Prečo vzťahy nefungujú

V súčasnej dobe je mnoho vzťahov nefunkčných a ľudia v nich nie sú šťastní. Tiež je tu pomerne dosť slobodných mamičiek, ktoré nemali to šťastie nájsť pre nich ideálneho partnera, alebo aspoň takého, ktorý sa k ideálu blíži.

Nebola to láska

Ako rýchlo vzťahy vznikajú, tak rýchlo aj zanikajú. Na začiatku vzťahu sú ľudia pobláznení zamilovanosťou a myslia si, že našli toho pravého. Po čase sa ukáže, že ich milovaný nie je taký dokonalý a úžasný ako si o ňom mysleli a začne im na ňom vadiť čoraz viac vecí. Tak ružové okuliare opadnú a nastáva krutá realita, ktorej je treba čeliť. Koho sme si k sebe pripustili, s ním by sme sa mali naučiť fungovať. Pokiaľ vidíme, že to nejde, že vo vzťahu nie je láska a rešpekt, nemá to zmysel a je lepšie sa rozísť, aby obaja mohli začať dýchať opäť slobodne.

Rešpekt

Ak jeden druhého nerešpektuje, hádaju sa a vznikajú vo vzťahu konflikty. Dokážu si ublížiť nie len psychicky, ale aj fyzicky. Keď dvaja vhupnú do vzťahu príliš rýchlo, nie je čas na to, aby si voči sebe vytvorili rešpekt a tak sa nerešpektujú a neskôr to vyústi do nemalých konfliktov.

Tolerancia

Každý sme iný a nemôžeme chcieť po druhom, aby bol presne podľa nášho obrazu dokonalosti. Ak nevieme jeden druhého tolerovať a chceme aby bol podľa nášho obrazu dokonalosti, vzťahu to neprospeje, ba práve ho to zabíja.

Tolerancia je pre to vo vzťahu veľmi dôležitá!

Zvaľovanie chýb na druhého

Vo vzťahu sú dvaja a aj na problémy vo vzťahu sú dvaja. Pokiaľ budeme zvaľovať všetku vinu na partnera, ako sa asi partner bude cítiť? Zabíjame tým v ňom jeho náklonnosť k nám a keď to budeme robiť pravidelne, zabijeme tým náš vzťah.

Namiesto zvaľovania chyby sa snažme partnera pochopiť a buďme mu oporou.

Doplnkové čítanie:

Skutočný dôvod prečo vzťahy krachujú

Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?

Čo ma naučila moja žena

Kedy muž stráca záujem o ženu

Ako nájsť a udržať láskyplný vzťah

Priznať si chybu nie je hanba

Aj napriek tomu, že teóriu ovládam, často nie som schopný ju uplatniť v praxi. Ak chceme mať lepšie vzťahy, musíme si najskôr spraviť poriadok vo svojom vnútri. A to je dlhodobá práca. Ale keď začneme na sebe makať, výsledok na seba nenechá dlho čakať. Naučiť sa nesúdiť, nezvaľovať vinu na iných, nechcieť aby boli podľa nášho obrazu a veľa ďalšieho… Hor sa do toho!

Je žiarlivosť prejavom lásky?

Stretol som sa s rôznymi názormi na žiarlivosť. Niekto tvrdí, že žiarlivosť patrí k láske, iní zas tvrdia, že žiarlivosť nemá s láskou nič spoločné. Tak ako to je? Aby sme to zistili, musíme najskôr vedieť čo je láska. Nie láska ako ju pozná väčšina ľudí, teda ako chtíč, ale skutočná, nefalšovaná bezpodmienečná láska.

Jednoducho láska

Láska si nekladie podmienky – budem ťa milovať keď budeš taký a taký.

Láska je slobodná.

Láska nie je majetnícka a nenárokuje si na nič. Je to práve chtíč, ktorý má veľké nároky a ľudia ho mylne považujú za lásku.

V skutočnej láske neexistuje nedôvera. Milujúci človek má absolútnu dôveru vo svojho milovaného. Ak vo vzťahu nie je absolútna dôvera, nie je v ňom láska. Je to jednoduchý indikátor. Ak niekto miluje celým svojim srdcom, prečo by mal mať nedôveru v partnera a podozrievať ho z nevery?

Žiarlivosť

Žiarlivosť je v podstate potreba vlastniť. Ak nie si môj, nebudeš nikoho. Je to vyslovenie nedôvery vo svojho partnera. Neustále podozrievanie nie je prejavom lásky. Je to prejav strachu.

Žiarlivosť je nedostatok sebaúcty.

Žiarlivosť je extrémnym sebectvom.

Je tiež prejavom toho, že človek veľmi túži po láske, ktorú nenachádza v sebe, ale hľadá mimo seba.

Žiarlivosť ako súbor viacerých negatívnych emócií, hnevu, nenávisti, závisti, pocitu krivdy, trpkosti, nedôvery, pochybnosti je vysoko toxická a sebadeštrukčná.

Žiarlivosť nie je iba v partnerskom vzťahu, ale už aj deti môžu byť žiarlivé na súrodencov a podobne. Táto žiarlivosť sa potom prenáša aj do partnerského vzťahu.

Príčinou žiarlivosti je pocit menejcennosti. Tiež nízke sebavedomie a sebadôvera. Ak rodičia dieťa málo chválili, stále kritizovali a porovnávali s niekým lepším, sebavedomie takéhoto dieťaťa zostalo otrasené. Preto žiarliví ľudia sa cítia nemilovaní, stále pochybujú o láske partnera voči nim, príčinou je, že sa sami nemajú radi. Ich neschopnosť akceptovať samých seba, nedôvera v to, že sú hodní lásky a úcty, je hlavnou príčinou ich žiarlivého chovania.

