Archívy kategórie: vzťahy

Jediný zásadný problém vo vzťahoch

Vzťahy bývajú v dnešnej dobe pomerne komplikované. Poznám málo ľudí, ktorí majú pekný dlhodobý vzťah a poznám viac ľudí, ktorí striedajú jedného partnera za druhým mysliac si, že ten ďalší bude lepší… Striedanie partnerov sa stalo akýmsi trendom. Deje sa to aj v mojom živote. Ešte som nemal pekný dlhodobý vzťah a vždy sa niečo pokazilo, čo už ani jeden z nás nechcel opraviť – nie, že by to nešlo opraviť, ale stálo by to toľko úsilia, že sa na to vždy radšej minimálne jeden z nás vykašlal. “Toto mám riešiť? Ďakujem pekne, to radšej nechám tak a budem dúfať, že v ďalšom vzťahu sa mi to nezopakuje…” – ale zopakuje, tomu ver :)

Pokiaľ nezmeníme niečo v sebe, vždy sa nám bude opakovať to isté. Vonkajšia realita je len zrkadlovým obrazom nášho vnútra – vedomia a podvedomia. Čo vysiela naše vedomie a podvedomie, to nám do života prichádza. Takže zmena partnera pri vážnych vzťahových problémoch nie je riešenie. A nie je ani riešenie zvaľovať všetku vinu na partnera, čo sa veľmi často deje. Koľkokrát som už počul výčitky typu: “Ty za to môžeš, ty, ty, ty” a na seba sa nepozrú.

Zásadný problém vo vzťahoch je zvaľovanie viny na druhých a nevidieť, že tie problémy si vytvárame my sami svojim vlastným postojom a vedomím. Nie je náhoda, že niektorým ľuďom sa opakujú stále tie isté, alebo veľmi podobné situácie dokola. Pokiaľ nezmeníme vedomie, stále nám budú do života prichádzať stále tie isté, alebo veľmi podobné situácie. Už keď pochopíme, že tieto situácie sa opakujú, aby nás niečo naučili o nás, je to prvý krok k výhre a zmene. Len keď zmeníme svoje vzorce (často podvedomého) správania, môžu sa zmeniť situácie, ktoré nám prichádzajú do života.

Ak pochopíme a uvedieme do praxe princíp zrkadlenia, náš život môže byť oveľa pokojnejší a šťastnejší. Ak chceme vyriešiť problémy v našom živote, musíme sa zamerať na vyriešenie ich príčin, ktoré sú v každom z nás. Pokiaľ budú príčiny existovať, problémy sa budú stále prejavovať. A pokiaľ budeme zvaľovať vinu na druhých a na seba sa nepozrieme, nič tým nevyriešime.

K nazretiu do svojho (pod)vedomia pomáhajú techniky popísané v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

O zrkadlení píšem v článkoch “Ako využiť zrkadlenie na sebarozvoj“, “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“, “Riešením problémov  tam vonku nič nevyriešime“.

Prijať svoje emócie také, aké sú

Často máme tendenciu nepripúšťať si negatívne emócie a zaháňať ich. Obzvlášť muži. Keď cítime negatívnu emóciu, nie je to zrovna príjemné a cítime sa slabí. Bolo do nás vštepované, že muži neplačú, že sú silní a podobne. Z toho sme usúdili, že je lepšie nepripúšťať si negatívne emócie a tváriť sa, že je všetko v poriadku. No keď nenecháme negatívne emócie cez nás prejsť, pripravujeme sa o nové uvedomenia ktoré nám môžu pomôcť skvalitniť život a navyše neprejavené emócie sa neskôr prejavujú ako choroby na fyzickom tele.

Pripustiť si negatívne emócie

Kým budeme potláčať a zaháňať negatívne emócie, budeme žiť v akomsi sebaklame, že sme silní a že je všetko v poriadku. Týmto si blokujeme hlboké uvedomenie, ktoré pramení z nepríjemnej emócie ako napríklad smútok. Negatívne emócie sú prostriedok k nášmu rastu. Ak si ich nebudeme pripúšťať a budeme ich zaháňať, moc si tým nepomôžeme, ba môžeme si tým ešte viac uškodiť.

Ak si však negatívne emócie pripustíme a začneme ich hlboko vo svojom vnútri prežívať, spustí sa tým proces liečenia, ktorý je pre nás veľmi potrebný. Súčasťou liečenia je aj plač. Bolo do nás vštepované, že muži neplačú, že je to prejav slabosti. Ale čo je na tom také hrozné byť slabý a ukázať svoju zraniteľnosť? Nie je hanba nechať prúdiť cez seba svoje emócie a aj si poplakať keď treba. Je to naozaj liečivé a pomáha nám to prejsť cez ťažké životné obdobie.

2 týždne po rozchode som bol v totálnych depkách. Nevedel som sa tešiť zo života a bol som úplne na dne. Vďaka svojej (bývalej) priateľke som sa naučil, že nechať prúdiť cez seba svoje emócie, aj keď sú akokoľvek nepríjemné, je pre nás veľmi dôležité a prospešné. Ak ich potláčame, stávajú sa z nás roboti neschopní prijímať a cítiť svoje emócie. Ak ich však prijmeme, prečistia nás, naučia nás čo potrebujeme vedieť, časom pominú a môžeme žiť opäť radostný život s novými poznatkami. Keby som neprijal svoje negatívne emócie, nebol by som tam, kde som.

