Archívy kategórie: sebarozvoj

Posolstvo Bhagavad-gíty

Mnohí ľudia sa pýtajú o čom je Bhagavad Gíta. Keď som listoval verše, viackrát sa v Bhagavad-gíte opakuje dosiahnutie oslobodenia a večný život v Božom kráľovstve. Krišna to toľkokrát opakuje, aby bolo Jeho posolstvo jasné každému a každý sa tak mohol zapojiť do láskyplnej oddanej služby Krišnovi a dosiahnuť večný život v Jeho Kráľovstve.

Tu sú verše, ktoré stále dokola opakujú to isté:

BG 2.51: “Vďaka tejto oddanej službe Bohu sa veľkí svätci alebo oddaní zbavujú výsledkov činov v hmotnom svete. Tak sa vyslobodzujú z kolobehu rodenia a smrti a dosahujú stav mimo všetkých utrpení (návratom k Bohu).”

BG 2.72: “Ó, syn Pṛthy, toto je cesta duchovného a zbožného života a kto po nej kráča, nepodlieha klamu. Ak sa človek nachádza v tomto stave i v okamihu smrti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.”

BG 3.19: “Človek by mal teda konať z povinnosti a bez lipnutia na plodoch činov, lebo činmi zbavenými pripútanosti dosiahne Najvyššieho.”

BG 5.6: “Samotné zrieknutie sa všetkých činností bez oddanej služby Pánovi nemôže nikoho urobiť šťastným. No múdry človek zamestnaný v oddanej službe môže okamžite dosiahnuť Najvyššieho.”

BG 5.24: “Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.”

BG 5.29: “Múdry človek, ktorý si Ma plne uvedomuje a vie, že Ja som konečným príjemcom všetkých obetí a pokánia, Najvyšším Pánom všetkých planét a polobohov a priateľom všetkých bytostí, sa oslobodí od hmotných strastí a dosiahne mier.”

BG 6.16: “Takýmto stálym ovládaním tela, mysle a činov sa yogīn vyslobodí z hmotnej existencie a dosiahne Moje sídlo, Božie kráľovstvo.”

BG 8.5: “A ten, kto v okamihu smrti opúšťa svoje telo a myslí len na Mňa, ihneď dosiahne Mojej prirodzenosti. O tom niet pochýb.”

BG 8.8: “Ten, kto o Mne rozjíma ako o Najvyššej Božskej Osobnosti, koho myseľ neodbieha a je neustále zamestnaná spomínaním na Mňa, príde, ó, syn Pṛthy, bezpochyby ku Mne.”

BG 8.16: “Všetky planéty v tomto hmotnom svete, Brahmalokou počnúc a najnižšou planétou končiac, sú miesta opakovaného rodenia sa a smrti. Ten však, kto dosiahne Moje sídlo, ó, syn Kuntī, sa už viacej nenarodí.”

BG 8.28: “Človek, ktorý sa vydá cestou oddanej služby, prekoná výsledky získané štúdiom Ved, prinášaním obetí, odriekaním a dobročinnosťou alebo filozofickým či ziskuchtivým konaním. Prostým vykonávaním oddanej služby získa všetky tieto výhody a nakoniec dosiahne najvyššie sídlo.”

BG 9.25: “Tí, ktorí uctievajú polobohov, sa narodia medzi polobohmi, k predkom spejú tí, ktorí uctievajú predkov. Tí, čo uctievajú duchov, sa narodia medzi takými bytosťami, a tí, ktorí uctievajú Mňa, budú žiť so Mnou.”

BG 9.27: “Nech konáš čokoľvek, nech ješ čokoľvek, nech obetuješ alebo daruješ čokoľvek a nech vykonávaš akékoľvek pokánia, ó, syn Kuntī, vždy to konaj ako obeť Mne.”

BG 9.28: “Takto budeš oslobodený z pút činov, nech už sú ich plody dobré či zlé. S touto yogou odriekania a s mysľou upretou na Mňa sa oslobodíš a prídeš ku Mne.”

BG 9.34: “Vždy na Mňa mysli, staň sa Mojím oddaným, vzdávaj Mi svoje poklony a uctievaj Ma. Takto plne pohrúžený vo Mne, určite ku Mne dôjdeš.”

BG 11.54: “Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť.”

BG 11:55: “Môj milý Arjuna, kto Mi slúži s čistou oddanosťou, kto je zbavený mentálnych špekulácií a nečistoty plodonosných činov, kto pre Mňa jedná, považuje Ma za svoj najvyšší cieľ a je priateľský ku všetkým živým tvorom, ten ku Mne určite dospeje.”

BG 12.3 – 4: “No aj tí, ktorí uctievajú neprejavené, zmyslami nepostihnuteľné, všeprestupujúce, nepochopiteľné, nemenné, pevné, nehybné — neosobné poňatie Absolútnej Pravdy — ovládaním zmyslov a tým, že s každým konajú rovnako, pracujúc pre blaho všetkých, Ma nakoniec dosiahnu.”

BG 12.6 – 7: “No tých, ktorí Ma uctievajú a zasvätili Mi všetky svoje činy, ktorí sa Mi bez odchýlenia odovzdávajú, vždy o Mne rozjímajú a oddane Mi slúžia s mysľou na Mňa upretou, ó, syn Pṛthy, čoskoro oslobodím z oceánu zrodenia a smrti.”

BG 13.24: “Ten, kto porozumie tejto filozofii o hmotnej prírode, živej bytosti a vzájomných účinkoch kvalít prírody, zaiste dosiahne oslobodenie. Nezávisle na svojom súčasnom postavení sa v tomto svete už nikdy nenarodí.”

BG 13.26: “Niektorým však chýbajú skúsenosti v duchovnom poznaní, a preto začnú uctievať Najvyššiu Osobu, po tom, čo o Nej počuli od iných. A keďže majú sklon načúvať autoritám, aj oni prekonajú cestu rodenia sa a smrti.”

BG 13.35: “Tí, ktorí zrakom poznania postrehnú rozdiel medzi telom a znalcom tela a pochopia proces oslobodenia sa zo zajatia hmotnej prírody, dospejú k najvyššiemu cieľu.”

BG 14.2: “Ten, kto sa ustáli v tomto poznaní, môže dosiahnuť transcendentálnu prirodzenosť, podobnú Mojej. Takto upevnený, sa už viac nenarodí v čase nového stvorenia a ani nebude rozrušený v dobe zániku.”

BG 14.19: “Človek, ktorý vpravde vidí, že všetky činnosti sú vykonávané iba týmito kvalitami prírody a pozná Najvyššieho Pána, ktorý je transcendentálny voči všetkým týmto kvalitám, dosiahne Moju duchovnú prirodzenosť.”

BG 14.20: “Ak sa živá bytosť povznesie nad tieto tri kvality, spojené s telom, vyslobodí sa zo strastí rodenia, staroby a smrti, a teší sa z nektáru už v tomto živote.”

BG 14.26: “Kto Mi slúži s úplnou oddanosťou a za žiadnych okolností sa neodchýli, ten súčasne prekonáva kvality hmotnej prírody a dospieva na úroveň Brahmanu.”

BG 15.5: “Ten, kto sa zbavil falošnej pýchy, klamu a nevhodnej spoločnosti, kto spoznal večné, premohol hmotnú žiadostivosť, zbavil sa dualít šťastia a nešťastia a vie, ako sa odovzdať Najvyššej Osobe, dosiahne večného kráľovstva.”

BG 15.20: “Ó, bezúhonný, vyjavil Som ti najdôvernejšiu časť Ved. Kto jej porozumie, ó, potomok Bharatov, stane sa múdrym a dosiahne dokonalosti.”

BG 18.46: “Uctievaním Pána, ktorý je príčinou všetkých tvorov a ktorý je všeprenikajúci, môže človek dosiahnuť dokonalosť, ak si plní svoje vlastné povinnosti.”

BG 18.49: “Kto na ničom nelipne, kto sa ovláda a je ľahostajný k všetkým hmotným pôžitkom, môže pomocou odriekania dosiahnuť najvyššiu dokonalosť v oslobodení sa od všetkých následkov.”

BG 18.51 – 53: “Kto sa očistil pomocou svojej inteligencie a vytrvalo ovláda myseľ, kto sa zriekol predmetov zmyslového pôžitku a zbavil pripútanosti i odporu, kto zotrváva v ústraní, málo je, ovláda reč, telo aj myseľ a je neustále v stave vnútorného vytrženia, kto je odpútaný, zbavený falošného ega, vlastníckeho pocitu, ilúzie moci, falošnej pýchy, žiadostivosti a hnevu, kto neprijíma hmotné veci a je mierumilovný, ten je určite hodný sebarealizácie.”

