Archívy kategórie: náboženstvo

Pohľad Indického svätca na filozofiu kresťanstva

duchovno, Na zamyslenie, náboženstvo, viera
Šríla Bhaktivinód Thákur
Šríla Bhaktivinód Thákur

Šríla Bhaktivinód Thákur bol významným kazateľom vedomia Krišnu v 19. storočí. Študoval a učil duchovné poznanie z Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam, ktoré obsahujú veľmi obsiahle, logické a zrozumiteľné duchovné poznanie. O vtedajšom kresťanstve sa vyjadruje nasledovne:

“Niektorí filozofovia hovoria že kvôli hriechu prvej živej bytosti sú všetky ostatné živé bytosti uväznené v hmotnom svete. Neskôr, keď sa Boh potrestá za ich hriechy, tak vyslobodzuje živé bytosti.”

“Niektorí moralistickí monoteisti pri rokovaniach o cnostiach a chybách tohto sveta dospeli k záveru, že hmotný svet nie je miestom čistého šťastia. Utrpenie skutočne preváži nad potešením. Tvrdia, že hmotný svet je väzením na trestanie živých bytostí. Ak existuje trest, potom musí ísť o trestný čin. Keby neexistoval trestný čin, tak prečo by existoval nejaký trest? Aký zločin spáchali živé bytosti? Niektorí muži s nízkou inteligenciou neschopní uspokojivo zodpovedať túto otázku priniesli veľmi divoký nápad. Boh stvoril prvého človeka a umiestnil ho so ženou do príjemnej záhrady. Potom Boh zakázal človeku ochutnať ovocie stromu poznania. Po zlej rade zlej bytosti prvý muž a žena ochutnali ovocie stromu poznania, čím neposlúchli Boží príkaz. Týmto spôsobom spadli z tej záhrady do hmotného sveta plného utrpenia. Z dôvodu ich priestupku sú všetky ostatné živé bytosti páchateľmi od okamihu ich narodenia. Boh sám nevidel iný spôsob odstránenia tohto priestupku, sám sa zrodil v ľudskej podobe, vzal na svoje plecia hriechy svojich nasledovníkov a potom zomrel. Všetci, ktorí ho nasledujú, ľahko dosiahnu oslobodenie a všetci, ktorí ho nenasledujú, upadnú do večného pekla. Takto Boh prijíma ľudskú podobu, trestá sa a tým oslobodzuje živé bytosti. Inteligentnému človeku toto nemôže dávať zmysel.”

„Títo filozofovia tvrdia, že život živej bytosti sa začína narodením a končí smrťou. Po smrti sa už nenarodí. Po smrti dosiahne výsledky svojich činov v tomto jednom živote. “

„Aby sme prijali toto popletené náboženstvo, je potrebné najskôr uveriť týmto dosť nepravdepodobným veciam: ‘Život živej bytosti sa začína narodením a končí smrťou. Pred narodením živá bytosť neexistovala a po smrti už nezostane vo svete hmotných činností. Iba ľudia majú duše. Iné stvorenia nemajú duše.‘ Tomuto náboženstvu veria iba mimoriadne neinteligentné osoby. V tomto náboženstve nemá živá bytosť duchovnú povahu. Boh z vlastnej vôle stvoril živé bytosti z hmoty. Prečo sa živé bytosti rodia vo veľmi odlišných situáciách? Stúpenci tohto náboženstva nevedia odpovedať. Prečo sa jedna živá bytosť narodila do domu naplneného utrpením, iná živá bytosť narodená do domu naplneného radosťami, iná živá bytosť narodená do domu osoby oddanej Bohu a iná živá bytosť narodená do domu zlého ateistu? Prečo sa jeden človek narodí v situácii, keď je povzbudzovaný k vykonaniu zbožných skutkov, vykonáva zbožné skutky a stáva sa dobrým? Prečo sa iný človek narodí v situácii, keď je povzbudený k hriechu, hreší a stáva sa zlým? Stúpenci tohto náboženstva nemôžu (nevedia) odpovedať na všetky tieto otázky. Zdá sa, že ich náboženstvo hovorí, že Boh je nespravodlivý a iracionálny.“

“Prečo hovoria, že zvieratá nemajú dušu? Prečo zvieratá nemajú dušu ako ľudské bytosti? Prečo majú ľudia iba jeden život a za svoje činy v tomto jednom živote sú odmeňovaní vo večnom nebi alebo potrestaní večným peklom? Pre každého, kto verí v skutočne láskavého a milosrdného Boha, bude toto náboženstvo úplne neprijateľné.”

Zdroj: https://www.facebook.com/notes/srila-bhaktivinoda-thakur/srila-bhaktivinoda-thakur-on-christianity/179758364382/

Za posledné 2 storočia sa vyvinuli ďalšie nové smery kresťanstva, ktoré pridali ďalšie zaujímavé pohľady na učenie Biblie. Bhaktivinód Thákur sa vyjadruje zrejme k najrozšírenejšej kresťanskej doktríne tých čias. Dnes už sú desiatky a stovky rôznych doktrín založených na rôznch významoch veršov z Biblie. Ktorá je najbližšie k pôvodnému významu Biblie?

Je dobré zamyslieť sa nad podstatnými bodmi, ktoré tu Šríla Bhaktivinód Thákur vypichuje a nad otázkami, ktoré nie sú Bibliou zodpovedané. Kde nájsť odpovede na tieto otázky? Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam ponúkajú tieto odpovede a každý môže zvážiť nakoľko dávajú zmysel. Šríla Bhaktivinód Thákur bol veľmi významným svätcom svojej doby a kládol dôraz na zmysluplnosť a logiku duchovného učenia. A jeho nasledovníci v tom doteraz pokračujú. Nenechajú sa zastrašiť a zmagoriť nejakými hlúpymi náboženskými dogmami ktoré hrozia večným peklom a uveriť im len preto, aby boli spasení a vyhli sa večnému zatrateniu v pekle. Kladú dôraz na zmysluplnosť a logiku daného učenia. Nakoľko dávajú zmysel rôzne kresťanské doktríny a nakoľko učenie Bhagavad-gíty? To nech už každý zváži sám po ich preštudovaní :-)

Veľa šťastia v bádaní!

Hare Krišna! ?

Náboženstvo ako veda

Na zamyslenie, náboženstvo, poučné

Náboženstvo ako veda? Čo? To fakt? Nepreskočilo ti? Ako môže byť náboženstvo ako veda?

Náboženstvo a viera

Drvivá väčšina ľudí spája náboženstvo s vierou a nevie si spojiť náboženstvo s vedou. Existujú mnohé náboženstvá, ktoré sú založené na viere a nie na vedeckom princípe skúmania pravdy. Existuje však (minimálne) jedno náboženstvo, ktoré je založené na tomto vedeckom princípe.

