Keďže v poslednej dobe nemám veľa času, ani motivácie na písanie článkov a trávim viac času prácou, zazdieľam aspoň moje dojmy z mojej práce.
Začína to takto:
Pokračuje takto:
A končí takto:
Kolegovia programátori, vidíte sa v tom?
Čoskoro si budem musieť dať opäť pauzu od programovania. Sedieť celé dni za počítačom, nemať takmer žiadny sociálny kontakt (kvôli homeoffice), nedostatok pohybu, slnka a čerstvého vzduchu, to je veľká záťaž na celý organizmus (fyzicky aj psychicky).
Aj keď priemerne pracujem len 4 hodiny denne, aj to stačí na to, aby som bol po pár mesiacoch programovania dostatočne zfrustrovaný a potreboval pauzu od sedenia za počítačom.
O digitálnom nomádstve som sa dozvedel pred pár rokmi a táto myšlienka ma zaujala keďže sa ma týka. Digitálny nomád pracuje cez internet a teda môže pracovať odkiaľkoľvek, kde je spoľahlivé internetové pripojenie. Môže cestovať a spoznávať svet popri práci.
Moje začiatky digitálneho nomádstva
Ako programátor pracujúci na diaľku som dlho rozmýšľal, že vyskúšam život digitálneho nomáda. V roku 2018 ma život doslova vykopol zo Slovenska keď som po rozchode potreboval prísť na iné myšlienky. Rozhodol som sa vycestovať do krajín, ktoré sú obľúbené medzi digitálnymi nomádmi vďaka dobrému internetu a lacnému životu – Thajsko a Bali.
Thajsko
30 dňové víza je možné získať na letisku po prílete do Thajska. Len vám dajú pečiatku do pasu, ktorá hovorí, že môžete v Thajsku zostať 30 dní a potom musíte krajinu opustiť. Získať víza na dlhšie som sa nepokúšal, nechcelo sa mi tým zaoberať. 30 dní v Thajsku muselo stačiť.
Keď som prišiel do Thajska, do mestečka Chiang Mai plného buddhistických chrámov, moc sa mi nechcelo pracovať a chcel som objavovať nové prostredie. Všetko bolo pre mňa nové a lákavé. Svoj prvý deň (nedeľu) som strávil niekoľkohodinovým chodením po meste a objavoval som jeden chrám za druhým.
V pondelok som chcel objavovať viac, ale kvôli práci mi moc času neostávalo. Bol som z toho celkom nervózny a zúfalý, že som na novom mieste a chcem ho objavovať, ale musím pracovať. Trvalo mi viac ako mesiac, než som objavil pre mňa optimálny spôsob skĺbenia práce a cestovania. Ale to už som bol na Bali.
Bali
Na Bali boli pre digitálnych nomádov odporúčané hlavne 2 miesta – Canggu a Ubud. Rozhodol som sa stráviť 2 týždne v Canggu a aspoň týždeň v Ubude a potom cestovať kam ma intuícia zavedie. O Canggu som čítal, že sú tam pláže, dobré kaviarne a reštaurácie a dá sa tam surfovať. Znelo to lákavo, ale keď som tam prišiel, už po týždni som mal dosť. Bolo to miesto plné párty ľudí, turistov, reštaurácií, barov a hlučných motoriek. Nič pre mňa. Ale aspoň som si vyskúšal surfovanie a zapáčilo sa mi to a spoznal som zopár fajn ľudí. Po dvoch týždňoch som bol rád, že idem do Ubudu, čo malo byť kľudnejšie miesto v okolí ryžových polí.
V Ubude je veľa jógových centier a ľudí praktizujúcich jógu. Žiaľ som nemal chuť na jógovú lekciu a tak som sa žiadnej nezúčastnil. Ubud je oveľa kľudnejšie miesto ako Canggu, ale aj tak je celkom preplnené turistami, reštauráciami, obchodíkmi so suvenírmi a masážnymi a jógovými centrami. Odporúčam Balijskú masáž, ktorá stojí okolo 5€/hod. Veľmi príjemná relaxácia za super cenu.