BG 18.54: “Kto zaujal toto transcendentálne postavenie, realizuje Najvyšší Brahman a je naplnený radosťou. Nikdy sa netrápi, ani po ničom netúži a k všetkým bytostiam je rovnaký. Za tohoto stavu dosiahne čistej oddanej služby Mne.”

BG 18.55: “Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.”

BG 18.56: “Môj čistý oddaný dosiahne pod Mojou ochranou a Mojou milosťou večné a nepominuteľné sídlo, hoci koná najrôznejšie činy.”

BG 18.58: “Ak si Ma budeš vedomý, prekonáš Mojou milosťou všetky prekážky podmieneného života. No ak nebudeš konať s týmto vedomím, ale na základe falošného ega a neposlúchneš Ma, budeš stratený.”

BG 18.61 – 62: “Najvyšší Pán sídli v srdci každého, ó, Arjuna, a riadi putovanie všetkých živých bytostí, ktoré sú akoby vsadené do stroja zhotoveného z hmotnej energie. Odovzdaj sa Mu úplne, ó, potomok Bharatov. Jeho milosťou dosiahneš transcendentálneho mieru a najvyššieho večného príbytku.”

BG 18.65: “Vždy na Mňa mysli a staň sa Mojím oddaným, uctievaj Ma a vzdávaj Mi svoje poklony. Takto určite ku Mne prídeš. Sľubujem ti to, pretože si Môj veľmi drahý priateľ.”

BG 18.66: “Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.”

BG 18.68: “Tomu, kto toto najvyššie tajomstvo vysvetľuje oddaným, je zaručená čistá oddaná služba a nakoniec nepochybne dospeje ku Mne.”

Celá Bhagavad-gíta online v slovenčine: https://vedabase.io/sk/library/bg/

Keď vieru považujeme za pravdu

Rôzni ľudia veria rôznym veciam. Niektorí veria v Boha, niektorí na mimozemšťanov, ďalší na šťastie v hmotnom svete, iní zase na nesmrteľnosť. Ale čo z toho je pravda? A čo z toho je len viera?

Ľudia svoju vieru radi považujú za pravdu, pretože im to dáva pocit, že niečo vedia. Ale vedia prd. Len veria. A to je rozdiel.

Kamarát mi tvrdil, že je možné preprogramovať realitu tak, aby telo nestarlo a nepôsobilo nám žiadne utrpenie. Keď som sa ho spýtal ako je to možné, začal mi tvrdiť, že existujú ľudia, ktorí to dokázali. Keď som sa ho pýtal ďalej kde sú takí ľudia, ako žijú, čo robia, nevedel mi odpovedať.

123456

Krásny praktický príklad ako niekto považuje svoju vieru za pravdu a keď je konfrontovaný s realitou, nemôže to dokázať a zisťuje, že takzvané vedomosti sú len viera. A to je len jeden z mnohých. Naša myseľ si vytvorila mnoho takýchto “právd”, ktoré pravda nemusia byť a zvyčajne ani nie sú. Myseľ sa nás snaží presvedčiť, že naša viera = pravda. Ale to je BLBOSŤ! Pokiaľ nevieme dokázať svoje tvrdenia, nemôžeme si o nich myslieť, že sú pravdivé.

Pozor na to. Možno si ani neuvedomujeme koľko sme prijali toho za pravdu bez toho, aby sme to konfrontovali s realitou a overili si to. Môžeme veriť na mimozemšťanov, v Boha, v to, že je možné žiť v hmotnom tele bez chorôb a bez starnutia, ale kde je DôKAZ? Pokiaľ nemáme dôkaz a staviame na svojej viere, nemôžeme to považovať za pravdu. To nie je rozumné.

Môžeme vidieť aj na sebe aj na druhých ľuďoch čomu všetkému veríme, ale nevieme to dokázať. Viera nerovná sa realita. Ak chceme žiť v realite, nemôžeme považovať svoju vieru za pravdu. Pretože sa môže veľmi rýchlo stať, že si vytvoríme akúsi bublinu, ktorá je úplne mimo realitu a keď budeme konfrontovaní s realitou, môžeme byť sklamaní.

Niektorí ľudia považujú Ježiša za Boha. Iní Allaha, Buddhu, Krišnu, Rámu,…. ale kde je pravda?! Pravda nie je lacná, že stačí uveriť a považovať to za pravdu. To je blud.

Ak chceme žiť v realite, konfrontujme svoju vieru s realitou. Snažme sa pristupovať kriticky ku každému svojmu záveru, či je naozaj pravdivý, alebo je to len ničím nepodložená špekulácia. To nám pomôže, aby sme nežili ako blázni, ktorí svoje ničím nepodložené špekulácie považujú za pravdu a ešte to šíria ako pravdu a balamutia ďalších ľudí.

Priznajme si radšej, že nevieme ako to je ako by sme mali špekulovať a tvrdohlavo považovať svoju vieru za pravdivú. Keď jednoducho neviem ako to je, tak poviem: “Neviem”. To nie je hanba. Alebo môžem povedať, že tomu verím. Ale tvrdiť, že je to tak a tak a pritom to nemôžem dokázať, pretože tomu len verím, to je diagnóza na psychiatriu.

Bohužiaľ veľmi veľa ľudí svoju vieru považuje za pravdu a ešte ju ako pravdu šíri. Nebuďme takí blázni. Priznajme si, že nevieme ako by sme mali špekulovať a považovať svoje blúdne špekulácie za pravdu. Tak budeme oveľa bližšie k pravde ako si myslíme.

Ak budeme sami seba podvádzať, že naša viera je pravdivá, môžeme byť od pravdy oveľa viac vzdialení ako si myslíme.

Poďme teda analyzovať čomu všetkému veríme ako pravde a čo všetko si nemôžeme overiť. To nás priblíži k pravde viac ako viera.

Viera môže byť nebezpečná. Môžeme uveriť niečomu, čo nie je pravda a byť podvedení.

Naučme sa pristupovať k životu so zdravým rozumom, triezvo a snažme sa spoznať pravdu. Neverme všetkému, čo naša myseľ vyprodukuje a nepovažujme to za pravdu. Neverme všetkému, čo vyprodukuje myseľ druhých a nepovažujme to za pravdu. Vždy to konfrontujme s realitou.

Len tak budeme bližšie k pravde a ďalej od lži a poloprávd.

Veľa šťastia v hľadaní pravdy!

Hare Krišna

Chceme šťastie, prichádza nechcené utrpenie

Živé bytosti si prišli do hmotného sveta užívať nezávisle na Bohu, ale zisťujú, že sú nútené zakúšať nechcené utrpenie. Prečo? Je možné, aby si prst užíval nezávisle na tele? Je možné, aby bola ryba na suchu trvale šťastná?

Sme duchovné čiastočky Boha a naše prirodzené prostredie je v duchovnom svete. Všetci chceme žiť večne, byť stále šťastní a mať poznanie. Ale v hmotnom svete zakúšame pravý opak – dočasnosť, utrpenie a nevedomosť. To je výsledok našej túžby jednať nezávisle na Bohu a dokonca túžby byť Bohom – pánom, ovládateľom, požívateľom. Každý s hmotne znečisteným vedomím chce byť pán, chce aby sa všetko točilo okolo neho a pre jeho pôžitok. Čisté vedomie znamená milovať Boha a slúžiť Mu. To učia všetci veľkí svätci, ktorí kráčajú cestou oddanosti.

Po smiechu býva plač

Znečistené vedomie znamená jednať pre svoje vlastné uspokojenie a výsledok takýchto činností býva dočasné uspokojenie a následná frustrácia, nešťastie, úzkosť a iné nepríjemnosti. Je len otázka času kedy sa materiálne šťastie pretvorí na utrpenie.

Sme duchovné bytosti

A ako duchovné bytosti by sme sa mali naučiť jednať pokiaľ chceme zažívať skutočné šťastie a už viac netrpieť. Pokiaľ sa stotožňujeme s fyzickým telom, snažíme sa uspokojovať hmotné zmysly kadejakým spôsobom. Problém je, že zmysly sa nedajú uspokojiť natrvalo a uspokojenie zmyslov neuspokojí naše vlastné JA – dušu. Zmysly sú nenásytné a chcú stále viac a viac a viac a tak honba za materiálnym šťastím nikdy nekončí. Jazyk chce stále ochutnávať nové chutné jedlá, oči sa chcú stále pozerať na niečo nové a pekné, ruky chcú stále ohmatávať niečo príjemné, nos chce cítiť príjemné vône, uši chcú počúvať príjemné zvuky a genitálie vyžadujú tiež uspokojenie. Uspokojenie zmyslov prináša krátkodobú prchavú radosť a následný pocit prázdnoty, ktorý sa snažíme zaplniť ďalším krátkodobým zmyslovým pôžitkom.

mind-and-senses-out-of-control

Čokoľvek hmotné je dočasné

Hmotné telo, hmotný pôžitok, majetok, vzťahy a všetko ostatné v hmotnom svete je dočasné. Všetko tu má nejaký čas trvania a potom o to prídeme a nakoniec prídeme aj o život v tomto svete. A čo potom? Potom ostanú len oči pre plač, lebo nechceme zomrieť a chceme si užívať večne. Odkiaľ táto túžba pramení? Ak som toto telo, tak by malo byť pre mňa prirodzené zomrieť a akceptovať smrť. Ale túžba žiť večne pochádza z večnej duše.