Náboženstvo a veda

Sanátana dharma

“Sanātana-dharma nepredstavuje nejakú sektársku vieru. Je večnou funkciou večnej živej bytosti vo vzťahu k Najvyššiemu. Ako sme už povedali, vzťahuje sa na večné postavenie živej bytosti. Śrīpāda Rāmānujācārya definuje slovo sanātana ako „to, čo nemá začiatok ani koniec“. Na základe jeho výroku musíme akceptovať, že sanātana-dharma nemá počiatok ani koniec.

Slovenský pojem náboženstvo sa líši od sanātana-dharmy. Náboženstvo v nás vzbudzuje predstavu viery, ale viera sa môže zmeniť. Môžeme vyznávať určitú vieru a časom prestúpiť na inú. Avšak sanātana-dharma označuje činnosť, ktorú nemožno zmeniť. Voda nikdy neprestáva byť tekutá a oheň nikdy neprestáva hriať. Večnú vlastnosť živej bytosti nemôžeme zmeniť. Sanātana-dharma je večnou súčasťou živej bytosti a podľa Śrīpadu Rāmānujācāryu nemá počiatok ani koniec. To, čo nemá počiatok ani koniec však nemôže byť sektárske alebo obmedzené nejakými hranicami. Napriek tomu si vyznávači určitej viery myslia, že sanātana-dharma je takisto sektárska. Ak však celú vec preskúmame hlbšie a z hľadiska modernej vedy, zistíme, že sanātana-dharma je záležitosťou a funkciou nielen všetkých ľudí na svete, ale i všetkých živých bytostí vo vesmíre.” – Úryvok z úvodu Bhagavad Gíty takej aká je

Čo ak existuje náboženstvo, ktoré sa dá empiricky overiť? Je to Sanátana Dharma – večné náboženstvo duše. Určité duchovné činnosti slúžia na overenie predpokladu – teórie.

Vedecký postup je zjednodušene nasledovný:

  1. Teória (predpoklad)
  2. Experiment – overenie či je teória pravdivá
  3. Vyhodnotenie experimentu, záver

Ak teda Sanátana Dharma ponúka teóriu, experiment a závery v súlade s teóriou, jedná sa o vedecký proces skúmania pravdy. Za mesiace a roky skúmania pomocou praktických duchovných činností je možné overiť mnohé z teórie Sanátana Dharmy. Hlavný zdroj teoretického poznania Sanátana Dharmy je Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam. V nich je obsiahnutý aj návod na praktické duchovné činnosti vďaka ktorým si človek môže overiť pravdivosť teórie.

Empirická skúsenosť

Ako zistíme, že cukor je sladký a soľ slaná? Stačí čítať knihy, študovať vedeckú literatúru a počúvať prednášky? Naozaj to stačí na to, aby sme zistili že cukor je sladký a soľ slaná? Ako si dokážeme pomocou teórie vôbec predstaviť čo znamená že cukor je sladký a soľ slaná? Kto to dokáže, klobúk dole.

Moja babka raz varila na elektrickej platničke a keď dovarila, povedala mi, aby som sa tej platničky nedotýkal lebo páli. Ja som ako malé dieťa nevedel čo to znamená, že platnička páli a chcel som si to vyskúšať, empiricky overiť čo tým babka myslela. Priložil som prst na platničku a čo sa stalo? Zistil som čo znamená, že platnička páli! Už som zrazu vedel čo tým babka myslela. Predtým som to nevedel keď mi to len povedala a mal som iba teoretickú abstraktnú informáciu.

Takisto v Sanátana Dharme existujú určité praktiky, ktoré prinášajú určité skúsenosti, vďaka ktorým môžeme lepšie pochopiť teóriu a overiť si ju. Najznámejšou a najpraktickejšou praktikou je počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O účinku Hare Krišna mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Kto môže vedieť aký účinok má Hare Krišna mahá-mantra? No ten, kto má empirickú skúsenosť. Ten, kto má iba teóriu, alebo nemá ani teoretické poznanie, nemôže ani len tušiť aký je účinok Hare Krišna mahá-mantry. Preto ak chcete vedieť čo spôsobí pravidelné meditovanie, spievanie a počúvanie Hare Krišna mahá-mantry, odporúčam vyskúšať. Hlavne meditáciu na ruženci, ktorú sa môžete naučiť vo videu vyššie.

Teraz už viete, že k náboženstvu je možné pristupovať aj vedecky, nie len cez vieru. Ale čo to naozaj znamená budete vedieť až keď tento vedecký prístup vyskúšate.

Tak čo? Kto to vyskúša a dá mi vedieť ako to dopadlo? :-)

Hor sa do toho!

Hare Krišna ?

PS: Viac o Sanátana Dharme si môžete preštudovať v Úvode Bhagavad-gíty: https://vedabase.io/sk/library/bg/introduction/

Prajem príjemné počúvanie:

Posolstvo Bhagavad-gíty

duchovno, Hare Krišna, náboženstvo, sebarozvoj, yoga

Mnohí ľudia sa pýtajú o čom je Bhagavad Gíta. Keď som listoval verše, viackrát sa v Bhagavad-gíte opakuje dosiahnutie oslobodenia a večný život v Božom kráľovstve. Krišna to toľkokrát opakuje, aby bolo Jeho posolstvo jasné každému a každý sa tak mohol zapojiť do láskyplnej oddanej služby Krišnovi a dosiahnuť večný život v Jeho Kráľovstve.

Tu sú verše, ktoré stále dokola opakujú to isté:

BG 2.51: “Vďaka tejto oddanej službe Bohu sa veľkí svätci alebo oddaní zbavujú výsledkov činov v hmotnom svete. Tak sa vyslobodzujú z kolobehu rodenia a smrti a dosahujú stav mimo všetkých utrpení (návratom k Bohu).”

BG 2.72: “Ó, syn Pṛthy, toto je cesta duchovného a zbožného života a kto po nej kráča, nepodlieha klamu. Ak sa človek nachádza v tomto stave i v okamihu smrti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.”

BG 3.19: “Človek by mal teda konať z povinnosti a bez lipnutia na plodoch činov, lebo činmi zbavenými pripútanosti dosiahne Najvyššieho.”

BG 5.6: “Samotné zrieknutie sa všetkých činností bez oddanej služby Pánovi nemôže nikoho urobiť šťastným. No múdry človek zamestnaný v oddanej službe môže okamžite dosiahnuť Najvyššieho.”

BG 5.24: “Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.”

BG 5.29: “Múdry človek, ktorý si Ma plne uvedomuje a vie, že Ja som konečným príjemcom všetkých obetí a pokánia, Najvyšším Pánom všetkých planét a polobohov a priateľom všetkých bytostí, sa oslobodí od hmotných strastí a dosiahne mier.”

BG 6.16: “Takýmto stálym ovládaním tela, mysle a činov sa yogīn vyslobodí z hmotnej existencie a dosiahne Moje sídlo, Božie kráľovstvo.”