Niektoré výstižné vety boli prebraté z článku “Žiarlivosť” na stránke: https://www.advaita.sk/etikoterapia/teoria/zdravie-poskodzujuce-myslienky-emocie/103-zoznam-vlastnosti/174-ziarlivost

V uvedenom článku je krásne vysvetlené prečo a ako žiarlivosť vzniká a čo sa s tým dá robiť. Žiarlivý človek by mal v prvom rade zvýšiť svoju sebahodnotu a sebaúctu a stať sa menším sebcom aby mohol zažiť skutočnú lásku bez podmienok, v ktorej neexistuje nedôvera a už vôbec nie strach a žiarlivosť. Strach, nedôvera a žiarlivosť sú práve absenciou lásky.

Niektorí ľudia si svoju žiarlivosť stále obhajujú, že je súčasťou ich lásky, ale keď človek skutočne pochopí čo je žiarlivosť a čo je láska, pochopí, že žiarlivosť nemá absolútne nič spoločné s láskou.

Ak vám niekto tvrdí, že vás miluje a zároveň žiarli, klame.

Ak to ešte stále nie je niekomu jasné, uvediem jednoduchý príklad:

Ako sa cítite v prítomnosti milujúceho človeka? Je to veľmi príjemný pocit však? A ako sa cítite v prítomnosti žiarlivca? Je to príjemné? Už len na základe týchto indikátorov môžeme zistiť, že láska a žiarlivosť sú dve odlišné emócie, ktoré cítime odlišne. Jedna je veľmi príjemná a druhá až nepríjemná. Môže byť naozaj jedna súčasťou druhej? Môže milujúci človek vysielať tak negatívnu emóciu ako je žiarlivosť?

Osobne sa necítim milovaný a necítim sa vôbec príjemne keď na mňa partnerka žiarli a podozrieva ma z toho, že ju chcem vymeniť za niekoho iného. Ako ste na tom vy? Považujete žiarlivosť za súčasť lásky? Alebo chápete aká obrovská priepasť je medzi láskou a žiarlivosťou?

 

Zastav sa a pozoruj

Žijeme v neustálom zhone, neustále nás z každej strany zavaľujú povinnosti a požiadavky druhých – urob toto, urob hento, choď tam, musíš toto… STOP! Skúsme sa na chvíľu zastaviť. Aspoň na pár hodín, alebo dní si dopriať pokoj a stať sa iba pozorovateľom, aby sme mohli zistiť v čom vlastne žijeme.

Neustály zhon

Neustály zhon ľudí udržiava v akomsi tranze a nedovoľuje im uvedomiť si ako vlastne žijú. A tak žijú stále rovnako a myslia si, že je to v poriadku lebo tak žijú aj ostatní.

Stop!

Stop zhonu. Stop povinnostiam. Aspoň na chvíľu. Staňme sa pozorovateľom a uvidíme to, čo sme doteraz nevideli.

Televízia

Zastaviť sa znamená tiež prestať pozerať televíziu a sledovať správy. Človek náhle zistí, že to k spokojnému životu vôbec nepotrebuje!

Zmaľované ženy

Ženy uverili, že keď budú zmaľované ako obrázok, že budú krásne. Lenže tak sa len vzďaľujú od svojej prirodzenosti a vytvárajú o sebe ilúziu pre samé seba aj pre ostatných. Niekomu sa zmaľované ženy páčia. To je v poriadku. Každý máme iný vkus. No keď žena zistí, že je krásna aj bez toho, aby bola zmaľovaná ako obrázok, vtedy bude skutočnou ženou a nie obrazom ženy, ktorý vytvorila súčasná spoločnosť.

Boj o prežitie

Ak ľudia žijú z mesiaca na mesiac, z ruky do huby, nemajú čas na seba ani na ostatných a už vôbec nie na uvažovanie nad tým, čo by mohli vo svojom živote spraviť, aby sa mali lepšie. A tak makajú a makajú ako také makaky a stále nemajú čas ani peniaze, ani uvedomenie. Je to smutné, ale je to tak. Mnohí ľudia sú uväznení v súčasnom systéme moderného otroctva. Bola im zobraná pôda, hlavný zdroj obživy a teraz musia bojovať o prežitie tým, že zarábajú peniaze, za ktoré si môžu zaplatiť strechu nad hlavou a potraviny, ktoré predtým mali z pôdy.

Samozrejme život farmárov nebol tiež jednoduchý, ale aspoň mali pôdu, ktorá im zabezpečovala obživu. Dnes keď človek nemá prácu, nemá peniaze a nemá z čoho žiť!

Ničenie prírody

Ľudia sa natoľko vzdialili od prírody, že prestali cítiť spojenie, ktoré s Matkou Zemou mali a tak jej dokážu nesmierne ubližovať a ničiť ju. Vytvárajú technológie, ktoré sa na prvý pohľad zdajú užitočné, ale v konečnom dôsledku páchajú viac škody ako úžitku.

Odpútavanie pozornosti

Existuje toľko odpútavačov pozornosti, ktoré odpútavajú našu pozornosť od našej podstaty. Televízia, hry, športové udalosti, reklamy, práca, peniaze… toto všetko odpútava našu pozornosť od samých seba a tak nie sme schopní počuť svoj vnútorný hlas, ktorý nám našepkáva čo je pre nás správne a čo nie. A tak sa mnohí ľudia uberajú cestou, na ktorej ubližujú sebe aj ostatným. Nevedomky. Hlboká nevedomosť spôsobuje utrpenie. Akonáhle sa z nevedomosti vymaníme, začneme počúvať svoj vnútorný hlas, svoje cítenie a dostaneme seba aj svoj život do harmónie. Z nevedomosti sa určite nedostaneme tak, že budeme sledovať šport, politiku, telenovely, či iné odpútavače pozornosti. Samozrejme niektoré filmy, alebo seriály a tiež knihy nám môžu poskytnúť akési vodítko, že niečo v našom živote nie je v poriadku. A je už len na nás ako s týmto vodítkom naložíme. Či budeme zisťovať viac, alebo budeme žiť naďalej v “sladkej” nevedomosti.

