Mesačné archívy: september 2019

Nie sme ovládatelia

Mnohí ľudia si myslia, že sú ovládatelia, že sú sami strojcom svojho osudu. Do istej miery je to pravda, ale je tam jeden háčik. Neovládame svoj život úplne. Pokiaľ si niekto myslí, že ovláda svoj život na 100%, je na 100% v ilúzii.

Späť do reality

Kým sa nám darí, môže sa nám zdať, že my sme páni svojho života a riadime si ho sami. Z tejto ilúzie ovládateľa sa môžeme dostať späť do reality keď zažijeme situáciu, v ktorej sa ocitneme úplne bezmocní. Napríklad vážne ochorieme, zažijeme autonehodu, alebo sa dostaneme do iných nepríjemností, z ktorých sa vlastnými silami nevyhrabeme. Môžeme sa v takýchto situáciach snažiť robiť čokoľvek, ale zrazu zistíme, že nie je v našich silách to nejak výraznejšie ovplyvniť. Zažil som niekoľko takých situácii a pomohli mi uvedomiť si, že neriadim svoj život úplne. Do určitej miery môžem udávať smerovanie svojho života, ale v živote nastanú situácie, ktoré nijako neovplyvním. Vo východnej filozofii sa to nazýva karma – následky za naše minulé činnosti.

Karma

V podstate karmu tvoríme my, čiže sme strojcom svojho osudu, vytvárame akcie, za ktorými nasledujú reakcie.

Za každou akciou nasleduje reakcia. Každý náš plodonosný čin vytvára reakciu a musíme zožať plody svojich činov. Mnohí ľudia sa čudujú prečo trpia. No prečo? Lebo v minulosti spôsobovali utrpenie oni a teraz zažívajú na vlastnej koži aké to je!

Mnohí ľudia si myslia, že konajú dobro a tak by sa im malo dobré aj diať, nie? Ale je to naozaj dobro? Živá bytosť zmätená ilúziou nedokáže skutočne rozlišovať čo je dobré a čo zlé. Čo je pre jedného dobré, môže byť pre druhého zlé a naopak. Poznám veľa ľudí, ktorí si myslia akí sú dobrí a pritom konajú riadne svinstvá, ktorými spôsobujú sebe aj druhým problémy. A potom sa ešte čudujú prečo sa im v živote dejú zlé veci. Žijú v totálnej ilúzii o samých sebe. Tak to je. Ilúzia je silná… dokáže démonského človeka presvedčiť, že koná dobro aj keď spôsobuje druhým nemalé utrpenie. Ako príklad nám môže slúžiť Hitler či Stalin. Po svete pobehuje veľa takých Hitlerov a Stalinov, ktorí si myslia, že ich konanie je vlastne dobré…

O sebaklame píšem v článku “Žijem(e) v sebaklame“.

Sila myšlienok a zákon príťažlivosti

Ľudia, ktorí prezentujú silu myšlienok a zákon príťažlivosti, neberú do úvahy jeden podstatný faktor – karmu. Každý prišiel na svet s určitým balíčkom reakcií za svoje minulé činy a tie si musí jednoducho zožať bez ohľadu na to, ako myslí a čo si chce pritiahnuť. Vždy si pritiahne len to, na čo má v rámci svojej karmy nárok. Zákon príťažlivosti väčšinou prezentujú ľudia s dobrou karmou a tak vytvárajú ilúziu, že každý si môže pritiahnuť do života čokoľvek. Stačí keď bude dostatočne pozitívne myslieť a bum, zrazu si pritiahne všetko, po čom túži. Tak to nefunguje. Je to karmický zákon, ktorý živej bytosti dovoľuje to, či ono. Ľudia s dobrou karmou sa majú väčšinou dobre, majú materiálnu hojnosť, fyzickú krásu a dobré vzťahy. Kdežto ľudia so zlou karmou majú stále nedostatok, ich vzťahy sú hrozné a fyzická krása tiež nie je bohvieaká.

