Archívy kategórie: vzťahy

Prečo by mala byť žena pod ochranou

Vo védskej kultúre je žena pod ochranou muža. Dcéra je pod ochranou otca, alebo brata a keď sa vydá, je pod ochranou manžela. Ak je žena pod ochranou, nehrozí, aby sa jej zmocnil iný muž bez dovolenia otca, alebo ak nemá otca, tak brata. Táto ochrana má hlboký zmysel. Ochraňuje ženu minimálne pred tým, aby si nevybrala nejakého grázla ako to býva zvykom. Mnohé ženy sa často čudujú prečo si vždy vyberú toho najväčšieho somára. Lebo sa nechávajú unášať emóciami a inteligencia ide bokom.

V dnešnej dobe sa ženy celkom často stretávajú s nemravnými narážkami mužov. A to len preto, lebo nie sú pod ochranou. Ak by bolo jasné, že je žena pod ochranou muža, iný muž by si len tak nedovolil vysloviť nemravnú narážku na ženu, alebo ju inak obťažovať. Bolo by tam riziko konfliktu. Keď však žena nie je pod ochranou, muži si niekedy dovoľujú až príliš a žena je z toho bezradná.

V prírode je to jednoducho nastavené tak, že žena potrebuje byť neustále pod ochranou muža. Keď som sa rozišiel s priateľkou, okamžite ju začali baliť asi traja chlapi. Mala čo robiť, aby ich nejako usmernila a vysvetlila, že jednoducho nemá záujem. Keby bola pod ochranou muža, toto by sa nedialo. Aspoň nie v takej veľkej miere.

Emancipované ženy určite nebudú súhlasiť, že potrebujú ochranu, ale idú tým samé proti sebe a proti prírode. Prírodné zákony človek jednoducho neobíde.

Ak je žena pod ochranou, jej život môže byť oveľa kľudnejší a kvalitnejší ako keď nemá ochranu a musí čeliť dobiedzaniu mužov z každej strany. A keď aj odolá dobiedzaniu a vyberie si partnera, často zisťuje, že to ani z ďaleka nie je jej vysnívaný princ.

Je veľmi žiadané toto pochopiť a zaviesť ochranu žien. Otec, alebo brat ochraňuje ženu kým si nenájde muža a potom muž prevezme žezlo ochrany od otca, alebo brata. Je to jednoduchý a prirodzený princíp, vďaka ktorému môžu mať ženy oveľa kvalitnejší život ako bez neho. Aj keď sa mnohé ženy v dnešnej spoločnosti tvária aké sú samostatné a emancipované, je to viacmenej len pretvárka. To nie je pre ženu prirodzené. Žena má tendenciu túžiť byť pod ochranou a vedením muža. Mnohé ženy si to však neuvedomujú, alebo nechcú priznať.

Ak muž (otec, syn, manžel) prijme úlohu ochrancu a žena úlohu ochraňovanej, život ženy to mnohonásobne skvalitní.

Povaha chtíču

Mnohí ľudia si zamieňajú chtíč za lásku. To, čo je chtíč, volajú láska, ale láska to nebýva ani zďaleka. Láska je hlboký cit, kým chtíč a zamilovanosť sú veľmi povrchné a ako rýchlo vznikajú, tak rýchlo zanikajú. Chtíč a zamilovanosť vznikajú vtedy, keď sa nám niekto páči povrchne – zvyčajne sa nám páči jeho telo, alebo nejaké vlastnosti. Počas zamilovanosti vidíme len pekné vlastnosti, ale keď zamilovanosť vyprchá, uvidíme aj tie nepekné. Väčšina vzťahov stroskotá, keď vyprchá zamilovanosť – chtíč a hľadajú znovu vášeň inde. Zamilovanosť, chtíč a vášeň sú v istom zmysle synonymá. Úplne pobláznia človeka a sú veľmi prchavé. O pár mesiacov, alebo rokov už žiadna zamilovanosť, chtíč, ani vášeň. Respektíve chtíč je tam stále, ale už nie k osobe, ku ktorej bol predtým. Preto môžeme v mnohých vzťahoch vidieť neveru, alebo dokonca rozpad vzťahov. To nie je žiadna láska.

S chtíčom súvisí ukájanie zmyslov. Najsilnejší chtíč je sexuálny chtíč a vie byť taký silný, že dokáže človeka presvedčiť, že je to láska. Totálne poblúznenie. Mnohí ľudia si pod vplyvom chtíču myslia ako milujú a ako ich partner miluje. No keď nastanú prvé problémy vo vzťahu, už láskyplne konať nevedia. Už sa handrkujú, hádajú sa a hnevajú a niektorí sa aj pobijú. Takto vyzerá láska? Nie, je to chtíč. Chcem ťa kým mi vyhovuješ a keď mi prestaneš vyhovovať, tak sa na teba hnevám, prípadne už s tebou nechcem byť. Nájdem si niekoho iného, kto mi bude zase na chvíľu vyhovovať. To je povaha chtíču. Ale láska má úplne inú povahu.

Rozdiel medzi láskou a chtíčom je jednoduchý: Chtíč využíva toho druhého pre svoj zmyslový pôžitok. Láska je pravý opak – robí všetko pre uspokojenie svojho milovaného a nechce za to nič.

Chtíč sa nás snaží presvedčiť, že milujeme, že chceme slúžiť svojmu milovanému, ale keď budeme úprimní, v konečnom dôsledku môžeme zistiť, že si chceme len užívať. Česť výnimkám. Keby nebolo sexuálneho chtíču, mnohé vzťahy by ani nevznikli. Pretože je to práve sexuálny chtíč, ktorý nie len ľudí, ale aj zvieratá spája. Bez tohto chtíču by mnohí nemali motiváciu spolu byť.

Celý tento svet je pobláznený chtíčom. Chtíč po moci, chtíč po bohatstve, chtíč po sláve, chtíč po uznaní, chtíč po kráse, sexuálny chtíč…

V súčasnej dobe môžeme vidieť mnoho nefunkčných, rozpadávajúcich sa, alebo už rozpadnutých vzťahov. Pretože boli založené na chtíči a k vzniku lásky nedošlo. Mnohé vzťahy stroskotajú na tom, že jeden druhého chce len využívať pre svoj zmyslový pôžitok a keď už tento zmyslový pôžitok nestačí, chtíč si hľadá iný objekt uspokojenia. To, že to niekto nazve “láska”, ešte neznamená, že je to láska. Láska je v dnešnej dobe snáď najviac zneužívané slovo a už stratilo svoj pôvodný význam.