Menej pracovať
Na svojich cestách som si uvedomil, že ak chcem viac vidieť, buď obetujem spánok, alebo pár hodín denne práce. Ako digitálny nomád v podstate nepotrebujem pracovať 6 – 8 hodín denne. Bohate mi stačí 3 – 5 hodín a zvyšok času mám voľno. Alebo napríklad jeden deň odpracujem 3 hodiny a iný deň 5 – 6 hodín. Alebo si prácu rozložím aj na víkendy a cez týždeň mám viac času. Možností ako si rozvrhnúť prácu je veľa a každému vyhovuje niečo iné. Kamarát napríklad pracuje večer, ale ja som už večer príliš unavený.
(Ne)výhody digitálneho nomádstva
Veľa ľudí, ktorí si nevyskúšali život digitálneho nomáda, vidí len výhody. No má to aj svoje háčiky. Spoznáte síce veľa fajn ľudí, ale tieto priateľstvá sú väčšinou len na veľmi krátku dobu. Kvôli neustálemu presunu z miesta na miesto je ťažké nadviazať hlbšie vzťahy.
Spoznáte veľa krásnych miest, o tom niet pochýb.
Po dvoch mesiacoch cestovania mi už chýbalo nejaké trvalé zázemie. Miesto, kde ma poznajú a kde môžem priložiť ruku k dielu a byť nejako užitočný. Cestovanie je fajn, ale má aj svoje limity. Po Bali som ešte navštívil Indiu, ale iba časť Goa, ktorá bola pomerne zmodernizovaná oproti ostatným častiam Indie hlavne kvôli turizmu. Takže som nezažil ani pravú Indiu. Internet bol v Indii o dosť pomalší a každý deň na niekoľko minút vypadával prúd. A hovorím, že to som bol ešte v pomerne modernej časti Indie. India nie je moc odporúčaná krajina pre digitálnych nomádov práve pre nízku kvalitu internetového pripojenia a častých výpadkov elektriny. Ak chcete zažiť pravú Indiu, choďte tam na dovolenku, nie pracovať.
Mal som v pláne precestovať Indiu viac, ale nebolo mi to dopriate. Tak sa do Indie určite vrátim neskôr, ale tentokrát už nie pracovne. India je iný svet. Všade sú kravy, neustále niekto trúbi (v Indii je trúbenie akýsi dorozumievací prostriedok), ľudia sú iní, prostredie je iné, strava je iná, všetko je iné ako v západnom svete. No aj napriek tomu som sa cítil ako doma hneď ako som prišiel do Indie. India je blízka môjmu srdcu, určite som tu strávil niektorý z minulých životov… ale z nejakého dôvodu som sa v tomto živote narodil na Slovensku.
Často sme tak zaneprázdnení, že nemáme ani kúsok času na seba. Často sa ženieme za tým, čo si myslíme, že je veľmi dôležité, že to musíme robiť… ale keď sa zastavíme aspoň na chvíľu, môžeme si uvedomiť, že vlastne nemusíme… že je vlastne všetko úplne inak ako sme si mysleli… ako bolo do nás vštepované zo všetkých strán. Keď sa zastavíme, môžeme si uvedomiť, že nemusíme žiť tak, ako žijú ostatní a ako to od nás očakáva naše okolie. Môžeme sa rozhodnúť žiť inak – oveľa radostnejšie.
Hobby ako živobytie
Keď sa zastavíme, môžeme si uvedomiť, že nás súčasná práca nenapĺňa a nie sme v nej šťastní. Ak nás naša práca baví, patríme medzi tých šťastnejších. Keď trávime väčšinu času činnosťami, ktoré nás nenapĺňajú, ako môžeme byť šťastní? Akonáhle cítim, že ma niečo nenapĺňa, snažím sa s tým čím skôr skoncovať a hľadať altenatívu, ktorá by bola viac naplňujúca. A darí sa to. Kde je vôľa, tam je cesta.
Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá výhovorky.
Čas na seba
Dôležité je nájsť si dostatok času na seba, aby sme sa mohli zastaviť a poobzerať sa, či ideme dobrým smerom. Ak totiž nemáme čas, aby sme sa zastavili a poobzerali sa okolo seba, môžeme sa dostať tam, kam nechceme. Môžeme vo svojom živote veľmi ľahko zablúdiť a byť z toho nešťastní. Môžeme sa tiež dostať do slepej uličky a zistiť, že sa musíme jednoducho vrátiť, alebo ešte horšie zistiť, že už niet cesty späť a uviaznuť…
Vnútorné volanie
Každý z nás má akési vnútorné volanie. Toto volanie môžeme vnímať cez pocity. Robím čo ma baví? Ako to zistím? Necítim sa dobre, keď trávim čas činnosťami, ktoré ma nebavia, ktoré nechcem robiť. Keď robím to, čo chcem robiť, cítim sa dobre.