Je fajn naučiť sa prijať aj negatívne emócie… môžu nás veľa naučiť.

Hľadanie dokonalosti v nedokonalosti

Ľudia častokrát hľadajú akési naplnenie svojich predstáv a túžob v nedokonalosti – v materiálnom svete, v materiálnych vzťahoch, v partnerovi… no vždy nachádzajú v konečnom dôsledku len sklamanie.

Hmotné bohatstvo a vzťahy v hmotnom svete nedokážu dušu plne uspokojiť. Možno len na chvíľku, ale potom zase hľadá naplnenie všakovakými spôsobmi na rôznych miestach a stále nenachádza… pretože hľadá dokonalosť v nedokonalosti – v hmotnom svete.

Častokrát vidím aké majú ľudia očakávania od svojich partnerov, alebo od iných ľudí a častokrát tieto očakávania nie sú naplnené a prichádza sklamanie. Pretože nikto v tomto svete nie je dokonalý a nemôže dokonale spĺňať atribúty dokonalosti, ktorú každý prirodzene hľadá, pretože to prináša skutočné naplnenie. Keď sú naše predstavy a túžby dokonale naplnené, môžeme byť dokonale šťastní. Problém je ten, že v hmotnom svete s materialistickým vedomím to nie je možné.

Aby sme našli dokonalosť a naplnenie, je nutné povzniesť sa na duchovnú úroveň.

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [Bhagavad Gíta 5.24]

Všetka tá snaha duše nájsť naplnenie v nedokonalosti, v hmotnom svete, ktorý je dočasný, plný nevedomosti a utrpenia, je márna. Žiadny človek nebude nikdy spĺňať naše požiadavky na 100%. Aj napriek tomu sa mnohí ľudia o to snažia a nachádzajú len chvíľkové šťastie a následné sklamanie. Snažia sa nájsť naplnenie vo vzťahoch s dušami, ktoré podliehajú štyrom nedokoknalostiam:

  1. Majú sklon podvádzať
  2. Podliehajú ilúzii
  3. Nevyhnutne sa dopúšťajú chýb
  4. Majú nedokonalé zmysly

Dokonalosť

Dokonalosť môžeme nájsť jedine v dokonalosti – v Bohu. Absolútna Osoba má všetky atribúty dokonalosti, po ktorých všetky duše túžia. Vzťah s Absolútnou Osobou plne uspokojuje dušu na rozdiel od vzťahov s inými dušami, ktoré podliehajú štyrom nedokonalostiam.

Z toho vyplýva, že ak chce byť duša skutočne šťastná, musí rozvíjať svoj vzťah s dokonalou osobou – s Bohom, ktorý ju nikdy nesklame. Boh vie čo je pre každého najlepšie a odovzdať sa Bohu je preto to najlepšie, čo môže duša spraviť.

Pokiaľ bude duša hľadať naplnenie svojich túžob v nedokolnalosti, nebude dokonale šťastná a bude neustále zakúšať sklamanie znova a znova kým si neuvedomí svoj vzťah s Bohom a nebude hľadať útočisku o Neho. Mnohí ľudia hľadajú útočisko v rodine, priateľoch a iných ľuďoch, ale tí im nedokážu poskytnúť dokonalé útočisko. To dokáže iba Boh.

Viem, že pre mnohých je “Boh” niečo veľmi abstraktné a nepredstaviteľné a je preto veľmi ťažké mať s Ním osobný vzťah. No procesom oddanej služby je možné, že aj ateista sa stane oddaným a rozvinie vzťah s Bohom. O oddanej službe a o Bohu sa môžeme dozvedieť od tých, ktorí už s tým majú skúsenosť. Ktorí žijú v duchu oddanosti Bohu a nachádzajú tak skutočné naplnenie, ktoré hľadali všade možne, ale nenachádzali.

Ja som sa o oddanosti Bohu naučil v chrámoch Hare Krišna, ktoré sú vďaka milosti Šrílu Prabhupádu po celom svete. Na Slovensku v Abranovciach, 12km od Prešova – www.ekacakra.sk a v Bratislave na Čiernej vode – Goloka ISKCON Bratislava.

Všetci hľadajú naplnenie a dokonalosť. No málokto vie, kde ich nájsť. Mnohí hľadajú v nedokonalosti a tak nutne prežívajú sklamanie stále dokola. Koho to už prestane baviť, začne hľadať viac do hĺbky a nájde… lebo tomu, kto klope, bude otvorené. Kto hľadá, nájde… no pri tom hľadaní možno niekoľkokrát vojde do slepej uličky a možno sa aj niekoľkokrát stratí…. no s úprimnosťou nakoniec dojde do cieľa a nájde.

Ako nájsť dobrého partnera

Z materialistického hľadiska môže byť veľa spôsobov ako si nájsť dobrého partnera. Musí mať také, či onaké povahové črty. Musí vedieť dobre variť, byť pekný, vtipný, vedieť čo od života chce a podobne… Ale už málokto sa zaoberá skutočnou duchovnou stránkou vzťahu.

Spoločný rast

Z duchovného hľadiska sú vzťahy hlavne o vzájomnom učení sa, o spoločnom duchovnom raste. Pokiaľ berieme vzťah len ako užívanie si a napĺňanie svojich túžob bez toho, aby sme sa nejako posunuli po duchovnej stránke, tak potom aj tieto vzťahy dopadajú – hádkami, nedorozumeniami, rozchodmi, pretože partneri nie sú ochotní spolu rásť a riešiť problémy.