Kým som pochopil povahu chtíču a prijal fakt, že chtíč je príčinou príťažlivosti partnerov, trvalo mi to dlho. Potreboval som to zažiť na vlastnej koži a uvedomiť si, čo sa vlastne dialo. V niektorých vzťahoch chtíč môže prerásť do lásky, ale nie je ich veľa. Väčšina vzťahov stojí a padá na chtíči – prestaneš mi vyhovovať, tak čau. Žiadna snaha riešiť problémy vo vzťahu je príznakom absencie lásky.

Prejavy lásky

O láske môže byť reč keď partneri spolu dokážu vychádzať dlhodobo, ideálne celý život. Keď sa navzájom podporujú, to je láska. Keď jeden druhého obviňujú a ubližujú si, je to sebectvo, egoizmus a chtíč. V láske niet sebectva ani egoizmu.

Dôvera, otvorenosť, úprimnosť, pochopenie, podpora, služba, to sú príznaky lásky. Ak čo i len jeden aspekt chýba, nemožno hovoriť o láske.

Ako rozoznať chtíč a lásku

Ak ma niekto nesmierne priťahuje a nepoznám ho, je to chtíč. Na to, aby v nás mohla vzrásť ozajstná láska, musíme danú osobu spoznať so všetkými plusmi aj mínusmi. Ak dokážeme tolerovať mínusy, to je láska. Ak nám však mínusy nesmierne vadia, je to chtíč. Chtíč chce meniť iných na svoj obraz, chce dobre len pre seba. Láska túto potrebu nemá. Láska chápe prečo je človek taký, aký je a hlavne neubližuje. Pod vplyvom chtíču je človek schopný veľmi ublížiť, pretože koná len v záujme svojho blaha a nie blaha iných.

Keď niečo nie je podľa mojich predstáv a vadí mi to, je to prejav chtíču.

Pre lásku je prirodzené slúžiť ostatným bez sebeckého zámeru. Chtíč je vypočítavý a vždy žiada za svoju službu protislužbu.

Môžeme pozorovať vo svojom živote nakoľko nás ovláda chtíč a nakoľko konáme z lásky. Môžeme to tiež vnímať vo svojom okolí. Ako si ľudia užívajú chtíč a zamieňajú si ho za lásku. Ako sa na začiatku vášnivo muckajú a neskôr sa hádajú a idú sa až povraždiť pretože ten druhý im už nevyhovuje. Pobláznenie chtíčom spôsobuje v konečnom dôsledku utrpenie. Je na začiatku ako nektár a na konci ako jed.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Láska je v dnešnom svete nedostatkový tovar. Prevláda chtíč a kvôli nemu sú mnohí ľudia nešťastní a striedajú partnerov ako na bežiacom páse.

Nie je hanba priznať si, že som pod vplyvom chtíču. Je dobré naučiť sa chtíč pozorovať a pokiaľ možno mu nepodľahnúť ak nechceme následne trpieť. Keď sa partneri dajú dokopy pod vplyvom chtíču, zvyčajne sa ani poriadne nepoznajú a spoznávajú sa až vo vzťahu. Neskôr môžu zistiť, že si vlastne ani tak nerozumejú ako na začiatku a nastávajú nemalé problémy, ktoré bez lásky nevyriešia. Ak v partneroch nevzplanie láska, môžu sa navzájom rozlúčiť a toto rozlúčenie býva celkom bolestivé.

Chtíč sa nedá uspokojiť. Chce stále viac a viac a viac zmyslového pôžitku a keď sa mu ho nedostáva, prichádza na rad nespokojnosť a hnev. Ak chceme menej trpieť, je dôležité naučiť sa rozoznať chtíč a naučiť sa ho usmerniť – nedávať mu príliš veľký priestor, pretože keď ho dostane, prerastie nám cez hlavu a úplne nás poblázni. Ani nebudeme vedieť ako a budeme mať dieťa s človekom, s ktorým si vôbec nerozumieme! To je celkom častý úkaz.

Je naozaj dôležité pochopiť rozdiel medzi láskou a chtíčom. Mnohí ľudia považujú chtíč za lásku a klamú tak seba aj ostatných, že milujú. Pritom sú v skutočnosti len pobláznení chtíčom a neskôr sa s partnerom aj tak rozídu, pretože vo vzťahu nebola láska. Iba láska dokáže udržať vzťah pohromade.

Pamätajte – láska nič nežiada pre seba. Láska chce dávať. Naopak chtíč vždy hľadí len a len na seba a na to, ako z druhých vyžmýkať čo najväčší zmyslový pôžitok. Chtíč sa navyše maskuje za lásku a na začiatku to vyzerá ako láska. Ale neskôr sa chtíč ukáže vo svojej plnej kráse a začnú nemalé konflikty, ktoré zvyčajne vyústia do rozchodu. Chtíč je práve príčinou častého striedania partnerov. Chtíč chce byť uspokojený a keď sa mu uspokojenia nedostáva, hľadá ho inde.

Ak striedame jedného partnera za druhým, v skutočnosti nemilujeme, ale sme pod vplyvom chtíču. Ak chceme dlhodobé vzťahy, musíme objaviť lásku v sebe a naučiť sa ju rozdávať okolo seba a naučiť sa slúžiť a nie len si chcieť užívať. V skutočnosti slúžením napĺňame nie len nádrž lásky ostatných, ale aj svoju. Iba tak môžeme mať plnohodnotné láskyplné vzťahy. Keď podľahneme chtíču a budeme chcieť všetko len pre seba, skôr, či neskôr naše vzťahy stroskotajú a budeme trpieť.

Toľko v krátkosti ku chtíču a láske. Snáď to bolo aspoň trochu zrozumiteľné.

K ovládnutiu chtíču a mysle nám môže pomôcť pravidelná meditácia, (bhakti) jóga, alebo iný zo spôsobov očistenia vedomia. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia”. O Bhakti jóge sa dočítate v článku “Bhakti yoga”. O ostatných spôsoboch očistenia vedomia píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Mne sa najviac osvedčilo praktikovanie Bhakti jógyv chráme Hare Krišna. Čím dlhšie a čím viac sa človek ponorí do Bhakti jógy, tým lepšie dokáže usmerniť svoj chtíč.

Ako využiť zrkadlenie na sebarozvoj

Každý, koho stretávame v tomto svete, je do istej miery náš odraz. Vlastnosti, ktoré si najviac všímame na iných, máme vo veľkej miere tiež v sebe. Toto sa nazýva zrkadlenie a môžeme to využiť pre svoj rast a teda zlepšenie kvality svojho života a svojich vzťahov.

Keď sa nám na niekom niečo veľmi nepáči, je to známka toho, že odráža naše negatívne vlastnosti, ktoré nie sme ochotní si priznať. Trávime tak veľa času odmietaním svojej temnej stránky, ktorú vidíme na ostatných, ale na sebe nie. Takisto vidíme na ostatných naše dobré vlastnosti a ľudia s týmito vlastnosťami nás prirodzene priťahujú.

