Stratení v špekuláciách

Ak človek nemá vedenie autority, skúseného učiteľa, ktorý sa naozaj vo svojom odbore vyzná, je odkázaný na svoje špekulácie. Čokoľvek, čo nepochádza z autorizovaného zdroja poznania, je špekulácia. Ľudia špekulujú jeden cez druhého a myslia si akí sú múdri. Jeden hovorí to, druhý to, tretí zase niečo iné… a nezhodnú sa pokiaľ považujú svoje špekulácie za pravdivé. Môžeme vidieť, že sa to v dnešnej spoločnosti v hojnej miere deje. Takmer nikto neprijíma autoritatívny zdroj poznania, ale skoro každý si fičí na svojich špekuláciach a tak potom aj dnešná spoločnosť vyzerá – katastrofálne.

Jedno ego prebíja druhé a ľudia sa neustále o niečom hádajú a nedokážu sa zhodnúť. To je príznak doby hádky a pokrytectva – Kali yugy. Väčšina ľudí uprednosťňuje pod veľkým vplyvom ega svoj názor pred názorom druhých neuvedomujúc si, že sú to viacmenej len ničím nepodložené špekulácie. Píšem o tom v článku “Na názore nezáleží“.

Pravda

Pravda je nezávislá na názoroch a špekuláciach. Milión ľudí môže špekulovať a mať svoj názor, ale nemusí poznať pravdu.

Ako môžem zistiť, či je niečo pravda, alebo nie? Jednoducho si to musím overiť, zistiť na vlastnej koži. Inak mi ostáva len veriť, alebo neveriť. Ak nemám skúsenosť s ohňom a niekto mi povie, že páli, môžem mu veriť, alebo neveriť. Ale ak získam s ohňom skúsenosť, budem už vedieť čo je vlastne oheň, nemusím len veriť.

Mnohé náboženstvá zneužívajú tendenciu ľudí veriť niečomu a tak sú mnohí ľudia fanatickí veriaci, ktorí nedokážu triezvo rozlišovať realitu od fantázie. Jednoducho slepo veria a svoju vieru považujú za pravdu. Väčšinou za jedinú pravdu. A tak vzniká nebezpečný fanatizmus, vďaka ktorému môžu vzniknúť konflikty. Len preto, lebo ľudia nepoznajú pravdu a žijú v akýchsi predstavách o pravde. Píšem o tom v článkoch “Veriť nestačí” a “Slepá viera“.

Jednoducho ak sa chcem dopátrať pravdy, môžem špekulovať tisíce rokov a nemusím sa dopátrať. Môžem veriť, neveriť, ale aj tak stále nebudem vedieť, ktorá bije. Jediný spoľahlivý spôsob je obrátiť sa na kvalifikované osoby, ktoré vidia veci také, aké sú a učiť sa od nich pravde. Píšem o tomv  článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“. Pravý duchovný učiteľ vždy vedie žiaka k praktickej realizácii a nenúti ho len slepo veriť. To je veľmi dôležitý bod pre spoznanie pravdy!

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]

Takých osôb v dnešnom svete nie je veľa. Sú veľmi vzácne, pretože väčšina ľudí uprednostňuje svoje špekulácie pred pravdou a sú z toho len viac a viac zmätení a pobláznení. Ale hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa objaví.

parampara

Keď pochopíme a prijmeme tento základný, veľmi jednoduchý princíp získavania skutočného poznania, môžeme sa veľmi rýchlo priblížiť k spoznaniu pravdy a vzdať sa svojich obmedzených špekulácií.

Posadnutie démonmi, duchmi a inými astrálnymi bytosťami

Bol som svedkom posadnutia človeka temnými bytosťami a nebolo to nič príjemné a pekné. Posadnutá osoba môže navonok pôsobiť veľmi príjemne, ale vo vnútri sa ukrýva temnota… temnota, ktorá pochádza z jej minulých činností a túžob, častokrát z minulých životov.

Donedávna som si myslel, že démoni a iné temné bytosti sú oddelené, nezávislé entity, ktoré škodia druhým. No bolo mi vysvetlené, že démonov tvoríme my svojimi túžbami, myšlienkami a činmi. Démoni sú náš výtvor a len nám poskytujú to, po čom túžime. S radosťou spolupracujú… Niektorí ľudia majú veľmi temné túžby a tak vytvoria veľmi temných a silných démonov, ktorých sa potom nedokážu zbaviť aj niekoľko životov a robia im problémy.

Najzávažnejším posadnutím je posadnutie samotným diablom, Luciferom, Satanom, kedy osoba úplne mení svoje správanie a nemusí si toto posadnutie ani pamätať. No toto posadnutie nebýva našťastie také časté a zvyčajne býva len chvíľkové. Iné druhy posadnutia trvajú oveľa dlhšie kým s nimi človek nezačne niečo seriózne robiť.

Ako sa posadnutie prejavuje?

V článku “Mágia a okultizmus – Zlí Duchovia a exorcizmus” sa píše:

Jedným z prejavov posadnutosti môže byť nenávisť k tomu, čo je sväté, posvätné. Nemáme tu na mysli tých, ktorí neveria v Boha a vysmievajú sa z posvätných veci a sú agresívni; myslime tu na ľudí, čo za normálnych okolností veria v posvätné veci, sú dobrí vo svojom srdci, ale v určitých prípadoch sa prejavujú násilnícky a agresívne, keď sa napríklad modlia s inými, keď vidia kríž, obraz Panny Márie, a svätých, keď príde do kontaktu so svätenou vodou či svätenými olejmi. Myslime tu na tých ktorých osobnosť sa úplne zmení. Ďalšie kritéria, ktoré pobádajú k hlbšiemu skúmaniu, keď človek začne rozprávať jazykom, ktorý nikdy predtým neštudoval, ale pritom ho dokonale chápe; keď človek pozná skutočnosti, ktoré sú mu vzdialené, alebo predmety, ktoré sú mimoriadne zložité a skryté; keď disponuje silou a mocou, ktorá prevyšuje jeho bežné schopnosti. A treba ešte pripomenúť, že ani tieto prípady nie sú dôkazom. Je tu ešte psychiatria, ktorú nemožno vylúčiť z rozhodovania.

Tí ľudia napríklad začínajú vidieť čudné veci, duchov… Začínajú sa okolo nich diať nevysvetliteľné veci, prehovárajú k nim v mysli hlasy… Posadnuté osoby skôr hľadia na to, ako si čo najviac užiť za každú cenu a každého, kto sa im v tom snaží zabrániť čo i len slovami, považujú za nepriateľa. Nedajbože aby im niekto bránil v pôžitku… Ak sa im niekto pokúša zabrániť v pôžitku, veľmi sa na neho hnevajú a hnev môže byť taký silný, že vyústi až do zabitia. Posadnutý človek je jednoducho úplne pobláznený túžbou po pôžitku a chce ho získať za každú cenu. A tak si myslí, že bude šťastný…

Často menia náladu a dokonca aj povahu. Cez deň môžu byť fajn, ale večer sa prejavuje ich spojenie s temnými silami a správajú sa veľmi nezvyčajne.

Ako sa človek vlastne môže dostať pod moc temných síl?

