Archívy kategórie: šťastie

Kurzy, knihy a iné cesty pre sebarozvoj

V dnešných mnohých kurzoch, knihách a iných spôsoboch sebarozvoja vidím o čo všetkým ide – o lepší život – aby si mohli viac užívať, napĺňať túžby a byť viac šťastní. Takéto šťastie však nie je skutočné šťastie. Je to šťastie, ktoré je stále závislé na niečom dočasnom a neskôr, keď toto dočasné pominie, šťastie strieda nešťastie.

Viac peňazí

Pomerne dosť kurzov sebarozvoja sa zaoberá získaním viac peňazí. Prečo? Lebo autori kurzov vedia, že ľudia bažia po peniazoch, ktoré im umožnia zrealizovať ich túžby. A tak lákajú ľudí – naučíme vás ako získate viac peňazí a budete šťastnejší, alebo naopak – naučíme vás ako byť šťastnejší a získate viac peňazí. Ako pozitívne myslieť, pritiahnuť si po čom túžite atď…

Aký je výsledok? Aj keď sa ľudia naučia pozitívne myslieť a naozaj budú schopní zarobiť viac peňazí, aj tak ich použijú pre naplnenie svojich túžob a tak sa ešte viac zapletú do spletitých následkov svojich činov – karmy.

Sebectvo

Ľudia môžu byť šťastní koľko chcú, mať kopy peňazí a majetku, ale čo z toho keď to všetko majú len pre seba a nedokážu sa s tým podeliť? Jasné, na kurze sa možno dozvedia, že na to, aby mohli dostať, sa musia naučiť najskôr dávať. Lenže kým nenastane zmena vedomia, tí ľudia možno dajú, ale opäť za sebeckým účelom – aby oni niečo získali.

Čo je zlé so sebectvom?

V podstate nič. Pokiaľ nie je rozšírené po celej planéte ako mor. V tom prípade je so sebectvom spojený obrovský rozdiel medzi chudobnými a bohatými. Bohatí majú milióny a miliardy a chudobní takmer nič.

Raz jeden motivátor na svojej prednáške povedal: “Chcete vedieť ako som zarobil milión? Je vás tu 1000 a každý z vás dal za túto prednášku 1000 dolárov. A mám milión…”

Zmyslový pôžitok

Pokiaľ používame kurzy a knihy o sebarozvoji na to, aby nám priniesli väčší zmyslový pôžitok, v konečnom dôsledku aj tak nebudeme spokojní. Na chvíľku nás naplnenie našich materiálnych túžob uspokojí, ale zmyslový pôžitok v konečnom dôsledku prináša nešťastie. Chvíľu si užívame a potom trpíme. Tak to je nastavené v hmotnej prírode a nijak to nezmeníme. Jedine, že by sme sa dokázali oslobodiť od túžby po zmyslovom pôžitku. Jedine tak môžeme byť skutočne šťastní. Lenže toto vás na bežných kurzoch a v knihách o sebarozvoji nenaučia. Lákajú vás na väčší zmyslový pôžitok, lákajú vás do jamy levovej.

V dnešnej spoločnosti je to častokrát tak, že slepci vedú slepých. A tak nikto nikomu reálne nepomôže. Iba sa to javí ako pomoc. Väčší zmyslový pôžitok spôsobuje len väčšie zaplietanie sa v hmotnom svete a následne väčšie utrpenie – choroby, starnutie, strata blízkych, smrť…

Reálna pomoc

Reálnu pomoc poskytujú tí, ktorí učia ako sa veci reálne majú. Reálna pomoc je oslobodiť ľudí od túžby po zmyslovom pôžitku. Kto takúto reálnu pomoc poskytuje? V dnešnom svete málokto. Väčšina si chce užívať zmyslový pôžitok nevediac o následkoch takéhoto konania. Dokonca aj mnohí z tých, ktorí sa vydávajú za duchovných vodcov a učiteľov sú pripútaní k hmotnému zmyslovému pôžitku a vedú k tomu aj svojich nasledovateľov.

Vyslobodenie

Skutočná pomoc, skutočné vyslobodenie zo všetkých útrap je zbavenie sa túžby po zmyslovom pôžitku.

Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier. [BG 2.71]

Takýto stav vedomia sa dá dosiahnuť jedine keď sa vydáme cestou sebarealizácie. Napríklad cestou Bhakti yogy, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o vedsky sposob stolovania

Skutočnosť je taká, že ak sa budeme oddávať zmyslovému pôžitku a snažiť sa napĺňať naše hmotné túžby, takýmto spôsobom nedosiahneme skutočné šťastie, ale len šťastie prchavé, ktoré vystrieda nešťastie.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Ak chceme byť skutočne šťastní a naplniť zmysel ľudského života, musíme sa vydať cestou sebarealizácie a zistiť tak aká je naša skutočná identita a prirodzenosť. Cesta sebarozvoja – navštevovanie kurzov a čítanie kníh ľudí, ktorí sú pripútaní k zmyslovému pôžitku nám pomôžu naplniť naše hmotné túžby a dosiahnuť tak materiálne, dočasné šťastie, ale nepomôžu nám vymaniť sa z útrap hmotného sveta. O všetko, čo nás momentálne obklopuje a o čo sa silou-mocou snažíme nás pripraví smrť. To je holý fakt. A tento fakt je dobré mať neustále na pamäti. Jediné, čo si so sebou po smrti berieme, je naše vedomie. A keď je vedomie plné hmotných túžob, musíme sa znovu zrodiť v takom tele, ktoré nám umožní tieto túžby naplniť.

Cesta sebarealizácie

Védske spisy ako Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam nám prinášajú hlboké poznanie o živote a smrti a tiež o večnom živote, ktorý môžeme dosiahnuť jedine vtedy, keď sa oslobodíme od hmotných túžob. Aby sme dosiahli stav vedomia bez hmotných túžob, musíme prijať proces očistenia vedomia. Musíme medzi svoje každodenné činnosti zaradiť činnosti pre očistenie vedomia ako napríklad činnosti, ktoré spomínam v článku “Bhakti yoga” a tiež v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Praktikovaním týchto činností môžeme naše vedomie očistiť od hmotných túžob, ktoré nás len zaplietajú v tomto svete a vyvinúť chuť vykonávať duchovné činnosti, ktoré nás naopak oslobodzujú z hmotnej existencie.

