Nepotrebujem Boha

Často sa stretávam s názorom, že človek nepotrebuje Boha k životu. Keď počujem toto tvrdenie, spomeniem si na to, ako som žil predtým, než som sa dal na duchovnú cestu a pred očami mám tiež ako žijú mnohí ľudia bez Boha (česť výnimkám).

Život bez Boha

Keď som bol ateista, môj život bol pomerne zhýralý. Každý víkend som sa opíjal, v opilosti som slintal po ženách a číhal, ktorú by som mohol zbaliť a užívať si s ňou nezávislé sexuálne radovánky. Chtíč so mnou lomcoval ako vietor s tenučkým stromom a neraz ma zlomil a zneužil som niekoľko žien. Keď sa na to s odstupom času pozerám, takéto počíňanie nie je vôbec pekné, ale bohužiaľ pod vplyvom veľkého chtíču sa moc nedá jednať inak. Silný chtíč človeka núti k takýmto, ba ešte horším činnostiam. Podporoval som ukrutné zaobchádzanie so zvieratami v bitúnkoch tým, že som jedol mäso. A priťahovali ma rôzne iné svetské pôžitky, ktoré ma aj tak nedokázali naplniť a stále som cítil, že mi ku šťastiu niečo chýba.

Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“

Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

[Bhagavad-gíta 3.36-37]

Žiadostivosť ľudí ženie k uspokojovaniu sebeckého zmyslového pôžitku a tak sa ženú za sexuálnym pôžitkom, drogami (mäkkými alebo tvrdými), hazardom (vidina ľahkého zisku), extrémnymi športami, za materiálnym bohatstvom atď. Chtíč núti ľudí urobiť čokoľvek pre získanie krátkodobého prchavého pôžitku. Ani to najväčšie množstvo takéhoto pôžitku nikoho nedokáže uspokojiť natrvalo a úplne. Ak sa človek usiluje o šťastie takýmto spôsobom, vždy sa bude musieť hnať za ďalším a ďalším pôžitkom a nikdy nebude úplne spokojný a naplnený. Vždy bude vo vnútri prázdny, pretože takéto jednanie neuspokojuje dušu – naše skutočné JA. Naplniť nás môže jedine duchovný život a vzťah s Bohom, ktorého mnohí ľudia považujú za výmysel. No tento výmysel aj napriek týmto tvrdeniam pomohol mnohým ľuďom skvalitniť život a zmeniť ho na nepoznanie. Keď sa ľudia začnú úprimne obracať na Boha, začnú sa diať veci…

Veľký chtíč je bežnou súčasťou ľudí, ktorí žijú bez Boha a bez akýchkoľvek náboženských zásad. Títo ľudia považujú rôzne druhy zmyslového pôžitku za skutočné šťastie a zmysel života a nad hlbším zmyslom života sa väčšinou nezamýšľajú. Robia si čo chcú, kedy chcú, ako chcú nevediac o následkoch, ktoré ich zákonite čakajú. Neuznávajú autoritu Boha, dokonca neuznávajú ani existenciu ničoho duchovného. Celá ich realita je založená iba na hmotnej existencii. Svoje telo považujú za svoje pravé JA a podľa toho plní žiadostivosti vynakladajú nemalé úsilie pre uspokojenie tela (a jeho zmyslov). Pre naplnenie svojich chtivých túžob sú často ochotní urobiť čokoľvek, aj keď je to zvrátené a nemorálne. Napríklad pedofil, alebo iný “fil”. Nemorálne sú aj iné veci, ale bohužiaľ dnešná spoločnosť vytvorila morálku podľa vedomia a svedomia väčšiny ľudí a za morálne považujú veci, ktoré sú v skutočnosti nemorálne. Bežný človek nemá problém jesť mäso a podporovať tým veľkochovy a bitúnky, kde sú zvieratá ukrutným spôsobom chované a zabíjané. Nemá problém striedať jedného sexuálneho partnera za druhým neuvedomujúc si, akú psychickú ujmu jemu aj sebe tým spôsobuje. Pripútanosť a následné rozchody sú veľké psychické bolesti, ktoré v ľuďoch zanechávajú nemalé jazvy na srdci. A veľa ďalších činností, ktoré spôsobujú nemalé utrpenie.

Oddávajúc sa nenásytnej žiadostivosti a plní pýchy, sebavedomia a domýšľavosti, sú poblúznení démoni priťahovaní dočasným a konajú vždy nečisto podľa svojich predsavzatí. [Bhagavad-gíta 16.10]

Ak sa človek nevydá duchovnou cestou a nezačne spoznávať Boha, nemá inú možnosť len žiť pod vplyvom veľkého chtíča a snažiť sa naplniť svoje chtivé túžby, ktoré ho aj tak v konečnom dôsledku neuspokoja a navyše mu prinesú mnohé trápenia a bolesti. Mnohí ľudia by o tom vedeli rozprávať. A tiež mnohí ľudia rozprávajú o tom, ako im Boh a vzťah s Ním zmenil život a charakter.

Charakter ľudí, ktorí neprijímajú autoritu Boha a zavrhujú ju, alebo jej neprikladajú veľkú váhu, je väčšinou veľmi skazený (opäť česť výnimkám). Nemajú problém používať hrubé slová a urážať druhých. Nemajú problém zneužívať druhých pre svoj sebecký pôžitok (väčšinou sexuálny) a odhodiť ich ako špinavú handru keď im už ich zmyslový pôžitok nenapĺňajú. Snažia sa ospravedlniť si svoje hriešne jednanie a nepripúšťajú si, že by robili niečo zlé. Nemajú problém používať fyzické násilie keď sa hnevajú. A hnevajú sa často. Hnev je totiž prejavom žiadostivosti.

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev. [Bhagavad-gíta 2.62]

Čím väčšia žiadostivosť, tým väčsí a neovládnuteľnejší hnev. Bol som svedkom mnohých párov, kde rozhnevaná žena mlátila muža! A takisto rozhnevaní muži mlátia ženy a deti. A to len preto, lebo sú pod vplyvom veľkej žiadostivosti a tým pádom sa veľmi hnevajú keď ich žiadostivosť nie je naplnená. A potom sa nevedia ovládať a používajú násilie ako filter svojho hnevu. Takýto stav vedomia je veľmi žalostný, veľmi smutný.

Konanie pod vplyvom žiadostivosti neprináša nič dobré. Prináša problémy nie len tým, ktorí sú pod vplyvom žiadostivosti, ale aj ich okoliu.

Sám som bol kedysi veľký nervák a keď som sa rozhneval, burácali hromy a šľahali blesky. No rozvíjanie duchovného vedomia mi ukázalo, že to tak nemusí byť. Že človek nemusí žiť pod vplyvom veľkého chtíču a tým pádom aj hnevu. Čím menší chtíč, tým menej hnevu. Čím menší chtíč, tým krajší charakter človeka. A naopak čím väčší chtíč, tým horší charakter.

Rozvíjanie vzťahu s Bohom vedie k zmierneniu chtíču a nakoniec až k jeho odstráneniu a dosiahnutiu lásky k Bohu. Je na to proces zvaný “Bhakti jóga“, ktorý už od roku 2015 praktikujem a učím sa stále viac teoreticky aj prakticky.

Život s Bohom

Človek, ktorý nie len slepo verí v Boha, ale naozaj obetoval celý svoj život službe Bohu nepodlieha chtíču. Nepriťahuje ho sexuálny pôžitok, nepriťahujú ho drogy, hazard, extrémné športy, ani žiadny iný svetský pôžitok. Takýto človek je plne pohrúžený v duchovnom vedomí a je šťastnejší bez všetkých svetských pôžitkov, ktoré sú pre bežného materialistu všetkým, celým zmyslom života.

Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí. [Bhagavad-gíta 2.59]

Človek v duchovnom vedomí vôbec nemá chuť v svetských pôžitkoch rovnako ako človek nemá bežne chuť pojedať výkaly (možno niektorí áno). Jednoducho tým už nie je priťahovaný a venuje sa vznešenejším činnostiam.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Veľa ľudí si myslí, že duchovne založený človek musí žiť v chráme, alebo v jaskyni. Nemusí to tak byť. Je veľa duchovne založených ľudí, ktorí majú rodinu a prácu. Bhakti jóga nás učí ako môže byť aj starostlivosť o rodinu a práca duchovná činnosť. Ako môžeme robiť všetky činnosti ako službu Bohu. To je dokonalosť života, pretože takýto štýl života očisťuje naše vedomie od chtíču a čím je naše vedomie viac očistené od chtíču, prejavuje sa náš pekný duchovný charakter.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [Bhagavad-gíta 16.1-3]

Keď chceme dosiahnuť lepší život a lepšiu spoločnosť, je nutné čo najviac očistiť vedomie od žiadostivosti. Žiadostivý človek je sebecký a myslí hlavne na prospech pre seba. No človek očistený od žiadostivosti myslí na dobro všetkých a podľa toho aj jedná. Nikomu neubližuje a snaží sa všetkým pomáhať dosiahnuť ich pôvodné duchovné vedomie, aby aj oni mohli žiť v láske, šťastí a mieri a nemuseli sa čertiť keď ich chtivé túžby nie sú naplnené a spôsobiť tak nemalý rozruch a problémy.

O žiadostivosti by sa dalo písať ešte veľa. Každý s ňou má skúsenosť. Je dobré vedieť, že žiadostivosť prináša do nášho života veľa problémov. Kvôli žiadostivosti ľudia vymýšľajú rôzne prístroje, ktoré im majú zjednodušiť život, ale za cenu znečistenia prostredia a ničenia prírody. Kvôli žiadostivosti ľudia trpia mnohými psychickými poruchami. Kvôli žiadostivosti sú konflikty, vojny, vraždy, násilie, závislosti a ďalšie nepríjemnosti. Toto chceme? Alebo chceme život v harmónii, v súlade s prírodou a Bohom.

Práve vzťah s Bohom prináša človeku vnútorný mier, šťastie a lásku.

Bhakti jóga nás učí ako tento vzťah s Bohom rozvíjať a zduchovniť tak celý svoj život a nemusieť už viac zažívať utrpenie, úzkosť, stres a ďalšie nepríjemnosti, ktoré sú výsledkom života bez Boha.

Ľudia, ktorí úprimne rozvíjajú vzťah s Bohom majú veľmi pekný charakter a vedú veľmi pekný a kľudný život. Sú aj ľudia, ktorí predstierajú, že sú zbožní, ale v skutočnosti nie sú a sú plní chtíča a rozvíjajú chtíč namiesto lásky k Bohu. To sú pokrytci a netreba sa dať nimi odradiť.

Za seba môžem povedať, že život s Bohom je oveľa krajší ako život bez Neho.

A čo ty? Chceš žiť bez Boha a rozvíjať tak svoj chtíč a zažívať jeho nepríjemné následky, alebo chceš už konečne byť šťastný, vyrovnaný a láskyplný? Pre teba je “Bhakti jóga“.

Existuje Satan?

Rôzne náboženstvá popisujú existenciu všedobrej bytosti – Boha a veľmi zlej bytosti – Satana. Všetko zlo na svete pripisujú Satanovi a všetko dobro Bohu. Védske písma tiež popisujú rôzne démonské bytosti. V článku “Démon nie je podoba, démon je povaha” je vysvetlené, že démoni sa vyznačujú hlavne povahou, nie podobou. Démon môže mať podobu človeka, alebo dokonca anjela, ale jeho povaha ho prezradí.

Démonské sklony sú v každom z nás. Záleží na každom z nás, na ktorú stranu sa viac prilkoníme – či na stranu Boha, všedobrej bytosti, ktorá prináša lásku, mier, pokoj a šťastie. Alebo na stranu Satana a jeho kumpánov, ktorí spôsobujú chaos a utrpenie. To, či je Satan reálny, alebo nie, nie je až tak podstatné. Podstatné je vedieť rozlíšiť démonské od božského.

Démonské

Démonská povaha sa vyznačuje snahou o uspokojenie samého seba, často bez ohľadu na svoje okolie a následky. Človek s démonskou povahou neberie do úvahy autoritu Boha a znevažuje ju hovoriac, že Boh neexistuje, alebo si Boha prispôsobuje na svoj obraz, ktorý mu vyhovuje, aby si tak ospravedlnil páchanie svojich hriešnych činov – “Môj Boh mi to dovoľuje“.

Čo démonom chýba je pokora. Démoni sú pyšní, arogantní nafúkanci nehľadiac na žiadnu inú autoritu okrem seba. Seba považujú za stredobod vesmíru a všetko chcú využívať pre svoj vlastný prospech. Svoju inteligenciu považujú za najlepšiu a za každú cenu si chcú presadiť svoje. Často neberú do úvahy žiadne rady a idú si len a len svoje. Potom to aj tak dopadá.

Výsledok démonského pyšného života je pád na držku a následné utrpenie. Démoni si myslia, že utrpenie sa ich netýka, že sú dostatočne silní, aby sa vedeli pred nechcenými vecami ubrániť a že sú silnejší ako príroda a Boh. No história ukazuje, že aj tí najväčší démoni podľahli zákonom Boha a nedokázali ich prekonať.

Žiadny démon nie je silnejší ako Boh. Ani Satan. Satan je podľa rôznych príbehov veľmi mocná bytosť, ktorá prináša rôzne pokušenia a tak spôsobuje vzburu voči Bohu a chaos vo svete. Keď sa Ježiš postil na púšti 40 dní, pokúšal ho Satan a snažil sa ho zviesť rôznymi svetskými lákadlami ako je delikátne jedlo, sláva, bohatstvo, sex atď.

No Ježiš v tejto skúške obstál a nedal sa zlákať, lebo poznal Božie kráľovstvo a svojho Otca, Najvyššieho Pána. Vedel, že to, čo mu Diabol ponúka je lož a skutočná pravda je v Bohu.

Diabol sa už od nepamäti snaží zlákať ľudí na rôzne svetské pôžitky sľubujúc im naplnenie všetkých ich túžob a dosiahnutie šťastia takýmto spôsobom. Vo védskych textoch je to Mája, iluzorná energia Boha, ktorá zahaľuje všetky živé bytosti v hmotnom svete do nevedomosti, aby si mysleli, že skutočné šťastie nájdu v tomto svete napĺňaním svojich svetských túžob. Ale to je obyčajná ilúzia.

Védske texty tiež popisujú, že tento svet je vytvorený pre všetkých, ktorí závidia Bohu a chcú byť ako Boh. Chceli sa hrať na Boha, ale Boh môže byť len jeden a tak vytvoril hmotný svet, kde sa môže každý vo svojej ilúzii hrať na Boha, na pána, ovládateľa a požívateľa a vykorisťovať  tak hmotnú prírodu pre svoj sebecký pôžitok.

Biblický príbeh Adama a Evy tiež popisuje pád z raja, kde bol večný život a večné šťastie, ale kvôli poslúchnutiu Satana a neposlúchnutiu Boha boli vyhnaní z raja do hmotného sveta, kde sa šťastie strieda s nešťastím a všetka snaha o šťastie končí smrťou. Had ponúkal Eve, že keď ochutná jablko zo “Stromu poznania dobra a zla“, bude vševedúca ako Boh. No Boh Adamovi a Eve výslovne zakázal jesť z tohto stromu:

Genesis 2:16-17: „Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“

Tento príbeh ilustruje pád duše z duchovného sveta do hmotného. Túžba vyrovnať sa Bohu, byť ako Boh a neposlušnosť voči Bohu sú príčinou pádu duše a jej následného utrpenia. A už keď duša rebeluje proti Bohu, robí si čo chce, kedy chce, ako chce, nehľadiac na to, aké to bude mať následky. A to je presne situácia mnohých ľudí v tomto svete. Nehľadia na Božie zákony, na Božie Slovo. Robia si čo chcú, ako chcú, kedy chcú, popierajú existenciu Boha ako Najvyššej autority a vytvárajú si vlastné obrazy Boha, vlastné modly. Podľahli moci Satana, ktorý je rebel voči Bohu číslo jeden a všetkých sa snaží odvrátiť od Boha. Opäť pripomínam, že to, či je Satan reálny alebo nie, nie je až tak podstatné. Ide hlavne o princíp ako veci fungujú. Že závisť a neposlušnosť voči Bohu je démonská vlastnosť a to spôsobuje všetky problémy v živote a vo svete. Jedine poslušnosť voči Bohu môže pomôcť priniesť mier, lásku a šťastie. Všetko ostatné sú márne pokusy, ktoré končia neúspechom a sklamaním. Ježiš a mnohí ďalší svätci toto vedia a snažili sa to vysvetliť ostatným. Kto to pochopí, je zachránený. Kto to nepochopí, má smolu. Bude musieť žiť démonským životom aj naďalej a naďalej zakúšať nemalé utrpenie spôsobené svojou závisťou voči Bohu. Jedine Boh nás môže oslobodiť od veškerej úzkosti a utrpenia, nie Satan. Satan nám len prilieva olej do ohňa hmotnej existencie a podvádza nás, že takým, či onakým spôsobom budeme šťastní v hmotnom svete. Nebudeme. Ježiš a mnohí ďalší svätci to garantujú a vysvetľujú ako môžeme byť skutočne šťastní. A je na nás, či uveríme Ježišovi a svätcom a budeme kráčať v ich stopách, alebo budeme naďalej veriť Satanovi a kráčať v jeho stopách.

