Každý, koho stretávame v tomto svete, je do istej miery náš odraz. Vlastnosti, ktoré si najviac všímame na iných, máme vo veľkej miere tiež v sebe. Toto sa nazýva zrkadlenie a môžeme to využiť pre svoj rast a teda zlepšenie kvality svojho života a svojich vzťahov.
Keď sa nám na niekom niečo veľmi nepáči, je to známka toho, že odráža naše negatívne vlastnosti, ktoré nie sme ochotní si priznať. Trávime tak veľa času odmietaním svojej temnej stránky, ktorú vidíme na ostatných, ale na sebe nie. Takisto vidíme na ostatných naše dobré vlastnosti a ľudia s týmito vlastnosťami nás prirodzene priťahujú.
Čím skôr si uvedomíme princíp zrkadlenia, tým jednoduchšie bude pochopiť naše negatívne reakcie na niektorých ľudí. Objavme a skúsme prijať svoje svetlé aj temné stránky nasledovným cvičením.
Krok 1: Pomysli si na niekoho, koho máš rád, naozaj rád. Na ľavú stranu papiera vymenuj 10, alebo viac vlastností, ktoré máš rád na tej osobe. Píš rýchlo. Nenechaj svojmu rozumu priestor pre rozmýšľanie. Musí to ísť okamžite zo srdca. Môžeš napísať toľko vlastností, koľko len chceš, ale nezastavuj sa kým nebudeš mať aspoň 10.
Krok 2: Teraz si pomysli na niekoho, kto ťa irituje, kto ti nesmierne vadí, koho nemáš rád a necítiš sa v jeho prítomnosti príliš dobre. Je niekto taký? Prečo ťa tá osoba toľko štve? Na pravú stranu papiera napíš 10, alebo viac vlastností, ktoré ti na tom človeku vadia.
Krok 3: Pozri sa na zoznam dobrých vlastností a zakrúžkuj 3, ktoré máš najradšej. Potom zakrúžkuj 3 vlastnosti na pravej strane papiera, ktoré ti najviac vadia. Teraz prečítaj týchto šesť zakrúžkovaných vlastností – sú to vlastnosti, ktoré máš s veľkou pravdepodobnosťou aj ty
Akonáhle si uvedomíš, že ľudia, ktorých stretávaš, sú tvojim odrazom, bude pre teba jednoduchšie pochopiť samého seba a tiež iných. Táto technika zrkadlenia je veľmi mocný nástroj pre sebaspoznanie. Keď už dokážeme prijať aj svoje temné stránky, môžeme začať s nimi pracovať a zmierniť, alebo ich dokonca vykoreniť. Na tento účel nám môžu poslúžiť techniky pre očistenie vedomia, o ktorých sa dočítate v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”
Duševné choroby sú zákerné. Na rozdiel od fyzickej choroby, o duševnej chorobe človek nemusí ani vedieť. Zvyčajne o nej nevie ten, ktorý ňou trpí, ani jeho najbližší. Jedna z najzákernejších duševných chorôb, ktoré poznám, je práve hraničná porucha osobnosti.
Symptómy
Táto porucha sa prejavuje vzormi pocitov a správania, ktoré sa zdajú byť primerané a odôvodnené osobe, ktorá ich prežíva, hoci tieto pocity a správanie spôsobujú veľa problémov v živote tejto osoby a v živote jej blízkych. Napríklad častý hnev, ktorý prerastá až do amoku, ktorý si navyše daná osoba obhajuje ako opodstatnený.
Symptómy hraničnej poruchy osobnosti sa líšia od človeka k človeku. Ženy majú väčšiu pravdepodobnosť, že majú túto poruchu ako muži. Bežné príznaky poruchy zahŕňajú nasledovné:
Nevhodné alebo extrémne emocionálne reakcie.
Vysoko impulzívne správanie.
História nestabilných vzťahov s rodinou, partnermi a priateľmi, ktoré sa môžu drasticky zmeniť od intenzívnej lásky a idealizácie k intenzívnej nenávisti.
Príliš rýchle nadviazanie intímnych vzťahov – behom pár dní až týždňov.
Nestabilný alebo nefunkčný obraz seba samého alebo skreslený obraz seba.
Pocity oddelenosti, nudy a prázdnoty.
Ťažkosti s pocitom empatie pre ostatných.
Pretrvávajúci strach z opustenia a odmietnutia, vrátane extrémnych emočných reakcií na skutočné a dokonca predstierané opustenie.
Intenzívne, veľmi premenlivé nálady, ktoré môžu trvať niekoľko dní alebo len niekoľko hodín.
Silné pocity úzkosti, starosti a depresie.
Impulzívne, riskantné, sebadeštrukčné a nebezpečné správanie, vrátane bezohľadného konania, zneužívania drog alebo alkoholu a nechráneného sexu.
Opakujúce sa myšlienky na samovraždu alebo vyhrážky samovraždou.
Nepriateľstvo, prechovávanie nenávisti a odporu.
Nevhodný, intenzívny hnev alebo problémy s kontrolou hnevu.
Nestabilné kariérne plány, ciele a očakávania.
Ťažkosti s dôverou, čo je niekedy sprevádzané iracionálnym strachom z úmyslov iných ľudí.
Intenzívne výkyvy nálady, impulzívne správanie a extrémne reakcie môžu pre ľudí s hraničnou poruchou osobnosti sťažiť dokončenie školskej dochádzky, udržanie stabilných pracovných miest a dlhodobé zdravé vzťahy.
