Rodíme sa, starneme, rozvíjame vzťahy, vzdelávame sa, nadobúdame majetok, zažívame dočasné radosti a strasti a zomierame bez toho, aby sme vedeli prečo sa toto všetko deje. Akú to má príčinu? Prečo musím zomrieť, keď chcem žiť? Aký to má celé zmysel? To sú otázky, ktoré by nás mali trápiť. To je dôležité. Nie otázky čo si oblečiem, kam pôjdem na večeru, čo si kúpim, koho zbalím a podobne. Tieto otázky a odpovede na ne nás nezachránia pred rodením sa, starnutím, chorobami a smrťou. No aj napriek tomu sa mnohí ľudia zaujímajú len o zmyslový pôžitok a hospodársky, či technologický rozvoj a otázky týkajúce sa príčiny svojej existencie takmer nikoho nezaujímajú, alebo sa uspokoja s teóriou “Big bang”, že všetko to tu vzniklo z veľkého tresku a usporiadalo sa to do dnešnej podoby čírou náhodou.

Nič nie je náhoda

Ak vám niekto bude tvrdiť, že sa niečo deje náhodou, dajte mu facku a povedzte, že to bola náhoda. Vždy existuje príčina a následok. Raz som počul tvrdenie, že keby neexistuje príčina a následok, tak by sa vesmír rozpadol. A dáva to dokonalý zmysel. Všetko to tu drží pokope vďaka príčine a následku. Keď niekto nepozná príčinu, ale vidí následok, to ešte neznamená, že príčina neexistuje. Niekto vidí v obchode rožky a nevidí pekára ale vie, že rožky upiekol pekár. Netvrdí, že rožky vznikli bez príčiny, len tak náhodou. Tak prečo sú niektorí ľudia takí hlúpi a tvrdia, že vznik vesmíru a života v ňom je náhoda? Čo je to za hlúposť?

V rôznych náboženstvách môžeme nájsť rôzne popisy vzniku života. Tieto popisy sa môžu líšiť, ale podstata Stvoriteľa je všade spoločná. Všetko, čo vidíme, je dielo pôvodnej živej bytosti – Boha. Rovnako ako všetko, čo vidíme na obraze, je dielo maliara.

Ateisti sa pýtajú – a kto teda stvoril Boha? Nikto. To, čo je večné, nemá počiatok, ani koniec. Boh je večná živá bytosť – príčina všetkých príčin (sarva-kāraṇa-kāraṇam). K tomuto záveru dospeli všetky náboženské písma a všetci veľkí svätci. No naši múdri vedci si myslia, že tento vesmír vznikol bez príčiny. V skutočnosti príčinu nepoznajú.

Keď teda zoberieme do úvahy Boha ako príčinu všetkých príčin, otázkou ostáva prečo stvoril svet, v ktorom žijeme? Prečo je tu zrodenie, starnutie, choroby, pôžitok, utrpenie a smrť?

Túžba panovať

Mohli sme žiť večne v duchovnom svete spolu s Bohom, no chceli sme si vyskúšať byť ako Boh – byť ovládateľmi a pánmi (BG 3.37). V duchovnom svete môže byť Boh len jeden a tak pre nás vytvoril hmotný svet ako ihrisko, kde si môžeme skúšať byť panovníkom, tvorcom, ovládateľom. Takmer každý v hmotnom svete sa hrá na ovládateľa – chce, aby bolo všetko pod jeho kontrolou. Ale aj tak tomu tak nie je. Aj tak sa dejú veci proti našej vôli. To preto, lebo nie sme skutočnými kontrolórmi a pánmi. Zažívame nechcené zážitky, aby sme si mohli uvedomiť, že niečo nie je v poriadku. Aby nás to prebudilo z ilúzie, v ktorej sme sa ocitli kvôli svojej túžbe panovať.

“Ó, Bharatovec, hubiteľ nepriateľov, všetky živé bytosti sa rodia do sveta klamu a sú zmätené dualitou, ktorá vzniká z túžby a nenávisti.” [BG 7.27]

Hmotné túžby nás nútia prijímať jedno hmotné telo za druhým, aby sme si mohli tieto túžby napĺňať. Ak sa dokážeme zbaviť všetkých hmotných túžob, už viac sa nebudeme musieť zrodiť v hmotnom svete a zakúšať tak prílivy šťastia a nešťastia. Duchovný svet je večný, plný blaženosti a poznania. Hmotný svet je dočasný, plný utrpenia a nevedomosti.

