Archívy kategórie: život

Myšlienky tvoria realitu

V Dubaji je krásne vidieť ako myšlienka tvorí. Mesto na púšti. Všetko, čo tu je, bola na počiatku iba myšlienka. A nie len v Dubaji, ale všade. Všetko, čo existuje, je produktom nejakej myšlienky. Budovy, vojny, násilie, drogy, strach, hnev, znečisťovanie prírody, politika… to všetko sú produkty myšlienok.

Inak povedané – myšlienkami si tvoríme realitu. Nie len individuálnu, ale aj kolektívnu realitu. Ak má veľa ľudí v myšlienkach vojnu a chcú bojovať, máme tu vojny. Ak má veľa ľudí v myšlienkach peniaze, máme tu peniaze… atď.

Využime silu myšlienky a začnime tvoriť realitu, ktorú naozaj chceme. Nie realitu, ktorú nechceme.

Ak chceme zmeniť realitu, musíme najskôr zmeniť svoje myslenie.

Kryptomeny v kocke

Pôvodne som bol voči kryptomenám a obchodovaniu na burze skeptický a nepáčilo sa mi, keď niekto nevytvára žiadnu hodnotu a zarába (veľké prachy). No keď som videl grafy Bitcoinu, Ethereum a Litecoinu, zavetril som príležitosť vytvorenia pasívneho príjmu. Nakúpite kryptomeny za určitú sumu a už len čakáte kým cena kryptomien vystúpa za rok niekoľkonásobne. Alebo s nimi môžete obchodovať.

Coinbase-bitcoin

Čo sú kryptomeny?

Kryptomena je virtuálna mena, ktorá sa dá zameniť za iné bežne používané meny – napríklad dolár a Euro. Vlastníkom kryptomeny sa človek stane tak, že ju buď vyťaží na nejakom počítači – poskytne výkon svojho počítača a za odmenu dostane určitú čiastku v danej kryptomene. Alebo si ju priamo zakúpi za doláre, alebo Eurá platobnou kartou, alebo cez bankový účet. Na ťaženie môžete použiť vlastný hardware, alebo zaplatiť službu ako napríklad Hashflare, ktorá vám poskytne počítačový výkon za nejaký poplatok. Myslím, že už existujú aj kryptomeny, ktoré sa neťažia, ale dajú sa len kúpiť. Treba tiež zvážiť, či sa viac oplatí ťažiť, alebo rovno nakúpiť.

S kryptomenou sa dá platiť podobne ako s bežnými peniazmi, ale všetko prebieha elektronicky. Z “peňaženky” do “peňaženky”. Na prevod kryptomien nie sú potrebné banky. Ako “banka” slúži daná aplikácia. Čím sú kryptomeny v súčasnej dobe význačné, je ich obrovský nárast na hodnote a to láka stále viac a viac ľudí pozrieť sa kryptomenám na zúbok.

Z majiteľov kryptomien sú milionári

Ak si niekto pred pár rokmi kúpil napríklad 1000 Bitcoinov, každý za $1, dnes vlastní Bitcoiny približne v hodnote $17 000 000 (sedemnásť miliónov dolárov). Za tieto Bitcoiny si môže niečo kúpiť (ak predajca akceptuje Bitcoiny), zameniť ich za inú menu, alebo si ich ponechať a pravdepodobne tak ešte zbohatnúť.

Momentálne má jeden Bitcoion hodnotu $17 000 a takmer každý deň táto hodnota rastie. Sú aj dni kedy hodnota na chvíľu spadne o pár %, ale potom sa zase vyšvihne mnohonásobne vyššie. Stačí si pozrieť graf a bude Vám všetko jasné.

Coinbase-btc 5.1.2018

Ako to funguje?

Ak som to správne pochopil, hodnota kryptomien rastie na základe popularity (dopytu). Čím viac ľudí kupuje kyptomenu, tým viac jej hodnota vzrastá. Prečo? Lebo je jej obmedzené množstvo. Napríklad Bitcoinov je 21 miliónov a nikdy viac nebude. Čím viac ľudí bude chcieť vlastniť Bitcoin, tým viac jeho hodnota vzrastie. Na rozdiel od peňazí, ktoré banky dotláčajú a tak spôsobujú infláciu (peniaze strácajú hodnotu).

Inflation_shoppingcart

dollar-inflation-graph

Vidíte nejakú súvislosť medzi kryptomenami a dolárom? :)

Coinbase-ethereum

Podobne zlato je vzácne, pretože je po ňom pomerne veľký dopyt a nie je ho veľa. Ak by po zlate nebol taký dopyt, nemalo by takú hodnotu. Ak by po kryptomenách nebol taký dopyt, nemali by takú hodnotu. Ale keďže popularita kryptomien vzrastá a ešte pravdepodobne niekoľko rokov bude, bude vzrastať aj ich hodnota. Preto sa do kryptomien oplatí z tohto hľadiska investovať TERAZ. Kryptomeny majú potenciál stať sa bežným platidlom.

Ako nakúpiť a “uschovať” kryptomeny

Najjednoduchší spôsob ako si kúpiť kryptomeny je pomocou stránky Coinbase (https://www.coinbase.com/join/5a2d469616899401432e1789). Ale POZOR, investujte len toľko, o koľko ste pripravení prísť. Nikto neručí, že stránka, na ktorej kryptomeny nakúpite, bude fungovať aj na druhý deň. Preto je dobré uchovávať kryptomeny na vlastnom úložisku – v PC, mobile, USB, v offline krypto peňaženke, alebo na papieri – áno, na vytlačenom QR kóde. Ak budete mať všetko dobre zálohované, budete mať snáď viac šťastia ako človek, ktorý mal Bitcoiny na troch úložiskách a prišiel o všetky naraz. Vraj sa to fakt stalo.

Ak sa rozhodnete uchovávať kryptomeny online, je riziko, že online úložisko bude zrušené, alebo hacknuté a kryptomeny ukradnuté.

Ak sa rozhodnete uchovávať kryptomeny offline, máte za ne plnú zodpovednosť. A keď sa niečo (resp. všetko) pokazí, môžete prísť o všetko. Táto možnosť sa príliš neodporúča tým, ktorí sú menej technicky zdatní. Možno v budúcnosti budú vznikať služby, ktoré budú ľuďom pomáhať zjednodušovať ukladanie kryptomien offline. A možno už aj sú, len o nich momentálne neviem.

Kryptomeny sú nestabilné a nikto nevie, akú budú mať hodnotu o týždeň, o mesiac, alebo o rok. Zlaté pravidlo znie: Investujte ždy len toľko, o koľko ste ochotní prísť!

Ak sa Vám podarí nakúpiť kryptomeny za dobrú cenu a neprísť o ne, o pár rokov je šanca, že budete vidieť ako sa Vaša pár Eurová investícia zhodnotila na pár tisíc, alebo dokonca miliónov! Alebo tiež môžete viedieť ako ich cena klesá. To nikdy neviete. No vedzte, že súčasný trend kryptomien je ich (miestami exponenciálny) nárast na hodnote a predpokladá sa, že sa tento trend ešte niekoľko rokov udrží.

Neodporúčam investovať príliš veľa a potom každý deň sledovať grafy, lebo z toho môžete byť na prášky. Niekoľko dní môže hodnota kryptomien klesať. Sledovať ako Vaša investícia klesá na hodnote nie je nič príjemné. No vedzte, že z dlhodobého hľadiska sú kryptomeny zlatá baňa. Aspoň podľa doterajších pozorovaní. Kde inde sa Vám investícia za mesiac zhodnotí o viac ako 100%? A o niekoľko rokov o tisíce percent? Je to sila.

