Archívy kategórie: Osobný rozvoj

Prečo nie si šťastný?

Dôvodov prečo nie si šťastný môže byť veľa. A niektoré z nich si tu popíšeme.

Nevieš kto si

Väčšina ľudí sa stotožňuje s hmotným a jemnohmotným telom – mysľou, inteligenciou a egom. A všetko, čo sa k tomuto vzťahuje berú príliš vážne, ba až tragicky.

Telo

Keď sa niekto príliš stotožňuje s telom, dáva mu viac pozornosti ako by bolo potrebné. “Skrášľuje” ho mejkapom, tetovaním, šperkami, lusuxným oblečením a podobne. A na svojom zovňajšku zakladá svoje vzťahy s ostatnými. Samozrejme, že takáto bytosť nebude šťastná, pretože ju druhí budú chcieť zneužívať pre svoj zmyslový pôžitok.

Myseľ

Ten, kto sa stotožňuje s mysľou, tiež nemôže byť šťastný, pretože myseľ si navymýšľa toľko hlúpostí (Čítaj: “Myseľ výmyselník“)… a keď sa so všetkými tými hlúposťami stotožňuje ako so svojimi myšlienkami, môže sa z toho zblázniť… čo sa častokrát aj deje.

Vďaka meditácii môžeme pozorovať svoju myseľ a zistiť, že sme od nej odlišní, že sme pozorovatelia…

Ego

Ja, ja, ja a ja. A moje. To je ego. Ego nemyslí na druhých, ale len na seba. A človek, ktorý myslí len na seba, nemôže byť šťastný. Môže mať aj všetko bohatstvo sveta, ale keď ho nebude zdieľať s ostatnými, nebude šťastný. Cesta ku šťastiu je pokorenie ega.

Inteligencia

Mnohí si myslia, že všetko vedia najlepšie, všade boli, všetko preskúmali… to je práve ilúzia, ktorá pramení z inteligencie znečistenej egom. Znečistená inteligencia spôsobuje nemalé množstvo problémov, ktorým musíme dnes čeliť. Píšem o tom v článku “Technologický pokrok bez rozmyslu“.

Keď vieru považujeme za pravdu

Rôzni ľudia veria rôznym veciam. Niektorí veria v Boha, niektorí na mimozemšťanov, ďalší na šťastie v hmotnom svete, iní zase na nesmrteľnosť. Ale čo z toho je pravda? A čo z toho je len viera?

Ľudia svoju vieru radi považujú za pravdu, pretože im to dáva pocit, že niečo vedia. Ale vedia prd. Len veria. A to je rozdiel.

Kamarát mi tvrdil, že je možné preprogramovať realitu tak, aby telo nestarlo a nepôsobilo nám žiadne utrpenie. Keď som sa ho spýtal ako je to možné, začal mi tvrdiť, že existujú ľudia, ktorí to dokázali. Keď som sa ho pýtal ďalej kde sú takí ľudia, ako žijú, čo robia, nevedel mi odpovedať.

123456

Krásny praktický príklad ako niekto považuje svoju vieru za pravdu a keď je konfrontovaný s realitou, nemôže to dokázať a zisťuje, že takzvané vedomosti sú len viera. A to je len jeden z mnohých. Naša myseľ si vytvorila mnoho takýchto “právd”, ktoré pravda nemusia byť a zvyčajne ani nie sú. Myseľ sa nás snaží presvedčiť, že naša viera = pravda. Ale to je BLBOSŤ! Pokiaľ nevieme dokázať svoje tvrdenia, nemôžeme si o nich myslieť, že sú pravdivé.

Pozor na to. Možno si ani neuvedomujeme koľko sme prijali toho za pravdu bez toho, aby sme to konfrontovali s realitou a overili si to. Môžeme veriť na mimozemšťanov, v Boha, v to, že je možné žiť v hmotnom tele bez chorôb a bez starnutia, ale kde je DôKAZ? Pokiaľ nemáme dôkaz a staviame na svojej viere, nemôžeme to považovať za pravdu. To nie je rozumné.

Môžeme vidieť aj na sebe aj na druhých ľuďoch čomu všetkému veríme, ale nevieme to dokázať. Viera nerovná sa realita. Ak chceme žiť v realite, nemôžeme považovať svoju vieru za pravdu. Pretože sa môže veľmi rýchlo stať, že si vytvoríme akúsi bublinu, ktorá je úplne mimo realitu a keď budeme konfrontovaní s realitou, môžeme byť sklamaní.

Niektorí ľudia považujú Ježiša za Boha. Iní Allaha, Buddhu, Krišnu, Rámu,…. ale kde je pravda?! Pravda nie je lacná, že stačí uveriť a považovať to za pravdu. To je blud.

Ak chceme žiť v realite, konfrontujme svoju vieru s realitou. Snažme sa pristupovať kriticky ku každému svojmu záveru, či je naozaj pravdivý, alebo je to len ničím nepodložená špekulácia. To nám pomôže, aby sme nežili ako blázni, ktorí svoje ničím nepodložené špekulácie považujú za pravdu a ešte to šíria ako pravdu a balamutia ďalších ľudí.

Priznajme si radšej, že nevieme ako to je ako by sme mali špekulovať a tvrdohlavo považovať svoju vieru za pravdivú. Keď jednoducho neviem ako to je, tak poviem: “Neviem”. To nie je hanba. Alebo môžem povedať, že tomu verím. Ale tvrdiť, že je to tak a tak a pritom to nemôžem dokázať, pretože tomu len verím, to je diagnóza na psychiatriu.

Bohužiaľ veľmi veľa ľudí svoju vieru považuje za pravdu a ešte ju ako pravdu šíri. Nebuďme takí blázni. Priznajme si, že nevieme ako by sme mali špekulovať a považovať svoje blúdne špekulácie za pravdu. Tak budeme oveľa bližšie k pravde ako si myslíme.

Ak budeme sami seba podvádzať, že naša viera je pravdivá, môžeme byť od pravdy oveľa viac vzdialení ako si myslíme.

Poďme teda analyzovať čomu všetkému veríme ako pravde a čo všetko si nemôžeme overiť. To nás priblíži k pravde viac ako viera.

Viera môže byť nebezpečná. Môžeme uveriť niečomu, čo nie je pravda a byť podvedení.

Naučme sa pristupovať k životu so zdravým rozumom, triezvo a snažme sa spoznať pravdu. Neverme všetkému, čo naša myseľ vyprodukuje a nepovažujme to za pravdu. Neverme všetkému, čo vyprodukuje myseľ druhých a nepovažujme to za pravdu. Vždy to konfrontujme s realitou.

Len tak budeme bližšie k pravde a ďalej od lži a poloprávd.

Veľa šťastia v hľadaní pravdy!

Hare Krišna

Chceme šťastie, prichádza nechcené utrpenie

Živé bytosti si prišli do hmotného sveta užívať nezávisle na Bohu, ale zisťujú, že sú nútené zakúšať nechcené utrpenie. Prečo? Je možné, aby si prst užíval nezávisle na tele? Je možné, aby bola ryba na suchu trvale šťastná?

Sme duchovné čiastočky Boha a naše prirodzené prostredie je v duchovnom svete. Všetci chceme žiť večne, byť stále šťastní a mať poznanie. Ale v hmotnom svete zakúšame pravý opak – dočasnosť, utrpenie a nevedomosť. To je výsledok našej túžby jednať nezávisle na Bohu a dokonca túžby byť Bohom – pánom, ovládateľom, požívateľom. Každý s hmotne znečisteným vedomím chce byť pán, chce aby sa všetko točilo okolo neho a pre jeho pôžitok. Čisté vedomie znamená milovať Boha a slúžiť Mu. To učia všetci veľkí svätci, ktorí kráčajú cestou oddanosti.

Po smiechu býva plač

Znečistené vedomie znamená jednať pre svoje vlastné uspokojenie a výsledok takýchto činností býva dočasné uspokojenie a následná frustrácia, nešťastie, úzkosť a iné nepríjemnosti. Je len otázka času kedy sa materiálne šťastie pretvorí na utrpenie.

