Do Bratislavy ma nelákalo prísť ani na koncert obľúbenej kapely, no na Profesia Days ma niečo lákalo. Primárne som tam šiel za chalanmi z Learn2Code, pretože máme rovnaký cieľ – učiť ľudí programovať, tvoriť weby a webové aplikácie. Dostal som nápad, s ktorým som sa s nimi musel podeliť a dúfam, že sa podarí zrealizovať.

Na Profesia Days som prišiel hneď ráno, okolo deviatej. Mohol som si v kľude prejsť celé Incheba Expo kým tam ešte nebolo 1000 ľudí. Bol som milo prekvapený čo všetko sa tam nachádza. Človek má v dnešnej dobe hrozne veľa možností. Dosť ma zaujal stánok Žilinskej univerzity, kde som našiel rôznych robotov:

A povedal som si, že jedného dňa, keď budem mať deti, im nejakých robotov vyrobím a naprogramujem. Jeden robot sa dokázal pohybovať za loptičkou. Toho som si hneď obľúbil.

Vedľa stánku Žilinskej univerzity mali stánok Learn2Code. Tam boli workshopy tvorby webu a webových aplikácií o ktorých sa dočítate nižšie v článku.

Tešil som sa na zahájenie IT stage, ktorý zahajoval Radovan Debnár z Learn2Code a Yablko z Webrebela. Radovan hovoril o tom ako pred 2 rokmi začali s Learn2Code. Nepoznali žiadne schopné kurzy tvorby webu a webových aplikácií a tak zorganizovali svoj vlastný niekoľko hodinový kurz. Ľudom sa to páčilo a pýtali sa na ďalšie kurzy. Tak začali robiť dlhšie 3 mesačné kurzy, v ktorých sa človek naučí všetko, čo potrebuje a kurzy robia doteraz. Kurz síce trvá 3 mesiace, ale dá sa zvládnuť popri práci, keďže väčšinou je len 2x do týždňa po 3 hodiny vo večerných hodinách. Ak by som chcel skúsiť kariéru web developera, pravdepodobne by som skúsil ich kurz. Človek sa tam totiž naučí za 3 mesiace toľko, čo by sa sám učil cca rok. Radovan na konci prednášky povedal, aby sa ľudia nebáli robiť veci, ktoré sa dajú robiť lepšie. Ak máš pocit, že sa dá niečo spraviť lepšie a vieš to spraviť lepšie, tak to urob!

Hneď po Radovanovi dostal slovo Yablko. Rozprával o prvom kompletnom slovenskom video kurze o web dizajne – Webrebel.

Do Webrebela sa za pomerne krátku dobu prihlásilo vyše 4000 ľudí, čo je celkom úspech. Yablkova prednáška bola motivačná. Vravel o tom, či považuje projekt Webrebel za úspešný. Vravel o tom, že väčšina ľudí si pod pojmom úspech predstaví peniaze. Veľa peňazí. Vravel o tom, že úspech nie je o peniazoch. Úspech predovšetkým znamená dobrý pocit z dobre vykonanej práce. Keď robíte niečo, čo má zmysel pre vás aj pre ostatných. Ak práca prinesie nejaké peniaze, je to len bonus. Veľmi nadával na ľudí, ktorí robia biznis pre peniaze a idú aj cez mŕtvoly, len aby mali o pár papierikov na bankovom účte viac. Bol to naozaj strašný náklad, doslova rezal do živého. Ak sa prednáška nahrávala, veľmi rád by som si ju pozrel znova. Totálne som sa stotožňoval s Yablkovimi slovami. Prednášku by som zhrnul slovami: “Robte to, čo má zmysel a z čoho máte dobrý pocit. Nerobte niečo iba pre peniaze.” Yablko spravil prepis prednášky, určite si ju prečítajte.

Po prednáške som šiel na Yablkov workshop o web dizajne, kde v rýchlosti predstavil ako sa robia webové stránky, ukázal ako sa robia animácie na webe a celkovo aké sú možnosti dnešného webu. Yablko je skvelý inštruktor so skvelým humorom. Workshopová miestnosť bola preplnená, ľudia stáli aj mimo nej, aby videli čo Yablko stvára.

Keďže som sa pokúšal naučiť Ruby on Rails, no vzdal som to hneď po prvých lekciách, tak som šiel aj na workshop web developmentu v Ruby on Rails od Štefana Húsku. No bol to naozaj len úvod a väčšinu vecí som už vedel. Neviem, či sa niekedy Ruby on Rails naučím lepšie.