Nie všetci s hraničnou poruchou osobnosti zažívajú všetky príznaky. Niektorí jedinci majú len niekoľko príznakov, zatiaľ čo iní majú veľa. Symptómy môžu byť vyvolané zdanlivo bežnými udalosťami. Napríklad ľudia s hraničnou poruchou osobnosti sa môžu rozhnevať a utrpieť úzkosťou v dôsledku menšieho rozdelenia od ľudí, s ktorými sa cítia blízki, napríklad pri cestovaní na služobné cesty. Závažnosť a frekvencia príznakov a ako dlho trvajú, sa budú líšiť v závislosti od jednotlivca a závažnosti jeho choroby.
Jednou z ironií tejto poruchy je, že ľudia s HPO veľmi túžia po blízkosti, ale ich intenzívne a nestabilné emocionálne reakcie majú tendenciu odplašiť iných, čo spôsobuje dlhodobé pocity odmietnutia a odlúčenia.
Pojem “hraničná” označuje skutočnosť, že ľudia s týmto stavom majú tendenciu “hraničiť” s tým, že sú diagnostikovaní s ďalšími duševnými chorobami počas ich života, vrátane psychózy. Mnohí ľudia a ani ich blízki však ani netušia, že trpia touto poruchou.
Približne 80 percent ľudí s hraničnou poruchou osobnosti prejavuje samovražedné správanie vrátane pokusov o samovraždu, rezanie sa, pálenie sa a iné sebazničujúce činy. Odhaduje sa, že medzi 4 a 9 percentami ľudí s HPO spácha samovraždu.
Príčiny
Spúšťačov tejto poruchy môže byť viacero:
Rodinná história. Ľudia, ktorí majú blízkeho rodinného príslušníka, napríklad rodič alebo súrodenec s touto poruchou, môžu byť vystavení väčšiemu riziku vzniku hraničnej poruchy osobnosti.
Mozgové faktory. Štúdie ukazujú, že ľudia s hraničnou poruchou osobnosti môžu mať štrukturálne a funkčné zmeny v mozgu, najmä v oblastiach, ktoré riadia impulzy a emočnú reguláciu. Nie je však jasné, či tieto zmeny predstavujú rizikové faktory pre poruchu alebo sú spôsobené poruchou.
Environmentálne, kultúrne a sociálne faktory. Mnohí ľudia s hraničnou osobnostnou poruchou hlásia traumatizujúce životné udalosti, ako napríklad zneužívanie, opustenie alebo nepriateľstvo počas detstva. Iní mohli byť vystavení nestabilným, znehodnoteným vzťahom a nepriateľským konfliktom.
Hoci tieto faktory môžu zvýšiť riziko vzniku poruchy, neznamená to, že osoba rozvinie hraničnú poruchu osobnosti. Podobne môžu byť aj ľudia bez týchto rizikových faktorov, ktorí budú mať počas svojho života túto poruchu.
Liečba
Žiť s hraničnou poruchou osobnosti alebo byť vo vzťahu s niekým, kto má HPO, môže byť stresujúce. Môže byť veľmi ťažké uznať a prijať realitu HPO, ale liečba môže pomôcť. Problémom však býva, že jedinec trpiaci touto poruchou nie je schopný si ju priznať a odmieta liečenie. O to ťažšie to býva, keď má ešte narcistické sklony a za svoje problémy obviňuje všetkých naokolo.
Ľudia s HPO, ktorí uvažujú o tom, že si ublížia alebo sa pokúšajú o samovraždu, potrebujú ihneď pomoc.
Hraničná porucha osobnosti sa historicky považovala za ťažko liečiteľnú. Ale pri novšej liečbe založenej na dôkazoch má mnoho ľudí s HPO menej závažné príznaky a zlepšuje kvalitu života. Je dôležité, aby ľudia s HPO získali špecializovanú liečbu od vhodne vyškoleného poskytovateľa. Iné typy liečby alebo liečby poskytované lekárom alebo terapeutom, ktorí nie sú dostatočne vyškolení, nemusia mať úspech.
Informácie v tomto článku sú prevzaté z anglických článkov:
V krátkosti to vysvetľuje tridsiaty ôsmy verš z osemnástej kapitoly Bhagavad-gíty:
Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]
Snažíme sa užívať si zmyslový pôžitok a vášeň, ale v konečnom dôsledku k nám príde utrpenie – na začiatku ako nektár a na konci ako jed. Podľa tohto veršu vášeň vždy končí utrpením. Môžeme to pozorovať aj vo svojom živote a na živote iných. Vášnivé vzťahy končia rozvodom. Vášniví motorkári končia ako darcovia orgánov. Vášniví športovci končia s úrazmi, ktoré im už viac nedovoľujú športovať atď. To je vášeň – na začiatku ako nektár a na konci ako jed. To, že sa niekomu dlho nič nestalo, ešte neznamená, že sa mu nemôže stať.
Šríla Prabhupáda vo význame veršu vysvetľuje:
“Keď sa mladý muž stretne s mladou ženou, zmysly ho začnú nútiť, aby sa na ženu díval, aby sa jej dotýkal a mal s ňou pohlavný styk. Zmysly na to môžu spočiatku reagovať veľmi príjemne a uspokojivo, no skôr či neskôr bude celá situácia pôsobiť ako jed. Rozídu sa alebo rozvedú a namiesto šťastia sa dostaví sklamanie. Také šťastie je vždy v kvalite vášne. Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.”
Koľko je presne takých prípadov ako tu Šríla Prabhupáda popísal. Nespočetne veľa. Nespočetne veľa párov sa rozchádza práve kvôli tomu, že sa vrhajú do vzťahu na základe vášne a keď vášeň vyprchá a začnú vidieť realitu, začínajú problémy a keď tieto problémy nie sú schopní vyriešiť, rozchádzajú sa a následne veľmi trpia. Rozchody bývajú veľmi bolestivé.