Sme duchovné bytosti

A ako duchovné bytosti by sme sa mali naučiť jednať pokiaľ chceme zažívať skutočné šťastie a už viac netrpieť. Pokiaľ sa stotožňujeme s fyzickým telom, snažíme sa uspokojovať hmotné zmysly kadejakým spôsobom. Problém je, že zmysly sa nedajú uspokojiť natrvalo a uspokojenie zmyslov neuspokojí naše vlastné JA – dušu. Zmysly sú nenásytné a chcú stále viac a viac a viac a tak honba za materiálnym šťastím nikdy nekončí. Jazyk chce stále ochutnávať nové chutné jedlá, oči sa chcú stále pozerať na niečo nové a pekné, ruky chcú stále ohmatávať niečo príjemné, nos chce cítiť príjemné vône, uši chcú počúvať príjemné zvuky a genitálie vyžadujú tiež uspokojenie. Uspokojenie zmyslov prináša krátkodobú prchavú radosť a následný pocit prázdnoty, ktorý sa snažíme zaplniť ďalším krátkodobým zmyslovým pôžitkom.

mind-and-senses-out-of-control

Čokoľvek hmotné je dočasné

Hmotné telo, hmotný pôžitok, majetok, vzťahy a všetko ostatné v hmotnom svete je dočasné. Všetko tu má nejaký čas trvania a potom o to prídeme a nakoniec prídeme aj o život v tomto svete. A čo potom? Potom ostanú len oči pre plač, lebo nechceme zomrieť a chceme si užívať večne. Odkiaľ táto túžba pramení? Ak som toto telo, tak by malo byť pre mňa prirodzené zomrieť a akceptovať smrť. Ale túžba žiť večne pochádza z večnej duše.

Čo sa deje po smrti?

Existujú rôzne teórie, ale je nejaká z nich vôbec pravdivá? Ako si môžeme byť istí čo je po smrti? Jedni presadzujú teóriu večného neba a večného zatratenia v pekle. Ďalší sa príkláňajú k teórii reinkarnácie a znovuzrodenia v hmotnom svete. Kto z nich má pravdu? Dopátrať sa k pravde nie je lacná záležitosť. Komu stačí uveriť, môže uveriť nepravde. Kto chce vedieť, mal by dôkladne študovať život, smrť a povahu hmotnej existencie.

Detailný popis života, smrti, hmotnej prírody a posmrtnom živote podáva Šrímad Bhágavatam: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Môžeme študovať rôzne druhy filozofie a náboženstiev, ale keď budeme študovať Šrímad Bhágavatam, môžeme zistiť, že zahŕňa všetky možné filozofie a náboženstvá a neustále zdôrazňuje esenciu veškerého poznania – poznanie o duši, o Bohu, o povahe hmotného a duchovného pôžitku a veľa ďalšieho.

Najlepšia filozofia

Najlepšia filozofia je taká, ktorú nemožno vyvrátiť. Sú rôzne druhy filozofických smerov, ale pokiaľ sa dajú jednoduchými argumentami vyvrátiť, sú nedokonalé a neúplné. Dokonalú filozofiu nemožno vyvrátiť nijakým argumentom. Absolútna Pravda zostáva vždy platná za každých okolností. Absolútnu Pravdu práve popisuje Šrímad Bhágavatam a každý, kto študuje toto posvätné písmo môže spoznať Absolútnu Pravdu.

Hor sa do toho: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Ťutuli muťuli

Ťuťuli muťuli, ale keď nesplníš moje požiadavky, bude zle! Tak funguje veľmi veľa vzťahov. Sú založené na vzájomnom uspokojovaní túžob a zmyslov a keď toto uspokojenie nie je naplnené, prichádza nespokojnosť a hnev.

“Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.” – BG 2.62

Keď partner z nejakého dôvodu nie je schopný uspokojiť túžby toho druhého, druhý sa na neho začne hnevať, pretože je pripútaný k naplneniu svojich túžob a chce ich mať naplnené za každú cenu. Nemusia to byť zrovna materiálne túžby, ale aj túžby na jemnohmotnej úrovni. Túžba po pozornosti, túžba po uznaní atď. Ak tieto túžby nie sú naplnené, zle je!

Bohužiaľ s ľuďmi, ktorí sú príliš pripútaní ku svojim túžbam a predstavám, sa funguje veľmi ťažko. Vždy je na vine ten druhý, ktorý neuspokojí ich túžby a predstavy. Z pozorovania svojho okolia a zo skúsenosti vnímam, že takto fungujú hlavne ženy. Ženy sú zvyčajne veľmi pripútané ku svojim predstavám a keď im ich muž nenaplní, sú z toho sklamané a častokrát aj rozhnevané a svojmu mužovi dokážu urobiť peklo zo života.

Sebectvo

Príčinou problémov vo vzťahoch je sebectvo. Keď každý myslí v prvom rade na seba a nie na druhého. Také vzťahy sú založené na vzájomnom vykorisťovaní a keď už partner nemá čo ponúknuť, odkopnú ho ako špinavú handru. Zbohom, už neuspokojuješ môj pôžitok, nájdem si niekoho iného, kto ma bude uspokojovať.

Aby sme mohli mať pekné vzťahy, musíme sa zbaviť sebectva. Sebectvo v láskyplných vzťahoch nemá miesto.

Láskyplné vzťahy

Láska nie je: “Ja uspokojím teba a ty uspokojíš mňa“. To je biznis. Láska tiež nie je: “Keď nenaplníš moje potreby, budem sa hnevať“.

V skutočnosti veľmi málo ľudí má láskyplné vzťahy, pretože vo vzťahoch prevláda sebectvo.  Častokrát ľudia hľadia najskôr na seba a na svoje uspokojenie. Preto vlastne aj vyhľadávajú vzťahy, aby im partner napĺňal ich potreby. Ale takéto vzťahy nemajú dlhé trvanie. Takété vzťahy sa skôr, či neskôr zmenia na utrpenie.

Ak chceme mať láskyplné vzťahy, musíme sa naučiť dávať. Dávať to, čo partner potrebuje. Nie len brať.

Častokrát sa stáva, že aj keď sa snažíme dávať a robiť pre partnera všetko, čo je v našich silách, nestačí to. Partner chce stále viac a jeho predstavy o ideálnom vzťahu nie sú naplnené a hnevá sa. V tom prípade keď nie je v našich silách uspokojiť potreby partnera, nedá sa nič robiť. Môžeme sa snažiť akokoľvek, no stále bude málo. Niekedy to jednoducho nejde. Partner nám bude neustále vyčítať, že sa mu niečo nepáči. V takom prípade je lepšie byť bez partnera ako neustále počúvať nejaké výčitky.

V láskyplnom vzťahu musia byť láskyplní obaja. Ak sa jeden snaží a druhý nie, nebude to fungovať. Jeden bude vždy utláčaný.

Odtiaľ – potiaľ

Je dôležité stanoviť si hranice čo sme shopní tolerovať a čo nie. Prílišná tolerancia nebýva príliš k úžitku, pretože dávame tak partnerovi najavo, že si s nami môže robiť čo chce a to je nebezpečné. Prílišná tolerancia býva znakom nedostatku sebaúcty. Človek, ktorý nemá zdravú sebaúctu sa nechá ponižovať, nechá si nadávať a dokonca toleruje aj fyzické násilie.

Treba si teda stanoviť jasné hranice čo sme schopní znášať a čo nie. Ak nám správanie partnera ubližuje, nemali by sme to dlhodobo tolerovať, pretože nebudeme v takom vzťahu šťastní. A načo je vzťah, ktorý neprináša radosť? Taký vzťah je len trápením a je lepšie ho ukončiť.

Horoskop

Na západnej pologuli si zvyčajne vyberáme partnerov podľa dojmu, či sa nám páči, alebo nie. Ale neberieme do úvahy kompatibilitu jeho a našej povahy. Ak je kompatibilita povahy dobrá, je väčšia šanca, že vzťah bude pekne fungovať. Ak je však kompatibilita povahy malá, budú vznikať nemalé problémy a konflikty z malých nedorozumení.

