Archívy kategórie: láska

Nedostatok sebalásky

Nedostatok sebalásky nie je nič príjemné. Keď má človek nedostatok sebalásky, vyžaduje silou mocou pozornosť a lásku od druhých. Keď túto lásku nedostáva, stavia sa do roly ublíženého a trpí. Následne si vyžaduje pozornosť v roli smutného trpiteľa. Možno ste si všimli také správanie niektorých ľudí aj vo vašom okolí. Čo s tým?

Láska je v nás

Podľa zákona príťažlivosti dostávame len to, čo sami vyžarujeme. Ak nemáme sebalásku a neprijímame sa takí, akí sme, ako môžeme chcieť od ostatných, aby nás prijímali takých, akí sme a aby nás milovali? Ak chceme milovať a byť milovaní, musíme sa naučiť milovať najskôr samých seba. Pre niekoho to môže znieť ako egocentrizmus, ale tak to je – musíme milovať najskôr samých seba. Nemôžeme dávať lásku, kým ju sami v sebe nemáme. Sám Ježiš učil: „Milu blížneho svojho ako seba samého!“. Aký má človek vzťah sám so sebou, taký má vzťah s ostatnými. Ak toto pochopíme a narazíme na nejaký problém s nejakým človekom, budeme hľadať v prvom rade chybu vo svojom vnútri.

Ak mi napríklad vadí, že môja žena pokukuje po iných mužoch, trpím pravdepodobne nedostatkom sebalásky. Ak mi partner nedáva dostatok pozornosti a tú pozornosť dáva iným, môže to byť prejav nedostatku mojej sebalásky. Keď má človek sebalásku, tak chápe, že láska je slobodná a nie je preto dôvod, aby milujúcemu človeku vadilo, keď sa jeho partner pozrie na niekoho pekného. Keď však človek trpí nedostatkom sebalásky, vadí mu, keď jeho partner pokukuje po iných a bojí sa, že ho opustí.

Láska je slobodná

Láska je slobodná a nemožno ju zväzovať ľudským poňatím vzťahov. Pomerne dosť ľudí trpí nedostatkom sebalásky a tak v nich vzkvitá žiarlivosť, pretože nechápu, že láska je slobodná. Chcú si partnera udržať aj za cenu obmedzenia jeho slobody, aby sa cítili milovaní. Ale to už nie je láska. Ak nie je vo vzťahu sloboda, nie je tam ani láska, ale strach. Strach zo straty partnera a z menejcennosti. Tento stav nie je vôbec príjemný, ale našťastie sa dá zmeniť. Keď človek popracuje na sebaprijatí a sebaláske, prestane mať strach zo straty partnera. Len keď má človek pocit, že nie je dosť dobrý pre svojho partnera, môže mať strach, že ho partner opustí kvoli inej osobe. Tento strach je v mnohých ľuďoch hlboko zakorenený.

Strach je opak lásky. Kde je láska, tam nemôže byť strach a kde je strach, tam nemôže byť láska.

Nedostatok sebalásky sa okrem žiarlivosti prejavuje aj tým, že osoba fajčí, pije alkohol, alebo inak škodí svojmu telu, alebo mysli. Ten, kto sa miluje, nebude si škodiť. To je logické.

Keď pocítime sebalásku a pochopíme, že láska je slobodná, všetky obavy z toho, že nás partner opustí, jednoducho zmiznú. Každý sa môže slobodne rozhodnúť s kým chce tráviť čas. Ak chce muž tráviť čas s inou ženou ako so svojou, tak jednoducho bude. To isté platí pre ženy. Niektorí ľudia sa rozhodnú podviesť svojich partnerov, alebo ich opustiť kvôli vidine lepšieho partnera.

Jedna žena si raz všimla, že jej muž pokukáva po iných ženách, začala mu to vyčítať a spýtala sa ho: „Prečo si vlastne somnou?“ On chvíľu uvažoval a odpovedal: „Pretože chcem byť s tebou. Mohol by som byť kdekoľvek inde a s kýmkoľvek iným, ale ja chcem byť s tebou.

Sebaprijatie

Základom pre sebalásku je sebaprijatie. To znamená prijať sa takého, aký som – so všetkými pozitívami, aj negatívami. Mnohé ženy majú zvyčajne problém prijať svoje telesné rysy – malé prsia, malý zadok, veľký zadok, veľké brucho, obezitu a podobne. Dokonca aj niektorí muži majú problém so sebaprijatím.

Mne v sebaprijatí a v sebaláske pomohla meditácia. Keď človek vstúpi do seba, uvidí to, čo navonok nie je vidieť. Môže pozorovať svoju myseľ a pracovať s ňou. V meditatívnom stave môže zapracovať na sebaprijatí a sebaláske a rôznych ďalších veciach. O meditácii sa dočítate v článku „Čo mi dala meditácia“. Tiež odporúčam článok „Spôsoby pre očistenie vedomia“. Keď očistíme svoje vedomie od materiálneho znečistenia, automaticky sa dostaví vnútorný pokoj, sebaláska, pokora, milostivosť a ďalšie žiadané vlastnosti.

Doprajte si každý deň aspoň pár minút na meditáciu a budete milo prekvapení, ako sa váš život mení.

Prajem veľa šťastia!

Dôležitosť lásky v živote

Raz som v jednom kníhkupectve narazil na knihu s názvom „100 odpovedí z duchovného sveta“. Prečítal som si obal knihy a to ma donútilo knihu otvoriť a začal som čítať. V kníhkupectve som jej čítaním strávil asi 20 minút kým som sa rozhodol si ju kúpiť. Tá kniha ma pritiahla svojim názvom aj svojim obsahom. Najviac sa mi z knihy páčila nasledujúca otázka a odpoveď, ktorú chcem s vami zdieľať.

Je dôležité, aby sme v tomto živote milovali alebo boli milovaní? Môžete vysvetliť, čo je láska?

Začnem druhou časťou vašej otázky, ak dovolíte. Pýtate sa, či viem vysvetliť, čo je láska. Je to jedna z najťažších vecí, o akú ma kedy požiadali, aby som vyjadril slovami. V najjednoduchšom chápaní je to sila; moc, ktorá je vo všetkých sférach života konštantná. Láska je vo vás aj vo všetkých živých bytostiach. Niektorým je to zjavné, iným nie, ale láska je všade tam, kde je život. Pre túto chvíľu bude lepšie túto jednoduchú odpoveď ďalej nekomplikovať.

Je v živote človeka dôležité, aby miloval alebo bol milovaný? Je to dôležité. A pre vás je mimoriadne dôležité, aby ste vedeli, že najskôr prichádza láska k vám. Sála z vašej matky od chvile vášho narodenia a z vášho otca od chvíle, keď na vás prvýkrát spočinul svojím pohľadom.

Táto neviditeľná moc tvorí spojenie medzi rodičmi a ich potomkom a je prvým produktom neviditeľnej energie, ktorá ich spája v začiatkoch ich vázjomnosti.

Svojou nevinnosťou prebúdza dieťa v rodičoch lásku a súcit, ochranu a potrebu starať sa oň, čím sa ešte viac posilní ich vzájomné puto lásky. Od okamihu svojho príchodu na tento svet by ste mali zažívať to, čo znamená byť milovaný. Po celý zvyšok svojej životnej cesty si budete želať, aby ste to zažívali.

Skúsenosť, ktorú budete mať s láskou, vás podnieti k túžbe lásku opätovať, pretože svojou povahou je láska esencia, ktorá plynie, a je ľahšie rozpoznať ju, keď ju dvaja ľudia v rovnakej chvíli dávajú aj opätujú. To, že človek miluje a je milovaný, je dôležité preto, aby – hoci len na okamih – zakúsil život, v ktorom prevažuje láska.

Predstavte si novorodené dieťa, ktoré prišlo na svet a nie je okamžite milované. Tam, kde chýba láska, prevládne strach. Možno pomocou tejto predstavy pochopíte, prečo sa medzi ľuďmi vyskytujú prípady príšerných činov – to správanie vychádza zo srdca, ktoré napĺňa strach a chýba v ňom láska. Teraz azda chápete, prečo je dôležité, aby človek miloval a bol milovaný.

Život s láskou je oveľa krajší ako bez lásky

Žijete s láskou, alebo bez lásky? Nedávno som si uvedomil, že som žil bez lásky. Bol som síce šťastný, ale neuvedomoval som si, že k precíteniu úplnej blaženosti, mi chýba láska. Pohyboval som sa v spoločnosti, kde je láska v tomto svete považovaná za chtíč. Hlavne láska medzi mužom a ženou. Ľudia, ktorí považujú lásku za chtíč, nedokážu skutočne milovať. Bol som jedným z nich. Hrdo som sa bil do pŕs, že mám poznanie a žil som v domnení, že láska v hmotnom svete neexistuje, že všetko je iba chtíč. Nečudo, že s takýmto vedomím som si nevedomky zablokoval prístup k láske, ktorá pramení zo srdca každého z nás. Nie nadarmo sa láska zobrazuje symbolom srdca.