BG 8.5: “A ten, kto v okamihu smrti opúšťa svoje telo a myslí len na Mňa, ihneď dosiahne Mojej prirodzenosti. O tom niet pochýb.”

BG 8.8: “Ten, kto o Mne rozjíma ako o Najvyššej Božskej Osobnosti, koho myseľ neodbieha a je neustále zamestnaná spomínaním na Mňa, príde, ó, syn Pṛthy, bezpochyby ku Mne.”

BG 8.16: “Všetky planéty v tomto hmotnom svete, Brahmalokou počnúc a najnižšou planétou končiac, sú miesta opakovaného rodenia sa a smrti. Ten však, kto dosiahne Moje sídlo, ó, syn Kuntī, sa už viacej nenarodí.”

BG 8.28: “Človek, ktorý sa vydá cestou oddanej služby, prekoná výsledky získané štúdiom Ved, prinášaním obetí, odriekaním a dobročinnosťou alebo filozofickým či ziskuchtivým konaním. Prostým vykonávaním oddanej služby získa všetky tieto výhody a nakoniec dosiahne najvyššie sídlo.”

BG 9.25: “Tí, ktorí uctievajú polobohov, sa narodia medzi polobohmi, k predkom spejú tí, ktorí uctievajú predkov. Tí, čo uctievajú duchov, sa narodia medzi takými bytosťami, a tí, ktorí uctievajú Mňa, budú žiť so Mnou.”

BG 9.27: “Nech konáš čokoľvek, nech ješ čokoľvek, nech obetuješ alebo daruješ čokoľvek a nech vykonávaš akékoľvek pokánia, ó, syn Kuntī, vždy to konaj ako obeť Mne.”

BG 9.28: “Takto budeš oslobodený z pút činov, nech už sú ich plody dobré či zlé. S touto yogou odriekania a s mysľou upretou na Mňa sa oslobodíš a prídeš ku Mne.”

BG 9.34: “Vždy na Mňa mysli, staň sa Mojím oddaným, vzdávaj Mi svoje poklony a uctievaj Ma. Takto plne pohrúžený vo Mne, určite ku Mne dôjdeš.”

BG 11.54: “Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť.”

BG 11:55: “Môj milý Arjuna, kto Mi slúži s čistou oddanosťou, kto je zbavený mentálnych špekulácií a nečistoty plodonosných činov, kto pre Mňa jedná, považuje Ma za svoj najvyšší cieľ a je priateľský ku všetkým živým tvorom, ten ku Mne určite dospeje.”

BG 12.3 – 4: “No aj tí, ktorí uctievajú neprejavené, zmyslami nepostihnuteľné, všeprestupujúce, nepochopiteľné, nemenné, pevné, nehybné — neosobné poňatie Absolútnej Pravdy — ovládaním zmyslov a tým, že s každým konajú rovnako, pracujúc pre blaho všetkých, Ma nakoniec dosiahnu.”

BG 12.6 – 7: “No tých, ktorí Ma uctievajú a zasvätili Mi všetky svoje činy, ktorí sa Mi bez odchýlenia odovzdávajú, vždy o Mne rozjímajú a oddane Mi slúžia s mysľou na Mňa upretou, ó, syn Pṛthy, čoskoro oslobodím z oceánu zrodenia a smrti.”

BG 13.24: “Ten, kto porozumie tejto filozofii o hmotnej prírode, živej bytosti a vzájomných účinkoch kvalít prírody, zaiste dosiahne oslobodenie. Nezávisle na svojom súčasnom postavení sa v tomto svete už nikdy nenarodí.”

BG 13.26: “Niektorým však chýbajú skúsenosti v duchovnom poznaní, a preto začnú uctievať Najvyššiu Osobu, po tom, čo o Nej počuli od iných. A keďže majú sklon načúvať autoritám, aj oni prekonajú cestu rodenia sa a smrti.”

BG 13.35: “Tí, ktorí zrakom poznania postrehnú rozdiel medzi telom a znalcom tela a pochopia proces oslobodenia sa zo zajatia hmotnej prírody, dospejú k najvyššiemu cieľu.”

BG 14.2: “Ten, kto sa ustáli v tomto poznaní, môže dosiahnuť transcendentálnu prirodzenosť, podobnú Mojej. Takto upevnený, sa už viac nenarodí v čase nového stvorenia a ani nebude rozrušený v dobe zániku.”

BG 14.19: “Človek, ktorý vpravde vidí, že všetky činnosti sú vykonávané iba týmito kvalitami prírody a pozná Najvyššieho Pána, ktorý je transcendentálny voči všetkým týmto kvalitám, dosiahne Moju duchovnú prirodzenosť.”

BG 14.20: “Ak sa živá bytosť povznesie nad tieto tri kvality, spojené s telom, vyslobodí sa zo strastí rodenia, staroby a smrti, a teší sa z nektáru už v tomto živote.”

BG 14.26: “Kto Mi slúži s úplnou oddanosťou a za žiadnych okolností sa neodchýli, ten súčasne prekonáva kvality hmotnej prírody a dospieva na úroveň Brahmanu.”

BG 15.5: “Ten, kto sa zbavil falošnej pýchy, klamu a nevhodnej spoločnosti, kto spoznal večné, premohol hmotnú žiadostivosť, zbavil sa dualít šťastia a nešťastia a vie, ako sa odovzdať Najvyššej Osobe, dosiahne večného kráľovstva.”

BG 15.20: “Ó, bezúhonný, vyjavil Som ti najdôvernejšiu časť Ved. Kto jej porozumie, ó, potomok Bharatov, stane sa múdrym a dosiahne dokonalosti.”

BG 18.46: “Uctievaním Pána, ktorý je príčinou všetkých tvorov a ktorý je všeprenikajúci, môže človek dosiahnuť dokonalosť, ak si plní svoje vlastné povinnosti.”

BG 18.49: “Kto na ničom nelipne, kto sa ovláda a je ľahostajný k všetkým hmotným pôžitkom, môže pomocou odriekania dosiahnuť najvyššiu dokonalosť v oslobodení sa od všetkých následkov.”

BG 18.51 – 53: “Kto sa očistil pomocou svojej inteligencie a vytrvalo ovláda myseľ, kto sa zriekol predmetov zmyslového pôžitku a zbavil pripútanosti i odporu, kto zotrváva v ústraní, málo je, ovláda reč, telo aj myseľ a je neustále v stave vnútorného vytrženia, kto je odpútaný, zbavený falošného ega, vlastníckeho pocitu, ilúzie moci, falošnej pýchy, žiadostivosti a hnevu, kto neprijíma hmotné veci a je mierumilovný, ten je určite hodný sebarealizácie.”

BG 18.54: “Kto zaujal toto transcendentálne postavenie, realizuje Najvyšší Brahman a je naplnený radosťou. Nikdy sa netrápi, ani po ničom netúži a k všetkým bytostiam je rovnaký. Za tohoto stavu dosiahne čistej oddanej služby Mne.”

