Každý chce to najlepšie

Každý chce to najlepšie a to je super! Lenže problém je, že každý chce to najlepšie na svojej úrovni vedomia. Hitler chcel to najlepšie. Stalin, Fico, Mečiar, Kotleba a ďalší chcú to najlepšie. Lenže každý si pod pojmom “Najlepšie” predstaví niečo iné. A to je problém.

Čo je najlepšie?

Keďže každý človek je na inej úrovni vedomia a za najlepšie považuje niečo iné, existuje vôbec niečo, čo je objektívne najlepšie? Existuje, ale nepochádza to od človeka, ale od Boha. Človek môže vymýšľať rôzne fantastické nápady, ale nevymyslí nič, čo by bolo najlepšie pre všetkých. Už tu bolo toľko systémov, ale ani jeden nebol najlepší pre všetkých, vždy bol niekto nejakým spôsobom ukrátený.

Len Boh, Absolútna Osoba, ktorá vidí objektívnu realitu, môže určiť čo je najlepšie. Žiadny človek. Boh dáva ľuďom na rôznych úrovniach vedomia možnosť urobiť duchovný pokrok a dospieť tak na duchovnú úroveň, na ktorej dokáže rozlišovať čo je správne a čo nie a čo je najlepšie. Len veľmi duchovne pokročilé osoby dokážu povedať čo je skutočne najlepšie na základe toho, čo stanovil Boh. Nič si nevymýšľajú a odkazujú sa len na sväté písma, Božie slovo. Vo védskej spoločnosti sa preto vládcovia vždy radili so svätými osobami, aby tak mohli vládnuť nanajvýš spravodlivo a aby boli všetci obyvatelia šťastní.

Existujú rôzne sväté písma pre ľudí na rôznych stupňoch vedomia v rôznych kútoch sveta – Biblia, Korán, Tóra, Védy,… zo všetkých sú Védy najobsiahlejšie a obsahujú detailne popísané povinnosti ľudstva pre zabezpečenie hospodárskeho a duchovného rozvoja. Pokiaľ sa týmito radami spoločnosť riadi, môže fungovať v blahobyte. No akonáhle sa ľudia prestanú riadiť tým, čo stanovil Boh a začnú si vymýšľať vlastné spôsoby, v spoločnosti nastanú nemalé problémy. Koniec koncov to môžeme vidieť v dnešnom svete čo sa deje… stačí si zapnúť večer správy.

Spoločnosť sa ani z ďaleka neriadi Božími radami a žije a prezentuje skôr bezbožný spôsob života a ešte sa aj ľudia čudujú prečo sa deje to, čo sa deje. Niet sa čomu čudovať. Pokiaľ ľudia nebudú nasledovať Božie rady obsiahnuté v svätých písmach, nemôžu žiť šťastne a v mieri. A to z jedného jediného dôvodu – každý chce to najlepšie, ale ani len netuší čo je to najlepšie, len si myslí, že vie.

Mnohí ľudia zavrhujú Sväté písmo, pretože sú pyšní a myslia si, že vedia viac ako Boh. Pôvod tejto ľudskej vlastnosti siaha do Biblického príbehu Adama a Evy ako zjedli jablko zo stromu poznania, pretože sa chceli vyrovnať Bohu. No pokiaľ tu bude táto pýcha, bude tu aj utrpenie, rozbroje a chaos. Jedine pokora pred Bohom a nasledovanie Jeho pokynov môže pomôcť človeku a spoločnosti prosperovať. Bolo tu už mnoho pokusov, ale ani jeden neuspel, pretože sa neriadil pokynmi Boha.

Všetko bezprávie vo svete sa deje len a len preto, lebo ľudia nenasledujú Boha a Jeho pokyny. Tí, ktorí tvrdia, že konajú v mene Boha, ale zároveň vytvárajú bezprávie, nekonajú v mene Boha, len si to nahovárajú. Bol tu Ježiš, ktorý kázal Božie slovo a urižovali ho. Len malá hŕstka ľudí ho dokázala nasledovať, ostatní boli proti nemu a proti všetkým, ktorí ho nasledovali. Po Ježišovej smrti začalo veľké prenasledovanie a vraždenie jeho nasledovníkov.

Až dodnes sa deje to, že ľudia idú proti Bohu a svoje špekulácie považujú za lepšie. Tak nikdy nedosiahnu to, po čom všetci túžia. Ale ak sa pokorne a úprimne začnú riadiť Božím slovom, je tu šanca na lepší zajtrajšok… zatiaľ sa môžeme aspoň pokúsiť zlepšiť svôj život a svoj vzťah s Bohom. Koniec koncov, každý z nás tvorí spoločnosť a čím viac ľudí bude nasledovať Božie slovo, tým je väčšia šanca, že bezbožná spoločnosť sa postupne pretvorí na zbožnú, alebo aspoň zbožnejšiu. Stačí tak málo… pokoriť sa pred Bohom a nasledovať Jeho pokyny. No pre niektorých je to až príliš a nedokážu to. Tak dlho žili v domnení, že sú pánmi a že nie sú nikomu podriadení a nedokážu sa podriadiť ani Bohu… až kým ich osud (karma) nezrazí na kolená… potom možno objavia v hĺbke srdca pokoru.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]

Pokiaľ chceme skutočne to najlepšie z objektívneho hľadiska, nie je iná cesta ako obracať sa na Boha a začať nasledovať Jeho pokyny v svätých písmach pod vedením duchovne poročilých osôb. Pre mnohých je táto cesta proti srsti, ale inej cesty k tomu najlepšiemu niet.

PS: Pre istotu ešte raz zdôrazňujem – Tí, ktorí tvrdia, že konajú v mene Boha, ale zároveň vytvárajú bezprávie, nekonajú v mene Boha, len si to nahovárajú.

Hlbší zmysel života

Po prečítaní nasledujúceho textu zo Šrímad Bhágavatam som si znova uvedomil aké plytké životy mnohí ľudia žijú a ako márnia svoj život hmotným pôžitkom, ktorý im aj tak v konečnom dôsledku prinesie utrpenie:

“Hmotný požitek je nutnĕ příčinou utrpení, neboť všechny předmĕty požitku podléhají zániku, tak jako ten, kdo si jich takzvanĕ užívá. Hmotný život prostĕ přináší bolest a je plný úzkosti, zklamání a nářku. Když vidíme nĕjaký objekt skýtající takzvaný požitek, jako například nahé tĕlo ženy, nádherné obydlí, podnos se spoustou chutného jídla nebo propagaci naší slávy, cítíme vzrušení, ale ve skutečnosti toto štĕstí v našich představách je jen silným očekáváním uspokojení, které se nikdy nedostaví. Na úrovni hmotné existence zažívá osoba jedno zklamání za druhým a čím víc se snaží si užívat, tím hlubší je její frustrace. Proto védské poznání, zamĕřené na konečný klid a štĕstí na duchovní úrovni, nemůže podporovat materialistický způsob života.” – https://vedabase.io/cs/library/sb/11/21/25/

material vs spiritual happiness

Snažíme sa užívať si hmotný pôžitok v očakávaní, že nám to prinesie šťastie, ale po chvíľkovom šťastí zažijeme oveľa väčšie nešťastie. Myslíme si, že nás spraví šťastnými partner, deti, majetok, ale keď o to všetko prídeme, čo je na 100% isté, tak veľmi trpíme. Všetko naše úsilie smerované za zmyslovým pôžitkom vedie k ešte väčšiemu sklamaniu a utrpeniu a vo svojej nevedomosti si to neuvedomujeme a užívame si dočasné šťastie.

