov a podobne. Ale treba pochopiť, že je to každého subjektívny pohľad ako vníma realitu a že tento subjektívny pohľad zvyčajne nemá s objektívnou realitou veľa spoločné. Dôležité je vedieť kto som a kam kráčam. A je tiež dobré chápať prečo ma ľudia tak vnímajú. Možno len nechápu moju cestu a tak je pre nich jednoduchšie označiť ma za blbca ako pozrieť sa na to bližšie a pochopiť. Vždy je jednoduchšia tá kratšia cesta. No nie vždy je to tá správna cesta.

Keď som sa pohyboval v spoločnosti ateistov, bol som pre nich fajn kamoš, lebo som bol taký istý, ako oni, mal som podobný pohľad na svet a podobný životný štýl. Teraz, keď sa pohybujem v spoločnosti oddaných Krišnu a vnímam svet o dosť inak ako predtým, som pre niektorých mojich ateistických kamarátov blázon, sektár a podobne. Koľko som sa napočúval narážok, že som v sekte, vymili mi mozog atď. 😀 Je to len jeden pohľad na vec. Tí, ktorí sú na podobnej vlne ako ja, mi rozumejú, pretože si prešli podobnou transformáciou. No tí, ktorí touto zmenou neprešli a vnímajú svet z inej perspektívy, tomu ani nemôžu porozumieť.

Každý sa nachádza na svojom vývojovom stupni a nedokáže chápať niečo, čo nie je v jeho skúsenosti. Ateista nikdy nemôže pochopiť ľudí, ktorí sa vydali duchovnou cestou pokiaľ sa sám tou cestou nevydá tiež. Keď som bol ateista, vo svojej nevedomosti som sa vysmieval všetkým, ktorí riešili niečo duchovné a nazýval som to všetko nezmyslami, aby som zakryl svoju nevedomosť a nemusel si priznať, že viem o tom prd.

Ak vám niekto nerozumie a považuje vás za hlupáka, nič si z toho nerobte. Mnohí ľudia sa snažia druhých zhodiť, aby tak zakryli svoju nevedomosť a nemuseli sa zaoberať do hĺbky témami, ktorým nerozumejú. Poznám pomerne dosť ľudí, ktorí nemajú skúsenosť s vedomím Krišnu a vyjadrujú sa o tom nepekne. Ale to je iba ich nevedomosť a nie je vôbec rozumné vyjadrovať sa o niečom, o čom neviem nič. Ak by vedeli čo vedomie Krišnu znamená, mali by iný pohľad a určite nie negatívny :)

Jednoducho ľudia sú zvláštne tvory. Vo svojej nevedomosti zhadzujú to, čomu nerozumejú, aby sa tvárili akí sú múdri. Deje sa to pomerne často. Ale skutočne múdry človek nesúdi niečo, čo nepozná, snaží dozvedieť viac a mať skúsenosť.

Ďakujem za ľudí, ktorí mi rozumejú, ale aj za ľudí, ktorí mi nerozumejú, súdia ma, nadávajú mi a učia ma tak, aký nebyť :)

Hare Krišna ?

Stratení v špekuláciách

poučné

Ak človek nemá vedenie autority, skúseného učiteľa, ktorý sa naozaj vo svojom odbore vyzná, je odkázaný na svoje špekulácie. Čokoľvek, čo nepochádza z autorizovaného zdroja poznania, je špekulácia. Ľudia špekulujú jeden cez druhého a myslia si akí sú múdri. Jeden hovorí to, druhý to, tretí zase niečo iné… a nezhodnú sa pokiaľ považujú svoje špekulácie za pravdivé. Môžeme vidieť, že sa to v dnešnej spoločnosti v hojnej miere deje. Takmer nikto neprijíma autoritatívny zdroj poznania, ale skoro každý si fičí na svojich špekuláciach a tak potom aj dnešná spoločnosť vyzerá – katastrofálne.

Jedno ego prebíja druhé a ľudia sa neustále o niečom hádajú a nedokážu sa zhodnúť. To je príznak doby hádky a pokrytectva – Kali yugy. Väčšina ľudí uprednosťňuje pod veľkým vplyvom ega svoj názor pred názorom druhých neuvedomujúc si, že sú to viacmenej len ničím nepodložené špekulácie. Píšem o tom v článku “Na názore nezáleží“.

Pravda

Pravda je nezávislá na názoroch a špekuláciach. Milión ľudí môže špekulovať a mať svoj názor, ale nemusí poznať pravdu.