Karma ako nástroj pre poučenie

Mnohí ľudia si myslia, že karma je niečo zlé. Nie je. Karma je nástroj spravodlivosti. Každý dostane presne to, čo si zaslúži. Ubližuješ, bude ti ublížené, aby si na vlastnej koži zistil, aké to je. Čo zasadíš, to vyrastie. Nie je to spravodlivé? V tomto zmysle dokážeme riadiť svoj život, pokiaľ si uvedomujeme následky za svoje konanie. No ak konáme v nevedomosti, prídu nechcené reakcie za naše činy.

Najvyšší ovládateľ

Existuje najvyšší ovládateľ – Boh, ktorý to tu má celé pod palcom. On môže vziať živej bytosti všetky reakcie za jej hriešne činnosti pokiaľ sa Mu odovzdá:

Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa. [BG 18.66]

V Bhagavad-gíte môžeme nájsť hlboké poznanie o tom, kto je Najvyšší Pán a aké postavenie majú voči Nemu Jeho čiastočky – duše, teda my.

Nie len pomocou múdrych kníh ako je Bhagavad-gíta, či Šrímad Bhágavatam môžeme zistiť, že nie sme ovládatelia, ale môžeme to vnímať aj vo svojom živote, že nie všetko je úplne podľa našich predstáv, ako by sme to chceli mať. Konečné slovo je na karme a ak sa odovzdáme Bohu, tak konečné slovo je na Ňom. My sme len malé čiastočky, ktoré sú plne závisle na celku – na Bohu a Jeho zákonoch.

Technicky nemôžeme byť oddelení od Boha, lebo sme Jeho energia. No chceli sme sa oddeliť a hrať sa na pánov a ovládateľov a tak Boh musel vytvoriť ilúziu zvanú Mája, vďaka ktorej si živá bytosť myslí, že je oddelená od Boha a že vlastne Boh ani neexistuje. Pokiaľ si myslíme, že sme nezávislí a že sme pánmi svojho života, je to prejav ilúzie. Všetko je závislé na Bohu, úplne všetko. A čo slodobná voľba? Naša slobodná voľba spočíva v tom, či sa rozhodneme užívať si s Bohom, alebo bez Neho. Ak sa rozhodneme užívať si bez Boha, je tu pre nás tento hmotný svet, kde sa o to môžeme snažiť hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov. Časom môže každý zistiť, že mu stále niečo chýba. A to je práve večnosť, blaženosť a poznanie, ktoré sú plne prejavené v čistom stave vedomia. No ak je vedomie znečistené hmotnou ilúziou, musíme zakúšať dočasnosť, utrpenie a nevedomosť. To je neprirodzený a nečistý stav vedomia. Vedomie je možné vrátiť do čistého stavu pomocou Bhakti jógy, ktorá je odporúčaným procesom sebarealizácie v dnešnej dobe. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Keď podstúpime proces Bhakti jógy, môžeme na vlastnej koži pocítiť zmenu vedomia, zmenu vnímania reality a vďaka tomu hlbšie pochopenie života. Môžeme sa vďaka tomuto procesu vymaniť z ilúzie, že sme ovládatelia, páni a požívatelia. Môžeme zistiť svoju skutočnú totožnosť a vzťah s Bohom a zakúšať tak stále väčšiu a väčšiu duchovnú blaženosť a menej hmotných strastí. Takú silu má Bhakti jóga, ktorú odporúčajú pre tento vek praktikovať védske písma a všetci veľkí Bhakti jogíni ako napríklad Šríla Prabhupáda, ktorý v rokoch 1965 – 1977 rozšíril Bhakti jógu z Indie do celého sveta.