Tento pôžitok sa dá prirovnať k skoku z lietadla bez padáku. Chvíľu si môžeme užívať voľný pád a cítiť sa slobodní a šťastní…, ale keď sa priblížime k zemi a zistíme, že nemáme padák, príde ohromná úzkosť, bezmocnosť, panika,… a nakoniec plesk! Rozpleštíme sa a náš pôžitok skončí. Rovnako funguje hmotný pôžitok keď sa snažíme uspokojovať zmysly a napĺňať naše hmotné túžby. Keď si naplníme svoje túžby, môžeme byť chvíľu šťastní, ale skôr, či neskôr toto šťastie vystrieda nešťastie.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Keď sa snažíme len napĺňať svoje hmotné túžby a uspokojovať tak zmyslový pôžitok, nie sme o nič lepší ako zvieratá. Zvieratá tiež jedia, spia, pária sa a majú zmyslový pôžitok. V čom sa teda líšime od zvierat? V možnosti pýtať sa na hlbší zmysel života a dostávať odpovede a podľa toho následne konať.

srila-prabhupada-lecture

Človek má na viac ako len na uspokojovanie svojich túžob. Človek sa môže venovať duchovnému rozvoju, prekuknúť ilúziu hmotného pôžitku, oslobodiť sa od hmotného poňatia života a zažívať tak skutočnú duchovnú radosť. Radosť spôsobená hmotným pôžitkom sa nevyrovná duchovnej radosti, pretože hmotná radosť je dočasná a nevyhnutne ju strieda utrpenie. Pokiaľ sa človek neustále snaží len o radosť hmotného charakteru, tak je chvíľku šťastný a potom zase trpí. Duchovná radosť má presne opačný efekt:

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra. [BG 18.37]

Na začiatku sa nám možno nechce vykonávať duchovné činnosti, pretože nám neprinášajú žiadny pôžitok. Ale keď vytrváme na ceste duchovného rozvoja, môžeme zažívať stále väčšie šťastie a to spôsobí, že nás bude lákať hmotný pôžitok menej a menej až nás nakoniec prestane lákať úplne. Tak sa môžeme oslobodiť od neustáleho kolobehu šťastia a nešťastia pochádzajúceho z hmotného (zmyslového) pôžitku.

“Pravým cílem náboženství je však duchovní osvobození, kdy hmotné uspokojování smyslů přestane existovat. V zářivém svĕtle duchovního poznání nemůže být temnota tĕlesného vĕdomí přítomná. V oceánu duchovní blaženosti se zdánlivé radosti tohoto svĕta, neustále doprovázené úzkostí, zcela vytrácejí.” – https://vedabase.io/cs/library/sb/11/21/25

Toto všetko a ešte viac učí Bhakti jóga – jóga oddanosti.

Ak chce živá bytosť zažívať skutočné šťastie a vyhnúť sa utrpeniu, neostáva jej nič iné, len vydať sa duchovnou cestou, ideálne cestou Bhakti, aby mohla pocítiť duchovné šťastie a tak sa zbaviť túžby po zmyslovom pôžitku. Cesta Bhakti je pre živú bytosť prirodzená a môže tak zamestnať všetky svoje činnosti v jóge oddanosti. Tak môže zažívať stále väčšie a väčšie duchovné šťastie a byť vo svojom prirodzenom prostredí ako ryba vo vode. Pokiaľ sa však duša snaží užívať hmotný pôžitok, je ako ryba na suchu a nikdy nebude skutočne šťastná. Rybe na suchu môžeme pchať do úst alkohol, cigarety, vešať ju zlatom, ale to ju šťastnou neurobí… musí sa dostať do svojho prirodzeného prostredia – do vody. Takisto duša, aby bola šťastná, musí byť vo svojom prirodzenom prostredí a to je duchovný svet.

spiritual world

Je čas vrátiť sa domov a oslobodiť sa od hmotných túžob, ktoré nás držia v neprirodzenom prostredí – v hmotnom svete. Najlepší spôsob v súčasnom veku je Bhakti jóga. Všetky ostatné druhy duchovného rozvoja nie sú pre tento vek určený, pretože ich takmer nikto nedokáže správne vykonávať a potom nemajú taký efekt. Naproti tomu Bhakti jóga je veľmi jednoduchá, prirodzená a efektívna. Všetko, čo robíme, môžeme zamestnať v Bhakti jóge a tak robiť postupne duchovný pokrok. Stačí len zmeniť povahu svojich činností a vedomie, s ktorým ich vykonávame. Naučiť sa to trvá nejaký čas, ale výsledok stojí za to!

Odporúčam cestu Bhakti – cestu lásky a oddanosti, ktorá duši prináša skutočnú radosť a oslobodzuje ju zo spárov ilúzie hmotného pôžitku.

Spievajte:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

a buďte šťastní…, skutočne šťastní.

PS: Naučiť sa Bhakti jógu môžete v niektorom z centier Hare Krišna:

www.iskcon.sk

www.harekrsna.cz

Prečo žijeme v tomto svete?

Spýtali ste sa niekedy otázku “Prečo žijem?” Prečo som sa ocitol na tomto svete? Aký to má význam? Ak vôbec nejaký… Mnoho ľudí ani len netuší prečo žijú a nakoniec opúšťajú tento svet v (hlbokej) nevedomosti. No niektorí ľudia sa snažia zistiť prečo vôbec žijú a aký to má význam… ak nechceme zomrieť v úplnej nevedomosti, mali by sme sa snažiť zistiť prečo žijeme.

Prvotná príčina

V Biblii sa opisuje ako príčina života v hmotnom svete prvotný hriech – ochutnanie jablka zo stromu poznania. Od tohto momentu boli Adam a Eva vyhnaní z raja a vtedy začalo utrpenie hmotného života. Tento príbeh symbolizuje túžbu živej bytosti vyrovnať sa Bohu. Had nahovoril Eve, že keď ochutná jablko zo stromu poznania, bude ako Boh.

Eva neodolala pokušeniu, ochutnala jablko a dala ochutnať aj Adamovi. V tom momente porušili prikázanie Boha, aby nejedli zo stromu poznania. Nie len že porušili prikázanie Boha, ale zatúžili byť ako Boh a tieto dve príčiny sú výsledkom hmotnej existencie plnej trápenia. Boh povedal Eve, že bude rodiť vo veľkých bolestiach a Adamovi, že bude vynakladať veľmi veľa úsilia na obstaranie obživy a navyše sa stali smrteľnými…

Tento príbeh nesie náznak príčiny našej hmotnej existencie – neposlušnosť voči Bohu a túžba byť ako Boh. Tieto príčiny potvrdzujú aj védske písma:

“Nejvyšší Osobnost Božství, Kṛṣṇa, je skutečný nejvyšší poživatel. Když Ho chce živá bytost napodobovat, dostává příležitost uspokojit svoji falešnou touhu panovat hmotné přírodě. To je počátek jejího poklesu.” – SB 4.29.64 význam

“Živé bytosti jsou původně části Pána, jako jsou jiskry části ohně, ale poklesly do hmotného světa, neboť se jich zmocnila touha vládnout přírodě. Taková je skutečnost. Každá živá bytost se snaží panovat hmotné přírodě, jak nejlépe dovede.” – SB 4.11.22 význam

“Nikdo není způsobilý vejít do Božího království, dokud není dokonale zproštěn všech hříchů. Tyto hříchy vyplývají z naší touhy panovat hmotné přírodě. Není nikterak snadné se této touhy zbavit.” – SB 1.2.17 význam