Ako môžem zistiť, či je niečo pravda, alebo nie? Jednoducho si to musím overiť, zistiť na vlastnej koži. Inak mi ostáva len veriť, alebo neveriť. Ak nemám skúsenosť s ohňom a niekto mi povie, že páli, môžem mu veriť, alebo neveriť. Ale ak získam s ohňom skúsenosť, budem už vedieť čo je vlastne oheň, nemusím len veriť.

Mnohé náboženstvá zneužívajú tendenciu ľudí veriť niečomu a tak sú mnohí ľudia fanatickí veriaci, ktorí nedokážu triezvo rozlišovať realitu od fantázie. Jednoducho slepo veria a svoju vieru považujú za pravdu. Väčšinou za jedinú pravdu. A tak vzniká nebezpečný fanatizmus, vďaka ktorému môžu vzniknúť konflikty. Len preto, lebo ľudia nepoznajú pravdu a žijú v akýchsi predstavách o pravde. Píšem o tom v článkoch “Veriť nestačí” a “Slepá viera“.

Jednoducho ak sa chcem dopátrať pravdy, môžem špekulovať tisíce rokov a nemusím sa dopátrať. Môžem veriť, neveriť, ale aj tak stále nebudem vedieť, ktorá bije. Jediný spoľahlivý spôsob je obrátiť sa na kvalifikované osoby, ktoré vidia veci také, aké sú a učiť sa od nich pravde. Píšem o tomv  článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“. Pravý duchovný učiteľ vždy vedie žiaka k praktickej realizácii a nenúti ho len slepo veriť. To je veľmi dôležitý bod pre spoznanie pravdy!

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]

Takých osôb v dnešnom svete nie je veľa. Sú veľmi vzácne, pretože väčšina ľudí uprednostňuje svoje špekulácie pred pravdou a sú z toho len viac a viac zmätení a pobláznení. Ale hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa objaví.

parampara

Keď pochopíme a prijmeme tento základný, veľmi jednoduchý princíp získavania skutočného poznania, môžeme sa veľmi rýchlo priblížiť k spoznaniu pravdy a vzdať sa svojich obmedzených špekulácií.

Posadnutie démonmi, duchmi a inými astrálnymi bytosťami

duchovno, poučné

Bol som svedkom posadnutia človeka temnými bytosťami a nebolo to nič príjemné a pekné. Posadnutá osoba môže navonok pôsobiť veľmi príjemne, ale vo vnútri sa ukrýva temnota… temnota, ktorá pochádza z jej minulých činností a túžob, častokrát z minulých životov.

Donedávna som si myslel, že démoni a iné temné bytosti sú oddelené, nezávislé entity, ktoré škodia druhým. No bolo mi vysvetlené, že démonov tvoríme my svojimi túžbami, myšlienkami a činmi. Démoni sú náš výtvor a len nám poskytujú to, po čom túžime. S radosťou spolupracujú… Niektorí ľudia majú veľmi temné túžby a tak vytvoria veľmi temných a silných démonov, ktorých sa potom nedokážu zbaviť aj niekoľko životov a robia im problémy.

Najzávažnejším posadnutím je posadnutie samotným diablom, Luciferom, Satanom, kedy osoba úplne mení svoje správanie a nemusí si toto posadnutie ani pamätať. No toto posadnutie nebýva našťastie také časté a zvyčajne býva len chvíľkové. Iné druhy posadnutia trvajú oveľa dlhšie kým s nimi človek nezačne niečo seriózne robiť.

Ako sa posadnutie prejavuje?

V článku “Mágia a okultizmus – Zlí Duchovia a exorcizmus” sa píše:

Jedným z prejavov posadnutosti môže byť nenávisť k tomu, čo je sväté, posvätné. Nemáme tu na mysli tých, ktorí neveria v Boha a vysmievajú sa z posvätných veci a sú agresívni; myslime tu na ľudí, čo za normálnych okolností veria v posvätné veci, sú dobrí vo svojom srdci, ale v určitých prípadoch sa prejavujú násilnícky a agresívne, keď sa napríklad modlia s inými, keď vidia kríž, obraz Panny Márie, a svätých, keď príde do kontaktu so svätenou vodou či svätenými olejmi. Myslime tu na tých ktorých osobnosť sa úplne zmení. Ďalšie kritéria, ktoré pobádajú k hlbšiemu skúmaniu, keď človek začne rozprávať jazykom, ktorý nikdy predtým neštudoval, ale pritom ho dokonale chápe; keď človek pozná skutočnosti, ktoré sú mu vzdialené, alebo predmety, ktoré sú mimoriadne zložité a skryté; keď disponuje silou a mocou, ktorá prevyšuje jeho bežné schopnosti. A treba ešte pripomenúť, že ani tieto prípady nie sú dôkazom. Je tu ešte psychiatria, ktorú nemožno vylúčiť z rozhodovania.