Pokiaľ sa vo vzťahu nepoučíme, dostaneme ďalšiu možnosť s novým partnerom, ktorý bude rovnaký, alebo veľmi podobný ako ten predošlý.

Karmické vzťahy

V poslednej dobe sa dosť skloňuje pojem “karmické vzťahy“. Väčšinou tá karma nie je moc príjemná a ľudia vo vzťahoch zažívajú doslova peklo. To, čo sme v minulých životoch robili druhým, sa nám v karmických vzťahoch vracia. Je aj zopár ľudí, ktorí majú pekné vzťahy, ale to sú skôr výnimky. Väčšina ľudí v dnešnej dobe má dosť nepekné vlastnosti a pokiaľ idú s týmito vlastnosťami do vzťahu, na prvý pohľad krásny vzťah sa zmení na peklo.

Môžeme byť akokoľvek výberaví pri výbere partnera, ale vždy nás spojí karma. To, čo vyžarujeme, to si aj priťahujeme – to je naša karma. Vzájomná príťažlivosť nie je náhoda a nie je to ani naša voľba kto nás priťahuje a koho priťahujeme my. Môžeme si myslieť, že my sme si vybrali tohto partnera, ale v skutočnosti nás spojil osud a máme si čo to spolu doriešiť a poučiť sa.

Zrkadlenie

Každý vzťah funguje na princípe zrkadlenia. Náš partner nám zrkadlí naše vlastnosti, či už do menšej, alebo väčšej miery a my zase zrkadlíme jeho vlastnosti. Čím väčšia miera, tým je to neznesiteľnejšie, pokiaľ sú tie vlastnosti zlé. A my vo svojej nevedomosti zvaľujeme vinu na partnera, že on je taký. Nie, my sme takí! Keď sa dokážeme úprimne hlboko do seba pozrieť, môžeme vidieť, že ako sa správa partner k nám, môžeme za to v skutočnosti my! Je to v nás…

Polepšiť seba

Ak chceme dobrý vzťah, najskôr musíme byť dobrí my. Nijak inak nemôžeme zažívať pekný vzťah. Môžeme si naivne myslieť, že sme dobrí, že sme v pohode, ale to, akí v skutočnosti sme, ukazujú naše vzťahy, nie to, čo si o sebe myslíme, alebo čo si myslia ostatní. Ako dokážeme fungovať s ostatnými, hovorí o nás samotných.

Pokiaľ je v nás sebectvo, náš partner nám ho bude zrkadliť. Pokiaľ je v nás hnevlivosť, takisto nám to dá náš partner dosť očividne najavo. Čokoľvek vyžarujeme, to sa nám bude diať v našej realite.

Najzávažnejšie problémy vo vzťahoch spôsobuje sebectvo, ľahostajnosť, chamtivosť, závisť, žiarlivosť, hnevlivosť, pýcha a ďalšie veľmi nepekné vlastnosti, ktoré má veľmi veľa ľudí v sebe v rôznej miere.

Môžeme si nájsť vždy len takého partnera, akí sme my sami. Zákon príťažlivosti nijako neoklameme. Môžeme si vysnívať dokonalého partnera a myslieť si, že si s ním budeme nanajvýš rozumieť a milovať sa, ale pokiaľ nie sme očistení od našich všetkých zlých vlastností, naša predstava dokonalosti nebude naplnená a budeme práve naopak zažívať nemalé problémy. Všetky tieto problémy spôsobujeme my sami tým, akí sme. Môžeme zvaľovať vinu na partnera, ale nič tým nevyriešime. Oveľa rozumnejšie je pozrieť sa hlboko, hlboko do seba a uvidieť tam všetok ten bordel, ktorý nám náš partner iba zrkadlí. Pokiaľ sa budú obaja partneri snažiť tieto nečistoty v sebe čistiť, vzťah môže pekne fungovať. Nebude bezproblémový, ale problémy sa dajú s týmto postojom jednoduchšie riešiť. No pokiaľ to partneri nechápu a zvaľujú na seba vinu, je to veľmi zlé a vzťah to môže zabiť, čo sa veľmi často stáva.

Častokrát sa stáva, že partneri až po rozchode pochopia čo sa vo vzťahu mali naučiť. Lepšie neskôr, ako vôbec. K bývalému partnerovi sa síce už väčšinou nevrátia, pretože ich cesty sa rozdelili a majú sa zase naučiť niečo nové s niekym iným. A takto sa učíme o sebe vzťah za vzťahom, kým nie sme dostatočne očistení a pripravení na vážnejší dlhodobý vzťah.

Ak má niekto dlhodobý vzťah a dokáže v ňom byť šťastný, je to známka jeho duchovnej vyspelosti. Ak niekto strieda jedného partnera za druhým, je to známka jeho duchovnej nezrelosti. A ak má niekto aj dlhodobý vzťah, ale nie je v ňom šťastný, tiež nie je moc duchovne vyzrelý.

Duchovne najvyspelejší je však ten, kto už nerieši svetské vzťahy, ale zaoberá sa už len vzťahom s Bohom. To je však úroveň veľkých svätcov, na ktorých sa väčšina ľudí v dnešnej dobe nehrabe. Svetská láska je totiž len prevráteným obrazom našej pôvodnej lásky k Bohu. Mnoho ľudí si myslí ako miluje, ale v skutočnosti im ide hlavne o naplnenie sexuálnej túžby. Taká je realita. No skutočná, duchovná láska je iná, nie je v nej ani štipka sebectva.

