Pohoda 2015 bol môj prvý ročník Pohody. Nezvyknem písať o hudobných festivaloch ani koncertoch, no Pohoda nie je iba hudobný festival. Pohoda je festival všetkých festivalov – filmových, divadelných, hudobných, debatných a iných kadejakých festivalov. Pohoda ponúka toho naozaj veľa.

Príjemné pekvapenia

Prišli sme na autobusovú stanicu v Trenčíne a videli sme 1 Pohoda bus, pred ktorým bola dosť veľká rada. Už sme si mysleli, že sa do autobusu nezmestíme a budeme musieť čakať na ďalší. O chvíľu prišiel druhý Pohoda bus, ktorý zastavil rovno pred nami. A tak sme sa pomerne rýchlo dostali na letisko.

Hneď pri vstupe do areálu ma príjemne prekvapilo organizované rozdelenie stanového mestečka do sektorov (A1, A2, B1, B2,…). Zavolal som kamarátovi kde stanujú a navigoval ma podľa sektorov.

Do celého areálu, (aj tam, kde hrali kapely) bolo možné nosiť plastové flaše a bolo jedno či je v nich alko, alebo nealko.

Ďalšie príjemné prekvapenia sa dočítate v jednotlivých dňoch.

Štvrtok

Brány festivalu sa otvorili vo štvrtok po obede. Vo štvrtok sme postavali stany a o chvíľu nato na hlavnom pódiu zahájila festival kapela – Para. Predtým hral na vedľajšom pódiu Matwe Drappenmadchenfeller ale to som nejak nezaregistroval. Na hlavnom pódiu nasledovala kapelka Bez Ladu a Skladu a za ňou Manu Chao La Ventura. Medzi kapelami na hlavnom pódiu bola hodinová pauza, ktorú vypĺňali kapely na vedľajšom pódiu hneď oproti hlavnému. Keď ma kapely na vedľajšom pódiu nezaujali, išiel som preskúmať areál. Potešilo ma ohromné množstvo stánkov s jedlom. Boli tam jedlá od výmyslu sveta. Najviac ma potešili grilované oštiepky za 2€ a stánok Góvinda, kde varili Krišňáci svoje dobroty.

Hlavná kapela štvrtku bola Manu Chao La Ventura.

Ich energická hudba roztancovala niekoľko tisícové publikum. A nie len ich hudba bola energická, ale aj celé ich vystúpenie. Hýbali sa na pódiu, komunikovali s publikom a všetko dokopy to vytváralo obrovský príliv energie. Hrali cez 2 hodiny a ľudí to neprestávalo baviť. Aj keď ku koncu hrali 1 pesničku stále dokola, ľudí to očividne bavilo. Po koncerte som počul ľudí spievať tú chytľavú jednoduchú pieseň. Po Manu Chao som šiel ochuťnať Krišňácke dobroty do stánku Góvinda a potom som šiel spať.

Piatok

V piatok ráno prišiel kamarát, ktorého som dlho nevidel a s ktorým sa väčšinou po dlhom čase opijem. Nebolo tomu inak ani v piatok. Od rána sa pilo a boli sme celý deň na kapelách. Nebudem tu písať o všetkých kapelách, spomeniem len tie, ktoré ma najviac zaujali.

Prvým piatkovým prekvapením bola Kate Tempest, čož je síce Rap, ale dostala ma jednou svojou recitovačkou The truth:

A ostatné pesničky mala tiež chytľavé, hlavne zaujímavé texty, na ktoré v poslednej dobe kladiem veľký dôraz.

Ďalšie piatkové prekvapenie bolo Kuenta I Tambu z Amsterdamu. Predviedli neskutočne energickú show, ktorú z videa nezažijete. Treba ich vidieť naživo.

Po Kuenta I Tambu nasledoval piatkový headliner Die Antwoord z Južnej Afriky. Show mali celkom fajn, no ich videá sú ešte lepšie.

Po Die Antwoord som chcel vidieť ešte kapelu Eagles of Death Metal, ktorá bola preložená z 18:00 na 1:00 ráno a kapelu Dÿse, ktorá hrala až o 3:00 ráno, no kvoli alkoholovému opojeniu som už nevládal a musel som ísť spať. Presne táto istá vec s alkoholom sa mi stala na Brutalassaulte, kedy som pil celý deň veľa piva a večer o desiatej som už nevládal a musel som ísť spať. Prespal som tak Fear Factory. Dúfam, že sa mi to už nestane a budem sa s tým pivom krotiť.