Védsky horoskop podľa času narodenia presne určuje povahu jednotlivca a jeho kompatibilitu s druhým jednotlivcom. V Indii bolo a ešte stále niekde je bežné, že rodičia dávajú svojim deťom robiť horoskop a podľa neho vyberajú partnerov. V Indii niečo ako rozvod neexistovalo. Keď bola svatba, tak partneri museli žiť spolu do konca života a prekonať akékoľvek vzťahové prekážky. Rozvod znamenal hanbu celej rodine.

Na západe je však rozvodovosť veľmi vysoká a stala sa už pomaly spoločenským štandardom. Príčinou vysokej rozdovodosti je nekompatibilita partnerov, jednoducho sa k sebe nehodia a vo vzťahu neskôr trpia. Preto je veľmi dôležité už na začiatku zistiť kompatibilitu partnerov, aby sa vyhli zbytočným problémom.

Mnohí horoskopom neveria, ale to neznamená, že horoskopy nefungujú. Vo väčšine prípadov fungujú veľmi presne. Len je dôležité nájsť kvalifikovaného človeka, ktorý vie robiť horoskopy.

Záver

Ak chceme mať pekné vzťahy, neodporúčam ísť do vzťahu na základe vášne a sentimentu. Je veľké riziko, že taký vzťah skončí katastrofou. Bohužiaľ, nikto nás neučil ako si správne vybrať partnera a tak väčšina ľudí ide do vzťahu práve na základe vášne a sentimentu a potom len trpia a striedajú jedného partnera za druhým.

Horoskop je naozaj veľmi dôležitý. Dobrý horoskop od dobrého astrológa. Bez dobrého horoskopu a dobrej zhody partnerov je veľké riziko, že vo vzťahu bude vznikať napätie a konflikty častejšie ako je zdravé. Časté konflikty neprospievajú ku šťastiu partnerov, ale naopak. Vzťah sa takto mení v peklo a obaja partneri sú nešťastní. Stojí to za to? Stojí to za tú chvíľku užívania si vo vášni?

Občas sa stane, že sa partneri nájdu aj bez horoskopu a vzťah im funguje pekne. No takéto vzťahy sú veľmi vzácne. Väčšinou môžeme pozorovať nefunkčné vzťahy, kde už dávno niet lásky.

Výber partnera srdcom môže vyzerať ako dobrý nápad, len aby potom to srdce nepošľapal. Bacha na to! Nie je naškodu zapojiť pri výbere životného partnera aj rozum a vyskúšať si spraviť partnerský védsky horoskop. Ak vyjde dobrá zhoda, super, skúste to. Ak však vyjde malá zhoda, je veľké riziko, že vzťah bude škrípať. Skúste a uvidíte. Skúsenosť je na nezaplatenie.

Náš jediný problém

Čelíme veľa problémom ako sú znečistenie prírody, vojny, chudoba, náboženské konflikty, korupcia vlády, kriminalita,… Všetky tieto problémy pramenia z jedného jediného problému.

Znečistené vedomie

Znečistené prostredie je len ukážkou znečisteného vedomia. Chamtivosť, chtíč, hnev, závisť, nenávisť, vojny, chudoba, kriminalita, náboženské konflikty,… to všetko pramení zo znečisteného vedomia. Znečistené vedomie je jediný problém a zároveň príčina všetkých ostatných problémov. Keď popracujeme na očistení nášho vedomia, všetky ostatné problémy zmiznú.

Človek s čistým vedomím nechce viesť vojny, nechce nikoho vykorisťovať, nechce nikomu ubližovať, chce so všetkými vychádzať dobre, správa sa ku všetkým milo a slúži im.

Naopak človek so znečisteným vedomím je veľmi chtivý, chamtivý, hnevlivý, závistivý, nenávistný, nespráva sa pekne, nikomu nechce slúžiť a chce, aby bolo slúžené jemu.

Čím je vedomie znečistené?

Je to práve chamtivosť, chtíč, hnev, závisť, nenávisť a ďalšie nepekné vlastnosti, ktoré následne vedú k nepokojom v spoločnosti, k znečisteniu prostredia a mnohým ďalším problémom.

Rôzne učenia

Existujú mnohé učenia a náboženstvá, ktoré učia morálnym zásadám a láskyplnému žitiu. Ktoré je to správne? Všetky, ktoré učia o láske, pokore, mieri atď. Samotné tieto učenia ako kresťanstvo, judaizmus, Hare Krišna, Buddhizmus sú veľmi pekné. Ale to, ako ako žijú takzvaní nasledovníci týchto učení už často pekné nie je. Takzvaní nasledovníci vodu kážu a víno pijú. Reči majú plné lásky, ale sami láskyplne nežijú. Nie všetci, ale možno väčšina nežije podľa toho, čo v skutočnosti vyznáva. A to je ďalší problém.

Myslieť si aký som pekný kresťan, buddhista, žid, oddaný Krišnu, moslim, ale sám nemám pred svojim prahom pozametané. Sám nenasledujem to, čo hlásam. Našli by sme mnohých takých.

Nestačí len vyhlasovať, že som kresťan, moslim, hindu, žid,… treba podľa toho jednať! Potom bude všetko v poriadku. Potom môže nastať mier na zemi a očista vedomia.

Pokiaľ neprijmeme proces očisty vedomia, ako môžeme očakávať mier a lásku, ktoré pochádzajú z čistého vedomia?

Takmer každý má znečistené srdce chtíčom, závisťou, chamtivosťou, hnevom, alebo nenávisťou a takto očakáva mier a lásku? To nie je možné.

Najskôr je nutné podstúpiť proces pre očistu vedomia. Potom je možné zakúšať vo svojom živote mier a lásku. Čím viac toto zakúša viac jednotlivcov, tým viac sa aj spoločnosť formuje týmto smerom. Ak však jednotlivci majú znečistené vedomie, aj spoločnosť podľa toho vyzerá. Všade samé krčmy, alkohol, drogy, prostitútky, nevestince, hracie automaty, bitúnky, odpadky… a v takomto prostredí chcú ľudia vytvoriť lásku a mier?

Krajšie vedomie, krajšia spoločnosť

Bohužiaľ dnešná spoločnosť je veľmi degradovaná. Ale je možné to zmeniť. Mnohí si myslia, že zmena musí prísť zhora, od politikov, od vodcov tejto spoločnosti. No zmena nenastane len rôznymi príkazmi a zákazmi. Aj keď je niečo zakázané, aj tak sa to deje pretože ľudia to chcú robiť.

Kľúčom k úspechu je správne vzdelanie a vedenie ľudí. Mnohí ľudia sú tak zfrustrovaní, že už neveria nikomu a ničomu a od nikoho nechcú prijať vedenie a autoritu. Dokonca aj učitelia v škole strácajú svoju autoritu. Čiže vynútenie niečoho skrze autoritu je stále ťažšie a ťažšie. Ľudia si chcú robiť čo chcú ako chcú.

Preto najlepšie ako viesť ľudí je ísť príkladom a inšpirovať ich. Ak budú ľudia inšpirovaní, budú chcieť prirodzene nasledovať a učiť sa od tých, v ktorých vidia svoj vzor.

Ak chceme krajšiu spoločnosť, najskôr musíme popracovať na sebe a na svojom živote, aby sme boli pre druhých inšpiráciou aby aj oni mohli na sebe začať pracovať.

DCIM100MEDIA
Farma Hare Krišna v Abranovciach (http://ekacakra.sk/)

Pozor na ezoterické výmysly

Ezoterika vo svojej pôvodnej podobe znamená poznanie, ktoré je určené len zasväteným v danej oblasti. Toto poznanie často slúži na skvalitnenie života, sebapoznanie, sebazdokonaľovanie. Jedná sa o vnútornú prácu na sebe.