Čo sa deje po smrti?

Existujú rôzne teórie, ale je nejaká z nich vôbec pravdivá? Ako si môžeme byť istí čo je po smrti? Jedni presadzujú teóriu večného neba a večného zatratenia v pekle. Ďalší sa príkláňajú k teórii reinkarnácie a znovuzrodenia v hmotnom svete. Kto z nich má pravdu? Dopátrať sa k pravde nie je lacná záležitosť. Komu stačí uveriť, môže uveriť nepravde. Kto chce vedieť, mal by dôkladne študovať život, smrť a povahu hmotnej existencie.

Detailný popis života, smrti, hmotnej prírody a posmrtnom živote podáva Šrímad Bhágavatam: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Môžeme študovať rôzne druhy filozofie a náboženstiev, ale keď budeme študovať Šrímad Bhágavatam, môžeme zistiť, že zahŕňa všetky možné filozofie a náboženstvá a neustále zdôrazňuje esenciu veškerého poznania – poznanie o duši, o Bohu, o povahe hmotného a duchovného pôžitku a veľa ďalšieho.

Najlepšia filozofia

Najlepšia filozofia je taká, ktorú nemožno vyvrátiť. Sú rôzne druhy filozofických smerov, ale pokiaľ sa dajú jednoduchými argumentami vyvrátiť, sú nedokonalé a neúplné. Dokonalú filozofiu nemožno vyvrátiť nijakým argumentom. Absolútna Pravda zostáva vždy platná za každých okolností. Absolútnu Pravdu práve popisuje Šrímad Bhágavatam a každý, kto študuje toto posvätné písmo môže spoznať Absolútnu Pravdu.

Hor sa do toho: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Ťutuli muťuli

Ťuťuli muťuli, ale keď nesplníš moje požiadavky, bude zle! Tak funguje veľmi veľa vzťahov. Sú založené na vzájomnom uspokojovaní túžob a zmyslov a keď toto uspokojenie nie je naplnené, prichádza nespokojnosť a hnev.

“Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.” – BG 2.62

Keď partner z nejakého dôvodu nie je schopný uspokojiť túžby toho druhého, druhý sa na neho začne hnevať, pretože je pripútaný k naplneniu svojich túžob a chce ich mať naplnené za každú cenu. Nemusia to byť zrovna materiálne túžby, ale aj túžby na jemnohmotnej úrovni. Túžba po pozornosti, túžba po uznaní atď. Ak tieto túžby nie sú naplnené, zle je!

Bohužiaľ s ľuďmi, ktorí sú príliš pripútaní ku svojim túžbam a predstavám, sa funguje veľmi ťažko. Vždy je na vine ten druhý, ktorý neuspokojí ich túžby a predstavy. Z pozorovania svojho okolia a zo skúsenosti vnímam, že takto fungujú hlavne ženy. Ženy sú zvyčajne veľmi pripútané ku svojim predstavám a keď im ich muž nenaplní, sú z toho sklamané a častokrát aj rozhnevané a svojmu mužovi dokážu urobiť peklo zo života.

Sebectvo

Príčinou problémov vo vzťahoch je sebectvo. Keď každý myslí v prvom rade na seba a nie na druhého. Také vzťahy sú založené na vzájomnom vykorisťovaní a keď už partner nemá čo ponúknuť, odkopnú ho ako špinavú handru. Zbohom, už neuspokojuješ môj pôžitok, nájdem si niekoho iného, kto ma bude uspokojovať.

Aby sme mohli mať pekné vzťahy, musíme sa zbaviť sebectva. Sebectvo v láskyplných vzťahoch nemá miesto.

Láskyplné vzťahy

Láska nie je: “Ja uspokojím teba a ty uspokojíš mňa“. To je biznis. Láska tiež nie je: “Keď nenaplníš moje potreby, budem sa hnevať“.

V skutočnosti veľmi málo ľudí má láskyplné vzťahy, pretože vo vzťahoch prevláda sebectvo.  Častokrát ľudia hľadia najskôr na seba a na svoje uspokojenie. Preto vlastne aj vyhľadávajú vzťahy, aby im partner napĺňal ich potreby. Ale takéto vzťahy nemajú dlhé trvanie. Takété vzťahy sa skôr, či neskôr zmenia na utrpenie.

Ak chceme mať láskyplné vzťahy, musíme sa naučiť dávať. Dávať to, čo partner potrebuje. Nie len brať.

Častokrát sa stáva, že aj keď sa snažíme dávať a robiť pre partnera všetko, čo je v našich silách, nestačí to. Partner chce stále viac a jeho predstavy o ideálnom vzťahu nie sú naplnené a hnevá sa. V tom prípade keď nie je v našich silách uspokojiť potreby partnera, nedá sa nič robiť. Môžeme sa snažiť akokoľvek, no stále bude málo. Niekedy to jednoducho nejde. Partner nám bude neustále vyčítať, že sa mu niečo nepáči. V takom prípade je lepšie byť bez partnera ako neustále počúvať nejaké výčitky.

V láskyplnom vzťahu musia byť láskyplní obaja. Ak sa jeden snaží a druhý nie, nebude to fungovať. Jeden bude vždy utláčaný.

Odtiaľ – potiaľ

Je dôležité stanoviť si hranice čo sme shopní tolerovať a čo nie. Prílišná tolerancia nebýva príliš k úžitku, pretože dávame tak partnerovi najavo, že si s nami môže robiť čo chce a to je nebezpečné. Prílišná tolerancia býva znakom nedostatku sebaúcty. Človek, ktorý nemá zdravú sebaúctu sa nechá ponižovať, nechá si nadávať a dokonca toleruje aj fyzické násilie.

Treba si teda stanoviť jasné hranice čo sme schopní znášať a čo nie. Ak nám správanie partnera ubližuje, nemali by sme to dlhodobo tolerovať, pretože nebudeme v takom vzťahu šťastní. A načo je vzťah, ktorý neprináša radosť? Taký vzťah je len trápením a je lepšie ho ukončiť.

Horoskop

Na západnej pologuli si zvyčajne vyberáme partnerov podľa dojmu, či sa nám páči, alebo nie. Ale neberieme do úvahy kompatibilitu jeho a našej povahy. Ak je kompatibilita povahy dobrá, je väčšia šanca, že vzťah bude pekne fungovať. Ak je však kompatibilita povahy malá, budú vznikať nemalé problémy a konflikty z malých nedorozumení.

Védsky horoskop podľa času narodenia presne určuje povahu jednotlivca a jeho kompatibilitu s druhým jednotlivcom. V Indii bolo a ešte stále niekde je bežné, že rodičia dávajú svojim deťom robiť horoskop a podľa neho vyberajú partnerov. V Indii niečo ako rozvod neexistovalo. Keď bola svatba, tak partneri museli žiť spolu do konca života a prekonať akékoľvek vzťahové prekážky. Rozvod znamenal hanbu celej rodine.

Na západe je však rozvodovosť veľmi vysoká a stala sa už pomaly spoločenským štandardom. Príčinou vysokej rozdovodosti je nekompatibilita partnerov, jednoducho sa k sebe nehodia a vo vzťahu neskôr trpia. Preto je veľmi dôležité už na začiatku zistiť kompatibilitu partnerov, aby sa vyhli zbytočným problémom.

Mnohí horoskopom neveria, ale to neznamená, že horoskopy nefungujú. Vo väčšine prípadov fungujú veľmi presne. Len je dôležité nájsť kvalifikovaného človeka, ktorý vie robiť horoskopy.

Záver

Ak chceme mať pekné vzťahy, neodporúčam ísť do vzťahu na základe vášne a sentimentu. Je veľké riziko, že taký vzťah skončí katastrofou. Bohužiaľ, nikto nás neučil ako si správne vybrať partnera a tak väčšina ľudí ide do vzťahu práve na základe vášne a sentimentu a potom len trpia a striedajú jedného partnera za druhým.