Život pozorovateľa

Keď sa staneme pozorovateľom, zrazu uvidíme toľko toho, čo sme predtým nevideli. A zrazu môžeme na základe toho, čo vidíme meniť svoj život. Kým sme však uväznení v systéme, ktorý zámerne ľudí udržiava v nevedomosti, sme len otrokmi systému, kolečko v stroji. Systém potrebuje otrokov, aby mohol fungovať. Čoraz viac ľudí cíti, že sú otrokmi a chcú to zmeniť. Toto uvedomenie je potrebné, aby ľudia mohli niečo vo svojom živote zmeniť. Čo to je a ako to spraviť, na to už musí prísť každý sám, pretože každý má trochu inú cestu. V článku “Spôsoby pre očistenie vedomia” môžete nájsť inšpiráciu.

Prajem si, aby sa čoraz viac ľudí stalo pozorovateľmi a uvideli to šialenstvo, v ktorom žijeme.

tv svet nie je nebezpecny kto chce zmenu banking it is media vola-ludu-velky viral unity earth

Zmena myslenia

Žijeme v dobe, v ktorej nám v médiách ukazujú samé násilie, krádeže, vojny, hádky a iné negatívnosti, ktoré masívne ovplyvňujú myslenie ľudí. Čím viac ľudia dávajú pozornosť týmto negatívnostiam, tým viac je ich myseľ zahltená negatívnymi myšlienkami. Smutné je, že ľudia dávajú pozornosť veciam a udalostiam, ktoré zmeniť nemôžu. Zahlcujú svoju myseľ zbytočnými informáciami, ktoré sú im v živote prakticky k ničomu. K čomu je mi vedieť čo sa deje vo Francúzsku, keď žijem na Slovensku a do Francúzska sa nechystám? Ak by som chcel ísť do Francúzska, zistil by som si, aká je tam situácia a podľa toho usúdil, či tam pôjdem, alebo nie.

Zneužívanie mysle médiami

Médiá využívajú túžbu ľudskej mysle po informáciach. Ľudia chcú prirodzene nasávať informácie, no v súčasnej dobe nasávajú vo veľkej miere informácie negatívneho charakteru, ktoré negatívne vplývajú na ich život. K čomu mi je vedieť, že Ferko vyzabíjal celú svoju rodinu 300 kilometrov od miesta, kde bývam? K čomu mi je vedieť čo zase politici sľúbili a nedodržali, čo ukradli a podobne? K čomu sú mi informácie o udalostiach, ktoré nemôžem nijako ovplyvniť?

Zmena myslenia

Mnohí ľudia začínajú chápať, že je zbytočné dávať pozornosť informáciam o veciach a situáciach, ktoré nemôžeme nijako zmeniť a navyše negatívne ovplyvňujú naše myslenie. Myslenie ľudí, ktorí prestali nasávať negatívne informácie, sa zmenilo na nepoznanie. Ľudia, ktorí nedávajú pozornosť negatívnym informáciam, zažívajú oveľa menej strachu, hnevu, nenávisti a iných negatívnych emócií. Majú v mysli oveľa menej negatívnych myšlienok, ktoré vyvolávajú negatívne emócie. Nemajú zdravotné problémy, pretože pozitívne myšlienky udržiavajú telo zdravé. Ale negatívne myšlienky negatívne vplývajú aj na telo a negatívne zmýšľajúci ľudia majú rôzne zdravotné problémy. Keď pochopíme súvislosť medzi myšlienkami a psychickým a fyzickým zdravím, budeme si dávať veľký pozor na svoje myšlienky.

Zmeniť myslenie z negatívneho na pozitívne nie je jednoduché. Vyžaduje to veľa času a úsilia. Ale nie je to nemožné. Mnohí ľudia to dokázali. Keď prestali sledovať negatívne správy a začali sa zaujímať o sebarozvoj, postupne sa v ich mysli negatívne myšlienky vynárali stále menej a menej a stali sa z nich pozitívne vysmiate osoby.

Možné a nemožné

Keď sa dostaneme do tajov pozitívneho myslenia, zrazu pochopíme, že všetko je možné. To, čo je možné a nemožné, určuje do veľkej miery naša myseľ. Keď si povieme, že je niečo nemožné, tak samozrejme je to pre nás nemožné. Ale to neznamená, že je to nemožné pre niekoho iného. Sú ľudia, ktorí dokázali takzvane nemožné. Nemožné pre negatívne mysliacich ľudí. Keď zmeníme myslenie z negatívneho na pozitívne, z nemožného sa zrazu stane možné a následne môžeme aj v našom živote pozorovať situácie, ktoré negatívne mysliaci ľudia považujú za šťastie, alebo dokonca zázraky. Pozitívne mysliaci človek si je vedomý, že všetko je možné.

Zmena života

Ak chceme zmeniť svoj život, musíme najskôr zmeniť svoje myslenie. Myšlienky predchádzajú čin. Keď budeme mať v hlave negatívne myšlienky, budeme sa báť robiť niektoré veci. Mnohí ľudia majú v mysli strach, ktorý ich príliš obmedzuje. Ľudia sa boja dať výpoveď v práci, ktorá ich nebaví, pretože sa boja, že si novú prácu nenájdu. Boja sa, že prídu o svoj majetok, o príbuzných, o priateľov, boja sa chorôb, smrti a ďalších rôznych vecí. Strach je kapitola, ktorej sa budeme venovať neskôr. Nateraz je dobré vedieť, že strachu je možné sa zbaviť. Keď pochopíme, že sa nemáme čoho báť, jednoducho sa prestaneme báť. Keď postupne začneme čeliť svojmu strachu, postupne zistíme, že strach je veľakrát len výplodom našej mysle. Keď zmeníme svoje myslenie, dokážeme zmierniť, alebo sa dokonca zbaviť strachu, hnevu, nenávisti, žiarlivosti a ďalších nepríjemných pocitov. Život človeka, ktorý nezažíva tieto negatívne pocity tak často, je oveľa kvalitnejší a príjemnejší ako život človeka, ktorý sa každú chvíľu bojí, hnevá, žiarli, či nenávidí. Negatívne emócie stpčujú človeku život a rozumný človek by sa im mal čo najviac vyhýbať. Neznamená to však, že máme emócie potláčať a dusiť v sebe. To vedie ešte k väčším problémom. Môžeme sa naučiť žiť vedome a pracovať s negatívnymi emóciami. Dočítate sa o tom v článku „Vedomé žitie“.