“Příčinou hmotného otroctví je falešné ego, se kterým chce živá bytost panovat hmotné přírodě, a dostává se tak pod vládu hmoty. Bhagavad-gītā (7.27) udává: icchā-dveṣa-samutthena. Živá bytost vyvíjí sklony dvojího druhu. Jedním je icchā, což označuje touhu panovat hmotné přírodě neboli být stejně veliký jako Nejvyšší Pán. Každý v tomto hmotném světě chce být tou největší osobností. A dveṣa znamená “závist”. Jakmile živá bytost začne závidět Kṛṣṇovi, Nejvyšší Osobnosti Božství, myslí si: “Proč by měl být Kṛṣṇa nejlepší? Já jsem stejně dobrý jako Kṛṣṇa.” Tyto dvě věci — touha být Pánem a závist vůči Pánu — jsou počáteční příčinou hmotného otroctví.” – SB 3.27.20 význam

“Podobně je podmíněná hmotná existence živé bytosti způsobena její touhou panovat hmotné přírodě a její závistí vůči Nejvyššímu Pánu. Její hlavní nemoci tedy představují touha splynout s Nejvyšším Pánem a touha panovat hmotné přírodě.” – SB 3.27.23 význam

“Živá bytost je ve skutečnosti transcendentální hmotné existenci, ale jelikož si neustále myslí, že bude panovat hmotné přírodě, její hmotný život nemá konce a stejně jako ve snu se dostává do různých nepříznivých situací.” – SB 3.27.4

Späť domov, späť k Bohu

Védske písma popisujú nie len príčinu našej existencie v tomto svete, ale aj spôsob akým sa môžeme dostať späť tam, odkiaľ sme prišli. Kupodivu treba odstrániť príčinu a vrátiť svoje vedomie späť do pôvodného stavu:

“Kāma neboli touha nemůže být zničena. Někteří filozofové tvrdí, že když se vzdáme svých tužeb, budeme znovu osvobození. Touhy se však nemůžeme vzdát, jelikož je naším průvodním znakem — bez ní by živá bytost byla jen mrtvý kámen. Śrīla Narottama dāsa Ṭhākura proto radí očistit touhu tím, že ji zaměříme na službu Nejvyšší Osobnosti Božství. Když budou naše touhy očištěné, hmotné podmínění nás přestane ovlivňovat. Závěr tedy je, že všechny filozofické teorie vysvětlující existenci různých životních druhů s jejich radostmi a strastmi jsou nedokonalé. Ve skutečnosti jsme všichni věční služebníci Boha, a když na tento vztah zapomeneme, jsme uvrženi do hmotného světa, kde se zaměstnáváme různými činnostmi, a proto buď trpíme, nebo se radujeme. Naše touha nás vtahuje do hmotného světa, ale když ji očistíme a zaměstnáme v oddané službě Pánu, naše chorobné putování po tomto vesmíru v různých podobách a životních podmínkách tím skončí.” – SB 4.11.22 význam

“Pán vztah Svého oddaného opětuje. Když vidí, jak se oddaný zcela upřímně uchází o to, aby Mu mohl transcendentálně sloužit, a jak s touto upřímností přímo dychtí po poslechu vyprávění o Jeho slávě, pak se Pán z nitra oddaného přičiní o to, aby se k Němu oddaný mohl lehce navrátit. Pán si přeje mnohem více nežli my, abychom se navrátili zpět do Jeho království. Většina z nás vlastně ani po tomto návratu do Božího království netouží. Takovou touhu má jen pár jedinců. Chce-li se však někdo skutečně vrátit zpátky k Bohu, pak je zcela přirozené, že mu při tom Śrī Kṛṣṇa ve všech ohledech pomůže.” – SB 1.2.17 význam

“Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.” – BG 18.55

Tieto a mnohé ďalšie verše vysvetľujú našu skutočnú pozíciu voči Bohu a keď ju pochopíme a uvedieme do praxe, získame opäť čistú lásku k Bohu a večný život v duchovnom svete. Naučiť sa vykonávať oddanu službu môžeme najlepšie od tých, ktorí ju vykonávajú. Na Slovensku napríklad v centrách ISKCON – Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu. Na stránke www.iskcon.sk sú adresy centier.

Mnohí ľudia protestujú keď počujú slovíčko “Služba”, pretože oni chcú byť pánmi a nechcú nikomu slúžiť. To je znak znečisteného vedomia.

“Když člověk skutečně vykonává oddanou službu, je ve svém nezávislém postavení. Méně inteligentní lidé nechápou postavení věčného služebníka Pána. Když slyší slovo “služebník”, jsou zmateni — nechápou, že se jedná o jinou službu, než je služba v hmotném světě. Být služebníkem Pána je nejvyšší postavení. Jestliže to člověk pochopí a na základě toho oživí svůj původní postoj věčné služby Pánu, je plně nezávislý. Živá bytost ztrácí svoji nezávislost stykem s hmotou. V duchovním světě je plně nezávislá, a proto nepřipadá v úvahu její podřízenost třem kvalitám hmotné přírody. Oddaný dosáhl tohoto postavení, a proto se zříká touhy po hmotném požitku, když poznal, jak je nesprávná.” – SB 3.27.24 význam

“Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností.” – SB 1.2.18

Oddaná službou Bohu a Jeho oddaným je prirodzená činnosť duše. No pokiaľ je duša znečistená túžbou po zmyslovom pôžitku, nechce slúžiť Bohu, ani oddaným, ani nikomu, len chce konať pre svoj pôžitok. Takéto vedomie je zdrojom jej utrpenia. Každý v hmotnom svete trpí  – vlastná myseľ vytvára utrpenie, iné živé bytosti (ľudia, hmyz,…), prírodné vplyvy (teplo, zima, dážď, sneh, záplavy, zemetrasenia,…), choroby, starnutie, smrť,… toľko utrpenia musíme znášať kvôli našej túžbe užívať si nezávisle na Bohu a kvôli túžbe vyrovnať sa Mu.

Kto je dostatočne inteligentný a pochopí, že v hmotnom svete aj tak skutočné šťastie nedosiahne, začne vyhľadávať spôsob ako šťastie, po ktorom túži môže dosiahnuť. A môže dospieť až k oddanej službe Najvyššiemu Pánovi, vďaka ktorej postupne stratí hmotné túžby a rozvinie duchovné túžby slúžiť viac a viac… tak dosiahne svoje prirodzené postavenie a skutočné šťastie. Nijak inak.

Amen 🙏

Hare Krišna 🙏

Allahu Akbar 🙏

Najdôležitejšie otázky v živote človeka

Človek môže mať v živote veľa otázok, ale tie najdôležitejšie sa nemusí spýtať a teda na ne ani dostať odpoveď. Mnohí ľudia sa najdôležitejšie životné otázky nepýtajú, alebo keď sa aj spýtajú a nenájdu odpoveď, rýchlo na ne zabudnú a už sa nimi nezaoberajú.

Prečo žijem?

Aká je príčina našej existencie? Aký to tu má celé zmysel a má to vôbec nejaký zmysel? Prečo som sa narodil zrovna v tomto čase, na tejto planéte, v tejto rodine a čo mám v živote robiť, aby som ho nejak zmysluplne prežil a nepremárnil ho?

Má zmysel robiť to, čo robí väčšina ľudí – pracovať od rána do večera, žiť materialistickým životom a nezaujímať sa o hlbší zmysel života?

Čo ma čaká po smrti? Budem existovať aj naďalej, alebo jednoducho zaniknem?