Coinbase-litecoin litecoin-devaluation

Kde je veľa peňazí, tam je chamtivosť

A kde je chamtivosť, tam sú podvody a krádeže. Už len samotná predstava, že nakúpim povedzme 100 kusov kryptomeny za pár centov, prípadne pár Euro a ich hodnota sa každý mesiac zhodnocuje dvoj až trojnásobne, je veľmi lákavá. Čím viac človek investuje, tým viac môže získať. Ale už neberie do úvahy, že môže aj stratiť. Hlavne keď sa stane obeťou podvodu, alebo krádeže.

Mnohé stránky s kryptomenami môžu byť len podvod, na ktorý ľudia naletia s vidinou obrovského zisku. Takéto stránky nalákajú ľudí, ľudia tam vložia nemalé peniaze, stránka prestane fungovať a majitelia stránky majú všetky peniaze. Super, nie? Ako pre koho.

Je zaznamenaných viacero prípadov krádeží kryptomien. Kryptomeny sú lákadlom aj pre hackerov. Pred hackermi nie je takmer nič v bezpečí. Už sa stalo a môže sa znova stať, že si hackeri privlastnia okrem iných aj vaše kryptomeny a vám neostane nič! Preto sa najviac odporúča offline úložisko (offline krypto peňaženka), ktoré nemá byť ako hacknuté zo siete.

Žiadna panika!

Môže sa stať (a pravdepodobne sa aj stane), že kúpite kryptomenu za určitú sumu a potom jej cena klesne. Neľakajte sa! Cena kryptomien nerastie stále. Graf vyzerá ako húsenicová dráha smerujúca občas hore, občas dole. Ale z dlhodobého hľadiska hodnoty viacerých kryptomien stúpajú. Najznámejší príklad je Bitcoin, Bitcoin cash, Ehthereum a Litecoin.

Coinbase - BTC 5.1.2015

Kryptomeny ako platidlo

Treba si uvedomiť, že ani kryptomena nemá reálnu hodnotu, podobne ako klasické peniaze, ktoré poznáme. Keď budete chcieť s dolárom zaplatiť niekde, kde dolár neakceptujú, budete si ho musieť najskôr zameniť. Rovnako je to s kryptomenami. Ak niekto neakceptuje kryptomeny, môžete mať v kryptomenách aj miliardu, ale nekúpite si za ne nič. No je dosť možné, že kryptomeny sa stanú natoľko rozšírenými, že budú prijímané ako platidlo stále väčším množstvom ľudí a podnikov. Už sa to aj deje. Mnohé podniky akceptujú platbu Bitcoinom. Akceptovanie ostatných kryptomien je len otázka času.

Altcoiny – alternatívne kryptomeny

Bitcoin ako prvá kryptomena (2009) má dnes najväčšiu hodnotu. V roku 2017, ale aj v minulých rokoch vzniklo mnoho ďalších kryptomien, ktoré majú potenciál uchytiť sa na trhu krypomien a stať sa tak bežným platidlom. Hodnota populárnejších kryptomien začína na niekoľkých stovkách až tisícoch $/€ – Ethereum, Litecoin, Bitcoin Cash, Monero, Dash. Lacnejšie kryptomeny sa dajú (dali) kúpiť pod 1€ za kus – Ripple, Verge, ReddCoin, Stellar. Týždeň po napísaní tohto článku hodnota Ripple stúpla zo 70 centov takmer na 3 doláre.

Ripple (XRP) - USD - Live streaming prices and market cap 5.1.2018

Ďalšie kryptomeny a ich grafy nájdete na stránke: https://www.cryptocompare.com/coins

Predstavte si, že nakúpite stovky jednotiek kryptomeny za pár centov a o pár rokov budú mať hodnotu niekoľko tisíc ba až desiatok či stoviek tisíc. Táto predstava je veľmi lákavá a je to jeden z hlavných dôvodov, prečo ľudia vôbec nakupujú kryptomeny – ako dlhodobú investíciu.

Investovať, alebo neinvestovať?

Kryptomeny majú svojich priaznivcov – väčšinou sú to tí, ktorí do kryptomien investovali a vidia ako sa ich investícia zhodnocuje. A potom majú svojich odporcov – tí nevlastnia kryptomeny a pravdepodobne sa aj boja investovať, pretože svet kryptomien je pomerne nový a ľudia sa zvyčajne boja neznámeho.

Kryptomeny majú svoje výhody, aj svoje nevýhody. Výhody sú aj pre laika zjavné, no keď sa človek dostane do problematiky kryptomien trochu hlbšie, dostáva sa aj k nevýhodám.

Bitcoinový milionár paradoxne hovorí, že ľudia by nemali investovať do Bitcoinu a dáva pádne dôvody. Môžete si o tom prečítať v článku: “https://www.cnbc.com/2017/12/11/bitcoin-millionaire-grant-sabatier-dont-buy-bitcoin.html” Hovorí však iba o Bitcoine a nie o ostatných kryptomenách.

Tak čo, nasadnete na vlak kryptomien včas, alebo vám újde?

Študovať, študovať, študovať

Na youtube nájdete množstvo návodov ako nakupovať kryptomeny a ako s nimi obchodovať a neprerobiť.

Doplnkové čítanie

Ako a prečo vznikajú poplatky za transakcie Bitcoinu?: https://arstechnica.com/tech-policy/2017/12/bitcoin-fees-are-skyrocketing/

Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?

Mnohí ľudia túžia po ideálnom partnerovi a chcú ho mať čo najskôr. Ideálne hneď. Táto nenaplnená túžba vzbudzuje v mnohých ľuďoch sklamanie, nešťastie, ba až depresiu. Pocit osamelosti nie je zrovna dvakrát príjemný. Práve z tohto pocitu osamelosti pramení veľmi silná túžba po partnerovi. Až taká silná, že silou mocou robia všetko preto, aby ho našli. Hľadajú ho na zoznamke, na párty, na ulici… všade. Majú oči na stopkách.

Výber partnera

Myslíme si, že partnera si vyberáme my vedome. V skutočnosti ho vyberá naše podvedomie na základe toho, čo máme hlboko v podvedomí nevyriešené. Navonok sa môže zdať, že si partnera vyberáme vedome a že ten partner je naozaj ten ideál, po ktorom sme celú dobu túžili, ale opak je pravdou. Najmä vtedy, keď sami nie sme ideál, po ktorom tak túžime. Pri zamilovanosti totiž dochádza k spojeniu dvoch navzájom rezonujúcich podvedomí. Tieto podvedomia majú zvyčajne rôzne nedoriešené veci z minulosti, ktoré budú musieť riešiť v tomto vzťahu. Pritiahli sa navzájom, aby mohli určité veci doriešiť.

Riešenie problémov

Na začiatku sa nám zdá, že vzťah klape bez problémov, ale časom sa problémy zaručene ukážu. Tieto problémy vznikajú práve na základe našich nespracovaných zážitkov a zdedených programov, ktoré sú uložené hlboko, hlboko v podvedomí a nemáme o nich ani len tušenia. Ak nastane nejaký konflikt vo vzťahu, máme tendenciu zbavovať sa zodpovednosti a zvaľovať vinu na toho druhého – “On za to môže! On je ten zlý!” Takýmto postojom sa nikam nedostaneme a nič nevyriešime. Ostávame stáť na jednom mieste a musíme prežívať stále tie isté problémy dokolečka, kým si z nich nezoberieme nejaké ponaučenie.