Ako zmeniť myslenie

Myslenie ovplyvňuje spoločnosť, v ktorej sa pohybujeme a informácie, ktoré nasávame. Keď sa pohybujeme v spoločnosti negatívne mysliacich ľudí, budeme ich myslením do veľkej miery ovplyvnení. Negatívne mysliacich ľudí je v dnešnom svete neúrekom. Našťastie je možné nájsť spoločnosť ľudí, ktorí sa snažia s negatívnym myslením niečo robiť a začínajú myslieť pozitívne. Zo začiatku je ťažké nájsť takých ľudí, hlavne keď sami máme ešte negatívne myslenie. Pretože podobné priťahuje podobné. Preto prvý krok k pozitívnemu mysleniu zvyčajne býva prestať nasávať do života negatívne informácie. Vzdať sa pozerania správ v televízii, čítania negatívnych správ, pozerania filmov a seriálov plných hnevu a násilia, obmedziť spoločnosť negatívnych ľudí a podobne. Namiesto týchto činností je dobré chodiť do prírody čo najčastejšie, čítať knihy a články o pozitívnom myslení a sebarozvoji, účasťniť sa rôznych kurzov, prírodných festivalov atď. Keď učiníme tieto prvé kroky, už o pár mesiacov môžeme vnímať vo svojom myslení zmenu. Zrazu tam už nebude toľko negatívnych myšlienok, ktoré vytvárajú negatívne emócie. Po pár rokoch práce na sebe (sebarozvoja) tam bude ešte menej negativity a budeme prekvitať pozitivitou. Zistíme, že život s pozitívnym myslením je oveľa krajší ako s negatívnym a budeme sa čudovať sami sebe ako sme mohli byť takí negatívni. Budeme sa čudovať ostatným negatívnym ľuďom, že nasávajú do seba negatívne informácie a vypúšťajú zo seba samé negatívne slová. Svet negatívnych ľudí bude pre nás zrazu vzdialený. Svety pozitívnych a negatívnych ľudí sú rozdielne.

Vo svete pozitívnych ľudí nie je takmer žiadny strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť a ďalšie nepríjemné emócie. Ale svet negatívnych ľudí je plný týchto emócií a ľudia ich zažívajú na dennom poriadku. V akom svete si vyberiete žiť? Vo svete pozitívnych, alebo negatívnych ľudí? Táto voľba je na každom z nás. Aj keď sme sa narodili vo svete plnom negativity a negatívnych ľudí, môžeme svoj život pretvoriť do pozitivity a zažívať tak menej negatívnych emócií a viac pozitívnych. Stačí len keď zmeníme myslenie. Prestaneme dávať pozornosť negatívnym veciam a udalostiam, začneme sa venovať sebarozvoju a automaticky sa zmení naše myslenie z negatívneho na pozitívne. Niekomu to trvá dlhšie, niekomu kratšie. Záleží na snahe, akú tomu človek venuje a tiež ako hlboko má človek v sebe zaryté negatívne myšlienky. No vedzte, že z každého sa môže stať pozitívny človek. Chce to len čas a úsilie.

Prajem vám, aby ste sa dokázali zbaviť čo najviac negatívností vo svojom živote a naplnili ho pozitivitou. S pozitívnym vedomím prichádza automaticky šťastie, láska, zdravie a všetky ostatné príjemné emócie a stavy.

Kedy muž stráca záujem o ženu

Žena sa snaží zaujať pozornosť muža, ktorý je jej sympatický. Niekedy zájde až príliš ďaleko a muž sa odtiahne a žena sa čuduje čo sa deje.

Muž dobyvateľ

Muži sú lovci a dobyvatelia. Majú to jednoducho v povahe. Ak získajú niečo príliš rýchlo, nevážia si to a chcú dobývať niečo iné. Je to tak. Ženy, verte mi. Ak dá žena mužovi neprimeraným spôsobom najavo, že má o neho záujem, mužovi sa automaticky rozsvieti kontrolka – ok, toto bolo príliš jednoduché, poďme ďalej.

Ťažko povedať čo je primeraný a neprimeraný spôsob prejavu náklonnosti. Každý to máme trochu inak. S istotou viem však povedať, že keď muž získa od ženy sex príliš rýchlo, rovnako rýchlo si ženu prestane vážiť. Takže pozor na to.

Ak medzi mužom a ženou nestihne vzniknúť silné priateľstvo, puto, ktoré je silnejšie ako fyzická príťažlivosť, muž si ženu skôr, či neskôr prestane vážiť a dokonca vyprchá aj fyzická príťažlivosť. Ak však vznikne medzi mužom a ženou silné duševné puto predtým, než spolu vhupnú do postele, taký vzťah môže byť oveľa krajší a trvácnejší ako vzťah založený z veľkej časti na fyzickej príťažlivosti.

Prejavy náklonnosti muža

Ženy, nechajte muža dobyť vás. Nechajte ho nech sa trošku posnaží. Ak má muž o ženu záujem, bude sa jej dvoriť. Bude ju pozývať na obedy, večere, na výlety, bude s ňou chcieť jednoducho tráviť čas a urobí pre to všetko, čo je v jeho silách. Ak však muž o ženu záujem nemá, nechce s ňou tráviť príliš veľa času, aby sa na neho nenamotala.

Muži sú jednoduchí. Majú radi od ženy prejavy náklonnosti, ale odtiaľ potiaľ. Je na každej žene, aby našla túto hranicu a neprekročila ju, pretože môže stratiť mužov záujem keď muž vycíti, že žena je pre neho príliš ľahká korisť.

Rozhodne neodporúčam ženám vyvíjať príliš veľkú snahu o získanie muža. Muž je ten, kto má dobíjať a keď nemá priestor na splnenie svojho prirodzeného pudu, ide niekde inde.

Dúfam, že tento článok padol na úrodnu pôdu a aspoň trochu pomôže skvalitniť vzťah muža a ženy.