Božské

Pokora, láska, šťastie, mier. To je božské a po tom každý túži. Lenže s démonskou mentalitou to nie je možné dosiahnuť. Musíme sa obrátiť na Boha. On nám do srdca vleje pokoru, lásku, šťastie a mier a budeme schopní šíriť Jeho posolstvo ďalej. On je Najvyšší Pán a keď túto jednoduchú skutočnosť prijmeme, bude sa nám oveľa ľahšie žiť ako keď si myslíme, že páni sme my a chceme mať všetko podľa nás a robíme si všetko po svojom. Náš milovaný a milujúci Otec nám dáva slobodnú voľbu žiť s Ním, alebo bez Neho. Mnohí ľudia si volia žiť bez Neho a potom zbytočne trpia. Zbytočne sú nafúkaní, arogantní, pokrytci a to im v živote spôsobuje nemalé problémy. Človek, ktorý prijal Boha do svojho srdca nemôže byť nafúkaný, arogantný pokrytec, lebo Boh taký nie je. Boh je všedobrý a všemocný. Satan je nafúkaný, arogantný pokrytec, ktorý zavrhol Boha a seba vyvyšuje na pozíciu Boha ba ešte vyššie.

Chceš nasledovať Satana, alebo Boha? Rozhodnutie je na Tebe!

PS: Kedysi som kráčal v stopách Satana a zavrhoval Boha. Neuvedomoval som si dôležitosť Boha vo svojom živote a myslel som si, že môžem byť šťastný bez Neho ako mnohí ďalší. No z nejakého dôvodu som dostal milosť a možnosť pochopiť dôležitosť Boha v našom živote. Keď sa pozriem na svoj život bez Boha, nie je to pekný pohľad – alkohol, neobmedzený sex, arogancia, pýcha, hrubosť, bezohľadnosť, sebectvo a veľa ďalších nepekných vecí, ktoré prichádzajú ruka v ruke s démonskou mentalitou a nasledovaním v stopách Satana, ktorý nám vraví, že šťastní budeme bez Boha. Je mi ľúto všetkých, ktorých Satan podviedol a podvádza, pretože takýmto spôsobom nikto nemôže byť šťastný a nakoniec ostanú len oči pre plač a škrípanie zubami ako sa v Biblii hovorí.

Nevravím, že som svätý a nemám túžby po tom, čo nám Satan, respektíve iluzorná energia Mája ponúka. Veľmi dlho som kráčal v stopách Máje/Satana. Ale čoraz viac si uvedomujem dôležitosť nasledovania cesty, ktorá vedie k Bohu, k Absolútnej Pravde, kde je všetko, po čom všetci túžime.

Biblia, Korán, Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie, Život pochází ze života, Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, to je literatúra vhodná pre hľadačov Absolútnej Pravdy.

Ak chce niekto dosiahnuť skutočné šťastie, mier a lásku, musí si dať veľký pozor na to, ktorou cestou kráča. Či kráča cestou, ktorá vedie k jeho vlastnému egoistickému uspokojeniu (mágia, ezoterika, niektoré jógové smery a vlastne všetko, kde nie je stredobodom Boh, ale JA), alebo kráča cestou, ktorú vyšľapali mnohí veľkí svätci, oddaní Najvyššieho Pána.

Je jednoduchý ukazateľ toho, či kráčam cestou Satana/Máje, alebo Boha.

Satan/Mája Boh
Ide mi v prvom rade o svoje uspokojenie a na druhých viacmenej kašlem. Záleží mi na druhých a na Bohu.
Považujem sa za pána, ovládateľa a požívateľa. Považujem sa za nástroj v rukách Božích.
Som nadutý, pyšný, egoista, myslím si, že viem najlepšie. Som pokorný, nesebecký, priznám si chyby a omyly a dokážem prijať kritiku a rady druhých.
Presadzujem silou mocou svoje názory všade kam chodím. Nikomu svoje presvedčenie nenútim. Nech sa každý rozhodne sám.
Nedokážem prijať inú autoritu okrem seba (svojej mysle a inteligencie). Dokážem prijať autoritu Boha a Jeho predstaviteľov.
Žijem v úzkosti a strachu. Žijem bez úzkosti a strachu v radosti a láske.
Pijem, fajčím, mám neobmedzený sex. Nepijem, nefajčím, sex iba v manželstve.
Podporujem zabíjanie zvierat, aby som uspokojil jazyk (jedenie mäsa). Nechcem podporovať zbytočné zabíjanie zvierat a iných živých bytostí.
Kašlem na teba. Keď môžem, pomôžem.

Určite by sa našlo aj viac ukazateľov, ale toto sú také najhlavnejšie, ktoré nám môžu ukázať nakoľko kráčame cestou ilúzie a nakoľko cestou Pravdy, lásky a skutočného šťastia. Šestnásta kapitola Bhagavad-gíty to rozoberá viac: https://vedabase.io/sk/library/bg/16/

Záver

Cesta zbožného života prináša svetlo do nášho života. Naopak cesta démonského života sa spočiatku môže javiť ako svetlá, ale na konci je tma, utrpenie, škrípanie zubami, úzkosť, nič príjemné. Ktorú cestu si vyberieme, je na každom z nás. Boh nám dal slobodnú voľbu, ktorú môžeme využivať ako sa nám zachce. Či budeme jednať v súlade s vôľou Božou, alebo proti nej. A čo je vôľa Božia nás učí Ježiš a mnohí ďalší svätci svojim príkladom.

Vďaka štúdiu duchovnej literatúry od predstaviteľov Boha sa môžeme naučiť jednať podľa Božej vôle a byť naozaj šťastní.

Amen

Čo ničí vzťahy?

Teraz som tak rozmýšľal nad svojimi vzťahmi a vzťahmi svojich priateľov a uvedomil som si, čo najviac ničí vzťahy. Sám som prešiel mnohými vzťahmi a bol som svedkom mnohých sľubných vzťahov a následných bolestných rozchodov. Čo zapríčiňuje rozpad vzťahov?

Sebectvo

Sebectvo je hlavná príčina rozpadu mnohých vzťahov. Pokiaľ jeden partner vyžaduje od druhého, že mu naplní jeho sebecké potreby a nestane sa tak, je to problém. A pokiaľ sa tak deje často, kvôli nenaplneniu sebeckých túžob sa zamilovanosť vytráca, vzniká nevraživosť a vzťah sa rozpadá.

Keď sa na to pozrieme bližšie a rozanalyzujeme všetky vzťahy, ktoré vyzerali na začiatku pekne, ale skončili nie moc pekne, dostaneme sa k príčine – k sebectvu.

Pokiaľ sme sebci a očakávame, že bude všetko podľa našich predstáv, že partner bude skákať ako my pískame, nebudeme mať žiadny dlhodobý vzťah. Všetky vzťahy sa nám rozpadnú kvôli našemu sebectvu, alebo sebectvu nášho partnera.

Aby vzťah mohol pekne fungovať, musíme sa vzdať svojho sebectva a nevnímať len svoje potreby, ale aj potreby druhých.