Človek sa neposadne len tak. Vždy je tam príčina. Musí v sebe niečo dlho nosiť, nejakú skrytú urazenosť alebo hnev… a chce sa pomstiť. Temné sily mu to s radosťou umožnia.

Často sa stávajú posadnutými ľudia, ktorí sa zaoberajú, alebo zaoberali (aj v minulých životoch) mágiou, okultizmom, či satanizmom. Zahrávajú sa často nevedomky s temnými silami až ich temné sily ovládnu a posadnú. A potom má človek fakt čo robiť, aby sa z toho dostal.

Sú tiež prípady posadnutia počas meditácie keď človek nemá vytvorenú ochranu a otvára sa tak astrálnym bytostiam.

Ako pomôcť posadnutému?

Pre ľahšie prípady môže stačiť pokropenie svätenou vodou a nosenie posvätných predmetov, ktoré ju ochránia pred útokmi temných síl. Je dobré tiež modliť sa k Najvyššiemu (k Bohu), alebo vyslovovať ochranné mantry. Napríklad Nrsimha mantru (Narasimhadev je inkarnácia Višnua, ktorá zabila najobávanejšieho démona všetkých čias Hiranyakasipua):

Óm ugram víram mahá višnum džvalantam sarvatomukham narasimham bhíšanam bhadram mritior mritium namámjaham

Výslovnosť mantry je taká, ako je napísaná. Táto mantra odstraňuje v živote všetky prekážky a teda aj posadnutie démonom. Pravidelným počúvaním alebo odriekaním tejto mantry sa človek môže zbaviť posadnutia.

Ďalšia mantra je Hare Krišna mahá-mantra, ktorá v sebe obsahuje všetky mantry a teda by mala aj pomôcť pri odstránení posadnutia:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Tieto mantry nesú veľmi vysokú vibráciu, ktorá naše vedomie postupne pozdvihuje z nižších úrovní do vyšších. Čím viac opakovaní mantry a čím častejšie, tým rýchlejší je pokrok. Najlepšie je, keď mantru počúva a vyslovuje ten, kto je posadnutý.

Modlitba

Najľahšia forma exorcizmu je úprimná modlitba k Bohu. Úprimná túžba, aby Boh pomohol posadnutej bytosti môže naozaj pomôcť. Či už sa modlí postihnutá osoba, alebo sa modlí niekto za ňu. Niekedy je nutné modliť sa viackrát, inokedy stačí dlhšie a raz a posadnutie pominie. Záleží prípad od prípadu. Sú aj prípady kedy ani modlitba nepomohla.

Čerpal som z článkov:

https://www.cas.sk/clanok/301143/slovensky-exorcista-prehovoril-ako-sa-skutocne-vyhana-diabol/

https://mareksopko.blog.sme.sk/c/144338/Magia-a-okultizmus-Zli-Duchovia-a-exorcizmus.html

Ako nájsť dobrého partnera

Z materialistického hľadiska môže byť veľa spôsobov ako si nájsť dobrého partnera. Musí mať také, či onaké povahové črty. Musí vedieť dobre variť, byť pekný, vtipný, vedieť čo od života chce a podobne… Ale už málokto sa zaoberá skutočnou duchovnou stránkou vzťahu.

Spoločný rast

Z duchovného hľadiska sú vzťahy hlavne o vzájomnom učení sa, o spoločnom duchovnom raste. Pokiaľ berieme vzťah len ako užívanie si a napĺňanie svojich túžob bez toho, aby sme sa nejako posunuli po duchovnej stránke, tak potom aj tieto vzťahy dopadajú – hádkami, nedorozumeniami, rozchodmi, pretože partneri nie sú ochotní spolu rásť a riešiť problémy.

Pokiaľ sa vo vzťahu nepoučíme, dostaneme ďalšiu možnosť s novým partnerom, ktorý bude rovnaký, alebo veľmi podobný ako ten predošlý.

Karmické vzťahy

V poslednej dobe sa dosť skloňuje pojem “karmické vzťahy“. Väčšinou tá karma nie je moc príjemná a ľudia vo vzťahoch zažívajú doslova peklo. To, čo sme v minulých životoch robili druhým, sa nám v karmických vzťahoch vracia. Je aj zopár ľudí, ktorí majú pekné vzťahy, ale to sú skôr výnimky. Väčšina ľudí v dnešnej dobe má dosť nepekné vlastnosti a pokiaľ idú s týmito vlastnosťami do vzťahu, na prvý pohľad krásny vzťah sa zmení na peklo.

Môžeme byť akokoľvek výberaví pri výbere partnera, ale vždy nás spojí karma. To, čo vyžarujeme, to si aj priťahujeme – to je naša karma. Vzájomná príťažlivosť nie je náhoda a nie je to ani naša voľba kto nás priťahuje a koho priťahujeme my. Môžeme si myslieť, že my sme si vybrali tohto partnera, ale v skutočnosti nás spojil osud a máme si čo to spolu doriešiť a poučiť sa.

Zrkadlenie

Každý vzťah funguje na princípe zrkadlenia. Náš partner nám zrkadlí naše vlastnosti, či už do menšej, alebo väčšej miery a my zase zrkadlíme jeho vlastnosti. Čím väčšia miera, tým je to neznesiteľnejšie, pokiaľ sú tie vlastnosti zlé. A my vo svojej nevedomosti zvaľujeme vinu na partnera, že on je taký. Nie, my sme takí! Keď sa dokážeme úprimne hlboko do seba pozrieť, môžeme vidieť, že ako sa správa partner k nám, môžeme za to v skutočnosti my! Je to v nás…

Polepšiť seba

Ak chceme dobrý vzťah, najskôr musíme byť dobrí my. Nijak inak nemôžeme zažívať pekný vzťah. Môžeme si naivne myslieť, že sme dobrí, že sme v pohode, ale to, akí v skutočnosti sme, ukazujú naše vzťahy, nie to, čo si o sebe myslíme, alebo čo si myslia ostatní. Ako dokážeme fungovať s ostatnými, hovorí o nás samotných.

Pokiaľ je v nás sebectvo, náš partner nám ho bude zrkadliť. Pokiaľ je v nás hnevlivosť, takisto nám to dá náš partner dosť očividne najavo. Čokoľvek vyžarujeme, to sa nám bude diať v našej realite.

Najzávažnejšie problémy vo vzťahoch spôsobuje sebectvo, ľahostajnosť, chamtivosť, závisť, žiarlivosť, hnevlivosť, pýcha a ďalšie veľmi nepekné vlastnosti, ktoré má veľmi veľa ľudí v sebe v rôznej miere.

Môžeme si nájsť vždy len takého partnera, akí sme my sami. Zákon príťažlivosti nijako neoklameme. Môžeme si vysnívať dokonalého partnera a myslieť si, že si s ním budeme nanajvýš rozumieť a milovať sa, ale pokiaľ nie sme očistení od našich všetkých zlých vlastností, naša predstava dokonalosti nebude naplnená a budeme práve naopak zažívať nemalé problémy. Všetky tieto problémy spôsobujeme my sami tým, akí sme. Môžeme zvaľovať vinu na partnera, ale nič tým nevyriešime. Oveľa rozumnejšie je pozrieť sa hlboko, hlboko do seba a uvidieť tam všetok ten bordel, ktorý nám náš partner iba zrkadlí. Pokiaľ sa budú obaja partneri snažiť tieto nečistoty v sebe čistiť, vzťah môže pekne fungovať. Nebude bezproblémový, ale problémy sa dajú s týmto postojom jednoduchšie riešiť. No pokiaľ to partneri nechápu a zvaľujú na seba vinu, je to veľmi zlé a vzťah to môže zabiť, čo sa veľmi často stáva.

