Archívy kategórie: vzťahy

Ako odpudiť muža – návod pre ženy

Ako získať muža je jednoduché. Muži sú jednoduché stvorenia. Stačí keď muž dostane jedlo, ošatenie, nemusí sa starať o udržiavanie domácnosti a môže sa naplno venovať práci, koníčkom, rodine a priateľom. To pre väčšinu mužov stačí ku šťastiu a keď mu v tom žena pomáha, muž je prirodzene šťastný. Akonáhle žena neprispieva svojou rukou k dielu a ešte muža kritizuje, vytvára to stále väčšiu a väčšiu priepasť v ich vzťahu a srdce muža viac a viac chladne.

Kritika muža

Ak chce žena veľmi rýchlo stratiť srdce muža, stačí keď ho bude neustále za niečo kritizovať. Stačí ak všetko čo muž spraví alebo nespraví je pre ženu nedostatočné a zlé. Mnohí muži s tým majú dôvernú a nedobrú skúsenosť. Akokoľvek sa snažia najlepšie ako vedia, aj keď to nie je úplne dokonalé, stále nie je dobre, stále nie je dosť. Stačí keď spravia niečo, čo žene vadí a už je oheň na streche. Môžu robiť 90% vecí dobre ale 10% vecí ženu neteší a žena bude kritizovať tých 10%. V mnohých prípadoch to tak je. Žena kritizuje muža vždy keď nerobí niečo podľa jej idealistických predstáv a keď to robí dlhodobo, čuduje sa že sa s ňou muž už radšej ani nerozpráva, nevenuje sa jej a drží si odstup. Videl som množstvo takých vzťahov.

Kritizovanie muža vedie k zatvrdnutiu jeho srdca, k vytvoreniu brnenia voči kritike až k ignorácii ženy. Žiadny muž nechce ženu, ktorá ho takmer neustále kritizuje za to aký je. Žiadny muž nechce ženu, ktorá ho neberie takého aký je so všetkými nedostatkami, či už malými alebo väčšími.

Nikto nie je dokonalý

Ženy by mali pochopiť, že mužov nezmenia keď ich budú neustále kritizovať. Dosiahnu pravý opak. Muži nebudú mať motiváciu sa zmeniť keď čelia neustálej kritike. Aby sa muž chcel zmeniť, potrebuje podporu, nie kritiku.

Tolerancia

Tolerancia je niečo, čo mnohým ľuďom chýba. Nedokážu tolerovať nedostatky druhých a chcú ich meniť k svojmu dokonalému obrazu. Tak to ale nefunguje. Nikto sa nezmení len preto že to od neho vyžadujeme. Nie je jednoduché zmeniť povahu, ktorú si so sebou každý nesie.

Oveľa jednoduchšie je naučiť sa tolerovať druhých ako snažiť sa ich zmeniť.

Pokiaľ vo vzťahu nebude tolerancia, bude dochádzať ku kritike a konfliktom. Muži znesú kritiku od mužov ale nie od žien. Čeliť kritike od ženy je pre muža potupné a extrémne nepríjemné, obzvlášť keď je žena nahnevaná. A od ženy nie je slušné kritizovať muža. Takisto od muža nie je slušné kritizovať ženu. Slušné je naučiť sa tolerancii a snažiť sa pochpopiť jeden druhého prečo je taký aký je a prečo jedná ako jedná. To mnohí ľudia nedokážu a tak sa radšej dopúšťajú kritiky, vytvárajú priepasť medzi sebou a ničia svoje vzťahy.

Krajšie vzťahy

Aby sme mali krajšie vzťahy, tolerancia je NEVYHNUTNÁ! Ak sa niekto vo vzťahu necíti tolerovaný ale je vystavený neustálej kritike, nebude to pre neho príjemné a nebude rád v takom vzťahu. Dávajte si pozor na kritiku ak nechcete zničiť svoje vzťahy. Kritika veľmi rýchlo zničí aj ten najkrajší vzťah. Obzvlášť keď je pravidelná a dlhodobá.

Robí partner/partnerka niečo, čo nám nevýslovne vadí? Ak to nevie zmeniť, neostáva nám nič iné, len naučiť sa to tolerovať. S toleranciou môžeme zachrániť vzťah. S kritikou vzťah naopak zničíme. A môžeme si myslieť že vzťah s niekým iným bude lepší. Nebude. Ak nedokážeme tolerovať a kritizujeme v súčasnom vzťahu, čaká nás to isté aj v ďalšom. Až kým sa nenaučíme tolerovať a nekritizovať.

V skutku tolerancia je extrémne dôležitá pre zachovanie dobrých vzťahov.

Snaha meniť druhých

Kedysi som chcel ľudí meniť podľa svojich ideálov. Našťastie som však pomerne rýchlo pochopil, že ľudí nezmením a nezmenia sa len preto, že to od nich vyžadujem. Mnohí ľudia s týmto majú problém a snažia sa druhých zmeniť, očakávajú že budú iní len preto, že to od nich vyžadujú. Tak to ale nefunguje. Človek sa nezmení len preto, že to od neho niekto chce. V prvom rade musí sám chcieť. Potom sa môže zmeniť. Ak sa človek nevie, alebo nechce zmeniť, neostáva nám nič iné, len ho prijať a tolerovať takého aký je. Ak to nedokážeme, bude nám stále niečo vadiť a nebudeme spokojní. Ak sa naučíme tolerovať, budeme spokojnejší, pretože budeme brať druhých takých akí sú bez toho aby sme vyžadovali aby boli ako my chceme.

Extrémne sebectvo a netolerancia

Chcieť o druhých aby boli ako my chceme je extrémne sebecké. Kto sme my aby sme druhým diktovali akí majú byť?! To je prejav obrovského ega keď vyžadujeme od druhých aby sa zmenili, aby boli ako my chceme. Ak máme takýto prístup vo vzťahoch, naše vzťahy nemajú šancu fungovať. Jedine s toleranciou sa zvyšuje šanca na funkčné vzťahy. Vyžadovať od druhých aby boli ako my chceme je prejav netolerancie. Bez tolerancie nebude žiadny vzťah fungovať.

Tolerancia, tolerancia, tolerancia

Takže ak chceme mať krajšie vzťahy, musíme sa naučiť tolerovať druhých nech sú akíkoľvek. Bez tolerancie bude dokádzať ku kritike a s kritikou sa vytvára a zväčšuje priepasť medzi ľuďmi. A už keď je priepasť tak veľká, že nie je počuť na druhú stranu, nemožno hovoriť o vzťahu. K tak veľkej priepasti môže dojsť keď neustále kritizujeme druhých za to akí sú, za to čo robia alebo za to, čo nerobia.

Tolerancia a pokora

Tolerancia úzko súvisí s pokorou. Čím väčšia pokora, tým väčšia schopnosť tolerancie. Naopak čím väčšia pýcha a menšia pokora, tým menšia schopnosť tolerancie a veľká túžba meniť druhých na svoj obraz.

Naučme sa prosím pokore a vzájomnej tolerancii, ďakujem!

O pokore píšem v článkoch:

Čo je pokora? a Čo je pokora (druhá časť)

PS: Tento článok predpokladá, že muži sú mužmi a ženy ženami. V dnešnej dobe je moderné, že ženy sú mužmi a muži ženami a majú úplne popletené role.

Toxický vzťah

Na internete je množstvo článkov o toxických vzťahoch a ich indikátoroch ale je jeden veľmi spoľahlivý a jednoduchý indikátor toxického vzťahu pomocou ktorého môžete jednoducho indentifikovať či máte s niekým toxický vzťah, alebo nie.

Ste vo vzťahu šťastní?

Ak ste vo vzťahu šťastní, gratulujem! Patríte medzi drvivú menšinu. Väčšina párov a vzťahov, ktoré poznám nie sú šťastné a nefungujú spolu moc pekne, hlavne keď už sú spolu niekoľko rokov.