Prečo máme rozbité cesty

Nie nadarmo sa vraví, že cestovaním si človek rozširuje obzory a získava nové uvedomenia. Keď som na Bali išiel cez brutálne rozbitú cestu, na ktorú sa nechytajú ani Slovenské cesty, uvedomil som si prečo je tá cesta vlastne taká rozbitá!

Prečo máme rozbité cesty?

No prečo asi? Čo myslíte? Opravia sa tie cesty samy? Alebo ich niekto musí opraviť? Ak áno, tak kto? Kto ich opraví a kedy? Vie mi niekto povedať?

Cesty sú rozbité jednoducho preto, lebo ich nemá kto opraviť a ľudia sa spoliehajú, že ich niekto opraví. A tak sú rozbité rok, dva, tri, päť až kým sa na takej rozbitej ceste niekto nezabije. Potom to možno niekto začne riešiť.

Prečo cestári cesty neopravujú to neviem. Ale jedno viem povedať s isotou. Keby sa ľudia nespoliehali na niekoho iného, že opraví cestu, opravili by ju sami. Áno. Tak to funguje, keď je ľuďom ponechaná voľná ruka a zodpovednosť za svoj život. Keď však zodpovednosť ponechávajú na niekoho iného, vyzerá to presne tak, ako to vyzerá. A nie len rozbité cesty, ale celá spoločnosť je z tohto dôvodu rozbitá! Už to chápete? Už chápete, kde je hlavný problém? Ľudia sa jednoducho spoliehajú na niekoho iného, že vyrieši ich problém. Ale nikto ho často nerieši. A tomuto sa vraví štát moji milí. Štátne zriadenie dohnalo ľudí do tohto bodu, v ktorom sú rozbité cesty, nefunkčné školstvo, zdravotníctvo atď. A ľudia s tým nič nerobia! Pretože odovzdali svoju moc a zodpovednosť štátu.

Ako sa to dá napraviť

Viete si predstaviť ako by to vyzeralo, keby ľudia zobrali zodpovednosť do svojich rúk? Komu by vadila rozbitá cesta, začal by ju opravovať. Komu by vadil starý vzdelávací systém, začal by ho vylepšovať. Ak by ľudia nemali zviazané ruky tým, že prenechali zodpovednosť niekomu inému, mohlo by to tu vyzerať o dosť lepšie. Pretože by ľudia, ktorí chcú, zrazu mohli niečo reálne zmeniť. A veruže takých ľudí je dosť. Ak si toto ľudia uvedomia, ak zoberú svoju moc a zodpovednosť do svojich rúk, už viac nebudú čakať, že niekto za nich vyrieši ich problémy. Začnú ich jednoducho riešiť vtedy keď treba.

Len si predstavte takúto spoločnosť, kde neexistujú dlhodobo rozbité cesty, nefunkčné školstvo, či zdravotníctvo, pretože ľuďom záleží na tom, ako žijú a snažia sa s tým niečo reálne robiť. Pretože môžu.

Ešte chvíľu potrvá kým ľudia zistia, že sa dá fungovať aj inak. Ale keď to zistia, vtedy príde tá skutočná revolúcia. No túto veľkú revolúciu bude predchádzať vnútorná evolúcia jednotlivcov, ktorí budú schopní žiť v slobodnej spoločnosti. Momentálne na slobodnú spoločnosť mnohí ľudia nie sú pripravení. Práve preto žijú v neslobodnom štáte, ktorý sa o nich vraj postará a všetko za nich vyrieši.

A preto tu máme rozbité cesty.

Najväčšia chyba v mojom živote

Donedávna som nevedel aká bola moja najväčšia chyba v živote kým som ju nespravil. Bola to chyba, ktorej sa mnohí ľudia nevedomky dopúšťajú a potom sa čudujú prečo sú v živote nešťastní. A nešťastný som bol po tejto chybe aj ja.

Počúvnuť rozum namiesto srdca

Najväčšia chyba, ktorú som vo svojom živote spravil, bola tá, že som začal počúvať rozum namiesto srdca a riadiť sa tým, čo mi hovoril rozum. Cítil som, že určité veci nemám robiť, ale rozum sa ma snažil presvedčiť, že mám do toho ísť, že to bude v pohode. V pohode to nebolo a trpel som ako pes. Vôbec som nebol šťastný kým som dával na rady rozumu a navyše som svojou nespokojnosťou spôsoboval nepríjemnosti aj svojim blízkym.

Aj keď som vedel aké dôležité je počúvať svoje pocity, rozum ma aj tak presvedčil ísť proti tomu, čo cítim. Intuitívne som cítil, že to nedopadne dobre a dopadlo to presne tak, ako som cítil, nie tak, ako mi to hovoril rozum.

Keď sa na to spätne pozerám, vidím, že mnohí ľudia sú v rovnakej situácii. Trpia, pretože idú sami proti sebe, proti svojmu cíteniu a veria svojmu rozumu, že bude dobre. Ale dobre nie je. Je to ešte horšie. Sú vo vzťahoch, v ktorých nechcú byť. Robia prácu, ktorú nechcú robiť. Žijú na mieste, kde nechcú žiť. Ale rozum si vždy nájde presvedčivé argumenty prečo by mali robiť to, či ono. A tak len trpia a sú nešťastní.

Kým nasledujeme rozum namiesto svojho cítenia, budeme len trpieť. Bude to horšie a horšie, kým sa nenaučíme počúvať svoje cítenie a už viac nekonať proti tomu, čo cítime.

Častokrát sa naše cítenie vymyká akejkoľvek logike, ale to je v poriadku.

Radšej ísť proti logike a byť šťastný ako ísť proti svojmu cíteniu a byť nešťastný.

Návrat k cíteniu (intuícii)

Momentálne som sa navrátil ku svojmu cíteniu a pomaly sa mi začína zlepšovať život. Keď som sa riadil rozumom a nepočúval svoje cítenie, zažíval som peklo. Mnohí ľudia si na toto peklo zvykli a považujú to za normálne. No pre mňa je normálne počúvať svoje cítenie a byť tak šťastný. Aj keď rozum a všetci tí nešťastní ľudia, ktorí sa riadia rozumom hovoria, že to nemám robiť.