Častokrát sa stáva, že partneri až po rozchode pochopia čo sa vo vzťahu mali naučiť. Lepšie neskôr, ako vôbec. K bývalému partnerovi sa síce už väčšinou nevrátia, pretože ich cesty sa rozdelili a majú sa zase naučiť niečo nové s niekym iným. A takto sa učíme o sebe vzťah za vzťahom, kým nie sme dostatočne očistení a pripravení na vážnejší dlhodobý vzťah.

Ak má niekto dlhodobý vzťah a dokáže v ňom byť šťastný, je to známka jeho duchovnej vyspelosti. Ak niekto strieda jedného partnera za druhým, je to známka jeho duchovnej nezrelosti. A ak má niekto aj dlhodobý vzťah, ale nie je v ňom šťastný, tiež nie je moc duchovne vyzrelý.

Duchovne najvyspelejší je však ten, kto už nerieši svetské vzťahy, ale zaoberá sa už len vzťahom s Bohom. To je však úroveň veľkých svätcov, na ktorých sa väčšina ľudí v dnešnej dobe nehrabe. Svetská láska je totiž len prevráteným obrazom našej pôvodnej lásky k Bohu. Mnoho ľudí si myslí ako miluje, ale v skutočnosti im ide hlavne o naplnenie sexuálnej túžby. Taká je realita. No skutočná, duchovná láska je iná, nie je v nej ani štipka sebectva.

Pozor na ľudí, ktorí nemajú dlhoročných priateľov

Spoznal som pár ľudí, ktorí nemajú žiadnych blízkych dlhoročných priateľov. Neskôr, keď som ich spoznal bližšie, pochopil som prečo.

Títo ľudia majú špeciálnu schopnosť ničiť vzťahy. Preto im žiadny vzťah, ani priateľský dlho nevydrží. Títo ľudia majú tiež špeciálnu povahu, ktorú nezvláda každý a ani oni sami nie. Môžu mať rôzne psychické problémy, ktoré sa následne prejavujú vo vzťahoch.

Na prvý pohľad títo ľudia pôsobia veľmi milo, povedal by som, že oveľa milšie ako väčšina ľudí a preto sú veľmi príťažliví a ľahko nadväzujú vzťahy. No keď s niekym nadviažu bližší vzťah, začnú sa vynárať rôzne problémy. Na tom by ešte nebolo nič nezvyčajné, keby za tie problémy nezačali zvaľovať vinu na druhých a nepriznali si svoj podiel viny. Za všetko môžu druhí. A tak sa z pekných vzťahov stávajú pekelné a jedného dňa zhoria do tla. A tak stále dokola…

Bližšie vzťahy týchto ľudí trvajú zvyčajne len pár mesiacov, nanajvýš pár rokov. Akonáhle sa im niečo nepáči, začnú si myslieť, že tí druhí sú zlí, zvalia na nich všetku vinu a prerušia s nimi kontakt. Je to smutné, ale deje sa to.

Takže ak spoznáte niekoho, kto nemá žiadneho dlhoročného priateľa, je to varovný signál, že s danou osobou niečo nie je v poriadku. Môže vám hovoriť, že jej nikto nerozumie, že nemá nikoho blízkeho atď… a môže si vás tým získať a vy sa môžete stať jej blízkym na určitú dobu. No keď sa bližšie spoznáte a prestanete jej vyhovovať, nebude váhať hodiť na vás všetku špinu a vymeniť vás za niekoho iného ako špinavú handru.

Všetko sa nám deje z nejakého dôvodu. Aj to, že stretávame takýchto ľudí. Všetko je to odrazom nášho vedomia. Ak narazíme na takúto osobu, znamená to, že máme vo vedomí aspoň kúsok z nej. Aj my máme podobnú mentalitu, len si ju možno ešte neuvedomujeme. Aj my máme tendenciu zvaľovať všetku vinu na druhých a zameniť ich za niekoho iného, lepšieho. Či už do väčšej, alebo menšej miery. Ak budeme k sebe úprimní a pozrieme sa na seba do zrkadla, môžeme zistiť, že aj my sme takí a môžeme sa napraviť. Pokiaľ si to neuvedomíme, budeme stále stretávať rovnakých ľudí, ktorí nám zrkadlia naše vlastnosti.

Pochopiť princíp zrkadlenia nám môže pomôcť pochopiť samých seba a môže nám pomôcť veľmi rýchlo sa polepšiť.

O zrkadlení píšem v článkoch “Ako využiť zrkadlenie na sebarozvoj” a “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Za všetko, čo sa nám deje, môžeme my

Ľudia majú tendenciu zvaľovať vinu za svoje problémy a nepríjemnosti na druhých – on za to môže, ona za to môže, oni… ale to je nevedomosť. Neuvedomujú si na akom princípe to tu celé funguje – na princípe akcie a reakcie – karmy. Všetko, čo komu spôsobíme, či už dobré, alebo zlé, príjemné, či nepríjemné, sa nám vracia ako bumerang. A v nevedomosti kričíme – oni za to môžu!

V poslednej dobe som si prešiel dosť veľkými nepríjemnosťami a bolesťami. Rozmýšľal som čím som si to zaslúžil. Pred dvoma rokmi sa mi stala tá istá situácia ako pred rokom. Prišiel som k záveru, že sa mi to deje preto, lebo som si to svojim vedomím pritiahol a potreboval som to zažiť, aby som sa niečo naučil. Aké máme vedomie, také situácie zažívame a takých ľudí si priťahujeme. Je to princíp zrkadlenia. Píšem o tom v článku “Projekcia mysle a podvedomia“.

Ak ja niečo vysielam, tak si to aj priťahujem. Vysielam egoizmus, priťahujem si egoistov. Vysielam ľahkovážnosť, priťahujem si ľahkovážnych ľudí… a môžem nadávať koľko chcem na druhých, že sú takí, či onakí… v prvom rade som to ja, ktorý je taký, ktorý si to všetko priťahuje, respektíve sa to zobrazuje ako odraz v zrkadle. Naše vedomie je ako film v projektore a čo máme vo vedomí, to vidíme na plátne v realite. Za všetko, čo sa nám v živote deje, môžeme my. Keď si to neuvedomujeme a zvaľujeme vinu na druhých, tak tým nič nevyriešime a keď sa nepoučíme, kým nezmeníme svoje vedomie, budeme si stále v živote priťahovať to isté dokola.

Vidieť to hlavne v partnerskom živote. Mnohí ľudia si do života priťahujú stále takých istých partnerov, pretože sa nepoučili. Stále im partneri zrkadlia to, čo je v nich. Mne sa to dialo tiež. V prvom vzťahu mi partnerka zrkadlila určité moje vlastnosti, ktoré som musel zmeniť, aby som to už nemusel zažívať. V druhom vzťahu sa vynorili zase ďalšie vlastnosti a postoje, ktoré som musel zmeniť, aby som už bol snáď pripravený na poriadny dlhodobý vzťah. Všetko, čo sa nám deje, je tu pre naše poučenie, pre našu nápravu. A len keď sa zamyslíme prečo sa nám dejú určité veci, môžeme prísť na to, čo sa máme naučiť. Pokiaľ sa nepoučíme, život nám s radosťou uštedrí ďalšiu lekciu znova a znova.