Znaky sebectva vo vzťahu

  1. Partner neustále vyžaduje pozornosť a podporu bez toho, aby to opätoval.
  2. Najradšej rozpráva sám o sebe.
  3. Robí pre vás niečo len vtedy, keď za to získa niečo na oplátku.
  4. Vyžaduje aby ste naplnili jeho potreby bez toho, aby on naplnil vaše.
  5. Nemá potrebu sa ospravedlniť za nič.
  6. Všetko musí byť podľa neho.

Na tému sebectva vo vzťahu je veľa článkov:

Ako zistíte, že žijete so sebcom?https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/3714/ako-zistite-ze-zijete-so-sebcom

4 znaky toho, že ste v sebeckom vzťahuhttps://silavedomia.sk/4-znaky-toho-ze-ste-sebeckom-vztahu/

Jeho sebectvo zničí váš vzťahhttps://wanda.pluska.sk/vztahy-a-sex/jeho-sebectvo-znici-vas-vztah

Čo so sebcom?

Nič. Pokiaľ si neuvedomí, že je sebec a nebude sa chcieť zmeniť, nič sa nedá robiť. Sebec si väčšinou neuvedomuje, že je sebec a vyhovuje mu keď využíva druhých pre svoje sebecké chúťky. Bohužiaľ, taký človek nebude mať nikdy trvalý vzťah kým nezmení svoj sebecký postoj aspoň na menej sebecký. Vydržať totiž so sebcom vyžaduje veľké sebazaprenie a nie každý to dlhodobo dá.

Sú prípady kedy je vo vzťahu sebec a druhý sa ide pre neho rozdať a robí všetko čo sebec vyžaduje. Ale stále to nie je dosť a tak vzťah moc neklape a ten, čo sa ide pre druhého rozdať nie je vôbec šťastný. Také vzťahy nemávajú dlhé trvanie a ak áno, tak to má neblahý dopad na psychické zdravie toho, čo sa vo vzťahu pre druhého rozdáva.

Bohužiaľ v tomto svete je príliš veľa sebcov. Každý z nás je do určitej miery sebecký. Niekto viac, niekto menej, ale každý má sebecké sklony. Aj ten, čo sa rozdáva pre druhých to zvyčajne robí zo sebeckých pohnútok.

Čo so sebectvom?

Na sebectvo pomáha Bhakti jóga – jóga oddanosti. Svoje sebecké sklony očistíme tak, že sa staneme služobníkmi a zistíme, že oddaná služba prináša oveľa väčšiu radosť ako sebecké uspokojovanie.

O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti yoga

A čo vy? Zažili ste, alebo zažívate sebectvo vo vzťahu?

Keď vieru považujeme za pravdu

Rôzni ľudia veria rôznym veciam. Niektorí veria v Boha, niektorí na mimozemšťanov, ďalší na šťastie v hmotnom svete, iní zase na nesmrteľnosť. Ale čo z toho je pravda? A čo z toho je len viera?

Ľudia svoju vieru radi považujú za pravdu, pretože im to dáva pocit, že niečo vedia. Ale vedia prd. Len veria. A to je rozdiel.

Kamarát mi tvrdil, že je možné preprogramovať realitu tak, aby telo nestarlo a nepôsobilo nám žiadne utrpenie. Keď som sa ho spýtal ako je to možné, začal mi tvrdiť, že existujú ľudia, ktorí to dokázali. Keď som sa ho pýtal ďalej kde sú takí ľudia, ako žijú, čo robia, nevedel mi odpovedať.

123456

Krásny praktický príklad ako niekto považuje svoju vieru za pravdu a keď je konfrontovaný s realitou, nemôže to dokázať a zisťuje, že takzvané vedomosti sú len viera. A to je len jeden z mnohých. Naša myseľ si vytvorila mnoho takýchto “právd”, ktoré pravda nemusia byť a zvyčajne ani nie sú. Myseľ sa nás snaží presvedčiť, že naša viera = pravda. Ale to je BLBOSŤ! Pokiaľ nevieme dokázať svoje tvrdenia, nemôžeme si o nich myslieť, že sú pravdivé.

Pozor na to. Možno si ani neuvedomujeme koľko sme prijali toho za pravdu bez toho, aby sme to konfrontovali s realitou a overili si to. Môžeme veriť na mimozemšťanov, v Boha, v to, že je možné žiť v hmotnom tele bez chorôb a bez starnutia, ale kde je DôKAZ? Pokiaľ nemáme dôkaz a staviame na svojej viere, nemôžeme to považovať za pravdu. To nie je rozumné.

Môžeme vidieť aj na sebe aj na druhých ľuďoch čomu všetkému veríme, ale nevieme to dokázať. Viera nerovná sa realita. Ak chceme žiť v realite, nemôžeme považovať svoju vieru za pravdu. Pretože sa môže veľmi rýchlo stať, že si vytvoríme akúsi bublinu, ktorá je úplne mimo realitu a keď budeme konfrontovaní s realitou, môžeme byť sklamaní.

Niektorí ľudia považujú Ježiša za Boha. Iní Allaha, Buddhu, Krišnu, Rámu,…. ale kde je pravda?! Pravda nie je lacná, že stačí uveriť a považovať to za pravdu. To je blud.

Ak chceme žiť v realite, konfrontujme svoju vieru s realitou. Snažme sa pristupovať kriticky ku každému svojmu záveru, či je naozaj pravdivý, alebo je to len ničím nepodložená špekulácia. To nám pomôže, aby sme nežili ako blázni, ktorí svoje ničím nepodložené špekulácie považujú za pravdu a ešte to šíria ako pravdu a balamutia ďalších ľudí.

Priznajme si radšej, že nevieme ako to je ako by sme mali špekulovať a tvrdohlavo považovať svoju vieru za pravdivú. Keď jednoducho neviem ako to je, tak poviem: “Neviem”. To nie je hanba. Alebo môžem povedať, že tomu verím. Ale tvrdiť, že je to tak a tak a pritom to nemôžem dokázať, pretože tomu len verím, to je diagnóza na psychiatriu.

Bohužiaľ veľmi veľa ľudí svoju vieru považuje za pravdu a ešte ju ako pravdu šíri. Nebuďme takí blázni. Priznajme si, že nevieme ako by sme mali špekulovať a považovať svoje blúdne špekulácie za pravdu. Tak budeme oveľa bližšie k pravde ako si myslíme.

Ak budeme sami seba podvádzať, že naša viera je pravdivá, môžeme byť od pravdy oveľa viac vzdialení ako si myslíme.

Poďme teda analyzovať čomu všetkému veríme ako pravde a čo všetko si nemôžeme overiť. To nás priblíži k pravde viac ako viera.

Viera môže byť nebezpečná. Môžeme uveriť niečomu, čo nie je pravda a byť podvedení.

Naučme sa pristupovať k životu so zdravým rozumom, triezvo a snažme sa spoznať pravdu. Neverme všetkému, čo naša myseľ vyprodukuje a nepovažujme to za pravdu. Neverme všetkému, čo vyprodukuje myseľ druhých a nepovažujme to za pravdu. Vždy to konfrontujme s realitou.

Len tak budeme bližšie k pravde a ďalej od lži a poloprávd.

Veľa šťastia v hľadaní pravdy!

Hare Krišna

Riziká (ne)prijatia vedenia (na duchovnej ceste)

Zo skúsenosti možno každý vie, že keď prijmeme správne vedenie, môžeme si uľahčiť veľa námahy. Keď sa učíme priamo od skúsených majstrov vo svojom odbore, môžeme sa od nich veľa naučiť. Naučiť sa to všetko a pochopiť to svojpomocne by nám trvalo oveľa dlhšie. Preto aj na duchovnej ceste existuje pomoc duchovných vodcov, duchovných učiteľov, ktorí majú hlboké poznanie a skúsenosti, ktoré nám môžu poskytnúť.

Ale pozor

V súčasnej dobe je až príliš veľa podvodníkov v rôznych oblastiach a výnimkou nie je ani duchovná sféra. Taký guru, hentaký guru, hentaký kouč, vedma, astrológ, liečiteľ… ale kto z nich je reálne kvalifikovaný aby mohol dostatočne kvalitne vykonávať svoju rolu?