Po obede som si vyhliadol zaujímavú prednášku “Ako získať dream job vďaka dobrovoľníctvu”. Toto bola tiež veľmi zaujímavá a dojímavá prednáška. 2 slečny – Janka a Gabika boli jasným dôkazom toho, že človek môže robiť to, čo ho baví a napĺňa a ešte aj pritom niečo zarobiť. Vďaka dobrovoľníctvu zistili čo ich baví a získali prácu v neziskovkách. Po prednáške som sa ponúkol, že by som mohol ako dobrovoľník vyučovať tvorbu webov, alebo webových aplikácií. Uvidíme, či bude o to záujem a či sa k tomu dostanem.

Šiel som okolo hlavného stage a zrovna tam asi 8 ľudí rozprávalo príbehy ako sa z ich koníčkov stal biznis. Človek robí niečo, čo ho baví – napríklad vyrába a predáva náušnice ako koníček a postupom času sa z toho stane seriózny biznis, ktorý človeka aj uživí. Nestane sa to zo dňa na deň, ale postupne. Väčšinou to trvá niekoľko rokov. Takéto príbehy sú vždy motivujúce a sú dôkazom toho, že človek sa môže živiť tým, čo ho baví.

Išiel som na Profesia Days s pocitom, že to bude super. A bolo to viac než super. Ľudia majú v dnešnej dobe nespočetne veľa možností čomu sa môžu venovať. No mali by si vybrať prácu, ktorá ich bude naozaj baviť a napĺňať pocitom že to, čo robia má zmysel. Život je príliš krátky na to, aby človek robil prácu, ktorá ho nebaví, ba dokonca štve. Človek trávi v práci 1/3 svojho života a ak má byť 1/3 života naštvaný a nespokojný, nie je to veru dobrý život. Preto zistite čo vás baví, venujte sa tomu a postupom času vás to snáď uživí.

Priateľom som hovoril, že v sobotu idem na Barcamp. Ich reakcia bola: “Čo je Barcamp?”. Je to celodenná vzdelávacia akcia. Od rána do večera je program nabitý prednáškami o IT aj nie IT témach. Na Barcampe sa stretnú ľudia, ktorí sa chcú niečo nové dozvedieť a stretnúť nových, podobne ladených ľudí ako sú oni sami. Celá akcia je zdarma. Ľudia investujú iba svoj čas. Väčšina mojich priateľov na Barcamp nikdy nepôjde, pretože na to “nemajú čas”

Bol som na viacerých Barcampoch, no tento bol niečim výnimočný. Tak skvelých ľudí, ako som stretol na tomto Barcampe stretnete málokde. Alebo si to iba namýšľam pretože v poslednej dobe stretávam iba samých skvelých ľudí.

Ráno som začal prednáškou od Petra Pouchlého (Jezevec) “Co mi dal herní design do života i podnikání”. Možno sa to nezdá, ale hry naozaj môžu mať prínos do života. Hraním hier sa môžete naučiť trebars angličtinu. Peter berie podnikanie ako hru, preto sa nebojí prehrávať a robiť chyby. Človek sa predsa z chýb učí!

Nasledujúca prednáška bola od sympatických žien z Czechitas “IT pro holky, holky pro IT”. Miroslava Jarešová a Vanda Cabanová rozprávali ich príbehy ako sa k IT dostali a čo vlastne robia Czechitas. Czechitas je združenie 11 namotivovaných žien, ktoré chcú zmeniť svet IT. Chcú priniesť viac žien do oboru informačných technológií. Robia rôzne kurzy a workshopy pre ženy, ktoré sa chcú naučiť robiť webové stránky, grafiku, alebo dokonca programovať. V súčasnej dobe je v obore IT len okolo 13% žien. Veľmi sa mi páči myšlienka Czechitas a veľmi im fandím. Rád im pomôžem s ich kurzami ako coach.

“Osobní růst a jaké možnosti přináší nejen pro Iťáky” tak znel názov prednášky od Radima Poláška. Osobný rast je veľmi dobrá vec. Prakticky, každodenné situácie nám ponúkajú osobný rast. Záleží ako sa k nim postavíme. Či ich využijeme k osobnému rastu, alebo ich budeme jednoducho ignorovať. Vystúpenie z komfornej zóny pomáha v osobnom raste podľa mňa najviac. Robenie činností, ktoré sú nám zo začiatku nepríjemné, no po čase si na ne zvykneme a začnú byť príjemné. Napríklad môžete skúsiť prednášať pred väčším počtom ľudí, dať si studenú sprchu, urobiť si bodku na čele a s ňou chodiť po meste… Možností je neúrekom. Ak si zvykneme na discomfort, po čase ho už ani nebudeme vnímať a stanú sa z nás superhrdinovia tejto doby. Už sa nebudeme báť situácií, ktoré vytvárajú discomfort. Práve naopak. Budeme ich vyhľadávať. Čítanie správnych kníh je tiež veľmi účinná metóda osobného rastu.