Reakcie za naše minulé činy

Ak mi niekto ublížil v tomto živote, znamená to, že ja som musel ublížiť jemu v minulom. Nič sa nedeje náhodou. Utrpenie neprežívame len tak, pre nič za nič. Takisto keď zažijeme niečo príjemné, je to preto, lebo si to zaslúžime za svoje minulé činy.

Zákon karmy vie dokonale kedy koho spojiť tak, aby si zažili následky za svoje minulé činy. V poslednej dobe je dosť známy fenomén “Karmické vzťahy”, v ktorých si partneri buď veľmi rozumejú, alebo veľmi ubližujú. Veľa ľudí vo vzťahoch v dnešnej dobe zažíva utrpenie, pretože to utrpenie spôsobovali v minulosti svojmu partnerovi. Teraz sa znova s partnerom stretli, aby si vybavili účty. Tak funguje karma. Ak sa z týchto situácií poučíme, môžeme sa posunúť v evolúcii vedomia na ďalšiu potrebnú lekciu pre náš rast. Ak sa nepoučíme, ak sa nad sebou nezamyslíme a budeme len zvaľovať vinu na partnera, pritiahneme si ďalšieho partnera, s ktorým budeme zažívať to isté a to dovtedy, kým sa nepoučíme.

Musíme sa naučiť prijať zodpovednosť za to, čo sme v minulosti napáchali, aj keď si to nepamätáme. Keď sa nám začnú vracať reakcie z minulosti, môžeme sa rozpamätať prečo sa nám to deje a môžeme zistiť čo nás to má naučiť. Je veľmi žalostné, keď ľudia toto nevedia a len zvaľujú vinu na druhých a nedokážu sa poučiť.

Zo začiatku môže byť veľmi ťažké prijať, že to, čo sa nám deje, si zaslúžime. Môžeme veľmi trpieť a nerozumieť tomu čím sme si to zaslúžili. Ale keď pôjdeme hlboko do seba, môžeme to zistiť.  Mne veľmi pomáha pochopiť, čo je vo mne princíp zrkadlenia, o ktorom píšem v článkoch “Ako využiť zrkadlenie na sebarozvoj” a “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Keď prídeme na to, prečo sa nám to deje a čo sa máme naučiť, vtedy môže prísť úľava od utrpenia a ďalšia potrebná lekcia do života. Život je jedna veľká škola, v ktorej musíme zažívať jednu lekciu za druhou, aby sme pochopili čo robiť a čo nerobiť, ako sa správať, ako sa nesprávať. Najľahšie to pochopíme tak, že ak niekomu niečo spravíme, vráti sa nám to, aby sme vedeli aké to je. To je najúžasnejší spôsob príučky.

Ak pochopíme tento princíp, môžeme sa v živote posúvať míľovými krokmi vpred a už nebudeme musieť zažívať stále to isté dokola. Život nám pripraví vždy také lekcie, ktoré zrovna potrebujeme. Môžu byť veľmi bolestivé, ale táto bolesť je v podstate dar, aby sme sa mohli poučiť a zmeniť. Karma je dar priatelia pre našu nápravu. Lebo sme narobili toľko blbostí a jediný spôsob ako sa môžeme poučiť je tieto blbosti zažiť na vlastnej koži. Pokiaľ to nezažijeme, nemôžeme vedieť aké to je.

Naučme sa s pokorou prijať životné lekcie a snažiť sa pochopiť čo nás majú naučiť. Prestaňme vykrikovať – on za to môže, ona za to môže, oni… toto nikomu nepomôže, ba ešte uškodí. Zvaľovanei viny nikam nevedie. Za svoje utrpenie môže každý sám. A každý sám si musí prežiť následky svojich minulých činov do posledného.

Ježiš povedal: “Nik neodíde z tohto sveta kým nezaplatí do posledného haliera“. To znamená, že každý si musí zažiť všetky následky svojich minulých činností a napraviť sa predtým, než môže z tohto sveta odísť do duchovného, kde niet utrpenie, ktorý je večný, plný blaženosti a poznania.

Ak chceme žiť bez utrpenia, neostáva nám nič iné, len poučiť sa zo svojich vlastných skutkov, ktoré nám neskôr spôsobia druhí. A verte mi, máme čo robiť… motáme sa tu už veľmi dlho a napáchali sme toho celkom dosť. Niet sa čomu čudovať čo teraz zažívame…

Čo je hriech?

Nedávno som uvažoval čo je hriech a prečo sa nazýva hriechom. Aká je jeho definícia a podstata?

Hriech je čin, ktorý má nepriaznivé následky a tieto následky spôsobujú živým bytostiam utrpenie. Hriech je čin, ktorý môže potešiť telo a zmysly, ale má opačný efekt na dušu. Dušu ubíja a spôsobuje jej v konečnom dôsledku nešťastie. Tiež môže byť aj škodlivý pre telo – napríklad intoxikácia.

Védy popisujú 4 piliere bezbožného života:

  1. Jedenie mäsa
  2. Intoxikácia
  3. Hazard
  4. Nemanželský sex

Môžeme vidieť, že mnohí ľudia sa v dnešnej spoločnosti venujú týmto bezbožným činnostiam (hriechom) a môžu si na chvíľu myslieť, že sú šťastní. Ale keď prídu reakcie za ich činy, bude ich to veľmi bolieť, či už na fyzickej, alebo psychickej úrovni.

Také jedenie mäsa celkovo neprospieva telu, ani vedomiu. Strava pôsobí na vedomie a vedomie znečistené mäsom nedokáže chápať duchovné témy. Jedenie mäsa ubližuje aj duši.

Intoxikácia je v spoločnosti všeobecne braná ako zlo. Teda aspoň z lekárskeho a psychologického hľadiska. Takisto hazard.

S nemanželským sexom je to už trochu kontroverzné. Mnohí ľudia si myslia, že mať nemanželský sex je v poriadku. A tak vznikajú nechcené deti a potraty. To asi moc v poriadku nie je. Navyše sexuálna príťažlivosť trvá len chvíľu a keď pominie, partner vyhľadáva iný objekt pre ukojenie svojich chtivých túžob. A tak zase vznikajú zlomené srdcia a pohlavné choroby. Nič príjemné, však?

Môžeme vidieť, že hriešne činnosti spôsobujú nemalé problémy a utrpenie. Preto sa odporúča tieto hriešne činnosti prestať robiť, aby človek toľko netrpel a mohol chápať svoju duchovnú podstatu. Kedykoľvek pociťujeme utrpenie a nešťastie, je to len následok nášho hriešneho konania. Je to príznak, že niečo nerobíme dobre. A môžeme sa sťažovať na svoje okolie, ale hlavný podiel viny nesieme my sami. Je to naša karma, naše reakcie za naše minulé činy. S týmto pochopením môžeme začať jednať tak, aby sme sa očistili od následkov hriešnych činov a mohli zažívať šťastie.