Ľudský život je veľmi vzácny a je škoda ho nevyužiť na sebarealizáciu a ostať len pri sebarozvoji a lepšom zmyslovom pôžitku, ktorý nám ponúkajú súčasné kurzy a knihy o sebarozvoji. Sebarozvoj je fajn, ale nie je to konečný cieľ ľudského života. Dá sa ísť ešte ďalej…

Tvoj život sa nezmení ak sa nezmeníš ty

Život funguje ako škola. Dáva nám rôzne skúšky a keď tie skúšky nespravíme, keď sa nenaučíme to, čo sme sa mali naučiť, budeme musieť skúšku opakovať dovtedy, kým sa nenaučíme potrebné a neprejdeme skúškou. Mnohí ľudia žijú v domnení, že aj keď si nezoberú ponaučenie z predošlých skúšok, že ich čaká lepší život. Nie. Skúšky sa budú opakovať dovtedy, kým sa žiak niečo nenaučí. A keď spraví jednu skúšku, čaká ho ďalšia a potom ďalšia… až kým nedosiahne osvietenie, stav čistého bytia.

Zvaľovanie viny na druhých

Mnohí ľudia sa veľmi radi zbavujú zodpovednosti za svoje konanie a zvaľujú vinu na druhých. On je zlý, on mi ublížil… ale aký som ja? Ako sa správam? Čo robím? Prečo si priťahujem takýchto ľudí do života? Čo ma majú naučiť?

Zrkadlenie

Situácie, ktoré zažívame a ľudia, ktorých stretávame sú len odrazom nášho vedomia. Naša realita je projekcia nášho vedomia. Nemôžeme zažívať nič, čo nie je aj v nás.

Keď pochopíme princíp zrkadlenia a začneme sa viac pozerať do seba ako na svoje okolie, môžeme vo svojom živote zmeniť oveľa viac ako zvaľovaním viny na druhých.

Len keď zmeníme seba, zmeníme aj svoju realitu.

Pokiaľ sa nezmeníme, budeme zažívať to isté, čo doteraz. Rovnaké, alebo veľmi podobné situácie, len s inými ľuďmi. A tak stále dokola, kým sa nepoučíme a nezmeníme sa. To je celá veda. Stačí zmeniť seba, svoje vedomie, svoj postoj, svoj charakter a môžeme zažívať úplne inú realitu. Záleží len od nás do akej miery sme ochotní sa zmeniť.

Môže to byť možno zo začiatku ťažké pochopiť a prijať, ale keď prestaneme zvaľovať vinu na druhých a začneme sa pozerať do seba a budeme sa snažiť so sebou niečo robiť, náš život bude oveľa krajší.

Prosím, skúste to! Za skúšku nič nedáte a výsledok je úžasný…

Veľa šťastia!

 

Prečo sa ti rúca jeden vzťah za druhým

Prešiel som už niekoľkými vzťahmi a tiež vidím mnohých ľudí ako sa im rúca jeden vzťah za druhým. Scenár je vždy ten istý: “Tentokrát je to už naozaj ten pravý/pravá a budeme spolu do konca života…” Ale o pár mesiacov, či rokov sa nám vzťah začína rúcať pred očami. Prečo? Táto otázka mi vŕta v hlave už dlho, prečo sú vzťahy také komplikované, na začiatku sa radujeme a na konci trpíme… odpoveď mi dala Bhagavad-gíta:

viṣayendriya-saṁyogād
yat tad agre ’mṛtopamam
pariṇāme viṣam iva
tat sukhaṁ rājasaṁ smṛtam

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Význam:

Keď sa mladý muž stretne s mladou ženou, zmysly ho začnú nútiť, aby sa na ženu díval, aby sa jej dotýkal a mal s ňou pohlavný styk. Zmysly na to môžu spočiatku reagovať veľmi príjemne a uspokojivo, no skôr či neskôr bude celá situácia pôsobiť ako jed. Rozídu sa alebo rozvedú a namiesto šťastia sa dostaví sklamanie. Také šťastie je vždy v kvalite vášne. Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.

Zmyslový pôžitok

Snažíme sa získať šťastie zmyslovým pôžitkom a využívať druhých pre svoj zmyslový pôžitok. Keď už náš zmyslový pôžitok nenapĺňajú, hľadáme iný objekt zmyslového pôžitku, aby sme boli šťastní. To často vedie k podvádzaniu partnera a následnému rozchodu.

Bohužiaľ, podmienené živé bytosti takto konajú keď nevedia získať šťastie inak, ako zmyslovým pôžitkom. Najväčší zmyslový pôžitok aký poznáme, je sexuálne potešenie. Tento pôžitok je hlavným dôvodom vytvárania vzťahov aj keď si to mnohí nechcú priznať a svoj chtíč nazývajú láskou. Spočiatku znejú slová ako “Ľúbim ťa”, “Milujem ťa”, “Mojko”, “Miláčik”… a neskôr “Ty hajzel!”, “Zabijem ťa!”, “Nenávidím ťa!”, “Vypadni!”… to je realita mnohých vzťahov.

Vášeň je zo začiatku veľmi silná až sa môže zdať že je to láska, ale postupom času vyprchá a keď bol vzťah založený iba na vášni, na uspokojovaní zmyslov, už nemá na čom stáť a rúca sa.

Dlhodobý vzťah

Existujú vzťahy, ktoré trvajú desiatky rokov, pretože partneri sa nevyužívajú len na zmyslový pôžitok. Dokážu sa podžať v ťažkých chvíľach, dokážu sa rešpektovať keď majú rozdielne názory, dokážu komunikovať bez toho, aby sa hádali, majú vytvorený hlbší vzťah ako len vzťah založený na potešení zmyslov. A to je kľúč k dlhodobému vzťahu – nebrať partnera len ako prostriedok pre svoje potešenie. Aby sme takýto vzťah mohli mať, musíme svoje vedomie pozdvihnúť na duchovnú úroveň. Veľké množstvo vzťahov je založených na telesnom poňatí – máš pekné telo, chcem ťa za partnera. Ale už keď zistia aký je partner vo vnútri, začínajú problémy.

Zrkadlenie

Vo vzťahu funguje princíp zrkadlenia. Nemôžeme mať iného partnera, len takého akí sme my sami. Aké máme vedomie, takého partnera si pritiahneme. Ak si chceme užívať zmyslový pôžitok, pritiahneme si partnera, ktorý bude taký istý a potom sa budeme čudovať prečo náš vzťah krachuje.

Ak chceme trvácny vzťah, musíme byť ochotní partnera tolerovať takého, aký je, so všetkými plusmi aj mínusmi. Musíme sa ho naučiť milovať takého, aký je. To je láska. “Mám ťa rád kým mi vyhovuješ a keď mi prestaneš vyhovovať, už ťa nemám rád” – to je chtíč, ktorý je príčinou krachu vzťahov. Píšem o tom v článku “Povaha chtíču“. Zažil som to už toľkokrát a je to veľmi nepríjemné keď vás partner opustí kvôli inému, alebo kvôli tomu, že mu už nevyhovujete, inými slovami neuspokojujete zmysly.

