Archívy kategórie: vzťahy

Zovšednenie

Zovšednenie pozná každý. Kúpime si, alebo dostaneme nejakú novú vec, chvíľu sa z nej tešíme a potom akosi zovšednie a vytratí sa k nej vzťah, aký sme k nej mali na začiatku. To isté platí pre ľudí a vzťahy s nimi. Spoznáme nového človeka a zdá sa nám úžasný. Ako ho tak spoznávame, zisťujeme, že má aj nejaké nedostatky a po určitom čase ho už nevnímame ako na začiatku. A potom náš vzťah k nemu akosi ochladne, zovšednie. Obzvlášť vtedy, keď sme s daným človekom každý deň, máme tendenciu považovať to sa samozrejmosť a prestávame si to vážiť.

Čo s tým?

V takej situácii pomáha odlúčenie na nejakú dobu. Keď zažijeme odlúčenie, zistíme či nám na danom človeku ešte záleží, alebo nie. Často stačí pocítiť odlúčenie len na úrovni mysle. Stačí, keď si predstavíme, že by sme danú vec, alebo človeka stratili a podľa toho, čo pocítime, uvidíme ako nám na danej veci, alebo človeku záleží. Túto techniku môžeme využívať zakaždým, keď pocítime zovšednenie. Keď zistíme, že nám ešte záleží na človeku, alebo veci, zmení sa aj náš postoj. Zrazu si budeme vážiť prítomnosť tej veci, alebo človeka v našom živote a budeme sa k nim správať inak – krajšie. Keď nefunguje odlúčenie na úrovni mysle, treba skúsiť fyzické odlúčenie na pár hodín, dní, týždňov, alebo dlhšie. Treba vyskúšať ako sa cítime bez toho, čo považujeme za samozrejmosť.

Táto jednoduchá technika môže pomôcť veľa ľuďom napraviť ich vzťahy. Mnohé vzťahy ľudia považujú za samozrejmosť, ale neuvedomujú si ich vzácnosť. To, že je daný človek, v našom živote, nie je samozrejmosť. Môže kedykoľvek zmiznúť z nášho života.

Keď zažijeme zovšednenie vecí a ľudí, odlúčenie od nich nám môže pomôcť uvedomiť si ich dôležitosť v našom živote.

Keď som žil týždeň v dome, kde nemajú záchod, ale len latrínu vonku, už po pár dňoch som si uvedomil aká vymoženosť je splachovací záchod v dome. Chodiť na záchod von, keď mrzne, nie je žiadna sranda. Aj keď by sa dalo na to zvyknúť.

Zovšednenie nie je chyba

Zovšednenie nie je chyba jednotlivca. Je to prírodný zákon. Mnohí ľudia zažívajú zovšednenie, či chcú, alebo nechcú. Jednoducho už nevnímajú ako vzácnosť to, čo si kedysi vážili. Až keď zažijú odlúčenie, uvedomia si dôležitosť určitých vecí a ľudí vo svojom živote.

Vyskúšajte odlúčenie

Vyskúšajte odlúčenie od bežného prostredia aspoň na pár hodín, prípadne dní. Vyberte sa do lesa na prechádzku osamote na pár hodín a budete prekvapení, čo všetko si začnete vážiť. Čím dlhšiu dobu budete zažívať odlúčenie, tým viac si toho začnete vážiť. Prečítajte si knihu „Univerzita samoty“, kde autor strávil 40 dní na samotke v Iránskom väzení. Budete prekvapení, aká je terapia samotou účinná. Môžete vyskúšať aj týždenný pobyt v tme, kde je odlúčenie od všetkého veľmi silné. Pobyt v tme na Slovensku ponúka napríklad centrum v Zaježovej. Keď vyjdete po týždni v tme na svetlo, začnete si vážiť všetko – každý kúsok zeme, stebla trávy, slnko, zvieratá, ľudí,… všetko.

Problém dnešnej doby je, že ľudia nie sú vďační za to, čo majú a chcú mať stále niečo lepšie, pretože si myslia, že to ich spraví šťastných. Keď ale zažijú odlúčenie od toho, čo majú, je veľká šanca, že si to začnú vážiť.

Prajem každému, aby pravidelne pociťoval pocit odlúčenia a následne pocit vďačnosti. Pocit vďačnosti je oveľa, oveľa krajší ako pocit zovšednenia.

Majte sa krásne a buďte vďační!

Priznať si chybu nie je hanba

Pohyboval som sa v spoločnosti, kde byť protivným zo srandy je bežné. Jednoducho si uťahovať z ostatných len tak zo srandy. Skúsil som to aplikovať aj pri svojej milujúcej žene. Ale už po týždni som tvrdo narazil.

Poučenie

Žili sme spolu ešte len jeden týždeň a ja som za ten týždeň stihol nevedomky uraziť svoju ženu niekoľkokrát. Nebolo to zámerné, ale ona to očividne nechápala ako srandu a brala to príliš osobne. Nevedel som, že jej to vadí. Linus Torvald hovorí, že ak sa niekto nechá uraziť, mal by byť urážaný. Tohto hesla som sa donedávna držal aj ja. Jednoducho ak som niekoho, či už chtiac, alebo nechtiac urazil, hovoril som si, že je to jeho problém. No až keď mojej žene po týždni somnou v jednej situácii došla trpezlivosť, vychrstla na mňa všetky výčitky, ktoré v sebe za ten týždeň vypestovala a udržiavala a vo mne to zanechalo hlbokú stopu. Až mi z jej slov bolo do plaču.

Fakt som do nej zabrdol len občas, ale ona to brala až príliš osobne. Keď mi po týždni dala najavo, čo všetko som za ten týždeň vykonal a čo všetko sa jej na mne nepáči, mal som dosť. Moje ego to nezvládlo a zachvátil ma smútok. Smútok z toho, akým spôsobom mi to povedala a neskôr aj smútok z toho, ako som sa k nej správal. Moje správanie rozhodne nebolo láskyplné. Povedal som si, že sa skúsim napraviť.

Rovnaké vzorce správania

Uvedomil som si, že rovnako sa správa aj môj otec k mame. Neustále do nej dobiedza, kritizuje ju a hovorí čo všetko robí zle. Na ženu to nepôsobí príliš láskyplne. Práve naopak. Keď muž žene neustále len niečo vyčíta, žena sa k nemu za to určite nebude správať láskyplne. A nie je to iba o vzťahu muža a ženy, ale o vzťahoch celkovo.

Určité vzorce správania máme v sebe zakorenené veľmi hlboko v podvedomí a neuvedomujeme si, že tak konáme. Niektoré sme zdedili, niektoré sme si vytvorili počas života. Až keď nám niekto povie, že sa mu naše správanie nepáči, môžeme si uvedomiť čo robíme zle. Spočiatku sa naše ego bráni, že my takí nie sme, ale keď sa pozrieme hlbšie do seba, uvidíme to. Ego sa nás vždy snaží presvedčiť, že sme dokonalí a že s nami je všetko v poriadku. Že za všetko môžu ostatní. Ale keď sa pozrieme úprimne do seba, uvidíme za čo všetko môžeme my. A to zvyčajne nebýva vôbec príjemné.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Riešenie

Ak chceme vyriešiť problémy, ktoré máme s ostatnými, musíme najskôr vstúpiť do seba. Keď prejdeme cez ego, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že s nami je všetko v poriadku, až potom môžeme uvidieť čo všetko s nami v poriadku nie je. Až keď si priznáme svoje chyby, vtedy ich môžeme napraviť. Pokiaľ si svoje chyby nepriznáme a budeme hádzať vinu na ostatných, nič tak nevyriešime. Prvý krok k riešeniu problémov, je priznať si chybu.

Už keď chybu vidíme, mali by sme sa pokúsiť ju napraviť. Ak som sa správal nevhodne, už si budem dávať veľký pozor, aby som sa tak nesprával. Ak sa poučíme z vlastných chýb a nebudeme ich opakovať, náš život bude kvalitnejší. Život nám skôr, či neskôr pripraví ďalšie skúšky, vďaka ktorým sa budeme môcť posunúť ďalej. Kúsok po kúsku môžeme vďaka rôznym situáciam objavovať svoje skryté nedostatky a následne pracovať na ich zmiernení, či odstránení. Spočatku to býva bolestívé, ale keď to prekonáme a zmeníme sa, zmení sa aj náš život. Kvalita nášho života je taká, aká je kvalita nášho vedomia a podvedomia.