Zo vzťahu do vzťahu

Poznám veľa ľudí, ktorí ešte poriadne ani neukončili vzťah a vrhajú sa do ďalšieho. Jednoducho starého partnera vymenia za nového ako keby sa nechumelilo. Ako si vymieňajú ponožky a spodné prádlo, tak vymieňajú partnerov. Ani chvíľu nie sú bez partnera. Za posledných desať rokov to urobili niekoľkokrát a stále to malo ten istý scenár.

Starý partner už nevyhovuje

Poznáte to, niečo si kúpite a po čase to už nespĺňa nároky moderného sveta a tak si musíte zadovážiť novší model. Takto to funguje bohužiaľ aj v moderných vzťahoch. Zo začiatku je to všetko krásne, úžasné, láskyplné… ale keď zamilovanosť vyprchá a nastáva realita, začína sa vo vzťahu vynárať stále viac a viac problémov, ktoré keď partneri SPOLU neriešia, tak vzťah zákonite krachuje až do definitívneho rozchodu. Trvá to zvyčajne 1 – 3 roky, niekedy viac, niekedy menej.

Keď partneri spolu prekonajú fázu keď vyprchá zamilovanosť a podarí sa im úspešne riešiť problémy vo vzťahu a v živote, je veľká šanca, že takýto vzťah bude mať dlhšie trvanie ako len pár rokov. Môže to byť vzťah na celý život. No takýto vzťah väčšina ľudí v dnešnej dobe nezažíva, pretože buď obaja, alebo jeden z dvojice nie je ochotný problémy riešiť a radšej zo vzťahu újde mysliac si, že ďalší partner bude lepší…

Vzťahy ako zrkadlo

Nemôžeme si pritiahnuť lepšieho partnera ako sme my sami. Partner len odzrkadľuje našu súčasnú úroveň vedomia a ukazuje nám kde sa momentálne nachádzame. Človek, ktorý sa nenachádza na podobnej úrovni vedomia ako my, nás ani nebude priťahovať a ani si sním nebudeme rozumieť. Partnerský vzťah môže byť skvelou príležitosťou pre náš rast, pre sebarozvoj, pretože v partnerovi môžeme vidieť SVOJE nedostatky. Je veľmi pravedpodobné, že čo nám na partnerovi nevýslovne vadí, je aj v nás. Len si to zatiaľ neuvedomujeme a vidíme to len na druhých.

Chce to čas

Vhupnutie zo vzťahu do vzťahu nie je riešením, pretože nemáme čas pracovať na sebe. Čas, ktorý sme venovali bývalému partnerovi, teraz venujeme novému a na seba nám už veľa času neostáva. A v tom je najväčší problém. Vzťah samého so sebou je najdôležitejší vzťah, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné vzťahy. Ak chceme mať pekné vzťahy s ostatnými, musíme mať najskôr pekný vzťah so sebou.

Ak je v nás hnev, chamtivosť, pýcha, sebectvo a ďalšie nepekné vlastnosti, to všetko sa prenáša do našich vzťahov a potom sa čudujeme, že vzťahy krachujú? Niet sa čomu čudovať! Ak chceme mať pekný vzťah, najskôr musíme byť pekní sami! Nie z vonku, ale zvnútra.

Najväčší kameň úrazu vzťahov je práve vnútorná nečistota jednotlivcov a následné zvaľovanie tejto špiny na partnera – Ty za to môžeš, ty si zlý, ty, ty, ty… Takéto obviňovanie nevedie k vyriešeniu problémov, ale ku krachu vzťahu. Na vzťah sú dvaja. Na problémy vo vzťahu sú dvaja. Prečo zvaľovať vinu na partnera a nepriznať si svoj podiel? Toto uvedomenie je prvý krok k vyriešeniu vzťahových problémov. Vzťah však môže fungovať iba v prípade ak sú obaja partneri ochotní problémy riešiť a pripustiť si svoj podiel na probléme. Ak jeden z partnerov nechce, skôr či neskôr bude rozchod.

A potom čo? Bude hľadať lepšieho partnera do ktorého sa zamiluje a znova bude zažívať TO ISTÉ! Dokolečka dokola kým nepochopí o čo tu vlastne ide. Videl som to už nespočetne veľakrát. Vždy rovnaký scenár – zamilovanosť, šťastie, prvé problémy, zvaľovanie viny, rozchod, nešťastie.

Niekedy to nejde

Môže sa stať, že aj keď sa obaja partneri snažia, nedokážu byť vo vzťahu spokojní. V takom prípade je lepšie sa rozísť a byť nejakú dobu sám. Ale nie vhupnúť zo vzťahu do vzťahu. Keď človek nemá čas zrekapitulovať si chyby, ktoré vo vzťahu spravil, bude ich nevyhnutne nevedome opakovať v ďalšom vzťahu. Túto chybu robí veeeeľmi veľa ľudí a čudujú sa prečo zase natrafili na takého, či onakého partnera… Nedokážu sa pozrieť do seba, ale vidia len odraz svojej špiny na druhých.