Ponaučenie

Na každý problém existuje riešenie. Na riešenie problémov vo vzťahoch je dobré uvedomenie si, že na problémy vo vzťahu sú vždy dvaja, nie iba jeden. Je dôležité prijať svoj podiel na probléme a priznať sa s tým partnerovi, aby celá vina nestála na ňom a necítil sa zle. Pokiaľ budeme vidieť chybu len v partnerovi a zvaľovať na neho všetku vinu, nielenže mu tým ubližujeme, ale ocitáme sa v začarovanom kruhu, z ktorého jediná cesta je priznať si svoj podiel na probléme.

Na problémy vo vzťahu sú vždy (aspoň) dvaja.

Priznanie si chyby

Len keď viem, kde robím chybu, môžem ju napraviť.

Pokiaľ si chybu nepriznám, nemôžem ju napraviť a tým pádom ju budem robiť znovu a znovu a znovu budem zažívať dôsledky tejto chyby. Čo je väčšinou dosť nepríjemné. Už vieme, že zvaľovanie chyby na druhých ničomu nepomôže. Potrebujeme zistiť, kde presne je chyba v nás. Vzťahy totižto odzrkadľujú len nás samotných a partner nie je nič iné, ako zrkadlo nášho vnútra. To je vynikajúca príležitosť uvidieť aj svoje doposiaľ nevidené a nepoznané stránky – napr. pýchu, egoizmus, chamtivosť, žiarlivosť, tvrdohlavosť, nevyliečené zranenia z minulých vzťahov a iné.

Dobré vodítko pri hľadaní svojich temných stránok je, že na druhých nám vadí presne to, čo máme v sebe. Ak nám vadí tvrdohlavosť, sami sme tvrdohlaví. Ak nám vadí hnev, sami máme s hnevom problém, aj keď si myslíme, že nie. Ak nám vadí, že s nami partner málo komunikuje, trpíme tým istým problémom nedostatočnej komunikácie. Keď pôjdeme viac do hĺbky, môžeme zistiť, čo všetko máme ešte v sebe.

To, ako sa správame a ako sa k nám správajú ostatní, je tiež len odrazom nášho podvedomia.

Opakovanie tých istých situácií

Vo vzťahoch sa opakujú tie isté vzorce dovtedy kým sa nepoučíme.

Napríklad niektoré ženy majú také “šťastie”, že si vždy pritiahnu partnera, ktorý ich fyzicky napáda. Jeden, druhý, tretí, štvrtý,…. aj desiaty partner je taký istý násilník. To už predsa nemôže byť náhoda. Ak si tá žena začne zaoberať otázkou “Prečo si priťahujem tento typ mužov?“, skôr, či neskôr dostane odpoveď na otázku a môže tento problém začať riešiť v sebe. Ak si človek uvedomí, že problém nie je “tam vonku”, ale že problém odzrkadľuje len naše nevyriešené bloky v podvedomí, môžeme tieto bloky rôznymi technikami odstrániť a vyriešiť tak konkrétny problém.

Techniky čistenia podvedomia

Najúčinnejšie techniky čistenia podvedomia, s ktorými som sa stretol, sú technika EFT, stará Hawaiská technika Ho’oponopono a technika Kvantového dotyku Matrixu.

Je toho naozaj dosť, stačí si len vybrať a vyskúšať, vyriešiť podvedomé bloky a mnohonásobne tak skvalitniť svoj život.

Existujú aj menej efektívne techniky, ktoré pracujú s vedomím. Píšem o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. To, čo máme vo vedomí, je len malý zlomok toho, čo všetko máme v podvedomí. Preto sú techniky čistenia podvedomia oveľa efektívnejšie ako čistenie vedomia.

Začať skvaliťňovať svoj život môžete už dnes.

Tak do toho!

Dôležitosť pokory v živote

Život mi v poslednom čase nadelil toľko lekcií, že mi neostávalo nič iné, ako ich pokorne prijať a v pokore ostať.

Z pokory do pýchy a späť

V momente, kedy si myslíme, že je všetko v našich rukách a že všetko bude také, ako si naplánujeme, je veľké riziko, že spyšnieme. O to väčšie riziko vkročenia pýchy do nášho života je, keď sa nám začne dariť. Potom si naozaj myslíme, že my sme tí ovládatelia, čo si riadia svoj život a môžu si ho tvoriť podľa svojich egoistických predstáv. A tak vytesníme zo svojho života Boha a myslíme si, že bohovia sme my. Potom však nastane neočakávaná situácia, ktorá náš postoj k životu zmení a vďaka nej zistíme, že nie sme až takí ovládatelia ako sme si mysleli. Buď sa budeme nad situáciou rozčuľovať a nijak tým nikomu nepomôžeme, alebo situáciu s pokorou prijmeme takú, aká je a využijeme ju pre svoj rast.

Nebezpečenstvo pýchy

Pyšný človek sa stavia do pozície Boha a myslí si, že on sám riadi svoj život a tak vzťah s Bohom postupne stráca v jeho živote zmysel. Pýcha zabíja vzťah človeka s Bohom. Pokora tento vzťah naopak obnovuje.

Pyšný človek nehľadí na potreby ostatných a ide si len to svoje. Dokáže veľmi ublížiť, aj keď často nevedomky. Pokorný človek sa dokáže vcítiť do potreby iných a dokáže pomôcť.

Dôležitosť pokory

Pokora je v našich životoch veľmi, veľmi dôležitá. Ak je človek v pokore, prijíma všetko také, aké je a berie si zo všetkého ponaučenie. Nevyhľadáva chyby v iných. Ak človeku chýba pokora, vinu za svoju nespokojnosť a svoje problémy hádže na iných. Nedokáže si zobrať nič k srdcu a nedokáže sa poučiť.

Pokora a zvládanie situácií

V živote občas nastanú situácie, ktoré nijak neovplyvníme, v ktorých sa jednoducho ocitneme bezmocní. V takých situáciach sa ľudia zvyčajne buď naštvú a začnú hľadať vinníka, alebo nájdu v sebe pokoru a budú sa snažiť pochopiť prečo sa dostali do tejto situácie. Hľadanie vinníka nikomu a ničomu nepomôže. Čo z toho získam, keď niekoho obviním? A čo získam z toho, keď sa posnažím pochopiť prečo som sa dostal do danej situácie a aké ponaučenie si mám z toho zobrať? Keď sa poučím, už danú situáciu nebudem musieť znovu zažívať. Ale keď budem len hľadať vinníka a nepoučím sa, je veľká šanca, že budem znovu robiť to isté a znovu sa dostanem do rovnakej situácie. A tak stále dokola, kým sa nepoučím. Tak to v živote chodí.

S pokorou môžeme zvládať ťažké životné situácie oveľa ľahšie.

Pokora a prijímanie

Keď sa nachádzame v pokornom stave, dokážeme prijímať všetko – príjemné aj nepríjemné. Chápeme, že všetko má svoj dôvod a že si to zaslúžime. Dokážeme prijať kritiku a zobrať si ju k srdcu. Bez pokory to nedokážeme a myslíme si akí sme bezchybní…

S pokorou chápem, že ak niekto niečo o mne hovorí, má na to dôvod – či už svoj osobný, alebo iný. Ak niekto o mne hovorí, že som taký, či onaký, má na to dôvod a je na mne, aby som sa na seba úprimne pozrel a uvidel aj svoje nedostatky a snažil sa s nimi niečo urobiť. Len s pokorou môžeme uvidieť a prijať svoje nedostatky. Naopak s pýchou sa snažíme tie nedostatky zakryť, alebo si ich obhájiť.

Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom

Keď sa nachádzame v pokore, nemáme potrebu oplácať zlo zlom. Nemáme potrebu ubližovať tým, ktorí ubližujú nám, alebo niekomu inému. Chápeme, že ak niekto ubližuje, tak len preto, lebo mu chýba láska. Ak by ľudia žili v láske, nemuseli by si navzájom ubližovať. Uvedomujeme si, že násilie plodí násilie. Oko za oko a celý svet bude slepý.

Ak nám pokora chýba, máme potrebu zlo oplácať ešte väčším zlom.

Pokora a vzťah s Bohom

Pyšný človek je príliš hrdý na seba a všetok svoj úspech pripisuje sebe. Pokorný človek za všetko vďačí Bohu. Zásluhu za svoj úspech nepripisuje sebe, ale Bohu. Neustále má na pamäti, že môže o všetko v zlomku sekundy prísť a nijak to neovplyvní.

Človek sa často dostane do pokory až keď prekoná nejakú ťažkú situáciu, v ktorej sa ocitne bezmocný. Vtedy mu neostáva nič iné, len obrátiť sa na Vyššie sily, na Boha a prosiť o pomoc. V pokornom stave môžeme vnímať prítomnosť Boha a Jeho starostlivosť.

S pokorou, alebo bez nej?

Bez pokory existujú v živote človeka nemalé konflikty. Len preto, lebo sa nedokáže pozrieť na svoje chyby a priznať si ich. Bez pokory si človek myslí, že na vine sú tí druhí a on je v pohode. Bez pokory človek nie je schopný prijímať zodpovednosť za to, čo sa mu v živote deje. Bez pokory je život veľmi ťažký, plný konfliktov a utrpenia.

Som veľmi rád, že som zažil situáciu, vďaka ktorej som si uvedomil, že nemám pod kontrolou všetko, čo sa mi v živote deje. Sú jednoducho aj situácie, ktoré sa dejú bez toho, aby sme to chceli. A je len na nás, či si z týchto situácii zoberieme ponaučenie, alebo budeme hrať rolu trpiteľa a hľadať vinníka.

Ďakujem za všetko – príjemné aj nepríjemné.

Spoznaj svoje ego

Ego vytvára ilúziu oddelenosti – ja som Slovák, ja som Čech, ja som Američan, ja som kresťan, ja som buddhista, ja som ten a ten. Kým sú ľudia pod nadvládou ega, budú vytvárať oddelenosť namiesto jednoty. Budú sa deliť podľa národnosti, vierovyznania, svetonázoru, rasy atď. Keď však prekukneme túto falošnú identitu vytvorenú egom, zistíme, že každá živá bytosť je vo svojej podstate rovnaká. Každý chce byť šťastný, chce žiť večne a mať poznanie. Večnosť, blaženosť a poznanie sú prirodzené atribúty duše. Kým je však duša prekrytá mysľou a egom, zažíva obmedzené šťastie, nezažíva večnosť a má veľmi obmedzené poznanie.

Filter ega

Naše ego určuje čo sa nám páči a čo sa nám nepáči. Aké slová prijímame a aké nie. Keď nám niekto niečo hovorí, prechádza to najskôr cez filter ega a potom prípadne cez filter inteligencie. Na základe týchto filtrov buď súhlasíme, alebo nesúhlasíme. Buď tieto slová preniknú do našeho srdca, alebo ich zastaví filter ega a inteligencie a vytvorí nesúhlas. Ak sme pod nadvládou ega, filter ega je aktívny a všetky informácie vyhodnocuje ego, nie inteligencia. Mnohí ľudia často zamieňajú svoju inteligenciu so svojim egom. Potom to aj tak vyzerá.

Ilúzia oddelenosti

Ego si môžete predstaviť ako bublinu, v ktorej človek žije. Pre človeka je prípustné iba to, čo je v tejto bubline – názory, životné hodnoty, záľuby, čo má a nemá rád.

Keď sú ľudia v tejto bubline, ostatných ľudí vidia ako cudzích. Ježiš učil, že náš blížny je každý. „Miluj svojho blížneho ako seba samého“, hovorieval Ježiš. Lenže ľudia v bubline ega zažívajú oddelenosť od ostatných a nedokážu ich milovať, ani k nim aspoň prejavovať náklonnosť. Milujú len to, čo je v ich bubline – seba, svoj majetok, rodinu, priateľov,… Niekedy ani to nie. To je príliš obmedzené.

Bublina ega vytvára ilúziu oddelenosti a bráni v bezpodmienečnej láske – vo videní všetkých ako svojich blížnych. Keď zapracujeme na zmenšení ega, budeme môcť vidieť a cítiť aj mimo bubliny ega. Budeme cítiť, že všetci sú naši blížni a že každý má rovnaké základné potreby a túžby. Každý chce byť šťastný, milovať a byť milovaný.

Predsudky

Pod nadvládou ega máme tendenciu odsudzovať ľudí a situácie vopred. Na základe našich skúseností a vedomostí ego vytvára predsudky. Keď každý deň v správach pozeráme, že rómovia niekoho okradli, alebo zmlátili, automaticky sa nám v podvedomí vytvorí predsudok, ktorý spôsobí to, že budeme považovať všetkych rómov za zlodejov a násilníkov. Ešte len uvidíme róma na ulici a v mysli budeme mať myšlienku: „Daj si pozor, aby ťa neokradol, alebo nezbil“.

Môžeme mať rôzne predsudky – predsudky voči ľuďom inej farby pleti, voči ľuďom s iným vierovyznaním, či národnosťou atď.

predsudky

Predsudky nám bránia vidieť realitu takú, aká je. Bránia nám vidieť, že aj ľudia voči ktorým máme predsudky sú ľudia ako my. Majú rovnaké základné potreby a túžby ako my. Chcú byť šťastní, milovať a byť milovaní.

Ak sa ľuďom nedostáva šťastie a láska, nesprávajú sa príliš pekne.

Ja mám pravdu

Ten, kto je pod nadvládou ega, sa dokáže za svoju pravdu hádať kým nevyhrá. Za pravdu považuje iba svoj pohľad. Ak človek ovláda svoje ego, dokáže sa na veci pozerať z viacerých uhlov, dokáže pripustiť, že sa možno mýli a pravdu môže mať aj iný.

Povyšovanie sa

Ego sa nás snaží presvedčiť, že sme lepší než ostatní. Aby sme sa povýšili nad ostatných, máme tendenciu v ostatných vidieť chyby a na tieto chyby poukazovať – „Ten je taký, tá je taká…

Vyhľadávanie chýb na iných

Ego má záľubu vyhľadávať chyby na iných, aby svoje chyby zakrylo. Veľmi ľahko si všimneme chyby na ostatných. Ale už nevidíme svoje nedostatky.

Neschopnosť priznať si chyby

Kvôli egu nie sme schopní vidieť a priznať si svoje chyby. Ego vytvára ilúziu, že som dokonalý. Alebo že nie som taký zlý ako o mne hovoria.

Keď sme pod nadvládou ega a niekto nám hovorí aké chyby máme a akých chýb sme sa dopustili, nedokážeme to prijať. Tieto slová o našich nedostatkoch prejdu do filtru ega, ktoré ich zastaví a do filtru inteligencie neprejdu. Vo filtri ega tieto trpké slová vytvoria nesúhlas a následne hnev. Začneme sa hnevať na toho, kto sa nám opovážil povedať naše zlé vlastnosti, alebo činy, ktoré nanešťastie kvoli egu nevidíme. Začneme dokonca svoje zlé vlastnosti a činy obhajovať namiesto toho, aby sme si ich priznali a snažili sa s nimi niečo robiť. Taká je povaha ega. Kvôli egu si nedokážeme priznať, že by bolo s nami niečo zle. Ego sa nás snaží presvedčiť, že zlí sú všetci naokolo, ale nie my. To je tá ilúzia.