Toxický vzťah sa spozná jednoducho podľa toho, že partneri si navzájom ubližujú a človek v takom vzťahu nie je šťastný a trpí. Môže cítiť až tlak v oblasti srdca (srdcovej čakry).

Výčitky

Toxický vzťah je plný výčitiek – ty si taký/taká, ty si spravil(a) to a to, ty nerobíš to a to,… jedna výčitka za druhou takmer na dennom poriadku. Žiadne pochopenie, žiadny rešpekt, žiadna pokora. Iba výčitky, výčitky, výčitky a ten druhý môže za všetko. To je veľmi toxické pre vzťah.

Časté nedorozumenia

Občasné nedorozumenie je bežné v každom vzťahu, ale všetko sa dá pekne vysvetliť. Ak sa však stáva, že sa nechápete aj napriek snahe nedorozumenie vyriešiť, zrejme sa jedná o toxický vzťah. Nedorozumenia v toxických vzťahoch sú veľmi časté. Oveľa častejšie ako v zdravých vzťahoch, kde sa dá všetko pekne v kľude vysvetliť a pochopiť. V toxickom vzťahu však obvykle nedochádza k pochopeniu ani po niekoľko hodinovej snahe o porozumenie.

Časté hádky

Ďalším prejavom toxického vzťahu sú časté hádky prameniace z nedorozumenia.

Bitky

Nie je neobvyklé, že v toxických vzťahoch vznikajú veľké hádky a tiež aj bitky. Pomerne často.

Nenávisť

Toxicita vzťahu končí vzájomnou nenávisťou. Partneri si natoľko ublížia navzájom, že sa začnú neznášať a nebudú sa už chcieť radšej ani vidieť.

Čo s tým?

Toxický vzťah nie je nič príjemné. Je dobré ho čo najskôr identifikovať a pokúsiť sa to napraviť. Ak sa ukáže, že to nepôjde, je lepšie vzťah ukončiť. Snaha udržať toxický vzťah je ako držať pevne lano, ktoré sa šmýka. Nie je to príjemné. Toxický vzťah sa podarí málokedy napraviť. Je potrebná vzájomná spolupráca oboch. Obaja si musia priznať svoj podiel viny na toxickom vzťahu a snažiť sa ho napraviť. Ak jeden partner chce vzťah napraviť a druhý nie, nebude to fungovať. Musia chcieť obaja a ani to nie je zaručené, že sa im to podarí.

Napraviť toxický vzťah znamená pre OBOCH partnerov pozrieť sa hlboko do svojho vnútra a zistiť čo toxicitu spôsobuje. Ak to nájdu a podarí sa im to vyriešiť, môže sa im podariť vzťah zachrániť a z toxického vzťahu spraviť harmonický. Ak sa im to však nepodarí a budú naďalej zvaľovať vinu na toho druhého a na seba sa nepozrú, čo sa častokrát deje, vzťah pôjde dolu vodou.

Vo vzťahu sú dvaja. Aj na záchranu vzťahu sú dvaja. Pokiaľ sa bude snažiť len jeden a druhý nie, nebude to fungovať. Pokiaľ sú obaja dostatočne pokorní, čo sa vidí málokedy, môže sa im podariť napraviť seba a následne aj vzťah. Toxický vzťah pramení z našich nedostatkov, ktoré sa navzájom trú a spôsobujú veľké nepríjemnosti. Čím viac nedostatkov ako je pýcha, neschopnosť tolerovať, neúcta, hnevlivosť, zvaľovanie viny na druhých atď. tým väčšia toxicita vzťahu.

Ak som si do života pritiahol toxický vzťah, to znamená, že v sebe mám niečo toxické a partner tiež. Ak by sme boli krásne čisté bytosti, nemuselo by sa nám to diať. Čím viac nečistôt v srdci máme, tým viac budeme vo vzťahoch zažívať problémy a trpieť. A naopak čím čistejšie srdce, tým krajšie vzťahy môžeme mať. Démon nemôže mať pekný vzťah s démonom. Ich vlastnosti spôsobia, že si začnú navzájom ubližovať a nenávidieť sa. Toxický vzťah spôsobujú naše démonské vlastnosti. A naopak harmonický vzťah vytvoria božské vlastnosti ako je pokora, milostivosť, úcta, tolerancia, odriekanie, skromnosť, schopnosť odpúšťať…

Ak sú partneri dostatočne vedomí, dokážu spolu pretvoriť toxický vzťah na harmonický. Ak však nie sú ochotní pozrieť sa na svojich vnútorných démonov, ktorí spôsobujú toxicitu vzťahu, nemôžu pretvoriť toxický vzťah na harmonický a budú vo vzťahu naďalej trpieť až nakoniec bude utrpenie také veľké, že to vyústi do nenávisti a rozchodu.

Zažili ste už, alebo zažívate toxický vzťah? Podarilo sa vám ho pretvoriť na harmonický, alebo to skončilo rozchodom? Podeľte sa o svoje skúsenosti! Môžete napísať do komentára, alebo na: tomas@hromnik.com

Rád si vypočujem/prečítam vaše príbehy!

Čo ničí vzťahy?

Teraz som tak rozmýšľal nad svojimi vzťahmi a vzťahmi svojich priateľov a uvedomil som si, čo najviac ničí vzťahy. Sám som prešiel mnohými vzťahmi a bol som svedkom mnohých sľubných vzťahov a následných bolestných rozchodov. Čo zapríčiňuje rozpad vzťahov?

Sebectvo

Sebectvo je hlavná príčina rozpadu mnohých vzťahov. Pokiaľ jeden partner vyžaduje od druhého, že mu naplní jeho sebecké potreby a nestane sa tak, je to problém. A pokiaľ sa tak deje často, kvôli nenaplneniu sebeckých túžob sa zamilovanosť vytráca, vzniká nevraživosť a vzťah sa rozpadá.

Keď sa na to pozrieme bližšie a rozanalyzujeme všetky vzťahy, ktoré vyzerali na začiatku pekne, ale skončili nie moc pekne, dostaneme sa k príčine – k sebectvu.

Pokiaľ sme sebci a očakávame, že bude všetko podľa našich predstáv, že partner bude skákať ako my pískame, nebudeme mať žiadny dlhodobý vzťah. Všetky vzťahy sa nám rozpadnú kvôli našemu sebectvu, alebo sebectvu nášho partnera.

Aby vzťah mohol pekne fungovať, musíme sa vzdať svojho sebectva a nevnímať len svoje potreby, ale aj potreby druhých.

Znaky sebectva vo vzťahu

  1. Partner neustále vyžaduje pozornosť a podporu bez toho, aby to opätoval.
  2. Najradšej rozpráva sám o sebe.
  3. Robí pre vás niečo len vtedy, keď za to získa niečo na oplátku.
  4. Vyžaduje aby ste naplnili jeho potreby bez toho, aby on naplnil vaše.
  5. Nemá potrebu sa ospravedlniť za nič.
  6. Všetko musí byť podľa neho.

Na tému sebectva vo vzťahu je veľa článkov:

Ako zistíte, že žijete so sebcom?https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/3714/ako-zistite-ze-zijete-so-sebcom

4 znaky toho, že ste v sebeckom vzťahuhttps://silavedomia.sk/4-znaky-toho-ze-ste-sebeckom-vztahu/

Jeho sebectvo zničí váš vzťahhttps://wanda.pluska.sk/vztahy-a-sex/jeho-sebectvo-znici-vas-vztah

Čo so sebcom?

Nič. Pokiaľ si neuvedomí, že je sebec a nebude sa chcieť zmeniť, nič sa nedá robiť. Sebec si väčšinou neuvedomuje, že je sebec a vyhovuje mu keď využíva druhých pre svoje sebecké chúťky. Bohužiaľ, taký človek nebude mať nikdy trvalý vzťah kým nezmení svoj sebecký postoj aspoň na menej sebecký. Vydržať totiž so sebcom vyžaduje veľké sebazaprenie a nie každý to dlhodobo dá.