Šríla Prabhupáda
Šríla Prabhupáda

Každý môže časom dospieť k záveru, že nie je ovládateľ, že nie všetko je podľa jeho predstáv a túžob, že tu je niečo vyššie, čomu sme všetci podriadení, či chceme, alebo nie. Keď túto svoju podriadenú pozíciu prijmeme dobrovoľne, môžeme byť skutočne šťastní. No keď sa vočí tomu búrime a hráme sa na pánov, musí pre naše poučenie prísť nejaké utrpenie, nejaký varovný signál, že tadiaľto cesta nevedie, že toto nie je naša prirodzenosť. Našu prirodzenosť môžeme dosiahnuť vďaka Bhakti jóge. Služba Bohu a pokora voči Bohu prináša skutočné šťastie a mier. No vzbura proti Bohu prináša nemalé problémy a utrpenie. Každý sa môže rozhodnúť, ktorou cestou sa vydá. No najskôr potrebuje aspoň zistiť, že existuje aj iná cesta ako hrať sa na pánov a ovládateľov a myslieť si, že je tu všetko pre náš pôžitok. Toto poznanie prináša Bhagavad-gíta taká, aká je a Šrímad Bhágavatam.

Keď naše túžby nie sú naplnené, hneváme sa

Kamarát mi napísal:

“Kks to co je za svet ? Ked sa niekto do teba zalubi a ty mu vysvetlis ze chces byt sam a ze zalubenost a vztah je teraz pre teba nepredstavitelny, tak sa na teba nahneva, ze ho nechces.”

Mne sa hneď v mysli vynorili dva verše z Bhagavad-gíty (2. kapitola):

VERŠ 62: Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.

VERŠ 63: Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.

Keď po niečom veľmi silno túžime, ale naša túžba nie je naplnená, čo sa deje? Prichádza hnev. Keď niekto nenaplní naše túžby, hneváme sa na neho. A ak tento hnev živíme a nezastavíme ho v zárodku, vznikne ilúzia a zmätená pamäť a zabudneme kto je vlastne ten, na koho sa hneváme. Môže to byť pre nás veľmi blízka osoba, ale kvôli hnevu, ilúzii a zmätenej pamäti jej dokážeme veľmi ublížiť slovami a niekedy aj fyzicky. Kvôli hnevu a zmätenej pamäti dochádza k strate inteligencie a človek nedokáže triezvo rozmýšľať, jedná na emocionálnej úrovni pod vplyvom hnevu a tak môže narobiť veľa škody.

Je preto rozumné naučiť sa ovládať hnev, alebo ešte lepšie naučiť sa ovládať svoje túžby po zmyslovom pôžitku už v zárodku, aby nemuselo dôjsť k hnevu, zmätenej pamäti a strate inteligencie.

Ďalší kamarát raz písal pekný text o tom ako ovládať hnev. Ja som mu na to napísal, že lepšie ako učiť sa ovládať hnev je naučiť sa nehnevať vôbec :) Kedysi som tiež riešil ako sa naučiť ovládať hnev a nedať ho najavo, aby som tým nespôsoboval druhým nepríjemnosti. Píšem o tom v článku “Vedomé žitie“. Vtedy som ešte nevedel, že hnev pochádza zo žiadostivosti a žiadostivosť pochádza z rozjímania nad zmyslovými objektami. Niekto alebo niečo sa mi páči a začnem o tom rozjímať. Nepotrvá dlho a v srdci sa zrodí žiadostivosť – silná túžba po objekte zmyslového pôžitku a čím je táto túžba silnejšia, tým je väčšia potreba naplniť túto túžbu. No a keď sa snažíme túto túžbu naplniť ale nedarí sa nám, prichádza sklamanie a hnev. Keď nie je niečo podľa našich predstáv, hneváme sa, pretože sme pripútaní k naplneniu svojej túžby. Ak by sme na začiatku nerozjímali nad objektami zmyslového pôžitku, nezrodila by sa v našom srdci taká silná túžba a nemuseli by sme sa potom hnevať a postupne poklesnúť na hmotnú úroveň (vedomia).