Chamtivosť

Ego spôsobuje ilúziu oddelenosti a ilúzia oddelenosti spôsobuje chamtivosť. Pod vplyvom ega si neuvedomujeme, že aj ostatní majú rovnaké potreby ako my. Chamtivosť často spôsobuje to, že chceme mať viac na úkor ostatných.

Ja a moje

Ego vytvára pocit, že niečo je moje. Tento pocit vychádza zo stotožňovania svojho JA so svojím telom. Ten, kto pochopí, že vlastné JA je odlišné od tela, ten prestane byť v ilúzii, že niečo vlastní. V skutočnosti nemôžeme nič vlastniť. Všetko máme len požičané na určitý čas. Čas nám zoberie ako majetok, rodinu, priateľov, tak aj telo.

Konflikty

Konflikt môže vzniknúť len tam, kde sa stretnú aspoň dve egá. Keď človek dokáže pracovať s egom a rozoznať jeho príznaky, zasvieti mu kontrolka: „Pozor, teraz za teba hovorí a koná ego.“ A následne môže človek ego ovládnuť a prejaviť svoje vlastné JA, ktoré nemá chuť v konfliktoch. Konflikty vznikajú iba kvoli neovládnutému egu. Ego sa snaží vydupať za každú cenu to svoje, bez ohľadu na iných. Keď dokážeme ovládať ego, nebudeme mať žiadne konflikty. Aké jednoduché, však?

Čo s egom?

Našťastie s egom sa dá pracovať a dá sa zmierniť jeho vplyv na nás. No vyžaduje to dlhodobú, systematickú a hlavne vedomú prácu na sebe. Ľudia často konajú na základe podvedomia, nekonajú vedome. V podvedomí sú uložené vzorce ako reagujeme na určité situácie. Ak si toto začneme uvedomovať, môžeme to na vedomej úrovni pozorovať a zmeniť. Z vedomej úrovne sa to ukladá do podvedomia. Môžeme prepísať staré vzorce správania a nahradiť ich novými. Ak začneme na vedomej úrovni pozorovať príznaky ega, začneme si uvedomovať, že: „počkať, počkať, toto nie som ja, ja taký nechcem byť“ a začneme so sebou niečo robiť. Začneme odlišovať bláznivú myseľ a ego od nášho skutočného JA. Začneme si uvedomovať emócie, začneme reagovať na rôzne situácie vedome a dokážeme s emóciami pracovať. Dokážeme zachytiť emócie a analyzovať ich.

Vedomé žitie

Napríklad keď pocítim hnev, v prvom rade si musím uvedomiť, že sa hnevám. Vedome môžem zachytiť hnev v mysli a nedať ho najavo na hrubej úrovni. Chce to cvik, ale ide to. Tak môžem pátrať: „Prečo sa hnevám? Čo hnev spôsobilo? Je to niečo vážne, alebo len malichernosť?“ Treba dôkladne analyzovať emóciu a celú situáciu, ktorá túto emóciu vyvolala. Na podvedomej úrovni reagujeme okamžite ako sa emócia prejaví, ale na vedomej úrovni môžeme zapracovať na tom, aby podobná situácia už túto emóciu nevyvolávala. Tiež to chce cvik a budeme potrebovať viacero podobných situácií, aby sme dokázali svoje emócie zachytiť, ovládnuť a analyzovať. Celé je to o tom, preniesť naše bytie z podvedomého na vedomé. Akonáhle si budeme uvedomovať naše myšlienky a správanie, môžeme sa zmeniť. Môžeme dosiahnuť to, že už nebudeme ovládaní egom, ale ego bude pod našou vedomou kontrolou. Tento stav je veľmi žiadaný. V tomto vedomom stave nie je možné, aby sme s niekym vyvolali konflikt. Vždy dokážeme negatívnu emóciu zachytiť už v zárodku, analyzovať a vyhodnotiť situáciu a tak často negatívna emócia jednoducho zmizne a my už budeme na tú istú situáciu reagovať inak ako predtým.

Z ega vyplýva veľa zlých vlastností a emócií ako je chtíč, chamtivosť, neschopnosť priznať si chyby, závisť, hnev, nenávisť, žiarlivosť… keď začneme pozorovať na sebe tieto vlastnosti a emócie, môžeme začať s nimi pracovať. A keď na sebe začneme pracovať, už o pár mesiacov z nás môžu byť iní ľudia, ktorých ani vlastná matka nespozná.

Prajem veľa šťastia v spoznávaní a ovládaní svojho ega. Čím čistejší stav vedomia dosiahneme, tým ľahšie sa nám bude s egom pracovať. Odporúčam článok “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Elektrosmog a jeho pôsobenie na človeka

Elektrosmog je hlavne v mestách veľmi rozšírený. Satelity, počítače, mobily, WI-FI, televízia a ďalšie elektrické zariadenia a vysielače vyžarujú elektrosmog. Z vedeckého pohľadu toho o elektrosmogu moc nevieme. Existuje len zopár štúdií. Kým sa kompetentní začnú serióznejšie zaoberať elektrosmogom, môže byť už aj trochu neskoro. Preto je na každom z nás, ako so súčasnými informáciami o elektrosmogu naloží. Či sa bude snažiť elektrosmogu vyhnúť ako sa len dá, alebo sa mu bude naďalej vystavovať.

Pôsobenie elektrosmogu

Intercellular communication is achieved with a quadrillion electrical pulses per second.

Človek vyžaruje elektromagnetické pole približne o hodnote 100 milivoltov. Ak žije v umelo vytvorenom prostredí s vyšším elektromagnetickým poľom, po čase sa to môže na človeku prejaviť ako podráždenosť a úzkosť. To by vysvetľovalo prečo je tak veľa ľudí v mestách podráždených a v úzkosti. Samozrejme samotný elektrosmog nie je jedinou príčinou, príčin môže byť viac. Pri zvýšenom elektrosmogu sa cíti človek viac unavený. To by zase vysvetľovalo prečo sa mestský človek cíti v prírode tak sviežo, akoby plný energie.

Elektrosmog ovplyvňuje produkciu hormónov potrebných pre správne fungovanie imunitného systému. Štúdie ukazujú, že elektrosmog v spálni spôsobuje zníženie tvorby melatonínu – jedného z najzásadnejších hormónov. V niektorých prípadoch bolo namerané až 50% zníženie melatonínu oproti normálu.

Melatonín, ktorý epyfíza produkuje iba v noci, je zodpovedný za relaxáciu a spánok, posilňuje imunitný systém a obraňuje nás pred poškodením buniek voľnými radikálmi.

Nocturnal melatonin production can be reduced to 40% of normal levels by electrosmog, making deep sleep impossible.

Výskumy tiež ukázali, že trvalo nízka hodnota melatonínu zvyšuje pravdepodobnosť rakoviny.

Americká vedkyňa Nancy Wertheimer viedla rozsiahly výskum zameraný na dopad nízkofrekvenčného magnetického poľa na detskú úmrtnosť. Jej výskumy dokazujú súvislosť medzi vyššou úmrtnosťou detí a trvalému sa vystavovaniu nízkofrekvenčných polí. V štúdii popísala, že pre deti, ktoré spali v blízkosti transformátorových staníc alebo podobných zariadení, bola dva až trikrát väčšia pravdepodobnosť, že zomrú na leukémiu ako u detí, ktoré spali v miestnostiach bez tohto typu elektromagnetického žiarenia. Tiež u detí, ktoré žili v okruhu 50 metrov od stĺpu vysokého napätia, bola približne o 70% vyššia pravdepodobnosť výskytu leukémie. Svoju štúdiu publikovala už v roku 1979. Vtedy tomu takmer nikto neveril a jej štúdia bola viacmenej ignorovaná. Neskôr v roku 1988 Štátne ministerstvo zdravotníctva v New Yorku potvrdilo jej štúdiu.