BG 18.55: “Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.”

BG 18.56: “Môj čistý oddaný dosiahne pod Mojou ochranou a Mojou milosťou večné a nepominuteľné sídlo, hoci koná najrôznejšie činy.”

BG 18.58: “Ak si Ma budeš vedomý, prekonáš Mojou milosťou všetky prekážky podmieneného života. No ak nebudeš konať s týmto vedomím, ale na základe falošného ega a neposlúchneš Ma, budeš stratený.”

BG 18.61 – 62: “Najvyšší Pán sídli v srdci každého, ó, Arjuna, a riadi putovanie všetkých živých bytostí, ktoré sú akoby vsadené do stroja zhotoveného z hmotnej energie. Odovzdaj sa Mu úplne, ó, potomok Bharatov. Jeho milosťou dosiahneš transcendentálneho mieru a najvyššieho večného príbytku.”

BG 18.65: “Vždy na Mňa mysli a staň sa Mojím oddaným, uctievaj Ma a vzdávaj Mi svoje poklony. Takto určite ku Mne prídeš. Sľubujem ti to, pretože si Môj veľmi drahý priateľ.”

BG 18.66: “Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.”

BG 18.68: “Tomu, kto toto najvyššie tajomstvo vysvetľuje oddaným, je zaručená čistá oddaná služba a nakoniec nepochybne dospeje ku Mne.”

Celá Bhagavad-gíta online v slovenčine: https://vedabase.io/sk/library/bg/

Nepotrebujem Boha

duchovno, Na zamyslenie, náboženstvo

Často sa stretávam s názorom, že človek nepotrebuje Boha k životu. Keď počujem toto tvrdenie, spomeniem si na to, ako som žil predtým, než som sa dal na duchovnú cestu a pred očami mám tiež ako žijú mnohí ľudia bez Boha (česť výnimkám).

Život bez Boha

Keď som bol ateista, môj život bol pomerne zhýralý. Každý víkend som sa opíjal, v opilosti som slintal po ženách a číhal, ktorú by som mohol zbaliť a užívať si s ňou nezávislé sexuálne radovánky. Chtíč so mnou lomcoval ako vietor s tenučkým stromom a neraz ma zlomil a zneužil som niekoľko žien. Keď sa na to s odstupom času pozerám, takéto počíňanie nie je vôbec pekné, ale bohužiaľ pod vplyvom veľkého chtíču sa moc nedá jednať inak. Silný chtíč človeka núti k takýmto, ba ešte horším činnostiam. Podporoval som ukrutné zaobchádzanie so zvieratami v bitúnkoch tým, že som jedol mäso. A priťahovali ma rôzne iné svetské pôžitky, ktoré ma aj tak nedokázali naplniť a stále som cítil, že mi ku šťastiu niečo chýba.

Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“

Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

[Bhagavad-gíta 3.36-37]

Žiadostivosť ľudí ženie k uspokojovaniu sebeckého zmyslového pôžitku a tak sa ženú za sexuálnym pôžitkom, drogami (mäkkými alebo tvrdými), hazardom (vidina ľahkého zisku), extrémnymi športami, za materiálnym bohatstvom atď. Chtíč núti ľudí urobiť čokoľvek pre získanie krátkodobého prchavého pôžitku. Ani to najväčšie množstvo takéhoto pôžitku nikoho nedokáže uspokojiť natrvalo a úplne. Ak sa človek usiluje o šťastie takýmto spôsobom, vždy sa bude musieť hnať za ďalším a ďalším pôžitkom a nikdy nebude úplne spokojný a naplnený. Vždy bude vo vnútri prázdny, pretože takéto jednanie neuspokojuje dušu – naše skutočné JA. Naplniť nás môže jedine duchovný život a vzťah s Bohom, ktorého mnohí ľudia považujú za výmysel. No tento výmysel aj napriek týmto tvrdeniam pomohol mnohým ľuďom skvalitniť život a zmeniť ho na nepoznanie. Keď sa ľudia začnú úprimne obracať na Boha, začnú sa diať veci…

Veľký chtíč je bežnou súčasťou ľudí, ktorí žijú bez Boha a bez akýchkoľvek náboženských zásad. Títo ľudia považujú rôzne druhy zmyslového pôžitku za skutočné šťastie a zmysel života a nad hlbším zmyslom života sa väčšinou nezamýšľajú. Robia si čo chcú, kedy chcú, ako chcú nevediac o následkoch, ktoré ich zákonite čakajú. Neuznávajú autoritu Boha, dokonca neuznávajú ani existenciu ničoho duchovného. Celá ich realita je založená iba na hmotnej existencii. Svoje telo považujú za svoje pravé JA a podľa toho plní žiadostivosti vynakladajú nemalé úsilie pre uspokojenie tela (a jeho zmyslov). Pre naplnenie svojich chtivých túžob sú často ochotní urobiť čokoľvek, aj keď je to zvrátené a nemorálne. Napríklad pedofil, alebo iný “fil”. Nemorálne sú aj iné veci, ale bohužiaľ dnešná spoločnosť vytvorila morálku podľa vedomia a svedomia väčšiny ľudí a za morálne považujú veci, ktoré sú v skutočnosti nemorálne. Bežný človek nemá problém jesť mäso a podporovať tým veľkochovy a bitúnky, kde sú zvieratá ukrutným spôsobom chované a zabíjané. Nemá problém striedať jedného sexuálneho partnera za druhým neuvedomujúc si, akú psychickú ujmu jemu aj sebe tým spôsobuje. Pripútanosť a následné rozchody sú veľké psychické bolesti, ktoré v ľuďoch zanechávajú nemalé jazvy na srdci. A veľa ďalších činností, ktoré spôsobujú nemalé utrpenie.

Oddávajúc sa nenásytnej žiadostivosti a plní pýchy, sebavedomia a domýšľavosti, sú poblúznení démoni priťahovaní dočasným a konajú vždy nečisto podľa svojich predsavzatí. [Bhagavad-gíta 16.10]

Ak sa človek nevydá duchovnou cestou a nezačne spoznávať Boha, nemá inú možnosť len žiť pod vplyvom veľkého chtíča a snažiť sa naplniť svoje chtivé túžby, ktoré ho aj tak v konečnom dôsledku neuspokoja a navyše mu prinesú mnohé trápenia a bolesti. Mnohí ľudia by o tom vedeli rozprávať. A tiež mnohí ľudia rozprávajú o tom, ako im Boh a vzťah s Ním zmenil život a charakter.

Charakter ľudí, ktorí neprijímajú autoritu Boha a zavrhujú ju, alebo jej neprikladajú veľkú váhu, je väčšinou veľmi skazený (opäť česť výnimkám). Nemajú problém používať hrubé slová a urážať druhých. Nemajú problém zneužívať druhých pre svoj sebecký pôžitok (väčšinou sexuálny) a odhodiť ich ako špinavú handru keď im už ich zmyslový pôžitok nenapĺňajú. Snažia sa ospravedlniť si svoje hriešne jednanie a nepripúšťajú si, že by robili niečo zlé. Nemajú problém používať fyzické násilie keď sa hnevajú. A hnevajú sa často. Hnev je totiž prejavom žiadostivosti.

