Narodiť sa, hrať sa, starnúť, učiť sa, dospieť, pracovať, založiť si rodinu, usilovať sa o materiálne zabezpečenie a nejaký ten pôžitok, zostarnúť, usilovať sa v starobe o pôžitok, ktorý už nie je a nebude taký, ako býval a zomrieť. Tak vyzerá život väčšiny ľudí, ale je to využitý potenciál ľudského života?

Mne takýto život nedáva zmysel. Je to premrhaný potenciál ľudského života dosiahnuť Absolútnu Pravdu.

Zmysel ľudského života

Ľudský život je určený na sebarealizáciu. A je veľká škoda ho premrhať materialistickými činnosťami, ktoré nás len viac a viac zaplietajú v hmotnom svete. Drvivá väčšina ľudí sa však zameriava na tieto materialistické činnosti nevediac o skutočnom zmysle života.

Človek môže duchovne rásť, ale kvôli tomu, že sa zameriava na materialistické činnosti nemá čas ani chuť sa duchovne rozvíjať. Čas by aj bol, aspoň pár minút denne, ale keď nie je chuť, čas trávime inak ako duchovným rozovjom. A tak strácame drahocenný čas v ľudskej podobe. Každý jeden okamih nevyužitý na duchovný rozvoj je premrhaný čas. Môže to znieť fanaticky, ale je to tak.

Dostali sme tento život, aby sme si mohli napĺňať svoje túžby a aby sme mohli zistiť, že nám naplnenie týchto túžob neprinesie také šťastie, aké by sme chceli a navyše sa toto šťastie neskôr mení na utrpenie. Prečo? Aby sme pochopili, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Aby sme pochopili, že materialistické túžby a úsilie sú príčinou nášho utrpenia. Aby sme začali konečne hľadať skutočné, duchovné šťastie.