Život na hmotnej úrovni je plný žiadostivosti a hnevu. Toľko hmotných túžob nás ženie k ich napĺňaniu a keď sa nám nedarí ich naplniť, sme z toho nešťastní a veľmi často aj nahnevaní. Keď sa nám ich podarí naplniť, tak sme šťastní, ale iba na chvíľku a potom zase hľadáme niečo, čo by uspokojilo náš zmyslový pôžitok – nové auto, nový bicykel, nový partner, nové prostredie – dovolenka, výlet,… zmysly chcú skúšať stále niečo nové a užívať si to. Po čase sa to však zmyslom zunuje a chcú zase niečo nové a nové a nové… a tak donekonečna. Keď sa snažíme uspokojovať zmysly, nebudeme v konečnom dôsledku nikdy spokojní, pretože to už z princípu nie je možné. Vždy je spokojnosť len dočasná.

Lepšie ako snažiť sa uspokojovať zmyslový pôžitok je zamestnať zmysly v oddanej službe. Píšem o tom v článkoch “Bhakti jóga“,  “Náboženstvo duše“, “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2” a je o tom veľa kníh na Vedabase: https://vedabase.io/cs/library/

Vďaka oddanej službe sa môže naše srdce pomerne rýchlo očistiť od túžob po zmyslovom pôžitku a my tak môžeme žiť život bez hnevu a žiadostivosti na duchovnej úrovni. No pokiaľ budeme rozjímať nad zmyslovými objektami, v našom srdci bude žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev, ilúzia, zmätená pamäť, strata inteligencie a hmotná úroveň.

Život na hmotnej úrovni znamená užívať si zmyslový pôžitok a myslieť si, že ja som pán, ovládateľ, požívateľ a všetko je tu pre môj pôžitok. Život na duchovnej úrovni znamená poznať svoju skutočnú identitu duše – čiastočky a služobníka Boha a zamestnávať svoje zmysly v službe Bohu. Tak sa môže naše vedomie očistiť od túžby byť pánom, ovládateľom a požívateľom.

Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností. – Šrímad Bhágavatam 1.2.18

V spoločnosti oddaných Krišnu sa môžeme naučiť umeniu oddanej služby. Môžeme sa snažiť pochopiť oddanú službu aj z kníh, ale to nebýva zrovna ľahká cesta. Je lepšie byť osobne prítomný v spoločnosti ľudí, ktorí sa venujú oddanej službe, aby sme sa od nich mohli učiť.

V chrámoch Hare Krišna prebiehajú každú nedeľu o 14:00 programy pre verejnosť. Adresy centier Hare Krišna na Slovensku nájdete na stránke www.iskcon.sk

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

vedsky sposob stolovania

Raz za čas, keď sa nazbiera dostatočný počet záujemcov, prebieha 2 – 3 mesačný vzdelávací kurz Bhakta program, kde sa účastník kurzu naučí základy Bhakti jógy a védskej kultúry. Bhakta program je bezplatný, stačí sa len zahlásiť a prísť. Ja som tento kurz absolvoval v roku 2016 a môžem povedať, že mi to zmenilo život – k lepšiemu :) Kuk video:

Vedomie Krišnu mi dalo veľmi veľa a stále dáva. Bhakti jóga je proces očistenia nášho srdca od chtivých túžob, ktorých nenaplnenie vedie k hnevu, ilúzii, strate pamäti a inteligencie a k životu na hmotnej úrovni, ktorá nie je vôbec príjemná.

Každý, kto sa úprine venuje Bhakti jóge, pocíti jej výsledok na vlastnej koži. Nie je to o fyzických cvikoch ako si niekto môže pod slovíčkom “Jóga” predstaviť. Píšem o tom v článku “Čo je jóga?