Sobota

V sobotu ráno som si povedal, že nepijem. Ani kvapku alkoholu. Ani pivo. A aby toho nebolo málo, prišla ku mne aj myšlienka, že si dám pôst – nebudem celý deň jesť, budem iba piť vodu. A tak sa aj stalo. Niekoľko krátkych pôstov už mám za sebou, takže to nebol žiadny problém. Musel som sa odpojiť od kamošov a prežiť sobotu bez alkoholu sám, lebo by ma chceli vtiahnuť do alkoholových radovánok.

Triezva sobota sa niesla v duchu diskusií a prednášok. Ráno o desiatej som šiel na Obludárium Pištu Vandala, kde mal Pišta hostí: Juraja Kušnierika, ktorý rozprával o Islande a ľadových medveďoch, rehoľnú sestru Hermanu, ktorá rozprávala o sebe a svojej práci a Jána Zachara – olypíjskeho víťaza v boxe v roku 1952, ktorý rozprával o svojej kariére a nepustil Pištu k slovu.

O dvanástej som šiel na TEDx Bratislava, kde ma najviac zaujal František Paulíny, ktorý rozprával o bielych vranách – superhrdinoch dnešnej doby, ktorí sa pustili do boja s neprávom a zlom. Po tejto prednáške som mal chuť nejakým spôsobom pomáhať bielym vranám a možno stať sa jedným z nich.

Morálka: sme šimpanz či včela? Dobrí či zlí? – toto bola debata o morálke, o tom či sú ľudia dobrí alebo zlí. Často hovorím aká je dôležitá empatia a v tejto debate bola dôležitosť empatie spomenutá tiež. Včely majú kolektívne vedomie – nekonajú pre svoje blaho ako jednotlivci, ale pre blaho celého úľa. Kdežto ľudia v modernej spoločnosti konajú sebecky, egoisticky len pre svoj prospech. Zaujímavé bolo počúvať kde sa táto sebeckosť, majetníckosť a egoizmus zobrali. Možno o tom napíšem článok.

Pred ďalšou diskusiou som mal viac času, tak som sa túlal po areáli, spoznal som pár nových ľudí a pár známych som stretol. Kapely ma moc nezaujímali, tešil som sa na diskusiu s názvom “Pomôžme Rómom zvýšiť ich potenciál”.

Pomôžme Rómom zvýšiť ich potenciál – toto bola jedna z najzaujímavejších diskusií aké som mal možnosť počúvať. Rozprávala Anežka Marková – najzapálenejšia učiteľka akú som mal možnosť stretnúť. Bolo vidieť, že učenie ju baví a napĺňa. Dá sa povedať, že je jej životným poslaním. Keby boli všetci učitelia ako ona, naše školstvo by vyzeralo úplne inak. Byť jej žiakom, tak sa teším na každú jej hodinu. Učí pre teachforslovakia.sk, čo je veľmi zaujímavý projekt. Odporúčam si naštudovať o ňom viac. Spolu s Anežkou rozprával aj Igor André, ktorý je tiež učiteľ pre teachforslovakia.sk. Anežka a Igor rozprávali o tom ako učia rómske deti a ako sú rozdielne oproti deťom, ktoré nežijú v rómskych osadách. Táto téma bola preberaná celkom detailne a prišlo sa k záveru, že riešenie rómskeho problému existuje. A nie, nie je to riešenie, ktoré mnohí z vás navrhujú – vysťahovať, alebo vystrieľať. Existuje viac mierumilovnejších a celkom efektívnych spôsobov. Po skončení diskusie som išiel za Anežkou a navrhol jej, aby si založila blog a začala písať články na túto tému. Mám pocit, že ľuďom treba ukázať ozajstné riešenia a aj to, že už tento problém niekto reálne rieši. Žiaľ Anežka odvetila, že by aj rada, ale zatiaľ nemá na to čas. Ja dúfam, že si čas nájde a bude oboznamovať ľudí s riešením a procesom rómskeho problému. Neskôr som našiel Igorov článok “Čo ma učí 7. B“, ktorý stojí za prečítanie.

