Kedysi som bol celkom materialista. Chcel som mať veľa peňazí, auto, dom, krásnu ženu, deti atď. Taká klasika. Nedávno som zistil, že túžba mať veľa peňazí pramenila z ostatných túžob. Čím menej túžob mám, tým menej potrebujem peňazí. Veľa túžob moderného človeka vyžaduje veľa peňazí. Potom musí tráviť v práci veľa času, aby si mohol splniť svoje túžby. Keď si našetrí na jednu túžbu a uskutoční ju, možno sa mu tak zapáči, že ju bude chcieť znova a znova. A tak bude potrebovať ešte viac peňazí. Ako pozorujem ľudí, ako sa ženú za peniazmi a materiálnymi túžbami, v hlave sa mi vynára otázka: „Stojí im to za to?“. Stojí im za to tráviť v práci toľko času, aby zarobili dostatok peňazí na svoje túžby a potom mali málo času na splnenie svojich túžob?
Nemám peniaze / nemám čas
Keď ponúkam knihy na ulici, ľudia väčšinou odmietajú dvoma frázami: „Nemám čas.“ a „Nemám peniaze“. Keď majú ľudia čas, zvyčajne nemajú peniaze. Keď majú ľudia peniaze, zvyčajne nemajú čas. Je to začarovaný kruh. Ako z tohto kruhu výjsť? Jednoducho. Stačí skresať svoje túžby, ktoré stoja veľa peňazí. Ľudia sa ženú za peniazmi, pretože majú príliš veľa nákladných túžob a potom nemajú čas.
Menej túžob, menej výdavkov, viac času
Ja som mal takisto nákladné túžby a záľuby. Ale našťastie ma prestali baviť. Inak by som musel tiež zarábať veľa peňazí, aby som uspokojil svoje túžby. Dnes mám výdavky už len na ubytovanie, stravu a občasné cestovanie keď sa niekam potrebujem dostať rýchlo. Inak cestujem stopom. Pochopil som, že mi netreba toľko peňazí a teda nemusím toľko pracovať ako ľudia, ktorí majú nákladné túžby.
Zistil som, že čím som skromnejší, tým som bohatší. Ku šťastiu mi stačí príjemné miesto, dobré jedlo a dobrá spoločnosť. Čo viac človeku treba? Žena, dom, auto, rodina? To sú len ďalšie starosti prezlečené za slasti.
„Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“ [Bg 18.38]
Z nového auta sa môže človek radovať, ale neskôr sa mu pokazí a je nešťastný. Partner môže pôsobiť zo začiatku veľmi príťažlivo, ale po čase vo vzťahu vznikne veľa problémov a partner už zrazu nebude taký príťažlivý a úžasný ako bol na začiatku.
Aby sme predišli nedorozumeniu, nikomu jeho túžby neberiem. Mať túžby je prirodzené. Aj ja som mal kedysi rôzne materiálne túžby a ich naplnenie mi prinieslo dočasné šťastie.
Nenaplnené túžby ma sužovali a bol som kvoli tomu nespokojný, pretože som ich chcel mať splnené hneď, alebo čo najskôr. Chcel som toto, hento, tamto a ešte toto… NAČO? Fakt, keď sa tak spätne obzerám, pýtam sa samého seba: „Načo som toto všetko chcel? Odkiaľ sa vzali všetky tieto túžby?“. Možno ich do mňa zasiala spoločnosť, možno médiá,… kto vie. Mať rodinu, dom, auto, dobrú prácu a dostatok peňazí, to je spoločenský štandard, podľa ktorého sa meria ako taký úspech. Pre mňa je úspech toto všetko nemať. Pretože to len prináša starosti. Čím viac má človek starostí, tým viac je nešťastný. A ja nemám potrebu byť nešťastný. Chcem byť šťastný. A šťastný som vtedy, keď ma zaťažuje čo najmenej vecí. Som šťastný keď mám okolo seba fajn ľudí v príjemnom prostredí s príjemným jedlom. Nič viac ku šťastiu nepotrebujem.
Čím som skromnejší, tým som bohatší a šťastnejší.
Stále mám nejaké túžby, ale nelipnem na nich. Nemusím ich mať naplnené hneď. Všetko má svoj čas. Trpezlivosť vraj ruže prináša.