A čo vy? Ste v živote šťastní? Počúvate svoje cítenie? Alebo idete proti nemu a trpíte? Už viete čo máte robiť, tak do toho! Spočiatku býva ťažké začať sa riadiť tým, čo cítime, ale postupným tréningom to ide ľahšie a ľahšie. A náš život je zrazu lepší a lepší až sa nám môže zdať, že sa dejú zázraky.

Keď sa budeme riadiť svojim cítením, zrazu sa nám zlepšia vzťahy, začneme byť spokojnejší, začne sa nám dariť, začneme robiť to, čo nás napĺňa a budeme naplnení šťastím a láskou.

Ak však pôjdeme proti svojmu cíteniu, náš život bude jedna veľká katastrofa. Mnohí s tým už majú skúsenosť. Mnohí v živote trpia a sú nešťastní. A to len preto, lebo počúvajú svoj rozum, alebo rozum niekoho iného namiesto svojho cítenia (intuície).

Skúste sa viac riadiť tým, čo cítite a uvidíte ako sa Vám zmení život!

Veľa šťastia!

Sila inšpirácie

Mnohí ľudia chcú, aby bolo všetko podľa nich. Nevedia prijať rozdielne názory a životný štýl ostatných a myslia si, že ich názory a životný štýl sú (naj)lepšie. (Naj)lepšie sú však len podľa nich a podľa ľudí im podobným. Ľudia sa snažia meniť všetko a všetkých podľa svojich predstáv, no nie vždy to môže byť naozaj najlepšie. Hitler, Stalin a ďalší im podobní si mysleli, že konajú najlepšie, no mnohí ľudia, ktorým ich režimy ublížili, si to nemyslia.

Súdenie a považovanie názorov za pravdu

Veľa ľudí žije v akejsi bubline (ego) a všetko, čo nie je v tejto bubline, považujú za hlúposti, výmysly a zlé, prípadne nesprávne. Veľmi radi súdime a dávame prívlastky dobré/zlé, správne/nesprávne, pravda/nepravda. No všetky tieto prívlastky a súdy vychádzajú z našej obmedzenej skúsenosti. Preto sú často nepresné a priam zcestné. Jeden človek napríklad tvrdí, že veľkochovy, bitúnky a jedenie mäsa sú normálne a druhý človek si myslí opak. Tak kde je pravda? Pravda je ukrytá v každom z nás. Len sme sa od tejto pravdy vzdialili tým, že sme začali nasávať takzvané pravdy od ostatných. Pravda sa nedá nanútiť. Pravdu musí človek precítiť. Pravda je skutočná a nemenná. Názory človek mení každú chvíľu. Keď sa človek stíši a začne počúvať svoje vnútro, zrazu sa mu toľko toho vyjaví… Každý jeden človek, ktorý sa začne venovať sebarozvoju a nazrie do svojho vnútra, dospeje po určitom čase k veľmi podobným názorom a životnému štýlu. Jeden z problémov tejto doby je, že ľudia nežijú v tichu, nie sú sami so sebou a dávajú až príliš veľkú váhu svojim názorom a názorm ostatných. Treba si uvedomiť, že sú to len názory. Názor je len určitý uhol pohľadu na realitu. Preto má toľko ľudí toľko názorov na tú istú vec a nevedia sa dohodnúť na závere, na pravde. Každý si obhajuje svoj uhol pohľadu na vec bez toho, aby videl celok. Kým nevidíme celok, naše závery budú s veľkou pravdepodobnosťou nesprávne. Preto kým nevidíme celok, nie je rozumné považovať svoj názor, svoj pohľad na realitu za pravdu. Je dobré naučiť sa prijať aj iné pohľady na realitu a snažiť sa chápať prečo existujú, prečo vôbec vnzikli. Nie každý sme vyrastali v rovnakých podmienkach, mali rovnakú výchovu, rovnakých priateľov, učiteľov, zažili rovnaké situácie atď. Toto všetko má nemalý vplyv na to, aký človek je a aké má názory. A tieto názory nejdú len tak ľahko zmeniť, najmä ak človek nechce.

Hádať sa s ľuďmi o svojej takzvanej pravde a snažiť sa im ju nejakým spôsobom nanútiť vyžaduje veľa energie. Oveľa schodnejšia cesta je snažiť sa pochopiť a precítiť (empaticky) prečo majú ľudia také názory, aké majú a pochopiť, že v súčasnom stave vedomia ani iné nemôžu mať. Človeku nemôžeme nanútiť svoj názor, ale môžeme ho inšpirovať. Inšpirácia je oveľa účinnejšia, ako nútenie a hádanie sa. Napríklad sa mi veľmi páči, ako inšpirujú vegánski športovci svojimi výkonmi a životným štýlom – ukazujú ľuďom, že je možné podať výkon aj bez živočíšnej stravy (hlavne bez mäsa), o čom stále mnohí ľudia pochybujú.

Sila inšpirácie

Sám na sebe veľmi dobre viem, aký účinok má nenásilná inšpirácia. Dám jeden z mnohých príkladov zo života. Jedného dňa som sa dopočul, že kamoši videli akéhosi chalaniska chodiť po lese naboso. Vtedy som ešte nechodil naboso, ale veľmi sa mi táto myšlienka páčila a uložila sa mi v podvedomí. Na jar, o rok neskôr nato, sa mi začala neustále v hlave ozývať myšlienka “Vyzuj sa… Vyzuj sa… Vyzuj sa…”. A tak som sa vyzul a kráčal prvýkrát po meste naboso. Chôdza zrazu nebola len presun z bodu A do bodu B, ale musel som si dávať pozor kam stúpam a vnímal som povrch, po ktorom kráčam. Niečo úžasné. Takmer 3 roky chodím naboso a za tú dobu som tiež inšpiroval mnohých ľudí, aby to aspoň skúsili. Nekázal som im: “Vyzujte sa a choďte naboso.” Jednoducho som len chodil naboso, ľudia ma videli a vŕtalo im v hlave: “Prečo chodí naboso?”. Začali sa pýtať a mnohým sa to pozdávalo. Tiež som vytvoril zopár článkov a videí o chôdzi naboso, kde som len popísal pocity, ktoré to prináša a vyzval ľudí, nech to skúsia tiež. A veru mnohí to skúsili, zapáčilo sa im to a teraz chodia naboso kde sa im dá. Aj tí, ktorí mali voči tomu predtým výhrady. Taká je sila inšpirácie.