Existujú aj hriechy na jemnohmotnej úrovni ako sú pýcha, urážanie druhých, sebectvo, chtíč, chamtivosť atď.

Všetko toto buď škodí nám, alebo druhým. To sú hriechy.

Úryvok z knihy “Nektar oddanosti” hovorí:

V Bhagavad-gítě Pán říká, že člověk by měl zanechat všeho ostatního a odevzdat se Jemu. Také zde slibuje, že odevzdanou duši ochrání před reakcemi za všechny hříšné činy. Šríla Rúpa Gósvámí říká, že utrpení vyplývající z hříšných činností jsou následkem těchto hříchů a též hříchů spáchaných v našich dřívějších životech. Člověk se obvykle dopouští hříšných činností následkem nevědomosti, ale nevědomost neomlouvá a následků za hříšné činnosti nás nezbavuje. Hříšné činnosti jsou dvojího druhu: zralé a nezralé. Hříšné činnosti, za které v současnosti trpíme, se nazývají zralé a hříšné činnosti, které jsou v nás uschovány a za které jsme ještě netrpěli, se považují za nezralé. Člověk může například spáchat zločin, ale nebýt za něj ještě uvězněn. Jakmile je však vypátrán, okamžitě ho čeká trest. Podobně za některé hříšné činnosti na nás čeká utrpení v budoucnosti a za jiné, které jsou zralé, trpíme v současnosti.

Existuje tedy řetěz hříšných činností a je doprovázejícího utrpení. Podmíněné duše trpí za tyto hříchy život za životem. V současném životě trpí následky hříšných činností ze svého minulého života a mezitím si vytváří další utrpení pro svůj budoucí život. Zralé hříšné činnosti se projeví, když člověk trpí nějakou chronickou nemocí, když trpí nějakým právním postihem, když se narodí v nízké a degradované rodině nebo když je nevzdělaný či velice ošklivý.

V současnosti trpíme za mnoho předešlých hříšných činností, a v budoucnosti můžeme trpět za současné, ale všechny reakce hříšných činů lze okamžitě zastavit, zapojíme-li se do uvědomování si Kršny. Důkazem toho je citát Rúpy Gósvámího z jedenáctého zpěvu, čtrnácté kapitoly, 19. verše Šrímad Bhágavatamu. V tomto verši dává Pán Kršna pokyny Uddhavovi: „Můj drahý Uddhavo, oddaná služba je jako žhnoucí oheň, který může spálit na popel neomezené množství paliva, které do něho přiložíme.“ To znamená, že stejně jako planoucí oheň může spálit na popel jakékoliv množství paliva, tak oddaná služba Pánu může spálit veškeré hříšné činnosti.

——————————

O oddanej službe píšem v článku “Bhakti yoga“. Oddanou službou sa môžeme zbaviť následkov svojich minulých činností a prestať robiť ďalšie hriechy. Živú bytosť núti konať hriešne jej túžba. Aj keď vie, že bude trpieť, aj tak to spraví, pretože jej to prináša akýsi dočasný pôžitok, ktorý jej je prednejší. Ľudia sa opíjajú aj keď vedia, že im na druhý deň bude zle… Oddaná služba nás očisťuje od túžby konať hriešne. Jednoducho stratíme chuť na činnosti, ktoré nám škodia a začneme vykonávať činnosti, ktoré nám prospievajú. To je podstata a účinok oddanej služby. Každý, kto má s oddanou službou skúsenosť, to môže potvrdiť.

Sentimentalisti

Sentimentalita, – poddávanie sa, podliehanie citom, citovým rozpoloženiam a náladám na úkor rozumovej úvahy;

Narážam na pomerne veľa ľudí, ktorí dávajú prednosť svojim citom, názorom a myšlienkam pred realitou. Nazvime ich sentimentalisti. Svoje subjektívne vnímanie sveta považujú viac za realitu ako realitu samotnú. A keď sa snažia toto svoje vnímanie presadiť u druhých, narážajú na nezhody, pretože to často nebýva realita ako taká, ale akási fantázia, sentiment.

Keď niekto prezentuje objektívnu realitu na základe faktov, sentimentalisti majú často voči tomu výhrady, pokiaľ sa im to nepáči. Protestujú a presadzujú si svoje názory aj keď nemajú o danej téme hlbšie znalosti a nevidia realitu ako takú a nemajú tiež žiadne dôkazy. Napríklad pôrod sa zo sentimentálneho hľadiska môže zdať ako krásny, ale v realite je to veľmi bolestivá záležitosť pre ženu aj pre dieťa.

Ak chceme poznať objektívnu realitu, nemôžeme podliehať sentimentu a považovať svoje názory, myšlienky a pocity za pravdivé – mne sa to nepáči, lebo to cítim inak… Naše názory, myšlienky a pocity neurčujú realitu. Realita existuje nezávisle na našich subjektívnych dojmoch a je nanajvýš hlúpe považovať svoju subjektívnu realitu za pravdivejšiu ako objektívnu realitu. No aj napriek tomu toto sentimentalisti robia.

Rozdiel medzi oddanou službou a zmyslovým pôžitkom

Pomerne často sa stáva, že ľudia chápu slovíčko “služba” ako otroctvo. No keď sa na službu ako na princíp pozrieme bližšie, uvidíme, že každý slúži. Či chce, či nechce, či vedome, či nevedome.

Ľudia, ktorí si pod vplyvom iluzornej energie Máje myslia, že sú slobodní, vnímajú oddanú službu a oddaných často takto:

– Možno to bude znieť tvrdo, ale vidím v tvojom zmýšľaní mentalitu otroka. Zbavuješ sa všetkých krás, ktoré nám boli zadarmo dané, nazveš ich potupne že “zmyslové pôžitky” výmenou za oddanie sa nejakej ideológii, ktorú si si sám ani nevyvinul, nadiktoval ti ju niekto iný. Jo! Takto ja vidím podstatu celého náboženstva: je to len ideológia nato aby ľudia predali svoje vedomie do otroctva. Vymyslel ju jeden človek a nadiktoval iným.

Toto je bežné nepochopenie oddaných a oddanej služby ľuďmi, ktorí s oddanou službou nemajú žiadnu skúsenosť a za každú cenu chcú byť slobodní, ale aj tak sa im to nedarí. Slúžiť musia, či chcú, či nechcú – domácim miláčikom, partnerovi, deťom, štátu, mamonu a tiež svojim zmyslom, ktoré neustále diktujú čo chcú… Vysvetlenie je nasledujúce:

– Nerozumieš čo je vlastne oddaná služba 🙂
Otroctvo je v skutočnosti otroctvo svojim zmyslom.
Zmysly ti diktujú čo máš robiť, čo máš jesť, čo máš ovoniavať, kam máš ísť….
A hmotné túžby takisto…
Povaha duše je služobník. Buď slúžiš iným ľuďom, zvieratám, svojim zmyslom, alebo Bohu. Nič medzitým. Ľudia slúžia rodine, domácim miláčikom, svojim zmyslom a vo svojej naivite a ilúzii si myslia akí sú slobodní a páni. Nie sú. Slúžia, či už si to uvedomujú, alebo nie.
Oddaná služba je v skutočnosti veľmi vznešená, pretože dušu oslobodzuje od hmotného poňatia života, od zmyslového pôžitku a hmotných túžob a dosahuje šťastie v službe Bohu ❤
Kdežto keď duša slúži zmyslom a neovládnutým zmyslom druhých, nikdy nebude šťastná.
Pretože zmysly nemožno uspokojiť žiadnym množstvom zmyslového pôžitku natrvalo. Zmysly sú nenásytné a chcú stále viac a viac a viac…. preto sa ľudia stávajú závislými na drogách, sexe, hazarde,…. zmysly chcú viac, ale vedú živú bytosť do záhuby. Takto živá bytosť hľadá šťastie nevediac, kde skutočné šťastie je. Blúdi životom… považujúc dočasné šťastie zo zmyslového pôžitku za cieľ svojho života.