Odpovede na tieto otázky zvyčajne ľuďom zmenia život. Dôležité je začať sa vôbec pýtať tieto otázky a hľadať na ne odpovede. Kto hľadá, nájde. Kto klope, bude mu otvorené. Stačí len začať…

Sme prirodzene zvedaví, len svoju zvedavosť často nesmerujeme zrovna najzmysluplnejšie. Chceme vedieť čo je nové vo svete, alebo na nástenke Facebooku, Twitteru, Instagramu a ďalších soc. sietí, ale málokoho zaujíma čo s ním bude po smrti a prečo vôbec žije. To sú dôležité otázky, ktorými by sa mal každý zaoberať. Možno si myslíme: “Mňa sa smrť ešte netýka, ešte som mladý,…” Skutočnosť je taká, že každého sa týka smrť. Na každého raz príde… a nikto nevie kedy – zajtra, pozajtra, o týždeň, o rok, o desať? Vidíme, že ľudia umierajú náhle pri rôznych nehodách a myslíme si, že nás sa smrť ešte netýka… každého sa týka ako život, tak aj smrť. A je rozumné začať sa pýtať na hlbší zmysel života už teraz, aby nás smrť nezastihla nepripravených a aby sme mohli využiť ľudský život čo najzmysluplnejšie a nehnali sa za niečim dočasným a iluzorným ako za fatamorgánou…

Ľudský život je veľmi vzácna príležitosť dozvedieť sa o živote viac a je veľká škoda premárniť ho tak, že sa o dôležité životné otázky nebudeme zaujímať.

Najlepšia charita

Vo svete existujú rôzne charitatívne organizácie, ktoré sa snažia pomáhať ľuďom. No väčšina z nich sa zameriava na hmotnú pomoc a rieši len dôsledky. Pomáhajú chudobným, chorým, sirotám, postihnutým prírodnými katastrofami atď. No z duchovného hľadiska sú to všetko len následky za minulé činy. Aby sme niekomu reálne pomohli, nestačí riešiť len dôsledky, ale treba vyriešiť príčinu – prečo sa to deje. Ako príklad môže poslúžiť prasknutý vodovod. Márne budeme dávať pod prasknutý vodovod kýbel… voda bude stále tiecť, musíme vodovod opraviť. A takisto ak chceme reálne niekomu pomôcť, musíme pracovať na odstránení príčin utrpenia.

Kedysi som chcel robiť dobrovoľníka v nejakej charite, ale neskôr mi došlo, že toto nie je reálna pomoc. Reálnu pomoc poskytuje organizácia menom ISKCON, ktorú založil Šríla Prabhupáda. Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu (ISKCON) sa zaoberá oddanou službou Krišnovi, ktorá je riešením príčin problémov a ich dôsledkov. Všetko, čo sa nám v živote deje, sú následky za naše minulé činnosti – karma (akcia -> reakcia). Karma je súhrn našich plodonosných činností, teda činností, ktoré sme robili pre vlastný zisk. Ak niekto pre vlastný zisk niekoho okradol, ako reakciu dostane to, že bude neskôr okradnutý, aby vedel aké to je. Zákon akcie a reakcie je prírodný zákon, ktorý platí pre každého a každému sa dostávajú výsledky podľa jeho minulého konania.

Karma nemusí byť len zlá, ale aj dobrá. Karma sa delí na:

  1. Zbožné výsledky zo zbožných činov
  2. Hriešne výsledky z hriešnych činov

Zbožné výsledky prichádzajú v podobe krásneho tela, hmotného blahobytu a pomerne dobrého života.

Hriešne výsledky prichádzajú v podobe chorôb, chudoby, prírodných katastrof, úrazov atď.

Šrímad Bhágavatam však učí, že aj takzvaná dobrá karma je zlá, pretože nás zaplieta v hmotnom svete a sme nútení opäť prijímať hmotné telo, aby sme mohli čerpať výsledky svojich minulých činov. Aj keď tie výsledky sú príjemné, stále sú hmotného charakteru a jedného dňa sa vyčerpajú… a navyše v súčasnosti svojim plodonosným jednaním človek vytvára ďalšiu karmu a je tak nútený zožať ďalšie výsledky… a tak sa motá v hmotnom svete život za životom a podľa svojich minulých činností si buď užíva, alebo trpí…

Mnohí ľudia neveria na reinkarnáciu, ani na karmu, ani na život po smrti. To však neznamená, že to tak nie je. Keď neverím, že ma oheň nepopáli, neznamená to, že to tak je. Prírodné zákony existujú nezávisle od toho, či tomu niekto verí, alebo nie. A karma je jeden z prírodných zákonov. Nezávisle na tom, či človek verí, alebo neverí, karma a reinkarnácia na neho pôsobí. O karme a reinkarnácii mali poznatky už staroveké civilizácie, nie je to nič nové.

Védske písma Šrímad Bhágavatam a Bhagavad-gíta učia ako už nevytvárať karmu a vyslobodiť sa tak z kolobehu rodenia sa a umierania (samsáry). Môžeme ľuďom pomáhať s následkami ich činov, ale oveľa lepšia charita je oboznámiť ich s učením Šrímad Bhágavatam a Bhagavad-gíty. Nasledovaním týchto písiem sa človek môže oslobodiť od karmických následkov, nevytvárať už ďalšiu karmu a vrátiť sa späť do domov, späť k Bohu do duchovného sveta. Pokiaľ človek pochopí toto učenie, už viac nebude musieť trpieť. Preto snažiť sa pochopiť toto učenie a vysvetľovať ho ostatným, je najväčšia charita v celom vesmíre. Pomáhať chorým, chudobným a iným v ťažkých životných situáciach je vznešené, ale pokiaľ nepochopia zákon karmy a reinkarnácie, je to ako dávanie kýbla pod prasknutý vodovod… vodovod bude stále tiecť a stále tu budú chorí, chudobní a inak trpiaci ľudia. Keď však pochopia príčinu svojich ťažkostí, môžu zmeniť celú svoju životnú situáciu k lepšiemu. Myslím, že Ježiš učil, že môžeme nasýtiť hladujúcich, ale oveľa lepšie je keď ich naučíme zaobstarať si potravu. Mnohí ľudia sa ocitajú v ťažkých životných situáciach a trpia… niekto im môže podať pomocnú ruku, ale môžu sa znova ocitnúť ešte vo väčších ťažkostiach, pretože nezmenili svoje konanie… potom nemôžu očakávať iné výsledky.

Ak chceme iné výsledky, musíme zmeniť svoje konanie.  Ak chceme niekomu reálne pomôcť, nestačí mu pomôcť po hmotnej stránke, ale aj po duchovnej. To je skutočná pomoc. Pokiaľ niekto pomáha len po hmotnej stránke a ten človek nezmení svoje konanie, dostane sa do rovnakej situácie a teda pomoc bola zbytočná. Pokiaľ nechceme, aby naša pomoc bola zbytočná, musíme sa zamerať na pomoc po duchovnej stránke. Pokiaľ dokážeme človeka nasmerovať tak, aby bol schopný zmeniť svoje činnosti, ideálne podľa pokynov Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam, to je skutočná pomoc.

Duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda tak pomohol miliónom ľudí po celom svete. Pomocou duchovného poznania skvalitnili svoj život mnohonásobne a pomáhajú skvalitňovať životy ostatným. Takisto Ježiš, Buddha a ďalšie veľké osobnosti išli svojim príkladom a učili ostatných žiť lepší život. Nezakladali veľké charitatívne organizácie, ale len učili princípy duchovného života a tak pomohli miliónom a miliardám. To je skutočná charita.

Prabhupada-and-disciples

Nasledovanie učenia Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam a jeho šírenie je najväčšia a najlepšia charita. Mnohí nasledujú učenie Biblie, Koránu, Tóry, alebo iného svätého písma, čo je veľmi pekné, ale učenie Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam dáva ešte väčší rozhľad a obsiahlejšie poznanie. Vďaka aplikovaniu tohto poznania v praxi môže človek výrazne pokročiť na ceste duchovného rozvoja.