Sú prípady kedy je vo vzťahu sebec a druhý sa ide pre neho rozdať a robí všetko čo sebec vyžaduje. Ale stále to nie je dosť a tak vzťah moc neklape a ten, čo sa ide pre druhého rozdať nie je vôbec šťastný. Také vzťahy nemávajú dlhé trvanie a ak áno, tak to má neblahý dopad na psychické zdravie toho, čo sa vo vzťahu pre druhého rozdáva.

Bohužiaľ v tomto svete je príliš veľa sebcov. Každý z nás je do určitej miery sebecký. Niekto viac, niekto menej, ale každý má sebecké sklony. Aj ten, čo sa rozdáva pre druhých to zvyčajne robí zo sebeckých pohnútok.

Čo so sebectvom?

Na sebectvo pomáha Bhakti jóga – jóga oddanosti. Svoje sebecké sklony očistíme tak, že sa staneme služobníkmi a zistíme, že oddaná služba prináša oveľa väčšiu radosť ako sebecké uspokojovanie.

O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti yoga

A čo vy? Zažili ste, alebo zažívate sebectvo vo vzťahu?

Ťutuli muťuli

Ťuťuli muťuli, ale keď nesplníš moje požiadavky, bude zle! Tak funguje veľmi veľa vzťahov. Sú založené na vzájomnom uspokojovaní túžob a zmyslov a keď toto uspokojenie nie je naplnené, prichádza nespokojnosť a hnev.

“Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.” – BG 2.62

Keď partner z nejakého dôvodu nie je schopný uspokojiť túžby toho druhého, druhý sa na neho začne hnevať, pretože je pripútaný k naplneniu svojich túžob a chce ich mať naplnené za každú cenu. Nemusia to byť zrovna materiálne túžby, ale aj túžby na jemnohmotnej úrovni. Túžba po pozornosti, túžba po uznaní atď. Ak tieto túžby nie sú naplnené, zle je!

Bohužiaľ s ľuďmi, ktorí sú príliš pripútaní ku svojim túžbam a predstavám, sa funguje veľmi ťažko. Vždy je na vine ten druhý, ktorý neuspokojí ich túžby a predstavy. Z pozorovania svojho okolia a zo skúsenosti vnímam, že takto fungujú hlavne ženy. Ženy sú zvyčajne veľmi pripútané ku svojim predstavám a keď im ich muž nenaplní, sú z toho sklamané a častokrát aj rozhnevané a svojmu mužovi dokážu urobiť peklo zo života.

Sebectvo

Príčinou problémov vo vzťahoch je sebectvo. Keď každý myslí v prvom rade na seba a nie na druhého. Také vzťahy sú založené na vzájomnom vykorisťovaní a keď už partner nemá čo ponúknuť, odkopnú ho ako špinavú handru. Zbohom, už neuspokojuješ môj pôžitok, nájdem si niekoho iného, kto ma bude uspokojovať.

Aby sme mohli mať pekné vzťahy, musíme sa zbaviť sebectva. Sebectvo v láskyplných vzťahoch nemá miesto.

Láskyplné vzťahy

Láska nie je: “Ja uspokojím teba a ty uspokojíš mňa“. To je biznis. Láska tiež nie je: “Keď nenaplníš moje potreby, budem sa hnevať“.

V skutočnosti veľmi málo ľudí má láskyplné vzťahy, pretože vo vzťahoch prevláda sebectvo.  Častokrát ľudia hľadia najskôr na seba a na svoje uspokojenie. Preto vlastne aj vyhľadávajú vzťahy, aby im partner napĺňal ich potreby. Ale takéto vzťahy nemajú dlhé trvanie. Takété vzťahy sa skôr, či neskôr zmenia na utrpenie.

Ak chceme mať láskyplné vzťahy, musíme sa naučiť dávať. Dávať to, čo partner potrebuje. Nie len brať.

Častokrát sa stáva, že aj keď sa snažíme dávať a robiť pre partnera všetko, čo je v našich silách, nestačí to. Partner chce stále viac a jeho predstavy o ideálnom vzťahu nie sú naplnené a hnevá sa. V tom prípade keď nie je v našich silách uspokojiť potreby partnera, nedá sa nič robiť. Môžeme sa snažiť akokoľvek, no stále bude málo. Niekedy to jednoducho nejde. Partner nám bude neustále vyčítať, že sa mu niečo nepáči. V takom prípade je lepšie byť bez partnera ako neustále počúvať nejaké výčitky.

V láskyplnom vzťahu musia byť láskyplní obaja. Ak sa jeden snaží a druhý nie, nebude to fungovať. Jeden bude vždy utláčaný.

Odtiaľ – potiaľ

Je dôležité stanoviť si hranice čo sme shopní tolerovať a čo nie. Prílišná tolerancia nebýva príliš k úžitku, pretože dávame tak partnerovi najavo, že si s nami môže robiť čo chce a to je nebezpečné. Prílišná tolerancia býva znakom nedostatku sebaúcty. Človek, ktorý nemá zdravú sebaúctu sa nechá ponižovať, nechá si nadávať a dokonca toleruje aj fyzické násilie.

Treba si teda stanoviť jasné hranice čo sme schopní znášať a čo nie. Ak nám správanie partnera ubližuje, nemali by sme to dlhodobo tolerovať, pretože nebudeme v takom vzťahu šťastní. A načo je vzťah, ktorý neprináša radosť? Taký vzťah je len trápením a je lepšie ho ukončiť.

Horoskop

Na západnej pologuli si zvyčajne vyberáme partnerov podľa dojmu, či sa nám páči, alebo nie. Ale neberieme do úvahy kompatibilitu jeho a našej povahy. Ak je kompatibilita povahy dobrá, je väčšia šanca, že vzťah bude pekne fungovať. Ak je však kompatibilita povahy malá, budú vznikať nemalé problémy a konflikty z malých nedorozumení.

Védsky horoskop podľa času narodenia presne určuje povahu jednotlivca a jeho kompatibilitu s druhým jednotlivcom. V Indii bolo a ešte stále niekde je bežné, že rodičia dávajú svojim deťom robiť horoskop a podľa neho vyberajú partnerov. V Indii niečo ako rozvod neexistovalo. Keď bola svatba, tak partneri museli žiť spolu do konca života a prekonať akékoľvek vzťahové prekážky. Rozvod znamenal hanbu celej rodine.

Na západe je však rozvodovosť veľmi vysoká a stala sa už pomaly spoločenským štandardom. Príčinou vysokej rozdovodosti je nekompatibilita partnerov, jednoducho sa k sebe nehodia a vo vzťahu neskôr trpia. Preto je veľmi dôležité už na začiatku zistiť kompatibilitu partnerov, aby sa vyhli zbytočným problémom.

Mnohí horoskopom neveria, ale to neznamená, že horoskopy nefungujú. Vo väčšine prípadov fungujú veľmi presne. Len je dôležité nájsť kvalifikovaného človeka, ktorý vie robiť horoskopy.

Záver

Ak chceme mať pekné vzťahy, neodporúčam ísť do vzťahu na základe vášne a sentimentu. Je veľké riziko, že taký vzťah skončí katastrofou. Bohužiaľ, nikto nás neučil ako si správne vybrať partnera a tak väčšina ľudí ide do vzťahu práve na základe vášne a sentimentu a potom len trpia a striedajú jedného partnera za druhým.

Horoskop je naozaj veľmi dôležitý. Dobrý horoskop od dobrého astrológa. Bez dobrého horoskopu a dobrej zhody partnerov je veľké riziko, že vo vzťahu bude vznikať napätie a konflikty častejšie ako je zdravé. Časté konflikty neprospievajú ku šťastiu partnerov, ale naopak. Vzťah sa takto mení v peklo a obaja partneri sú nešťastní. Stojí to za to? Stojí to za tú chvíľku užívania si vo vášni?

Občas sa stane, že sa partneri nájdu aj bez horoskopu a vzťah im funguje pekne. No takéto vzťahy sú veľmi vzácne. Väčšinou môžeme pozorovať nefunkčné vzťahy, kde už dávno niet lásky.