Predtým, než prijmeme vedenie od niekoho, musíme si ho preklepnúť čo je zač. Aké je jeho pozadie, ako dlho sa venuje svojmu odboru, aké sú jeho výsledky, referencie atď. Prijať vedenie a nepreklepnúť si danú osobu znamená prijať riziko, že budeme podvedení. A to riziko nie je malé. Veľmi veľa ľudí prijalo vedenie od podvodníkov a skončili podvedení s holým zadkom a prázdnou peňaženkou.

Riziko neprijatia vedenia

Neprijatie vedenia znamená, že sme odkázaní sami na seba. Na svoje špekulácie, na svoje schopnosti, na svoje závery, ktoré nemusia byť pravdivé. Môžeme špekulovať koľko chceme bez obmedzenia a môžeme začať považovať svoje špekulácie za pravdivé. To sa reálne deje u mnohých, ktorí neprijali vedenie od nikoho a tak podvádzajú nie len seba, ale často aj ostatných a šíria svoju prešpekulovanú filozofiu medzi naivných ľudí.

Dôležitosť prijatia vedenia

Keď prijmeme vedenie od správnej osoby, môže nám to na našej ceste veľmi pomôcť. Keď nepoznáme cestu a spýtame sa niekoho, kto vie, veľmi nám to pomôže a dojdeme rýchlejšie do cieľa ako keby sme len špekulovali a blúdili bez potrebného poznania.

spiritual-master

Ďalším dôležitým aspektom prijatia vedenia je, že zabraňuje špekuláciam a robeniu si po svojom. Ľudia, ktorí neprijali vedenie nikoho si môžu robiť čo chcú ako chcú, môžu podvádzať a špekulovať koľko len chcú. Ale keď prijmeme vedenie, tak to robiť nemôžeme. Keď syn prijíma vedenie otca, nerobí si čo chce, ale počúva otcove pokyny a riadi sa nimi. Takisto dobrý žiak sa drží pokynov svojho učiteľa a nerobí si čo chce ako chce. Načo by mu bol inak učiteľ keby si robil aj tak po svojom?

Mnohí falošní guruovia a podvodníci sa vyznačujú tým, že neprijali vedenie od nikoho a tak im nikto nebráni v tom, aby podvádzali druhých a robili si čo chcú. To je nebezpečné.

parampara

Ak chceme prijať od niekoho vedenie, tiež sa musíme uistiť, že daná osoba má alebo mala tiež vedenie. To zmenšuje riziko, že narazíme na podvodníka. Nezaručuje, ale znižuje riziko. Väčšina podvodníkov totiž neprijíma vedenie vôbec, alebo tvrdí, že prijala, ale v skutočnosti si len vymýšľajú a nikdy vedenie od nikoho neprijali. A to je výstražné znamenie, že by sme si mali na také osoby dať veľký pozor.

Preto zdôrazňujem, že si treba veľmi dobre preklepnúť danú osobu, od ktorej by sme chceli prijať vednie a neprijímať len tak zo sentimentu. Pretože ak prijímame vedenie zo sentimentu, tak sa zvyšuje riziko, že prijmeme za svojho učiteľa podvodníka ako sa to stalo mnohým. Osobne poznám niekoľko žiakov jedného falošného gurua z Indie, ktorý si za zasvätenie do “mystických schopností” pýtal 10 000 dolárov!  A tí blázni naškrábali desať litrov, ktoré vysolili za zasvätenie a takzvaný guru po pár rokoch zdrhol s niekoľkými sexuálnymi obvineniami na krku. A to nie je jediný prípad. Takýchto prípadov sú stovky po celom svete, nie len v Indii.

Ak od vás niekto vyžaduje veľkú sumu peňazí za to, že vám ponúka pomoc, je to ďalšie výstražné znamenie, že sa jedná o podvodníka, ktorému ide hlavne o peniaze.

Preto nebuďme naivní, neverme každému, kto má odev svätca a ponúka osvietenie. Lebo sa nám môže stať, že skončíme s holým zadkom a doráňaným srdcom a už budeme mať problém dôverovať komukoľvek. A to nie je dobré, pretože existujú osoby, ktorým dôverovať sa oplatí a môže nám to skutočne pomôcť. Len také osoby nájsť chce veľkú úprimnosť a triezvu hlavu.

V súčasnej dobe je naozaj veľmi veľa podvodníkov, dovolím si povedať, že ich je viac ako skutočných učiteľov, ktorí nemajú žiadne nekalé úmysly.

O falošných guruoch píšem v článku “Praktiky falošných guruov” a o pravých v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Ak chceme prijať vedenie, je nutné naučiť sa rozlišovať medzi podvodníkmi a skutočnými učiteľmi. Tak môžeme dojsť do správneho cieľa bez zbytočnej ujmy na duchovnom zdraví.

Veľa šťastia na duchovnej ceste!

Hare Krišna

Za inšpiráciu na tento článok ďakujem Jeho Božskej Milosti Šrílovi Prabhupádovi 🙏

Šríla Prabhupáda
Šríla Prabhupáda

Náboženská neznášanlivosť

V poslednej dobe pozerám rôzne kresťanské videá na YouTube a čo čítam v komentároch, nestačím sa čudovať koľko odsudzovania a fanatizmu sa tam nachádza. Namiesto šírenia lásky vidím šírenie neznášanlivosti voči ostatným náboženstvám a povyšovanie svojho za to najvyššie a jediné pravdivé.

Veľa ľudí má odpor k náboženstvu práve kvôli ľuďom, ktorí trpia náboženskou neznášanlivosťou. To znamená, že neprijímajú iné náboženstvá ako posolstvo Boha a svoje považujú za jediné pravdivé. V každej náboženskej skupine môžeme nájsť 2 skupiny ľudí:

  1. Tí, ktorí sú neznášanliví voči ostatným náboženstvám a ich vyznávačom.
  2. Tí, ktorí sú tolerantní a chápu, že rôzne náboženstvá učia o tom istom Bohu, len sú prispôsobené pre rôzne druhy ľudí v rôznych dobách a kultúrach.

V prvej skupine sú najmä ľudia, ktorí sú uzavretí voči iným náboženstvám, nemajú bližšie vzťahy s ľuďmi iného vierovyznania a ako pravdu prijímajú len svoju dogmu, ktorej uverili.

V druhej skupine sú ľudia, ktorí väčšinou majú priateľské vzťahy aj s ľuďmi iného vierovyznania a chápu, že Boh je jeden, ale prehovára k ľuďom skrze rôzne náboženstvá.

Náboženská neznášanlivosť vytvára v spoločnosti napätie. Ako keby ho už aj tak nebolo dosť. Správanie ľudí, ktorí trpia náboženskou neznášanlivosťou býva zvyčajne oveľa horšie ako správanie ľudí v druhej skupine.

Kvôli náboženskej neznášanlivosti vzniklo už veľa vojen a konfliktov. Môžeme vidieť aká nebezpečná je náboženská neznášanlivosť.

Nie je lepšie a rozumnejšie vykašľať sa na egoistické obhajovanie svojej viery ako jedinej pravdivej a začať používať triezvy rozum? Mnohí ľudia sú tak sfanatizovaní a zaslepení, že nedokážu triezvo uvažovať a tolerovať druhých. To je veľmi nebezpečné.

Náboženský fanatizmus je veľmi nebezpečný. Aj keď sa možno spočiatku môže javiť ako neškodný kým je le na úrovni slov, ale častokrát sa stáva, že prerastie až do veľkej neznášanlivosti a vraždeniu v mene Boha.

Fanatickí Moslimovia neznášajú kresťanov a hinduistov. Fanatickí kresťania neznášajú Moslimov a hinduistov. Fanatickí hinduisti neznášajú kresťanov a Moslimov. Je to začarovaný kruh. Je to šialené. Je to fanatizmus, ktorý škodí zdravému rozumu, nie samotné náboženstvo.