Cieľom Bhakti jógy je dosiahnutie lásky k Bohu, čo je najvyššia úroveň bytia. Bhakti jóga nás učí nesebeckému správaniu a učí nás služobníckemu postoju voči Bohu a voči Jeho čiastočkám – ostatným živým bytostiam. Učí nás, že nie sme páni a ovládatelia ako si pod vplyvom ilúzie môžeme myslieť, ale že sme veční služobníci Boha a jedine v tomto postavení môžeme byť skutočne šťastní. Pokiaľ sa hráme na pánov a ovládateľov, náš život je plný ťažkostí a nepríjemností. To je len dôkaz toho, že to nie je naša prirodzená pozícia, pretože túžime byť šťastní, no v pozícii pánov a ovládateľov prichádza nechcené utrpenie.

Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme zistiť kto vlastne sme, že sme duše a našou prirodzenosťou (dharmou) je slúžiť Bohu. Sme čiastočky Boha a prirodzenosťou čiastočky je slúžiť celku. Skutočné naplnenie môžeme nájsť len vo svojej prirodzenej pozícii služobníkov Boha. Pokiaľ sa chceme hrať na pánov a ovládateľov a nechceme slúžiť, Boh nám dáva možnosť v tomto hmotnom svete, v ktorom však musíme zakúšať rôzne nechcené situácie. Túžime po šťastí, ale zakúšame utrpenie. Prečo? Pretože nie sme vo svojej prirodzenej pozícii služobníkov. Každý niekomu slúži, píšem o tom v článku “Slúžiť je prirodzené“. Pán dáva svojmu služobníkovi všetko, čo potrebuje. Tak je služobník prirodzene šťastný. Pán dokonca ochraňuje svojich služobníkov a pekne sa o nich stará. Služobníci si tak nerušene môžu plniť svoje povinnosti a byť šťastní.

Služba Bohu prináša skutočné naplnenie a šťastie, no služba ilúzii prináša utrpenie, hnev a veľa ďalších nepríjemností. Ľudia musia vymýšľať spôsoby ako pracovať s hnevom, pretože nevedia kto vlastne sú, že sú duše, ktorých prirodzenosťou je slúžiť celku. Kvôli tejto nevedomosti sa snažia napĺňať hlavne zmyslový pôžitok v domnení, že ich to spraví šťastnými, no nakoniec sa dostaví iba sklamanie, hnev a utrpenie. Takýto život nie je vôbec príjemný. Každý túži po šťastí, ale šťastie na hmotnej úrovni bytia nie je skutočné, je len dočasné a strieda ho utrpenie. Skutočné šťastie môžeme nájsť na duchovnej úrovni a to tak, že sa začneme venovať duchovným činnostiam, ktoré spomínam v článku “Bhakti jóga“.

13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o

Keď pochopíme kto vlastne sme, že sme veční služobníci Krišnu, nášho milovaného a jediného Pána, môžeme zažívať skutočnú radosť zo života a nemusíme sa už viac hnevať, že naše túžby a predstavy neboli naplnené, pretože všetko v konečnom dôsledku závisí na Krišnovi. My nie sme páni, ani ovládatelia, ani požívatelia. Čo Krišna svojmu oddanému dá, s tým je spokojný. Ak mu dá omrvinku, je spokojný. Ak mu dá celé kráľovstvo, je spokojný. Pokorné postavenie služobníka je veľmi pekné. Keď sa naučíme pekne slúžiť Krišnovi, nemusíme už viac zažívať hnev prameniaci z nenaplnenia našich túžob. Budeme spokojní s tým, čo nám Krišna poskytne a všetko zamestnáme v službe Jemu.

No ak sa naďalej budeme hrať na pánov, ovládateľov a nebudeme chcieť slúžiť Bohu, budeme musieť stále zakúšať utrpenie, hnev a ďalšie rôzne nepríjemnosti kým sa nepoučíme a nenaučíme kto vlastne sme :)

Hare Krišna