Skúsenosť s bezpodmienečnou láskou

Raz som už skutočnú, bezpodmienečnú lásku zažil. Bol to veľmi silný zážitok, ktorý poriadne nechápem doteraz. Milovať všetko a všetkých – celé stvorenie, to je pre mnohých ľudí zvláštne a nemožné. Stalo sa to vďaka pohľadu do očí najkrajšej ženy na svete. Túto lásku som cítil až do momentu, kým som si k nej nezablokoval prístup považovaním lásky za chtíč.

Precitnutie

Našťastie som si uvedomil aký je rozdiel medzi chtíčom a láskou, keď som opäť lásku pocítil. Stalo sa to, keď som stretol ženu, ktorá je najpozitívnejší človek akého som mal možnosť spoznať. Naše stretnutie bolo, dá sa povedať osudové. Stretli sme sa len tak z nenazdajky na ulici, keď som ľuďom ponúkal knihy Šrílu Prabhupádu. Osud zamiešal karty, aby sme mohli obaja precítiť lásku a oddanosť naplno. Bolo v tom jedno objatie, úsmev a pohľad do očí. Ja som si to kvoli svojej blokáde lásky neuvedomoval, ale ona to našťastie precítila. Dozvedel som sa od nej, že od našeho objatia cíti v sebe bezpodmienečnú lásku. To vo mne prebudilo zvedavosť. Ako je to možné? Potom som si spomenul, že raz na jednom stretnutí Evolúcie vedomia, sme sa tiež všetci vyobjímali a o pár dní nato, mi kamoška písala, že po tom stretnutí stále len plače, je neustále v extázi a miluje všetkých, že nevie čo sa s ňou deje. Pokúšala sa zistiť čo to znamená a nakoniec zistila, že sa jej otvorila srdcová čakra, ktorá otvára brány k bezpodmienečnej láske. Uvedomil som si, že citlivejší a vnímavejší ľudia môžu pocítiť bezpodmienečnú lásku, keď sú v kontakte s niekym, kto túto lásku v sebe má. Je to úžasné.

Rozdiel medzi láskou a chtíčom

Láska dáva, chtíč berie. Milujúci človek má potrebu dávať milovaným všetko, čo potrebujú. Nezištne. Kdežto človek, ktorý zažíva chtíč, sa môže tváriť, že chce niečo dať, ale len za účelom, že chce niečo na oplátku získať. Napríklad muži často zažívajú chtíč, keď vidia krásnu ženu. Nemajú problém krásnu ženu zasypať komplimentami len preto, aby ju dostali do postele. Keď chtíč k jednej žene po čase vyprchá, hľadajú uspokojenie v iných ženách. Takto bohužiaľ funguje veľmi veľa moderných vzťahov. Sú založené na chtíči a preto nemajú dlhú trvanlivosť. Chtíč človeka len zotročuje. Chtíč je možné uspokojiť iba krátkodobo na malý moment. Chtivý človek chce stále uspokojovať svoj chtíč. Nemôže si pomôcť. Môže ho uspokojiť na chvíľu, ale po určitom čase chtíč znova naberie na sile a bude ho musieť uspokojiť znova a znova. Chcem toto, chcem tamto, chcem tamtoho, chcem tamtú… stále niečo. Chtíč je v našom živote veľmi rušivý element a je ťažké ho ovládnuť.

Milujem, miluješ, milujeme

Keď človek skutočne miluje, dáva zo seba svojim milovaným všetko a nečaká za to nič. Chce len dávať. Keď je láska, ktorú dáva, opätovaná, vtedy prichádza extatický pocit, ktorý je najkrajší pocit aký ľudia poznajú. Niet krajšieho pocitu ako keď je naša láska opätovaná, alebo keď lásku opätujeme. Takéto láskyplné výmeny spôsobujú pocit nevýslovnej blaženosti a udržiavajú lásku neustále čerstvú. Chtíč k jednej osobe po čase vyprchá, ale láska nie. Rodičia milujú svoje deti celý život. Aj keď neposlúchajú a robia rôzne hlúposti, stále ich rodičia milujú. Takisto existuje láska medzi dvoma osobami. Zvyčajne medzi mužom a ženou.

Chcem ťa potešiť, lebo ťa mám rád. To je láska. Chcem ťa potešiť, lebo chcem od teba niečo získať, to je chtíč. Medzi láskou a chtíčom je veľmi tenká hranica. To, čo vyzerá ako láska, môže byť v skutočnosti chtíč. Pozor na to. Musíme si neustále uvedomovať: „Chcem potešiť druhého, len tak, lebo ho mám rád, alebo preto, lebo chcem od neho niečo získať? – Jeho náklonnosť, sexuálny pôžitok s ním atď. Skutočne milujúci človek ani len nemyslí na to, že by od svojho milovaného niečo získal. Chce len dávať a tešiť ho.

Slovíčko „láska“ sa často zneužíva. Často je to chtíč, ktorý je považovaný za lásku. Chtíč je veľmi ľahké vzbudiť, je to hneď. Keď vidím peknú osobu, chcem si s ňou užívať. Oči sa chcú na ňu neustále pozerať a užívať si jej krásu, jazyk ju chce opantať oslnivými slovami, ruky sa jej chcú dotýkať a nos chce cítiť jej vôňu. Jedná sa o uspokojovanie svojich zmyslov. Pri láske sa jedná v prvom rade o uspokojovanie zmyslov toho druhého.

Vybudovať láskyplný vzťah zvyčajne trvá nejaký čas. Keď sa však stretnú dve láskyplné osoby, láskyplný vzťah existuje prakticky okamžite – jeden chce tešiť druhého a slúžiť mu. Nechcú tešiť len svoje zmysly. To je pre lásku prirodzené. Keď je jeden šťastný, automaticky je šťastný aj ten druhý. Keď je jeden nespokojný, druhý sa ho snaží uspokojiť.

Zapamätajte si

Láska dáva. Milujúci človek chce slúžiť svojim milovaným a jediná jeho túžba je, aby boli jeho milovaní šťastní. Potom bude prirodzene šťastný aj on. Láska v tomto svete existuje. Láska je v našich životoch veľmi potrebná. Bez lásky by bol náš život a tento svet veľmi pochmúrny. Bez lásky môžete byť šťastní, ale s láskou budete oveľa viac.

Láska nie je len slovo. Láska je najkrajší cit aký môžeme prežívať.

Prajem vám, aby ste milovali a boli milovaní. Jedine tak bude váš život naplnený blaženosťou.

Len si dajte pozor na chtíč. Neustále majte na pamäti: „Chcem ho/ju len potešiť, alebo ho/ju chcem potešiť a niečo od neho/nej získať?“. Ak chcete svoju lásku iba tešiť, gratulujem, zažívate lásku. Ak však od nej niečo za svoju službu očakávate, rozvíjate chtíč a neskôr, keď vaše predstavy nebudú naplnené, príde hnev a hádky.

Naučte sa milovať. Naučte sa lásku dávať a lásku prijímať. Potom zažijete nádherné pocity doposiaľ nepoznané.

Ako nájsť a udržať láskyplný vzťah

Moderné vzťahy sú častokrát založené hlavne na fyzickej príťažlivosti. Keď vidíme niečo pekné, chceme to mať. Tak to býva aj s partnerom. Ak vidíme nejakú fyzicky peknú osobu, sme k nej automaticky priťahovaní a chceme s ňou rozvinúť vzťah. Spočiatku sa nám javí, že tá osoba je pre nás dokonalá a nemá žiadne chyby. Keď už vzťah rozvíjame, tak zisťujeme, že tá osoba nie je až taká úžasná, ako sme si mysleli, prichádzajú na rad prvé problémy. Vo fáze zamilovanosti tieto nedostatky prehliadame, ale keď zamilovanosť vyprchá, prichádzajú na rad väčšie a väčšie konflikty. Čo s tým? Pokiaľ je vzťah založený hlavne na fyzickej príťažlivosti a hlavným motívom je užívať si pohlavný styk, tak s tým sa toho moc nedá robiť. Taký vzťah skôr, alebo neskôr stroskotá a partneri budú hľadať uspokojenie inde. Zvyčajne si niektorý z partnerov nájde milenca a bude svoje chúťky uspokojovať s ním.