Horoskop je naozaj veľmi dôležitý. Dobrý horoskop od dobrého astrológa. Bez dobrého horoskopu a dobrej zhody partnerov je veľké riziko, že vo vzťahu bude vznikať napätie a konflikty častejšie ako je zdravé. Časté konflikty neprospievajú ku šťastiu partnerov, ale naopak. Vzťah sa takto mení v peklo a obaja partneri sú nešťastní. Stojí to za to? Stojí to za tú chvíľku užívania si vo vášni?

Občas sa stane, že sa partneri nájdu aj bez horoskopu a vzťah im funguje pekne. No takéto vzťahy sú veľmi vzácne. Väčšinou môžeme pozorovať nefunkčné vzťahy, kde už dávno niet lásky.

Výber partnera srdcom môže vyzerať ako dobrý nápad, len aby potom to srdce nepošľapal. Bacha na to! Nie je naškodu zapojiť pri výbere životného partnera aj rozum a vyskúšať si spraviť partnerský védsky horoskop. Ak vyjde dobrá zhoda, super, skúste to. Ak však vyjde malá zhoda, je veľké riziko, že vzťah bude škrípať. Skúste a uvidíte. Skúsenosť je na nezaplatenie.

Čo bolo radosťou, bude strasťou

Hmotný pôžitok? Čo bolo našou radosťou, stane sa našou strasťou. Chceme si užívať, ale trpíme. Prečo? Jednoduchá odpoveď – Zabudli sme na Boha a sami chceme byť Bohom – nezávislí páni, ovládatelia a požívatelia. Ale to nie je možné. Sme malé čiastočky Boha a časť sa nikdy nemôže stať celkom, iba ak sa od celku oddelí. No nový celok je neúplný, maličký, slabý a nedokonalý. Ako keď prst oddelíme od tela, načo je to dobré? Rovnako keď sa duše oddelia od Boha, načo je to dobré? Keď si chce prst užívať nezávisle na tele, je to smiešne. Rovnako smešne je, keď si chcú čiastočky Boha užívať nezávisle od Boha a hrať sa na Pánov. V skutočnosti je Pán iba jeden. Keď chcú byť páni viacerí, musia byť zahalení ilúziou. Ilúziou hmotného sveta, kde sa duše, ktoré závidia Bohu, môžu hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov. Môžu si užívať koľko chcú. Ale na vlastnú zodpovednosť. Problém je, že takzvané užívanie si v hmotnom svete je založené na vykorisťovaní. Aby sme získali hmotný pôžitok, musíme niekoho, alebo niečo vykoristiť, bezohľadne využiť vo svoj prospech. A tak ľudia zabíjajú zvieratá vo veľkom, aby si pochutnali na ich mäse. Ničia prírodu. Využívajú jeden druhého pre sexuálny pôžitok. Na začiatku je tento pôžitok ako nektár, ale neskôr sa mení na jed a vykorisťovači trpia následkami svojich bezbožných činností. Takzvaná láska sa mení na nevraživosť a div, že sa bývalí milenci nepozabíjajú navzájom. Choroby spôsobené nadmerným jedením mäsa tiež nie sú moc príjemné. A to, čo čaká ľudstvo za vykorisťovanie prírody, je otázne… zemetrasenia, záplavy, výchrice, horká, shuchá a iné pohromy.

Vidíme, že za hmotný pôžitok sa nám dostáva len utrpenie. Jednaním v nevedomosti nikdy nedosiahneme šťastie. Považovaním sa za pánov, ovládateľov a požívateľov a jednaním podľa toho dosiahneme v konečnom dôsledku len utrpenie. Aby sme získali skutočné šťastie, musíme získať poznanie ako na to. Toto poznanie nám dáva Krišna v Bhagavad-gíte. Bhagavad-gíta, taká, aká je, ktorú preložil zo sanskritu do Angličtiny veľký svätec Šríla Prabhupáda, nám dáva návod ako žiť a ako nežiť aby sme boli šťastní. Dáva nám hlboké poznanie o vlastnom ja – o duši, o Bohu, o našom vzťahu s Bohom a o činnostiach, ktoré sú pre nás ako dušu prospešné a o činnostiach, ktoré prinášajú bolesť a utrpenie. Kto jedná na základe poznania z Bhagavad-gíty, má dvere ku šťastiu dokorán otvorené. Je šťastnejší a šťastnejší a stále menej ho láka hmotný zmyslový pôžitok. Z mnohých ľudí, ktorí nasledujú učenie Bhagavad-gíty, sa stali veľkí svätci.

“Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí.” – Bhagavad-gíta 2.59

Výnimočnosť Bhagavad-gíty je, že poznanie v nej obsiahnuté platí dodnes, aj keď Bhagavad-gíta bola vyslovená a spísaná pred 5000 rokmi. Je to preto, lebo Bhagavad-gíta obsahuje poznanie, ktoré sa nemení. Duša je večná, Boh je večný a náš vzťah s Ním je takisto večný. Bhagavad-gíta vysvetľuje Sanátana Dharmu – večné náboženstvo duše. Človek môže počas života prejsť viacerými náboženstvami. Z kresťana sa môže stať moslim, z moslima kresťan, alebo žid, alebo dokonca ateista. Ale náboženstvo duše nemožno zmeniť. Tak, ako vlastnosť cukru (dharma) je sladkosť, dharma soli je slanosť, tak je dharma duše večný služobník Boha. A túto dharmu nemožno zmeniť na rozdiel od náboženského vierovyznania. Preto Krišna v Bhagavad-gíte hovorí:

sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ

Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.” – Bhagavad-gíta 18.66

To znamená prijať skutočnú dharmu, skutočnú vlastnosť duše služobníka Boha. Iba tak môže byť duša šťastná. Pokiaľ si duša o sebe myslí, že je pánom, ovládateľom a požívateľom a snaží sa vykorisťovať hmotnú prírodu pre svoj prospech, dočasný pôžitok, takýmto jednaním vytvára následné utrpenie. Nemožno dosiahnuť šťastie vykorisťovaním hmotnej prírody. Aj keď sa o to mnohí vo svojej nevedomosti neustále snažia, dosahujú nešťastie a neúspech. Je to márna snaha. Snaha materialistov o šťastie je zmarená vyššou mocou. Rodenie sa, starnutie, choroby a smrť sú nám vnútené. Aj keď sa moderná veda snaží zmierniť choroby a zastaviť starnutie a smrť, vynárajú sa stále nové choroby a večnosť takýmto spôsobom nedosiahnu, pretože povaha hmoty je, že hmota degraduje – vzniká, mení sa a zaniká.

Bhagavad-gíta nás učí o našej skutočnej identite – že sme večná duša, ktorá nemôže byť nijak zničená:

“Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.” – BG 2.20

“Dušu nikdy nemožno žiadnou zbraňou rozťať na kúsky, spáliť ohňom, premočiť vodou či vysušiť vetrom.” – BG 2.23

“Individuálna duša je nezničiteľná, nerozpustná a nemožno ju ani spáliť, ani vysušiť. Je trvalá, všadeprítomná, nemenná, nehybná a večne rovnaká.” – BG 2.24

Poznanie o duši sa nám spočiatku môže zdať príliš teoretické. A teoretické ostane, kým nezačneme jednať ako duša. Kým nezačneme uplatňovať v praxi poznatky z Bhagavad-gíty, bude to pre nás stále teória a otázka viery. Avšak každý, kto získa skúsenosť vďaka uplatneným poznatkom v praxi, získa poznanie a už nemusí len veriť, alebo neveriť. Bhagavad-gíta taká, aká je ponúka vedecký proces sebarealizácie, vďaka ktorému môže každý získať skúsenosť a zistiť ako sa veci majú. Nemusí len slepo veriť. A to je úžasné.

Tisíce a milióny ľudí praktizujúcich poznanie z Bhagavad-gíty majú osobnú skúsenosť s touto vedou sebarealizácie. A čo vy? Chcete mať skúsenosť, alebo vám stačí len veriť, alebo neveriť?

Bhagavad-gíta online: https://vedabase.io/sk/library/bg

Pozriete sa bližšie na Bhagavad-gítu taká, aká je? Dajte vedieť v komentároch.

Haré Krišna

Náš jediný problém

Čelíme veľa problémom ako sú znečistenie prírody, vojny, chudoba, náboženské konflikty, korupcia vlády, kriminalita,… Všetky tieto problémy pramenia z jedného jediného problému.

Znečistené vedomie

Znečistené prostredie je len ukážkou znečisteného vedomia. Chamtivosť, chtíč, hnev, závisť, nenávisť, vojny, chudoba, kriminalita, náboženské konflikty,… to všetko pramení zo znečisteného vedomia. Znečistené vedomie je jediný problém a zároveň príčina všetkých ostatných problémov. Keď popracujeme na očistení nášho vedomia, všetky ostatné problémy zmiznú.

