Podľa mňa,… myslím si, že,… verím,… odhadujem,… to sú slová, ktoré hovoria o tom, že nevieš ako to je. Názor neurčuje skutočnosť. Ľudia môžu mať na jednu vec rôzne názory, ale skutočnosť je len jedna a to je skutočná podstata tej veci, ktorá existuje nezávisle na názoroch ľudí. Ak si myslíš, že je niečo nejako, to nehovorí nič o skutočnosti. Je to len mentálna špekulácia. Ak jeden človek hovorí o vode, ktorá má 15 stupňov celzia, že je teplá a druhý, že je studená, aká je skutočnosť? Alebo keď niekto hovorí, že je niečo veľké a druhý zas hovorí, že je to malé, ako to teda je? To všetko sú len subjektívne a obmedzené názory ľudí. Názor nehovorí nič o skutočnosti a ani skutočnosť neutvára.

Vedieť viac

Ľudia by sa mali snažiť VEDIEŤ. Namiesto toho zvyčajne špekulujú a hovoria len svoj názor na danú vec. A tak vznikajú rozpory a odlišnosti v názoroch a skutočná podstata veci im uniká. Je to veľmi smutné. Väčšinou o veciach moc nevedia, ale názor o tom majú. Mať názor je síce pekné, ale treba si uvedomiť, že názor nemusí mať s realitou nič spoločné.

Keby sa ľudia namiesto mentálnej špekulácie snažili niečo dozvedieť, svet by vyzeral trošku inak. My môžeme špekulovať či 2 a 2 je 4, 5, 6 alebo iný výsledok. Ak niekto tvrdí, že 2 a 2 nie je 4, nemá potrebné znalosti. Jeho tvrdenie nehovorí nič o skutočnosti. Ľudia si vytvárajú názor o rôznych veciach a svoj názor hrdo šíria a zastávajú. Naivne si myslia, že ich názor je skutočnosť. Ale neuvedomujú si, že ich názor nemusí korešpondovať s tým, ako to naozaj je.

Ak sa chceme niečo dozvedieť, mali by sme sa učiť od tých, ktorí niečo vedia. Ak sa chceme niečo dozvedieť o matematike, mali by sme sa učiť od učiteľov matematiky. Ak sa chceme niečo dozvedieť o duchovnom živote, mali by sme sa učiť od kvalifikovaných duchovných učiteľov. A nevytvárať si zbytočne domnienky. Snažme sa vedieť… mať osobnú skúsenosť, teda prax.

Ak sa chceme niečo naučiť, najskôr si musíme priznať, že niečo nevieme. Pokiaľ si človek myslí, že všetko vie a všade bol, na všetko má svoj názor, ktorý tvrdohlavo zastáva, taký človek sa nič nové nedozvie.

Ak si však človek prizná: „Okej, o tomto moc neviem“, môže sa niečo nové dozvedieť. Môže získať poznanie. Aby človek získal poznanie, musí sa učiť od niekoho, kto o danej veci niečo vie. A musí mať aj prax. Samotná teória k získaniu skutočného poznania nestačí. Ak človek ovláda teóriu, ale nemá prax, je to len slepá viera. Verí, že teória je pravdivá, no v praxi ju nemá vyskúšanú a teda nevie, či je to naozaj tak. Len tomu verí. A veriť nestačí.

Prax

Keď krátko po varení mama povie dieťaťu: „Nechytaj ten sporák, popáliš sa“, dieťa jej môže veriť, alebo neveriť, že sa popáli. Ak chce vedieť ako to naozaj je, musí sa sporáku dotknúť a zistiť, či mama náhodou neblafovala. Ak sa ho chytí a popáli sa, zistí, že mama mala pravdu a už bude vedieť, že sporák krátko po varení páli. Dovtedy mohol iba veriť, alebo neveriť a nemal by skutočné poznanie, iba slepú vieru.