Výber partnera srdcom môže vyzerať ako dobrý nápad, len aby potom to srdce nepošľapal. Bacha na to! Nie je naškodu zapojiť pri výbere životného partnera aj rozum a vyskúšať si spraviť partnerský védsky horoskop. Ak vyjde dobrá zhoda, super, skúste to. Ak však vyjde malá zhoda, je veľké riziko, že vzťah bude škrípať. Skúste a uvidíte. Skúsenosť je na nezaplatenie.

Prečo sa ľudia k sebe správajú hnusne

Ako tak študujem Bhagavad Gítu a Šrímad Bhágavatam, už dlhšie analyzujem čo vedie ľudí k škaredému správaniu. Keď pozorujem nepekné správanie ľudí, pozorujem v nich chtíč, žiadostivosť, ktorá spôsobuje odpor, hnevlivosť až nevraživosť. Krišna v Bhagavad-gíte (3. kapitola) Arjunovi vysvetľuje princíp hriešneho (nepekného) konania:

VERŠ 36:
Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“
VERŠ 37:
Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

Bhagavad-gíta 2.62 tiež hovorí:

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.

Ak chtívé túžby nie sú naplnené, vzniká hnev. V dnešnej spoločnosti prevláda v ľuďoch chtíč a preto sa častokrát nevedia správať pekne keď ich chtíč nie je uspokojený.

Nemusí to byť ani chtíč po niečom hmotnom. Môže to byť chtíč po sile, sláve, po dobrej povesti, aby človek v očiach druhých vyzeral dobre atď. Ak tento chtíč nie je naplnený, alebo je niečim narušený, prichádza hnev a nepekné správanie.

Ak je napríklad človek, ktorý je chtivý po tom, aby vyzeral dobre v očiach druhých za niečo kritizovaný, veľmi sa hnevá na tých, ktorí mu jeho iluzornú dokonalosť odopierajú a narúšajú. Veľa ľudí žije v domnení, že sú dobrí a chcú vyzerať v očiach druhých dobre. No keď niekto poukáže na ich nedostatky, nedokážu to prijať a hnevajú sa na tých, ktorí im ukázali ich nedostatky. Toto je veľmi častý úkaz, ktorý môžeme pozorovať nie len na druhých, ale aj na sebe. Keď nás niekto kritizuje a ukazuje naše nedostatky, nie je to príjemné však? A môžeme sa za to začať hnevať, pretože nás ovláda chtíč.

Analýza vzniku hnevu

Hnev dokáže narobiť veľkú spúšť. Ak nechceme podliehať hnevu, musíme sa naučiť čo s chtíčom. Kedysi som sa zaoberal tým ako ovládnuť hnev, ale to som ešte nevedel, že hnev vzniká z chtíču.

Veľmi dôležité je pochopiť BG 2.62:

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.

Už keď cítime hnev, je neskoro. Keď už je v nás žiadostivosť a pripútanosť, je tiež neskoro, pretože je už len krôčik k hnevu. Všetko začína rozjímaním nad zmyslovými objektami. Ó aké by bolo krásne keby ma mali všetci radi. Ó aké by bolo krásne keby som mal toto, hento, tamto. A už sa rodí pripútanosť, potom žiadostivosť a zo žiadostivosti hnev a oheň je na streche.

Kvalita túžby

Môže povstať otázka: “To nemám po ničom túžiť, aby som nebol pod vplyvom žiadostivosti?” Živá bytosť neustále po niečom túži. Problém nie sú samotné túžby, ale kvalita túžob. Túžby, ku ktorým sme veľmi pripútaní spôsobujú neskôr hnev keď nie sú naplnené. Nazývajú sa tiež hmotné túžby, ktoré sú sebecké a slúžia hlavne pre naše uspokojenie.

Duchovné túžby

Existujú však duchovné túžby, ktoré nie sú sebecké, neslúžia pre naše uspokojenie, ale paradoxne nás naplnenie týchto túžob uspokojí tak, či onak. A keď nie sú naplnené, nevadí, pretože človek, ktorý má duchovné túžby si uvedomuje, že nie je ovládateľ a výsledok nezáleží na ňom, ale na Najvyššom Pánovi, na Bohu. Preto je od výsledku odpútaný a nie je rozrušený keď sa túžba nedarí naplniť.

Môžeme vidieť nakoľko sú naše túžby duchovné a nakoľko hmotné podľa toho, nakoľko sme rozrušení keď sa nám ich nedarí naplniť, alebo nám v tom niekto dokonca bráni. Ak nám niekto bráni v uspokojení hmotnej túžby, prichádza prirodzene rozrušenie, pretože je tam pripútanosť a chtíč. Ak nám však niekto, alebo niečo bráni v naplnení duchovnej túžby, nemáme byť prečo rozrušení, pretože sme si vedomí, že konečný výsledok je na Bohu.

Túžba po láske

Všetci túžia po láske, po šťastí, po harmónii. Je to prirodzená túžba. No ak je naše vedomie znečistené hmotnou žiadostivosťou, táto túžba po láske je sebecká a výsledkom je vykorisťovanie druhých pre svoj pôžitok. V hmotnom vedomí každý každého vykorisťuje považujúc to za lásku. Preto aj mnohé vzťahy stroskotajú na tom, že vznikajú nedorozumenia, hádky, konflikty. Kvôli chtíču, o ktorom si myslia, že je to láska. Píšem o tom v článku “Chtíč prezlečený za lásku“.

Chtíč je pouze zvráceným odrazem lásky k Bohu, která je pro každou živou bytost přirozená. Pokud jsou ale všichni od samého začátku učeni o vědomí Kṛṣṇy, tato přirozená láska k Bohu se v chtíč nemůže zvrhnout. Když láska k Bohu klesne na úroveň chtíče, je velice obtížné vrátit se do normálního stavu. Nicméně vědomí Kṛṣṇy je tak mocné, že i ten, kdo ho začne rozvíjet pozdě, se může dodržováním usměrňujících zásad oddané služby dostat na úroveň, kdy bude Boha milovat. Člověk tedy může v kterémkoliv období života — neboli od okamžiku, kdy pochopí, jak je to důležité — začít ovládat smysly vědom si Kṛṣṇy, v oddané službě Pánu, a změnit chtíč v lásku k Bohu, která představuje nejvyšší dokonalost lidského života. – BG 3.41 význam

Skutočná láska je láska k Bohu, ale o tom sa v dnešnej spoločnosti takmer vôbec neučí. Mnohí chtíč mylne považujú za lásku a podľa toho aj tieto vzťahy vyzerajú – nie moc pekne – kvôli chtíču vzniká hnev, konflikty a utrpenie. Mnohé vzťahy sú založené na vzájomnom uspokojovaní chtíču. Kým je chtíč uspokojený, vedia sa k sebe správať pekne. Vidíme to na začiatku vzťahov “ťuťuli–muťuli” všetko je krásne ako z romantického filmu. Ale akonáhle chtíč nie je uspokojený, prichádzajúj problémy a už žiadne “ťuťuli–muťuli” nie je. Zrazu žiadna láska, ale skôr nevraživosť a nenávisť.

Duchovný učiteľ Radhanath Swami hovorí, že už videl veľa romantických zamilovaných párikov, ktoré mali svatbu a nakoniec sa rozviedli. Vysvetľuje, že vo vzťahu musí byť niečo viac ako len vzájomné uspokojovanie chtíča, takzvanej lásky. Musí tam byť spoločný stred, okolo ktorého sa všetko točí. Hovorím o tom vo videu “Prečo vzťahy krachujú“, ktoré nájdete nižšie.

Cesta k mieru

Pokiaľ budú ľudia pod vplyvom chtíču, budú sa k sebe správať hnusne. Pokiaľ neočistia svoje vedomie od tohto chtíča, nie je možné, aby sa správali pekne. Nie je to možné, pretože chtíč ich núti byť hnusnými. Dôležité je preto nájsť spôsob ako sa očistiť od chtíča (žiadostivosti):

VERŠ 40:
Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.
VERŠ 41:
Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.