Kým sa budeme snažiť dosiahnuť šťastie zmyslovým pôžitkom a vzťahy budeme zakladať na povrchnom sexuálnom chtíči, nečudujme sa, že potom budeme trpieť rovnako, ba aj viac ako sme si predtým užívali. Aj keď toto všetko viem, aj tak mám veľkú túžbu užívať si zmyslový pôžitok, pretože som túto túžbu dlhé roky a zrejme aj mnohé životy kultivoval. Nie je jednoduché sa tejto túžby zriecť. Usmernením zmyslov a činností je možné túto túžbu zmierniť a nakoniec vykoreniť. K tomu slúži Bhakti jóga, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“. Keď svoje zmysly zamestnáme v iných činnostiach ako je zmyslový pôžitok, postupne sa od zmyslového pôžitku odpútajú a budeme ich môcť lepšie ovládať. Ten, kto ovláda svoje zmysly a nežije vo vášni ani nevedomosti, môže byť skutočne trvale šťastný. Tiež o tom hovorí Bhagavad-gíta, taká aká je:

yat tad agre viṣam iva
pariṇāme ’mṛtopamam
tat sukhaṁ sāttvikaṁ proktam
ātma-buddhi-prasāda-jam

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra. [BG 18.37]

Význam:

Ak sa usilujeme o sebarealizáciu, musíme sa riadiť mnohými zásadami a príkazmi, aby sme sa naučili ovládať myseľ a zmysly a aby sme svoju myseľ dokázali uprieť na vlastné ja. To je veľmi ťažké, trpké ako jed, no ak človek uspeje nasledovaním týchto pravidiel a dosiahne tak transcendentálnu úroveň, ochutná skutočný nektár a začne sa tešiť z pravej radosti života.

yo ’ntaḥ-sukho ’ntar-ārāmas
tathāntar-jyotir eva yaḥ
sa yogī brahma-nirvāṇaṁ
brahma-bhūto ’dhigacchati

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [BG 5.24]

Význam:

Dokým človek nedokáže vychutnávať šťastie vo svojom vnútri, nemôže prestať vyhľadávať vonkajší povrchný pôžitok. Oslobodený človek prežíva skutočné šťastie. Preto môže sedieť hocikde a tešiť sa z činností života vo svojom vnútri. Takýto oslobodený človek prestal túžiť po vonkajšom hmotnom šťastí. Tento stav sa volá brahma-bhūta a len čo ho človek dosiahne, vráti sa späť domov, späť k Bohu.

Kým budeme kultivovať zmyslový pôžitok a budeme brať partnera ako objekt zmyslového pôžitku, naše vzťahy nebudú fungovať a budeme na konci trpieť. Musíme sa najskôr naučiť ovládať svoje zmysly, aby sme nechceli partnera využívať pre svoj zmyslový pôžitok. Inak sa stále budeme čudovať prečo naše vzťahy krachujú jeden za druhým.

Tak, už vieme čo máme robiť, tak hor sa do toho.

Prajem veľa šťastia a veľa úspechov!

Na doplnkové štúdium odporúčam knihy “Vedecké poznanie duše”, “Cesta sebarealizácie”, “Život pochádza zo života”, “Bhagavad-gíta taká, aká je“, “Šrímad Bhágavatam“.

Prečo trpíme?

V krátkosti to vysvetľuje tridsiaty ôsmy verš z osemnástej kapitoly Bhagavad-gíty:

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Snažíme sa užívať si zmyslový pôžitok a vášeň, ale v konečnom dôsledku k nám príde utrpenie – na začiatku ako nektár a na konci ako jed. Podľa tohto veršu vášeň vždy končí utrpením. Môžeme to pozorovať aj vo svojom živote a na živote iných. Vášnivé vzťahy končia rozvodom. Vášniví motorkári končia ako darcovia orgánov. Vášniví športovci končia s úrazmi, ktoré im už viac nedovoľujú športovať atď. To je vášeň – na začiatku ako nektár a na konci ako jed. To, že sa niekomu dlho nič nestalo, ešte neznamená, že sa mu nemôže stať.

Šríla Prabhupáda vo význame veršu vysvetľuje:

Keď sa mladý muž stretne s mladou ženou, zmysly ho začnú nútiť, aby sa na ženu díval, aby sa jej dotýkal a mal s ňou pohlavný styk. Zmysly na to môžu spočiatku reagovať veľmi príjemne a uspokojivo, no skôr či neskôr bude celá situácia pôsobiť ako jed. Rozídu sa alebo rozvedú a namiesto šťastia sa dostaví sklamanie. Také šťastie je vždy v kvalite vášne. Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.

Koľko je presne takých prípadov ako tu Šríla Prabhupáda popísal. Nespočetne veľa. Nespočetne veľa párov sa rozchádza práve kvôli tomu, že sa vrhajú do vzťahu na základe vášne a keď vášeň vyprchá a začnú vidieť realitu, začínajú problémy a keď tieto problémy nie sú schopní vyriešiť, rozchádzajú sa a následne veľmi trpia. Rozchody bývajú veľmi bolestivé.

Vášeň býva silnejšia ako zdravý rozum. Dokáže doslova zatieniť našu inteligenciu a pod vplyvom vášne robíme rôzne veci, aj keď by to inteligencia vyhodnotila ako nebezpečné, alebo nerozumné. Keď robíme činnosti vo vášni, následne trpíme…

Čo s tým?

O tom pojednáva verš z Bhagavad-gíty číslo 18.37:

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.

Šríla Prabhupáda vo význame tohto veršu píše:

Ak sa usilujeme o sebarealizáciu, musíme sa riadiť mnohými zásadami a príkazmi, aby sme sa naučili ovládať myseľ a zmysly a aby sme svoju myseľ dokázali uprieť na vlastné ja. To je veľmi ťažké, trpké ako jed, no ak človek uspeje nasledovaním týchto pravidiel a dosiahne tak transcendentálnu úroveň, ochutná skutočný nektár a začne sa tešiť z pravej radosti života.

Zrealizovať verš č. 18.38 nie je také ťažké. Má s tým skúsenosť už snáď každý. Ale realizácia veršu 18.37 je celkom náročná, ako aj Šríla Prabhupáda píše vo význame. No kto vytrvá v tomto úsilí, bude môcť ochutnať skutočné šťastie, ktoré pramení z duchovnej úrovne nášho bytia. Existujú rôzne spôsoby pre sebarealizáciu, no najodporúčanejší spôsob v tomto veku je Bhakti jóga, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“.

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Jednoduché načúvanie a spievanie transcendentálnej vibrácie Hare Krišna mahá-mantry nás postupne dostáva do kvality dobra a kvality vášne a nevedomosti strácajú svoj vplyv. Je to však dlhodobý proces a mnohí bhakti jogíni sú na úplnom začiatku tohto procesu a stále sú do veľkej miery ovplyvnení kvalitou vášne a chtíčom.

Mnohí z nás chcú šťastie hneď a tak sa oddávame vášni a zmyslovému pôžitku, ktorý nám v konečnom dôsledku aj tak spôsobuje utrpenie. Tak, ako si na začiatku užívame, tak na konci trpíme a možno ešte viac. Sme nepoučiteľní. Stále chceme lízať med, ale nechápeme, že keď ho zlížeme, ostane už len jed.