Prirodzená pozícia
Niekto má vlohy na hudbu, niekto na maľovanie, iný na písanie, alebo učenie… každý sme iný a každého baví niečo iné. Nemôžeme chcieť, aby všetci makali za pásom. Alebo aby všetci boli programátori, učitelia, či lekári… Mali by sme zistiť na čo máme vlohy a tomu sa venovať, inak nebudeme šťastní. Ak máme deti, snažme sa zistiť na čo majú vlohy a netlačme ich do niečoho, na čo nemajú… Ak sa človek snaží robiť niečo, na čo nemá vlohy, je to utrpenie nie len pre neho, ale aj pre jeho okolie.
Odriekanie
Samozrejme, niekedy je potrebné robiť aj to, čo nás nebaví. Ale ide o to, s akým úmyslom to robíme. Môžeme to robiť za účelom toho, aby nám to pomohlo vytvoriť podmienky na to, aby sme mohli robiť čo nás baví. Keď bude každý robiť to, na čo má, čo ho baví, spoločnosť môže vyzerať oveľa krajšie.
Dnes však môžeme vidieť, že mnohí ľudia nie sú vo svojich prirodzených pozíciach, nerobia čo ich baví, na čo majú a tak sú mnohí nešťastní. Robia prácu, ktorá ich ubíja a svoje nešťastie šíria okolo seba. Tak to nemusí vyzerať.
Rozhodnutie je na tebe
Každý sa môže rozhodnúť čo bude robiť a čo nie. Každý môže zistiť na čo má vlohy keď si nájde čas na seba. Len osamote môže človek počuť svoj vnútorný hlas, ktorý mu našepkáva ktorou cestou sa vydať.
Prajem vám, aby ste si našli čas na seba. Aby ste zistili čo vás v živote napĺňa a mohli sa tomu venovať pokiaľ možno naplno.
Odvážim sa tvrdiť, že väčšina ľudí na svete pracuje pre to, aby zarobili peniaze. Ich motivácia, aby pracovali, sú peniaze. Je to hlavne tým, že peniaze hýbu svetom a sú potrebné k prežitiu. Človek je jediný tvor na Zemi, ktorý musí platiť za to, aby žil. Preto sú pre ľudí peniaze také dôležité. Mať peniaze je otázka prežitia.
Honba za bohatstvom
V dnešnej dobe ľuďom nestačí mať peniaze len na to, aby prežili. Ženú sa za bohatstvom, za akýmsi blahobytom. Tu dve autá, tam dva domy, tu najnovší mobil,… Je otázkou, či chcú ľudia peniaze, aby prežili, alebo chcú peniaze, aby uspokojili svoju túžbu po bohatstve.
Veľa ľudí sa ženie za bohatstvom. Aj ja som bol jedným z nich. No našťastie som si uvedomil, že:
Čím som skromnejší, tým som bohatší.
Peniaze ako motivácia
Žiaľ aj keď sa ľudia neženú za bohatstvom, potrebujú peniaze na prežitie a ich motivácia pracovať je zvyčajne peňažná odmena.
Ak niekto robí prácu len pre peniaze, je veľká šanca, že svoju prácu odflákne. Dnes má veľa ľudí hodinovú sadzbu a hovoria si: “Je jedno ako to spravím, aj tak za to dostanem zaplatené.” Čiže sa nesnažia robiť svoju prácu kvalitne. Potom to aj tak vyzerá a môžeme to vidieť v praxi. Niekedy je viac, inokedy menej očividné, že je práca vykonávaná len z povinnosti. Je obrovský rozdiel v kvalite vykonanej práce keď človeka motivujú peniaze a robí prácu z povinnosti a keď človek robí prácu pretože ho to napĺňa. A nie len v kvalite vykonanej práce, ale aj v živote človeka. Dajte vedľa seba človeka, ktorého motiváciou pracovať sú peniaze a človeka, ktorý má prácu ako záľubu. Určite zbadáte rozdiel.