Teoreticky môžeme čítať o tom ako očistiť vedomie od žiadostivosti, ale kým to neuvedieme správnym spôsobom do praxe, nič sa nestane. Bez praxe nie sú koláče.

Meditácia

Meditácia je jeden zo spôsobov ako očistiť svoje vedomie. Píšem o tom v článku “Čo mi dala meditácia“. Najefektívnejšia je meditácia mantrou, konkrétne Hare Krišna mahá-mantrou, ktorá očistuje naše vedomie od chtíču:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Táto meditácia je súčasťou Bhakti jógy, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“. Pomocou Bhakti jógy môžeme očistiť svoje vedomie natoľko, že chtíč a hnev nás už nebudú ovplyvňovať a môžeme tak žiť život v láske a harmónii. Každý bhakti jogín môže na vlastnej koži zakúšať účinky Bhakti jógy a pozorovať ako sa zmierňuje jeho chtíč. Cieľom Bhakti jógy je dosiahnuť čistú lásku k Bohu, to znamená pretvoriť zvrátený chtíč späť na lásku, po ktorej každý túži.

Pokiaľ neočistíme svoje vedomie od chtíču a nedosiahneme lásku k Bohu, nie je možné žiť šťastný harmonický život a stále budeme zakúšať rozrušenie, hnev a problémy vo vzťahoch. Preto ak chceme naozaj mier a lásku, je rozumné vydať sa cestou očistenia vedomia, cestou Bhakti jógy a dosiahnuť tak svoju zabudnutú lásku k Bohu.

Hare Krišna

Milujem svoju ženu, preto ju nechcem zneužívať na sex

Zaujímavý titulok, však? Skoro ako z bulvárneho časopisu. Sex je veľmi citlivá téma, hlavne pre ľudí, ktorí sú k nemu veľmi pripútaní a tých je drvivá väčšina. Takmer nikto na celom svete si nevie predstaviť svoj život bez sexu. Akonáhle je niekomu odopieraný sex čo i len teoreticky, je veľmi rozrušený a búri sa proti tomu, lebo je k sexu veľmi pripútaný a nevie si predstaviť život bez tohto pôžitku. Ľudia, ktorí si uživajú sex neobmedzene, nedokážu pochopiť ako môže niekto žiť v celibáte. No ľudia, ktorí dlhšiu dobu žijú v celibáte, dokážu triezvejšie rozlišovať a chápať čo je vlastne sex a čo spôsobuje.

Sex nie je prejavom lásky

Ľudia kvôli tejto svojej pripútanosti často spájajú sex s láskou, ale pritom nemajú spolu veľa spoločného. Láska nie je závislá na sexuálnom uspokojovaní. Láska existuje aj keď k sexuálnemu uspokojeniu nedochádza. Prečo teda spájať sex s láskou? Akú to má súvislosť? Rodič miluje svoje dieťa, ale nebude s ním mať sex. Naopak má s ním sex keď si chce užívať sebecký pôžitok. Aj to sa deje, rodičia zneužívajú svoje deti na sex kvôli neovládnutej sexuálnej túžbe, ktorá nemá s láskou absolútne nič spoločné.

Žiadostivosť (chtíč)

Sex nie je prejavom lásky, ale žiadostivosti, ktorá je zvráteným obrazom lásky. Kvôli chtíču si chce živá bytosť užívať a vykorisťovať druhých pre svoj pôžitok a vo svojej zmätenosti sa to snaží obhájiť všakovakými spôsobmi a jedným z nich je považovanie sexuálneho spojenia za prejav lásky. A už keď z tohto prejavu lásky náhodou vznikne dieťa, zrazu je to problém a mnohí volia cestu zabitia vlastného dieťaťa už v lone.

V roku 2018 bolo v zdravotníckych zariadeniach na území SR nahlásených spolu 15 274 potratov. 1 350 potratov sa týkalo žien bez trvalého pobytu v SR, z ktorých 98 % tvorili umelé prerušenia tehotenstva (UPT). [Potraty v SR 2018]

V tomto vĕku se zvrhne také instituce manželství. Oddací list je nĕkdy opravdu cynicky označován za „pouhý cár papíru“. Protože chtiví muži a ženy zapomnĕli na duchovní význam manželství a sex mylnĕ považují za náplň rodinného života, pouštĕjí se rovnou do sexuálních vztahů, aniž by si dĕlali starosti s formalitami a zodpovĕdnostmi zákonného svazku. Tito pošetilí lidé tvrdí, že „sex je přirozený“. Pokud je však sex přirozený, potom je stejnĕ přirozené i tĕhotenství a porod. A pro dítĕ je jistĕ přirozené, aby bylo vychováno milujícím otcem a matkou a mít toho samého otce a matku po celý život. Psychologické studie potvrzují, že dítĕ potřebuje péči otce i matky, a proto je přirozené, aby byl sex doprovázen trvalým manželským svazkem. Pokrytci nevázaný sex ospravedlňují jako „přirozený“, ale aby se vyhnuli přirozenému následku sexu – tĕhotenství – používají antikoncepci, která zajisté neroste na stromech. Antikoncepce ve skutečnosti vůbec přirozená není. Ve vĕku Kali tedy pokrytectví a hloupost všude vzkvétají. – Šrímad Bhágavatam 12.2.5

Dôsledok sexuálneho života

Dôsledok nie sú len nechcené deti, ale aj strata úcty voči partnerovi, následné vzájomné znevažovanie, obviňovanie, konflikty a nenávisť. To nie sú prejavy lásky, ale prejavy žiadostivosti. Kresťanský kňaz Marián Kuffa vysvetľuje rozdiel medzi láskou a žiadostivosťou:

Dobre rozlišujte medzi žiadostivosťou a láskou. V dnešných filmoch a v dnešnom svete je to veľmi dopletené. Žiadostivosť a láska je podobné ako vajce, vajcu. Obe sú biele, majú škrupinku, obe sú slepačie. Jedno je smradľavé a jedno je živé. Zješ smradľavé otráviš sa, zješ živé posilní ťa. Taký je rozdiel medzi žiadostivosťou a láskou. Keď to rozprávam chlapcom počas kázni, pýtajú sa ma ako to spoznám, keď je to vnútri. Veľmi jednoducho zbadáš čo je žiadostivosť a čo je láska.

Pozriem na dievča – ak hrabem k sebe, znamená to žiadostivosť. Ak tlačím od seba, prejavujem Láska. Čo by som jej ešte mohol vziať? Pokoj z duše? Dobré meno? Čistotu. Ja som ju okradol. Toto láska nie je, ale žiadostivosť – smradľavé vajce. Čo som jej ešte nedal? Pokoj na duši? Dobré meno? Zachovanie čistoty. To je Láska.

Láska dáva a žiadostivosť berie. Dievčatá neverte tým vaším chlapcom, čo vám všetko narozprávajú, aby vás dostali do postele. Sú to kaleráby. Chlapci mi ale hovoria, že dievčatá chcú počuť: „Ty máš najkrajšie vlasy, ty máš najkrajšiu postavu, ty si naj a naj…“

Dievčatá chcú počúvať mám ťa, milujem ťa a mám ťa rád. Poviem to na príklade. Mám rád cigaretu. Je to pravda že ja mám rád cigaretu? Keby som mal rád cigaretu, tak ju založím do skrine a nedotknem sa jej. Ja mám rád seba a k tomu potrebujem cigaretu. Taká je pravda. Ja cigaretu vyfajčím, špak odhodím a potom poviem mám rád cigaretu. Ty máš rád seba a k tomu potrebuješ cigaretu. Tak je to aj s tvojim dievčaťom.

Hovoríš jej: „Milujem Ťa“. Nabudúce jej šepkaj do uška aspoň pravdu. Povedz jej pravdu: „Milujem sa a potrebujem k tomu teba.“ V manželstve potom dievčatá nariekajú koho si to vzali. Apelujte na svoje deti v rozlišovaní žiadostivosti a lásky.