Vášeň býva silnejšia ako zdravý rozum. Dokáže doslova zatieniť našu inteligenciu a pod vplyvom vášne robíme rôzne veci, aj keď by to inteligencia vyhodnotila ako nebezpečné, alebo nerozumné. Keď robíme činnosti vo vášni, následne trpíme…
O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.
Šríla Prabhupáda vo význame tohto veršu píše:
“Ak sa usilujeme o sebarealizáciu, musíme sa riadiť mnohými zásadami a príkazmi, aby sme sa naučili ovládať myseľ a zmysly a aby sme svoju myseľ dokázali uprieť na vlastné ja. To je veľmi ťažké, trpké ako jed, no ak človek uspeje nasledovaním týchto pravidiel a dosiahne tak transcendentálnu úroveň, ochutná skutočný nektár a začne sa tešiť z pravej radosti života.”
Zrealizovať verš č. 18.38 nie je také ťažké. Má s tým skúsenosť už snáď každý. Ale realizácia veršu 18.37 je celkom náročná, ako aj Šríla Prabhupáda píše vo význame. No kto vytrvá v tomto úsilí, bude môcť ochutnať skutočné šťastie, ktoré pramení z duchovnej úrovne nášho bytia. Existujú rôzne spôsoby pre sebarealizáciu, no najodporúčanejší spôsob v tomto veku je Bhakti jóga, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“.
Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare
Jednoduché načúvanie a spievanie transcendentálnej vibrácie Hare Krišna mahá-mantry nás postupne dostáva do kvality dobra a kvality vášne a nevedomosti strácajú svoj vplyv. Je to však dlhodobý proces a mnohí bhakti jogíni sú na úplnom začiatku tohto procesu a stále sú do veľkej miery ovplyvnení kvalitou vášne a chtíčom.
Mnohí z nás chcú šťastie hneď a tak sa oddávame vášni a zmyslovému pôžitku, ktorý nám v konečnom dôsledku aj tak spôsobuje utrpenie. Tak, ako si na začiatku užívame, tak na konci trpíme a možno ešte viac. Sme nepoučiteľní. Stále chceme lízať med, ale nechápeme, že keď ho zlížeme, ostane už len jed.
Mali by sme pochopiť, že tadiaľto cesta k skutočnému, trvalému šťastiu nevedie. Môžeme sa snažiť užívať si vášeň, ale keď vášeň vyprchá, čaká nás utrpenie. Vždy je to tak. Nie len, že je to napísané v Bhagavad-gíte, ale môžeme si to veľmi ľahko zrealizovať na vlastnej koži. Čím viac si užívame, tým viac na konci všetkého toho pôžitku trpíme. A tí, ktorí si myslia, že nie, ešte nie sú na konci. Ešte nezažili utrpenie prameniace z vášne. Ale ten pôžitok jedného dňa skončí a vystrieda ho utrpenie. Zaručene.
Ešte pred rokom som úplne neveril týmto dvom veršom a potreboval som si to (znovu) zažiť v praxi, aby som pochopil ich pravdivosť. Naozaj všetko, čo som kedy robil vo vášni, skončilo utrpením. Vášnivo som jazdil v bikeparku a dolámal som sa. Vášnivo som sa vrhol do vzťahu, ktorý skončil katastrofou. Pozorujem ľudí, ktorí žijú vo vášni a užívajú si dočasné šťastie, no keď toto šťastie pominie, strieda ho utrpenie.
Keď som objavil Bhakti jógu a začal sa jej aspoň okrajovo venovať, už za pár mesiacov som mohol pocítiť jej priaznivý účinok na moje vedomie. Prestal som jesť mäso, prestal mi chutiť alkohol, mnohonásobne sa mi zmenšila sexuálna túžba, ktorá bola predtým naozaj obrovská a začal som viac rozumieť duchovným textom ako je Bhagavad-gíta, či Šrímad Bhágavatam. O svojej skúsenosti s mahá-mantrou píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Čoraz menej mi dáva zmysel zmyslový pôžitok a čoraz viac mi dáva zmysel oddaná služba. No ešte ani zďaleka nie som očistený od všetkých hmotných túžob a vášne. Ešte zrejme veľakrát podľahnem vášni a zlížem si jed, kým plne pochopím márnosť zmyslového pôžitku a dôležitosť oddanej služby.
Som veľmi vďačný, že som dostal tú milosť a mohol spoznať učenie, ktoré priniesol Šríla Prabhupáda a mohol som si ho vyskúšať na vlastnej koži.
Jediná cesta von z utrpenia je cesta sebarealizácie. Najúčinnejší a najjednoduchší spôsob sebarealizácie v tomto veku je bhakti jóga, ktorej súčasťou je načúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry.
Spievajme
Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare
A buďme šťastní!
Pôžitky zrodené zo styku so zmyslovými predmetmi sú zdrojom strastí. Majú počiatok i koniec, ó, syn Kuntī, a múdry v nich nenachádza potešenie. [BG 5.22]
Od roku 2015 sa môj život začal rapídne meniť a uberať úplne iným smerom ako život väčšiny ľudí. Začal som sa zaujímať o duchovnú sféru života a život pre mňa pripravil rôzne experimenty.
Studená sprcha
Jeden z prvých experimentov bolo vymenenie teplej vody za studenú. Jedného dňa v januári 2015 nešla teplá voda a potreboval som sa osprchovať. Tak som neradostne vhupol do studenej vody a kupodivu sa mi to zapáčilo. Povedal som si, že odteraz sa budem sprchovať už len v studenej vode. Chvíľu mi trvalo, než som si zvykol na úplne studenú vodu. Prvé dni som sa sprchoval vlažnou vodou a ďalšie dni som postupne teplú vodu uberal, až som si zvykol na úplne studenú, ba až ľadovú vodu. Odvtedy sa už 3 roky sprchujem výhradne studenou vodou a teplú vodu považujem za luxus, ktorý nepotrebujem.