Asi 2 týždne dozadu som narazil na prednášku o lucidnom snení a astrálnom cestovaní. Veľmi ma to zaujalo. Našiel som si o tom viac zdrojov a prečítal viacero článkov. Keď som sa dozvedel, že na Barcampe bude prednáška “Co děláte dnes večer? Umění spánku – využijte noc naplno!”, veľmi som sa potešil. No prednáška bola o tom, čo už som vedel z článkov. Ako si trénovať zapamätanie snov, ako sa naučiť lucidne snívať, to všetko už mám preštudované. Teším sa, keď sa mi podarí uviesť to do praxe a budem mať svoj prvý lucidný sen! Určite sa s ním s vami podelím 😉 Ale niečo nové som si z prednášky predsa len odniesol. Optimálna dĺžka spánku je 7 – 9 hodín. Nie menej, nie viac. Je viacero fáz spánku a 1 fáza trvá cca 90 minút. Je dobré, keď sa človek zobudí na konci fázy. V poslednom čase sa mi darí budiť bez budíka po 7,5 hodinách, čož je práve na konci 5. fázy. Darí sa mi tak zapamätať sny oveľa viac. Zobudím sa s vedomím, že sa mi niečo snívalo a sen si dokážem vybaviť. To všetko len vďaka tomu, že sústredím svoje myšlienky na to, že si chcem sen pamätať. Predtým, než som sa začal sústrediť, som si sny vôbec nepamätal. Pri posteli je dobré mať zápisník (snár) a hneď po zobudení si všetky detaily sna zapísať.

Prednáška  “Základní pilíře úspěšné firmy – názorně a v příkladech” od Tomáša Čupra by sa dala zhrnúť do pár viet, no Tomáš ju dokázal obkecávať 45 minút. Ak ste šéf firmy a máte vo firme nejaký problém, pýtajte sa 5x prečo a dospejete k jadru problému.

Hneď po Tomášovi mal prednášku Robert Nemec “Jak se řídí firmy v Silicon Valley a jak jsem to začal uplatňovat v naší agentuře”. Z tejto prednášky som si zapamätal to, že všetko je o ľuďoch. Naberajte do firmy ľudí, ktorí sú lepší než vy. Keď budete mať vo firme tých najlepších ľudí, budete mať tú najlepšiu firmu.

Rozmýšľal som čo ďalej, zablúdil som na prednášku “Nuťte uživatele přemýšlet… ale aby je to bavilo” od Báry Buchtovej. Táto prednáška mi vnúkla skvelú myšlienku pre moje programátorské video kurzy. Budem nútiť ľudí rozmýšľať, ale tak, aby sa pri tom aj zabavili. Je to podľa mňa skvelá forma učenia. Učenie hrou baví predsa každého. Dúfam, že sa mi to v najbližšej dobe podarí zrealizovať.

Blížila sa 17. hodina a už som bol celkom unavený, hľadal som nejakú oddychovú aktivitu. Šiel som okolo jedného stage, kde som videl ľudí posadaných v kruhu na zemi a jeden z nich mal v ruke mikrofón. Čo mi to len pripomína…. ahááá, to bude asi Discomfort zone. O 17:00 mal prednášať Igor Hlina o nejakom vesmírnom programe, no nemohol doraziť. Namiesto jeho prednášky sa spravila Discomfort zone – debaty o rôznych témach – školstvo, hľadanie samého seba, čo robí človeka naozaj šťastným… bola to skôr taká filozofická Discomfort zone. 17:30 bola ešte jedna prednáška, tak sa Discomfort zone presunula o kúsok ďalej. Lepšie povedané, z Discomfort zone sa stal hudobný stage. Niekto tam mal Ukulele, začalo sa hrať a spievať české klasiky, ktoré som moc nepoznal, tak som aspoň počúval.

Čas dáko rýchlo ušiel a prišla na rad afterpárty. Pre niektorých najlepšia časť Barcampu. Pokecal som s veľa zaujímavými ľuďmi. Najzaujímavejšia debata bola o lucidných snoch a astrálnom cestovaní… neviem prečo, ale sám si takýchto ľudí priťahujem, heh. A je to super.

Barcamp CZ sa vydaril. Prednášky boli nabité zaujímavými témami, ľudia boli ešte zaujímavejší. Odchádzal som veľmi spokojný a namotivovaný. Teším sa na ďalší Barcamp. Najbližší bude asi Plzeňský. Takže ak všetko bude ako má byť, vidíme sa tam!