Treba zamakať

Jednoducho keď chcem pekný vzťah, musím na sebe zamakať, aby som druhému bol vo vzťahu oporou a nie príťažou. O technikách sebarozvoja píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Čím sme sami čistejší a lepší, tým krajšie môžeme mať vzťahy. Ak máme v sebe hnev, pýchu, závisť, chamtivosť a ďalšie hrozné vlastnosti, aj naše vzťahy budú hrozné. Jednoduchá logika, ktorá nepustí. Základom je dostatočná sebakritika a už keď vidíme akí skutočne sme, môžeme sa to pokúsiť zmeniť. Vodítkom môže byť to, že na druhých nám veľmi vadí to, čo máme v sebe. Ak by sme to v sebe nemali, nemalo by nám to prečo vadiť. Píšem o tom v článku “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Väčšina ľudí si chce vo vzťahu užívať, ale už málokto ráta s tým, že bude musieť čeliť aj problémom. Veľmi veľa vzťahov končí práve vo fáze keď sa vynárajú prvé problémy a sú neschopní ich s partnerom riešiť. Ako riešenie použijú útek zo vzťahu s nádejou, že ďalší vzťah bude lepší. Ale pokiaľ sú neochotní na sebe zamakať, tak nebude :) A tak budú trpieť vzťah za vzťahom kým nepochopia prečo im vzťah za vzťahom krachuje.

Ak použijú obaja partneri vzťah ako nástroj pre sebarozvoj, môže im vzťah klapať veľmi pekne. Oveľa lepšie ako tým, ktorí na svojho partnera zvaľujú vinu za všetko možné. Vzťah je ako rastlinka. Ak sa o ňu pekne staráte, bude krásne kvitnúť a voňať. Ak ju zanedbáte, zvädne a uhynie.

Navyše ak sa budú obaja partneri snažiť rozvíjať vzťah s Bohom, láska môže prekvitať. Je veľmi dôležité uvedomovať si prirodzenú pozíciu muža, ženy, duše a Boha. Muž má určité vlohy a žena tiež. Ak sa budú zamieňať mužské a ženské role, nebude to prospievať vzťahu, partneri nebudú spokojní. Ak bude žena muža nútiť robiť to, čo je prirodzené pre ženu, muž nebude spokojný. A naopak ak muž bude ženu nútiť robiť to, čo je prirodzené pre neho, žena nebude šťastná. Muž a žena boli stvorení tak, aby sa navzájom dopĺňali, nie aby spolu súperili. Muž postavá/zaobstará dom, žena z neho vytvorí domov. Ak sa naučia spolunažívať podľa zákonov prírody v súlade s božím poriadkom, budú šťastní. Ak si však budú robiť všetko podľa svojho rozmaru, skôr či neskôr to vyústi do nefunkčného vzťahu.

Základ funkčného vzťahu je zistiť KTO SOM, PREČO SOM, NAČO SOM. Pokiaľ to človek nezistí, bude vytvárať vo vzťahoch a spoločnosti rozruch a problémy. Ak si však uvedomí kto naozaj je, prečo tu je a čo je jeho prirodzenosť, začne žiť prirodzene mierumilovný, šťastný a láskyplný život.

Tvoj život sa nezmení ak sa nezmeníš ty

Život funguje ako škola. Dáva nám rôzne skúšky a keď tie skúšky nespravíme, keď sa nenaučíme to, čo sme sa mali naučiť, budeme musieť skúšku opakovať dovtedy, kým sa nenaučíme potrebné a neprejdeme skúškou. Mnohí ľudia žijú v domnení, že aj keď si nezoberú ponaučenie z predošlých skúšok, že ich čaká lepší život. Nie. Skúšky sa budú opakovať dovtedy, kým sa žiak niečo nenaučí. A keď spraví jednu skúšku, čaká ho ďalšia a potom ďalšia… až kým nedosiahne osvietenie, stav čistého bytia.

Zvaľovanie viny na druhých

Mnohí ľudia sa veľmi radi zbavujú zodpovednosti za svoje konanie a zvaľujú vinu na druhých. On je zlý, on mi ublížil… ale aký som ja? Ako sa správam? Čo robím? Prečo si priťahujem takýchto ľudí do života? Čo ma majú naučiť?

Zrkadlenie

Situácie, ktoré zažívame a ľudia, ktorých stretávame sú len odrazom nášho vedomia. Naša realita je projekcia nášho vedomia. Nemôžeme zažívať nič, čo nie je aj v nás.

Keď pochopíme princíp zrkadlenia a začneme sa viac pozerať do seba ako na svoje okolie, môžeme vo svojom živote zmeniť oveľa viac ako zvaľovaním viny na druhých.

Len keď zmeníme seba, zmeníme aj svoju realitu.

Pokiaľ sa nezmeníme, budeme zažívať to isté, čo doteraz. Rovnaké, alebo veľmi podobné situácie, len s inými ľuďmi. A tak stále dokola, kým sa nepoučíme a nezmeníme sa. To je celá veda. Stačí zmeniť seba, svoje vedomie, svoj postoj, svoj charakter a môžeme zažívať úplne inú realitu. Záleží len od nás do akej miery sme ochotní sa zmeniť.

Môže to byť možno zo začiatku ťažké pochopiť a prijať, ale keď prestaneme zvaľovať vinu na druhých a začneme sa pozerať do seba a budeme sa snažiť so sebou niečo robiť, náš život bude oveľa krajší.