Mali by sme pochopiť, že tadiaľto cesta k skutočnému, trvalému šťastiu nevedie. Môžeme sa snažiť užívať si vášeň, ale keď vášeň vyprchá, čaká nás utrpenie. Vždy je to tak. Nie len, že je to napísané v Bhagavad-gíte, ale môžeme si to veľmi ľahko zrealizovať na vlastnej koži. Čím viac si užívame, tým viac na konci všetkého toho pôžitku trpíme. A tí, ktorí si myslia, že nie, ešte nie sú na konci. Ešte nezažili utrpenie prameniace z vášne. Ale ten pôžitok jedného dňa skončí a vystrieda ho utrpenie. Zaručene.

Ešte pred rokom som úplne neveril týmto dvom veršom a potreboval som si to (znovu) zažiť v praxi, aby som pochopil ich pravdivosť. Naozaj všetko, čo som kedy robil vo vášni, skončilo utrpením. Vášnivo som jazdil v bikeparku a dolámal som sa. Vášnivo som sa vrhol do vzťahu, ktorý skončil katastrofou. Pozorujem ľudí, ktorí žijú vo vášni a užívajú si dočasné šťastie, no keď toto šťastie pominie, strieda ho utrpenie.

Keď som objavil Bhakti jógu a začal sa jej aspoň okrajovo venovať, už za pár mesiacov som mohol pocítiť jej priaznivý účinok na moje vedomie. Prestal som jesť mäso, prestal mi chutiť alkohol, mnohonásobne sa mi zmenšila sexuálna túžba, ktorá bola predtým naozaj obrovská a začal som viac rozumieť duchovným textom ako je Bhagavad-gíta, či Šrímad Bhágavatam. O svojej skúsenosti s mahá-mantrou píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Čoraz menej mi dáva zmysel zmyslový pôžitok a čoraz viac mi dáva zmysel oddaná služba. No ešte ani zďaleka nie som očistený od všetkých hmotných túžob a vášne. Ešte zrejme veľakrát podľahnem vášni a zlížem si jed, kým plne pochopím márnosť zmyslového pôžitku a dôležitosť oddanej služby.

Som veľmi vďačný, že som dostal tú milosť a mohol spoznať učenie, ktoré priniesol Šríla Prabhupáda a mohol som si ho vyskúšať na vlastnej koži.

Viac o tomto učení píšem v článkoch “Čo je hnutie Hare Krišna?“, “Osobná skúsenosť s Hare Krišna

Jediná cesta von z utrpenia je cesta sebarealizácie. Najúčinnejší a najjednoduchší spôsob sebarealizácie v tomto veku je bhakti jóga, ktorej súčasťou je načúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry.

Spievajme

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

A buďme šťastní!

Pôžitky zrodené zo styku so zmyslovými predmetmi sú zdrojom strastí. Majú počiatok i koniec, ó, syn Kuntī, a múdry v nich nenachádza potešenie. [BG 5.22]

Prečo vzťahy nefungujú

V súčasnej dobe je mnoho vzťahov nefunkčných a ľudia v nich nie sú šťastní. Tiež je tu pomerne dosť slobodných mamičiek, ktoré nemali to šťastie nájsť pre nich ideálneho partnera, alebo aspoň takého, ktorý sa k ideálu blíži.

Nebola to láska

Ako rýchlo vzťahy vznikajú, tak rýchlo aj zanikajú. Na začiatku vzťahu sú ľudia pobláznení zamilovanosťou a myslia si, že našli toho pravého. Po čase sa ukáže, že ich milovaný nie je taký dokonalý a úžasný ako si o ňom mysleli a začne im na ňom vadiť čoraz viac vecí. Tak ružové okuliare opadnú a nastáva krutá realita, ktorej je treba čeliť. Koho sme si k sebe pripustili, s ním by sme sa mali naučiť fungovať. Pokiaľ vidíme, že to nejde, že vo vzťahu nie je láska a rešpekt, nemá to zmysel a je lepšie sa rozísť, aby obaja mohli začať dýchať opäť slobodne.

Rešpekt

Ak jeden druhého nerešpektuje, hádaju sa a vznikajú vo vzťahu konflikty. Dokážu si ublížiť nie len psychicky, ale aj fyzicky. Keď dvaja vhupnú do vzťahu príliš rýchlo, nie je čas na to, aby si voči sebe vytvorili rešpekt a tak sa nerešpektujú a neskôr to vyústi do nemalých konfliktov.

Tolerancia

Každý sme iný a nemôžeme chcieť po druhom, aby bol presne podľa nášho obrazu dokonalosti. Ak nevieme jeden druhého tolerovať a chceme aby bol podľa nášho obrazu dokonalosti, vzťahu to neprospeje, ba práve ho to zabíja.

Tolerancia je preto vo vzťahu veľmi dôležitá!

Zvaľovanie viny na druhého

Vo vzťahu sú dvaja a aj na problémy vo vzťahu sú dvaja. Pokiaľ budeme zvaľovať všetku vinu na partnera, ako sa asi partner bude cítiť? Zabíjame tým v ňom jeho náklonnosť k nám a keď to budeme robiť pravidelne, zabijeme tým náš vzťah.

Namiesto zvaľovania chyby sa snažme partnera pochopiť, buďme mu oporou a problém sa snažme vyriešiť spolu.

Doplnkové čítanie:

Skutočný dôvod prečo vzťahy krachujú

Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?

Čo ma naučila moja žena

Kedy muž stráca záujem o ženu

Ako nájsť a udržať láskyplný vzťah

Priznať si chybu nie je hanba

Aj napriek tomu, že teóriu ovládam, často nie som schopný ju uplatniť v praxi. Ak chceme mať lepšie vzťahy, musíme si najskôr spraviť poriadok vo svojom vnútri. A to je dlhodobá práca. Ale keď začneme na sebe makať, výsledok na seba nenechá dlho čakať. Naučiť sa nesúdiť, nezvaľovať vinu na iných, nechcieť aby boli podľa nášho obrazu a veľa ďalšieho… Hor sa do toho!

Zmena myslenia

Žijeme v dobe, v ktorej nám v médiách ukazujú samé násilie, krádeže, vojny, hádky a iné negatívnosti, ktoré masívne ovplyvňujú myslenie ľudí. Čím viac ľudia dávajú pozornosť týmto negatívnostiam, tým viac je ich myseľ zahltená negatívnymi myšlienkami. Smutné je, že ľudia dávajú pozornosť veciam a udalostiam, ktoré zmeniť nemôžu. Zahlcujú svoju myseľ zbytočnými informáciami, ktoré sú im v živote prakticky k ničomu. K čomu je mi vedieť čo sa deje vo Francúzsku, keď žijem na Slovensku a do Francúzska sa nechystám? Ak by som chcel ísť do Francúzska, zistil by som si, aká je tam situácia a podľa toho usúdil, či tam pôjdem, alebo nie.