Môžeme elektrosmog vnímať?

Veľmi málo ľudí vníma prítomnosť elektrosmogu. Je neviditeľný a jeho účinok na človeka je veľmi jemný.

Keď sa však vzdialime miesta s vysokým pôsobením elektrosmogu, napríklad pôjdeme do prírody, môžeme cítiť, že sa cítime akosi lepšie. Samozrejme celé mestské prostredie je rušivé a nepôsobí na človeka priaznivo. Elektrosmog je už len čerešnička na torte toho všetkého.

Dosah elektrosmogu

Cell towers in the Switzerland. Cell towers in the UK/USA can be checked online

Elektrosmog môžeme merať prístrojmi, ktoré dokážu merať hodnoty radiácie v domovoch, kanceláriach a ďalších priestoroch.

Miesta, na ktorých sú vysielače, elektrárne, vedenie vysokého napätia, počítače, mikrovlnky a iné elektrické zariadenia majú vysokú koncentráciu elektrosmogu.

Ľudia, ktorých profesia vyžaduje intenzívne používanie mobilných telefónov, počítačov, alebo iných elektrických zariadení, sa vystavujú intenzívnemu žiareniu týchto zariadení. A to môže mať nemalý vplyv na ich fyzické a psychické zdravie.

Aj keď sa momentálne živím ako programátor a veľa času trávim za počítačom, sám už intiutívne cítim, že trávenie toľkého času za počítačom nie je pre mňa príliš dobré. Aj preto rozmýšľam nad zmenou profesie a celkovo životného štýlu.

Aké typy elektrosmogu sú najviac škodlivé?

Electrosmog source: transformer station. It is highly carcinogenic, especially for children if their sleeping place is in close proximity.

Vysokofrekvenčná radiácia vytvorená mobilnými telefónmi, vysielačmi, wi-fi a mikrovlnkami je najnebezpečnejšia. Nízkofrekvenčný elektrosmog môže byť tiež škodlivý keď sa mu človek vystavuje pravidelne a často.

Bezhlavé vynálezy

Je celkom smutné kam sa ľudstvo dopracovalo svojou bezohľadnosťou a ignoranciou. Vymýšľajú vynálezy a rozširujú ich medzi ľudí bez ohľadu na následky. Ľudia tieto vynálezy takisto prijímajú bez ohľadu na následky. Spočiatku sa nám tieto vynálezy zdajú ako užitočné, ale neskôr sa začínajú objavovať nemalé problémy, ktorých riešenie vyžaduje nemalé úsilie. Veď ľudstvo vytvorilo nemalé množstvo súčasných globálnych problémov. Tieto problémy sa nabaľujú a zväčšujú, až jedného dňa na ľudstvo dopadnú plnou silou a nebude to vôbec príjemné. Ľudia by sa mali čo najskôr aspoň začať zamýšľať nad svojim súčasným životným štýlom, čo všetko ním spôsobujú. Pár jedincov už sa zamýšľa a podľa svojich uvedomení mení svoje životy. No to na celosvetovú zmenu nestačí. Treba len dúfať, že sa nad sebou a nad súčasnou situáciou zamyslí viac ľudí a začnú svoje životy meniť podľa nových uvedomení.

Zdroje

Niektoré informácie boli čerpané z článku: “https://swissharmony.com/what-is-electrosmog/why-is-electrosmog-harmful/

Pozor na emocionálne výkaly

Áno, dobre čítate – emocionálne výkaly. Toto slovné spojenie mám obzvlášť rád, pretože je to najvýstižnejšie pomenovanie následného javu. Keď vás niekto zasype negatívnou energiou v podobe nepríjemných slov, či skutkov, je to podobné ako keby vás zasypal výkalmi. Nie je príjemné byť zasypaný smradľavými výkalmi (pokiaľ nemá človek nejakú úchylku) a takisto nie je príjemné byť zasypaný nadávkami, urážkami, či inými nepríjemnými slovami, alebo dokonca fyzickým napadnutím.

Aj keď sú ľuďom emocionálne výkaly nepríjemné, mnohí ľudia zo seba tieto emocionálne výkaly vyplavujú a ubližujú tak ostatným. Často nevedome a nechtiac. Najmä hnev býva veľmi smradľavý a bolestivý emocionálny výkal, ktorý môže vyústiť až do násilia a ešte väčšieho emocionálneho výkalu. Ak nechceme ubližovať ostatným, mali by sme sa naučiť svoje emocionálne výkaly spracovať, alebo vypustiť tak, aby sme tým nikomu neublížili.

Nezvládanie kritiky

Sú ľudia, ktorí zle znášajú čo i len náznak kritiky, nie to ešte kritiku samotnú. Pokiaľ niekto nezvláda kritiku, vyplavuje svoje emocionálne výkaly na tých, ktorí ho kritizujú – hnevá sa na nich, prípadne im nadáva, alebo sa im to snaží oplatiť a nejak ich ponížiť.

Naučiť sa zvládať kritiku nie je nič ťažké, ale ľudia, ktorí majú nízke sebavedomie, to môžu mať o dosť ťažšie. Predstavte si, že do vás rodičia a kamaráti odmalička hustili: “Ty si nanič, ty to nedokážeš, si nula, vykašli sa na to…” Čo to asi tak môže v človeku zanechať. Ďalší emocionálny výkal, ktorý je potrebné nejak vyplaviť. Kým má človek v sebe emocionálne výkaly, bude ich chtiac či nechtiac vyplavovať na ostatných. Bohužiaľ.

O zvládaní kritiky si môžete prečítať v článku “Ako zvládať kritiku“.

Je viacero príčin vyplavovania emocionálneho výkalu. Negatívne emócie zbierame negatívnymi skúsenosťami. Lenže pozor na ich vyplavovanie.

Samonasieranie

Poznáte ľudí, ktorí sú tzv. “samonasierací typ“? Takmer všetko a každý im vadí. Nie sú skoro s ničím spokojní. Frflú a nadávajú od rána do večera. Takí ľudia to mali pravdepodobne v živote ťažké a jeden zo spôsobov ako si toto sklamanie filtrujú, je hnev a nadávky. No filtrovanie svojich bolestí cez hnev môže byť dosť nepríjemné pre okolie. Najmä ak sa tak človek filtruje niekoľkokrát do týždňa, alebo dokonca denno-denne.

Poznám ľudí, ktorí si svoj hnev obhajujú a sú s ním spokojní. Dokonca tvrdia, že je oprávnený a potrebný. Áno, hnev je do určitej miery potrebný, ale keď prekročí únosnú hranicu, stáva sa nebezpečnou emóciou, kvoli ktorej človek stráca schopnosť triezveho úsudku a dokáže napáchať obrovské škody, dokáže fyzicky ublížiť a dokonca zabiť. Väčšina vrážd a ublížení na zdraví je dôsledkom neovládnutého hnevu. Bol som svedkom takéhoto násilia a nebol mi príjemný pohľad na človeka v amoku ani jeho prítomnosť. O to viac to bolo nepríjemné, keď sa to opakovalo znovu a znovu. A ten človek si nedal nič vysvetliť a nevedel s tým nič urobiť. Mal v sebe veľa bolesti, ktorú vedel filtrovať iba cez hnev a tak ubližoval aj svojim blízkym. A tiež sebe.