Wikipédia hovorí: Ezoterické vedenie je také, ktoré je možné získať len v úzkej skupine „osvietených“, „zasvätených“ alebo mimoriadne vzdelaných ľudí. Exoterické poznanie je oproti tomu všeobecne známe, verejne prístupne a stabilne prijímané v celej spoločnosti.

Od ezo k exo

Z ezoteriky (ezoterických smerov) sa dnes ako vidíme stala takmer exoterika. Až na to, že nie je prijímaná celou spoločnosťou, ale stále len úzkou skupinou ľudí. Ezoterika je však dnes verejná a voľne dostupná všetkým, ktorí o ňu majú záujem. V súčasnej dobe stále získava na popularite a z toho potom ťažia kadejakí podvodníci, ktorí v tom vidia príležitosť zarobiť slušné peniaze. Z ezoterických náuk sa stal biznis, ktorý slušne živí tých, ktorí tieto náuky prezentujú a vyhlasujú o sebe, že majú špeciálne schopnosti (vedia liečiť dotykom, jasnovidecké schopnosti, médiá – dokážu vraj komunikovať s duchovný bytosťami a čerpať informácie z duchovného sveta,….). Za svoje kurzy, prednášky a semináre si pýtajú nemalé sumy peňazí. Deje sa to po celom svete.

Dnes sú veľmi populárne tieto ezoterické témy: Channeling, mimozemšťania, anjeli, aury, čakry, jasnovidectvo, astrálne cestovanie, minerály, mágia, tarot, energia matrixu (kvantovanie), liečenie energiou a kopec ďalších.

Dnes už pomaly každý druhý ezoterik o sebe tvrdí, že vie liečiť dotykom, komunikuje s anjelmi a inými bytosťami, má otvorené tretie oko a jasnovidecké schopnosti a podobne. Aká je realita, to vie len Boh. Niektorí naozaj môžu mať tieto schopnosti a iní si to s veľkou pravdepodobnosťou len namýšľajú aby boli zaujímaví.

Na YouTube môžeme nájsť rôznych ezo ľudí. Jeden o sebe tvrdí, že komunikuje s mimozemšťanom. Ďalšia robí videá o tom, že prináša zaujímavé informácie o zosnulých známych ľuďoch, pričom tvrdí, že sa na nich napája a tak získava informácie. Popritom sa venuje tarotu, astrológii, poradenstvu, za 15 minútové online sedenie pýta 100 dolárov, za 30 minút 150 dolárov, za hodinu 290 dolárov. Ďalší zase má na YouTube svoje prednášky o liečení a uzdravovaní a za svoje liečebné sedenie berie 100€ na hodinu, pričom nemá jedinú reálnu referenciu že by niekoho vyliečil.

Screenshot 2019-09-28 at 18.24.47

Referencia na nemenovaného “liečiteľa” na stránke: https://www.porada.sk/t301104-mate-osobnu-skusenost-s-liecitelom-mudr-mikulasom-stefanom.html:

Vypytal si 100eur za to že pokrúžil na domnou rukami. Povedal, že dôvodom mojej autoimunitnej choroby sú obličky. Napísal kvapky, ktoré trebalo kupiť vo firme Energy, kde dilerkami sú jeho príbuzné…je to šarlatán, a nie lekár! Vo Viedni ordinuje v bytovke v garzonke a nik ho tam nepoznááá zo susedov. A že lekári sa s ním radia? blbosť…chodí po Slovensku organizuje prednášky, ženy za ním hynúúú a tak sa zviditeľňuje. Prednášky sú zadarmo, rozpráva že to je jeho tretí život a podobné blbosti o reinkarnácii, že žil v Tibete…ale podľa učenia tibeťanov, brať peniaze za liečbu je ťažký hriech. Poznám štyroch ľudí, ktorým povedal, že pôvodom ich choroby sú obličky a predpísal kvapky, ako mne….ale inééé tiež z firmy Energy…ešte Vám treba viac?

Skutočné schopnosti, alebo šarlatánstvo?

Keď sa pozrieme na súčasnú ezo/exoteriku a jej predstaviteľov, môžeme vidieť veľmi veľa pochybných ľudí, ktorý by sa dali tiež nazvať šarlatánmi (Šarlatán – človek klamúci svoje okolie predstieraním takých vedomostí a schopnosti, ktoré nemá).

Netvrdím, že všetci sú šarlatáni, niektorí naozaj môžu mať jasnovidecké schopnosti, schopnosť liečiť, napojiť sa na informačný kanál zvaný éter a odtiaľ čerpať informácie z minulosti, súčasnoti a budúcnosti a rôzne ďalšie schopnosti ale treba byť obozretný voči takýmto osobám a skeptický voči informáciam, ktoré šíria, pretože si nemôžeme byť na 100% istí pravdivosťou týchto informácií. Jedno veľmi múdre porekadlo hovorí:

Dôveruj, ale preveruj.

Dôverovať cudziemu človeku bez toho, aby sme si overili informácie, ktoré šíri nie je príliš rozumné. Obzvlášť v tejto dobe, ktorá je plná podvodníkov. Je naozaj toľko takzvaných liečiteľov, jasnovidcov, channellerov, “duchovných učiteľov”, ktorí nemusia byť zrovna takí, ako sa prezentujú.

Osobne poznám pomerne veľa ľudí, ktorí veria kade-komu a kade-čomu. Veria všetkým tým ezoterickým kecom, na ktoré narazia ako by to bola úplná pravda. Ale kto naozaj vie? Kto dá ruku do ohňa za to, že je to naozaj tak? Sám som kedysi veril všetkému čo som si na internete prečítal, čo som videl a počul na YouTube, mal som svojich obľúbených ezoterických a duchovných učiteľov, ktorým som dôveroval a od ktorých som čerpal informácie na rôzne témy. Hltal som každé ich slovo a dávalo mi to celkom zmysel. Až do momentu, keď som vytriezvel z tohto ošialu a uvedomil si, že počkať, počkať. Ako viem, že to, čo hovoria je naozaj pravda? Ako si môžem byť taký istý? No nemôžem, pokiaľ sám nemám s tým skúsenosť, pokiaľ si neoverím to, čo hovoria. To, čo som považoval za vedomosti nie sú vedomosti, ale viera. A to je rozdiel. Mnohí ľudia svoju vieru považujú za realitu, za vedomosť. Ale kto dá ruku do ohňa za to, že je to naozaj tak?

Slová zaobalené tak, že dávajú zmysel, ešte nemusia byť pravdivé. Pozor na to! Neverte všetkému bezhlavo, nekriticky. Dôverujte, ale preverujte! A keď preveríte, vtedy si môžete byť istí, komu môžete a komu by ste nemali dôverovať. Tak môžete byť ochránení pred kadejakými šarlatánmi, ktorých je v dnešnej dobe snáď viac ako tých, ktorí majú skutočné schopnosti.

Toto vám môže pomôcť, aby ste sa nestali obeťou podvodu, aby ste naivne neverili každému, kto hovorí celkom rozumne a logicky. Neverte ani mne! Nikomu neverte v tomto šialenom svete plnom podvodníkov. Snažte sa pokiaľ možno všetky poznatky overiť, tak si môžete byť istí pravdivosťou týchto informácií.

Toľko ľudí rozpráva o mimozemšťanoch, aurách, liečení dotykom, o tom ako čeprajú informácie z éteru a napájajú sa na rôzne entity, s ktorými komunikujú… to všetko môže, ale aj nemusí byť pravda. Pokiaľ si to sami neoveríme, pokiaľ nezískame skúsenosť, nemôžeme si byť istí, či je to naozaj tak.

