V jednej YouTube diskusii som dostal reakciu na komentár, vďaka ktorej vznikol tento článok:
“A kym pride ta choroba, utrpenie, smrt – mam na to kazdy den mysliet? Naco? Moj dedko sa cely zivot bal smrti, aj bol chory a nakoniec zomrel – kolko trvala ta smrt, par sekund alebo minut? A pre tento kratky moment mam na to mysliet cely zivot? To ako keby som myslela na porod kazdym dnom a trapila sa nad tym. Lebo ved lahke konstatovanie ze vsetko co sa zrodi aj zanikne, je stara pravda a je len na nas, co medzi tymto krasnym darom a faktom spravime, ako vyplnime ten priestor. A ja nie som slnieckarka, to ale neznamena, ze nemyslim pozitivne aj ked mam smutne chvilky, emocie – ktore musime dat von. Preto je kratky hnev, radost, smutok… v poriadku.”
Smrť – krátky okamih?
Niekto si myslí, že smrť je okamih a koniec. Pravda je však častokrát taká, že smrti predchádzajú obrovské bolesti, strach, úzkosť, obzvlášť keď človek nemá žiadne duchovné poznanie a nevie čo s ním bude po smrti… človek si to nevie ani predstaviť. A toto môže trvať niekoľko dní, týždňov až mesiacov. Sú rôzne priebehy pred smrťou a väčšinou nie sú vôbec príjemné a ani krátke.
Myslieť na smrť?
Ak človek nemyslí na smrť a nepripravuje sa, že kedykoľvek môže opustiť tento svet a stratiť všetko čo mu je drahé a smrť ho zastihne nepripraveného, bude veľmi trpieť. Je lepšie neustále rátať so smrťou a pripravovať sa na ňu. Využiť ľudský život na prípravu na tento kľúčový okamih, v ktorom sa rozhodne aká bude naša ďalšia destinácia.
“Každý dosiahne práve ten stav bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa svoje telo, ó, syn Kuntī.” – Bhagavad-Gíta 8.6
Na to, čomu sa venujeme počas života, budeme s najväčšou pravdepodobnosťou myslieť v okamihu smrti. Všetky naše pripútanosti nám spôsobia nesmiernu úzkosť a utrpenie keď o ne zrazu budeme musieť prísť ak sa na smrť patrične nepripravíme.
Pokiaľ využijeme tento život a každý deň na prípravu na smrť, je väčšia šanca že pre nás smrť nebude taký veľký šok ako pre tých, ktorí sa na smrť vôbec nepripravujú a nerátajú s ňou, alebo s ňou rátajú až oveľa neskôr.
Smrť je skúška, ktorou si bude musieť každý prejsť. A ako túto skúšku prejdeme, záleží na tom ako využijeme svoj život. Či ho využijeme prípravou na smrť kultivovaním duchovného poznania a odpútanosti alebo ho využijeme bezbrehým užívaním si a smrť pre nás bude ohromný šok.
Rozhodnutie ako využijeme svoj život je len na nás. A za toto rozhodnutie máme plnú zodpovednosť.
Hare Krišna