Ako na dlhotrvajúci vzťah

Ak chceme pestovať dlhotrvajúci, láskyplný vzťah, nemôžeme ho stavať na fyzickej príťažlivosti, pretože tá skôr, alebo neskôr vyprchá, prípadne sa objaví niekto príťažlivejší a bude nás priťahovať on. Dlhotrvajúce, celoživotné vzťahy sú založené na iných hodnotách ako je fyzická príťažlivost. Také vzťahy sú založené na duchovných hodnotách a princípoch. Ak chceme dlhotrvajúci vzťah, musíme v prvom rade hľadieť na vlastnosti a rebríček hodnôt nášho partnera. Má vôbec vlastnosti, ktoré mi vyhovujú, alebo má skôr vlasnosti, ktoré mi skôr, alebo neskôr budú prekážať? Máme spoločné hodnoty a víziu čo chceme v živote dosiahnuť? Na základe týchto kritérií by sme si mali vyberať partnera, nie len na základe fyzickej príťažlivosti. Pokiaľ bude mať náš partner až príliš odlišné vlastnosti a životné hodnoty ako sú naše, budeme sa musieť naučiť veľkej tolerancii, inak bude vzťah škrípať a neskôr sa rozpadne. Ak chceme dlhotrvajúci a harmonický vzťah, mali by sme ísť do vzťahu s partnerom, s ktorým máme veľa spoločného.

Výber vhodného partnera môže trvať dlhšiu dobu, ale keď budeme trpezliví, partner snov sa znenazdajky objaví a budeme s ním môcť zažívať doposiaľ nepoznané pocity. Ak sa však necháme unášať hlavne fyzickou príťažlivosťou, len veľmi ťažko dosiahneme dlhotrvajúci vzťah.

Ako sa nenechať uniesť fyzickou krásou

Je celkom náročné nenechať sa uniesť fyzickou krásou a skôr hľadieť na duchovnú stránku ľudí. Na akej duchovnej úrovni sa nachádzame, do takej miery hľadíme na vnútro človeka a nenecháme sa ovplyvňovať vonkajším výzorom. Pokiaľ sa človek nachádza na hmotnej úrovni vedomia, neodolateľne ho priťahujú fyzické schránky opačného pohlavia (ak je samozrejme heterosexuál). Ak sa človek pomocou duchovných praktík (navštevovanie posvätných miest, modlenie sa, meditácia, jóga,…) čo i len trochu povznesie nad hmotnú úroveň, prestane klásť dôraz na fyzickú schránku a bude si všímať hlavne vnútornú stránku človeka.

Udržiavanie vzťahu – láskyplné výmeny

Veľmi dôležité je vzťah udržiavať a nenechať ho vychladnúť. Je to podobné ako s ohňom. Jednoducho musíme prikladať, aby nevyhasol. Prikladanie do vzťahového ohňa je napríklad častá snaha potešiť partnera – obdarovať ho niečim, čo má rád, urobiť kompromis v jeho prospech atď. Netýka sa to len fyzických darov. Láskyplné vzťahy sa zakladajú na harmonickom dávaní a dostávaní. Nie iba na dávaní a nie iba na dostávaní. Oboje musí byť vyvážené, aby vzťah mohol fungovať správne. Ak jeden partner dáva, druhý by mal byť pripravený to prijať. Ten, kto prijíma, by mal zase na oplátku niečo dať, aby partner nemal pocit, že ho iba vykorisťuje a aby sa zachovala rovnováha vzťahu. Takýto vzťah je ideálny a môže fungovať veľmi dlho. Vzájomné dávanie a prijímanie zaisťuje dlhotrvajúci vzťah.

Dôvera

Vo vzťahu musí existovať dôvera. Dôvera môže existovať len tam, kde je láska. Tam, kde je iba chtíč, vzniká namiesto dôvery žiarlivosť. Žiarlivosť nie je príjemná pre nikoho. Chcieť mať svoju lásku iba pre seba nie je láska, je to chtíč. Je veľmi jemný rozdiel medzi chtíčom a láskou. Chtíč zväzuje, láska oslobodzuje. Skutočná láska je slobodná a vďaka nej existuje medzi partnermi absolútna dôvera.

Tolerancia

Ak chceme funkčný vzťah, musíme sa naučiť tolerovať veľa vecí. Často sa stáva, že nám po rokoch začne doslova vadiť správanie a niektoré zlozvyky partnera. Ak to dospeje do bodu, kedy nám to nevýslovne vadí, vo vzťahu zavládne napätie. A to nie je dobré. Je dobré informovať partnera čo nám vadí a požiadať ho o nápravu. Ak sa napraviť nechce, alebo sa nevie napraviť, neostáva nám nič iné, len naučiť sa tolerovať ho.

Kompromisy

Vo funkčnom vzťahu je nutné robiť kompromisy. Jeden chce to, druhý to a čo teraz? Treba nájsť spoločnú cestu, na ktorej budú obaja šťastní. Pokiaľ si jeden bude raziť svoju cestu bez ohľadu na druhého, taký vzťah čoskoro stroskotá.

Otvorenosť

Je dôležité byť otvorený a úprimný k svojmu partnerovi. Ak máme nejaký problém, treba to okamžite konzultovať so svojim partnerom. Ako bolo spomenuté vyššie, k partnerovi musíme mať absolútnu dôveru a zdôveriť sa mu so všetkým. Tak si môžeme navzájom pomáhať. Pokiaľ budeme pred partnerom niečo zatajovať, nebudeme vo vzťahu spokojní.

Vzájomná pomoc

Vo vzťahu musí existovať vzájomná pomoc. Napríklad partneri môžu spolu variť, upratovať, alebo si rovnomerne rozdeliť rôzne služby. Pokiaľ jeden partner robí vo vzťahu viac a druhý menej, vzniká nerovnováha a v jednom parnerovi to môže vzbudiť, že ho jeho partner využíva a v tom druhom zase vzniká využivačná mentalita – šak on sa o všetko postará… Harmonický vzťah by mal fungovať na rovnováhe a obaja partneri by mali priložiť ruku k dielu pokiaľ možno rovnakým dielom.

Spoločné riešenie problémov

Vzájomná pomoc zahŕňa aj pomoc s akýmkoľvek problémom. Či už mentálnym, alebo iným. Akonáhle sa objaví problém, treba ho čo najskôr riešiť pokiaľ možno s partnerom. Pokiaľ budeme dusiť problém v sebe, alebo sa ho budeme snažiť riešiť bez toho, aby o tom partner vedel, nemusí sa nám to podariť. Partnerova pomoc je vždy fajn. Či už fyzická, alebo psychická. Správny partner nám vždy poskytne podporu, ktorú práve pri riešení problému potrebujeme.

Len On/Ona

Ak je vzťah založený na chtíči, skôr, alebo neskôr bude tento chtíč presmerovaný na inú, príťažlivejšiu osobu. Taká je povaha chtíču, vyberá si vždy to lepšie, príťažlivejšie. Často sa stáva, že vzťahy stroskotajú na tom, že sa v partnerovi vzbudí neodolateľný chtíč po inej osobe. Ak je vzťah založený na duchovných hodnotách, môže prísť aj tá najpríťažlivejšia osoba na svete a s nami to nepohne. Pretože duchovné hodnoty sú láska, súcit, porozumenie, empatia a podobne. Keď udržiavame lásku, automaticky sme súcitní, empatickí a máme porozumenie, že partner by nebol nadšený keby sme sa na neho vykašľali kvoli príťažlivejšej osobe.

Duchovný rozvoj

Treba si uvedomiť, že keď má človek problém sám so sebou, automaticky bude mať problém s ostatnými. Bude mu vadiť na ľuďoch a situáciach toľko vecí… a bude sa kvoli tomu trápiť. Keď sa dajú dohromady dvaja partneri, ktorí sa nezaujímajú o duchovný rozvoj, čaká ich vo vzťahu peklo. Dve egá sa budú o seba trieť a jeden konflikt bude striedať druhý. Pokiaľ sa obaja partneri nepozrú do seba, na svoje nedostatky a neposnažia sa ich vyriešiť, budú vo vzťahu vytvárať peklo.

Ak sa však obaja partneri venujú duchovnému rozvoju, pracujú na odstránení svojich zlých vlastností a snažia sa pomáhať aj partnerovi, aby sa tiež duchovne posúval, v takomto vzťahu s veľkou pravdepodobnosťou nevznikne peklo. Duchovne vyspelí ľudia dokážu tolerovať oveľa viac ako ľudia, ktorí sa nevenujú duchovnému rozvoju.

Duchovný rozvoj môže byť meditácia, jóga (nie len fyzické cvičenia), alebo tiež úprimné modlenie sa a navštevovanie rôznych chrámov a posvätných miest. Duchovne naplnený človek žije v oveľa väčšej pohode ako duchovne nenaplnený.

Zhrnutie

Kladenie dôrazu viac na vlastnosti partnera ako na vzhľad, dávanie, prijímanie, dôvera, tolerancia, otvorenosť, vzájomná pomoc, pochopenie, duchovný rozvoj a samozrejme láska, toto všetko musí byť vo vzťahu ak ho chceme udržať dlhodobo.