Tí ľudia napríklad začínajú vidieť čudné veci, duchov… Začínajú sa okolo nich diať nevysvetliteľné veci, prehovárajú k nim v mysli hlasy… Posadnuté osoby skôr hľadia na to, ako si čo najviac užiť za každú cenu a každého, kto sa im v tom snaží zabrániť čo i len slovami, považujú za nepriateľa. Nedajbože aby im niekto bránil v pôžitku… Ak sa im niekto pokúša zabrániť v pôžitku, veľmi sa na neho hnevajú a hnev môže byť taký silný, že vyústi až do zabitia. Posadnutý človek je jednoducho úplne pobláznený túžbou po pôžitku a chce ho získať za každú cenu. A tak si myslí, že bude šťastný…

Často menia náladu a dokonca aj povahu. Cez deň môžu byť fajn, ale večer sa prejavuje ich spojenie s temnými silami a správajú sa veľmi nezvyčajne.

Ako sa človek vlastne môže dostať pod moc temných síl?

Človek sa neposadne len tak. Vždy je tam príčina. Musí v sebe niečo dlho nosiť, nejakú skrytú urazenosť alebo hnev… a chce sa pomstiť. Temné sily mu to s radosťou umožnia.

Často sa stávajú posadnutými ľudia, ktorí sa zaoberajú, alebo zaoberali (aj v minulých životoch) mágiou, okultizmom, či satanizmom. Zahrávajú sa často nevedomky s temnými silami až ich temné sily ovládnu a posadnú. A potom má človek fakt čo robiť, aby sa z toho dostal.

Sú tiež prípady posadnutia počas meditácie keď človek nemá vytvorenú ochranu a otvára sa tak astrálnym bytostiam.

Ako pomôcť posadnutému?

Pre ľahšie prípady môže stačiť pokropenie svätenou vodou a nosenie posvätných predmetov, ktoré ju ochránia pred útokmi temných síl. Je dobré tiež modliť sa k Najvyššiemu (k Bohu), alebo vyslovovať ochranné mantry. Napríklad Nrsimha mantru (Narasimhadev je inkarnácia Višnua, ktorá zabila najobávanejšieho démona všetkých čias Hiranyakasipua):

Óm ugram víram mahá višnum džvalantam sarvatomukham narasimham bhíšanam bhadram mritior mritium namámjaham

Výslovnosť mantry je taká, ako je napísaná. Táto mantra odstraňuje v živote všetky prekážky a teda aj posadnutie démonom. Pravidelným počúvaním alebo odriekaním tejto mantry sa človek môže zbaviť posadnutia.

Ďalšia mantra je Hare Krišna mahá-mantra, ktorá v sebe obsahuje všetky mantry a teda by mala aj pomôcť pri odstránení posadnutia:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Tieto mantry nesú veľmi vysokú vibráciu, ktorá naše vedomie postupne pozdvihuje z nižších úrovní do vyšších. Čím viac opakovaní mantry a čím častejšie, tým rýchlejší je pokrok. Najlepšie je, keď mantru počúva a vyslovuje ten, kto je posadnutý.

Modlitba

Najľahšia forma exorcizmu je úprimná modlitba k Bohu. Úprimná túžba, aby Boh pomohol posadnutej bytosti môže naozaj pomôcť. Či už sa modlí postihnutá osoba, alebo sa modlí niekto za ňu. Niekedy je nutné modliť sa viackrát, inokedy stačí dlhšie a raz a posadnutie pominie. Záleží prípad od prípadu. Sú aj prípady kedy ani modlitba nepomohla.

Čerpal som z článkov:

https://www.cas.sk/clanok/301143/slovensky-exorcista-prehovoril-ako-sa-skutocne-vyhana-diabol/

https://mareksopko.blog.sme.sk/c/144338/Magia-a-okultizmus-Zli-Duchovia-a-exorcizmus.html