Spoločnosť má veľa problémov – chudoba, vojny, vraždy, krádeže, chamtivosť, hnev, strach, rasizmus a veľa iných. K najväčším problémom spoločnosti patrí aj potláčanie individuality.

Si iný, si divný

Už niekoľko rokov nebývam s rodičmi a preto vnímam invididualitu a slobodu ako samozrejmosť. Nedávno som dal prečítať mame môj report z Pohody “Moja pohodová pohoda 2015“. Okrem iného tam píšem o tom, že som sa v piatok opil. Jej reakcia bola: “A to tam musíš písať, že si sa opil? Teraz bude každý vedieť, že piješ”. No lebo ostatní ľudia sa neopíjajú, neprdia, nekadia… jednoducho sú čistučkí bezhriešni anjeli. Následne čítala že som chodil celú Pohodu naboso. Vysvetľoval som jej, že chodím naboso aj v meste.

– A to chodíš aj do obchodu bosý?

– Áno mami.

– Preboha, čo si o tebe ľudia pomyslia? Zavrú ťa do blázninca.

V ten moment som si znova pripomenul prečo mám nastavené súkromie na Facebooku tak, aby mama nevidela moje príspevky. V ten moment som si tiež uvedomil aké ťažké to majú všetci tí, ktorí bývajú s rodičmi a súcitim s nimi. Už chápem kamarátov, ktorí sa mi sťažujú, že nemôžu robiť toto, či tamto, pretože rodičia…

Rodičia potláčajú invididutalitu detí

Rodičia vychovávajú deti na svoj obraz. Nechápu, že deti nikdy nebudú ako oni. Že deti sú individuálne duše. Každý jeden človek je individuálny, má individuálne potreby a túžby.

“Nemôžeš chodiť naboso v meste, lebo tak nikto nechodí. Čo si o tebe ľudia pomyslia?”

“Budeš jesť to, čo je navarené! A nepohneš sa odtiaľto kým to nezješ!”

“Nemôžeš písať na internete, že sa opíjaš. Nechaj si to pre seba, hraj sa na slušného.”

Viem, že rodičia to nemyslia zle. Chcú pre svoje deti to najlepšie. Ale musia pochopiť, že deti majú vlastný rozum, vlastné potreby a túžby, že nikdy nebudú na obraz rodiča.

Škola potláča individualitu študentov

Nie len rodičia, ale aj školský systém je nastavený tak, aby zo študentov vychovával robotov, ktorí zapadnú do systému a nebudú vytŕčať z radu. Učia nás, že je normálne a lepšie byť priemerný ako vytŕčať z radu. Keď vytŕčaš z radu, si divný. Táto chybná predstava je zakorenená v spoločnosti veľmi dlho.

Predstavte si triedu plnú zvierat. V triede je vták, opica, tučniak, slon, ryba, tuleň a pes. Všetci sú považovaní za rovnocenných a dostávajú rovnaké úlohy. Učiteľ im povie: “Aby to bolo fér, každý z vás musí podstúpiť rovnakú skúšku: prosím vyšplhajte sa na tento strom”.

Asi si viete predstaviť ako to dopadlo. Kto sa dokázal vyšplhať na strom? Vták, opica, tučniak, slon, ryba, tuleň, alebo pes?

Presne na rovnakom princípe funguje dnešné školstvo. Nehľadí sa na invididuálne potreby študentov. Nehľadí sa na to, či má niekto predpoklady napríklad na maľovanie a nerozvíja sa jeho talent. Namiesto toho sa tento talent potláča. Ráta sa s tým, že v triede sú iba vtáky, alebo iba opice, alebo iný rovnaký druh. Ak sa vták primieša medzi opice, vták je väčšinou videný ako problém.

Individualita je potrebná

Keby nebolo ľudí, ktorí si uvedomili svoju individualitu a išli aj proti prúdu, ľudstvo by nebolo tam, kde je. Neexistoval by žiadny Windows, žiadny Linux, žiadny Apple. Maliari, speváci, muzikanti? Ale kdeže. Všetci by sme makali na poli, alebo vo fabrike. Tam, kde ostatní.

Sme individuálne duše a tak by sme mali aj žiť. Nenechávať sa strhnúť falošnou predstavou, že je normálne nevytŕčať z radu. Nenechávať sa obmedzovať predstavou spoločnosti o tom, čo je normálne a čo nie. Každý z nás má individuálne potreby a túžby, ktoré by si mal plniť.

Prepáčte mi za ten hrubý výraz v nadpise, ale nadpis článku má vraj zaujať a nadávky ľudí očividne priťahujú. A vlastne prepáčte mi aj za tento článok, ale musel som ho napísať. Pokúsim sa slušne popísať prečo je školstvo na… nič.

5 stratených rokov produktívneho života

Magisterské alebo inžininierske štúdium trvá spravidla 5 rokov. Za tých 5 rokov sa človek na škole naučí obrovské množstvo vecí, ktoré v živote s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nevyužije a s najväčšou pravdepodobnosťou ich aj zabudne. Takto to funguje už na základných a stredných školách.