Meditácia
Ďaľší experiment, ktorý som podstúpil, bola meditácia. Chcel som vedieť aký má meditácia účinok a tak som vyskúšal každý deň aspoň 10 minút denne meditovať. Neskôr aj viac. Skúšal som rôzne druhy meditácie – meditáciu mantrou, OM meditáciu a meditáciu dýchaním. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.
Chôdza naboso
V máji 2015 bolo veľmi teplo, kráčal som v Brne po ulici a v hlave sa mi neustále ozývalo: “Vyzuj sa… vyzuj sa… vyzuj sa…“. Najskôr som sa zdráhal vyzuť sa, ale nakoniec mi to nedalo a vyzul som sa. Pocítil som úžasný pocit slobody a uvedomil som si, že topánky sú vlastne väzenie pre nohy. O chôdzi naboso píšem v článku “Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“. Od roku 2015 chodím naboso vždy, keď sa dá a nevymenil by som to za najluxusnejšie topánky na svete.
Minimalizmus
V roku 2017 som sa dostal do situácie, kedy som si mohol zobrať len najnutnejšie veci a tak sa zo mňa musel stať minimalista. Opäť som si na to celkom rýchlo zvykol a nepotrebujem mať plnú skriňu vecí. O minimalizme píšem v článku “Cesta k minimalizmu“. Momentálne mám už síce viac vecí, ale snažím sa to s nimi nepreháňať.
Spánok na zemi a vonku
Keď som sa vrátil z Indie na Slovensko, nemal som k dispozícii matrac a musel som spať na karimatke. Chvíľu mi trvalo kým som si na to zvykol, ale keď som si už zvykol, zistil som, že nepotrebujem matrac, ani posteľ. Spočiatku som sa na karimatke dobre nevyspal a každú chvíľu som sa budil a cítil som, že ma tvrdá zem tlačí. Ale za pár dní som si zvykol a už som spal veľmi dobre. Telo je úžasný prispôsobivý stroj a zvykne si snáď na všetko. Neskôr som zistil, že najvhodnejšia podložka pre spánok je tvrdá podložka, kľudne aj holá zem bez karimatky. O benefitoch takéhoto spánku sa dočítate v článku “Najlepší spánok pre vašu chrbticu?”
Občas tiež zavítam spať na záhradu, do lesa, alebo na lúku. Spať na čerstvom vzduchu pod holým nebom je úžasné. Nazývam to miliónhviezdičkový hotel, pretože sa môžem pozerať na oblohu s miliónmi hviezd. Tiež chvíľu trvá kým si na takýto hotel človek zvykne. No potom to už nebude chcieť vymeniť za posteľ v uzavretom priestore. Jedného dňa možno príde deň, kedy už nebudem potrebovať ani karimatku a budem môcť spať na holej zemi.
Čo najmenej chémie a kozmetiky
Keď vidím poličku ženskej kozmetiky, príde mi to čudné. Načo prepána toľko vecí. Nestačí jeden krém, mydlo a zubná pasta? Ženský svet asi nikdy nepochopím…
Keď som si ostrihal vlasy, prestal som používať šampón. Vlasy si umývam len vodou. Z drogérie používam len zubnú pastu a mydlo. Zubnú pastu sa vždy snažím nájsť čo najprírodnejšiu. Počul som, že ideálna prírodná pasta je kokosový olej. No ešte som to neskúšal. Mydlo tiež preferujem prírodné, ale keďže často cestujem, tak to moc neriešim. Používam také mydlo, aké je k dispozícii.
Ani toaleťák
Možno pre niekoho tabu, ale naozaj nepotrebujeme toaletný papier. Môžeme si umyť zadok vodou a mydlom keď máme blízko záchoda umývadlo, alebo sprchu. Je to navyše oveľa hygienickejšie ako rozotierať si výkaly papierom po zadku Opäť to chvíľu trvá kým to človek pochopí a zvykne si na to, ale keď si zvykne mať umytý zadok, už viac nebude mať potrebu používať toaleťák.
To je také zhrnutie mojich netradičných (ne)činností za posledné 3 roky. Snáď vás niečo z toho inšpirovalo.
Vzťahy bývajú často komplikované. Najmä vtedy, keď sa vo vzťahu stretnú dve komplikované osoby, ktoré si navzájom zrkadlia veľa vlastností. Tieto vlastnosti im vadia na druhom, ale na sebe ich nie sú schopní vidieť. Vždy si pritiahneme do veľkej miery takého partnera, akí sme my sami. Podvedomie sa o to postará. Podvedomie presne vie, ktorý partner je vhodný pre náš rast a do toho sa zaľúbime. Zamilovanosť chvíľu trvá a keď vyprchá, začíname na jeden druhom vidieť prvé nedostatky. Potom nám začína na partnerovi vadiť viac a viac vecí. Tak to často býva. Začínajú prvé výčitky a hádky. Keď sa ani jeden partner nie je schopný pozrieť na seba a obviňuje toho druhého, hádky pretrvávajú a prerastajú do väčších hádok a bolestivejších rán v srdci. Obviňovanie sa navzájom je jedna z najhorších vecí, ktoré môžeme vo vzťahu urobiť. Ty si taký, ty si taká, ty robíš to, ty robíš hento,…. hrôza. Je ľahšie obviniť toho druhého a na seba sa nepozrieť. Ego sa nás snaží presvedčiť, že my sme v pohode, ale ten druhý je na vine, on môže za všetko! Takéto zmýšľanie je cesta do pekla, milí priatelia. Prešiel som si týmto peklom a viem o čom hovorím. Navzájom sme sa s priateľkou obviňovali za všetko možné, hovorili sme o tom aký je ten druhý, ale na seba sme sa nedokázali pozrieť a to viedlo ku krachu nášho vzťahu. Bolo to stále horšie a horšie a veľmi sme si navzájom ublížili. Len preto, lebo ani jeden nebol schopný priznať si aký je a myslel si, že za všetko môže ten druhý. Katastrofa…
Pokles
Vo vzťahu, alebo tiež po rozchode človek poklesne, keď nie je schopný pozrieť sa na seba ako sa reálne správa vo vzťahu a aký je. Keď obviňuje druhého za svoje problémy a bolesť, padá do hlbokej jamy, z ktorej sa vyštverá len vtedy, keď si prizná kto je a ako sa správa.