Zneužívanie mysle médiami

Médiá využívajú túžbu ľudskej mysle po informáciach. Ľudia chcú prirodzene nasávať informácie, no v súčasnej dobe nasávajú vo veľkej miere informácie negatívneho charakteru, ktoré negatívne vplývajú na ich život. K čomu mi je vedieť, že Ferko vyzabíjal celú svoju rodinu 300 kilometrov od miesta, kde bývam? K čomu mi je vedieť čo zase politici sľúbili a nedodržali, čo ukradli a podobne? K čomu sú mi informácie o udalostiach, ktoré nemôžem nijako ovplyvniť?

Zmena myslenia

Mnohí ľudia začínajú chápať, že je zbytočné dávať pozornosť informáciam o veciach a situáciach, ktoré nemôžeme nijako zmeniť a navyše negatívne ovplyvňujú naše myslenie. Myslenie ľudí, ktorí prestali nasávať negatívne informácie, sa zmenilo na nepoznanie. Ľudia, ktorí nedávajú pozornosť negatívnym informáciam, zažívajú oveľa menej strachu, hnevu, nenávisti a iných negatívnych emócií. Majú v mysli oveľa menej negatívnych myšlienok, ktoré vyvolávajú negatívne emócie. Nemajú zdravotné problémy, pretože pozitívne myšlienky udržiavajú telo zdravé. Ale negatívne myšlienky negatívne vplývajú aj na telo a negatívne zmýšľajúci ľudia majú rôzne zdravotné problémy. Keď pochopíme súvislosť medzi myšlienkami a psychickým a fyzickým zdravím, budeme si dávať veľký pozor na svoje myšlienky.

Zmeniť myslenie z negatívneho na pozitívne nie je jednoduché. Vyžaduje to veľa času a úsilia. Ale nie je to nemožné. Mnohí ľudia to dokázali. Keď prestali sledovať negatívne správy a začali sa zaujímať o sebarozvoj, postupne sa v ich mysli negatívne myšlienky vynárali stále menej a menej a stali sa z nich pozitívne vysmiate osoby.

Možné a nemožné

Keď sa dostaneme do tajov pozitívneho myslenia, zrazu pochopíme, že všetko je možné. To, čo je možné a nemožné, určuje do veľkej miery naša myseľ. Keď si povieme, že je niečo nemožné, tak samozrejme je to pre nás nemožné. Ale to neznamená, že je to nemožné pre niekoho iného. Sú ľudia, ktorí dokázali takzvane nemožné. Nemožné pre negatívne mysliacich ľudí. Keď zmeníme myslenie z negatívneho na pozitívne, z nemožného sa zrazu stane možné a následne môžeme aj v našom živote pozorovať situácie, ktoré negatívne mysliaci ľudia považujú za šťastie, alebo dokonca zázraky. Pozitívne mysliaci človek si je vedomý, že všetko je možné.

Zmena života

Ak chceme zmeniť svoj život, musíme najskôr zmeniť svoje myslenie. Myšlienky predchádzajú čin. Keď budeme mať v hlave negatívne myšlienky, budeme sa báť robiť niektoré veci. Mnohí ľudia majú v mysli strach, ktorý ich príliš obmedzuje. Ľudia sa boja dať výpoveď v práci, ktorá ich nebaví, pretože sa boja, že si novú prácu nenájdu. Boja sa, že prídu o svoj majetok, o príbuzných, o priateľov, boja sa chorôb, smrti a ďalších rôznych vecí. Strach je kapitola, ktorej sa budeme venovať neskôr. Nateraz je dobré vedieť, že strachu je možné sa zbaviť. Keď pochopíme, že sa nemáme čoho báť, jednoducho sa prestaneme báť. Keď postupne začneme čeliť svojmu strachu, postupne zistíme, že strach je veľakrát len výplodom našej mysle. Keď zmeníme svoje myslenie, dokážeme zmierniť, alebo sa dokonca zbaviť strachu, hnevu, nenávisti, žiarlivosti a ďalších nepríjemných pocitov. Život človeka, ktorý nezažíva tieto negatívne pocity tak často, je oveľa kvalitnejší a príjemnejší ako život človeka, ktorý sa každú chvíľu bojí, hnevá, žiarli, či nenávidí. Negatívne emócie stpčujú človeku život a rozumný človek by sa im mal čo najviac vyhýbať. Neznamená to však, že máme emócie potláčať a dusiť v sebe. To vedie ešte k väčším problémom. Môžeme sa naučiť žiť vedome a pracovať s negatívnymi emóciami. Dočítate sa o tom v článku „Vedomé žitie“.

Ako zmeniť myslenie

Myslenie ovplyvňuje spoločnosť, v ktorej sa pohybujeme a informácie, ktoré nasávame. Keď sa pohybujeme v spoločnosti negatívne mysliacich ľudí, budeme ich myslením do veľkej miery ovplyvnení. Negatívne mysliacich ľudí je v dnešnom svete neúrekom. Našťastie je možné nájsť spoločnosť ľudí, ktorí sa snažia s negatívnym myslením niečo robiť a začínajú myslieť pozitívne. Zo začiatku je ťažké nájsť takých ľudí, hlavne keď sami máme ešte negatívne myslenie. Pretože podobné priťahuje podobné. Preto prvý krok k pozitívnemu mysleniu zvyčajne býva prestať nasávať do života negatívne informácie. Vzdať sa pozerania správ v televízii, čítania negatívnych správ, pozerania filmov a seriálov plných hnevu a násilia, obmedziť spoločnosť negatívnych ľudí a podobne. Namiesto týchto činností je dobré chodiť do prírody čo najčastejšie, čítať knihy a články o pozitívnom myslení a sebarozvoji, účasťniť sa rôznych kurzov, prírodných festivalov atď. Keď učiníme tieto prvé kroky, už o pár mesiacov môžeme vnímať vo svojom myslení zmenu. Zrazu tam už nebude toľko negatívnych myšlienok, ktoré vytvárajú negatívne emócie. Po pár rokoch práce na sebe (sebarozvoja) tam bude ešte menej negativity a budeme prekvitať pozitivitou. Zistíme, že život s pozitívnym myslením je oveľa krajší ako s negatívnym a budeme sa čudovať sami sebe ako sme mohli byť takí negatívni. Budeme sa čudovať ostatným negatívnym ľuďom, že nasávajú do seba negatívne informácie a vypúšťajú zo seba samé negatívne slová. Svet negatívnych ľudí bude pre nás zrazu vzdialený. Svety pozitívnych a negatívnych ľudí sú rozdielne.