Prosím, skúste to! Za skúšku nič nedáte a výsledok je úžasný…

Veľa šťastia!

 

Prečo sa ti rúca jeden vzťah za druhým

Prešiel som už niekoľkými vzťahmi a tiež vidím mnohých ľudí ako sa im rúca jeden vzťah za druhým. Scenár je vždy ten istý: “Tentokrát je to už naozaj ten pravý/pravá a budeme spolu do konca života…” Ale o pár mesiacov, či rokov sa nám vzťah začína rúcať pred očami. Prečo? Táto otázka mi vŕta v hlave už dlho, prečo sú vzťahy také komplikované, na začiatku sa radujeme a na konci trpíme… odpoveď mi dala Bhagavad-gíta:

viṣayendriya-saṁyogād
yat tad agre ’mṛtopamam
pariṇāme viṣam iva
tat sukhaṁ rājasaṁ smṛtam

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Význam:

Keď sa mladý muž stretne s mladou ženou, zmysly ho začnú nútiť, aby sa na ženu díval, aby sa jej dotýkal a mal s ňou pohlavný styk. Zmysly na to môžu spočiatku reagovať veľmi príjemne a uspokojivo, no skôr či neskôr bude celá situácia pôsobiť ako jed. Rozídu sa alebo rozvedú a namiesto šťastia sa dostaví sklamanie. Také šťastie je vždy v kvalite vášne. Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.

Zmyslový pôžitok

Snažíme sa získať šťastie zmyslovým pôžitkom a využívať druhých pre svoj zmyslový pôžitok. Keď už náš zmyslový pôžitok nenapĺňajú, hľadáme iný objekt zmyslového pôžitku, aby sme boli šťastní. To často vedie k podvádzaniu partnera a následnému rozchodu.

Bohužiaľ, podmienené živé bytosti takto konajú keď nevedia získať šťastie inak, ako zmyslovým pôžitkom. Najväčší zmyslový pôžitok aký poznáme, je sexuálne potešenie. Tento pôžitok je hlavným dôvodom vytvárania vzťahov aj keď si to mnohí nechcú priznať a svoj chtíč nazývajú láskou. Spočiatku znejú slová ako “Ľúbim ťa”, “Milujem ťa”, “Mojko”, “Miláčik”… a neskôr “Ty hajzel!”, “Zabijem ťa!”, “Nenávidím ťa!”, “Vypadni!”… to je realita mnohých vzťahov.

Vášeň je zo začiatku veľmi silná až sa môže zdať že je to láska, ale postupom času vyprchá a keď bol vzťah založený iba na vášni, na uspokojovaní zmyslov, už nemá na čom stáť a rúca sa.

Dlhodobý vzťah

Existujú vzťahy, ktoré trvajú desiatky rokov, pretože partneri sa nevyužívajú len na zmyslový pôžitok. Dokážu sa podžať v ťažkých chvíľach, dokážu sa rešpektovať keď majú rozdielne názory, dokážu komunikovať bez toho, aby sa hádali, majú vytvorený hlbší vzťah ako len vzťah založený na potešení zmyslov. A to je kľúč k dlhodobému vzťahu – nebrať partnera len ako prostriedok pre svoje potešenie. Aby sme takýto vzťah mohli mať, musíme svoje vedomie pozdvihnúť na duchovnú úroveň. Veľké množstvo vzťahov je založených na telesnom poňatí – máš pekné telo, chcem ťa za partnera. Ale už keď zistia aký je partner vo vnútri, začínajú problémy.

Zrkadlenie

Vo vzťahu funguje princíp zrkadlenia. Nemôžeme mať iného partnera, len takého akí sme my sami. Aké máme vedomie, takého partnera si pritiahneme. Ak si chceme užívať zmyslový pôžitok, pritiahneme si partnera, ktorý bude taký istý a potom sa budeme čudovať prečo náš vzťah krachuje.

Ak chceme trvácny vzťah, musíme byť ochotní partnera tolerovať takého, aký je, so všetkými plusmi aj mínusmi. Musíme sa ho naučiť milovať takého, aký je. To je láska. “Mám ťa rád kým mi vyhovuješ a keď mi prestaneš vyhovovať, už ťa nemám rád” – to je chtíč, ktorý je príčinou krachu vzťahov. Píšem o tom v článku “Povaha chtíču“. Zažil som to už toľkokrát a je to veľmi nepríjemné keď vás partner opustí kvôli inému, alebo kvôli tomu, že mu už nevyhovujete, inými slovami neuspokojujete zmysly.

Kým sa budeme snažiť dosiahnuť šťastie zmyslovým pôžitkom a vzťahy budeme zakladať na povrchnom sexuálnom chtíči, nečudujme sa, že potom budeme trpieť rovnako, ba aj viac ako sme si predtým užívali. Aj keď toto všetko viem, aj tak mám veľkú túžbu užívať si zmyslový pôžitok, pretože som túto túžbu dlhé roky a zrejme aj mnohé životy kultivoval. Nie je jednoduché sa tejto túžby zriecť. Usmernením zmyslov a činností je možné túto túžbu zmierniť a nakoniec vykoreniť. K tomu slúži Bhakti jóga, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“. Keď svoje zmysly zamestnáme v iných činnostiach ako je zmyslový pôžitok, postupne sa od zmyslového pôžitku odpútajú a budeme ich môcť lepšie ovládať. Ten, kto ovláda svoje zmysly a nežije vo vášni ani nevedomosti, môže byť skutočne trvale šťastný. Tiež o tom hovorí Bhagavad-gíta, taká aká je:

yat tad agre viṣam iva
pariṇāme ’mṛtopamam
tat sukhaṁ sāttvikaṁ proktam
ātma-buddhi-prasāda-jam