Často sa stáva, že ľudia ukončujú vzťah s tým, že ten druhý bol zlý a oni sú v pohode. To je najväčší omyl. Na vzťah sú dvaja. Na problémy sú dvaja. Na riešenie problémov sú takisto dvaja. Je teda nanajvýš nezodpovedné a nerozumné zvaľovať vinu len na jedného a nepriznať si svoj podiel. Pokiaľ sa tak stane, človek týmto spôsobom nevyrastie, ale naopak, môže ešte viac poklesnúť a zažívať aj v ďalšom vzťahu veľmi podobné problémy, ba možno väčšie.
Rast
Keď som schopný uvedomiť si, že partner mi zrkadlí určité vlastnosti, je to ideálna príležitosť k rastu. Prijať tieto vlastnosti a pokúsiť sa ich zmeniť ak uznám, že je to potrebné. Mnohí z nás majú nepekné vlastnosti, ktoré nám bránia v harmonickom prežívaní vzťahu ako napríklad domýšľavosť, tvrdohlavosť, panovačnosť, hnevlivosť a podobne. S takýmito vlastnosťami je veľmi náročné fungovať vo vzťahu pekne a neubližovať tým partnerovi, alebo deťom. Mnohé z týchto vlastností vychádzajú z nespracovaných bolestí z minulosti, či už z detstva, minulých partnerských vzťahov, alebo zo vzťahu s rodičmi. Je dobré si to uvedomiť a pokúsiť sa na tom zapracovať.
Partnerské vzťahy sú ideálna príležitosť pre náš rast. V partnerovi môžeme vidieť samého seba, svoje vlastnosti. Vždy, keď sa nám niečo na partnerovi nepáči, môžeme sa pozrieť do seba, či to náhodou v sebe neobjavíme. Častokrát sa stáva, že práve vlastnosti, ktoré nám na partnerovi nevýslovne vadia, máme aj v sebe. Len si ich neuvedomujeme a zvaľujeme vinu na svojho partnera. Zvaľovanie viny je vlastne len neschopnosť priznať si svoj podiel na probléme a prijať za to zodpovednosť. Mnohí ľudia sa radšej zbavujú svojej zodpovednosti a hádžu vinu na ostatných. Je to oveľa jednoduchšie ako zodpovednosť prijať a zamakať na sebe.
Ak chceme krajšie vzťahy, jediná možnosť ako to dosiahnuť, je zamakať na sebe. Využiť vzťahy pre svoj rast. Uvedomiť si, že vlastnosti, ktoré nám na partnerovi vadia, máme s veľkou pravdepodobnosťou aj v sebe a potom sa môžeme zmeniť.
No pokiaľ budeme partnera za všetko obviňovať a bude nám na ňom vadiť veľa vecí, taký vzťah skôr, či neskôr skrachuje. Možno až po vzťahu si budeme schopní uvedomiť čo sa vlastne dialo a ako sme sa správali. To je ten lepší prípad. Horší prípad je, keď aj po rozchode zvaľujeme vinu na druhého a svoj podiel na krachu vzťahu si nedokážeme priznať. To je slepá ulička, do ktorej sa veľa ľudí dostáva a tak musia zažívať ďalšie bolestivé vzťahy, kde opakujú svoju nezvládnutú lekciu. A tak stále dokolečka kým sa nepoučia. Život je milostivý a opakuje nám tie isté lekcie, kým ich nepochopíme. Je to jedna z vecí, ktorú mám na živote najradšej.
Pokúsme sa využiť vzťahy pre svoj rast, aby sme mohli zažívať krajší, harmonickejší život. Ak nevyriešime problémy v jednom vzťahu, objavia sa v druhom, aj v treťom aj v ďalšom. Nevyriešené problémy si prenášame z jedného vzťahu do druhého. Sú to programy a vzorce v nás, ktoré spôsobujú tieto problémy. Je naivné myslieť si, že vystriedaním partnera sa všetko zmení. Skôr, či neskôr sa problémy objavia. Či už staré, alebo nové. A budeme im musieť čeliť. Ideálne spoločne bez zvaľovania viny jeden na druhého.
Prajem veľa šťastia v duchovnom raste vo vzťahoch!
Môžeme utekať koľko chceme, ale dôsledkom svojich činov, teda karme neújdeme a ani sa pred nimi neskryjeme. Karma presne vie kedy a kde nás zastihne. Mnohí ľudia považujú karmu za niečo hrozné, pretože väčšinou si ju spájajú s nepríjemnosťami. No vedomý človek môže vďaka tým nepríjemnostiam rásť a v konečnom dôsledku ho to posunie v živote oveľa ďalej ako pozitívne udalosti. Takže čo sa nám zdá byť zlé, môže byť v konečnom dôsledku dobré. Z našej perspektívy sa to môže javiť ako katastrofa, ale z vyššej perspektívy sa vždy všetko deje pre naše vyššie dobro. A preto je tu aj karma. Aby sme sa mohli poučiť na vlastných činoch.