Buď sám sebou

Pomerne často počúvam frázu “Buď sám sebou”. Aj teraz nedávno som počul od kamošky “Som sama sebou” a keď som sa jej spýtal “No a kto vlastne si?”, nevedela odpovedať. Ľudia si myslia, že sú sami sebou, ale častokrát ani len netušia kto vlastne sú.

Kto som?

Aby sme mohli byť sami sebou, musíme najskôr vedieť kto vlastne sme. Som duša? Som telo? Som myseľ? Som ego? Som všetko dohromady? Kto vlastne som?

Ako si človek oblieka nové šaty a odkladá staré, tak aj duša prijíma nové hmotné telá a odkladá staré a neužitočné. [BG 2.22]

V Bhagavad-gíte nás Krišna učí aká je naša skutočná pôvodná identita – duša. Duša dostáva v hmotnom svete rôzne telá na základe svojich túžob. Môže dostať telo človeka, rastliny, zvieraťa,…

Úryvok z knihy “Dokonalost jógy“:

Úspěšný jogín ve skutečnosti dosáhne Božího království, kde je duchovní rozmanitost. Jóga je jen způsob, jak se povýšit do tohoto sídla. Ve skutečnosti tam všichni patříme, ale kvůli své zapomnětlivosti jsme se dostali do hmotného světa. Stejně jako člověka, který se zbláznil, zavřou do blázince, tak i my, když jsme zapomněli na svou duchovní identitu, jsme se zbláznili a poklesli do hmotného světa. Hmotný svět je tedy takovým blázincem a snadno zjistíme, že mnoho věcí se zde neděje v souladu se zdravým rozumem. Naším cílem je dostat se z něho pryč a vrátit se do Božího království. V Bhagavad-gítě Kršna toto místo popisuje a také nás poučuje o našem postavení a o svém postavení – o tom, kdo jsme my a kdo je Bůh. Všechny potřebné informace najdeme v Bhagavad-gítě a rozumný člověk těchto informací využije.

Ak teoreticky pochopíme kto vlastne sme – duša, ešte to moc neznamená. Musíme začať jednať ako duša, aby sme lepšie pochopili svoju pôvodnú identitu. Na to slúži oddaná služba – Bhakti jóga, o ktorej píšem v článku “Bhakti jóga“. Ak začneme vykonávať činnosti, ktoré sú pre dušu prirodzené – oddanú službu Najvyššiemu, automaticky sa očistíme od mylného poňatia života v hmotnom svete – od falošného ega, že sme toto telo, že sme páni, ovládatelia atď.

Úryvok z knihy “Učení Šrí Kapily“:

Bhagaván, Nejvyšší Osobnost Božství, je útočištĕm všech (śaraṇaṁ śaraṇyam). Každý hledá nĕjakou ochranu, protože jsme všichni svou přirozeností služebníci. Všichni jsme služebníci Boha, a proto je pro nás přirozené hledat u Nĕj ochranu. Nĕkteří jsou zamĕstnáni u nĕjakého bohatého človĕka a slouží mu, jiní hledají ochranu u vlády, ale konečným útočištĕm je Kršna, Nejvyšší Osobnost Božství.

Mnohí ľudia žijú v mylnom poňatí života: “Som Slovák”, “Som Ind”, “Som kresťan”, Som hinduista”, “Som moslim”,… som tamto, hento, toto,… tieto všetky mylné označenia vychádzajú z falošného ega (falošnej identity) – zo stotožňovania sa s telom. Telo je dočasné, duša je večná. Túžime po večnosti, nechceme zomrieť a nechceme prísť o všetko, čo máme radi, chceme si užívať a túžime po poznaní. Odkiaľ vychádzajú tieto túžby? Večnosť, blaženosť a poznanie sú prirodzené atribúty duše. Dočasnosť, nevedomosť a utrpenie sú atribúty hmotného tela a hmotného sveta. Logicky z toho vyplýva, že sme v hmotnom svete len na návšteve a že sme v skutočnosti všetci večné duše, ktoré sú vo svojom prirodzenom stave plné blaženosti a poznania. Problém je, že naše vedomie sa stykom s hmotou znečistillo. Začali sme sa mylne stotožňovať s telom, mysľou, inteligenciou a falošným egom. Pokiaľ jednáme v tejto mylnej predstave života, musíme zakúšať jednu reakciu za druhou za svoje minulé činy – karmu – či už príjemné, alebo nepríjemné. No pokiaľ si uvedomíme, že sme duša, večný služobník Boha a začneme podľa toho jednať, oslobodíme sa od všetkej nazbieranej karmy a vo svojej prirodzenej služobníka už ďalej nevytvárame karmu.

Bhagavad-gíta 9.27-28:

VERŠ 27: Nech konáš čokoľvek, nech ješ čokoľvek, nech obetuješ alebo daruješ čokoľvek a nech vykonávaš akékoľvek pokánia, ó, syn Kuntī, vždy to konaj ako obeť Mne.

VERŠ 28: Takto budeš oslobodený z pút činov, nech už sú ich plody dobré či zlé. S touto yogou odriekania a s mysľou upretou na Mňa sa oslobodíš a prídeš ku Mne.

Ako individuálne duše sme súčasťou celku – Boha. Pokiaľ jednáme nezávisle na Bohu, buď si užívame, alebo trpíme následkami svojich minulých činov. Ale ak prijmeme svoju prirodzenú pozíciu služobníka Boha a prestaneme jednať nezávisle, začneme slúžiť celku a náš život sa prirodzene dostane do harmónie. Pokiaľ si ruka myslí, že je nezávislá od tela a snaží sa užívať si potravu nezávisle od celku (tela), nebude to pre telo dobré. Takisto pre dušu nie je dobré pokiaľ si chce užívať nezávisle od celku a pokiaľ to robí, zákonite trpí v hmotnom svete trojakým druhom utrpenia – utrpením od vlastnej mysle, utrpením od iných živých bytostí a utrpením od prírody – teplo, chlad, dážď, sneh, prírodné katastrofy,…

Ak chceme byť naozaj šťastní a šíriť toto šťastie medzi ostatných, musíme si uvedomiť kto vlastne sme… byť sám sebou znamená v skutočnosti byť služobníkom Boha a nič iné. Samozrejme každý je individuálny a každý má iné schopnosti – niekto rád maľuje, niekto má rád hudbu, iný zase rád píše, varí,… každú činnosť (pokiaľ nie je hriešna) môžeme zamesťnať v službe Bohu a neužívať si len zmyslový pôžitok, ktorý nás aj tak ako dušu nikdy plne neuspokojí a zaplieta nás v hmotnom svete. Keď sa naučíme vykonávať oddanú službu, prirodzene stratíme chuť k zmyslovému ukájaniu, pretože pocítime duchovnú blaženosť, ktorá je oveľa vyšší pôžitok ako uspokojovanie zmyslov. Tento stav vedomia môžeme dosiahnuť, keď sa naše vedomie oddanou službou dostatočne očistí od hmotného znečistenia.

Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí. [BG 2.59]

Pre toho, kto je takto pohrúžený vo vedomí Kṛṣṇu, prestane jestvovať trojnásobné utrpenie hmotného života a v tomto šťastnom stave sa jeho inteligencia čoskoro ustáli. [BG 2.65]

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [BG 5.24]

Keď začneme praktikovať vo svojom živote Bhakti jógu, naše vedomie sa postupne očistí a zduchovnie. S duchovným vedomím nás už nebude lákať jednať nezávisle od Boha, pretože stratíme chuť k takému jednaniu.