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev. [Bhagavad-gíta 2.62]

Čím väčšia žiadostivosť, tým väčsí a neovládnuteľnejší hnev. Bol som svedkom mnohých párov, kde rozhnevaná žena mlátila muža! A takisto rozhnevaní muži mlátia ženy a deti. A to len preto, lebo sú pod vplyvom veľkej žiadostivosti a tým pádom sa veľmi hnevajú keď ich žiadostivosť nie je naplnená. A potom sa nevedia ovládať a používajú násilie ako filter svojho hnevu. Takýto stav vedomia je veľmi žalostný, veľmi smutný.

Konanie pod vplyvom žiadostivosti neprináša nič dobré. Prináša problémy nie len tým, ktorí sú pod vplyvom žiadostivosti, ale aj ich okoliu.

Sám som bol kedysi veľký nervák a keď som sa rozhneval, burácali hromy a šľahali blesky. No rozvíjanie duchovného vedomia mi ukázalo, že to tak nemusí byť. Že človek nemusí žiť pod vplyvom veľkého chtíču a tým pádom aj hnevu. Čím menší chtíč, tým menej hnevu. Čím menší chtíč, tým krajší charakter človeka. A naopak čím väčší chtíč, tým horší charakter.

Rozvíjanie vzťahu s Bohom vedie k zmierneniu chtíču a nakoniec až k jeho odstráneniu a dosiahnutiu lásky k Bohu. Je na to proces zvaný “Bhakti jóga“, ktorý už od roku 2015 praktikujem a učím sa stále viac teoreticky aj prakticky.

Život s Bohom

Človek, ktorý nie len slepo verí v Boha, ale naozaj obetoval celý svoj život službe Bohu nepodlieha chtíču. Nepriťahuje ho sexuálny pôžitok, nepriťahujú ho drogy, hazard, extrémné športy, ani žiadny iný svetský pôžitok. Takýto človek je plne pohrúžený v duchovnom vedomí a je šťastnejší bez všetkých svetských pôžitkov, ktoré sú pre bežného materialistu všetkým, celým zmyslom života.

Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí. [Bhagavad-gíta 2.59]

Človek v duchovnom vedomí vôbec nemá chuť v svetských pôžitkoch rovnako ako človek nemá bežne chuť pojedať výkaly (možno niektorí áno). Jednoducho tým už nie je priťahovaný a venuje sa vznešenejším činnostiam.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Veľa ľudí si myslí, že duchovne založený človek musí žiť v chráme, alebo v jaskyni. Nemusí to tak byť. Je veľa duchovne založených ľudí, ktorí majú rodinu a prácu. Bhakti jóga nás učí ako môže byť aj starostlivosť o rodinu a práca duchovná činnosť. Ako môžeme robiť všetky činnosti ako službu Bohu. To je dokonalosť života, pretože takýto štýl života očisťuje naše vedomie od chtíču a čím je naše vedomie viac očistené od chtíču, prejavuje sa náš pekný duchovný charakter.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [Bhagavad-gíta 16.1-3]

Keď chceme dosiahnuť lepší život a lepšiu spoločnosť, je nutné čo najviac očistiť vedomie od žiadostivosti. Žiadostivý človek je sebecký a myslí hlavne na prospech pre seba. No človek očistený od žiadostivosti myslí na dobro všetkých a podľa toho aj jedná. Nikomu neubližuje a snaží sa všetkým pomáhať dosiahnuť ich pôvodné duchovné vedomie, aby aj oni mohli žiť v láske, šťastí a mieri a nemuseli sa čertiť keď ich chtivé túžby nie sú naplnené a spôsobiť tak nemalý rozruch a problémy.

O žiadostivosti by sa dalo písať ešte veľa. Každý s ňou má skúsenosť. Je dobré vedieť, že žiadostivosť prináša do nášho života veľa problémov. Kvôli žiadostivosti ľudia vymýšľajú rôzne prístroje, ktoré im majú zjednodušiť život, ale za cenu znečistenia prostredia a ničenia prírody. Kvôli žiadostivosti ľudia trpia mnohými psychickými poruchami. Kvôli žiadostivosti sú konflikty, vojny, vraždy, násilie, závislosti a ďalšie nepríjemnosti. Toto chceme? Alebo chceme život v harmónii, v súlade s prírodou a Bohom.

Práve vzťah s Bohom prináša človeku vnútorný mier, šťastie a lásku.

Bhakti jóga nás učí ako tento vzťah s Bohom rozvíjať a zduchovniť tak celý svoj život a nemusieť už viac zažívať utrpenie, úzkosť, stres a ďalšie nepríjemnosti, ktoré sú výsledkom života bez Boha.

Ľudia, ktorí úprimne rozvíjajú vzťah s Bohom majú veľmi pekný charakter a vedú veľmi pekný a kľudný život. Sú aj ľudia, ktorí predstierajú, že sú zbožní, ale v skutočnosti nie sú a sú plní chtíča a rozvíjajú chtíč namiesto lásky k Bohu. To sú pokrytci a netreba sa dať nimi odradiť.

Za seba môžem povedať, že život s Bohom je oveľa krajší ako život bez Neho.

A čo ty? Chceš žiť bez Boha a rozvíjať tak svoj chtíč a zažívať jeho nepríjemné následky, alebo chceš už konečne byť šťastný, vyrovnaný a láskyplný? Pre teba je “Bhakti jóga“.

Existuje Satan?

duchovno, Na zamyslenie, náboženstvo, poučné

Rôzne náboženstvá popisujú existenciu všedobrej bytosti – Boha a veľmi zlej bytosti – Satana. Všetko zlo na svete pripisujú Satanovi a všetko dobro Bohu. Védske písma tiež popisujú rôzne démonské bytosti. V článku “Démon nie je podoba, démon je povaha” je vysvetlené, že démoni sa vyznačujú hlavne povahou, nie podobou. Démon môže mať podobu človeka, alebo dokonca anjela, ale jeho povaha ho prezradí.

Démonské sklony sú v každom z nás. Záleží na každom z nás, na ktorú stranu sa viac prilkoníme – či na stranu Boha, všedobrej bytosti, ktorá prináša lásku, mier, pokoj a šťastie. Alebo na stranu Satana a jeho kumpánov, ktorí spôsobujú chaos a utrpenie. To, či je Satan reálny, alebo nie, nie je až tak podstatné. Podstatné je vedieť rozlíšiť démonské od božského.