Čím skôr si uvedomíme princíp zrkadlenia, tým jednoduchšie bude pochopiť naše negatívne reakcie na niektorých ľudí. Objavme a skúsme prijať svoje svetlé aj temné stránky nasledovným cvičením.

Krok 1: Pomysli si na niekoho, koho máš rád, naozaj rád. Na ľavú stranu papiera vymenuj 10, alebo viac vlastností, ktoré máš rád na tej osobe. Píš rýchlo. Nenechaj svojmu rozumu priestor pre rozmýšľanie. Musí to ísť okamžite zo srdca. Môžeš napísať toľko vlastností, koľko len chceš, ale nezastavuj sa kým nebudeš mať aspoň 10.

Krok 2: Teraz si pomysli na niekoho, kto ťa irituje, kto ti nesmierne vadí, koho nemáš rád a necítiš sa v jeho prítomnosti príliš dobre. Je niekto taký? Prečo ťa tá osoba toľko štve? Na pravú stranu papiera napíš 10, alebo viac vlastností, ktoré ti na tom človeku vadia.

Krok 3: Pozri sa na zoznam dobrých vlastností a zakrúžkuj 3, ktoré máš najradšej. Potom zakrúžkuj 3 vlastnosti na pravej strane papiera, ktoré ti najviac vadia. Teraz prečítaj týchto šesť zakrúžkovaných vlastností – sú to vlastnosti, ktoré máš s veľkou pravdepodobnosťou aj ty :)

Akonáhle si uvedomíš, že ľudia, ktorých stretávaš, sú tvojim odrazom, bude pre teba jednoduchšie pochopiť samého seba a tiež iných. Táto technika zrkadlenia je veľmi mocný nástroj pre sebaspoznanie. Keď už dokážeme prijať aj svoje temné stránky, môžeme začať s nimi pracovať a zmierniť, alebo ich dokonca vykoreniť. Na tento účel nám môžu poslúžiť techniky pre očistenie vedomia, o ktorých sa dočítate v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia

Tento článok je voľný preklad článku v angličtine: https://chopra.com/articles/free-yourself-with-the-mirror-of-relationship

Hraničná porucha osobnosti

Duševné choroby sú zákerné. Na rozdiel od fyzickej choroby, o duševnej chorobe človek nemusí ani vedieť. Zvyčajne o nej nevie ten, ktorý ňou trpí, ani jeho najbližší. Jedna z najzákernejších duševných chorôb, ktoré poznám, je práve hraničná porucha osobnosti.

Symptómy

Táto porucha sa prejavuje vzormi pocitov a správania, ktoré sa zdajú byť primerané a odôvodnené osobe, ktorá ich prežíva, hoci tieto pocity a správanie spôsobujú veľa problémov v živote tejto osoby a v živote jej blízkych. Napríklad častý hnev, ktorý prerastá až do amoku, ktorý si navyše daná osoba obhajuje ako opodstatnený.

Symptómy hraničnej poruchy osobnosti sa líšia od človeka k človeku. Ženy majú väčšiu pravdepodobnosť, že majú túto poruchu ako muži. Bežné príznaky poruchy zahŕňajú nasledovné:

  • Nevhodné alebo extrémne emocionálne reakcie.
  • Vysoko impulzívne správanie.
  • História nestabilných vzťahov s rodinou, partnermi a priateľmi, ktoré sa môžu drasticky zmeniť od intenzívnej lásky a idealizácie k intenzívnej nenávisti.
  • Príliš rýchle nadviazanie intímnych vzťahov – behom pár dní až týždňov.
  • Nestabilný alebo nefunkčný obraz seba samého alebo skreslený obraz seba.
  • Pocity oddelenosti, nudy a prázdnoty.
  • Ťažkosti s pocitom empatie pre ostatných.
  • Pretrvávajúci strach z opustenia a odmietnutia, vrátane extrémnych emočných reakcií na skutočné a dokonca predstierané opustenie.
  • Intenzívne, veľmi premenlivé nálady, ktoré môžu trvať niekoľko dní alebo len niekoľko hodín.
  • Silné pocity úzkosti, starosti a depresie.
  • Impulzívne, riskantné, sebadeštrukčné a nebezpečné správanie, vrátane bezohľadného konania, zneužívania drog alebo alkoholu a nechráneného sexu.
  • Opakujúce sa myšlienky na samovraždu alebo vyhrážky samovraždou.
  • Nepriateľstvo, prechovávanie nenávisti a odporu.
  • Nevhodný, intenzívny hnev alebo problémy s kontrolou hnevu.
  • Nestabilné kariérne plány, ciele a očakávania.
  • Ťažkosti s dôverou, čo je niekedy sprevádzané iracionálnym strachom z úmyslov iných ľudí.

Intenzívne výkyvy nálady, impulzívne správanie a extrémne reakcie môžu pre ľudí s hraničnou poruchou osobnosti sťažiť dokončenie školskej dochádzky, udržanie stabilných pracovných miest a dlhodobé zdravé vzťahy.

Nie všetci s hraničnou poruchou osobnosti zažívajú všetky príznaky. Niektorí jedinci majú len niekoľko príznakov, zatiaľ čo iní majú veľa. Symptómy môžu byť vyvolané zdanlivo bežnými udalosťami. Napríklad ľudia s hraničnou poruchou osobnosti sa môžu rozhnevať a utrpieť úzkosťou v dôsledku menšieho rozdelenia od ľudí, s ktorými sa cítia blízki, napríklad pri cestovaní na služobné cesty. Závažnosť a frekvencia príznakov a ako dlho trvajú, sa budú líšiť v závislosti od jednotlivca a závažnosti jeho choroby.

Jednou z ironií tejto poruchy je, že ľudia s HPO veľmi túžia po blízkosti, ale ich intenzívne a nestabilné emocionálne reakcie majú tendenciu odplašiť iných, čo spôsobuje dlhodobé pocity odmietnutia a odlúčenia.

Pojem “hraničná” označuje skutočnosť, že ľudia s týmto stavom majú tendenciu “hraničiť” s tým, že sú diagnostikovaní s ďalšími duševnými chorobami počas ich života, vrátane psychózy. Mnohí ľudia a ani ich blízki však ani netušia, že trpia touto poruchou.

Približne 80 percent ľudí s hraničnou poruchou osobnosti prejavuje samovražedné správanie vrátane pokusov o samovraždu, rezanie sa, pálenie sa a iné sebazničujúce činy. Odhaduje sa, že medzi 4 a 9 percentami ľudí s HPO spácha samovraždu.