Zo základnej a strednej školy si pamätám len zlomok vecí a sú to zväčša veci, ktoré denno denne používam – čítanie, písanie, počítanie,… Ak niekoho zaujíma geografia, tak si bude pravdepodobne pamätať učivo z geografie a môže študovať geografiu. Ak niekoho bavila matematika, bol v nej dobrý aj na strednej, tak mohol ísť študovať matematiku na VŠ. Ostatné predmety mu pravdepodobne moc nešli a nemali pre neho veľký význam. Človek by mal robiť to, v čom je dobrý a venovať sa tomu pokiaľ možno naplno. Ak sa človek môže venovať naplno veciam, ktorého bavia, je potom vidieť výrazne lepšie výsledky ako keby robil veci nasilu.

Kamaráti študenti mi často hovoria “Musím sa naučiť toto, tamto a ešte hento a neviem kde mi hlava stojí”. Nehovoria “Chcem sa naučiť toto a tamto”. Škola ich núti učiť sa veci, ktoré ich nezaujímajú a najradšej by sa ich neučili pretože k nim nemajú zrovna láskyplný vzťah. Výuka v súčasnom školskom systéme je postavená príliš obecne a núti jednotlivcov učiť sa veci, ku ktorým majú doslova odpor.

Na VŠ sa ľudia učia zbytočné veci. Keby si mohli vybrať iba predmety, ktoré ich zaujímajú, zrazu by hovorili “Chcem sa naučiť toto” alebo “Idem sa učiť to a to” namiesto “Musím sa naučiť…”. Súhlasím, že mať širší rozhľad je fajn, ale odtiaľ potiaľ. Ak by si študenti mohli vybrať iba predmety, ktoré ich zaujímajú, doba štúdia by sa skrátila asi na 2 roky ak nie menej. 2 roky by sa učili čo ich zaujíma, mohli by rozvíjať svoj potenciál a nemuseli by zabíjať čas učením sa pre nich nepodstatných vecí.

Keby sa ľudia mohli učiť a venovať sa výlučne tomu, čo ich naozaj baví a v čom sú dobrí, život ľudí a svet by vyzeral trošku inak.

Škola ako generátor stresu

Poznám značné množstvo študentov, ktorých skúšky a skúškové obdobie stresujú. Vlastne nepoznám nikoho, kto by sa na skúškach nestresoval. Maturita bola pre mňa najväčší stres v živote. Niečo také už nikdy nechcem zažiť. Viem si len ťažko predstaviť aký stres musia byť štátnice.

Maturita a Štátnice

Dávať do hlavy kvantum informácií niekoľko rokov a potom z toho všetkého mať na konci skúšku mi nepríde zrovna najšťastnejšie riešenie overenia znalostí študentov. Nie je priebežné overovanie znalostí dostatočné? Opakovanie je síce matka múdrosti, ale opakovať si kvantum informácií v krátkom časovom úseku nemá príliš veľký efekt. Keby boli skúšky rozdelené do viacerých celkov a väčšieho časového úseku, malo by to myslím väčší efekt, študenti by sa toľko nestresovali a viac by si zapamätali.

Vzdelávanie inak

Predstavte si, že sa môžete učiť iba to, čo v praxi naozaj využijete. Vznikajú rôzne kurzy, školy, akadémie, kde získate poznatky a skúsenosti od naozajstných profesionálov z oboru. Zatiaľ poznám iba kurzy, ktoré úzko súvisia s IT, ale verím, že časom začnú vznikať aj nie IT kurzy, školy a akadémie.

Ja preferujem kurzy, kde je možnosť komunikácie s učiteľom, kde sa učiteľ priamo venuje žiakom, zadáva im domáce úlohy, kontroluje, urmerňuje a vysvetľuje keď je študentom niečo nejasné. Také kurzy sú napríklad:

• Truniversity sa zameriava na online marketing a komunikáciu.
• UX Akadémia sa zameriava na User Experience Design.
• CoderMania sa zameriava na výuku programovania a web developmentu.
• Learn2Code majú rôzne kurzy zamerané ná web development, dizajn, mobilné aplikácie,…

Online kurzy (bez učiteľov/mentoringu):

• KhanAcademy – rôzne kurzy
• Coursera – rôzne kurzy
• Codecademy – rôzne IT kurzy
• Udemy – rôzne video kurzy
• Lynda – rôzne video kurzy
• a mnoho iných…

U nás je síce školstvo zatiaľ zadarmo, ale kvalitné kurzy vás môžu veľakrát naučiť užitočnejšie veci ako škola a posunúť vás o niekoľko rokov dopredu. Môžete vyštudovať školu ale neviete takmer nič do praxe. Keď si so šťastím nájdete prácu, zrazu zistíte, že veľa toho, čo ste sa učili v škole, nevyužijete v praxi. Môžete si sami vybrať, či chcete stráviť 3 – 5 rokov na škole, kde sa budete učiť hromadu zbytočných vecí a na konci za cenu obrovského stresu získate titul, ktorý nevypovedá takmer nič o vašich znalostiach, alebo si zvolíte cestu kurzov, kde sa za oveľa kratší čas naučíte to, čo naozaj využijete v praxi.

EDIT: Pre špekulantov: Tento článok nenaráža na (ne)potrebnosť titulu. Podstata tohto článku je poukázať na nezmyselnosť aktuálneho (ne)fungovania oficiálneho vzdelávania (škôl).