Dôsledok vyplavenia emocionálneho výkalu

Keď na niekoho vygrciate svoje výkaly raz, ešte to možno prekusne. Ale keď to budete opakovať, je veľká šanca, že ten človek si voči vám vytvorí odpor a bude si držať odstup, ako emocionálny, tak fyzický. Nie je vôbec príjemné byť zasypaný emocionálnymi výkalmi čo i len raz, nie to ešte niekoľkokrát a pravidelne. Nehovoriac o tom, ako pravidelne prežívaná silná emócia hnevu pôsobí na zdravie človeka.

Ak sa často hneváte a ľudia vás prestávajú mať radi a držia si od vás odstup, zamyslite sa prečo. Ak sa často hneváte a trpíte nejakou závažnou chorobou, zamyslite sa prečo.

Čo s tým?

Niektorí ľudia jednoducho nezvládajú svoje emócie, najmä hnev. Hnev je emócia, ktorá sa ťažko zvláda v ťažkých situáciach. Dobrá správa je, že s hnevom aj ďalšími emóciami sa dá naučiť pracovať. Len človek musí výjsť z podvedomého konania do vedomého. A to tak, že si začne uvedomovať kedy sa hnevá a pátrať po príčine svojho hnevu. Nie po príčine, ktorá je v jeho hlave, ale po skutočnej príčine. Píšem o tom v článku “Vedomé žitie“. V prvom rade si človek musí uvedomiť, že svojim hnevom spôsobuje nepríjemnosti ostatným. Pokiaľ je so svojim hnevom spokojný (sú aj takí ľudia), bude aj naďalej bez problémov vrhať emocionálne výkaly na ostatných.

Napríklad ľudia radi zvaľujú vinu za svoje emócie na ostatných: “On za to môže! On ma nasral!“. Ľudia a situácie sú len spúšťače toho, čo máme vo svojom vnútri. Nikto ma nemôže nahnevať pokiaľ nenájde vo mne spúšťač hnevu.

Spracovanie emocionálnych výkalov

Náš život bude mnohonásobne krajší, keď sa naučíme zvládať svoj hnev a nevypúšťať zo seba emocionálne výkaly, ktoré na ľudí pôsobia odstrašujúco. Kto rád trávi čas s ľuďmi, ktorí sa často hnevajú a šíria svôj hnev vôkol seba? Ja teda nie. Mal som tú česť a stačilo mi na celý život. Mal som tú česť s inými ľuďmi, ale aj sám so sebou. Sám som bol kedysi veľký nervák až mi to začalo vadiť. A tak som sa naučil s hnevom pracovať, pátrať po jeho skutočnej príčine a výsledok je, že sa už len málokedy nahnevám. Je to úžasné a odporúčam sa to naučiť každému. Z vlastnej skúsenosti viem, že sa to dá. Všetko sa dá, keď sa chce. Ešte raz odporúčam článok “Vedomé žitie” a uplatniť techniku vedomého života v praxi. Neoľutujete. Nestratíte (teda stratíte – hnev), len získate – väčší pokoj a harmóniu do života.

Ak si však neuvedomíte zhubnosť hnevu a budete si ho objahovať, potom sa nečudujte, že si od vás ľudia držia odstup a nemajú vás radi.

Nikto ma nemôže nahnevať pokiaľ nenájde vo mne spúšťač hnevu.

4 dohody

4 dohody znejú:

  1. Nehrešte slovom
  2. Neberte si nič osobne
  3. Nevytvárajte si žiadne domnienky
  4. Vždy robte všetko najlepšie ako viete

Tieto 4 dohody sú nevyhnutné pre harmonický život. Porušovanie ktorejkoľvek z týchto dohôd vedie človeka ku konfliktom a k nešťastnému životu.

Nehrešte slovom

Ak hrešíme slovom, ak niekomu nadávame, alebo ho urážame, ak sú v našom slovníku nadávky, hrešíme slovom a vytvárame konflikty a utrpenie, ktoré sa nám následne vracajú. Nečudujme sa, že keď niekomu vynadáme, vynadá aj on nám, častokrát ešte horšie. Nie je to nič príjemné. Kým ľudia používajú slová, ktoré rania, pohybujú sa v začarovanom kruhu, z ktorého jediná cesta von je prestať hrešiť slovom.

Slová majú veľkú moc a je dobré naučiť sa s touto mocou zaobchádzať opatrne. Slovom môžeme veľmi ublížiť, ale aj naopak pomôcť. Preto si dávajme veľmi veľký pozor aké slová volíme, aby sme zbytočne neubližovali. Slovo je ako zaklínadlo a keď toto pochopíme, budeme voliť zaklínadlá veľmi opatrne.

Už len dodržiavanie tejto prvej dohody nám môže mnohonásobne zlepšiť život. Ak prestaneme hrešiť slovom, ak prestaneme druhým nadávať, urážať ich, ponižovať a inak nepekne hovoriť, prestane sa nám to vracať. To, ako sa k nám správajú ostatní, je totiž len odraz toho, ako sa my správame k nim.

Skúsme si uvedomiť, že to, ako sa správame k ostatným a čo onich hovoríme, vypovedá v prvom rade o nás.

Neberte si nič osobne

Koľkokrát sa ľudia urazia, pretože si berú veľa vecí až príliš osobne? Koľkokrát sa ich to ani netýka, ale berú to osobne. A tak vytvárajú zmätok, chaos. Reagujú na niečo, na čo by reagovať nemuseli, keby si to nebrali osobne.

Aj keď sa nejaká situácia javí ako osobná, aj keď nás iní priamo urážajú, nemá to s nami nič spoločné. To, ako sa vyjadrujú ostatní, je v súlade s dohodami v ich mysliach. Braním si vecí osobne, sa stávame ľahkou korisťou. Keď si človek berie niečo osobne, vzniká v ňom hnev, ktorý je častokrát neopodstatnený a týmto hnevom môže veľmi ublížiť.

Skúsme si teda nebrať všetko príliš osobne.

Nevytvárajte si žiadne domnienky

Prestať si vytvárať domnienky je veľmi užitočné. Človek tak prestáva žiť v klame, v ilúzii, ktorú jeho bláznivá myseľ vytvára. Koľkokrát si ľudia radšej niečo domyslia a vymyslia namiesto toho, aby sa snažili dozvedieť ako to naozaj je? Veľakrát… snáď každý má skúsenosť s domnienkami a ich iluzornosťou. Je lepšie spýtať sa ako to naozaj je, ako vytvárať si domnienky a ešte ich aj považovať za pravdu. Je neskutočné čo všetko si bláznivá myseľ dokáže vymyslieť a uveriť tomu ako pravde.

Je dobré uvedomiť si kedy naša myseľ vytvára domnienky a následne si tieto domnienky overovať namiesto toho, aby sme ich automaticky prijali za pravdivé.

Vytváranie domnienok môže do veľkej miery za chaos v našom živote. Čudujeme sa, že dochádza k nedorozumeniam, keď považujeme svoje domnienky za pravdivé. Niet sa čomu čudovať. Prestaňte si vytvárať domnienky, respektíve keď si ich už aj vytvoríte, tak si ich overte a uvidíte ako dodržiavanie tejto dohody skvalitní Váš život.

Uvedomte si, že kým uprednostňujete svoje domnienky pred skutočnosťou, vytvárate vo svojom živote chaos, z ktorého pramenia nezhody.