Takže bacha na to! Neverte všetkému a všetkým. Naučte sa kriticky myslieť a uvedomovať si že vlastne nemôžem vedieť či sú dané informácie pravdivé pokiaľ ich nemám overené, alebo pokiaľ ich nemá overené niekto, komu bezvýhradne dôverujem. Napríklad pár známych boli u liečiteľa, ktorý im pomohol vyriešiť ich zdravotné problémy. Na základe toho môžem vedieť, že ten liečiteľ nejakým spôsobom dokáže ľuďom pomôcť. Ale liečiteľ, ktorý o sebe vyhlasuje, že dokáže liečiť, ale nemá jedinú reálnu pozitívnu referenciu je zrejme podvodník. Schopnosti liečiteľa sa dajú overiť na základe referencií jeho pacientov. Ale čo taký channelling a ľudia, ktorí len kecajú a kecajú? Ako si môžeme overiť pravdivosť ich slov? No veľmi ťažko. Preto neradno takýmto ľuďom veriť. Neradno veriť tým, ktorí vyhlasujú, že komunikujú s rôznymi bytosťami aj keď sa to môže javiť akokoľvek dôveryhodné. Je veľká šanca, že si vymýšľajú a často za tým účelom, aby z ľudí vytiahli peniaze. Bacha na to!

Čo vám motivátori nepovedia

Mnohí motivátori sa snažia ľudí motivovať, aby si plnili sny a to im prinesie šťastie. Áno, na jednej strane je to pravda, ale na druhej strane im už nepovedia (pretože to zrejme nevedia) čo ich čaká neskôr. Napríklad v okamihu smrti.

michal-drienik-motivator

(Ne)dokonalé poznanie

Niektorí motivátori dokonca vedia, že sú večná duša a že nie sú toto telo, ale iba teoreticky. Ak by to vedeli prakticky, tak by ako duša jednali a nesnažili by sa napĺňať len svoje hmotné túžby, ktoré pramenia zo stotožňovania sa s telom. Duša vo svojom čistom vedomí nemá žiadne hmotné túžby, ale keď sa stotožňuje s telom, prirodzene chce uspokojovať hmotné zmysly v domnení, že jej to prinesie šťastie.

Napĺňajte si svoje túžby a buďte štastní… ale nikto už neberie do úvahy, že v okamihu smrti nám budú všetky naše pripútanosti a všetko o čo sme sa v tomto živote snažili odobrané! A kvôli svojim pripútanostiam a túžbam budeme veľmi trpieť keď o to všetko prídeme a to nie je všetko… čaká nás ďalší život v ďalšom hmotnom tele, kde si budeme musieť napĺňať svoje nenaplnené (hmotné) túžby a znova zakúšať dočasné radosti a strasti v hmotnom svete. To je to, čo naozaj chceme? Absolvovať opakované zrodenie a smrť donekonečna ako takí blázni?! Nie je rozumnejšie hľadať cestu von z tohto nekončného kolobehu a nie snažiť sa tu udržať za cenu dočasného šťastia a následného nemalého utrpenia? Každý už zažil nejaké utrpenie a kto náhodou nie, tak so 100% garanciou zažije. Prečo musíme zažívať utrpenie aj keď nechceme? To je otázka, ktorá by nás mala trápiť a nie otázka ako si čo najlepšie naplníme svoje túžby, ktoré nám síce prinesú dočasné šťastie, ale následne príde o to väčšie utrpenie keď budeme v okamihu smrti musieť všetko zanechať. To je realita.

Duša v hmotnom svete je ako ryba na suchu a snaží sa byť v takom prostredí šťastná. Môže fajčiť cigarety, piť alkohol, chodiť na dovolenky, vešať sa zlatom, striebrom, obklopovať sa ďalšími rybami na suchu, ale to nič nemení na tom, že ryba na suchu nemôže byť skutočne šťastná a v skutočnosti trpí a čo považuje za šťastie, je iba zmiernenie utrpenia. Rovnako duša v hmotnom svete nemôže byť šťastná pokiaľ sa stotožňuje s telom. Je nútená zakúšať utrpenie, ktoré je spojené s telom a mysľou a všetkým čo sa k tomu viaže. Duša si vo svojej ilúzii môže myslieť, že si užíva, tak ako ryba na suchu sa môže snažiť užívať si. Ale skutočnosť je taká, že trpí a šťastná bude jedine vtedy, keď sa dostane do svojho prirodzeného prostredia.

Kto chce aj napriek tomu zameriavať svoju snahu na plnenie svojich hmotných túžob a to považovať za zmysel života, veľa šťastia. Takéto úsilie vedie v konečnom dôsledku k nemalému sklamaniu a utrpeniu, pretože aj tak nám smrť všetko zoberie. Sme tu len na návšteve a vo svojej nevedomosti si myslíme, že si tu budeme užívať večne, že rodina, priatelia a majetok tu bude s nami večne. To je veľká ilúzia, v ktorej mnohí žijú. Nevieme hodinu ani deň kedy budeme nútení opustiť tento svet. Nevieme hodinu ani deň kedy budú naši blízki nútení opustiť tento svet. A čo horšie, nevieme čo bude nasledovať po smrti. Keby sme to vedeli a pochopili aký je skutočný zmysel ľudského života, mohli by sme si zariadiť život inak ako len napĺňaním svojich hmotných túžob a vyvarovať sa tak následného utrpenia.

Zmysel života

Detailne a logicky o zmysle života hovoria védske písma. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Mnohí ľudia sa snažia užívať si v tomto svete, pretože nepoznajú skutočný zmysel života, ktorým rozhodne nie je užívanie si a pripútavanie sa k hmotnému svetu, v ktorom niet skutočného trvalého šťastia. Všetko šťastie v hmotnom svete je dočasné a následne ho strieda utrpenie. Čím väčšie dočasné šťastie získame, o to väčšie utrpenie neskôr príde. A kto tomu neverí, alebo si to neuvedomuje, život mu to ukáže časom. Nechceme trpieť, ale predsa zakúšame utrpenie. Prečo? To je otázka, na ktorú by sme mali hľadať odpoveď. Táto odpoveď nás môže zachrániť pred veľkým nebezpečím v podobe následného nemalého utrpenia.

Na základe jednoduchej logiky a osobnej skúsenosti môžeme zistiť aký je skutočný zmysel života a že napĺňanie svojich hmotných túžob nám neprinesie skutočné šťastie. No čo ak sme tak silno pripútaní k svojim hmotným túžbam, že sa ich nedokážeme zriecť a musíme ich jednoducho naplniť? Na to slúži jednoduchý proces Bhakti jógy, vďaka ktorému môžeme očistiť svoje vedomie natoľko, že mnohé naše túžby nám prestanú dávať zmysel a vynoria sa duchovné túžby. Prirodzenosťou duše je túžiť. Neustále po niečom túžime. No pokiaľ túžime po hmotných veciach a zmyslovom pôžitku, neprinesie nám to skutočné uspokojenie. Ako duchovnej bytosti nám môže priniesť skutočné uspokojenie len naplnenie duchovnej túžby. Jedinečnosťou Bhakti jógy je, že svoje hmotné túžby môžeme pretvoriť na duchovné a nemusíme sa ich zriekať. Na to, aby sme sa naučili umeniu Bhakti jógy, potrebujeme vedenie učiteľa. Bez učiteľa je veľmi ťažké sa niečo naučiť správne a správne to pochopiť. Najlepšie sa naučíme vďaka spoločnosti tých, ktorí už Bhakti jógu praktikujú dlhšie. Preto je dobré navštíviť Bhakti jogínov napríklad v chrámoch Hare Krišna: www.iskcon.sk

Existujú aj iné cesty duchovného rozvoja, ale tie nie sú pre tento vek podľa véd odporúčané. Najodporúčanejší proces sebarealizácie v súčasnom veku hádok a pokrytectva (Kali yugy) je Bhakti jóga, pretože je pre dušu prirodzená. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“. Bhakti jógu môžeme praktikovať v každodennom živote a robiť tak duchovný pokrok. Stačí spraviť malé zmeny vo svojom dennom režime a tieto zmeny môžu mať nesmierne pozitívny dopad na náš život. Stačí to len skúsiť a zažiť na vlastnej koži. Je to vedecký proces – najskôr je teória, potom overenie teórie – prax. Praxou získame hlbšie pochopenie teórie a nie sme odkázaní len na vieru. A to sa mi veľmi páči. Zažiť účinok Bhakti jógy môže každý na vlasnej koži, len to treba vyskúšať. Kto nevyskúša, nemôže vedieť.

