Život mi v poslednom čase nadelil toľko lekcií, že mi neostávalo nič iné, ako ich pokorne prijať a v pokore ostať.

Z pokory do pýchy a späť

V momente, kedy si myslíme, že je všetko v našich rukách a že všetko bude také, ako si naplánujeme, je veľké riziko, že spyšnieme. O to väčšie riziko vkročenia pýchy do nášho života je, keď sa nám začne dariť. Potom si naozaj myslíme, že my sme tí ovládatelia, čo si riadia svoj život a môžu si ho tvoriť podľa svojich egoistických predstáv. A tak vytesníme zo svojho života Boha a myslíme si, že bohovia sme my. Potom však nastane neočakávaná situácia, ktorá náš postoj k životu zmení a vďaka nej zistíme, že nie sme až takí ovládatelia ako sme si mysleli. Buď sa budeme nad situáciou rozčuľovať a nijak tým nikomu nepomôžeme, alebo situáciu s pokorou prijmeme takú, aká je a využijeme ju pre svoj rast.

Nebezpečenstvo pýchy

Pyšný človek sa stavia do pozície Boha a myslí si, že on sám riadi svoj život a tak vzťah s Bohom postupne stráca v jeho živote zmysel. Pýcha zabíja vzťah človeka s Bohom. Pokora tento vzťah naopak obnovuje.

Pyšný človek nehľadí na potreby ostatných a ide si len to svoje. Dokáže veľmi ublížiť, aj keď často nevedomky. Pokorný človek sa dokáže vcítiť do potreby iných a dokáže pomôcť.

Dôležitosť pokory

Pokora je v našich životoch veľmi, veľmi dôležitá. Ak je človek v pokore, prijíma všetko také, aké je a berie si zo všetkého ponaučenie. Nevyhľadáva chyby v iných. Ak človeku chýba pokora, vinu za svoju nespokojnosť a svoje problémy hádže na iných. Nedokáže si zobrať nič k srdcu a nedokáže sa poučiť.

Pokora a zvládanie situácií

V živote občas nastanú situácie, ktoré nijak neovplyvníme, v ktorých sa jednoducho ocitneme bezmocní. V takých situáciach sa ľudia zvyčajne buď naštvú a začnú hľadať vinníka, alebo nájdu v sebe pokoru a budú sa snažiť pochopiť prečo sa dostali do tejto situácie. Hľadanie vinníka nikomu a ničomu nepomôže. Čo z toho získam, keď niekoho obviním? A čo získam z toho, keď sa posnažím pochopiť prečo som sa dostal do danej situácie a aké ponaučenie si mám z toho zobrať? Keď sa poučím, už danú situáciu nebudem musieť znovu zažívať. Ale keď budem len hľadať vinníka a nepoučím sa, je veľká šanca, že budem znovu robiť to isté a znovu sa dostanem do rovnakej situácie. A tak stále dokola, kým sa nepoučím. Tak to v živote chodí.

S pokorou môžeme zvládať ťažké životné situácie oveľa ľahšie.

Pokora a prijímanie

Keď sa nachádzame v pokornom stave, dokážeme prijímať všetko – príjemné aj nepríjemné. Chápeme, že všetko má svoj dôvod a že si to zaslúžime. Dokážeme prijať kritiku a zobrať si ju k srdcu. Bez pokory to nedokážeme a myslíme si akí sme bezchybní…

S pokorou chápem, že ak niekto niečo o mne hovorí, má na to dôvod – či už svoj osobný, alebo iný. Ak niekto o mne hovorí, že som taký, či onaký, má na to dôvod a je na mne, aby som sa na seba úprimne pozrel a uvidel aj svoje nedostatky a snažil sa s nimi niečo urobiť. Len s pokorou môžeme uvidieť a prijať svoje nedostatky. Naopak s pýchou sa snažíme tie nedostatky zakryť, alebo si ich obhájiť.

Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom

Keď sa nachádzame v pokore, nemáme potrebu oplácať zlo zlom. Nemáme potrebu ubližovať tým, ktorí ubližujú nám, alebo niekomu inému. Chápeme, že ak niekto ubližuje, tak len preto, lebo mu chýba láska. Ak by ľudia žili v láske, nemuseli by si navzájom ubližovať. Uvedomujeme si, že násilie plodí násilie. Oko za oko a celý svet bude slepý.

Ak nám pokora chýba, máme potrebu zlo oplácať ešte väčším zlom.

Pokora a vzťah s Bohom

Pyšný človek je príliš hrdý na seba a všetok svoj úspech pripisuje sebe. Pokorný človek za všetko vďačí Bohu. Zásluhu za svoj úspech nepripisuje sebe, ale Bohu. Neustále má na pamäti, že môže o všetko v zlomku sekundy prísť a nijak to neovplyvní.

Človek sa často dostane do pokory až keď prekoná nejakú ťažkú situáciu, v ktorej sa ocitne bezmocný. Vtedy mu neostáva nič iné, len obrátiť sa na Vyššie sily, na Boha a prosiť o pomoc. V pokornom stave môžeme vnímať prítomnosť Boha a Jeho starostlivosť.

S pokorou, alebo bez nej?

Bez pokory existujú v živote človeka nemalé konflikty. Len preto, lebo sa nedokáže pozrieť na svoje chyby a priznať si ich. Bez pokory si človek myslí, že na vine sú tí druhí a on je v pohode. Bez pokory človek nie je schopný prijímať zodpovednosť za to, čo sa mu v živote deje. Bez pokory je život veľmi ťažký, plný konfliktov a utrpenia.

Som veľmi rád, že som zažil situáciu, vďaka ktorej som si uvedomil, že nemám pod kontrolou všetko, čo sa mi v živote deje. Sú jednoducho aj situácie, ktoré sa dejú bez toho, aby sme to chceli. A je len na nás, či si z týchto situácii zoberieme ponaučenie, alebo budeme hrať rolu trpiteľa a hľadať vinníka.

Ďakujem za všetko – príjemné aj nepríjemné.