 10-ročný príbeh jednej relácie (.pod lampou) – moderátor Pod Lampou Štefan Hríb a režisér Mário Homolka rozprávali ako a prečo vznikla relácia Pod Lampou, čo sa udialo za tých 10 rokov a akú majú víziu. Pod Lampou síce nepozerám, pamätám si ju len z čias kedy som ju zahliadol v telke, ale veľmi sa mi páčilo ako rozprávali a čo robia. Momentálne robia reláciu Pod Lampou zo svojich vlastných peňazí, resp. vo svojom voľnom čase a spoliehajú sa na to, že ich ľudia podporia dobrovoľnými príspevkami pretože reláciu Pod Lampou v RTVS im zrušili a ešte dostali aj 50 000€ pokutu. Majú svoj Youtube kanál a pod každým videom je odkaz na stránku, kde sa dá prispieť. Sympatizujem s nimi, pretože na rovnakom princípe robím svoju Web developerskú školu. Všetci to robíme vo svojom voľnom čase, vidíme v našej práci zmysel, napĺňa nás to a cítime, že toto je práve to, čo máme teraz robiť.

Posledná sobotná diskusia na ktorej som bol, niesla názov “IPčko: Ako si zničiť život na Facebooku“. Nebol diskutovaný len Facebook ale internetová komunikácia obecne. Ako je jednoduchšie napísať svoj názor na internete anonymne ako osobne a ako jednoducho môže prísť k nedorozumeniu cez internetovú komunikáciu. Ľudia môžu iných ľudí (ne)vedomky uraziť a ublížiť im. Treba si na to dávať pozor. Diskutovalo sa aj o vzťahoch a komunikácií cez internet verzus v realite a iné témy. Zostrih z diskusie je už dostupný na Youtube.

Večer už ma žiadna diskusia nezaujlala, tak som dal prednosť kapelám. Kráčal som si cez areál keď som zrazu začul parádnu muziku. Pozerám do programu čo to hrá a to Repetitor. Akurát som mal smolu, že kým som prišiel k pódiu, tak prestali hrať. Nevadí, aspoň som objavil novú super kapelku. Pri pódiu som stretol kamoša a išli sme na Polemic za zbytkom partie. Prišli sme k pódiu, kde hral Polemic a partia chlastala. Aj ma núkali – daj si, daj si, daj si,… nedal som si. Radšej som sa zase odpojil a išiel svojou cestou.

Večer o 20:00 hrala najväčšia hviezda sobotného dňa – Björk. Išiel som ju teda pozrieť. Vedel som, že to bude veľmi kľudná muzika. Bola až taká kľudná, že po dvoch pesničkách som musel odísť. Björk má hudbu, na ktorú treba mať náladu a tú som v daný moment nemal. Išiel som sa teda znova túlať po areáli či nenarazím na nejakú zaujímavú kapelku. A veru narazil som na Fat White Family. Len som prišiel na koniec ich koncertu a počul som asi len 3 pesničky.

21:30 hrali Korben Dallas s orchestrom ale aj Irie Révoltés. Oboje bolo zaujímavé, tak som šiel pozrieť najskôr Korbenov a potom Irie Révoltés. Irie ma v daný moment moc nezaujali, mohol som ostať na Korbenoch. Bol som už ale unavený a chcel som stihnúť vítanie slnka o 5:00 ráno, tak som šiel spať.

Nedeľa

Keďže som celú sobotu nepil alkohol a išiel som spať skôr, bez problémov som vstal 4:45 a bol som prekvapený, že ešte počujem muziku. Hral ešte asi B-Complex. Šiel som na vítanie slnka. Pôvodne som chcel ísť na vítanie slnka aj v sobotu, ale kvoli alkoholu som to nezvládol.

5:00 prišiel na hlavné pódium organizátor Pohody Michal Kaščák, povedal pár úvodných slov o vítaní slnka, uviedol kapelu Sendreiovci a začali hrať. Popritom ako hrali, vyšlo slnko okolo 5:15. Na konci koncertu Sendreiovcov prišiel na pódium opäť Michal Kaščák a poďakoval všetkým, ktorí pomohli zorganizovať Pohodu aj všetkým návštevníkom. Potom dal znova priestor Sendreiovcom, nech ešte zahrajú.