Viac si o tom môžete prečítať v článku „Cesta vedomého života“.

Život s láskou je oveľa krajší ako bez lásky

Žijete s láskou, alebo bez lásky? Nedávno som si uvedomil, že som žil bez lásky. Bol som síce šťastný, ale neuvedomoval som si, že k precíteniu úplnej blaženosti, mi chýba láska. Pohyboval som sa v spoločnosti, kde je láska v tomto svete považovaná za chtíč. Hlavne láska medzi mužom a ženou. Ľudia, ktorí považujú lásku za chtíč, nedokážu skutočne milovať. Bol som jedným z nich. Hrdo som sa bil do pŕs, že mám poznanie a žil som v domnení, že láska v hmotnom svete neexistuje, že všetko je iba chtíč. Nečudo, že s takýmto vedomím som si nevedomky zablokoval prístup k láske, ktorá pramení zo srdca každého z nás. Nie nadarmo sa láska zobrazuje symbolom srdca.

Skúsenosť s bezpodmienečnou láskou

Raz som už skutočnú, bezpodmienečnú lásku zažil. Bol to veľmi silný zážitok, ktorý poriadne nechápem doteraz. Milovať všetko a všetkých – celé stvorenie, to je pre mnohých ľudí zvláštne a nemožné. Stalo sa to vďaka pohľadu do očí najkrajšej ženy na svete. Túto lásku som cítil až do momentu, kým som si k nej nezablokoval prístup považovaním lásky za chtíč.

Precitnutie

Našťastie som si uvedomil aký je rozdiel medzi chtíčom a láskou, keď som opäť lásku pocítil. Stalo sa to, keď som stretol ženu, ktorá je najpozitívnejší človek akého som mal možnosť spoznať. Naše stretnutie bolo, dá sa povedať osudové. Stretli sme sa len tak z nenazdajky na ulici, keď som ľuďom ponúkal knihy Šrílu Prabhupádu. Osud zamiešal karty, aby sme mohli obaja precítiť lásku a oddanosť naplno. Bolo v tom jedno objatie, úsmev a pohľad do očí. Ja som si to kvoli svojej blokáde lásky neuvedomoval, ale ona to našťastie precítila. Dozvedel som sa od nej, že od našeho objatia cíti v sebe bezpodmienečnú lásku. To vo mne prebudilo zvedavosť. Ako je to možné? Potom som si spomenul, že raz na jednom stretnutí Evolúcie vedomia, sme sa tiež všetci vyobjímali a o pár dní nato, mi kamoška písala, že po tom stretnutí stále len plače, je neustále v extázi a miluje všetkých, že nevie čo sa s ňou deje. Pokúšala sa zistiť čo to znamená a nakoniec zistila, že sa jej otvorila srdcová čakra, ktorá otvára brány k bezpodmienečnej láske. Uvedomil som si, že citlivejší a vnímavejší ľudia môžu pocítiť bezpodmienečnú lásku, keď sú v kontakte s niekym, kto túto lásku v sebe má. Je to úžasné.

Rozdiel medzi láskou a chtíčom

Láska dáva, chtíč berie. Milujúci človek má potrebu dávať milovaným všetko, čo potrebujú. Nezištne. Kdežto človek, ktorý zažíva chtíč, sa môže tváriť, že chce niečo dať, ale len za účelom, že chce niečo na oplátku získať. Napríklad muži často zažívajú chtíč, keď vidia krásnu ženu. Nemajú problém krásnu ženu zasypať komplimentami len preto, aby ju dostali do postele. Keď chtíč k jednej žene po čase vyprchá, hľadajú uspokojenie v iných ženách. Takto bohužiaľ funguje veľmi veľa moderných vzťahov. Sú založené na chtíči a preto nemajú dlhú trvanlivosť. Chtíč človeka len zotročuje. Chtíč je možné uspokojiť iba krátkodobo na malý moment. Chtivý človek chce stále uspokojovať svoj chtíč. Nemôže si pomôcť. Môže ho uspokojiť na chvíľu, ale po určitom čase chtíč znova naberie na sile a bude ho musieť uspokojiť znova a znova. Chcem toto, chcem tamto, chcem tamtoho, chcem tamtú… stále niečo. Chtíč je v našom živote veľmi rušivý element a je ťažké ho ovládnuť.

Milujem, miluješ, milujeme

Keď človek skutočne miluje, dáva zo seba svojim milovaným všetko a nečaká za to nič. Chce len dávať. Keď je láska, ktorú dáva, opätovaná, vtedy prichádza extatický pocit, ktorý je najkrajší pocit aký ľudia poznajú. Niet krajšieho pocitu ako keď je naša láska opätovaná, alebo keď lásku opätujeme. Takéto láskyplné výmeny spôsobujú pocit nevýslovnej blaženosti a udržiavajú lásku neustále čerstvú. Chtíč k jednej osobe po čase vyprchá, ale láska nie. Rodičia milujú svoje deti celý život. Aj keď neposlúchajú a robia rôzne hlúposti, stále ich rodičia milujú. Takisto existuje láska medzi dvoma osobami. Zvyčajne medzi mužom a ženou.

Chcem ťa potešiť, lebo ťa mám rád. To je láska. Chcem ťa potešiť, lebo chcem od teba niečo získať, to je chtíč. Medzi láskou a chtíčom je veľmi tenká hranica. To, čo vyzerá ako láska, môže byť v skutočnosti chtíč. Pozor na to. Musíme si neustále uvedomovať: „Chcem potešiť druhého, len tak, lebo ho mám rád, alebo preto, lebo chcem od neho niečo získať? – Jeho náklonnosť, sexuálny pôžitok s ním atď. Skutočne milujúci človek ani len nemyslí na to, že by od svojho milovaného niečo získal. Chce len dávať a tešiť ho.

Slovíčko „láska“ sa často zneužíva. Často je to chtíč, ktorý je považovaný za lásku. Chtíč je veľmi ľahké vzbudiť, je to hneď. Keď vidím peknú osobu, chcem si s ňou užívať. Oči sa chcú na ňu neustále pozerať a užívať si jej krásu, jazyk ju chce opantať oslnivými slovami, ruky sa jej chcú dotýkať a nos chce cítiť jej vôňu. Jedná sa o uspokojovanie svojich zmyslov. Pri láske sa jedná v prvom rade o uspokojovanie zmyslov toho druhého.

Vybudovať láskyplný vzťah zvyčajne trvá nejaký čas. Keď sa však stretnú dve láskyplné osoby, láskyplný vzťah existuje prakticky okamžite – jeden chce tešiť druhého a slúžiť mu. Nechcú tešiť len svoje zmysly. To je pre lásku prirodzené. Keď je jeden šťastný, automaticky je šťastný aj ten druhý. Keď je jeden nespokojný, druhý sa ho snaží uspokojiť.

Zapamätajte si

Láska dáva. Milujúci človek chce slúžiť svojim milovaným a jediná jeho túžba je, aby boli jeho milovaní šťastní. Potom bude prirodzene šťastný aj on. Láska v tomto svete existuje. Láska je v našich životoch veľmi potrebná. Bez lásky by bol náš život a tento svet veľmi pochmúrny. Bez lásky môžete byť šťastní, ale s láskou budete oveľa viac.

Láska nie je len slovo. Láska je najkrajší cit aký môžeme prežívať.

Prajem vám, aby ste milovali a boli milovaní. Jedine tak bude váš život naplnený blaženosťou.

Len si dajte pozor na chtíč. Neustále majte na pamäti: „Chcem ho/ju len potešiť, alebo ho/ju chcem potešiť a niečo od neho/nej získať?“. Ak chcete svoju lásku iba tešiť, gratulujem, zažívate lásku. Ak však od nej niečo za svoju službu očakávate, rozvíjate chtíč a neskôr, keď vaše predstavy nebudú naplnené, príde hnev a hádky.

Naučte sa milovať. Naučte sa lásku dávať a lásku prijímať. Potom zažijete nádherné pocity doposiaľ nepoznané.