Vždy robte všetko najlepšie ako viete

Ľudia sa väčšinou uchyľujú k niečomu len preto, že očakávajú odmenu a nie preto, že by ich daná činnosť tešila. Preto nerobia všetko tak, ako najlepšie dokážu. Ľudia chodia do práce s myšlienkou na peniaze, ktoré dostanú. Ale ak máme naozaj radi to, čo robíme, potom to prirodzene robíme najlepšie ako vieme, bavíme sa a necítime frustráciu. Ak začneme robiť niečo preto, lebo musíme, potom nie je možné, aby sme to robili tak, ako najlepšie vieme. Potom je lepšie, keď to nerobíme vôbec.

Prácou strávime nemalú časť nášho života. Ak človek trávi čas prácou, ktorá ho nebaví, ako môže byť šťastný?

Dodržiavanie dohôd

Keď prestaneme hrešiť slovom, prestaneme si brať všetko osobne, prestaneme si vytvárať domnienky a budeme robiť všetko najlepšie, ako vieme, náš život bude asi tak o 100% krajší. Toto sú základné predpoklady, základné dohody skutočne šťastného života.

Štyri dohody sú detailnejšie popísané v knihe: “Štyri dohody“.

Kam sa podela láska?

Všetci sme pôvodne láskyplné bytosti a naše jednanie je pôvodne láskyplné. Láska nikomu neubližuje, nikomu nenadáva, nikoho nesúdi. Veď určite viete aké to je, byť zamilovaný. V zamilovanosti sa nachádzame v láskyplnom stave. Nevidíme na druhom nedostatky, vnímame ho ako úžasnú, dokonalú bytosť. Zamilovanosť je v mnohých ohľadoch ako láska. Keď však zamilovanosť vyprchá, začneme vidieť na tom druhom stále viac nedostatkov a stále viac vecí nám na ňom začne vadiť. Potom je už len na nás, či ostaneme v láske, alebo sa dostaneme do nelásky.

Život v neláske

Hádky, krik, hnev, strach, odsudzovanie, nadávky, presadzovanie si svojho názoru ako jediného pravdivého a dokonca nenávisť. Takto vyzerá život v neláske. Máme potrebu súdiť iných za to, že nie sú podľa našich predstáv. Máme potrebu sa s nimi hádať a presadzovať si svoj názor. Dokážeme na nich kričať a nadávať im. V neláske dokážeme veľmi ublížiť.

Prečo sa dostávame do nelásky?

Dôvodov je viacero. Jeden z nich je nepohoda. Keď sa dostaneme do nepohody, keď je na nás vyvíjaný tlak, keď sa dostávame do nekomfortných situácií, strácame svoju pohodu a dostávame sa do neláskyplného stavu vedomia kedy máme chuť vzdialiť sa od všetkého, čo nám vytvára nepohodu a dostať sa späť do pohody. Neláskyplný stav je len dôsledok nedostatku pohody a túžby byť v pohode.

Veľmi veľa ľudí nežije v pohode. Je na nich neustále vyvíjaný tlak z každej strany – od rodičov, priateľov, spoločnosti, partnera, šéfa… A tak sa mnohí ľudia nachádzajú v neláskyplnom stave a nevedomky a nechtiac ubližujú iným. Len preto, lebo chcú viac pohody a lásky.

Späť do lásky

Len keď sa vymaníme z nepohody a dostaneme sa do pohody, môžeme začať vnímať všeobjímajúcu lásku. K pohode nám môže pomôcť meditácia, prechádzka v prírode (naboso), alebo dlhší pobyt  prírode, samota a ďalšie (ne)činnosti, ktoré nájdete v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Akonáhle sa človek dostane do pohody a pocíti lásku, prestáva mať potrebu súdiť, haniť iných, nasilu presadzovať svoj názor, hádať sa, hnevať sa a báť sa. Láska je úžasná a ako bolo spomenuté na začiatku článku, všetci sme pôvodne láskyplné bytosti, len sme na to akosi pozabudli, pretože sa väčšinu času nachádzame v nepohode a v neláske. Z každej strany nás bombarduje niekto/niečo, čo nám narúša našu pohodu.

Bez rušivých vplyvov sa človek pomerne jednoducho dostane do pohody a je šťastný. No umenie je naučiť sa byť v pohode aj v rušivom prostredí, kde sa na nás neustále valia nejaké požiadavky, kritika a rozdielne názory ostatných. Máme jedinečnú príležitosť naučiť sa to.

Tak do toho!

mnich-s-rodinou

Žijem(e) v sebaklame

Koľkí z nás si myslia, že sú v pohode. Že za akékoľvek problémy a nepríjemnosti môžu tí iní. Že nie sme sebeckí, hnevliví, pyšní, chamtiví, pokrytci,… A keď nám náhodou niekto povie, že sme sebeckí, klamári, pyšní, chamtiví, alebo pokrytci, bránime sa, že takí nie sme. Pretože to nechceme vidieť, nechceme si to priznať. Je krajšie žiť v sebaklame, že nemáme negatívne vlastnosti. Je nám príjemnejšie, keď nás ostatní vnímajú ako dobrých ľudí, ktorí majú len samé dobré vlastnosti, alebo aspoň väčšinu. Ale realita býva žiaľ často iná. Často si len myslíme, že sme takí, či onakí, ale v skutočnosti sme úplne iní. Klameme samých seba a následne aj ostatných. A už keď sa niekto odváži povedať nám pravdu o nás samotných, bránime sa, že to tak nie je, že takí predsa nie sme, ako sa opovažuje takto si vymýšľať…

Máme na výber. Buď si budeme aj naďalej namýšľať, že sme anjelikovia, alebo sa na seba úprimne pozrieme a uvidíme aj tie nepekné vlastnosti.

Aký v skutočnosti som?

Bolo mi povedané, že som sebec, klamár a pokrytec. O sebectve som vedel už predtým, ale myslel som si, že už som menej sebecký. Možno som menej sebecký ako v minulosti, ale stále som sebecký, často myslím v prvom rade na seba. Klamár a pokrytec boli pre mňa novinkou. Najskôr som nevedel pochopiť prečo mi niekto vyhadzuje na oči, že som klamár a pokrytec, ale potom mi to došlo. Naozaj som hovoril niečo a robil niečo úplne iné. A často ešte aj robím, len si to v tom momente neuvedomujem. Nie som ani taký vedomý, ako som si myslel, že som. To pokrytectvo je zaujímavé. Zistil som, že nie len ja som pokrytec, ale aj veľké množstvo ďalších ľudí. Takmer každý sa pretvaruje aký je dobrý, aký je v pohode, ale skutočnosť je úplne iná. Pokrytectvo je v tejto dobe rozšírené ako mor – je totiž doba hádky a pokrytectva – Kali yuga. A kto si myslí, že taká doba nie je, nech sa dobre poobzerá okolo seba. Všetko nasvedčuje tomu, že sme v Kali yuge. Hádky, pokrytectvo, klamstvo, sebectvo, pýcha, chamtivosť, rozšírená intoxikácia, neviazaný sex, hazard, bitúnky, vykorisťovanie,… vitajte v Kali yuge. Všetko toto na nás vplýva, či chceme, či nechceme.

Nie je hanba priznať si aj negatívne vlastnosti a snažiť sa s nimi niečo robiť. Radšej budem mať na vedomí, že som sebec, klamár a pokrytec ako by som mal žiť v sebaklame, že taký nie som. Len keď si priznám aj svoje temné stránky, môžem s nimi niečo urobiť.

A čo vy? Máte negatívne vlastnosti? Viete si ich priznať? Viete s nimi niečo urobiť? Alebo sa radšej bijete do pŕs, že ste úplne v pohode a všetku vinu za svoje problémy hádžete na ostatných? :) Máte na výber…