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra. [BG 18.37]

Význam:

Ak sa usilujeme o sebarealizáciu, musíme sa riadiť mnohými zásadami a príkazmi, aby sme sa naučili ovládať myseľ a zmysly a aby sme svoju myseľ dokázali uprieť na vlastné ja. To je veľmi ťažké, trpké ako jed, no ak človek uspeje nasledovaním týchto pravidiel a dosiahne tak transcendentálnu úroveň, ochutná skutočný nektár a začne sa tešiť z pravej radosti života.

yo ’ntaḥ-sukho ’ntar-ārāmas
tathāntar-jyotir eva yaḥ
sa yogī brahma-nirvāṇaṁ
brahma-bhūto ’dhigacchati

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [BG 5.24]

Význam:

Dokým človek nedokáže vychutnávať šťastie vo svojom vnútri, nemôže prestať vyhľadávať vonkajší povrchný pôžitok. Oslobodený človek prežíva skutočné šťastie. Preto môže sedieť hocikde a tešiť sa z činností života vo svojom vnútri. Takýto oslobodený človek prestal túžiť po vonkajšom hmotnom šťastí. Tento stav sa volá brahma-bhūta a len čo ho človek dosiahne, vráti sa späť domov, späť k Bohu.

Kým budeme kultivovať zmyslový pôžitok a budeme brať partnera ako objekt zmyslového pôžitku, naše vzťahy nebudú fungovať a budeme na konci trpieť. Musíme sa najskôr naučiť ovládať svoje zmysly, aby sme nechceli partnera využívať pre svoj zmyslový pôžitok. Inak sa stále budeme čudovať prečo naše vzťahy krachujú jeden za druhým.

Tak, už vieme čo máme robiť, tak hor sa do toho.

Prajem veľa šťastia a veľa úspechov!

Na doplnkové štúdium odporúčam knihy “Vedecké poznanie duše”, “Cesta sebarealizácie”, “Život pochádza zo života”, “Bhagavad-gíta taká, aká je“, “Šrímad Bhágavatam“.

Činnosti a povahové črty, ktoré zabíjajú vzťah

Posledný vzťah ma naučil, čo všetko zabíja vzťah.

Neschopnosť pochopiť

Nepochopenie býva problém číslo jeden vo vzťahoch. Z nepochopenia vyplývajú všetky ostatné problémy. Keď nevieme partnera pochopiť a vcítiť sa do neho, nie je to pre vzťah príliš priaznivé.

Tvrdohlavosť

Ou, ak si budeme myslieť, že náš názor je jediný správny a znevažovať názor partnera, je to veľký problém. Ak si budeme tvrdohlavo stáť za svojim bez snahy pochopiť ako to vidí náš partner, zabíjame tým náš vzťah.

Panovačnosť

Ak nevieme robiť ústupky a chceme, aby bolo všetko po našom, krásne tým zabíjame náš vzťah.

Domýšľavosť

Je jednoduchšie si niečo domyslieť a myslieť si, že je to pravda ako sa spýtať ako to bolo myslené. Z toho však vyplývajú ďalšie nemalé problémy vo vzťahu. Keď niekto považuje svoje domnienky za pravdivé a nenechá si vysvetliť aká je skutočnosť, s takým človekom je to veľmi ťažké.

Zvaľovanie viny na druhého

Je veľmi jednoduché zvaliť vinu na druhého a svoj podiel si nepriznať. Preto to veľa ľudí aj robí. No už ťažšie je priznať si aj svoju chybu a pozrieť sa v prvom rade na seba aký podiel mám na danom probléme ja.

Keď budeme neustále zvaľovať vinu na partnera, nebude sa cítiť dobre a jeho náklonnosť k nám sa veľmi rýchlo zmení na opačný protipól. Keď sa však naučíme pozrieť sa na seba úprimne a priznať si svoju chybu bez toho, aby sme zvaľovali vinu na partnera, nášmu vzťahu to pomôže. Ideálne je ak sa to naučia obaja partneri.

Nekomunikácia

Ak vo vzťahu viazne komunikácia, nevyriešené problémy sa kopia a kopia, až nás jedného dňa zavalia a spôsobia ohromnú bolesť. Márne si myslíme, že keď zametáme problémy potichu pod koberec, že je to ok. Nie je. Len to skúste a uvidíte.

Nedôvera a žiarlivosť

Žiarlivosť niektorí ľudia považujú za prejav lásky. No je tomu skutočne tak? Dočítate sa o tom v článku “Je žiarlivosť prejavom lásky?

Domáce násilie

Bol som svedkom domáceho násilia a uvedomil som si jednu zásadnú vec. Mnohí ľudia považujú za obeť toho, na kom je páchané násilie. Čo ak je to ale naopak? Že obeť je ten, kto pácha násilie a tyran ten, na kom je páchané násilie? Respektíve, že obaja sú tyrania? Možno to na prvý pohľad nedáva zmysel, ale poďme sa na to pozrieť bližšie.