Ako nájsť a udržať láskyplný vzťah

Moderné vzťahy sú častokrát založené hlavne na fyzickej príťažlivosti. Keď vidíme niečo pekné, chceme to mať. Tak to býva aj s partnerom. Ak vidíme nejakú fyzicky peknú osobu, sme k nej automaticky priťahovaní a chceme s ňou rozvinúť vzťah. Spočiatku sa nám javí, že tá osoba je pre nás dokonalá a nemá žiadne chyby. Keď už vzťah rozvíjame, tak zisťujeme, že tá osoba nie je až taká úžasná, ako sme si mysleli, prichádzajú na rad prvé problémy. Vo fáze zamilovanosti tieto nedostatky prehliadame, ale keď zamilovanosť vyprchá, prichádzajú na rad väčšie a väčšie konflikty. Čo s tým? Pokiaľ je vzťah založený hlavne na fyzickej príťažlivosti a hlavným motívom je užívať si pohlavný styk, tak s tým sa toho moc nedá robiť. Taký vzťah skôr, alebo neskôr stroskotá a partneri budú hľadať uspokojenie inde. Zvyčajne si niektorý z partnerov nájde milenca a bude svoje chúťky uspokojovať s ním.

Ako na dlhotrvajúci vzťah

Ak chceme pestovať dlhotrvajúci, láskyplný vzťah, nemôžeme ho stavať na fyzickej príťažlivosti, pretože tá skôr, alebo neskôr vyprchá, prípadne sa objaví niekto príťažlivejší a bude nás priťahovať on. Dlhotrvajúce, celoživotné vzťahy sú založené na iných hodnotách ako je fyzická príťažlivost. Také vzťahy sú založené na duchovných hodnotách a princípoch. Ak chceme dlhotrvajúci vzťah, musíme v prvom rade hľadieť na vlastnosti a rebríček hodnôt nášho partnera. Má vôbec vlastnosti, ktoré mi vyhovujú, alebo má skôr vlasnosti, ktoré mi skôr, alebo neskôr budú prekážať? Máme spoločné hodnoty a víziu čo chceme v živote dosiahnuť? Na základe týchto kritérií by sme si mali vyberať partnera, nie len na základe fyzickej príťažlivosti. Pokiaľ bude mať náš partner až príliš odlišné vlastnosti a životné hodnoty ako sú naše, budeme sa musieť naučiť veľkej tolerancii, inak bude vzťah škrípať a neskôr sa rozpadne. Ak chceme dlhotrvajúci a harmonický vzťah, mali by sme ísť do vzťahu s partnerom, s ktorým máme veľa spoločného.

Výber vhodného partnera môže trvať dlhšiu dobu, ale keď budeme trpezliví, partner snov sa znenazdajky objaví a budeme s ním môcť zažívať doposiaľ nepoznané pocity. Ak sa však necháme unášať hlavne fyzickou príťažlivosťou, len veľmi ťažko dosiahneme dlhotrvajúci vzťah.

Ako sa nenechať uniesť fyzickou krásou

Je celkom náročné nenechať sa uniesť fyzickou krásou a skôr hľadieť na duchovnú stránku ľudí. Na akej duchovnej úrovni sa nachádzame, do takej miery hľadíme na vnútro človeka a nenecháme sa ovplyvňovať vonkajším výzorom. Pokiaľ sa človek nachádza na hmotnej úrovni vedomia, neodolateľne ho priťahujú fyzické schránky opačného pohlavia (ak je samozrejme heterosexuál). Ak sa človek pomocou duchovných praktík (navštevovanie posvätných miest, modlenie sa, meditácia, jóga,…) čo i len trochu povznesie nad hmotnú úroveň, prestane klásť dôraz na fyzickú schránku a bude si všímať hlavne vnútornú stránku človeka.

Udržiavanie vzťahu – láskyplné výmeny

Veľmi dôležité je vzťah udržiavať a nenechať ho vychladnúť. Je to podobné ako s ohňom. Jednoducho musíme prikladať, aby nevyhasol. Prikladanie do vzťahového ohňa je napríklad častá snaha potešiť partnera – obdarovať ho niečim, čo má rád, urobiť kompromis v jeho prospech atď. Netýka sa to len fyzických darov. Láskyplné vzťahy sa zakladajú na harmonickom dávaní a dostávaní. Nie iba na dávaní a nie iba na dostávaní. Oboje musí byť vyvážené, aby vzťah mohol fungovať správne. Ak jeden partner dáva, druhý by mal byť pripravený to prijať. Ten, kto prijíma, by mal zase na oplátku niečo dať, aby partner nemal pocit, že ho iba vykorisťuje a aby sa zachovala rovnováha vzťahu. Takýto vzťah je ideálny a môže fungovať veľmi dlho. Vzájomné dávanie a prijímanie zaisťuje dlhotrvajúci vzťah.

Dôvera

Vo vzťahu musí existovať dôvera. Dôvera môže existovať len tam, kde je láska. Tam, kde je iba chtíč, vzniká namiesto dôvery žiarlivosť. Žiarlivosť nie je príjemná pre nikoho. Chcieť mať svoju lásku iba pre seba nie je láska, je to chtíč. Je veľmi jemný rozdiel medzi chtíčom a láskou. Chtíč zväzuje, láska oslobodzuje. Skutočná láska je slobodná a vďaka nej existuje medzi partnermi absolútna dôvera.

Tolerancia

Ak chceme funkčný vzťah, musíme sa naučiť tolerovať veľa vecí. Často sa stáva, že nám po rokoch začne doslova vadiť správanie a niektoré zlozvyky partnera. Ak to dospeje do bodu, kedy nám to nevýslovne vadí, vo vzťahu zavládne napätie. A to nie je dobré. Je dobré informovať partnera čo nám vadí a požiadať ho o nápravu. Ak sa napraviť nechce, alebo sa nevie napraviť, neostáva nám nič iné, len naučiť sa tolerovať ho.

Kompromisy

Vo funkčnom vzťahu je nutné robiť kompromisy. Jeden chce to, druhý to a čo teraz? Treba nájsť spoločnú cestu, na ktorej budú obaja šťastní. Pokiaľ si jeden bude raziť svoju cestu bez ohľadu na druhého, taký vzťah čoskoro stroskotá.

Otvorenosť

Je dôležité byť otvorený a úprimný k svojmu partnerovi. Ak máme nejaký problém, treba to okamžite konzultovať so svojim partnerom. Ako bolo spomenuté vyššie, k partnerovi musíme mať absolútnu dôveru a zdôveriť sa mu so všetkým. Tak si môžeme navzájom pomáhať. Pokiaľ budeme pred partnerom niečo zatajovať, nebudeme vo vzťahu spokojní.

Vzájomná pomoc

Vo vzťahu musí existovať vzájomná pomoc. Napríklad partneri môžu spolu variť, upratovať, alebo si rovnomerne rozdeliť rôzne služby. Pokiaľ jeden partner robí vo vzťahu viac a druhý menej, vzniká nerovnováha a v jednom parnerovi to môže vzbudiť, že ho jeho partner využíva a v tom druhom zase vzniká využivačná mentalita – šak on sa o všetko postará… Harmonický vzťah by mal fungovať na rovnováhe a obaja partneri by mali priložiť ruku k dielu pokiaľ možno rovnakým dielom.

Spoločné riešenie problémov

Vzájomná pomoc zahŕňa aj pomoc s akýmkoľvek problémom. Či už mentálnym, alebo iným. Akonáhle sa objaví problém, treba ho čo najskôr riešiť pokiaľ možno s partnerom. Pokiaľ budeme dusiť problém v sebe, alebo sa ho budeme snažiť riešiť bez toho, aby o tom partner vedel, nemusí sa nám to podariť. Partnerova pomoc je vždy fajn. Či už fyzická, alebo psychická. Správny partner nám vždy poskytne podporu, ktorú práve pri riešení problému potrebujeme.

Len On/Ona

Ak je vzťah založený na chtíči, skôr, alebo neskôr bude tento chtíč presmerovaný na inú, príťažlivejšiu osobu. Taká je povaha chtíču, vyberá si vždy to lepšie, príťažlivejšie. Často sa stáva, že vzťahy stroskotajú na tom, že sa v partnerovi vzbudí neodolateľný chtíč po inej osobe. Ak je vzťah založený na duchovných hodnotách, môže prísť aj tá najpríťažlivejšia osoba na svete a s nami to nepohne. Pretože duchovné hodnoty sú láska, súcit, porozumenie, empatia a podobne. Keď udržiavame lásku, automaticky sme súcitní, empatickí a máme porozumenie, že partner by nebol nadšený keby sme sa na neho vykašľali kvoli príťažlivejšej osobe.