16. kapitola Bhagavad-gíty hovorí:

VERŠ 23: No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.

VERŠ 24: Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.

Pokiaľ sa ľudia neriadia príkazmi Boha, ako je napríklad kresťanské desatoro, v ľudskej spoločnosti to vytvára chaos a utrpenie. Koniec koncov to môžeme vidieť v súčasnej spoločnosti. Málokto sa riadi príkazmi Boha a tak to aj v spoločnosti dnes vyzerá. Takmer každý si myslí, že je pánom, ovládateľom a koná nezávisle na Bohu, vykorisťuje ostatných pre svoj zmyslový pôžitok a tak vytvára utrpenie. Ľudia vytvárajú továrne, ničia prírodu, nehľadia na druhých a to len preto, lebo príliš spyšneli a prestali poslúchať Boha. Dnešná spoločnosť je len obrazom toho, čo sa deje, keď ľudia konajú nezávisle od Boha – o celku.

Našťastie je tu viacero spoločností, ktoré sa snažia žiť v súlade s Bohom a jednou z nich je ISKCON – Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu. V tejto spoločnosti pôsobím aj ja a vidím ako priaznivo ovplyvňuje život ľudí. Ľudia sa vďaka oddanej službe očisťujú od túžby po zmyslovom pôžitku a rozvíjajú náklonnosť k Bohu, ktorá spôsobuje to, že charakter človeka sa mení stále k lepšiemu. Aj z ľudí, ktorí zabudli na Boha, sa stávajú oddaní Krišnu.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]

Jedine ak obnovíme svoje pôvodné duchovné vedomie – vedomie Krišnu a začneme Mu láskyplne slúžiť, môže náš život prekvitať šťastím, mierom a láskou. Pokiaľ však budeme jednať nezávisle od Boha podľa vlastných egoistických rozmarov, budeme vytvárať len chaos a utrpenie. Pokiaľ sa neočistíme od mylného poňatia života – že ja som pán, ovládateľ a všetko je tu pre môj zmyslový pôžitok, nemôžeme žiť šťastne a v mieri. To nie je možné. Jediná cesta k mieru je pokorné postavenie služobníka Boha. Tak to je.

Amen 🙏

Zaužívané predstavy o duchovnom živote

Keď sa povie duchovný život, väčšina ľudí si predstaví jogína meditujúceho v jaskyni osamote. Je to druh duchovného života, ale nie jediný. Duchovný život môže človek viesť viacerými spôsobmi, nie len ako jogín v jaskyni.

Ja som si tiež kedysi myslel, že duchovný život je možné praktikovať len v chráme ako mních, alebo v jaskyni ako jogín. No túto predstavu mi obohatil Šríla Prabhupáda, ktorý vysvetľuje, že aj rodinný život je možné spojiť s duchovným rozvojom.

Hare-Krishna-family

Sú určité povinnosti muža a ženy na zaobstaranie rodiny. Tieto povinnosti by nemali brať príliš veľa času na úkor duchovných činností. Vždy je dobré nájsť si každý deň čas na duchovné činnosti ako napríklad čítanie duchovnej literatúry, modlitbu, alebo aspoň občasné navštívenie chrámu. V rodinnom živote je možno ťažšie robiť duchovný pokrok a je menej času na duchovné činnosti, ale ak chce človek robiť duchovný pokrok a zároveň túži mať rodinu, mal by si nájsť vždy čas na vykonávanie duchovných činností, pokiaľ možno spolu s rodinou. Vyhradiť si čas napríklad ráno, alebo večer na spoločné duchovné programy.

Pokiaľ človek pravidelne nevykonáva duchovné činnosti, jeho vedomie sa veľmi rýchlo materiálne znečistí a stane sa z neho materialista. Mám s tým osobnú skúsenosť a nie je to nič príjemné… Je preto veľmi dôležité venovať čo najviac času duchovným činnostiam a povzniesť tak svoje vedomie na duchovnú úroveň, na ktorej je šťastie a pokoj, ktoré všetci tak urputne a márne hľadajú materialistickými činnosťami.

V tomto veku je odporúčaný spôsob sebarealizácie spievanie svätých mien Boha a je to spôsob, ktorý môže vykonávať každý a kedykoľvek. Nie sú na to určené nijak zvláštne pravidlá. Kedykoľvek má človek čas, môže spievať:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

a očistí sa tak postupne od vplyvu hmotnej prírody a spočinie na transcendentálnej (duchovnej) úrovni. Samozrejme je to proces, ktorý chvíľu trvá, ale keď človek vytrvá na tejto ceste, bude mať z toho nesmierny prospech.

Prospech získaný vykonávaním duchovných činností sa nedá porovnávať s takzvaným prospechom získaného hmotnými činnosťami. Výsledky hmotných činností sú dočasné – chvíľu trvajú a následne pominú. Hmotné šťastie strieda sklamanie a nešťastie a navyše živú bytosť zaplieta do spletitých zákonov karmy – následkov za svoje činnosti. A naopak výsledky duchovných činností sa nikdy nestratia a prinášajú živej bytosti stále väčšie a väčšie šťastie… čím je živá bytosť na vyššej duchovnej úrovni, tým väčšie zažíva šťastie a menej ju rozrušuje nešťastie pochádzajúce z hmotnej prírody.

Pre bežných ľudí, ktorí sú zaneprázdnení materialistickými činnosťami, je ťažké pochopiť dôležitosť duchovných činností. Mnohí si myslia, že je to strata času a radšej svoj čas venujú materialistickým činnostiam, kde vidia rýchlejší výsledok. No takýto spôsob života znamená premárnenie ľudského života, ktorý je určený na sebarealizáciu. Človek sa odlišuje od zvierat práve v možnosti duchovného rozvoja. Pokiaľ túto možnosť nevyužije, žije v podstate zvieracím životom – aj zvieratá jedia, spia, pária sa, obraňujú sa a majú zmyslový pôžitok.

Ľudská podoba je teda určená na duchovný rozvoj. Ako sme si vysvetlili, duchovný život je možné viesť aj popri rodinnom živote a nemusíme odchádzať do jaskyne, či do chrámu. Je možné zariadiť si život tak, aby sme sa mohli každý deň venovať duchovným činnostiam spolu s rodinou. Čítať knihy, počúvať prednášky, spievať mahá-mantru, modliť sa… postupným rozvojom duchovného poznania sa môžeme naučiť ako môžeme každú jednu činnosť zduchovnieť – učí o tom Bhakti jóga – jóga oddanosti. Môžeme vykonávať činnosti, ktoré navonok vyzerajú materiálne, ale svojim vedomím ich dokážeme premeniť na duchovné. A tak môže byť celý náš život zduchovnený. V tom je krása Bhakti jógy. Vďaka Bhakti jóge môže byť človek neustále šťastný, či už rúbe drevo, varí, upratuje, cestuje, káže, stará sa o rodinu,… každá jedna činnosť môže byť duchovná, pokiaľ je vedomie človeka duchovné.

Bhakti jógu sa môžeme naučiť od oddaných Krišnu. Na Slovensku majú chrám v Abranovciach (12km od Prešova) a pri Bratislave v Čiernej Vode. Presné adresy sú na stránke: www.iskcon.sk/kontakt/ Sú tam tiež adresy vegetariánskych reštaurácií Góvinda, kde je skvelé posvätené indické vege jedlo.