Démonské

Démonská povaha sa vyznačuje snahou o uspokojenie samého seba, často bez ohľadu na svoje okolie a následky. Človek s démonskou povahou neberie do úvahy autoritu Boha a znevažuje ju hovoriac, že Boh neexistuje, alebo si Boha prispôsobuje na svoj obraz, ktorý mu vyhovuje, aby si tak ospravedlnil páchanie svojich hriešnych činov – “Môj Boh mi to dovoľuje“.

Čo démonom chýba je pokora. Démoni sú pyšní, arogantní nafúkanci nehľadiac na žiadnu inú autoritu okrem seba. Seba považujú za stredobod vesmíru a všetko chcú využívať pre svoj vlastný prospech. Svoju inteligenciu považujú za najlepšiu a za každú cenu si chcú presadiť svoje. Často neberú do úvahy žiadne rady a idú si len a len svoje. Potom to aj tak dopadá.

Výsledok démonského pyšného života je pád na držku a následné utrpenie. Démoni si myslia, že utrpenie sa ich netýka, že sú dostatočne silní, aby sa vedeli pred nechcenými vecami ubrániť a že sú silnejší ako príroda a Boh. No história ukazuje, že aj tí najväčší démoni podľahli zákonom Boha a nedokázali ich prekonať.

Žiadny démon nie je silnejší ako Boh. Ani Satan. Satan je podľa rôznych príbehov veľmi mocná bytosť, ktorá prináša rôzne pokušenia a tak spôsobuje vzburu voči Bohu a chaos vo svete. Keď sa Ježiš postil na púšti 40 dní, pokúšal ho Satan a snažil sa ho zviesť rôznymi svetskými lákadlami ako je delikátne jedlo, sláva, bohatstvo, sex atď.

No Ježiš v tejto skúške obstál a nedal sa zlákať, lebo poznal Božie kráľovstvo a svojho Otca, Najvyššieho Pána. Vedel, že to, čo mu Diabol ponúka je lož a skutočná pravda je v Bohu.

Diabol sa už od nepamäti snaží zlákať ľudí na rôzne svetské pôžitky sľubujúc im naplnenie všetkých ich túžob a dosiahnutie šťastia takýmto spôsobom. Vo védskych textoch je to Mája, iluzorná energia Boha, ktorá zahaľuje všetky živé bytosti v hmotnom svete do nevedomosti, aby si mysleli, že skutočné šťastie nájdu v tomto svete napĺňaním svojich svetských túžob. Ale to je obyčajná ilúzia.

Védske texty tiež popisujú, že tento svet je vytvorený pre všetkých, ktorí závidia Bohu a chcú byť ako Boh. Chceli sa hrať na Boha, ale Boh môže byť len jeden a tak vytvoril hmotný svet, kde sa môže každý vo svojej ilúzii hrať na Boha, na pána, ovládateľa a požívateľa a vykorisťovať  tak hmotnú prírodu pre svoj sebecký pôžitok.

Biblický príbeh Adama a Evy tiež popisuje pád z raja, kde bol večný život a večné šťastie, ale kvôli poslúchnutiu Satana a neposlúchnutiu Boha boli vyhnaní z raja do hmotného sveta, kde sa šťastie strieda s nešťastím a všetka snaha o šťastie končí smrťou. Had ponúkal Eve, že keď ochutná jablko zo “Stromu poznania dobra a zla“, bude vševedúca ako Boh. No Boh Adamovi a Eve výslovne zakázal jesť z tohto stromu:

Genesis 2:16-17: „Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“

Tento príbeh ilustruje pád duše z duchovného sveta do hmotného. Túžba vyrovnať sa Bohu, byť ako Boh a neposlušnosť voči Bohu sú príčinou pádu duše a jej následného utrpenia. A už keď duša rebeluje proti Bohu, robí si čo chce, kedy chce, ako chce, nehľadiac na to, aké to bude mať následky. A to je presne situácia mnohých ľudí v tomto svete. Nehľadia na Božie zákony, na Božie Slovo. Robia si čo chcú, ako chcú, kedy chcú, popierajú existenciu Boha ako Najvyššej autority a vytvárajú si vlastné obrazy Boha, vlastné modly. Podľahli moci Satana, ktorý je rebel voči Bohu číslo jeden a všetkých sa snaží odvrátiť od Boha. Opäť pripomínam, že to, či je Satan reálny alebo nie, nie je až tak podstatné. Ide hlavne o princíp ako veci fungujú. Že závisť a neposlušnosť voči Bohu je démonská vlastnosť a to spôsobuje všetky problémy v živote a vo svete. Jedine poslušnosť voči Bohu môže pomôcť priniesť mier, lásku a šťastie. Všetko ostatné sú márne pokusy, ktoré končia neúspechom a sklamaním. Ježiš a mnohí ďalší svätci toto vedia a snažili sa to vysvetliť ostatným. Kto to pochopí, je zachránený. Kto to nepochopí, má smolu. Bude musieť žiť démonským životom aj naďalej a naďalej zakúšať nemalé utrpenie spôsobené svojou závisťou voči Bohu. Jedine Boh nás môže oslobodiť od veškerej úzkosti a utrpenia, nie Satan. Satan nám len prilieva olej do ohňa hmotnej existencie a podvádza nás, že takým, či onakým spôsobom budeme šťastní v hmotnom svete. Nebudeme. Ježiš a mnohí ďalší svätci to garantujú a vysvetľujú ako môžeme byť skutočne šťastní. A je na nás, či uveríme Ježišovi a svätcom a budeme kráčať v ich stopách, alebo budeme naďalej veriť Satanovi a kráčať v jeho stopách.

Božské

Pokora, láska, šťastie, mier. To je božské a po tom každý túži. Lenže s démonskou mentalitou to nie je možné dosiahnuť. Musíme sa obrátiť na Boha. On nám do srdca vleje pokoru, lásku, šťastie a mier a budeme schopní šíriť Jeho posolstvo ďalej. On je Najvyšší Pán a keď túto jednoduchú skutočnosť prijmeme, bude sa nám oveľa ľahšie žiť ako keď si myslíme, že páni sme my a chceme mať všetko podľa nás a robíme si všetko po svojom. Náš milovaný a milujúci Otec nám dáva slobodnú voľbu žiť s Ním, alebo bez Neho. Mnohí ľudia si volia žiť bez Neho a potom zbytočne trpia. Zbytočne sú nafúkaní, arogantní, pokrytci a to im v živote spôsobuje nemalé problémy. Človek, ktorý prijal Boha do svojho srdca nemôže byť nafúkaný, arogantný pokrytec, lebo Boh taký nie je. Boh je všedobrý a všemocný. Satan je nafúkaný, arogantný pokrytec, ktorý zavrhol Boha a seba vyvyšuje na pozíciu Boha ba ešte vyššie.

Chceš nasledovať Satana, alebo Boha? Rozhodnutie je na Tebe!