Duchovný rozvoj

Treba si uvedomiť, že keď má človek problém sám so sebou, automaticky bude mať problém s ostatnými. Bude mu vadiť na ľuďoch a situáciach toľko vecí… a bude sa kvoli tomu trápiť. Keď sa dajú dohromady dvaja partneri, ktorí sa nezaujímajú o duchovný rozvoj, čaká ich vo vzťahu peklo. Dve egá sa budú o seba trieť a jeden konflikt bude striedať druhý. Pokiaľ sa obaja partneri nepozrú do seba, na svoje nedostatky a neposnažia sa ich vyriešiť, budú vo vzťahu vytvárať peklo.

Ak sa však obaja partneri venujú duchovnému rozvoju, pracujú na odstránení svojich zlých vlastností a snažia sa pomáhať aj partnerovi, aby sa tiež duchovne posúval, v takomto vzťahu s veľkou pravdepodobnosťou nevznikne peklo. Duchovne vyspelí ľudia dokážu tolerovať oveľa viac ako ľudia, ktorí sa nevenujú duchovnému rozvoju.

Duchovný rozvoj môže byť meditácia, jóga (nie len fyzické cvičenia), alebo tiež úprimné modlenie sa a navštevovanie rôznych chrámov a posvätných miest. Duchovne naplnený človek žije v oveľa väčšej pohode ako duchovne nenaplnený.

Zhrnutie

Kladenie dôrazu viac na vlastnosti partnera ako na vzhľad, dávanie, prijímanie, dôvera, tolerancia, otvorenosť, vzájomná pomoc, pochopenie, duchovný rozvoj a samozrejme láska, toto všetko musí byť vo vzťahu ak ho chceme udržať dlhodobo.

Prajem Vám, aby ste našli svoju spriaznenú dušu. Potom zistíte čo znamená milovať a byť milovaný. Budete prirodzene vedieť ako udržať tento láskyplný vzťah v harmónii.

Chtíč prezlečený za lásku

To, čo ľudia považujú za lásku, je zvyčajne chtíč. Chtíč je zvrátená podoba lásky. Niekedy hlavne muži hovoria: „Dnes som sa zaľúbil do dvadsiatich žien“. Skutočnosť je taká, že bol posadnutý chtíčom po toľkých ženách. Slová láska a zaľúbenosť sa v hojnej miere zneužívajú, pretože znejú vznešenejšie ako chtíč. Slová ako „Milujem“, „Som zaľúbený“, sú zvyčajne len pozlátko skutočnosti zvanej chtíč.

Chtíč

Chtíč znamená chcieť používať niečo, alebo niekoho pre svoj zmyslový pôžitok. Najsilnejší chtíč je sexuálny chtíč, okolo ktorého sa točí celé dianie na tomto svete. Tento chtíč vzniká nasledovne:

Keď vidíme krásnu osobu, máme potrebu sa na ňu dívať a chceme ju spoznať. Na úplnom začiatku sa uspokojuje len zrak – človek sa nevie vynadívať na toho druhého a neustále rozmýšľa, ako by ho oslovil a dostal sa k nemu bližšie. Už keď sa dajú do reči, uspokojuje sa sluch. Postupne sa spoznávajú. Slová, ktoré lahodia ušiam, si ukladajú do srdca a myslia si aký je ten druhý úžasný a slová, ktoré ušiam nelahodia jednoducho zahodia, tie nie sú až tak dôležité. Na začiatku vzťahu je vždy dôležité to, v čom sa partneri zhodujú. Myseľ odfiltruje všetko ostatné, čo nepovažuje za podstatné. Chtíč je taký silný, že dokáže človeku navodiť ilúziu, že ten druhý je dokonalý a že k sebe patria. Ak sa trochu spoznajú, vzbudia sa ďalšie chtíče ak už predtým neboli vzbudené – chtíč dotýkania sa a následné ovoniavanie. Jedná sa o uspokojovanie hmatu a čuchu. Ak sa partneri čo i len trošičku o seba náhodou obtrú, je to skvelý, elektrizujúci pocit. Túžia sa navzájom dotýkať, no ešte nevedia či to ten druhý dovolí. Keď sa jeden partner pokúsi dotknúť druhého a ten nenamieta, vzbudzuje sa ďalší chtíč – sexuálny. Ak už teda predtým nebol prebudený. Po nevinnom dotyku nasleduje ovoniavanie vlasov, krku a následné bozkávanie sa, ktoré vzbudzuje veľmi silný sexuálny chtíč. Neskôr to môže vyústiť až do ohmatávania genitálií a potom už je chtíč taký veľký, že je ho takmer nemožné ovládnuť. Niektorí sex nazývajú milovanie, pretože sa vraj ľúbia. No v skutočnosti ide v konečnom dôsledku vždy len o uspokojenie sexuálneho chtíču, ktorý je najsilnejší zo všetkých chtíčov. Preto je tak ťažké ho ovládnuť. Celá moderná spoločnosť je založená na uspokojovaní tohto chtíču. Ľudia sexujú hlava-nehlava. Potom sa šíria pohlavné choroby, robia sa potraty, prípadne vznikajú nechcené deti. Neovládnutý sexuálny chtíč je príčinou mnohého utrpenia.

Vo veľa vzťahoch je sexuálny chtíč prebudený hneď na začiatku. Veľa moderných vzťahov je založených na sexuálnom chtíči a uspokojovaní genitálií. Nemožno hovoriť o láske. Potom sa niet čomu čudovať, že vzťahy a manželstvá dopadajú tak, ako dopadajú.

Uvedomenie si chtíču

Raz som na jednom festivale uvidel veľmi sympatickú dievčinu. Vyčnievala spomedzi ostatných ako ruža medzi burinou. Ovládol ma chtíč zraku. Nevedel som sa na ňu vynadívať. Následne ma ovládol aj chtíč sluchu. Najskôr som sa na ňu len jedným očkom pozeral a neskôr mi to nedalo, prisadol som si k nej a prihovoril som sa jej. Slová z jej úst na mňa pôsobili ako nektár. Nestačil som sa čudovať čo je to za úžasnú dušu. Číta Bhagavad-gítu a páči sa jej, wow… Ak sa mi nejaké jej slová príliš nepáčili, povedal som si: „Nevadí, aj tak je úžasná“. V ten moment som si ešte neuvedomoval nebezpečenstvo chtíču. Chcel som ju spoznať viac a viac. To, že je to chtíč, som si uvedomil ešte v ten deň keď mi zmizla z dohľadu a celý večer sa neukázala. Povedala, že ešte príde, ale neprišla. Celý večer som myslel na to, kedy sa ukáže. Ešte aj v noci som na ňu neustále myslel a rozmýšľal som: „Kde asi tak bola? Veď povedala, že sa ešte ukáže. Chcem ju vidieť. Chcem byť s ňou“. Na druhý deň som si uvedomil čo by nasledovalo, keby som tento chtíč rozvíjal ďalej. Nasledoval by chtíč dotýkania sa, ovoniavania a nakoniec sexuálny chtíč. Skôr, či neskôr by s veľkou pravdepodobnosťou celý tento špás vyvrcholil sexom, keby sme pokračovali ďalej a nechali to zájsť až tak ďaleko. Našťastie festival skončil a každý išiel svojou cestou. Teraz je pár dní po festivale a chtíč pretrváva. Myslím na ňu, chcem ju spoznať, no už je fuč. Povedal som jej ako ma nájde na internete a nechal som rozhodnutie na ňu, či sa mi ozve. Ak by to bolo na mne, hneď by som sa jej ozval a chcel rozvíjať vzťah ďalej. Človek pobláznený chtíčom je ochotný cestovať za cieľom svojej rozkoše cez celý svet a urobiť čokoľvek. Taký veľký je chtíč, aj keď vie aké je tu riziko.

Človek zo začiatku nemusí mať za ľubom dostať toho druhého do postele. Môžu sa len spoznávať a užívať si blízkosť, ale skôr, či neskôr sexuálny chtíč príde a bude veľmi silný. Ak si hneď na začiatku uvedomíme, že nás ovláda chtíč a dokážeme ho v rannej fáze ovládnuť, nebudeme musieť prežívať ostatné fázy, ktoré vedú až k uspokojeniu sexuálneho chtíču, ktorý je zdrojom utrpenia. Ak však chtíč v rannej fáze necháme prepuknúť do väčšieho chtíču, neskôr bude tento veľký chtíč oveľa ťažšie ovládnuť. Už aj v rannej fáze je veľmi ťažké ovládať chtíč. Pretože chtíč sa nám zdá byť veľmi príjemný. A čo je príjemné, to je predsa dobré, nie? To je práve ilúzia, ktorá nás klame. Hovorí o tom Bhagavad-gíta:

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“ – BG 18.38

Dôležitá je posledná veta vo význame verša: „Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.“ Človek, ktorý nechce trpieť, by si mal túto vetu zobrať k srdcu a mať ju stále na pamäti. No chtíč je často silnejší ako rozum a človek podľahne chtíču aj keď vie, že kvoli nemu bude trpieť.