Človek s čistým vedomím nechce viesť vojny, nechce nikoho vykorisťovať, nechce nikomu ubližovať, chce so všetkými vychádzať dobre, správa sa ku všetkým milo a slúži im.

Naopak človek so znečisteným vedomím je veľmi chtivý, chamtivý, hnevlivý, závistivý, nenávistný, nespráva sa pekne, nikomu nechce slúžiť a chce, aby bolo slúžené jemu.

Čím je vedomie znečistené?

Je to práve chamtivosť, chtíč, hnev, závisť, nenávisť a ďalšie nepekné vlastnosti, ktoré následne vedú k nepokojom v spoločnosti, k znečisteniu prostredia a mnohým ďalším problémom.

Rôzne učenia

Existujú mnohé učenia a náboženstvá, ktoré učia morálnym zásadám a láskyplnému žitiu. Ktoré je to správne? Všetky, ktoré učia o láske, pokore, mieri atď. Samotné tieto učenia ako kresťanstvo, judaizmus, Hare Krišna, Buddhizmus sú veľmi pekné. Ale to, ako ako žijú takzvaní nasledovníci týchto učení už často pekné nie je. Takzvaní nasledovníci vodu kážu a víno pijú. Reči majú plné lásky, ale sami láskyplne nežijú. Nie všetci, ale možno väčšina nežije podľa toho, čo v skutočnosti vyznáva. A to je ďalší problém.

Myslieť si aký som pekný kresťan, buddhista, žid, oddaný Krišnu, moslim, ale sám nemám pred svojim prahom pozametané. Sám nenasledujem to, čo hlásam. Našli by sme mnohých takých.

Nestačí len vyhlasovať, že som kresťan, moslim, hindu, žid,… treba podľa toho jednať! Potom bude všetko v poriadku. Potom môže nastať mier na zemi a očista vedomia.

Pokiaľ neprijmeme proces očisty vedomia, ako môžeme očakávať mier a lásku, ktoré pochádzajú z čistého vedomia?

Takmer každý má znečistené srdce chtíčom, závisťou, chamtivosťou, hnevom, alebo nenávisťou a takto očakáva mier a lásku? To nie je možné.

Najskôr je nutné podstúpiť proces pre očistu vedomia. Potom je možné zakúšať vo svojom živote mier a lásku. Čím viac toto zakúša viac jednotlivcov, tým viac sa aj spoločnosť formuje týmto smerom. Ak však jednotlivci majú znečistené vedomie, aj spoločnosť podľa toho vyzerá. Všade samé krčmy, alkohol, drogy, prostitútky, nevestince, hracie automaty, bitúnky, odpadky… a v takomto prostredí chcú ľudia vytvoriť lásku a mier?

Krajšie vedomie, krajšia spoločnosť

Bohužiaľ dnešná spoločnosť je veľmi degradovaná. Ale je možné to zmeniť. Mnohí si myslia, že zmena musí prísť zhora, od politikov, od vodcov tejto spoločnosti. No zmena nenastane len rôznymi príkazmi a zákazmi. Aj keď je niečo zakázané, aj tak sa to deje pretože ľudia to chcú robiť.

Kľúčom k úspechu je správne vzdelanie a vedenie ľudí. Mnohí ľudia sú tak zfrustrovaní, že už neveria nikomu a ničomu a od nikoho nechcú prijať vedenie a autoritu. Dokonca aj učitelia v škole strácajú svoju autoritu. Čiže vynútenie niečoho skrze autoritu je stále ťažšie a ťažšie. Ľudia si chcú robiť čo chcú ako chcú.

Preto najlepšie ako viesť ľudí je ísť príkladom a inšpirovať ich. Ak budú ľudia inšpirovaní, budú chcieť prirodzene nasledovať a učiť sa od tých, v ktorých vidia svoj vzor.

Ak chceme krajšiu spoločnosť, najskôr musíme popracovať na sebe a na svojom živote, aby sme boli pre druhých inšpiráciou aby aj oni mohli na sebe začať pracovať.

DCIM100MEDIA
Farma Hare Krišna v Abranovciach (http://ekacakra.sk/)

Podmienené živé bytosti

Cesta tohoto hmotného světa je plná hmotného utrpení a podmíněná duše je znepokojována mnoha problémy. Někdy ztrácí a jindy získává. V každém případě je cesta plná nebezpečí. Někdy je podmíněná duše smrtí nebo jinými okolnostmi odloučena od svého otce; poté na něho zapomene a postupně přilne k druhým, například ke svým dětem. Takto je někdy pod vlivem iluze a bojí se. Někdy strachy hlasitě naříká. Někdy je spokojená s tím, jak udržuje svou rodinu, a někdy má radost a sladce si zpívá. Tímto způsobem se zaplétá a zapomíná, že je od nepaměti odloučena od Nejvyšší Osobnosti Božství. Tak putuje po nebezpečné cestě hmotné existence a není na ní vůbec šťastná. Seberealizované osoby jednoduše přijímají útočiště u Nejvyšší Osobnosti Božství, aby se z této nebezpečné hmotné existence vymanily. Nikdo se nedostane ze zajetí hmotné existence, aniž by přijal cestu oddanosti. Závěr je, že nikdo nemůže být v hmotném životě šťastný. Je třeba začít rozvíjet vědomí Kṛṣṇy. – Šrímad Bhágavatam 5.14.38

Každý zdravý člověk po důkladném rozboru materialistického způsobu života pochopí, že v tomto světě neexistuje ani trocha štěstí. Jelikož se však podmíněná duše již od nepaměti nachází na této cestě nebezpečí, aniž by se stýkala se světci, pod vlivem iluze si chce tohoto hmotného světa užívat. Hmotná energie jí někdy dává příležitost pocítit takzvané štěstí, ale zároveň ji neustále trestá. Proto je řečeno: daṇḍya-jane rājā yena nadīte cubāya (Cc. Madhya 20.118). Materialistický život znamená ustavičné neštěstí, ale někdy přijímáme jako štěstí to, co zakoušíme v přestávkách mezi neštěstím. Odsouzený člověk je někdy střídavě potápěn pod vodu a vytahován. To vše je ve skutečnosti součástí trestu, ale když je provinilec nad vodou, cítí se lépe. Taková je situace podmíněné duše. Všechny śāstry proto doporučují sdružovat se s oddanými a světci.

Pouhá chvilka ve společnosti oddaných může přinést podmíněné duši vysvobození z této strastiplné hmotné situace. Hnutí pro vědomí Kṛṣṇy se proto snaží dát každému příležitost stýkat se se svatými lidmi. Všichni členové této Společnosti pro vědomí Kṛṣṇy proto musí být sami dokonalými sādhuy, aby byli nadějí pro pokleslé podmíněné duše. To je nejlepší humanitární činnost. – Šrímad Bhágavatam 5.14.38 význam

Tento vesmír Pán stvořil pro ty živé bytosti, které od Něho odvedla iluzorní myšlenka, že se Mu vyrovnají, když Ho budou napodobovat. Tři kvality hmotné přírody existují proto, aby dále mátly podmíněné duše. Podmíněná živá bytost, zmatena iluzorní energií, se pokládá za část hmotného stvoření, neboť zapomíná na svoji duchovní totožnost, a tak se zaplétá život za životem do hmotných činností. Tento hmotný svět nestvořil Pán pro Sebe, ale pro podmíněné duše, které zneužívají své nepatrné, Bohem darované samostatnosti a chtějí se stát vládci. Na základě této touhy podmíněné duše podléhají opakovanému zrození a smrti. – Šrímad Bhágavatam 3.7.4 význam

Neoprávněná touha živé bytosti vyrovnat se ve všech ohledech Pánovi je hlavní příčinou celého hmotného projevu, neboť Pán jinak nemá žádnou potřebu tento projev vytvářet, a to ani pro Své zábavy. Podmíněná duše pod vlivem vnější energie Pána zdánlivě zažívá v hmotném životě mnoho nešťastných událostí. Pán je vládce vnější energie māyi, zatímco živá bytost je stejnou māyou ovládána v hmotných podmínkách. Marný pokus živé bytosti zaujmout vládnoucí postavení Pána je příčinou jejího hmotného otroctví a pokus podmíněné duše splynout s Pánem je poslední léčkou māyi. – Šrímad Bhágavatam 3.7.16 význam

Hmotné stvoření vzniká pro podmíněnou duši, která si chtěla hrát na pána, aby získala smyslový požitek. Nikdo nezjistí prvopočátek touhy podmíněné duše panovat hmotné přírodě, ale ve védské literatuře neustále nacházíme, že hmotné stvoření je určené pro smyslový požitek podmíněné duše. Jeden pěkný verš říká, že podstatou smyslového požitku podmíněné duše je, že jakmile duše zapomíná na svoji prvořadou povinnost — sloužit Pánu, vytváří atmosféru smyslového požitku, která se nazývá māyā. To je příčina hmotného stvoření. – Šrímad Bhágavatam 3.20.12 význam