Ak cítite, že vám v živote niečo chýba a nie ste úplne šťastní, alebo možno ste momentálne šťastní, ale pochopili ste, že toto šťastie nebude trvať večne a jedného dňa ho vystrieda utrpenie, je možné toto utrpenie zmierniť, alebo dokonca nevnímať ako utrpenie vďaka nasledovaniu procesu Bhakti jógy.

Haré Krišna

Jedna negatívna vlastnosť môže prebiť všetky dobré vlastnosti

Stretol som sa s vyjadrením: “Veď mám toľko dobrých vlastností a ty vidíš na mne len tú zlú…” Ono je pekné keď má človek veľa dobrých vlastností, ale otázne je, či dokážu prebiť tú jednu zlú vlastnosť. Zlá vlastnosť môže byť taká silná, že prebije všetky ostatné dobré.

Hnevlivosť

Napríklad niekto môže byť milý väčšinu času, ale raz za čas jednoducho vybuchne a spôsobí tým psychickú ujmu partnerovi, deťom, okoliu… tá ujma môže byť taká veľká, že ublížení kvôli nej nebudú vidieť už tie dobré vlastnosti, ale bude zvýraznená táto jedna – hnevlivosť, výbušnosť. O to viac budú vnímať túto zlú vlastnosť pokiaľ sa bude pravidelne opakovať. Nikto nemá rád hnevlivých ľudí, ktorí okolo seba chŕlia plamene hnevu a môžu mať aj tisíc dobrých vlasností, ale táto jediná zlá vlastnosť spraví dobré vlastnosti menej výraznými.

Domýšľavosť

Domýšľavosť je ďalšia zo zlých vlastností, ktorá môže prebiť všetky ostatné dobré vlastnosti. Ako sa cítime keď si niekto vytvára domnienky a považuje ich za pravdivé a nedá si vysvetliť aká je skutočnosť? Keď sa toto opakuje na pravidelnej báze, nie je to dobré a okolie domýšľavého človeka trpí. Domýšľavosť je veľmi zlá vlastnosť, obzvlášť keď sa často opakuje.

Neschopnosť sa vyjadriť

Neschopnosť sa vyjadriť sa niekomu nemusí zdať ako zlá vlastnosť. Ale keď máme blízky vzťah s človekom, ktorý nedokáže z nejakého dôvodu vyjadrovať svoje myšlienky, pocity a túžby, môže nás prekvapiť čo sa v ňom ukrýva. Môžeme spraviť nevedomky niečo, čo sa mu nepáči a zrazu nás okríkne, že čo sme si to dovolili spraviť… ale my sme nevedeli, že sa mu to nepáči, že nechce, aby sme to robili, tak ako sme mohli vedieť, že to nemáme robiť? Nemusia to byť ani vážne veci, ale len nejaké banality.

Napríklad žena mužovi nepovie, že je unavená a že by si rada oddýchla. Muž to nevie a požiada ju, aby niečo spravila a žena sa za to na neho nahnevá, lebo je unavená a nevládze to urobiť. Ale odkiaľ má muž vedieť, že je unavená keď mu to nepovedala a nevyzerá ani unavene? Ak by to vedel, tak by to od nej logicky nežiadal, ak ju má skutočne rád, ale keďže to nevedel a požiadal ju, je on za toho zlého…

Takéto konflikty sa dejú pomerne často len kvôli tomu, že jeden z partnerov sa nedokáže dostatočne vyjadriť a zdôveriť sa druhému, alebo ho len jednoducho nechce obťažovať a druhý zase nedokáže čítať myšlienky. No a potom div sa svetu, vznikajú takéto a podobné, ba ešte horšie konfliktné situácie.

Ak sa to deje často, jedného partnera to môže omrzieť a prehĺbi sa tým medzi partnermi priepasť a jedného dňa v tejto priepasti skončí celý vzťah. Len kvôli tomu, že jeden z partnerov sa nedokáže poriadne vyjadrovať a druhý mu nevie čítať myšlienky.

Brať si všetko osobne

Častokrát sú to ženy, ktoré si berú veľa vecí osobne, ale aj niektorí muži. Niekto o nás niečo povie čo sa nám nepáči a my si to zoberieme osobne a nahneváme sa na toho, kto to o nás povedal. Ak sa toto deje pravidelne, obzvlášť v partnerských vzťahoch, ako môžu byť partneri šťastní, keď je jeden takmer neustále ofučaný? Muž len niečo zo srandy utrúsi a žena sa nafúkne ako balón… nie ten malý detský balón, ale veľký balón, ktorým je možné prepravovať osoby.

Prehnaná kritika

Nie je dobré, keď niekto niekoho prehnane kritizuje. Kritika môže byť, ale odtiaľ – potiaľ. Ak vieme, že nejaký človek nezvláda dobre kritiku, mali by sme si dať veľmi veľký pozor, aby sme ho nekritizovali, pretože nám to naruší s ním vzťah. Ak vieme, že niečo nerobí podľa našich predstáv, skúsme to tolerovať alebo snažiť sa mu to povedať takým spôsobom, aby to nevyznelo kriticky. Toto je veľmi citlivá záležitosť a jediná malá chybička nás môže stáť pošmyknutie na tenkom ľade a spadnutie do ľadovej vody a narušenia pekného vzťahu.

Niektorí ľudia znesú kritiku, niektorí vôbec. Ak vieme o niekom, že neznesie kritiku, snažme sa ho zbytočne nekritizovať, lebo aj malilinký náznak kritiky môže vyvolať veľký konflikt. Bacha na to! Radšej si zakusnime do jazyka, ako by sme mali kritizovať osobu, ktorá je veľmi citlivá a neznesie ani len náznak kritiky, nie to ešte kritiku samotnú. Je to pre dobro našich vzťahov. Naučiť sa určitej miere tolerancie je pre nás dobré a toto je skvelý tréning!

4 dohody a vzťahy

4 dohody sú pre fungovanie dobrých vzťahov veľmi dôležité. O štyroch dohodách a ich dôležitosti dodržiavania píšem v článku “4 dohody vo vzťahoch“.

Ďalšie zlé vlastnosti

Existuje viacero zlých vlastností ako klamanie, agresivita, egoizmus, namyslenosť, tvrdohlavosť, chamtivosť, arogancia a veľa ďalších… každá z nich môže byť tak výrazná, že prebije všetky ostatné dobré vlastnosti.

Naozaj človek môže mať dobrých vlastností koľko chce, ale keď je čo i len jedna zlá vlastnosť výraznejšia ako všetky ostatné dobré, nebudú ho mať kvôli tejto zlej vlastnosti príliš v láske. Kto má rád tvrdohlavých, hnevlivých, arogantných, egoistických, namyslených ľudí? Tieto vlastnosti môžu byť menej alebo viac výrazné. O čo výraznejšie, o to nepríjemnejší sú ľudia, ktorí ich majú.

Niekto môže povedať: “Môj otec je dobrý človek, len si občas vypije a zmláti mamu…” Inak môže mať samé dobré vlastnosti, len kvôli tejto jednej si nezískava príliš dobrú reputáciu a obľúbenosť.

Môžeme vidieť, že aj jedna jediná zlá vlastnosť môže mnohonásobne prebiť všetky ostatné dobré vlastnosti. Treba si preto dať veľmi dobrý pozor na svoje zlé vlastnosti, aby príliš nevynikali pred dobrými vlastnosťami, pretože nebudeme mať dobré vzťahy.

Mnohí ľudia sú však na takej úrovni, že si svoje zlé vlastnosti neuvedomujú a už vôbec si neuvedomujú ich závažnosť. A keď sú im tieto vlastnosti vyčítané, ešte viac sa ofučia na tých, ktorí im ich vyčítajú a snažia sa im nejakým spôsobom pomôcť. Alkoholikovi nemožno pomôcť, pokiaľ sa sám nechce vzdať alkoholu. Hnevlivému človeku nemožno pomôcť pokiaľ sa sám nechce zbaviť svojej hnevlivosti.