Rola obete

Do role obete sa stavia ten, na kom je páchané násilie a zvaľuje všetku vinu na tyrana. Bol som ale svedkom, že týrať začína práve obeť. A to väčšinou psychicky. Toto psychické týranie partnera často vyústi do jeho agresie a za tyrana je zrazu považovaný on.

Treba si uvedomiť, že nič sa nedeje bez príčiny. Každá akcia vyvoláva reakciu. Ak niekto používa hrubé slová, v partnerovi tieto hrubé slová môžu vyvolať agresiu, ktorá často vyústi do fyzického ublíženia tomu, kto použil hrubé slová, alebo iný druh provokácie. Málokto je taký imúnny, že by dlhodobo dokázal znášať hrubé správanie partnera bez toho, aby ho to rozrušilo.

Dlhodobý psychický nátlak je častou príčinou domáceho násilia. Častokrát je skutočný tyran ten, na ktorom je páchané násilie. Nie vždy, ale často. No obeť sa hrá, že za nič nemôže a všetku vinu zvaľuje na svojho tyrana. Je to hrubá nevedomosť a neschopnosť uvedomiť si vlastné správanie. Mnohí ľudia považujú svoje správanie za primerané aj keď je pomerne hrubé. Či už sa jedná o psychické, alebo fyzické týranie. V oboch prípadoch majú ľudia pocit, že ten druhý si to zaslúžil. A keď takíto ľudia neschopní sebareflexie žijú spolu, je to problém.

Mnohé ženy sa čudujú prečo si priťahujú do života partnerov násilníkov. To nie je tak, že by tí muži mali potrebu mlátiť ženy. Ale ženy v nich vzbudzujú agresiu svojim správaním. Prvý partner bol násilník, druhý, tretí a štvrtý tiež… a piaty bude tiež ak žena nezmení svoje vyžarovanie, ktoré vzbudzuje v mužovi agresiu. Býva to aj tak, že muž je psychický tyran a žena ho týra fyzicky.

Nie je vždy všetko také, ako sa na prvý pohľad javí. Tyran môže byť obeť a obeť tyranom. Tyran si často neuvedomuje svoje správanie a vinu za svoje utrpenie zvaľuje na partnera. Kým si neuvedomí svoje správanie, bude žiť v rovnakých vzorcoch a priťahovať si rovnaké situácie. Márne bude striedať partnerov v nádeji, že ten ďalší bude lepší. Nebude. Nič nebude lepšie, kým sám nebude lepší. A tu sa dostávame k zákonu zrkadlenia, ktorý nepustí. Píšem o tom v článkoch “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“, a “Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám“.

Prečo by mala byť žena pod ochranou

Vo védskej kultúre je žena pod ochranou muža. Dcéra je pod ochranou otca, alebo brata a keď sa vydá, je pod ochranou manžela. Ak je žena pod ochranou, nehrozí, aby sa jej zmocnil iný muž bez dovolenia otca, alebo ak nemá otca, tak brata. Táto ochrana má hlboký zmysel. Ochraňuje ženu minimálne pred tým, aby si nevybrala nejakého grázla ako to býva zvykom. Mnohé ženy sa často čudujú prečo si vždy vyberú toho najväčšieho somára. Lebo sa nechávajú unášať emóciami a inteligencia ide bokom.

V dnešnej dobe sa ženy celkom často stretávajú s nemravnými narážkami mužov. A to len preto, lebo nie sú pod ochranou. Ak by bolo jasné, že je žena pod ochranou muža, iný muž by si len tak nedovolil vysloviť nemravnú narážku na ženu, alebo ju inak obťažovať. Bolo by tam riziko konfliktu. Keď však žena nie je pod ochranou, muži si niekedy dovoľujú až príliš a žena je z toho bezradná.

V prírode je to jednoducho nastavené tak, že žena potrebuje byť neustále pod ochranou muža. Keď som sa rozišiel s priateľkou, okamžite ju začali baliť asi traja chlapi. Mala čo robiť, aby ich nejako usmernila a vysvetlila, že jednoducho nemá záujem. Keby bola pod ochranou muža, toto by sa nedialo. Aspoň nie v takej veľkej miere.

Emancipované ženy určite nebudú súhlasiť, že potrebujú ochranu, ale idú tým samé proti sebe a proti prírode. Prírodné zákony človek jednoducho neobíde.

Ak je žena pod ochranou, jej život môže byť oveľa kľudnejší a kvalitnejší ako keď nemá ochranu a musí čeliť dobiedzaniu mužov z každej strany. A keď aj odolá dobiedzaniu a vyberie si partnera, často zisťuje, že to ani z ďaleka nie je jej vysnívaný princ.

Je veľmi žiadané toto pochopiť a zaviesť ochranu žien. Otec, alebo brat ochraňuje ženu kým si nenájde muža a potom muž prevezme žezlo ochrany od otca, alebo brata. Je to jednoduchý a prirodzený princíp, vďaka ktorému môžu mať ženy oveľa kvalitnejší život ako bez neho. Aj keď sa mnohé ženy v dnešnej spoločnosti tvária aké sú samostatné a emancipované, je to viacmenej len pretvárka. To nie je pre ženu prirodzené. Žena má tendenciu túžiť byť pod ochranou a vedením muža. Mnohé ženy si to však neuvedomujú, alebo nechcú priznať.

Ak muž (otec, syn, manžel) prijme úlohu ochrancu a žena úlohu ochraňovanej, život ženy to mnohonásobne skvalitní.