Jediným kýženým plodem nabytého bohatství je zbožnost, na základĕ které človĕk může získat filozofické pochopení života, jež nakonec dozraje v přímé vnímání Absolutní Pravdy a tedy osvobození ode všeho utrpení. Materialisté ovšem užívají své bohatství jen pro zlepšování podmínek své rodiny a nevidí, že chatrné hmotné tĕlo brzy zničí nepřemožitelná smrt. – Šrímad Bhágavatam 11.5.12

Pokud si hlupák navykne utrácet všechny své tĕžce vydĕlané peníze na zvýšení prestiže svého hmotného tĕla a rodiny, pak již nevidí smrt, která se nezadržitelnĕ blíží k jeho vlastnímu tĕlu i dočasným tĕlům všech jeho přátel a příbuzných. Mṛtyuḥ sarva-haraś cāham – Nejvyšší Pán přichází jako všemocná smrt, která ničí všechny hmotné vztahy. I v rodinném životĕ by mĕl človĕk používat své bohatství za účelem duchovního pokroku, jak svého, tak členů své rodiny. V hnutí pro vĕdomí Kṛṣṇy je mnoho zbožných hospodářů, kteří vedou jednoduchý, pokojný život a své bohatství používají k pořádání domácích činností rozvíjejících vĕdomí Kṛṣṇy a na podporu odříkavých brahmacārīch a sannyāsīch, kteří aktivnĕ kážou vĕdomí Kṛṣṇy na veřejnosti. Tito hospodáři, včetnĕ tĕch, kteří nemohou zasvĕtit rozvoji vĕdomí Kṛṣṇy sto procent své energie, postupnĕ nabývají velmi solidního pochopení duchovních zásad a nakonec se stávají transcendentalisty pevnĕ upnutými na lotosové nohy Kṛṣṇy. Tak se osvobozují ode všech zdrojů úzkosti podmínĕného života – od zrození, stáří, nemoci a smrti.

Život bez vĕdomí Kṛṣṇy je ve skutečnosti chudobou, ale chudý materialista se svou omezenou inteligencí nechápe, že pravým bohatstvím je rozšířit své vĕdomí až po nejvyšší úroveň vĕdomí Kṛṣṇy, lásku k Bohu. Tito lidé vychovávají své dĕti k tomu, aby byly jako zvířata se zájmem jen o falešnou prestiž a hmotný smyslový požitek. Tito materialističtí hospodáři se bojí, že přílišný zájem o duchovní život může narušit ambice jejich dĕtí k získávání klamné hmotné slávy. Smrt ale zhatí všechny snahy a plány tĕchto duchovnĕ zchudlých materialistů. Pokud se rodinný život a bohatství využívají ve prospĕch rozvoje vĕdomí Kṛṣṇy, človĕk se naučí rozlišovat mezi vĕčným a pomíjivým, mezi duchem a hmotou, mezi blažeností a úzkostí, a tak dosáhne osvobození a překročí úroveň pouhého teoretického poznání, neboť získá nejdokonalejší požehnání, vĕčný život s vĕdomím Kṛṣṇy. Omezené poznání zprostředkované smysly, pratyakṣa-jñāna, je bezcenné bez teoretického duchovního poznání, parokṣa-jñāny, jež díky pečlivému rozvoji postupnĕ dozrává v přímé realizované poznání duše, aparokṣa-jñānu.

Slovo anupraśānti v tomto verši vyjadřuje, že pomocí duchovního poznání (vijñānam) človĕk dosahuje nejvznešenĕjšího stavu vĕčného klidu a blaženosti, o kterém se materialistické podmínĕné duši ani nezdá. – Šrímad Bhágavatam 11.5.12 význam

Čo vám motivátori nepovedia

Mnohí motivátori sa snažia ľudí motivovať, aby si plnili sny a to im prinesie šťastie. Áno, na jednej strane je to pravda, ale na druhej strane im už nepovedia (pretože to zrejme nevedia) čo ich čaká neskôr. Napríklad v okamihu smrti.

michal-drienik-motivator

(Ne)dokonalé poznanie

Niektorí motivátori dokonca vedia, že sú večná duša a že nie sú toto telo, ale iba teoreticky. Ak by to vedeli prakticky, tak by ako duša jednali a nesnažili by sa napĺňať len svoje hmotné túžby, ktoré pramenia zo stotožňovania sa s telom. Duša vo svojom čistom vedomí nemá žiadne hmotné túžby, ale keď sa stotožňuje s telom, prirodzene chce uspokojovať hmotné zmysly v domnení, že jej to prinesie šťastie.

Napĺňajte si svoje túžby a buďte štastní… ale nikto už neberie do úvahy, že v okamihu smrti nám budú všetky naše pripútanosti a všetko o čo sme sa v tomto živote snažili odobrané! A kvôli svojim pripútanostiam a túžbam budeme veľmi trpieť keď o to všetko prídeme a to nie je všetko… čaká nás ďalší život v ďalšom hmotnom tele, kde si budeme musieť napĺňať svoje nenaplnené (hmotné) túžby a znova zakúšať dočasné radosti a strasti v hmotnom svete. To je to, čo naozaj chceme? Absolvovať opakované zrodenie a smrť donekonečna ako takí blázni?! Nie je rozumnejšie hľadať cestu von z tohto nekončného kolobehu a nie snažiť sa tu udržať za cenu dočasného šťastia a následného nemalého utrpenia? Každý už zažil nejaké utrpenie a kto náhodou nie, tak so 100% garanciou zažije. Prečo musíme zažívať utrpenie aj keď nechceme? To je otázka, ktorá by nás mala trápiť a nie otázka ako si čo najlepšie naplníme svoje túžby, ktoré nám síce prinesú dočasné šťastie, ale následne príde o to väčšie utrpenie keď budeme v okamihu smrti musieť všetko zanechať. To je realita.

Duša v hmotnom svete je ako ryba na suchu a snaží sa byť v takom prostredí šťastná. Môže fajčiť cigarety, piť alkohol, chodiť na dovolenky, vešať sa zlatom, striebrom, obklopovať sa ďalšími rybami na suchu, ale to nič nemení na tom, že ryba na suchu nemôže byť skutočne šťastná a v skutočnosti trpí a čo považuje za šťastie, je iba zmiernenie utrpenia. Rovnako duša v hmotnom svete nemôže byť šťastná pokiaľ sa stotožňuje s telom. Je nútená zakúšať utrpenie, ktoré je spojené s telom a mysľou a všetkým čo sa k tomu viaže. Duša si vo svojej ilúzii môže myslieť, že si užíva, tak ako ryba na suchu sa môže snažiť užívať si. Ale skutočnosť je taká, že trpí a šťastná bude jedine vtedy, keď sa dostane do svojho prirodzeného prostredia.

Kto chce aj napriek tomu zameriavať svoju snahu na plnenie svojich hmotných túžob a to považovať za zmysel života, veľa šťastia. Takéto úsilie vedie v konečnom dôsledku k nemalému sklamaniu a utrpeniu, pretože aj tak nám smrť všetko zoberie. Sme tu len na návšteve a vo svojej nevedomosti si myslíme, že si tu budeme užívať večne, že rodina, priatelia a majetok tu bude s nami večne. To je veľká ilúzia, v ktorej mnohí žijú. Nevieme hodinu ani deň kedy budeme nútení opustiť tento svet. Nevieme hodinu ani deň kedy budú naši blízki nútení opustiť tento svet. A čo horšie, nevieme čo bude nasledovať po smrti. Keby sme to vedeli a pochopili aký je skutočný zmysel ľudského života, mohli by sme si zariadiť život inak ako len napĺňaním svojich hmotných túžob a vyvarovať sa tak následného utrpenia.

Zmysel života

Detailne a logicky o zmysle života hovoria védske písma. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Mnohí ľudia sa snažia užívať si v tomto svete, pretože nepoznajú skutočný zmysel života, ktorým rozhodne nie je užívanie si a pripútavanie sa k hmotnému svetu, v ktorom niet skutočného trvalého šťastia. Všetko šťastie v hmotnom svete je dočasné a následne ho strieda utrpenie. Čím väčšie dočasné šťastie získame, o to väčšie utrpenie neskôr príde. A kto tomu neverí, alebo si to neuvedomuje, život mu to ukáže časom. Nechceme trpieť, ale predsa zakúšame utrpenie. Prečo? To je otázka, na ktorú by sme mali hľadať odpoveď. Táto odpoveď nás môže zachrániť pred veľkým nebezpečím v podobe následného nemalého utrpenia.