Cigarety, alkohol, sex, to sú najrozšírenejšie závislosti v modernej spoločnosti. O cigaretách sa všeobecne vie, že sú škodlivé, no aj tak veľa ľudí fajčí. Je to práve chtíč, ktorý je silnejší ako zdravý rozum. Ovládnuť chtíč je veľmi ťažké. O to ťažšie keď chtíč prepukne až do závislosti. Alkohol a sex si ľudia obhajujú, že to predsa nie je až také škodlivé. Pretože s tým nevedia, respektíve nechcú prestať. No nadmerné požívanie alkoholu spôsobuje nevoľnosť a nadmerný sexuálny pôžitok môže síce zo začiatku pôsobiť ako pôžitok, podobne ako alkohol a cigarety, no neskôr človeka dobehnú jeho následky podobne ako u cigariet a alkohole. Následky neovládnutého sexuálneho chtíču sú napríklad nechcené deti, potrat, pohlavné choroby, alebo iné zdravotné, či osobné problémy.

Ak nechápete, že príliš časté uspokojovanie (sexuálneho) chtíču je zdrojom utrpenia, je to v poriadku. Možno to pochopíte neskôr, keď to budete mať zažité. Len veľmi ťažko sa dá rozumieť veciam, ktoré človek nemá zažité. Nikto vám sex neberie. Ak si myslíte, že naplnenie sexuálnej túžby vás uspokojí, kľudne pokračujte v sexuálnych radovánkach ďalej. Možno neskôr narazíte na limity sexuálneho uspokojenia a začnete hľadať hlbší zmysel ľudského života ako je uspokojovanie zvieracích pudov. Možno začnete čítať Bhagavad-gítu a nájdete sa v nej. Kto vie…

Čo je láska?

To, čo ľudia nazývajú láska a zamilovanosť, je zvyčajne len sexuálny chtíč prezlečený za lásku. Dávajú tomu názov láska, lebo to znie vznešene.

Láska je slobodná. Ak človek skutočne miluje, dopraje milovanému slobodu a na 100% mu dôveruje. Nemá ani promile pochybností. No ak je človek posadnutý chtíčom, chce aby jeho partner bol neustále pri ňom, ak sa čo i len trošku vzdiali mimo dohľad, už mu partner chýba a v hlave kolujú myšlienky, že ho podvádza, alebo s niekym flirtuje, teda vzniká žiarlivosť. Ak je vo vzťahu žiarlivosť, vzťah nie je založený na láske, ale na chtíči.

Existuje vôbec v tomto svete láska? Alebo je všetko to, čo ľudia nazývajú láska, len chtíč prezlečený za lásku?

Významný duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda sa k tomu vyjadril: „Okrem lásky k Bohu nie je možné nikoho iného milovať. Skôr sa jedná o chtíč. V tomto hmotnom prostredí sú všetky ľudské a nie len ľudské, ale aj zvieracie činnosti založené na pude znečistenej sexuálnej túžby, teda na príťažlivosti medzi pohlaviami. Okolo sexu sa točí dianie celého vesmíru. A výsledkom je len utrpenie. Je to kruté, ale je to pravda. Takzvaná láska tu znamená len „ja uspokojím tvoje zmysly a ty zase uspokojíš moje“. Keď tento pôžitok skončí, nasleduje rozvod, odlúčenie, hádky, nenávisť. Toľko vecí sa deje v dôsledku tejto falošnej lásky. Skutočná láska znamená láska ku Krišnovi, k Bohu“.

Každá živá bytosť túži milovať a byť milovaná. Ale na hmotnej úrovni nachádza len chtíč, ktorý je zvrátenou podobou lásky. Tento chtíč je len dočasný a časom vyprchá a dostaví sa opäť pocit prázdnoty a opät potreba milovať a byť milovaný. Keď je človek hladný, túži po jedle. Keď sa človek naje, je chvíľu sýty, ale keď mu vytrávi, je opäť hladný a túži po jedle. Rovnako je to s chtíčom, ktorý ľudia nazývajú láskou. Zo začiatku je chtíč veľký a partneri sa navzájom priťahujú. Táto príťažlivosť zrazu skončí keď chtíč pominie, alebo sa v jednom z partnerov vzbudí väčší chtíč po inej osobe.

Láska k Bohu

Túžba milovať a byť milovaný pramení z duchovnej úrovne. No ak sa ju živá bytosť snaží uspokojiť na hmotnej úrovni, výsledkom je len sklamanie a utrpenie. Každá živá bytosť je duchovná a má večný vzťah s Bohom, na ktorý vplyvom hmoty zabudla. Čím viac je živá bytosť zapletená v hmote, tým viac trpí a nevie prečo. Žije v nevedomosti. Ak chce živá bytosť skutočne milovať a byť milovaná, svoju lásku musí preniesť z fyzickej úrovne na duchovnú. Tak pocíti skutočnú lásku a šťastie.

Vyvinúť lásku k Bohu je oveľa ťažšie ako vyvinúť chtíč k nejakemu človeku. Keď človek vidí nejakú peknú osobu, automaticky sa v ňom vzbudí chtíč, ktorý má od lásky veľmi ďaleko. Je veľmi ľahké vzbudiť chtíč a myslieť si, že je to láska. Na prejavenie lásky treba oveľa viac času a úsilia ako na prejavenie chtíču. Chtíč sa prejaví instantne, no vypestovať lásku trvá mesiace, ba až roky. Môžeme si myslieť, že ten krásny pocit, ktorý zažívame je láska, no ak sa nad tým úprimne zamyslíme, tak v konečnom dôsledku je vzťah medzi partnermi často založený na chtíči – ja urobím dobre tebe, ty mne. Môžeme tomuto chtíču dať pozlátko „láska“, no to z neho lásku nerobí. Lásku nie je také ľahké vypestovať. Láska existuje len na duchovnej úrovni. A dostať sa na duchovnú úroveň, to chce tréning. Na fyzickej úrovni sa jedná vždy o chtíč.

Všetky bytosti túžia milovať a byť milované. No na hmotnej úrovni zažívajú len chtíč a neskôr zákonite sklamanie. Len na duchovnej úrovni je možné vypestovať lásku a zažívať skutočné šťastie. Ak chceme zažívať skutočnú lásku, musíme ju smerovať správnym smerom. Ak nájdeme zdroj skutočnej lásky, máme vyhrané. Z tohto zdroja môžeme čerpať neobmedzenú lásku. Ak získame prístup do zdroja neobmedzenej lásky, automaticky budeme milovať všetko a všetkých.

Kto je zdrojom lásky pre deti? Rodičia. Kto je zdrojom lásky vo vzťahu? Partner. Kto je zdrojom lásky pre všetkých? Boh, Stvoriteľ, náš Otec.

Boh je pre mnohých ľudí niečo abstraktné a neuveriteľné. Dokonca ani mnohí veriaci nevedia kto je Boh. Nemajú s ním vyvinutý vzťah. Len v Boha slepo veria a spomenú si na neho zvyčajne len keď ide do tuhého a žiadajú od Boha pomoc.

Pokiaľ sa nedostaneme na duchovnú úroveň a nevyvinieme lásku k Bohu, tak sa nezbavíme chtíču a nezažijeme skutočnú lásku. Môžeme o láske len snívať a chtíč nazývať láskou. Ak si myslíme, že niekoho milujeme a sme milovaní, je to len maličký zlomok citu, ktorý môžeme zažiť vo vzťahu s Bohom. Aby sme vypestovali lásku k Bohu, musíme nasledovať proces, ktorý lásku k Bohu vzbudí – Bhakti jogu – jogu oddanosti. Nasledovaním procesu Bhakti jogy je možné vyvinúť skutočnú lásku – lásku k Bohu. O bhakti joge píšem v článku “Bhakti joga“.

Čo s chtíčom?

Na to, aby sme dokázali prekonať chtíč, musíme získať niečo lepšie ako je chtíč. Vzťah zvyčajne stroskotá na tom, že jeden partner nájde lepšieho partnera, chtíč vyprchá, alebo zistí, že sloboda je lepšia ako vzťah. Jednoducho nájde niečo lepšie ako je súčasný vzťah.