Prajem Vám, aby ste našli svoju spriaznenú dušu. Potom zistíte čo znamená milovať a byť milovaný. Budete prirodzene vedieť ako udržať tento láskyplný vzťah v harmónii.

Sme ovládaní chtíčom, čo s tým?

Kamarát mi napísal, že jeho priateľka podľahla dočasnému zamilovaniu a zamilovala sa do iného. Tak totiž funguje chtíč. Človek sa do niekoho zamiluje, ale po čase tá zamilovanosť vyprchá a hľadá ten istý stav zamilovanosti s iným objektom pôžitku, s iným partnerom. A tak stále dokola hľadá naplnenie tam, kde nie je.

Dočasnosť pôžitku

Každý v hmotnom svete je ovládaný chtíčom – dočasným zamilovaním. Je to najsilnejšia túžba živej bytosti – či už človeka, alebo zvieraťa. Keď tento chtíč po jednej osobe pominie, automaticky sa prenáša na druhého vhodného kandidáta, prípadne na viacerých. Tak to chodí. Živá bytosť chce byť šťastná a hľadá šťastie skrze tento chtíč. Avšak takto nikdy skutočné šťastie nedosiahne. Musí ovládnuť sexuálny chtíč a nenechať sa ním rozrušovať. Potom môže byť šťastná.
Jednoduchšie ako ovládnuť svoj chtíč, je presmerovať ho tam, kde bude mať naozaj úžitok – presmerovať ho na Boha. Treba sa pýtať “Kto je Boh?”, “Je možné dosiahnuť večnú, bezpodmienečnú lásku? Je možné rozvíjať vzťah s Bohom?”

Presmerovanie chtíču

Učenie Hare Krišna tento chtíč smeruje na Krišnu – Najdokonalejšiu božskú osobu, ktorá je popisovaná v písmach (Krišna, Šrímad Bhágavatam, Bhagavad-gíta, Brahma Samhita, Šrí Išopanišády,…). Krišna má také vlastnosti, ktoré každú živú bytosť prirodzene priťahujú. V Krišnovej spoločnosti je každý prirodzene blažený. V súčasnom veku sa Krišna inkarnuje v podobe Hare Krišna mahá-mantry. To znamená, že Hare Krišna mahá-mantra a Krišna samotný sa od seba nelíšia. Keď počujeme Hare Krišna mahá-mantru, nachádzame sa priamo v Krišnovej spoločnosti. Už len samotná prítomnosť Krišnu očisťuje živú bytosť od chtíču, hnevu, nenávisti, pýchy a všetkých ďalších zlých vlastností a závislostí. Každý kto počúva a spieva
Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare
sa (postupne) očisťuje. Spievanie Hare Krišna mahá-mantry funguje opačne ako hmotný chtíč. Hmotný chtíč je na začiatku ako nektár a na konci ako jed (Bg 18.38) . Spievanie Hare Krišna je na začiatku ako jed, takmer nikoho nebaví počúvať a spievať hodiny a hodiny Hare Krišna mahá-mantru, ale keď sa naše vedomie pomocou transcendentálneho zvuku mahá-mantry očistí, zrazu budeme cítiť nevysvetliteľnú chuť v počúvaní a spievaní Hare Krišna mahá-mantry a budeme chcieť spievať viac a viac. Budeme chcieť byť v spoločnosti Krišnu, pretože z neho pramení skutočná blaženosť. Krišna znamená “všepríťažlivý” – priťahuje všetkých. Počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry rozvíjame svoju prirodzenú náklonnosť ku Krišnovi a zduchovňujeme svoje hmotné zmysly. Hmotnými zmyslami nie sme schopní vnímať Krišnu. Jedine keď sú zduchovnené, môžeme pociťovať transcendentálnu blaženosť.

Očistný účinok mahá-mantry

Keď človek nemá žiadnu skúsenosť s očistným účinkom Hare Krišna mahá-mantry, je tomu ťažké uveriť a porozumieť. Len s očisteným vedomím je možné chápať duchovné témy. Keď tomu nerozumiete, nič si z toho nerobte. Len spievajte Hare Krišna a čoskoro budete chápať viac a viac. Každý, kto má osobnú skúsenosť s očistným účinkom Hare Krišna mahá-mantry to môže potvrdiť.

Chceme lásku, ale máme chtíč

Prirodzenou túžbou živej bytosti je túžba po šťastí a láske. Ale v hmotnom svete je živá bytosť zmätená a ovládaná chtíčom túži po dočasnom pôžitku neuvedomujúc si, že keď tento dočasný pôžitok pominie, príde na rad utrpenie. Ak nechceme viac trpieť, musíme presmerovať svoj chtíč na Najdokonalejšiu osobu, ktorá nás nikdy nesklame a tou je Krišna – Najvyššia Božská Osobnosť.
krishna-syamasundara_1

Dosiahnutie dokonalosti načúvaním Šrímad Bhágavatam

O Krišnovi sa veľa píše v Šrímad Bhágavatam, ktorý obsahuje príbehy ľudí (svätcov), ktorí majú s Krišnom osobnú skúsenosť. Každý, kto pozorne načúva Šrímad Bhágavatam, môže dosiahnuť najdokonalejší stav bytia – lásku k Bohu (Prema Bhakti). Šrímad Bhágavatam je rozsiahle literárne dielo. Je to literárna inkarnácia Krišnu (SB 1.3.40). Obsahuje 18 000 veršov. Veľa veršov v Šrímad Bhágavatam pojednáva o tom, ako môže podmienená živá bytosť obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Bohom a dosiahnuť tak večné postavenie plné poznania a blaženosti. Trefné výklady Šrílu Prabhupádu sú čerešnička na torte.
“Pravidelnou návštevou prednášok z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je všetko nepriaznivé v srdci takmer zničené. Láskyplná služba Osobnosti Božstva, Śrī Kṛṣṇovi, ktorý je ospevovaný transcendentálnými piesňami, sa tak stane nezvrátiteľnou skutočnosťou.” [SB 1.2.18]

Šrímad Bhágavatam môžete čítať online na: www.vedabase.com/cs/sb

Alebo si ho môžete objednať na: http://govindabutik.sk/

Prednášky zo Šrímad Bhágavatam bývajú každé ráno o 7:40 v chrámoch Hare Krišna – http://iskcon.sk/kontakt/

Presmerujte svoj chtíč po zmyslovom pôžitku → na dosiahnutie dokonalosti, spievajte Hare Krišna a buďte šťastní! Naozaj šťastní.

“O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.” [BG 18.37]

Chtíč prezlečený za lásku

To, čo ľudia považujú za lásku, je zvyčajne chtíč. Chtíč je zvrátená podoba lásky. Niekedy hlavne muži hovoria: „Dnes som sa zaľúbil do dvadsiatich žien“. Skutočnosť je taká, že bol posadnutý chtíčom po toľkých ženách. Slová láska a zaľúbenosť sa v hojnej miere zneužívajú, pretože znejú vznešenejšie ako chtíč. Slová ako „Milujem“, „Som zaľúbený“, sú zvyčajne len pozlátko skutočnosti zvanej chtíč.

Chtíč

Chtíč znamená chcieť používať niečo, alebo niekoho pre svoj zmyslový pôžitok. Najsilnejší chtíč je sexuálny chtíč, okolo ktorého sa točí celé dianie na tomto svete. Tento chtíč vzniká nasledovne:

Keď vidíme krásnu osobu, máme potrebu sa na ňu dívať a chceme ju spoznať. Na úplnom začiatku sa uspokojuje len zrak – človek sa nevie vynadívať na toho druhého a neustále rozmýšľa, ako by ho oslovil a dostal sa k nemu bližšie. Už keď sa dajú do reči, uspokojuje sa sluch. Postupne sa spoznávajú. Slová, ktoré lahodia ušiam, si ukladajú do srdca a myslia si aký je ten druhý úžasný a slová, ktoré ušiam nelahodia jednoducho zahodia, tie nie sú až tak dôležité. Na začiatku vzťahu je vždy dôležité to, v čom sa partneri zhodujú. Myseľ odfiltruje všetko ostatné, čo nepovažuje za podstatné. Chtíč je taký silný, že dokáže človeku navodiť ilúziu, že ten druhý je dokonalý a že k sebe patria. Ak sa trochu spoznajú, vzbudia sa ďalšie chtíče ak už predtým neboli vzbudené – chtíč dotýkania sa a následné ovoniavanie. Jedná sa o uspokojovanie hmatu a čuchu. Ak sa partneri čo i len trošičku o seba náhodou obtrú, je to skvelý, elektrizujúci pocit. Túžia sa navzájom dotýkať, no ešte nevedia či to ten druhý dovolí. Keď sa jeden partner pokúsi dotknúť druhého a ten nenamieta, vzbudzuje sa ďalší chtíč – sexuálny. Ak už teda predtým nebol prebudený. Po nevinnom dotyku nasleduje ovoniavanie vlasov, krku a následné bozkávanie sa, ktoré vzbudzuje veľmi silný sexuálny chtíč. Neskôr to môže vyústiť až do ohmatávania genitálií a potom už je chtíč taký veľký, že je ho takmer nemožné ovládnuť. Niektorí sex nazývajú milovanie, pretože sa vraj ľúbia. No v skutočnosti ide v konečnom dôsledku vždy len o uspokojenie sexuálneho chtíču, ktorý je najsilnejší zo všetkých chtíčov. Preto je tak ťažké ho ovládnuť. Celá moderná spoločnosť je založená na uspokojovaní tohto chtíču. Ľudia sexujú hlava-nehlava. Potom sa šíria pohlavné choroby, robia sa potraty, prípadne vznikajú nechcené deti. Neovládnutý sexuálny chtíč je príčinou mnohého utrpenia.