Vo svete pozitívnych ľudí nie je takmer žiadny strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť a ďalšie nepríjemné emócie. Ale svet negatívnych ľudí je plný týchto emócií a ľudia ich zažívajú na dennom poriadku. V akom svete si vyberiete žiť? Vo svete pozitívnych, alebo negatívnych ľudí? Táto voľba je na každom z nás. Aj keď sme sa narodili vo svete plnom negativity a negatívnych ľudí, môžeme svoj život pretvoriť do pozitivity a zažívať tak menej negatívnych emócií a viac pozitívnych. Stačí len keď zmeníme myslenie. Prestaneme dávať pozornosť negatívnym veciam a udalostiam, začneme sa venovať sebarozvoju a automaticky sa zmení naše myslenie z negatívneho na pozitívne. Niekomu to trvá dlhšie, niekomu kratšie. Záleží na snahe, akú tomu človek venuje a tiež ako hlboko má človek v sebe zaryté negatívne myšlienky. No vedzte, že z každého sa môže stať pozitívny človek. Chce to len čas a úsilie.

Prajem vám, aby ste sa dokázali zbaviť čo najviac negatívností vo svojom živote a naplnili ho pozitivitou. S pozitívnym vedomím prichádza automaticky šťastie, láska, zdravie a všetky ostatné príjemné emócie a stavy.

Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?

Mnohí ľudia túžia po ideálnom partnerovi a chcú ho mať čo najskôr. Ideálne hneď. Táto nenaplnená túžba vzbudzuje v mnohých ľuďoch sklamanie, nešťastie, ba až depresiu. Pocit osamelosti nie je zrovna dvakrát príjemný. Práve z tohto pocitu osamelosti pramení veľmi silná túžba po partnerovi. Až taká silná, že silou mocou robia všetko preto, aby ho našli. Hľadajú ho na zoznamke, na párty, na ulici… všade. Majú oči na stopkách.

Výber partnera

Myslíme si, že partnera si vyberáme my vedome. V skutočnosti ho vyberá naše podvedomie na základe toho, čo máme hlboko v podvedomí nevyriešené. Navonok sa môže zdať, že si partnera vyberáme vedome a že ten partner je naozaj ten ideál, po ktorom sme celú dobu túžili, ale opak je pravdou. Najmä vtedy, keď sami nie sme ideál, po ktorom tak túžime. Pri zamilovanosti totiž dochádza k spojeniu dvoch navzájom rezonujúcich podvedomí. Tieto podvedomia majú zvyčajne rôzne nedoriešené veci z minulosti, ktoré budú musieť riešiť v tomto vzťahu. Pritiahli sa navzájom, aby mohli určité veci doriešiť.

Riešenie problémov

Na začiatku sa nám zdá, že vzťah klape bez problémov, ale časom sa problémy zaručene ukážu. Tieto problémy vznikajú práve na základe našich nespracovaných zážitkov a zdedených programov, ktoré sú uložené hlboko, hlboko v podvedomí a nemáme o nich ani len tušenia. Ak nastane nejaký konflikt vo vzťahu, máme tendenciu zbavovať sa zodpovednosti a zvaľovať vinu na toho druhého – “On za to môže! On je ten zlý!” Takýmto postojom sa nikam nedostaneme a nič nevyriešime. Ostávame stáť na jednom mieste a musíme prežívať stále tie isté problémy dokolečka, kým si z nich nezoberieme nejaké ponaučenie.

Ponaučenie

Na každý problém existuje riešenie. Na riešenie problémov vo vzťahoch je dobré uvedomenie si, že na problémy vo vzťahu sú vždy dvaja, nie iba jeden. Je dôležité prijať svoj podiel na probléme a priznať sa s tým partnerovi, aby celá vina nestála na ňom a necítil sa zle. Pokiaľ budeme vidieť chybu len v partnerovi a zvaľovať na neho všetku vinu, nielenže mu tým ubližujeme, ale ocitáme sa v začarovanom kruhu, z ktorého jediná cesta je priznať si svoj podiel na probléme.

Na problémy vo vzťahu sú vždy (aspoň) dvaja.

Priznanie si chyby

Len keď viem, kde robím chybu, môžem ju napraviť.

Pokiaľ si chybu nepriznám, nemôžem ju napraviť a tým pádom ju budem robiť znovu a znovu a znovu budem zažívať dôsledky tejto chyby. Čo je väčšinou dosť nepríjemné. Už vieme, že zvaľovanie chyby na druhých ničomu nepomôže. Potrebujeme zistiť, kde presne je chyba v nás. Vzťahy totižto odzrkadľujú len nás samotných a partner nie je nič iné, ako zrkadlo nášho vnútra. To je vynikajúca príležitosť uvidieť aj svoje doposiaľ nevidené a nepoznané stránky – napr. pýchu, egoizmus, chamtivosť, žiarlivosť, tvrdohlavosť, nevyliečené zranenia z minulých vzťahov a iné.

Dobré vodítko pri hľadaní svojich temných stránok je, že na druhých nám vadí presne to, čo máme v sebe. Ak nám vadí tvrdohlavosť, sami sme tvrdohlaví. Ak nám vadí hnev, sami máme s hnevom problém, aj keď si myslíme, že nie. Ak nám vadí, že s nami partner málo komunikuje, trpíme tým istým problémom nedostatočnej komunikácie. Keď pôjdeme viac do hĺbky, môžeme zistiť, čo všetko máme ešte v sebe.

To, ako sa správame a ako sa k nám správajú ostatní, je tiež len odrazom nášho podvedomia.

Opakovanie tých istých situácií

Vo vzťahoch sa opakujú tie isté vzorce dovtedy kým sa nepoučíme.

Napríklad niektoré ženy majú také “šťastie”, že si vždy pritiahnu partnera, ktorý ich fyzicky napáda. Jeden, druhý, tretí, štvrtý,…. aj desiaty partner je taký istý násilník. To už predsa nemôže byť náhoda. Ak si tá žena začne zaoberať otázkou “Prečo si priťahujem tento typ mužov?“, skôr, či neskôr dostane odpoveď na otázku a môže tento problém začať riešiť v sebe. Ak si človek uvedomí, že problém nie je “tam vonku”, ale že problém odzrkadľuje len naše nevyriešené bloky v podvedomí, môžeme tieto bloky rôznymi technikami odstrániť a vyriešiť tak konkrétny problém.

Techniky čistenia podvedomia

Najúčinnejšie techniky čistenia podvedomia, s ktorými som sa stretol, sú technika EFT, stará Hawaiská technika Ho’oponopono a technika Kvantového dotyku Matrixu.

Je toho naozaj dosť, stačí si len vybrať a vyskúšať, vyriešiť podvedomé bloky a mnohonásobne tak skvalitniť svoj život.

Existujú aj menej efektívne techniky, ktoré pracujú s vedomím. Píšem o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. To, čo máme vo vedomí, je len malý zlomok toho, čo všetko máme v podvedomí. Preto sú techniky čistenia podvedomia oveľa efektívnejšie ako čistenie vedomia.

