Často sme tak zaneprázdnení, že nemáme ani kúsok času na seba. Často sa ženieme za tým, čo si myslíme, že je veľmi dôležité, že to musíme robiť… ale keď sa zastavíme aspoň na chvíľu, môžeme si uvedomiť, že vlastne nemusíme… že je vlastne všetko úplne inak ako sme si mysleli… ako bolo do nás vštepované zo všetkých strán. Keď sa zastavíme, môžeme si uvedomiť, že nemusíme žiť tak, ako žijú ostatní a ako to od nás očakáva naše okolie. Môžeme sa rozhodnúť žiť inak – oveľa radostnejšie.

Hobby ako živobytie

Keď sa zastavíme, môžeme si uvedomiť, že nás súčasná práca nenapĺňa a nie sme v nej šťastní. Ak nás naša práca baví, patríme medzi tých šťastnejších. Keď trávime väčšinu času činnosťami, ktoré nás nenapĺňajú, ako môžeme byť šťastní? Akonáhle cítim, že ma niečo nenapĺňa, snažím sa s tým čím skôr skoncovať a hľadať altenatívu, ktorá by bola viac naplňujúca. A darí sa to. Kde je vôľa, tam je cesta.

Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá výhovorky.

Čas na seba

Dôležité je nájsť si dostatok času na seba, aby sme sa mohli zastaviť a poobzerať sa, či ideme dobrým smerom. Ak totiž nemáme čas, aby sme sa zastavili a poobzerali sa okolo seba, môžeme sa dostať tam, kam nechceme. Môžeme vo svojom živote veľmi ľahko zablúdiť a byť z toho nešťastní. Môžeme sa tiež dostať do slepej uličky a zistiť, že sa musíme jednoducho vrátiť, alebo ešte horšie zistiť, že už niet cesty späť a uviaznuť…

Vnútorné volanie

Každý z nás má akési vnútorné volanie. Toto volanie môžeme vnímať cez pocity. Robím čo ma baví? Ako to zistím? Necítim sa dobre, keď trávim čas činnosťami, ktoré ma nebavia, ktoré nechcem robiť. Keď robím to, čo chcem robiť, cítim sa dobre.

Prirodzená pozícia

Niekto má vlohy na hudbu, niekto na maľovanie, iný na písanie, alebo učenie… každý sme iný a každého baví niečo iné. Nemôžeme chcieť, aby všetci makali za pásom. Alebo aby všetci boli programátori, učitelia, či lekári… Mali by sme zistiť na čo máme vlohy a tomu sa venovať, inak nebudeme šťastní. Ak máme deti, snažme sa zistiť na čo majú vlohy a netlačme ich do niečoho, na čo nemajú… Ak sa človek snaží robiť niečo, na čo nemá vlohy, je to utrpenie nie len pre neho, ale aj pre jeho okolie.

Odriekanie

Samozrejme, niekedy je potrebné robiť aj to, čo nás nebaví. Ale ide o to, s akým úmyslom to robíme. Môžeme to robiť za účelom toho, aby nám to pomohlo vytvoriť podmienky na to, aby sme mohli robiť čo nás baví. Keď bude každý robiť to, na čo má, čo ho baví, spoločnosť môže vyzerať oveľa krajšie.

Dnes však môžeme vidieť, že mnohí ľudia nie sú vo svojich prirodzených pozíciach, nerobia čo ich baví, na čo majú a tak sú mnohí nešťastní. Robia prácu, ktorá ich ubíja a svoje nešťastie šíria okolo seba. Tak to nemusí vyzerať.

Rozhodnutie je na tebe

Každý sa môže rozhodnúť čo bude robiť a čo nie. Každý môže zistiť na čo má vlohy keď si nájde čas na seba. Len osamote môže človek počuť svoj vnútorný hlas, ktorý mu našepkáva ktorou cestou sa vydať.

Prajem vám, aby ste si našli čas na seba. Aby ste zistili čo vás v živote napĺňa a mohli sa tomu venovať pokiaľ možno naplno.

Veľa šťastia!