Súdenie
V nedávnej minulosti som sa hral na sudcu a priveľmi som súdil. Ešte sa občas pristihnem pri súdení, ale snažím sa už súdiť menej, pokiaľ možno vôbec. Pretože karma ma dostihla tak, že ma začali súdiť ostatní a nebolo to veru príjemné. Na vlastnej koži som zistil aké to je byť súdený. A tak sa už snažím nesúdiť, ale namiesto súdenia sa vcítiť prečo je niekto taký, aký je a robí to, čo robí. Aj keď nie vždy je to ľahké.
Chcieť meniť ostatných na svoj obraz
Karma mi tiež ukázala aké je to nepríjemné keď ma chce mať niekto podľa svojho obrazu a silou mocou na tom trvá – buď taký a taký, to, čo robíš je zle a podobne… a dosť! Povedal som si. Nechcem meniť iných na obraz podľa seba. Nech je každý taký, aký je. Ak mu to tak vyhovuje, je to jeho vec a on si za to zožne reakcie. Každý sme iný, každý chápeme veci po svojom a je dobré naučiť sa to rešpektovať. Ešte stále sa to učím…
Rodinná karma
Posledný vzťah, ktorý som zažíval, bol karmický a veľmi náročný. Bola to presná kópia vzťahu mojich rodičov. Navyše som si uvedomil, že moja bývalá partnerka je v mnohom podobná ako moja mama. Zistil som, že aký mám vzťah s mamou, rovnaký vzťah budem mať aj s partnerkou. Vzťahy matka-syn a otec-dcéra určujú aké vzťahy budú prežívať ďalšie generácie. Ak chceme mať pekné vzťahy s partnermi, musíme mať najskôr pekné vzťahy so svojimi rodičmi. A tiež pekný vzťah sami so sebou – sebaláska, sebaúcta, sebadôvera…
Následky svojich činov
Tiež pozorujem aj následky svojich nedávnych rozhodnutí a činov. Učím sa brať za ne plnú zodpovednosť a nezvaľovať vinu na iných. Boli to moje rozhodnutia a ja som za ne plne zodpovedný a ochotný znášať následky. S týmto porozumením sa mi žije oveľa lepšie ako by som mal zvaľovať vinu za svoje rozhodnutia na iných.
Nedávno som spravil toľko blbostí, za ktoré si budem musieť zlíznuť dosť trpké ovocie, no boli to v konečnom dôsledku moje rozhodnutia a zvaľovaním viny na iných by som ničomu nepomohol, ba skôr uškodil.
Karma nám pomáha
Karma nie je zlá ako ju veľa ľudí vníma. Karma je pre mňa úžasná príležitosť ako sa môžem poučiť na tom, čo robím.
V poslednom obdbobí vnímam, že karma je tak presná, že mi presne vracia to, čo som robil. A vďaka tomu si môžem uvedomiť aké to je a rozhodnúť sa, či to budem robiť aj naďalej, alebo s tým prestanem. To, čo nám robia iní, sme zrejme v minulosti robili niekomu inému my. A na základe toho, či je nám to príjemné, alebo nepríjemné, môžeme vedieť či to budeme robiť naďalej, alebo nie.
Aj som súdil, aj som bol súdený. Keď som súdil, neuvedomoval som si, čo tým spôsobujem. Až keď som bol neustále atakovaný sudcami a ich súdmi, až vtedy som si uvedomil čo vlastne súdením spôsobujeme.
Nepríjemný pocit
V prvom rade súdená bytosť pociťuje dosť nepríjemný pocit keď ju niekto súdi. O to horšie sa cíti, keď ju súdia viacerí a často. Je to veľmi, veľmi nepríjemné. V súdenej bytosti to môže vyvolať pocit viny, úzkosť, odpor voči svojim sudcom, alebo dokonca psychickú ujmu.
Oddeľovanie
Keď súdime, odháňame tým od seba ľudí, ktorých súdime. Samozrejme, že nás nebudú mať radi. Namiesto toho, aby sme sa zbližovali, sa odďaľujeme. A ešte si myslíme, že je to v poriadku, veď tá osoba je taká… ale akí sme my? To už nevidíme.
Prečo súdime?
Súdenie je prejavom neschopnosti pochopiť. Keby sme si vyskúšali kráčať v šľapajách tých, ktorých súdime, mohli by sme pochopiť čím si prešli a prečo sú takí, akí sú. Čím väčšie pochopenie, tým menšia potreba súdiť.
Kde nie je pochopenie, tam je odsudzovanie.
Čo s tým?
Moja skúsenosť je taká, že aby som prestal súdiť, musel som byť najskôr intenzívne súdený, aby som si uvedomil aké to vlastne je. Inak by som zrejme mal potrebu súdiť naďalej a neuvedomoval by som si, čo tým spôsobujem a nesnažil by som sa ľudí pochopiť.
Pochopenie
Máme na výber. Buď budeme ľudí súdiť, alebo sa ich budeme snažiť pochopiť. Každý nesie v sebe nejaké programy, nejaké vzorce správania, ktoré boli do neho zasadené, či už výchovou, alebo životnými skúsenosťami. Je dobré pochopiť, že daný človek jedná tak, ako jedná, pretože inak jednať nevie. Jeho vzorce správania ho k tomu nútia.
Aj keď sa niekto správa ako beštia, je to zrejme preto, lebo sa k nemu správali ako beštie a osvojil si toto správanie. Nevie konať inak a nevie byť iný, lebo vo svojom okolí nemal iný vzor.