Všimnite si slová v pesničke od Elánu „chcem sa z teba napiť, šaty odhoď preč“. Začiatok je pekný, ale potom je pieseň sfušovaná. V pesničke sa mieša žiadostivosť a láska. Mladý si potom nevedia vybrať. Dnes sme všetci ovplyvňovaný hudbou a filmami.

Nepoznám dokonalejšiu nádobu na lásku ako je ženské srdce…

Marián Kuffa
Marián Kuffa

Zdroj: http://blog.horehron.sk/zivotny-styl/marian-kuffa-ziadostivost-laska

Celibát

Nie nadarmo tí, ktorí sa vydali duchovnou cestou, držia celibát. Celibát je totiž veľmi prospešný na ceste duchovného pokroku. Čím viac človek robí duchovný pokrok, tým menej ho láka sexuálny pôžitok. Mnohí veľkí svätci sú toho dôkazom. Mnohí svätci sa zriekli sexuálneho života za účelom vyššieho cieľa v živote.

parampara2

A čo je vyššie ako sex?

O tom nás poučujú písma ako Bhagavad-gíta, Šrímad BhágavatamŚrī Caitanya-caritāmṛta a ďalšie.

Poučujú nás okrem iného aj o duchovnom rodinnom živote. Je možné žiť duchovný život s partnerom a deťmi. No ak sa partnerský vzťah zvrhne na sexuálne radovánky, nedá sa hovoriť o duchovnom živote a v takomto vzťahu bude oveľa viac problémov ako vo vzťahu so sexom v súlade s náboženskými zásadami popísanými v Bhagavad-gíte a Šrímad Bhágavatame.

Existuje jedno veľmi spoľahlivé merítko duchovného pokroku: Ak niekto robí duchovný pokrok, výsledkom je stále menej a menej hmotných túžob a veľmi silné hmotné túžby sú stále slabšie, až nakoniec zmiznú. Najsilnejšia hmotná túžba je práve túžba po sexuálnom pôžitku. Preto je tak ťažké sa od tejto túžby očistiť a mnohí kvôli tejto túžbe stroskotali na svojej duchovnej ceste. No sú aj takí, ktorí sa od tejto túžby očistili a sú z nich svätci žijúci v celibáte desaťročia. Takže dá sa to.

Rozvíjaním sexuálnej aktivity sa ešte z nikoho nestal svätec. Naopak rozvíjaním duchovného poznania a aplikovaním tohto poznania do praxe sa stalo už veľa svätcov.

A je na každom z nás, ktorou cestou sa vyberieme. Cesta duchovného života nie je ľahká, ale výsledok tejto cesty je šťastie, vyrovnanosť a večný život. Cesta materiálneho života – uspokojovania zmyslov sa môže zdať byť ľahšia, ale výsledkom je nešťastie, úzkosť, rozrušená myseľ a opakované rodenie sa a umieranie v hrozných podmienkach.

Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby. [BG 2.70]

Kto naozaj miluje, ten nebude druhých zneužívať na sex. Spájanie sexu s láskou je len alibizmus, ktorý má obhájiť našu zvrátenosť. Skutočná láska nemá so sexom nič spoločné. Naozaj nič. Ak by to tak bolo, potom by vlastne všetci sexuálni maniaci boli krásne láskyplné bytosti. Ale vidíme, že to tak nie je.

Túžba mať sex je sebecká túžba. Či sa nám to páči, alebo nie. Láska je nesebecká a preto so sexom nemôže mať nič spoločné.

Keď naše túžby nie sú naplnené, hneváme sa

Kamarát mi napísal:

“Kks to co je za svet ? Ked sa niekto do teba zalubi a ty mu vysvetlis ze chces byt sam a ze zalubenost a vztah je teraz pre teba nepredstavitelny, tak sa na teba nahneva, ze ho nechces.”

Mne sa hneď v mysli vynorili dva verše z Bhagavad-gíty (2. kapitola):

VERŠ 62: Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.

VERŠ 63: Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.

Keď po niečom veľmi silno túžime, ale naša túžba nie je naplnená, čo sa deje? Prichádza hnev. Keď niekto nenaplní naše túžby, hneváme sa na neho. A ak tento hnev živíme a nezastavíme ho v zárodku, vznikne ilúzia a zmätená pamäť a zabudneme kto je vlastne ten, na koho sa hneváme. Môže to byť pre nás veľmi blízka osoba, ale kvôli hnevu, ilúzii a zmätenej pamäti jej dokážeme veľmi ublížiť slovami a niekedy aj fyzicky. Kvôli hnevu a zmätenej pamäti dochádza k strate inteligencie a človek nedokáže triezvo rozmýšľať, jedná na emocionálnej úrovni pod vplyvom hnevu a tak môže narobiť veľa škody.

Je preto rozumné naučiť sa ovládať hnev, alebo ešte lepšie naučiť sa ovládať svoje túžby po zmyslovom pôžitku už v zárodku, aby nemuselo dôjsť k hnevu, zmätenej pamäti a strate inteligencie.

Ďalší kamarát raz písal pekný text o tom ako ovládať hnev. Ja som mu na to napísal, že lepšie ako učiť sa ovládať hnev je naučiť sa nehnevať vôbec :) Kedysi som tiež riešil ako sa naučiť ovládať hnev a nedať ho najavo, aby som tým nespôsoboval druhým nepríjemnosti. Píšem o tom v článku “Vedomé žitie“. Vtedy som ešte nevedel, že hnev pochádza zo žiadostivosti a žiadostivosť pochádza z rozjímania nad zmyslovými objektami. Niekto alebo niečo sa mi páči a začnem o tom rozjímať. Nepotrvá dlho a v srdci sa zrodí žiadostivosť – silná túžba po objekte zmyslového pôžitku a čím je táto túžba silnejšia, tým je väčšia potreba naplniť túto túžbu. No a keď sa snažíme túto túžbu naplniť ale nedarí sa nám, prichádza sklamanie a hnev. Keď nie je niečo podľa našich predstáv, hneváme sa, pretože sme pripútaní k naplneniu svojej túžby. Ak by sme na začiatku nerozjímali nad objektami zmyslového pôžitku, nezrodila by sa v našom srdci taká silná túžba a nemuseli by sme sa potom hnevať a postupne poklesnúť na hmotnú úroveň (vedomia).

Život na hmotnej úrovni je plný žiadostivosti a hnevu. Toľko hmotných túžob nás ženie k ich napĺňaniu a keď sa nám nedarí ich naplniť, sme z toho nešťastní a veľmi často aj nahnevaní. Keď sa nám ich podarí naplniť, tak sme šťastní, ale iba na chvíľku a potom zase hľadáme niečo, čo by uspokojilo náš zmyslový pôžitok – nové auto, nový bicykel, nový partner, nové prostredie – dovolenka, výlet,… zmysly chcú skúšať stále niečo nové a užívať si to. Po čase sa to však zmyslom zunuje a chcú zase niečo nové a nové a nové… a tak donekonečna. Keď sa snažíme uspokojovať zmysly, nebudeme v konečnom dôsledku nikdy spokojní, pretože to už z princípu nie je možné. Vždy je spokojnosť len dočasná.

Lepšie ako snažiť sa uspokojovať zmyslový pôžitok je zamestnať zmysly v oddanej službe. Píšem o tom v článkoch “Bhakti jóga“,  “Náboženstvo duše“, “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2” a je o tom veľa kníh na Vedabase: https://vedabase.io/cs/library/

Vďaka oddanej službe sa môže naše srdce pomerne rýchlo očistiť od túžob po zmyslovom pôžitku a my tak môžeme žiť život bez hnevu a žiadostivosti na duchovnej úrovni. No pokiaľ budeme rozjímať nad zmyslovými objektami, v našom srdci bude žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev, ilúzia, zmätená pamäť, strata inteligencie a hmotná úroveň.