Začať skvaliťňovať svoj život môžete už dnes.

Tak do toho!

Kam sa podela láska?

Všetci sme pôvodne láskyplné bytosti a naše jednanie je pôvodne láskyplné. Láska nikomu neubližuje, nikomu nenadáva, nikoho nesúdi. Veď určite viete aké to je, byť zamilovaný. V zamilovanosti sa nachádzame v láskyplnom stave. Nevidíme na druhom nedostatky, vnímame ho ako úžasnú, dokonalú bytosť. Zamilovanosť je v mnohých ohľadoch ako láska. Keď však zamilovanosť vyprchá, začneme vidieť na tom druhom stále viac nedostatkov a stále viac vecí nám na ňom začne vadiť. Potom je už len na nás, či ostaneme v láske, alebo sa dostaneme do nelásky.

Život v neláske

Hádky, krik, hnev, strach, odsudzovanie, nadávky, presadzovanie si svojho názoru ako jediného pravdivého a dokonca nenávisť. Takto vyzerá život v neláske. Máme potrebu súdiť iných za to, že nie sú podľa našich predstáv. Máme potrebu sa s nimi hádať a presadzovať si svoj názor. Dokážeme na nich kričať a nadávať im. V neláske dokážeme veľmi ublížiť.

Prečo sa dostávame do nelásky?

Dôvodov je viacero. Jeden z nich je nepohoda. Keď sa dostaneme do nepohody, keď je na nás vyvíjaný tlak, keď sa dostávame do nekomfortných situácií, strácame svoju pohodu a dostávame sa do neláskyplného stavu vedomia kedy máme chuť vzdialiť sa od všetkého, čo nám vytvára nepohodu a dostať sa späť do pohody. Neláskyplný stav je len dôsledok nedostatku pohody a túžby byť v pohode.

Veľmi veľa ľudí nežije v pohode. Je na nich neustále vyvíjaný tlak z každej strany – od rodičov, priateľov, spoločnosti, partnera, šéfa… A tak sa mnohí ľudia nachádzajú v neláskyplnom stave a nevedomky a nechtiac ubližujú iným. Len preto, lebo chcú viac pohody a lásky.

Späť do lásky

Len keď sa vymaníme z nepohody a dostaneme sa do pohody, môžeme začať vnímať všeobjímajúcu lásku. K pohode nám môže pomôcť meditácia, prechádzka v prírode (naboso), alebo dlhší pobyt  prírode, samota a ďalšie (ne)činnosti, ktoré nájdete v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Akonáhle sa človek dostane do pohody a pocíti lásku, prestáva mať potrebu súdiť, haniť iných, nasilu presadzovať svoj názor, hádať sa, hnevať sa a báť sa. Láska je úžasná a ako bolo spomenuté na začiatku článku, všetci sme pôvodne láskyplné bytosti, len sme na to akosi pozabudli, pretože sa väčšinu času nachádzame v nepohode a v neláske. Z každej strany nás bombarduje niekto/niečo, čo nám narúša našu pohodu.

Bez rušivých vplyvov sa človek pomerne jednoducho dostane do pohody a je šťastný. No umenie je naučiť sa byť v pohode aj v rušivom prostredí, kde sa na nás neustále valia nejaké požiadavky, kritika a rozdielne názory ostatných. Máme jedinečnú príležitosť naučiť sa to.

Tak do toho!

mnich-s-rodinou

Tu a teraz šťastný (vnútorné šťastie)

Kedysi som si myslel, že budem šťastný a spokojný, keď budem mať veľa peňazí, auto, dom, ženu, deti a ďalšie materiálne vymoženosti. Ale o pár rokov neskôr som zistil, že materiálne veci a tiež vzťahy na materiálnej úrovni nás môžu uspokojiť len dočasne a neskôr prichádza sklamanie. Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme hľadať šťastie inde. Ani nemusíme chodiť ďaleko. Šťastie som objavil v sebe.

Externé zdroje šťastia

Ak budeme hľadať šťastie mimo seba, nenájdeme nič viac, len sklamanie. Ak bude zdroj nášho šťastia auto, môže sa pokaziť a nás to určite nepoteší. Ak bude zdroj nášho šťastia rodina, alebo priatelia, môže sa niekomu niečo stať a určite z toho nebudeme nadšení. Jednoducho externé zdroje šťastia sú nestále a nespoľahlivé. Externé zdroje šťastia skôr, alebo neskôr prinášajú nešťastie.

Vnútorné šťastie

Odkedy pociťujem vnútorné šťastie, je mi veľmi blízky verš 5.24 z Bhagavad-gíty:

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“

A tiež ďalšie verše:

„Bg 2.55 — Vznešený riekol: „Ó, Pārtha, keď sa človek vzdal všetkých druhov túžob po zmyslovom pôžitku, ktorá je výplodom mysle, a keď jeho očistená myseľ nachádza uspokojenie vo vlastnom „ja“, hovorí sa, že sa nachádza v čistom transcendentálnom vedomí.“

„Bg 2.71 — Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier.“

„Bg 18.38 — Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“

Nepovažujem sa za svätca, ani za osvietenca, ale už dlho sa mi nestalo, že by som bol smutný, alebo nespokojný. Tým, že som prestal vyhľadávať šťastie v externých zdrojoch šťastia, nebývam sklamaný. Nemá ma čo sklamať. Jednoducho som sa naučil prijímať radosti a strasti ako súčasť života a všetky problémy, na ktoré narážam, sa snažím riešiť vo svojom vnútri. Ak sa mi niečo nepáči, viem, že je to môj problém a len ja to môžem vyriešiť v sebe. Veľmi mi v tom pomáhajú prechádzky v prírode osamote a meditácia.

meditation-small

„Bg 2.70 — Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby.“

Človek, ktorý je vyrovnaný so všetkým a prežíva vnútorné šťastie, môže na niektorých ľudí pôsobiť ako bezcitný. Vnútorné šťastie a vyrovnanosť totiž prebíja všetky ostatné emócie. Vnútorne šťastného a vyrovnaného človeka nerozhádže ani smrť blízkeho, ktorá je pre mnohých najväčšou stratou.

Cesta k skutočnému šťastiu

Keď človek pochopí, že hmotné veci ani vzťahy neprinášajú skutočné, trvalé šťastie, začne pátrať po šťastí inde – v duchovných náukách a v sebe. Snáď všetky duchovné náuky učia ako sa odpútať od hmotných pripútaností ako sú majetok, rodina, či priatelia. Odpútať sa neznamená, že ich prestane mať rád, len k nim zmení postoj a uvedomí si ich dočasnosť a tým pádom bude zmierený s tým, keď o niečo, alebo niekoho príde. Keď je človek k niečomu pripútaný a stratí to, následne trpí. Keď sa však dokáže odpútať a stratí to, nijak ho to neovplyvní. Preto sa môže zdať, že je bezcitný. V skutočnosti je len odpútaný a uvedomuje si márnosť hmotných pripútaností.