Pokiaľ si človek neuvedomí svoje zlé vlastnosti a ich závažnosť, nemá možnosť sa polepšiť. Bohužiaľ. A že je veľa takých ľudí, ktorí si na svoje zlé vlastnosti zvykli a sú urazení na tých, ktorí by im veľmi radi pomohli zbaviť sa tých zlých vlastností. Mnohí jednoducho svoju temnú stránku prijali za svoje vlastné JA a nie sú ochotní sa toho zbaviť. Nedokážu porozumieť tomu, že tieto zlé vlastnosti sú príčinou ich nefunkčných vzťahov. To nie, že druhí sú zlí… ako si mnohí myslia. To naše zlé vlastnosti spôsobujú to, že druhých odpudzujeme a druhí odpudzujú nás svojimi zlými vlastnosťami.

Pokiaľ niekto nie je ochotný pracovať na zmiernení, alebo najideálnejšie odstránení svojich zlých vlastností, ktoré prebíjajú všetky ostatné dobré vlastnosti, nebude mať nikdy dobré vzťahy. Vždy bude vytvárať konflikty, pretože jeho zlé vlastnosti prerastajú tie dobré.

Podľa svojich vzťahov môžeme vidieť svoju úroveľ, svoje dobré aj zlé vlastnosti. Ak nám niekto niečo vyčíta a už nás dobre pozná, nie je to zo srandy králikov. Zrejme na tom niečo bude a je na nás, aby sme sa to pokúsili prijať a zmenili sa. Pokiaľ tak neurobíme, naše zlé vlastnosti zničia naše dobré vzťahy. A to chceme?

Môžeme sa rozhodnúť, či si chceme obhajovať a udržiavať svoje zlé vlastnosti, za ktoré sme kritizovaní, alebo chceme radšej dobré vzťahy a polepšíme sa.

Rozhodnutie je na každom z nás…

Veľa šťastia!

4 dohody vo vzťahoch

4 dohody znejú:

  1. Nehrešte slovom
  2. Neberte si nič osobne
  3. Nevytvárajte si žiadne domnienky
  4. Vždy robte všetko najlepšie ako viete

Jaroslav Dušek vysvetľuje 4 dohody vtipným a trefným spôsobom:

Keď sa naučíme dodržiavať tieto všetky dohody, môžeme mať oveľa krajšie vzťahy a celkovo krajší život ako keď tieto dohody porušujeme.

Nehrešte slovom

Hrešiť slovom, niekoho zhadzovať, urážať ho, nadávať mu, to nikomu nepomáha. Práve naopak. Slovom môžeme pomôcť, ale aj ublížiť. A keď budeme slovom ubližovať, budeme mať pekné vzťahy? Sotva.

Už keď aj zahrešíme slovom, je dobré sa ospravedlniť a oľutovať to a pokúsiť sa to už nabudúce nespraviť. Tréningom sa môžeme postupne naučiť nikoho neurážať a nechcieť mu ublížiť slovom.

Pri citlivejších povahách musíme obzvlášť opatrne voliť svoje slová, pretože sa môžu uraziť kvôli hocijakej pre nás banalite. Ak sa niekto uráža, to znamená, že si to berie osobne a porušuje druhú dohodu.

Neberte si nič osobne

Keď mi niekto povie, že som hlupák a ja mu uverím, dotkne sa ma to. Keď však viem, že hlupák nie som a niekto mi to povie, nedotkne sa ma to. Alebo že som v sekte, že som fanatik, blázon a podobne… keď tomu všetkému uverím, dotkne sa ma to a budem z toho rozrušený. No keď viem kto som a kam kráčam a viem, že ten, kto mi to hovorí, nemá o mne v skutočnosti ani páru, nedotknú sa ma jeho slová… Jaroslav Dušek túto dohodu veľmi pekne vysvetľuje v nasledujúcom videu:

Keď si berieme osobne všetko, čo nám niekto hovorí, dokonca aj keď si z nás len robí srandu, podpichuje a neberie to vážne, ale my to vážne zoberieme, máme problém. Môžeme sa na takú osobu uraziť, vytvoriť si voči nej averziu a zničiť tak aj veľmi pekné vzťahy, ktoré by inak mohli krásne fungovať pokiaľ by sme si všetko nebrali osobne.

Urážať sa dokáže každý. Ale nebrať si veci osobne, to už je ťažšie, ale dá sa to vytrénovať!

Nevytvárajte si domnienky

Domnienky, jeden z najväčších zabijakov vzťahov. Vznikajú pri nedostatočnej komunikácii, pretože keď nemáme informácie a vedomosti, myseľ si ich veľmi rada sama doplní domnienkami, ktoré väčšinou nebývajú pravdivé, ale sťahujú nás do hlbokej ilúzie pokiaľ im uveríme. Veľmi veľa ľudí verí svojim domnienkam, až je to hrozivé.

Niekto natoľko verí svojim domnienkam, že nie je schopný ich rozlíšiť od reality a keď niekto niečo vysvetľuje, radšej verí svojim domnienkam. A toto je veľmi, veľmi nebezpečné a môže to zničiť aj veľmi pekné vzťahy. Keď si vytvárame domnienky a dávame im prednosť pred tým, čo nám niekto vysvetľuje, je to veľmi veľmi neúctivé voči tej osobe, ktorá sa nám snaží vysvetliť ako sa veci naozaj majú. Mne osobne sa stalo niekoľkokrát, že si niekto v hlave vytvoril domnienky a nedal si ich z hlavy vytrepať žiadnym vysvetlením. Radšej veril domnienkam ako tomu, čo som mu vysvetľoval ako sa naozaj veci majú. Mne neveril, veril domnienkam. OK, povedal som si, taký vzťah nemá význam. Radšej s takou osobou nebudem strácať čas, ktorá ma vôbec nepočúva a počúva svoju bláznivú myseľ.

Naozaj, myseľ niektorých ľudí je veľmi bláznivá, vytvára bláznivé domnienky a keď im ľudia dávajú prednosť pred realitou, majú veľký problém vo vzťahoch.

Vždy robte všetko najlepšie ako viete

Nie každý robí v živote najlepšie ako vie. Niekto sa môže flákať a nebrať svoje činnosti zodpovedne. Pokiaľ takto hala-bala berieme aj vzťahy, nečudujme sa, že nefungujú a že sa rúcajú. Keď budeme robiť všetko najlepšie ako vieme, môže nám to skvalitniť život aj vzťahy mnohonásobne.

Záver

Toľko k štyrom dohodám, ich dodržiavaniu a následkom ich nedodržiavania. Nedodržiavať 4 dohody je veľmi nepriaznivé pre náš život a naše vzťahy. No ich dodržiavaním môžeme naozaj mnohonásobne skvalitniť život a vzťahy. Stačí tak málo… stačí sa naučiť nehrešiť slovom, nevytvárať si žiadne domnienky, nebrať si všetko osobne a robiť všetko najlepšie ako vieme. Toto je veľmi dobrý základ pre lepšie vzťahy a s lepšími vzťahmi sa v živote prirodzene lepšie cítime.

Fenomén sentimentu

Sentiment (franc. z lat. sentimentum, cítění, cit) znamená cit, silné a bezprostřední hnutí mysli, náklonnost nebo odpor, který není závislý na rozumové úvaze. Vyvolává kladné nebo záporné osobní zaujetí, které může být přechodné nebo trvalé a nepodléhá zcela vědomé kontrole.” – Wikipedia

Bohužiaľ veľmi veľa ľudí sa nachádza na sentimentálnej úrovni a nedokážu uvažovať racionálne a používať inteligenciu. Namiesto inteligencie používajú cit, ktorý býva často veľmi subjektívny, veľmi skreslený a na logiku nedávajú žiadny dôraz. Proste je to tak, ako cítia a hotovo.