Na základe jednoduchej logiky a osobnej skúsenosti môžeme zistiť aký je skutočný zmysel života a že napĺňanie svojich hmotných túžob nám neprinesie skutočné šťastie. No čo ak sme tak silno pripútaní k svojim hmotným túžbam, že sa ich nedokážeme zriecť a musíme ich jednoducho naplniť? Na to slúži jednoduchý proces Bhakti jógy, vďaka ktorému môžeme očistiť svoje vedomie natoľko, že mnohé naše túžby nám prestanú dávať zmysel a vynoria sa duchovné túžby. Prirodzenosťou duše je túžiť. Neustále po niečom túžime. No pokiaľ túžime po hmotných veciach a zmyslovom pôžitku, neprinesie nám to skutočné uspokojenie. Ako duchovnej bytosti nám môže priniesť skutočné uspokojenie len naplnenie duchovnej túžby. Jedinečnosťou Bhakti jógy je, že svoje hmotné túžby môžeme pretvoriť na duchovné a nemusíme sa ich zriekať. Na to, aby sme sa naučili umeniu Bhakti jógy, potrebujeme vedenie učiteľa. Bez učiteľa je veľmi ťažké sa niečo naučiť správne a správne to pochopiť. Najlepšie sa naučíme vďaka spoločnosti tých, ktorí už Bhakti jógu praktikujú dlhšie. Preto je dobré navštíviť Bhakti jogínov napríklad v chrámoch Hare Krišna: www.iskcon.sk

Existujú aj iné cesty duchovného rozvoja, ale tie nie sú pre tento vek podľa véd odporúčané. Najodporúčanejší proces sebarealizácie v súčasnom veku hádok a pokrytectva (Kali yugy) je Bhakti jóga, pretože je pre dušu prirodzená. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“. Bhakti jógu môžeme praktikovať v každodennom živote a robiť tak duchovný pokrok. Stačí spraviť malé zmeny vo svojom dennom režime a tieto zmeny môžu mať nesmierne pozitívny dopad na náš život. Stačí to len skúsiť a zažiť na vlastnej koži. Je to vedecký proces – najskôr je teória, potom overenie teórie – prax. Praxou získame hlbšie pochopenie teórie a nie sme odkázaní len na vieru. A to sa mi veľmi páči. Zažiť účinok Bhakti jógy môže každý na vlasnej koži, len to treba vyskúšať. Kto nevyskúša, nemôže vedieť.

Ak cítite, že vám v živote niečo chýba a nie ste úplne šťastní, alebo možno ste momentálne šťastní, ale pochopili ste, že toto šťastie nebude trvať večne a jedného dňa ho vystrieda utrpenie, je možné toto utrpenie zmierniť, alebo dokonca nevnímať ako utrpenie vďaka nasledovaniu procesu Bhakti jógy.

Haré Krišna

Jedna negatívna vlastnosť môže prebiť všetky dobré vlastnosti

Stretol som sa s vyjadrením: “Veď mám toľko dobrých vlastností a ty vidíš na mne len tú zlú…” Ono je pekné keď má človek veľa dobrých vlastností, ale otázne je, či dokážu prebiť tú jednu zlú vlastnosť. Zlá vlastnosť môže byť taká silná, že prebije všetky ostatné dobré.

Hnevlivosť

Napríklad niekto môže byť milý väčšinu času, ale raz za čas jednoducho vybuchne a spôsobí tým psychickú ujmu partnerovi, deťom, okoliu… tá ujma môže byť taká veľká, že ublížení kvôli nej nebudú vidieť už tie dobré vlastnosti, ale bude zvýraznená táto jedna – hnevlivosť, výbušnosť. O to viac budú vnímať túto zlú vlastnosť pokiaľ sa bude pravidelne opakovať. Nikto nemá rád hnevlivých ľudí, ktorí okolo seba chŕlia plamene hnevu a môžu mať aj tisíc dobrých vlasností, ale táto jediná zlá vlastnosť spraví dobré vlastnosti menej výraznými.

Domýšľavosť

Domýšľavosť je ďalšia zo zlých vlastností, ktorá môže prebiť všetky ostatné dobré vlastnosti. Ako sa cítime keď si niekto vytvára domnienky a považuje ich za pravdivé a nedá si vysvetliť aká je skutočnosť? Keď sa toto opakuje na pravidelnej báze, nie je to dobré a okolie domýšľavého človeka trpí. Domýšľavosť je veľmi zlá vlastnosť, obzvlášť keď sa často opakuje.

Neschopnosť sa vyjadriť

Neschopnosť sa vyjadriť sa niekomu nemusí zdať ako zlá vlastnosť. Ale keď máme blízky vzťah s človekom, ktorý nedokáže z nejakého dôvodu vyjadrovať svoje myšlienky, pocity a túžby, môže nás prekvapiť čo sa v ňom ukrýva. Môžeme spraviť nevedomky niečo, čo sa mu nepáči a zrazu nás okríkne, že čo sme si to dovolili spraviť… ale my sme nevedeli, že sa mu to nepáči, že nechce, aby sme to robili, tak ako sme mohli vedieť, že to nemáme robiť? Nemusia to byť ani vážne veci, ale len nejaké banality.

Napríklad žena mužovi nepovie, že je unavená a že by si rada oddýchla. Muž to nevie a požiada ju, aby niečo spravila a žena sa za to na neho nahnevá, lebo je unavená a nevládze to urobiť. Ale odkiaľ má muž vedieť, že je unavená keď mu to nepovedala a nevyzerá ani unavene? Ak by to vedel, tak by to od nej logicky nežiadal, ak ju má skutočne rád, ale keďže to nevedel a požiadal ju, je on za toho zlého…

Takéto konflikty sa dejú pomerne často len kvôli tomu, že jeden z partnerov sa nedokáže dostatočne vyjadriť a zdôveriť sa druhému, alebo ho len jednoducho nechce obťažovať a druhý zase nedokáže čítať myšlienky. No a potom div sa svetu, vznikajú takéto a podobné, ba ešte horšie konfliktné situácie.

Ak sa to deje často, jedného partnera to môže omrzieť a prehĺbi sa tým medzi partnermi priepasť a jedného dňa v tejto priepasti skončí celý vzťah. Len kvôli tomu, že jeden z partnerov sa nedokáže poriadne vyjadrovať a druhý mu nevie čítať myšlienky.

Brať si všetko osobne

Častokrát sú to ženy, ktoré si berú veľa vecí osobne, ale aj niektorí muži. Niekto o nás niečo povie čo sa nám nepáči a my si to zoberieme osobne a nahneváme sa na toho, kto to o nás povedal. Ak sa toto deje pravidelne, obzvlášť v partnerských vzťahoch, ako môžu byť partneri šťastní, keď je jeden takmer neustále ofučaný? Muž len niečo zo srandy utrúsi a žena sa nafúkne ako balón… nie ten malý detský balón, ale veľký balón, ktorým je možné prepravovať osoby.

Prehnaná kritika

Nie je dobré, keď niekto niekoho prehnane kritizuje. Kritika môže byť, ale odtiaľ – potiaľ. Ak vieme, že nejaký človek nezvláda dobre kritiku, mali by sme si dať veľmi veľký pozor, aby sme ho nekritizovali, pretože nám to naruší s ním vzťah. Ak vieme, že niečo nerobí podľa našich predstáv, skúsme to tolerovať alebo snažiť sa mu to povedať takým spôsobom, aby to nevyznelo kriticky. Toto je veľmi citlivá záležitosť a jediná malá chybička nás môže stáť pošmyknutie na tenkom ľade a spadnutie do ľadovej vody a narušenia pekného vzťahu.

Niektorí ľudia znesú kritiku, niektorí vôbec. Ak vieme o niekom, že neznesie kritiku, snažme sa ho zbytočne nekritizovať, lebo aj malilinký náznak kritiky môže vyvolať veľký konflikt. Bacha na to! Radšej si zakusnime do jazyka, ako by sme mali kritizovať osobu, ktorá je veľmi citlivá a neznesie ani len náznak kritiky, nie to ešte kritiku samotnú. Je to pre dobro našich vzťahov. Naučiť sa určitej miere tolerancie je pre nás dobré a toto je skvelý tréning!

4 dohody a vzťahy

4 dohody sú pre fungovanie dobrých vzťahov veľmi dôležité. O štyroch dohodách a ich dôležitosti dodržiavania píšem v článku “4 dohody vo vzťahoch“.

Ďalšie zlé vlastnosti

Existuje viacero zlých vlastností ako klamanie, agresivita, egoizmus, namyslenosť, tvrdohlavosť, chamtivosť, arogancia a veľa ďalších… každá z nich môže byť tak výrazná, že prebije všetky ostatné dobré vlastnosti.