PS: Kedysi som kráčal v stopách Satana a zavrhoval Boha. Neuvedomoval som si dôležitosť Boha vo svojom živote a myslel som si, že môžem byť šťastný bez Neho ako mnohí ďalší. No z nejakého dôvodu som dostal milosť a možnosť pochopiť dôležitosť Boha v našom živote. Keď sa pozriem na svoj život bez Boha, nie je to pekný pohľad – alkohol, neobmedzený sex, arogancia, pýcha, hrubosť, bezohľadnosť, sebectvo a veľa ďalších nepekných vecí, ktoré prichádzajú ruka v ruke s démonskou mentalitou a nasledovaním v stopách Satana, ktorý nám vraví, že šťastní budeme bez Boha. Je mi ľúto všetkých, ktorých Satan podviedol a podvádza, pretože takýmto spôsobom nikto nemôže byť šťastný a nakoniec ostanú len oči pre plač a škrípanie zubami ako sa v Biblii hovorí.

Nevravím, že som svätý a nemám túžby po tom, čo nám Satan, respektíve iluzorná energia Mája ponúka. Veľmi dlho som kráčal v stopách Máje/Satana. Ale čoraz viac si uvedomujem dôležitosť nasledovania cesty, ktorá vedie k Bohu, k Absolútnej Pravde, kde je všetko, po čom všetci túžime.

Biblia, Korán, Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie, Život pochází ze života, Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, to je literatúra vhodná pre hľadačov Absolútnej Pravdy.

Ak chce niekto dosiahnuť skutočné šťastie, mier a lásku, musí si dať veľký pozor na to, ktorou cestou kráča. Či kráča cestou, ktorá vedie k jeho vlastnému egoistickému uspokojeniu (mágia, ezoterika, niektoré jógové smery a vlastne všetko, kde nie je stredobodom Boh, ale JA), alebo kráča cestou, ktorú vyšľapali mnohí veľkí svätci, oddaní Najvyššieho Pána.

Je jednoduchý ukazateľ toho, či kráčam cestou Satana/Máje, alebo Boha.

Satan/Mája Boh
Ide mi v prvom rade o svoje uspokojenie a na druhých viacmenej kašlem. Záleží mi na druhých a na Bohu.
Považujem sa za pána, ovládateľa a požívateľa. Považujem sa za nástroj v rukách Božích.
Som nadutý, pyšný, egoista, myslím si, že viem najlepšie. Som pokorný, nesebecký, priznám si chyby a omyly a dokážem prijať kritiku a rady druhých.
Presadzujem silou mocou svoje názory všade kam chodím. Nikomu svoje presvedčenie nenútim. Nech sa každý rozhodne sám.
Nedokážem prijať inú autoritu okrem seba (svojej mysle a inteligencie). Dokážem prijať autoritu Boha a Jeho predstaviteľov.
Žijem v úzkosti a strachu. Žijem bez úzkosti a strachu v radosti a láske.
Pijem, fajčím, mám neobmedzený sex. Nepijem, nefajčím, sex iba v manželstve.
Podporujem zabíjanie zvierat, aby som uspokojil jazyk (jedenie mäsa). Nechcem podporovať zbytočné zabíjanie zvierat a iných živých bytostí.
Kašlem na teba. Keď môžem, pomôžem.

Určite by sa našlo aj viac ukazateľov, ale toto sú také najhlavnejšie, ktoré nám môžu ukázať nakoľko kráčame cestou ilúzie a nakoľko cestou Pravdy, lásky a skutočného šťastia. Šestnásta kapitola Bhagavad-gíty to rozoberá viac: https://vedabase.io/sk/library/bg/16/

Záver

Cesta zbožného života prináša svetlo do nášho života. Naopak cesta démonského života sa spočiatku môže javiť ako svetlá, ale na konci je tma, utrpenie, škrípanie zubami, úzkosť, nič príjemné. Ktorú cestu si vyberieme, je na každom z nás. Boh nám dal slobodnú voľbu, ktorú môžeme využivať ako sa nám zachce. Či budeme jednať v súlade s vôľou Božou, alebo proti nej. A čo je vôľa Božia nás učí Ježiš a mnohí ďalší svätci svojim príkladom.

Vďaka štúdiu duchovnej literatúry od predstaviteľov Boha sa môžeme naučiť jednať podľa Božej vôle a byť naozaj šťastní.

Amen

Keď vieru považujeme za pravdu

duchovno, Matrix, Na zamyslenie, náboženstvo, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, viera

Rôzni ľudia veria rôznym veciam. Niektorí veria v Boha, niektorí na mimozemšťanov, ďalší na šťastie v hmotnom svete, iní zase na nesmrteľnosť. Ale čo z toho je pravda? A čo z toho je len viera?

Ľudia svoju vieru radi považujú za pravdu, pretože im to dáva pocit, že niečo vedia. Ale vedia prd. Len veria. A to je rozdiel.

Kamarát mi tvrdil, že je možné preprogramovať realitu tak, aby telo nestarlo a nepôsobilo nám žiadne utrpenie. Keď som sa ho spýtal ako je to možné, začal mi tvrdiť, že existujú ľudia, ktorí to dokázali. Keď som sa ho pýtal ďalej kde sú takí ľudia, ako žijú, čo robia, nevedel mi odpovedať.

123456

Krásny praktický príklad ako niekto považuje svoju vieru za pravdu a keď je konfrontovaný s realitou, nemôže to dokázať a zisťuje, že takzvané vedomosti sú len viera. A to je len jeden z mnohých. Naša myseľ si vytvorila mnoho takýchto “právd”, ktoré pravda nemusia byť a zvyčajne ani nie sú. Myseľ sa nás snaží presvedčiť, že naša viera = pravda. Ale to je BLBOSŤ! Pokiaľ nevieme dokázať svoje tvrdenia, nemôžeme si o nich myslieť, že sú pravdivé.

Pozor na to. Možno si ani neuvedomujeme koľko sme prijali toho za pravdu bez toho, aby sme to konfrontovali s realitou a overili si to. Môžeme veriť na mimozemšťanov, v Boha, v to, že je možné žiť v hmotnom tele bez chorôb a bez starnutia, ale kde je DôKAZ? Pokiaľ nemáme dôkaz a staviame na svojej viere, nemôžeme to považovať za pravdu. To nie je rozumné.

Môžeme vidieť aj na sebe aj na druhých ľuďoch čomu všetkému veríme, ale nevieme to dokázať. Viera nerovná sa realita. Ak chceme žiť v realite, nemôžeme považovať svoju vieru za pravdu. Pretože sa môže veľmi rýchlo stať, že si vytvoríme akúsi bublinu, ktorá je úplne mimo realitu a keď budeme konfrontovaní s realitou, môžeme byť sklamaní.

Niektorí ľudia považujú Ježiša za Boha. Iní Allaha, Buddhu, Krišnu, Rámu,…. ale kde je pravda?! Pravda nie je lacná, že stačí uveriť a považovať to za pravdu. To je blud.