Čo je lepšie ako chtíč? Láska. Naša prirodzená túžba je milovať. Ale v hmotnom svete je táto túžba zvrátená. Namiesto lásky pociťujeme chtíč, ktorý je najskôr zdrojom slasti a neskôr zdrojom utrpenia. Ak sa chceme chtíču zbaviť a pocítiť skutočnú lásku, stačí pravidelne počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru, ktorá nás spája s našou duchovnou podstatou a prebúdza lásku k Bohu. Spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

A buďte šťastní.

Každý, kto počúva, spieva, či recituje Hare Krišna mahá-mantru sa očisťuje od hmotného znečistenia a postupne tak môže pociťovať duchovnú úroveň viac a viac. Duchovná úroveň je oveľa krajšia ako fyzická. Zvuk tejto mahá-mantry očisťuje srdce od chtíču, závislostí, všetkých zlých vlastností a emócií.

Viac o tom čo prináša spievanie Hare Krišna mahá-mantry a čo mahá-mantra znamená, sa dozviete v tomto článku: http://www.veda.harekrsna.cz/encyklopedie/intro.htm#3

Chtíč je najskôr zdrojom slasti a neskôr utrpenia. Skutočná láska je zdrojom večnej blaženosti. Ten, kto chce pocítiť túto blaženosť, by mal kráčať cestou sebarealizácie, cestou bhakti jógy. Ak budeme usilovne a úprimne praktikovať bhakti jógu, naša láska sa bude neustále zväčšovať. Každý to môže pocítiť na vlastnej koži. Keď človek prijíma jedlo, postupne cíti, že sa mu zapĺňa žalúdok a je spokojnejší. Keď človek nasleduje proces bhakti jógy, postupne cíti stále väčšiu lásku a pripútanosť ku Krišnovi, k Najvyššej osobnosti božstva. Ak človek vyvinie čo i len malinkú lásku k Bohu, chtíč už viac pre neho nebude lákavý. Zameria sa na skutočnú blaženosť v podobe skutočnej duchovnej lásky.

Opäť: môžete tomuto všetkému veriť, alebo neveriť, môžete s tým súhlasiť, alebo nesúhlasiť. Alebo si môžete vyskúšať proces bhakti jógy a zistiť ako to naozaj je. Bhakti jógu na Slovensku učí hnutie Hare Krišna. Viac info nájdete na stránke www.iskcon.sk

Ženy – nechajte muža dobyť vás

Mám kamarátku, ktorá má problém s mužmi. Až zúfalo túži nájsť toho pravého. Túži nájsť si muža, ktorý by s ňou ostal dlhšie ako len pár nocí. Svoje sklamania píše na sociálnu sieť a všímam si ich už niekoľko mesiacov. Bude to už možno aj rok.

Problém tejto kamarátky je, že svoju náklonnosť k mužovi dáva najavo príliš skoro. To spôsobuje jej zúfalá túžba po mužovi. Ak narazí na sympatického muža, je ochotná mu zniesť aj modré z neba. No ten muž si to neváži. Muži si nevážia keď majú ženu ako na dlani už po pár dňoch. Muži sú dobyvatelia, chcú ženy dobývať.

Kamarátka raz na sociálnu sieť napísala:

Sú atraktívni, múdri, vtipní a my ich milujeme. Akurát z našich životov zmiznú práve vo chvíli, keď sme si isté, že sme stretli toho pravého. Jedným z dôvodov je aj neodškriepiteľný fakt, že muži sa proste nechcú viazať. Môžu nám nosiť ruže, užívať si s nami spoločný čas a sex. Jediným pravidlom však je nedať ani v náznakoch najavo, že by sme chceli niečo viac. Bože chráň ak náhodou nejaký záväzok. Ak sa pošmykneme a po treťom pohári (vína) niečo naznačíme, môže sa stať, že sme ho videli naposledy.

Tento text dokonale vystihuje jej vzťahy za posledný rok. Vždy ten istý scenár. Narazí na atraktívneho muža, začne sa s ním stretávať, zamiluje sa do neho, potom sa stretnú aj v posteli a hotovo. Akonáhle muž dostane ženu do postele príliš skoro, žena prehrala na plnej čiare.

Ako na mužov

Ak sa žena mužovi sama otvorí, muž si ju prestane vážiť a stratí o ňu záujem.

Mužov baví dobývať ženy. Akonáhle muž zistí, že žena je ľahká korisť, z nejakého dôvodu sa zľakne, ustúpi do úzadia a ide hľadať ďalšiu korisť. Muži nemajú radi ľahké koristi. Dajte mužom možnosť dobývať vás. Dajte mužom možnosť získať si vás. Ak dovolíte mužovi aby vás dostal príliš skoro, nebude si vás vážiť. Ak necháte muža hrať sa na dobyvateľa dostatočne dlhú dobu, bude si vás vážiť oveľa viac.

Predstavte si ženu ako jedlo. Ak muž dostane jedlo každé 3 hodiny, nemusí si ho vážiť. Ak muž dostane jedlo len raz za 6 hodín, bude si ho vážiť viac. Ak muž dostane jedlo len raz za deň, bude si ho vážiť ešte viac. Ak muž nedostane najesť celý deň, ale dostane jedlo až na druhý deň, bude si ho veľmi vážiť a vychutnávať.

Neodovzdávajte sa mužom príliš skoro. Nedávajte im viac ako úsmev a svoju prítomnosť. Muž túži po žene dovtedy kým nezistí, že ju môže naozaj mať. Ak mužovi prejavíte očividnú náklonnosť príliš skoro, s veľkou pravdepodobnosťou sa stane, že sa od vás vzdiali a bude hľadať ťažšie dostupnú korisť. Ale čím dlhšie muž ženu dobýva, tým viac si ju bude vážiť keď si ju získa.

Nechajte mužov hrať sa na dobyvateľov. Muži to milujú. Majú radšej keď dobyjú hrad ako hlinený domček.

Ak má muž o vás seriózny záujem, bude vás dobývať niekoľko mesiacov. Ak si chce s vami len užiť, bude sa vás snažiť dobyť behom pár hodín, dní, alebo týždňov.

Ak k mužovi niečo pocítite, nedávajte mu to hneď najavo. Už vôbec mu to nehovorte. Počkajte kým vás dobyje sám. Vtedy si vás bude naozaj vážiť.

Tak a máte návod ako na mužov. Veľa trpezlivosti a veľa šťastia ženy!

Žiarlivosť – potreba vlastniť

Žiarlivosť by sa dala prirovnať k potrebe vlastniť. Si môj a nikoho iného. Nikto iný mi ťa nezoberie. Je to sebecká vlastnosť a neprináša úžitok nikomu. Ani tebe, ani človeku, na ktorého žiarliš. Potreba vlastniť vychádza z pocitu neistoty a nedôvery.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):

Žiarlivosť ako prejav nedôvery

Ak niekto z partnerov žiarli, tak tomu druhému nedôveruje. Ak by dôveroval, nežiarlil by.

Ak nie je vo vzťahu dôvera, tak vzťah nemôže správne fungovať. To proste nejde.

Milostný trojuholník

Niektorým ľuďom sa stáva, že sa zapletú do milostného trojuholníka. Napríklad muž si nájde milenku ale stále je aj so svojou ženou. Milenka sa do neho zaľúbi a začne žiarliť. Je jej nepríjemná už len predstava, že jej milenec spáva so svojou právoplatnou ženou. Niekedy to nemusí byť žena, ale len frajerka. No na sile žiarlivosti to nič nemení.

Raz mi kamarátka, ktorá je zapletená v takomto trojuholníku so ženatým mužom, napísala:

– Ako si vnímal myšlienku, že by Jupí spávala s tým svojim terajším frajerom? Nebol si z toho smutný?

– Preboha, prečo by som mal byť smutný? Žiarlivosť je výplod chorej mysle.

– No smutný z faktu, že pri nej nemôžeš byť tak blízko… respektíve že je pri nej niekto tak blízko, aj mentálne aj fyzicky.

– Smutný môžem byť len z faktu keby som JA spravil niečo nepekné. To, čo robí niekto iný s niekym iným a niekomu inému, mi môže byť ukradnuté. Je to len a len medzi nimi. Ja nemám právo sa do toho starať. A nemám ani dôvod sa cítiť zle pre vzťahy iných ľudí. Keby som to riešil, ďaleko by som sa veru nedostal.