Niekto mi raz napísal, že nesúhlasí so všetkým čo veľký svätec Šríla Prabhupáda hovorí a píše vo svojich knihách. Ja som sa ho spýtal: “Na základe čoho si vyberáš s čím súhlasíš a s čím nie?” A odpoveď ma trochu šokovala: “Na základe toho, čo cítim“. Fuf, no dobre. Tak som mu napísal: “Jeden to cíti tak, druhý zas inak, tretí inak, štvrtý, piaty inak… kto má pravdu?

Toľko ľudí cíti toľko vecí… a preto majú vo svojom živote chaos. Nevedia čo je správne, čo je reálne a čo nie. Lebo city bývajú veľmi často mimo realitu, mimo pravdy. Kto chce spoznať pravdu, nemal by sa spoliehať na svoje sentimentálne cítenie, ale používať tiež inteligenciu. Poznám toľko sentimentálnych ľudí, ktorí trepú jedno cez druhé a nedáva to takmer žiadny zmysel. Pretože ich inteligencia je zastretá sentimentom a ani si poriadne neuvedomujú čo hovoria. Takíto ľudia nie sú schopní používať logické argumenty a nie sú schopní ani rozumne odpovedať keď s nimi niekto argumentuje. Vedia jednať len na sentimentálnej úrovni a argumenty neberú do úvahy. Takíto ľudia sa veľmi ťažko dopátrajú k pravde pokiaľ nezačnú používať aj inteligenciu.

Sentiment vs inteligencia

Keď sa stretne sentimentálny človek s človekom, ktorý dokáže používať inteligenciu, argumenty a logiku, nastáva konflikt. Sentimentalista si tvrdí svoje na základe toho, čo cíti a absolútne neberie do úvahy žiadne argumenty. Druhý človek sa môže snažiť koľko chce používať rozumné argumenty, no bezvýsledne. Nemá to na sentimentalistu žiadny efekt.

Život so sentimentom sa môže zdať pekný a v pohode, ale akonáhle nastane stret sentimentalistu s realitou, môže byť nemilo prekvapený, že jeho sentiment je zrazu zbúraný. To, čo si myslel a cítil je zrazu vyvrátené. Čo sa to deje? Deje sa to, že realita sa nás nepýta na naše názory, na to čo cítime a čo si myslíme. Realita existuje nezávisle na našich špekuláciach a sentimentálnych výlevoch. Možno moje slová znejú drsne, ale je to tak. Realita je realita a sentiment väčšinou nemá s realitou moc spoločné.

Pre sentimentalistu nikdy nebude dôležitá logika, inteligencia a argumenty. To všetko považuje za nepodstatné a zbytočne zaťažujúce. Stačí to len všetko precítiť a dopátrate sa k Pravde… to vám povie sentimentálny človek – musíš to jednoducho precitíť, nemusíš sa od nikoho učiť, ty si cesta pravda a život, nepotrebuješ učiteľov, lebo ty máš všetko poznanie v sebe. Nenasleduj učiteľov, guruov, majstrov, nasleduj seba. Tvoje srce, tvoja duša ťa povedie… môže to na prvý pohľad dávať zmysel, ale len vtedy, keď nemáme poznanie o realite.

Sentiment a logika jednoducho nejdu dohromady. Sentimentálnemu človeku sa nedá nič logicky vysvetliť, pretože si ide stále len to svoje bez ohľadu na argumenty.

Sentiment a logika sú veční nepriatelia. Čo hovorí sentiment, to logika neprijíma a naopak.

Sentimentalisti sa navzájom podporujú a často dochádza k tomu, že sa dopúšťajú argumentačného klamu argumentum add hominem – útok na človeka, ktorý s nimi argumentuje. Neberú do úvahy argumenty, ktoré podáva, ani nie sú schopní protiargumentovať a preto sa snažia zhodiť diskutujúceho, aby získali v diskusii prevahu a pocit víťazstva. Jednoducho ho pokiaľ možno úplne zosmiešnia, aby jeho slová stratili na dôveryhodnosti. Dobré, čo?

Sentiment nie je pravda

Ešte nedávno som bol tiež na sentimentálnej úrovni. Ale uvedomil som si, že tadiaľto cesta k pravému poznaniu nevedie. Sentiment nás môže doviesť k poznaniu, ktoré sa na prvý pohľad môže zdať pravdivé a úžasné, ale v skutočnosti je iluzorné. To, čo cítime a čo si myslíme, ešte nemusí byť pravda a zvyčajne ani nie je. No na sentimentálnej úrovni to človek nedokáže pochopiť, pretože má zastretú inteligenciu. Nedokáže racionálne a triezvo rozmýšľať, svoj sentiment považuje za absolutnú pravdu a hotovo. Takýto stav vedomia je veľmi žalostný, pretože človeka podvádza vlastná myseľ (ktorú si pletú so srdcom). A toľko ľudí je v tomto žalostnom stave…

Aby sme spoznali realitu takú, aká je, nemôžeme zostávať na sentimentálnej úrovni. Zo sentimentálnej úrovne je možné spoznať len ilúziu, ale nie pravdu ako takú. Ilúzia je navyše taká silná, že dokáže človeku navodiť pocit, že jeho špekulácie sú pravdivé. Taká je sila ilúzie.

Sentimentalistovi môžeme vysvetľovať, že tráva je zelená, že rastie zo zeme, že potrebuje vodu, slnko a vzduch, aby rástla a nevyschla… ale sentimentalista keď to tak necíti, tak to jednoducho neprijme! Sentimentalista bude trvať na tom, že tráva je ružová, nepotrebuje vodu, ani slnko, ani nič na svoju existenciu, že jednoducho sa uživí len zo vzduchu… to len taký absurdný príklad, aby bola každému jasná absurdnosť sentimentu – ja to tak cítim, tak to je. Niektorí ľudia dokážu naozaj vyšpekulovať zaujímavé teórie na základe toho, čo cítia. Niektorí nemusia byť ďaleko od pravdy, ale kvôli tomu, že prikladajú až príliš veľkú váhu a pravdivosť svojmu cíteniu, sa k pravde jednoducho nedopátrajú.

Pokiaľ si budeme myslieť, že to, čo cítime a čo si myslíme je pravda, ako si môžeme byť istí, že to nie je len ilúzia? No nemôžeme. Pokiaľ sa chceme dopátrať k pravde, musíme ísť za hranice cítenia, dokonca za hranice logiky a inteligencie. Ale zároveň nepodceňovať cítenie, logiku a inteligenciu a využívať ich v rozumnej miere. Ťažké to má ten, kto používa len racio a ťažké to má ten, kto používa len sentiment. Treba sa naučiť vyvážiť tieto dve zložky, aby sme dokázali nakuknúť za oponu ilúzie duality. No zároveň nelipnúť na svojich špekuláciach a nechať si otvorené zadné vrátka – čo ak je to tak, ako to tvrdia iní? Napríklad veľkí svätci, ktorí nakukli za ilúziu duality a snažia sa nám sprostredkovať toto poznanie, aby sme aj my mohli nakuknť za oponu. Svojimi špekuláciami sa tam sotva dostaneme, ale s vedením tých, ktorým sa to podarilo, sa to môže podariť aj nám.

Tento hmotný svet sa popisuje ako labyrint a svätci ako GPS navigácia. Môžeme sa motať v tomto svete, v tomto labyrinte svojpomocne svojimi špekuláciami, ale nemusíme nájsť cestu von. No pokiaľ použijeme GPS – vedenie svätcov, ktorí poznajú cestu von, môžeme sa z tohto labyrintu veľmi rýchlo vymotať. A to za to stojí nie? Ale samozrejme, je to každého slobodné rozhodnutie, či sa rozhodne zostať v tomto labyrinte, alebo začne hľadať cestu von sám, alebo s pomocou tých, ktorí cestu poznajú.

Ako vodítko z labyrintu hmotného sveta nám môže poslúžiť védska literatúra dostupná online: https://vedabase.io/cs/library/