Šťastie získané zmyslovým pôžitkom je veľmi prchavé a iluzorné. Trvá len krátku chvíľku a keď pominie, šťastie strieda nešťastie. Každý vedomý človek to môže vo svojom živote pozorovať.

Šríla Prabhupáda na jednej zo svojich prednášok povedal: “Ak nechcete slúžiť Bohu, budete slúžiť psovi.” Ref. – “God” je v angličtine “Boh” a odzadu je “Dog” – pes. A presne to sa deje. Ľudia namiesto Bohu slúžia svojim psom, mačkám a iným domácim miláčikom, deťom, partnerovi a všetkým, ktorí od nich niečo vyžadujú. Jednoducho každá živá bytosť niekomu slúži, pretože je to jej večná povaha (dharma), rovnako ako povaha ohňa, alebo Slnka je teplo a svetlo.

Služba svojim zmyslom, alebo neovládnutým zmyslom druhých nemôže dušu uspokojiť. Zmysly sú prepojené s mysľou a telom, ale duša stojí nad nimi, je akýmsi pozorovateľom. Neovládnuté zmysly sa prirovnávajú k splašeným koňom, myseľ je vozataj, ktorý drží oprate zmyslov a duša sa vezie vo voze. Duša môže kričať na myseľ kam chce ísť, ale keď sú myseľ a zmysly neovládnuté, vedú dušu tam, kde nechce byť. Iba ak sú myseľ a zmysly ovládnuté, duša sa môže dostať tam, kam chce. A na to slúži práve oddaná služba. Môžeme sa snažiť ovládnuť myseľ a zmysly iným spôsobom, ale nemusí to byť tak efektívne, ako oddaná služba, ktorá sa odporúča ľuďom súčasného veku ako proces sebarealizácie.

mind-and-senses-out-of-control

Čo je oddaná služba?

Tretia kapitola knihy “Nektar pokynů” popisuje oddanú službu nasledovne:

śravaṇaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ
smaraṇaṁ pāda-sevanam
arcanaṁ vandanaṁ dāsyaṁ
sakhyam ātma-nivedanam

Existuje devět způsobů oddané služby:

1. naslouchání jménu a slávě Nejvyšší Osobnosti Božství,

2. opěvování Jeho slávy,

3. vzpomínání na Pána,

4. sloužení Pánovým nohám,

5. uctívání Božstva,

6. klanění se Pánu,

7. jednání jako Pánův služebník,

8. přátelení se s Pánem,

9. odevzdání se plně Pánu.

Śravaṇam neboli naslouchání je první krok k získání transcendentálního poznání. Neměli bychom poslouchat neautorizované osoby, ale měli bychom se obrátit na pravou osobu, jak je doporučeno v Bhagavad-gītě (4.34.):

tad viddhi praṇipātena
paripraśnena sevayā
upadekṣyanti te jñānaṁ
jñāninas tattva-darśinaḥ

„Snaž se poznat pravdu tak, že se obrátíš na duchovního učitele. Pokorně se ho dotazuj a služ mu. Osoby, které znají vlastní já, ti mohou předat poznání, jelikož vidí pravdu.“

Muṇḍaka Upaniṣada dále doporučuje – tad-vijñānārthaṁ sa gurum evābhigacchet: „Abychom porozuměli transcendentální vědě, musíme se obrátit na pravého duchovního učitele.“ Způsob pokorného přijetí transcendentálního důvěrného poznání se nezakládá na mentální spekulaci. Śrī Caitanya Mahāprabhu o tom řekl Rūpovi Gosvāmīmu:

brahmāṇḍa bhramite kona bhāgyavān jīva
guru-kṛṣṇa-prasāde pāya bhakti-latā-bīja

„Všechny živé bytosti putují celým tímto vesmírem podle své karmy. Ta, která má velké štěstí, dostane milostí Kṛṣṇy příležitost sdružovat se s pravým duchovním mistrem. Milostí Kṛṣṇy a duchovního mistra tato osoba obdrží semínko rostlinky oddané služby (bhakti-latā).“ (Caitanya-caritāmṛta, Madhya 19.151) Hmotný svět je vězením živých bytostí, které jsou svojí přirozeností ānandamaya, hledající štěstí. Ve skutečnosti se chtějí vysvobodit z vězení tohoto světa podmíněného štěstí, ale neznají proces osvobození, a tak jsou nuceny se převtělovat z jednoho životního druhu do druhého a z jedné planety na druhou. Tímto způsobem putují hmotným vesmírem. Přeje-li někomu štěstí, takže přijde do styku s čistým oddaným a trpělivě mu naslouchá, začne se ubírat cestou oddané služby. Tuto příležitost dostane ten, kdo je upřímný. Mezinárodní společnost pro vědomí Kṛṣṇy dává tuto možnost celému lidstvu. Pokud člověk díky štěstí využije této příležitosti a začne se věnovat oddané službě, okamžitě se mu otevře cesta k osvobození.

Této příležitosti bychom se měli velmi nadšeně chopit a vrátit se domů, zpátky k Bohu. Bez nadšení nemůžeme uspět. Dokonce i v hmotném světě musíme být velmi nadšení, abychom v něčem uspěli. Student, obchodník, umělec nebo kdokoliv jiný, kdo chce uspět ve svém oboru, musí být nadšený. Podobně musíme být velmi nadšení v oddané službě. Nadšení znamená jednat, ale jednat pro koho? Odpověď zní, že bychom měli vždy jednat pro Kṛṣṇu – kṛṣṇārthākhila-ceṣṭā (Bhakti-rasāmṛta-sindhu).

Chceme-li dosáhnout dokonalosti bhakti-yogy, měli bychom ve všech životních obdobích konat oddanou službu pod vedením duchovního učitele.

_______________________________________________

Z toho vyplýva, že aby sme sa naučili vykonávať oddanú službu správnym spôsobom, potrebujeme sa učiť od kvalifikovaného duchovného učiteľa, ktorý je v oddanej službe pokročilý. Nikto si nemôže vymyslieť oddanú službu a špekulovať, že napríklad pitie piva je oddaná služba. Od pravého duchovného učiteľa sa môžeme naučiť čo je a čo nie je oddaná služba a aký je výsledok oddanej služby. Nie len teoreticky, ale hlavne prakticky. Oddaná služba je veľmi praktická a každý môže pocítiť jej účinok na vlastnej koži.

O tom, ako rozoznať pravého duchovného učiteľa od falošného, píšem v článku “Pravý duchovný učiteľ“. Tiež o dôležitosti duchovného učiteľa je článok “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“.