Príčiny

Spúšťačov tejto poruchy môže byť viacero:

  • Rodinná história. Ľudia, ktorí majú blízkeho rodinného príslušníka, napríklad rodič alebo súrodenec s touto poruchou, môžu byť vystavení väčšiemu riziku vzniku hraničnej poruchy osobnosti.
  • Mozgové faktory. Štúdie ukazujú, že ľudia s hraničnou poruchou osobnosti môžu mať štrukturálne a funkčné zmeny v mozgu, najmä v oblastiach, ktoré riadia impulzy a emočnú reguláciu. Nie je však jasné, či tieto zmeny predstavujú rizikové faktory pre poruchu alebo sú spôsobené poruchou.
  • Environmentálne, kultúrne a sociálne faktory. Mnohí ľudia s hraničnou osobnostnou poruchou hlásia traumatizujúce životné udalosti, ako napríklad zneužívanie, opustenie alebo nepriateľstvo počas detstva. Iní mohli byť vystavení nestabilným, znehodnoteným vzťahom a nepriateľským konfliktom.

Hoci tieto faktory môžu zvýšiť riziko vzniku poruchy, neznamená to, že osoba rozvinie hraničnú poruchu osobnosti. Podobne môžu byť aj ľudia bez týchto rizikových faktorov, ktorí budú mať počas svojho života túto poruchu.

Liečba

Žiť s hraničnou poruchou osobnosti alebo byť vo vzťahu s niekým, kto má HPO, môže byť stresujúce. Môže byť veľmi ťažké uznať a prijať realitu HPO, ale liečba môže pomôcť. Problémom však býva, že jedinec trpiaci touto poruchou nie je schopný si ju priznať a odmieta liečenie. O to ťažšie to býva, keď má ešte narcistické sklony a za svoje problémy obviňuje všetkých naokolo.

Ľudia s HPO, ktorí uvažujú o tom, že si ublížia alebo sa pokúšajú o samovraždu, potrebujú ihneď pomoc.

Hraničná porucha osobnosti sa historicky považovala za ťažko liečiteľnú. Ale pri novšej liečbe založenej na dôkazoch má mnoho ľudí s HPO menej závažné príznaky a zlepšuje kvalitu života. Je dôležité, aby ľudia s HPO získali špecializovanú liečbu od vhodne vyškoleného poskytovateľa. Iné typy liečby alebo liečby poskytované lekárom alebo terapeutom, ktorí nie sú dostatočne vyškolení, nemusia mať úspech.

Informácie v tomto článku sú prevzaté z anglických článkov:

https://www.psycom.net/depression.central.borderline.html

https://www.nimh.nih.gov/health/topics/borderline-personality-disorder/index.shtml

Vzťahy ako príležitosť k rastu alebo poklesu

Vzťahy bývajú často komplikované. Najmä vtedy, keď sa vo vzťahu stretnú dve komplikované osoby, ktoré si navzájom zrkadlia veľa vlastností. Tieto vlastnosti im vadia na druhom, ale na sebe ich nie sú schopní vidieť. Vždy si pritiahneme do veľkej miery takého partnera, akí sme my sami. Podvedomie sa o to postará. Podvedomie presne vie, ktorý partner je vhodný pre náš rast a do toho sa zaľúbime. Zamilovanosť chvíľu trvá a keď vyprchá, začíname na jeden druhom vidieť prvé nedostatky. Potom nám začína na partnerovi vadiť viac a viac vecí. Tak to často býva. Začínajú prvé výčitky a hádky. Keď sa ani jeden partner nie je schopný pozrieť na seba a obviňuje toho druhého, hádky pretrvávajú a prerastajú do väčších hádok a bolestivejších rán v srdci. Obviňovanie sa navzájom je jedna z najhorších vecí, ktoré môžeme vo vzťahu urobiť. Ty si taký, ty si taká, ty robíš to, ty robíš hento,…. hrôza. Je ľahšie obviniť toho druhého a na seba sa nepozrieť. Ego sa nás snaží presvedčiť, že my sme v pohode, ale ten druhý je na vine, on môže za všetko! Takéto zmýšľanie je cesta do pekla, milí priatelia. Prešiel som si týmto peklom a viem o čom hovorím. Navzájom sme sa s priateľkou obviňovali za všetko možné, hovorili sme o tom aký je ten druhý, ale na seba sme sa nedokázali pozrieť a to viedlo ku krachu nášho vzťahu. Bolo to stále horšie a horšie a veľmi sme si navzájom ublížili. Len preto, lebo ani jeden nebol schopný priznať si aký je a myslel si, že za všetko môže ten druhý. Katastrofa…

Pokles

Vo vzťahu, alebo tiež po rozchode človek poklesne, keď nie je schopný pozrieť sa na seba ako sa reálne správa vo vzťahu a aký je. Keď obviňuje druhého za svoje problémy a bolesť, padá do hlbokej jamy, z ktorej sa vyštverá len vtedy, keď si prizná kto je a ako sa správa.

Často sa stáva, že ľudia ukončujú vzťah s tým, že ten druhý bol zlý a oni sú v pohode. To je najväčší omyl. Na vzťah sú dvaja. Na problémy sú dvaja. Na riešenie problémov sú takisto dvaja. Je teda nanajvýš nezodpovedné a nerozumné zvaľovať vinu len na jedného a nepriznať si svoj podiel. Pokiaľ sa tak stane, človek týmto spôsobom nevyrastie, ale naopak, môže ešte viac poklesnúť a zažívať aj v ďalšom vzťahu veľmi podobné problémy, ba možno väčšie.

Rast

Keď som schopný uvedomiť si, že partner mi zrkadlí určité vlastnosti, je to ideálna príležitosť k rastu. Prijať tieto vlastnosti a pokúsiť sa ich zmeniť ak uznám, že je to potrebné. Mnohí z nás majú nepekné vlastnosti, ktoré nám bránia v harmonickom prežívaní vzťahu ako napríklad domýšľavosť, tvrdohlavosť, panovačnosť, hnevlivosť a podobne. S takýmito vlastnosťami je veľmi náročné fungovať vo vzťahu pekne a neubližovať tým partnerovi, alebo deťom. Mnohé z týchto vlastností vychádzajú z nespracovaných bolestí z minulosti, či už z detstva, minulých partnerských vzťahov, alebo zo vzťahu s rodičmi. Je dobré si to uvedomiť a pokúsiť sa na tom zapracovať.

Partnerské vzťahy sú ideálna príležitosť pre náš rast. V partnerovi môžeme vidieť samého seba, svoje vlastnosti. Vždy, keď sa nám niečo na partnerovi nepáči, môžeme sa pozrieť do seba, či to náhodou v sebe neobjavíme. Častokrát sa stáva, že práve vlastnosti, ktoré nám na partnerovi nevýslovne vadia, máme aj v sebe. Len si ich neuvedomujeme a zvaľujeme vinu na svojho partnera. Zvaľovanie viny je vlastne len neschopnosť priznať si svoj podiel na probléme a prijať za to zodpovednosť. Mnohí ľudia sa radšej zbavujú svojej zodpovednosti a hádžu vinu na ostatných. Je to oveľa jednoduchšie ako zodpovednosť prijať a zamakať na sebe.