Život na hmotnej úrovni znamená užívať si zmyslový pôžitok a myslieť si, že ja som pán, ovládateľ, požívateľ a všetko je tu pre môj pôžitok. Život na duchovnej úrovni znamená poznať svoju skutočnú identitu duše – čiastočky a služobníka Boha a zamestnávať svoje zmysly v službe Bohu. Tak sa môže naše vedomie očistiť od túžby byť pánom, ovládateľom a požívateľom.

Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností. – Šrímad Bhágavatam 1.2.18

V spoločnosti oddaných Krišnu sa môžeme naučiť umeniu oddanej služby. Môžeme sa snažiť pochopiť oddanú službu aj z kníh, ale to nebýva zrovna ľahká cesta. Je lepšie byť osobne prítomný v spoločnosti ľudí, ktorí sa venujú oddanej službe, aby sme sa od nich mohli učiť.

V chrámoch Hare Krišna prebiehajú každú nedeľu o 14:00 programy pre verejnosť. Adresy centier Hare Krišna na Slovensku nájdete na stránke www.iskcon.sk

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

vedsky sposob stolovania

Raz za čas, keď sa nazbiera dostatočný počet záujemcov, prebieha 2 – 3 mesačný vzdelávací kurz Bhakta program, kde sa účastník kurzu naučí základy Bhakti jógy a védskej kultúry. Bhakta program je bezplatný, stačí sa len zahlásiť a prísť. Ja som tento kurz absolvoval v roku 2016 a môžem povedať, že mi to zmenilo život – k lepšiemu :) Kuk video:

Vedomie Krišnu mi dalo veľmi veľa a stále dáva. Bhakti jóga je proces očistenia nášho srdca od chtivých túžob, ktorých nenaplnenie vedie k hnevu, ilúzii, strate pamäti a inteligencie a k životu na hmotnej úrovni, ktorá nie je vôbec príjemná.

Každý, kto sa úprine venuje Bhakti jóge, pocíti jej výsledok na vlastnej koži. Nie je to o fyzických cvikoch ako si niekto môže pod slovíčkom “Jóga” predstaviť. Píšem o tom v článku “Čo je jóga?

Cieľom Bhakti jógy je dosiahnutie lásky k Bohu, čo je najvyššia úroveň bytia. Bhakti jóga nás učí nesebeckému správaniu a učí nás služobníckemu postoju voči Bohu a voči Jeho čiastočkám – ostatným živým bytostiam. Učí nás, že nie sme páni a ovládatelia ako si pod vplyvom ilúzie môžeme myslieť, ale že sme veční služobníci Boha a jedine v tomto postavení môžeme byť skutočne šťastní. Pokiaľ sa hráme na pánov a ovládateľov, náš život je plný ťažkostí a nepríjemností. To je len dôkaz toho, že to nie je naša prirodzená pozícia, pretože túžime byť šťastní, no v pozícii pánov a ovládateľov prichádza nechcené utrpenie.

Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme zistiť kto vlastne sme, že sme duše a našou prirodzenosťou (dharmou) je slúžiť Bohu. Sme čiastočky Boha a prirodzenosťou čiastočky je slúžiť celku. Skutočné naplnenie môžeme nájsť len vo svojej prirodzenej pozícii služobníkov Boha. Pokiaľ sa chceme hrať na pánov a ovládateľov a nechceme slúžiť, Boh nám dáva možnosť v tomto hmotnom svete, v ktorom však musíme zakúšať rôzne nechcené situácie. Túžime po šťastí, ale zakúšame utrpenie. Prečo? Pretože nie sme vo svojej prirodzenej pozícii služobníkov. Každý niekomu slúži, píšem o tom v článku “Slúžiť je prirodzené“. Pán dáva svojmu služobníkovi všetko, čo potrebuje. Tak je služobník prirodzene šťastný. Pán dokonca ochraňuje svojich služobníkov a pekne sa o nich stará. Služobníci si tak nerušene môžu plniť svoje povinnosti a byť šťastní.

Služba Bohu prináša skutočné naplnenie a šťastie, no služba ilúzii prináša utrpenie, hnev a veľa ďalších nepríjemností. Ľudia musia vymýšľať spôsoby ako pracovať s hnevom, pretože nevedia kto vlastne sú, že sú duše, ktorých prirodzenosťou je slúžiť celku. Kvôli tejto nevedomosti sa snažia napĺňať hlavne zmyslový pôžitok v domnení, že ich to spraví šťastnými, no nakoniec sa dostaví iba sklamanie, hnev a utrpenie. Takýto život nie je vôbec príjemný. Každý túži po šťastí, ale šťastie na hmotnej úrovni bytia nie je skutočné, je len dočasné a strieda ho utrpenie. Skutočné šťastie môžeme nájsť na duchovnej úrovni a to tak, že sa začneme venovať duchovným činnostiam, ktoré spomínam v článku “Bhakti jóga“.

13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o

Keď pochopíme kto vlastne sme, že sme veční služobníci Krišnu, nášho milovaného a jediného Pána, môžeme zažívať skutočnú radosť zo života a nemusíme sa už viac hnevať, že naše túžby a predstavy neboli naplnené, pretože všetko v konečnom dôsledku závisí na Krišnovi. My nie sme páni, ani ovládatelia, ani požívatelia. Čo Krišna svojmu oddanému dá, s tým je spokojný. Ak mu dá omrvinku, je spokojný. Ak mu dá celé kráľovstvo, je spokojný. Pokorné postavenie služobníka je veľmi pekné. Keď sa naučíme pekne slúžiť Krišnovi, nemusíme už viac zažívať hnev prameniaci z nenaplnenia našich túžob. Budeme spokojní s tým, čo nám Krišna poskytne a všetko zamestnáme v službe Jemu.

No ak sa naďalej budeme hrať na pánov, ovládateľov a nebudeme chcieť slúžiť Bohu, budeme musieť stále zakúšať utrpenie, hnev a ďalšie rôzne nepríjemnosti kým sa nepoučíme a nenaučíme kto vlastne sme :)

Hare Krišna

Vo vzťahu ako požívateľ, alebo služobník

Požívateľ

Mnohí ľudia idú do vzťahu s tým, že si chcú užívať. Jeden aj druhý partner chce využívať toho druhého pre svoj zmyslový pôžitok, pre svoje potešenie… a keď jedného dňa vášeň vyprchá a zmyslový pôžitok už nebude taký veľký, alebo takmer žiadny, bude vyhľadávať zmyslový pôžitok prirodzene inde, často v inom partnerovi. Na tomto už stroskotalo veľmi veľa vzťahov. Len preto, lebo jeden z partnerov, alebo obaja majú mentalitu požívateľa a chcú si užívať zmyslový pôžitok s tým druhým.

Služobník

Na druhej strane človek s mentalitou služobníka si nechce užívať, ale chce tomu druhému slúžiť a robiť všetko pre jeho uspokojenie. Taký vzťah môže fungovať dlhodobo pokiaľ obaja majú služobnícky postoj a nie postoj požívateľa. V článku “Slúžiť je prirodzené” popisujem, že každý niekomu slúži, či už si to uvedomuje, alebo nie.

Mať mentalitu služobníka je oveľa lepšie ako mentalita požívateľa, pretože mentalita požívateľa vytvára mnoho problémov.

Od požívateľa k služobníkovi

Problém je, že pokiaľ má človek mentalitu požívateľa, nechce slúžiť a chce si len užívať. S takouto mentalitou sa veľmi ťažko stane služobníkom.

Védske písma učia ako sa môžeme stať služobníkom. Nie len služobníkom partnera, ale služobníkom Boha a tým pádom všetkých, pretože všetci sú čiastočky Boha.

V Šrímad Bhágavatame 3.31.42 Šríla Prabhupáda vo význame píše:

Muž a žena mají spolu žít jako hospodáři ve vztahu ke Kṛṣṇovi a pouze proto, aby vykonávali své povinnosti ve službě Kṛṣṇovi. Nechť jsou děti, manželka i manžel zaměstnáni povinnostmi ve vědomí Kṛṣṇy, a potom veškerá tělesná, hmotná připoutanost zmizí. Jelikož společným prostředníkem bude Kṛṣṇa, jejich vědomí bude čisté a nikdy nepoklesnou.