Jednoducho rieš svoj život, svoje problémy. Prečo sa stále zameriavaš na ostatných? Aj keď ti je tá osoba možno blízka, je slobodná duša. Sama si vyberá s kým chce tráviť čas. Môže si sama slobodne vybrať či chce tráviť čas s tebou, alebo s niekym iným. Nemáš dôvod sa preto cítiť zle. Ak sa cítiš zle, ten pocit pochádza z potreby vlastniť a pocitu chcieť mať toho človeka pri sebe. Potreba vlastniť je sebecká vlastnosť, ktorá neprináša úžitok nikomu. Treba pochopiť slobodnú vôľu jednotlivcov a rešpektovať ju.

Jupí je žena, ktorá ma naučila bezpodmienečnej láske a stále ju milujem. Nemali sme spolu ani partnerský vzťah. Nestihli sme si ho vytvoriť, pretože si našla iného Rómea a mňa v podstate odsunula na druhú koľaj. Píšem o tom v článku “Pravá láska – láska k duši“. Naučil som sa pri nej za krátky čas veľmi veľa. Som jej za to vďačný.

Spomenul som si, že som niečo podobné ako žiarlivosť cítil keď bola Jupí ešte s jej bývalým priateľom. Spávali spolu v jednej posteli a keď mi to raz povedali do očí, išlo mi srdce z hrude vyskočiť. Ten pocit, keď váš milovaný spí v jednej posteli s iným a nie s vami. Našťastie som to rozdýchal. Nebolo mi to príjemné… cestou v autobuse som nad tým rozmýšľal a zistil som, že “Ja im to doprajem” a pocítil som neskutočný pokoj. Jednoducho doprajem milovanej duši lásku. Nech je v akejkoľvek podobe. Či je odomňa, alebo od iného, to je úplne jedno. Milovať znamená chcieť pre druhého to najlepšie. Nechať mu slobodu. Milovať sebecky znamená chcieť mať pri sebe milovaného za každú cenu. Chcem ho mať pri sebe, lebo JA sa chcem mať dobre. A chcem aby aj on sa mal dobre somnou. No on sa môže rozhodnúť, že sa bude mať lepšie s niekym iným. Je to jeho slobodná voľba a ja s tým nemôžem takmer nič robiť. Môžem sa akurát pokúšať presvedčiť ho, že ja som lepší ako ten, pre ktorého sa rozhodol, ale robil by som to čisto zo sebeckého dôvodu. Pretože JA chcem mať svojho milovaného po svojom boku za každú cenu. JA chcem tiež cítiť jeho blízkosť. Samozrejme, bolo by krásne mať svojho milovaného po svojom boku, no ak sa rozhodne pre iného, mal by som to rešpektovať a dopriať mu zdieľanie lásky s kýmkoľvek. Dopriať svojmu milovanému lásku a šťastie, to je pravá láska. Chcieť svojho milovaného len pre seba, to je nečistá a sebecká láska. Prečo by som mal byť ja smutný keď je môj milovaný šťastný? Ak niekoho naozaj miluješ, dopraješ mu slobodu.

Odhoď egoistické, sebecké chúťky a skutočne miluj ♥ Len tak pocítiš skutočné šťastie.

Vzťahy sú komplikované z jedného dôvodu – sami ľudia si ich robia komplikované. Ľudia si z nejakého dôvodu robia komplikované všetko. V ich mysli vzniká miš-maš, neporiadok a potom tento neporiadok projektujú do svojho života.

Hovorím to stále, poviem to aj teraz. Upratať tvoju myseľ ti pomôže každodenná meditácia. Ako na meditáciu píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Čo je láska?

Mnoho ľudí si myslí, že láska je hlavne vzťah medzi dvoma ľuďmi. Väčšinou mužom a ženou. Láska je aj to, keď rodičia ľúbia svoje deti. Alebo keď niekto ľúbi svojich domácich miláčikov – rôzne zvery. Môžeme milovať prírodu a vesmír. To všetko je láska. A čo je ešte láska?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7.5 min):

Partnerská láska

Partnerská láska je tá, po ktorej všetci túžia. Nikto nechce byť osamelý. Každý túži milovať a byť milovaný. Je to predsa super pocit.

No láska veľakrát bolí. Hlavne keď s ňou začíname, môžeme sa veľmi popáliť. Je to vôbec láska, keď tak dokáže bolieť? No je. Ako inak by sme si vedeli vážiť teplo, keby nebola zima? Ako inak by sme si vedeli vážiť svetlo, keby nebola tma? Ako by sme si vedeli vážiť lásku, keby nebolela?

S partnerskou láskou sa veľmi často spája fyzická láska. Vyberáme si partnera na základe fyzickej príťažlivosti. Často sa stáva, že ľudia si vyberajú parnera iba na základe fyzickej príťažlivosti a vrhajú sa bezhlavo do vzťahov. Neskôr narážajú na problémy “On je taký debil”, “Ona je taká pi…”. Je aj toto láska? Ani nie :) Fyzická láska je totiž láska falošná. Krása toho druhého nás dokáže dokonale oklamať a naivne si myslíme, že on je ten pravý/pravá.

Keď narazíme na partnera, ktorý nás priťahuje fyzicky a ešte si s ním aj dlhodobo rozumieme, to môže byť ono, po čom všetci pátrajú. Vzájomné porozumenie vo vzťahu je oveľa dôležitejšie ako fyzická krása. Ak je náš partner krásny, ale nerozumieme si navzájom, načo je nám taký vzťah? Len na príťaž. Ak náš partner nie je sex bomba, ale rozumieme si s ním, je to oveľa viac ako keby bol sex bomba.

Partnerská láska teda nie je iba o fyzickej kráse, je hlavne o tej vnútornej kráse. Fyzická krása človeka pominie o pár rokov, no tá vnútorná je trvalejšia.

Čo je ešte láska?

Mnoho ľudí hľadá lásku v iných ľuďoch, zvieratách, alebo v niečom inom. Mnoho ľudí hľadá lásku takpovediac v externých zdrojoch. Okrem spomínaných druhov lásky je tu ešte jeden prehliadaný zdroj lásky, ktorý je oveľa bližšie ako sa môže zdať. Hovorí sa, že láska pramení zo srdca. A veru nie je to ďaleko od pravdy. Tá skutočná láska je v každom človeku. Každý človek ju má v sebe. Aj keď zrovna nemáš partnera, alebo domáceho miláčika, môžeš milovať a byť milovaný. Znie to zvláštne, však? No akonáhle objavíš túto lásku v sebe, svet sa ti bude zdať oveľa krajší. Budeš milovať všetkých a všetci budú milovať teba. A nemyslím tým fyzickú lásku, žiadny sex ani nič podobné. Táto láska je bezhraničná, bezpodmienečná a večná. Ak sa naučíš milovať seba, automaticky budeš milovať všetko a všetkých – celý vesmír.

Sebaláska

Nebojte sa, nie je to žiadny narcizmus. Nemá to s ním nič.

Naučiť sa milovať seba chce veľa trpezlivosti a veľa snahy. Popracovať na sebe, na vlastnostiach, ktoré nám bránia v sebarozvoji a ktoré na sebe nemáme radi. Dá sa to. Všetko sa dá, keď sa chce. Prvý krok k sebaláske je nájsť seba, svoje JA. Nemôžeš milovať niečo, čo nepoznáš. Musíš zistiť kto naozaj si a čo je tvoje životné poslanie. Čo ťa baví. Ak sa ti to podarí, alebo sa ti to už dokonca podarilo, gratulujem! Ak nevieš ako na to, vyskúšaj meditovať. O meditáciach sa dozvieš v článku “Čo mi dala meditácia“.

Popracovať na sebe neznamená stať sa dokonalým, ale využívať vlastnosti a schopnosti, ktoré máme a prijať vlastnosti, ktoré na sebe nemáme radi. Ak na sebe niečo nemáš rád, môžeš to buď zmeniť, alebo prijať. Sebaprijatie predchádza sebaláske. Pokiaľ sa neprijmeš takého, aký si, len ťažko sa dokážeš milovať.

Sebaláska verzus externá láska

Ak nemiluješ seba, nedokážeš celkom milovať ani iných. Bez sebalásky je láska k ostatným len klam, ilúzia. Kým nemiluješ seba, budeš kvoli láske trpieť. Vzťahy aj rozchody ťa budú veľmi bolieť.