Ak chceme krajšie vzťahy, jediná možnosť ako to dosiahnuť, je zamakať na sebe. Využiť vzťahy pre svoj rast. Uvedomiť si, že vlastnosti, ktoré nám na partnerovi vadia, máme s veľkou pravdepodobnosťou aj v sebe a potom sa môžeme zmeniť.

No pokiaľ budeme partnera za všetko obviňovať a bude nám na ňom vadiť veľa vecí, taký vzťah skôr, či neskôr skrachuje. Možno až po vzťahu si budeme schopní uvedomiť čo sa vlastne dialo a ako sme sa správali. To je ten lepší prípad. Horší prípad je, keď aj po rozchode zvaľujeme vinu na druhého a svoj podiel na krachu vzťahu si nedokážeme priznať. To je slepá ulička, do ktorej sa veľa ľudí dostáva a tak musia zažívať ďalšie bolestivé vzťahy, kde opakujú svoju nezvládnutú lekciu. A tak stále dokolečka kým sa nepoučia. Život je milostivý a opakuje nám tie isté lekcie, kým ich nepochopíme. Je to jedna z vecí, ktorú mám na živote najradšej.

Pokúsme sa využiť vzťahy pre svoj rast, aby sme mohli zažívať krajší, harmonickejší život. Ak nevyriešime problémy v jednom vzťahu, objavia sa v druhom, aj v treťom aj v ďalšom. Nevyriešené problémy si prenášame z jedného vzťahu do druhého. Sú to programy a vzorce v nás, ktoré spôsobujú tieto problémy. Je naivné myslieť si, že vystriedaním partnera sa všetko zmení. Skôr, či neskôr sa problémy objavia. Či už staré, alebo nové. A budeme im musieť čeliť. Ideálne spoločne bez zvaľovania viny jeden na druhého.

Prajem veľa šťastia v duchovnom raste vo vzťahoch!

Ako ma karma dostihla

Môžeme utekať koľko chceme, ale dôsledkom svojich činov, teda karme neújdeme a ani sa pred nimi neskryjeme. Karma presne vie kedy a kde nás zastihne. Mnohí ľudia považujú karmu za niečo hrozné, pretože väčšinou si ju spájajú s nepríjemnosťami. No vedomý človek môže vďaka tým nepríjemnostiam rásť a v konečnom dôsledku ho to posunie v živote oveľa ďalej ako pozitívne udalosti. Takže čo sa nám zdá byť zlé, môže byť v konečnom dôsledku dobré. Z našej perspektívy sa to môže javiť ako katastrofa, ale z vyššej perspektívy sa vždy všetko deje pre naše vyššie dobro. A preto je tu aj karma. Aby sme sa mohli poučiť na vlastných činoch.

Súdenie

V nedávnej minulosti som sa hral na sudcu a priveľmi som súdil. Ešte sa občas pristihnem pri súdení, ale snažím sa už súdiť menej, pokiaľ možno vôbec. Pretože karma ma dostihla tak, že ma začali súdiť ostatní a nebolo to veru príjemné. Na vlastnej koži som zistil aké to je byť súdený. A tak sa už snažím nesúdiť, ale namiesto súdenia sa vcítiť prečo je niekto taký, aký je a robí to, čo robí. Aj keď nie vždy je to ľahké.

Chcieť meniť ostatných na svoj obraz

Karma mi tiež ukázala aké je to nepríjemné keď ma chce mať niekto podľa svojho obrazu a silou mocou na tom trvá – buď taký a taký, to, čo robíš je zle a podobne… a dosť! Povedal som si. Nechcem meniť iných na obraz podľa seba. Nech je každý taký, aký je. Ak mu to tak vyhovuje, je to jeho vec a on si za to zožne reakcie. Každý sme iný, každý chápeme veci po svojom a je dobré naučiť sa to rešpektovať. Ešte stále sa to učím…

Rodinná karma

Posledný vzťah, ktorý som zažíval, bol karmický a veľmi náročný. Bola to presná kópia vzťahu mojich rodičov. Navyše som si uvedomil, že moja bývalá partnerka je v mnohom podobná ako moja mama. Zistil som, že aký mám vzťah s mamou, rovnaký vzťah budem mať aj s partnerkou. Vzťahy matka-syn a otec-dcéra určujú aké vzťahy budú prežívať ďalšie generácie. Ak chceme mať pekné vzťahy s partnermi, musíme mať najskôr pekné vzťahy so svojimi rodičmi. A tiež pekný vzťah sami so sebou – sebaláska, sebaúcta, sebadôvera…

Následky svojich činov

Tiež pozorujem aj následky svojich nedávnych rozhodnutí a činov. Učím sa brať za ne plnú zodpovednosť a nezvaľovať vinu na iných. Boli to moje rozhodnutia a ja som za ne plne zodpovedný a ochotný znášať následky. S týmto porozumením sa mi žije oveľa lepšie ako by som mal zvaľovať vinu za svoje rozhodnutia na iných.

Nedávno som spravil toľko blbostí, za ktoré si budem musieť zlíznuť dosť trpké ovocie, no boli to v konečnom dôsledku moje rozhodnutia a zvaľovaním viny na iných by som ničomu nepomohol, ba skôr uškodil.

Karma nám pomáha

Karma nie je zlá ako ju veľa ľudí vníma. Karma je pre mňa úžasná príležitosť ako sa môžem poučiť na tom, čo robím.

V poslednom obdbobí vnímam, že karma je tak presná, že mi presne vracia to, čo som robil. A vďaka tomu si môžem uvedomiť aké to je a rozhodnúť sa, či to budem robiť aj naďalej, alebo s tým prestanem. To, čo nám robia iní, sme zrejme v minulosti robili niekomu inému my. A na základe toho, či je nám to príjemné, alebo nepríjemné, môžeme vedieť či to budeme robiť naďalej, alebo nie.

Čo spôsobujeme súdením

Aj som súdil, aj som bol súdený. Keď som súdil, neuvedomoval som si, čo tým spôsobujem. Až keď som bol neustále atakovaný sudcami a ich súdmi, až vtedy som si uvedomil čo vlastne súdením spôsobujeme.

Nepríjemný pocit

V prvom rade súdená bytosť pociťuje dosť nepríjemný pocit keď ju niekto súdi. O to horšie sa cíti, keď ju súdia viacerí a často. Je to veľmi, veľmi nepríjemné. V súdenej bytosti to môže vyvolať pocit viny, úzkosť, odpor voči svojim sudcom, alebo dokonca psychickú ujmu.