Tí, ktorí zrovna prežívajú lepšie obdobie života môžu namietať – ale veď tento svet je krásny a ja si užívam. Áno, ale dokedy? Budeš si užívať aj keď vážne ochorieš, alebo smrť ti zoberie tvojich blízkych? Naozaj si to budeš užívať? A čo milióny ľudí, ktorí denno-denne trpia hladom, chorobami, násilím… Je dobré naučiť sa vidieť realitu v širšom spektre ako len zo svojej súčasnej pozície. Tak sa môžeme dostať z temnoty nevedomosti na svetlo poznania. Čo mi pripomína verš z Bhagavad-gíty:

“Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.” [BG. 4.34]

Ak sa chceme niečo rýchlo naučiť, je dobré učiť sa od tých, ktorí už to vedia. Môžeme sa to pokúšať naučiť aj sami, ale buď by nám to trvalo príliš dlho, alebo by sme nemuseli vo svojom úsilí vôbec uspieť. Prijať poznanie od učiteľa je oveľa schodnejšia cesta. Treba si však dať pozor na falošných učiteľov, ktorí nám nedajú pravé poznanie, ale len akúsi náhražku a navyše hrozí, že nás zneužijú. Píšem o tom v článku “Praktiky falošných guruov“. O tom ako rozoznať pravého učiteľa od falošného sa dozviete v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Aby sme dokázali lepšie pochopiť príčinu života v tomto svete, musíme ísť za hranice súčasných vedeckých poznatkov, ktoré skúmajú viacmenej len hmotu. Musíme prijať vedenie pravého duchovného učiteľa ako je napríklad Šríla Prabhupáda.

Od sebarealizovaných duší môžeme získať poznanie, ktoré nám otvorí bránu do duchovného sveta. Toto poznanie nie je len teoretické, ale veľmi praktické. Praxou tak môžeme zistiť, či teória neklame.

Od pravých duchovných učiteľov sa môžeme naučiť že:

“Inteligentní ľudia, ktorí sa snažia vyslobodiť zo staroby a smrti, sa prostredníctvom oddanej služby uchyľujú ku Mne. Sú vskutku Brahmanom, lebo vedia všetko o transcendentálnych činoch.” [BG 7.29]

“Človek zapojený v oddanej službe sa zbavuje dobrých i zlých činov už v tomto živote. Preto sa usiluj vykonávať yogu, ktorá je vrcholom umenia všetkých činností.” [BG 2.50]

“Vďaka tejto oddanej službe Bohu sa veľkí svätci alebo oddaní zbavujú výsledkov činov v hmotnom svete. Tak sa vyslobodzujú z kolobehu rodenia a smrti a dosahujú stav mimo všetkých utrpení (návratom k Bohu).” [BG 2.51]

Čo je oddaná služba popisujem v článku “Bhakti yoga“.

Som veľmi vďačný, že som dostal toľkú milosť a narazil na oddaných Krišnu a na pravého duchovného učiteľa – Šrílu Prabhupádu, ktorý podstúpil neľahkú misiu kázania vedomia Krišnu po celom svete, aby nám pomohol vrátiť sa späť domov, späť k Bohu. Je to ohromná milosť a povinnosťou každého, kto túto milosť dostal, je šíriť ju ďalej, aby si aj ostatní mohli uvedomiť prečo vlastne žijú v tomto svete, prečo si chvíľu užívajú a potom zase trpia a nakoniec musia opustiť tento svet.

Je veľmi dôležité, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo prečo vlastne žijú. Ľudský život je určený na sebarealizáciu – na návrat k Bohu. Nežijeme len preto, aby sme jedli, spali, párili sa, obraňovali sa a užívali si ako zvieratká. Ako ľudia sa môžeme pýtať, dostávať odpovede a vyhodnocovať ich. Dôležité je pýtať sa tie správne otázky tých správnych osôb, aby sme mohli získať správne odpovede.

Preto sa pýtajte a nepremárnite svoj život v nevedomosti. Využite túto úžasnú príležitosť už v tomto živote.