Veľmi rád zdieľam svoje zážitky a skúsenosti v článkoch a videách. Ľudia sa tak môžu inšpirovať a vyskúšať niečo z toho, čo som skúsil ja a čo mi v živote pomohlo. Takto môžeme nenásilnou formou inšpirovať a prispievať k zmene jednotlivcov a následne celej spoločnosti. Je to oveľa efektívnejší spôsob ako niekomu niečo nútiť – rob toto, nerob hento, nerob tamto… Nútením zvyčajne dosiahneme pravý opak toho, čo zamýšľame. Ľudia sa len uzavrú do seba a nebudú chcieť počúvať.

Stratená prirodzenosť

Sám som sa tiež veľa inšpiroval od ostatných, dokonca aj bez toho, aby som potom nejak vedome túžil. A tiež som veľa vecí začal a prestal robiť sám od seba. Akoby to bolo pre mňa už dávno prirodzené, len som na to zabudol. Musel som tráviť viac času sám so sebou, aby som si na to opäť spomenul. Ľudia pod vplyvom názorov iných zabúdajú na svoju podstatu – na to, čo je pre nich prirodzené. Potom žijú neprirodzeným životom a čudujú sa, prečo nie sú šťastní. Ak chceme obnoviť svoju prirodzenosť, musíme tráviť dostatok času sami so sebou. Vymaniť sa z kolobehu bežného života, ktorý ľuďom nedáva priestor na sebarozvoj – len pracovať, oddychovať, jesť a užívať si. Akonáhle sa človek vymaní z tohto kolobehu, sám od seba príde na také veci, ktoré sú síce jasné ako facka, ale neuvedomoval si to kvoli tomu, že bol dlhé roky doslova väznený súčasným systémom.

Stačí tak málo. Stačí keď sa človek dostane z kolobehu, ktorý je nastavený súčasným systémom a konečne bude mať viac času na rozmýšľanie a prípadné zmeny prameniace z jeho uvedomení. Tak sa človek zmení skôr, ako keď mu bude niekto každú chvíľu hovoriť čo by mal a nemal robiť. Každý z nás hlboko vo svojom srdci vie čo má a čo nemá robiť. Stačí sa k týmto informáciam len dostať. Načúvať informáciam zvnútra môžeme len v tichu. Keď je úplné ticho vonku aj v myšlienkach. Vtedy prichádzajú najzaujímavejšie uvedomenia, ktoré menia ľuďom život.

Dôležitosť ticha, samoty a spojenia s prírodou je nesmierna. Ak chce človek žiť prirodzený a šťastný život, musí túto prirodzenosť čerpať tam, kde ešte je. Prirodzenosť určite nenačerpá v mestách a medzi ľuďmi, ktorí nežijú prirodzene.

Počítače, mobily, autá a všetky podobné vynálezy nie sú v súlade s prirodzenosťou. Indiáni, ktorí doteraz žijú prirodzeným spôsobom, nemajú ani len bicykel, pretože ho jednoducho nechcú. Uvedomujú si, že by kvoli tomu museli zasahovať do prírody a stavať cesty, či chodníky.

Ak chceme obnoviť aspoň kúsok z našej zabudnutej prirodzenosti, neostáva nám nič iné, len tráviť nejaký čas tam, kde môžeme túto prirodzenosť načerpať – v prírode. Keď potrebujem vyčistiť hlavu, idem na prechádzku do prírody a vrátim sa taký… čistý a kľudný. Všetko sa počas návštevy v prírode akoby urovná a uvedomím si veľa vecí, vďaka ktorým potom môžem robiť potrebné zmeny v sebe a v mojom živote.

Sila inšpirácie je obrovská. Som rád, že môžem kráčať cestou, ktorou kráčam a byť tak pre mnohých inšpiráciou. Túžim po tom, aby sa čo najviac ľudí vymanilo zo súčasného systému, ktorý je nastavený na čo najvyšší finančný zisk na úkor prírody, zdravia a zdravého rozumu.

Stačí tak málo. Stačí byť inšpiráciou, stačí byť horiacou sviečkou, od ktorej sa môžu zapáliť ďalšie a ďalšie sviečky a rozžiariť tak celý svet.

viral

Čo ma naučila moja žena

Keď som žil sám, naučil som sa nejaké veci o živote. Keď som žil ako mních, tiež som sa niečo naučil. No keď som začal žiť so ženou, zrazu to nebolo len o tom, čo viem ja, ale aj o tom, čo vie ona.

Predstavy o živote

Pokiaľ majú dvaja rozdielne predstavy o živote, ich vzťah bude škrípať a nebude fungovať hladko. Ale ak majú dvaja aspoň približne rovnaké predstavy o živote, podobné túžby, životné hodnoty a záľuby, takýto vzťah môže fungovať lepšie. Je naozaj veľmi dôležité, aby partneri mali spoločné hodnoty a spoločnú víziu toho, čo chcú v živote dosiahnuť. Na tejto vízii stojí a padá celý vzťah. Pokiaľ majú partneri spoločnú víziu, majú spoločnú cestu. Ale ak sa jeden partner od tejto spoločnej vízie odchýli a bude si robiť veci po svojom, skôr, či neskôr sa cesty partnerov rozdelia. Treba si preto dávať veľký pozor na to, či máme s partnerom spoločnú víziu súčasnosti a budúcnosti.