Ak nemiluješ seba, nie si šťastný a snažíš sa nájsť lásku a šťastie v externých zdrojoch – v ľuďoch, zvieratách, rastlinách, či dokonca v materiálnych veciach.

Veľa ľudí túži po partnerovi snov. Veľa ľudí si myslí, že len s ním budú naozaj šťastní a konečne zažijú skutočnú lásku. Takto sa len klamú. Kým nemiluješ seba, nemôžeš byť vo vzťahu skutočne šťastný a nemôžeš ani nájsť partnera snov. Kým nemiluješ seba, budeš časom v partnerovi vidieť chyby a on bude vidieť chyby v tebe. Budete si ich navzájom vyčítať.

Nemôžeme dať iným to, čo sami nemáme. Nemôžeme dať iným lásku, ak ju nemáme v sebe.

Ak máme pocit nedostatku lásky, chýba nám sebaláska. Nie láska od ostatných. Láska z externých zdrojov je prchavá a častokrát bolí. Partner nám môže ublížiť, alebo nás môže opustiť, zviera nám môže zomrieť, jednoducho na externú lásku nie je spoľahnutie. Externá láska spôsobuje veľa potešenia, ale na druhej strane aj veľa bolesti. Zato keď objavíš lásku v sebe, už viac ju nemusíš hľadať v externých zdrojoch a nemusíš zažívať takú ukrutnú bolesť zo straty. Na pocítenie skutočnej lásky nepotrebuješ ostatných. Aj keď je pravda, že vo mne zapálila túto lásku najkrajšia žena na svete, ale to bol len impulz, akási iskra, vďaka ktorej vo mne vzbĺkol večný oheň lásky. Teraz som šťastný sám so sebou a milujem seba aj všetkých ostatných, celé stvorenie. Ja som túto lásku pocítil vďaka tomu, že som na ňu bol pripravený. Bol som sám so sebou vyrovnaný a prijal som sa takého, aký som. Keby som mal sám so sebou problém, keby som sa neprijal, nebol by som na túto lásku pripravený.

Vedz, že pracovať na sebe, spoznať svoje JA, svoje životné poslanie, ti pomôže nájsť lásku v tebe. Buď trpezlivý. Trpezlivosť ruže prináša. Je dosť možné, že ti príde do života osoba, ktorá v tebe túto večnú lásku zapáli. A je dosť možné, že tak, ako tá osoba prišla, tak aj odíde. Ale to ti už nebude vadiť, pretože už budeš mať lásku v sebe. Už nebudeš potrebovať externé zdroje lásky, aby si lásku pocítil.

Viac o sebaprijatí a sebaláske sa dočítaš v článku “Miluj bližného svojho ako seba samého“.

Láska v každom z nás, to je tá pravá láska, po ktorej všetci tak veľmi túžia a tak zúfalo sa ju snažia nájsť.

Želám si, aby všetci našli lásku v sebe. Tak na sebe zamakajte :)

Krásne jablko zvonka, zhnité zvnútra

Krása, to je to, čo človeku učaruje najviac. Najmä fyzická krása, ktorú je možné vidieť očami okamžite. Krásy prírody, ľudí, umeleckých diel… je naozaj veľa krásnych vecí. No nie je všetko zlato, čo sa bliští.

Fyzická krása človeka

Ľudia sa prirodzene nechávajú unášať fyzickou krásou, pretože túto krásu vidíme ihneď. No čo sa skrýva pod obalom, to na prvý pohľad neodhalíme pokiaľ nemáme zvláštne schopnosti. Zamilovanosť vzniká práve vďaka fyzickej kráse. Krásny človek nás tak priťahuje, že je nám jedno aký ten človek naozaj je, hlavne, že je pekný a vrháme sa bezhlavo do vzťahu. Až neskôr zistíme čo je ten krásavec/krásavica zač. Málokedy sa stáva, že takéto rýchle vzťahy založené na fyzickej príťažlivosti majú dlhé trvanie.

Pozor na krásu!

Nenechávať sa unášať krásou nie je jednoduché. Chce to tréning. Človek si musí uvedomiť a mať na pamäti, že to krásne jablko môže byť zvnútra zhnité, no nemusí. Zistí to až keď si z jablka odkusne, až keď krásneho človeka spozná. Lenže ľudia sú takí hlúpi, že jedia aj zhnité jablko, veď zvonka je krásne! To nevadí, že je vo vnútri zhnité. Klamú sa… nechávajú sa klamať krásou a udržiavajú vzťah so zhnitým jablkom. A spolu s ním hnijú aj oni sami.

Ideálny vzťah

Ideálny vzťah by mal byť harmonický. Mala by fungovať príťažlivosť aj na fyzickej úrovni aj na duchovnej. V mnohých vzťahoch vládne fyzická úroveň a to narušuje harmóniu celého vzťahu. Vznikajú nerodozumenia, hádky, krik, plač,… len preto, že vzťahu chýba porozumenie na duchovnej resp. vnútornej úrovni.

Vzťahy sú celkovo komplikovaná vec, napísalo sa o nich už nespočetne veľa kníh. No dám vám jednu radu, ktorú sa možno v knihách o vzťahoch nedočítate. Buďte sami sebou. Nepretvarujte sa, nehrajte sa na niekoho, kým nie ste. Nehrajte sa na krásne jablko, nezakrývajte svoju hnilobu, svoje chyby a “zlé” vlastnosti. Jednoducho ukážte ľuďom kto v skutočnosti ste. Jedine tak k sebe pritiahnete podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí budú s vami v harmónii.

Držte sa motta: Radšej osamote byť ako so zhnitým jablkom žiť.

Fyzická krása je falošná

V skutočnosti je fyzická krása falošná. Skutočná krása je niekde inde. Čo z toho, že je žena pekná, keď nevie programovať? A teraz vážne. Môžeme mať najkrajšieho partnera na svete, ale čo z toho, keď si s ním nebudeme rozumieť? No nič, budeme ho mať len na fyzické potešenie, gratulujem.

Skutočná krása človeka sa skrýva pod jeho obalom, v jeho vnútri. Tam je niečo, čo je skutočne to pravé. Tam je tá pravá krása. Niekto by po týchto slovách zobral nôž a začal pitvať svojho partnera aby našiel niečo krásne v jeno vnútri. Nenašiel by nič krásne. Krása človeka nie je hmotná, nedá sa vidieť voľným okom, ani chytiť.

Tekutá krása

Bol raz jeden princ, ktorý stretol nádhernú ženu. Princ sa chcel okamžite s touto ženou oženiť, ale ona nechcela. Povedala mu: “Chceš ma za ženu, si priťahovaný mojou krásou, tak ja ti svoju krásu pripravím a ukážem do 10 dní.”

Princ natešene súhlasil. Potom nádherná žena povedala: “Ak si ma stále chceš zobrať za ženu, tak si ma môžeš vziať o 10 dní”. Princ odpovedal: “Dobre, prídem teda o 10 dní a zoberiem si ťa za ženu, krásna mladá slečna”.

Hneď ako princ odišiel, nádherná žena začala brať silné preháňadlo. Odkladala všetky svoje zvratky a výkaly do veľkých nádob. Po celých 10 dní nič nejedla, iba zvracala a ukladala zvratky a výkaly do nádob. Za tých 10 dní sa z nej stala nie veľmi príťažlivá žena. Pokožku mala šedú, bola vychudnutá, veľmi slabá, z jej krásy nič neostalo.

Po desiatich dňoch princ prišiel za nádhernou ženou. Ona otvorila dvere a keď ju princ zbadal, povedal: “Prišiel som sem navštíviť jednu veľmi krásnu ženu, s ktorou sa mám oženiť”. Žena povedala: “Ja som tá krásna žena”. Princ odpovedal: “Nie, to nemôžeš byť ty, ona bola naozaj krásna”. Ona trvala na svojom: “Ale áno, ja som tá krásna žena, svoju krásu som si pre teba odložila, chceš ju vidieť?”. Princ horlivo prikývol a ona ho zobrala do miestnosti s nádobami plných výkalov a zvratkov, ukázala na ne a povedala: “Tu je moja krása”.

Príbeh zo Šrímad Bhagavatam 4.26.3.

Asi si viete predstaviť ako princ zareagoval. Musel byť v šoku. Aj bol. No vďaka tomuto šoku si uvedomil, že skutočná krása nie je tá fyzická, ale je úplne inde.