Vcítením sa do druhých môžeme svoje správanie k nim zmeniť a čo je zaujímavé, oni môžu zmeniť svoje správanie k nám!
Nedávno som napísal kamarátke, ktorú som nechápal a odsudzoval som ju:
– Ja som sa ťa naučil prijať takú, aká si a je to oveľa lepšie ako odsudzovanie. – A preto som ťa začala mať rada… lebo vôbec som ťa rada nemala.
Stačí pochopiť čo súdením spôsobujeme, uvedomiť si prečo vlastne súdime, čo tým dosiahneme. Dosiahneme tým akurát ublíženie tým, ktorých súdime. A to chceme? Chceme súdiť a ubližovať, alebo sa snažiť pochopiť a naučiť sa prijať ľudí takých, akí sú? Naozaj keď pochopíme, keď si vyskúšame kráčať v ich šľapajách (vcítime sa), už nebudeme mať potrebu súdiť, lebo budeme vedieť ako sa cítia a prečo jednajú tak, ako jednajú.
Stretol som dievčinu, ktorá má veľmi dobré srdce. Avšak sa ukázalo, že aj veľmi zranené. Keď som sa nevedomky a nechtiac dotkol jej nevyliečených rán, začala okolo seba metať ako šialená v totálnom amoku a ubližovala tým aj mne. A za svoje bolesti hádzala všetku vinu na mňa. Nebola schopná prijať svoje nevyliečené rany z minulosti. Vtedy som si uvedomil, že mať dobré srdce nestačí, ale je treba mať srdce v prvom rade vyliečené zo všetkých rán, ktoré doň boli zasadené.
Neviem si ani predstaviť čo všetko musí človek zažiť, aby bolo jeho srdce tak došramotené, aby dokázalo uviesť milého a mierumilovného človeka do nekontrolovateľného amoku. Museli to byť riadne veľké rany. Tieto rany sa ani po rokoch nevyliečili a sú ako nášľapné míny. Čakajú kým na ne niekto stupí a nastane nemilé prekvapenie. Z milého človeka sa rázom stane nekontrolovateľná rozzúrená beštia. Len preto, lebo v sebe nesie nevyliečenú bolesť z minulosti.
Dôležitosť vyliečenia
Vyliečenie rán v srdci je preto veľmi dôležité. Mať dobré srdce nestačí keď je došramotené z minulých vzťahov, alebo už od mladosti. Už rodičia mohli do srdca zasadiť rany, ktoré pretrvávajú do dospelosti. Potom následne jeden partner, druhý, tretí, štvrtý,… a bolestí je zrazu toľko a sú také veľké, že srdce už ani nevyzerá ako srdce.
Podvedomé programy a spúšťače
V podvedomí máme toľko programov, o ktorých ani netušíme a ktoré spúšťajú rôzne situácie a ľudia. Ak nie sme schopní prijať zodpovednosť za seba a svoje konanie, zvaľujeme vinu na ľudí a situácie. Zvaľujeme vinu na spúšťače namiesto toho, aby sme riešili skutočnú príčinu v nás. “On je zlý, on mi ubližuje, je na mňa hnusný…“, nedokážeme vydržať svoju bolesť a radšej sa zbavíme zodpovednosti a zvalíme vinu na druhých. Je to oveľa jednoduchšie ako prijať zodpovednosť za svoje emócie a uvedomiť si príčinu, ktorá je ukrytá hlboko v nás. Ak sa chceme mať v živote lepšie, musíme začať riešiť príčinu problémov. Je potrebné vyliečiť nevyliečené rany, na ktoré nám môže kedykoľvek niekto zatlačiť a budeme opäť trpieť.
Môžeme sa tváriť akí sme pozitívni a láskyplní, ale keď nám niekto spustí program, ktorý spúšťa nevyliečenú bolesť, premeníme sa na beštiu, ktorá môže dokonca ublížiť tomu, kto našu bolesť spustil.
Spoznať a priznať si svoje bolesti býva najťažšie. Ego sa nás totiž snaží presvedčiť, že sme v poriadku a tí druhí sú na vine. Tí druhí nám ubližujú… ale týmto egoistickým postojom nič nevyriešime a riskujeme, že na naše rany opäť niekto zatlačí a budeme prežívať bolesť znovu a znovu. Je preto dôležité pokoriť ego, spoznať svoje bolesti a pokúsiť sa ich vyliečiť.
Vyliečenie rán
Ak máme partnera, alebo priateľa, ktorému dôverujeme, môže nám pomôcť ukázať naše rany. Spočiatku sa budeme možno brániť a metať, ale ak vydržíme, spoznáme svoje bolesti a potom môžeme začať rozmýšľať ako ich vyliečiť.
Keď pochopíme princíp zrkadlenia, môžeme vďaka tomu tiež zistiť čo všetko máme v sebe nevyriešené. Viac o zrkadlení sa dozviete v článku “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.
Poznám zopár účinných spôsobov pre vyliečenie vnútorných rán ako technika EFT, regresná terapia, terapia Akashha a vedomé žitie. Prácou s vedomím a podvedomím môžeme pomerne ľahko naše vnútorné rany vyliečiť. Najťažšie býva si ich vôbec uvedomiť a prijať.
Keď vyliečime svoje rany, už nás len tak niečo nedokáže rozrušiť. S vyliečenými ranami dokážeme byť naozaj milí a láskyplní a prekypovať radosťou dlhodobo.