Pokiaľ sa chceme naučiť zduchovnieť svoj život, je veľmi dobré vyhľadať spoločnosť ľudí, ktorí taký život vedú a učiť sa od nich. Je veľa spoločenstiev a veľa techník, ktoré sa o to snažia a každý si môže vybrať, čo mu vyhovuje. Mne skrížila cestu Bhakti jóga, ktorá mi veľmi vyhovuje, pretože naozaj všetko, čo robím, môžem robiť ako duchovnú činnosť a to je na tom to najlepšie 🙏

Duchovný život tak vôbec nemusí vyzerať ako život nejakého askéta, ktorý sa rozhodol ísť žiť do ústrania a meditovať. Bhakti jóga spája duchovný a materiálny život, učí nás zamestnať svoje činnosti v službe Bohu a nekonať pre svoj sebecký zmyslový pôžitok, ktorý nás zaplieta v hmotnom svete. Štvrtá kapitola Bhagavad-gíty vysvetľuje:

VERŠ 19:
Človek, ktorého všetko úsilie je zbavené túžby po zmyslovom pôžitku, vlastní dokonalé poznanie. Učení vravia, že jeho plodonosnú činnosť spálil oheň dokonalého poznania.
VERŠ 20:
Taký človek nie je pripútaný k plodom svojich činov, je trvale spokojný, nezávislý a nekoná s myšlienkou na odmenu, aj keď vykonáva mnoho činností.
VERŠ 21:
Taký rozumný človek koná s dokonale ovládnutou mysľou a inteligenciou, vzdáva sa každého vlastníckeho pocitu k svojmu majetku a pracuje len pre najnutnejšie životné potreby. Vďaka takému počínaniu neupadá do hriechov a ich následkov.
VERŠ 22:
Uspokojí sa so všetkým, čo príde samo od seba, je zbavený dualít, nikomu nezávidí a je rovnako pokojný pri úspechu i nezdare. Preto nie je nikdy pútaný, aj keď koná činy.

Dosiahnuť takúto úroveň si vyžaduje pomerne veľa praxe. Postupným pokrokom v duchovnom živote môžeme dosiahnuť úroveň, kedy už nebudeme konať pre svoj zmyslový pôžitok, ale dokážeme slúžiť Bohu a Jeho oddaným. Čistá oddaná služba sa považuje za dokonalosť života a túto dokonalosť je možné dosiahnuť Bhakti jógou. Bhakti jóga je úžasná v tom, že nemusíme zanechať činnosti a umelo si odriekať. Môžeme sa zamestnať rôznorodými činnosťami, ktoré vedú k očisteniu vedomia a tak môžeme robiť prirodzenou cestou duchovný pokrok. Pre živú bytosť je prirodzené neustále niečo robiť. Najlepšie je naučiť sa robiť činnosti v duchu oddanej služby a zakúšať tak stále väčšie a väčšie duchovné šťastie. A to sa môžeme naučiť práve v spoločnosti oddaných, ktorí sa tomu venujú. Vyhľadať spoločnosť oddaných a zotrvávať v nej, je preto základný predpoklad rozvinutia oddanosti.

Čím viac ľudí sa vydá cestou duchovného rozvoja, tým môže byť svet krajší… Viem to z vlastnej skúsenosti ako sa mi zmenil život…

Hare Krišna 🙏

Ilúzia mysle

Myseľ je nástroj, ktorý drží človeka v ilúzii. Vytvára kadejaké myšlienky a predstavy, ktoré majú priniesť radosť a naplnenie – keď budem mať toto auto, budem šťastný,… keď budem mať túto ženu, budem šťastný… keď budem mať toto, hento, tamto,… budem šťastný…

Každý s tým má skúsenosť. Myseľ vytvára predstavu pôžitku, ale realita býva iná. S realitou sa spája nie len pôžitok, ale aj kopec starostí. Myseľ si vymyslí, že chce ženu, deti, auto, dom,… ale čo všetko to obnáša, to už neberie do úvahy. A človek pobláznený touto ilúziou, ktorá mu sľubuje akési šťastie, ide za tým ako somár za mrkvou na palici…

donkey-following-carrot-tied-back-260nw-282473300

Keby si bol čolvek plne vedomý čo všetko obnáša honba za jeho pôžitkom a že tento pôžitok je vo svojej podstate iluzorný, nemá dlhšie trvanie… tak by si veľmi dobre rozmyslel, či sa bude za tým hnať, alebo nie. Bohužiaľ myseľ vytvára idealistické obrazy pôžitku a keď jej človek verí, padá do pasce a zaplieta sa…

Príčinou nášho utrpenia sú naše materialistické túžby. Duša zapletená v hmote sa snaží užívať si hmotný pôžitok nevediac, že toto nie je jej prirodzené prostredie. Ryba na suchu sa môže snažiť si užívať, jazdiť na nablízkanom drahom aute, nosiť zlaté šperky, mať krásnu partnerku/partnera, deti,… ale nič z toho ju neuspokojí, lebo jej bude chýbať jej prirodzené prostredie – voda. A takisto sa môže snažiť užívať si duša v hmotnom svete, ale neprinesie jej to skutočnú radosť, po ktorej neustále túži, pretože sa nachádza vo svojom neprirodzenom prostredí, kde je všetko dočasné.

Pokiaľ sa duša stotožňuje s telom, bude si myslieť, že ju uspokojí naplnenie potrieb tela. Ale to je práve tá ilúzia, do ktorej živá bytosť (duša) spadla. Naplnenie potrieb tela nikdy neuspokojí dušu. Je to ako keď sa šofér stará o auto, ale na svoje potreby zabúda – potrebuje jesť, piť, spať,… rovnako duša má svoje potreby a keď ich nenapĺňa, trpí.

Duša potrebuje duchovnú potravu, vtedy môže byť šťastná. Jednoduchým spievaním a počúvaním mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

sa môže duša prebudiť z ilúzie stotožňovania sa s telom a byť skutočne šťastná.

Myseľ vie byť veľmi zradná a keď jej človek verí, má zarobené na nemalé problémy. Spadne veľmi rýchlo do ilúzie, z ktorej sa už len tak nevymotá. Jediné, čo mu môže reálne pomôcť, je duchovná potrava, vďaka ktorej sa prestane stotožňovať s telom a začne napĺňať skutočné potreby duše. A tak môže byť neustále šťastný.

Bhakti jóga” je cesta, ktorá učí ako môžeme napĺňať potreby duše v bežnom živote. Nie je nutné ísť meditovať na odľahlé miesto. Je možné kŕmiť dušu každý deň a robiť tak duchovný pokrok. Stačí len začať a výsledky na seba nenechajú dlho čakať. Môžeme sa tak prirodzenou cestou vymaniť z ilúzie, ktorá nám v živote spôsobuje problémy.

Hľadanie dokonalosti v nedokonalosti

Ľudia častokrát hľadajú akési naplnenie svojich predstáv a túžob v nedokonalosti – v materiálnom svete, v materiálnych vzťahoch, v partnerovi… no vždy nachádzajú v konečnom dôsledku len sklamanie.

Hmotné bohatstvo a vzťahy v hmotnom svete nedokážu dušu plne uspokojiť. Možno len na chvíľku, ale potom zase hľadá naplnenie všakovakými spôsobmi na rôznych miestach a stále nenachádza… pretože hľadá dokonalosť v nedokonalosti – v hmotnom svete.

Častokrát vidím aké majú ľudia očakávania od svojich partnerov, alebo od iných ľudí a častokrát tieto očakávania nie sú naplnené a prichádza sklamanie. Pretože nikto v tomto svete nie je dokonalý a nemôže dokonale spĺňať atribúty dokonalosti, ktorú každý prirodzene hľadá, pretože to prináša skutočné naplnenie. Keď sú naše predstavy a túžby dokonale naplnené, môžeme byť dokonale šťastní. Problém je ten, že v hmotnom svete s materialistickým vedomím to nie je možné.