Vo veľa vzťahoch je sexuálny chtíč prebudený hneď na začiatku. Veľa moderných vzťahov je založených na sexuálnom chtíči a uspokojovaní genitálií. Nemožno hovoriť o láske. Potom sa niet čomu čudovať, že vzťahy a manželstvá dopadajú tak, ako dopadajú.

Uvedomenie si chtíču

Raz som na jednom festivale uvidel veľmi sympatickú dievčinu. Vyčnievala spomedzi ostatných ako ruža medzi burinou. Ovládol ma chtíč zraku. Nevedel som sa na ňu vynadívať. Následne ma ovládol aj chtíč sluchu. Najskôr som sa na ňu len jedným očkom pozeral a neskôr mi to nedalo, prisadol som si k nej a prihovoril som sa jej. Slová z jej úst na mňa pôsobili ako nektár. Nestačil som sa čudovať čo je to za úžasnú dušu. Číta Bhagavad-gítu a páči sa jej, wow… Ak sa mi nejaké jej slová príliš nepáčili, povedal som si: „Nevadí, aj tak je úžasná“. V ten moment som si ešte neuvedomoval nebezpečenstvo chtíču. Chcel som ju spoznať viac a viac. To, že je to chtíč, som si uvedomil ešte v ten deň keď mi zmizla z dohľadu a celý večer sa neukázala. Povedala, že ešte príde, ale neprišla. Celý večer som myslel na to, kedy sa ukáže. Ešte aj v noci som na ňu neustále myslel a rozmýšľal som: „Kde asi tak bola? Veď povedala, že sa ešte ukáže. Chcem ju vidieť. Chcem byť s ňou“. Na druhý deň som si uvedomil čo by nasledovalo, keby som tento chtíč rozvíjal ďalej. Nasledoval by chtíč dotýkania sa, ovoniavania a nakoniec sexuálny chtíč. Skôr, či neskôr by s veľkou pravdepodobnosťou celý tento špás vyvrcholil sexom, keby sme pokračovali ďalej a nechali to zájsť až tak ďaleko. Našťastie festival skončil a každý išiel svojou cestou. Teraz je pár dní po festivale a chtíč pretrváva. Myslím na ňu, chcem ju spoznať, no už je fuč. Povedal som jej ako ma nájde na internete a nechal som rozhodnutie na ňu, či sa mi ozve. Ak by to bolo na mne, hneď by som sa jej ozval a chcel rozvíjať vzťah ďalej. Človek pobláznený chtíčom je ochotný cestovať za cieľom svojej rozkoše cez celý svet a urobiť čokoľvek. Taký veľký je chtíč, aj keď vie aké je tu riziko.

Človek zo začiatku nemusí mať za ľubom dostať toho druhého do postele. Môžu sa len spoznávať a užívať si blízkosť, ale skôr, či neskôr sexuálny chtíč príde a bude veľmi silný. Ak si hneď na začiatku uvedomíme, že nás ovláda chtíč a dokážeme ho v rannej fáze ovládnuť, nebudeme musieť prežívať ostatné fázy, ktoré vedú až k uspokojeniu sexuálneho chtíču, ktorý je zdrojom utrpenia. Ak však chtíč v rannej fáze necháme prepuknúť do väčšieho chtíču, neskôr bude tento veľký chtíč oveľa ťažšie ovládnuť. Už aj v rannej fáze je veľmi ťažké ovládať chtíč. Pretože chtíč sa nám zdá byť veľmi príjemný. A čo je príjemné, to je predsa dobré, nie? To je práve ilúzia, ktorá nás klame. Hovorí o tom Bhagavad-gíta:

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“ – BG 18.38

Dôležitá je posledná veta vo význame verša: „Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.“ Človek, ktorý nechce trpieť, by si mal túto vetu zobrať k srdcu a mať ju stále na pamäti. No chtíč je často silnejší ako rozum a človek podľahne chtíču aj keď vie, že kvoli nemu bude trpieť.

Cigarety, alkohol, sex, to sú najrozšírenejšie závislosti v modernej spoločnosti. O cigaretách sa všeobecne vie, že sú škodlivé, no aj tak veľa ľudí fajčí. Je to práve chtíč, ktorý je silnejší ako zdravý rozum. Ovládnuť chtíč je veľmi ťažké. O to ťažšie keď chtíč prepukne až do závislosti. Alkohol a sex si ľudia obhajujú, že to predsa nie je až také škodlivé. Pretože s tým nevedia, respektíve nechcú prestať. No nadmerné požívanie alkoholu spôsobuje nevoľnosť a nadmerný sexuálny pôžitok môže síce zo začiatku pôsobiť ako pôžitok, podobne ako alkohol a cigarety, no neskôr človeka dobehnú jeho následky podobne ako u cigariet a alkohole. Následky neovládnutého sexuálneho chtíču sú napríklad nechcené deti, potrat, pohlavné choroby, alebo iné zdravotné, či osobné problémy.

Ak nechápete, že príliš časté uspokojovanie (sexuálneho) chtíču je zdrojom utrpenia, je to v poriadku. Možno to pochopíte neskôr, keď to budete mať zažité. Len veľmi ťažko sa dá rozumieť veciam, ktoré človek nemá zažité. Nikto vám sex neberie. Ak si myslíte, že naplnenie sexuálnej túžby vás uspokojí, kľudne pokračujte v sexuálnych radovánkach ďalej. Možno neskôr narazíte na limity sexuálneho uspokojenia a začnete hľadať hlbší zmysel ľudského života ako je uspokojovanie zvieracích pudov. Možno začnete čítať Bhagavad-gítu a nájdete sa v nej. Kto vie…

Čo je láska?

To, čo ľudia nazývajú láska a zamilovanosť, je zvyčajne len sexuálny chtíč prezlečený za lásku. Dávajú tomu názov láska, lebo to znie vznešene.

Láska je slobodná. Ak človek skutočne miluje, dopraje milovanému slobodu a na 100% mu dôveruje. Nemá ani promile pochybností. No ak je človek posadnutý chtíčom, chce aby jeho partner bol neustále pri ňom, ak sa čo i len trošku vzdiali mimo dohľad, už mu partner chýba a v hlave kolujú myšlienky, že ho podvádza, alebo s niekym flirtuje, teda vzniká žiarlivosť. Ak je vo vzťahu žiarlivosť, vzťah nie je založený na láske, ale na chtíči.

Existuje vôbec v tomto svete láska? Alebo je všetko to, čo ľudia nazývajú láska, len chtíč prezlečený za lásku?

Významný duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda sa k tomu vyjadril: „Okrem lásky k Bohu nie je možné nikoho iného milovať. Skôr sa jedná o chtíč. V tomto hmotnom prostredí sú všetky ľudské a nie len ľudské, ale aj zvieracie činnosti založené na pude znečistenej sexuálnej túžby, teda na príťažlivosti medzi pohlaviami. Okolo sexu sa točí dianie celého vesmíru. A výsledkom je len utrpenie. Je to kruté, ale je to pravda. Takzvaná láska tu znamená len „ja uspokojím tvoje zmysly a ty zase uspokojíš moje“. Keď tento pôžitok skončí, nasleduje rozvod, odlúčenie, hádky, nenávisť. Toľko vecí sa deje v dôsledku tejto falošnej lásky. Skutočná láska znamená láska ku Krišnovi, k Bohu“.

Každá živá bytosť túži milovať a byť milovaná. Ale na hmotnej úrovni nachádza len chtíč, ktorý je zvrátenou podobou lásky. Tento chtíč je len dočasný a časom vyprchá a dostaví sa opäť pocit prázdnoty a opät potreba milovať a byť milovaný. Keď je človek hladný, túži po jedle. Keď sa človek naje, je chvíľu sýty, ale keď mu vytrávi, je opäť hladný a túži po jedle. Rovnako je to s chtíčom, ktorý ľudia nazývajú láskou. Zo začiatku je chtíč veľký a partneri sa navzájom priťahujú. Táto príťažlivosť zrazu skončí keď chtíč pominie, alebo sa v jednom z partnerov vzbudí väčší chtíč po inej osobe.