Náboženstvo je nástroj a môže byť použitý pre pomoc, ale aj pre uškodenie. Bohužiaľ poznám priveľa ľudí, ktorí tento nástroj používajú ako zbraň a viac škodia ako pomáhajú. Takýmto spôsobom používajú náboženstvo ako niečo, čo rozdeľuje a nie čo spája. Spája iba vybranú skupinku ľudí, ktorí vyznávajú rovnaké náboženstvo a rovnakú odnož náboženstva. Napríklad v kresťanstve je odnož katolíkov, evanjelikov, protestantov, svedkov jehovovych atď… a každý tvrdí, že to ich pochopenie Biblie a ich verzia Biblie sú správne. Potom ako môže dôjsť k porozumeniu? Každý si bezmyšlienkovito a tvrdohlavo obhajuje to svoje bez snahy pochopiť a prijať ostatné učenia.

Poznám však aj ľudí, ktorí nie sú náboženskí fanatici a dokážu pekne vychádzať aj s ľuďmi iného vierovyznania, pretože chápu, že Boh je jeden a rôzne náboženstvá sú len rôzne uhly pohľadu na Neho.

Keby všetci ľudia pochopili, že je síce veľa náboženstiev, ale učia o jednom a tom istom Bohu z rôznych uhlov pohľadu, svet by bol oveľa krajšie miesto pre život. Bolo by tu oveľa viac lásky, tolerancie, mieru a pochopenia a oveľa menej nenávisti, konfliktov a nepochopenia.

Bohužiaľ však žijeme v hmotnom svete, kde je priestor aj pre fanatikov, ktorí si silou mocou presadzujú len to svoje bez pochopenia ostatných. A neostáva nám nič iné, len to nejako tolerovať a nebyť ako oni ak nechceme prispievať ešte viac k rozdeleniu spoločnosti, k nevraživosti a konfliktom.

Allahu Akbar

Hare Krišna

Amen

Rôzne cesty k Bohu

Na YouTube je veľa svedectiev ako sa z mnohých vyznávačov ezoteriky, New Age, jógy, psychedelík atď. stali kresťania. V poslednej dobe som ich zazrel desiatky.

U všetkých som si všimol jednu spoločnú črtu: Najbližšie náboženstvo, ktoré mali po ruke a ktorému ako tak rozumeli a boli s ním v kontakte prakticky odmalička je kresťanstvo. Nie Islam, nie Židovstvo, nie Hinduizmus (ktorý je súhrnom všetkých možných náboženských systémov v Indii). Kresťanské kostoly a učenie sú najrozšírenejšie v západných krajinách. Prirodzene preto inklinovali k Ježišovi a Ježiš prišiel do ich života.

Z náboženstva do náboženstva

Ľudia vyrastajú v Islamskom prostredí a sú z nich Moslimovia. Ďalší zas vyrastajú v Židovskom prostredí a sú z nich Židia. Ďalší zase vyznávajú nejakú odnož Hinduizmu. A všetci to berú tak, že rozvíjajú takýmto spôsobom vzťah s Bohom.

Potom sú ľudia, ktorí boli Židia a stali sa kresťania. Niektorí kresťania prešli na Islam, alebo Židovstvo. Niektorí Moslimovia prešli na kresťanstvo. Niektorí Hinduisti prešli na Islam, alebo kresťanstvo a niektorí kresťania prešli na Hinduizmus.

Z niektorých náboženských vyznávačov sa dokonca stali ateisti.

A takto sa dá meniť vierovyznanie, svetonázor a náboženské praktiky.

Jediná cesta

Zaujímavé je, že mnohí náboženskí vyznávači tvrdia, že len ich cesta je jediná správna a ich Boh je jediný pravý a všetky ostatné náboženstvá sú falošné.

Skutočné náboženstvo

Skutočné náboženstvo sa spozná podľa jednej črty:

Podľa toho, ako sa nám darí rozvíjať lásku k Bohu a teda k celému Jeho stvoreniu môžeme vidieť nakoľko skutočné je naše náboženstvo.

Skutočné náboženstvo nerobí z človeka fanatika, ktorý odsudzuje všetko a všetkých, ktorí nenasledujú jeho náboženstvo. Skutočné náboženstvo nám pomáha rozvíjať lásku, súcit, mierumilovnosť, harmóniu a všetky ostatné božské vlastnosti. Skutočné náboženstvo nám pomáha zbavovať sa zlozvykov, závislostí, zlého charakteru, závisti, hnevlivosti, pýchy, chamtivosti,… skutočné náboženstvo má toľko benefitov.

Náboženský fanatizmus

Kvôli náboženským fanatikom, ktorých je pomerne veľa, mnohí ľudia nepoznajú skutočné náboženstvo a škatuľkujú ho do kolonky slepá viera a fanatizmus.

Náboženským fanatikom chýbajú zásadné vlastnosti a to sú tolerancia a pochopenie. Náboženský fanatik nikdy neprijme, že iné náboženstvo by mohlo vyznávať rovnakého Boha, len iným spôsobom. Nikdy neprijme, že rôzne druhy náboženstva sú určené pre rôzne druhy ľudí na rôznych stupňoch vedomia v rôznych kultúrach.

Náboženský fanatizmus a netolerancia pramení z nepochopenia samotného účelu náboženstva. Náboženstvo nemá rozdeľovať ľudí, ale spájať a pomáhať im. Náboženstvo má v ľuďoch prebudzať lásku, súcit a všetky ostatné dobré vlastnosti. Ak to nerobí, nie je to skutočné náboženstvo.

Náuka o Bohu

Náboženstvo je náuka o Bohu a o našom vzťahu s Ním a kto rozvíja s Bohom vzťah viac a viac, nemôže byť nevraživý fanatik. To s Bohom a so skutočným náboženstvom nemá nič spoločné. No predsa mnohí ľudia odsudzujú náboženstvo kvôli náboženským fanatikom nevediac nič o skutočnom náboženstve. A to je škoda. Veľká škoda.

Je nutné vedieť o Bohu?

Súčasná spoločnosť sa možno štatisticky javí ako zbožná, ale výsledok je prejavom bezbožnosti.

Ľudia zabíjajú, kradnú, klamú, podvádzajú, idú aj cez mŕtvoly len aby dosiahli svoj sebecký cieľ, ničia prírodu vo veľkom… Preto potrebujú Boha, ktorý im dáva návod na polepšenie, aby nemysleli len na seba, ale aj na druhých a pomáhali im a rozvíjali božský charakter – lásku, súcit, milostivosť, nesebectvo, pokoru, služobnícky postoj.

To, čo vidíme okolo seba je výsledok bezbožnej spoločnosti: http://blog.hromnik.com/2020/02/05/bezbozna-spolocnost/

Pokiaľ sa ľudia neriadia Božím Slovom, na svete nemôže byť mier. Vždy tu bude do určitej miery sebectvo, ktoré vyvoláva konflikty. Krišna o tom hovorí na konci šestnástej kapitoly Bhagavad-gíty:

VERŠ 23:
No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.
VERŠ 24:
Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.

Život ľudí so zbožnou povahou vyzerá nejak takto:

Záver

Ciest k Bohu sa zdá byť mnoho, ale v skutočnosťi k Nemu vedie len jedna jediná cesta skrze pokoru, úprimnosť a túžbu spoznať Absolútnu pravdu.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]

K pokore nás často musí donútiť utrpenie a práve nesmierne utrpenie býva častou príčinou hľadania cesty von z tohto utrpenia. Keď ľudia nesmierne trpia, vtedy sa obracajú na Boha a často Ho aj nachádzajú v náboženstve, ktoré im je najbližšie.

Ja som zvedavý a hľadajúci Absolútnu pravdu. To ma doviedlo k vedomiu Krišnu, ktoré mi je najbližšie, pretože to je pôvodné vedomie každej živej bytosti. Každý túži po láske, šťastí a večnosti, ale kvôli našemu znečistenému vedomiu hmotou zažívame dočasnosť, nešťastie, pervertovanú lásku v chtíč a nevedomosť.

K očisteniu nášho vedomia slúži pravidelné spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Či je niekto kresťan, moslim, žid, ateista, dieťa, dospelý,… každý môže počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru a pocítiť jej účinok na vlastnej koži.