V dnešnej dobe je populárne vymýšľať si vlastný proces sebarealizácie podľa toho, čo ľuďom vyhovuje. Zmätení ľudia vymýšľajú rôzne druhy jógy ako napríklad “beer joga”, “acro joga”, “taká joga”, “hentaká joga”,… ale to sú výmysly, ktoré nikomu reálne nepomôžu. Naopak, môžu ešte uškodiť a živú bytosť ešte viac zapliesť v zmyslovom pôžitku. Nikto si nemôže vymyslieť proces sebarealizácie, ktorý ho očistí od hmotných túžob a dovedie späť k Bohu. Tento proces je pevne stanovený postupnosťou duchovných učiteľov, ktorá začína u samotného Boha. Môže to znieť pre niektorých nepochopiteľne a neuveriteľne, ale keď svoje vedomie očistíme oddanou službou, dokážeme pochopiť viac a viac a pokročiť na ceste k Bohu k dokonalému večnému šťastiu.

Živá bytosť môže byť skutočne šťastná keď začne vykonávať oddanú službu pod vedením pravého duchovného učiteľa. Tento proces nie je na začiatku ľahký (hlavne pre tých, ktorí sú veľmi pripútaní k zmyslovému pôžitku) a vyžaduje si veľké úsilie a ochotu na sebe zamakať, ale výsledok stojí za to.

O oddanej službe učia knihy “Učení Šrí Kapily“, “Šrímad bhágavatam“, “Bhagavad-gíta, taká aká je“, “Nektar oddanosti“, “Śrī Caitanya-caritāmṛta” a ďalšie

Mnohí ľudia, ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s oddanou službou si myslia, že je to akási viera, alebo fanatizmus. Oddaná služba je v skutočnosti veda. Na začiatku je prepoklad – teória. Praxou, experimentom zisťujeme či je teória pravdivá. Každý tak môže dospieť k osobnej skúsenosti a nemusí už len veriť. Bude vedieť ako to naozaj je. A verte, či neverte, oddaná služba funguje tak, ako ju popisujú veľkí svätci. Keď budeš robiť to a to, takýto bude výsledok. Keď to robiť nebudeš, výsledok bude takýto. Všetko si môžeme overiť praxou, len musíme chcieť. Bohužiaľ nie všetci chcú a hľadajú iné cesty ku šťastiu a špekulujú nad oddanou službou bez akéhokoľvek pochopenia a skúsenosti. Keď budú dostatočne sklamaní z neustáleho hľadania, dospejú časom k oddanej službe, ktorá je pre živú bytosť prirodzená ako voda pre rybu.

Oddaná služba je cesta lásky, šťastia, súcitu, pokory a nesmiernej milostivosti pre všetky živé bytosti. Všetkým ukazuje kam v skutočnosti patria a čo majú robiť, aby sa tam dostali. Múdry človek využije túto možnosť a dá tomu šancu :) Menej inteligentní stále hľadajú šťastie a naplnenie v zmyslovom pôžitku, ktorý v konečnom dôsledku vedie vždy k sklamaniu. Je dôležité toto začať pozorovať vo svojom živote a uvedomiť si čo vlastne chcem so svojim životom spraviť. Či ho chcem prežiť zvieracím štýlom života – jedením, spaním, párením sa, obraňovaním sa a zmyslovým pôžitkom. Alebo sa vydám hľadať Absolútnu pravdu na cestu sebarealizácie, na cestu k dokonalému šťastiu.

Ľudský život dáva jedinečnú príležitosť zisťovať o živote viac a je škoda to nevyužiť.

Náboženstvo za to nemôže

Mnohí ľudia majú odpor voči náboženstvu kvôli ľuďom, ktorí náboženstvu nerobia dobré meno a využívajú ho pre svoje sebecké účely. Náboženstvo samo o sebe za to nemôže. Je to len nástroj, ktorý môže byť použitý rôznymi spôsobmi. Rovnako ako nôž – môžeme ním odkrojiť chlieb, ale aj niekoho zabiť. Aj náboženstvo niekto využíva na dobré účely a niekto na nedobré. Ale nie je rozumné všetku vinu zvaľovať na náboženstvo – na nástroj. Nôž nemôže za to, že ho niekto využil na zabíjanie. Takisto náboženstvo nemôže za to, že ho niekto využíva na zlé veci.

Fanatizmus

Hlavný problém nie je náboženstvo, ale fanatizmus. Fanatizmus sa prejavuje v rôznych oblastiach, nie len v náboženstve a nespôsobuje nič dobré. Náboženstvo si získalo zlé meno práve kvôli náboženským fanatikom. Kvôli fanatikom mnohí ľudia považujú náboženstvo za niečo nedobré a držia si od neho odstup. V skutočnosti by si mali držať odstup od fanatizmu, nie od náboženstva.

Náuka o Bohu

Náboženstvo je náuka o Bohu. Čo môže byť zlé na tom, keď sa človek niečo nové naučí? Nič. Zlé môže byť to, akým spôsobom tieto vedomosti využíva, resp. zneužíva. Ale na vine nie sú vedomosti, ale človek, ktorý ich zneužíva.

Slepá viera

Náboženstvo často sprevádza slepá viera. To znamená, že človek verí veciam, o ktorých nevie či sú pravdivé. Iba im verí ako pravdivým. O slepej viere píšem v článku “Slepá viera“.

Bx8QFvPCIAAEXIE

Náboženstvo však nemusí byť spojené so slepou vierou, ale s triezvym rozumom a logikou. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách krásne logicky vysvetľuje princípy náboženstva a dokazuje, že sa nemusí jednať o slepú vieru. Napríklad kniha “Dhama – cesta transcendence” pekne popisuje náuku o Bohu. V Bhagavad-gíte a Šrímad Bhágavatam sú tiež pekne popísané princípy náboženstva.

Prosím, neviňte náboženstvo kvôli jeho fanatickým vyznávačom, ktorí mu nerobia dobré meno. Nalejte si čistej vody a zistite čo skutočné náboženstvo vlastne je a dajte mu šancu.

Ďakujem.

Prečo materialisti zavrhujú duchovné poznanie

Často sa stretávam s nepochopením a odporom keď prezentujem duchovné poznanie obsiahnuté vo védskej literatúre a v mojom osobnom živote. Ľudia si myslia, že sú to len výmysly, fantázia a viera. Toto nepochopenie a odpor vychádza z nevedomosti. Ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s duchovnou sférou života, jej ani nemôžu rozumieť. Človek, ktorý nemá skúsenosť s ohňom, nemôže vedieť čo to znamená, že oheň páli. Až keď sa priblíži k ohňu a pocíti jeho teplo, pochopí.

Kedysi sa Galileovi posmievali a zavrhovali ho za to, že priniesol tvrdenie, ktoré bolo proti tomu, čo bolo v spoločnosti bežne uznávané. Takisto dnes je v spoločnosti bežne uznávaný materializmus a materialistická veda. Duchovná sféra života je pre mnohých, dovolím si tvrdiť, že väčšinu veľkou neznámou. A preto duchovnému životu nemôžu rozumieť a z nevedomosti ho niektorí zavrhujú mysliac si, že sú to výmysly. To je nevedomosť. Zavrhovať niečo, o čom neviem absolútne nič, je dokonca prejav hlúposti. A nie malej. Ako môžem tvrdiť, že je niečo hlúposť keď o tom neviem absolútne nič?! A predsa to niektorí tvrdia a ukazujú akí sú hlúpi a obmedzení.