Práca ako záľuba
Ak vidíte človeka pri práci, okamžite môžete vidieť, či robí svoju prácu s láskou, alebo nie. Ak vykonáva prácu s láskou, snaží sa svoju prácu spraviť najlepšie ako vie. Ak je to čašník, snaží sa obslúžiť hostí najlepšie ako vie. Ak je to kuchár, snaží sa variť tak, aby bolo jedlo naozaj chutné a nie len akási hmota, ktorá má zasýtiť. Ak je to ktokoľvek, snaží sa v prvom rade uspokojiť ostatných. A keď sú ostatní spokojní, je aj on spokojný.
Práca z povinnosti
Je obrovský rozdiel v tom, či človek vykonáva svoju prácu z povinnosti, alebo z lásky. Určite ste už narazili na ľudí, ktorí robia svoju prácu z povinnosti a už sa ani neusmievajú a nie sú šťastní. Takým ľuďom by som doprial, aby zistili čo ich baví a mohli mať prácu ako záľubu.
Práca a šťastie
Až keď človek robí čo ho baví, až vtedy môže byť skutočne šťastný. Prácou strávime väčšinu svojho života. Ak človek strávi väčšinu svojho života prácou, ktorá ho nebaví, ako môže byť v živote šťastný? Veľmi ťažko.
Začal som robiť čo ma baví
Keď som robil prácu pre peniaze a z povinnosti, nebol som šťastný a ani práca nebola kvalitná. Až keď som začal robiť čo ma baví, odrazilo sa to na mojom šťastí, aj na kvalite práce. Motivácia, s ktorou vykonávame prácu, je veľmi dôležitá. Keby som mal zobrať človeka do firmy, musel by v prvom rade milovať svoju prácu. Ak viem, že človek miluje svoju prácu, viem, že jeho práca bude kvalitná a že ten človek bude spokojný. No ak sú hlavnou motiváciou človeka peniaze, takému človeku by som nedal prácu, pretože peňažná odmena nie je dostatočná motivácia na kvalitne vykonanú prácu. Dostatočná motivácia je práve láska k danej činnosti.
Robím veľa činností, ktoré ma bavia a nemusím za ne dostať ani cent, aby som ich robil. Mojou motiváciou nie sú peniaze, ale pocit zmysluplnosti a naplnenia. Ak dostanem za svoju prácu finančnú odmenu, je to len bonus.
Dúfam, že viac ľudí zistí čo ich baví a začnú robiť svoju prácu s radosťou a láskou. Prácou strávime väčšinu svojho života a je škoda premrhať svoj život prácou, ktorá človeka ubíja a nerobí ho šťastným.
Zistite čo vás baví a choďte si za tým. Nájdite spôsob ako by ste mohli robiť to, čo vás baví a buďte šťastní.
Veľa ľudí hovorí “Mne sa nechce” a odkladajú svoje povinnosti na neskôr. Nemôžu sa donútiť ich spraviť hneď, pretože majú k nim odpor, alebo majú momentálne iné priority. Napriklad je zábavnejšie hrať počítačové hry ako robiť domáce úlohy. Alebo je príjemnejšie čítať fantasy knihu namiesto učiva do školy. Prečo by mal človek robiť niečo, čo ho nebaví a k čomu má vyslovene odpor? Veď to nedáva zmysel. Len si tak ubližuje.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):
Čo je prokrastinácia?
Ako už bolo popísané vyššie, prokrastinácia je chorobné odkladanie povinností na neskôr.
Prokrastinátor má vo zvyku tráviť čas nepodstatnými činnosťami, ako sú napríklad surfovanie po internete, pričom dôležité úlohy odkladá na neskôr. Veľa ľudí tiež radšej upratuje ako by mali robiť niečo, k čomu majú odpor. Zrazu aj upratovanie je príjemná činnosť.
Dôsledkom odkladania povinností sú stres, pocity viny a vlastnej neschopnosti, čo vedie k ďalšej prokrastinácii.
Prokrastinátori sa často upokojujú a presviedčajú sami seba tvrdeniami typu: „Pod tlakom podávam lepšie výkony.“ a pod.
Ako vzniká prokrastinácia?
Prokrastinácia vzniká vtedy, keď má človek veľa povinností, ku ktorým nemá pozitívny vzťah. Jednoducho musí robiť veci, ktoré ho nebavia a ku ktorým má vyslovene odpor. Preto robí radšej veci, ktoré sú často nezmyselné a ktoré by nerobil, keby mal príjemné povinnosti.