Láska k Bohu

Túžba milovať a byť milovaný pramení z duchovnej úrovne. No ak sa ju živá bytosť snaží uspokojiť na hmotnej úrovni, výsledkom je len sklamanie a utrpenie. Každá živá bytosť je duchovná a má večný vzťah s Bohom, na ktorý vplyvom hmoty zabudla. Čím viac je živá bytosť zapletená v hmote, tým viac trpí a nevie prečo. Žije v nevedomosti. Ak chce živá bytosť skutočne milovať a byť milovaná, svoju lásku musí preniesť z fyzickej úrovne na duchovnú. Tak pocíti skutočnú lásku a šťastie.

Vyvinúť lásku k Bohu je oveľa ťažšie ako vyvinúť chtíč k nejakemu človeku. Keď človek vidí nejakú peknú osobu, automaticky sa v ňom vzbudí chtíč, ktorý má od lásky veľmi ďaleko. Je veľmi ľahké vzbudiť chtíč a myslieť si, že je to láska. Na prejavenie lásky treba oveľa viac času a úsilia ako na prejavenie chtíču. Chtíč sa prejaví instantne, no vypestovať lásku trvá mesiace, ba až roky. Môžeme si myslieť, že ten krásny pocit, ktorý zažívame je láska, no ak sa nad tým úprimne zamyslíme, tak v konečnom dôsledku je vzťah medzi partnermi často založený na chtíči – ja urobím dobre tebe, ty mne. Môžeme tomuto chtíču dať pozlátko „láska“, no to z neho lásku nerobí. Lásku nie je také ľahké vypestovať. Láska existuje len na duchovnej úrovni. A dostať sa na duchovnú úroveň, to chce tréning. Na fyzickej úrovni sa jedná vždy o chtíč.

Všetky bytosti túžia milovať a byť milované. No na hmotnej úrovni zažívajú len chtíč a neskôr zákonite sklamanie. Len na duchovnej úrovni je možné vypestovať lásku a zažívať skutočné šťastie. Ak chceme zažívať skutočnú lásku, musíme ju smerovať správnym smerom. Ak nájdeme zdroj skutočnej lásky, máme vyhrané. Z tohto zdroja môžeme čerpať neobmedzenú lásku. Ak získame prístup do zdroja neobmedzenej lásky, automaticky budeme milovať všetko a všetkých.

Kto je zdrojom lásky pre deti? Rodičia. Kto je zdrojom lásky vo vzťahu? Partner. Kto je zdrojom lásky pre všetkých? Boh, Stvoriteľ, náš Otec.

Boh je pre mnohých ľudí niečo abstraktné a neuveriteľné. Dokonca ani mnohí veriaci nevedia kto je Boh. Nemajú s ním vyvinutý vzťah. Len v Boha slepo veria a spomenú si na neho zvyčajne len keď ide do tuhého a žiadajú od Boha pomoc.

Pokiaľ sa nedostaneme na duchovnú úroveň a nevyvinieme lásku k Bohu, tak sa nezbavíme chtíču a nezažijeme skutočnú lásku. Môžeme o láske len snívať a chtíč nazývať láskou. Ak si myslíme, že niekoho milujeme a sme milovaní, je to len maličký zlomok citu, ktorý môžeme zažiť vo vzťahu s Bohom. Aby sme vypestovali lásku k Bohu, musíme nasledovať proces, ktorý lásku k Bohu vzbudí – Bhakti jogu – jogu oddanosti. Nasledovaním procesu Bhakti jogy je možné vyvinúť skutočnú lásku – lásku k Bohu. O bhakti joge píšem v článku “Bhakti joga“.

Čo s chtíčom?

Na to, aby sme dokázali prekonať chtíč, musíme získať niečo lepšie ako je chtíč. Vzťah zvyčajne stroskotá na tom, že jeden partner nájde lepšieho partnera, chtíč vyprchá, alebo zistí, že sloboda je lepšia ako vzťah. Jednoducho nájde niečo lepšie ako je súčasný vzťah.

Čo je lepšie ako chtíč? Láska. Naša prirodzená túžba je milovať. Ale v hmotnom svete je táto túžba zvrátená. Namiesto lásky pociťujeme chtíč, ktorý je najskôr zdrojom slasti a neskôr zdrojom utrpenia. Ak sa chceme chtíču zbaviť a pocítiť skutočnú lásku, stačí pravidelne počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru, ktorá nás spája s našou duchovnou podstatou a prebúdza lásku k Bohu. Spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

A buďte šťastní.

Každý, kto počúva, spieva, či recituje Hare Krišna mahá-mantru sa očisťuje od hmotného znečistenia a postupne tak môže pociťovať duchovnú úroveň viac a viac. Duchovná úroveň je oveľa krajšia ako fyzická. Zvuk tejto mahá-mantry očisťuje srdce od chtíču, závislostí, všetkých zlých vlastností a emócií.

Viac o tom čo prináša spievanie Hare Krišna mahá-mantry a čo mahá-mantra znamená, sa dozviete v tomto článku: http://www.veda.harekrsna.cz/encyklopedie/intro.htm#3

Chtíč je najskôr zdrojom slasti a neskôr utrpenia. Skutočná láska je zdrojom večnej blaženosti. Ten, kto chce pocítiť túto blaženosť, by mal kráčať cestou sebarealizácie, cestou bhakti jógy. Ak budeme usilovne a úprimne praktikovať bhakti jógu, naša láska sa bude neustále zväčšovať. Každý to môže pocítiť na vlastnej koži. Keď človek prijíma jedlo, postupne cíti, že sa mu zapĺňa žalúdok a je spokojnejší. Keď človek nasleduje proces bhakti jógy, postupne cíti stále väčšiu lásku a pripútanosť ku Krišnovi, k Najvyššej osobnosti božstva. Ak človek vyvinie čo i len malinkú lásku k Bohu, chtíč už viac pre neho nebude lákavý. Zameria sa na skutočnú blaženosť v podobe skutočnej duchovnej lásky.

Opäť: môžete tomuto všetkému veriť, alebo neveriť, môžete s tým súhlasiť, alebo nesúhlasiť. Alebo si môžete vyskúšať proces bhakti jógy a zistiť ako to naozaj je. Bhakti jógu na Slovensku učí hnutie Hare Krišna. Viac info nájdete na stránke www.iskcon.sk

Ženy – nechajte muža dobyť vás

Mám kamarátku, ktorá má problém s mužmi. Až zúfalo túži nájsť toho pravého. Túži nájsť si muža, ktorý by s ňou ostal dlhšie ako len pár nocí. Svoje sklamania píše na sociálnu sieť a všímam si ich už niekoľko mesiacov. Bude to už možno aj rok.

Problém tejto kamarátky je, že svoju náklonnosť k mužovi dáva najavo príliš skoro. To spôsobuje jej zúfalá túžba po mužovi. Ak narazí na sympatického muža, je ochotná mu zniesť aj modré z neba. No ten muž si to neváži. Muži si nevážia keď majú ženu ako na dlani už po pár dňoch. Muži sú dobyvatelia, chcú ženy dobývať.

Kamarátka raz na sociálnu sieť napísala:

Sú atraktívni, múdri, vtipní a my ich milujeme. Akurát z našich životov zmiznú práve vo chvíli, keď sme si isté, že sme stretli toho pravého. Jedným z dôvodov je aj neodškriepiteľný fakt, že muži sa proste nechcú viazať. Môžu nám nosiť ruže, užívať si s nami spoločný čas a sex. Jediným pravidlom však je nedať ani v náznakoch najavo, že by sme chceli niečo viac. Bože chráň ak náhodou nejaký záväzok. Ak sa pošmykneme a po treťom pohári (vína) niečo naznačíme, môže sa stať, že sme ho videli naposledy.

Tento text dokonale vystihuje jej vzťahy za posledný rok. Vždy ten istý scenár. Narazí na atraktívneho muža, začne sa s ním stretávať, zamiluje sa do neho, potom sa stretnú aj v posteli a hotovo. Akonáhle muž dostane ženu do postele príliš skoro, žena prehrala na plnej čiare.

Ako na mužov

Ak sa žena mužovi sama otvorí, muž si ju prestane vážiť a stratí o ňu záujem.

Mužov baví dobývať ženy. Akonáhle muž zistí, že žena je ľahká korisť, z nejakého dôvodu sa zľakne, ustúpi do úzadia a ide hľadať ďalšiu korisť. Muži nemajú radi ľahké koristi. Dajte mužom možnosť dobývať vás. Dajte mužom možnosť získať si vás. Ak dovolíte mužovi aby vás dostal príliš skoro, nebude si vás vážiť. Ak necháte muža hrať sa na dobyvateľa dostatočne dlhú dobu, bude si vás vážiť oveľa viac.