Naozaj človek môže mať dobrých vlastností koľko chce, ale keď je čo i len jedna zlá vlastnosť výraznejšia ako všetky ostatné dobré, nebudú ho mať kvôli tejto zlej vlastnosti príliš v láske. Kto má rád tvrdohlavých, hnevlivých, arogantných, egoistických, namyslených ľudí? Tieto vlastnosti môžu byť menej alebo viac výrazné. O čo výraznejšie, o to nepríjemnejší sú ľudia, ktorí ich majú.

Niekto môže povedať: “Môj otec je dobrý človek, len si občas vypije a zmláti mamu…” Inak môže mať samé dobré vlastnosti, len kvôli tejto jednej si nezískava príliš dobrú reputáciu a obľúbenosť.

Môžeme vidieť, že aj jedna jediná zlá vlastnosť môže mnohonásobne prebiť všetky ostatné dobré vlastnosti. Treba si preto dať veľmi dobrý pozor na svoje zlé vlastnosti, aby príliš nevynikali pred dobrými vlastnosťami, pretože nebudeme mať dobré vzťahy.

Mnohí ľudia sú však na takej úrovni, že si svoje zlé vlastnosti neuvedomujú a už vôbec si neuvedomujú ich závažnosť. A keď sú im tieto vlastnosti vyčítané, ešte viac sa ofučia na tých, ktorí im ich vyčítajú a snažia sa im nejakým spôsobom pomôcť. Alkoholikovi nemožno pomôcť, pokiaľ sa sám nechce vzdať alkoholu. Hnevlivému človeku nemožno pomôcť pokiaľ sa sám nechce zbaviť svojej hnevlivosti.

Pokiaľ si človek neuvedomí svoje zlé vlastnosti a ich závažnosť, nemá možnosť sa polepšiť. Bohužiaľ. A že je veľa takých ľudí, ktorí si na svoje zlé vlastnosti zvykli a sú urazení na tých, ktorí by im veľmi radi pomohli zbaviť sa tých zlých vlastností. Mnohí jednoducho svoju temnú stránku prijali za svoje vlastné JA a nie sú ochotní sa toho zbaviť. Nedokážu porozumieť tomu, že tieto zlé vlastnosti sú príčinou ich nefunkčných vzťahov. To nie, že druhí sú zlí… ako si mnohí myslia. To naše zlé vlastnosti spôsobujú to, že druhých odpudzujeme a druhí odpudzujú nás svojimi zlými vlastnosťami.

Pokiaľ niekto nie je ochotný pracovať na zmiernení, alebo najideálnejšie odstránení svojich zlých vlastností, ktoré prebíjajú všetky ostatné dobré vlastnosti, nebude mať nikdy dobré vzťahy. Vždy bude vytvárať konflikty, pretože jeho zlé vlastnosti prerastajú tie dobré.

Podľa svojich vzťahov môžeme vidieť svoju úroveľ, svoje dobré aj zlé vlastnosti. Ak nám niekto niečo vyčíta a už nás dobre pozná, nie je to zo srandy králikov. Zrejme na tom niečo bude a je na nás, aby sme sa to pokúsili prijať a zmenili sa. Pokiaľ tak neurobíme, naše zlé vlastnosti zničia naše dobré vzťahy. A to chceme?

Môžeme sa rozhodnúť, či si chceme obhajovať a udržiavať svoje zlé vlastnosti, za ktoré sme kritizovaní, alebo chceme radšej dobré vzťahy a polepšíme sa.

Rozhodnutie je na každom z nás…

Veľa šťastia!

4 dohody vo vzťahoch

4 dohody znejú:

  1. Nehrešte slovom
  2. Neberte si nič osobne
  3. Nevytvárajte si žiadne domnienky
  4. Vždy robte všetko najlepšie ako viete

Jaroslav Dušek vysvetľuje 4 dohody vtipným a trefným spôsobom:

Keď sa naučíme dodržiavať tieto všetky dohody, môžeme mať oveľa krajšie vzťahy a celkovo krajší život ako keď tieto dohody porušujeme.

Nehrešte slovom

Hrešiť slovom, niekoho zhadzovať, urážať ho, nadávať mu, to nikomu nepomáha. Práve naopak. Slovom môžeme pomôcť, ale aj ublížiť. A keď budeme slovom ubližovať, budeme mať pekné vzťahy? Sotva.

Už keď aj zahrešíme slovom, je dobré sa ospravedlniť a oľutovať to a pokúsiť sa to už nabudúce nespraviť. Tréningom sa môžeme postupne naučiť nikoho neurážať a nechcieť mu ublížiť slovom.

Pri citlivejších povahách musíme obzvlášť opatrne voliť svoje slová, pretože sa môžu uraziť kvôli hocijakej pre nás banalite. Ak sa niekto uráža, to znamená, že si to berie osobne a porušuje druhú dohodu.

Neberte si nič osobne

Keď mi niekto povie, že som hlupák a ja mu uverím, dotkne sa ma to. Keď však viem, že hlupák nie som a niekto mi to povie, nedotkne sa ma to. Alebo že som v sekte, že som fanatik, blázon a podobne… keď tomu všetkému uverím, dotkne sa ma to a budem z toho rozrušený. No keď viem kto som a kam kráčam a viem, že ten, kto mi to hovorí, nemá o mne v skutočnosti ani páru, nedotknú sa ma jeho slová… Jaroslav Dušek túto dohodu veľmi pekne vysvetľuje v nasledujúcom videu:

Keď si berieme osobne všetko, čo nám niekto hovorí, dokonca aj keď si z nás len robí srandu, podpichuje a neberie to vážne, ale my to vážne zoberieme, máme problém. Môžeme sa na takú osobu uraziť, vytvoriť si voči nej averziu a zničiť tak aj veľmi pekné vzťahy, ktoré by inak mohli krásne fungovať pokiaľ by sme si všetko nebrali osobne.

Urážať sa dokáže každý. Ale nebrať si veci osobne, to už je ťažšie, ale dá sa to vytrénovať!

Nevytvárajte si domnienky

Domnienky, jeden z najväčších zabijakov vzťahov. Vznikajú pri nedostatočnej komunikácii, pretože keď nemáme informácie a vedomosti, myseľ si ich veľmi rada sama doplní domnienkami, ktoré väčšinou nebývajú pravdivé, ale sťahujú nás do hlbokej ilúzie pokiaľ im uveríme. Veľmi veľa ľudí verí svojim domnienkam, až je to hrozivé.

Niekto natoľko verí svojim domnienkam, že nie je schopný ich rozlíšiť od reality a keď niekto niečo vysvetľuje, radšej verí svojim domnienkam. A toto je veľmi, veľmi nebezpečné a môže to zničiť aj veľmi pekné vzťahy. Keď si vytvárame domnienky a dávame im prednosť pred tým, čo nám niekto vysvetľuje, je to veľmi veľmi neúctivé voči tej osobe, ktorá sa nám snaží vysvetliť ako sa veci naozaj majú. Mne osobne sa stalo niekoľkokrát, že si niekto v hlave vytvoril domnienky a nedal si ich z hlavy vytrepať žiadnym vysvetlením. Radšej veril domnienkam ako tomu, čo som mu vysvetľoval ako sa naozaj veci majú. Mne neveril, veril domnienkam. OK, povedal som si, taký vzťah nemá význam. Radšej s takou osobou nebudem strácať čas, ktorá ma vôbec nepočúva a počúva svoju bláznivú myseľ.

Naozaj, myseľ niektorých ľudí je veľmi bláznivá, vytvára bláznivé domnienky a keď im ľudia dávajú prednosť pred realitou, majú veľký problém vo vzťahoch.

Vždy robte všetko najlepšie ako viete

Nie každý robí v živote najlepšie ako vie. Niekto sa môže flákať a nebrať svoje činnosti zodpovedne. Pokiaľ takto hala-bala berieme aj vzťahy, nečudujme sa, že nefungujú a že sa rúcajú. Keď budeme robiť všetko najlepšie ako vieme, môže nám to skvalitniť život aj vzťahy mnohonásobne.

Záver

Toľko k štyrom dohodám, ich dodržiavaniu a následkom ich nedodržiavania. Nedodržiavať 4 dohody je veľmi nepriaznivé pre náš život a naše vzťahy. No ich dodržiavaním môžeme naozaj mnohonásobne skvalitniť život a vzťahy. Stačí tak málo… stačí sa naučiť nehrešiť slovom, nevytvárať si žiadne domnienky, nebrať si všetko osobne a robiť všetko najlepšie ako vieme. Toto je veľmi dobrý základ pre lepšie vzťahy a s lepšími vzťahmi sa v živote prirodzene lepšie cítime.