O účinku Hare Krišna mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry

O vedomí Krišnu sú desiatky kníh v čestine a angličtine a zopár aj v slovenčine: https://vedabase.io/cs/library/

Často stretávam kresťanov, ktorí mi hovoria, že len cez vieru v Ježiša môžem byť spasený. Rád by som veril, že viera v Ježiša Krista ako jediného spasiteľa ma naozaj spasí, ale bohužiaľ som už sklamaný z viery, že Ježiško nosí darčeky. Už viac nedokážem len tak slepo veriť hocikomu a hocičomu. Potrebujem si svoju vieru overiť a to mi práve ponúka vedomie Krišnu, že výsledky sú citeľné vo vedomí a nemusím len veriť, viem. Ako viem aj to kedy som sýty a kedy hladný. A to je taký hlavný rozdiel medzi kresťanstvom a vedomím Krišnu. Jeden proces je založený na viere a druhý proces je vedecký založený na overení si svojej viery.

Neodsudzujem iné náboženstvá a iné procesy. Každý je na inej úrovni vedomia a každý potrebuje pre duchovný pokrok niečo iné. Niekto potrebuje kresťanstvo, niekto Islam, niekto Židovstvo, ezoteriku, alebo niečo iné. Všetci však hľadáme šťastie, lásku a večnosť a to môžeme nájsť jedine v Absolútnej pravde, ktorá sa nám dáva spoznať nám prijateľným a pochopiteľným spôsom. Či už je to skrze také, či onaké učenie, každé má niečo do seba pre daný stupeň vedomia.

A pre mňa je momentálne lákavé vedomie Krišnu založené na učení védskych písiem, ktoré sú najobsiahlejšie písma o zmysle života a o Bohu aké poznám. Sú dostupné tiež online a zdarma na: https://vedabase.io/cs/library/

80623307_2495435877346934_7645945482358816768_n

Veľa šťastia na trnitej ceste k Absolútnej pravde.

A pamätajte, nebuďte fanatici 😀

Bezbožná spoločnosť

Keď sa pozriete na dnešnu spoločnosť, čo vidíte? Lásku, mier, harmóniu? Alebo nenávisť, závisť, vojny, nepokoje, disharmóniu…

air-pollution-smog-1500-1280x640

Výsledok jednania bezbožných

Znečisťovanie a vykorisťovanie prírody, hádky, vojny, nezhody, nepokoje, nenávisť, násilie, nechcené deti a veľa ďalších nepekných vecí je výsledok činov bezbožnej spoločnosti. V Biblii sa spomína príbeh o Sodome a Gomore, kde sa ľudia oddávali bezbožným činnostiam ako je neviazaný sex, intoxikácia, bohémsky život bez akýchkoľvek pravidiel a regulácií a výsledok boli vraždy, nepokoje, násilie, nezhody až nakoniec zničenie.

Do podobného štádia ako bola Sodoma a Gomora smeruje dnešná spoločnosť. Ľudia prestávajú rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, medzi morálnym a nemorálnym, medzi zbožným a bezbožným a snažia sa to ospravedlniť slovíčkom “TOLERANCIA”. Tolerancia bez inteligencie vedie k záhube. Prílišná tolerancia môže spôsobiť to, že zahubí toho, kto je príliš tolerantný a toleruje a podporuje bezbožnosť.

Predstavte si, že ide na vás niekto s nožom a vy to tolerujete a necháte to tak, nech si robí čo chce a zabije vás. To je výsledok tolerancie bez inteligencie – zničenie, smrť, deštrukcia, bolesť, utrpenie.

Jednanie bez poznania

Pokiaľ budú ľudia jednať bez potrebnej inteligencie a poznania, budú vytvárať len ďalšie problémy. Vymysleli technológiu, ale už nedomysleli, že jej využívanie vo veľkom bude mať fatálne následky na životné prostredie a zdravie ľudí, zvierat a celkovo planéty a možno aj vesmíru.

Kedysi keď ešte existovala védska kultúra, existovali 4 spoločenské triedy:

  1. Bráhmani
  2. Kšátrijovia
  3. Vaišovia
  4. Šúdrovia

Bráhmani sú inteligenciou, hlavou spoločnosti a dávajú rady na jej správne fungovanie – učitelia, kňazi, svätci. Kšátrijovia sú králi, vládcovia, ktorí sa majú riadiť radami zbožných bráhmanov, aby zabezpečili správne fungovanie spoločnosti. Vaišovia sú obchodníci a poľnohospodári. Šúdrovia sú robotníci, ktorí zvyčajne nemajú veľkú inteligenciu (väčšina populácie). Nie len kšátrijovia, ale všetky tieto spoločenské triedy by sa mali riadiť radami Bráhmanov.

Toto rozdelenie spoločnosti je dané vlastnosťami ľudí, nie zrodením ako si to mnohí nesprávne vysvetľujú. Zo šúdru sa môže stať brahmana, pokiaľ sa na to kvalifikuje.

Védska literatúra ako je Šrímad Bhágavatam nás učí, že aby spoločnosť fungovala správne, je nutné riadiť sa určitými zásadami a radami védskych písiem a svätcov. V dnešnej dobe existuje mnoho podvodníkov, ktorí sa hrajú na učiteľov, kňazov a svätcov len kvôli sláve, peniazom a ďalším postranným motívom a nemajú na svoje postavenie potrebnú kvalifikáciu. Preto je dobré naučiť sa rozlišovať medzi skutočnými svätcami a obyčajnými podvodníkmi. Trošku som ale odbočil.

Podstatou štyroch spoločenských tried je, že sa navzájom dopĺňajú a tak môže celá spoločnosť pekne fungovať ako celok. Ak všetky časti tela spolupracujú, telo je zdravé a funguje. Problém však nastáva keď nejaké časti prestanú spolupracovať. To vytvára problémy a nezdravý celok, nezdravú spoločnosť. Všetci by sa mali riadiť radami zbožných bráhmanov, aby celok mohol fungovať správne. Pokiaľ sa nimi neriadia, vznikajú nádory ako to môžeme vidieť v dnešnej spoločnosti. Toľko problémov len kvôli tomu, že ľuďom chýba základné poznanie o živote a základné zásady čo sa má a nemá robiť. A keď aj toto poznanie majú, tak podľa neho nejednajú.

Kto však toto poznanie z Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam aplikuje do svojho života a riadi sa ním, môže na vlastnom živote zistiť či je lepšie riadiť sa radami zbožných bráhmanov a vaišnavov, alebo aby žil každý ako chce.

V Bhagavad-gíte Krišna hovorí:

Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť. [BG 16.24]

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ. [BG 16.23]

V bezbožnej spoločnosti koná každý viacmenej podľa svojich rozmarov, podľa toho, čo on považuje za správne a dobré. Ale je to naozaj správne a dobré? Alkoholici si myslia, že je dobré piť alkohol. Pedofili si myslia, že je správne zneužívať deti pre sexuálne uspokojenie atď. Je toľko príkladov, ktoré ukazujú, že konanie z vlastného rozmaru prináša veľké utrpenie a problémy.

Preto je nutné dozvedieť sa čo sa smie a čo nie podľa príkazov védskych písiem, ktoré sú návodom pre správne fungovanie spoločnosti a života jednotlivcov. Mnohí ľudia sa odkazujú na Bibliu ako na písmo, ktoré im pomohlo skvalitniť život. Biblia je fajn, ale védska literatúra obsahuje ešte hlbšie poznanie, ktoré môže jednotlivcom a celej spoločnosti priniesť skutočné šťastie, mier a veľa ďalšieho pozitívneho.

Problém je, že bežný človek nedokáže porozumieť védskym písmam, pretože jeho vedomie na to nie je dostatočne očistené. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Preto je potrebné najskôr očistiť vedomie v spoločnosti svätcov, alebo tých, ktorí nasledujú veľkých svätcov.

spiritual-master

Opäť pripomínam, že nie je svätec ako “svätec”. Skutočný svätec sa neženie za materiálnym bohatstvom a nenecháva si pre seba viac, než potrebuje k prežitiu. No falošnému svätcovi ide hlavne o materiálne bohatstvo, slávu a nasledovníkov. Poznanie z Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam tiež vysvetľuje rozdiel medzi skutočným a falošným svätcom. Píšem o tom tiež v článku “Praktiky falošných guruov“.