Ak chceme žiť v realite, konfrontujme svoju vieru s realitou. Snažme sa pristupovať kriticky ku každému svojmu záveru, či je naozaj pravdivý, alebo je to len ničím nepodložená špekulácia. To nám pomôže, aby sme nežili ako blázni, ktorí svoje ničím nepodložené špekulácie považujú za pravdu a ešte to šíria ako pravdu a balamutia ďalších ľudí.

Priznajme si radšej, že nevieme ako to je ako by sme mali špekulovať a tvrdohlavo považovať svoju vieru za pravdivú. Keď jednoducho neviem ako to je, tak poviem: “Neviem”. To nie je hanba. Alebo môžem povedať, že tomu verím. Ale tvrdiť, že je to tak a tak a pritom to nemôžem dokázať, pretože tomu len verím, to je diagnóza na psychiatriu.

Bohužiaľ veľmi veľa ľudí svoju vieru považuje za pravdu a ešte ju ako pravdu šíri. Nebuďme takí blázni. Priznajme si, že nevieme ako by sme mali špekulovať a považovať svoje blúdne špekulácie za pravdu. Tak budeme oveľa bližšie k pravde ako si myslíme.

Ak budeme sami seba podvádzať, že naša viera je pravdivá, môžeme byť od pravdy oveľa viac vzdialení ako si myslíme.

Poďme teda analyzovať čomu všetkému veríme ako pravde a čo všetko si nemôžeme overiť. To nás priblíži k pravde viac ako viera.

Viera môže byť nebezpečná. Môžeme uveriť niečomu, čo nie je pravda a byť podvedení.

Naučme sa pristupovať k životu so zdravým rozumom, triezvo a snažme sa spoznať pravdu. Neverme všetkému, čo naša myseľ vyprodukuje a nepovažujme to za pravdu. Neverme všetkému, čo vyprodukuje myseľ druhých a nepovažujme to za pravdu. Vždy to konfrontujme s realitou.

Len tak budeme bližšie k pravde a ďalej od lži a poloprávd.

Veľa šťastia v hľadaní pravdy!

Hare Krišna

Náboženská neznášanlivosť

duchovno, Na zamyslenie, náboženstvo

V poslednej dobe pozerám rôzne kresťanské videá na YouTube a čo čítam v komentároch, nestačím sa čudovať koľko odsudzovania a fanatizmu sa tam nachádza. Namiesto šírenia lásky vidím šírenie neznášanlivosti voči ostatným náboženstvám a povyšovanie svojho za to najvyššie a jediné pravdivé.

Veľa ľudí má odpor k náboženstvu práve kvôli ľuďom, ktorí trpia náboženskou neznášanlivosťou. To znamená, že neprijímajú iné náboženstvá ako posolstvo Boha a svoje považujú za jediné pravdivé. V každej náboženskej skupine môžeme nájsť 2 skupiny ľudí:

  1. Tí, ktorí sú neznášanliví voči ostatným náboženstvám a ich vyznávačom.
  2. Tí, ktorí sú tolerantní a chápu, že rôzne náboženstvá učia o tom istom Bohu, len sú prispôsobené pre rôzne druhy ľudí v rôznych dobách a kultúrach.

V prvej skupine sú najmä ľudia, ktorí sú uzavretí voči iným náboženstvám, nemajú bližšie vzťahy s ľuďmi iného vierovyznania a ako pravdu prijímajú len svoju dogmu, ktorej uverili.

V druhej skupine sú ľudia, ktorí väčšinou majú priateľské vzťahy aj s ľuďmi iného vierovyznania a chápu, že Boh je jeden, ale prehovára k ľuďom skrze rôzne náboženstvá.

Náboženská neznášanlivosť vytvára v spoločnosti napätie. Ako keby ho už aj tak nebolo dosť. Správanie ľudí, ktorí trpia náboženskou neznášanlivosťou býva zvyčajne oveľa horšie ako správanie ľudí v druhej skupine.

Kvôli náboženskej neznášanlivosti vzniklo už veľa vojen a konfliktov. Môžeme vidieť aká nebezpečná je náboženská neznášanlivosť.

Nie je lepšie a rozumnejšie vykašľať sa na egoistické obhajovanie svojej viery ako jedinej pravdivej a začať používať triezvy rozum? Mnohí ľudia sú tak sfanatizovaní a zaslepení, že nedokážu triezvo uvažovať a tolerovať druhých. To je veľmi nebezpečné.

Náboženský fanatizmus je veľmi nebezpečný. Aj keď sa možno spočiatku môže javiť ako neškodný kým je le na úrovni slov, ale častokrát sa stáva, že prerastie až do veľkej neznášanlivosti a vraždeniu v mene Boha.

Fanatickí Moslimovia neznášajú kresťanov a hinduistov. Fanatickí kresťania neznášajú Moslimov a hinduistov. Fanatickí hinduisti neznášajú kresťanov a Moslimov. Je to začarovaný kruh. Je to šialené. Je to fanatizmus, ktorý škodí zdravému rozumu, nie samotné náboženstvo.

Náboženstvo je nástroj a môže byť použitý pre pomoc, ale aj pre uškodenie. Bohužiaľ poznám priveľa ľudí, ktorí tento nástroj používajú ako zbraň a viac škodia ako pomáhajú. Takýmto spôsobom používajú náboženstvo ako niečo, čo rozdeľuje a nie čo spája. Spája iba vybranú skupinku ľudí, ktorí vyznávajú rovnaké náboženstvo a rovnakú odnož náboženstva. Napríklad v kresťanstve je odnož katolíkov, evanjelikov, protestantov, svedkov jehovovych atď… a každý tvrdí, že to ich pochopenie Biblie a ich verzia Biblie sú správne. Potom ako môže dôjsť k porozumeniu? Každý si bezmyšlienkovito a tvrdohlavo obhajuje to svoje bez snahy pochopiť a prijať ostatné učenia.

Poznám však aj ľudí, ktorí nie sú náboženskí fanatici a dokážu pekne vychádzať aj s ľuďmi iného vierovyznania, pretože chápu, že Boh je jeden a rôzne náboženstvá sú len rôzne uhly pohľadu na Neho.

Keby všetci ľudia pochopili, že je síce veľa náboženstiev, ale učia o jednom a tom istom Bohu z rôznych uhlov pohľadu, svet by bol oveľa krajšie miesto pre život. Bolo by tu oveľa viac lásky, tolerancie, mieru a pochopenia a oveľa menej nenávisti, konfliktov a nepochopenia.

Bohužiaľ však žijeme v hmotnom svete, kde je priestor aj pre fanatikov, ktorí si silou mocou presadzujú len to svoje bez pochopenia ostatných. A neostáva nám nič iné, len to nejako tolerovať a nebyť ako oni ak nechceme prispievať ešte viac k rozdeleniu spoločnosti, k nevraživosti a konfliktom.

Allahu Akbar

Hare Krišna

Amen