Aby sme našli dokonalosť a naplnenie, je nutné povzniesť sa na duchovnú úroveň.

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [Bhagavad Gíta 5.24]

Všetka tá snaha duše nájsť naplnenie v nedokonalosti, v hmotnom svete, ktorý je dočasný, plný nevedomosti a utrpenia, je márna. Žiadny človek nebude nikdy spĺňať naše požiadavky na 100%. Aj napriek tomu sa mnohí ľudia o to snažia a nachádzajú len chvíľkové šťastie a následné sklamanie. Snažia sa nájsť naplnenie vo vzťahoch s dušami, ktoré podliehajú štyrom nedokoknalostiam:

  1. Majú sklon podvádzať
  2. Podliehajú ilúzii
  3. Nevyhnutne sa dopúšťajú chýb
  4. Majú nedokonalé zmysly

Dokonalosť

Dokonalosť môžeme nájsť jedine v dokonalosti – v Bohu. Absolútna Osoba má všetky atribúty dokonalosti, po ktorých všetky duše túžia. Vzťah s Absolútnou Osobou plne uspokojuje dušu na rozdiel od vzťahov s inými dušami, ktoré podliehajú štyrom nedokonalostiam.

Z toho vyplýva, že ak chce byť duša skutočne šťastná, musí rozvíjať svoj vzťah s dokonalou osobou – s Bohom, ktorý ju nikdy nesklame. Boh vie čo je pre každého najlepšie a odovzdať sa Bohu je preto to najlepšie, čo môže duša spraviť.

Pokiaľ bude duša hľadať naplnenie svojich túžob v nedokolnalosti, nebude dokonale šťastná a bude neustále zakúšať sklamanie znova a znova kým si neuvedomí svoj vzťah s Bohom a nebude hľadať útočisku o Neho. Mnohí ľudia hľadajú útočisko v rodine, priateľoch a iných ľuďoch, ale tí im nedokážu poskytnúť dokonalé útočisko. To dokáže iba Boh.

Viem, že pre mnohých je “Boh” niečo veľmi abstraktné a nepredstaviteľné a je preto veľmi ťažké mať s Ním osobný vzťah. No procesom oddanej služby je možné, že aj ateista sa stane oddaným a rozvinie vzťah s Bohom. O oddanej službe a o Bohu sa môžeme dozvedieť od tých, ktorí už s tým majú skúsenosť. Ktorí žijú v duchu oddanosti Bohu a nachádzajú tak skutočné naplnenie, ktoré hľadali všade možne, ale nenachádzali.

Ja som sa o oddanosti Bohu naučil v chrámoch Hare Krišna, ktoré sú vďaka milosti Šrílu Prabhupádu po celom svete. Na Slovensku v Abranovciach, 12km od Prešova – www.ekacakra.sk a v Bratislave na Čiernej vode – Goloka ISKCON Bratislava.

Všetci hľadajú naplnenie a dokonalosť. No málokto vie, kde ich nájsť. Mnohí hľadajú v nedokonalosti a tak nutne prežívajú sklamanie stále dokola. Koho to už prestane baviť, začne hľadať viac do hĺbky a nájde… lebo tomu, kto klope, bude otvorené. Kto hľadá, nájde… no pri tom hľadaní možno niekoľkokrát vojde do slepej uličky a možno sa aj niekoľkokrát stratí…. no s úprimnosťou nakoniec dojde do cieľa a nájde.

Naše súčasné činnosti určujú našu budúcnosť

Naša budúcnosť závisí na tom, čo robíme v prítomnosti. Možno na prvý pohľad úplne jasné, ale často konáme podvedome bez toho, aby sme si plne uvedomovali čo robíme a aké to bude mať následky. Začínal by niekto fajčiť, keby vedel, že si vytvorí závislosť a bude dávať nemalé množstvo peňazí za ničenie svojho zdravia? Je toľko činností, ktoré ľudia robia a prinášajú im viac škody ako úžitku, no aj tak ich robia, lebo majú veľké nutkanie. Toto nutkanie vzniklo len preto, lebo začali dané činnosti robiť a vytvorila sa z nich závislosť.

Niekto môže piť alkohol príležitnostne a myslieť si, že sa nestane závislým. O pár rokov sa môže ocitnúť na protialkoholickom liečení. Už len pravidelná konzumácia alkoholu raz, dvakrát do týždňa sa považuje za počiatočné štádium alkoholizmu a môže prerásť do väčšej závislosti. Mnohí ľudia si to neuvedomujú a veselo pokračujú v konzumácii alkoholu ďalej. Takisto je to s inými návykovými látkami ako je kofeín, nikotín a tiež činnosťami, ktoré spôsobujú vyplavovanie hormónov šťastia – endorfíny a serotonín.

Z hľadiska materiálneho a duchovného existujú dva druhy činností:

  1. Činnosti, ktoré nás zaplietajú, v konečnom dôsledku sú škodlivé a spôsobujú závislosť.
  2. Činnosti, ktoré nás pozdvihujú a oslobodzujú.

Do prvej kategórie spadajú všetky činnosti hmotného charakteru – hazard, intoxikácia, sex, (profesionálny) šport atď. Tieto činnosti sa nesú v duchu telesného konceptu života a ľudia ich robia viacmenej pre uspokojenie tela.

Do druhej kategórie spadajú duchovné činnosti, ktoré pozdvihujú ducha a sú v živote človeka veľmi žiadané. Vďaka týmto činnostiam sa človek dokáže oslobodiť od túžby po činnostiach prvej kategórie. Do tejto kategórie patrí:

  1. Modlitba
  2. Meditácia
  3. Čítanie duchovnej literatúry
  4. Počúvanie prednášok o duchovnom živote
  5. Navštevovanie svätých miest a združovanie sa so svätcami
  6. Údržba chrámov a podpora kazateľských činností

Ak budeme vykonávať viac činností patriace do prvej kategórie, spadajúcej do materialistického spôsobu života, budeme viac a viac pripútaní k hmotnej úrovni bytia, čo nám ako duchovnej bytosti nikdy neprinesie úplné uspokojenie, ale naopak mnoho trápení.

Ak budeme vykonávať viac činností patriace do duchovnej sféry života, postupne sa oslobodíme od túžby vykonávať činností spadajúce do materialistického spôsobu života a môžeme zažívať stále väčšie a väčšie duchovné šťastie, ktoré je pre nás prirodzené.

Ryba môže byť šťastná iba vo vode, nie na suchu. Takisto my ako duchovné bytosti môžeme byť skutočne šťastní len vykonávaním duchovných činností, nie materiálnych. Mnoho ľudí sa ženie za materialistickým šťastím, ktoré je ako fatamorgána – je iluzorné – chvíľu trvá a po nejakom čase pominie a strieda ho utrpenie. Každý s tým už určite má skúsenosť – ten istý objekt nášho šťastia sa po čase mení na príčinu nášho utrpenia. Najlepšie to ilustrujú partnerské vzťahy, v ktorých je zo začiatku veľká vášeň a veľká blaženosť. No po čase táto vášeň vyprchá a stiredajú ju konflikty a nemalé vzťahové problémy.

Pokiaľ sa teda nezamestnáme činnosťami, ktoré povznášajú naše vedomie a očisťujú ho od hmotného poňatia života, nedosiahneme skutočné šťastie. Je nevyhnutné začať robiť aspoň jednu duchovnú činnosť a postupne začleniť do svojho života ďalšie a ďalšie duchovné činnosti a tak nás prestanú lákať hmotné činnosti úplne. Najjednoduchšou duchovnou praxou, ktorú poznám, je Bhakti jóga. Píšem o nej v článku “Bhakti yoga“.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o kirtan vedsky sposob stolovania