Záver

Aby sme vedeli správne jednať a správne žiť, potrebujeme správne vedenie a správne poznanie. Ak si myslíme, že nepotrebujeme vedenie a že my vieme najlepšie, Krišna popisuje čo sa s nami stane:

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ. [BG 16.23]

Môžeme si myslieť, že sú to len nejaké rečičky nejakej modrej mytologickej postavičky, ale keď sa na tieto slová pozrieme hlbšie a získame skúsenosť s nasledovaním písiem a porovnáme túto skúsenosť s predošlou skúsenosťou kedy sme nenasledovali nikoho a nič okrem vlastnej mysle, uvidíme zásadný rozdiel. Uvidíme tiež zásadný rozdiel medzi životom a spoločnosťou ľudí, ktorí sa riadia védskymi zásadami a spoločnosťou, ktorá sa týmito zásadami neriadi. Tento rozdiel popisujem v článku “Rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných

krishna-syamasundara

Ak chceme skutočné šťastie, lásku, harmóniu a pokoj, neostáva nám nič iné, len nasledovať pokyny Najvyššej Božskej Osobnosti – Krišnu a Jeho oddaných, ktorí sa riadia Jeho pokynmi. Akákoľvek odchylka od pôvodného učenia spôsobuje v našom živote a následne v spoločnosti nádor, ktorý nie je vôbec príjemný a prináša bolesť, nešťastie a utrpenie. Naopak nasledovanie védskych zásad prináša lásku, šťastie, harmóniu, pokoj a všetko, po čom duša prahne.

Každý to môže zažiť na vlastnej koži a pochopiť. Nemusíme len slepo veriť. V tom je krása tohto učenia.

Reinkarnácia – skutočnosť, alebo mýtus?

Reinkarnáciu pozná snáď každý. Je to prevteľovanie duše po smrti jedného tela do druhého. Pre pochopenie reinkarnácie je nutné pochopiť rozdiel medzi dušou a telom.

Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť. – Bhagavad gíta 2.13

Mnohí ľudia stotožňujú vlastné JA s telom a nerozumejú preto duši a reinkarnácii. Na pochopenie reinkarnácie musíme pochopiť, že vlastné JA je večná duša a nie dočasné telo. Ako vodítko môže slúžiť naša túžba žiť večne. Odkiaľ táto túžba pochádza? Odporúčam pozrieť si video o duši.

Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité. – Bhagavad-gíta 2.20

Názory ľudí na reinkarnáciu

Mnohí ľudia považujú reinkarnáciu za výmysel a na druhej strane mnohým dáva zmysel a zodpovedá nezodpovedané otázky. Poďme sa pozrieť aké otázky zodpovedá reinkarnácia.

Túžby

Odkiaľ sa berú túžby? Už malé deti majú rôzne túžby, ktoré sa v neskoršom veku menia a tvarujú. Niekto má napríklad veľmi silnú túžbu žiť v inej krajine ako v tej, kde sa narodil. Odkiaľ táto túžba pramení? Nežil náhodou v tej krajine v niektorom z minulých životov?

Niekto chce byť veľmi bohatý a niekto je veľmi skromný.

Niekto prirodzene inklinuje k duchovnému životu a niekto je materialista celý život.

Reinkarnácia vysvetľuje, že po smrti fyzického tela si túžby prenášame do ďalšieho života.

Každý dosiahne práve ten stav bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa svoje telo, ó, syn Kuntī. – Bhagavad-gíta 8.6

Sklony

Sklony úzko súvisia s túžbami. Niekto viac inklinuje k inejk krajine ako k tej, v ktorej bol narodený. Niekto viac inklinuje k duchovnému životu ako k materiálnemu. Niekomu odmalička nechutí mäso, cibuľa, cesnak, káva, hríby atď., inklinuje k jóge a meditácii a potom zistí, že tieto potraviny by jogíni nemali konzumovať, aby sa vedeli koncentrovať.

Duchovný učiteľ Radhanath Swami vo svojej knihe “Cesta domov” popisuje, že ako malý chlapec nechcel nosiť nové oblečenie a jeho mama ho musela niekoľkokrát vyprať, aby nevyzeralo ako nové a mohol ho nosiť. Keď jeho rodičia kúpili nové auto, schovával sa pod sedačkou až kým auto nevyzeralo ako úplne nové. Odkiaľ malý chlapec pochytal tieto sklony ak nie z minulého života asketického jogína?

Povedomé situácie, miesta a osoby

Možno aj vám sa niekedy stalo, že ste sa stretli so situáciou, ktorá sa vám zdala byť veľmi povedomá, až taká, že ste ju už určite zažili (Déja Vu). Niektorým ľuďom sa stáva, že sú im povedomé miesta, na ktorých sú v tomto živote prvýkrát. Niektorí ľudia tiež spoznávajú osoby, pri ktorých majú pocit, že sa poznajú už roky rokúce, ale pritom tú osobu práve stretli.

Spomienky na minulé životy

Niektorí ľudia tvrdia, že si pamätajú minulé životy. Hlavne deti do 5 rokov. Po celom svete sa už niekoľko rokov vedú výskumy o deťoch, ktoré si pamätajú minulé životy a čuduj sa svetu, mnohé prípady je možné dopátrať do minulosti desiatky, stovky ba niekedy až tisíce rokov dozadu.

Vrodené strachy, fóbie

Niektorí ľudia sa rodia s fóbiami. Kde sa tieto fóbie vzali? Niektorí majú panický strach z vody, zrejme sa v minulom živote utopili. Iní majú strach z ohňa, hadov, pavúkov,… a niekoho nedostanete do lietadla ani za milión, pretože má tiež panický strach z lietania, ktorý zrejme pramení z nepríjemnej skúsenosti z minulého života.

Samozrejme nie všetky strachy súvisia s minulými životmi. Môžu prameniť z detstva.

Existujú mnohé prípady ľudí, ktorí podstúpili regresnú terapiu (hypnóza často až do minulých životov), zistili odkiaľ pochádza ich strach a dokázali sa ho zbaviť pochopením a prijatím danej situácie.

Reinkarnácia podáva vysvetlenia

Ako tieto veci vysvetliť? Určite by sa dalo vyšpekulovať desiatky vysvetlení, ktoré by na oko mohli dávať zmysel, ale pri hlbšom preskúmaní by sa mohli vynoriť ďalšie nezodpovedané otázky. Zato reinkarnácia poskytuje dokonalé vysvetlenie týchto javov. Aspoň pre tých, ktorí vedia ako reinkarnácia funguje.

Podľa teórie reinkarnácie nežijeme jeden život, ale ako duša sa prevteľujeme z jedného tela do druhého podľa svojich túžob a činov.

Princíp reinkarnácie je detailne popísaný v štvrtom speve a dvadsiatej deviatej kapitole Šrímad Bhágavatamu: https://vedabase.io/cs/library/sb/4/29/

Existuje viacero teórii čo sa deje po smrti, no reinkarnácia dokonale vysvetľuje čo sa deje po smrti a prečo. Vysvetľuje všetky otázky, ktoré som tu spomenul. Reinkarnácia úzko súvisí so zákonom karmy, ktorý určuje aké telo živá bytosť dostane v ďalšom živote. Mnohí protestujú proti tomu, že by duša mohla ísť z ľudského tela do zvieracieho, alebo rastlinného, ale nevedia podať žiadne vysvetlenie prečo by to tak nemohlo byť. Zato reinkarnácia presne vysvetľuje prečo to tak byť môže.

Ak chceme skutočne pochopiť reinkarnáciu a zistiť či je fakt, alebo mýtus, nestačí len veriť, alebo neveriť. Treba naozaj do hĺbky skúmať život a smrť, prírodu, životné príbehy ľudí a veľa ďalšieho. Komu stačí len veriť, hrozí veľké riziko, že bude podvedený a uverí niečomu, čo nie je pravda.

Je veľmi jednoduché odsúdiť reinkarnáciu ako výmysel, ale už náročnejšie je naštudovať si o tom viac, ideálne z rôznych nezávislých zdrojov.

Ak sa nedáme strhnúť sentimentom a vierou, ale naozaj budeme dôkladne študovať a skúmať život, môžeme sa dopátrať k pravde.

A čo vy? Veríte, neveríte, alebo viete, že reinkarnácia je skutočná?