Oddeľovanie

Keď súdime, odháňame tým od seba ľudí, ktorých súdime. Samozrejme, že nás nebudú mať radi. Namiesto toho, aby sme sa zbližovali, sa odďaľujeme. A ešte si myslíme, že je to v poriadku, veď tá osoba je taká… ale akí sme my? To už nevidíme.

Prečo súdime?

Súdenie je prejavom neschopnosti pochopiť. Keby sme si vyskúšali kráčať v šľapajách tých, ktorých súdime, mohli by sme pochopiť čím si prešli a prečo sú takí, akí sú. Čím väčšie pochopenie, tým menšia potreba súdiť.

Kde nie je pochopenie, tam je odsudzovanie.

Čo s tým?

Moja skúsenosť je taká, že aby som prestal súdiť, musel som byť najskôr intenzívne súdený, aby som si uvedomil aké to vlastne je. Inak by som zrejme mal potrebu súdiť naďalej a neuvedomoval by som si, čo tým spôsobujem a nesnažil by som sa ľudí pochopiť.

Pochopenie

Máme na výber. Buď budeme ľudí súdiť, alebo sa ich budeme snažiť pochopiť. Každý nesie v sebe nejaké programy, nejaké vzorce správania, ktoré boli do neho zasadené, či už výchovou, alebo životnými skúsenosťami. Je dobré pochopiť, že daný človek jedná tak, ako jedná, pretože inak jednať nevie. Jeho vzorce správania ho k tomu nútia.

Aj keď sa niekto správa ako beštia, je to zrejme preto, lebo sa k nemu správali ako beštie a osvojil si toto správanie. Nevie konať inak a nevie byť iný, lebo vo svojom okolí nemal iný vzor.

Vcítením sa do druhých môžeme svoje správanie k nim zmeniť a čo je zaujímavé, oni môžu zmeniť svoje správanie k nám!

Nedávno som napísal kamarátke, ktorú som nechápal a odsudzoval som ju:

– Ja som sa ťa naučil prijať takú, aká si a je to oveľa lepšie ako odsudzovanie.
– A preto som ťa začala mať rada… lebo vôbec som ťa rada nemala.

Stačí pochopiť čo súdením spôsobujeme, uvedomiť si prečo vlastne súdime, čo tým dosiahneme. Dosiahneme tým akurát ublíženie tým, ktorých súdime. A to chceme? Chceme súdiť a ubližovať, alebo sa snažiť pochopiť a naučiť sa prijať ľudí takých, akí sú? Naozaj keď pochopíme, keď si vyskúšame kráčať v ich šľapajách (vcítime sa), už nebudeme mať potrebu súdiť, lebo budeme vedieť ako sa cítia a prečo jednajú tak, ako jednajú.

Mať dobré srdce nestačí

Stretol som dievčinu, ktorá má veľmi dobré srdce. Avšak sa ukázalo, že aj veľmi zranené. Keď som sa nevedomky a nechtiac dotkol jej nevyliečených rán, začala okolo seba metať ako šialená v totálnom amoku a ubližovala tým aj mne. A za svoje bolesti hádzala všetku vinu na mňa. Nebola schopná prijať svoje nevyliečené rany z minulosti. Vtedy som si uvedomil, že mať dobré srdce nestačí, ale je treba mať srdce v prvom rade vyliečené zo všetkých rán, ktoré doň boli zasadené.

Neviem si ani predstaviť čo všetko musí človek zažiť, aby bolo jeho srdce tak došramotené, aby dokázalo uviesť milého a mierumilovného človeka do nekontrolovateľného amoku. Museli to byť riadne veľké rany. Tieto rany sa ani po rokoch nevyliečili a sú ako nášľapné míny. Čakajú kým na ne niekto stupí a nastane nemilé prekvapenie. Z milého človeka sa rázom stane nekontrolovateľná rozzúrená beštia. Len preto, lebo v sebe nesie nevyliečenú bolesť z minulosti.

Dôležitosť vyliečenia

Vyliečenie rán v srdci je preto veľmi dôležité. Mať dobré srdce nestačí keď je došramotené z minulých vzťahov, alebo už od mladosti. Už rodičia mohli do srdca zasadiť rany, ktoré pretrvávajú do dospelosti. Potom následne jeden partner, druhý, tretí, štvrtý,… a bolestí je zrazu toľko a sú také veľké, že srdce už ani nevyzerá ako srdce.

Podvedomé programy a spúšťače

V podvedomí máme toľko programov, o ktorých ani netušíme a ktoré spúšťajú rôzne situácie a ľudia. Ak nie sme schopní prijať zodpovednosť za seba a svoje konanie, zvaľujeme vinu na ľudí a situácie. Zvaľujeme vinu na spúšťače namiesto toho, aby sme riešili skutočnú príčinu v nás. “On je zlý, on mi ubližuje, je na mňa hnusný…“, nedokážeme vydržať svoju bolesť a radšej sa zbavíme zodpovednosti a zvalíme vinu na druhých. Je to oveľa jednoduchšie ako prijať zodpovednosť za svoje emócie a uvedomiť si príčinu, ktorá je ukrytá hlboko v nás. Ak sa chceme mať v živote lepšie, musíme začať riešiť príčinu problémov. Je potrebné vyliečiť nevyliečené rany, na ktoré nám môže kedykoľvek niekto zatlačiť a budeme opäť trpieť.

Môžeme sa tváriť akí sme pozitívni a láskyplní, ale keď nám niekto spustí program, ktorý spúšťa nevyliečenú bolesť, premeníme sa na beštiu, ktorá môže dokonca ublížiť tomu, kto našu bolesť spustil.

Spoznať a priznať si svoje bolesti býva najťažšie. Ego sa nás totiž snaží presvedčiť, že sme v poriadku a tí druhí sú na vine. Tí druhí nám ubližujú… ale týmto egoistickým postojom nič nevyriešime a riskujeme, že na naše rany opäť niekto zatlačí a budeme prežívať bolesť znovu a znovu. Je preto dôležité pokoriť ego, spoznať svoje bolesti a pokúsiť sa ich vyliečiť.

Vyliečenie rán

Ak máme partnera, alebo priateľa, ktorému dôverujeme, môže nám pomôcť ukázať naše rany. Spočiatku sa budeme možno brániť a metať, ale ak vydržíme, spoznáme svoje bolesti a potom môžeme začať rozmýšľať ako ich vyliečiť.

Keď pochopíme princíp zrkadlenia, môžeme vďaka tomu tiež zistiť čo všetko máme v sebe nevyriešené. Viac o zrkadlení sa dozviete v článku “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Poznám zopár účinných spôsobov pre vyliečenie vnútorných rán ako technika EFT, regresná terapiaterapia Akashha a vedomé žitie. Prácou s vedomím a podvedomím môžeme pomerne ľahko naše vnútorné rany vyliečiť. Najťažšie býva si ich vôbec uvedomiť a prijať.

