Keď vidím ľudí ako si bezcieľne a bezmedzne užívajú, alebo sa o to aspoň snažia, v hlave sa mi premieta ako v ďalšom zrodení dostávajú zvieracie telá. Niekto chce byť dobrý bežec, tak dostane telo geparda, ktorý vie rýchlo utekať. Niekto chce byť dobrý plavec, tak dostane telo ryby. Niekoho nesmierne baví lietanie a tak dostane telo vtáka. Niekoho baví horolezectvo a dostane telo kamzíka… môže sa podľa svojej túžby po opustení súčasného tela (po smrti) prevteliť do akéhokoľvek druhu. Preto tie druhy existujú, pretože živé bytosti majú rôzne túžby a dostanú telo, aby si ich mohli lepšie naplniť.
Krišna v Bhagavad-gíte 15.8 hovorí:
V hmotnom svete prenáša živá bytosť svoje rôzne poňatia života z jedného tela do druhého, podobne ako vietor prenáša vône. Takto prijíma jeden druh tela a znovu ho opúšťa, aby prijala ďalší.
A Šríla Prabhupáda vo význame vysvetľuje:
“V tejto śloke je živá bytosť označená slovom īśvara, pán vlastného tela. Ak chce, môže vymeniť svoje telo za vyššie, no práve tak ho môže vymeniť aj za nižšie. Je do istej miery nezávislá. Výmeny, ku ktorým dochádza, závisia od živej bytosti. V okamihu smrti ju vedomie, ktoré vyvinula, privedie do nového tela. Ak vyvinula vedomie podobné psiemu alebo mačaciemu, môže si byť istá, že v budúcom živote dostane telo mačky alebo psa. Ak svoje vedomie upevnila v božských kvalitách, dostane v budúcom živote telo poloboha. Ak si je vedomá Kṛṣṇu, dostane sa na Kṛṣṇaloku do duchovného sveta a môže sa stýkať s Kṛṣṇom. Je naivné myslieť si, že so zánikom tela všetko končí. Individuálna duša prechádza z jedného tela do druhého, a súčasné telo a skutky živej bytosti sú základom jej budúceho tela. Presne podľa svojej karmy dostane nové telo, ktoré bude musieť v určitom okamihu opustiť.”
Kresťania si myslia, že žijú iba jeden život a po smrti idú do neba, alebo do pekla. To nedáva vôbec žiadny zmysel. Večné zatratenie v pekle mi moja inteligencia jednoducho neberie. Oveľa väčší zmysel dáva reinkarnácia. Keď živá bytosť (duša) vyvinie v ľudskom tele vedomie zvieraťa, dostane zvieracie telo, aby si mohla lepšie napĺňať svoje zvieracie túžby. To dáva dokonalý zmysel. Prečo by inak existovalo toľko druhov živočíchov, rastlín, baktérii…?
Krišna v ďalšom verši vysvetľuje:
“Živá bytosť tak získava nové hrubé telo s určitým druhom uší, očí, jazyka, nosu a hmatu, centrom ktorých je myseľ. Takto sa oddáva určitému druhu zmyslových predmetov.” [BG 15.9]
A tiež hovorí, že:
“Živé bytosti v tomto podmienenom svete sú Mojimi fragmentárnymi čiastočkami. Žijúc podmieneným životom, ťažko bojujú so šiestimi zmyslami, vrátane mysle.” [BG 15.7]
Neovládnuté zmysly a myseľ nútia živú bytosť užívať si zmyslový pôžitok, pretože nepozná väčšie naplnenie, väčšie šťastie. Oči sa chcú pozerať na krásne objekty, nos chce ovoniavať krásne vône, uši chcú počuť krásne zvuky, ruky chcú chytať príjemné predmety na dotyk a jazyk chce ochutnávať rôzne chute. Jednoducho si v podmienenom stave chceme užívať zmyslový pôžitok a naivne to pokladáme za šťastie a zmysel života.
Šťastie získané uspokojením zmyslov je dočasné a veľmi prchavé. Navyše takéto šťastie je zdrojom utrpenia:
“Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.” [BG 18.38]
Ľudia si užívajú a potom sa čudujú prečo trpia… uspokojujú zmysly rôznymi spôsobmi – intoxikáciou, športom, sexom, jedením mäsa, hazardom atď. Všetky tieto činnosti vedú v konečnom dôsledku k problémom a utrpeniu (závislosti, zranenia, pohlavné a iné choroby,… smrť). Pod vplyvom ilúzie si živá bytosť myslí, že ju dané činnosti urobia šťastnou, ale neskôr len viac a viac trpí a je nešťastná a zfrustrovaná a nevie čo má robiť, aby sa z toho dostala a bola opäť šťastná. Každý túži po šťastí, pretože šťastie je prirodzený stav duše. No duša zmätená falošným egom sa stotožňuje s telom, mysľou a zmyslami a usiluje sa o iluzorné, dočasné šťastie. Kým živá bytosť môže uspokojovať svoje zmysly, môže sa zdať, že je šťastná, ale akonáhle príde o zmyslový pôžitok, prichádza utrpenie. Pretože je pripútaná k zmyslovému pôžitku a keď ho nemá, je nešťastná.
Skutočné šťastie pramení z duchovnej úrovne. Duša je duchovná a len duchovné činnosti ju dokážu plne uspokojiť. Žiadna hmotná činnosť nedokáže dušu uspokojiť tak, ako duchovná činnosť. Duchovná činnosť je napríklad počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry:
Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare
Každý, kto počúva a spieva túto mahá-mantru, postupne získa vyššiu chuť a prestane ho baviť nezmyselný zmyslový pôžitok prinášajúci krátkodobé prchavé šťastie. Očistí sa od všetkých závislostí a hmotných túžob a vyvinie chuť po duchovných činnostiach. Inteligentná osoba hľadá skutočné šťastie a je si vedomá ilúzie pôžitku získaného zmyslami. Túto inteligenciu môže podmienená živá bytosť získať práve počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry, ktoré je súčasťou Bhakti jógy. O Bhakti jóge sa môžete dočítať v článku “Bhakti yoga“.
Existujú rôzne učenia, ktoré môžu živú bytosť priviesť na duchovnú úroveň, ale vrchol všetkých učení je Bhakti jóga, ktorá živú bytosť priamo zamestnáva duchovnými činnosťami 24 hodín denne a môže tak čerpať duchovné šťastie neustále. Ako zduchovniť svoje činnosti učí Hnutie Hare Krišna. Adresy chrámov Hare Krišna na Slovensku sú na stránke www.iskcon.sk
Spievajte Hare Krišna a buďte šťastní, skutočne šťastní 
Jedine duša zamestnaná duchovnými činnosťami môže byť skutočne šťastná trvale.