Ekumenická bohoslužba o 7:30 – už v sobotu som si povedal, že pôjdem na túto bohoslužbu. Keby to vedeli kamaráti, s ktorými som bol na Pohode, asi by ma ukrižovali, hehe. Ja neznaboh, dlhoročný odporca kresťanstva aby som šiel na bohoslužbu, to sú móresy… lenže s osobným rozvojom súvisí aj túžba preniknúť do rôznych tajov života. Do tajov života a smrti, dobra a zla, viery a ateizmu. Zaujíma ma prečo sú ľudia veriaci, akí sú to ľudia, čomu vlastne veria,… už keď som bol na Pohode, tak som si povedal, že na túto bohoslužbu pôjdem, lebo do kostola sa len tak nedostanem. Táto bohoslužba nebola ako klasické kostolné omše. Ľudia sedeli na zemi, kapela hrala a na striedačku sa vymieňala s výkladom kňazov. Bolo tam dokonca aj krátke divadelné predstavenie Satana s Bohom. Bolo to zaujímavé. Na konci bohoslužby prišiel samotný pán knieža zo Schwarzenbergu – Karel Schwarzenberg. Povedal pár pekných slov o tom, že ľudstvo bolo už veľakrát skúšané, no nikdy neobstálo v skúške. Dnes stojíme na prahu ďalšej skúšky – na rozhodnutí či prijmeme, alebo neprijmeme vojenských utečencov. Pripomenul, že sami Slováci a Česi utekali pred vojnou a teraz, keď majú možnosť splatiť dlh, tak sa stránia. Odvážnejší utekali aj pred komunizmom. Na konci bohoslužby knieža Schwarzenberg spolu s kňazmi chodili medzi ľudí a rozdávali chlieb. Každý zobral kúsok chleba a podelil sa s ním s ostatnými. Bolo to pekné. Po bohoslužbe som sa šiel pobaliť a hor sa domov.

Barefoot na Pohode

Bol som prekvapený a potešený koľko ľudí dalo prednosť chôdze a tancu naboso pred chôdzou a tancu v šlapkách alebo topánkach.

Ja som si dal vo štvrtok predsavzatie, že budem chodiť celú Pohodu naboso. Vo štvrtok večer som to možno trochu ľutoval, lebo bola celkom zima (asi 10°). Nemal som so sebou ani ponožky, ani topánky, mal som iba šlapky. Šlapky by mi moc nepomohli, tak som sa snažil užívať si zimu, ktorú som cítil cez nohy. Prišiel som na to, že aj zima má svoj význam a nelíši sa príliš od tepla. Pocity boli podobné ako keby som kráčal po veľmi horúcom chodníku. Predsavzatie som splnil a celú Pohodu som chodil naboso.

Ďakujem Pohoda

Pohoda začala aj skončila nad očakávania. Teda nie, že by som niečo očakával, ja vlastne nič neočakávam, aby som nebol sklamaný. Aj preto je všetko nad moje očakávania. 1 je viac ako 0.

Je vidno, že Pohoda existuje už nejaký ten rok a organizátori majú všetko perfektne zmáknuté. Jedinú výhradu mám len k tomu, že záchody boli dosť ďaleko od pódií a vždy som na záchod musel kráčať niekoľko minút. Ale možno to má nejaký zmysel. Možno organizátori chcú, aby sa ľudia viac prechádzali, aj keď si myslím, že na Pohode sa nabehajú aj bez toho, aby museli ešte chodiť ďaleko na záchod. To mi ale neprekážalo v tom, aby som si užil Pohodu.

Spoznal som množstvo zaujímavých ľudí a kapiel, získal nové kontakty, pripomenul som si prečo to nepreháňam s alkoholom a cestou domov som nastúpil do nesprávneho vlaku.

Už chápem prečo je Pohoda tak ospevovaná. Ak to chcete pohopiť tiež, musíte ísť na Pohodu.

Ďakujem ti Pohoda, že si.

Moje fotky z Pohody nájdete na FB: https://www.facebook.com/elfoslav/media_set?set=a.10206138375530993.1073741846.1611473673&type=3&pnref=story