Keď vyliečime svoje rany, už nás len tak niečo nedokáže rozrušiť. S vyliečenými ranami dokážeme byť naozaj milí a láskyplní a prekypovať radosťou dlhodobo.

Ak natrafíte na človeka, ktorý má v sebe nevyliečené rany a správa sa preto ako zmyslov zbavený, neodsudzujte ho. Odsudzovaním nikomu nepomôžeme. Skúste sa do neho vcítiť prečo tak jedná a čo ho rozrušuje. Skúste tiež pochopiť čo vám tento človek zrkadlí. Keď ho pochopíte, už ho viac nebudete osudzovať, ale budete mu chcieť pomôcť. Keď mu však začnete rozprávať o jeho ranách, zrejme ich nebude schopný prijať. Jeho ego sa bude brániť, že to nie je pravda, že taký nie je. V takom prípade nám ostáva len sa za neho pomodliť, aby bol schopný čo najskôr svoje rany prijať a vyliečiť. Úprimná motlidba dokáže divy. O to väčšiu silu má, keď sa modlí viacero ľudí. Viac ľudí, viac energie.

Modlime sa bratia a sestry za nás všetkých. Aby sme boli schopní vyliečiť svoje srdcia a byť tak schopní žiť naplňujúci láskyplný život.

Čo sú toxické vzťahy a prečo ich ukončiť

Pekné vzťahy sa menia na toxické vtedy, keď jednému, alebo aj obom partnerom začne na druhom niečo nevýslovne vadiť. Až tak, že to nedokáže tolerovať a neustále mu to vyčíta. Nemusí to byť len v partnerských vzťahoch, ale aj v priateľských.

Ako sa asi môže človek cítiť keď mu je neustále niečo vyčítané a vyhadzované na oči a nie je prijímaný a tolerovaný taký aký je? Neustále je bombardovaný výčitkami a požiadavkami aby bol iný aký je teraz.

Neschopnosť ľudí prijímať iných takých, akí sú spôsobuje toxicitu vo vzťahoch.

Citové vydieranie

Neustále výčitky spôsobujú citové vydieranie. Vzbudiť v patrtnerovi vinu za svoje nezvládnuté negatívne emócie býva najčastejšia manipulácia a vydieranie. Partner sa tak cíti totálne pod psa.

Nič nie je dobré

Čokoľvek spravíš, je zle. Ak niečo nespravíš, je zle. Čokoľvek povieš, je zle. Ak si ticho, je zle.

Chýbajúca podpora a prílišné súperenie

V toxických vzťahoch sa dvaja navzájom nepodporujú, ale naopak si podkopávajú nohy. Je to smutné, ale deje sa to. Príčinou súperenia býva príliš veľké ego. Zvyčajne partner, ktorý má veľké ego, obviňuje druhého partnera že má veľké ego.

Nedôvera

V zdravých vzťahoch je prirodzene dôvera. Ak vo vzťahu dôvera chýba, očividne niečo nie je v poriadku. Okrem dôvery chýbajú aj ďalšie základné piliere zdravého vzťahu, o ktorých píšem v článku “Ako nájsť a udržať láskyplný vzťah

Časté hádky a nepochopenie

Keď si partneri nerozumejú, často sa hádajú. A v hádkach sa kumuluje negatívna energia, ktorá postupne zabíja v partneroch náklonnosť a vzbudzuje odpor a toxicitu.

Žiarlivosť

Žiarlivosť zabíja vzťah. Nemá to nič spoločné s láskou. O žiarlivosti si môžete prečítať v článku “Je žiarlivosť prejavom lásky?

Chýbajúce šťastie

Najlepší indikátor toxického vzťahu je naše šťastie. Ak cítime, že vo vzťahu zažívame viac problémov a nešťastia ako radostí, jedná sa o toxický vzťah.

Prečo ukončiť toxický vzťah

V toxickom vzťahu nemôžu byť ľudia šťastní. Navzájom sa vyciciavajú a udržiavajú v nízkych vibráciach. Nedokážu sa spolu smiať a tešiť, nedokážu spolupracovať a podporovať sa navzájom. Namiesto toho sa hašteria a podkopávajú si nohy.

Aj keď sa jeden snaží zachrániť vzťah a robí pre to všetko, keď druhý nechce, jednoducho táto snaha vyjde na zmar. Aby ľudia zmenili toxický vzťah na harmonický, musia to chcieť všetci zainteresovaní. Ak čo i len jeden nechce, blokuje vzniku harmónie. V takom prípade je lepšie vzťahy a kontakt s takými ľuďmi ukončiť a snažiť sa dostať do harmónie osamote. Očistiť sa od negatívnej energie po prežívaní toxického vzťahu je dlhodobý proces na niekoľko mesiacov ba niekedy až rokov.

Toxické vzťahy nás majú naučiť aké vzťahy nechceme mať a akí nechceme byť. Je to celkom potrebná lekcia pre náš rast a uvedomenie. Toxickí ľudia a vzťahy sú vlastne jeden z najlepších prostriedkov pre sebarozvoj. Síce zvládanie takých ľudí a vzťahov býva náročné, ale o to býva poučenie z toho väčšie.

Ten, kto zažije toxický vzťah, si už bude dávať veľký pozor, aby ďalší nemusel zažiť. Pretože je to naozaj bolestivá a nepríjemná lekcia. Väčšinou jeden toxický vzťah za život stačí, aby si človek ujasnil čo v živote chce a čo nie, s kým sa bude združovať a s kým nie, aký bude a aký sa bude snažiť nebyť.

Keď sa človek dostane z toxického vzťahu, zrazu sa mu uľaví a môže začať konečne dýchať a žiť slobodne. V konečnom dôsledku je rozchod viac požehnanie ako tragédia. Aj keď to môže niekedy spočiatku bolieť, najmä keď si človek uvedomí svoje správanie, no môže sa z toho poučiť a kráčať silnejší do nového života.

Život po prekonaní toxického vzťahu je doslova ako znovuzrodenie.

Čo je dobré vedieť predtým než sa vrhneme do vzťahu

Môj posledný vzťah ma naučil veľmi veľa o vzťahoch. Najmä o tom prečo vzťahy nefungujú a prečo sa ľudia rozchádzajú. Myslím, že je to celkom dobrý základ k tomu, aby bol môj ďalší prípadný vzťah krajší.

Bezhlavé vhupnutie do vzťahu

Často sa stáva, že ľudia sú veľmi pobláznení zamilovanosťou a vrhajú sa veľmi rýchlo do vzťahu a dokonca riešia spoločné bývanie a spoločnú budúcnosť. Takisto to bolo aj v mojom prípade. Keď sa na to spätne pozerám, bolo to šialené. Najväčšia chyba v mojom živote. Ísť žiť s človekom, ktorého ani nepoznám. Postupne sme sa spoznávali a ja som zisťoval, že s týmto človekom nevydržím pod jednou strechou. A ona zisťovala, že nevydrží somnou. Keby sme sa poznali najskôr ako kamaráti, zrejme by sme spolu nešli do vzťahu. Aj keď ťažko povedať. Ako kamaráti by sme boli možno v pohode, ale v partnerskom vzťahu, v ktorom sme si navzájom veľa zrkadlili a neboli schopní to prijať, to už v pohode nebolo.