Predstavte si ženu ako jedlo. Ak muž dostane jedlo každé 3 hodiny, nemusí si ho vážiť. Ak muž dostane jedlo len raz za 6 hodín, bude si ho vážiť viac. Ak muž dostane jedlo len raz za deň, bude si ho vážiť ešte viac. Ak muž nedostane najesť celý deň, ale dostane jedlo až na druhý deň, bude si ho veľmi vážiť a vychutnávať.

Neodovzdávajte sa mužom príliš skoro. Nedávajte im viac ako úsmev a svoju prítomnosť. Muž túži po žene dovtedy kým nezistí, že ju môže naozaj mať. Ak mužovi prejavíte očividnú náklonnosť príliš skoro, s veľkou pravdepodobnosťou sa stane, že sa od vás vzdiali a bude hľadať ťažšie dostupnú korisť. Ale čím dlhšie muž ženu dobýva, tým viac si ju bude vážiť keď si ju získa.

Nechajte mužov hrať sa na dobyvateľov. Muži to milujú. Majú radšej keď dobyjú hrad ako hlinený domček.

Ak má muž o vás seriózny záujem, bude vás dobývať niekoľko mesiacov. Ak si chce s vami len užiť, bude sa vás snažiť dobyť behom pár hodín, dní, alebo týždňov.

Ak k mužovi niečo pocítite, nedávajte mu to hneď najavo. Už vôbec mu to nehovorte. Počkajte kým vás dobyje sám. Vtedy si vás bude naozaj vážiť.

Tak a máte návod ako na mužov. Veľa trpezlivosti a veľa šťastia ženy!

Žiarlivosť – potreba vlastniť

Žiarlivosť by sa dala prirovnať k potrebe vlastniť. Si môj a nikoho iného. Nikto iný mi ťa nezoberie. Je to sebecká vlastnosť a neprináša úžitok nikomu. Ani tebe, ani človeku, na ktorého žiarliš. Potreba vlastniť vychádza z pocitu neistoty a nedôvery.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):

Žiarlivosť ako prejav nedôvery

Ak niekto z partnerov žiarli, tak tomu druhému nedôveruje. Ak by dôveroval, nežiarlil by.

Ak nie je vo vzťahu dôvera, tak vzťah nemôže správne fungovať. To proste nejde.

Milostný trojuholník

Niektorým ľuďom sa stáva, že sa zapletú do milostného trojuholníka. Napríklad muž si nájde milenku ale stále je aj so svojou ženou. Milenka sa do neho zaľúbi a začne žiarliť. Je jej nepríjemná už len predstava, že jej milenec spáva so svojou právoplatnou ženou. Niekedy to nemusí byť žena, ale len frajerka. No na sile žiarlivosti to nič nemení.

Raz mi kamarátka, ktorá je zapletená v takomto trojuholníku so ženatým mužom, napísala:

– Ako si vnímal myšlienku, že by Jupí spávala s tým svojim terajším frajerom? Nebol si z toho smutný?

– Preboha, prečo by som mal byť smutný? Žiarlivosť je výplod chorej mysle.

– No smutný z faktu, že pri nej nemôžeš byť tak blízko… respektíve že je pri nej niekto tak blízko, aj mentálne aj fyzicky.

– Smutný môžem byť len z faktu keby som JA spravil niečo nepekné. To, čo robí niekto iný s niekym iným a niekomu inému, mi môže byť ukradnuté. Je to len a len medzi nimi. Ja nemám právo sa do toho starať. A nemám ani dôvod sa cítiť zle pre vzťahy iných ľudí. Keby som to riešil, ďaleko by som sa veru nedostal.

Jednoducho rieš svoj život, svoje problémy. Prečo sa stále zameriavaš na ostatných? Aj keď ti je tá osoba možno blízka, je slobodná duša. Sama si vyberá s kým chce tráviť čas. Môže si sama slobodne vybrať či chce tráviť čas s tebou, alebo s niekym iným. Nemáš dôvod sa preto cítiť zle. Ak sa cítiš zle, ten pocit pochádza z potreby vlastniť a pocitu chcieť mať toho človeka pri sebe. Potreba vlastniť je sebecká vlastnosť, ktorá neprináša úžitok nikomu. Treba pochopiť slobodnú vôľu jednotlivcov a rešpektovať ju.

Jupí je žena, ktorá ma naučila bezpodmienečnej láske a stále ju milujem. Nemali sme spolu ani partnerský vzťah. Nestihli sme si ho vytvoriť, pretože si našla iného Rómea a mňa v podstate odsunula na druhú koľaj. Píšem o tom v článku “Pravá láska – láska k duši“. Naučil som sa pri nej za krátky čas veľmi veľa. Som jej za to vďačný.

Spomenul som si, že som niečo podobné ako žiarlivosť cítil keď bola Jupí ešte s jej bývalým priateľom. Spávali spolu v jednej posteli a keď mi to raz povedali do očí, išlo mi srdce z hrude vyskočiť. Ten pocit, keď váš milovaný spí v jednej posteli s iným a nie s vami. Našťastie som to rozdýchal. Nebolo mi to príjemné… cestou v autobuse som nad tým rozmýšľal a zistil som, že “Ja im to doprajem” a pocítil som neskutočný pokoj. Jednoducho doprajem milovanej duši lásku. Nech je v akejkoľvek podobe. Či je odomňa, alebo od iného, to je úplne jedno. Milovať znamená chcieť pre druhého to najlepšie. Nechať mu slobodu. Milovať sebecky znamená chcieť mať pri sebe milovaného za každú cenu. Chcem ho mať pri sebe, lebo JA sa chcem mať dobre. A chcem aby aj on sa mal dobre somnou. No on sa môže rozhodnúť, že sa bude mať lepšie s niekym iným. Je to jeho slobodná voľba a ja s tým nemôžem takmer nič robiť. Môžem sa akurát pokúšať presvedčiť ho, že ja som lepší ako ten, pre ktorého sa rozhodol, ale robil by som to čisto zo sebeckého dôvodu. Pretože JA chcem mať svojho milovaného po svojom boku za každú cenu. JA chcem tiež cítiť jeho blízkosť. Samozrejme, bolo by krásne mať svojho milovaného po svojom boku, no ak sa rozhodne pre iného, mal by som to rešpektovať a dopriať mu zdieľanie lásky s kýmkoľvek. Dopriať svojmu milovanému lásku a šťastie, to je pravá láska. Chcieť svojho milovaného len pre seba, to je nečistá a sebecká láska. Prečo by som mal byť ja smutný keď je môj milovaný šťastný? Ak niekoho naozaj miluješ, dopraješ mu slobodu.

Odhoď egoistické, sebecké chúťky a skutočne miluj ♥ Len tak pocítiš skutočné šťastie.

Vzťahy sú komplikované z jedného dôvodu – sami ľudia si ich robia komplikované. Ľudia si z nejakého dôvodu robia komplikované všetko. V ich mysli vzniká miš-maš, neporiadok a potom tento neporiadok projektujú do svojho života.

Hovorím to stále, poviem to aj teraz. Upratať tvoju myseľ ti pomôže každodenná meditácia. Ako na meditáciu píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Láska a bezpodmienečná láska

Lásku pozná skoro každý, skoro každý bol aspoň raz zamilovaný. No bezpodmienečná láska je niečo, čo len málokto v tomto živote na tejto Zemi dokáže zažiť. Je to úžasná láska, ktorá sa dá len veľmi ťažko pochopiť bez toho, aby ju človek zažil. No aj tak sa ju pokúsim popísať, pretože je dôležité ju poznať aspoň teoreticky.

Nie je láska ako láska

Každý z nás vie čo je láska. Každý z nás bol niekedy zamilovaný a cítil ten nádherný pocit. A tiež takmer každý z nás zažil ten pocit sklamania z lásky. Tú obrovskú bolesť keď nám partner povedal, že nás už nemiluje, alebo že vzťah už viac nemá zmysel.

Veľa ľudí vníma lásku ako chemickú reakciu na určité podnety – fyzickú príťažlivosť, či si s daným človekom rozumiem, koľko toho máme spoločného… láska na základe nejakých podmienok. Ak nám tieto podmienky vyhovujú a stotožňujeme sa s nimi, jednoducho sa zamilujeme. Po čase ale zistíme, že zo vzťahu niečo vyprchalo, že vo vzťahu niečo chýba. Vyprchala zamilovanosť, to sa stáva. Zrazu vidíme partnera bez ružových okuliarov a zdá sa nám byť obyčajný. Nejde nám do hlavy ako sme do neho mohli byť zamilovaní. Prichádzajú myšlienky na rozchod a túžba zažiť opäť zamilovanosť s iným človekom. Takto reálne vzťahy fungujú.

Takáto láska je len výplod našich hormónov. Nie je to skutočná láska. Skutočná láska trvá večne.

Čo je bezpodmienečná láska?