„Bg 6.8 — Hovorí sa, že človek, ktorého plne uspokojuje získané a uskutočnené poznanie, sa nazýva yogīn (alebo mystik) a je sebarealizovanou dušou. Taký človek už dosiahol transcendentálnu úroveň a dospel k sebaovládaniu. Na všetko — na hrudu, kameň či zlato — hľadí rovnako.“

Cesta k odpútanosti a k vnútornému šťastiu môže byť dlhá. Mnohí ľudia sa o to snažia roky a stále ich ovplyvňuje šťastie a nešťastie pochádzajúce z externých zdrojov šťastia. Keď však vytrvajú, získajú vnútorný pokoj a šťastie. Potom ich už nebude ovplyvňovať dočasné šťastie a nešťastie. Na to, aby človek dospel na takúto úroveň, musí usilovne, ideálne každý deň pracovať na očistení svojho vedomia. Ako na to, sa dozviete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Ak chcete byť skutočne šťastní, prestaňte vyhľadávať šťastie v externých zdrojoch šťastia ako sú majetok, ľudia, či zvieratá. Všetko toto je dočasné a môžete o to veľmi ľahko prísť a následne veľmi trpieť. Utrpenie pochádza z pripútanosti. Ak nechceme trpieť, musíme sa zbaviť všetkých hmotných pripútaností, respektíve zamerať svoju pripútanosť na večnosť, ktorá nás presahuje – na Boha. Bhakti jóga učí, ako môžeme zamerať všetky svoje činnosti pre potešenie Boha, očistiť tak svoje vedomie a dosiahnuť najdokonalejší stav bytia – lásku k Bohu. Môžete si o tom prečítať v článku „Bhakti jóga“.

Prajem veľa šťastia v dosahovaní skutočného šťastia!

Buďte šťastní! Skutočne šťastní!

V zvláštnej, neveselej spoločnosti

Ako tak trávim viac času na ulici medzi ľuďmi, zisťujem, že žijem v zvláštnej spoločnosti neveselých ľudí. Môžem sa na nich usmievať koľko chcem, no úsmev mi neopätujú. Žijú v akejsi ilúzii utrpenia. Alebo ja žijem v ilúzii šťastia?

Ilúzia utrpenia

Zistil som, že ľudia si vytvárajú utrpenie sami v hlave (pokiaľ sa nejedná o fyzické utrpenie). Čo človek, to problém. Málokedy narazím na človeka, ktorý sa vie usmiať len tak, pretože môže. Väčšinou natrafím doslova na kyslé xichty. Alebo si možno tie kyslé xichty všímam viac, pretože sú naozaj do očí bijúce. Je mi ľúto keď ľudia žijú taký život, v ktorom sa ani nedokážu usmiať. Je to veľmi smutné.

Ľudia si myslia aký majú ťažký život. V skutočnosti nemajú ťažký život, len ho tak svojim vedomím vnímajú. Problémy existujú často len v našej hlave. Niekto potrebuje k spokojnosti aspoň tisíc Euro. Niekomu stačí k spokojnosti sto Euro. A taký bezdomovec plače od radosti keď má desať Euro. Vnímanie šťastia je subjektívne. Človeku stačí ku šťastiu málo. Napríklad mne stačí ku šťastiu strecha nad hlavou, dobré jedlo a dobrá spoločnosť. Ak mám uspokojené základné potreby, ako je spánok, jedlo a príjemné prostredie, som šťastný. Zistil som, že:

Čím som skromnejší, tým som bohatší.

A tiež som zistil, že všetko utrpenie na úrovni mysle, si ľudia vytvárajú v hlave. Píšem o tom v článku „Ak ti niečo vadí, je to tvoj problém“.

Túžby

Ľudia majú príliš veľa neuspokojených túžob a to vytvára ich nespokojnosť. Viem to podľa seba, pretože kedysi som mal veľké túžby a keď som ich chcel mať naplnené tu a teraz, to ma robilo nešťastným. Svoje veľké túžby som okresal na menšie túžby a pomaly sa ich snažím napĺňať. Netrvám na tom, aby som ich mal naplnené hneď, pretože viem, že je to takmer nemožné a robilo by ma to nešťastným.

Túžby sú potrebné a ich naplnenie je fajn. No lipnutie na túžbach je to, čo robí ľudí nešťastnými. Okresajte svoje túžby, nelipnite na nich a môžete byť šťastní. To je prvý krok ku šťastiu. Ďalší krok ku šťastiu je začať robiť prácu, ktorá vás baví a napĺňa.

Spoločnosť lenivcov

Viem, že veľa ľudí žije doslova z ruky do huby, od výplaty k výplate a nemajú ani cent nazvyš. Možno aj preto sa nedokážu usmievať. No tiež viem, že tak žiť nemusia. To, že tak žijú, je ich voľba. Veľa ľudí nerobí nič preto, aby získali lepšiu prácu. Nemajú potrebnú kvalifikáciu a tak nemôžu získať lepšiu prácu.

Často narážam na ľudí, ktorí hľadajú výhovorky namiesto spôsobov. Ja hľadám spôsoby a aj ich nachádzam. Žijem svoj sen a som šťastný. Chcem, aby bolo viac ľudí šťastných. Chcem, aby sa ľudia dokázali usmievať. Nebaví ma pozerať na kyslé xichty na ulici. Aj preto píšem články a rozdávam na ulici úsmevy. Chcem, aby sa ľudia nad sebou aspoň trošku zamysleli a začali so sebou niečo robiť, aby mohli žiť šťastný život. Spoliehať sa na to, že náš život bude lepší aj keď nič pre to neurobíme, je čisté šialenstvo. Je to ako keby ste sa spoliehali, že vám narastú svaly bez toho, aby ste začali pravidelne cvičiť. Bez práce jednoducho nie sú koláče.

Lepší svet

Lepší svet dosiahneme vtedy, keď bude viac ľudí šťastných. Na to, aby sme mohli zapáliť šťastie v ostatných, musíme najskôr zapáliť šťastie v sebe. Nemôžeme ľuďom dať niečo, čo nemáme. Ak nie ste šťastní tu a teraz, mali by ste popracovať na tom, aby ste šťastní boli. Z vlastnej skúsenosti viem, že je možné byť šťastný z mála a dokonca aj bezdôvodne.

“Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.” [BG 5.24]

Každý človek má možno inú cestu ku šťastiu. V článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“ s vami zdieľam moju cestu ku šťastiu, aby ste získali inšpiráciu.

meditation-small

Keď bude viac ľudí šťastných a budú svoje šťastie šíriť medzi ostatných, spoločne môžu dosiahnuť šťastnejšiu spoločnosť.