Ak natrafíte na človeka, ktorý má v sebe nevyliečené rany a správa sa preto ako zmyslov zbavený, neodsudzujte ho. Odsudzovaním nikomu nepomôžeme. Skúste sa do neho vcítiť prečo tak jedná a čo ho rozrušuje. Skúste tiež pochopiť čo vám tento človek zrkadlí. Keď ho pochopíte, už ho viac nebudete osudzovať, ale budete mu chcieť pomôcť. Keď mu však začnete rozprávať o jeho ranách, zrejme ich nebude schopný prijať. Jeho ego sa bude brániť, že to nie je pravda, že taký nie je. V takom prípade nám ostáva len sa za neho pomodliť, aby bol schopný čo najskôr svoje rany prijať a vyliečiť. Úprimná motlidba dokáže divy. O to väčšiu silu má, keď sa modlí viacero ľudí. Viac ľudí, viac energie.
Modlime sa bratia a sestry za nás všetkých. Aby sme boli schopní vyliečiť svoje srdcia a byť tak schopní žiť naplňujúci láskyplný život.
Pekné vzťahy sa menia na toxické vtedy, keď jednému, alebo aj obom partnerom začne na druhom niečo nevýslovne vadiť. Až tak, že to nedokáže tolerovať a neustále mu to vyčíta. Nemusí to byť len v partnerských vzťahoch, ale aj v priateľských.
Ako sa asi môže človek cítiť keď mu je neustále niečo vyčítané a vyhadzované na oči a nie je prijímaný a tolerovaný taký aký je? Neustále je bombardovaný výčitkami a požiadavkami aby bol iný aký je teraz.
Neschopnosť ľudí prijímať iných takých, akí sú spôsobuje toxicitu vo vzťahoch.
Citové vydieranie
Neustále výčitky spôsobujú citové vydieranie. Vzbudiť v patrtnerovi vinu za svoje nezvládnuté negatívne emócie býva najčastejšia manipulácia a vydieranie. Partner sa tak cíti totálne pod psa.
Nič nie je dobré
Čokoľvek spravíš, je zle. Ak niečo nespravíš, je zle. Čokoľvek povieš, je zle. Ak si ticho, je zle.
Chýbajúca podpora a prílišné súperenie
V toxických vzťahoch sa dvaja navzájom nepodporujú, ale naopak si podkopávajú nohy. Je to smutné, ale deje sa to. Príčinou súperenia býva príliš veľké ego. Zvyčajne partner, ktorý má veľké ego, obviňuje druhého partnera že má veľké ego.
Nedôvera
V zdravých vzťahoch je prirodzene dôvera. Ak vo vzťahu dôvera chýba, očividne niečo nie je v poriadku. Okrem dôvery chýbajú aj ďalšie základné piliere zdravého vzťahu, o ktorých píšem v článku “Ako nájsť a udržať láskyplný vzťah”
Časté hádky a nepochopenie
Keď si partneri nerozumejú, často sa hádajú. A v hádkach sa kumuluje negatívna energia, ktorá postupne zabíja v partneroch náklonnosť a vzbudzuje odpor a toxicitu.
Žiarlivosť
Žiarlivosť zabíja vzťah. Nemá to nič spoločné s láskou. O žiarlivosti si môžete prečítať v článku “Je žiarlivosť prejavom lásky?”
Chýbajúce šťastie
Najlepší indikátor toxického vzťahu je naše šťastie. Ak cítime, že vo vzťahu zažívame viac problémov a nešťastia ako radostí, jedná sa o toxický vzťah.
Prečo ukončiť toxický vzťah
V toxickom vzťahu nemôžu byť ľudia šťastní. Navzájom sa vyciciavajú a udržiavajú v nízkych vibráciach. Nedokážu sa spolu smiať a tešiť, nedokážu spolupracovať a podporovať sa navzájom. Namiesto toho sa hašteria a podkopávajú si nohy.
Aj keď sa jeden snaží zachrániť vzťah a robí pre to všetko, keď druhý nechce, jednoducho táto snaha vyjde na zmar. Aby ľudia zmenili toxický vzťah na harmonický, musia to chcieť všetci zainteresovaní. Ak čo i len jeden nechce, blokuje vzniku harmónie. V takom prípade je lepšie vzťahy a kontakt s takými ľuďmi ukončiť a snažiť sa dostať do harmónie osamote. Očistiť sa od negatívnej energie po prežívaní toxického vzťahu je dlhodobý proces na niekoľko mesiacov ba niekedy až rokov.
Toxické vzťahy nás majú naučiť aké vzťahy nechceme mať a akí nechceme byť. Je to celkom potrebná lekcia pre náš rast a uvedomenie. Toxickí ľudia a vzťahy sú vlastne jeden z najlepších prostriedkov pre sebarozvoj. Síce zvládanie takých ľudí a vzťahov býva náročné, ale o to býva poučenie z toho väčšie.
Ten, kto zažije toxický vzťah, si už bude dávať veľký pozor, aby ďalší nemusel zažiť. Pretože je to naozaj bolestivá a nepríjemná lekcia. Väčšinou jeden toxický vzťah za život stačí, aby si človek ujasnil čo v živote chce a čo nie, s kým sa bude združovať a s kým nie, aký bude a aký sa bude snažiť nebyť. Niekedy sa však stane, že len dať si pozor nestačí. Na základe našich vnútorných (často podvedomých) nastavení si môžeme pritiahnuť ďalší toxický vzťah, aby sme pochopili čo naše toxické vzťahy spôsobuje a čo v sebe musíme spracovať a napraviť.
Keď sa človek dostane z toxického vzťahu, zrazu sa mu uľaví a môže začať konečne dýchať a žiť slobodne. V konečnom dôsledku je rozchod viac požehnanie ako tragédia. Aj keď to môže niekedy spočiatku bolieť, najmä keď si človek uvedomí svoje správanie, no môže sa z toho poučiť a kráčať silnejší do nového života.
Život po prekonaní toxického vzťahu je doslova ako znovuzrodenie.