Vzťah muža a ženy má byť založený na spoločnej službe Bohu. Tak sa budú vedieť navzájom podporovať a pomáhať si v oddanej službe. Takýto služobnícky postoj vytvára pokľudnú atmosféru a prípadné problémy sa dajú riešiť veľmi efektívne. No pri mentalite požívateľa býva riešenie problémov oveľa komplikovanejšie a búrlivejšie.

Služobnícky postoj je založený na pokore. No mentalita požívateľa je založená na pýche – ja som pán, požívateľ a všetko slúži pre môj pôžitok. A keď tento pôžitok nie je z nejakého dôvodu naplnený, prichádza hnev…

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev. [BG 2.62]

Jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry môžeme svoje vedomie očistiť od mentality požívateľa:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O účinku mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry

Aby sme očistili svoju mentalitu požívateľa, je tiež dobré vyhľadávať príležitosti slúžiť. Či už robiť dobrovoľníka v nejakej charitatívnej organizácii, pomôcť rodičom, alebo starým rodičom, priateľom, cudziemu… alebo navštíviť chrám Hare Krišna a spraviť priamo službu pre Krišnu.

Keď má veľa ľudí mentalitu požívateľa, vytvára to v spoločnosti rozruch a nemalé problémy. Vo vzťahoch takisto. Pre mier a pokoj vo vzťahoch a v spoločnosti je žiadané, aby sme sa stali služobníkmi – čo môžem pre teba spraviť? Mentalita požívateľa funguje opačne: “Čo môžu ostatní spraviť pre mňa?”.

vedsky sposob stolovania

Vaišnavská spoločnosť je založená na službe oddaným a na službe Bohu. Materialistická spoločnosť je založená na službe mamonu, egu, neovládnutým zmyslom a podľa toho táto spoločnosť aj vyzerá. Nie moc pekne.

Mentalita “Čo môžem pre teba urobiť?” je oveľa krajšia ako “Čo môžeš pre mňa urobiť?”.

Ak chceme mať krajšie vzťahy a krajšiu spoločnosť, musíme pracovať na tom, aby sme získali mentalitu služobníka a očistili sa od mentality požívateľa. Tak môžu vzťahy a spoločnosť fungovať veľmi pekne. Keď každý každému slúži, vytvára to veľmi peknú harmonickú atmosféru. Keď však každý chce využívať druhých pre svoj sebecký pôžitok, nevytvára to dobrotu.

Stať sa služobníkom Boha a teda aj všetkých živých bytostí je teda to najlepšie, čo môžeme urobiť.

Jediný zásadný problém vo vzťahoch

Vzťahy bývajú v dnešnej dobe pomerne komplikované. Poznám málo ľudí, ktorí majú pekný dlhodobý vzťah a poznám viac ľudí, ktorí striedajú jedného partnera za druhým mysliac si, že ten ďalší bude lepší… Striedanie partnerov sa stalo akýmsi trendom. Deje sa to aj v mojom živote. Ešte som nemal pekný dlhodobý vzťah a vždy sa niečo pokazilo, čo už ani jeden z nás nechcel opraviť – nie, že by to nešlo opraviť, ale stálo by to toľko úsilia, že sa na to vždy radšej minimálne jeden z nás vykašlal. “Toto mám riešiť? Ďakujem pekne, to radšej nechám tak a budem dúfať, že v ďalšom vzťahu sa mi to nezopakuje…” – ale zopakuje, tomu ver :)

Pokiaľ nezmeníme niečo v sebe, vždy sa nám bude opakovať to isté. Vonkajšia realita je len zrkadlovým obrazom nášho vnútra – vedomia a podvedomia. Čo vysiela naše vedomie a podvedomie, to nám do života prichádza. Takže zmena partnera pri vážnych vzťahových problémoch nie je riešenie. A nie je ani riešenie zvaľovať všetku vinu na partnera, čo sa veľmi často deje. Koľkokrát som už počul výčitky typu: “Ty za to môžeš, ty, ty, ty” a na seba sa nepozrú.

Zásadný problém vo vzťahoch je zvaľovanie viny na druhých a nevidieť, že tie problémy si vytvárame my sami svojim vlastným postojom a vedomím. Nie je náhoda, že niektorým ľuďom sa opakujú stále tie isté, alebo veľmi podobné situácie dokola. Pokiaľ nezmeníme vedomie, stále nám budú do života prichádzať stále tie isté, alebo veľmi podobné situácie. Už keď pochopíme, že tieto situácie sa opakujú, aby nás niečo naučili o nás, je to prvý krok k výhre a zmene. Len keď zmeníme svoje vzorce (často podvedomého) správania, môžu sa zmeniť situácie, ktoré nám prichádzajú do života.

Ak pochopíme a uvedieme do praxe princíp zrkadlenia, náš život môže byť oveľa pokojnejší a šťastnejší. Ak chceme vyriešiť problémy v našom živote, musíme sa zamerať na vyriešenie ich príčin, ktoré sú v každom z nás. Pokiaľ budú príčiny existovať, problémy sa budú stále prejavovať. A pokiaľ budeme zvaľovať vinu na druhých a na seba sa nepozrieme, nič tým nevyriešime.

K nazretiu do svojho (pod)vedomia pomáhajú techniky popísané v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

O zrkadlení píšem v článkoch “Ako využiť zrkadlenie na sebarozvoj“, “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“, “Riešením problémov  tam vonku nič nevyriešime“.

Prijať svoje emócie také, aké sú

Často máme tendenciu nepripúšťať si negatívne emócie a zaháňať ich. Obzvlášť muži. Keď cítime negatívnu emóciu, nie je to zrovna príjemné a cítime sa slabí. Bolo do nás vštepované, že muži neplačú, že sú silní a podobne. Z toho sme usúdili, že je lepšie nepripúšťať si negatívne emócie a tváriť sa, že je všetko v poriadku. No keď nenecháme negatívne emócie cez nás prejsť, pripravujeme sa o nové uvedomenia ktoré nám môžu pomôcť skvalitniť život a navyše neprejavené emócie sa neskôr prejavujú ako choroby na fyzickom tele.

Pripustiť si negatívne emócie

Kým budeme potláčať a zaháňať negatívne emócie, budeme žiť v akomsi sebaklame, že sme silní a že je všetko v poriadku. Týmto si blokujeme hlboké uvedomenie, ktoré pramení z nepríjemnej emócie ako napríklad smútok. Negatívne emócie sú prostriedok k nášmu rastu. Ak si ich nebudeme pripúšťať a budeme ich zaháňať, moc si tým nepomôžeme, ba môžeme si tým ešte viac uškodiť.

Ak si však negatívne emócie pripustíme a začneme ich hlboko vo svojom vnútri prežívať, spustí sa tým proces liečenia, ktorý je pre nás veľmi potrebný. Súčasťou liečenia je aj plač. Bolo do nás vštepované, že muži neplačú, že je to prejav slabosti. Ale čo je na tom také hrozné byť slabý a ukázať svoju zraniteľnosť? Nie je hanba nechať prúdiť cez seba svoje emócie a aj si poplakať keď treba. Je to naozaj liečivé a pomáha nám to prejsť cez ťažké životné obdobie.

2 týždne po rozchode som bol v totálnych depkách. Nevedel som sa tešiť zo života a bol som úplne na dne. Vďaka svojej (bývalej) priateľke som sa naučil, že nechať prúdiť cez seba svoje emócie, aj keď sú akokoľvek nepríjemné, je pre nás veľmi dôležité a prospešné. Ak ich potláčame, stávajú sa z nás roboti neschopní prijímať a cítiť svoje emócie. Ak ich však prijmeme, prečistia nás, naučia nás čo potrebujeme vedieť, časom pominú a môžeme žiť opäť radostný život s novými poznatkami. Keby som neprijal svoje negatívne emócie, nebol by som tam, kde som.

Je fajn naučiť sa prijať aj negatívne emócie… môžu nás veľa naučiť.