Prvýkrát som zažil bezpodmienečnú lásku k jednej osobe, pre mňa najkrajšej žene na svete. Bola to pre mňa nová skúsenosť, doposiaľ nepoznaná. Nikdy som k nikomu necítil takú lásku ako k nej. Bolo mi jedno že tá osoba fajčí a že je o 9 rokov mladšia. Jednoducho som ju od prvého okamžiku miloval a milujem takú aká je. Je to úžasné. Pýtal som sa samého seba či je možné milovať Boha takou láskou. Neskôr som pocítil lásku ku všetkým ľuďom, živým bytostiam, prírode, jednoducho k celému svetu a vesmíru. Pochopil som jednotu.

Bezpodmienečná láska nie je iba láska k jednému človeku. Táto láska si neurčuje podmienky kedy, koho a na základe čoho bude milovať. V bezpodmienečnej láske neexistuje sklamanie. Bezpodmienečná láska nemá začiatok ani koniec, jednoducho je. Existuje stále.

Už nedokážem milovať jedného viac a druhého menej. Jednoducho milujem všetkých rovnako. Všetkých a všetko. Ťažko sa to vysvetľuje ľuďom, ktorí zažili len obyčajnú lásku založenú na hormónoch a na sexuálnej príťažlivosti.

Matka miluje svoje dieťa nadovšetko, bezpodmienečne. Ja sa cítim ako matka a všetko naokolo sú moje deti. Je to zvláštne, no je to tak. V bezpodmienečnej láske neexistujú predsudky ani žiadne rozdiely. Bezpodmienečne milujúci človek vidí bezdomovca rovnako ako prezidenta, alebo mravca.

Tam, kde je Láska, nezostáva miesto pre hnev, strach, nenávisť a podobné negatívnosti. Keď raz v sebe prebudíš Lásku, tvoj život sa pretvorí do niečoho úžasného. Prajem to zažiť každému.

Pravá láska – láska k duši

Všetko to začalo v januári na jednom rockovo-punkovom koncerte. Mal som sa tam stretnúť so ženou, ktorú považujem za najkrajšiu na svete. Volala sa Jupí. Predtým sme sa videli len 2x cez leto, ani sme spolu nestihli pokecať. Pár dní pred koncertom sme sa akosi našli na Facebooku a dohodli sa, že sa vidíme na koncerte. A tak aj bolo. Bol som veľmi milo prekvapený, že sa mi venovala takmer celý koncert. Venovala mi toľko úsmevov, ako žiadna žena za celý môj život. Keď som sa jej pozrel do očí, videl som tam niečo… niečo veľmi silné a veľmi pekné. Mal som pocit akoby sme sa poznali celý život. Pocit, ktorý som za 26 rokov svojho života nikdy nespoznal. Bolo to akési silné puto. Počas večera som si uvedomil, že je to niečo ako láska z minulého života, alebo pravá láska. Pocity boli tak silné, že som jej ich musel na konci večera prezradiť, inak by som asi explodoval. Bola prekvapená a nevedela čo si má o tom myslieť. Myslím, že bola dostatočne zmätená.

Následne sme si písali celý týždeň a zistili sme, že si naozaj dosť rozumieme. Náš vzťah som nazval “spriaznené duše”. Bolo to krásne. Čas mi plynul akosi pomalšie. Každý večer som zaspával s myšlienkami na Jupí. Ráno som si predstavil jej usmiatu tvár a zalial ma príjemný pocit prameniaci od srdca, do telého tela. Bol to pocit, ktorý som nikdy predtým nezažil. Pripisoval som ho pravej láske.

Na ďalší víkend sme sa znova stretli. No nie sami dvaja. Šiel som von s ňou a jej kamarátom Marekom, s ktorým sa už stretávala dlhšiu dobu a neskôr som zistil, že u neho občas aj prespala. V jednej posteli. Ako som sa cítil keď som to zistil? Ako by ma kyjom ovalili. Srdce mi vyskočilo z hrude až do krku. Musel som ho znova prehltnúť, aby nevyskočilo. Sebecky som si želal, aby som v tej posteli mohol byť s ňou JA. Cestou domov som o tom premýšľal. Za 15 minút cesty som prišiel na niečo, čo ma prekvapilo. Prekvapili ma vlastné myšlienky. Rozmýšľal som nad tým “prečo som taký sebec?”. Prečo im nedoprajem to, čo si mesiace budovali? A dospel som k názoru: “Ja im to doprajem!”. Nebudem sebec a nebudem v sebe dusiť negatívne pocity. Po tomto zistení ma zaplavila vlna pokoja. Bol som na seba hrdý, na čo som práve prišiel. Nasledujúci deň som Jupí napísal svoje zistenie. Bola prekvapená, príjemne prekvapená a ja tiež.

Na ďalší víkend sme šli konečne sami dvaja von. Užívali sme si to. Boli sme spolu sami asi hodinu kým sme sa dostali na výhliadku a tam spoznali dvoch týpkov – Ondreja a Luba. Celkom sme si s nimi rozumeli a tak sme šli s nimi z výhliadky do krčmy. Tam sme sa trochu zoznámili a dohodli sa, že o 2 dni pôjdeme znova niekam. A tak aj bolo. Prechádzka vo štvorici s novými známymi po zasneženej krajine bola veľmi pekná. Jupí rada spoznáva nových ľudí, ja tiež. Bola s nimi pohoda, boli sme na rovnakej vlne. Po prechádzke šiel Lubo domov. V trojici sme šli ešte vybrať nejakú čokoládu na narodeniny pre jej otca. Ondrej sa snažil vybrať ten najlepší darček za rozumnú cenu. Bolo to milé. Nakoniec sme  zakotvili v jednom podniku a kecali v trojici. Všimol som si, že Jupí si s Ondrejom celkom rozumie. Možno viac ako somnou. Toto zistenie nebolo príjemné, tak som ho zahnal myšlienkou “Veď ona má rada mňa. Sme predsa spriaznené duše!”.  A to ma celkom ukľudnilo. Ďalší pekný deň za nami.

Prišiel víkend číslo 3. Jupí bola na chate, ja som bol v piatok aj v sobotu na koncerte. Keďže sme nemali moc času byť spolu osamote a mal som toľko vecí na jazyku, napísal som jej, či by sme sa mohli cez týždeň stretnúť. Bez váhania napísala, že kľudne aj v pondelok. A tak sme sa stretli. Za hodinu som jej vysypal z rukáva všetko, čo som jej chcel za celé tie 3 týždne povedať. Dozvedel som sa, že s Marekom už vzťah uzavrela. Na jednej strane ma to potešilo, na druhej strane mi bolo Mareka ľuto. No čo už… potom som si uvedomil, že mám k nej teraz vlastne konečne voľnú cestu. Nič nám nebráni, aby sme sa stretávali a boli spolu kedy chceme. Bez žiarlivého Mareka. No potom prišla ľadová sprcha.

Jupí povedala: “Na chate bolo super, v sobotu ma prišli pozrieť Ondrej s Lubom a šli sme na prechádzku. Ondrej potom somnou ostal na chate a veľmi si rozumieme…”

Ostal som zaskočený. V duchu som si povedal “Hej život, to už si zo mňa naozaj robíš srandu?!” No odpovedal som s kľudom mnícha a s úsmevom: “To je super :)” A potom som znova pocítil ten vnútorný kľud, keď som zistil “Ja im to doprajem!”. Áno, doprajem milovanej duši lásku a šťastie. Nech je šťastná s kýmkoľvek a kdekoľvek. Bola mojou reakciou prekvapená. Pravdupovediac, ja tiež. Nečakal som, že túto neľahkú situáciu zvládnem tak hravo s kľudom mnícha. S Ondrejom je akosi šťastnejšia. Tak ako bola šťastná somnou prvý deň na koncerte. Prajem si, aby boli všetci ľudia tak šťastní. Chvíľu sme ešte o tejto situácii kecali a Jupí povedala: “Spoznala som teba, aby som mohla spoznať Ondreja. To je paradox.” Tieto slová si zapamätám do konca života. Zamyslel som sa nad tým a kupodivu mi to celé dávalo zmysel. Dostal som životnú lekciu, ktorú som zvládol a môžem postúpiť do ďalšieho levelu. Celú cestu domov som sa nad touto situáciou len usmieval a bol som šťastný, že som ju tak hravo zvládol.

Vďaka Jupí som sa naučil a na vlastnú kožu vyskúšal čo je pravá láska – láska k duši. Je to bezpodmienečná láska, láska bez potreby vlastniť, bez žiarlivosti a negatívnych emócií. Čítal som o nej v knihe Kým nás láska nerozdelí, no vtedy som jej úplne nerozumel. Vďaka Jupí som spoznal veľmi príjemné pocity, ktoré som predtým nikdy nepociťoval. Som vďačný za túto lekciu a teším sa na ďalšiu!