Ľudia radi filozofujú, ale filozofovaním sa akurát tak zamotajú a poznanie im uniká. Strácajú čas. Môžu sa do konca života dohadovať, či oheň páli, alebo nie ak neboli s ohňom v styku. Ak raz prídu do styku s ohňom, budú mať oveľa lepšiu predstavu čo oheň je.

Rád rozprávam o svojej osobnej skúsenosti a šírim ju verejne. Ľudia sa často čudujú a neveria. Často moju osobnú skúsenosť považujú za akúsi vieru, alebo dokonca bláznovstvo. Ja im hovorím, že veriť nestačí. Môžu si vyskúšať to, čo ja a praxou zistiť, či náhodou netáram. Kým nebudú mať osobnú skúsenosť, moje slová nedokážu pochopiť. Môžu im veriť, neveriť, alebo si to v praxi overiť a získať tak poznanie. Môžu si vyskúšať počúvať, alebo spievať Hare Krišna mahá-mantru pravidelne každý deň a pocítiť tak výsledok na vlastnej koži už po pár mesiacoch.

Od roku 2014 som sa vďaka praktickému učeniu Hare Krišna zmenil na nepoznanie. Často o tom rozprávam a píšem. Niektorí ľudia považujú Hare Krišna za sektu, pretože o tomto učení nič nevedia. Je jednoduchšie niečo odsúdiť ako dozvedieť sa o tom viac.

Získanie poznania

Pochopil som, že mentálna špekulácia a filozofovanie nikam nevedie. Ak sa chceme skutočne niečo dozvedieť, musíme nasledovať pokyny autorít, ktoré majú poznanie. A s ich pomocou môžeme získať poznanie. Sami môžeme skúšať a špekulovať koľko chceme, ale jednoduchšie a rozumnejšie je prijať vedenie od skúsenejších.

Ide o to, že mentálna špekulácia nám nemusí ukázať celý obraz o realite a dokáže nás zviesť na zradné chodníčky. Je každého slobodné rozhodnutie, či mu stačí mať len názor (mentálnu špekuláciu), alebo mať vedomosti. Podľa mojej skúsenosti je oveľa lepšie vedieť ako mať len názor.

Sám mám s mentálnou špekuláciou dôvernú osobnú skúsenosť. Toľko som špekuloval, až som sa zamotal. Mal som toľko názorov na všetko, ale mnohé z nich nezodpovedali realite. To som si uvedomil neskôr. Keď som sa začal zaujímať o skutočné poznanie a začalo mi to do seba všetko zapadať. Toto skutočné poznanie môžeme získať od tých, ktorí to poznanie majú. V detstve sa učíme od rodičov a učiteľov a keď dospejeme, dostaneme sa na rázcestie – buď budeme počúvať naďalej tých, ktorí niečo vedia, alebo sa oddáme mentálnej špekulácii a budeme sa tváriť akí sme múdri.

Rodičia nás naučili chodiť, rozprávať, utierať si zadok, zaväzovať šnúrky, jesť príborom atď. Učitelia nás naučili písať, čítať, počítať a veľa ďalšieho. Kde by sme boli, keby sme sa toto všetko snažili naučiť sami? Doteraz by sme veľa z toho nevedeli. Sami by sme sa to nemali odkiaľ dozvedieť. Preto ak chceme niečo vedieť, mali by sme prijať rolu žiaka a učiť sa od tých, ktorí majú vedomosti, ktoré chceme získať. Veľmi si tým uľahčíme život.

Hlupáci sa nezdráhajú filozofovať a špekulovať, zatiaľ čo inteligentní ľudia sa snažia niečo dozvedieť od tých, ktorí majú poznanie.

Mentálna špekulácia končí v momente, keď sa mentálneho špekulanta spýtate odkiaľ pramení jeho názor. Ak nepodloží svoje domnienky autoritatívnym zdrojom, vtedy by si mal uvedomiť, že je mentálny špekulant a že vlastne o danej veci nič nevie.