Muži sú z Marsu, ženy z Venuše

Treba si uvedomiť, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše. Sú to dve rozdielne bytosti. Majú úplne iné zmýšľanie a potreby a keď toto nechápu, vznikajú medzi nimi zbytočné nedorozumenia a konflikty. Krásne tieto rozdielnosti popisuje kniha “Muži sú z Marsu, ženy z Venuše“.

Jeden z najväčších rozdielov medzi mužom a ženou je ako riešia svoje problémy. Muž sa utiahne do svojej “jaskyne” a potrebuje kľud a byť osamote. Žena sa potrebuje vyrozprávať a byť pochopená. POZOR: Žena nechce počuť riešenia, chce sa len vyrozprávať a uľaví sa jej. Muži majú tendenciu okamžite ponúkať riešenia a to ženu ešte viac rozruší a muž je z toho zmätený. Naozaj stačí ženu len vypočuť a uľaví sa jej.

Ak muž predpokladá, že žena rieši problémy rovnako ako on – teda že potrebuje byť osamote a v kľude, žena to môže vnímať ako nezáujem zo strany muža a byť z toho sklamaná. Presne toto sa stalo prvé dni v mojom minulom vzťahu. Predpokladal som, že partnerka potrebuje byť osamote a vyriešiť svoje problémy sama ako to robím ja. Lenže to bola osudová chyba a partnerka to vnímala ako nezáujem z mojej strany. Keby som vedel čo potrebuje v ťažkej chvíli, určite by som sa ju snažil vypočuť a nedávať jej okamžité riešenia. No namiesto toho sa jej dostala moja ignorácia a bola z toho veľmi sklamaná.

Muž sa musí naučiť ako rieši problémy žena a žena sa musí naučiť ako rieši problémy muž a navzájom sa rešpektovať. Vtedy môžu spolu pekne fungovať.

5 jazykov lásky

Moja partnerka hovorila rozdielnym jazykom lásky ako ja. Snažil som sa jej prejavovať náklonnosť objatiami, bozkami, darčekmi, ale ona to ako prejavy náklonnosti nechápala. Jej jazyk lásky nebol fyzický kontakt ani darčeky. Jej jazykmi lásky boli pozornosť a skutky, služby. Ak chceme zistiť akým jazykom hovorí náš partner, začnime si všímať čo pre nás robí a čo od nás vyžaduje. Ak chceme svojmu partnerovi prejaviť náklonnosť, musíme sa naučiť komunikovať rovnakým jazykom lásky ako on, aby nám rozumel. Každý má jeden primárny jazyk lásky a niektorí hovoria aj sekundárnym. Milovať môžeme akokoľvek, no ak nehovoríme rovnakým jazykom lásky ako náš partner, časom sa medzi nami vytvorí priepasť, pretože náš partner sa nebude cítiť milovaný. Len preto, že nehovoríme tým správnym jazykom lásky.

Slová uistenia

Sú to povzbudenia, slovné ocenenia, pochvaly, poďakovania, či odpustenia. Niektorí ľudia majú pocit, že si ich nevážite, alebo ich nemáte radi, ak im to výslovne nepoviete. Tak ako oni povzbudzujú iných, uisťujú ich o láske, takisto to potrebujú počuť.

Pozornosť

Spočíva v spoločne strávenom čase. Či je to výlet, kino, posedenie, či ochota porozprávať sa, počúvať. Pocit duševnej blízkosti znamená pre tento typ ľudí viac ako darček, služba či slová uznania. Obyčajný rozhovor ich nabije neuveriteľnou energiou a presvedčením o vašej láske.

Darčeky

Dar je hmatateľný predmet, ktorým hovoríme „myslel som na Teba, mám Ťa rád“. Nie je pritom dôležitý darček samotný, ale citový vzťah, ktorý darčekom sprostredkujeme. Je to symbol lásky a pre niektorých ľudí je práve toto primárnym jazykom lásky. Môže to byť čokoľvek, čo im aj sami pripravíte.

Skutky, služby

Pod týmto jazykom lásky nerozumieme otroctvo, využívanie či manipuláciu. Sú to skutky, ktoré robíme preto, lebo chceme. Veď mnohým poskytne väčšie naplnenie možnosť dávať ako prijímať. Ak teda niekomu pomôžete s jeho prácou, riadom, hocičím a bude z toho prejavovať radosť aj celý týždeň, tak jeho primárnym jazykom lásky sú služby a skutky.

Fyzický kontakt

Dotyky sú jedným z komunikačných prostriedkov. Ak sú pre človeka primárnym jazykom lásky práve dotyky, tak práve tie mu budú hovoriť hlasnejšie ako slová „mám Ťa rád“. Keď sa takého človeka prestaneme dotýkať, bude sa cítiť izolovaný a začne pochybovať o vašom vzťahu k nemu. Je dobré to vedieť, ak je toto niečí primárny jazyk. Vtedy je vhodné priateľské poklepanie po ramene, objatie, bozk a podobne.

Ľudia majú tendenciu rozprávať svojím primárnym jazykom lásky. Očakávajú, že lepšie už svoju lásku vyjadriť nemôžu. Ak chceme prejaviť svoju náklonnosť partnerovi, musíme najskôr zistiť akým jazykom lásky hovorí a naučiť sa ním hovoriť tiež, aby nášmu prejavu lásky rozumel. A tiež je žiadané, aby sa partner naučil hovoriť našim jazykom lásky, aby sme ju od neho cítili. Popisy jazykov lásky boli prebraté z článku “Poznáte päť jazykov lásky?

Mať aspoň toto poznanie môže zachrániť vzťah

Nevhupnúť do vzťahu bezhlavo v zamilovanosti s človekom, ktorého ani nepoznám, môže predĺžiť trvanie a kvalitu vzťahu mnohonásobne.

Byť si vedomý rozdielnosti muža a ženy je tiež veľmi dôležité.

A v neposlednom rade je tiež dôležité naučiť sa hovoriť jazykom lásky nášho partnera a náš partner by sa mal naučiť hovoriť našim jazykom lásky, aby bola naša nádrž lásky stále plná.

Ešte je tu jedna dôležitá informácia o vzťahoch a to je zrkadlenie, o ktorom si môžete prečítať v článku “Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám“.

Doplnkové čítanie:

Skutočný dôvod prečo vzťahy krachujú

Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?

Ako si (ne)vybrať správneho partnera