Prokrastinácia sama o sebe nie je problém. Problém je, že ľudia musia robiť veci, ktoré ich nebavia. Keby robili prácu, ktorá ich baví, nemali by problém s prokrastináciou. Veľmi radi by pracovali, pretože ich práca baví. Dnes si ale ľudia akosi zvykli robiť veci, ktoré ich nebavia a nazývajú ich povinnosti. Povinnosti sú akýsi štandard dnešnej spoločnosti, v ktorej ľudia jednoducho viac používajú slovíčko “musím” ako slovíčko “chcem”. Hovoria “musím toto, musím tamto” namiesto “chcem toto, chcem tamto”. A to je problém.
Problém je to preto, lebo vzniká prokrastinácia, kvoli ktorej nerobia ani veci, ktoré by chceli robiť. A tak im uniká život pomedzi prsty. Chceli by ste celý život stráviť robením práce, ktorá vás nebaví? Ja teda nie.
Ako skoncovať s prokrastináciou
Najúčinnejšia ochrana pred prokrastináciou je robiť veci, ktoré človeka bavia. Ja robím čo ma baví a už si ani nepamätám kedy som naposledy pozeral seriál, alebo hral počítačovú hru. Jednoducho nemám potrebu zabíjať čas nezmyselnými vecami, keď ma práca neskutočne baví a dokážem ju robiť od rána do večera, 7 dní v týždni. Ak si pozriete seriál, alebo zahráte hru ako relax, to je v poriadku. Ale ak hráte hru alebo pozeráte seriál namiesto práce, to je prokrastinácia.
Nájdite si prácu, ktorá vás baví. Ak budete robiť niečo, čo vás nebaví, pravdepodobne budete prokrastinovať a strácať tak drahocenný čas, ktorý ste mohli stráviť prácou, ktorá vás baví.
Ak prokrastinujete v práci, zmeňte prácu. Ak prokrastinujete v škole, zmeňte školu, alebo sa na ňu rovno vykašlite. Ak robíte čokoľvek, k čomu máte odpor, je najlepšie to prestať robiť a nájsť si niečo zmysluplnejšie. Dokonca aj hranie počítačových hier je zmysluplnejšie ako robiť niečo, k čomu máte odpor.
Nedajte sa oklamať rečami, že niečo musíte robiť. V skutočnosti nemusíte. Máte na výber. Vždy môžete zmeniť prácu. Vždy sa môžete vykašľať na školu. Váš život je vo vašich rukách. Jediná brzda je vo vašej hlave. Vo vašej hlave si vytvárate domnienky, že niečo musíte. A vytvárate si takisto umelý strach, ktorý vám bráni v tom, aby ste podnikli skok do neznáma. Máte na výber, či budete trpieť tam, kde ste, alebo skočíte do neznáma a získate tak šancu na krajší, šťastnejší život s ľuďmi a prácou, ktorá vás baví. Ak niečo chcete, celý vesmír sa spojí, aby ste to dosiahli. U mňa to platí na 99.9%. V drvivej väčšine prípadov sa mi moje želania splnili. Šanca je veľká, len treba spraviť prvý krok. Treba začať robiť činnosti, ktoré chcete robiť a prestať robiť činnosti, ktoré robiť nechcete. Takisto aj myšlienky zamerajte na to, čo chcete namiesto toho, čo nechcete. A uvidíte, že váš život zrazu nadobudne iný rozmer. Už viac nebudete prokrastinovať, lebo budete robiť prácu, ktorá vás baví.
Ak neviete čo vás baví, stačí sa dokolečka pýtať “Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo?” a načúvajte odpovedi v podobe myšlienok. Odpoveď nemusíte dostať hneď, ale možno na druhý deň, alebo o týždeň, alebo o mesiac. Akonáhle dostanete odpoveď, máte z polovice vyhrané. Ďalší krok je už na vášich činoch. V ďalšom kroku by ste mali spraviť všetko preto, aby ste mohli robiť to, čo vás baví. Nerobte niečo, čo vás nebaví, lebo z toho akurát ochoriete.
Začnite robiť čo vás baví a buďte šťastní! To je cesta k porazeniu prokrastinácie.