Duchovno je tak skutočné ako nos medzi očami. Dokonca skutočnejšie, pretože čo je hmotné pominie, čo je duchovné, je večné. Veľa ľudí zažilo mimotelové zážitky a popisujú ako pozorovali svoje telo z diaľky. Je veľa prípadov klinickej smrti kedy pacienti popisujú mimotelový zážitok a dokázali presne popísať čo sa dialo v dobe ich klinickej smrti, alebo popisujú ako putovali do svetla a vrátili sa odtiaľ. Ďalší si pamätajú minulé životy, do ktorých sa dá tiež vstúpiť pomocou regresnej terapie. Astrálne cestovanie, čakry, kundalini, liečenie energiou…to všetko sú pre materialisticky založených ľudí výmysly, pretože s tým nemajú skúsenosť a teda nemajú ani žiadne pochopenie. Akonáhle s tým človek získa skúsenosť, zrazu bude vedieť, že to nie sú výmysly, ale realita.

chakras

V dnešnej spoločnosti sú ľudia vedení k tomu, aby verili len vedeckým poznatkom a neverili tomu, čo veda ešte nepreskúmala. Lenže viete koľko toho veda ešte nepreskúmala? Veeeeeeeeeeeľmi veľa. Čo vie toľko vyzdvihovaná moderná veda o duši, Bohu a celkovo o duchovnej sfére života? Takmer nič, pretože sa zameriava viacmenej na skúmanie hmoty a tam je jej kameň úrazu. Veriť len vedeckým poznatkom znamená obmedzovať svoje poznatky len na materiálnu časť života. Ale život je oveľa viac ako len hmota!

Hmota bez vedomia je len tupá, mŕtva hmota. Akonáhle do nej vstúpi vedomie, hmota ožíva. Hmota potrebuje na prejav života energiu. A odkiaľ táto energia pochádza? To vám vedci nepovedia, lebo nevedia! Povedia vám to však mudrci (svätci), ktorí majú s duchovným životom roky praxe a múdre knihy, ktoré sa zaoberajú duchovnou sférou života ako teoreticky, tak aj prakticky.

books

Cesta za poznáním“, “Cesta sebarealizácie”, “Učení Šrí Kapily“, “Život pochádza zo života”, “Učení královny Kuntí“, “Bhagavad-gíta, taká aká je“, “Šrímad Bhágavatam“,… to sú jedny z mnohých kníh, ktoré prinášajú veľmi hlboký pohľad na život.

Môžete sa dozvedieť veľa teoretických poznatkov a keď ich uvediete do praxe, môžete zistiť či sú pravdivé, alebo nie.

Jedna z najpoužívanejších duchovných praktík je meditácia. Píšem o nej v článku “Čo mi dala meditácia“. Väčšina ľudí v dnešnom svete nepraktikuje meditáciu a tak prakticky nepozná jej účinok. Ale ten, kto meditáciu začne praktikovať pravidelne, môže zistiť o sebe a o živote celkom dosť. Mnohí ľudia považujú meditáciu za stratu času, pretože nechápu jej význam. Ja som bol taký istý. Až keď som zo zvedavosti vyskúšal pravidelne meditovať, zistil som načo je to dobré a meditácia sa stala dôležitou súčasťou každého dňa (Potrava pre dušu).

V duchovnom živote je veľmi dôležité spojiť teóriu s praxou. Často sa stáva, že ľudia niečo zažijú a sú z toho zmätení, pretože im chýba teoretické poznanie. To sa stalo aj mne. Ale keď som o tom začal študovať, zrazu som pochopil čo sa to deje. A študoval som viac a viac, až som mal toľko teoretických znalostí, že som nevedel rozoznať ktoré sú pravdivé a ktoré nie. Aj na to si treba dávať pozor – neprijímať informácie nekriticky, lebo človek sa môže veľmi rýchlo zamotať v polopravdách a výmysloch a odchýliť sa od pravdy.

Ako rozoznať výmysel od pravdy? Jednoducho. Ak niekto niečo tvrdí, treba si to overiť, aby sme zistili, či náhodou netára. Inak nám ostáva len veriť, alebo neveriť. No nie všetko sa dá hneď overiť, však? Čo potom? Potom nám ostáva len viera. Ak nám cestovateľ rozpráva čo všetko videl a zažil na cestách, nemôžeme vedieť či to skutočne zažil, alebo nie. Ale na základe našej dôvery v neho mu buď veríme, alebo nie. A takisto to funguje aj v duchovnej sfére. Duchovne pokročilé osoby nám môžu rozprávať čo všetko je možné dosiahnúť duchovnou praxou, ale kým s tým nemáme skúsenosť, ostáva nám len veriť, alebo neveriť. Na začiatku je teda vždy viera. No túto vieru by sme si mali pokiaľ možno overiť, aby sme nemuseli len veriť. Čo nám hovoria duchovní majstri, treba aj uviesť do praxe, aby sme získali skúsenosti a overili si tak ich slová.

Mnohí ľudia vnímajú duchovno len ako slepú vieru, ale nemusí to tak byť. Duchovno môže byť veľmi praktické a logické. Práve takýmto praktickým a logickým spôsobom prezentuje duchovno Šríla Prabhupáda, čo ma ako logika veľmi zaujalo.

Keď som začal čítať knihy Šrílu Prabhupádu, veľa veciam som nerozumel, pretože som s nimi nemal žiadnu skúsenosť. No keď som vďaka oddaným Krišnu začal praktikovať to, čo sa v tých knihách odporúča, začal som postupne zisťovať a chápať viac a viac a zažívať to, čo je popísané v teórii. A preto viem, že Šríla Prabhupáda si nevymýšľa. Vďaka overeným teoretickým poznatkom som získal dôveru v proces oddanej služby (Bhakti jógy), ktorú Šríla Prabhupáda a mnohí ďalší svätci prezentujú a odporúčajú ako najvhodnejší proces sebarealizácie pre tento vek hádok a pokrytectva – Kali yugu.

Kedysi som bol ateista, totálne protináboženský a antiduchovný. Duchovno som považoval za fantáziu, pretože som s ním nemal vôbec žiadnu skúsenosť. Až keď som zažil určité duchovné veci, začal som zisťovať viac a začal som chápať, že tento svet a život v ňom nie je len hmota. Mnohí ma kvôli mojej zmene považujú za fanatika a blázna, pretože nemajú skúsenosť s tým, čo ja a nerozumejú tomu. A ani neporozumejú kým nezískajú skúsenosť. Často týmto ľuďom vysvetľujem, že je potrebná skúsenosť, aby začali lepšie chápať určité veci, ale nedokážu spraviť potrebný krok ku praxi. Bohužiaľ. Nie každý chce. Namiesto toho sa oháňajú tým, že veda to nedokázala a veria len vede. No človek, ktorý začne praktikovať duchovný život a pocíti výsledky na vlastnej koži, veľmi rýchlo pochopí obmedzenosť modernej vedy a materialistického zmýšľania.

overenie

Prajem všetkým čo najväčší pokrok v duchovnom živote, aj materialistom :) Aby už nemuseli byť materialisti.