Byť menším sebcom

Ak je vo vzťahu čo i len jeden sebec a robí si všetko len podľa seba, môže rovno odísť od partnera a nezaťažovať ho svojim sebeckým správaním. Vzťah nie je len o našich predstavách a pocitoch. Je o predstavách a pocitoch aj toho druhého. Preto je veľmi dôležitá komunikácia, aby sme vedeli aké sú predstavy a pocity nášho partnera. Je fajn zosúladiť naše predstavy s predstavami partnera – robiť kompromisy.

Dôležitosť (verbálnej) komunikácie

Bez komunikácie môžeme len tušiť čo sa deje v mysli nášho partnera. Bez komunikácie máme tendenciu vytvárať si domnienky, ktoré považujeme za pravdivé. Keď sa s partnerom porozprávame, môže to naše domnienky rozptýliť a dostaneme sa viac do reality. Je oveľa lepšie žiť v realite, ako v mylných domnienkach. Komunikácia so svojim partnerom o všetkom je veľmi dôležitá.

Otvorenosť a dôvera

Pred svojim partnerom by sme nemali nič skrývať a so všetkým sa mu zdôveriť. Vzťah založený na otvorenej komunikácii a dôvere, môže fungovať za predpokladu, že partneri sa snažia chápať jeden druhého.

Vzájomné pochopenie

Vzájomné pochopenie je veľmi dôležité. Ak sa nesnažíme pochopiť jeden druhého, načo sme vôbec vo vzťahu? Nie vždy sa mi podarí pochopiť na prvýkrát ženskú myseľ, ale keď sa o to opakovanie snažím, pomaly to ide. Aj keď ma zakaždým niečim novým prekvapí. Aj keď zo začiatku nechápeme jeden druhého, môžeme sa to naučiť. Musíme pochopiť, že muž a žena sú dve odlišné bytosti. Žena má určité vlohy a správanie a muž má zase iné. Hovorí o tom tiež kniha: „Muži sú z Marsu, ženy z Venuše“. No aj keď sú muž a žena rozdielni, keď pochopia svoje role, môžu sa chápať navzájom a fungovať spolu bez väčších problémov.

Snaha vyriešiť problémy

Vo vzťahu skôr, či neskôr nastanú problémy a konflikty. Všetky problémy a konflikty sa dajú riešiť, pokiaľ obaja partneri chcú. Konflikty často vznikajú z nepochopenia. Keď sa budeme snažiť chápať jeden druhého, môžeme dosiahnuť harmonický vzťah plný pochopenia. Mali by sme sa snažiť pochopiť prečo druhý koná tak, ako koná. Ak sa nebudeme usilovať o pochopenie a budeme partnera za niečo neustále obviňovať, zabíjame tým v ňom jeho náklonnosť k nám a tým pádom zabíjame aj vzťah.

Aký naozaj som

Moja žena je jeden z mála ľudí, ktorí mi dokážu nastaviť zrkadlo, do ktorého som ochotný sa pozrieť. Nie vždy sa mi to však darí na prvýkrát. Až pri nej som si začal uvedomovať aké nedostatky ešte v sebe mám a že by som ich rád odstránil. Až keď spoznáme svoje nedostatky a priznáme si ich, potom môžeme začať pracovať na ich odstránení.

Nikto nie je dokonalý

Každý máme svoje chyby. Ak si myslíme, že sme v pohode, sme na omyle. Často máme tendenciu zvaľovať vinu na iných. Ale už málokto sa pozrie na seba a prizná vinu sebe. Ak sa dostanem do nejakého konfliktu, hľadám chybu v prvom rade v sebe. Prečo som sa vôbec do konfliktu dostal? Prečo cítim takú emóciu akú cítim? Všetko je v nás a len my to môžeme zmeniť. Nikto iný to za nás nespraví a zvaľovaním viny na niekoho iného sa nikam nedostaneme. Keď pochopíme túto dôležitú pravdu, môžeme vo svojom živote naozaj veľa zmeniť.

S mojou ženou už síce nie som, ale som jej veľmi vďačný, že bola istú dobu súčasťou môjho života a mohol som sa vďaka nej všetko toto naučiť.

PS: Nebola to žena ako manželka, ale žena ako žena.

Ďakujem ❤

Cesta k minimalizmu

Moja cesta k minimalizmu bola postupná. V roku 2016 som sa rozhodol ísť žiť do chrámu Hare Krišna v Abranovciach. Mal som skriňu plnú oblečenia a kopec ďalších zbytočností, ktoré som ani nepoužíval. Viac ako polovice oblečenia som sa vzdal a do chrámu som si zobral len minimum vecí.

V roku 2017 som z chrámu odišiel a pokúsil sa žiť rodinným životom s priateľkou a jej dcérkou. Náš vzťah žiaľ nebol zrovna najlepší a tak sa naše cesty rozišli. Keď som odchádzal od priateľky, nechal som u nej zase viac ako polovicu svojich vecí, ktoré prakticky nepotrebujem. Aby som prišiel po rozchode na iné myšlienky, rozhodol som sa odcestovať do sveta s jedným malým batohom. Išiel som do teplých krajín ako Thajsko, Bali a India, takže som si vystačil s dvomi kraťasami, tričkom, košeľou, mikinou, dlhými nohavicami, mobilom, notebookom, knihou a zopár drobnosťami.

minimalizmus

Keď vidím ako ľudia cestujú s obrovskými kuframi, čudujem sa čo v nich majú.

Veci si periem ručne, takže nepotrebujem ani práčku.

Všetok môj majetok zbalím do jedného malého batôžka a to je úžasné. Cítim sa oveľa lepšie (slobodnejšie) ako keď som mal skriňu plnú oblečenia a kopec ďalších zbytočností, ktoré som ani nepoužíval.

Čím menej majetku mám, tým som šťastnejší.

A naopak, čím viac majetku som mal, tým viac som sa tým cítil byť zviazaný.

Zbaviť sa všetkého nepotrebného bola pre mňa cesta k väčšej slobode a k väčšiemu šťastiu.

Zamyslite sa koľko vecí vlastníte a koľko z nich ani nepoužívate, alebo ich používate len minimálne? :) Tie veci pravdepodobne ani nepotrebujete.